(1)

Cieľom námornej politiky Únie je vysoká úroveň bezpečnosti a ochrana životného prostredia. Tento cieľ možno dosiahnuť dodržiavaním medzinárodných dohovorov, kódexov a rezolúcií pri súčasnom zachovaní slobody plavby podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve.

(2)

V Medzinárodnom dohovore o zabránení znečisťovaniu z lodí (ďalej len „dohovor MARPOL 73/78“) Medzinárodnej námornej organizácie (ďalej len „IMO“) sa stanovujú všeobecné zákazy vypúšťania z lodí na mori, upravujú sa v ňom však aj podmienky, za ktorých sa môžu určité látky vypúšťať do morského prostredia. Dohovor MARPOL 73/78 obsahuje výnimky pre vypúšťanie znečisťujúcich látok, na ktoré sa vzťahujú jeho prílohy, ktoré sa nemá považovať za porušenie predpisov, ak sú splnené stanovené podmienky. Podľa uvedených príloh sa výnimky neuplatňujú na prípady, v ktorých tí, ktorí sú zodpovední za škodu, konali buď s úmyslom spôsobiť škodu, alebo z nedbanlivosti a s vedomím, že následkom bude pravdepodobne škoda.

(3)

Od prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES (3) boli dohovor MARPOL 73/78 a prílohy k nemu predmetom dôležitých zmien, ktorými sa pre vypúšťanie látok z lodí do mora zaviedli prísnejšie normy a zákazy. Uvedené zmeny, ako aj poznatky získané z vykonávania smernice 2005/35/ES by sa mali zohľadniť.

(4)

Hoci všeobecným cieľom tejto smernice je zaviesť dôležité zmeny dohovoru MARPOL 73/78 do práva Únie, aktuálne a úplné znenie dohovoru MARPOL 73/78 a súvisiacich príloh nie je verejne dostupné. Pre odvetvie, občanov a správne orgány je preto problémom získať riadny prístup k zneniu dohovoru MARPOL 73/78 a iných podobných dohovorov IMO.

(5)

Členské štáty by mali v rámci IMO pracovať na tom, aby verejnosti bezplatne sprístupnili plné a aktuálne znenie dohovorov IMO vrátane dohovoru MARPOL 73/78 a jeho príloh.

(6)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/883 (4) sa zabezpečuje, že odpad z lodí sa vykladá v prístavoch Únie, kde sa zbiera v príslušných prístavných zberných zariadeniach. Presadzovanie smernice (EÚ) 2019/883 je spolu so smernicou 2005/35/ES kľúčovým nástrojom pri predchádzaní znečisťovaniu z lodí. S cieľom zabezpečiť účinný, integrovaný a koherentný systém presadzovania vzhľadom na ustanovenia smernice (EÚ) 2019/883 o vykladaní odpadu v prístavných zberných zariadeniach by sa mala zmeniť smernica 2005/35/ES s cieľom rozšíriť rozsah jej pôsobnosti na prílohy IV až VI k dohovoru MARPOL 73/78, s cieľom odradzovať lode od nezákonného vypúšťania znečisťujúcich látok do mora namiesto toho, aby ich vykladali v prístavných zberných zariadeniach v súlade so smernicou (EÚ) 2019/883.

(7)

Smernica (EÚ) 2019/883 vo svojom rozsahu pôsobnosti nezahŕňa prílohu III k dohovoru MARPOL 73/78, pretože balený tovar sa nekategorizuje ako odpad; preto sa v prístavných zberných zariadeniach zvyčajne nevykladá. Nemožno však vylúčiť, že škodlivé látky prepravované v balenej forme by sa mohli nezákonne vypúšťať do mora. Rozsah pôsobnosti smernice 2005/35/ES by sa preto mal rozšíriť tak, aby zahŕňal prílohu III k dohovoru MARPOL 73/78. Preto by sa podľa smernice 2005/35/ES malo zakázať vypúšťanie škodlivých látok, pokiaľ príslušné orgány nezistia, že takéto vypúšťanie bolo nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti lode alebo záchranu života na mori. V tejto súvislosti vypúšťanie uvedené v tejto smernici nezahŕňa zhadzovanie podľa Londýnskeho dohovoru z roku 1972 o predchádzaní znečisťovaniu morí zhadzovaním odpadu a iných látok do mora a jeho protokolu z roku 1996.

