(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 16. februára 2023 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu elektrolytických oxidov manganičitých s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí antidumpingového konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 3. januára 2023 podala spoločnosť Autlan EMD SL (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „Autlan“). Podnet podporila spoločnosť Tosoh Hellas Single Member S.A. (ďalej len „Tosoh“). Komisia zistila, že výrobné odvetvie Únie vyrábajúce elektrolytické oxidy manganičité podalo podnet v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Navrhovateľ 7. septembra 2023 v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia požiadal o zahrnutie preskúmania údajných deformácií trhu so surovinami v dotknutej krajine, pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok, aby sa posúdilo, či by na odstránenie ujmy prípadne stačilo clo nižšie ako dumpingové rozpätie. Navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy o tom, že v dotknutej krajine neexistuje vrátenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) pri vývoze mangánovej rudy. Zníženie alebo zrušenie vrátenia DPH je výslovne uvedené v článku 7 ods. 2a druhom pododseku základného nariadenia ako jedna z deformácií trhu so surovinami.

(4)

S cieľom preskúmať deformácie trhu so surovinami a posúdiť, či by na odstránenie ujmy v konečnej fáze postačovalo clo nižšie ako dumpingové rozpätie, Komisia zmenila oznámenie o začatí antidumpingového konania zo 16. februára 2023 podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia, aby preskúmala deformácie trhu so surovinami a posúdila, či by na odstránenie ujmy prípadne postačovalo clo nižšie ako dumpingové rozpätie. Oznámenie, ktorým sa mení oznámenie o začatí antidumpingového konania, bolo uverejnené 13. septembra 2023 (3) (ďalej len „pozmeňujúce oznámenie“).

(5)

V nadväznosti na túto zmenu Komisia vyzvala zainteresované strany a v príslušných prípadoch im zaslala dotazníky so žiadosťou, aby poskytli informácie o voľných kapacitách v dotknutej krajine, o hospodárskej súťaži v oblasti surovín a o vplyve na dodávateľské reťazce spoločností v Únii. Komisia zaslala aj vláde Čínskej ľudovej republiky dotazník týkajúci sa deformácií trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a a 2b základného nariadenia.

(6)

Príslušné časti dotazníka vyplnili dvaja spolupracujúci používatelia [Duracell International Operations Sàrl (ďalej len „Duracell“) a VARTA Consumer Batteries GmbH & Co. KGaA (ďalej len „Varta“)]. Pripomienky predložili dvaja výrobcovia z Únie (Tosoh a Autlan), vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky [Guangxi Guiliu New Material Co., Ltd (ďalej len „Guiliu“), Xiangtan Electrochemical Scientific Ltd (ďalej len „Xiangtan“) a Guangxi Daxin Huiyuan New Energy Technology Co., Ltd (ďalej len „Daxin“)] a združenia Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemických látok (China Chamber of Commerce for Metals, Minerals and Chemicals Importers and Exporters, ďalej len „CCCMC“) a Združenie mangánového priemyslu Guanxi (Guanxi Manganese Industry Association, ďalej len „GMIA“). Komisia posúdila informácie a pripomienky predložené zainteresovanými stranami a v náležitých prípadoch zrevidovala svoje predbežné závery, ako sa objasňuje ďalej v príslušných bodoch.

(7)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 3 až 4 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(8)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia 15. septembra 2023 stranám poskytla súhrn navrhovaných ciel a podrobné údaje o výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí primeraných na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Zainteresované strany boli vyzvané, aby do troch pracovných dní predložili pripomienky k presnosti výpočtov. Pripomienky jedného z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a dvoch výrobcov z Únie boli doručené 20. septembra 2023.

(9)

Vyvážajúci výrobca Daxin tvrdil, že dumpingové rozpätie by sa malo vypočítať pomocou cien predaja na vývoz a normálnej hodnoty bez DPH. Spoločnosť Tosoh, výrobca z Únie, nastolila otázku týkajúcu sa výpočtu cieľového zisku. Spoločnosť Autlan, navrhovateľ, požiadala o preskúmanie výpočtu dumpingového rozpätia spoločnosti Daxin a potvrdenie jeho presnosti a požiadala aj o poskytnutie údajov troch vývozcov, ktoré boli pri poskytnutí informácií označené za citlivé. Keďže pripomienky sa netýkali presnosti výpočtov, Komisia dospela k záveru, že ich preskúma spolu so všetkými ostatnými podaniami po uverejnení predbežných opatrení.

(10)

Dňa 13. októbra 2023 Komisia uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/2120 (4) (ďalej len „predbežné nariadenie“) predbežné antidumpingové clá na dovoz elektrolytických oxidov manganičitých s pôvodom v Číne.

(11)

Po poskytnutí základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, komora CCCMC a združenie GMIA, dvaja výrobcovia z Únie a jeden používateľ, spoločnosť Duracell, poskytli písomné podania, v ktorých vyjadrili svoje stanovisko k predbežným zisteniam v lehote stanovenej článkom 2 ods. 1 predbežného nariadenia.

(12)

Stranám, ktoré o to požiadali, sa takisto poskytla možnosť vypočutia. Uskutočnili sa tieto vypočutia: spoločnosti Duracell 23. júna a 28. novembra 2023, spoločnosti Autlan 30. júna 2023, spoločnosti Varta 4. júla 2023, spoločnosti Xiangtan 25. októbra 2023, komory CCCMC 16. novembra 2023 a spoločné vypočutie spoločností Autlan a Tosoh 15. novembra 2023.

(13)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Pri vyvodzovaní svojich konečných zistení Komisia vzala do úvahy pripomienky predložené zainteresovanými stranami a v náležitých prípadoch zrevidovala svoje predbežné závery.

(14)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz elektrolytických oxidov manganičitých s pôvodom v Číne (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. V danej lehote predložili pripomienky spoločnosť Autlan, spoločnosť Tosoh, komora CCCMC a združenie GMIA (spoločne), spoločnosť Xiangtan a spoločnosť Daxin.

(15)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 1 až 2 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(16)

Komora CCCMC a združenie GMIA namietali proti stanovenej 15-dňovej lehote pre všetky strany na predloženie pripomienok k posúdeniu záujmu Únie v pozmeňujúcom oznámení (5), keďže otázky týkajúce sa hospodárstva a dodávateľského reťazca, ktoré boli nastolené v súvislosti s novými prešetrovaniami, boli zložité a vyžadovali si vyhľadávanie a výmenu informácií s dotknutými spoločnosťami. Oba subjekty požiadali Komisiu, aby opäť zmenila oznámenie o začatí antidumpingového konania a poskytla zainteresovaným stranám aspoň 30 dní na predloženie pripomienok.

(17)

Komisia poznamenala, že všetkým stranám, ktoré žiadajú o predĺženie lehôt a uviedli v súvislosti s tým osobitné dôvody, je takéto predĺženie povolené. Takisto zdôraznila, že oznámenie o začatí antidumpingového konania (6) zo 16. februára 2023 stále poskytuje stranám možnosť vyjadriť sa k informáciám, ktoré poskytli ostatné zainteresované strany, a to do siedmich dní od lehoty na predloženie pripomienok, takže všetky strany mohli v prípade potreby túto možnosť využiť. Komisia so zreteľom na to usúdila, že čas pridelený zainteresovaným stranám na pripomienkovanie a poskytnutie stanovísk k tejto otázke bol primeraný.

(18)

Spoločnosť Guiliu tvrdila, že novým tvrdením predloženým navrhovateľom sedem mesiacov po začatí prešetrovania (a nie pri začatí prešetrovania) sa obmedzilo uplatnenie práva zainteresovaných strán na obhajobu. Spoločnosť Guiliu ďalej tvrdila, že Komisia by sa mala držať svojej predošlej praxe (7), podľa ktorej bolo tvrdenie navrhovateľa o uplatnení článku 7 ods. 2a základného nariadenia zamietnuté, pretože sa pri začatí prešetrovania v podnete neposkytli dôkazy o existencii opatrení uvedených v druhom pododseku článku 7 ods. 2a základného nariadenia a ani Komisia v štádiu začatia prešetrovania existenciu takýchto dôkazov nezistila. Okrem toho spoločnosť Guiliu uviedla, že navrhovateľ bránil prešetrovaniu tým, že nové tvrdenia predložil neskoro počas konania.

(19)

Komisia najprv poznamenala, že v prípade uvedenom spoločnosťou Guiliu bola žiadosť podaná po konečnom poskytnutí informácií. V danom prípade bola žiadosť obsahujúca dostatočné dôkazy o údajných deformáciách trhu so surovinami podaná včas, pred uložením predbežných opatrení, vďaka čomu mala Komisia v priebehu prešetrovania dostatok času na účinné prešetrenie veci. Komisia navyše usúdila, že právo strán na obhajobu bolo v plnej miere dodržané. V bode 5.5.1 oznámenia o začatí antidumpingového konania zmeneného pozmeňujúcim oznámením sa totiž informovali všetky dotknuté hospodárske subjekty o ich procesných právach a povinnostiach a opísal sa postup, ktorý Komisia zamýšľala použiť s cieľom zhromaždiť informácie potrebné na účely svojich zistení a dospieť k záverom vo veci údajných deformácií trhu so surovinami. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k dôkazom poskytnutým v žiadosti predloženej navrhovateľom v súvislosti s údajnou existenciou deformácií trhu so surovinami a k akýmkoľvek ďalším aspektom týkajúcim sa prešetrovania tvrdení o deformáciách trhu so surovinami. Tvrdenia spoločnosti Guiliu sa preto zamietli. V neposlednom rade je vzhľadom na uvedené skutočnosti nejasné, akým spôsobom podnet údajne bránil prešetrovaniu. Spoločnosť Guiliu to nevysvetlila. Komisia usúdila, že žiadosť v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia o zahrnutie preskúmania údajných deformácií trhu so surovinami bola podaná včas a nebránila Komisii, aby túto vec riadne preskúmala.

(20)

Spoločnosť Duracell tvrdila, že Komisia nemôže zaviesť nový právny základ v rámci prebiehajúceho prešetrovania a zmeniť metodický rozsah takéhoto prešetrovania, keďže podľa základného nariadenia nie je oprávnená zvážiť doplňujúce dôkazy, ktoré v čase začatia prešetrovania neexistovali. Strana sa analogicky odvolala na rozsudok Súdneho dvora vo veci T-126/21, Azot/Komisia (8), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že podmienka týkajúca sa dostatočnosti dôkazov obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie predloženej výrobcami z Únie alebo v ich mene v zmysle článku 11 ods. 2 druhého pododseku základného nariadenia je splnená, ak sú takéto dôkazy predložené v stanovenej lehote. Spoločnosť Duracell okrem toho tvrdila, že Komisia vo svojej vlastnej praxi zamietla podobné žiadosti a analogicky by sa malo uplatniť rovnaké odôvodnenie (9).

(21)

Komisia začala prešetrovanie v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia, do ktorého zahrnula preskúmanie údajných deformácií trhu so surovinami v súlade s právnymi normami uplatniteľnými na žiadosť výrobcov z Únie alebo podanú v ich mene na základe článku 5 základného nariadenia. Navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy podľa článku 5 o existencii deformácií trhu so surovinami, ako sú vymedzené v článku 7 ods. 2a základného nariadenia, a preto Komisia zmenila pôvodné oznámenie o začatí antidumpingového konania tak, aby sa prešetrovanie, ako sa vyžaduje v základnom nariadení, vzťahovalo aj na tieto deformácie trhu so surovinami. Komisia preto pri začatí prešetrovania neporušila žiadne určené právne normy. Pokiaľ ide o odkaz na rozsudok Súdneho dvora vo veci T-126/21, ktorý uviedla spoločnosť Duracell, Komisia navyše poznamenala, že tento rozsudok nie je konečný, keďže bolo podané odvolanie. V každom prípade sa rozsudok týka revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia a informácií potrebných na jeho začatie. Rozsudok sa netýka použitia článku 7 ods. 2a základného nariadenia, ktorý sa týka jedného prvku prešetrovania, a nie jeho raison d’être. Navyše ani podľa argumentácie vo veci T-126/21 článok 5 na rozdiel od článku 11 ods. 2 neobsahuje žiadne konkrétne obmedzenie toho, kedy môžu výrobcovia z Únie požiadať o začatie prešetrovania. Analógia, ktorú spoločnosť Duracell spomína, teda nie je na mieste. Tvrdenia Duracellu boli preto zamietnuté.

(22)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 8 až 15 predbežného nariadenia.

(23)

Ako sa uvádza v odôvodnení 16 predbežného nariadenia, Komisia posúdila žiadosť jedného vyvážajúceho výrobcu v Číne o to, aby sa mu umožnilo individuálne preskúmanie. Žiadosť o individuálne preskúmanie mala značné nedostatky. Plynie z toho, že žiadateľ „[nepredložil] potrebné informácie v lehote stanovenej [v základnom nariadení]“ v zmysle článku 17 ods. 3 uvedeného nariadenia. V každom prípade poskytnuté informácie ukázali, že by sa museli prešetriť viaceré ďalšie spoločnosti, čo „by bolo nadmieru náročné a [vzhľadom na zložitosť daného prípadu] prekážalo by včasnému ukončeniu prešetrovania (10)“. Žiadosť bola preto zamietnutá.

(24)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 17 až 21 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(25)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenie 22 predbežného nariadenia sa potvrdzuje.

(26)

Keďže neboli predložené nijaké pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 23 až 36 predbežného nariadenia.

(27)

V nadväznosti na predbežné poskytnutie informácií komora CCCMC, spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia a spolupracujúci výrobcovia z Únie vyjadrili pripomienky k predbežným zisteniam o dumpingu.

(28)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 37 až 43 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(29)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosti Daxin, Xiangtan, komora CCCMC a združenie GMIA predložili niekoľko pripomienok týkajúcich sa existencie výrazných deformácií.

(30)

Po prvé spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA tvrdili, že správa už nie je aktuálna, a to najmä vzhľadom na podstatný hospodársky rozvoj v EÚ aj v Číne, ktorý nastal po jej uverejnení, vrátane poskytovania subvencií výrobným odvetviam EÚ na podporu dodržiavania nových cieľov priemyselnej politiky EÚ alebo zasahovania do podnikových investícií a rozhodovania. Spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA okrem toho tvrdili, že Komisia nahrádza prešetrovania správami a tým, že sa Komisia opiera o správu, sa jej argumentácia točí v kruhu, keď opakuje, že vývozcovia musia vyvrátiť tvrdenia uvedené v správe. Spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA preto pripomenuli, že dôkazné bremeno nesie prešetrujúci orgán.

(31)

Tvrdenie týkajúce sa údajnej zastaranosti správy bolo zamietnuté. Komisia poznamenala, že správa je komplexným dokumentom, ktorý je založený na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňujú čínske orgány, správ tretích strán od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých pracovníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Napriek tomu, že správa bola zverejnená v decembri 2017, zistenia správy zostávajú vo veľkej miere platné a v každom prípade boli v priebehu tohto prešetrovania doplnené ďalšími dôkazmi, ako sa uvádza v bode 3.2.1 predbežného nariadenia. Okrem toho všetky zainteresované strany mali dostatok príležitostí vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená, a žiadne strany nepredložili tvrdenia ani dôkazy, ktoré by vyvrátili zdroje a informácie zahrnuté v správe. Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa priemyselných politík a subvencií EÚ, Komisia konštatovala, že podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa analyzuje potenciálny vplyv jedného alebo viacerých deformujúcich faktorov vymenovaných v uvedenom ustanovení z hľadiska cien a nákladov vo vyvážajúcej krajine. Štruktúra nákladov a mechanizmy tvorby cien na iných trhoch, napríklad v EÚ, sú v súvislosti s určením normálnej hodnoty absolútne irelevantné. Aj toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(32)

Pokiaľ ide o tvrdenie naznačujúce, že vydanie správy o krajine nahradilo skutočné prešetrovanie, Komisia pripomenula, že podľa článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia, ak Komisia považuje dôkazy o výrazných deformáciách predložené navrhovateľom za dostatočné, môže na ich základe začať prešetrovanie. K určeniu skutočnej existencie výrazných deformácií a ich vplyvu a následnému použitiu metodiky predpísanej článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia však dochádza v čase predbežného a/alebo konečného poskytnutia informácií ako výsledku prešetrovania. Správa vrátane dôkazov, ktoré obsahuje, je pri tomto prešetrovaní súčasťou dôkazov v spise, ktorými sa odôvodňuje uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia pripomenula, že bod 3.2.1 predbežného nariadenia obsahuje úplné posúdenie Komisie týkajúce sa existencie výrazných deformácií. Komisia využila presvedčivé dodatočné dôkazy špecifické pre prešetrovanie a tvrdenia predložené stranami, ktoré nie sú súčasťou správy. Na uplatnenie metodiky podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia sú rozhodujúce zistenia, že v danej veci existujú výrazné deformácie, ako je tomu v tomto prešetrovaní (11). Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(33)

Po druhé spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA tvrdili, že Komisia nesprávne vyložila povahu čínskej doktríny socialistického trhového hospodárstva, pričom nevykonala ani komplexnú analýzu týkajúcu sa štruktúry čínskeho hospodárstva, ani vzťahu medzi voľným trhom a vedením Komunistickej strany Číny. Spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA podporili svoje tvrdenie vyhlásením, že v stanovisku ústredného výboru Komunistickej strany Číny a Štátnej rady z mája 2020 o urýchlení zlepšenia systému socialistického trhového hospodárstva v novej ére sa okrem iného zopakovalo, že reforma socialistického trhového hospodárstva by mala vo veľkej miere rešpektovať všeobecné pravidlo trhového hospodárstva, minimalizovať priame prideľovanie trhových zdrojov zo strany vlády, ako aj priame zasahovanie do mikroekonomických činností, plne využiť rozhodujúcu úlohu trhu pri prideľovaní zdrojov a posilniť úlohu vlády pri účinnom riešení zlyhania trhu.

