7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/23

1.1

Komisia sa svojím oznámením (1) o zvyšovaní bezpečnosti námornej dopravy a svojím návrhom (2) nariadenia o zvyšovaní bezpečnosti lodí a prístavných objektov zamerala na otázky bezpečnosti rozhrania loď/prístav a prostredníctvom legislatívneho procesu navrhla špecifické kroky. Navrhované nariadenie sa však zastavilo na časti prístavu, ktorá predstavuje rozhranie loď/prístav, t.j. terminál.

1.2

EHSV svojím stanoviskom (3) uvítal navrhované kroky a podporil zámer Komisie ako druhý krok k presadzovaniu vykonávania dodatkových opatrení Spoločenstva, ktoré by mali zabezpečiť prístav a jeho rozhranie so zázemím.

1.3

Druhý, a zložitejší, krok iniciatívy Komisie potvrdzuje potrebu komplexnej politiky bezpečnosti prístavov so zreteľom na zraniteľnosť širších prístavných oblastí, ktoré predstavujú základné spojenie s celkovým dopravným reťazcom a tokom cestujúcich.

2.1

Návrh dopĺňa bezpečnostné opatrenia zavedené Nariadením o zvyšovaní bezpečnosti lodí a prístavných objektov zabezpečením, že v dôsledku toho bude celý prístav chránený bezpečnostným režimom. Smernica zabezpečí náležité úrovne bezpečnosti pre prístavy Spoločenstva a zabezpečí harmonizované vykonávanie bezpečnostných opatrení pokrývajúcich všetky prístavné oblasti.

2.2

Komisia tvrdí, že očakávané spoločné opatrenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a Medzinárodnej organizácie práce (ILO) vo forme dobrovoľného kódexu praxe pre bezpečnosť prístavov, ktorý sa práve vytvára, nezabezpečia včasné zriadenie požadovaného bezpečnostného režimu. Preto je nutné proaktívne konanie EÚ, najlepšie vo forme smernice, ktorou by sa zaviedla požadovaná flexibilita.

2.3

Navrhovaná smernica umožní zachovanie existujúcich režimov bezpečnosti prístavov, ktoré vyhovujú jej princípom a rámcovým požiadavkám. Konkrétnejšie, smernica si vyžaduje povinnosť vykonávať hodnotenia bezpečnosti, definovať úrovne bezpečnosti, vytvárať a schvaľovať bezpečnostné plány, určovať zodpovedné bezpečnostné orgány, určovať bezpečnostných pracovníkov, zriaďovať bezpečnostné výbory a podporovať vykonávanie opatrení.

3.1

Udalosti a kroky od teroristických útokov 11. septembra potvrdili predpovede, že vojna proti terorizmu bude trvať veľmi dlho. Tragické udalosti v Madride dňa 11. marca 2004 priniesli do popredia citlivosť celého dopravného systému voči teroristickým úrokom a dokázali, že absolútna bezpečnosť sa nedá nikdy dosiahnuť. Vo svojom prieskumnom stanovisku k dopravnej bezpečnosti (4) a svojom následnom stanovisku (5) týkajúcom sa bezpečnosti námornej dopravy EHSV tvrdí, že EÚ by mala prevziať medzinárodné vedenie v oblasti vytvárania širšieho rámca bezpečnosti, ktorý sa zameria na príčiny terorizmu a nebude sa len snažiť o jeho prevenciu alebo odstraňovanie jeho následkov.

3.2

Námornej bezpečnosti, ktorá je globálnym problémom, sa dostalo adekvátnej globálnej pozornosti a pozornosti EÚ. Bezpečnosť železnice sa však zdá byť viac zameraná na iniciatívy na národnej úrovni, zatiaľ čo terorizmu v cestnej a vnútroštátnej vodnej doprave sa doposiaľ dostalo relatívne málo pozornosti. EHSV zdôrazňuje, že pokiaľ ostatné druhy dopravy nebudú niesť svoj podiel zodpovednosti, „najslabšie ohnivko“ sa stane cieľom teroristov s cieľom infiltrovať sa do systému. Je nerealistické očakávať, že prístavy budú vypĺňať bezpečnostné medzery ostatných druhov dopravy a nespravodlivé uvaľovať na ne finančné bremeno.

