(1)

V nadväznosti na ochranné prešetrovanie podľa článku 22 nariadenia o VSP Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 17. januára 2019 uverejnila vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/67 (2), ktorým sa ukladajú ochranné opatrenia, pokiaľ ide o dovoz ryže indica s pôvodom v Kambodži a Mjanmarsku/Barme patriacej pod číselné znaky KN 1006 30 27, 1006 30 48, 1006 30 67 a 1006 30 98, a ktorým Komisia opätovne zaviedla clá podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz ryže indica na obdobie jedného roka, po ktorom v priebehu dvoch rokov nasledovalo postupné znižovanie uplatniteľnej colnej sadzby (ďalej len „predmetné nariadenie“).

(2)

Kambodžské kráľovstvo a Cambodia Rice Federation napadli predmetné nariadenie na Všeobecnom súde Európskej únie (ďalej len „Všeobecný súd“).

(3)

Všeobecný súd rozsudkom z 9. novembra 2022 vo veci T-246/19 Kambodžské kráľovstvo a Cambodia Rice Federation/Komisia (ďalej len „rozsudok“) zrušil vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/67, ktorým sa ukladajú ochranné opatrenia, pokiaľ ide o dovoz ryže indica s pôvodom v Kambodži a Mjanmarsku/Barme.

(4)

Všeobecný súd skonštatoval, že Komisia právne pochybila a jej úsudok bol zjavne nesprávny, keď svojvoľne obmedzila rozsah svojho prešetrovania, ktorým zisťovala ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, len na mlyny, ktoré vyrábajú bielenú alebo polobielenú ryžu indica spracovaním nelúpanej ryže pestovanej alebo zožatej v Európskej únii. Komisia nesprávne definovala výrobcov z Únie a chybná bola aj jej analýza existencie závažných ťažkostí, keďže pri posudzovaní ujmy vylúčila niektorých výrobcov z Únie.

(5)

Všeobecný súd takisto zistil, že Komisia neposkytla dostatočné dôkazy v súvislosti s úpravami vykonanými v kontexte analýzy cenového podhodnotenia.

(6)

Všeobecný súd napokon skonštatoval, že Komisia porušila právo žalobcov na obhajobu, ako aj svoju povinnosť zverejniť základné skutočnosti a úvahy alebo podrobnosti, na ktorých sú založené. Konkrétne ide o to, že Komisia nezverejnila informácie o údajoch, na ktorých sú založené ukazovatele spotreby a ujmy, ani analýzu cenového podhodnotenia a úpravy vykonané v nadväznosti na pripomienky zainteresovaných strán k všeobecnému informačnému dokumentu.

(7)

V článku 266 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie sú povinné urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudkom súdov Únie. V prípade zrušenia aktu prijatého inštitúciami v kontexte administratívneho postupu, akým je všeobecné ochranné prešetrovanie podľa nariadenia o VSP, spočíva vyhovenie rozsudkom súdov Únie v nahradení zrušeného aktu novým aktom, v ktorom sa nezákonnosť zistená súdom odstráni (3).

(8)

Podľa judikatúry môže byť postup na nahradenie zrušeného aktu obnovený v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo (4). To predovšetkým znamená, že v situácii, keď je akt, ktorým sa končí administratívny postup, zrušený, nemá toto zrušenie nevyhnutne vplyv na predbežné akty, ako je napríklad v tomto prípade začatie ochranného postupu. Napríklad v situácii, keď sa zruší nariadenie ukladajúce všeobecné ochranné opatrenia podľa nariadenia o VSP, ktorým Európska komisia opätovne zaviedla na obdobie troch rokov clá na dovoz podľa Spoločného colného sadzobníka, je po zrušení aktu konanie týkajúce sa ochranných opatrení stále otvorené, pretože akt, ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa ochranných opatrení, už nie je súčasťou právneho poriadku Únie (5), s výnimkou prípadov, keď k nezákonnosti došlo v štádiu začatia konania.

(9)

V tomto prípade Všeobecný súd zrušil predmetné nariadenie z dôvodov uvedených v odôvodneniach 4 až 6.

(10)

Komisia v nadväznosti na rozsudok 19. januára 2023 rozhodla prostredníctvom oznámenia (ďalej len „oznámenie o opätovnom otvorení prešetrovania“) (6), že opätovne otvorí prešetrovanie a obnoví ho v štádiu, v ktorom došlo k nezrovnalosti.

(11)

Ako sa vysvetľuje v oznámení o opätovnom otvorení ochranného prešetrovania, účelom opätovného otvorenia pôvodného prešetrovania bolo v plnej miere odstrániť chyby, ktoré zistil Všeobecný súd, a posúdiť, či po uplatnení pravidiel vysvetlených Všeobecným súdom vzniká dôvod na opätovné uloženie opatrení na počiatočné obdobie troch rokov, čo by viedlo k opätovnému zavedeniu ciel podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz ryže indica s pôvodom v Kambodži patriacej pod číselné znaky KN 1006 30 27, 1006 30 48, 1006 30 67 a 1006 30 98, po ktorom by nasledovalo postupné znižovanie uplatniteľnej colnej sadzby, konkrétne od 18. januára 2019 do 18. januára 2022.

(12)

Súčasne s vydaním oznámenia o opätovnom otvorení prešetrovania podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2023/132 (7) Komisia vydala vnútroštátnym colným orgánom pokyn, aby počkali na výsledok opätovného preskúmania, kým rozhodnú o prípadných žiadostiach o vrátenie ciel, ktoré boli zrušené Všeobecným súdom, a aby pozastavili vybavovanie všetkých žiadostí o vrátenie zrušených ciel dovtedy, kým sa v Úradnom vestníku Európskej únie neuverejní výsledok opätovného preskúmania.

(13)

Komisia zainteresované strany o opätovnom otvorení prešetrovania informovala.

(14)

Komisia prijala pripomienky od jednej zainteresovanej strany (8).

(15)

Združenie Coceral privítalo opätovné otvorenie prešetrovania dovozu ryže indica s pôvodom v Kambodži. Zároveň zopakovalo tvrdenia predložené v súvislosti s pôvodným prešetrovaním, ktoré viedlo k predmetnému nariadeniu, a okrem toho uviedlo, že predmetné nariadenie neposkytuje úplný prehľad trhu obchodovania s ryžou.

(16)

Komisia konštatovala, že niektoré tvrdenia združenia Coceral sa týkali zastaranej analýzy uvedenej v predmetnom nariadení, čiže už neboli relevantné, prípadne ich Komisia v predmetnom nariadení vyriešila. Zistenia, ku ktorým sa dospelo v predmetnom nariadení a ktoré neboli napadnuté alebo ktoré napadnuté boli, ale Všeobecný súd ich napadnutie zamietol alebo neskúmal, a ktoré neboli ovplyvnené chybami zistenými v rozsudku, zostávajú platné v plnom rozsahu (9).

(17)

Komisia 20. decembra 2023 informovala všetky zainteresované strany o uvedených základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala navrhnúť opätovné zavedenie ochranných opatrení na ryžu indica s pôvodom v Kambodži a Mjanmarsku/Barme na obdobie od 18. januára 2019 do 18. januára 2022.

(18)

Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií predložila Kambodžská ryžová federácia (Cambodia Rice Federation, ďalej len „CRF“).

(19)

Následne 11. januára 2024 bolo CRF poskytnuté ďalšie vysvetlenie k tomu, ako sa vypočítal objem celkového predaja v Únii. CRF na margo daného vysvetlenia nepredložila žiadne ďalšie pripomienky.

(20)

Pripomienky, ktoré predložila CRF, boli posúdené a v náležitých prípadoch zohľadnené v tomto nariadení.

