(1)

V rozhodnutí č. 1313/2013/EÚ sa stanovuje právny rámec pre rescEU. RescEU je rezerva kapacít na úrovni Únie, ktorej cieľom je poskytnúť pomoc v mimoriadnych situáciách, v ktorých celkové existujúce kapacity na vnútroštátnej úrovni a kapacity poskytnuté členskými štátmi do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany nie sú schopné zabezpečiť účinnú reakciu na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.

(2)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/570 (2) sa stanovuje počiatočné zloženie rescEU, pokiaľ ide o kapacity a požiadaviek na kvalitu. Rezerva rescEU zatiaľ pozostáva z kapacít na letecké hasenie lesných požiarov, kapacít leteckej zdravotníckej evakuácie a kapacít v oblasti tímu urgentnej zdravotnej starostlivosti.

(3)

V súlade s článkom 12 ods. 2 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ sa má zloženie kapacít rescEU stanoviť s prihliadnutím na identifikované a nové riziká, celkové kapacity a nedostatky na úrovni Únie.

(4)

Počas posledných desaťročí sa objavili rozsiahle prípady šírenia závažných cezhraničných ohrození zdravia schopných prenosu z človeka na človeka, ako je ebola, závažný akútny respiračný syndróm (SARS) a respiračný syndróm Blízkeho východu (MERS), ktoré boli pre medzinárodné spoločenstvo zaťažkávacou skúškou, keďže obmedzenie šírenia týchto infekčných chorôb si vyžadovalo koordinovanú reakciu.

(5)

V júli 2019 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila vypuknutie vírusového ochorenia ebola v Konžskej demokratickej republike (KDR) za stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu a toto vírusové ochorenie sa stále považuje za vysokorizikové. Vírus ebola sa môže neúmyselne zaniesť do Únie, ako sa to už stalo počas vypuknutia ochorenia v západnej Afrike v roku 2013.

(6)

Vzhľadom na mimoriadne obmedzenú dostupnosť experimentálnych očkovacích látok a liečebných prípravkov je vytvorenie zásob prostriedkov proti vírusu ebola dôležitým opatrením v rámci pripravenosti pre prípad zanesenia choroby do Únie.

(7)

Celosvetové šírenie tohto druhu vysoko infekčných ochorení – ako sa ukázalo aj v prípade nového koronavírusu 2019-nCoV a súvisiaceho ochorenia, ktoré tento koronavírus spôsobuje, COVID-19 – si vyžaduje, aby členské štáty prijali koordinované opatrenia s cieľom zabrániť eskalácii mimoriadnej situácie v celej Únii, ktorú už tieto nákazy vážne zasiahli.

(8)

Riziko prenosu COVID-19, ako aj prenosu iných chorôb sa môže znížiť, ak sa prijmú vhodné opatrenia vrátane používania osobných ochranných prostriedkov a iného príslušného zdravotníckeho vybavenia.

(9)

Na základe technickej správy Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) (3) sa orgány verejného zdravotníctva v Únii vyzývajú, aby naplánovali dostatočné zásoby osobných ochranných prostriedkov, najmä pre svojich zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa starajú o pacientov nakazených ochorením COVID-19.

(10)

Aby bolo možné pripraviť sa na ďalšie šírenie COVID-19 a minimalizovať potenciálne nedostatky, Rada vo svojich záveroch o ochorení COVID-19 z 13. februára 2020 (4) vyzvala Komisiu, aby ďalej preskúmavala všetky dostupné možnosti s cieľom uľahčiť prístup k osobným ochranným prostriedkom, ktoré členské štáty potrebujú.

(11)

V reakcii na závery Rady by sa do kapacít rescEU malo zahrnúť vytváranie zásob zdravotníckych protiopatrení, zdravotníckeho vybavenia na účely intenzívnej starostlivosti a osobných ochranných prostriedkov na účely boja proti závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia.

(12)

Z dôvodu konzistentnosti s inými aktmi Únie by sa na účely tohto rozhodnutia malo použiť vymedzenie pojmu „závažné cezhraničné ohrozenia zdravia“ podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 1082/2013/EÚ (5).

(13)

V súlade s článkom 12 ods. 4 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ by požiadavky na kvalitu zdravotníckych protiopatrení, zdravotníckeho vybavenia na účely intenzívnej starostlivosti a osobných ochranných prostriedkov v rámci kapacít rescEU mali vychádzať zo zavedených medzinárodných noriem, ak takéto normy už existujú.

(14)

Požiadavky na kvalitu lekárskych protiopatrení, ako sú experimentálne očkovacie látky a liečebné prípravky, by preto mali byť založené na minimálnych normách a požiadavkách stanovených Európskou agentúrou pre lieky (EMA) a WHO. Požiadavky na kvalitu zdravotníckeho vybavenia na účely intenzívnej starostlivosti by mali byť založené na minimálnych normách stanovených WHO a požiadavky na kvalitu osobných ochranných prostriedkov by mali byť založené na minimálnych normách stanovených WHO a ECDC.

(15)

Aby bolo možné poskytnúť finančnú pomoc Únie na vytvorenie, správu a udržiavanie takýchto kapacít v súlade s článkom 21 ods. 3 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ, mali by sa vymedziť celkové odhadované náklady na zabezpečenie ich dostupnosti a nasaditeľnosti. Pri výpočte celkových odhadovaných nákladov by sa mali zohľadniť kategórie oprávnených nákladov stanovené v prílohe IA k rozhodnutiu č. 1313/2013/EÚ.

(16)

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2019/570 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(17)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru uvedeného v článku 33 ods. 1 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ,