(1)

Od vypuknutia epidemiologickej krízy spôsobenej koronavírusom SARS-CoV-2 sa s ním spojené ochorenie COVID-19 rýchlo šíri po celom svete a zasahuje aj územie Únie. V dôsledku rýchleho nárastu počtu prípadov generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) označil 11. marca 2020 COVID-19 za pandémiu. Vzhľadom na rýchle zhoršenie situácie v európskom regióne WHO, kde je viac ako 20 000 potvrdených prípadov a takmer 1 000 úmrtí, regionálny riaditeľ WHO pre Európu uviedol, že Európa sa stala ohniskom tejto pandémie.

(2)

V dôsledku toho členské štáty prijali viacero mimoriadnych preventívnych opatrení a opatrení zameraných na zamedzenie šírenia, akými sú napríklad karanténa, zatváranie iných ako nevyhnutných obchodov, škôl a univerzít, zavádzanie práce na diaľku či obmedzenie alebo zákaz pohybu a cestovania. Uvedené opatrenia niektorým členom Rady znemožňujú alebo veľmi sťažujú cestovanie s cieľom byť fyzicky prítomní na zasadnutiach Rady konaných v jej sídle. To následne sťažuje dosiahnutie kvóra podľa článku 11 ods. 4 rokovacieho poriadku Rady (1)a z toho dôvodu aj uskutočňovanie formálnych zasadnutí Rady.

(3)

Vzhľadom na uvedené výnimočné okolnosti a s cieľom zabezpečiť inštitucionálnu kontinuitu pri rozhodovaní Rady je potrebné dočasne sa odchýliť od článku 12 ods. 1 prvého pododseku rokovacieho poriadku Rady, pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa použitia bežného písomného postupu. Počas obdobia uplatňovania tohto rozhodnutia, a len počas tohto obdobia, by sa rozhodnutie o použití bežného písomného postupu, ktoré prijíma Výbor stálych predstaviteľov vlád členských štátov (Coreper), malo prijať v súlade s úpravou hlasovania vzťahujúcou sa na prijatie dotknutého aktu Rady. Táto výnimka by sa mala uplatňovať počas jedného mesiaca s možnosťou predĺženia.

(4)

Používaniu bežného písomného postupu ako alternatívy k prijímaniu aktov Rady na zasadnutiach Rady by mala predchádzať dôsledná príprava v Coreperi a dotknutý akt Rady by mal byť, pokiaľ je to možné a relevantné, predmetom predchádzajúcej politickej diskusie ministrov, napríklad prostredníctvom neformálnej videokonferencie, s cieľom v čo najväčšej miere zabezpečiť, okrem iného, koordináciu na vnútroštátnej úrovni, verejnú transparentnosť a zapojenie národných parlamentov v súlade s praxou členských štátov,