22.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/12

1.1

Výbor regiónov dôsledne, vrátane nedávnych stanovísk, schvaľuje proces začatý v Lisabone, ktorý uznal úzke spojenie medzi hospodárskou politikou, politikou zamestnanosti a sociálnou politikou;

1.2

oznámenie komisie predstavuje kľúčový vývoj v procese, ktorý sa začal na lisabonskom summite o ochrane sociálneho rozmeru európskych politík;

1.3

dokument odhaľuje zámer komisie snažiť sa o dosiahnutie cieľov stanovených v agende sociálnej politiky, ktorú už Výbor schválil, v neposlednom rade v kontexte výročného Ukazovateľa skóre pri vykonávaní agendy sociálnej politiky;

1.4

Výbor regiónov (VR) víta podrobný charakter dokumentu komisie, ktorý zaujíma celkový prístup k predmetnej otázke;

1.5

Výbor regiónov (VR) víta snahy komisie zamerať sa na rôzne aspekty sociálnej politiky a vypracovať návrhy zaoberajúce sa všetkými nespočetnými aspektmi rôznych oblastí; ide o opatrenia, ktoré sa musia prijať na všetkých úrovniach – európskej, národnej, regionálnej a miestnej – aby sa všetkým občanom Európy dostalo dobrej kvality života;

1.6

Výbor regiónov (VR) je presvedčený o potrebe – ktorá je navyše spomenutá vo veľkom množstve dokumentov Komisie – rozvíjať tie najvodnejšie štruktúry na využívanie a realizovanie európskeho potenciálu zamestnanosti, ktorý je extrémne vysoký;

1.7

Výbor regiónov (VR) uznáva a zdôrazňuje hodnotu pridanú ku kvalite života každej osoby príležitosťou nájsť si prácu, ktorá je uspokojivá tak z hľadiska finančného, ako aj profesionálneho;

1.8

Výbor regiónov (VR) obzvlášť víta v oznámení koncept sociálnej ochrany, ktorá nie je systémom nahradzujúcim schopnosť každej osoby prevziať zodpovednosť za kvalitu svojho života, ale je opatrením, ktoré môže podporiť jednotlivcov tým, že im dá sebadôveru a vytvorí im nevyhnutné sociálne podmienky na to, aby boli schopní plniť si svoje celkové úlohy Európanov, aby nezostali v stave chudoby a sociálneho vylúčenia;

1.9

Výbor regiónov (VR) sa pripája ku Komisii pri zdôrazňovaní potreby zaviesť účinné preventívne a rehabilitačné opatrenia na zamedzovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia v najviac zraniteľných populačných skupinách;

1.10

Výbor regiónov (VR) sa pripája ku Komisii pri poukazovaní na to, že verejné služby poskytované hlavne miestnymi a regionálnymi orgánmi, napríklad starostlivosť o deti a sociálno-vzdelávacie vzdelávanie detí a starostlivosť a sociálna ochrana starších a ľudí s postihnutím, atď. sú veľmi dôležité, ak majú občania Európy dostať možnosť uspokojivého zamestnania;

1.11

Výbor regiónov (VR) hlavne víta dôraz, ktorý sa kladie na potrebu podpory služieb pre starších, a tiež by rád zdôraznil, že tieto služby by sa nemali koncipovať len ako možnosti pre starostlivosť o starších mimo rodinu, ale že vo svetle skúseností získaných na miestnej a regionálnej úrovni sa tými najhodnotnejšími službami, schopnými spojiť pohodu starších osôb a ich rodín, javia byť služby poskytované vo vlastnom dome danej osoby, kde je to možné;

1.12

Výbor regiónov (VR) konštatuje, že dôvod, prečo v dokumente neexistujú žiadne informácie týkajúce sa pristupujúcich krajín, je, že Komisia použila špeciálne dotazníky, ktoré jej mali pomôcť vypracovať dokument. Dotazníky boli zaslané aj pristupujúcim krajinám, ale z týchto krajín nedostala na ne úplné odpovede, a preto nebola schopná ich zahrnúť do zhodnotenia rôznych stratégií prijatých na podporu zamestnanosti.

2.1

s odvolaním sa na rehabilitačné opatrenia uvedené Komisiou snažiacou sa o podporu návratu ohrozených sociálnych skupín, napríklad ľudí s postihnutím, do práce konštatuje, že sú potrebné skutočné sociálne opatrenia, nielen zdravotnícke opatrenia, ktoré, ako sa zdá, Komisia obhajuje vo svojom oznámení. Vskutku, vo veľkom množstve prípadov nebránia návratu do práce len zdravotné faktory, praktické fyzické prekážky, ale aj materiálne, psychologické, behaviorálne a sociálne faktory. Komisia preto musí klásť väčší dôraz, nielen vo svojich záveroch, na úlohu miestnych a regionálnych orgánov v týchto prípadoch pri realizovaní obsiahlejšieho rozsahu sociálnych opatrení a opatrení sociálnej starostlivosti. Tieto opatrenia musia samozrejme ísť ruka v ruke so skutočnými rehabilitačnými opatreniami v zdravotníckom slova zmysle, ktoré sa majú zaviesť, najskôr a predovšetkým, prostredníctvom schém na národnej úrovni;

