52004DC0431

Brusel 15.07.2004

KOM(2004)431 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Financovanie siete Natura 2000{SEC(2004) 770} {SEC(2004)771}

OBSAH

1. Úvod 3

2. Natura 2000 4

2.1. Sieť Natura 2000 – súčasný stav a ďalší postup 4

2.2. Riadenie siete Natura 2000 – náklady a prínosy 5

3. Smerom k rámcu pre spolufinancovanie Spoločenstvom 6

3.1. Spolufinancovanie siete Natura 2000 Spoločenstvom – právny základ 7

3.2. Finančné nástroje EÚ – spolufinancovanie v súčasnosti 7

4. Závery a následné kroky 8

1. Úvod

Na zasadnutí Európskej rady v Göteborgu v júni 2001[1] sa hlavy štátov a predsedovia vlád krajín EÚ zaviazali do roku 2010 zvrátiť úbytok biologickej diverzity v Európskej únii. Sieť oblastí ochrany prírody Natura 2000, ktorá sa skladá z miest určených na základe smerníc Spoločenstva o vtáctve a biotopoch, je kľúčovým pilierom aktivít Spoločenstva na zachovanie biologickej diverzity.Je dôležitou pre splnenie záväzku z Göteborgu.

Napriek dôležitosti biologickej diverzity pre spoločnosť a sile ekonomických argumentov pre jej zachovanie sú opatrenia prijímané na úrovni EÚ a členských štátov nedostatočné. Celkový stav biologickej diverzity je biedny a všeobecný trend[2] predstavuje jej neustály úbytok. Európska environmentálna agentúra uviedla vo svojom Treťom hodnotení životného prostredia[3](2003), že „dôležité ekosystémy sú naďalej vystavené ohrozeniu , kým „trendy v populáciách druhov sú zmiešané – niektoré predtým vysoko ohrozené druhy sa začínajú zotavovať, iné naďalej ubúdajú alarmujúcou rýchlosťou [a] úbytok je teraz už badateľný u predtým bežných druhov“. Spoločenstvo si uvedomilo, že ochrana biologickej diverzity jednoducho nie je len možnosťou; je skôr kritickou zložkou trvalo udržateľného rozvoja. Záväzok hláv štátov a predsedov vlád do roku 2010 zvrátiť úbytok biologickej diverzity v EÚ sa považuje za kľúčový prvok stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ[4] a je podrobnejšie rozpracovaný v Šiestom environmentálnom akčnom programe Spoločenstva (2002-2012)[5], ktorý označuje prírodu a biologickú diverzitu za jednu zo štyroch hlavných priorít. Kľúčové aktivity, ktoré šiesty EAP identifikuje, zahŕňajú implementáciu stratégie Spoločenstva pre biologickú diverzitu[6] a akčných plánov[7], vrátane úplnej implementácie smerníc o prírode[8] a zvlášť vytvorenie siete oblastí ochrany prírody, siete Natura 2000[9]. To vyžaduje pomoc Spoločenstva vo forme finančných príspevkov podpore trvalo udržateľného využívania oblastí ochrany prírody a ich riadenia.

Smernica o biotopoch (92/43/EHS) sa dotýka aj otázky spolufinancovania siete Natura 2000 Spoločenstvom. Jedno z jej odôvodnení potvrdzuje, že „ prijatie opatrení, ktorých cieľom je podpora zachovania prioritných prirodzených biotopov a prioritných druhov, ktoré sú predmetom záumu Spoločenstva, je spoločnou zodpovednosťou všetkých členských štátov a môže pre určitý členský štát predstavovať nadmiernu finančnú záťaž z dôvodu nerovného rozloženia týchto biotopov a druhov v Spoločenstve na strane jednej a tiež „ skutočnosti, že princíp "znečisťovateľ platí" môže mať len obmedzené uplatnenie v osobitných prípadoch ochrany prírody“ . “ Panuje preto súhlas s tým, že v tomto výnimočnom prípade sa má poskytnúť príspevok prostredníctvom spolufinancovania Spoločenstvom v hraniciach zdrojov dostupných na základe rozhodnutí v Spoločenstve;…“ . Článok 8 smernice sa týka spolufinancovania siete Spoločenstvom (príloha 2).

