1.

„špecifikovaný škodca“ je Anoplophora chinensis (Forster);

2.

„špecifikované rastliny“ sú rastliny určené na výsadbu, ktoré majú stonku alebo koreňový kŕčok s priemerom 1 cm alebo viac v najhrubšej časti a ktoré patria k druhu Acer spp., Aesculus hippocastanum, Alnus spp., Betula spp., Carpinus spp., Citrus spp., Cornus spp., Corylus spp., Cotoneaster spp., Crataegus spp., Fagus spp., Lagerstroemia spp., Malus spp., Melia spp., Ostrya spp., Photinia spp., Platanus spp., Populus spp., Prunus laurocerasus, Pyrus spp., Rosa spp., Salix spp., Ulmus spp. a Vaccinium corymbosum;

3.

„miesto výroby“ je miesto výroby definované v Medzinárodnej norme pre fytosanitárne opatrenia č. 5 (International Standard for Phytosanitary Measures No 5, ďalej len „ISPM“) (4);

4.

„hostiteľské rastliny“ sú rastliny určené na výsadbu, ktoré majú stonku alebo koreňový kŕčok s priemerom 1 cm alebo viac v najhrubšej časti a ktoré patria k druhu Acer spp., Aesculus hippocastanum, Alnus spp., Betula spp., Carpinus spp., Chaenomeles spp., Citrus spp., Cornus spp., Corylus spp., Cotoneaster spp., Crataegus spp., Cryptomeria spp., Fagus spp., Ficus spp., Hibiscus spp., Lagerstroemia spp., Malus spp., Melia spp., Morus spp., Ostrya spp., Parrotia spp., Photinia spp., Platanus spp., Populus spp., Prunus laurocerasus, Pyrus spp., Rosa spp., Salix spp., Ulmus spp. and Vaccinium corymbosum;

5.

„indikátorové rastliny“ sú špecifikované rastliny osobitne vysadené na podporu včasnej detekcie výskytu špecifikovaného škodcu a používané na účely prieskumu.

a)

národná organizácia na ochranu rastlín príslušnej tretej krajiny písomne oznámila Komisii, že v danej krajine nie je známy výskyt špecifikovaného škodcu a

b)

hostiteľské rastliny sprevádza rastlinolekárske osvedčenie, v ktorom sa v kolónke „Dodatkové vyhlásenie“ uvádza, že v danej tretej krajine sa špecifikovaný škodca nevyskytuje.

a)

článok 3 ods. 1 druhý pododsek;

b)

článok 8 ods. 1 štvrtý pododsek;

c)

článok 9 ods. 1 piaty pododsek;

d)

článok 10 ods. 1 štvrtý pododsek;

e)

článok 12 ods. 1 tretí a štvrtý pododsek.

V stĺpci 1

:

Uveďte názov zemepisnej oblasti, číslo prieniku alebo akékoľvek informácie, ktoré umožňujú identifikáciu vymedzenej oblasti, a dátum jej zriadenia.

V stĺpci 2

:

Uveďte veľkosť vymedzenej oblasti pred začiatkom prieskumu.

V stĺpci 3

:

Uveďte veľkosť vymedzenej oblasti po prieskume.

V stĺpci 4

:

Uveďte prístup: eradikácia alebo zamedzenie šírenia. Podľa potreby pridajte ďalšie riadky v závislosti od počtu vymedzených oblastí na škodcu a prístupov, ktoré sa na ne vzťahujú.

V stĺpci 5

:

Uveďte zónu vymedzenej oblasti, v ktorej sa vykonal prieskum, a podľa potreby pridajte ďalšie riadky: zamorená zóna (ZZ) alebo nárazníková zóna (NZ), pričom každú zónu uveďte v samostatnom riadku. V relevantnom prípade uveďte v ďalších riadkoch oblasť zamorenej zóny, v ktorej sa vykonal prieskum (napr. posledných 20 km priliehajúcich k nárazníkovej zóne, okolo škôlok atď.).

V stĺpci 6

:

Uveďte číslo a opis prieskumných lokalít výberom jednej (alebo viacerých) z týchto položiek na opis:

V stĺpci 7

:

Uveďte rizikové oblasti identifikované na základe biologických charakteristík daného (-ých) škodcu (-ov), výskytu hostiteľských rastlín, ekoklimatických podmienok a rizikových lokalít.

V stĺpci 8

:

Uveďte rizikové oblasti zahrnuté do prieskumu (z oblastí identifikovaných v stĺpci 7).

V stĺpci 9

:

Uveďte rastliny, plody, semená, pôdu, obalový materiál, drevo, stroje, vozidlá, vodu, iné, so špecifikovaním konkrétneho prípadu.

V stĺpci 10

:

Uveďte zoznam skúmaných rastlinných druhov/rodov (každý z nich uveďte v inom riadku).

V stĺpci 11

:

Uveďte mesiace v roku, v ktorých sa vykonal prieskum.

V stĺpci 12

:

Uveďte podrobnosti o prieskume v závislosti od osobitných právnych požiadaviek v prípade každého škodcu. Uveďte N/A, ak informácie v určitom stĺpci nie sú relevantné.

V stĺpcoch 13 a 14

:

V relevantnom prípade uveďte výsledky; dostupné informácie uveďte v príslušných stĺpcoch. „Neurčené“ sú tie analyzované vzorky, pri ktorých nebol získaný žiadny výsledok, a to z dôvodu rôznych faktorov (napr. výsledok bol pod úrovňou detekcie, vzorka nebola spracovaná – identifikovaná, išlo o starú vzorku).

V stĺpci 15

:

Uveďte oznámenia o prienikoch v roku, v ktorom sa uskutočnil prieskum, pokiaľ ide o zistenia v nárazníkovej zóne. Ak príslušný orgán rozhodol, že pri predmetnom zistení ide o jeden z prípadov uvedených v článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 2 alebo článku 16 nariadenia (EÚ) 2016/2031, netreba uvádzať číslo oznámenia. V takomto prípade uveďte dôvod neposkytnutia tejto informácie v stĺpci 16 („Poznámky“).

—

cieľovú populáciu, epidemiologickú jednotku a kontrolné jednotky,

—

metódu detekcie a citlivosť metódy,

—

rizikový (-é) faktor (-y) s uvedením úrovní rizika a zodpovedajúcich relatívnych rizík a podielov populácie hostiteľských rastlín.

V stĺpci 1

:

Uveďte názov zemepisnej oblasti, číslo prieniku alebo akékoľvek informácie, ktoré umožňujú identifikáciu vymedzenej oblasti, a dátum jej zriadenia.

V stĺpci 2

:

Uveďte veľkosť vymedzenej oblasti pred začiatkom prieskumu.

V stĺpci 3

:

Uveďte veľkosť vymedzenej oblasti po prieskume.

V stĺpci 4

:

Uveďte prístup: eradikácia alebo zamedzenie šírenia. Podľa potreby pridajte ďalšie riadky v závislosti od počtu vymedzených oblastí na škodcu a prístupov, ktoré sa na ne vzťahujú.

V stĺpci 5

:

Uveďte zónu vymedzenej oblasti, v ktorej sa vykonal prieskum, a podľa potreby pridajte ďalšie riadky: zamorená zóna (ZZ) alebo nárazníková zóna (NZ), pričom každú zónu uveďte v samostatnom riadku. V relevantnom prípade uveďte v ďalších riadkoch oblasť zamorenej zóny, v ktorej sa vykonal prieskum (napr. posledných 20 km priliehajúcich k nárazníkovej zóne, okolo škôlok atď.).

V stĺpci 6

:

Uveďte číslo a opis prieskumných lokalít výberom jednej (alebo viacerých) z týchto položiek na opis:

V stĺpci 7

:

Uveďte mesiace v roku, v ktorých sa vykonali prieskumy.

V stĺpci 8

:

Uveďte zvolenú cieľovú populáciu a zoznam príslušných hostiteľských druhov/rodov zahrnutých do prieskumu, ako aj pokrytú oblasť. Cieľová populácia sa vymedzuje ako súbor kontrolných jednotiek. Pri poľnohospodárskych plochách sa jej veľkosť zvyčajne uvádza v hektároch, ale mohlo by ísť aj o parcely, polia, skleníky atď. Výber odôvodnite vo východiskových predpokladoch. Uveďte kontrolné jednotky, ktoré boli predmetom prieskumu. „Kontrolná jednotka“ sú rastliny, časti rastlín, komodity, materiály, vektory škodcov, ktoré boli dôkladne preskúmané na účely identifikácie a detekcie škodcov.