3.3

EHSV opakuje, že opatrenia zamerané na boj proti terorizmu by mali byť doplnené opatreniami zameranými na boj proti tradičným bezpečnostným problémom (organizovaný zločin, pirátstvo, podvod, pašovanie a ilegálna imigrácia). Takéto bezpečnostné problémy existujú v širších prístavných oblastiach a malo by sa na ne zamerať ako na naliehavé problémy, ako si to vyžaduje EHSV. V tejto spojitosti EHSV ľutuje, že niektoré členské štáty EÚ ešte stále nie sú zmluvnými stranami konvencie o potláčaní nezákonných konaní (SUA) a jej protokolu a zdôrazňuje nevyhnutnosť a naliehavosť urýchlenej ratifikácie, ktorá by posilnila právne prostriedky boja proti terorizmu.

3.4

EHSV (6) podporovaný krokmi EÚ na zabezpečenie recipročnej dohody o spolupráci s USA stanovujúcej rovnaké zaobchádzanie pre všetky náklady (kontajnery) pochádzajúce z EÚ a na prevod/integrovanie bilaterálnych dohôd do multilaterálnej dohody pod záštitou Svetovej colnej organizácie (WCO). Mali by sa presadzovať podobné recipročné dohody s ostatnými regiónmi/krajinami podporované systémom výmeny informácií. Ak je to potrebné, dohody by mali zabezpečovať technickú spoluprácu a finančnú pomoc rozvíjajúcim sa krajinám, aby zdokonalili svoju infraštruktúru bezpečnosti prístavov.

3.5

Rámec navrhovaných opatrení je podobný rámcu stanovenému pre prístavné objekty (terminály). Jej výrazne novým prvkom je rozšírenie geografického rozsahu na pokrytie celých prístavných oblastí, ktorý budú definovať členské štáty v súlade s podobnou činnosťou vykonávanou USA. EHSV verí, že pre daný účel by bola najvhodnejšia cesta rozširovania rozsahu nariadenia (ES) 725/2004 (7). Bez ohľadu na to EHSV potvrdzuje obmedzujúce podmienky pre včasné rozšírenie úplného bezpečnostného režimu vyššie uvedeného nariadenia na pokrytie širších prístavných oblastí a potrebu dovoliť členským štátom, prostredníctvom smernice, požadovanú flexibilitu na vykonávanie vhodných opatrení so zreteľom na výraznú rôznorodosť prístavov Spoločenstva a rôzne činnosti v nich vykonávané. Flexibilita nesmie viesť k veľkým rozdielom v opatreniach v prístavoch EÚ, ktoré by mohli viesť ku klasifikácii zahraničných prístavov ako „bezpečné“ a zaradenie „nebezpečných“ prístavov na čiernu listinu s ohľadom na odhalenie ilegálnych imigrantov a teroristov, čo by mohlo viesť k deformácii trhu a ohroziť tok medzinárodného obchodu.

3.6

EHSV opakuje svoje stanovisko (8), že s príchodom rozšírenia EÚ si Stredozemné more vyžaduje zosilnenú úlohu. Jeho blízkosť k oblastiam, kde by mohli vzniknúť potenciálne bezpečnostné problémy, zdôrazňuje potrebu stredomorskej dimenzie v námornej dopravnej bezpečnosti. EHSV uvítal (9) vytvorenie euro-stredomorskej dopravnej siete a začlenenie námornej bezpečnosti medzi jeho ciele. Súhlasil, že je nevyhnutné, aby stredomorskí partneri posilnili bezpečnostné opatrenia a aby sa Euro-stredomorský ústav pre bezpečnosť a ochranu považoval za prvý krok smerom k tomuto cieľu.

3.7

V jej súčasnej podobe sa smernica zameriava na administratívne aspekty. Smernica nedefinuje harmonizované postupy pre aplikovanie podrobností súvisiacich s prílohami. Namiesto toho predstavuje možnosť pre budúce úpravy. EHSV si uvedomuje naliehavosť zvýšenia bezpečnosti mimo rozhranie loď/prístav, ale zdôrazňuje, že by bolo múdrejšie zhodnotiť pokrok dosiahnutý doposiaľ na medzinárodnej úrovni v danom ohľade, a hlavne v IMO, ILO a Svetovej colnej organizácii (WCO) a zabezpečiť promptné a jasné usmernenie pre realizáciu tohto cieľa.

