(1)

Schengenský priestor bol vytvorený v snahe dosiahnuť priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii. Dobré fungovanie uvedeného priestoru závisí od vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a účinného riadenia vonkajších hraníc.

(2)

Pravidlá, ktorými sa upravuje hraničná kontrola osôb, ktoré prekračujú vonkajšie hranice členských štátov Únie, sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (4). Napriek uplatňovaným opatreniam hraničného dozoru by členské štáty mohli čeliť neoprávnenému prekračovaniu hraníc štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa vyhýbajú hraničným kontrolám. Na účely ďalšieho formovania/ politiky Únie, ktorej cieľom je zabezpečiť kontroly osôb a účinné monitorovanie prekračovania vonkajších hraníc v zmysle článku 77 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), by sa dodatočné opatrenia mali zamerať na riešenie situácií, keď sú štátni príslušníci tretích krajín zadržaní v súvislosti s neoprávneným prekročením vonkajších hraníc, keď sú štátni príslušníci tretích krajín vylodení v dôsledku pátracích a záchranných operácií a keď štátni príslušníci tretích krajín prejavia vôľu podať žiadosť o medzinárodnú ochranu na hraničnom priechode, ale nespĺňajú podmienky pre vstup. Toto nariadenie dopĺňa nariadenie (EÚ) 2016/399, pokiaľ ide o uvedené situácie. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa v uvedených situáciách štátni príslušníci tretích krajín podrobili preverovaniu, cieľom ktorého má byť uľahčiť ich riadnu identifikáciu a umožniť, aby boli účinne postúpení do príslušného konania, ktorým by mohlo byť v závislosti od okolností konanie o medzinárodnej ochrane alebo konanie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (5). Preverovanie takýchto štátnych príslušníkov tretích krajín by malo plynule dopĺňať kontroly vykonávané na vonkajších hraniciach alebo kompenzovať skutočnosť, že tieto kontroly sa pri prekročení vonkajších hraníc neuskutočnili.

(3)

Kontrola hraníc nie je len v záujme členského štátu, na ktorého vonkajších hraniciach sa vykonáva, ale aj všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu vnútorných hraníc. Kontrola hraníc by mala pomáhať pri znižovaní nelegálnej migrácie, v boji proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi a zabrániť akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia a medzinárodných vzťahov členských štátov. Členské štáty majú pri vykonávaní hraničnej kontroly konať v súlade s príslušným právom Únie a medzinárodným právom vrátane Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, zmeneného Newyorským protokolom z 31. januára 1967, so záväzkami súvisiacimi s medzinárodnou ochranou, najmä so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a so základnými právami. Opatrenia prijaté na vonkajších hraniciach sú preto dôležitou súčasťou komplexného prístupu k migrácii, ktorý členským štátom umožňuje riešiť problém zmiešaných príchodov neoprávnených migrantov a osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(4)

Podľa nariadenia (EÚ) 2016/399 pozostáva kontrola hraníc z hraničných kontrol, ktoré sa vykonávajú na hraničných priechodoch, a z hraničného dozoru, ktorý sa vykonáva mimo hraničných priechodov s cieľom zabrániť štátnym príslušníkom tretích krajín, aby prekračovali hranice spôsobom, ktorý nie je dovolený podľa uvedeného nariadenia, alebo obchádzali hraničné kontroly. Podľa ustanovení o hraničnom dozore v nariadení (EÚ) 2016/399 osoba, ktorá neoprávnene prekročila hranicu a ktorá nie je oprávnená zdržiavať sa na území dotknutého členského štátu, sa zadrží a postupuje sa voči nej podľa smernice 2008/115/ES. Podľa nariadenia (EÚ) 2016/399 sa má kontrola hraníc vykonávať bez toho, aby boli dotknuté práva utečencov a osôb, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu, najmä s ohľadom na zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

(5)

Príslušníci pohraničnej stráže často čelia štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu bez toho, aby predložili cestovné doklady, a to tak po zadržaní počas vykonávania hraničného dozoru, ako aj počas kontrol na hraničných priechodoch. Okrem toho na niektorých hraničných úsekoch príslušníci pohraničnej stráže čelia veľkému počtu príchodov v tom istom čase. Za takýchto okolností je mimoriadne náročné a dôležité zabezpečiť, aby sa nahliadlo do všetkých relevantných databáz, a čo najrýchlejšie určiť príslušné konanie.

(6)

Preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín by malo predovšetkým prispieť k zabezpečeniu toho, aby boli čo možno najskôr postúpení do príslušného konania a aby tieto konania prebiehali bez prerušenia alebo prieťahov. Preverovanie by zároveň malo pomôcť zabrániť situáciám, keď niektorí žiadatelia o medzinárodnú ochranu po tom, ako im na základe ich žiadosti o medzinárodnú ochranu bol povolený vstup na územie členského štátu, ujdú s cieľom pokračovať v takýchto žiadostiach v inom členskom štáte alebo v nich nepokračovať vôbec.

(7)

Po preverovaní štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu, by sa malo posúdiť, či existuje potreba medzinárodnej ochrany. Preverovanie by malo orgánom, ktoré sú príslušné na vykonanie uvedeného posúdenia, umožniť získať a vymieňať si všetky informácie, ktoré sú pre ne relevantné z hľadiska určenia príslušného konania na posúdenie žiadosti bez toho, aby bol dotknutý druh konania, a tým toto posúdenie urýchliť. Preverovanie by malo tiež prispieť k identifikovaniu zraniteľných osôb, čím sa zaistí, že sa pri určovaní a vykonávaní príslušného konania v plnej miere zohľadnia všetky osobitné potreby.

(8)

Povinnosťami členských štátov vyplývajúcimi z tohto nariadenia by nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 (6).

