7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/41

—

regionálny rozvoj ako faktor globalizácie, prostredníctvom vytvárania regionálnych zoskupení, ako efektívny spôsob pritiahnutia firiem do danej oblasti a povzbudenia ich, aby zostali;

—

podniková sociálna zodpovednosť a realizácia „správnych praktík“ ako súčasť prístupu zahŕňajúceho preventívne a iné opatrenia na predvídanie a riadenie zmeny;

—

rokovania a sociálny dialóg vo firmách, aby sa zabezpečilo, že reštrukturalizácia sa uskutočňuje sociálne zodpovedným spôsobom, s riadením firmou a prijatím pozitívneho postoja pracovníkmi k hľadaniu riešení, ktoré spoločnosť, pracovníci a obec vidia ako úspešné, čím sa dosahuje rovnováha medzi sociálnymi a hospodárskymi aspektmi;

—

konanie v partnerstve medzi podnikateľmi, sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou (univerzitami, výskumnými a inovačnými strediskami, združeniami, atď.) a miestnymi orgánmi, aby sa vytvorili tie správne podmienky pre podporu produktivity a zlepšenie rastového potenciálu regiónov; a

—

návrh na vytvorenie stavu „najviac zvýhodneného regiónu“ u tých regiónov, ktoré majú vysoké úrovne sociálnej súdržnosti a súdržnosti zamestnanosti a náhle stratili zručnosti, pretože sa firma presťahovala, bez toho, že by mali akékoľvek alternatívne hospodárske činnosti na udržanie miestnych úrovní zamestnanosti. Tieto regióny by mali dostať finančnú podporu, a to so špecifickým cieľom regenerovať miestne hospodárske usporiadanie.

1.1

Aby sa na toto stanovisko z vlastnej iniciatívy nazeralo v správnom kontexte, a aby sa správne interpretovalo, „priemyselná zmena“ bola definovaná ako „normálny a nepretržitý proces priemyselného sektora, ktorý proaktívne reaguje na dynamické posuvy v jeho podnikateľskom prostredí, aby zostal konkurencieschopný a vytvoril príležitosti na rast“ (2). „Reštrukturalizácia“ sa vzťahuje na „konkrétnu formu priemyselnej zmeny a pravidelne je [naň nazerané ako na] ad hoc proces (často vynúteného) prispôsobenia sa podmienkam podnikateľského prostredia, aby sa znovu získala konkurencieschopnosť, vedúci k nespojitosti podnikateľských aktivít“ (3). Myšlienka „predvídania“ zmeny predstavuje kľúč k správnemu riadeniu takejto zmeny, pretože to znamená, že problémom sa dá v procese reštrukturalizácie vyhnúť. Predvídanie zmeny si vyžaduje študovanie a prognózovanie budúcich podmienok hospodárskej súťaže a požiadaviek trhu, čím sa umožní plánovanie nevyhnutných úprav v dobrom čase, a tak sa zminimalizujú sociálne problémy a problémy produktivity firmy.

1.2

Globalizácia sa dá definovať ako snahy o nadviazanie a umožnenie obchodných vzťahov medzi krajinami, za účelom ktorých sa obchodné bariéry medzi krajinami odstraňujú, dovozné dane redukujú alebo rušia, medzinárodné zoskupenia, ako napríklad EÚ Mercosur konsolidujú a vlády v každej krajine ponúkajú stimuly na prilákanie zahraničných firiem, aby zriadili prevádzky na ich území. Globalizácia tiež môže volať po zriadení spoločných, základných pravidiel a ich rešpektovaní na celom svete.

1.3

Politika hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti má za cieľ obmedziť súčasné hospodárske a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a medzi regiónmi, urýchliť rast a podporiť trvalo udržateľnejší rozvoj, pomáhajúc menej zvýhodneným regiónom prispôsobiť sa výzvam hospodárstva založeného na vedomostiach, a tým napomáhajúc všetkým regiónom dosiahnuť ciele lisabonskej stratégie.