3.8

EHSV konštatuje, že smernica nevytvára nové povinnosti v oblastiach už pokrytých nariadením (ES) 725/2004 (10), alebo skutočne v rozšírených prístavných oblastiach. Využíva však príležitosť na opakovanie základného princípu, že opatrenia bezpečnosti prístavov musia byť v rovnováhe v súvislosti s cieľmi, ktoré sledujú, ich nákladmi a dopadom na dopravný ruch a obchodné toky. Preto je nevyhnutné dôkladne zvážiť ich potrebu a posúdiť, či sú reálne a prakticky uskutočniteľné. Opatrenia musia rešpektovať základné práva a dodržiavať princípy, ktoré uznáva hlavne Charta základných práv Európskej únie, aby sa nepotláčali osobné ľudské práva občanov, ani ústavný poriadok, čo by poslúžilo účelom teroristov. Preto je nutná opatrnosť, aby sa predišlo:

3.9

Náklady na dodržiavanie dodatočných opatrení na zabezpečenie geografickej oblasti významne širšieho prístavu, konkrétne obmedzenia prístupu, kontrolu nákladu a batožiny a identifikáciu osôb, sa pre väčšinu prístavov znásobia, pretože rozšírenie uplatňovania bezpečnostných opatrení si vyžiada ďalšie úpravy týkajúce sa infraštruktúry, zariadenia, pracovných síl a školenia. EHSV, odvolávajúc sa na svoje skoršie stanoviská k financovaniu nákladov na bezpečnosť, opakuje svoju výzvu Komisii, aby vytvorila schému EÚ pre financovanie vykonávania týchto opatrení. EHSV obzvlášť vyhlásil, že „hoci časť nákladov na dodržiavanie predpisov sa prenesie na odberateľov, v záujme spravodlivosti by vlády EÚ mali tiež znášať časť niektorých nákladov, pretože terorizmus je reakciou na politiky vlád“. Okrem toho, EHSV opakuje svoju výzvu, aby Komisia vypracovala štúdiu celkového dopadu o finančných dôsledkoch sprísnených opatrení námornej bezpečnosti a pripája sa k EP a jeho podobnej žiadosti.

3.9.1

Námorné prístavy sú rozhodujúcim národným majetkom. Opatrenia zamerané na zabezpečenie celej prístavnej oblasti sa logicky označujú ako opatrenia všeobecného verejného záujmu. Verejné financovanie takýchto opatrení by preto nemalo podliehať pravidlám štátnej pomoci Zmluvy o EÚ. Vzhľadom na skutočnosť, že členské štáty však majú možnosť voľby udeliť verejnú podporu takýmto opatreniam alebo nie, na úrovni EÚ sa musí vytvoriť harmonizovaný prístup, aby sa predišlo zdeformovaniu hospodárskej súťaže. Tento prístup, ktorý tiež berie do úvahy financovanie opatrení na bezpečnosť prístavných objektov, musí byť založený na nasledovných princípoch:

3.9.2

Odhady nákladov na bezpečnosť prístavov sa odvodzujú extrémne ťažko. Na základe metódy porovnávania nákladov na bezpečnosť prístavov v EÚ sa však očakáva, že budú vyššie než v USA z geografických dôvodov v dôsledku väčšieho počtu prístavov EÚ. Očakáva sa, že vzhľadom na porovnávanie budú náklady na dodržiavanie predpisov u veľkých prístavov (11) a malých prístavov obrovské.

3.10

Ak nebudeme reagovať na novú realitu hrozby terorizmu rýchlo, môže to viesť k nákladným niekoľkomiliónovým zastaveniam prevádzky. Preto sa ohrozenie bezpečnosti môže stať necolnou bariérou obchodu.

4.1

Prístavy sú všeobecne veľmi dobre definované vzhľadom na geografické pokrytie a správu a v rámci nich vedľa seba existujú rôzne činnosti. Normálne hranice prístavov kopírujú prístavné objekty a nie naopak, ako naznačuje článok 2.4, alebo vskutku definícia „prístavu“ alebo „námorného prístavu“ v článku 3. Zdá sa, že definícia naznačuje, že prístavná oblasť je menšia než plocha „prístavných objektov“, ktorá okrem toho zahŕňa kotviská, prístaviská a prístupy od mora. Preto sa v článku 2.4 vyžaduje objasnenie pojmu „dávania prednosti“.

4.2

V prvom kroku musí byť plán bezpečnosti prístavu, ktorý je smerným územným plánom, v súlade s rozhodnutiami, ktoré už boli prijaté počas procesu vykonávania kódexu ISPS a nariadenia (ES) 725/2004 (12), týkajúceho sa kritérií pre prístavné objekty. Musí zahŕňať integrované plány bezpečnosti pre prístavné objekty vo vnútri hraníc prístavu. Nakoniec podriadené prístavné objekty musia fungovať ako časti prístavu a ich plány bezpečnosti musia byť časťou celkového plánu bezpečnosti prístavu, upraveného kde je to potrebné, aby bol harmonizovaný a koordinovaný s jeho všeobecnými cieľmi a následne musí orgán bezpečnosti prístavov mať maximálne oprávnenia a zodpovednosť.