(21)

Všeobecný súd skonštatoval (10), že bielená alebo polobielená ryža indica z nelúpanej ryže má bez ohľadu na to, či sa dováža do Európskej únie alebo vyrába v Únii, totožné fyzické, technické a chemické vlastnosti. Oba druhy ryže sa používajú na tie isté účely, spracúvajú ich tie isté subjekty, distribuujú sa podobnými kanálmi a navzájom si konkurujú. Okrem toho spotrebitelia zvyčajne nerozlišujú medzi výrobkami vyrábanými v Únii a dovážanými do Únie, čo znamená, že ryža vyrábaná v Únii a ryža dovážaná do Únie majú rovnocenné postavenie. Zameniteľnosť týchto druhov ryže, ktorú uznávajú mlyny, vypovedá o ich totožnej povahe bez ohľadu na pôvod. Podľa Všeobecného súdu preto treba bielenú alebo polobielenú ryžu indica vyrobenú v Únii bez ohľadu na pôvod suroviny, z ktorej bola spracovaná, kvalifikovať ako výrobok podobný alebo priamo konkurenčný bielenej alebo polobielenej ryži indica s pôvodom v Kambodži.

(22)

Vzhľadom na toto zistenie Komisia stanovila, že bielená alebo polobielená ryža indica vyrobená v Únii je bez ohľadu na pôvod suroviny, z ktorej bola spracovaná, výrobkom podobným alebo priamo konkurenčným dotknutému výrobku.

(23)

V súlade s rozsudkom Komisia potvrdila, že bielená alebo polobielená ryža indica vyrábaná v Únii a dovážaná do Únie má naozaj tie isté základné fyzické, technické a chemické vlastnosti. Tieto ryže majú rovnaké použitie a predávajú sa cez podobné alebo rovnaké predajné kanály rovnakému typu zákazníkov. Títo zákazníci sú buď maloobchodníci, alebo spracovatelia v Únii. Dotknutý výrobok a podobný a priamo konkurenčný výrobok sa spoločne označujú ako posudzovaný výrobok.

(24)

Všeobecný súd skonštatoval, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že svojvoľne obmedzila rozsah svojho prešetrovania, ktorým zisťovala ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, len na mlyny, ktoré vyrábajú bielenú alebo polobielenú ryžu indica spracovaním nelúpanej ryže pestovanej alebo zožatej v Európskej únii (11).

(25)

Vo svojom prehodnotení a vzhľadom na zistenia Všeobecného súdu preto Komisia predpokladala, že výrobné odvetvie Únie tvoria všetky mlyny z Únie spracúvajúce ryžu indica bez ohľadu na pôvod suroviny, z ktorej bola spracovaná.

(26)

Stručne povedané, na účely tohto prešetrovania Komisia definovala výrobné odvetvie Únie ako mlyny z Únie brúsiace alebo spracúvajúce nelúpanú alebo lúpanú ryžu indica.

(27)

Vzhľadom na zmenenú definíciu výrobného odvetvia Únie vysvetlenú v odôvodnení 25 a s cieľom získať ďalšie informácie potrebné na vypracovanie podrobného prehodnotenia hospodárskej a/alebo finančnej situácie výrobného odvetvia Únie Komisia vybrala novú vzorku výrobcov z Únie (ďalej len „mlyny spracúvajúce ryžu“).

(28)

Komisia priamo alebo nepriamo (prostredníctvom združení mlynov) vyzvala všetky známe mlyny z Únie spracúvajúce ryžu, aby sa zúčastnili na výbere vzorky, a to aj tie, ktoré boli vylúčené zo vzorky v predmetnom nariadení, pretože spracúvali iba dovážanú nelúpanú alebo lúpanú ryžu s pôvodom mimo EÚ.

(29)

Žiadni ďalší výrobcovia z Únie sa do výberu vzorky v stanovenej lehote neprihlásili. Komisia preto potvrdila pôvodnú vzorku, ktorú tvorili tieto spoločnosti: Herba Riceamills, S.L. Ebro Foods; Riso Scotti SPA; Riso Viazzo a Riso Ticino. Ani jedna strana nepredložila pripomienky k oznámeniu, ktorým sa potvrdil výber vzorky (12). V roku 2017 vyrobili štyria výrobcovia v Únii, ktorí plne spolupracovali na prešetrovaní, približne 165 000 ton bielenej a polobielenej ryže indica, čo predstavuje 17,5 % celkovej odhadovanej výroby ryže indica v Únii (približne 944 000 ton). Vzhľadom na to Komisia považovala túto vzorku za reprezentatívnu.

(30)

S cieľom získať chýbajúce údaje o surovine s pôvodom mimo EÚ (nelúpanej alebo lúpanej ryži) vypracovala Komisia revidovaný dotazník pre mlyny spracúvajúce ryžu zaradené do vzorky. Zatiaľ čo niektoré mlyny spracúvajúce ryžu zaslali vyplnený aktualizovaný dotazník, iné potvrdili informácie, ktoré už poskytli počas pôvodného prešetrovania.

(31)

Po konečnom poskytnutí informácií CRF tvrdila, že Komisia nevykonala primerane rozsudok Všeobecného súdu, pokiaľ ide o stanovenie reprezentatívnej vzorky výrobcov z Únie, najmä že nevynaložila dostatočné úsilie na kontaktovanie výrobcov z Únie. Preto podľa CRF bolo celkové posúdenie hospodárskej a/alebo finančnej situácie výrobného odvetvia Únie Komisiou v rozsahu, v akom sa týka mikroekonomických údajov a zistení v súvislosti s výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, naďalej chybné.

(32)

Komisia tieto tvrdenia zamietla. V súlade s rozsudkom Všeobecného súdu výrobné odvetvie Únie tvorili všetky mlyny z Únie spracúvajúce ryžu indica bez ohľadu na pôvod suroviny, z ktorej bola spracovaná. Komisia vo svojom oznámení o opätovnom otvorení prešetrovania jasne uviedla, že pôvodné prešetrovanie sa obnovuje v štádiu, v ktorom došlo k nezrovnalosti, a vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa prihlásili, oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa opätovného začatia prešetrovania.

(33)

Po opätovnom otvorení prešetrovania Komisia 15. februára 2023 vyzvala mlyny zaradené do vzorky v pôvodnom prešetrovaní, aby zrevidovali svoje vyplnené dotazníky a predložili príslušné údaje o svojej výrobe dotknutého výrobku bez ohľadu na to, či bola použitá ryža indica dovezená do EÚ alebo vypestovaná v EÚ (t23.000906). Komisia poznamenala, že v priamom dôsledku opätovného otvorenia prešetrovania musel byť predtým predložený dotazník aktualizovaný s prihliadnutím na to, že za ryžu indica sa považuje „ryža indica vyrobená z ryže bez ohľadu na to, či bola použitá ryža dovezená do EÚ alebo vypestovaná v EÚ“.

(34)

Okrem toho sa Komisia pokúsila osloviť všetky známe a neznáme mlyny, ktoré vyrábajú ryžu indica. Komisia sa predovšetkým priamo obrátila na známe mlyny nachádzajúce sa v Spojenom kráľovstve a Nemecku (najmä spracúvajúce dovážanú nelúpanú/lúpanú ryžu), národné združenia mlynov z Talianska, Španielska a Portugalska a Federáciu európskych mlynov spracúvajúcich ryžu a požiadala tieto združenia, aby informovali svojich členov o novom výbere vzorky a povzbudili ich k účasti. Treba pripomenúť, ako sa uvádza v sprievodnom liste zo 17. februára 2023 (t23.000887) zaslanom potenciálnym zainteresovaným stranám, že účelom Komisie bolo opraviť chybu, ktorú zistil Všeobecný súd (obmedzenie rozsahu prešetrovania len na mlyny, ktoré vyrábajú bielenú alebo polobielenú ryžu indica spracovaním nelúpanej ryže pestovanej alebo zožatej v EÚ), a tým rozšíriť vzorku výrobcov z Únie, a nielen nahradiť spoločnosti zaradené do vzorky, ktoré už boli vybrané v pôvodnom prešetrovaní.

(35)

Vzhľadom na všetky opísané opatrenia, ktoré podnikla, Komisia zamietla tvrdenie CRF, že nevynaložila dostatočné úsilie pri oslovovaní mlynov v Únii.