(34)

Tento argument musel byť zamietnutý. Koncepcia socialistického trhového hospodárstva preniká celou legislatívnou a hospodárskou štruktúrou ČĽR a skutočne priznáva Komunistickej strane Číny vedúce postavene, pokiaľ ide o všetky dôležité ekonomické otázky vrátane kontroly finančného systému a kapitálových zdrojov, určovania odvetví hospodárstva podľa ich strategického významu, kontroly personálnych otázok vrátane všetkých zásadných vymenúvaní, koordinácie hospodárskych politík prostredníctvom formálnej siete straníckych subjektov/výborov v rámci štátnych orgánov a hospodárstva atď. Citácie z vybraných politických dokumentov bez uvedenia kontextu nemôžu zmeniť záver, že strana/štát v plnej miere ovláda hospodárstvo krajiny, ako je zjavné nielen z dôkazov uvedených v bode 3.2.1 predbežného nariadenia, ale aj zo samotných politických dokumentov, v ktorých sa poukazuje na rešpektovanie trhových síl, pričom sa podriaďujú strategickým cieľom Komunistickej strany Číny (12).

(35)

Po tretie spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA spochybnili zistenie Komisie, že čínske hospodárstvo podlieha úplnej administratívnej kontrole prostredníctvom systému priemyselného plánovania. Vyvážajúci výrobcovia uviedli, že plány sú len usmerneniami a nemajú žiadne záväzné účinky na čínske spoločnosti. V tejto súvislosti spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA dodali, že v EÚ a členských štátoch takisto existujú rozvojové iniciatívy, ktoré sú podobné čínskym päťročným plánom, ako sú nové priemyselné aliancie v rámci EÚ a rozsiahle programy štátnych subvencií.

(36)

V reakcii na tvrdenie týkajúce sa povahy čínskych plánovacích dokumentov Komisia poukázala na to, že čínske hospodárstvo je skutočne prepletené komplexnou sieťou päťročných plánov, ktoré usmerňujú rozhodnutia verejných orgánov na všetkých úrovniach. V rozpore s tvrdením, ktoré predložili vyvážajúci výrobcovia, Komisia považuje dokumenty päťročného plánu za záväzné. Vyplýva to z platných právnych predpisov uvedených v bode 4.3 správy, ako aj zo samotných plánovacích dokumentov. Napríklad 14. celoštátny päťročný plán obsahuje osobitný oddiel týkajúci sa zlepšenia mechanizmu vykonávania plánovania, v ktorom sa uvádza, že: „[p]okiaľ ide o záväzné ukazovatele, veľké technické projekty a úlohy v oblasti verejných služieb, ochrany životného prostredia, bezpečnosti a ďalších oblastiach stanovených v tomto pláne, je nevyhnutné objasniť povinnosti strán a požiadavky na harmonogram, prideľovať verejné zdroje, riadiť sociálne zdroje a vykonávať nad nimi kontrolu a zabezpečiť dokončenie podľa rozvrhnutého plánu. Čo sa týka očakávaných ukazovateľov a úloh v oblasti priemyselného rozvoja a reštrukturalizácie stanovených v tomto pláne, je na ich dosiahnutie nevyhnutné spoľahnúť sa najmä na úlohu účastníkov trhu. Verejná správa na všetkých úrovniach musí vytvoriť priaznivé politické, inštitucionálne a právne prostredie“ (13).

(37)

Pokiaľ ide o podobné schémy podpory, ktoré údajne existujú v EÚ a členských štátoch, na ktoré poukázala spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA, Komisia poznamenala, ako sa už uviedlo aj v bode 3.2.1 predbežného nariadenia v odôvodneniach 47 a 121, že podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa potenciálny vplyv jedného alebo viacerých deformujúcich faktorov uvedených v tomto ustanovení analyzuje so zreteľom na ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine, pričom štruktúra nákladov a mechanizmy tvorby cien na iných trhoch nie sú relevantné v kontexte tohto konania. (14) Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(38)

Po štvrté spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA tvrdili, že nie všetci výrobcovia elektrolytických oxidov manganičitých sú štátom vlastnené podniky a že ak aj štát vlastní niektoré spoločnosti alebo do nich investuje, nedokazuje to zasahovanie vlády do činnosti týchto spoločností. Vyvážajúci výrobcovia ďalej s odkazom na článok 11 čínskeho zákona o obchodných spoločnostiach dodali, že prepojenia medzi Komunistickou stranou Číny a dotknutými spoločnosťami nemusia nevyhnutne poukazovať na kontrolu vlády nad činnosťami spoločnosti.

(39)

Komisia pripomenula, že podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je skutočnosť, že príslušný trh je zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú politický dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny, jedným z prvkov, ktorých vplyv sa má zohľadniť pri posudzovaní existencie výrazných deformácií. Zároveň, ak by však aj v danom odvetví nebola prevaha štátom vlastnených podnikov, štátne vlastníctvo je len jedným z ukazovateľov výrazných deformácií. Zasahovanie vlády môže mať aj iné formy – v súlade s ukazovateľmi uvedenými v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ktoré boli opísané v bode 3.2.1 predbežného nariadenia. Hoci relevantnosť článku 11 čínskeho zákona o obchodných spoločnostiach nie je v tomto kontexte úplne jasná, Komisia poukázala na to, že aj článok 1 uvedeného zákona o obchodných spoločnostiach odkazuje na cieľ, ktorým je zachovať sociálny a hospodársky poriadok a podporovať rozvoj socialistického trhového hospodárstva. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(40)

Po piate spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA tvrdili, že Komisia nepredložila dostatočné dôkazy na odôvodnenie akýchkoľvek zistení nedostatočného vykonávania predpisov z oblasti práva obchodných spoločností, majetkového práva a konkurzného práva v Číne. Vyvážajúci výrobcovia predovšetkým tvrdili, že Čína vykonávala pravidelný dohľad nad vykonávaním konkurzného práva vrátane súdneho konania vo veciach konkurzu a návrhov zmien, a preto neplatí, že právo riadne neuplatňuje a nepresadzuje. Okrem toho spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA tvrdili, že neboli uvedené žiadne prípady, ktoré by dokazovali nevyrovnaný prístup ku kapitálu a k investíciám. Spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA podobne spochybnili záver Komisie, pokiaľ ide o výrazné deformácie týkajúce sa miezd. V tejto súvislosti ďalej tvrdili, že Komisia nevykonala odvetvovú analýzu, ktorou by sa preukázalo, že pracovníci v odvetví elektrolytických oxidov manganičitých by mali neistú pozíciu v zamestnaní a dostávali by deformované mzdy.

(41)

Tieto tvrdenia nebolo možné prijať. Pokiaľ ide o vykonávanie konkurzného práva, Komisia poukázala na to, že aj keď Čína možno uskutočnila určité reformy insolvenčného konania, z dostupných informácií vyplýva pretrvávajúce zasahovanie štátu a ďalšie problémy, ktoré poukazujú na nedostatočné uplatňovanie konkurzného práva. Kým pomerne nízky počet prípadov platobnej neschopnosti sám osebe naznačuje, že trhovým silám nie je dovolené eliminovať neživotaschopné hospodárske subjekty, obzvlášť dobrým príkladom pokračujúceho zasahovania štátu sú rôzne výkladové opatrenia Najvyššieho ľudového súdu, ktoré zdôrazňujú hospodársku kontinuitu a sociálnu stabilitu ako priority, ktoré by súdy nižšej úrovne mali v kontexte konkurzného konania zohľadňovať.

(42)

Pokiaľ ide o deformácie miezd, Komisia pripomenula, ako sa uvádza v bode 3.2.1 predbežného nariadenia v odôvodnení 105, že mzdy v Číne sú okrem iného deformované v dôsledku obmedzení mobility z dôvodu systému registrácie domácností (tzv. chukchou), ako aj v dôsledku nedostatočného zastúpenia nezávislých odborových zväzov a nedostatočného kolektívneho vyjednávania. V spise nie sú žiadne prvky, na základe ktorých by bolo možné preukázateľne stanoviť, že domáce mzdové náklady výrobcov elektrolytických oxidov manganičitých, ku ktorým patrí spoločnosť Daxin, ako aj výrobcov zastúpených komorou CCCMC alebo združením GMIA neboli týmito deformáciami ovplyvnené, a spoločnosť Daxin, ako aj výrobcovia zastúpení komorou CCCMC alebo združením GMIA nepodali žiadny dôkaz o tom, že deformácie uvedené v bode 3.2.1 predbežného nariadenia nemajú vplyv na ich náklady práce.

(43)

Podobné zistenia sa vzťahujú aj na čínsky finančný systém. Ako sa uvádza v bode 3.2.1 predbežného nariadenia v odôvodnení 108, pre čínske banky sú pri poskytovaní prístupu k financiám smerodajnými verejné politiky, a to aj pokiaľ ide o posúdenie rizika dlžníkov. Keďže spoločnosť Daxin ani komora CCCMC a združenie GMIA neposkytli dodatočné informácie preukazujúce, že deformácie opísané v bode 3.2.1 predbežného nariadenia by nemali vplyv na prístup výrobcov elektrolytických oxidov manganičitých ku kapitálu, toto tvrdenie sa muselo zamietnuť.

(44)

Po šieste spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA uviedli, že metodika a odôvodnenie prešetrovania Komisie musia spĺňať normy stanovené zásadami a postupmi, ktoré sa vykryštalizovali vo WTO. Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia musí znášať väčšie dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určenie, že trh je poznamenaný deformáciami, najmä pokiaľ ide o vysvetlenie toho, ako sa vládne právomoci alebo mandát premietajú do skutočných a preukázateľných deformácií výrobných nákladov.

(45)

Argumenty predložené spoločnosťou Daxin, komorou CCCMC a združením GMIA boli zamietnuté. Komisia usudzuje, že metodika podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia je plne v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO a vyvážajúci výrobcovia neodôvodnili, ktoré zásady a postupy Komisia údajne nedodržala. V každom prípade bod 3.2.1 predbežného nariadenia obsahoval podrobné vysvetlenie, ako rôzne druhy deformácií – či už prierezových, a teda ovplyvňujúcich celé čínske hospodárstvo, alebo prítomných konkrétne v odvetví elektrolytických oxidov manganičitých – ovplyvňujú fungovanie trhu, a teda aj výrobné náklady na prešetrovaný výrobok.

(46)

Komisia preto tvrdenia spoločnosti Daxin, komory CCCMC a združenia GMIA zamietla.

(47)

Po prvé spoločnosť Xiangtan tvrdila, že Komisia stále podrobnejšie nerozviedla otázku presného právneho základu, ktorým by podložila svoje odôvodnenie v súvislosti so zlučiteľnosťou článku 2 ods. 6a základného nariadenia s dohodami WTO – vrátane protokolu o pristúpení Číny k WTO a antidumpingovej dohody WTO –, ako aj s rozsudkami orgánu na urovnávanie sporov, najmä v spore DS473. Komisia podľa spoločnosti Xiangtan iba zopakovala, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je v úplnom súlade so záväzkami EÚ podľa práva WTO, a týmto tvrdením neposkytla žiadne ďalšie objasnenie danej otázky. S odvolaním na spor DS473 spoločnosť Xiangtan navyše uviedla, že Komisia nebola oprávnená vyradiť jej náklady alebo ceny na základe údajnej existencie výrazných deformácií, keďže existencia takýchto deformácií v žiadnom prípade nie je dostatočným základom na vyvodenie záveru, že záznamy výrobcu primerane neodrážajú náklady na suroviny spojené s výrobou a predajom dotknutého výrobku. Spoločnosť Xiangtan napokon tvrdila, že Komisia v tomto prešetrovaní dostatočne neodôvodnila uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(48)

Komisia s tým nesúhlasila. Pokiaľ ide o tvrdenia spoločnosti Xiangtan týkajúce sa údajnej nezlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s právom WTO, najmä s ustanoveniami článkov 2.2 a 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, ako aj so zisteniami v spore DS473, Komisia zopakovala svoje stanovisko vyjadrené v prvom zázname, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je v úplnom súlade so záväzkami EÚ podľa práva WTO, predovšetkým s ustanoveniami antidumpingovej dohody. Okrem toho, pokiaľ ide o spor DS473, Komisia pripomenula, že táto vec sa netýka uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ale osobitného ustanovenia článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Xiangtan, že dôkazné bremeno nesie Komisia, toto tvrdenie nie je namieste. Komisia pripomenula, že právo WTO, ako ho vykladá Odvolací orgán v spore DS473, umožňuje použiť náležite upravené údaje z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. Komisia poznamenala, že existencia výrazných deformácií, ktoré vedú k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, sa stanovuje na celoštátnej úrovni, a ak k tomuto stanoveniu dôjde, znamená to, že náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa v článku 2 ods. 6a základného nariadenia stanovuje, že výrobné a predajné náklady sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá má podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina. Okrem toho platí, že v tom istom ustanovení základného nariadenia sa stanovuje, že je možné použiť domáce náklady, ak sa s určitosťou preukáže, že nie sú ovplyvnené výraznými deformáciami. V súčasnom prešetrovaní Komisia preukázala existenciu deformácií vo výrobnom odvetví elektrolytických oxidov manganičitých v bode 3.2.1 predbežného nariadenia, pričom na základe presných a primeraných dôkazov sa v prípade spoločnosti Xiangtan nezistili žiadne nedeformované domáce náklady.

(49)

Po druhé spoločnosť Xiangtan tvrdila, že v odvetví elektrolytických oxidov manganičitých v Číne neexistujú žiadne výrazné deformácie, keďže: i) napriek tomu, že spoločnosť Xiangtan je zo 40 % štátom vlastnený podnik, vlastníctvo v držbe vlády nevedie nevyhnutne k tomu, že vláda zasahuje do obchodných činností spoločnosti; nevedie k tomu ani skutočnosť, že predseda spoločnosti a tajomník predstavenstva zastávali súčasne pozície v rámci Komunistickej strany Číny; ii) spoločnosť je kótovaná na burze cenných papierov, a teda podlieha moderným trhovo orientovaným pravidlám správy a riadenia spoločností a požiadavkám na kótovanie na burze; iii) Komisia nepreukázala, že údajné prierezové zasahovanie čínskej vlády vedie k výrazným deformáciám výrobných faktorov a v dôsledku toho ovplyvňuje náklady a cenu prevádzky spoločnosti Xiangtan.

(50)

Tieto tvrdenia nemohli byť prijaté. Po prvé, pokiaľ ide o zasahovanie vlády, Komisia pripomenula, že podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je skutočnosť, že príslušný trh je zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú politický dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny, jedným z prvkov, ktorých vplyv sa má zohľadniť pri posudzovaní existencie výrazných deformácií. Zároveň ak by však aj v danom odvetví nebola prevaha štátom vlastnených podnikov, štátne vlastníctvo je len jedným z ukazovateľov výrazných deformácií. Zasahovanie vlády môže mať aj iné formy – v súlade s ukazovateľmi uvedenými v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ktoré boli opísané v bode 3.2.1 predbežného nariadenia. Najmä podľa článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky je jedným z prvkov relevantných pre posúdenie existencie výrazných deformácií v krajine prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov. Zapojenie členov strany do riadiacich štruktúr spoločnosti Xiangtan je jasným ukazovateľom toho, že spoločnosť nie je nezávislá od štátu a môže konať v súlade s politikou Komunistickej strany Číny a nie v súlade s trhovými silami, bez ohľadu na to, či štát priamo stanovuje ceny predávaného tovaru alebo či prepojenia medzi spoločnosťou a Komunistickou stranou Číny môžu nepriamejšie ovplyvniť jej náklady a ceny, napríklad prostredníctvom priaznivejšieho zaobchádzania a podpory zo strany orgánov.

(51)

Po druhé, pokiaľ ide o údajnú neexistenciu výrazných deformácií aj napriek existujúcemu zasahovaniu vlády, tvrdenia spoločnosti Xiangtan nebolo možné prijať. Spoločnosť Xiangtan neuviedla žiadne informácie, ktorými by sa spochybnili zistenia Komisie (pozri odôvodnenia 87 až 100 predbežného nariadenia) o tom, že odvetvie elektrolytických oxidov manganičitých sa považuje za podporované odvetvie, a preto podlieha vládnej podpore narúšajúcej hospodársku súťaž. To isté platí aj v prípade deformácií, ktoré sa týkajú vstupov potrebných na výrobu prešetrovaného výrobku (pozri najmä odôvodnenia 83, 85 a 106 predbežného nariadenia). Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Xiangtan, že ide o podnik v súkromnom vlastníctve s modernou správou a riadením spoločnosti, Komisia v bode 3.2.1 predbežného nariadenia opísala značné zasahovanie vlády v ČĽR, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami. Tieto deformácie ovplyvňujú obchodné subjekty bez ohľadu na vlastnícku štruktúru alebo systém riadenia.

(52)

Na základe uvedených skutočností sa tvrdenia spoločnosti Xiangtan zamietli.

(53)

Komisia v predbežnom nariadení vybrala za reprezentatívnu krajinu Kolumbiu a na vytvorenú normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použila finančné údaje spoločnosti Quimpac de Colombia. Podrobnosti o metodike použitej na výber boli uvedené v prvom a druhom zázname, ktoré boli stranám dostupné v spise sprístupnenom stranám z 12. júna 2023 a zo 4. júla 2023 (ďalej len „prvý záznam“ a „druhý záznam“).

(54)

Po uverejnení predbežného nariadenia spoločnosť Xiangtan zopakovala vyhlásenie, že Kolumbia nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou, a to na základe rovnakých tvrdení, ktoré už boli uvedené v odôvodneniach 144 a 145 predbežného nariadenia.