Otázka vhodnej finančnej podpory Spoločenstva pri zavedenie siete Natura 2000 sa stala predmetom rezolúcií Rady a Európskeho parlamentu. V aktivitách, ktoré reagovali na tieto požiadavky, pomáhala Komisii expertná skupina zložená zo zástupcov členských štátov a rôznych záujmových skupín. Správa tejto skupiny, ktorú odovzdala Komisii v decembri 2002[10], kvantifikovala finančné potreby siete Natura 2000, hodnotila dovtedajšie skúsenosti Spoločenstva vo financovaní a tiež identifikovala a analyzovala možnosti budúceho spolufinancovania siete. Komisia následne po správe rozoslala starým a novým členským štátom dotazník s cieľom získať väčšie podrobnosti o predpokladaných nákladoch.

2. Natura 2000

2.1. Sieť Natura 2000 – súčasný stav a ďalší postup

Natura 2000 je európskou ekologickou sieťou oblastí ochrany prírody vytvorenou na základe smernice o biotopoch. Pri budovaní siete Natura 2000 sa dosiahol značný pokrok určením viac ako 18 000 oblastí prostredníctvom členských štátov. Dnes sieť pokrýva rozlohu 63,7 miliónov hektárov, vrátane značnej morskej oblasti s rozlohou 7,7 milióna hektárov, čím suchozemská časť siete (okolo 56 miliónov hektárov) predstavuje približne 17,5% pevniny európskej pätnástky. Teraz, keď sa budovanie siete blíži k svojmu zavŕšeniu, je potrebné zamerať sa na aktívne riadenie oblastí, aby sa zabezpečilo ich dlhodobé zachovanie a dosiahnutie vytýčených ekonomických a sociálnych zámerov. Toto následne nastoľuje otázky hľadania dostatočných finančných zdrojov na všetkých úrovniach, aby sa zaistilo, že Natura 2000 sa stane dynamickou súčasťou stratégie EÚ pre biologickú diverzitu. Pri napĺňaní potenciálu siete prispieť k miestnemu hospodárskemu rozvoju sú zvlášť dôležité investície, ktoré podporujú trvalo udržateľné využívanie oblastí a ich prístupnosť pre návštevníkov.

Vybudovanie siete Natura 2000 je významným počinom. Teraz, keď sa proces vymedzovania oblastí v zmysle smernice o biotopoch završuje, je dôležité, aby sa pozornosť sústredila viac na riadenie týchto oblastí. Vo väčšine členských štátov sa už začal proces formulovania plánov pre správu oblastí a tento by sa mal uzavrieť v nasledujúcich 2 až 3 rokoch. Vykonávanie týchto plánov jasne nastoľuje otázku dostupnosti potrebných finančných a iných zdrojov.

2.2. Riadenie siete Natura 2000 – náklady a prínosy

2.2.1. Finančné potreby

Ustanovenia smernice o biotopoch jasne určujú, že zodpovednosť pri zabezpečovaní riadenia oblastí ochrany prírody v sieti Natura 2000 je na členských štátoch. V praxi delegujú mnohé členské štáty túto zodpovednosť národným alebo územným agentúram pre ochranu prírody, alebo sa táto môže definovať ako zodpovednosť územných orgánov štátnej správy, ako je to u federálnych štátov.

Finančné potreby siete Natura 2000 súvisia so širokým rozsahom opatrení nutných na zabezpečenie účinnej ochrany určených oblastí. Zahŕňajú tiež aktivity, ktoré súvisia s verejným využívaním oblastí a prístupom do nich spôsobmi, ktoré sú v súlade s vytýčenými cieľmi ochrany. Tieto kroky môžu súvisieť s jednorazovými ‘investíciami’, akými sú akvizícia pôdy a obnova poškodených biotopov alebo ich prvkov, alebo môžu predstavovať činnosti vykonávané počas dlhších období, akými sú aktívne bežné riadenie vegetácie a iných prvkov územia a monitorovanie oblasti a druhov v nej. Môžu súvisieť s krokmi priamo na mieste alebo so širším riadením oblasti, so vzdelávacími aktivitami a aktivitami podporujúcimi povedomie o týchto oblastiach, čo zabezpečí, že oblasti a ich výnimočné kvality budú chránené pred škálou miestnych alebo širších dopadov strategického významu. Podrobný zoznam opatrení a krokov nutných pre vybudovanie a riadenie siete Natura 2000 sa nachádza v prílohe 3. Potrebné kroky sa dajú zatriediť do štyroch širších kategórií. Táto kategorizácia je užitočná pri následnej diskusii nákladov a odôvodnenosti financovania.

2.2.2. Odhad nákladov na sieť Natura 2000

Vybudovanie siete Natura 2000 vyvolalo náklady v niekoľkých skupinách. Ak sa obmedzia práva na ďalší rozvoj oblastí, ceny pôdy v nich môžu poklesnúť (i keď v susediacich územiach môže dôjsť k rastu cien). Sieť Natura 2000 môže vyvolať obmedzenia poľnohospodárskej praxe a rybolovu a zisťuje sa, že spôsobuje problémy sektorom dopravy a stavebníctva. V oblastiach spadajúcich do siete Natura 2000 je ovplyvnené baníctvo a lesníctvo, či už vplyvom obmedzení týchto aktivít alebo potrebou vynaloženia dodatočných nákladov súvisiacich so zmenami spôsobu, akými sa tieto činnosti vykonávajú. Je možné, že práva na vykonávanie banských činností a/alebo ťažbu bude musieť vykúpiť štát a bude musieť vyplatiť vlastníkom lesov náhrady za ušlý zisk. Z dôvodu veľkého rozsahu siete, ktorá zaoberá približne 60 miliónov hektárov a asi 17,5% územia krajín EÚ-15, neprekvapuje, že očakávané náklady sú významné. Analýza, ktorú prezentuje príloha 8, neberie takéto náklady do úvahy s výnimkou tých prípadov, kde sa považujú za súčasť nákladov na riadenie siete Natura 2000.

Pri príprave odhadov nákladov uvedených v ďalšom texte vychádzala Komisia zo správy expertnej pracovnej skupiny a z dotazníkov vypracovaných členskými štátmi. Údaje z dotazníkov viedli k odhadu nákladov vo výške 3,4 miliardy € ročne v krajinách EÚ-15. Tento údaj sa extrapoloval, aby započítal náklady 10 pristupujúcich krajín a dospel k celkovej výške nákladov krajín EÚ-10 medzi 0,63 miliardami a 1,06 miliardami € ročne, čím sa odhad celkových nákladov pre rozšírenú EÚ dostal na úroveň 4,0-4,4 miliardy € ročne. Odhad pre nové členské štáty je však z dôvodu predpokladov, ktoré využíval, otvorený kritike.

Z dôvodu existencie otázok súvisiacich so spoľahlivosťou a porovnateľnosťou prvých odhadov nákladov bol členským štátom a pristupujúcim krajinám v júni 2003 rozoslaný nový dotazník so žiadosťou o podrobnejšie údaje a podklady pre ich projekcie. Analýza týchto informácií vyústila do revidovaného odhadu vo výške 6,1 miliardy € ročne v krajinách EÚ-25 (tabuľka 3 v prílohe 8). Odhad nákladov na úrovni 6,1 miliardy € je najspoľahlivejším odhadom v čase prípravy tohto oznámenia. Dá sa a mal by sa upresniť. Členské štáty budú požiadané, aby prehodnotili poskytnuté údaje s využitím spoločne dohodnutých metód pre odhad nákladov. Solídnym základom pre zlepšenie týchto odhadov nákladov by sa mal stať pokrok, ktorý sa očakáva pri príprave plánov riadenia.