(9)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré boli zadržané v súvislosti s neoprávneným prekročením vonkajšej hranice členského štátu pozemnou, morskou alebo vzdušnou cestou, a to bez ohľadu na to, či prejavili vôľu podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, s výnimkou štátnych príslušníkov tretích krajín, v prípade ktorých sa od dotknutého členského štátu nevyžaduje, aby nasnímal biometrické údaje podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1358 (7) z iných dôvodov, než je ich vek, ako aj na tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli vylodení v dôsledku pátracích a záchranných operácií a nespĺňajú podmienky pre vstup stanovené v nariadení (EÚ) 2016/399. V prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli vylodení v dôsledku pátracích a záchranných operácií, by uplatňovanie tohto nariadenia nemalo mať vplyv na povinnosti členských štátov podľa medzinárodného práva, pokiaľ ide o pátracie a záchranné operácie. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na osoby, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu na hraničných priechodoch alebo v tranzitných priestoroch, ale nespĺňajú podmienky pre vstup, alebo na prípady, keď štátni príslušníci tretích krajín po tom, ako im bol povolený vstup z humanitárnych dôvodov, z dôvodov štátneho záujmu alebo z dôvodu medzinárodných záväzkov podľa nariadenia (EÚ) 2016/399, prejavia vôľu podať žiadosť o medzinárodnú ochranu.

(10)

Preverovanie by sa malo vykonávať na akomkoľvek primeranom a vhodnom mieste určenom každým členským štátom, ktoré sa obvykle nachádza na vonkajšej hranici alebo v jej blízkosti, alebo alternatívne na iných miestach na danom území, pričom sa zohľadní geografia a existujúca infraštruktúra a zabezpečí sa, aby sa preverovanie mohlo vykonať bezodkladne. Preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov a prekročili vonkajšiu hranicu s cieľom neoprávnene vstúpiť na územie členských štátov a ktorí ešte neboli podrobení preverovaniu v členskom štáte, by sa malo vykonávať na akomkoľvek primeranom a vhodnom mieste určenom každým členským štátom na jeho území.

(11)

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa podrobujú preverovaniu, by mali počas preverovania zostať k dispozícii orgánom príslušným na vykonávanie preverovania. Členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve zaviesť ustanovenia na zabezpečenie prítomnosti uvedených štátnych príslušníkov tretích krajín počas preverovania, aby zabránili ich úteku. Ak je to nevyhnutné, členské štáty môžu na základe individuálneho posúdenia každého jednotlivého prípadu zaistiť osobu, ktorá sa podrobuje preverovaniu, ak nemožno účinne uplatniť iné, miernejšie donucovacie alternatívne opatrenia. Zaistenie by sa malo uplatňovať len ako krajné opatrenie v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality a malo by podliehať účinnému opravnému prostriedku v súlade s vnútroštátnym právom, právom Únie a medzinárodným právom. Počas preverovania by sa mali uplatňovať príslušné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 (8) v prípade žiadateľov o medzinárodnú ochranu a príslušné pravidlá týkajúce sa zaistenia stanovené v smernici 2008/115/ES v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí neprejavili vôľu podať žiadosť o medzinárodnú ochranu.

(12)

Ak sa kedykoľvek počas preverovania zistí, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa podrobuje takému preverovaniu, spĺňa podmienky pre vstup štátnych príslušníkov tretích krajín stanovené v článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/399, preverovanie by sa malo ukončiť a dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny by sa mal povoliť vstup na územie bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie sankcií za neoprávnené prekročenie vonkajších hraníc na iných miestach než na hraničných priechodoch alebo v iných časoch než počas stanovených otváracích hodín, ako sa uvádza v uvedenom nariadení.

(13)

Vzhľadom na účel výnimiek z podmienok pre vstup štátnych príslušníkov tretích krajín stanovených v nariadení (EÚ) 2016/399 osoby, ktorých vstup povolil členský štát v súlade s takýmito výnimkami podľa uvedeného nariadenia v individuálnom rozhodnutí, by nemali byť podrobené preverovaniu ani vtedy, ak nespĺňajú všetky podmienky pre vstup, pokiaľ neprejavia vôľu podať žiadosť o medzinárodnú ochranu.

(14)

Všetci štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa podrobujú preverovaniu, by sa mali podrobiť kontrolám s cieľom zistiť alebo overiť ich totožnosť a overiť, či by mohli predstavovať hrozbu pre vnútornú bezpečnosť alebo ohrozenie verejného zdravia. V prípade osôb, ktoré podávajú žiadosť o medzinárodnú ochranu na hraničných priechodoch, by sa mali zohľadniť kontroly totožnosti a bezpečnostné kontroly vykonané v rámci hraničných kontrol, aby sa zabránilo duplicitným kontrolám.

(15)

Po ukončení preverovania by sa dotknutí štátni príslušníci tretích krajín mali buď postúpiť orgánom príslušným na registráciu žiadostí o medzinárodnú ochranu, alebo by sa na nich malo vzťahovať konanie podľa smernice 2008/115/ES, podľa príslušného prípadu. Relevantné informácie, ktoré sa získajú počas preverovania, by sa mali poskytnúť príslušným orgánom, ktorým poslúžia ako základ pre ďalšie posúdenie každého jednotlivého prípadu, a to pri plnom rešpektovaní základných práv. V prípade potreby by príslušné orgány v rámci následného konania mali pokračovať v kontrolách stanovených v tomto nariadení. Postupy stanovené v smernici 2008/115/ES by sa mali začať uplatňovať až po ukončení preverovania. Ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 (9) týkajúce sa registrácie žiadostí o medzinárodnú ochranu by sa mali uplatňovať až po ukončení preverovania. Tým by nemala byť dotknutá skutočnosť, že osoby, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu v čase zadržania, počas kontroly hraníc na hraničnom priechode alebo počas preverovania, by sa mali považovať za žiadateľov o medzinárodnú ochranu a malo by sa na ne vzťahovať nariadenie (EÚ) 2024/1348 a smernica (EÚ) 2024/1346.

