(1)

Kultúra, umenie, kultúrne dedičstvo a kultúrna rozmanitosť majú pre európsku spoločnosť veľkú hodnotu, či už z kultúrneho, vzdelávacieho, demokratického, environmentálneho a sociálneho hľadiska, z hľadiska ľudských práv a z ekonomického hľadiska, a mali by sa šíriť a podporovať. Podľa Rímskej deklarácie z 25. marca 2017 a Európskej rady zo 14. a 15. decembra 2017 sú vzdelanie a kultúra základným stavebným kameňom inkluzívnej a súdržnej spoločnosti určenej pre všetkých a kľúčom k udržaniu konkurencieschopnosti Európy.

(2)

Podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) je Únia založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšine. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. Uvedené hodnoty sa ďalej potvrdzujú a vyjadrujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ktorá má podľa článku 6 Zmluvy o EÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy. Konkrétne v článku 11 charty sa zakotvuje sloboda prejavu a právo na informácie a v článku 13 charty sloboda umenia a vedeckého bádania.

(3)

V článku 3 Zmluvy o EÚ sa ďalej uvádza, že cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov a že Únia okrem iného rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva.

(4)

V oznámení Komisie z 22. mája 2018 s názvom „Nová európska stratégia pre kultúru“ sa stanovujú ciele pre kultúrne a kreatívne sektory . Jej cieľom je využívať silu kultúry a kultúrnej rozmanitosti v záujme sociálnej súdržnosti a kvality života v spoločnosti podporovaním cezhraničného rozmeru kultúrnych a kreatívnych sektorov a podporovaním ich schopnosti rásť, podporovať tvorivosť vychádzajúcu z kultúry vo vzdelávaní a v inovácii, a v oblasti vytvárania pracovných miest a rastu, a posilňovať medzinárodné kultúrne vzťahy. Program Kreatívna Európa (ďalej len „program“) spolu s ďalšími programami a fondmi Únie bude podporovať Novú európsku stratégiu pre kultúru. Mala by sa zachovať a podporovať vlastná hodnota kultúry a umeleckého prejavu a umelecká tvorba by mala byť jadrom programu. Je to v súlade aj s Dohovorom Unesco z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý nadobudol platnosť 18. marca 2007 a Únia a jej členské štáty sú jeho zmluvnými stranami.

(5)

S cieľom podporovať spoločnú oblasť kultúrnej rozmanitosti pre národy Európy je dôležité podporovať nadnárodnú cirkuláciu umeleckých a kultúrnych diel, zbierok a produktov, a tým podporovať dialóg a kultúrne výmeny a nadnárodnú mobilitu umelcov a profesionálov v kultúrnych a kreatívnych sektoroch.

(6)

Ochrana a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva uľahčujú slobodnú účasť na kultúrnom živote v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv Organizácie spojených národov a Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Kultúrne dedičstvo preto zohráva dôležitú úlohu pri budovaní mierovej a demokratickej spoločnosti, v procesoch udržateľného rozvoja a v propagovaní kultúrnej rozmanitosti.

(7)

Propagovanie európskej kultúrnej rozmanitosti je založené na slobode umeleckého prejavu, spôsobilostiach a schopnostiach umelcov a prevádzkovateľov v kultúrnom sektore, na existencii prekvitajúcich a odolných kultúrnych a kreatívnych sektorov a na schopnosti umelcov a prevádzkovateľov v kultúrnom sektore tvoriť, inovovať a produkovať svoje diela a šíriť ich širšiemu a rôznorodejšiemu európskemu publiku. Tým sa zvyšuje hospodársky potenciál kultúrnych a kreatívnych sektorov, zlepšuje sa prístup k tvorivému obsahu, umeleckému výskumu a kreativite a ich podpora a prispieva sa k udržateľnému rastu a vytváraniu pracovných miest. Okrem toho podpora tvorivosti a nových vedomostí prispieva k vyššej konkurencieschopnosti a povzbudzuje inovácie v priemyselných hodnotových reťazcoch. Bohatá kultúrna a jazyková rozmanitosť Únie je pre európsky projekt kľúčovým prínosom. Popri tom sa však európsky kultúrny a kreatívny trh zároveň vyznačuje zemepisnými špecifikami, jazykovými osobitosťami alebo oboma, čo môže spôsobiť fragmentáciu trhu. Preto je potrebné pokračovať v úsilí o zabezpečenie toho, aby kultúrne a kreatívne sektory v plnej miere využívali výhody jednotného trhu Únie, a najmä Jednotného digitálneho trhu.