2.2.3. Prínosy

Ochrana biologickej diverzity prostredníctvom siete Natura 2000 môže priniesť významné ekonomické a sociálne prínosy. Ekonomické prínosy môžu pochádzať zo služieb pre príslušný ekosystém (napríklad čistenie a dodávka vôd, ochrana voči erózii pôd), zo získavania potravinových a drevných produktov a z činností vykonávaných v danej oblasti alebo vo vzťahu s touto oblasťou, akými sú cestovný ruch[11], vzdelávanie a výchova ako aj priamy predaj výrobkov z oblastí siete Natura 2000. To všetko môže viesť k významným miestnym príjmom a prínosom v oblasti zamestnanosti ako aj k širším prínosom z hľadiska územného rozvoja (príloha 4). Sociálne prínosy môžu zahŕňať širšie príležitosti pre zamestnanosť a diverzifikáciu miestneho obyvateľstva, vedúce k vyššej hospodárskej stabilite a lepším životným podmienkam; zachovanie kultúrneho (ako aj prírodného) dedičstva; príležitosti pre výchovu v oblasti životného prostredia a pre využitie voľného času, v oblasti zdravia a vybavenosti.

Zatiaľ čo na úrovni EÚ sa dosiaľ nespracovalo všestranné posúdenie takýchto prínosov, existujú poznatky širšieho rozsahu o prínosoch ochrany nášho prírodného dedičstva a ich potencionálnom význame. Uvedomenie si celej škály prínosov, problémov a vzájomných vplyvov môže doviesť k poznaniu toho, ako sa oblasť ochrany prírody v sieti Natura 2000 môže stať hybnou silou trvalo udržateľného rozvoja v miestnom hospodárstve a ako môže prispieť k uchovaniu miestnych vidieckych komunít. Aktívne posúdenie týchto otázok vo vzájomnom dialógu so všetkými zainteresovanými stranami je kľúčom k úspešnému dobudovaniu siete Natura 2000 a jej integrácii do širšej sociálno-ekonomickej sféry rozširujúcej sa Európskej únie.

3. SMEROM K RÁMCU SPOLUFINANCOVANIA SPOLOčENSTVOM

Spolufinancovanie siete NATURA 2000 na úrovni EÚ je odôvodnené vo viacerých prípadoch a z viacerých príčin. Na jednej strane, prínosy vyplývajúce z bohatšej biologickej diverzity sa zdieľajú v celej únii, ale náklady nesú tie členské štáty, ktoré majú najčlenitejšiu a najbohatšiu biologickú diverzitu, a tým najchránenejšie oblasti, tak ako to uvádzajú odôvodnenia patriace do časti „keďže“ smernice o biotopoch. Na strane druhej, integrácia environmentálnych otázok do politík pre regionálny rozvoj, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka je tiež dôvodom na to, aby tieto politiky prispeli k financovaniu siete Natura 2000 kombinovaným spôsobom využitím dostupných finančných nástrojov EÚ. Nemalo by sa zabudnúť, že sieť Natura 2000 predstavuje významný prínos nielen pre politiku životného prostredia EÚ, ale môže byť prínosom pre politiky regionálneho rozvoja a poľnohospodárstva/ rozvoja vidieka.

Správa expertnej skupiny hodnotila tri možnosti spolufinancovania:

- využitie jestvujúcich fondov EÚ, (zvlášť fondu pre rozvoj vidieka, Štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a LIFE-Nature)

- rozšírenie a vylepšenie nástroja LIFE-Nature, aby mohol slúžiť ako primárny mechanizmus

- vytvorenie nového nástroja pre financovanie Natura 2000.

Veľa záujmových skupín vyjadrilo obavy, že v súčasnosti dostupné finančné nástroje nemajú dostatočne široký záber, aby adekvátnym spôsobom umožnili účinné spolufinancovanie siete Natura 2000. Doterajšie skúsenosti poukazujú na to, že existujú obmedzenia pre použitie týchto nástrojov. Nasledujúca časť stručne hodnotí skúsenosti s jestvujúcimi finančnými mechanizmami a pokračuje posúdením možností pre budúcnosť.

3.1. Spolufinancovanie siete Natura 2000 Spoločenstvom – právny základ

Smernica o biotopoch (príloha 2) výslovne potvrdzuje potrebu podpory Spoločenstva riadeniu siete Natura 2000 spolufinancovaním prostredníctvom finančných nástrojov Spoločenstva vo výnimočných prípadoch, v ktorých sieť Natura 2000 môže predstavovať nadmernú finančnú záťaž na členské štáty, zvlášť tie členské štáty s vyššou koncentráciou druhov a biotopov, ktoré sú zaujímavé pre Spoločenstvo. Tak, ako ukazuje tabuľka 1 v prílohe 1, v rozsahu vymedzenia oblastí ochrany prírody existujú medzi členskými štátmi významné rozdiely. Článok 8 preto upravuje spolupodieľanie sa Spoločenstva, na základe žiadosti členského štátu, na financovaní opatrení potrebných na zachovanie prijateľného stavu ochrany biotopov a druhov vo vymedzených osobitných územiach ochrany.

Členské štáty používajú na spolufinancovanie istých nákladov spojených so správou oblastí navrhnutých alebo určených ako oblasti ochrany prírody v sieti Natura 2000 rôzne existujúce fondy EÚ(príloha 5). Fondy, ktoré sa dosiaľ využili na tento účel, zahŕňajú Štrukturálne fondy (zvlášť ERDF - Európsky fond regionálneho rozvoja, EAGGF-Guidance - Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond - v niektorých oblastiach a iniciatívy INTERREG a LEADER), Kohézny fond, sekciu EAGGF-Guarantee (na financovanie opatrení pre rozvoj vidieka vrátane sprievodných opatrení) a LIFE (zvlášť LIFE-Nature).

3.2. Finančné nástroje EÚ – spolufinancovanie v súčasnosti

Tieto fondy poskytujú príležitosť podpory riadiacich a investičných potrieb pre sieť Natura 2000 (príloha 6 prezentuje príležitosti pre sieť Natura 2000 podľa ustanovení platných pre rozvoj vidieka). Zatiaľ čo EÚ umožňuje financovanie, zodpovednosť za implementáciu siete Natura leží na členských štátoch. Takto sa v kontexte podporných programov členské štáty rozhodujú, ako najlepšie zabudovať sieť Natura 2000 do svojich národných programov strategického plánovania, Štrukturálneho rozvoja alebo rozvoja vidieka a iných iniciatív ako LEADER, INTERREG alebo Kohézny fond.

Členské štáty využili tieto príležitosti rozdielnymi spôsobmi z dvoch dôvodov. Po prvé, nie všetky finančné nástroje (ako Kohézny fond) a zdroje (cieľ 1 regióny) sú dostupné všetkým členským štátom. Po druhé, členské štáty môžu pružne navrhovať programy, ktoré zohľadňujú ich vlastné strategické prístupy a priority rozvoja pre všetky nástroje. Financovanie siete Natura 2000 je preto príležitosťou, nie povinnosťou.

Dosiaľ zahrnuli činnosti súvisiace s riadením siete Natura 2000 do svojich programov najmä tie členské štáty, ktoré majú regióny, ktoré profitujú z podpory v rámci cieľa 1. V týchto regiónoch sa financovanie mohlo uskutočniť z dôvodu relatívne vysokého pokrytia oblasťou Natura 2000, hospodárskej situácie regiónu a predpokladaného prínosu týchto nákladov pre regionálny rozvoj. Niektoré krajiny (napr. Grécko a Portugalsko) postupovali cestou programov, ktoré im umožnili finančne podporiť sieť, podporujúc projekty, ktorých cieľom bola správa, riadenie a infraštruktúra, ako aj poskytovanie informácií. Iné sa potýkali s problémami navrhnúť a vybrať vhodné opatrenia vo svojich regionálnych operačných programoch (napr. Taliansko). Tento fakt poukazuje na to, že pozorne zvolené strategické plánovanie zahrňujúce programový prístup je potrebné. Podobne zdroje dostupné pre rozvoj vidieka využil dosiaľ len obmedzený počet členských štátov. Niektoré nemecké krajiny a talianske a španielske regióny využili vo svojich rozvojových plánoch ustanovenia článku 16 nariadenia 1257/99. Iné krajiny (napr. Španielsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Grécko a Rakúsko) si vyvinuli poľnohospodársko-environmentálne opatrenia, ktoré cielene mierili na ich vlastné potreby v oblastiach siete Natura 2000. Existujú aj iné poľnohospodársko-environmentálne opatrenia, ktoré v oblastiach siete Natura 2000 podporujú postupy ohľaduplné voči životnému prostrediu (ako sú organické poľnohospodárstvo, poľnohospodárstvo podporujúce integrované metódy boja proti škodcom, a pod.), je však málo informácií z členských štátov o tom, koľko poľnohospodárskych plôch profitujúcich z poľnohospodársko-environmentálnych mechanizmov, ktoré nie sú určené konkrétne pre oblasti siete Natura 2000, je zaradených do siete Natura 2000.