(8)

V dohovore MARPOL 73/78 sú emisie z lodí zahrnuté do vymedzenia vypúšťania v článku 2. V prílohe VI k dohovoru MARPOL 73/78 sa rieši ochrana pred znečisťovaním ovzdušia z lodí. Podľa prílohy VI a príslušných usmernení IMO týkajúcich sa systémov na čistenie výfukových plynov (rezolúcia Výboru pre ochranu morského prostredia MEPC.340(77)) je možné používanie týchto systémov loďami ako alternatívnej metódy dodržiavania predpisov na zníženie emisií oxidov síry (SOx). V prílohe VI k dohovoru MARPOL 73/78 sa regulujú zvyšky zo systémov na čistenie výfukových plynov zákazom ich vypúšťania na mori a požiadavkou, aby sa vykladali v príslušných prístavných zberných zariadeniach. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/802 (5) sa do práva Únie zavádzajú medzinárodné normy SOx, zatiaľ čo smernicou (EÚ) 2019/883 sa zabezpečuje, aby sa zvyšky zo systémov na čistenie výfukových plynov vykladali v prístavných zberných zariadeniach. Keďže zvyšky zo systémov na čistenie výfukových plynov spôsobujú znečistenie morského prostredia, v prípade nezákonného vypúšťania by sa mali uplatňovať sankcie stanovené v smernici 2005/35/ES.

(9)

„Vypúšťaná voda“ v zmysle vymedzenia v obežníku MEPC.1/Circ.899 a rezolúcii MEPC.340(77) sa môže vypúšťať priamo cez palubu, ak spĺňa kritériá kvality vypúšťanej vody stanovené v usmerneniach IMO pre systémy na čistenie výfukových plynov. Voda vypúšťaná zo systémov na čistenie výfukových plynov by však mohla mať vplyv na ekosystém, hoci je v súlade s dohovorom MARPOL 73/78. V tom prípade môže členský štát uložiť reštrikcie alebo obmedzenia, ktoré môžu byť založené na hodnotení vykonanom s použitím metodiky posudzovania rizík a vplyvu, ktorá je súčasťou usmernení vypracovaných IMO a odporúčaných zo strany Výboru pre ochranu morského prostredia (MEPC). V takom prípade „vypúšťaná voda“ spôsobuje znečistenie morského prostredia, pričom v prípade nezákonného vypúšťania by sa mali uplatňovať správne sankcie stanovené v smernici 2005/35/ES s náležitým prihliadnutím na obežník MEPC.1/Circ.883/Rev.1.

(10)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 (6) sa zabezpečuje spoločné vymedzenie trestných činov proti životnému prostrediu a dostupnosť účinných, primeraných a odrádzajúcich trestných sankcií za závažné trestné činy v oblasti životného prostredia. Smernica 2005/35/ES bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES (7), ktorou sa zaviedli trestné sankcie za určité porušenia smernice 2005/35/ES, ktoré teraz patria do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2024/1203. Ustanovenia smernice 2005/35/ES, ktoré sa doplnili alebo nahradili smernicou 2009/123/ES, by sa preto mali vypustiť.

(11)

Správnymi sankciami, ktoré sa zaviedli pri transpozícii smernice 2005/35/ES, by nemala byť dotknutá smernica (EÚ) 2024/1203. Členské štáty by mali v súlade so svojím vnútroštátnym právom vymedziť rozsah presadzovania správneho a trestného práva, pokiaľ ide o trestné činy v oblasti znečistenia z lodí. Táto smernica nebráni členským štátom, aby prijali prísnejšie opatrenia v súlade s právom Únie a medzinárodným právom tým, že stanovia správne alebo trestné sankcie v súlade so svojím vnútroštátnym právom. Pri uplatňovaní vnútroštátneho práva, ktorým sa transponuje smernica 2005/35/ES, by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa pri ukladaní trestných sankcií a správnych sankcií dodržiavali zásady Charty základných práv Európskej únie vrátane zásady ne bis in idem, pričom sa v relevantných prípadoch náležite zohľadnení zásada „znečisťovateľ platí“.