(8)

Digitálna transformácia predstavuje zmenu paradigmy pre kultúrne a kreatívne sektory. Zmenila zvyky, vzťahy a modely výroby a spotreby. Predstavuje to množstvo výziev. Digitálna transformácia zároveň ponúka kultúrnym a kreatívnym sektorom nové príležitosti, pokiaľ ide o tvorbu a šírenie európskych diel a prístup k nim, čo prináša prospech európskej spoločnosti ako celku. Program by mal kultúrne a kreatívne sektory podporovať v tom, aby uvedené príležitosti využívali.

(9)

V programe by sa mala zohľadniť dvojaká povaha kultúrnych a kreatívnych sektorov, uznávajúc na jednej strane vlastnú a umeleckú hodnotu kultúry a na druhej strane ekonomickú hodnotu týchto sektorov vrátane širšieho príspevku týchto sektorov k rastu, konkurencieschopnosti, tvorivosti a inovácii. V programe by sa mal zohľadniť aj pozitívny vplyv kultúry na medzikultúrny dialóg, sociálnu súdržnosť a šírenie vedomostí. To si vyžaduje silné európske kultúrne a kreatívne sektory, predovšetkým živý európsky audiovizuálny priemysel vzhľadom na jeho schopnosť osloviť rozmanité publikum a na jeho hospodársky význam, a to aj jeho hospodársku dôležitosť pre ďalšie kreatívne sektory. Konkurencia na globálnych audiovizuálnych trhoch sa však ešte viac zintenzívnila stupňujúcou sa digitálnou transformáciou, napríklad zmenami v mediálnej produkcii a spotrebe a čoraz silnejším postavením globálnych platforiem pri šírení obsahu. Preto je potrebné zvýšiť podporu európskeho priemyslu.

(10)

Ako to ilustruje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry, zriadená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 445/2014/EÚ (4) (ďalej len „Európske hlavné mestá kultúry“), kultúrne a kreatívne sektory zohrávajú dôležitú úlohu pri pozdvihovaní a oživovaní území Únie. Kultúrne a kreatívne sektory sú tak kľúčovými hnacími silami na podporu kvalitného cestovného ruchu a regionálneho, miestneho a mestského rozvoja v celej Únii.

(11)

Aby bol program účinný, mal by špecifickú povahu a výzvy rôznych kultúrnych a kreatívnych sektorov, ich odlišné cieľové skupiny a ich osobitné potreby zohľadňovať individualizovanými prístupmi v rámci podprogramu zameraného na audiovizuálny sektor (ďalej len „podprogram MEDIA “), podprogramu zameraného na ostatné kultúrne a kreatívne sektory (ďalej len „podprogram Kultúra“) a medzisektorového podprogramu (ďalej len „Medzisektorový podprogram“).

(12)

Program by mal podporovať akcie a činnosti s európskou pridanou hodnotou, ktoré dopĺňajú regionálne, vnútroštátne, medzinárodné a iné programy a politiky Únie a majú pozitívny vplyv na európskych občanov, a mal by podporovať rozvoj a podporovanie nadnárodnej spolupráce a výmen v rámci kultúrnych a kreatívnych sektorov. Prostredníctvom takýchto akcií a činností program prispieva k posilneniu európskej identity a hodnôt a zároveň podporuje kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

(13)

Hudba vo všetkých svojich podobách a prejavoch, a najmä súčasná a živá hudba, je dôležitou súčasťou kultúrneho, umeleckého a hospodárskeho prostredia Únie a jej dedičstva. Predstavuje prvok sociálnej súdržnosti a slúži ako kľúčový nástroj na zintenzívnenie hospodárskeho a kultúrneho rozvoja. V podprograme Kultúra by sa preto mala venovať pozornosť hudobnému sektoru.

(14)

Podprogram Kultúra by mal podporovať vytváranie sietí kreatívnych komunít a cezhraničnú a multidisciplinárnu spoluprácu s využitím rôznych súborov zručností, napríklad umeleckých, kreatívnych, digitálnych a technologických zručností.

(15)

Cieľom Medzisektorového podprogramu je využiť potenciál spolupráce medzi rôznymi kultúrnymi a kreatívnymi sektormi a riešiť spoločné výzvy, ktorým čelia. Spoločný prierezový prístup prináša výhody z hľadiska prenosu vedomostí a administratívneho zefektívnenia. V tejto súvislosti prispievajú kancelárie programu k dosiahnutiu cieľov programu a k jeho vykonávaniu.

(16)

V audiovizuálnom sektore je potrebné doplniť politiky Jednotného digitálneho trhu Únie intervenciou Únie. Týka sa to najmä modernizácie rámca autorského práva smernicami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 (5) a (EÚ) 2019/790 (6) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (7) zmenenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 (8). Cieľom smerníc (EÚ) 2019/789 a (EÚ) 2019/790 je posilniť schopnosť európskych audiovizuálnych prevádzkovateľov tvoriť, financovať, produkovať a šíriť diela, ktoré sú prominentne zobrazené v rôznych médiách, napríklad televízia, kino alebo videá na požiadanie, ktoré sú dostupné a atraktívne pre publikum na otvorenejšom a konkurencieschopnejšom trhu v Európe aj mimo nej. Cieľom uvedených smerníc je tiež dosiahnuť dobre fungujúci trh pre tvorcov a nositeľov práv, najmä pre tlačové publikácie a online platformy, a zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie autorov a interpretov, čo sú rozmery, ktoré by sa mali zohľadniť v celom programe. Okrem toho je potrebné v reakcii na posledný vývoj na trhu, najmä na silnejšie postavenie globálnych distribučných platforiem oproti národným vysielateľom, ktorí tradične investujú do produkcie európskych diel, zvýšiť existujúcu podporu. Keďže trhové podmienky a audiovizuálni prevádzkovatelia sa naďalej vyvíjajú, v kontexte vykonávania programu by sa mali stanoviť osobitné kritériá na vymedzenie toho, čo predstavuje nezávislú produkčnú spoločnosť.

(17)

Do programu by sa malo mať možnosť zapojiť čo najširšie možné spektrum organizácií v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a ich prístup do programu by mal byť možný v čo najširšom možnom rozsahu bez ohľadu na ich geografický pôvod. Programom by sa mali podporovať uvedené organizácie a najlepšie talenty bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, aby mohli pôsobiť cezhranične a medzinárodne. V podprograme MEDIA by sa mali zohľadniť rozdiely medzi krajinami, pokiaľ ide o produkciu a šírenie audiovizuálneho obsahu, a prístup k audiovizuálnemu obsahu a trendy týkajúce sa spotreby audiovizuálneho obsahu, a najmä o ich jazykové a geografické osobitosti, čím sa zabezpečia vyrovnanejšie podmienky, rozšíri účasť členských štátov s rôznymi audiovizuálnymi kapacitami a zvýši sa spolupráca medzi nimi a podporia sa európske talenty bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, aby mohli pôsobiť cezhranične a medzinárodne. Zohľadniť by sa mali aj osobitosti najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(18)

Osobitné akcie v rámci programu ako akcia Únie na podporu značky Európske dedičstvo, zriadená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ (9) (ďalej len „značka Európske dedičstvo“), Dni európskeho kultúrneho dedičstva, európske ocenenia v oblasti súčasnej, rockovej a populárnej hudby, literatúry, dedičstva a architektúry a Európske hlavné mestá kultúry už priamo oslovili milióny európskych občanov, preukázali spoločenský a hospodársky prínos európskych kultúrnych politík, a preto by mali pokračovať, a ak je to možné, rozširovať sa. Podprogramom Kultúra by sa mali podporovať činnosti vytvárania sietí lokalít so značkou Európske dedičstvo. Mala by sa zvážiť aj možnosť rozšírenia udeľovania európskych ocenení na nové oblasti a sektory, najmä divadlo.

(19)

Kultúra je kľúčom k upevneniu inkluzívnych a súdržných komunít. V kontexte migračnej problematiky a výziev z hľadiska integrácie zohráva kultúra základnú úlohu pri poskytovaní príležitostí na medzikultúrny dialóg a pri integrácii migrantov a utečencov, pričom im pomáha, aby sa cítili byť súčasťou hostiteľskej spoločnosti, a pri vyvíjaní dobrých vzťahov medzi migrantmi a novými komunitami.

(20)

Aby prispel k vytváraniu inkluzívnej spoločnosti, programom by sa mala podporovať a zvyšovať účasť na kultúrnom živote v celej Únii, najmä pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím a osoby zo znevýhodneného prostredia.

(21)

V súlade s Davoskou deklaráciou z 22. januára 2018 s názvom „Na ceste k vysoko kvalitnej „Baukultur“ v Európe” by sa mali podniknúť kroky na podporu nového integrovaného prístupu k utváraniu kvalitného zastavaného prostredia, ktorý bude zakotvený v kultúre, ktorý posilní sociálnu súdržnosť, ktorý zaručí udržateľné životné prostredie a ktorý prispeje k zdraviu a blahu všetkého obyvateľstva. Uvedený prístup by nemal klásť dôraz len na mestské oblasti, ale aj na prepojenosť okrajových a vidieckych oblastí. Pojem kultúra výstavby (Baukultur) zahŕňa všetky faktory, ktoré majú priamy vplyv na kvalitu života občanov a komunít, a tým veľmi konkrétnym spôsobom podporuje inkluzívnosť, súdržnosť a udržateľnosť.

(22)

Sloboda prejavu a umelecká sloboda sú jadrom dynamických kultúrnych a kreatívnych sektorov. Najmä sektor spravodajských médií potrebuje slobodné, rôznorodé a pluralitné mediálne prostredie. V spojení so smernicou 2010/13/EÚ by sa preto malo programom podporovať slobodné, rôznorodé a pluralitné mediálne prostredie povzbudzovaním presahov a prierezových činností na podporu sektora spravodajských médií. Programom by sa mala poskytovať podpora novým pracovníkom médií a napomáhať rozvoju kritického myslenia občanov prostredníctvom podpory mediálnej gramotnosti.

(23)

Programom by sa mal tiež stimulovať záujem o európske audiovizuálne diela a zlepšovať prístup k nim, najmä prostredníctvom opatrení na rozvoj publika vrátane filmovej gramotnosti.

(24)

Cezhraničná mobilita umelcov a kultúrnych pracovníkov v rámci podprogramu Kultúra môže prispieť k lepšie prepojeným, silnejším a udržateľnejším kultúrnym a kreatívnym sektorom v Únii, keďže je to spôsob, ako urýchliť rozvoj zručností a krivku učenia sa v rámci kultúrnych a kreatívnych sektorov, zlepšiť medzikultúrne povedomie a podporovať nadnárodnú spoločnú tvorbu, koprodukciu, cirkuláciu a šírenie diel.

(25)

Vzhľadom na špecifiká kultúrnych a kreatívnych sektorov by jadrom podprogramu Kultúra mali byť projekty spolupráce, najmä malé projekty. Komisia by preto mala uľahčiť účasť na programe výrazným zjednodušením byrokratických postupov, najmä vo fáze podávania žiadostí, a v prípade malých projektov tým, že sa umožní vyššia miera spolufinancovania.

(26)

V súlade s článkami 8 a 10 ZFEÚ by sa všetkými činnosťami programu malo podporovať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a sledovanie cieľov v oblasti nediskriminácie a v uplatniteľných prípadoch by sa mali vymedziť vhodné kritériá rodovej rovnováhy. Ženy sú aktívne zapojené v kultúrnych a kreatívnych sektoroch ako autorky, pracovníčky, učiteľky, umelkyne a členky publika. Je však menej bežné, aby ženy zastávali rozhodovacie pozície v kultúrnych, umeleckých a kreatívnych inštitúciách. Programom by sa preto mali podporovať ženské talenty s cieľom podporovať umeleckú a profesionálnu kariéru žien.

(27)

S ohľadom na spoločné oznámenie z 8. júna 2016 s názvom „Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy“ schválené uznesením Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2018 (10), a na závery Rady z 24. mája 2017 o strategickom prístupe EÚ k medzinárodným kultúrnym vzťahom by sa prostredníctvom európskych nástrojov financovania a najmä programu mal uznať význam kultúry pre medzinárodné vzťahy a jej úloha pri šírení európskych hodnôt pomocou osobitných a cielených akcií zameraných na to, aby sa na globálnej scéne prejavil jasný vplyv Únie.

(28)

V súlade s oznámením Komisie z 22. júla 2014 s názvom „Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy“ by príslušné politiky a nástroje mali zabezpečiť zachovanie odkazu Európskeho roku kultúrneho dedičstva 2018, ktorým sa kultúra úspešne a efektívne začlenila do iných oblastí politiky, najmä prostredníctvom prístupu participatívnej správy, poukázaním na hodnotu európskeho kultúrneho dedičstva z dlhodobého hľadiska a z hľadiska udržateľnosti a vypracovaním integrovanejšieho prístupu k jeho zachovaniu a zhodnocovaniu a k podpore jeho udržateľnej ochrany, obnovy, adaptívneho opätovného využívania a propagácie jeho hodnôt prostredníctvom činností zameraných na zvyšovanie povedomia a vytváranie sietí. V kultúrnom sektore by sa mala zvážiť podpora umelcov, tvorcov a umeleckých remeselníkov so zručnosťami v tradičných remeslách súvisiacich s obnovou kultúrneho dedičstva. Najmä v audiovizuálnom sektore sú diela kultúrneho dedičstva kľúčovým zdrojom historickej pamäti a kultúrnej rozmanitosti a predstavujú potenciálne trhové príležitosti. V tejto súvislosti audiovizuálne archívy a knižnice prispievajú k zachovaniu a opätovnému používaniu diel kultúrneho dedičstva a novému vývoju na trhu s dielami kultúrneho dedičstva.

(29)

V súlade s oznámením Komisie z 10. marca 2020 s názvom „Nová priemyselná stratégia pre Európu“ by sa Únia mala opierať o svoje silné stránky, najmä o svoju rozmanitosť, talenty, hodnoty, spôsob života a svojich inovátorov a tvorcov.

(30)

Úspech programu stojí na tvorbe inovatívnych a účinných projektov, z ktorých plynú osvedčené postupy pre nadnárodnú európsku spoluprácu v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. Takéto úspechy by sa mali v čo najväčšej možnej miere propagovať, aby sa povzbudilo k podpore nových obchodných modelov a zručností, podporilo tradičné know-how a aby sa kreatívne a interdisciplinárne riešenia pretransformovali na hospodársku a sociálnu hodnotu.

(31)

Na programe by sa za istých podmienok mali mať možnosť zúčastniť členovia Európskeho združenia voľného obchodu, pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ktorí využívajú predvstupovú stratégiu, krajiny európskej susedskej politiky a strategickí partneri Únie.

(32)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (11), ktorá umožňuje vykonávanie programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) a Dvoru audítorov potrebné práva a prístup na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(33)

Tretie krajiny by mali mať za cieľ zúčastňovať sa plne na programe. Avšak tretie krajiny, ktoré nespĺňajú podmienky účasti na podprograme MEDIA a na Medzisektorovom podprograme, ale zúčastňujú sa na podprograme Kultúra, by mali mať možnosť zriadiť a podporovať kancelárie programu na propagáciu programu vo svojej krajine a na stimuláciu cezhraničnej spolupráce v rámci kultúrnych a kreatívnych sektorov.

(34)

Výnimky z povinnosti splniť podmienky stanovené v smernici 2010/13/EÚ by mali podliehať kontrole a mali by sa poskytovať krajinám európskej susedskej politiky v riadne odôvodnených prípadoch pri zohľadnení konkrétnej situácie na audiovizuálnom trhu v dotknutej krajine a úrovne integrácie v rámci európskej audiovizuálnej politiky. Pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v smernici 2010/13/EÚ by sa mal pravidelne monitorovať. Okrem toho účasť na akciách financovaných prostredníctvom podprogramu MEDIA by sa mala stanoviť na základe individuálneho posúdenia jednotlivých prípadov v príslušnom pracovnom programe.

(35)

Programom by sa mala podporovať spolupráca medzi Úniou a medzinárodnými organizáciami, ako sú Unesco, Rada Európy vrátane fondu Eurimages a Európskeho audiovizuálneho observatória (ďalej len „observatórium“), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Svetová organizácia duševného vlastníctva. Programom by sa malo zároveň podporovať plnenie záväzku Únie týkajúceho sa cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja a najmä jeho kultúrneho rozmeru. Pokiaľ ide o audiovizuálny sektor, programom by sa malo zabezpečiť, aby Únia prispievala k činnostiam observatória.

(36)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja by mal program prispievať k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie. V súlade s Európskou zelenou dohodou ako koncepciou udržateľného rastu by sa pri akciách podľa tohto nariadenia mala rešpektovať zásada „nespôsobovať významnú škodu“. Počas vykonávania programu by sa mali určiť a zaviesť príslušné akcie bez zmeny základného charakteru programu, a mali by sa opätovne posúdiť v rámci príslušného postupu hodnotení a preskúmania.

(37)

Na účely zjednodušenia a efektívnosti by Komisia mala mať možnosť rozdeliť rozpočtové záväzky na ročné splátky. V takom prípade by Komisia mala počas vykonávania programu vyčleniť ročné splátky s ohľadom na pokrok v realizácii akcií, na ktoré sa poskytuje finančná pomoc, na ich odhadované potreby a dostupné rozpočtové prostriedky. Komisia by mala oznámiť prijímateľom grantov orientačný harmonogram týkajúci sa vyčlenenia jednotlivých ročných splátok.

(38)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení (EÚ, Euratom) 2018/1046 (12) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(39)

Cena LUX — Európska filmová cena publika udeľovaná Európskym parlamentom a Európskou filmovou akadémiou sa stala významnou európskou cenou, ktorá propaguje a šíri európske filmy odzrkadľujúce európsku identitu a hodnoty, ktoré presahujú hranice štátov, a stavia na spolupráci s komunitou renomovaných filmových tvorcov a európskych filmových organizácií a sietí.

(40)

Mládežnícky orchester Európskej únie od svojho vzniku nadobudol jedinečné odborné znalosti v oblasti podpory prístupu k hudbe, ako aj medzikultúrneho dialógu, vzájomného rešpektu a porozumenia prostredníctvom kultúry, pričom zároveň podporuje medzinárodný kariérny rast a odbornú prípravu mladých hudobníkov. Osobitosť Mládežníckeho orchestra Európskej únie spočíva v tom, že ide o európsky orchester, ktorý bol vytvorený uznesením Európskeho parlamentu, presahuje kultúrne hranice a skladá sa z mladých hudobníkov, ktorí boli vybraní z celej Európy v prísnych a transparentných každoročných konkurzoch vo všetkých členských štátoch, pričom museli splniť náročné umelecké kritériá. Tento osobitný príspevok ku kultúrnej rozmanitosti a identite Európy by sa mal uznať napríklad tým, že sa ustanovia akcie, na ktorých sa Mládežnícky orchester Európskej únie a podobné európske kultúrne subjekty môžu uchádzať o účasť. Pre takéto subjekty by sa mala stanoviť možnosť viacročného financovania, aby sa zabezpečila stabilita ich fungovania.

(41)

Organizácie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch s rozsiahlym geografickým pokrytím v Európe, ktoré v rámci svojej činnosti poskytujú kultúrne služby priamo európskym občanom, takže majú potenciál priamo ovplyvniť európsku identitu, by mali byť oprávnené na podporu Únie.

(42)

S cieľom zabezpečiť efektívne prideľovanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie je potrebné, aby všetky akcie a činnosti vykonávané v rámci programu poskytovali európsku pridanú hodnotu. Je tiež dôležité zabezpečiť, aby dopĺňali činnosti členských štátov. Mala by sa hľadať konzistentnosť, komplementárnosť a synergie s programami financovania, ktoré podporujú oblasti politiky, ktoré sú navzájom úzko prepojené, čím sa zabezpečí, že potenciálni prijímatelia budú informovaní o rôznych možnostiach financovania, a s horizontálnymi politikami, ako je napríklad politika Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

(43)

Finančná podpora by sa mala primeraným spôsobom využívať pri zlyhaní trhu alebo v suboptimálnych investičných situáciách a akcie by nemali dublovať či vytláčať súkromné financovanie, ani by nemali narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

(44)

Je dôležité, aby sa program zaoberal štrukturálnymi výzvami, ktorým čelia európske kultúrne a kreatívne sektory, ktorých situáciu sťažila pandémia ochorenia COVID-19. Program zohľadňuje skutočnosť, že európska kultúra a médiá majú zásadný význam pre kvalitu života občanov a pre ich schopnosť prijímať informované rozhodnutia. Programom by sa malo spolu s ďalšími príslušnými programami financovania z prostriedkov Únie a s nástrojom Next Generation EU podporiť oživenie kultúrnych a kreatívnych sektorov v krátkom čase, zvýšiť ich dlhodobú odolnosť a konkurencieschopnosť, aby mohli čo najlepšie riešiť potenciálne vážne krízy v budúcnosti, a sprevádzať ich digitálnu a ekologickú transformáciu.

(45)

Ciele politiky programu sa riešia aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci segmentov politiky Programu InvestEU na roky 2021 – 2027 zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (13), ktoré okrem iného naďalej uľahčujú prístup k financovaniu pre malé a stredné podniky a organizácie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch.

(46)

Základnými hodnotiacimi kritériami na výber projektov by mali byť vplyv, kvalita a efektívnosť realizácie projektov v rámci programu. Vzhľadom na to, že posudzovanie návrhov v rámci osobitných činností programu si vyžaduje odborné znalosti, členmi komisií pre vyhodnotenie takýchto návrhov (ďalej len „komisie pre vyhodnotenie“) môžu byť externí experti. Pri výbere externých expertov by sa mali náležite vziať do úvahy ich pracovné skúsenosti a rodová vyváženosť predmetnej komisie.

(47)

Program by mal mať realistický a zvládnuteľný systém kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov výkonnosti, ktorý bude sprevádzať jeho akcie a nepretržite monitorovať jeho výkonnosť. Takéto monitorovanie a informačné a komunikačné akcie súvisiace s programom a jeho akciami by mali vychádzať z jeho troch podprogramov.

(48)

Vzhľadom na dôležitosť a zložitosť zhromažďovania a analyzovania údajov a merania vplyvu politík v oblasti kultúry by Komisia mala pomáhať zhromažďovať dôkazy a štatistické údaje o trendoch a vývoji v kultúrnych a kreatívnych sektoroch využívaním svojich odborných znalostí a odborných znalostí iných relevantných výskumných inštitúcií a pravidelne podávať Európskemu parlamentu a Rade správy o zhromaždených údajoch.

(49)

Program by sa mal zriadiť na obdobie siedmich rokov, aby sa jeho trvanie zosúladilo s trvaním viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027, stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (14) (ďalej len „VFR na roky 2021 – 2027“).

(50)

Týmto nariadením sa pre program stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (15).

(51)

Na program sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách. V nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovujú pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, a to aj grantov určených pre tretie strany, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie externých expertov.

(52)

Formy financovania a spôsoby vykonávania uvedené v tomto nariadení by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady spojené s kontrolami, na administratívne zaťaženie a potrebu administratívneho zjednodušenia, najmä v postupe podávania žiadostí v prospech všetkých zúčastnených strán, a na očakávané riziko nesúladu. Pri uvedenom výbere by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(53)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (16) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (17), (Euratom, ES) č. 2185/96 (18) a (EÚ) 2017/1939 (19) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má OLAF právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (20). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(54)

Na základe osobitných kritérií by malo byť možné udeliť kvalitným návrhom na akcie, ktoré sú oprávnené na podporu z programu, ale z dôvodu rozpočtových obmedzení sa nemôžu z neho financovať, značku Známka excelentnosti. Značkou Známka excelentnosti sa oceňuje kvalita návrhu a zjednodušuje sa hľadanie alternatívneho financovania z Európskeho fondu regionálneho rozvoja alebo Európskeho sociálneho fondu plus. V prípade akcií, v súvislosti s ktorými by sa mohla udeliť značka Známka excelentnosti, by sa mali v príslušných výzvach na predkladanie návrhov uviesť dodatočné informácie.

(55)

So zreteľom na článok 349 ZFEÚ a s ohľadom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“ by sa mal oceniť osobitný príspevok regiónov podľa uvedeného článku ku kultúrnej rozmanitosti Únie, ako aj ich úloha pri podpore výmen, a to aj prostredníctvom mobility a spolupráce s ľuďmi a organizáciami z tretích krajín, najmä z ich susedných krajín. Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (21) a s ohľadom na príspevok zámorských krajín a území k medzinárodnému kultúrnemu vplyvu Únie sú osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach oprávnené získať financovanie pod podmienkou, že sú dodržané pravidlá a ciele programu a prípadné dojednania uplatniteľné na členský štát, s ktorým sú daná zámorská krajina alebo územie spojené. Ľudia by tak mohli rovnako využívať konkurenčné výhody, ktoré môžu ponúkať kultúrne a kreatívne sektory, najmä hospodársky rast a zamestnanosť.

(56)

S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vytvorenie rámca pre monitorovanie a hodnotenie a o preskúmanie ukazovateľov programu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (22). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(57)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách je možné udeliť na už začatú akciu grant pod podmienkou, že žiadateľ je schopný preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené na financovanie z prostriedkov Únie. V súlade s článkom 193 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách náklady vzniknuté pred tým, ako sa podala žiadosť o grant, nie sú oprávnené na financovanie z prostriedkov Únie ani v prípade grantov na prevádzku a dohoda o grante sa má podpísať do štyroch mesiacov od začiatku rozpočtového roka prijímateľa. S cieľom predísť akémukoľvek narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť jej záujmy, malo by byť možné v rozhodnutí o financovaní stanoviť, že počas obmedzeného obdobia na začiatku VFR na roky 2021 – 2027 a len v riadne odôvodnených prípadoch sú oprávnené činnosti a náklady od 1. januára 2021, a to aj v prípade, že tieto činnosti boli vykonané a tieto náklady vznikli pred podaním žiadosti o grant.

(58)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva by sa program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi.

(59)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci schvaľovať pracovné programy. Uvedené vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (23). Ako sa stanovuje v tomto nariadení, najmä lehoty by mali byť primerané a mali by členom výboru umožniť včas a účinne preskúmať návrh vykonávacieho aktu a vyjadriť ich názory.

(60)

Je potrebné zabezpečiť, aby bol program Kreatívna Európa 2014 až 2020, ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 (24) (ďalej len „program na roky 2014-2020“), správne ukončený, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od 1. januára 2021 by v prípade potreby mala riadenie akcií, ktoré neboli ukončené do 31. decembra 2020 v rámci programu na roky 2014-2020, zabezpečovať technická a administratívna pomoc.

(61)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä chartou. Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na rovnosť medzi mužmi a ženami a práva na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, ako je zakotvené v článkoch 21 a 23 charty. Toto nariadenie je tiež v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(62)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich nadnárodného charakteru, veľkého objemu a širokého geografického rozsahu financovaných činností v oblasti mobility a spolupráce, ich vplyvu na dostupnosť vzdelávacej mobility a všeobecnejšie na integráciu Únie, a z dôvodu ich posilneného medzinárodného rozmeru ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(63)

Nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 by sa preto malo zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2021.

(64)

V záujme zabezpečenia kontinuity v poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožnenia začatia vykonávania od začiatku VFR na roky 2021 – 2027 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,