To, čo je uskutočniteľné v niektorých členských štátoch vplyvom vyčlenenia dostatočných finančných zdrojov, môže byť menej vhodným v iných členských štátoch. Takisto každý z hlavných fondov a iniciatív má isté obmedzenia, akými sú obmedzenia spôsobilosti určitých regiónov a krajín v prípade Kohézneho fondu a pre určité riadiace činnosti, schémy a príjemcov v prípade ERDF a EAGGF. Nedávne zmeny v spoločnej poľnohospodárskej politike prijaté spolu s reformou z roka 2003 a návrhy Komisie na novú Kohéznu politiku EÚ (príloha 7) však rozšírili celkové možnosti spolufinancovania siete. Zostáva len počkať na to, ako začlenia členské štáty dostupné príležitosti do svojich programov a plánov pre nadchádzajúce finančné obdobie.

4. Závery a následné kroky

Ochrana biologickej diverzity Európy dosiahla kritické štádium. Európska rada v Göteborgu prijala rozhodnutie zastaviť do roku 2010 úbytok biologickej diverzity v Európe. Je vytvorený právny a politický rámec a boli určené oblasti ochrany prírody tvoriace sieť Natura 2000. Na dosiahnutie cieľa z Göteborgu je rozhodujúce účinné riadenie oblastí.

Je potrebné uskutočniť jasnú voľbu medzi začlenením financovania Natura do iných relevantných politík Spoločenstva a samostatným účelovým fondom. Výsledky konzultácií s členskými štátmi a zainteresovanými stranami[12] ukázali, že existuje zjavná nejednotnosť názorov na túto otázku. Väčšina členských štátov uprednostňuje variant začlenenia, kým zainteresované strany dávajú prednosť účelovému fondu určenému sieti Natura 2000. Napriek obmedzeniam, ktoré boli načrtnuté v predchádzajúcom texte, považuje Komisia variant začlenenia za lepší prístup z nasledovných dôvodov:

- zabezpečí, že riadenie oblastí siete Natura 2000 sa stane súčasťou širších politík týkajúcich sa území EÚ. Tak sa poľnohospodárstvo v oblastiach siete Natura 2000 stane súčasťou finančnej pomoci v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a prostredníctvom Štrukturálnych zásahov aj súčasťou politík rozvoja vidieka a regiónov. To umožní, aby oblasti ochrany prírody siete Natura 2000 vďaka takémuto komplementárnemu prístupu zastávali lepšiu úlohu v ochrane biologickej diverzity Európy ako v prípade, keby sa odlišovali a vyčlenili zo širšieho rámca politík.

- umožní to členským štátom určiť priority a rozpracovať postupy a opatrenia, ktoré odzrkadlia ich národné a regionálne špecifiká.

- odstráni to duplicitu a prekrývanie sa rôznych finančných nástrojov Spoločenstva a takisto administratívne komplikácie a náklady spojené s takouto duplicitou.

Preto Komisia navrhne vo svojom nadchádzajúcom balíku legislatívnych návrhov týkajúcich sa ďalších finančných perspektív, aby sa členským štátom umožnilo získavať zdroje na spolufinancovanie istých aktivít v oblastiach siete Natura 2000 zo škály jestvujúcich nástrojov.

Svoju zodpovednosť voči sieti NATURA 2000 naznačila Komisia vo nedávnom oznámení „Budovanie našej spoločnej budúcnosti“[13], v ktorom objasnila svoj prístup pre nasledovné finančné obdobie. Tu vyjadrila svoj názor, že budúca politika rozvoja vidieka po roku 2006 by mala vychádzať medziiným z princípu:

- zlepšenie životného prostredia a krajiny prostredníctvom pomoci pre obhospodarovanie pôdy vrátane spolufinancovania aktivít napomáhajúcich rozvoju vidieka, ktoré súvisia s oblasťami ochrany prírody siete NATURA 2000.