4.3

Poradná úloha výborov pre bezpečnosť prístavov, s ktorými sa počíta, posilní účinnú realizáciu plánu bezpečnosti prístavu. EHSV predpokladá, že výbory budú zriadené orgánmi pre bezpečnosť prístavov aj na účel identifikácie prvkov plánu bezpečnosti prístavov. EHSV podporuje účasť zástupcov námorníkov a pracovníkov v prístave vo výbore pre bezpečnosť prístavu s cieľom dosiahnutia praktických riešení.

4.4

Náklad a cestujúci nesmú byť vystavení dvojnásobnej kontrole pri vstupe do prístavnej oblasti a nakoniec pri vstupe do oblasti prístavného objektu. Okrem toho sa vyžaduje praktický prístup týkajúci sa mobility posádky, návštevníkov lode a jej dodávateľov.

4.5

Kontroly dodržiavania opatrení bezpečnosti prístavu v jednom členskom štáte bezpečnostnými pracovníkmi iného členského štátu by sa mali vykonávať na základe zmocnenia Európskej komisie (článok 17.2 a 14.3).

5.1

Tragické udalosti v Madride dňa 11. marca 2004 potvrdili obavy, že celý dopravný systém je citlivý na teroristické útoky a mienku, že absolútna bezpečnosť sa nedá nikdy dosiahnuť.

5.2

EHSV zdôrazňuje, že pokiaľ všetky druhy dopravy nebudú niesť svoj podiel zodpovednosti, „najslabšie ohnivko“ sa stane cieľom teroristov s cieľom infiltrovať sa do systému. Je nerealistické očakávať, že prístavy budú vypĺňať bezpečnostné priepasti ostatných druhov dopravy a nespravodlivé uvaľovať na ne finančné bremeno.

5.3

EHSV pevne verí, že policajná stratégia nie je bezpečnou stratégiou v nebezpečnom svete. Preto sa musí EÚ dostať na čelo na medzinárodnej úrovni pri vytváraní širšieho rámca pre bezpečnosť, ktorý sa zameria na príčiny terorizmu a nebude sa snažiť len o odstraňovanie jeho dôsledkov.

5.4

EHSV plne podporuje navrhovanú smernicu pre vykonávanie bezpečnostných opatrení v širších prístavných oblastiach. Flexibilita udelená členským štátom podľa navrhovanej smernice nesmie viesť k označovaniu zahraničných prístavov ako „bezpečné“ a zaraďovanie „nebezpečných“ prístavov na čiernu listinu, pretože by to mohlo viesť k deformácii trhu a ohroziť hladký tok medzinárodného obchodu.

5.5

EHSV opakuje, že opatrenia zamerané na boj proti terorizmu by mali byť doplnené opatreniami zameranými na boj proti tradičným bezpečnostným problémom (organizovaný zločin, pirátstvo, podvod, pašovanie a ilegálna imigrácia).

5.6

Námorné prístavy sú rozhodujúcim národným majetkom. Opatrenia zamerané na zabezpečenie celej prístavnej oblasti sa logicky označujú ako opatrenia všeobecného verejného záujmu. Verejné financovanie takýchto opatrení by preto nemalo podliehať pravidlám štátnej pomoci zmluvy o EÚ. Harmonizovaný prístup členských štátov pri poskytovaní verejnej podpory sa musia vytvoriť na úrovni EÚ, aby sa predišlo deformácii hospodárskej súťaže. EESC opakuje svoju výzvu Komisii, aby vytvorila schému EÚ pre financovanie, kde to bude potrebné, realizácie opatrení. Preto EHSV verí, že hospodárske dimenzie bezpečnosti prístavov sú hlavnou záležitosťou pre medzinárodný obchod a EÚ sa na ne musí zamerať ako na naliehavý problém.

5.7

Opatrenia bezpečnosti musia rešpektovať základné práva a dodržiavať princípy, ktoré uznáva Charta základných práv Európskej únie, aby sa nepotláčali osobné ľudské práva občanov, ani ústavný poriadok.

5.8

EHSV zdôrazňuje naliehavú potrebu dať stredomorskú dimenziu politike bezpečnosti prístavov, ktorá sa s rozširovaním EÚ stáva veľmi dôležitou.