(16)

Osobám žiadajúcim o medzinárodnú ochranu, na ktoré členské štáty nemôžu alebo už nemôžu uplatňovať konanie o azyle na hraniciach v súlade s ustanovením nariadenia (EÚ) 2024/1348 týkajúcim sa výnimiek z konania o azyle na hraniciach, by sa mal spravidla povoliť vstup na územie.

(17)

Po preverovaní by mohla nasledovať aj relokácia v rámci mechanizmu solidarity zriadeného nariadením (EÚ) 2024/1351 alebo iného existujúceho mechanizmu solidarity.

(18)

V súlade s domnienkou splnenia podmienok dĺžky pobytu stanovenou v nariadení (EÚ) 2016/399 je splnenie podmienok pre vstup a povolenie vstupu vyjadrené odtlačkom pečiatky v cestovnom doklade na vstupe. Chýbajúci odtlačok pečiatky alebo chýbajúci cestovný doklad sa preto môžu považovať za znak toho, že držiteľ nespĺňa podmienky pre vstup. Po spustení prevádzky systému vstup/výstup zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2226 (10), ktorým sa odtlačky pečiatok nahradia záznamom v systéme vstup/výstup, sa zvýši spoľahlivosť tejto domnienky. Členské štáty by preto mali vykonávať preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa už nachádzajú na území členských štátov a nie sú schopní preukázať, že splnili podmienky pre vstup na toto územie. Preverovanie týchto štátnych príslušníkov tretích krajín je nevyhnutné na to, aby sa vykompenzovala skutočnosť, že sa im pri príchode do schengenského priestoru pravdepodobne podarilo vyhnúť vstupným kontrolám, a preto im nemohol byť odopretý vstup alebo nemohli byť postúpení do príslušného konania, ktoré nasleduje po preverovaní. Vykonávanie preverovania by vďaka nahliadnutiu do databáz uvedených v tomto nariadení mohlo pomôcť aj pri zisťovaní, či dotknuté osoby nepredstavujú hrozbu pre vnútornú bezpečnosť. Po ukončení preverovania na území členských štátov by sa na dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín malo vzťahovať konanie o návrate alebo, ak žiadajú o medzinárodnú ochranu, príslušné konanie o azyle. Štátni príslušníci tretích krajín by nemali byť opakovane podrobovaní preverovaniu.

(19)

Členské štáty by mali mať možnosť upustiť od vykonania preverovania na území členských štátov, ak je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na ich území, okamžite po zadržaní vrátený späť do iného členského štátu na základe dvojstranných dohôd alebo dojednaní alebo podľa dvojstranných rámcov spolupráce. V uvedenom prípade by preverovanie mal bezodkladne vykonať členský štát, do ktorého bol dotknutý štátny príslušník tretej krajiny vrátený späť.

(20)

Týmto nariadením nie sú dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sa týkajú identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín podozrivých z neoprávneného pobytu v členskom štáte, ak je cieľom takej identifikácie preskúmať v krátkom, ale primeranom čase informácie umožňujúce určiť neoprávnenosť alebo oprávnenosť pobytu.

(21)

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá kontroly hraníc uplatniteľné na vnútorných hraniciach členských štátov, v ktorých ešte nebolo prijaté rozhodnutie o zrušení takejto kontroly, preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín zadržaných v súvislosti s neoprávneným prekročením takýchto vnútorných hraníc, na ktorých ešte nebola zrušená kontrola, by sa malo riadiť pravidlami preverovania na území členských štátov stanovenými v tomto nariadení, a nie pravidlami stanovenými pre preverovanie na vonkajšej hranici.

(22)

Preverovanie na vonkajšej hranici by sa malo ukončiť čo najskôr a nemalo by trvať dlhšie ako sedem dní. Preverovanie na území členských štátov by sa malo ukončiť čo najskôr a nemalo by trvať dlhšie ako tri dni. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby dokončili preverovanie na vonkajšej hranici a preverovanie na ich území v kratších obdobiach, za predpokladu, že sa vykonajú kontroly stanovené v tomto nariadení.

(23)

Preverovanie je súčasťou európskeho integrovaného riadenia hraníc. Predovšetkým sa môže mobilizovať Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1148 (11) ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc, s cieľom poskytnúť podporu na činnosti členských štátov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, v súlade s pravidlami, ktorými sa riadi využívanie uvedeného nástroja, a bez toho, aby boli dotknuté iné priority, ktoré sa ním podporujú.

(24)

V záujme dosiahnutia cieľov preverovania by sa mal zaistiť pevnejší rámec pre úzku spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi uvedenými v ustanovení nariadenia (EÚ) 2016/399 týkajúcom sa vykonávania kontroly, orgánmi zodpovednými za konanie o azyle a orgánmi zodpovednými za príjem žiadateľov, orgánmi zodpovednými za ochranu verejného zdravia a orgánmi zodpovednými za vedenie konaní o návrate podľa smernice 2008/115/ES. Členské štáty by mali mať možnosť využiť podporu príslušných agentúr, najmä Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 (12) (ďalej len „Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž“) a Agentúry Európskej únie pre azyl zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2303 (13) (ďalej len „Agentúra Európskej únie pre azyl“) v rámci ich právomocí. Vždy, keď sa pri preverovaní zistia skutočnosti relevantné pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ (14), by členské štáty mali do preverovania zapojiť vnútroštátne orgány na ochranu detí a vnútroštátne orgány zodpovedné za odhaľovanie a identifikovanie obetí obchodovania s ľuďmi.