Jednou z dôležitých aktivít zahrnutých medzi environmentálne priority v období 2007-2012 je tiež:

- rozvoj a implementácia siete oblastí ochrany prírody Natura 2000 s cieľom chrániť biologickú diverzitu Európy ako aj implementácia akčných plánov pre biologickú diverzitu.

Pri nadchádzajúcej revízii právnych predpisov pre rozvoj vidieka to bude vyžadovať vypracovanie vhodných návrhov, ktoré by vychádzali z jestvujúcich možností podpory aktivít pre rozvoj vidieka a ich spolufinancovanie súvisiacich s implementáciou siete Natura 2000 vrátane riadenia oblastí ochrany na poľnohospodárskej a lesnej pôde a podporovali využívanie týchto možností členskými štátmi. Európska Kohézna politika, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom Kohézneho a Štrukturálnych fondov, už dovoľuje čerpanie pomoci pri investíciách do infraštruktúry v oblastiach siete Natura 2000 prostredníctvom národných, regionálnych a cezhraničných programov v rámci environmentálnych projektov a programov tam, kde tieto prispievajú k celkovému hospodárskemu rozvoju regiónu. Vo svojom návrhu na revíziu Štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu Komisia zachová túto možnosť[14] a následne poskytne vhodné usmernenie na to, ako naplniť záväzok z Göteborgu. Na dôvažok k financovaniu v rámci fondov pre rozvoj vidieka a Štrukturálnych fondov, určitá podpora pre sieť Natura 2000 sa zahrnie do navrhnutého finančného nástroja pre životné prostredie. Tu budú zdroje primárne určené na podporné aktivity, akými sú výmena najlepších postupov, komunikácia a aktivity na zlepšenie povedomia verejnosti.

Preto sa predpokladá, že fondy Spoločenstva, najmä Štrukturálne fondy a Fond pre rozvoj vidieka, sa stanú hlavnými dostupnými zdrojmi spolufinancovania pri implementácii siete Natura 2000. Nie je však možné určiť smernú hodnotu úrovne takéhoto financovania, pretože skutočné výdavky budú závisieť od priorít, ktoré dajú sieti Natura 2000 jednotlivé programy členských štátov. Kritériá pre možnosť čerpania sa definujú v každom z týchto nariadení a uplatnia sa všeobecné pravidlá každého z fondov.

Je potrebné ďalej pokročiť pri bližšom určení odhadov nákladov a tvorbe programov na implementáciu na národnej úrovni, čo je nevyhnutným pre efektívne využitie fondov Spoločenstva. Plány riadenia pre oblasti siete Natura 2000, na ktorých pracujú členské štáty, by mali prispieť k lepším odhadom nákladov.

Je dôležité, aby sa zabezpečilo, že voľba variantu začlenenia financovania potrieb siete Natura 2000 do iných politík, tak ako to načrtáva toto oznámenie, povedie k dostatočným zdrojom na zabezpečenie cieľov siete. Komisia preto nabáda členské štáty, aby pri tvorbe programov pre tieto fondy pozorne zvážili potreby siete Natura 2000. Komisia zváži vydanie podrobnejších usmernení s návodom, ako sa tieto fondy dajú využiť na podporu siete Natura 2000.

Aké možnosti spolufinancovania vytvorí Spoločenstvo pre sieť Natura 2000 v budúcnosti?

Výdavky, ktoré sa predpokladajú vynaložiť ročne na spolufinancovanie siete Natura 2000 od roku 2007, sa nedajú presne stanoviť, pretože bude na každom členskom štáte a regióne určiť, ako prihliadnuť pri vypracúvaní národných a regionálnych programov pre rozličné fondy k potrebám svojich oblastí ochrany. Nenavrhuje sa, aby sa v každom fonde presne ohraničila výška zdrojov, pretože situácia v každom členskom štáte bude odlišná.

Z tohto dôvodu sa preto dopredu nedá určiť, aký podiel nákladov, ktoré sa v tomto oznámení odhadujú na sieť Natura, by sa mohol spolufinancovať z rozpočtu Spoločenstva. Vychádzajúc však zo skúseností v období rokov 2000-2006 je možné ilustrovať, ako by navrhovaný systém mohol fungovať.