(55)

Komisia sa pripomienkami zaoberala už v odôvodneniach 147 a 148 predbežného nariadenia. Okrem toho spoločnosť Xiangtan neposkytla žiadne nové informácie ani nenavrhla žiadnu alternatívnu reprezentatívnu krajinu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(56)

Spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA opäť zopakovali, že ceny energie v Kolumbii boli ovplyvnené viacerými faktormi a výrazne sa líšili aj medzi jednotlivými krajinami s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína. Komora CCCMC, združenie GMI a spoločnosť Daxin tvrdili, že Komisia by mala na stanovenie nákladov alternatívne použiť údaje samotných čínskych vývozcov. Toto tvrdenie sa už riešilo a zamietlo v odôvodneniach 151 a 152 predbežného nariadenia.

(57)

Spoločnosť Xiangtan tvrdila, že Komisia by namiesto uplatňovania referenčných cien mala použiť skutočné náklady na mangánovú rudu vyťaženú na mieste aj dovezenú mangánovú rudu. Spoločnosť Xiangtan toto tvrdenie podložila nižším obsahom mangánu v miestne vyťažených rudách, ktorý je podľa nej dôvodom toho, že tieto miestne rudy nie sú ovplyvnené deformáciami. Pokiaľ ide o dovážané rudy, spoločnosť Xiangtan tvrdila, že keďže koncentrácia mangánu, inšpekčné správy a informácie o pôvode boli k dispozícii, referenčná hodnota sa nemala uplatňovať.

(58)

Komisia obe tvrdenia zamietla. Spoločnosť Xiangtan nevysvetlila, akým spôsobom by sa deformácie neuplatňovali aj na domáce mangánové rudy s nižšími koncentráciami, ktoré sa používajú vo výrobnom procese elektrolytických oxidov manganičitých spolu s dovážanými rudami s vyššou koncentráciou.

(59)

Komisia uplatnila referenčné hodnoty pre dovážané rudy z dôvodu, že žiadny z výrobcov neposkytol presné a primerané dôkazy preukazujúce neexistenciu deformácií. Stalo sa tak najmä preto, že všetky nákupy rudy sa uskutočnili prostredníctvom čínskeho sprostredkovateľa bez ohľadu na to, či sa nachádza v Číne alebo inde.

(60)

Spoločnosť Xiangtan zopakovala tvrdenie, že metodika použitá na výpočet referenčnej hodnoty mangánovej rudy, ktorú použila Komisia, nebola vhodná, a opäť navrhla použiť jednu z dvoch alternatívnych metodík, ktoré predložila vo svojich pripomienkach k druhému záznamu o výrobných faktoroch. Komisia sa už týmto tvrdením zaoberala v odôvodneniach 170 a 171 predbežného nariadenia. Spoločnosť Xiangtan nepriniesla žiadne nové skutočnosti, argumentáciu ani žiadnu použiteľnú alternatívnu metodiku, ako spoľahlivo stanoviť akýkoľvek cenový rozdiel vyplývajúci z rozdielnej koncentrácie mangánu v rude.

(61)

Spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA takisto opäť namietali, že referenčná hodnota, ktorú Komisia prijala, sa týka rudy s výrazne vyššou koncentráciou mangánu v porovnaní s mangánovou rudou z miestnych zdrojov a že Komisia by mala referenčnú hodnotu upraviť tak, aby odrážala náklady čínskych vývozcov.

(62)

Komisia dôkladne analyzovala všetky zdroje poskytnuté zainteresovanými stranami vrátane údajov z čínskych platforiem Asian Metal a ferroalloynet.com. Táto analýza odhalila, že nebolo možné určiť konzistentný cenový rozdiel založený na obsahu mangánu. Údaje z lokality fastmarkets.com naopak ukázali, že dve rudy s koncentráciami 37 % a 44 % vykazovali nekonzistentné cenové rozdiely, keďže v niektorých mesiacoch bola jednotková cena metrickej tony rudy s vyššou koncentráciou dokonca nižšia ako v prípade rudy s nižšou koncentráciou. To isté platí pre údaje z platformy Asian Metal, z ktorých vyplynulo, že jednotková cena za tonu rudy s koncentráciou 13 % bola v určitých mesiacoch vyššia ako v prípade rudy s koncentráciou 37 %. Tieto zistenia jasne preukázali neexistenciu akejkoľvek konzistentnej korelácie medzi obsahom mangánu a stanovovaním cien. V dôsledku toho sa predbežná referenčná hodnota pre mangánovú rudu potvrdila a tvrdenie sa zamietlo.

(63)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Xiangtan zopakovala svoje dve tvrdenia týkajúce sa mangánovej rudy. Po prvé tvrdila, že namiesto referenčnej ceny sa mali použiť skutočné náklady na mangánovú rudu vyťaženú na mieste. Po druhé zopakovala, že Komisia nesprávne vypočítala referenčné ceny mangánovej rudy.

(64)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Komisia už v predbežnom nariadení vysvetlila dôvody, prečo nahradila skutočné náklady na mangánovú rudu získanú v Číne referenčnými hodnotami. Keďže neboli predložené žiadne nové skutočnosti, toto tvrdenie sa teda zamietlo.

(65)

V druhom tvrdení týkajúcom sa referenčných hodnôt pre mangánovú rudu spoločnosť Xiangtan dôvodila, že medzi rudou s vyššou a nižšou koncentráciou existuje konzistentný vzorec rozdielu medzi jednotkovou cenou za metrickú tonu, neposkytla však žiadne podrobnosti ani dôkazy k tomu, aký podľa nej je tento konzistentný cenový rozdiel, ani k tomu, ako by sa dal tento cenový rozdiel uplatniť na ostatné (nižšie) koncentrácie mangánovej rudy používanej čínskymi výrobcami. Komisia toto tvrdenie zamietla.

(66)

Spoločnosť Xiangtan ďalej uviedla, že skutočnosť, ktorú Komisia prezentovala, že v niektorých prípadoch bola jednotková cena za tonu rudy s vyššou koncentráciou nižšia ako v prípade rudy s nižšou koncentráciou, bola vecne nesprávna. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila, keďže napríklad takmer počas celého mája 2020 bola jednotková cena v USD za metrickú tonu mangánovej rudy MB-MNO-0003 37 % CIF Tianjin vyššia ako za MB-MNO-0001 44 % CIF Tianjin (15). Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 62, medzi cenou mangánovej rudy a koncentráciou mangánu v nej neexistuje konzistentný cenový rozdiel. V každom prípade, aj keby sa zistil konzistentný rozdiel, rozdiel medzi rudami s 37 % a so 44 % koncentráciou by sa nemohol uplatniť na miestne čínske rudy s výrazne nižšími koncentráciami, pre ktoré nebola dostupná referenčná hodnota. Komisia preto potvrdila prístup k výpočtu referenčnej hodnoty pre mangánovú rudu a tvrdenie zamietla. Spoločnosť Xiangtan identifikovala chybu v písaní vo vzorci používanom pri výpočte ceny jednej z použitých mangánových rúd. Na referenčnú cenu sa uplatnila nesprávna koncentrácia mangánu v rude. Komisia túto námietku prijala a chybu opravila.

(67)

Spoločnosť Xiangtan tvrdila, že sa nesprávne uplatnil faktor úpravy Komisie použitý v súvislosti s obsahom mangánovej valencie 2+. Komisia tvrdenie prijala a opravila túto úpravu.

(68)

Spoločnosť Xiangtan spochybnila úpravu, ktorú Komisia uplatnila na jeden druh mangánu vo forme prášku. Komisia toto tvrdenie prijala a opravila výšku úpravy.

(69)

Spoločnosť Tosoh tvrdila, že Komisia mala ako zdroj dovozných cien pre päť iných výrobných faktorov ako mangánová ruda použiť Malajziu namiesto Turecka, pretože dovozné ceny uhoľných výrobkov do Turecka boli počas obdobia prešetrovania mimoriadne nízke z dôvodu značného dovozu z Ruska. Komisia sa už zaoberala týmto tvrdením v odôvodnení 143 predbežného nariadenia a vybrala Brazíliu, aby stanovila nedeformované náklady na bituminózne uhlie a antracitové uhlie.

(70)

Spoločnosť Autlan požiadala Komisiu o to, aby sa na výpočet nedeformovaných referenčných hodnôt pre päť vstupov použili údaje o dovozných cenách Malajzie. Komisia poznamenala, že len v prípade jedného z piatich výrobných faktorov, t. j. hnedého uhlia, boli súhrnné priemerné objemy dovozu vyššie ako v Turecku alebo Brazílii, a preto výber Malajzie nebol opodstatnený. Tvrdenie sa zamietlo.

(71)

Spoločnosť Xiangtan spochybnila metódu použitú na určenie cien dvoch druhov uhlia. Vyzvala Komisiu, aby použila kolumbijskú štatistiku vývozu bituminózneho uhlia. Pri rozvíjaní svojho tvrdenia spoločnosť Xiangtan uvažovala, že dôvodom nízkeho dovozu do Kolumbie by mohla byť hojná ponuka v krajine. Ďalej naliehala na Komisiu, aby použila štatistiky dovozu do Turecka bez vylúčenia dovozu z Ruska z toho dôvodu, že Komisia podľa nej nedostatočne preukázala, že v Rusku existujú deformácie, ktoré by zapríčiňovali mimoriadne nízke ceny, a uviedla aj príklady niektorých výrobkov, ktoré sa z niektorých krajín dovážali za nižšie ceny ako z Ruska.

(72)

Komisia vysvetlila zvolený postup v odôvodneniach 142 a 143 predbežného nariadenia. Pri stanovovaní referenčných hodnôt sa Komisia nespolieha na vývozné ceny, pretože sú zo svojej podstaty menej spoľahlivé ako dovozné štatistiky. Ide o všeobecne akceptované stanovisko založené na rôznych dôvodoch, medzi ktoré napríklad patrí to, že colné orgány majú zvyčajne viac zdrojov a metód na posúdenie a kontrolu údajov o dovoze v porovnaní s údajmi o vývoze. Požadovaná dovozná dokumentácia je vo všeobecnosti dôkladnejšia a tovar pri dovoze podlieha colným kontrolám a overovaniu. Údaje o vývoze sa zároveň zvyčajne vykazujú ako FOB (v porovnaní s CIF v prípade dovozu), čo Komisia používa ako reprezentatívnu úroveň, ktorá má slúžiť ako referenčná hodnota. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(73)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Xiangtan zopakovala svoje tvrdenie z predbežnej fázy, podľa ktorého mala Komisia na stanovenie referenčnej ceny bituminózneho uhlia použiť štatistiky kolumbijského vývozu. Neboli predložené žiadne nové argumenty. Komisia už v predchádzajúcom odôvodnení vysvetlila, prečo považovala dovozné ceny za spoľahlivejšie ako vývozné ceny, a tvrdenie preto zamietla.

(74)

Pokiaľ ide o deformácie v Rusku, Komisia poznamenala, že dôkazy preukazujúce, že ruskí výrobcovia uhlia predávali s výraznými zľavami po uložení sankcií Únie na dovoz, ktoré nadobudli účinnosť v auguste 2022, boli v sprístupnenom spise náležite dostupné a spoločnosť Xiangtan proti nim nenamietala. Komisia preto toto tvrdenie zamietla a potvrdila svoju metódu určovania cien uhlia.

(75)

Spoločnosť Guiliu požiadala Komisiu, aby upravila kód HS pre jeden z jej výrobných faktorov, a to kód HS 2701 12 (bituminózne uhlie) na kód HS 2702 10 (lignit), a aby zodpovedajúcim spôsobom upravila referenčnú hodnotu. Spoločnosť Guiliu tvrdila, že podľa nomenklatúry harmonizovaného systému kód HS 2701 12 odkazuje na bituminózne uhlie, ktoré musí mať výhrevnosť najmenej 5 833 kcal/kg, zatiaľ čo uhlie, ktoré spoločnosť používa, malo výhrevnosť nižšiu ako tento limit. Na podporu svojej žiadosti spoločnosť Guiliu poskytla výsledky skúšok pre šarže uhlia, ktoré vykazujú výhrevnosť pod uvedeným limitom. Zatriedenie po kód HS 2701 12 poskytla spoločnosť Guiliu vo svojich vyplnených dotazníkoch a počas procesu overovania nebolo spochybnené. Komisia usúdila, že žiadosť nie je prijateľná, pretože prišla až po predbežných opatreniach, a nebola schopná overiť nové dôkazy predložené v súvislosti s energetickou hodnotou uhlia, ktoré spoločnosť Guiliu podľa svojho tvrdenia používala.

(76)

V prvom a druhom zázname a v predbežnom nariadení bol jeden z výrobných faktorov, a to pyrit, uvedený pod kódom HS 2601 11. Po ďalšom prešetrovaní Komisia zistila, že pyrit používaný vyvážajúcimi výrobcami bol nepražený pyrit, ktorý by mal byť zatriedený pod iný kód, a to HS 2502 00. Komisia dostala od vyvážajúcich výrobcov potvrdenie o druhu použitej suroviny, a to praženého alebo nepraženého pyritu, a o nomenklatúrnom kóde, ktorý sa má použiť. Komisia následne upravila referenčnú hodnotu s cieľom stanoviť nedeformovanú cenu pyritu. Keďže žiadna z krajín použitých na účely iných faktorov v tomto prípade (Kolumbia, Turecko a Brazília) nemala dovoz pyritu v reprezentatívnych množstvách (celkový dovoz do týchto krajín sa pohybuje od 0 % do 3 % spotreby pyritu čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky), Komisia hľadala alternatívnu krajinu v zozname krajín s úrovňou hospodárskeho rozvoja podobnou Číne a dospela k záveru, že Thajsko je vhodným alternatívnym zdrojom dovozných cien nepraženého pyritu, keďže množstvá dovozu boli výrazne vyššie (išlo o 23 % celkovej spotreby pyritu čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky).

(77)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Xiangtan tvrdila, že Komisia mala pri stanovovaní referenčnej hodnoty vychádzať z ceny tureckého vývozu nepraženého pyritu, pretože Turecko bolo najvýznamnejšou vyvážajúcou krajinou tejto suroviny. Komisia tvrdenie zamietla z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 72 tohto nariadenia.

(78)

Spoločnosť Daxin tvrdila, že stanovenie referenčnej hodnoty pre paru pomocou ostatných vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky podľa nej nebolo v súlade s predchádzajúcou praxou a že Komisia by namiesto toho mala použiť referenčnú hodnotu pre vodu. Komisia usúdila, že by nebolo vhodné použiť referenčnú hodnotu pre vodu, keďže pri výrobe pary boli potrebné iné faktory s výrazne vyšším vplyvom na konečnú cenu, ako sú náklady na energiu a náklady práce. Komisia vypočítala priemer spotreby vstupov použitých ostatnými vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, ktorí vyrábajú paru interne, a na určenie ceny pary uplatnila referenčné hodnoty na priemernú spotrebu každého vstupu. Spoločnosť Daxin nepredložila žiadnu alternatívnu metodiku výpočtu ceny pary, a preto bolo tvrdenie zamietnuté.

(79)

Spoločnosť Daxin takisto namietala, že rozhodnutie Komisie použiť náklady na drvenie/mletie iných vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úpravu referenčnej hodnoty pre mangánovú rudu nebolo odôvodnené, keďže náklady boli neprimerane vysoké. Spoločnosť Daxin neposkytla žiadne dôkazy na podporu tohto tvrdenia ani nenavrhla alternatívnu možnosť. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(80)

Spoločnosť Xiangtan napadla rozhodnutie Komisie zmeniť zdroj údajov na určenie referenčnej hodnoty pre elektrinu, a to zo spoločnosti ENEL S.A., ktorá bola pôvodne navrhnutá v prvom a druhom zázname, na spoločnosť EMCALI, ktorá je dodávateľom energie v regióne Cali, kde sa nachádza spoločnosť Quimpac. Po prvé tvrdila, že keďže spoločnosť Quimpac nebola výrobcom elektrolytických oxidov manganičitých, je irelevantné, kde sa nachádza. Po druhé tvrdila, že tarify spoločnosti EMCALI nezahŕňali tarifu uplatniteľnú na priemyselné použitie. Komisia obe tvrdenia zamietla. Spoločnosť Quimpac bola vybraná ako referenčná spoločnosť, pretože využíva rovnaký proces elektrolýzy ako výrobca elektrolytického oxidu manganičitého, čo z nej robí vhodného zástupcu na pochopenie štruktúry nákladov výrobcu elektrolytického oxidu manganičitého z hľadiska dodávok energie. Pokiaľ ide o uplatňované tarify za energiu, ceny uverejnené v cenníku spoločnosti EMCALI, ktorý je prístupný všetkým zainteresovaným stranám, sa vzťahujú na komerčných aj priemyselných používateľov. Tento prístup ďalej podporuje využívanie veľmi vysokých pásiem napätia (kategória 3), ktoré presahujú rámec typických obytných alebo všeobecných komerčných činností a poukazujú na značnú priemyselnú spotrebu elektriny. Rozhodnutie Komisie uplatňovať kategóriu najvyššieho dostupného pásma napätia je založené na odôvodnení, že slúži ako presné zastúpenie priemyselného používateľa, ktorý vo svojich výrobných procesoch spotrebuje veľké množstvo elektriny.

(81)

Spoločnosť Xiangtan z troch dôvodov spochybnila použitie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku spoločnosti Quimpac de Colombia pri vytváraní normálnej hodnoty. Po prvé tvrdila, že finančný výsledok spoločnosti Quimpac nebol dobrou náhradnou hodnotou za výrobu elektrolytických oxidov manganičitých. Po druhé tvrdila, že úroveň zisku bola vyššia ako úroveň, ktorú by za normálnych okolností mohol dosiahnuť výrobca elektrolytických oxidov manganičitých, a navrhla použiť zisk výrobcov z Únie alebo spoločnosti Tosoh Japan. Po tretie tvrdila, že spoločnosť nemá k dispozícii žiadne podrobné finančné údaje, a preto položky, ako sú výdavky na dopravu, výdavky na balenie, iné náklady alebo výdavky na výskum a vývoj nemožno skontrolovať, a preto nie je možné zabezpečiť, aby pri porovnávaní cien nedochádzalo k dvojitému započítaniu.

(82)

Komisia odmietla uvedené tvrdenia z týchto dôvodov. Po prvé spoločnosť Xiangtan nepreukázala, prečo by výrobky vyrábané spoločnosťou Quimpac (výrobky z chloridu sodného) neboli dobrou náhradou za výrobky výrobcov elektrolytických oxidov manganičitých. Spoločnosť Xiangtan nepopiera, že spoločnosť Quimpac používa porovnateľné fixné aktíva (elektrolyzačné zariadenie) a vyznačuje sa vysokou spotrebou elektrickej energie. Po druhé odôvodnenie výberu spoločnosti Quimpac spolu s opisom procesu boli riadne opísané v predbežnom nariadení (bod 3.2.2.4). Komisia preto nemôže použiť finančné výsledky výrobného odvetvia Únie a japonskej spoločnosti ani na výpočet normálnej hodnoty, ani na jej porovnanie s finančnými výsledkami vybraných spoločností. Po tretie napriek obmedzenosti údajov dostupných za spoločnosť Quimpac sa Komisia domnieva, že vzhľadom na chýbajúcu podrobnejšiu účtovnú závierku tieto údaje poskytujú primerane presné vyjadrenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku spoločnosti. V neposlednom rade spoločnosť Xiangtan neposkytla žiadnu alternatívu. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(83)

Spoločnosti Xiangtan a Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA tvrdili, že dumpingové rozpätie by sa malo vypočítať pomocou vývoznej predajnej ceny a normálnej hodnoty bez DPH. Prešetrovaním sa ukázalo, že na základe čínskej politiky vrátenia DPH pri vývoze vyvážajúci výrobcovia vyvážajúci elektrolytické oxidy manganičité nemali nárok na vrátenie DPH. Znamená to, že výrobcom elektrolytických oxidov manganičitých vznikali pri vývoze dodatočné náklady. Komisia preto vykonala úpravu normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, aby sa zohľadnili celkové náklady vzniknuté v dôsledku prijatého systému DPH.

(84)

Spoločnosť Daxin po konečnom poskytnutí informácií zopakovala tvrdenie z predbežnej fázy, podľa ktorého nebola potrebná žiadna úprava normálnej hodnoty týkajúca sa DPH, keďže vyvážala na predaj do Únie cez domácich obchodníkov, a preto jej pri vývoze nevznikali žiadne dodatočné náklady. Komisia poznamenala, že na účely uplatňovania ustanovenia článku 2 ods. 10 písm. b) nebolo relevantné, či spoločnosť Daxin vyvážala do Únie priamo alebo cez obchodníka nachádzajúceho sa v Číne. Úprava normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 10 písm. b) bola naďalej opodstatnená na základe toho, že na predaj elektrolytických oxidov manganičitých na vývoz sa nevzťahovalo vrátenie DPH. Tvrdenie sa preto zamietlo. Spoločnosť Xiangtan nesúhlasila s metodikou, ktorú Komisia použila na extrapoláciu nákladov na spotrebný materiál a režijné náklady spojené s výrobou ako percentuálny podiel nákladov na suroviny a priamych nákladov. Rovnaká pripomienka bola predložená, pokiaľ ide o extrapoláciu nákladov na dopravu ako percentuálny podiel nákladov na suroviny. Spoločnosť Xiangtan tvrdila, že ide o samostatné nákladové položky, ktoré nijako nesúvisia s hodnotou vstupov, a že Komisia by mala buď určiť správne referenčné hodnoty oddelene od iných vstupov, alebo použiť skutočné náklady vyvážajúcich výrobcov.

(85)

Komisia konštatovala, že keď sa v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia stanoví existencia výraznej deformácie, nebude vhodné použiť skutočné náklady, pokiaľ sa na základe presných a primeraných dôkazov nepreukáže, že nie sú deformované. To sa však nestalo, pretože takéto dôkazy neboli predložené. Keďže Komisia považovala tieto údaje za deformované, musela zistiť primerané referenčné hodnoty. Ak pre určitý náklad nemožno nájsť primerané referenčné hodnoty, Komisia ich stanoví ako pomer k nákladovej skupine, ktorej sa týkajú (či už nákladov na všetky suroviny, alebo priamych výrobných nákladov). Po stanovení nedeformovaných nákladov na suroviny alebo priamych výrobných nákladov Komisia túto referenčnú hodnotu uplatní pri odhade príslušných nedeformovaných nákladov, vďaka čomu sa zachová štruktúra nákladov vyvážajúceho výrobcu. Spoločnosť Xiangtan neposkytla k tejto metóde alternatívu, ktorá by bola viac opodstatnená.

(86)

Spoločnosť Xiangtan namietala, že Komisia použila na výpočet dumpingového rozpätia tabuľku COM PCN založenú na ročnom priemere namiesto pôvodne predloženej tabuľky COM PCN založenej na mesačných záznamoch nákladového účtovníctva bez toho, aby vysvetlila dôvod svojho rozhodnutia. Podľa spoločnosti Xiangtan to nebolo v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorého by sa náklady mali obvykle počítať na základe záznamov vedených stranou, ktorá je predmetom prešetrovania. Keďže Komisia vo svojich prešetrovaniach používa priemernú ročnú normálnu hodnotu, považovala za vhodné použiť vzniknuté ročné náklady, ktoré umožnia priame overenie na základe auditovanej ročnej účtovnej závierky spoločnosti, čo zvyšuje spoľahlivosť a transparentnosť použitých údajov. Priemerná ročná hodnota sa navyše vypočítala na základe záznamov vedených spoločnosťou Xiangtan, a článok 2 ods. 5 teda nebol porušený. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(87)

Spoločnosť Autlan požiadala Komisiu, aby vo svojom konečnom rozhodnutí prijala vhodné opatrenia týkajúce sa výrobcu elektrolytických oxidov manganičitých vo vlastníctve skupiny South Manganese Group, tej istej skupiny, do ktorej patrila spoločnosť Daxin, aby sa zabránilo potenciálnemu presmerovaniu tovaru cez iné spoločnosti. Komisia poznamenala, že v normatívnej časti tohto nariadenia sa uvádzajú len výrobcovia, ktorí vyvážali počas obdobia prešetrovania, ak sa prihlásili počas prešetrovania. Predmetná spoločnosť nevyvážala do Únie počas obdobia prešetrovania, nemôže byť teda uvedená v nariadení. Žiadosť bolo preto zamietnutá.

(88)

Spoločnosť Xiangtan nesúhlasila s metódou, ktorú Komisia použila na opravu nákladov na námornú dopravu použitých na vytvorenie hodnoty CIF. Komisia použila sadzby za päť mesiacov, keď spoločnosť Xiangtan skutočne platila náklady na dopravu v prípade CIF a DAP predaja, a kvóty od ostatných vývozcov zaradených do vzorky počas zostávajúcich siedmich mesiacov. Komisia potom vypočítala priemernú ročnú sadzbu na vytvorenie hodnoty CIF predaja, ak sa neuskutočnila žiadna námorná doprava. Spoločnosť Xiangtan tvrdila, že nie je vhodné použiť ročný priemer sadzieb námornej dopravy, keďže sa v nej nezohľadňovala významná fluktuácia námornej dopravy v roku 2022, ktorá mala v jednotlivých mesiacoch podstatný vplyv na hodnotu CIF. Komisia toto tvrdenie prijala a pri vytváraní hodnoty CIF uplatnila mesačné sadzby námornej dopravy.

(89)

Spoločnosť Xiangtan ďalej tvrdila, že Komisia vypočítala poistenie námornej dopravy na základe percentuálneho podielu z fakturovanej hodnoty, zatiaľ čo ho mala vypočítať na základe poistných nákladov, ktoré spoločnosť skutočne zaplatila počas obdobia prešetrovania. Komisia prijala toto tvrdenie a zodpovedajúcim spôsobom výpočet opravila.

(90)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Xiangtan poznamenala, že hoci Komisia súhlasila, že poistné pre námornú dopravu vypočíta na základe poistných nákladov, ktoré spoločnosť skutočne zaplatila, uplatnila pri výpočte nesprávny vzorec, ktorý nezahŕňal obvyklý 1,1 násobok, ktorý poisťovne používajú na určenie poistného pre námornú dopravu. Komisia dospela k záveru, že vykonanie tejto nesubstantívnej opravy by neovplyvnilo rozpätie ujmy ani dumpingové rozpätie. V dôsledku toho sa toto tvrdenie zamietlo.

(91)

Po uverejnení predbežných opatrení spoločnosť Daxin predložila dodatočné informácie týkajúce sa vývozných cien neprepojeného obchodníka, ktorý predáva elektrolytické oxidy manganičité svojmu zákazníkovi v Únii, a požiadala Komisiu, aby na výpočet ceny CIF na hranici Únie použila tieto údaje o vývoze.

(92)

Spoločnosť Autlan reagovala na predloženie dotazníka zo strany neprepojeného obchodníka spoločnosti Daxin a tvrdila, že bol doručený niekoľko mesiacov po uplynutí lehoty stanovenej v bode 5.3 oznámenia o začatí antidumpingového konania.

(93)

Spoločnosť Daxin odvetila, že podľa oznámenia o začatí antidumpingového konania zainteresované strany mohli predložiť nové faktické informácie pred uplynutím lehoty na predloženie pripomienok k poskytnutiu predbežných zistení, a preto považovala tieto nové dôkazy za prijateľné.

(94)

Komisia poznamenala, že neprepojený obchodník nespolupracoval pri prešetrovaní, a preto v rámci lehoty na prešetrovanie nebola schopná overiť žiadne z jeho údajov. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(95)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Daxin zopakovala svoje tvrdenie z predbežnej fázy, že Komisia by mala na výpočet rozpätia ujmy použiť vývoznú cenu neprepojeného obchodníka, nepredložila však žiadny dodatočný argument. Tvrdenie bolo zamietnuté z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 94.

(96)

Spoločnosť Autlan tvrdila, že čínski vyvážajúci výrobcovia používajú cielený dumping, a požiadala Komisiu, aby sa touto záležitosťou zaoberala. Komisia analyzovala situáciu a dospela k záveru, že v spise nie sú žiadne dôkazy o cielenom dumpingu. Zmena cien počas obdobia prešetrovania bola v súlade s vývojom na trhu a s pohybmi cien surovín a cenami. Analýza predaja konkrétnych vyvážajúcich výrobcov do rôznych regiónov takisto nepreukázala žiadne významné cenové rozdiely, a preto nepoukázala na žiadne cielené dumpingové praktiky. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(97)

Na základe opísaných tvrdení zainteresovaných strán Komisia zrevidovala dumpingové rozpätia.

(98)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(99)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky k stanoveniu výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 204 až 206 predbežného nariadenia.

(100)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 207 až 209 predbežného nariadenia.

(101)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa dovozu z dotknutej krajiny, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 210 až 214 predbežného nariadenia.

(102)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa ceny dovozu z dotknutej krajiny, cenového podhodnotenia a stlačenia cien, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 215 až 221 predbežného nariadenia.

(103)

Keďže neboli predložené nijaké pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 222 až 225 predbežného nariadenia.

(104)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa výroby, výrobnej kapacity a využitia kapacity, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 226 až 228 predbežného nariadenia.

(105)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa objemu predaja a podielu na trhu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 229 až 231 predbežného nariadenia.

(106)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa rastu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 232 predbežného nariadenia.

(107)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa zamestnanosti a produktivity, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 233 až 235 predbežného nariadenia.

(108)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa veľkosti dumpingového rozpätia a zotavenia z minulého dumpingu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 236 až 237 predbežného nariadenia.

(109)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa cien a faktorov ovplyvňujúcich ceny, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 238 až 241 predbežného nariadenia.

(110)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa nákladov práce, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 242 až 243 predbežného nariadenia.

(111)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa zásob, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 244 až 245 predbežného nariadenia.

(112)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa ziskovosti, peňažného toku, investícií, návratnosti investícií a schopnosti získať kapitál, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 246 až 251 predbežného nariadenia.

(113)

Po predbežnom poskytnutí informácií čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, ako aj komora CCCMC a združenie GMIA spochybnili záver týkajúci sa ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, ktorá bola preukázaná stlačením cien spôsobeným značnými množstvami dovozu z Číny za nízke ceny, najmä počas druhej polovice posudzovaného obdobia (2021 – obdobie prešetrovania), a to z týchto dôvodov:

(114)

Z prešetrovania vyplynulo, že predaj výrobného odvetvia Únie klesol od roku 2019 do obdobia prešetrovania o [7 – 8,5] milióna kg. Pre výrobné odvetvie elektrolytických oxidov manganičitých, ktoré je náročné na kapitál a má vysoké fixné náklady, boli tieto straty objemov predaja spolu so stlačenými cenami nepriaznivé. Rozdiel medzi priemernou dovoznou cenou z Číny a cenou výrobného odvetvia Únie napriek tomu, že bola v roku 2019 vyššia, mal oveľa menší vplyv na ziskovosť, keďže výrobné odvetvie Únie v roku 2019 predalo o [7 – 8,5] milióna kg viac elektrolytických oxidov manganičitých ako v období prešetrovania.

(115)

Ako sa uvádza v predbežnom nariadení, nižšie objemy predaja pri stlačených cenách viedli k zhoršeniu všetkých ukazovateľov finančnej výkonnosti výrobného odvetvia Únie. Nevýrazná úroveň zisku dosiahnutá výrobným odvetvím Únie v období prešetrovania bola na úkor negatívneho peňažného toku, a preto nebola udržateľná.

(116)

Ako sa ďalej uznáva v predbežných zisteniach, zvýšenie výrobných nákladov bolo spôsobené prudkým nárastom cien energií a určitých surovín v druhej polovici posudzovaného obdobia. To, že výrobcovia z Únie neboli schopní zvýšiť svoje predajné ceny a pri zvyšujúcich sa nákladoch prišli o značné objemy predaja, však bolo výsledkom stláčania cien spôsobeného kulminujúcim čínskym dovozom. Okrem toho cenový tlak na náklady výrobného odvetvia Únie bol najvýznamnejší v druhej časti posudzovaného obdobia (18).

(117)

Obmedzenia súvisiace s ochorením COVID-19 nemali vplyv na úrovne výroby výrobného odvetvia Únie, keďže výroba v Únii sa v rokoch 2020 a 2021 zvyšovala a výrobné závody nezaznamenali žiadne dočasné uzatvorenie. Tieto obmedzenia preto nemohli ovplyvniť finančné výsledky výrobného odvetvia Únie. Na tomto základe sa tvrdenia zamietli.

(118)

Spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA tvrdili, že odôvodnenie 220 predbežného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že „[n]apriek tomu, že sa v prípade dvoch z troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nezistilo na základe jednotlivých transakcií žiadne cenové podhodnotenie, priemerná cena celkového čínskeho dovozu na trh Únie bola približne o [5 % – 9 %] nižšia ako priemerná cena výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia“, nebolo vecne podložené. Tieto strany zdôraznili, že traja čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predstavovali v období prešetrovania takmer 99 % objemu celkového čínskeho vývozu elektrolytických oxidov manganičitých do Únie vrátane všetkých spolupracujúcich vývozcov a iných vyvážajúcich výrobcov. Z tohto dôvodu takmer 99 % celkového vývozu elektrolytických oxidov manganičitých z Číny v období prešetrovania nepodhodnocovalo alebo mierne podhodnocovalo ceny výrobcov z Únie.

(119)

Komisia zdôrazňuje záver uvedený v odôvodnení 202 predbežného nariadenia, z ktorého vyplýva, že vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval počas obdobia prešetrovania približne 65 % celkového čínskeho vývozu do Únie. Je preto nutné poznamenať, že žiadne podhodnotenie zistené na základe jednotlivých transakcií v prípade dvoch z troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nepredstavovalo menej ako polovicu celkového čínskeho dovozu. Ako sa uvádza v odôvodnení 215 predbežného nariadenia, ceny dovozu sa odhadli na základe údajov Eurostatu vydelením celkových hodnôt čínskeho dovozu celkovým objemom tohto dovozu. V dôsledku toho bola priemerná cena celkového čínskeho dovozu na trh Únie počas posudzovaného obdobia približne o [5 % – 9 %] nižšia ako priemerná cena výrobného odvetvia Únie. Tvrdenia strán sa preto zamietli.

(120)

Spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA ďalej tvrdili, že Komisia primerane neposúdila cenové rozdiely medzi rôznymi triedami elektrolytických oxidov manganičitých, konkrétne že predbežná analýza ujmy sa zakladala na údajnom stlačení cien v Únii spôsobenom dovozom za nízke ceny z Číny, ktorý sa týkal najmä čínskeho vývozu nižších tried elektrolytických oxidov manganičitých, ktoré majúa predsa zvyčajne nižšie ceny.

(121)

Ako sa uvádza v odôvodnení 221 predbežného nariadenia, stlačenie cien sa stanovilo na základe priemernej dovoznej ceny celkového čínskeho dovozu, a preto sa zohľadnili všetky triedy kvality elektrolytických oxidov manganičitých. Argument strán bol preto zamietnutý.

(122)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa vplyvov dumpingového dovozu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 257 až 263 predbežného nariadenia.

(123)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa dovozu z tretích krajín, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 264 až 266 predbežného nariadenia.

(124)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa vývoznej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 267 až 269 predbežného nariadenia.

(125)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA tvrdili, že strata predaja a podielu výrobného odvetvia Únie na trhu boli spôsobené inými faktormi, konkrétne neschopnosťou výrobného odvetvia Únie dodávať používateľom z Únie vysokokvalitné elektrolytické oxidy manganičité (19) v dostatočných objemoch, najmä v druhej polovici posudzovaného obdobia, a preto sa používatelia museli uchýliť k čínskemu dovozu. Uvedené strany tvrdili, že jeden z dvoch výrobcov z Únie (Autlan) nevyrábal vysokokvalitné elektrolytické oxidy manganičité a nepreukázal úmysel vyrábať ich v budúcnosti. Chýbajúca certifikácia bol preto podľa nich dôvodom, prečo výrobné odvetvie Únie stratilo predaj vysokokvalitných elektrolytických oxidov manganičitých a/alebo z kapacitných dôvodov nemohlo plne ťažiť z nového a rastúceho dopytu po vysokokvalitných elektrolytických oxidoch manganičitých.