(25)

Počas preverovania by sa mal vždy v prvom rade brať do úvahy najlepší záujem dieťaťa v súlade s článkom 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Do preverovania by mali byť vždy, keď je to potrebné, úzko zapojené orgány pre ochranu detí s cieľom zaistiť, aby sa počas preverovania náležite zohľadnil najlepší záujem dieťaťa. Mal by sa vymenovať zástupca, ktorý bude zastupovať maloletú osobu bez sprievodu a pomáhať jej počas preverovania alebo, ak zástupca nebol vymenovaný, mala by sa určiť osoba vyškolená na ochranu najlepšieho záujmu a všeobecného blaha maloletej osoby. V relevantných prípadoch by mal byť tento zástupca rovnaký ako zástupca vymenovaný v súlade s ustanoveniami o maloletých osobách bez sprievodu v smernici (EÚ) 2024/1346. Takouto vyškolenou osobou by mala byť osoba určená na to, aby dočasne konala ako zástupca podľa uvedenej smernice, ak bola takáto osoba určená.

(26)

Pri uplatňovaní tohto nariadenia by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa rešpektovala ľudská dôstojnosť a aby nedochádzalo k diskriminácii osôb z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

(27)

S cieľom zabezpečiť počas preverovania dodržiavanie práva Únie a medzinárodného práva vrátane charty by mal každý členský štát zabezpečiť monitorovací mechanizmus a zaviesť primerané záruky, ktorými sa zaistí jeho nezávislosť, ako je dodržiavanie parížskych zásad prijatých rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 48/134 z 20. decembra 1993, benátskych zásad prijatých Benátskou komisiou na svojom 118. plenárnom zasadnutí 15. – 16. marca 2019, rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 28. decembra 2020 o úlohe ombudsmana a sprostredkovateľských inštitúcií pri podpore a ochrane ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a právneho štátu, a Opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu prijatému 18. decembra 2002 na 57. zasadnutí Valného zhromaždenia Spojených národov rezolúciou A/RES/57/199 (ďalej len „OPCAT“). Na uvedený účel by mali mať členské štáty možnosť využiť už existujúce vnútroštátne mechanizmy monitorovania základných práv v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. Monitorovacím mechanizmom, ktorý zabezpečí každý členský štát, by sa malo zaistiť najmä rešpektovanie základných práv v súvislosti s preverovaním, ako aj dodržiavanie príslušných vnútroštátnych predpisov a predpisov Únie týkajúcich sa zaistenia a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Agentúra Európskej únie pre základné práva zriadená nariadením Rady (ES) č. 168/2007 (15) (ďalej len „Agentúra pre základné práva“) by mala vypracovať všeobecné usmernenia týkajúce sa vytvorenia a nezávislého fungovania takýchto monitorovacích mechanizmov. Členské štáty by okrem toho mali mať možnosť požiadať Agentúru pre základné práva o pomoc pri rozvoji svojho vnútroštátneho monitorovacieho mechanizmu. Členské štáty by takisto mali mať možnosť požiadať Agentúru pre základné práva o poradenstvo v súvislosti s koncipovaním metodiky pre svoj vnútroštátny monitorovací mechanizmus a s prijímaním príslušných opatrení v oblasti odbornej prípravy. Členské štáty by tiež mali mať možnosť vyzvať relevantné a príslušné vnútroštátne, medzinárodné a mimovládne organizácie a subjekty, aby sa zúčastnili na monitorovaní. Nezávislým monitorovacím mechanizmom by nemalo byť dotknuté monitorovanie základných práv, ktoré vykonávajú členovia monitorovacej skupiny pre základné práva zriadenej v rámci Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž v zmysle nariadenia (EÚ) 2019/1896, monitorovací mechanizmus na účely monitorovania operačného a technického uplatňovania spoločného európskeho azylového systému, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/2303, hodnotiaci a monitorovací mechanizmus zriadený nariadením Rady (EÚ) 2022/922 (16) a monitorovanie vykonávané existujúcimi vnútroštátnymi alebo medzinárodnými monitorovacími orgánmi. Členské štáty by mali prešetrovať obvinenia z porušenia základných práv počas preverovania, pričom by mali okrem iného zabezpečiť rýchle a náležité vybavovanie sťažností.

(28)

Členské štáty by mali nezávislému monitorovaciemu mechanizmu poskytnúť primerané finančné prostriedky.

(29)

Na splnenie požiadaviek týkajúcich sa monitorovania základných práv podľa tohto nariadenia nepostačuje samotná existencia súdnych opravných prostriedkov v jednotlivých prípadoch alebo vnútroštátnych systémov, ktoré dohliadajú na efektívnosť preverovania.

(30)

Orgány príslušné na vykonávanie preverovania by mali vyplniť preverovací formulár. Formulár by sa mal akoukoľvek vhodnou formou vrátane digitálnych nástrojov zaslať orgánom, ktoré registrujú žiadosti o medzinárodnú ochranu, alebo orgánom príslušným na vedenie konaní o návrate, a to v závislosti od toho, ktorému orgánu sa daná osoba postupuje.

(31)

Týmto nariadením by nemali byť dotknuté opatrenia prijaté v súlade s vnútroštátnym právom s cieľom zistiť totožnosť dotknutej osoby alebo posúdiť prípadnú hrozby pre vnútornú bezpečnosť.

(32)

Informácie v preverovacom formulári by sa mali zaznamenávať tak, aby mohli byť predmetom správneho a súdneho preskúmania počas ktoréhokoľvek následného konania o azyle alebo návrate. Osoba, ktorá sa podrobuje preverovaniu, by mala mať možnosť oznámiť orgánom príslušným na vykonávanie preverovania, že informácie uvedené vo formulári sú nesprávne. Každé takéto oznámenie by sa malo zaznamenať v preverovacom formulári bez toho, aby sa oddialilo ukončenie preverovania.