Podiel spolufinancovania investícií/aktivít v osobitných prípadoch, ktoré majú byť kryté z rozpočtu EÚ, bude pevný v každom nariadení a bude sa líšiť (napr. v súčasnosti až do maxima 50 až 85%). Takže pre jednoduchosť, ak by podiel na spolufinancovaní predstavoval 50/50 medzi Spoločenstvom a členským štátom, znamenalo by to, že až polovica predpokladaných nákladov by mohla pochádzať zo Spoločenstva. Zatiaľ čo je presná výška súčasných výdavkov neznáma, dá sa odhadnúť, že prostredníctvom opatrení na rozvoj vidieka sa ročne vynaloží na podporu riadenia siete Natura 2000 rádovo 500 miliónov €. S prihliadnutím na rozšírenie a ukončenie určovania oblastí spadajúcich do siete sa dá očakávať, že toto číslo bude v nasledujúcich rokoch významne rásť, bude to však závisieť od toho, aké voľby uskutočnia členské štáty vo svojich plánoch rozvoja vidieka. Podobné údaje nie sú dostupné pre Štrukturálne fondy, takže v súčasnom štádiu nie je možné vykonať podobné alebo ilustratívne predpoklady. Celkový podiel environmentálnych projektov v Štrukturálnych fondoch je však dosť významný a v niektorých členských štátoch sa na ochranu prírody vynakladajú značné sumy.

[1] Závery predsedníctva Európskej rady v Göteborgu z 15. a 16. júna 2001.

[2] Europe’s Environment, The Dobris Assessment. 1999. Európska environmentálna agentúra. Kapitola 29.

[3] Europe’s Third Environmental Assessment. Environmental Assessment Report no.10. Európska environmentálna agentúra. 2003. Kapitola 11.

[4] Oznámenie Komisie. Trvalo udržateľná Európa pre lepší svet: Stratégia Európskej únie pretrvalo udržatelný rozvoj. KOM(2001)264 v konečnom znení.

[5] Rozhodnutie č. 1600/2002/ES Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny program Spoločenstva (Ú.v. ES, L 242, 10.9.2002, s.1).

[6] KOM(1998)42 v konečnom znení.

[7] KOM(2001)162 v konečnom znení. Zväzky I-V.

[8] Smernica Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú.v. ES, L 103, 25.4.1979, s.1) a Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcichživočíchov a rastlín (Ú.v. ES, L 206, 22. 7.1992, s.7), zmenená a doplnená smernicou Rady 97/62/ES z 27. októbra 1997, ktorou sa smernica 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov voľne žijúcich živočíchov a rastlín prispôsobuje vedeckému a technickému pokroku (Ú.v. ES, L 305, 8.11.1997, s. 42).

[9] „…vytvorenie siete Natura 2000 a implementovanie potrebných technických a finančných nástrojov a opatrení nutných na jej plné zavedenie a pre ochranu druhov chránených podľa smeníc o biotopoch a vtáctve mimo oblastí siete Natura 2000 [a] podpora rozšíreniu siete Natura 2000 v kandidátskych krajinách“. Článok 6 odst. 2(a) rozhodnutia č. 1600/2002/ES, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny program Spoločenstva.

[10] Dostupné on line na: http://europa.eu.int/comm/environment/nature/natura_articles.htm

[11] Európska Komisia (2003) „Využitie prírodného a kultúrneho dedičstva na rozvoj trvalo udržateľného cestovného ruchu v netradičných turistických oblastiach.“

[12] Správa o porade o Financovaí siete Natura 2000 je k dispozícii cez prepojenie: http://europa.eu.int/comm/environment/nature/nature_conservation/natura_2000_network/financing_natura_2000/index_en.htm

[13] Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu Budovanie našej spoločnej budúcnosti Politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie 2007-2013 KOM(2004)101 v konečnom znení.

[14] Nová príležitosť pre spolufinancovanie sa môže vytvoriť novým finančným nástrojom pre cezhraničnú spoluprácu vo vonkajších hraniciach Spoločenstva na základe návrhu Komisie.