Špecifickejšie vzaté, táto politika sa musí zamerať na infraštruktúry, podnikanie, príjem na hlavu, prístup k zamestnanosti a sociálnej bezpečnosti, kroky proti sociálnemu vylúčeniu, prístup k novým informačným technológiám, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, lepšiu správu a silnejšiu úlohu hospodárskych a sociálnych operátorov.

1.4

Jedna dobrá definícia „zoskupenia“, ako ju uvádza Michael Porter (profesor na Harvardskej obchodnej škole) vo svojej knihe „Konkurenčná výhoda národov“, je „geograficky si blízka skupina vzájomne prepojených spoločností a pridružených inštitúcií (univerzít, verejných agentúr alebo obchodných združení) v konkrétnej oblasti, spojená hospodárskou súťažou a spoluprácou (4)“.

2.1

V celej európskej spoločnosti sa akceptuje skutočnosť, že priemyselná zmena je nevyhnutná ako výsledok globalizácie a trvalých zmien v svetovej ekonomike; tieto nesú charakteristickú pečať rýchleho, ďalekosiahleho rozvoja na trhoch a v správaní, rastúcej zložitosti a významnej angažovanosti sa spotrebiteľov v oblasti navrhovania a výroby tovaru, výrobkov a dodávok služieb.

2.2

Globalizácia je hnacou silou na pozadí celosvetového trhu práce a hospodárskej súťaže v oblasti produktivity. Nadnárodné spoločnosti presmerovávajú investície do krajín s nízkymi mzdovými nákladmi, priamym prístupom na trh a technickými zručnosťami

2.3

Zvýšená konkurencia, starnúca populácia a nové požiadavky a štandardy spotrebiteľov sa spájajú, aby vytvorili prostredie, v ktorom sú a naďalej budú, hlavné trenice a problémy.

2.4

Európska únia musí čeliť týmto treniciam a problémom s odhodlaním využiť opatrenia, ktoré predvídajú deindustrializáciu v Európe, t.j. učiniť kroky na zabránenie súčasného výskytu nasledujúcich troch problémov:

Tieto tri veci sa doposiaľ ešte naraz nevyskytujú, ale je jasné, že dochádza k skutočnému zhoršovaniu zamestnanosti a stavu obchodnej bilancie..

2.5

EÚ bude schopná stupňovať úspešnú odozvu na tieto výzvy, len ak sa priemyselná politika prepracuje takým spôsobom, že sa stane proaktívnejšou a zabezpečí úplnú, systematickú transparentnosť týkajúcu sa konkrétnych, kumulatívnych účinkov rozhodnutia ovplyvňujúceho náklady a štruktúry efektívnosti európskeho priemyslu – pokiaľ ide o horizontálne aspekty a špecifické priemyselné sektory, ako napríklad oceliarsky a textilný priemysel, majúc pritom na mysli dopad rozšírenia.

3.1

Je paradoxom našich čias, že v ére, keď vedecký a technický pokrok je taký, že je možné utíšiť hlad každého, pretrvávajú nerovnosti a zároveň ešte stále hrozí vážne nebezpečenstvo, že „nová globálna ekonomika“ môže tieto asymetrie ešte zhoršiť, pretože je zakorenená v deregulovanej hospodárskej súťaži.

Na tomto pozadí sa na regionálny rozvoj má nazerať ako na vitálny nástroj regulácie samotnej globalizácie, pričom sa venuje viac pozornosti potrebám ľudí, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, a že sa im umožňuje jednoduchší prístup k tovarom, službám a príležitostiam.

3.2

Rozvoj sa musí dostať k ľuďom, nech sú kdekoľvek; nedá sa bezstarostne predpokladať, že mobilita dostupná niektorým na zlepšenie osobného rozvoja je dostupná každému, nehladiac na čokoľvek iné, pretože tí, čo sú v najväčšej núdzi, sú tiež tými, ktorí sú najmenej schopní sa presúvať.

Regióny musia vytýčiť svoje ambície týkajúce sa priemyselnej zmeny a reštrukturalizácie, presne určiť investície, ktoré sa musia realizovať a definovať potrebnú spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, a hlavne infraštruktúru pre vzdelávanie a odborné vzdelávanie.

3.3

EESC považuje vytvorenie regionálnych „zoskupení“ za najefektívnejší spôsob prilákania firiem a ich podporenia, aby zostali; ide o kľúčový komponent regionálnej konkurencieschopnosti a zároveň hnaciu silu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj prostriedok na zabránenie negatívnym hospodárskym, sociálnym a územným dôsledkom, ktoré by mohli byť vyvolané priemyselnou zmenou a reštrukturalizáciou.

Nasledovné faktory pravdepodobne zabezpečia, že systém „zoskupení“ uľahčí firmám rozhodnutie zostať v danej oblasti a udržať zručnosti v regióne:

3.4

Keďže firmy v súčasnej hospodárskej klíme súťažia na globálnej báze, sú priťahované k „zoskupeniam“ súvisiacim s ich oblasťou podnikania, a môžu získavať konkurenčné výhody z toho, že tak činia. Tieto výhody sú zakorenené vo všeobecných faktoroch, ako napríklad: kvalifikácie a zručnosti pracujúceho obyvateľstva, kvalita riadenia, územná infraštruktúra, úroveň miestnej a regionálnej inovácie a rozvoja a vo všeobecnosti kvalita života v regióne (ktorá by si mohla vyžiadať napríklad intervenciu verejnosti na vyčistenie opustených priemyselných oblastí). Regionálne „zoskupenia“ môžu byť kľúčovými faktormi pri podporovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a poskytnúť dôvod pre firmy na presťahovanie sa do rozvíjajúcich sa regiónov, pokiaľ EÚ a národné vlády realizujú finančné programy na zabezpečenie podpory pre zakladanie technologických firiem, podporujú rozvoj, inováciu a odborné vzdelávanie a starajú sa o partnerstvo medzi firmami, univerzitami, miestnymi orgánmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou.

3.5

Metropolitné oblasti, ako strediská kultúry a rôznych činností, kde verejní a súkromní operátori pracujú spolu, aby našli riešenia pre zmenu a moderný pokrok, majú kľúčovú úlohu, ktorú hrajú pri úspešnom vytváraní „zoskupení“, pretože tieto oblasti „sú v prednej línii technologickej zmeny, ovplyvňujúcej dopravu, výstavbu a verejné práce, informačné a komunikačné technológie, riadenie infraštruktúry, atď. Táto technologická zmena je tiež základom reštrukturalizácie priemyslu a premiestnenia činností pracovnej sily a služieb s vysokou pridanou hodnotou. Hospodárska špecializácia má tiež priestorový prejav: ‚zoskupenia’ alebo skupiny podnikov pracujúcich ako súčasť siete s výskumnými a inovačnými strediskami a univerzitami“ (6).

Hlavná výzva pre metropolitné oblasti tiež súvisí s problémami sociálnej súdržnosti, ako napríklad vylúčenie a chudoba, ktorých riešenie si jasne vyžaduje harmonický, vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj hlavných metropolitných oblastí v Európe, vrátane prepojení so susednými oblasťami. Napriek tomu, nedostatok súvislých údajov sťažuje nachádzanie vhodných riešení.

(1) a (2):

Tieto dva scenáre pokrývajú stratégiu horizontálneho investovania prijatú nadnárodnými spoločnosťami. V prvom scenári sa nadnárodné spoločnosti snažia hlavne o presťahovanie sa na nové trhy a rozšírenie svojej servisnej siete, ako napríklad bankové služby a dopravné a energetické siete. V druhom sa nadnárodné spoločnosti pokúšajú rozširovať svoje výrobné kapacity pre služby alebo produkty, ktoré sú jednoducho exportovateľné.

(3):

Tento scenár pokrýva stratégiu vertikálnej delokalizácie, ktorá má väčší dopad na zamestnanosť.