(33)

Informácie obsiahnuté v preverovacom formulári by sa dotknutej osobe mali sprístupniť buď v papierovej, alebo elektronickej podobe, s výnimkou informácií súvisiacich s nahliadnutím do príslušných databáz na účely bezpečnostných kontrol. V prípade maloletých osôb by sa informácie obsiahnuté v preverovacom formulári mali poskytnúť dospelej osobe alebo dospelým osobám zodpovedným za dieťa. V prípade maloletých osôb bez sprievodu by sa informácie uvedené v preverovacom formulári mali poskytnúť zástupcovi dieťaťa alebo osobe vyškolenej na ochranu najlepšieho záujmu a všeobecného blaha maloletej osoby.

(34)

Spracúvanie údajov počas postupu preverovania by sa malo vždy vykonávať v súlade s príslušným právom Únie v oblasti ochrany údajov, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (17).

(35)

Príslušné orgány by mali zasielať biometrické údaje nasnímané počas preverovania spolu s údajmi uvedenými v ustanoveniach nariadenia (EÚ) 2024/1358 týkajúcimi sa získavania a zasielania biometrických údajov žiadateľov o medzinárodnú ochranu, štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti zadržaných v súvislosti s neoprávneným prekročením vonkajšej hranice, štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí alebo ktoré sa neoprávnene zdržiavajú v členskom štáte, a štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti vylodených v dôsledku pátracej a záchrannej operácie do systému Eurodac zriadeného uvedeným nariadením (ďalej len „Eurodac“) v súlade s lehotami stanovenými v uvedenom nariadení.

(36)

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa podrobujú preverovaniu, by mali podstúpiť predbežnú kontrolu zdravotného stavu kvalifikovanými zdravotníckymi pracovníkmi, ktorej cieľom je zistiť akékoľvek potreby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou alebo izoláciou z dôvodu ochrany verejného zdravia. Kvalifikovaný zdravotnícky personál by mal mať možnosť na základe zdravotných okolností týkajúcich sa celkového stavu každého jednotlivého štátneho príslušníka tretej krajiny rozhodnúť, že počas preverovania nie je potrebná žiadna ďalšia kontrola zdravotného stavu. Takúto predbežnú kontrolu zdravotného stavu by mal vykonávať kvalifikovaný zdravotnícky personál patriaci do niektorej z týchto kategórií klasifikácie ISCO-08 Medzinárodnej štandardnej klasifikácie zamestnaní vypracovanej pod záštitou Medzinárodnej organizácie práce: 221 Lekári, 2221 Špecialisti v ošetrovateľstve alebo 2240 Paramedici.

(37)

Predbežná kontrola zraniteľnosti by sa mala vykonať s cieľom identifikovať osoby, v prípade ktorých existuje podozrenie, že sú zraniteľné, že sú obeťami mučenia alebo iného neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, že sú bez štátnej príslušnosti alebo že môžu mať osobitné prijímacie alebo procesné potreby v zmysle smernice (EÚ) 2024/1346 a nariadenia (EÚ) 2024/1348. Tým by nemalo byť dotknuté ďalšie posúdenie v následných konaniach po ukončení preverovania. Kontrolu zraniteľnosti by mali vykonávať špecializovaní pracovníci orgánov príslušných na vykonávanie preverovania, ktorí sú na tento účel vyškolení.

(38)

Počas preverovania by sa mala všetkým dotknutým osobám zaručiť životná úroveň v súlade s chartou a prístup k neodkladnej zdravotnej starostlivosti a nevyhnutnej liečbe. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zraniteľným osobám, ako sú tehotné ženy, starší ľudia, rodiny s jedným rodičom, osoby s okamžite rozpoznateľným telesným alebo duševným postihnutím, osoby, ktoré evidentne utrpeli psychickú alebo fyzickú traumu, a maloleté osoby bez sprievodu. Najmä v prípade maloletých osôb by sa mali informácie poskytovať spôsobom, ktorý je vhodný pre deti a primeraný ich veku. Všetky orgány zapojené do plnenia úloh súvisiacich s preverovaním by mali nahlásiť akúkoľvek zistenú alebo nahlásenú zraniteľnosť, rešpektovať ľudskú dôstojnosť a súkromie a zdržať sa akejkoľvek diskriminácie.

(39)

Keďže sa môže stať, že štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa podrobujú preverovaniu, nemajú potrebné doklady totožnosti a cestovné doklady, ktoré sú nevyhnutné na legálne prekročenie vonkajšej hranice, mal by sa v rámci preverovania uskutočniť postup identifikácie alebo overovania.

(40)

Spoločná databáza údajov o totožnosti (ďalej len „CIR“) bola zriadená nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/817 (18) a (EÚ) 2019/818 (19) s cieľom uľahčiť správnu identifikáciu a pomôcť pri správnej identifikácii osôb evidovaných v systéme vstup/výstup, vo vízovom informačnom systéme zriadenom rozhodnutím Rady 2004/512/ES (20) (ďalej len „VIS“), v Európskom systéme pre cestovné informácie a povolenia zriadenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 (21) (ďalej len „ETIAS“), v systéme Eurodac a v centralizovanom systéme na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti zriadenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816 (22) (ďalej len „ECRIS-TCN“), ako aj neznámych osôb, ktoré nevedia preukázať svoju totožnosť. Na tento účel obsahuje CIR len logicky oddelené údaje o totožnosti, údaje z cestovného dokladu a biometrické údaje, ktoré sú zaznamenané v systémoch vstup/výstup, VIS, ETIAS, Eurodac a ECRIS-TCN. V CIR sa uchovávajú len osobné údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné na vykonanie presnej kontroly totožnosti. Osobné údaje zaznamenané v CIR sú automaticky vymazané v momente výmazu týchto údajov z východiskových systémov. Nahliadnutím do CIR si možno naraz, rýchlo a spoľahlivo prezrieť všetky údaje o totožnosti, ktoré sú zaznamenané v systémoch vstup/výstup, VIS, ETIAS, Eurodac a ECRIS-TCN, a tak spoľahlivo a vyčerpávajúco identifikovať osoby alebo overiť totožnosť osôb, a zároveň zabezpečiť ochranu údajov a zabrániť zbytočnému spracúvaniu alebo duplicite údajov.