(36)

CRF ďalej tvrdila, že spoločnosti už nemajú spoľahlivé záznamy, najmä konkrétne údaje požadované Komisiou, aby mohli presne odpovedať na dotazník, a že táto obava znamená, že aktualizované údaje existujúcich výrobcov z Únie zaradených do vzorky možno sotva považovať za spoľahlivé.

(37)

Komisia toto tvrdenie zamietla ako nepodložené. Žiadny z výrobcov z Únie neuviedol ťažkosti pri poskytovaní dodatočných údajov z dôvodu toho, že od obdobia posudzovaného v dotazníku už uplynul nejaký čas. Okrem toho, ako vyplýva zo spisu, ktorý nemá dôverný charakter, mlyny zaradené do vzorky mohli podľa potreby opätovne predložiť revidovaný dotazník vrátane údajov týkajúcich sa objemov vyrobených z dovážanej lúpanej a nelúpanej ryže.

(38)

CRF tvrdila, že výrobné odvetvie Únie nespolupracovalo, keďže len 17,5 % výrobného odvetvia Únie spolupracovalo, a že Komisia mala dospieť k primeranému záveru a ukončiť prešetrovanie.

(39)

V odpovedi na toto tvrdenie Komisia uviedla, že vzhľadom na roztrieštenosť výrobného odvetvia usudzuje, že vzorka pozostávajúca zo 17,5 % celkovej výroby dotknutého výrobku v Únii sa považuje za dostatočne reprezentatívnu na vyvodenie záverov, pokiaľ ide o mikrofinančné ukazovatele výrobného odvetvia Únie. Okrem toho v nariadení o VSP ani v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1083/2013 (13) neexistuje žiadne ustanovenie o procesných pravidlách stanovujúcich konkrétnu úroveň reprezentatívnosti vzorky. Okrem toho traja zo štyroch mlynov zaradených do vzorky spracúvali nelúpanú/lúpanú ryžu s pôvodom inde ako v EÚ. Objem výroby ryže s pôvodom inde ako v EÚ sa v priebehu času zvyšoval, pričom v celkovej vzorke predstavoval najvyšší podiel 40 %. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(40)

CRF tvrdila, že postupnosť, v akej Komisia kontaktovala zainteresované strany pri výbere vzorky, spôsobila, že spoločnosti, ktoré už boli zaradené do vzorky v rámci pôvodného prešetrovania, boli uprednostnené, čím sa nový výber vzorky stal neplatným.

(41)

Komisia tieto tvrdenia zamietla. Po prvé, v oznámení o opätovnom otvorení prešetrovania boli všetky zainteresované strany vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská a poskytli Komisii informácie. Po druhé, postupnosť zasielania listov nemala nijaký vplyv na rozhodnutie o výbere vzorky výrobcov z Únie. Zdôrazňuje to skutočnosť, že listy, ktoré boli zaslané, boli štandardné listy, v ktorých boli strany vyzvané, aby spolupracovali a predložili údaje. Po tretie, výber vzorky výrobcov z Únie sa uskutočnil 8. marca 2023, teda dlho po tom, ako boli oslovení potenciálni výrobcovia z Únie a ich združenia s žiadosťou o spoluprácu. V tomto zmysle sa rozhodnutie o výbere vzorky prijalo po tom, ako sa všetky potenciálne zainteresované strany dozvedeli o opätovnom otvorení prešetrovania a dostali príležitosť vyjadriť svoj zámer spolupracovať pri prešetrovaní.

(42)

Na základe uvedených skutočností Komisia tvrdenia CRF týkajúce sa vzorky mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu indica zamietla.

(43)

Podľa článku 23 nariadenia o VSP by sa mala existencia závažných ťažkostí stanoviť vtedy, keď výrobcovia z Únie zaznamenajú zhoršenie svojich hospodárskych a/alebo finančných podmienok. Pri skúmaní existencie takéhoto zhoršenia Komisia prihliada okrem iného na faktory uvedené v článku 23 nariadenia o VSP, ak sú takéto informácie k dispozícii. Vzhľadom na to Komisia preskúmala príslušné faktory s cieľom stanoviť, či mlyny spracúvajúce ryžu zaznamenali závažné ťažkosti.

(44)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe údajov, ktoré získala od členských štátov, a štatistík dovozu, ktoré sú dostupné prostredníctvom Eurostatu. Vzhľadom na vysokú fragmentáciu výrobného odvetvia Únie a neexistenciu agregovaných celoúnijných údajov o spotrebe bielenej ryže sa Komisia rozhodla pre „metodiku súvahy“ (14). Túto metodiku používa už niekoľko rokov Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka na odhad spotreby v Únii nielen v prípade ryže, ale aj všetkých obilnín a olejnatých semien.

(45)

Na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, sa spotreba posudzovaného výrobku v Únii, vyjadrená v ekvivalente bielenej ryže a odhadovaná na úrovni Európskej únie (EÚ28), počas obdobia prešetrovania (15) vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba (v tonách)

(46)

Spotreba posudzovaného výrobku v Únii počas obdobia prešetrovania zaznamenala určité výkyvy. Spotreba dosiahla vrchol v HR 2015, keď bola o 8 % vyššia ako na začiatku obdobia. Od HR 2015 do HR 2016 klesla o 4 %. Napriek tomuto výkyvu sa spotreba počas obdobia prešetrovania celkovo zvýšila o 4 %.

(47)

Komisia prešetrovala, či sa dotknutý výrobok dováža v objemoch a/alebo za ceny, ktoré spôsobujú alebo v prípade ktorých hrozí, že spôsobia závažné ťažkosti výrobcom z Únie, ktorí vyrábajú podobné alebo priamo konkurenčné výrobky. V tomto zmysle Komisia analyzovala dovoz dotknutého výrobku v období prešetrovania (16). V nasledujúcej tabuľke sa uvádza vývoj dovozu.

Tabuľka 2

Objem dovozu a výroba v Únii (v tonách)

(48)

Objemy dovozu z Kambodže sa počas obdobia prešetrovania zvýšili približne zo 164 000 ton na približne 254 000 ton. Významne sa zvyšovali až do HR 2015 a potom sa mierne znížili v korelácii so znížením spotreby v HR 2016. Napriek poklesu zostal dovoz z Kambodže na úrovni vyššej o 55 % než v HR 2012.

(49)

Dovoz z Mjanmarska/Barmy sa počas obdobia prešetrovania takisto významne zvýšil, a to približne z 2 000 ton na približne 63 000 ton. Zostal však na nižšej úrovni ako dovoz z Kambodže. Významný nárast zaznamenal v HR 2013 a HR 2014, po ktorých nasledoval mierny pokles v HR 2015 a opäť prudký nárast v HR 2016, v ktorom sa znamenalo pozoruhodné 30–násobné zvýšenie v porovnaní so začiatkom obdobia.

(50)

Dovoz z Kambodže zvýšil svoj podiel na odhadovanej výrobe v Únii z 15 % v HR 2012 na 27 % v HR 2016, a teda sa zvýšil o 12 percentuálnych bodov. Dovoz z Mjanmarska/Barmy zvýšil svoj podiel na odhadovanej výrobe v Únii z takmer nulovej úrovne v HR 2012 na 7 % v HR 2016. Obe krajiny zaznamenali nárast, zatiaľ čo odhadovaná výroba v Únii zaznamenala výrazný pokles o 15 %. Dovoz z Kambodže a Mjanmarska/Barmy priniesol týmto krajinám zvýšenie podielu na trhu z 15 % v HR 2012 na 34 % v HR 2016, zatiaľ čo odhadovaná výroba v Únii zaznamenala značný pokles.

(51)

Dovoz dotknutého výrobku sa v porovnaní s celkovým dovozom posudzovaného výrobku do Únie vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel dovozu (v tonách)

(52)

Podiel dovozu dotknutého výrobku z Kambodže sa počas obdobia prešetrovania zvýšil o 5 %, z 38 % na 40 %, pričom vrchol dosiahol pri 47 % v HR 2015.