Tento scenár sa týka firiem, ktorých aktivity sú v podstate náročné na prácu (napríklad textil a automobilová elektronika).

4.4.1

V prípade priemyselnej reštrukturalizácie alebo presťahovania sa firmy niekam inam, sa musia posúdiť aktíva infraštruktúry, zariadenia a ľudských zdrojov a musia sa prijať opatrenia na prilákanie nových podnikov do danej oblasti. V niektorých prípadoch je veľmi dôležité vyčistiť pôdu a podložie, keď firma odchádza z regiónu, aby sa dala oblasť využiť inak.

Investori, ktorí prijímajú verejné financovanie, musia niesť miestne väčšiu zodpovednosť a tak sa musia monitorovať.

Dohody o spolupráci medzi všetkými stranami sú nevyhnutné, aby vdýchli nový život regiónom, ktoré vážne zasiahla priemyselná zmena.

4.7.1

Od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia bol hospodársky rast poznačený tým, že sektor služieb začal prevládať nad výrobným sektorom priemyslu. Napriek tomu je veľmi dôležité, aby existovala určitá nezávislosť a interakcia medzi danými dvoma sektormi, aby sa zvýšila produktivita, podporila inovácia a zlepšila kvalita produktov a služieb.

Pokiaľ sa do úvahy berie reštrukturalizácia priemyslu a priemyselná zmena, táto interakcia je veľmi dôležitá, pretože firmy poskytujúce služby (ako napríklad výskum a vývoj) pre priemyselné firmy vo všeobecnosti tieto priemyselné firmy nasledujú, ak sa presťahujú.

5.1

Stanovisko EESC k priemyselnej zmene: súčasná situácia a výhľady – celkový prístup (7) uvádza, že Európa potrebuje aplikovať nový vzor zameraný na „priemyselnú zmenu s ľudskou tvárou“, ktorý sa zakladá na konkurencieschopnosti, trvalo udržateľnom rozvoji a sociálnej a územnej súdržnosti. „Ciele lisabonskej stratégie“ poskytujú pozadie k danému tvrdeniu; s daným cieľom EÚ špeciálne apelovala na zmysel firiem pre sociálnu zodpovednosť, majúc na mysli požiadavky profesionálneho vzdelávania a najlepšie praktiky pre život vo všeobecnosti, organizáciu práce, sociálne začlenenie a trvalo udržateľný rozvoj.

5.2

Vo všeobecnosti sa uznáva, že podniková sociálna zodpovednosť, založená na etickom prístupe, sa dá aplikovať v dvoch kľúčových sférach:

Od firiem sa vo všeobecnosti žiada, aby angažovali sociálnych partnerov, miestne orgány, spotrebiteľov a dodávateľov, a to na vlastnú zodpovednosť.

5.3

Toto cvičenie sa v podnikovej sociálnej zodpovednosti (vo vzťahu k vyššie uvedeným aspektom) môže byť hodnotné ako nástroj pomoci pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ak sa v riadení zmeny a reštrukturalizácie príjme proaktívny prístup; prinesie to prospech všetkým zainteresovaným stranám.

6.1

Európsky sociálny fond je povzbudzujúcou a podpornou „správnou praktikou“, čo sa týka spôsobov riadenia priemyselnej zmeny. Európske monitorovacie centrum pre zmenu (EMCC) pri Dublinskej európskej nadácii pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok pravidelne odráža takúto správnu prax vo svojich hnutiach na podporu miestnej a regionálnej podnikovej sociálnej zodpovednosti. Okrem toho, prvá fáza konzultácie, ktorú začala komisia nazvaná „Predvídanie a riadenie zmeny: dynamický prístup k sociálnym aspektom podnikovej reštrukturalizácie“ tiež umožnila v danej spojitosti presne vytýčiť celé rady správnych praktík.

