1.   Členské štáty spoločne zabezpečujú, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov v Únii na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 predstavoval aspoň 32 %. Komisia posúdi tento cieľ a do roku 2023 predloží legislatívny návrh na účely zvýšenia tohto cieľa, ak dôjde k ďalším výrazným zníženiam nákladov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, alebo ak to bude potrebné na splnenie medzinárodných záväzkov Únie v oblasti dekarbonizácie, alebo ak bude takéto zvýšenie opodstatnené z dôvodu výrazného zníženia spotreby energie v Únii.

2.   Členské štáty stanovia národné príspevky, aby spoločne splnili celkový záväzný cieľ Únie stanovený v odseku 1 tohto článku, v rámci svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s článkami 3 až 5 a 9 až 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999. Pri príprave svojich návrhov integrovaných národných energetických a klimatických plánov môžu členské štáty zvážiť vzorec uvedený v prílohe II k uvedenému nariadeniu.

Ak na základe posúdenia návrhov integrovaných národných energetických a klimatických plánov predložených v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2018/1999 Komisia dospeje k záveru, že národné príspevky členských štátov nepostačujú na to, aby sa spoločne dosiahol celkový záväzný cieľ Únie, postupuje podľa článkov 9 a 31 uvedeného nariadenia.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri tvorbe ich vnútroštátnych politík vrátane povinností vyplývajúcich z článkov 25 až 28 tejto smernice a ich systémov podpory náležite zohľadnila hierarchia odpadového hospodárstva, ako sa uvádza v článku 4 smernice 2008/98/ES, s cieľom zabrániť zbytočným rušivým účinkom na trhy so surovinami. Členské štáty neudelia podporu na energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú zo spaľovania odpadu, ak neboli dodržané povinnosti v oblasti triedeného zberu stanovené v uvedenej smernici.

4.   Od 1. januára 2021 nesmie byť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v rámci hrubej konečnej energetickej spotreby jednotlivých členských štátov nižší ako základný podiel uvedený v treťom stĺpci tabuľky v časti A prílohy I k tejto smernici. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie dodržania uvedeného základného podielu. Ak členský štát podľa merania počas obdobia jedného roka nedodrží svoj základný podiel, uplatní sa článok 32 ods. 4 prvý a druhý pododsek nariadenia (EÚ) 2018/1999.

5.   Komisia podporuje vysoké ambície členských štátov prostredníctvom vhodného rámca, ktorý zahŕňa zlepšené využívanie finančných prostriedkov Únie vrátane dodatočných finančných prostriedkov na uľahčenie spravodlivého prechodu regiónov s vysokým využitím uhlíka smerom k zvyšovaniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä finančných nástrojov, hlavne na tieto účely:

6.   Komisia zriadi podpornú platformu s cieľom podporiť členské štáty, ktoré využívajú mechanizmus spolupráce, aby prispeli k celkovému záväznému cieľu Únie stanovenému v odseku 1.

1.   V záujme dosiahnutia alebo presiahnutia cieľa Únie stanoveného v článku 3 ods. 1 a príslušných príspevkov jednotlivých členských štátov k uvedenému cieľu stanovených na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov, môžu členské štáty uplatňovať systémy podpory.

2.   Systémy podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov stimulujú integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov do trhu s elektrinou spôsobom, ktorý je založený na trhu a reaguje naň, pričom sa zabraňuje zbytočnému narušeniu trhov s elektrinou a zohľadňujú sa možné náklady na integráciu do systému a stabilita sústavy.

3.   Systémy podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov sa navrhujú tak, aby sa maximalizovala integrácia elektriny z obnoviteľných zdrojov do trhu s elektrinou a zaručilo sa, že výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov budú reagovať na cenové signály trhu a maximalizovať svoje trhové príjmy.

Na uvedený účel sa, pokiaľ ide o systémy priamej podpory cien, poskytuje podpora formou trhovej prémie, ktorá by mohla byť, okrem iného, pohyblivá alebo pevná.

Členské štáty môžu vyňať malé zariadenia a demonštračné projekty z tohto odseku bez toho, aby bolo dotknuté uplatniteľné právo Únie týkajúce sa vnútorného trhu s elektrinou.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa podpora pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov poskytovala otvoreným, transparentným, konkurenčným, nediskriminačným a nákladovo efektívnym spôsobom.

Členské štáty môžu vyňať z verejnej súťaže malé zariadenia a demonštračné projekty.

Členské štáty môžu takisto zvážiť zavedenie mechanizmov s cieľom zabezpečiť regionálnu diverzifikáciu pri zavádzaní elektriny z obnoviteľných zdrojov, najmä na zabezpečenie nákladovo efektívnej integrácie sústavy.

5.   Členské štáty môžu obmedziť verejnú súťaž na konkrétne technológie, ak by otvorenie systémov podpory pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov viedlo k nepriaznivému výsledku vzhľadom na:

6.   Pri poskytovaní podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom verejnej súťaže a v záujme zaistenia vysokej miery realizácie projektov členské štáty:

7.   S cieľom zvýšiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v najvzdialenejších regiónoch a na malých ostrovoch môžu členské štáty prispôsobiť systémy finančnej podpory projektov nachádzajúcich sa v týchto regiónoch s cieľom zohľadniť výrobné náklady súvisiace s ich špecifickými podmienkami izolácie a vonkajšej závislosti.