(53)

Podiel dovozu dotknutého výrobku z Mjanmarska/Barmy sa počas obdobia prešetrovania zvýšil dvadsaťnásobne, z 0,5 % na 10 % v HR 2016.

(54)

Podiel dovozu z Kambodže a Mjanmarska/Barmy na trhu, vyjadrený ako percentuálny podiel celkovej spotreby v Únii (pozri odôvodnenie 45), sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Podiel na trhu

(55)

Kambodža zvýšila svoj podiel na trhu z 10,9 % na 16,2 % a Mjanmarsko/Barma z 0,1 % na 4 %. Ich spoločný podiel na trhu sa počas obdobia prešetrovania takmer zdvojnásobil, keďže sa zvýšil z 11 % na 20,2 % a zostal vysoký až do konca obdobia prešetrovania.

(56)

Vývoj priemernej ceny (CIF na hraniciach Únie) výrobku dovážaného z Kambodže a Mjanmarska/Barmy vykazuje tieto trendy:

Tabuľka 5

Dovozné ceny (v EUR/t)

(57)

Dovozná cena dotknutého výrobku s pôvodom v Kambodži sa počas obdobia prešetrovania znížila o 6 % a s pôvodom v Mjanmarsku/Barme o 3 %. Dovozné ceny z Mjanmarska/Barmy zostali dlhodobo nižšie ako dovozné ceny z Kambodže. Spoločný vážený priemer dovoznej ceny sa počas obdobia prešetrovania znížil o 11 %.

(58)

Dovozná cena dotknutého výrobku bola počas obdobia prešetrovania nižšia ako predajná cena Únie podobného a priamo konkurenčného výrobku. Rozdiel medzi kambodžskou dovoznou cenou a predajnou cenou výrobného odvetvia Únie sa zvýšil zo 17 % v HR 2012 na 30 % v HR 2016, pričom rozdiel medzi mjanmarskou/barmskou dovoznou cenou a predajnou cenou výrobného odvetvia Únie sa zvýšil zo 41 % v HR 2012 na 49 % v HR 2016. Keďže spotrebitelia vo všeobecnosti nerozlišujú medzi ryžou indica rôzneho pôvodu, cenový rozdiel medzi kambodžskými a mjanmarskými/barmskými cenami a cenami mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu (pozri odôvodnenie 98) je významný natoľko, že kambodžský a mjanmarský/barmský dovoz vyvíja tlak na ceny Únie.

(59)

Záverom možno konštatovať, že dovoz z Kambodže sa počas obdobia prešetrovania značne zvýšil v absolútnom vyjadrení (55 %, pozri odôvodnenie 47), ako aj z hľadiska podielu na trhu, a to o 5,3 percentuálneho bodu (z 10,9 % na 16,2 %, pozri odôvodnenie 54). Aj keď sa objem dovozu (pozri odôvodnenie 51) v HR 2016 v porovnaní s HR 2015 znížil (z 298 717 ton na 253 867 ton), zostal podstatne vyšší ako objem dovozu na začiatku obdobia prešetrovania (163 786 ton). Okrem toho sa dovozná cena dotknutého výrobku počas obdobia prešetrovania podstatne znížila z 588,4 na 552,2 EUR/t (pozri tabuľku 5 v odôvodnení 56). Táto dovozná cena bola nižšia ako predajná cena výrobného odvetvia Únie a jeho výrobné náklady počas posudzovaného obdobia (pozri odôvodnenie 78). Z hľadiska vysokých objemov a cien teda dovoz ryže indica s pôvodom v Kambodži vyvíjal počas obdobia prešetrovania na hospodársku výkonnosť mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu tlak.

(60)

Dovoz z Mjanmarska/Barmy sa počas obdobia prešetrovania v absolútnom vyjadrení zvýšil exponenciálne (3 027 %, pozri odôvodnenie 47), rovnako sa zvýšil aj z hľadiska podielu na trhu, a to o 3,9 percentuálneho bodu (z 0,1 % na 4,0 %, pozri odôvodnenie 54). Aj keď sa objem dovozu (odôvodnenie 51) v HR 2015 v porovnaní s HR 2014 mierne znížil (z 52 689 ton na 35 958 ton), v HR 2016 opäť akceleroval, pričom dosiahol úroveň 62 808 ton, čiže sa zvýšil na tridsaťnásobok oproti objemu dovozu na začiatku obdobia prešetrovania (2 075 ton). Okrem toho sa dovozná cena dotknutého výrobku počas obdobia prešetrovania znížila z 428,8 na 413,9 EUR/t (pozri tabuľku 5 v odôvodnení 56). Aj dovozná cena z Mjanmarska/Barmy bola podstatne nižšia ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie aj jeho výrobné náklady počas celého posudzovaného obdobia (pozri odôvodnenie 78), pričom bola dokonca nižšia než dovozná cena z Kambodže. Napriek tomu, že objem dovozu ryže indica s pôvodom v Mjanmarsku/Barme bol nižší, vzhľadom na svoj prudký nárast vyvíjal aj tento dovoz počas obdobia prešetrovania na hospodársku výkonnosť mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu tlak.

(61)

Analýza je rovnaká, keď sa účinky dovozu z Mjanmarska/Barmy a Kambodže posudzujú spoločne. Z hľadiska objemov aj cien teda dovoz ryže indica s pôvodom v Kambodži a Mjanmarsku/Barme vyvíjal počas obdobia prešetrovania na hospodársku výkonnosť mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu tlak.

(62)

Určité faktory, ako napríklad podiel na trhu, výroba, dovoz a dovozné ceny, boli získané z makroštatistických údajov, zatiaľ čo iné (ako napríklad výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity, predajné ceny, výrobné náklady, ziskovosť, zamestnanosť a zásoby mlynov zaradených do vzorky) pochádzajú z vyplnených dotazníkov zaslaných výrobcami z Únie zaradenými do vzorky.

(63)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v období prešetrovania vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Spotreba v Únii a podiel na trhu

(64)

Napriek zvýšeniu spotreby v Únii o 4 % v období od HR 2012 do HR 2016 sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu významne znížil zo 71,4 % na 59,6 % (–17 %). Výrobné odvetvie Únie preto nedokázalo plne využiť výhodu zvýšenia spotreby v Únii do HR 2015 a jeho podiel na trhu sa v HR 2016 ešte viac znížil.

(65)

Odhadovaná výroba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 7

Výroba (v ekvivalente bielej ryže v tonách)

(66)

Odhadovaná výroba v Únii sa počas obdobia prešetrovania značne znížila, a to o 15 % v relatívnom vyjadrení a o 167 501 ton v absolútnom vyjadrení, z 1 111 772 ton na 944 271 ton.

(67)

Po konečnom poskytnutí informácií CRF tvrdila, že v údajoch o výrobe sa nezohľadnili zásoby nelúpanej a lúpanej ryže ani iné použitia nelúpanej alebo lúpanej ryže, a preto CRF spochybnila spoľahlivosť údajov o výrobe.

(68)

Ako možno vidieť v tabuľke 7, Komisia pri odhade výroby v Únii naozaj nebrala do úvahy zásoby. Účelom tohto odhadu však nebolo stanoviť presné množstvo výroby, ale skôr poukázať na trend. Negatívny trend viditeľný v tabuľke 7 ďalej potvrdzuje vývoj množstva výroby, ktorý nahlásil výrobca z Únie zaradený do vzorky, ako sa uvádza v tabuľke 8. Komisia vo svojom odhade predpokladala, že všetko zožaté množstvo v danom hospodárskom roku bolo spracované v tom istom roku, čiže v tomto teoretickom výpočte sa počiatočné a konečné zásoby suroviny vzájomne vynulovali. Komisia zastáva názor, že metodika použitá na odhad celkovej výroby v Únii je vhodná a že malé pripočítanie alebo odpočítanie zásob surovín nespracovaných v rámci daného hospodárskeho roku by nezmenilo výrobný trend za dané obdobie.