(41)

S cieľom zistiť alebo overiť totožnosť osoby, ktorá sa podrobuje preverovaniu, by sa malo overenie v CIR začať v prítomnosti danej osoby počas preverovania. Počas takéhoto overenia by sa mali biometrické údaje danej osoby porovnať s údajmi, ktoré sú zaznamenané v CIR. Ak sa biometrické údaje danej osoby nedajú použiť alebo ak je vyhľadávanie na základe týchto údajov neúspešné alebo sa pri ňom nezistí pozitívna lustrácia, vyhľadávanie by sa mohlo vykonať na základe údajov o totožnosti danej osoby v kombinácii s údajmi z cestovného dokladu, ak sú takéto údaje k dispozícii, alebo na základe údajov alebo informácií, ktoré poskytol dotknutý štátny príslušník tretej krajiny alebo ktoré sa od neho získali. V súlade so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality a ak z vyhľadávania vyplynie, že v CIR sú o danej osobe uchovávané údaje, orgány členských štátov by mali mať prístup do CIR, aby mohli nahliadnuť do údajov o totožnosti, údajov z cestovného dokladu a biometrických údajov tejto osoby bez toho, aby bolo v CIR nejakým spôsobom uvedené, ktorý informačný systém EÚ tieto údaje obsahuje.

(42)

Keďže používanie CIR na účely identifikácie bolo nariadeniami (EÚ) 2019/817 a (EÚ) 2019/818 obmedzené na uľahčenie správnej identifikácie a pomoc pri správnej identifikácii osôb evidovaných v systémoch vstup/výstup, VIS, ETIAS, Eurodac a ECRIS-TCN v prípade policajných kontrol na území členských štátov, uvedené nariadenia je potrebné zmeniť tak, aby sa v nich stanovil ďalší účel používania CIR, a to identifikácia alebo overenie totožnosti osôb počas preverovania. V prípade nariadenia (EÚ) 2019/818 by sa táto zmena mala z dôvodu variabilnej geometrie uskutočniť prostredníctvom iného ako tohto nariadenia.

(43)

Vzhľadom na to, že sa môže stať, že mnohé osoby, ktoré sa podrobujú preverovaniu, nemajú žiadne cestovné doklady, orgány príslušné na vykonávanie preverovania by mali mať v prípade, že sa biometrické údaje takýchto osôb nedajú použiť alebo že je vyhľadávanie v CIR na základe týchto biometrických údajov neúspešné, prístup k akýmkoľvek iným relevantným dokladom, ktoré majú dotknuté osoby v držbe. Tieto orgány by mali mať zároveň možnosť použiť z týchto dokladov aj iné ako len biometrické údaje na skontrolovanie údajov v príslušných databázach.

(44)

Identifikácia alebo overenie totožnosti osôb počas hraničných kontrol na hraničnom priechode a každé nahliadnutie do databáz v rámci hraničného dozoru alebo policajných kontrol na prihraničnom území vonkajšej hranice alebo na území členského štátu orgánmi, ktoré postúpili dotknutú osobu do preverovania, by sa mali považovať za súčasť preverovania a nemali by sa opakovať, pokiaľ neexistujú osobitné okolnosti, na základe ktorých by bolo takéto opakovanie opodstatnené. Snímanie biometrických údajov na účely identifikácie alebo overenia totožnosti aj registrácie v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2024/1358 by sa malo v rámci preverovania uskutočniť jedenkrát.

(45)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, ktoré jej umožnia stanoviť podrobný postup a špecifikácie na získavanie údajov a podrobnejšie upraviť postup spolupráce medzi orgánmi zodpovednými za vykonávanie preverovania, národnými ústredňami Interpolu a národnými ústredňami Europolu pri určovaní existencie hrozby pre vnútornú bezpečnosť. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (23).

(46)

Pri preverovaní by sa malo takisto overiť, či by vstup dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín do Únie mohol predstavovať hrozbu pre vnútornú bezpečnosť.

(47)

Keďže preverovanie sa týka štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nachádzajú na vonkajšej hranici, ale nespĺňajú podmienky pre vstup, štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli vylodení po pátracej a záchrannej operácii bez splnenia podmienok pre vstup, a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, bezpečnostné kontroly, ktoré sa vykonávajú v rámci preverovania, by mali byť aspoň na podobnej úrovni ako kontroly vykonávané v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vopred žiadajú o povolenie na vstup do Únie na účely krátkodobého pobytu, a to bez ohľadu na to, či podliehajú vízovej povinnosti.

(48)

V prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú na základe svojej štátnej príslušnosti oslobodení od vízovej povinnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 (24), sa v nariadení (EÚ) 2018/1240 stanovuje, že musia na účely krátkodobého pobytu v Únii požiadať o cestovné povolenie. Dotknuté osoby sa pred získaním takéhoto cestovného povolenia podrobujú bezpečnostným kontrolám, v rámci ktorých sa osobné údaje, ktoré poskytnú, porovnávajú s údajmi zaznamenanými v niekoľkých databázach Únie, a to vo VIS, v Schengenskom informačnom systéme zriadenom nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 (25), (EÚ) 2018/1861 (26) a (EÚ) 2018/1862 (27) (ďalej len „SIS“), v systéme vstup/výstup, v systéme ETIAS, s údajmi Europolu spracúvanými na účel krížovej kontroly, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (28), a s údajmi zaznamenanými v systéme ECRIS-TCN, ako aj v databázach, ktoré vedie Interpol, konkrétne v databáze odcudzených a stratených cestovných dokladov (SLTD) a databáze cestovných dokladov súvisiacich s obežníkmi (TDAWN). Pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti podľa nariadenia (EÚ) 2018/1806, pred udelením víza sa podrobia bezpečnostným kontrolám, v rámci ktorých sa v súlade s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (29) a (ES) č. 767/2008 (30) nahliada do rovnakých databáz ako v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nepodliehajú vízovej povinnosti.