(126)

Dvaja spolupracujúci používatelia (Duracell a Varta) podporili uvedené tvrdenie a dodali, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné uspokojiť dopyt Únie po elektrolytických oxidoch manganičitých, pričom dovoz z iných tretích krajín bol mimoriadne obmedzený a nepredstavoval skutočnú alternatívu. Následní používatelia nemali inú možnosť ako spoliehať sa na dovoz z Číny.

(127)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že používatelia z Únie (výrobcovia batérií) požadovali pri výrobe batérií so suchými článkami odlišnú kvalitu elektrolytických oxidov manganičitých (20), pričom každý používateľ mal osobitné parametre. Ako sa stanovilo v odôvodnení 316 predbežného nariadenia, elektrolytické oxidy manganičité všetkých tried majú rovnaký výrobný proces, pričom, ako sa stanovilo v odôvodnení 25 predbežného nariadenia, obidva druhy elektrolytických oxidov manganičitých, teda trieda uhlík – zinok alebo alkalická trieda, majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely (výroba batérií so suchými článkami). Platí to aj pre elektrolytické oxidy manganičité alkalickej triedy bez ohľadu na požadovanú kvalitu. Zároveň žiadny z čínskych výrobcov zaradených do vzorky ani z výrobcov z Únie nevykázal ani nepreukázal v období prešetrovania rozdiely v mierach spotreby výrobných faktorov medzi údajnými rôznymi triedami kvality elektrolytických oxidov manganičitých. Komisia preto nemohla určiť všeobecne platnú deliacu čiaru medzi alkalickými elektrolytickými oxidmi manganičitými „vysokej“ a „nízkej“ kvality, lebo rozdiel medzi nimi závisí skôr od používateľa. Vo svojej analýze teda odkazuje na elektrolytické oxidy manganičité „štandardnej“ a „vysokej“ kvality, keď niektorý zo spolupracujúcich používateľov považuje zakúpené elektrolytické oxidy manganičité za elektrolytické oxidy manganičité vysokej kvality alebo ich za také nepovažuje.

(128)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že výrobné odvetvie Únie poskytovalo používateľom počas posudzovaného obdobia elektrolytické oxidy manganičité vo všetkých troch rôznych kvalitách. Dvaja spolupracujúci používatelia používali pri svojej výrobe len alkalické elektrolytické oxidy manganičité – v štandardnej aj vo vysokej kvalite. Podiel elektrolytických oxidov manganičitých, ktorý odoberali spolupracujúci používatelia od výrobného odvetvia Únie (celkovo), predstavoval približne [55 – 65] % všetkých elektrolytických oxidov manganičitých, ktoré odoberali v období prešetrovania, čo zahŕňalo vysokokvalitné elektrolytické oxidy manganičité alkalickej triedy, ktorých podiel na celkových nákupoch od výrobného odvetvia Únie predstavoval v danom období prešetrovania približne [25 – 35] %. Spoločnosť Autlan poskytovala dvom z troch hlavných používateľov z Únie počas posudzovaného obdobia (21) elektrolytické oxidy manganičité v štandardnej kvalite a prebiehala jej certifikácia na zásobovanie tretieho používateľa. Druhý výrobca z Únie (Tosoh) dodával počas toho istého obdobia všetkým trom hlavným používateľom z Únie (vrátane dvoch spolupracujúcich) elektrolytické oxidy manganičité v štandardnej kvalite a dvom z nich elektrolytické oxidy manganičité vysokej kvality. Prebiehala certifikácia spoločnosti Tosoh na dodávanie vysokokvalitných elektrolytických oxidov manganičitých tretiemu používateľovi.

(129)

Výrobné odvetvie Únie zvýšilo úroveň vysokokvalitných elektrolytických oxidov manganičitých alkalickej triedy od roku 2019 o [0,8 – 1,8] milióna kg, ale od roku 2021 do obdobia prešetrovania stratilo [11 % – 16 %] svojich objemov vysokokvalitných elektrolytických oxidov manganičitých v prospech dovozu z Číny, čo potvrdzuje, že ani certifikácia, ani kapacitné dôvody nebránili výrobnému odvetviu Únie dodávať vysokokvalitné elektrolytické oxidy manganičité. Treba takisto poznamenať, že výrobné odvetvie Únie znížilo úroveň svojich investícií o polovicu, čo viedlo počas posudzovaného obdobia k ich poklesu o 45 %, a preto neboli možné žiadne potenciálne investície do zvyšovania kvality ani kapacity. Ak by sa na elektrolytické oxidy manganičité z Číny uložili konečné antidumpingové opatrenia, výrobnému odvetviu Únie by to umožnilo investovať do vysokokvalitných elektrolytických oxidov manganičitých, čomu v súčasnosti bráni dumpingový dovoz, strata podielu na trhu a nízka ziskovosť. Na tomto základe sa tvrdenia zamietli.

(130)

Po konečnom poskytnutí informácií komora CCCMC a združenie GMIA vyjadrili nesúhlas s Komisiou a zopakovali, že údajnú ujmu nespôsobil dovoz z Číny, ale skôr neschopnosť výrobného odvetvia Únie dodávať vysokokvalitné elektrolytické oxidy manganičité alkalickej triedy alebo ich dodávať v dostatočnom množstve, pričom tvrdili, že posúdenie Komisie bolo neúplné, ako sa podrobnejšie uvádza ďalej.

(131)

Komora CCCMC a združenie GMIA tvrdili, že Komisia náležite nerozlišuje, ktorí výrobcovia elektrolytických oxidov manganičitých môžu vyrábať elektrolytické oxidy manganičité vysokej kvality, ktoré vo svojich podaniach nazývajú vysokovýkonnými elektrolytickými oxidmi manganičitými pre tvrdé batérie (tzv. high drain), s domnením, že triedu kvality určujú používatelia, a nie výrobcovia. Komisia v tejto súvislosti zopakovala svoje tvrdenie z odôvodnenia 127 a vysvetlila, že k rozdiel bol práveže postavený na tom, ako kvalitu elektrolytických oxidov manganičitých vymedzili používatelia, a nie na tom, ako ju vymedzujú výrobcovia. Konkrétne Komisia považovala za elektrolytické oxidy manganičité „vysokej kvality“ len tie alkalické elektrolytické oxidy manganičité, ktoré niektorý z používateľov označil za vysokovýkonné (tzv. high drain). Všetky ostatné alkalické elektrolytické oxidy manganičité sa v snahe o zjednodušenie považovali za elektrolytické oxidy manganičité „štandardnej kvality“, a tak sa aj uvádzali.

(132)

Komora CCCMC a združenie GMIA ďalej požadovali, aby sa identifikovali chemické, technické, fyzické a spracovateľské vlastnosti v prípade elektrolytických oxidov manganičitých vysokej a štandardnej kvality, a aby sa určilo, ktoré vlastnosti sú rozhodujúce pri výrobe batérií, pričom poznamenali, že tieto vlastnosti nie sú rovnaké a trh jasne rozlišuje alkalické batérie označované ako prémiové (s dlhou životnosťou). Komisia objasnila, že ako sa poznamenalo v odôvodnení 127, trieda uhlík – zinok a rôzne druhy alkalických elektrolytických oxidov manganičitých „majú“ rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely (výrobu batérií so suchými článkami). Neznamená to, že parametre každej fyzickej, chemickej a technickej vlastnosti boli totožné, ale ako sa uvádza v tom istom odôvodnení, záviseli od jednotlivých používateľov. Špecifiká týchto parametrov boli preto dôverné a osobitné pre každú spoločnosť. Tieto informácie preto nebolo možné poskytnúť. Komisia ďalej poznamenala, že ak sa niektoré alkalické batérie na trhu označovali za prémiové (s dlhou životnosťou), neznamená to, že na ich výrobu sa použili výlučne elektrolytické oxidy manganičité vysokej kvality, pričom strany neposkytli žiadne dôkazy o opaku.

(133)

Komora CCCMC a združenie GMIA kritizovali Komisiu za to, že neuznala, že spoločnosti Autlan sa sústavne nedarilo získať certifikáciu používateľov pre elektrolytické oxidy manganičité vysokej kvality. Komisia odkázala na odôvodnenie 127, v ktorom sa uvádza, že spoločnosť Autlan poskytovala dvom z troch hlavných používateľov z Únie počas posudzovaného obdobia (22) elektrolytické oxidy manganičité v štandardnej kvalite a prebiehala jej certifikácia na zásobovanie tretieho používateľa. Uznáva sa v ňom teda, že spoločnosť Autlan v posudzovanom období nedodávala elektrolytické oxidy manganičité vysokej kvality, avšak, ako sa poznamenáva v nasledujúcom odôvodnení 128, výrobné odvetvie Únie (ako celok) poskytovalo používateľom v posudzovanom období elektrolytické oxidy manganičité vo všetkých troch rôznych kvalitách.

(134)

Komora CCCMC a združenie GMIA nakoniec dodali, že im neboli poskytnuté náležité informácie, ktoré by im umožňovali overiť údaje výrobného odvetvia Únie o vysokokvalitných elektrolytických oxidoch manganičitých alkalickej triedy. Komisia poznamenala, že údaje podľa druhov vyrábaných a predávaných výrobkov boli dôverné a týkali sa konkrétnej spoločnosti, keďže obsahovali individuálne objemy a hodnoty výrobcov z Únie (alebo čínskych vyvážajúcich výrobcov). Tieto údaje preto nebolo možné poskytnúť. Tvrdenia strán sa preto zamietli.

(135)

Na základe uvedených skutočností a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia dospela k záveru, že žiadny z iných faktorov, ktoré boli preskúmané v predbežnej, ako aj v konečnej fáze, nemohol mať významný vplyv na situáciu spôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie. Žiadny z faktorov analyzovaných jednotlivo alebo spoločne preto neoslabil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, do tej miery, že by takáto súvislosť už nebola reálna a podstatná, čím sa potvrdzuje záver v odôvodneniach 277 až 279 predbežného nariadenia.

(136)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by na odstránenie ujmy, ktorú dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie, stačilo clo nižšie než dumpingové rozpätie.

(137)

Navrhovateľ tvrdil, že existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. V záujme vykonania posúdenia týkajúceho sa vhodnej úrovne opatrení preto Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo, ak by neexistovali deformácie podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Následne preskúmala, či by dumpingové rozpätie vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorých hlavná surovina podľa zistení podlieha deformáciám trhu, bolo vyššie ako ich rozpätie predaja pod cieľovú cenu.

(138)

Ako sa stanovuje v článku 9 ods. 4 treťom pododseku základného nariadenia a keďže Komisia neregistrovala dovoz počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií, analyzovala vývoj objemov dovozu s cieľom zistiť, či v období skorého predbežného poskytnutia informácií došlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu, ktorý je predmetom prešetrovania, aby pri stanovení rozpätia predaja pod cieľovú cenu mohla zohľadniť dodatočnú ujmu vyplývajúcu z takéhoto zvýšenia.

(139)

Na základe údajov z databázy Surveillance 3 (23) boli objemy dovozu z Číny počas štvortýždňového obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií o 45 % nižšie než priemerné objemy dovozu v období prešetrovania na štvortýždňovej báze. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií nedošlo k podstatnému zvýšeniu dovozu, ktorý bol predmetom prešetrovania.

(140)

Komisia preto v tomto ohľade rozpätie predaja pod cieľovú cenu neupravila.

(141)

Po predbežnom poskytnutí informácií výrobcovia z Únie spochybnili úroveň základného zisku [6 – 8] %, ktorá sa použila na výpočet ceny nespôsobujúcej ujmu (24), pričom tvrdili, že:

(142)

Komisia po prvé poznamenala, že opakované tvrdenia výrobného odvetvia Únie o použití úrovne zisku 15 % uplatniteľnej na chemický priemysel, ako aj úrovní zisku dosiahnutých v rokoch 1997 – 2001 (pred uložením antidumpingových ciel na dovoz elektrolytických oxidov manganičitých z Južnej Afriky (25)) už boli zamietnuté v predbežnom nariadení a neboli neskôr spochybnené žiadnymi novými dôkazmi. Po druhé výrobcovia z Únie nepreukázali, že dosiahnuteľné úrovne zisku spoločnosti Tosoh Japan na japonskom trhu mohlo dosiahnuť výrobné odvetvie Únie na trhu Únie. Po tretie Komisia sa domnievala, že okolnosti v roku 2020, o ktorých spoločnosť Tosoh informovala, boli obchodnými rozhodnutiami, pričom nespochybnila úroveň zisku dosiahnutého v danom roku.

(143)

Komisia potvrdila, že v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia stanovila základný zisk s prihliadnutím na faktory, ako je úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z dotknutej krajiny, úroveň ziskovosti potrebnú na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Komisia usúdila, že zisk dosiahnutý výrobným odvetvím Únie v roku 2019 bol vhodnejší ako zisk dosiahnutý v roku 2020, ktorý bol stanovený v predbežnej fáze. V skutočnosti bola cena čínskeho dovozu v roku 2019 vyššia ako v roku 2020 a jeho objemy boli stále výrazne nižšie ako v OP, pričom výrobné odvetvie Únie uskutočnilo oveľa vyššie investície ako v nasledujúcich rokoch, keď úroveň investícií aj úroveň ziskovosti výrobného odvetvia Únie začali klesať. Komisia sa preto domnieva, že zisk dosiahnutý výrobným odvetvím Únie v roku 2019 odráža úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže, a teda použila túto úroveň základného zisku [7 – 9 %] na výpočet ceny nespôsobujúcej ujmu, zatiaľ čo tvrdenia strán boli zamietnuté.

(144)

Po konečnom poskytnutí informácií obaja výrobcovia z Únie namietali proti záverom Komisie týkajúcim sa základného zisku použitého na výpočet rozpätia predaja pod cieľovú cenu a tvrdili, že sa nehodil pre výrobné odvetvie elektrolytických oxidov manganičitých. Spoločnosti Autlan a Tosoh tvrdili, že Komisia mala dostatočné dôkazy na vyvodenie záveru, že spoločnosť Tosoh bola v rokoch 2018 – 2020 ovplyvnená výnimočnými okolnosťami a jej zisk sa nemal použiť na účely výpočtu základného zisku (26). Spoločnosť Autlan ďalej tvrdila, že Komisia by pre výrobné odvetvie Únie nemohla stanoviť základný zisk vo výške [7 – 9] %, ak by primerane zohľadnila úroveň ziskovosti potrebnú na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskumu a vývoja, pričom v tejto súvislosti poukázala na svoje vlastné finančné ukazovatele. Spoločnosť Tosoh ďalej doplnila, že Komisia mala použiť radšej ziskovosť z rokov 1997 – 2001, lebo tie predstavujú posledné obdobie nepoznačené dumpingovými praktikami, keďže od roku 2002 do roku 2019 znížil ziskovosť výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho elektrolytické oxidy manganičité dumpingový juhoafrický dovoz elektrolytických oxidov manganičitých, ktorý neskôr nahradil dumpingový čínsky dovoz. Spoločnosť Autlan napokon nesúhlasila so zistením Komisie, podľa ktorého výrobcovia z Únie nepreukázali, že úrovne zisku dosiahnuteľné spoločnosťou Tosoh Japan na japonskom trhu boli dosiahnuteľné výrobným odvetvím Únie na trhu Únie.

(145)

Po prvé, Komisia pripomenula, že základná úroveň zisku sa stanovuje na úrovni výrobného odvetvia Únie ako celku, t. j. s prihliadnutím na úrovne zisku všetkých výrobcov z Únie, pokiaľ v prípade konkrétneho výrobcu nie je možné preukázať výnimočné okolnosti, ktoré ovplyvnili jeho ziskové rozpätie. Komisia preskúmala dôkazy, ktoré predložila spoločnosť Tosoh, a dospela k záveru, že okolnosti, o ktorých spoločnosť Tosoh informovala a ktoré ovplyvnili činnosť spoločnosti v období 2018 – 2020, boli obchodnými rozhodnutiami a ich výsledkom bola úroveň zisku dosiahnutá v jednotlivých rokoch. Komisia preto v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia stanovila úroveň základného zisku pre výrobné odvetvie Únie ako celok. Keďže základný zisk bol stanovený pre výrobné odvetvie Únie ako celok, úroveň zisku spoločnosti Autlan sa zohľadnila náležitým spôsobom. Okrem toho, ako sa poznamenalo v odôvodneniach 154 až 155, k základnému zisku sa pripočítali výdavky na investície, výskum a vývoj a inovácie za bežných podmienok hospodárskej súťaže stanovené v odôvodnení 289 predbežného nariadenia, čo viedlo k cieľovému zisku vo výške [8 – 11] %.

(146)

Ako sa zdôrazňuje v judikatúre, na ktorú spoločnosť Autlan poukázala vo svojich pripomienkach, „Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o výber takejto metodiky výpočtu. Komisia je však naďalej povinná uplatňovať túto mieru voľnej úvahy v súlade so zárukami stanovenými právnym poriadkom Únie v správnych konaniach, a zabezpečiť, aby jej výber viedol k pravdepodobným výsledkom“ (27). Súdny dvor ďalej spresňuje, že „Komisia má pri určovaní [cieľového ziskového rozpätia] tiež priestor na voľnú úvahu“ (28). Komisia práve v rámci tejto diskrečnej právomoci už dospela k záveru, že úrovne zisku dosiahnuté v rokoch 1997 – 2001 sa nemôžu považovať za reprezentatívne pre stav výrobného odvetvia Únie v súčasnosti, viac ako o 20 rokov neskôr, a preto sa nepovažovali za vhodné. Tento záver nebol spochybnený novými dôkazmi, a preto sa dané tvrdenia zamietli.

(147)

Podobne ani spoločnosť Autlan, ani spoločnosť Tosoh nepredložili žiadne nové argumenty, ktoré by zmenili záver Komisie, že výrobcovia z Únie nepreukázali, že úrovne zisku dosiahnuteľné spoločnosťou Tosoh Japan na japonskom trhu boli dosiahnuteľné aj výrobným odvetvím Únie ako celkom na trhu Únie.

(148)

Komisia nesúhlasila s tvrdením, že obdobie rokov 1997 – 2001 bolo posledným, ktoré nebolo poznačené dumpingovými praktikami, keďže od roku 2002 do roku 2019 boli na dovoz elektrolytických oxidov manganičitých z Južnej Afriky nepretržite zavedené antidumpingové opatrenia, vďaka ktorým sa na trhu Únie obnovili rovnaké podmienky. Na základe dôkazov predložených navrhovateľmi totiž výrobné odvetvie Únie v roku 2019 napriek tomu dosiahlo najvyššiu úroveň ziskovosti.

(149)

Na druhej strane spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA tvrdili, že Komisia mala ako najvhodnejší rok na stanovenie základného zisku použiť rok 2020, keďže viaceré finančné ukazovatele boli v danom roku lepšie, pričom osobitne poukázali na neexistenciu tlakov z hľadiska objemu a ceny zo strany dovozu. Komisia už uznala tieto faktory v odôvodnení 143. To však nemá vplyv na skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie dosiahlo v roku 2019 vyššiu ziskovosť ako v roku 2020, ešte pred tým, ako sa trhové podmienky prudko zvrátili na záporné. Keďže išlo o skutočne dosiahnutú úroveň ziskovosti, považovala sa za „úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže“.

(150)

Komisia preto zotrvala na svojom závere, že úroveň zisku, ktorú výrobné odvetvie Únie dosiahlo v roku 2019, bola najvhodnejšou úrovňou, ktorá sa má použiť ako cieľový zisk.

(151)

Spoločnosť Xiangtan spochybnila výpočet rozdielu medzi investíciami, výdavkami na výskum a vývoj a inovácie, keďže podľa vyhlásení na úrovni skupiny (29) spoločnosti Autlan bolo dokončených rekordných 93 investičných projektov a spoločnosť počas roka efektívne splnila všetky finančné záväzky a naplnila prevádzkové a investičné potreby. Spoločnosť Xiangtan takisto dodala, že spoločnosť Autlan nadobudla vo februári 2020 spoločnosť Cegasa Portable Energy a jej zariadenie na výrobu elektrolytických oxidov manganičitých a vznikla z nej spoločnosť Autlan EMD, pričom takáto veľká kapitálová investícia ovplyvnila schopnosť skupiny investovať do výskumu a vývoja. Spoločnosť Xiangtan takisto tvrdila, že v účtovnej závierke spoločnosti Tosoh (30) sa zaznamenal medziročný nárast výdavkov na výskum a vývoj od 31. marca 2021 do 31. marca 2023. Spoločnosť Tosoh je preto schopná investovať aj do výmeny zariadenia a výskumu a vývoja.

(152)

Spoločnosť Autlan odpovedala na pripomienku a uviedla, že v tej istej výročnej správe sa uvádza, že spoločnosť Autlan má štyri obchodné jednotky: Autlan Manganese, Autlan EMD, Autlan Energy a Autlan Metallorum. Tých 93 investičných projektov sa preto netýkalo obchodnej jednotky EMD, ale obchodnej jednotky Autlan Manganese, ako sa uvádza v tej istej správe. Na obchodnú jednotku EMD zároveň pripadalo 3,63 % celkového obratu z predaja skupiny.

(153)

Ako sa uvádza v odôvodnení 289 predbežného nariadenia, Komisia overila investičné plány, zamietnuté a odložené projekty, nákupné objednávky oboch výrobcov z Únie, ktoré sa nakoniec nevykonali, čo dokazuje, že tieto investície boli skutočne naplánované. Overené informácie sa týkali výlučne spoločnosti Autlan EMD, S.L. nachádzajúcej sa v meste Oñati (Guipuzcoa) v Španielsku a spoločnosti Tosoh Hellas Single Member S.A. nachádzajúcej sa v meste Sindos v Grécku. Tvrdenie strany nebolo podložené žiadnymi vecnými dôkazmi, a preto bolo zamietnuté.

(154)

Komisia teda zotrvala na rozdiele medzi investíciami, výdavkami na vývoj a výskum a inovácie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, ako sa stanovilo v odôvodnení 289 predbežného nariadenia. Tento rozdiel, vyjadrený ako percentuálny podiel obratu, bol [1 – 2] %.

(155)

Tento percentuálny podiel sa pripočítal k základnému zisku [7 – 9] % uvedenému v odôvodnení 143, čo viedlo k cieľovému zisku [8 – 11] %.

(156)

Spoločnosť Xiangtan, komora CCCMC a združenie GMIA tvrdili, že budúce environmentálne náklady by sa nemali započítať do výpočtu cieľovej ceny z týchto dôvodov:

(157)

Ako sa uvádza v zázname do spisu o výpočte budúcich environmentálnych nákladov (31), v tomto prípade neboli stanovené žiadne priame budúce náklady spojené so systémom ETS, ktoré sa týkali nákladov na nákup povolení na emisie. Jediné stanovené nepriame budúce náklady spojené so systémom ETS sa týkali nákladov na nákup elektrickej energie. Kvóty v rámci systému ETS, ktoré výrobcovia z Únie dostali priamo, preto neboli zahrnuté v ďalšom výpočte cieľovej ceny. Pokiaľ ide o čínske náklady na uhlík, boli irelevantné, keďže pri výpočte rozpätia ujmy sa vážená priemerná dovozná cena spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas OP porovnala s váženou priemernou cenou výrobného odvetvia Únie nespôsobujúcou ujmu. V neposlednom rade neexistovali žiadne dôkazy o tom, že by sa mechanizmus CBAM vzťahoval na dovoz elektrolytických oxidov manganičitých. Na tomto základe sa tvrdenia zamietli.

(158)

Spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA tvrdili, že v zázname Komisie do spisu (32) týkajúcom sa nepriamych budúcich nákladov na dodržiavanie súladu sa neposkytlo základné vysvetlenie danej úpravy ani dôkazy pre ňu (napr. nešpecifikovalo sa, či výrobcovia z Únie mali v období prešetrovania bezodplatné alebo platené emisné kvóty alebo či sa táto situácia v nadchádzajúcom období 2024 – 2028 zmení), neposkytli sa príslušné skutočné výpočty (napr. výpočet faktora CO2 v prípade elektriny). Zainteresované strany preto nemali žiadny základ na kontrolu a overenie výpočtov/záverov bodu 2.2 záznamu do spisu. Všetky tieto informácie je potrebné poskytnúť.

(159)

Komisia poznamenala, že ako sa vysvetľuje v uvedenom zázname do spisu, nepriame budúce náklady na dodržiavanie súladu spojené so systémom ETS súviseli s nákladmi na nákup elektriny, a netýkali sa teda bezodplatných alebo platených emisných kvót. Metóda výpočtu nepriamych budúcich nákladov na dodržiavanie súladu vrátane jej troch krokov bola vysvetlená v zázname do spisu a výsledok v každom kroku bol poskytnutý ako rozpätie. Údaje výrobcov z Únie boli dôverné a osobitné pre spoločnosť, keďže obsahovali individuálne miery spotreby elektriny a náklady. Tieto údaje preto nebolo možné poskytnúť a tvrdenie strán bolo zamietnuté.

(160)

Spoločnosť Daxin, komora CCCMC a združenie GMIA požiadali Komisiu, aby odôvodnila použitie údajov služby Bloomberg na účely prognózovanej ceny kvót v EUR/t CO2 použitej na výpočet budúcich environmentálnych nákladov, a navrhli iný zdroj, portál Statista, bez toho, aby zdôvodnili, prečo sú údaje služby Bloomberg menej spoľahlivé.

(161)

Komisia poznamenala, že zdroj, ktorý navrhli strany, vychádzal v súvislosti s očakávaniami priemernej ceny uhlíka zo správy GHG Market Sentiment Survey (Prieskum nálady na trhu v súvislosti so skleníkovými plynmi), ktorú pre Medzinárodné združenie pre obchodovanie s emisiami (IETA) vypracovala spoločnosť PwC. Táto správa obsahovala informácie získané z rôznych zdrojov a spoločnosť PwC a združenie IETA sa nesnažili stanoviť spoľahlivosť týchto zdrojov ani neoverili takto poskytnuté informácie, ako sa uvádza v správe (33). Komisia použila zdroj založený na službe Bloomberg (Bloomberg New Energy Finance), ktorý zahŕňal priemerné prognózy viacerých subjektov (34), ktoré boli overené a sústavne aktualizované službou Bloomberg. Z tohto dôvodu bola priemerná cena z viacerých zdrojov považovaná za spoľahlivejšiu ako zo zdroja, ktorý navrhli strany. Komisia preto ponechala stanovený zdroj a aktualizovala výpočet s najnovšími dostupnými údajmi.

(162)

Spoločnosť Tosoh tvrdila, že budúce náklady na nákup emisných kvót CO2 neboli zohľadnené v predbežných výpočtoch, keďže táto spoločnosť počas posudzovaného obdobia vynaložila investície na zníženie budúcej potreby kvót v rámci systému ETS.

(163)

Komisia potvrdila, ako bolo spoločnosti Tosoh oznámené v jej individuálnom poskytnutí informácií a uvedené v zázname do spisu (35) o výpočtoch budúcich environmentálnych nákladov, že preskúmala náklady na systém ETS, ktoré vznikli počas obdobia prešetrovania, ako aj výšku kvóty v rámci systému ETS, ktorá sa bude musieť zakúpiť v období 2024 – 2028, vykázané podľa prípadu oboma výrobcami z Únie. Komisia okrem iného zohľadnila bezodplatné kvóty v rámci systému ETS získané za obdobie prešetrovania a kvóty v rámci systému ETS prenesené z predchádzajúcich rokov a očakávanú potrebu kvót v rámci systému ETS. Komisia vypočítala priame budúce náklady spojené so systémom ETS (kvóty, ktoré sa majú kúpiť, vynásobené ich cenou). Po stanovení predpokladaných cien kvót v rámci systému ETS Komisia porovnala priemerné náklady na obdobie 2024 – 2028 s nákladmi počas obdobia prešetrovania. Keďže medzi týmito dvoma hodnotami sa nezistil kladný rozdiel, neboli stanovené žiadne priame budúce náklady. Komisia takisto poznamenala, že všetky investície vynaložené počas posudzovaného obdobia na zníženie potreby kvót v rámci systému ETS sa zohľadnili pri stanovovaní výrobných nákladov počas obdobia prešetrovania a tieto výrobné náklady sa použili na stanovenie cieľovej ceny. Tvrdenie strany sa preto zamietlo.

(164)

Spoločnosť Daxin požiadala o úpravu medzi výrobkom druhu A (alkalický) a výrobkom druhu C (uhlík – zinok) na účely výpočtu rozpätia ujmy, keďže druh A si vyžadoval viac elektrickej energie, pary, preplachovacieho prípravku a práce. Ako sa však uvádza v odôvodnení 127, ani spoločnosť Daxin, ani žiadny iný čínsky výrobca zaradený do vzorky nevykázali žiadny rozdiel medzi mierami spotreby výrobných faktorov v prípade týchto dvoch druhov výrobku. Úprava preto nebola opodstatnená.

(165)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Daxin tvrdila, že zamietnutie úpravy medzi druhmi výrobku A a C nebolo opodstatnené a že čínski výrobcovia nemali povinnosť preukázať, že tieto dva druhy výrobku sú odlišné. Spoločnosť Daxin zopakovala svoje tvrdenie, že rozpätie ujmy by sa malo vyhodnotiť a vypočítať na základe rovnakého druhu výrobkov, a preto považuje použitie výrobku druhu A na porovnanie výrobku druhu C pri výpočte rozpätia ujmy za nespravodlivé.

(166)

Komisia usúdila, že nemohla uplatniť takúto úpravu, keďže žiadny zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky neposkytol nijaké údaje týkajúce sa rozdielov vo výrobe týchto dvoch druhov výrobkov. Z tohto dôvodu a vzhľadom na neexistenciu dôkazov o opaku Komisia dospela k záveru, že nebola opodstatnená žiadna úprava.

(167)

Vzhľadom na uvedené zmeny týkajúce sa výpočtov predaja pod cieľovú cenu a zmeny dumpingových rozpätí vysvetlené v bode 3.5 tohto nariadenia sa tabuľka uvedená v odôvodnení 297 predbežného nariadenia aktualizuje takto:

(168)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že je nutné posúdiť, či v súvislosti s prešetrovaným výrobkom existujú deformácie v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia, v dôsledku ktorých by clo nižšie ako dumpingové rozpätie nebolo postačujúce na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom prešetrovaného výrobku.

(169)

Ako je vysvetlené v pozmeňujúcom oznámení, navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy o tom, že v Číne existujú v súvislosti s prešetrovaným výrobkom deformácie trhu so surovinami. Komisia preto v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia preskúmala údajné deformácie s cieľom posúdiť, či by bolo na odstránenie ujmy postačujúce clo nižšie ako dumpingové rozpätie.

(170)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že v dotknutej krajine neexistovalo vrátenie DPH pri vývoze mangánovej rudy. To sa overilo počas overovania na mieste v Číne a krížovo skontrolovalo podľa oficiálneho vládneho zoznamu daní. Zníženie alebo zrušenie vrátenia DPH je uvedené v článku 7 ods. 2a druhom pododseku základného nariadenia ako jedno z relevantných deformácií trhu so surovinami.

(171)

Prešetrovaním sa takisto zistilo, že mangánová ruda predstavovala viac ako 17 % výrobných nákladov na prešetrovaný výrobok v dotknutej krajine, ako sa vyžaduje v článku 7 ods. 2a piatom pododseku základného nariadenia, a to na úrovni krajiny, ako aj v prípade každej jednotlivej spoločnosti zaradenej do vzorky.

(172)

Analýza rúd z domácich zdrojov ukázala, že ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov boli v porovnaní s referenčnou hodnotou nižšie, pričom išlo o zľavy od 10 % do 63 %.

(173)

Komisia preto dospela k záveru, že táto mangánová ruda bola predmetom výraznej deformácie v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(174)

Spoločnosť Xiangtan, komora CCCMC a združenie GMIA tvrdili, že deformácia spôsobená nevracaním DPH pri vývoze mangánovej rudy bola neopodstatnená, keďže táto situácia existovala od roku 2004, a preto by sa trhy za posledných 20 rokov znovu vyvážili. Komisia sa domnievala, že účinky deformácie neboli oslabené jej trvaním. Keďže existovali objektívne dôkazy o existencii tejto deformácie, toto tvrdenie sa zamietlo.

(175)

Spoločnosť Xiangtan ďalej tvrdila, že Čína je čistým dovozcom mangánovej rudy, keďže jej miestna ruda má nízku kvalitu, a preto pre ňu neexistuje žiadna medzinárodná referenčná hodnota. Spoločnosť Xiangtan ďalej tvrdila, že ruda s nízkou koncentráciou vyťažená v Číne mala nižšiu koncentráciu mangánu ako 20 %, a preto nepatrila pod rovnaký kód HS 2602 00 ako mangánová ruda použitá na účely referenčnej hodnoty. Komisia poznamenala, že spoločnosť Xiangtan nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by dokazovali, že mimo Číny neexistuje trh s rudou s nižšou koncentráciou. Keďže čínski výrobcovia elektrolytických oxidov manganičitých spolu s dovážanými rudami s vyššou koncentráciou používali rudu ťaženú na domácom trhu napriek tomu, že nepatrí pod rovnaký číselný znak KN, Komisia usúdila, že vplyv deformácie postihoval čínsky trh v prípade všetkých druhov mangánových rúd, a preto sa tvrdenie spoločnosti Xiangtan zamietlo.

(176)

Spoločnosť Xiangtan, komora CCCMC, združenie GMIA a spoločnosť Guiliu uviedli, že prahová hodnota 17 % stanovená v základnom nariadení nebola v prípade mangánovej rudy splnená, pričom tvrdili, že rôzne druhy mangánovej rudy by sa mali hodnotiť samostatne. Komisia však toto tvrdenie zamietla. Určila, že v dôsledku podstatnej variability obsahu je primárnym faktorom obsah mangánu v rude. Preto dospela k záveru, že všetky mangánové rudy by sa mali považovať za jednu jednotnú surovinu.

(177)

Spoločnosť Guiliu tvrdila, že keďže dovážala väčšinu svojich rúd, bolo vhodnejšie použiť váženú priemernú cenu na porovnanie cien s medzinárodnými cenami. Komisia usúdila, že spoločnosť Guiliu aj tak profitovala z deformácie cien vďaka svojej rude z domácich zdrojov, ktorá bola získaná za nižšie ceny, ako bola referenčná hodnota, čím sa prístup váženého priemeru stal nevhodným. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(178)

Spoločnosti Autlan a Tosoh tvrdili, že deformácie trhu so surovinami ovplyvnili nielen mangánovú rudu, ale aj energetické vstupy používané čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, a požiadali Komisiu, aby rozšírila rozsah svojho prešetrovania. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 170, Komisia zistila deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia, pokiaľ ide o mangánovú rudu, čo je uplatniteľné na všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Preto nepovažovala za potrebné ďalej prešetrovať existenciu iných deformácií trhu so surovinami. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(179)

Keďže Komisia dospela k záveru, že v prípade Číny dochádza k deformácii trhu so surovinami, ako sa vymedzuje v článku 7 ods. 2a základného nariadenia, preskúmala, či by mohla dospieť k jednoznačnému záveru, že je v záujme Únie určiť výšku konečných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2b základného nariadenia. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých relevantných informácií týkajúcich sa tohto prešetrovania vrátane voľných kapacít v Číne, hospodárskej súťaže v súvislosti so surovinami a vplyvu na dodávateľské reťazce pre spoločností z Únie v súlade s článkom 7 ods. 2b základného nariadenia. Komisia s cieľom vykonať toto posúdenie pridala do dotazníkov osobitné otázky pre všetky zainteresované strany. Na tieto otázky odpovedali dvaja výrobcovia z Únie a dvaja spolupracujúci používatelia.