(69)

Pokiaľ ide o možné odpočítanie nelúpanej ryže na iné použitia z odhadovanej produkcie, Komisia nemala informácie o inom potenciálnom použití nelúpanej alebo lúpanej ryže nad rámec osiva, ktoré vo svojom výpočte odpočítala. Okrem toho, CRF svoje tvrdenie o iných možných použitiach nijako nepodložila, rovnako ani nepodložila svoje tvrdenia, podľa ktorých mali byť údaje použité Komisiou skreslené. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(70)

Výrobná kapacita výrobcov z Únie zaradených do vzorky, pokiaľ ide o dotknutý výrobok, takisto vykazovala klesajúci trend. Počas obdobia prešetrovania sa znížila o 10 %.

Tabuľka 8

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(71)

Využitie kapacity dotknutého výrobku sa znížilo zo 60,3 % na 54,3 %.

(72)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby (v tonách)

(73)

Hoci konečný stav zásob kolísal, počas obdobia prešetrovania sa zvýšil o 62 % z 12 378 ton na 20 002 ton. Výrobné odvetvie Únie nedokázalo znížiť objem konečného stavu zásob napriek rastúcemu dopytu (pozri odôvodnenie 45), keďže čelilo konkurenčným nízkym cenám dovozu z Kambodže a Mjanmarska/Barmy. Konečný stav zásob vyjadrený ako percentuálny podiel výroby sa počas obdobia prešetrovania takisto zvýšil, a to o 80 %.

(74)

Objem predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 10

Objem predaja (v tonách)

(75)

Objem predaja v Únii neprepojeným zákazníkom výrobcov z Únie sa znížil o 13 %. Celkový predaj v Únii celého výrobného odvetvia vykazuje mierne odlišný trend, ale s rovnakým výsledkom (konkrétne znížením o 13 %).

(76)

Po konečnom poskytnutí informácií CRF tvrdila, že Komisia nevysvetlila, ako vypočítala celkový objem predaja výrobcov z Únie, a neposkytla zdrojové údaje.

(77)

V reakcii na toto tvrdenie Komisia e-mailom z 11. januára 2024 potvrdila CRF, že všetky podkladové údaje, ktoré Komisia použila na určenie makroekonomických ukazovateľov, už boli sprístupnené všetkým zainteresovaným stranám 30. októbra 2023 v sprístupnenom spise (t23.005068) a v nadväznosti na niektoré pripomienky v druhej verzii z 20. decembra 2023 (t23.006965). Na základe údajov uvedených v dvoch uvedených spisoch Komisia vypočítala predaj v Únii odpočítaním objemu dovozu z tretích krajín od celkovej spotreby v Únii.

(78)

Vážený priemer jednotkovej predajnej ceny mlynov spracúvajúcich ryžu zaradených do vzorky, účtovanej neprepojeným zákazníkom v Únii, ich výrobné náklady a ziskovosť sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Predajná cena, výrobné náklady a ziskovosť

(79)

Výrobné náklady mlynov spracúvajúcich ryžu zaradených do vzorky sa počas obdobia prešetrovania značne zvýšili, a to o 6 % v HR 2015 a o 13 % v HR 2016.

(80)

Jednotkové ceny mlynov spracúvajúcich ryžu zaradených do vzorky sa počas obdobia prešetrovania zvýšili o 11 %. Zároveň sa počas toho istého obdobia výrobné náklady zvýšili o 13 %. Výrobné odvetvie Únie nedokázalo zvýšiť ceny v súlade s nárastom svojich výrobných nákladov, a preto sa na konci obdobia prešetrovania stalo stratovým.

(81)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania kolísala, keďže v HR 2012 dosiahla úroveň pokrytia nákladov, potom sa zvýšila, aby v HR 2014 dosiahla vrchol na úrovni 5,6 %, a následne zaznamenala klesajúci trend a v HR 2016 dosiahla – 1,2 % (pozri odôvodnenie 78). Tento trend je možné vysvetliť skutočnosťou, že výrobné odvetvie Únie nedokázalo dostatočne zvýšiť svoje ceny, aby pokrylo nárast nákladov, ako to vyplýva z uvedenej tabuľky.

(82)

Zamestnanosť sa počas obdobia prešetrovania vyvíjala takto:

Tabuľka 12

Zamestnanosť

(83)

Celkový počet zamestnancov sa počas obdobia prešetrovania znížil o 30 %.

(84)

Komisia nemá k dispozícii žiadne dôkazy o bankrotoch výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania.

(85)

Počas obdobia prešetrovania sa situácia výrobného odvetvia Únie zhoršila z hospodárskeho aj finančného hľadiska.

(86)

Výrobné odvetvie Únie nedokázalo využiť výhody z celkového 4 % zvýšenia spotreby a stratilo 17 % svojho podielu na trhu. Zároveň sa podiel na trhu zvýšil o 5,3 %, pokiaľ ide o dovoz z Kambodže, a o 3,9 %, pokiaľ ide o dovoz z Mjanmarska/Barmy. V absolútnom vyjadrení sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu znížil zo 71,4 % v HR 2012 na 59,6 % v HR 2016. Výroba, objemy predaja, využitie kapacity aj zamestnanosť sa znížili. Zvýšili sa aj zásoby, a to v dôsledku tlaku dovozu ryže indica z Kambodže a Mjanmarska/Barmy za ceny ešte nižšie, ako boli výrobné náklady mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu.

(87)

Výroba v Únii sa znížila o 15 %. Hospodárske ťažkosti sa teda prejavili najmä v strate objemu predaja a cenovom tlaku vyvíjanom kambodžským a mjanmarským/barmským dovozom. Výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa zvyšovali rýchlejším tempom, ako rástli jeho predajné ceny. V HR 2016 zaznamenali mlyny z Únie spracúvajúce ryžu straty v dôsledku značných objemov dovozu z Kambodže a Mjanmarska/Barmy za nízke ceny. Mlyny z Únie spracúvajúce ryžu museli predávať za cenu nižšiu ako výrobné náklady, inak by nemohli na trhu konkurovať.

(88)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie zaznamenalo zhoršenie svojej hospodárskej a finančnej situácie v zmysle článku 23 nariadenia o VSP.

(89)

Po poskytnutí informácií CRF predložila pripomienky, v ktorých vyjadrila obavy týkajúce sa spoľahlivosti určitých faktorov, najmä pokiaľ ide o podiel na trhu, celkový predaj v Únii, predajné ceny a ziskovosť, keďže nové údaje zhromaždené na účely opätovne otvoreného prešetrovania sa líšili alebo vykazovali iný trend ako hospodárske faktory v predmetnom nariadení.

(90)

Komisia považovala tieto porovnania za irelevantné, a preto tieto pripomienky zamietla, pretože, ako je vysvetlené v odôvodnení 8, predmetné nariadenie Všeobecný súd zrušil. Okrem toho, keďže definícia dotknutého výrobku, a teda výrobného odvetvia Únie, sa v oboch prešetrovaniach líšila, údaje použité na stanovenie rôznych hospodárskych faktorov sú takisto odlišné, a preto sa stali neporovnateľnými. V každom prípade príslušným právnym testom opätovne otvoreného prešetrovania nebolo stanoviť hospodársku situáciu mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu indica v porovnaní s mlynmi z Únie podľa pôvodného nariadenia, ale určiť, či výrobcovia z Únie podľa ich definície v odôvodnení 26 čelili hospodárskym ťažkostiam.

(91)

Keď Komisia stanovila, že mlyny z Únie spracúvajúce ryžu zaznamenali zhoršenie svojej hospodárskej a finančnej situácie v zmysle článku 23 nariadenia o VSP, preskúmala, či existuje príčinná súvislosť medzi dovozom dotknutého výrobku na jednej strane a závažnými ťažkosťami mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu na strane druhej. Komisia takisto analyzovala, či nie je možné závažné ťažkosti pripísať iným faktorom ako dovozu z Kambodže a Mjanmarska/Barmy.

(92)

Z nasledujúcej tabuľky a grafov jednoznačne vyplýva časová korelácia medzi vývojom dovozu z Kambodže a situáciou výrobného odvetvia Únie, ktorú dokazuje značná strata podielov na trhu spôsobujúca mlynom z Únie spracúvajúcim ryžu závažné ťažkosti.

Tabuľka 13a

Podiel na trhu

Graf 1a

Vývoj podielu na trhu (v percentách)

Graf 2a

Vývoj podielu na trhu (v tonách)

(93)

Objem dovozu z Kambodže sa počas obdobia prešetrovania zvýšil o viac ako 90 000 ton. Toto zvyšovanie dovozu z Kambodže bolo výrazne rýchlejšie ako zvyšovanie spotreby na trhu Únie (ktoré zodpovedalo 62 000 tonám, t. j. zvýšenie o 4 %) a bránilo výrobnému odvetviu Únie zvýšiť objem predaja v súlade so zvyšovaním spotreby.

(94)

Z nasledujúcej tabuľky a grafov jednoznačne vyplýva časová korelácia aj medzi vývojom dovozu z Mjanmarska/Barmy a situáciou výrobného odvetvia Únie, ktorú opäť dokazuje značná strata podielov na trhu spôsobujúca mlynom z Únie spracúvajúcim ryžu závažné ťažkosti.

Tabuľka 13b

Podiel na trhu

Graf 1b

Vývoj podielu na trhu (v percentách)

Graf 2b

Vývoj podielu na trhu (v tonách)

(95)

Objem dovozu z Mjanmarska/Barmy sa počas obdobia prešetrovania zvýšil o približne 60 000 ton. Toto zvyšovanie dovozu z Mjanmarska/Barmy bolo takmer na úrovni zvyšovania spotreby na trhu Únie (ktoré zodpovedalo celkovo 62 000 tonám, t. j. zvýšenie o 4 %) a bránilo výrobnému odvetviu Únie zvýšiť svoj objem v súlade so zvyšovaním spotreby.

(96)

Podiel Kambodže na trhu zvýšený o 5,3 percentuálneho bodu a podiel Mjanmarska/Barmy na trhu zvýšený o 3,9 percentuálneho bodu sa časovo zhodoval so stratou podielu výrobného odvetvia Únie na trhu o 11,8 percentuálnych bodov, pričom tento podiel klesol konkrétne zo 71,4 % v HR 2012 na 59,6 % v HR 2016. Toto zvýšenie podielu dovozu za nízke ceny na trhu bolo preto na úkor výrobného odvetvia Únie.

(97)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 45 a odôvodneniach 92 až 96, zvýšenie úrovne spotreby ku koncu obdobia prešetrovania korelovalo s ešte vyšším a významnejším zvýšením dovozu dotknutého výrobku tak z Kambodže, ako aj Mjanmarska/Barmy. Tento prudký nárast dovozu za nízke ceny, ktorý ťažil z rastúcej spotreby, nasýtil trh Únie a znížil podiel mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu na trhu, pretože tie nedokázali konkurovať dovozným cenám, ktoré boli ešte nižšie než ich výrobné náklady.

(98)

Nárast dovozu bol preto naozaj dôsledkom jeho nízkych cien. Dovozná cena dotknutého výrobku bola počas obdobia prešetrovania neustále nižšia ako priemerná predajná cena podobného a priamo konkurenčného výrobku. Okrem toho aj priemerná dovozná cena bola počas obdobia prešetrovania oveľa nižšia ako priemerné výrobné náklady mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu. V nasledujúcej tabuľke sa uvádza podrobný cenový rozdiel medzi kambodžskou a mjanmarskou/barmskou dovoznou cenou a predajnou cenou a výrobnými nákladmi výrobného odvetvia Únie:

Tabuľka 14

Porovnanie cien a nákladov

(99)

Cenový rozdiel medzi kambodžskou dovoznou cenou a predajnou cenou výrobného odvetvia Únie sa zvýšil zo 17 % v HR 2012 na 30 % v HR 2016, pričom rozdiel medzi mjanmarskou/barmskou dovoznou cenou a predajnou cenou výrobného odvetvia Únie sa zvýšil zo 41 % v HR 2012 na 49 % v HR 2016. Tento dovoz z dotknutých krajín za nízke ceny spôsobil významné stlačenie cien. V dôsledku toho nemohli mlyny z Únie spracúvajúce ryžu zvýšiť v HR 2016 predajnú cenu dostatočne na to, aby pokryli svoje výrobné náklady, čo vyvíjalo ďalší tlak na ich finančnú výkonnosť, a preto na konci obdobia prešetrovania zaznamenali straty.

(100)

Na základe uvedeného dospela Komisia k záveru, že medzi dovozom z dotknutých krajín a závažnými ťažkosťami, ktoré zaznamenalo výrobné odvetvie Únie, existuje príčinná súvislosť.

(101)

Po konečnom poskytnutí informácií CRF tvrdila, že Komisia konštatovala závažné ťažkosti na základe súhrnného vyhodnotenia objemu a cenového vplyvu dovozu ryže z Kambodže a Mjanmarska/Barmy.

(102)

Komisia usúdila, že v konečnom poskytnutí informácií riadne preskúmala účinky objemu a ceny dovozu ryže z Kambodže a Mjanmarska/Barmy tak osobitne, ako aj súhrnne. V záujme jasnosti však Komisia prehodnotila svoj postup v záujme jasného odlíšenia účinkov dovozu z Kambodže od účinkov dovozu z Mjanmarska/Barmy. Na tento účel Komisia 29. januára 2024 zaslala dodatočné čiastočné poskytnutie informácií (ďalej len „dodatočné čiastočné poskytnutie informácií“) CRF obmedzené na výsledok posúdenia závažných ťažkostí výrobného odvetvia Únie (oddiel 3 nariadenia) a umožnila predkladať pripomienky.

(103)

Po dodatočnom čiastočnom konečnom poskytnutí informácií sa CRF domnievala, že Komisia jednak nevykonala samostatné posúdenie vo vzťahu ku kambodžskému objemu a cenám ryže indica a k ich účinkom na trh Únie a jednak mala zverejniť celý druhý všeobecný informačný dokument, a nielen výsledok prehodnotenia výrobného odvetvia Únie.

(104)

Pokiaľ ide o tvrdenie o súhrnnom vyhodnotení, Komisia zamietla tvrdenie CRF po prvé preto, že Komisia vykonala samostatnú analýzu vplyvu kambodžských dovozných objemov a cien na trh Únie oddelenú od analýzy týkajúcej sa Mjanmarska/Barmy, a po druhé preto, že CRF neodôvodnila, prečo a ako Komisia nevykonala riadnu individuálnu analýzu vzhľadom na to, že v nej boli prítomné všetky jednotlivé ukazovatele.

(105)

Pokiaľ ide o druhú časť tvrdenia CRF týkajúcu sa celého nového druhého všeobecného informačného dokumentu, Komisia v reakcii na pripomienku CRF týkajúcu sa neexistencie samostatnej analýzy dovozu z Kambodže a Mjanmarska/Barmy v záujme jasnosti považovala za vhodné poskytnúť druhé poskytnutie informácií len tej časti, na ktorú sa vzťahuje tvrdenie CRF týkajúce sa súhrnného vyhodnotenia, a preto, že ďalej zdôraznila individuálnu analýzu týkajúcu sa Kambodže a Mjanmarska/Barmy, pokiaľ ide o zhoršenie hospodárskych a/alebo finančných podmienok výrobcov z Únie.

(106)

Komisia dospela najmä k záveru, že dovoz z Kambodže bol v porovnaní s dovozom z Mjanmarska/Barmy z hľadiska objemu väčší, dosiahol vyšší podiel na trhu a jeho cena bola nižšia ako bielená ryža indica výrobcov z Únie. Okrem toho, hoci bol objem dovozu z Mjanmarska/Barmy nižší ako dovoz z Kambodže, bol za ešte nižšie ceny ako dovoz z Kambodže. Je teda zrejmé, že či už posudzované spoločne alebo samostatne, oba zdroje dovozu spôsobili výrobcom z Únie vážne ťažkosti.

(107)

CRF tvrdila, že Komisia mala vo svojom konečnom poskytnutí informácií poskytnúť analýzu cenového podhodnotenia. CRF preto požiadala Komisiu, aby poskytla dodatočné konečné poskytnutie informácií, ktoré by obsahovalo chýbajúcu analýzu cenového podhodnotenia.

(108)

Komisia pripomenula, že v článku 22 ods. 1 nariadenia o VSP sa nevyžaduje žiadna analýza cenového podhodnotenia a odkazuje sa len na dovoz v „objeme a/alebo cenách“, ktorý spôsobuje závažne ťažkosti výrobcom podobných a priamo konkurujúcich výrobkov z Únie.

(109)

Všeobecný súd okrem toho v bode 113 rozsudku výslovne uznal, že v nariadení o VSP sa nestanovuje výslovná povinnosť vykonať analýzu cenového podhodnotenia alebo metódy výpočtu, pokiaľ ide o určenie účinku dovozu. Všeobecný súd dospel v bode 115 rozsudku k záveru, že existuje niekoľko metód analýzy na preskúmanie toho, či sú splnené podmienky stanovené v článkoch 22 a 23 nariadenia o VSP, a Komisia má pri výbere metódy výpočtu, ktorou musí overiť, či sú tieto podmienky splnené, určitú mieru voľnej úvahy.

(110)

V súlade s uvedenými skutočnosťami sa Komisia v tomto opätovne otvorenom prešetrovaní rozhodla nevykonať analýzu cenového podhodnotenia, ale porovnať vývoj cien dotknutého výrobku a podobných a priamo konkurenčných výrobkov a výrobné náklady výrobcov z Únie. Komisia usúdila, že analýza porovnania cien a nákladov uvedená v tabuľke 14 je vhodnou metódou na posúdenie závažných ťažkostí výrobcov z Únie. Žiadosť o vykonanie analýzy podhodnotenia sa preto zamieta.

(111)

Komisia takisto posúdila, či mohli k závažným ťažkostiam mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu prispieť aj iné faktory. Komisia v prvom rade preskúmala dosah dovozu z tretích krajín na hospodárske a finančné zhoršenie situácie mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu.

(112)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 15

Dovoz z iných tretích krajín

(113)

Dovoz zo všetkých tretích krajín (ktorý predstavuje 50 % celkového dovozu dotknutého výrobku do Únie) okrem dotknutých krajín sa počas posudzovaného obdobia v absolútnom vyjadrení zvýšil o 19 % a jeho podiel na trhu sa zvýšil o 2,6 % (percentuálne podiely vychádzajú z údajov v ekvivalente bielenej ryže).

(114)

Aj keď pokles podielov na trhu Únie môže čiastočne vysvetliť dovoz z iných tretích krajín, zvýšenie podielu dovozu týchto iných tretích krajín na trhu o 2,6 percentuálneho bodu (zo 17,6 % na 20,2 %), a to aj kumulatívne, je nižšie ako zvýšenie podielu Kambodže na trhu, 5,3 % (z 10,9 % na 16,2 %) a zvýšenie podielu Mjanmarska/Barmy na trhu o 3,9 % (z 0,1 % na 4,0 %) (pozri tabuľku 4).

Graf 3

Porovnanie cien a nákladov

(115)

Na základe podrobnej analýzy dovozu z tretích krajín Komisia konštatovala, že hlavné vyvážajúce krajiny ako Thajsko, India a Pakistan (tvoriace v poslednom roku prešetrovania 41 % celkového dovozu ryže indica do Únie) majú podstatne vyššie priemerné ceny dotknutého výrobku ako dovoz z Kambodže a Mjanmarska/Barmy, ako aj predajné ceny Únie. Dovoz z týchto hlavných vyvážajúcich krajín preto nespôsobuje závažné ťažkosti výrobcom z Únie.

(116)

Cenový rozdiel medzi dovozom zo všetkých tretích krajín a dovozom z Kambodže a Mjanmarska/Barmy takisto prispieva k záveru, že nižšie ceny značných objemov dovozu umožnili počas obdobia prešetrovania Mjanmarsku/Barme a Kambodži rýchlo zvýšiť vývoz do Únie, čo spôsobilo mlynom z Únie spracúvajúcim ryžu závažné hospodárske aj finančné ťažkosti. Komisia konštatuje, že dovoz z Kambodže, Mjanmarska/Barmy, Thajska, Indie a Pakistanu predstavoval počas obdobia prešetrovania od 89 % do 92 % celkového dovozu. Ako sa však uvádza v odôvodnení 51, celkový objem dovozu z Kambodže predstavoval počas obdobia prešetrovania približne 42 % celkového podielu na dovoze. Podiel Mjanmarska/Barmy predstavuje 6,5 %.

(117)

Na tomto základe dospela Komisia k záveru, že hoci dovoz zo všetkých tretích krajín mohol v obmedzenej miere prispieť k zhoršeniu ekonomickej situácie výrobného odvetvia Únie, príčinná súvislosť zistená pri dovoze z Kambodže ani Mjanmarska/Barmy nie je týmto konštatovaním nijako oslabená.

(118)

Po konečnom poskytnutí informácií CRF tvrdila, že z dôvodu absencie analýzy vplyvu ryže japonica na mlyny z Únie spracúvajúce ryžu indica je celá analýza príčinných súvislostí chybná. Okrem toho CRF tvrdila, že mlyny spracúvajúce ryžu používajú rovnaké stroje na brúsenie ryže indica a ryže japonica a je preukázanou skutočnosťou, že mlyny môžu ľahko prejsť z jedného druhu ryže na druhý. CRF ďalej tvrdila, že Komisia by mala poskytnúť doplňujúcu analýzu trhu s ryžou japonica, v ktorej sa posúdi objem výroby, kapacita využitia, zisk a zamestnanosť.

(119)

Komisia konštatovala, že CRF nepodložila svoje tvrdenie, podľa ktorého Komisia mala doplniť svoju analýzu príčinných súvislostí o posúdenie trhu s ryžou japonica. CRF nad rámec uvedeného jednoduchého vyhlásenia nepredložila žiadny dôkaz o relevantnosti vývoja trhu s bielenou ryžou japonica z hľadiska hospodárskej situácie výrobcov bielenej ryže indica z Únie. Okrem toho aj za predpokladu, že mlyny môžu ľahko prechádzať z ryže indica na ryžu japonica a naopak, z údajov preskúmaných Komisiou vyplýva, že nedošlo k žiadnej úprave, keďže výrobné odvetvie Únie zaznamenalo závažne ťažkosti z dôvodu dovozu ryže indica. Inými slovami, aj keď sa výroba ryže japonica v HR 2015 a HR 2016 po poklese v období HR 2012 až 2014 zvýšila, tento vývoj neoslabuje príčinnú súvislosť zistenú medzi dovozom ryže indica a zistenými závažnými ťažkosťami. Toto tvrdenie sa preto zamieta ako nepodložené.

(120)

CRF tvrdila, že medzi vývojom dovozu a zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie z hľadiska ziskovosti od roku 2015/2016 do roku 2016/2017 neexistuje časová zhoda.

(121)

Komisia konštatovala, že CRF vyňala jeden rok z obdobia prešetrovania a prezentovala ho izolovane, a teda bez ohľadu na existujúce súvislosti. Posúdenie závažných ťažkostí sa však zaoberá trendmi v niekoľkých po sebe nasledujúcich rokoch, ako sa stanovuje v článku 10 ods. 1 písm. c) delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1083/2013. O závažných ťažkostiach a ich príčinách môžu poskytnúť spoľahlivý obraz len trendy a ich uvedenie do súvzťažnosti počas takéhoto dlhšieho obdobia. Pohľad na trendy za celé obdobie prešetrovania umožňuje, aby prešetrujúci orgán nebol uvedený do omylu odľahlými hodnotami, akou je napríklad aj údaj, o ktorý sa opierala CRF vo svojom argumente.