(49)

Automatizované overenie na bezpečnostné účely by sa malo v prípade osôb, ktoré sa podrobujú preverovaniu, vykonávať nahliadnutím do rovnakých systémov ako v prípade žiadateľov o vízum, dlhodobé vízum, povolenie na pobyt podľa VIS alebo cestovné povolenie v rámci systému ETIAS, t. j. VIS, systému vstup/výstup, ETIAS vrátane kontrolného zoznamu systému ETIAS uvedeného v nariadení (EÚ) 2018/1240, SIS, ECRIS-TCN v prípade osôb odsúdených v súvislosti s trestnými činmi terorizmu a inými závažnými trestnými činmi, do údajov Europolu spracúvaných na účely krížových kontrol uvedených v nariadení (EÚ) 2016/794, a do databáz SLTD a TDAWN.

(50)

Nahliadnutie do príslušných databáz na bezpečnostné účely by sa malo vykonávať tak, aby sa zabezpečilo, že z uvedených databáz sa získajú len tie údaje, ktoré sú potrebné na vykonanie bezpečnostných kontrol. V prípade osôb, ktoré prejavili vôľu podať žiadosť o medzinárodnú ochranu na hraničnom priechode alebo v tranzitných priestoroch, by sa v rámci preverovania malo na účely bezpečnostnej kontroly nahliadať najmä do databáz, do ktorých sa nenahliadlo počas hraničných kontrol na vonkajšej hranici, aby sa predišlo opakovanému nahliadaniu.

(51)

Ak je to odôvodnené, preverovanie by mohlo v súlade s vnútroštátnym právom zahŕňať aj overenie predmetov, ktoré majú štátni príslušníci tretích krajín v držbe. Všetky opatrenia uplatňované v súvislosti s bezpečnostnou kontrolou by mali byť primerané a mali by rešpektovať ľudskú dôstojnosť osôb, ktoré sa podrobujú preverovaniu. Zapojené orgány by mali zaistiť, aby sa rešpektovali základné práva dotknutých osôb vrátane práva na ochranu osobných údajov a slobodu prejavu.

(52)

Vzhľadom na to, že prístup do systémov vstup/výstup, ETIAS, VIS a ECRIS-TCN potrebujú orgány príslušné na vykonávanie preverovania s cieľom overiť, či by daná osoba mohla predstavovať hrozbu pre vnútornú bezpečnosť, nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/816 by sa mali zmeniť tak, aby sa v nich stanovilo právo prístupu, ktoré sa v týchto nariadeniach v súčasnosti nestanovuje. V prípade nariadenia (EÚ) 2019/816 by sa táto zmena mala z dôvodu variabilnej geometrie uskutočniť prostredníctvom iného ako tohto nariadenia.

(53)

Na vyhľadávanie v CIR na zistenie alebo overenie totožnosti by sa mal používať európsky vyhľadávací portál (ďalej len „ESP“) zriadený nariadením (EÚ) 2019/817.

(54)

Orgány príslušné na vykonávanie preverovania by mali mať možnosť používať ESP na vyhľadávanie v systémoch vstup/výstup, ETIAS, VIS, SIS a ECRIS-TCN, v údajoch Europolu a v databázach SLTD a TDAWN na účely bezpečnostných kontrol.

(55)

Nahliadnutie do databáz Únie na účely identifikácie, overenia totožnosti alebo bezpečnostných kontrol môže byť odôvodnené účinným vykonávaním preverovania a dosiahnutím rovnakého cieľa, na ktorý bola každá z týchto databáz zriadená, a to na účinné riadenie vonkajších hraníc Únie v rámci európskeho integrovaného riadenia hraníc.

(56)

V prípade pozitívnej lustrácie na účely identifikácie, overenia totožnosti alebo bezpečnostnej kontroly by mal orgán príslušný na vykonávanie preverovania overiť, či údaje zaznamenané v informačných systémoch EÚ alebo údaje Europolu zodpovedajú údajom, ktoré viedli k pozitívnej lustrácii.

(57)

Orgány príslušné na vykonávanie preverovania by mali mať v rámci identifikácie, overovania totožnosti alebo bezpečnostnej kontroly možnosť skontrolovať v súlade s vnútroštátnym právom aj príslušné vnútroštátne databázy.

(58)

Na účely plnenia povinnosti vykonávať identifikáciu alebo overovanie totožnosti a bezpečnostné kontroly počas preverovania sú členské štáty, ktoré ešte neuplatňujú niektoré ustanovenia schengenského acquis v plnom rozsahu, a preto nemajú prístup do všetkých informačných systémov EÚ a databáz Únie, povinné vykonávať kontroly totožnosti a bezpečnostné kontroly tak, že vyhľadávajú len v tých systémoch a databázach, ku ktorým majú prístup.

(59)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilnenie kontroly štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice, zabezpečenie identifikácie alebo overovania totožnosti všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa podrobujú preverovaniu, a nahliadanie do príslušných databáz s cieľom overiť, či by štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa podrobujú preverovaniu, mohli predstavovať hrozbu pre vnútornú bezpečnosť, a prispieť k ich postúpeniu do príslušných konaní, nie je možné dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(60)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(61)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (31); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(62)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (32).

(63)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (33).

(64)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (34).

(65)

Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí, v zmysle článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003.