(12)

Sankcie stanovené v smernici 2005/35/ES by sa mali posilniť zabezpečením jednotného uplatňovania správnych sankcií v celej Únii. S cieľom posilniť odrádzajúci účinok sankcií uložených za priestupky v oblasti znečisťovania z lodí by takéto správne sankcie mali mať prinajmenšom formu pokút uložených lodnej spoločnosti, ktorá bola uznaná za zodpovednú. V tejto súvislosti je lodnou spoločnosťou vlastník lode alebo akákoľvek iná organizácia alebo osoba, ako je manažér alebo nájomca lode bez posádky, ktorá prevzala zodpovednosť za prevádzku lode od vlastníka lode v súlade s Medzinárodným kódexom pre bezpečnostný manažment lodí a ochranu pred znečistením (ďalej len „kódex ISM“) (8) vykonaným v práve Únie na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 336/2006 (9). V smernici 2005/35/ES by sa malo uznať, že riadením lode môže registrovaný vlastník poveriť iný subjekt, ktorý by potom mal byť v prvom rade zodpovedný za nevykonávanie svojich povinností podľa kódexu ISM, aby sa zabezpečilo, že sa predíde poškodeniu životného prostredia alebo že sa prevádzka na lodi pridelí kvalifikovanému personálu. Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právne predpisy Únie, by sa rozhodnutia týkajúce sa sankcií, ktoré sa majú uplatniť, mali prijímať v rámci rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych systémov presadzovania správneho a trestného práva. Pokiaľ ide o trestné sankcie, povinnosti členských štátov sú stanovené v smernici (EÚ) 2024/1203. Táto smernica sa preto vzťahuje len na správne sankcie a nevzťahuje sa na trestné konania proti fyzickým alebo právnickým osobám podľa vnútroštátneho práva.

(13)

Uznávajúc, že z dôvodu vnútroštátneho ústavného práva niektoré členské štáty nemôžu dodržiavať požiadavku týkajúcu sa správnych sankcií, členské štáty môžu uplatňovať ustanovenia tejto smernice o správnych sankciách takým spôsobom, pri ktorom sankcie iniciuje príslušný orgán a ukladajú ich príslušné vnútroštátne súdy, pričom zabezpečia dodržanie súladu s požiadavkou na účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Kedykoľvek sa v tejto smernici odkazuje na správne sankcie, budú tieto členské štáty uplatňovať sankcie v zmysle svojho vnútroštátneho právneho systému.

(14)

Z povinnej alebo plánovanej inšpekcie štátnej prístavnej kontroly vykonanej podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES (10) by mohli vyplynúť nezrovnalosti a informácie. Nezrovnalosti by sa mohli zistiť aj v súvislosti s vykladaním odpadu z lodí alebo jeho oznámením, ako sa vyžaduje podľa smernice (EÚ) 2019/883, alebo v súvislosti s nedodržiavaním kritérií používania systémov na čistenie výfukových plynov prevádzkovaných ako metódy znižovania emisií stanovené v prílohe II k smernici (EÚ) 2016/802, ako aj informáciami týkajúcimi sa možného nezákonného vypúšťania z lode získanými prostredníctvom postupov stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (11) vrátane akýchkoľvek dôkazov alebo predpokladaných dôkazov o vypúšťaní ropy alebo iných porušeniach dohovoru MARPOL 73/78 oznámených členskému štátu alebo informáciami o udalostiach alebo nehodách nahlásených kapitánom lode a akýmikoľvek inými informáciami od osôb zapojených do prevádzky lode vrátane lodivodov.

(15)

V rámci inšpekcie štátnej prístavnej kontroly by sa mohli zistiť nezrovnalosti alebo informácie, ktoré vedú k podozreniu, že došlo k nezákonnému vypúšťaniu. V takom prípade nemusí byť nová inšpekcia potrebná alebo dostatočne účinná. Členský štát by namiesto toho mohol prijať iné vhodné opatrenia, ako je zadržanie lode, začatie príslušného konania alebo prijatie nápravných opatrení.

(16)

Pri určovaní výšky sankcií, ktoré sa majú uložiť znečisťovateľovi, by vnútroštátne správne a súdne orgány mali zohľadňovať všetky relevantné okolnosti vrátane opakovaného znečisťovania z lodí. Vzhľadom na rôznorodý charakter znečisťujúcich látok, na ktoré sa vzťahuje smernica 2005/35/ES, a dôležitosť jednotného uplatňovania sankcií v celej Únii na základe cezhraničného charakteru regulovaného konania by sa mala ďalšia aproximácia a účinnosť výšky sankcií podporovať prostredníctvom výmen informácií o kritériách na stanovenie a uplatňovanie sankcií za vypúšťanie rôznych znečisťujúcich látok. S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie sankcií a dosiahnuť ciele tejto smernice je nevyhnutné uľahčiť výmenu skúseností a najlepších postupov medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov. Komisia by navyše na základe poznatkov získaných z takýchto výmen mohla navrhnúť konkrétnejšie usmernenia, a to aj pokiaľ ide o špecifické druhy znečisťujúcich látok a citlivé problémové oblasti.

(17)

Ak má členský štát podozrenie, že loď, ktorá sa dobrovoľne nachádza v jeho prístave alebo v príbrežnom termináli, sa dopustila nezákonného vypúšťania, mala by sa vykonať vhodná kontrola na zistenie okolností. S cieľom pomôcť členským štátom pri plnení ich povinností podľa smernice 2005/35/ES vykonávať kontroly takýchto lodí sa v prílohe I k smernici 2005/35/ES poskytuje orientačný zoznam nezrovnalostí alebo informácií, ktoré by mali príslušné orgány v závislosti od prípadu zohľadniť pri určovaní toho, či by sa loď mala považovať za podozrivú.

(18)

Sprievodné opatrenia pre spoluprácu a povinnosti členských štátov týkajúce sa podávania správ neboli dostatočné na to, aby umožnili úplnú analýzu toho, či znečisťovatelia čelia účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám, a na to, aby Komisia disponovala primeranými údajmi na monitorovanie vykonávania smernice 2005/35/ES. S cieľom zabezpečiť účinné a konzistentné presadzovanie smernice 2005/35/ES by sa mala prostredníctvom posilnenej spolupráce umožniť výmena informácií, skúseností a najlepších postupov, pričom by sa malo zabezpečiť, aby sa Komisii sprístupnili primerané údaje s cieľom umožniť riadne monitorovanie vykonávania smernice 2005/35/ES.

(19)

Členské štáty majú na zlepšenie informácií potrebných na účinné vykonávanie tejto smernice k dispozícii príslušné mechanizmy podávania správ, ako je podávanie správ v rámci regionálnych morských dohovorov a iných dohôd o regionálnej spolupráci, akými sú napríklad Bonnská dohoda, Sieť vyšetrovateľov a prokurátorov pre oblasť Severného mora a Sieť prokurátorov pre environmentálnu trestnú činnosť v regióne Baltského mora.

(20)

Existujúca satelitná služba „CleanSeaNet“, ktorá orgánom členských štátov oznamuje možné nezákonné vypúšťanie, by sa mala ešte viac rozšíriť, aby zahŕňala informácie o ďalších znečisťujúcich látkach podľa rozsahu pôsobnosti smernice 2005/35/ES. Informácie týkajúce sa možného alebo skutočného vypúšťania, ktoré nahlasujú členské štáty v súlade so smernicou 2005/35/ES, a iných databáz Únie o námornej bezpečnosti, ako je systém Únie na výmenu námorných informácií zriadený smernicou 2002/59/ES (ďalej len „SafeSeaNet“) a inšpekčná databáza zriadená smernicou 2009/16/ES (ďalej len „THETIS“), by sa mali začleniť do reťazca presadzovania práva a distribuovať zapojeným vnútroštátnym orgánom v ľahko použiteľnom elektronickom formáte s cieľom uľahčiť ich včasnú reakciu na takéto potenciálne nezákonné vypúšťanie. Takéto informácie, keď sa týkajú skutočného alebo možného vypúšťania zvyškov zo systémov na čistenie výfukových plynov z lode, by sa mali automaticky ďalej distribuovať, napríklad prostredníctvom špeciálneho modulu systému THETIS zriadeného podľa vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/253 (12) (ďalej len „THETIS-EU“) s cieľom pomôcť členským štátom pri prijímaní opatrení na presadzovanie práva v súlade so smernicou (EÚ) 2016/802.

(21)

S cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie vykonávania tejto smernice všetkými členskými štátmi by mal každý členský štát do 66 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice zabezpečiť digitálnu analýzu všetkých výstrah s vysokou úrovňou spoľahlivosti. Všetky členské štáty by mali v tejto lehote takisto uviesť, či overujú uvedené výstrahy s vysokou úrovňou spoľahlivosti, ktoré každoročne posiela služba CleanSeaNet, pričom by sa mali usilovať overiť aspoň 25 % týchto výstrah s vysokou úrovňou spoľahlivosti. V tejto súvislosti znamená overenie akékoľvek následné opatrenia zo strany príslušných orgánov v nadväznosti na výstrahu, ktorú poslala služba CleanSeaNet, s cieľom určiť, či predmetná výstraha predstavuje nezákonné vypúšťanie. Ak členský štát výstrahu neoverí, mal by uviesť dôvody, prečo tak neurobil.

(22)

„Výstrahy s vysokou úrovňou spoľahlivosti“ by sa mali chápať ako zistenia výstrah triedy A služby CleanSeaNet, ak sa týkajú možného vypúšťania znečisťujúcich látok podľa príloh I a II k dohovoru MARPOL 73/78. Pokiaľ ide o znečisťujúce látky podľa iných príloh k dohovoru MARPOL 73/78, ktoré služba CleanSeaNet v súčasnosti nemonitoruje, prístup založený na úrovni spoľahlivosti v súčasnosti nemožno stanoviť. Komisia s pomocou Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (ďalej len „EMSA“) vyvinie poloautomatizované kontroly satelitných snímok znečisťujúcich látok podľa iných príloh k dohovoru MARPOL 73/78 s cieľom stanoviť možnosť určiť ich úroveň spoľahlivosti. Overovacie činnosti by mohli zahŕňať mnohé opatrenia viacerých príslušných orgánov, ako napríklad overovanie na mieste, porovnanie satelitnej detekcie s pomocnými údajmi dostupnými na vnútroštátnej úrovni a inšpekcie štátnej prístavnej kontroly.

(23)

Prístup k týmto informáciám od príslušných orgánov by sa mal poskytnúť orgánom iných členských štátov, ktoré o to majú záujem v rámci ich úloh ako prístavných štátov nasledujúceho prístavu zastavenia, pobrežných štátov ovplyvnených možným vypúšťaním alebo vlajkových štátov lode, s cieľom umožniť účinnú a včasnú cezhraničnú spoluprácu, minimalizovať administratívne zaťaženie spojené s činnosťami presadzovania práva a v konečnom dôsledku účinne sankcionovať páchateľov za porušovanie smernice 2005/35/ES. Malo by sa posilňovať aj využívanie nových technológií, ako sú drony a techniky na podporu rozhodovania, ako je umelá inteligencia.

(24)

V rámci hodnotenia a preskúmania tejto smernice by Komisia mala posúdiť miery overovania jednotlivých členských štátov a podľa náležitého prípadu zvážiť navrhnutie vyšších mier overovania, než sa stanovuje v tejto smernici, a to na základe technologického vývoja a osobitných okolností a spôsobilostí členských štátov.

(25)

Malo by sa uznať, že situácie pobrežných členských štátov sa výrazne líšia z hľadiska ich zemepisnej polohy, veľkosti vôd, ktoré patria pod ich jurisdikciu, a hustoty námornej dopravy, ako aj ich zdrojov a nákladovo efektívneho prístupu k dostupným technológiám a prostriedkom na zisťovanie, overovanie a zhromažďovanie dôkazov v súvislosti s nezákonným vypúšťaním.

(26)

Činnosť podskupiny pre odpad z lodí, ktorá bola zriadená v rámci Európskeho fóra pre udržateľnú námornú dopravu a ktorá spojila široké spektrum expertov v oblasti znečisťovania z lodí a nakladania s odpadom z lodí, bola v decembri 2017 prerušená, a to vzhľadom na začatie medziinštitucionálnych rokovaní o smernici (EÚ) 2019/883. Keďže táto dočasná podskupina poskytla Komisii cenné usmernenia a expertízu, mala by sa vytvoriť podobná expertná skupina s mandátom na výmenu skúseností o uplatňovaní tejto smernice s cieľom pomáhať členským štátom pri budovaní ich kapacít na zisťovanie a overovanie prípadov znečistenia a zabezpečiť účinné presadzovanie smernice 2005/35/ES.

(27)

Agentúra EMSA by mala pri zabezpečení vykonávania tejto smernice poskytnúť Komisii potrebnú podporu.

(28)

Členské štáty by mali Komisii podávať správy potrebné na zabezpečenie riadneho monitorovania vykonávania smernice 2005/35/ES. S cieľom obmedziť administratívne zaťaženie a pomôcť Komisii pri analýze údajov poskytnutých členskými štátmi by členské štáty mali takéto informácie nahlasovať prostredníctvom špeciálneho elektronického nástroja na podávanie správ vyvinutého Komisiou. V rozsahu, v akom sa tieto informácie týkajú sankcií uložených fyzickým osobám alebo v akom sa týkajú fyzických osôb, by tieto informácie mali byť anonymizované. S cieľom zabezpečiť, aby informácie nahlasované v súlade so smernicou 2005/35/ES boli z hľadiska druhu porovnateľné medzi členskými štátmi a získavané na základe harmonizovaného elektronického formátu a postupu podávania správ, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (13).

(29)

S cieľom pomôcť členským štátom s rozvojom ich spôsobilostí týkajúcich sa účinného presadzovania smernice 2005/35/ES vnútroštátnymi správnymi a súdnymi orgánmi by Komisia s pomocou agentúry EMSA mala členským štátom poskytnúť usmernenia a odbornú prípravu týkajúce sa okrem iného najlepších metód a postupov na zisťovanie, overovanie a získavanie dôkazov, ako aj usmernenia o relevantnom regulačnom vývoji dohovoru MARPOL 73/78 a o dostupnom technologickom vývoji vrátane nových digitálnych nástrojov, a to s cieľom umožniť účinné, nákladovo efektívne a cielené činnosti presadzovania práva.

(30)

S cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o vypúšťaní znečisťujúcich látok z lodí a zlepšiť ochranu životného prostredia by sa informácie poskytované členskými štátmi o uplatňovaní smernice 2005/35/ES mali sprístupniť verejnosti prostredníctvom prehľadu za celú Úniu a mali by obsahovať informácie uvedené v prílohe II k smernici 2005/35/ES. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (14) má za cieľ zaručiť právo na prístup k informáciám o životnom prostredí v členských štátoch v súlade s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (15) (známy aj ako Aarhuský dohovor), ktorého zmluvnou stranou je Únia. Komisia by mala chrániť dôvernosť informácií, ktoré dostáva od členských štátov, bez toho, aby bola dotknutá smernica 2003/4/ES.

(31)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (16) sa stanovujú minimálne normy pre nahlasovanie porušení práva Únie vrátane porušení smernice 2005/35/ES a pre ochranu osôb, ktoré takéto porušenia nahlasujú. Členské štáty by mali najmä zabezpečiť, aby sa posádke, ktorá podľa smernice (EÚ) 2019/1937 nahlasuje skutočné alebo možné nezákonné vypúšťanie, poskytli podľa náležitého prípadu ochrana, podpora a pomoc, ako sa stanovuje v uvedenej smernici. Okrem existujúcich kanálov nahlasovania existujúcich na vnútroštátnej úrovni upravených smernicou (EÚ) 2019/1937 by Komisia mala sprístupniť centralizovaný online kanál externého nahlasovania skutočných alebo možných nezákonných vypúšťaní a poskytovať takéto správy dotknutým členským štátom, ktoré by potom mali s týmito správami zaobchádzať v súlade so smernicou (EÚ) 2019/1937, a to aj pokiaľ ide o potvrdenie prijatia, primeranú spätnú väzbu a nadväzujúce opatrenia. Pri spracúvaní osobných údajov v kontexte tejto smernice sa uplatňuje právo Únie v oblasti ochrany osobných údajov, najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (17) a (EÚ) 2018/1725 (18). Komisia by mala zabezpečiť ochranu dôvernosti totožnosti nahlasujúcich osôb, a to v prípade potreby aj obmedzením výkonu určitých práv na ochranu údajov dotknutých osôb, ako sú jednotlivci uvedení v správe ako účastníci možného nezákonného vypúšťania, v súlade s článkom 25 ods. 1 písm. c) a h) a článkom 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1725, v rozsahu a tak dlho, ako je to potrebné na zabránenie a riešenie pokusov brániť nahláseniu alebo sťažovať, mariť alebo spomaľovať ďalší postup, najmä vyšetrovania, alebo pokusov o identifikáciu nahlasujúcich osôb. Takéto obmedzenia by mali rešpektovať podstatu základných práv a slobôd a byť nevyhnutnými a primeranými opatreniami v demokratickej spoločnosti na zabezpečenie dôležitých cieľov všeobecného verejného záujmu Únie alebo členského štátu vrátane ochrany dotknutej osoby alebo práv a slobôd iných.