V stĺpci 9

:

Uveďte epidemiologické jednotky, ktoré boli predmetom prieskumu, ako aj ich opis a jednotku merania. „Epidemiologická jednotka“ je homogénna oblasť, v ktorej by interakcie medzi škodcom, hostiteľskými rastlinami a abiotickými a biotickými faktormi a podmienkami viedli v prípade výskytu škodcu k rovnakej epidemiologickej situácii. Epidemiologické jednotky sú podskupinami cieľovej populácie, ktoré sú z epidemiologického hľadiska homogénne, pričom zahŕňajú aspoň jednu hostiteľskú rastlinu. V niektorých prípadoch sa celá hostiteľská populácia v regióne/oblasti/krajine môže definovať ako epidemiologická jednotka. Mohlo by ísť o regióny na úrovni NUTS, mestské oblasti, lesy, záhrady s ružami či farmy, alebo o určitú plochu vymedzenú v hektároch. Výber epidemiologických jednotiek sa musí odôvodniť v základných predpokladoch.

V stĺpci 10

:

Uveďte metódy použité počas prieskumu vrátane počtu činností v jednotlivých prípadoch v závislosti od osobitných právnych požiadaviek v prípade každého škodcu. Ak informácie požadované v určitom stĺpci nie sú k dispozícii, uveďte N/A.

V stĺpci 11

:

Uveďte odhad účinnosti odberu vzoriek. Účinnosť odberu vzoriek je pravdepodobnosť, že sa z napadnutej rastliny vyberú napadnuté časti. V prípade vektorov je to účinnosť metódy, pokiaľ ide o odchyt pozitívneho vektora, keď sa vyskytuje v oblasti prieskumu. V prípade pôdy je to účinnosť výberu vzorky pôdy obsahujúcej škodcu, keď sa škodca vyskytuje v oblasti prieskumu.

V stĺpci 12

:

„Citlivosť metódy“ je pravdepodobnosť, že metóda správne odhalí výskyt škodcu. Citlivosť metódy je vymedzená ako pravdepodobnosť, že výsledok testu skutočne pozitívneho hostiteľa bude pozitívny. Ide o vynásobenie účinnosti odberu vzoriek (t. j. pravdepodobnosť, že sa z napadnutej rastliny vyberú napadnuté časti) diagnostickou citlivosťou (charakterizovanou vizuálnou prehliadkou a/alebo laboratórnym testom, ktoré sa používajú v procese identifikácie).

V stĺpci 13

:

V ďalších riadkoch uveďte rizikové faktory a podľa potreby pridajte ďalšie riadky. Pri každom rizikovom faktore uveďte úroveň rizika a zodpovedajúce relatívne riziko, ako aj podiel hostiteľskej populácie.

V stĺpci B

:

Uveďte podrobnosti o prieskume v závislosti od osobitných právnych požiadaviek v prípade každého škodcu. Uveďte N/A, ak informácie v určitom stĺpci nie sú relevantné. Informácie, ktoré sa majú uviesť v týchto stĺpcoch, súvisia s informáciami uvedenými v stĺpci 10 „Metódy detekcie“.

V stĺpci 18

:

Uveďte počet miest odchytu v prípade, že sa tento počet líši od počtu pascí (stĺpec 17) (napr. tá istá pasca sa používa na rôznych miestach).

V stĺpci 21

:

Uveďte počet vzoriek vyhodnotených ako pozitívne, negatívne alebo neurčené. „Neurčené“ sú tie analyzované vzorky, pri ktorých nebol získaný žiadny výsledok, a to z dôvodu rôznych faktorov (napr. výsledok bol pod úrovňou detekcie, vzorka nebola spracovaná – identifikovaná, išlo o starú vzorku).

V stĺpci 22

:

Uveďte oznámenia o prienikoch v roku, v ktorom sa uskutočnil prieskum. Ak príslušný orgán rozhodol, že pri predmetnom zistení ide o jeden z prípadov uvedených v článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 2 alebo článku 16 nariadenia (EÚ) 2016/2031, netreba uvádzať číslo oznámenia. V takomto prípade uveďte dôvod neposkytnutia tejto informácie v stĺpci 25 („Poznámky“).

V stĺpci 23

:

Uveďte citlivosť prieskumu, ako sa vymedzuje v norme ISPM 31. Táto hodnota dosiahnutej úrovne istoty, pokiaľ ide o stav bez výskytu škodcu, sa vypočíta na základe vykonaného preskúmania (a/alebo odobraných vzoriek) v závislosti od citlivosti metódy a predpokladanej prevalencie.

V stĺpci 24

:

Uveďte predpokladanú prevalenciu na základe odhadu pravdepodobnej skutočnej prevalencie škodcu na poli pred vykonaním prieskumu. Predpokladaná prevalencia je stanovená ako cieľ prieskumu a zodpovedá kompromisu, ktorý robia pracovníci poverení riadením rizík, medzi rizikom výskytu škodcu a zdrojmi dostupnými na prieskum. Zvyčajne sa v prípade detekčného prieskumu stanoví hodnota 1 %.