(122)

Komisia okrem toho preukázala, že pri pohľade na trendy za celé obdobie prešetrovania je jasné, že dovoz z Kambodže sa od HR 2014 zvýšil o viac ako 50 % (pozri tabuľku 2 nariadenia) a jeho podiel na trhu sa zvýšil takmer o 5 percentuálnych bodov. Všetky hlavné ukazovatele stavu výrobného odvetvia Únie zároveň vykazovali výrazný pokles (pozri odôvodnenie 66 týkajúce sa výroby, odôvodnenie 71 týkajúce sa využitia kapacity, odôvodnenie 82 týkajúce sa zamestnanosti a odôvodnenie 75 týkajúce sa predaja). Komisia preto jasne stanovila časovú zhodu medzi zvýšením dovozu z Kambodže a podielmi na trhu a zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie. Tvrdenie sa preto zamieta.

(123)

Komisia stanovila príčinnú súvislosť medzi závažnými ťažkosťami, ktoré zaznamenalo výrobné odvetvie Únie, a dovozom z oboch krajín posudzovaných samostatne, a teda z Kambodže aj z Mjanmarska/Barmy. Komisia posudzovala aj iné faktory, najmä dovoz z iných tretích krajín, ktoré mohli prispieť k týmto ťažkostiam. Komisia v tomto ohľade zistila, že dovoz z tretích krajín neoslabil príčinnú súvislosť, takže naďalej existuje skutočná príčinná súvislosť medzi dovozom z Kambodže a aj dovozom z Mjanmarska/Barmy a závažnými ťažkosťami mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu. Vzhľadom na to Komisia dospela k záveru, že žiaden z uvedených faktorov, ktoré vplývajú na situáciu mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu, neoslabuje súvislosť medzi objemom dovozu, predovšetkým z Kambodže, a kambodžskými a mjanmarskými/barmskými cenami a závažnými ťažkosťami, ktoré zaznamenali mlyny z Únie spracúvajúce ryžu.

(124)

Po konečnom poskytnutí informácií CRF tvrdila, že Komisia neposkytla všetky základné skutočnosti a úvahy, ktorých sprístupnenie Všeobecný súd Komisii nariadil, čím porušila jej právo na obhajobu.

(125)

Komisia toto tvrdenie zamietla ako nepodložené. Komisia v skutočnosti zverejnila všetky základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých dospela k záveru, že ryža indica sa dovážala z Kambodže a Mjanmarska/Barmy v objemoch a za ceny, ktoré výrobnému odvetviu Únie spôsobili závažne ťažkosti, a preto sú ochranné opatrenia opodstatnené. Komisia konkrétne prostredníctvom záznamu do spisu z 30. októbra 2023 poskytla všetky údaje a metodiku, ktoré použila na výpočet ukazovateľov spotreby a ujmy. Okrem toho v nadväznosti na počiatočné pripomienky CRF k záznamu ho Komisia zrevidovala a v čase konečného poskytnutia informácií ho opäť sprístupnila v revidovanom formáte. Okrem toho Komisia na žiadosť CRF predĺžila lehotu na predkladanie pripomienok ku konečnému poskytnutiu informácií z 3. januára 2024 do 8. januára 2024, čím poskytla CRF ďalších päť dní na pripomienkovanie nad rámec zákonom stanovených štrnástich kalendárnych dní. Pokiaľ ide o výpočty cenového podhodnotenia, ako je vysvetlené v odôvodneniach 107 až 109, Komisia sa rozhodla nevykonať výpočet cenového podhodnotenia, a preto v tejto súvislosti nebolo potrebné poskytnúť informácie. Komisia sa preto domnieva, že právo strán na obhajobu bolo dodržané a opačné tvrdenie CRF sa zamieta.

(126)

CRF ďalej tvrdila, že pred Všeobecným súdom uviedla niekoľko ďalších žalobných dôvodov, ktoré neboli riešené, a teda ani Všeobecný súd ich nezamietol, čo poukazuje na ďalšie protiprávnosti v pôvodnej analýze Komisie. Podľa CRF tieto žalobné dôvody prednesené pred Všeobecným súdom naďalej zneplatňujú súčasnú analýzu Komisie.

(127)

Komisia toto tvrdenie zamietla ako nepodložené najmä preto, že CRF nevysvetlila a nepodložila, ako boli tvrdenia, ktoré uviedla pred Všeobecným súdom, relevantné pre predmetné prešetrovanie.

(128)

Okrem toho, keďže niektoré pripomienky CRF doručené po konečnom poskytnutí informácií viedli k revízii súhrnného vyhodnotenia vykonaného Komisiou, Komisia 28. januára 2024 zaslala CRF dodatočné čiastočné poskytnutie informácií a sprístupnila ho všetkým zainteresovaným stranám. Len CRF predložila k dodatočnému čiastočnému poskytnutiu informácií dodatočné pripomienky, ktoré sa riešili v odôvodneniach 102 až 105.

(129)

Dospelo sa k záveru, že ryža indica z Kambodže a Mjanmarska/Barmy sa dovážala v objemoch a za ceny, ktoré spôsobovali závažné ťažkosti výrobnému odvetviu Únie, a ochranné opatrenia sú teda opodstatnené.

(130)

Podľa článku 22 nariadenia o VSP by sa teda mali potvrdiť clá podľa Spoločného colného sadzobníka vo výške 175 EUR/t, ktoré by sa mali opätovne zaviesť na obdobie od 18. januára 2019 do 18. januára 2020, pričom by malo nasledovať postupné znižovanie v roku 2 (150 EUR/t) a v roku 3 (125 EUR/t).

(131)

Komisia sa domnieva, že analýzou a závermi tohto prešetrovania sa v plnej miere odstránia chyby zistené Všeobecným súdom, a zastáva názor, že uplatnenie pravidiel tak, ako ich vysvetľuje Všeobecný súd, opodstatňuje opätovné uloženie opatrení.

(132)

Komisia potvrdzuje, že ochranné opatrenia by sa mali v tomto období postupne liberalizovať tak, ako sa uvádza v predmetnom nariadení. Hlavným cieľom nariadenia o VSP je v skutočnosti pomôcť rozvojovým krajinám v ich snahe znížiť chudobu a podporovať dobrú správu vecí verejných a trvalo udržateľný rozvoj tak, že im prostredníctvom medzinárodného obchodu pomôže vytvoriť najmä pracovné miesta a dodatočné príjmy a pomôže pri industrializácii. Osobitným opatrením „Všetko okrem zbraní“ (ďalej len „EBA“, z angl. Everything But Arms), ako je stanovené v nariadení o VSP, sa najchudobnejším a najslabším krajinám sveta pomáha využívať obchodné príležitosti. Tieto krajiny majú do značnej miery podobný hospodársky profil. V dôsledku nízkej a nediverzifikovanej vývoznej základne sú zraniteľné, a preto využívajú určitú ochranu na základe nariadenia o VSP, napríklad výnimku z odstupňovania výrobkov a z uplatňovania automatických ochranných opatrení.

(133)

Komisia preto potvrdzuje, že v prípade zvýhodnených krajín v rámci opatrenia EBA je opodstatnené postupné znižovanie sadzby cla počas obdobia troch rokov, ako sa uvádza ďalej.

(134)

Postupné znižovanie takisto postačuje na zvládnutie zhoršenia hospodárskej a finančnej situácie mlynov z Únie spracúvajúcich ryžu.

(135)

Vzhľadom na to považuje Komisia za vhodné opätovne zaviesť toto clo na obdobie troch rokov.

(136)

Keďže Komisia potvrdila, že clá na dovoz z Kambodže a Mjanmarska/Barmy by mali zostať zavedené v období od 18. januára 2019 do 18. januára 2022, colné orgány by mali zamietnuť všetky žiadosti o vrátenie ciel,

(137)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru pre všeobecné preferencie, ako sa uvádza v článku 39 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 978/2012,