(32)

V rámci IMO prebiehajú diskusie o nových environmentálnych problémoch v súvislosti s medzinárodnou lodnou dopravou, ktoré vedú k znečisťovaniu mora. Výsledkom týchto diskusií môžu byť nové ustanovenia v dohovore MARPOL 73/78, ktorými sa do rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru zaradia iné druhy znečisťujúcich látok, ako je morský plastový odpad a strata plastového granulátu. V budúcom preskúmaní by sa mala posúdiť možnosť úpravy rozsahu pôsobnosti smernice 2005/35/ES, ak je to vhodné, s cieľom zabezpečiť koherentný, efektívny a účinný režim presadzovania, ako aj ukladanie odrádzajúcich sankcií. V rámci tohto preskúmania by sa tiež mali posúdiť spôsoby, ako zlepšiť satelitný dohľad nad stratenými kontajnermi, ktoré by mohli obsahovať škodlivé látky. Komisia by mala zvážiť aj interakciu tejto smernice s inými relevantnými právnymi predpismi Únie o znečisťovaní morí, ako sú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (19), (EÚ) 2016/802 a (EÚ) 2024/2881 (20), a to aj pokiaľ ide o podávanie správ o nadmernom podmorskom hluku a znečistení ovzdušia, ako je čierny uhlík, tuhé častice, oxidy dusíka (NOx) a síry (SOx), ktoré poškodzujú biodiverzitu a morské biologické zdroje v morských ekosystémoch, ohrozujú ľudské zdravie a znižujú kvalitu pri využívaní morskej vody a narúšajú udržateľné využívanie morských tovarov a služieb, čím bránia iným námorným činnostiam, ako sú rybolov, cestovný ruch a rekreácia v pobrežných oblastiach.

(33)

Členské štáty bez priameho prístupu k moru alebo bez námorných prístavov nemôžu z uvedených geografických dôvodov uplatňovať určité ustanovenia tejto smernice. S cieľom vyhnúť sa neprimeranému administratívnemu zaťaženiu uvedených členských štátov by tieto nemali byť povinné transponovať a vykonávať niektoré ustanovenia tejto smernice.

(34)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu cezhraničnej škody, ktorá môže byť spôsobená nezákonným vypúšťaním, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a dostupnosti účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií v celej Únii za takéto vypúšťanie, ale z dôvodov rozsahu a účinkov navrhovaných opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(35)

V tejto smernici sa dodržiavajú základné práva a zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie vrátane ochrany osobných údajov, práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a práva na obhajobu, zásad zákonnosti a primeranosti trestných činov a sankcií a práva nebyť súdený alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin. V tejto smernici sa vyžaduje zabezpečenie úplného dodržiavania uvedených práv a zásad a podľa toho by sa mala vykonávať.

(36)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnila konzultácia s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 25. júla 2023 vydal svoje stanovisko.

(37)

Smernica 2005/35/ES by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Názov sa nahrádza takto:

„Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o presadzovaní medzinárodných noriem týkajúcich sa znečisťovania z lodí a o zavedení správnych sankcií za trestné činy v oblasti znečistenia“

2.

Článok 1 sa nahrádza takto:

3.

Článok 2 sa nahrádza takto:

4.

Článok 4 sa nahrádza takto:

5.

Články 5, 5a a 5b sa vypúšťajú.

6.

Článok 6 sa nahrádza takto:

7.

Článok 8 sa nahrádza takto:

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 z 11. apríla 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES (Ú. v. EÚ L, 2024/1203, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1203/oj).“ "

8.

Články 8a, 8b a 8c sa vypúšťajú.

9.

Vkladá sa tento článok:

10.

Článok 10 sa nahrádza takto:

(*2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/75/EHS (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 10).“ "

11.

Vkladajú sa tieto články:

(*3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26)."

(*4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17)."

(*5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).“ "

12.

Články 11 a 12 sa vypúšťajú.

13.

Vkladá sa tento článok:

14.

Článok 13 sa nahrádza takto:

(*6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) a menia a dopĺňajú sa nariadenia o námornej bezpečnosti a zabránení znečisťovania z lodí (Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1)."

(*7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“ "

15.

Články 14 a 15 sa vypúšťajú.

16.

Článok 16 sa nahrádza takto:

17.

Jediná príloha sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tejto smernici.