(66)

Pokiaľ ide o Cyprus, v nariadení Rady (ES) č. 866/2004 (35) sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa línie medzi oblasťami Cyperskej republiky, v ktorých vláda Cyperskej republiky vykonáva skutočnú kontrolu, a tými oblasťami, v ktorých vláda Cyperskej republiky skutočnú kontrolu nevykonáva. Hoci uvedená línia nepredstavuje vonkajšiu hranicu, podľa tohto nariadenia sa majú vykonávať kontroly všetkých osôb prekračujúcich líniu cez schválený alebo neschválený hraničný priechod s cieľom bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín a odhaľovať akékoľvek bezpečnostné riziko a predchádzať mu. Z toho vyplýva, že preverovanie na vonkajšej hranici sa môže vzťahovať aj na štátnych príslušníkov tretích krajín zadržaných v súvislosti s neoprávneným prekročením uvedenej línie a na tých, ktorí prejavili vôľu podať žiadosť o medzinárodnú ochranu na schválených hraničných priechodoch.

(67)

Dánsko, Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko nie sú viazané smernicou (EÚ) 2024/1346. V uvedených štátoch sú prijímacie podmienky žiadateľov o medzinárodnú ochranu upravené príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi založenými na uplatňovaní Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, doplneného Newyorským protokolom z 31. januára 1967. Pokiaľ ide o uvedené štáty, odkazy na uvedenú smernicu obsiahnuté v tomto nariadení by sa mali chápať ako odkazy na zodpovedajúce ustanovenia vnútroštátneho práva,

a)

preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach členských štátov, ktorí bez toho, aby spĺňali podmienky pre vstup stanovené v článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/399, neoprávnene prekročili vonkajšiu hranicu, požiadali o medzinárodnú ochranu počas hraničných kontrol alebo boli vylodení po pátracej a záchrannej operácii, pred tým, ako sú postúpení do príslušného konania, a

b)

preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, ak nič nenasvedčuje tomu, že títo štátni príslušníci tretích krajín boli podrobení kontrolám na vonkajších hraniciach, pred tým, ako sú postúpení do príslušného konania.

1.

„ohrozenie verejného zdravia“ je „ohrozenie verejného zdravia“ v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 21 nariadenia (EÚ) 2016/399;

2.

„overenie“ je „overenie“ v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 5 nariadenia (EÚ) 2019/817;

3.

„identifikácia“ je „identifikácia“ v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 6 nariadenia (EÚ) 2019/817;

4.

„štátny príslušník tretej krajiny“ je „štátny príslušník tretej krajiny“ e v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 6 nariadenia (EÚ) 2016/399;

5.

„osoba bez štátnej príslušnosti“ je osoba, ktorú žiadny štát podľa svojho práva nepovažuje za svojho štátneho príslušníka;

6.

„údaje Europolu“ sú „údaje Europolu“ v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 16 nariadenia (EÚ) 2019/817;

7.

„zástupca“ je fyzická osoba alebo organizácia vrátane orgánu verejnej moci, ktorá bola vymenovaná príslušnými orgánmi alebo subjektmi, aby v náležitých prípadoch zastupovala maloletú osobu bez sprievodu, pomáhala jej a konala v jej mene;

8.

„biometrické údaje“ sú „biometrické údaje“ v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 11 nariadenia o interoperabilite (EÚ) 2019/817;

9.

„maloletá osoba“ je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá je mladšia ako 18 rokov;

10.

„orgány príslušné na vykonávanie preverovania“ sú všetky príslušné orgány určené vnútroštátnym právom na vykonávanie jednej alebo viacerých úloh podľa tohto nariadenia s výnimkou kontrol zdravotného stavu uvedených v článku 12 ods. 1;

11.

„maloletá osoba bez sprievodu“ je maloletá osoba, ktorá prichádza na územie členského štátu bez sprievodu dospelej osoby, ktorá je za ňu zodpovedná, či už podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu, pokým nie je uvedená maloletá osoba skutočne prevzatá do starostlivosti takejto dospelej osoby, vrátane maloletej osoby, ktorá je ponechaná bez sprievodu po tom, ako vstúpila na územie členského štátu;

12.

„zaistenie“ je umiestnenie osoby členským štátom na konkrétne miesto, kde je takáto osoba pozbavená slobody pohybu;

13.

„databázy Interpolu“ sú „databázy Interpolu“ v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 17 nariadenia (EÚ) 2019/817;

14.

„pátracia a záchranná operácia“ je operácia v oblasti pátrania a záchrany, ako sa uvádza v Medzinárodnom dohovore o pátraní a záchrane na mori prijatom 27. apríla 1979 v Hamburgu, Nemecku.

1.

Odsek 2 sa nahrádza takto:

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1356 zo 14. mája 2024, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/817 (Ú. v. EÚ L, 2024/1356, 22.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1356/oj).“ "

2.

Vkladá sa tento odsek:

1.

V článku 6 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1356 zo 14. mája 2024, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/817 (Ú. v. EÚ L, 2024/1356, 22.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1356/oj).“ "

2.

Článok 9 sa mení takto:

3.

Vkladá sa tento článok:

4.

V článku 46 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

1.

V článku 4 sa vkladá toto písmeno:

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1356 zo 14. mája 2024, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/817 (Ú. v. EÚ L, 2024/1356, 22.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1356/oj).“ "

2.

V článku 8 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:

3.

Článok 13 sa mení takto:

4.

Vkladá sa tento článok:

5.

V článku 69 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:

1.

V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:

2.

Článok 17 sa mení takto:

3.

V článku 18 sa odsek 3 nahrádza takto:

4.

Vkladá sa tento článok:

(*5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1356 zo 14. mája 2024, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/817 (Ú. v. EÚ L, 2024/1356, 22.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1356/oj).“ "

5.

Článok 24 sa mení takto: