(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2019 prijatím ročného prieskumu rastu 21. novembra 2018. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 21. marca 2019. Komisia 21. novembra 2018 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Holandsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 21. marca 2019. Rada prijala 9. apríla 2019 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu z roku 2019“), v ktorom sa stanovuje päť odporúčaní pre eurozónu (ďalej len „odporúčania pre eurozónu“).

(2)

Holandsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu z roku 2019 premietnutého do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 3. Predovšetkým platí, že investičné opatrenia a opatrenia na podporu rastu miezd pomôžu plniť prvé odporúčanie pre eurozónu týkajúce sa opätovného nastolenia rovnováhy v eurozóne; daňové opatrenia pomôžu pri plnení druhého odporúčania eurozóny, pokiaľ ide o boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu; zníženie zvýhodňovania dlhu domácností zas pomôže plniť štvrté odporúčanie pre eurozónu, pokiaľ ide o zníženie zvýhodňovania dlhu pri zdaňovaní.

(3)

Správa o Holandsku na rok 2019 bola uverejnená 27. februára 2019. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Holandsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 13. júla 2018 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania prijaté pre jednotlivé krajiny v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Holandska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli takisto uverejnené 27. februára 2019. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Holandsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Zdrojom nerovnováh s cezhraničným presahom je vysoký objem súkromného dlhu a veľký prebytok bežného účtu. Pomer súkromného dlhu k HDP, podporený hospodárskym rastom, pokračoval v klesajúcom trende v prípade dlhu podnikov aj domácností, aj keď je aj naďalej vysoký. Nominálny dlh domácností sa však pomaly zvyšuje v dôsledku rastu cien obytných nehnuteľností.

(4)

Holandsko 29. apríla 2019 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2019 a svoj program stability na rok 2019. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na roky 2014 – 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Holandsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2019 plánuje znížiť prebytok verejných financií z 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2018 na 0,0 % HDP v roku 2022. Na základe prepočítaného štrukturálneho salda (6) sa počas celého programového obdobia naďalej prekračuje strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP. Podľa programu stability na rok 2019 sa predpokladá, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne z úrovne 52,4 % HDP v roku 2018 na 44,6 % HDP v roku 2022. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú uvedené rozpočtové prognózy, je realistický. Na základe prognózy Komisie z jari 2019 sa predpokladá, že štrukturálne saldo klesne z prebytku vo výške 0,8 % HDP v roku 2018 na 0,7 % HDP v roku 2019 a 0,2 % HDP v roku 2020, čo je nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Dlh verejnej správy má podľa prognózy vykazovať aj naďalej pevnú klesajúcu tendenciu. Rada celkovo zastáva názor, že Holandsko podľa predpokladov dodrží v rokoch 2019 a 2020 ustanovenia Paktu stability a rastu. Zároveň by bolo pri dodržaní strednodobého rozpočtového cieľa potrebné využiť fiškálne a štrukturálne politiky na dosiahnutie vzostupného trendu v oblasti investícií.

(7)

Pokiaľ ide o fiškálnu udržateľnosť, predpokladaný nárast verejných výdavkov na dlhodobú starostlivosť poukazuje z hľadiska dlhodobej udržateľnosti na stredne vysoké riziká. V roku 2015 vláda presunula zodpovednosť za veľkú časť systému dlhodobej starostlivosti na samosprávy s cieľom zlepšiť jeho efektívnosť a znížiť verejné výdavky. Vplyv tejto reformy na fiškálnu udržateľnosť treba sledovať.

(8)

Od novembra 2018 sa prostriedky z fondu na ochranu vkladov, ktorý je nezávislým právnym subjektom, presunuli z oddeleného účtu v holandskej centrálnej banke na účet v štátnej pokladnici. Holandský fond na ochranu vkladov sa budoval postupne a doteraz sa v ňom nahromadila približne 1 miliarda EUR, pričom banky majú do roku 2024 vložiť ďalšie 4 miliardy EUR, ktoré sa mali investovať do diverzifikovaného portfólia nízkorizikových aktív v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 (7) (smernica o systémoch ochrany vkladov). Presunom účtu fondu sa znižuje úroveň hrubého dlhu, nemá to však vplyv na deficit verejných financií. Po tomto presune bude štátna pokladnica môcť využívať tieto finančné prostriedky na financovanie vládnych výdavkov, ale v prípade potreby bude povinná poskytovať prostriedky na vyplatenie vkladateľov alebo na financovanie intervencií v súlade so svojím právnym mandátom, čo môže mať vplyv na finančnú stabilitu.

(9)

Pre holandské domácnosti je charakteristická kombinácia objemných nelikvidných aktív v bývaní a dôchodkoch a vysokého dlhu domácností. Vysoká zadlženosť domácností spôsobuje, že citlivo reagujú na finančné a hospodárske otrasy. Vysoký dlh domácností možno vysvetliť značnými daňovými úľavami pri hypotekárnych úrokových platbách, ale aj neexistenciou dobre fungujúceho stredného segmentu na trhu s nájomným bývaním a vysokým povinným dôchodkovým sporením. Kľúčovú výzvu pri riešení vysokej zadlženosti domácností predstavuje trh s bývaním, na ktorom sa počas uplynulých desaťročí nahromadili nepružnosti a rušivé stimuly, ktoré sa premietajú do spôsobov financovania bývania a modelov odvetvových úspor. Od roku 2012 sa v snahe o čiastkové riešenie tohto problému realizuje rad opatrení. Uzákonilo sa oznámené zrýchlenie znižovania daňovej odpočítateľnosti hypotekárnych úrokov, ktoré začne platiť v roku 2020. Napriek tomu je daňová úľava pri hypotekárnych platbách stále veľká a naďalej vedie k výraznému zvýhodňovaniu dlhu domácností. Súkromný trh s nájomným bývaním, ktorý pokrýva 13 % všetkých obydlí, zostáva ako jediný nesubvencovaný segment nedostatočne rozvinutý. Absencia dobre fungujúceho stredného segmentu na trhu s nájomným bývaním podnecuje domácnosti k tomu, aby volili radšej kúpu než nájom, čo vedie k vysokému pomeru dlhu k príjmom a k finančnej zraniteľnosti.

(10)

Hoci dôchodkový systém dosahuje v oblasti primeranosti dôchodkov a fiškálnej udržateľnosti dobré výsledky, má nedostatky, pokiaľ ide o medzigeneračnú spravodlivosť, transparentnosť dôchodkových práv a flexibilitu. Zamestnanecké dôchodkové príspevky sú navyše vysoké a kolíšu v závislosti od toho, aké výsledky dosahujú dôchodkové fondy. To môže mať procyklický vplyv na výdavky domácností. Reforma dôchodkového systému by počas životného cyklu mohla viesť k nižším povinným dôchodkovým príspevkom a stabilnejšej spotrebe (alebo „vyrovnávaniu spotreby“). Vláda má v úmysle uskutočniť významnú reformu druhého dôchodkového piliera s cieľom zlepšiť jeho pokrytie a vytvoriť systém, ktorý by bol transparentnejší, pružnejší a aktuársky spravodlivejší. Súbežné reformy inštitúcií trhu s nehnuteľnosťami a dôchodkového systému majú potenciál znížiť zadlženosť domácností a obmedziť citlivosť sektora domácností na finančné a hospodárske otrasy a zároveň priniesť priaznivé účinky v oblasti makroekonomickej odolnosti a hospodárskeho rastu.

(11)

Napriek nízkej nezamestnanosti, vysokej miere voľných pracovných miest a rastúcemu nedostatku pracovníkov zostal nominálny rast miezd doteraz mierny (1,1 % v roku 2017 a 2,4 % v roku 2018). Mzdy spadajúce pod kolektívne zmluvy sa v roku 2018 zvýšili v priemere o 2,1 %, zatiaľ čo mzdy vo verejnom sektore rástli rýchlejším tempom (o 3 % v druhom polroku 2018). Okrem toho sa uzavreli dohody o mzdách vedúce k nominálnemu nárastu o 7 % v priebehu dvoch rokov pre všetkých štátnych zamestnancov v ústrednej štátnej správe. Na zvýšenie platov učiteľov základných škôl boli poskytnuté ďalšie finančné prostriedky. Vláda navyše prijala niekoľko fiškálnych opatrení, ktorými sa znižuje daňové zaťaženie práce a ktoré sú zamerané na zvýšenie čistého disponibilného príjmu domácnosti tých, ktorí pracujú. Ďalší rast čistého disponibilného príjmu domácnosti prostredníctvom zlepšovania podmienok na podporu rastu miezd a reformovania druhého piliera dôchodkového systému s cieľom zlepšiť jeho transparentnosť, zvýšiť jeho medzigeneračnú spravodlivosť a odolnosť proti otrasom by podporil domáci dopyt a pomohol by opäť nastoliť rovnováhu v eurozóne.

(12)

Nevyhnutným predpokladom toho, aby daňové systémy boli efektívnejšie a spravodlivejšie, je boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu, ako sa potvrdzuje v odporúčaní pre eurozónu z roku 2019. Účinky presahovania stratégií agresívneho daňového plánovania daňovníkov medzi členskými štátmi si vyžadujú koordinované kroky v oblasti vnútroštátnych politík, ktoré by doplnili legislatívu Únie. Holandsko prijalo opatrenia proti agresívnemu daňovému plánovaniu, no vysoká úroveň výplat dividend, licenčných poplatkov a úrokových platieb vykonávaných cez Holandsko naznačuje, že jeho daňové predpisy využívajú spoločnosti, ktoré sa zapájajú do agresívneho daňového plánovania. Veľká časť priamych zahraničných investícií je v držbe „účelovo vytvorených subjektov“. Neexistencia zrážkových daní z odchádzajúcich licenčných poplatkov (t. j. od rezidentov Únie rezidentom tretích krajín) a úrokových platieb môže v tomto prípade viesť k tomu, že sa tieto platby úplne vyhnú zdaneniu, ak nie sú zdaňované ani v prijímajúcej jurisdikcii. Ohlásenie programu reforiem v oblasti daní, vrátane zrážkových daní z licenčných poplatkov a úrokových platieb v prípade zneužívania alebo platieb do jurisdikcií s nízkym zdanením, je pozitívnym krokom k zníženiu agresívneho daňového plánovania a tento program by sa mal podrobne sledovať.

(13)

Rast zamestnanosti bol v posledných rokoch spôsobený najmä zamestnaním na dobu určitú a samostatnou zárobkovou činnosťou, aj keď rast počtu pracovných miest pre zamestnancov so zmluvami na neurčitý čas nedávno predstihol rast počtu pracovných miest so zmluvami na dobu určitú. Napriek tomu zostáva podiel flexibilných pracovných zmlúv vysoký a predstavuje významný podiel na trhu práce. Vysoký podiel zmlúv na dobu určitú sa spolu s rýchlym nárastom samostatnej zárobkovej činnosti prevádzkovanej bez ďalších zamestnancov pozoruje v kontexte veľkých rozdielov medzi uplatniteľnými pracovnoprávnymi predpismi, pracovnoprávnou ochranou a rozdielov v právnych predpisoch v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia. Prijal sa balík opatrení (zákon o vyváženom trhu práce – „Wet Arbeidsmarkt in Balans“) s cieľom uľahčiť najímanie stálych zamestnancov a znížiť flexibilitu zmlúv. Vykonávanie týchto opatrení (ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v roku 2020) by sa malo podrobne sledovať. Okrem toho boli ohlásené opatrenia na zmiernenie povinnosti zamestnávateľov pokračovať vo vyplácaní mzdy počas dvoch rokov v prípade choroby. Doteraz však neboli prijaté žiadne ďalšie konkrétne opatrenia. Niektoré z týchto inštitucionálnych faktorov preto stále vytvárajú finančné stimuly pre zamestnancov, aby začali pracovať ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo aby uprednostňovali postavenie samostatne zárobkovo činných osôb bez ďalších zamestnancov. Samostatne zárobkovo činné osoby sú častejšie nedostatočne poistené proti invalidite, nezamestnanosti a starobe, čo by v dlhodobom horizonte mohlo ovplyvniť udržateľnosť systému sociálneho zabezpečenia. Okrem toho bolo presadzovanie opatrení na boj proti predstieranej samostatnej zárobkovej činnosti až do roku 2020 pozastavené.

(14)

Napriek tomu, že trh práce dosahuje celkovo dobré výsledky, podpora rovnosti príležitostí v oblasti zamestnanosti a aktívneho začlenenia zostáva aj naďalej značnou výzvou, a to najmä pre ľudí s migrantským pôvodom, pre osoby pôsobiace na okraji trhu práce a pre tých, ktorí patria medzi ekonomicky neaktívne obyvateľstvo. Okrem toho stále existuje nevyužitý pracovný potenciál, najmä so zreteľom na veľký počet žien pracujúcich na čiastočný úväzok.

(15)

Pre kapacitu holandského hospodárstva inovovať a pre rast produktivity sú kľúčové technické a digitálne zručnosti a kvalifikovaní odborníci. To poukazuje na potrebu viac investovať do odbornej prípravy vrátane odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností a do podpory flexibilných možností zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie. Zlepšovanie schopnosti spoločnosti inovovať si vyžaduje aj investície do podporu vzdelávania v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky. Zvýšené investície do zručností, vzdelávania a odbornej prípravy sú navyše nevyhnutné na zlepšenie prístupu na trh práce a zamestnateľnosti osôb na okraji trhu práce a zároveň na podporu rovnakých príležitosti a aktívneho začlenenia.

(16)

Napriek tomu, že intenzita investícií do výskumu a vývoja sa v Holandsku zvýšila na viac než 2 %, stále je hlboko pod národným cieľom 2,5 % a aj pod úrovňou krajín, ktoré sú v tejto oblasti na špičke. Pokiaľ ide o produktivitu, Holandsko je jednou z krajín s najlepšími výsledkami v mnohých odvetviach. Pokračujúci rast produktivity je preto do veľkej miery závislý od inovácií. Podporili by ho ďalšie investície do výskumu a vývoja, ako aj inovácie, najmä v súkromnom sektore.

(17)

V záujme zabezpečenia udržateľnejšieho a efektívnejšieho hospodárskeho rozvoja si energetická transformácia a zníženie emisií skleníkových plynov vyžadujú značné investície. Holandsko pravdepodobne prekročí svoje ciele na rok 2020 v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, aj keď dosiahnutie cieľov na rok 2030 si bude vyžadovať dodatočné opatrenia. Bez prijatia ďalších opatrení však nebude možné dosiahnuť ciele na rok 2020 v oblasti primárnej energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov. Holandský cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2023 vymedzený ako cieľ v holandskej energetickej dohode by mal byť dosiahnuteľný vďaka investíciám do veterných fariem na mori. Do konca roku 2019 má vláda v úmysle prijať národný plán v oblasti energetiky a klímy, ktorý poskytne prehľad o jej investičných potrebách do roku 2030 pre rôzne rozmery energetickej únie vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti, bezpečnosti dodávok a zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu.

(18)

Zápchy v Holandsku zostávajú aj naďalej výzvou – je to dobre vybavená a husto obývaná krajina a je kľúčovým hráčom v logistike v Únii s najväčším prístavom Únie v Rotterdame a jedným z najväčších letísk Schiphol. Tento problém sa zmiernil vďaka dodatočným prácam v oblasti infraštruktúry, stále však ide o problém s vysokými sociálnymi nákladmi a množstvom hodín neproduktívne strávených v zápchach.

(19)

Programovanie finančných prostriedkov Únie na roky 2021 – 2027 by mohlo pomôcť riešiť niektoré z potrieb identifikovaných v odporúčaniach, a to najmä v oblastiach uvedených v prílohe D k správe o krajine na rok 2019. Holandsku by to umožnilo využiť uvedené prostriedky v identifikovaných sektoroch čo najlepšie.

(20)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra 2019 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Holandska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine za rok 2019. Zároveň posúdila program stability na rok 2019, národný program reforiem na rok 2019 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Holandsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Holandsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(21)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2019 a zastáva názor (8), že Holandsko podľa očakávania dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(22)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2019 a program stability na rok 2019. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 a 3. Tieto odporúčania prispievajú aj k plneniu odporúčaní pre eurozónu z roku 2019, a to najmä prvého a štvrtého z týchto odporúčaní. Fiškálne politiky uvedené v odporúčaní 3 prispievajú okrem iného k odstraňovaniu nerovnováh súvisiacich s prebytkom bežného účtu,