Vo všeobecnosti takáto správna praktika zahŕňa:

6.2

Rokovanie a sociálny dialóg sú veľmi dôležitými, ak sa má reštrukturalizácia uskutočniť sociálne zodpovedným spôsobom, preto je veľmi dôležité, aby aj firmy, aj odborové zväzy boli pozitívne vo svojom prístupe k hľadaniu úspešných vzorcov reštrukturalizácie, ktoré sú dobré pre firmy, pracovníkov a miestne komunity. Komisia presadila tieto správne praktiky v smerniciach č. 98/59/ES, 2001/23/ES, 94/45/ES a 2002/12/ES, ktoré stanovili určité usmernenia a požiadavky. Spomeňme iniciatívu na úrovni Európy z roku 2002 obhajujúcu „sociálne zodpovednú“ reštrukturalizáciu, na základe ktorej boli v júni 2003 vydané celé rady usmernení. Musí sa preskúmať každá alternatíva k prepúšťaniu pracovníkov.

6.3

V tejto oblasti existuje veľa pozitívnych príkladov dobrých praktík európskych firiem, ktoré si osvojili sociálne zodpovedné praktiky ako súčasť stratégií priemyselnej zmeny a reštrukturalizácie. Jedným takýmto príkladom, medzi inými, je oceliarska skupina Arcelor, výsledok zlúčenia spoločností Arbed, Aceralia a Usinor; táto sa rozhodla – na pozadí nadmernej štrukturálnej kapacity vo výrobe oceľových plechov a s úmyslom zlepšenia synergií - progresívne zatvoriť oceliareň v Liège a znížiť produkciu v Brémach a Eisenhüttenstadte. Vo svetle strát pracovných miest by tieto opatrenia niesli so sebou následky, skupina Arcelor sa zaviazala pomôcť všetkým dotknutým rehabilitovať všetky postihnuté oblasti a prispieť k reindustrializácii miestneho hospodárskeho usporiadania, za pomoci všetkých zainteresovaných strán.

Na druhej strane je možné vidieť príklad toho, čo sa stane, keď sa takéto správne praktiky neprijmú, v procese reštrukturalizácie v automobilovom priemysle v Mezzogiorne (Taliansko), kde predmetná spoločnosť plánovala presunúť časť svojich subdodávateľských podnikov do zahraničia bez toho, aby uvažovala o akýchkoľvek adekvátnych podporných opatreniach alebo riešeniach takto vytvorených problémov, alebo aby ich organizovala.

6.4

Priemyselná zmena potrebná pre firmy na to, aby zostali konkurencieschopné, by mala byť podporená orgánmi; to by malo zahŕňať financovanie vzdelávania a školenia pracovnej sily, a na tomto pozadí by sa mali prijať kroky na podporu nových technológii. Okrem toho je nutné dopracovať sa k zvýšenej sociálnej zodpovednosti, sociálnym prínosom vytvárania väčšieho počtu pracovných miest a lepších pracovných miest a trvalej udržateľnosti životného prostredia regiónov, kde sa tieto podniky nachádzajú.

7.1

Cieľ trvalo udržateľného rozvoja je pre EÚ ústredným. Hlavné transeurópske projekty, ako napríklad dopravné siete a iné infraštruktúry v potrubnej sieti na úrovni EÚ nie sú dostatočné na presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja alebo na začatie rozdvoja vo všeobecnosti v najmenej zvýhodnených regiónoch. Pretrvávajúce rozdiely medzi krajinami a regiónmi vo výrobe a prístupe k zamestnanosti sú zakorenené v nedostatkoch v kľúčových oblastiach hospodárskej súťaže, konkrétne ľudského a fyzického kapitálu, environmentálnych aspektov, inovačnej kapacity a regionálneho riadenia.