(180)

Na základe informácií poskytnutých spoločnosťou Tosoh (36) sa voľná výrobná kapacita elektrolytických oxidov manganičitých v Číne odhadla približne na [190 000 000 – 205 000 000 kilogramov] (37). V porovnaní s tým mal trh Únie veľkosť [36 000 000 – 38 000 000] kilogramov. Z relatívneho hľadiska sú teda voľné kapacity v Číne svojim rozsahom obrovské.

(181)

Komisia preto usúdila, že významná voľná kapacita v Číne existovala a ak by sa využila, táto voľná kapacita by mala potenciál zvýšiť celkové dodávky prešetrovaného výrobku, stláčať ceny nadol a v dôsledku toho ohroziť účinnosť opatrenia, ak sa nestanoví na úrovni dumpingu.

(182)

Pokiaľ ide o hospodársku súťaž v oblasti surovín, Komisia zistila, že na vývoz mangánovej rudy nemožno v dotknutej krajine uplatniť žiadne vrátenie dane z pridanej hodnoty a že cena mangánovej rudy v Číne bola výrazne nižšia ako jej cena na reprezentatívnych medzinárodných trhoch (pozri odôvodnenia 169 a 171). Ako sa uvádza v odôvodnení 172, čínsky trh so surovinami sa v súvislosti s mangánovou rudou považoval za deformovaný.

(183)

V dôsledku toho zrušenie vrátenia dane z pridanej hodnoty pri vývoze mangánovej rudy v Číne obmedzuje vývoz mangánovej rudy ťaženej v Číne. Čínska vláda umelo zvyšuje úroveň dodávok surovín, čím vyvíja tlak na znižovanie cien mangánovej rudy na domácom trhu. Čínski výrobcovia elektrolytických oxidov manganičitých platia menej za domácu mangánovú rudu, než by inak museli zaplatiť, ak by nebolo zavedené vývozné obmedzenie. Pre výrobné odvetvie Únie tým vzniká komparatívna nevýhoda v porovnaní s vyvážajúcimi výrobcami v Číne.

(184)

Navyše na základe zdroja, ktorý poskytla spoločnosť Autlan (38), Čína dosahuje štvrtú najväčšiu ťažbu mangánovej rudy na svete po Južnej Afrike, Gabone a Austrálii a stále sa môže spoliehať na obrovské zásoby rudy; dvaja z vyvážajúcich výrobcov elektrolytických oxidov manganičitých zaradených do vzorky v Číne vlastnia bane na mangánovú rudu, t. j. sú vertikálne integrovaní (39), a na výrobu prešetrovaného výrobku používajú domáce mangánové rudy. Výrobcovia elektrolytických oxidov manganičitých z Únie sú zároveň závislí od dodávok mangánovej rudy z trhov tretích krajín. Komisia preto dospela k záveru, že hoci je mangánová ruda pre výrobné odvetvie Únie dostupná, je dostupná za vyššiu cenu než pre jeho konkurentov v Číne. Výrobné odvetvie Únie je teda oproti čínskym vyvážajúcim výrobcom v nevýhodnom postavení.

(185)

Spoločnosť Guiliu tvrdila, že podľa poskytnutého zdroja (40) čínsky trh s mangánovou rudou tvorí viac ako 80 % – 95 % dovozu, a preto trh s mangánovou rudou v Číne nie je deformovaný. Okrem toho domáca výroba a ťažba mangánových rúd v Číne sa prevažne vzťahuje na mangánové rudy s nízkou koncentráciou, zatiaľ čo väčšina spotreby a dopytu sa týka mangánových rúd vysokej triedy.

(186)

Ako sa uvádza v odôvodnení 183, výrobcovia elektrolytických oxidov manganičitých v Číne vrátane dvoch výrobcov z tých, ktorí boli zaradení do vzorky, používajú na výrobu prešetrovaného výrobku domáce mangánové rudy napriek ich údajnému nízkemu obsahu mangánu. Vyvážajúci výrobcovia v Číne majú nespravodlivú výhodu, pretože majú prístup k umelo nízkym cenám domácej mangánovej rudy v dôsledku domácich predpisov vysvetlených v odôvodneniach 170 až 173. Tvrdenie strany sa preto zamietlo.

(187)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 306 predbežného nariadenia, elektrolytické oxidy manganičité sa používajú hlavne na výrobu zinkovo-uhlíkových batérií a alkalických batérií so suchými článkami, ktoré predstavujú viac ako 90 % ich použitia. Hlavnými (ale nie jedinými) používateľmi sú traja hlavní výrobcovia batérií v Únii. Dvaja z týchto výrobcov batérií, spoločnosti Varta a Duracell, spolupracovali pri prešetrovaní, pričom na nich pripadá [67 – 73] % spotreby elektrolytických oxidov manganičitých v Únii. Ako sa uvádza v odôvodnení 179, obaja spolupracujúci používatelia odpovedali na otázky týkajúce sa záujmu Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia.

(188)

Obaja spolupracujúci používatelia boli proti prísnejším opatreniam, pričom tvrdili, že by neúmerne ovplyvnili ich výrobu spotrebných batérií so suchými článkami, ktorá bola vo veľkej miere závislá od dovozu z dotknutej krajiny, najmä pokiaľ ide o vysokokvalitné elektrolytické oxidy manganičité, ako sa opisuje v odôvodnení 127, pričom preň nemali skutočnú alternatívu. Spoločnosť Duracell tvrdila, že pri posudzovaní toho, či antidumpingové opatrenia možno uložiť na úrovni vyššieho dumpingového rozpätia, je nevyhnutné zvážiť schopnosť používateľov zmeniť dodávateľov a diverzifikovať svoje zdroje: i) zopakovala, že výrobné odvetvie Únie v súčasnosti nebolo schopné ponúknuť používateľom z Únie skutočnú alternatívu; ii) dodávky elektrolytických oxidov manganičitých z tretích krajín boli veľmi obmedzené z hľadiska ich dostupných množstiev, boli drahé a ešte neboli certifikované dvoma spolupracujúcimi používateľmi. Treba pripomenúť, že vzhľadom na požiadavky na spracovateľnosť používania elektrolytických oxidov manganičitých používateľmi z Únie pri ich výrobe batérií musia elektrolytické oxidy manganičité prejsť pred získaním certifikácie na priemyselné použitie prísnymi skúšobnými a internými schvaľovacími postupmi. Certifikácia nového zdroja dodávok elektrolytických oxidov manganičitých bola preto zdĺhavým procesom bez záruky úspechu.

(189)

Obaja spolupracujúci používatelia tvrdili, že uloženie antidumpingových opatrení na úrovni vyššieho dumpingového rozpätia by spôsobilo, že používatelia z Únie by boli stratoví. Dodali, že odvetvie výroby batérií v Únii ako celok už čelilo rastúcemu tlaku, aby zostalo ziskové v dôsledku zvýšenia nákladov na iné suroviny používané pri výrobe jeho výrobkov, ako sú napríklad zvýšené náklady na energiu, a malo veľmi obmedzenú schopnosť preniesť významné zvýšenie nákladov na svojich koncových zákazníkov, keďže trh s batériami bol veľmi cenovo orientovaný a batérie rôznych značiek boli z hľadiska používania napriek rozpoznateľnosti značky zameniteľné. Tlak na ziskovosť v dôsledku zvýšených výrobných nákladov sa ešte viac zintenzívnil súčasným nárastom hospodárskej súťaže na trhoch EÚ a na svetových trhoch s batériami zo strany tretích krajín, a najmä čínskych konkurentov. Napokon extrémne škodlivé vplyvy na používateľov spôsobené neuplatňovaním pravidla nižšieho cla boli závažnejšie ako potenciálne negatívne vplyvy nižších antidumpingových ciel na celé výrobné odvetvie Únie. Okrem toho nič nenasvedčovalo tomu, že antidumpingové opatrenia by podnietili výrobné odvetvie Únie, aby vykonalo potrebné investície do zlepšenia kvality, ale zrejme by skôr posilnili existujúci duopol výrobcov elektrolytických oxidov manganičitých z Únie, čo by im umožnilo stanovovať ceny bez investovania do inovácií.

(190)

Po prvé Komisia vykonala simulácie ziskovosti oboch spolupracujúcich používateľov na základe konečného dumpingového rozpätia a rozpätia ujmy, pričom vychádzala z predpokladu, že zdroje a objemy nákupov elektrolytických oxidov manganičitých a obrat dosiahnutý pri výrobkoch v ďalšom článku reťazca zostanú rovnaké ako v období prešetrovania. Náklady na suroviny a na elektrinu a náklady práce sa upravili, ak boli k dispozícii, s cieľom zohľadniť zmeny po období prešetrovania. Na základe výsledkov simulácií sa zistilo, že celkový ročný zisk predovšetkým jedného používateľa by bol vážne negatívne ovplyvnený (používateľ by sa stal stratovým), ak by boli na dovoz z Číny uložené clá podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Tento používateľ by nebol schopný absorbovať náklady spojené s vyšším antidumpingovým clom v rámci svojich ostatných činností na úrovni skupiny. Celkový ročný zisk druhého používateľa by bol takisto ovplyvnený, ale v menšej miere. Takisto aj keď sa dá očakávať, že v dôsledku úľavy ponúkanej prísnejšími opatreniami by výrobné odvetvie Únie mohlo predávať používateľom väčšie objemy za konkurenčné ceny, ak by jeden z používateľov ukončil svoju podnikateľskú činnosť v Únii, výrobcovia elektrolytických oxidov manganičitých z Únie by následne priamo stratili viac ako tretinu svojho vlastného objemu predaja. To by spôsobilo veľkú ujmu výrobnému odvetviu Únie vzhľadom na dôležitosť objemov predávaných týmto používateľom, ktorí sú ich hlavnými zákazníkmi, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 306 predbežného nariadenia.

(191)

Po druhé Komisia uskutočnila dynamickú simuláciu ziskovosti oboch spolupracujúcich používateľov na základe konečných dumpingových rozpätí za predpokladu, že používatelia by zvýšili svoju predajnú cenu alkalických batérií o 3 % (41). Na základe výsledku tejto simulácie sa zistilo, že jeden používateľ by sa aj tak ocitol v strate. Celkový ročný zisk druhého používateľa by bol stále negatívne ovplyvnený, ale v oveľa menšej miere. Spoločnosť Duracell však tvrdila, že z dôvodu intenzívnej hospodárskej súťaže neboli používatelia schopní v plnej miere preniesť zvýšenie nákladov na svojich koncových zákazníkov. Akékoľvek predchádzajúce zvýšenie cien bolo podporené zlepšením výkonu batérií. Okrem toho používatelia nikdy nemohli v plnej miere preniesť svoje prudko rastúce náklady na suroviny v dôsledku rastúceho dovozu čínskych batérií porovnateľnej kvality. Uloženie antidumpingových opatrení na vyššej úrovni dumpingového rozpätia by ešte viac sťažilo hospodársku súťaž v oblasti cien medzi únijnými a čínskymi výrobcami spotrebiteľských batérií vzhľadom na znevýhodnenie používateľov z Únie voči ich čínskym konkurentom, ktorí získavajú vstupy pre elektrolytické oxidy manganičité od dodávateľov bez akýchkoľvek ciel.

(192)

Po tretie Komisia uskutočnila aj dynamickú simuláciu ziskovosti oboch spolupracujúcich používateľov na základe konečných dumpingových rozpätí za predpokladu, že potenciálne stratový používateľ presunie všetky svoje čínske dodávky elektrolytických oxidov manganičitých na svojho certifikovaného vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky, ktorý mal stanovené nižšie antidumpingové clo. Výsledkom tejto simulácie sa zistilo, že tento používateľ by sa aj tak stal stratovým.

(193)

Po štvrté Komisia zvážila hypotetickú simuláciu, v ktorej používatelia nahradili všetok svoj dovoz elektrolytických oxidov manganičitých z Číny dovozom z Kolumbie a Japonska pri priemerných dovozných cenách z týchto krajín do Únie počas obdobia prešetrovania. Spoločnosť Tosoh totiž tvrdila, že Japonsko, Južná Kórea a Rusko sú takisto dôležitými vyvážajúcimi krajinami, a spoločnosť Autlan tvrdila, že jedna zo zámorských tovární používateľov už dováža elektrolytické oxidy manganičité z Kolumbie. Ako sa stanovuje v bodoch 4.3.1 a 5.2.1 predbežného nariadenia, z uvedených krajín iba Kolumbia a Japonsko vyvážali elektrolytické oxidy manganičité do EÚ a z tohto dôvodu boli jedinými krajinami, ktoré sa v tejto simulácii zohľadnili. Komisia sa však domnievala, že táto situácia, keď používatelia prejdú na dovoz elektrolytických oxidov manganičitých z tretích krajín, by bola veľmi nepravdepodobná, keďže i) v týchto tretích krajinách neexistovali žiadne voľné kapacity a v minulosti zvykli obsluhovať svoje vlastné alebo blízke trhy; ii) pre používateľov z Únie nikdy nebolo nákladovo efektívne dovážať z trhov iných tretích krajín ako Kolumbie, pričom zo štatistík vyplýva, že tento dovoz bol v minulosti veľmi nízky; iii) dvaja spolupracujúci používatelia z Únie necertifikovali elektrolytické oxidy manganičité nijakej z kvalít z týchto zdrojov, čo by bolo prinajlepšom dlhodobé riešenie, ak by vôbec bolo prijateľné.

(194)

Po piate Komisia zvážila hypotetickú simuláciu, podľa ktorej by výrobcovia elektrolytických oxidov manganičitých z Únie zvýšili svoje výrobné kapacity po uložení antidumpingových opatrení. Bezprostredný účinok cla na úrovni dumpingového rozpätia na jedného konkrétneho používateľa by to však znemožnil, pretože výrobné odvetvie Únie vyrábajúce elektrolytické oxidy manganičité by mohlo prísť o viac ako tretinu svojho predaja, ak by sa tento používateľ stal stratovým a prišiel by o svoju podnikateľskú činnosť. Ak by sa clo uložilo na úrovni dumpingového rozpätia, nebolo by teda uskutočniteľné žiadne prípadné zvýšenie výrobných kapacít výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho elektrolytické oxidy manganičité.

(195)

Napokon odberateľské odvetvie používateľov (výrobcov spotrebiteľských batérií) malo v OP približne 1 850 zamestnancov, čo výrazne prevyšovalo počet [130 – 142] zamestnancov vo výrobnom odvetví Únie vyrábajúcom elektrolytické oxidy manganičité. Ak by sa uložilo antidumpingové clo na úrovni dumpingových rozpätí, mohlo by to preto ohroziť značný počet pracovných miest v dôsledku možných negatívnych finančných výsledkov následných používateľov.

(196)

Spoločnosť Tosoh tvrdila, že ak by sa antidumpingové opatrenia uložili na úrovni ujmy, vzhľadom na povahu čínskeho hospodárstva a schopnosť čínskej vlády usmerňovať a riadiť vývoz prostredníctvom konkrétnych účastníkov trhu existuje značné riziko, že vývoz by sa mohol uskutočňovať cez vývozcu s nulovým clom. Naproti tomu uložené clá by boli oveľa jednotnejšie, ak by sa rozpätie ujmy nezohľadnilo, čo by znížilo riziko obchádzania.

(197)

Komisia poznamenala, že vzhľadom na veľmi malý počet hráčov na trhu a potrebu používateľov mať certifikovaný materiál môže nulová sadzba cla len ťažko predstavovať nejaké riziko presmerovania vývozu. V každom prípade, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 228, Komisia zvažovala na zabezpečenie riadneho uplatňovania individuálnych ciel aj osobitné opatrenia. Prípadnú zmenu v štruktúrach obchodu by teda príslušné útvary Komisie dokázali ľahko zistiť a riešiť.

(198)

Spoločnosť Tosoh takisto poznamenala, že čínsky dovoz prešetrovaného výrobku by získal konkurenčnú výhodu v dôsledku odlišnej regulácie emisií skleníkových plynov medzi Čínou a Úniou, keďže prešetrovaný výrobok nebol zahrnutý do predbežného zoznamu mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (ďalej len „CBAM“). Uloženie opatrení na prešetrovaný výrobok by naopak podporilo spravodlivé zaobchádzanie a rovnaké obchodné podmienky.

(199)

Komisia poznamenala, že cieľom antidumpingových opatrení bolo obnoviť spravodlivé obchodovanie medzi Úniou a jej obchodnými partnermi, pričom účinky mechanizmu CBAM neboli v rozsahu súčasného prešetrovania.

(200)

Ten istý výrobca z Únie ďalej tvrdil, že antidumpingové clá uložené na úrovni dumpingového rozpätia by chránili samotnú existenciu výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho elektrolytické oxidy manganičité, zaisťovali bezpečnosť dodávok elektrolytických oxidov manganičitých, a teda aj výrobu batérií so suchými článkami v Únii. Antidumpingové clo na dovoz z Číny vo výške od 18 % do 50 % by ovplyvnilo výrobné náklady výrobcov batérií so suchými článkami v Únii len o menej ako 3 % až 7,5 %. Navyše vzhľadom na úrovne ujmy a konkurenčný tlak vyplývajúci z iných zdrojov dodávok elektrolytických oxidov manganičitých by bolo nesprávne predpokladať, že ceny elektrolytických oxidov manganičitých s pôvodom v EÚ by sa zvýšili tak, aby sa to čo i len približovalo úplnému ekvivalentu uloženého dumpingového cla.