2.2

vyjadruje potrebu, ako už bolo zdôraznené v iných stanoviskách, urýchliť opatrenia zabezpečované v oblasti sociálnej ochrany a zosynchronizovať ich s opatreniami politiky zamestnanosti. Zabezpečenie musí byť vykonané pre miestne a regionálne orgány, ktoré sú najlepšie situované na to, aby mohli spolupracovať s tými najzraniteľnejšími časťami spoločnosti, aby bolo možné sa s nimi radiť, a hlavne aby sa mohli angažovať vo všetkých prípadoch;

2.3

vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na úlohu nevládnych organizácií, ktoré nie sú v oznámení spomenuté, ale ktorých práca po boku miestnych a regionálnych orgánov je veľmi dôležitá, pretože poskytujú praktické riešenia sociálnych otázok, pričom najdôležitejšie je, že dávajú ľuďom ohrozeným vylúčením príležitosti dostať sa do kontaktu so svetom práce a v neposlednom rade s miestnymi a regionálnymi orgánmi;

2.4

odporúča, aby Komisia mala naďalej neustále na mysli, ako je tomu v dokumente, ktorého sa toto stanovisko týka, kľúčové body, ktoré už boli poznamenané vo vzťahu k modernizácii sociálnej ochrany, ktorej ciele uznalo lisabonské zasadnutie Európskej rady: vysoko kvalitná zamestnanosť, bezpečné dôchodkové plány, sociálna integrácia a ochrana zdravia;

2.5

Majúc na zreteli Tretiu správu o sociálnej a hospodárskej súdržnosti predloženú Európskou komisiou 18. februára 2004, kde sa uvádza, že „osobitné sťažené zemepisné alebo prírodné podmienky môžu zintenzívniť problémy rozvoja, obzvlášť v najokrajovejších regiónoch Únie a na mnohých ostrovoch“, Komisia bude týmto sťaženým podmienkam čeliť podporovaním alebo zavádzaním opatrení, napr. v oblasti vzdelávania a formou (finančných) stimulov určených pre ostrovy a najokrajovejšie regióny Únie za účelom modernizácie sociálnej ochrany pre väčší počet pracovných miest a zvýšenie ich kvality pre domácich obyvateľov, predovšetkým pre tých, ktorí považujú za ťažké nájsť si prácu mimo svojho rodiska/bydliska.

2.6

opakuje svoje presvedčenie, že ak sa Európa dostane, ako sa aj musí dostať, bližšie k svojej verejnosti a stane sa demokratickejšou a transparentnejšou, miestne a regionálne orgány a občianska spoločnosť sa musia užšie zapojiť, v neposlednom rade prostredníctvom nevládnych organizácií, do vypracovávania, realizácie a hodnotenia hospodárskych, sociálnych politík a politík zamestnanosti;

2.7

opakuje, so zreteľom na predmetné stanovisko, body, ktoré už Výbor regiónov poznamenal vo svojom stanovisku (CdR 15/2003 fin) k Prehľadu európskej stratégie zamestnanosti a smerniciam pre zamestnanosť na rok 2003, ktorý sa zakladá na oznámení k posúdeniu piatich rokov Európskej stratégie zamestnanosti (COM(2002) 416 konečné) a oznámení Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov k budúcnosti Európskej stratégie zamestnanosti (EES): stratégie zameranej na úplnú zamestnanosť a lepšie pracovné miesta pre všetkých (COM(2003) 6 konečné), konkrétne, že:

2.8

vyzýva Komisiu, aby neustále zdôrazňovala, vo všetkých oznámeniach, ktoré sú zamerané na otázky súvisiace s potrebou pružnejšieho trhu práce, potrebu podpory robotníkov, ktorí sa rozhodli pre nový smer vo svojich kariérach; nedostatok adekvátnej sociálnej ochrany je hrozbou pre pružnosť trhu práce, ktorá je teraz zásadná vzhľadom na charakter globálneho trhu;

2.9

verí, že základná hospodárska bezpečnosť je dôležitá pre pracujúcich s nízkymi príjmami aj pracujúcich na postoch so strednou alebo vysokou zodpovednosťou. Okrem toho, podpora by sa mala zamerať na vzdelávanie a rekvalifikáciu;

2.10

konštatuje, že plány sociálnej ochrany, hlavne tie, ktoré majú finančný charakter, by mali angažovať zamestnávateľov, ktorí môžu byť v lepšej pozícii, aby mohli monitorovať jednotlivé situácie a tak by mohli byť lepšie situovaní, aby mohli vykonávať opatrenia na podporu návratu do práce ľudí ako napríklad postihnutých pracujúcich, snáď tým, že im pomôžu nájsť pracovnú pozíciu v tej istej alebo inej firme;

2.11

odporúča, aby boli prijaté všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa zabezpečilo, bez toho, aby sa to dotklo úplnej legislatívnej autonómie každého členského štátu v oblasti sociálnej politiky, že členské štáty EÚ si budú vedomé dôležitosti smerníc navrhovaných Komisiou v záveroch oznámenia a kľúčovej úlohy miestnych a regionálnych orgánov.