7.2

Príležitosti vytvorené priemyselnou zmenou – v dôsledku jej dopadu na hospodárske usporiadanie, sociálne a vedecké otázky a občiansku spoločnosť a angažovanie sa miestnych orgánov, prostredníctvom kombinovaného využívania nástrojov a politík sociálnej súdržnosti a štrukturálnych politík spoločenstva – môžu výrazne napomáhať procesu trvalo udržateľného, vyrovnaného rozvoja. Zmena si v skutočnosti vyžaduje určité úpravy, výskum, inováciu a nové postoje, a to na strane podnikateľov a sociálnych partnerov aj občianskej spoločnosti, ktoré konajú v partnerstve. Tu je cieľom pomôcť regiónom udržať a zlepšiť ich hospodárske a sociálne štruktúry vyváženým spôsobom.

8.1

Komisia navrhuje novú osnovu politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ vybudovanú na troch prioritách:

9.1

EESC víta skutočnosť, že Tretia správa o hospodárskej a sociálnej súdržnosti, publikovaná dňa 17. februára, sa špecificky a objektívne s vervou pustila do predmetu priemyselnej a hospodárskej zmeny vo všeobecnosti.

9.2

Obzvlášť plne schvaľuje princípy, ktoré sú základom stratégií Tretej správy o súdržnosti a spojitosťou medzi Lisabonskou stratégiou a budúcou regionálnou politikou s ohľadom na programy zamerané na poznatky a národnými a regionálnymi programami so zámerom poháňať ekonomický vývoj viac znevýhodnených regiónov. Napriek tomu považuje tieto opatrenia za neadekvátne a rád by uviedol celý rad otázok týkajúcich sa nasledovných bodov:

10.1

EESC má za to, že návrhy reformy politiky súdržnosti prezentované komisiou sú neadekvátne, a že príležitosť na riadenie zmeny nebola plne využitá; takáto zmena je nielen nevyhnutná, ale je tiež veľmi dôležitým prvkom pre zabezpečenie dynamického hospodárstva a pákou pre dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja. Všetko toto je v dôsledku toho, že bolo vykonaných málo krokov na dosiahnutie maximálneho prínosu z danej situácie a skombinovanie príležitostí vytvorených lisabonskou stratégiou, jej pozitívneho prístupu k zmene, konkurencii a súdržnosti, agende sociálnej politiky – ktorej kľúčový cieľ je presne vytýčiť a predvídať riadenie zmeny – a európske stratégie zamestnanosti, hlavne jej zamerania sa na prispôsobivosť.

10.2

EESC cíti, že je nevyhnutné dosiahnuť rovnováhu medzi hospodárskymi a sociálnymi aspektmi a riadiť priemyselnú zmenu s dvojnásobným cieľom a) zabezpečiť a podporiť obsiahle sociálne ciele (vzdelávanie, zamestnanosť, príležitosti a sociálna ochrana) a b) zabezpečiť prežitie podnikov prostredníctvom špecifických politík podpory, ktoré garantujú reštrukturalizáciu a konsolidáciu ako podmienku ich prežitia a zvýšenej konkurencieschopnosti, prostredníctvom integrovaných, doplnkových akcií týkajúcich sa hlavných operátorov, t.j. štát (na národnej, regionálnej a miestnej úrovni ) a predmetné podniky.

10.3

EESC považuje za veľmi dôležité pre úspech politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, aby existovala lepšia koordinácia pri realizácii súčasných rozvojových politík EÚ, ktoré sa týkajú: existujúcich smerníc, ktoré riadia účasť pracovníkov vo firmách; sociálneho dialógu dotýkajúceho sa všetkých priemyselných sektorov; pravidelných konzultácií Poradnej komisie EESC pre priemyselnú zmenu (CCIC); Európskeho monitorovacieho centra pre zmenu (EMCC); rozmiestenia štrukturálneho fondu; politiky hospodárskej súťaže; a krokov na podporu realizácie podnikovej sociálnej zodpovednosti. Pre tento cieľ je veľmi dôležité, aby všetky dotknuté strany demonštrovali kompromis a plné nasadenie.

10.4

EESC považuje za nevyhnutné vypracovať celú radu princípov pre situácie, kde je reštrukturalizácia potrebná; tieto princípy by mali zabezpečiť základ a pozadie pre správnu prax, zahŕňajúcu požiadavku, aby bola konkurencieschopnosť firiem podporená a iné požiadavky súvisiace s konsolidáciou hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

10.5

EESC cíti, že pokračujúci úpadok konkurencieschopnosti Európy v porovnaní s konkurencieschopnosťou USA je v dôsledku skutočnosti, že neexistuje žiadna povinnosť pre členské štáty, aby plnili termíny pre realizáciu základných stratégií a nástrojov EÚ, ako napríklad lisabonská stratégia, štrukturálne reformy a trvalo udržateľný rozvoj.

Ak bude tento trend pokračovať, EÚ bude riskovať, že skĺzne z druhého miesta na tretie, pokiaľ ide o svetovú moc (Japonsko, Čína a India čakajú na svoju príležitosť); tomuto je nutné zabrániť. EESC preto prichádza k záveru, že komisia musí zaviesť prísnejšie požiadavky a hrať aktívnejšiu úlohu v koordinovaní a monitorovaní účinnej realizácie vyššie spomenutých stratégií. Kľúčové koordinačné opatrenie by mohlo mať viesť k menovaniu komisára zodpovedného za monitorovanie priemyselnej zmeny a presídlenia; tak by sa umožnilo lepšie prepojenie medzi priemyselnou politikou a ochranou životného prostredia.

a)

Je nevyhnutné vrátiť sa k strategickej vízii súdržnosti so zreteľom na súčasné výzvy, ktorým EÚ čelí, a to vytvorením nového, silnejšieho konceptu súdržnosti, ktorý nie je obmedzený len na finančné aspekty štrukturálnych a kohéznych fondov, ale ktorý má na mysli nasledovný trojnásobný cieľ:

b)

Absolútne kritérium HDP na hlavu na určovanie oprávnenosti by sa malo nahradiť, vzhľadom na to, že ide o zdroj nespravodlivosti, pokiaľ ide o realizáciu štrukturálnych politík. Ako je dobre známe, relatívne bohatstvo sa neodráža len v chladných štatistikách ako HDP na hlavu. Úrovne zručnosti pracovníkov, nedostatky infraštruktúry, vzdialenosť od centra diania európskeho hospodárstva a demografická štruktúra – toto všetko sú faktory relevantné pre vhodnosť regiónu.

c)

Mala by sa skoncipovať nová matica kritérií pre posudzovanie regiónov, aby sa vytvorila mapa požiadaviek európskej súdržnosti.

d)

Pokiaľ ide o územnú súdržnosť, spôsob, akým sa riadi územie spoločenstva by sa mal prepracovať, aby sa umožnilo uskutočnenie harmonického, vyváženého a trvalo udržateľného rozvoja s viacerými centrami. Takéto územné plánovanie by malo mať na mysli medziregionálnu fyzickú a hospodársku súdržnosť, ktorá zapája miestne, regionálne, národné a európske orgány do budovania modelu európskeho územného rozvoja pre nové hospodárske stratégie (investičné, výskumno-vývojové stratégie a sociálne stratégie (zamestnanosti).

e)

Pre formulovanie štrukturálnych politík pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť sa musí prijať rýchlejší prístup ako spôsob predvídania hospodárskej zmeny vo všeobecnosti a hlavne priemyselnej zmeny. Momentálny strop finančných zdrojov (1.2 %) – ktorý sa možno vo finančných prognózach v rokoch 2007 – 2013 zníži - je príliš nízky na pokrytie potrieb a obmedzuje rozsah činnosti, čo bráni rýchlejšiemu dosiahnutiu cieľov súdržnosti.

f)

Je dôležité zamerať sa na ľudské zdroje, smerovaním zdrojov na odborné kurzy v školách a vysokých školách a odborné vzdelávanie ako také, ale prijatím pružného prístupu, ktorý sa dá prispôsobiť na rôzne problémy, ktorým čelia členské štáty a regióny.

g)

Zvláštna pomoc sa musí poskytovať regiónom, kde priemyselné výrobné štruktúry podstupujú dramatickú reštrukturalizáciu, a to presným určením tých sektorov a regiónov, kde existuje vysoké riziko straty konkurencieschopnosti; musia sa vytvoriť špecifické návrhy na podporu, berúc do úvahy konkrétne črty každého sektora. Zvláštna pozornosť sa musí venovať dopadu reštrukturalizácie priemyslu na nové členské štáty.

h)

V tejto spojitosti sa musí určiť „princíp najviac zvýhodneného regiónu“, pomocou ktorého bude možné zabezpečiť špecifickú finančnú podporu zameranú na starostlivosť o regionálnu prestavbu. Sociálny dialóg tu hrá kľúčovú úlohu, rovnako aj občiansky dialóg, týkajúci sa všetkých miestnych protagonistov (firmy, univerzity, výskumné strediská, miestne orgány, združenia, odborové zväzy, atď.) Takto by bolo možné vdýchnuť nový život hospodárskemu usporiadaniu regiónov vytvorením nových alternatív pre hospodársku činnosť.

i)

Je potrebné povzbudiť rozvoj regionálnych „zoskupení“ podporením expanzie sektorov informačných a komunikačných technológií, kreatívnych priemyselných odvetví, a priemyselných odvetví so silnou technologickou základňou, aby posilnili regionálny potenciál a zručnosti, podporujúc schopnosť regiónu prilákať firmy a povzbudiť ich, aby zostali. To by mohlo pomôcť zabezpečiť, že priemyselná zmena a reštrukturalizácia vytvorí silnejšiu regionálnu konkurencieschopnosť, väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a väčšiu zamestnanosť.

Je veľmi dôležité, aby sa vykonali regionálne štúdie a prijali kroky spolu s národnými a regionálnymi vládami pri plánovaní, ako plne využiť potenciál regiónu pri budovaní „zoskupenia“.

j)

Do úvahy je pri formulovaní politík pre priemyselnú modernizáciu regiónov nutné vziať pozitívne predchádzajúce skúsenosti so sektorovými programami, ako napríklad Rechar, Resider a Retext, aby sa plne využil ich potenciál rozvoja.

k)

Komisia musí naďalej modernizovať a revitalizovať priemyselnú politiku s ohľadom na jej pravidlá v novom svetovom kontexte. Tu EESC víta súčasný návrh vrátiť sa k priemyselnej politike, ktorá bola prezentovaná dňa 20. apríla 2004 (8). Je obzvlášť dôležité zabezpečiť, aby priemyselná politika bola koordinovaná s ostatnými politikami spoločenstva, hlavne environmentálnou politikou.

l)

Európa musí prísne dodržiavať a uplatňovať pravidlá Medzinárodnej organizácie práce (ILO); ak sa nich nič neurobí pre zastavenie „sociálneho a daňového dumpingu“ v ostatných oblastiach, ktoré dostatočne nevyužívajú pravidlá trhu, môže dôjsť k hospodárskej kríze kvôli nedostatku konkurencieschopnosti na strane európskych firiem.

m)

Európa musí pôsobiť na svetovom javisku dávajúc najavo úrovne technických, technologických a ľudských zručností, ale aby tak mohla učiniť, musí sa vrátiť k svojej politike podpory výskumu, a hlavne ľudského kapitálu. Z približne 14 000 európskych výskumníkov, ktorí odišli študovať do USA sa len asi 3 000 chce vrátiť do Európy. Ide o najvážnejšiu situáciu, ktorá si vyžaduje okamžité opatrenia. Jedným krokom správnym smerom je iniciatíva „Regióny za vedomosti“ (KnowREG), na základe ktorej sa rozhodlo dňa 27. apríla 2004, že sa zriadi 14 pilotných projektov podporujúcich vedomostnú ekonomiku na miestnej a regionálnej úrovni.

n)

Európska rada musí vytvoriť jasné spojivo medzi konkurencieschopnosťou a vedomostnými plánmi na jednej strane a budúcou regionálnou politikou na strane druhej.