(201)

Po prepočítaní konečných antidumpingových ciel (skôr v texte uvedené odôvodnenie 98) a analýze vplyvu na dodávateľské reťazce spoločností z Únie (skôr v texte uvedené odôvodnenia 190 až 195) by antidumpingové clá uložené na vyššej úrovni dumpingového rozpätia priamo ohrozili výrobné odvetvie Únie vyrábajúce elektrolytické oxidy manganičité potenciálnou stratou [35 % – 40 %] jeho objemov predaja. Tvrdenie strany sa preto zamietlo.

(202)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosti Autlan a Tosoh namietali proti analýze Komisie uvedenej v bode 6.2.1.3.

(203)

Spoločnosť Tosoh poukázala na to, že jeden z troch hlavných používateľov Advanced Power Solutions NV (ďalej len „APS“) v prešetrovaní nespolupracoval. Spoločnosť Tosoh potom citovala článok 7 ods. 2b základného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že „Komisia môže v prípade chýbajúcej spolupráce dospieť k záveru, že uplatňovanie odseku 2a tohto článku je v súlade so záujmom Únie“, pričom tvrdila, že Komisia mala z tejto nespolupráce vyvodiť, že uloženie ciel na vyššej úrovni (dumpingového rozpätia) by nebolo v rozpore s jej záujmom, alebo mala aspoň vo svojej analýze rozobrať verejne dostupné finančné správy APS.

(204)

Komisia poznamenala, že jej záver v odôvodnení 214 v súvislosti s pravdepodobne neprimerane negatívnym účinkom cla na úrovni vyššieho dumpingového rozpätia na dodávateľské reťazce spoločností z Únie sa zakladal na dostupných informáciách týkajúcich sa dvoch spolupracujúcich používateľov, ktorí predstavujú [67–73] % spotreby elektrolytických oxidov manganičitých v Únii, ako aj samotného výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho elektrolytické oxidy manganičité. Váha nespolupracujúcich používateľov na spotrebe v Únii bola nižšia ako jedna tretina a v spise k tomuto prípadu neboli k dispozícii žiadne podložené informácie, ktoré by vyvrátili záver Komisie uvedený v odôvodnení 214. Tvrdenie strany bolo preto zamietnuté.

(205)

Spoločnosti Tosoh a Autlan ďalej tvrdili, že simulácie ziskovosti Komisie sú chybné, pretože zohľadňujú účinky vysokého zvýšenia nákladov po OP v prípade (niektorých) nákladov na výrobu batérií, pričom neodrážajú realistické zvýšenie cien batérií, najmä vzhľadom na zvýšenie spotrebiteľských cien v Únii. Spoločnosť Tosoh takisto tvrdila, že Komisia neposkytla konkrétne informácie o tom, prečo svoju „dynamickú“ simuláciu obmedzila v roku 2022 na 3 % zvýšenie. Spoločnosť Tosoh ďalej tvrdila, že Komisia nešpecifikovala, ako by údaje z obdobia po OP spôsobili, že záver je „preukázateľne [sic] nepodložen[ý]“, ani či sú použité údaje z obdobia po OP „zrejmé, nesporné a trvalé, nie sú prístupné manipulácii a nepochádzajú z úmyselného konania zainteresovaných strán“, pričom citovala závery Komisie v predchádzajúcich prípadoch (42).

(206)

Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že na to, aby boli simulácie ziskovosti čo najrelevantnejšie pre súčasnú situáciu na trhu, skutočne upravila len vykázané náklady na suroviny (43), elektrinu (44) a náklady práce (45) používateľov z Únie, keďže takéto úpravy sa mohli vykonať buď na základe overených informácií predložených stranami, alebo verejne dostupných údajov, a to práve s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť použitých údajov. Komisia ďalej poznamenala, že strany neodôvodnili, prečo zvýšenie ceny batérií o 3 % zahrnuté v simulácii v odôvodnení 191 nebolo realistické. Ako sa uvádza v odôvodnení 191, k tomuto zvýšeniu došlo aj v minulosti a vychádzalo z overených údajov spolupracujúcich používateľov a týkalo sa konkrétne spotrebiteľských batérií, na rozdiel od indexu spotrebiteľských cien, ktorý zahŕňa trhový kôš rôzneho spotrebiteľského tovaru a služieb. Tvrdenie strán sa preto zamietlo.

(207)

Spoločnosti Autlan aj Tosoh tvrdili, že záver Komisie uvedený v odôvodnení 194 znamená, že bezprostredným účinkom ciel uložených na úrovni dumpingového rozpätia by bolo zastavenie výroby jedného z používateľov. Komisia objasnila, že nejde o správny výklad záveru nastoleného v uvedenom odôvodnení. Bezprostredným účinkom, ktorý by takéto vyššie clá mali na daného používateľa, je, že by viedli k zvýšeniu jeho výrobných nákladov, čo zase, ako sa uvádza v odôvodnení 194, „by mohlo“ viesť k strate tohto podnikania.

(208)

Spoločnosť Tosoh ďalej spochybnila záver Komisie, že zvýšenie priamych výrobných nákladov používateľov, ak by sa uložili clá na úrovni dumpingového rozpätia, by sa nemohlo preniesť na spotrebiteľov, a to najmä preto, že Komisia v odôvodnení 311 predbežného nariadenia uviedla, že existuje možnosť „preniesť časť tohto zvýšenia nákladov na spotrebiteľov“. Komisia v tomto ohľade poznamenala, že sa v tejto súvislosti usilovala o citlivé vyvážené určenie toho, aká úroveň zvýšenia nákladov by sa dala preniesť na spotrebiteľov, a teda aká úroveň zvýšenia nákladov by bola pre spolupracujúcich používateľov uskutočniteľná. Ako už bolo stanovené v odôvodnení 311 predbežného nariadenia, na spotrebiteľov by sa mohla preniesť len časť zvýšenia nákladov spôsobeného uložením ciel na úrovni nižšieho rozpätia predaja pod cieľovú cenu. Ak by sa clá uložili na vyššej úrovni dumpingového rozpätia, náklady by sa zvýšili ešte viac, čo by prirodzene ešte viac sťažilo prenesenie takýchto vyšších nákladov na spotrebiteľov. Tvrdenie strany sa preto zamietlo.

(209)

Spoločnosť Autlan ďalej predložila tvrdenia, ktoré spoločnosť Varta uviedla vo svojej tlačovej správe zo 14. novembra 2023, v ktorej Varta tvrdí, že došlo k zlepšeniu jej činnosti, (46) čo je v rozpore so závermi Komisie o zápornej ziskovosti používateľov. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že hoci takéto vyhlásenia poskytujú pozitívny obraz, nepreukazujú vyčísliteľnú finančnú situáciu relevantnú pre posúdenie ziskovosti používateľa. Komisia sa na druhej strane vo svojich hypotetických scenároch opierala o overené podrobné údaje, ktoré poskytli spolupracujúci používatelia v priebehu tohto prešetrovania. Tvrdenie strany sa preto zamietlo ako nepodložené.

(210)

Spoločnosť Autlan ďalej tvrdila, že hlavnou príčinou neistej situácie používateľov z Únie je skôr dumpingový dovoz spotrebiteľských batérií so suchými článkami z Číny než náklady na obstarávanie elektrolytických oxidov manganičitých. Spoločnosť Tosoh naopak tvrdila, že zohľadnenie dovozu čínskych spotrebných batérií so suchými článkami ako faktora v analýze uvedenej v odôvodnení 191 vedie k nastoleniu otázky potenciálnych dumpingových praktík vo výrobkoch (spotrebiteľské batérie so suchými článkami), ktoré nesúvisia s týmto prešetrovaním. Komisia poznamenala, že skutočne nebolo v rozsahu pôsobnosti tohto postupu odhadovať údajné dumpingové praktiky týkajúce sa spotrebiteľských batérií so suchými článkami. Pripomienka spoločnosti Autlan sa preto musela zamietnuť. Zároveň – v rozpore s tvrdením spoločnosti Tosoh – Komisia nenastolila otázku dumpingových praktík týkajúcich sa dovozu spotrebiteľských batérií so suchými článkami z Číny, ale len uznala skutočnosť, že tento dovoz je prítomný na trhu Únie a konkuruje batériám vyrobeným používateľmi z Únie. Tvrdenie strany sa preto zamietlo.

(211)

Spoločnosť Autlan tvrdila, že Komisia dostatočne neanalyzovala účinky na dodávateľské reťazce používateľov, pričom v podstate tvrdila, že ak by sa clá uložili na úrovni rozpätia predaja pod cieľovú cenu, výrobné odvetvie Únie by nebolo dostatočne chránené a naďalej by nebolo schopné sa zotaviť z dumpingu spôsobujúceho ujmu. Okrem toho by to bolo v rozpore so záujmom Únie vzhľadom na iniciatívu Komisie v oblasti kritických surovín, v (47) ktorej sa mangán v kvalite vhodnej na výrobu batérií uvádza ako jedna zo strategických surovín. Komisia pripomenula, že účelom antidumpingových opatrení bolo obnoviť spravodlivý obchod a posúdiť, ktorá úroveň ciel by postačovala na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 282 a v záveroch v odôvodneniach 295 až 297 predbežného nariadenia. Zároveň, ako sa konštatuje v odôvodnení 179, analýza vplyvu jednotlivých ciel na Úniu ako celok sa pritom vykonáva v kontexte testu záujmu Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia, pri ktorom sa zohľadňuje vplyv na výrobné odvetvie Únie, ako aj na používateľov prešetrovaného výrobku. Tvrdenie strany sa preto zamietlo.

(212)

Spoločnosti Tosoh a Autlan ďalej spochybnili hypotetické simulácie, ktoré Komisia predložila v odôvodneniach 192 a 193, pričom tvrdili, že používatelia by v skutočnosti čo možno najviac diverzifikovali svoje dodávky, súčasťou čoho by bolo zvýšenie nákupov od výrobného odvetvia Únie. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že v rámci oboch týchto simulácií zvážila najoptimistickejšie scenáre, podľa ktorých sa všetky dodávky ovplyvnené najvyššími dumpingovými rozpätiami nahradili nákladovo najkonkurenčnejšími alternatívami (buď v rámci Číny v odôvodnení 192, alebo z trhov úplne iných tretích krajín v odôvodnení 193). V týchto scenároch sa preto už zvážili najlepšie výsledky, ktoré by používatelia teoreticky mohli dosiahnuť. Komisia v tejto súvislosti ďalej dodala, že prostredníctvom piatich simulácií uvedených v odôvodneniach 190 až 194 na základe údajov, ktoré mala k dispozícii, posúdila pravdepodobnosť rôznych spôsobov, akými by spolupracujúci používatelia mohli zvládnuť vyššie náklady na elektrolytické oxidy manganičité, ktoré v súčasnosti odoberajú od svojich dodávateľov v Číne, a pravdepodobné účinky, ktoré by tieto spôsoby mali na ich ziskovosť. Analýza v rámci týchto simulácií by sa preto mala posudzovať ako celok, a jednotlivé simulácie by sa nemali rozoberať individuálne. Keďže takmer zo žiadnej simulácie nevyplynuli pre spolupracujúcich používateľov pozitívne výsledky, Komisia dospela k záveru, že v konečnom dôsledku by uloženie ciel na úrovni dumpingových rozpätí s najväčšou pravdepodobnosťou používateľov negatívne ovplyvnilo a ich manévrovací priestor bol obmedzený. Tvrdenia strán sa preto zamietli.

(213)

Spoločnosť Tosoh napokon tvrdila, že pre neposkytovanie informácií počas prešetrovania bola pripravená o svoje procesné práva, čo viedlo k obmedzeným možnostiam pri overovaní pôvodu údajov a metodík použitých pri posudzovaní vplyvu dumpingových ciel na odvetvie používateľov Komisiou. Komisia poznamenala, že informácie predložené spolupracujúcimi používateľmi, na ktorých po ich overení založila svoje závery, boli počas prešetrovania k dispozícii v spise k prípadu. Tento argument sa preto zamietol.

(214)

Na tomto základe Komisia dôkladne zvážila všetky prvky a nemohla dospieť k záveru, že je v záujme Únie určiť výšku ciel v súlade s článkom 7 ods. 2a. Konkrétne nie je v záujme Únie stanoviť úroveň opatrení na úrovni dumpingu vzhľadom na neprimerane negatívny vplyv, ktorý by to pravdepodobne malo na dodávateľské reťazce spoločností z Únie. Komisia preto potvrdila, že opatrenia by sa mali stanoviť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia na základe rozpätí predaja pod cieľovú cenu.

(215)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by konečné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(216)

Po predbežnom poskytnutí informácií komora CCCMC a združenie GMIA tvrdili, že trh Únie s elektrolytickými oxidmi manganičitými pred rokom 2020 nebol konkurencieschopný (duopol), keďže na ňom pôsobili len dvaja výrobcovia, ktorých kapacity mohli v minulosti uspokojovať dopyt Únie a ktorí boli ziskoví, pokiaľ mohli preniesť všetky zvýšenia nákladov na svojich zákazníkov. Preto nadmerné ceny výrobcu z Únie, údaje o cieľovom zisku/rozpätí ujmy, ani pokles cien výrobcu z Únie nemôžu byť opodstatnené potom, ako sa dovozom z Číny obnovila efektívna hospodárska súťaž na trhu Únie s elektrolytickými oxidmi manganičitými v druhej polovici posudzovaného obdobia. Ak by sa vďaka antidumpingovým opatreniam tento duopol obnovil, poškodilo by to hospodársku súťaž na trhu Únie a z dlhodobého hľadiska by to malo negatívny vplyv na výrobcov v ďalšom článku reťazca.

(217)

Ako Komisia uviedla v odôvodnení 286 predbežného nariadenia, do výrobného procesu elektrolytických oxidov manganičitých bol zapojený len obmedzený počet výrobcov chemických látok na svete. Skutočnosť, že iba dvaja výrobcovia z Únie dokázali dosiahnuť zisk počas prvej polovice posudzovaného obdobia, nepredstavovala nekonkurenčnú situáciu na trhu Únie, keďže spotrebu na trhu Únie uspokojovali výrobcovia z Únie, ako aj všetky dostupné dovážajúce krajiny s existujúcou výrobou elektrolytických oxidov manganičitých vrátane Číny. Okrem toho antidumpingové clá nevytvárajú nekonkurenčnú situáciu na trhu Únie, ale zabezpečujú spravodlivú hospodársku súťaž medzi Úniou a vyvážajúcimi výrobcami z dotknutej krajiny. Tvrdenie strany sa preto zamietlo.

(218)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 301 až 303 predbežného nariadenia.

(219)

Keďže neboli predložené nijaké pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 304 až 305 predbežného nariadenia.

(220)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Duracell tvrdila, že vplyv antidumpingových opatrení na náklady používateľov z Únie bol v predbežných zisteniach podhodnotený, zatiaľ čo ziskovosť používateľov z Únie nebola podložená žiadnymi dôkazmi. Napokon obaja spolupracujúci používatelia potvrdili, že ak by sa neuplatnilo pravidlo nižšieho cla, používatelia z Únie by sa stali nerentabilnými, čo by ohrozilo prežitie ich prevádzok v Únii.

(221)

Ako sa uvádza v predbežných zisteniach, analýza údajov používateľov vychádzala z overených vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli títo používatelia, pričom sa zohľadnili údaje o zdrojoch, objemoch a cenách nákupov pred uložením ciel a obrat dosiahnutý za výrobky v ďalšom článku reťazca vrátane úrovne ziskovosti dosiahnutej v rokoch 2021 – 2022. V týchto rokoch bol skutočne zaznamenaný klesajúci trend ziskovosti používateľov. Komisia však odhadla, že ak by konečné antidumpingové opatrenia zostali na úrovni rozpätia ujmy, používatelia by si zachovali kladnú ziskovosť aj pri zohľadnení úrovne antidumpingových ciel a za predpokladu, že by sa zvýšené náklady nepreniesli na ich zákazníkov.

(222)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu používateľov, závery uvedené v odôvodnení 319 predbežného nariadenia sa potvrdili. Stanoviská k pripomienkam týkajúcim sa záujmu používateľov v súvislosti s vplyvom na dodávateľské reťazce spoločností z Únie v zmysle článku 7 ods. 2b základného nariadenia boli uvedené v bode 6.2.1.3 tohto nariadenia.

(223)

Na základe uvedených skutočností sa potvrdili závery uvedené v odôvodnení 320 predbežného nariadenia.

(224)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť, úroveň opatrení a záujem Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz dotknutého výrobku spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(225)

Na základe uvedených skutočností by sadzby konečného antidumpingového cla vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(226)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v tomto prešetrovaní. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu použiť a mala by sa naň uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(227)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (48). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(228)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí riadne uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(229)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov by totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, mali vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(230)

Ak by sa najmä po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností možno začať prešetrovanie obchádzania, pokiaľ sú na to splnené podmienky. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(231)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(232)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí v období prešetrovania nevyvážali dotknutý výrobok do Únie, by mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby na nich uplatnila antidumpingovú colnú sadzbu pre spolupracujúce spoločnosti, ktoré nie sú zahrnuté vo vzorke. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) počas OP nevyvážal dotknutý výrobok do Únie; ii) nie je prepojený so žiadnym vyvážajúcim výrobcom, ktorý tak robil, a iii) následne vyvážal dotknutý výrobok do Únie alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie jeho značné množstvo.

(233)

Vývozca alebo výrobca, ktorý nevyvážal dotknutý výrobok do Únie v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla aktuálne uplatniteľného na jeho vývoz, môže Komisiu požiadať, aby sa naňho vzťahovala sadzba antidumpingového cla platná pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) nevyvážal dotknutý výrobok do Únie počas obdobia, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla uplatniteľného na jeho vývoz; ii) nie je prepojený so spoločnosťou, ktorá v uvedenom období dotknutý výrobok do Únie vyvážala a na ktorú sa preto vzťahujú antidumpingové clá, a iii) následne vyvážal dotknutý výrobok alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť jeho značné množstvo.

(234)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežných antidumpingových ciel, ktoré boli uložené predbežným nariadením, mali vybrať s konečnou platnosťou až do úrovní stanovených podľa tohto nariadenia.

(235)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (49), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(236)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,