8.   Komisia predloží do 31. decembra 2021 a následne každé tri roky Európskemu parlamentu a Rade správu o výkonnosti podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov udeľovanej prostredníctvom verejných súťaží v Únii, v ktorej sa analyzuje najmä schopnosť verejných súťaží:

9.   Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ.

1.   Členské štáty majú právo rozhodnúť v súlade s článkami 7 až 13 tejto smernice o tom, v akom rozsahu budú podporovať elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa vyrába v inom členskom štáte. Členské štáty však môžu otvoriť účasť na systémoch podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov pre výrobcov nachádzajúcich sa v iných členských štátoch za podmienok stanovených v tomto článku.

Členské štáty môžu pri otváraní účasti na systémoch podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov stanoviť, že každý rok sa podpora pre orientačný podiel novo podporovanej kapacity alebo rozpočtu, ktorý je pre ňu vyhradený, otvorí pre výrobcov nachádzajúcich sa v iných členských štátoch.

Tieto orientačné podiely môžu dosiahnuť každoročne výšku aspoň 5 % v rokoch 2023 až 2026 a aspoň 10 % v rokoch 2027 až 2030 alebo dosiahnuť úroveň prepojenia dotknutého členského štátu v danom roku, ak je nižšia.

Členské štáty môžu zrealizovať jeden alebo viacero pilotných systémov, kde je podpora otvorená výrobcom nachádzajúcim sa v iných členských štátoch, s cieľom získať ďalšie skúsenosti z vykonávania.

2.   Členské štáty môžu požadovať dôkaz o fyzickom dovoze elektriny z obnoviteľných zdrojov. Na uvedený účel môžu členské štáty obmedziť účasť na svojich systémoch podpory na výrobcov nachádzajúcich sa v členských štátoch, s ktorými existuje priame pripojenie cez spojovacie vedenie. Členské štáty však nesmú meniť ani inak ovplyvňovať medzizónové harmonogramy a prideľovanie kapacity kvôli výrobcom zúčastňujúcim sa na cezhraničných systémoch podpory. Cezhraničný prenos elektriny sa určuje výhradne na základe výsledkov prideľovania kapacity podľa práva Únie v oblasti vnútorného trhu s elektrinou.

3.   Ak sa členský štát rozhodne otvoriť účasť na systémoch podpory výrobcom nachádzajúcim sa v iných členských štátoch, príslušné členské štáty sa dohodnú na zásadách takejto účasti. Takýmito dohodami sa upravia aspoň zásady prideľovania elektriny z obnoviteľných zdrojov, na ktorú sa vzťahuje cezhraničná podpora.

4.   Komisia príslušným členským štátom na ich žiadosť pomáha počas procesu rokovaní pri uzatváraní dojednaní o spolupráci tým, že poskytuje informácie a analýzy vrátane kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov o priamych a nepriamych nákladoch a prínosoch spolupráce, ako aj usmernenia a technické poznatky. Komisia môže nabádať na výmenu najlepších postupov alebo ju uľahčovať a tiež môže vytvárať vzory dohôd o spolupráci na uľahčenie procesu rokovaní. Komisia do roku 2025 posúdi náklady a prínosy zavádzania elektriny z obnoviteľných zdrojov v Únii podľa tohto článku.

5.   Komisia do roku 2023 vykoná hodnotenie vykonávania tohto článku. V uvedenom hodnotení sa posúdi potreba zaviesť pre členské štáty povinnosť čiastočne otvoriť ich systémy podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov výrobcom nachádzajúcim sa v iných členských štátoch s cieľom dosiahnuť otvorenie na úrovni 5 % do roku 2025 a otvorenie na úrovni 10 % do roku 2030.

1.   Bez toho, aby boli dotknuté úpravy potrebné na zabezpečenie súladu s článkami 107 a 108 ZFEÚ, členské štáty zabezpečia, aby úroveň podpory poskytnutej pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a s ňou spojené podmienky neboli revidované spôsobom, ktorý negatívne ovplyvňuje práva priznané podľa uvedenej podpory alebo narušuje hospodársku životaschopnosť už podporených projektov.

2.   Členské štáty môžu upraviť úroveň podpory v súlade s objektívnymi kritériami za predpokladu, že takéto kritériá sú stanovené v pôvodnom návrhu systému podpory.

3.   Členské štáty uverejnia ako referenciu dlhodobý harmonogram s predpokladaným rozdelením podpory, ktorý sa vzťahuje aspoň na nasledujúcich päť rokov, alebo v prípade obmedzení rozpočtového plánu na nasledujúce tri roky, a ktorý zahŕňa orientačný časový plán, v prípade potreby frekvenciu verejných súťaží, predpokladanú kapacitu a rozpočet alebo maximálnu jednotkovú podporu, ktorá by sa mala rozdeliť, a prípadne predpokladané oprávnené technológie. Uvedený harmonogram sa aktualizuje každoročne, alebo keď je to potrebné, na zohľadnenie najnovšieho vývoja na trhu alebo predpokladaného rozdelenia podpory.

4.   Členské štáty aspoň raz za päť rokov posúdia efektívnosť svojich systémov podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov a ich významných distribučných vplyvov na rôzne skupiny spotrebiteľov a investície. V uvedenom posúdení sa zohľadňuje vplyv možných zmien na systémy podpory. Výsledky tohto posúdenia sa zohľadňujú v rámci orientačného dlhodobého plánovania, ktorým sa riadia rozhodnutia o podpore a návrhy novej podpory. Členské štáty uvedú toto posúdenie v príslušných aktualizáciách svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov a správach o pokroku v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999.

1.   Hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov energie v každom členskom štáte sa vypočíta ako súčet:

Pokiaľ ide o písmeno a), b) alebo c) prvého pododseku, plyn, elektrina a vodík z obnoviteľných zdrojov energie sa na účely výpočtu podielu hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov zohľadňujú len raz.

S výhradou článku 29 ods. 1 druhého pododseku sa biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, ktoré nespĺňajú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov uvedené v článku 29 ods. 2 až 7 a 10, nezohľadňujú.

2.   Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. a) sa hrubá konečná spotreba elektriny z obnoviteľných zdrojov vypočíta ako množstvo elektriny vyrobené v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov vrátane výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov od samospotrebiteľov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov s výnimkou výroby elektriny z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže.

V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť elektriny, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Na účely tohto výpočtu sa podiel každého zdroja energie vypočíta na základe jeho energetického obsahu.

Elektrina vyrobená z vodnej a veternej energie sa zohľadňuje v súlade s normalizačnými pravidlami uvedenými v prílohe II.

3.   Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. b) sa hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia vypočíta ako súčet množstva energie na diaľkové vykurovanie a chladenie vyrobeného v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov a spotreby iných druhov energie z obnoviteľných zdrojov v priemysle, domácnostiach, službách, poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a rybárstve, na účely vykurovania, chladenia a spracovania.

V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť tepla a chladu, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Na účely tohto výpočtu sa podiel každého zdroja energie vypočíta na základe jeho energetického obsahu.

Energia z okolia a geotermálna energia používaná na vykurovanie a chladenie prostredníctvom tepelných čerpadiel a systémov diaľkového chladenia sa zohľadňuje na účely odseku 1 prvého pododseku písm. b) za predpokladu, že konečný energetický výstup výrazne prevyšuje vstup primárnej energie na pohon tepelných čerpadiel. Množstvo tepla alebo chladu považovaného za energiu z obnoviteľných zdrojov na účely tejto smernice sa vypočíta v súlade s metodikou stanovenou v prílohe VII a zohľadňuje sa v ňom energia používaná vo všetkých odvetviach koncového použitia.

Tepelná energia vyrobená pasívnymi energetickými systémami, v ktorých sa nižšia energetická spotreba dosahuje pasívne prostredníctvom projektovania budov alebo z tepla vyrobeného z energie z neobnoviteľných zdrojov, sa na účely odseku 1 prvého pododseku písm. b) nezohľadňuje.

Komisia do 31. decembra 2021 prijme delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením metodiky na výpočet množstva energie z obnoviteľných zdrojov používanej na chladenie a diaľkové chladenie, ako aj na zmenu prílohy VII.

Uvedená metodika zahŕňa minimálne sezónne výkonnostné faktory pre tepelné čerpadlá fungujúce v obrátenom režime.

4.   Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. c) sa uplatňujú tieto požiadavky:

5.   Podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa vypočíta ako hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov vydelená hrubou konečnou energetickou spotrebou zo všetkých zdrojov energie a vyjadruje sa v percentách.

Na účely prvého pododseku tohto odseku sa súčet uvedený v prvom pododseku odseku 1 tohto článku upraví v súlade s článkami 8, 10, 12 a 13.

Pri výpočte hrubej konečnej energetickej spotreby členského štátu na účely merania jeho súladu s cieľmi a orientačnou trajektóriou stanovenými v tejto smernici sa vychádza z toho, že množstvo energie spotrebovanej v leteckej doprave dosahuje podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe daného členského štátu neprevyšujúci 6,18 %. V prípade Cypru a Malty sa vychádza z toho, že množstvo energie spotrebovanej v leteckej doprave dosahuje podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe daných členských štátov neprevyšujúci 4,12 %.

6.   Pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov sa použije metodika a vymedzenia pojmov uvedené v nariadení (ES) č. 1099/2008.

Členské štáty zabezpečia súlad štatistických informácií použitých pri výpočte týchto odvetvových a celkových podielov a štatistických informácií oznámených Komisii podľa uvedeného nariadenia.

1.   Členské štáty sa môžu dohodnúť na štatistickom prenose určitého množstva energie z obnoviteľných zdrojov z jedného členského štátu do iného členského štátu. Prenesené množstvo sa:

2.   S cieľom uľahčiť dosiahnutie cieľa Únie stanoveného v článku 3 ods. 1 tejto smernice a príspevku každého členského štátu k uvedenému cieľu podľa článku 3 ods. 2 tejto smernice a uľahčiť štatistické prenosy v súlade s odsekom 1 tohto článku Komisia zriadi Platformu Únie pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov (Union renewable development platform - ďalej len „URDP“). Členské štáty môžu na dobrovoľnom základe platforme URDP predkladať výročné údaje o svojich národných príspevkoch k cieľu Únie alebo k akejkoľvek referenčnej hodnote stanovenej na monitorovanie pokroku v nariadení (EÚ) 2018/1999 vrátane výšky ich predpokladaného nesplnenia alebo presiahnutia ich príspevku, a údaju o cene, za ktorú by súhlasili s prenosom akéhokoľvek nadbytku vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov z iného členského štátu alebo do iného členského štátu. Cena uvedených prenosov sa určí v jednotlivých prípadoch na základe mechanizmu platformy URDP na spájanie dopytu a dodávky.

3.   Komisia zabezpečí, aby platforma URDP bola schopná spájať dopyt a dodávku na množstvá energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu, a to na základe ceny alebo iných kritérií stanovených členským štátom, ktorý prijíma prenos.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 35 na doplnenie tejto smernice zriadením platformy URDP a stanovením podmienok na finalizáciu transakcií podľa odseku 5 tohto článku.

4.   Dojednania uvedené v odsekoch 1 a 2 môžu trvať jeden alebo viac kalendárnych rokov. Takéto dojednania sa oznamujú Komisii alebo finalizujú v rámci platformy URDP najneskôr 12 mesiacov po konci každého roku, v ktorom nadobudnú účinnosť. Informácie zaslané Komisii zahŕňajú množstvo a cenu príslušnej energie. Pokiaľ ide o prenosy finalizované v rámci platformy URDP, zúčastnené strany a informácie o konkrétnom prenose sa zverejnia.

5.   Prenos je účinný po tom, ako ho všetky členské štáty zúčastnené na prenose oznámia Komisii alebo ak je to uplatniteľné, po splnení všetkých zúčtovacích podmienok v rámci platformy URDP.

1.   Dva alebo viaceré členské štáty môžu spolupracovať na všetkých typoch spoločných projektov, ktoré sa týkajú výroby elektriny, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie. Do takejto spolupráce sa môžu zapojiť súkromní prevádzkovatelia.

2.   Členské štáty oznámia Komisii podiel alebo množstvo elektriny, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov, ktoré boli vyrobené v rámci akéhokoľvek spoločného projektu na ich území, ktorý začal fungovať po 25. júni 2009, alebo zvýšenou kapacitou zariadenia, ktoré sa zrekonštruovalo po tomto dátume, pričom sa tento podiel alebo množstvo majú započítavať do podielu energie z obnoviteľných zdrojov iného členského štátu na účely tejto smernice.

3.   V oznámení uvedenom v odseku 2 sa:

4.   Trvanie spoločného projektu uvedeného v tomto článku môže prekročiť rok 2030.

5.   Oznámenie podľa tohto článku sa nesmie zmeniť ani vziať späť bez spoločného súhlasu členského štátu, ktorý oznámenie podáva, a členského štátu uvedeného v súlade s odsekom 3 písm. c).

6.   Komisia na žiadosť dotknutých členských štátov uľahčuje vytváranie spoločných projektov medzi členskými štátmi, najmä prostredníctvom vyčlenenej technickej pomoci a pomoci na vývoj projektov.

1.   Do troch mesiacov po skončení každého roka, ktorý patrí do obdobia uvedeného v článku 9 ods. 3 písm. d), oznámi členský štát, ktorý podal oznámenie podľa článku 9, prostredníctvom listu:

2.   Oznamujúci členský štát zašle oznámenie členskému štátu, v prospech ktorého sa oznámenie urobilo, a Komisii.

3.   Na účely tejto smernice sa množstvo elektriny alebo tepla či chladu z obnoviteľných zdrojov oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b):

1.   Jeden alebo viacero členských štátov môže spolupracovať s jednou alebo viacerými tretími krajinami na všetkých druhoch spoločných projektov týkajúcich sa výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Do tejto spolupráce sa môžu zapojiť súkromní prevádzkovatelia a prebieha v plnom súlade s medzinárodným právom.

2.   Elektrina z obnoviteľných zdrojov vyrobená v tretej krajine sa zohľadňuje na účely výpočtu podielov energie z obnoviteľných zdrojov členských štátov, iba ak sú splnené tieto podmienky:

3.   Na účely odseku 4 môžu členské štáty požiadať Komisiu, aby zohľadnila elektrinu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú a spotrebovanú v tretej krajine v rámci výstavby spojovacieho vedenia medzi členským štátom a treťou krajinou s veľmi dlhou realizáciou, ak sú splnené tieto podmienky:

4.   Komisii sa oznámi podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej akýmkoľvek zariadením na území tretej krajiny, ktoré sa má započítavať do podielu energie z obnoviteľných zdrojov jedného alebo viacerých členských štátov na účely tejto smernice. Ak ide o viac ako jeden členský štát, rozdelenie uvedeného podielu alebo množstva medzi členské štáty sa oznámi Komisii. Tento podiel alebo toto množstvo nepresiahne podiel alebo množstvo skutočne vyvážané do Únie a spotrebúvané v nej a zodpovedá množstvu uvedenému v odseku 2 písm. a) bodoch i) a ii) a spĺňa podmienky stanovené v písmene a) uvedeného odseku. Oznámenie predloží každý členský štát, do ktorého celkového vnútroštátneho cieľa sa má tento podiel alebo množstvo elektriny započítavať.

5.   V oznámení uvedenom v odseku 4 sa:

6.   Trvanie spoločného projektu, ako sa uvádza v tomto článku, môže prekročiť rok 2030.

7.   Oznámenie podľa tohto článku sa môže zmeniť alebo vziať späť iba na základe spoločného súhlasu členského štátu, ktorý oznámenie podáva, a tretej krajiny, ktorá uznala spoločný projekt v súlade s odsekom 5 písm. d).

8.   Členské štáty a Únia podnecujú príslušné orgány Energetického spoločenstva, aby v súlade so Zmluvou o Energetickom spoločenstve prijali opatrenia potrebné na to, aby mohli zmluvné strany uplatňovať ustanovenia o spolupráci medzi členskými štátmi uvedené v tejto smernici.

1.   Do 12 mesiacov po skončení každého roka, ktorý patrí do obdobia určeného podľa článku 11 ods. 5 písm. c), oznamujúci členský štát písomne oznámi:

2.   Členský štát uvedený v odseku 1 zašle písomné oznámenie Komisii a tretej krajine, ktorá uznala projekt v súlade s článkom 11 ods. 5 písm. d).

3.   Na účely výpočtu podielov energie z obnoviteľných zdrojov podľa tejto smernice sa pri výpočte podielov z obnoviteľných zdrojov členského štátu, ktorý podáva oznámenie, pripočíta množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b) k zohľadňovanému množstvu energie z obnoviteľných zdrojov.

1.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa článku 5, sa môžu dva alebo viaceré členské štáty dobrovoľne rozhodnúť, že budú spoločne alebo čiastočne koordinovať svoje vnútroštátne systémy podpory. V takýchto prípadoch sa môže určité množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vyrobené na území jedného zúčastneného členského štátu započítavať do podielu energie z obnoviteľných zdrojov druhého zúčastneného členského štátu, ak tieto členské štáty:

Pravidlo rozdeľovania uvedené v písmene b) prvého pododseku, sa oznámi Komisii najneskôr tri mesiace po skončení prvého roku, v ktorom nadobudne účinnosť.

2.   Do troch mesiacov po skončení každého roka oznámi každý členský štát, ktorý podal oznámenie podľa odseku 1 druhého pododseku, celkové množstvo elektriny alebo tepla či chladu vyrobené z obnoviteľných zdrojov počas roka, na ktoré sa má uplatňovať pravidlo rozdeľovania.

3.   Na účely výpočtu podielov energie z obnoviteľných zdrojov podľa tejto smernice sa množstvo elektriny alebo tepla či chladu z obnoviteľných zdrojov oznámené v súlade s odsekom 2 prerozdelí medzi dotknuté členské štáty v súlade s oznámeným pravidlom rozdeľovania.

4.   Komisia šíri usmernenia a najlepšie postupy a na žiadosť dotknutých členských štátov uľahčuje vytváranie spoločných systémov podpory medzi členskými štátmi.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky vnútroštátne pravidlá vzťahujúce sa na postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam a súvisiacim prenosovým a distribučným sieťam na výrobu elektriny, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov a na procesy premeny biomasy na biopalivá, biokvapaliny, palivá z biomasy alebo na iné energetické produkty a na kvapalné a plynné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, boli primerané a potrebné a prispievali k uplatňovaniu zásady prvoradosti energetickej efektívnosti.

Členské štáty prijmú najmä vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby:

2.   Členské štáty jasne vymedzia všetky technické špecifikácie, ktoré majú spĺňať zariadenia a systémy na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a ktoré sú predpokladom čerpania výhod zo systémov podpory. V prípade, že existujú európske normy vrátane environmentálnych označení, energetických označení a iných technických referenčných systémov vytvorených európskymi normalizačnými orgánmi, sú takéto technické špecifikácie vyjadrené na základe týchto noriem. V takýchto technických špecifikáciách sa nepredpisuje, kde sa má zariadeniam a systémom udeliť osvedčenie, a nesmú byť prekážkou správneho fungovania vnútorného trhu.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni začlenili ustanovenia o integrácii a zavedení energie z obnoviteľných zdrojov vrátane samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a o využívaní nevyhnutného odpadového tepla a chladu pri plánovaní vrátane včasného priestorového plánovania, projektovaní, výstavbe a renovácii mestskej infraštruktúry, priemyselných, komerčných alebo obytných oblastí a energetických infraštruktúr vrátane elektrických sietí, sietí diaľkového vykurovania a chladenia, sietí zemného plynu a sietí alternatívnych palív. Členské štáty predovšetkým nabádajú miestne a regionálne správne orgány, aby vo vhodných prípadoch začleňovali vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov do plánovania mestskej infraštruktúry a viedli konzultácie s prevádzkovateľmi sietí s cieľom zohľadniť vplyv programov energetickej efektívnosti a reakcie na dopyt, ako aj osobitných ustanovení o samospotrebe energie z obnoviteľných zdrojov a komunitách vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov na plány prevádzkovateľov v oblasti rozvoja infraštruktúry.

4.   Členské štáty do svojich stavebných predpisov a poriadkov začlenia vhodné opatrenia na zvyšovanie podielu všetkých druhov energie z obnoviteľných zdrojov v stavebníctve.

Členské štáty môžu pri vytváraní týchto opatrení alebo vo svojich systémoch podpory zohľadniť v prípade potreby vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podstatného zvýšenia samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov, miestneho uskladňovania energie a energetickej efektívnosti a týkajúce sa kombinovanej výroby elektriny a tepla a týkajúce sa pasívnych budov a budov s nízkou alebo nulovou spotrebou energiou.

Členské štáty vo svojich stavebných predpisoch a poriadkoch alebo inými prostriedkami s rovnakým účinkom požadujú využívanie určitých minimálnych úrovní energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a v existujúcich budovách, ktoré sú predmetom rozsiahlej obnovy, pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné a so zreteľom na výsledky výpočtu nákladovej optimálnosti vykonaného podľa článku 5 ods. 2 smernice 2010/31/EÚ a pokiaľ to nemá negatívny vplyv na kvalitu vzduchu vo vnútri budov. Členské štáty povolia, aby sa tieto minimálne úrovne plnili okrem iného prostredníctvom účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom, ktoré využíva významný podiel energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla a chladu.

Požiadavky uvedené v prvom pododseku sa vzťahujú na ozbrojené sily iba v rozsahu, v ktorom ich uplatňovanie nie je v rozpore s povahou a prvotným cieľom činností ozbrojených síl, a s výnimkou materiálu, ktorý sa používa výhradne na vojenské účely.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby nové verejné budovy a existujúce verejné budovy, ktoré sú predmetom rozsiahlej obnovy, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni plnili v kontexte tejto smernice od 1. januára 2012 úlohu vzorov. Členské štáty môžu okrem iného povoliť, aby sa táto povinnosť splnila dodržaním ustanovení o budovách s takmer nulovou spotrebou energie, ako sa požaduje v smernici 2010/31/EÚ, alebo stanovením toho, že strechy verejných budov alebo zmiešaných súkromno-verejných budov využívajú tretie strany pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

6.   Členské štáty s ohľadom na svoje stavebné predpisy a poriadky podporujú využitie vykurovacích a chladiacich systémov a zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje, ktoré dosahujú značné zníženie energetickej spotreby. Na uvedený účel členské štáty využívajú energetické alebo environmentálne označenia alebo iné vhodné osvedčenia alebo normy vypracované na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie, ak existujú, a zabezpečujú poskytovanie primeraných informácií a poradenstva o obnoviteľných a vysoko energeticky efektívnych alternatívach, ako aj o prípadných finančných nástrojoch a stimuloch dostupných v prípade výmeny s cieľom podporovať vyššiu mieru výmeny starých vykurovacích systémov a väčší prechod na riešenia vychádzajúce z energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so smernicou 2010/31/EÚ.

7.   Členské štáty vykonávajú posúdenie svojho potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov a využívania odpadového tepla a chladu v odvetví vykurovania a chladenia. Toto posúdenie vo vhodných prípadoch zahŕňa priestorovú analýzu oblastí vhodných pre aplikácie s nízkym rizikom pre životné prostredie a potenciálu pre malé projekty v domácnostiach a je súčasťou druhého komplexného posúdenia požadovaného podľa článku 14 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ prvýkrát do 31. decembra 2020 a potom súčasťou aktualizácií tohto komplexného posúdenia.

8.   Členské štáty posudzujú regulačné a administratívne prekážky pre uzatváranie dlhodobých zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, odstraňujú neodôvodnené prekážky a uľahčujú využívanie takýchto zmlúv. Členské štáty zabezpečia, aby tieto zmluvy nepodliehali neprimeraným alebo diskriminačným postupom alebo poplatkom.

Členské štáty opíšu politiky a opatrenia na uľahčenie využívania zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a v správach o pokroku podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.

1.   Členské štáty zriadia alebo určia jedno alebo viacero kontaktných miest. Uvedené kontaktné miesta na žiadosť žiadateľa poskytujú usmernenia a podporu počas celého administratívneho procesu žiadosti o povolenie a vydania povolenia. Žiadateľovi stačí obrátiť sa v súvislosti s celým postupom len na jedno kontaktné miesto. Postup vydávania povolení sa vzťahuje na príslušné administratívne povolenia na vybudovanie, modernizáciu a prevádzkovanie zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a vybavenosti potrebnej na ich pripojenie do siete. Postup vydávania povolení sa skladá zo všetkých postupov od potvrdenia prijatia žiadosti po zaslanie výsledku postupu, ako sa uvádza v odseku 2.

2.   Kontaktné miesto transparentne usmerňuje žiadateľa počas administratívneho procesu podania žiadosti, až pokým príslušné orgány na konci procesu nevydajú jedno alebo viacero rozhodnutí, poskytuje žiadateľovi všetky potrebné informácie a vo vhodných prípadoch zapája ďalšie správne orgány. Žiadateľom sa musí povoliť predložiť príslušné dokumenty aj v digitálnej forme.

3.   Kontaktné miesto sprístupní príručku postupov pre navrhovateľov projektov v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov a tieto informácie poskytne aj online, pričom sa bude osobitne venovať aj malým projektom a projektom samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov. Informácie online označia relevantné kontaktné miesto podľa žiadosti žiadateľa. Ak má členský štát viac ako jedno kontaktné miesto, informácie poskytované online označia relevantné kontaktné miesto podľa žiadosti žiadateľa.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 7, postup vydávania povolení uvedený v odseku 1 nepresiahne dva roky v prípade elektrárne, vrátane všetkých relevantných postupov príslušných orgánov. V prípade riadne odôvodnených mimoriadnych okolností sa táto dvojročná lehota môže predĺžiť najviac o jeden rok.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 7, postup udeľovania povolenia nepresiahne jeden rok v prípade zariadení s kapacitou výroby elektriny nižšou ako 150 kW. V prípade riadne odôvodnených mimoriadnych okolností sa táto jednoročná lehota môže predĺžiť najviac o jeden rok.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia mali ľahký prístup k jednoduchým postupom na riešenie sporov týkajúcich sa postupov udeľovania povolení a vydávania povolení na výstavbu a prevádzku zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, v príslušných prípadoch vrátane alternatívnych mechanizmov riešenia sporov.

6.   Členské štáty uľahčia modernizáciu existujúcich zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov tým, že zabezpečia zjednodušený a rýchly proces vydávania povolení. Dĺžka tohto procesu nepresiahne jeden rok.

V prípade riadne odôvodnených mimoriadnych okolností, ako sú napríklad nadradené bezpečnostné dôvody, ak projekt modernizácie podstatne ovplyvňuje sústavu alebo pôvodnú kapacitu, veľkosť alebo výkon zariadenia, sa táto jednoročná lehota môže predĺžiť najviac o jeden rok.

7.   Lehoty stanovené v tomto článku sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vyplývajúce z uplatniteľného práva Únie v oblasti životného prostredia, odvolacie konania, opravné prostriedky a iné konania na súde alebo pred tribunálom a alternatívne mechanizmy riešenia sporov vrátane konaní vo veciach sťažností, mimosúdnych odvolaní a opravných prostriedkov, a tieto lehoty sa môžu predĺžiť o dobu trvania takýchto konaní.

8.   Členské štáty môžu stanoviť postup jednoduchého oznamovania pripojení do siete pri projektoch modernizácie, ako sa uvádza v článku 17 ods. 1. Ak sa tak stane, členské štáty povolia modernizáciu po oznámení príslušnému orgánu, ak sa neočakáva žiaden významný negatívny environmentálny ani sociálny vplyv. Uvedený orgán rozhodne do šiestich mesiacov od prijatia oznámenia, či je postačujúce.

Ak príslušný orgán rozhodne, že oznámenie je postačujúce, automaticky udelí povolenie. Ak uvedený orgán rozhodne, že oznámenie nie je postačujúce, je potrebné požiadať o nové povolenie a uplatňujú sa lehoty uvedené v odseku 6.

1.   Členské štáty stanovia postup jednoduchého oznamovania pre pripojenie do siete, ktorým sa zariadenia alebo agregované výrobné jednotky samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a demonštračné projekty s kapacitou výroby elektriny najviac 10,8 kW, alebo jej ekvivalentom v prípade iných ako trojfázových pripojení, pripoja do siete po oznámení prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.

Prevádzkovateľ distribučnej sústavy môže v obmedzenej lehote od oznámenia zamietnuť požadované pripojenie do siete alebo navrhnúť iné miesto pripojenia do siete z odôvodnených bezpečnostných dôvodov alebo z dôvodu technickej nezlučiteľnosti prvkov sústavy. V prípade kladného rozhodnutia prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy nerozhodne do jedného mesiaca od oznámenia, možno zariadenie alebo agregovanú výrobnú jednotku pripojiť.

2.   Členské štáty môžu umožniť postup jednoduchého oznámenia pre zariadenia alebo agregované výrobné jednotky s kapacitou výroby elektriny vyššou ako 10,8 kW a nepresahujúcou 50 kW, ak zostane zachovaná stabilita siete, spoľahlivosť siete a bezpečnosť siete.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby informácie týkajúce sa podporných opatrení boli dostupné pre všetky zainteresované strany, ako sú spotrebitelia vrátane spotrebiteľov s nízkym príjmom, zraniteľných spotrebiteľov, samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov, komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, stavbárov, inštalatérov, architektov, dodávateľov vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení a systémov, a dodávatelia vozidiel, v ktorých je možné využiť energiu z obnoviteľných zdrojov, a dodávatelia inteligentných dopravných systémov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby informácie o čistých výhodách, nákladoch a energetickej efektívnosti zariadení a systémov určených na využitie tepla, chladu a elektriny z obnoviteľných zdrojov sprístupnili dodávatelia takéhoto zariadenia alebo systému, alebo príslušné orgány.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby boli systémy udeľovania osvedčení alebo ekvivalentné kvalifikačné systémy prístupné pre inštalatérov maloobjemových kotlov a pecí na biomasu, solárnych fotovoltických a solárnych tepelných systémov, plytkých geotermálnych systémov a tepelných čerpadiel. Tieto systémy môžu v prípade potreby zohľadňovať existujúce systémy a štruktúry a zakladajú sa na kritériách stanovených v prílohe IV. Každý členský štát uznáva osvedčenia udelené inými členskými štátmi v súlade s týmito kritériami.

4.   Členské štáty sprístupnia verejnosti informácie o systémoch udeľovania osvedčení alebo ekvivalentných kvalifikačných systémoch uvedených v odseku 3. Členské štáty môžu sprístupniť verejnosti aj zoznam inštalatérov, ktorí majú odbornú kvalifikáciu alebo osvedčenie v súlade s odsekom 3.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby boli usmernenia k dispozícii pre všetky zainteresované strany, najmä pre projektantov a architektov, aby mohli pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a obnove priemyselných, komerčných alebo obytných oblastí náležite zvážiť optimálnu kombináciu energie z obnoviteľných zdrojov, vysokoefektívnych technológií a diaľkového vykurovania a chladenia.

6.   Členské štáty vytvoria, prípadne za účasti miestnych a regionálnych orgánov, vhodné programy informovania, zvyšovania povedomia, usmerňovania alebo odbornej prípravy s cieľom informovať občanov o tom, ako si uplatniť svoje práva aktívnych odberateľov, a o výhodách a praktických podrobnostiach vrátane technických a finančných aspektov vývoja a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj v prípade samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov alebo v rámci komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov.

1.   Na účely preukázania podielu alebo množstva energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe dodávateľa koncovému odberateľovi a v energii dodávanej spotrebiteľom v rámci zmlúv uvedenej na trh s odkazom na spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov členské štáty zabezpečia, aby pôvod energie z obnoviteľných zdrojov bolo možné zaručiť v zmysle tejto smernice v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými kritériami.

2.   Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa na žiadosť výrobcu energie z obnoviteľných zdrojov vydalo potvrdenie o pôvode, pokiaľ sa členské štáty na účely zohľadnenia trhovej hodnoty potvrdenia o pôvode nerozhodnú, že nebudú vydávať takéto potvrdenia o pôvode výrobcom, ktorí získali finančnú podporu zo systému podpory. Členské štáty môžu stanoviť, že potvrdenia o pôvode sa vydávajú aj pre energiu z neobnoviteľných zdrojov. Vydávanie potvrdení o pôvode môže podliehať minimálnemu kapacitnému obmedzeniu. Potvrdenie o pôvode má štandardný objem 1 MWh. Na každú jednotku vyrobenej energie sa vydáva len jedno potvrdenie o pôvode.

Členské štáty zabezpečia, aby sa každá jednotka energie z obnoviteľných zdrojov započítala iba raz.

Keď výrobca získa finančnú podporu zo systému podpory, členské štáty zabezpečia, aby sa v príslušnom systéme podpory primerane zohľadnila trhová hodnota potvrdenia o pôvode pre rovnakú výrobu.

V každom z týchto prípadoch sa považuje trhová hodnota potvrdenia o pôvode za zohľadnenú primerane:

Na účely zohľadnenia trhovej hodnoty potvrdenia o pôvode môžu členské štáty okrem iného rozhodnúť, že vydajú výrobcovi potvrdenie o pôvode, a následne ho ihneď zrušia.

Potvrdenie o pôvode nezohráva žiadnu úlohu z hľadiska dodržiavania článku 3 zo strany členského štátu. Prevody potvrdení o pôvode, samostatne alebo spoločne s fyzickým prenosom energie, nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie členských štátov využívať štatistické prenosy, spoločné projekty alebo spoločné systémy podpory na účely plnenia článku 3, alebo na výpočet hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov v súlade s článkom 7.

3.   Na účely odseku 1 sú potvrdenia o pôvode platné 12 mesiacov po výrobe príslušnej jednotky energie. Členské štáty zabezpečia, aby všetkým potvrdeniam o pôvode, ktoré neboli zrušené, skončila platnosť najneskôr 18 mesiacov po výrobe danej jednotky energie. Členské štáty začlenia potvrdenia o pôvode so skončenou platnosťou do výpočtu ich zvyškového energetického mixu.

4.   Na účely zverejňovania informácií uvedených v odsekoch 8 a 13 členské štáty zabezpečia, aby energetické spoločnosti rušili potvrdenia o pôvode najneskôr šesť mesiacov po skončení ich platnosti.

5.   Členské štáty alebo určené príslušné orgány vykonávajú dohľad nad vydávaním, prevodom a rušením potvrdení o pôvode. Určené príslušné orgány majú geografickú právomoc, ktorá sa neprekrýva, a sú nezávislé od činností výroby, obchodovania a dodávky.

6.   Členské štáty alebo určené príslušné orgány zavedú vhodné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby sa potvrdenia o pôvode vydávali, prevádzali a rušili elektronicky a aby boli presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. Členské štáty a určené príslušné orgány zabezpečia, aby požiadavky, ktoré ukladajú, boli v súlade s normou CEN - EN 16325.

7.   Potvrdenie o pôvode obsahuje aspoň tieto informácie:

Na potvrdeniach o pôvode zo zariadení s kapacitou menšou ako 50 kW môžu byť uvedené zjednodušené informácie.

8.   Keď sa od dodávateľa elektriny požaduje, aby preukázal podiel alebo množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe na účely článku 3 ods. 9 písm. a) smernice 2009/72/ES, využije na to potvrdenia o pôvode, nie však v prípade:

Ak členské štáty ustanovili potvrdenia o pôvode aj pre iné druhy energie, dodávatelia na účely zverejňovania informácií uvádzajú rovnaký druh potvrdenia o pôvode ako dodaná energia. Podobne sa potvrdenia o pôvode vypracované podľa článku 14 ods. 10 smernice 2012/27/EÚ môžu používať na zdôvodnenie každej požiadavky na preukázanie množstva elektriny vyrobenej v rámci vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Na účely odseku 2 tohto článku, ak sa elektrina vyrába vysokoúčinnou kombinovanou výrobou z obnoviteľných zdrojov, možno vydať iba jedno potvrdenie o pôvode uvádzajúce obe vlastnosti.

9.   Členské štáty uznávajú potvrdenia o pôvode vydané inými členskými štátmi v súlade s touto smernicou výhradne ako dôkaz prvkov uvedených v odseku 1 a odseku 7 prvom pododseku písm. a) až f). Členský štát môže odmietnuť uznať potvrdenie o pôvode len v prípade, že má opodstatnené pochybnosti o jeho presnosti, spoľahlivosti alebo vierohodnosti. Členský štát o takomto odmietnutí a o jeho dôvodoch informuje Komisiu.

10.   Ak Komisia zistí, že odmietnutie uznania potvrdenia o pôvode je neodôvodnené, môže prijať rozhodnutie, ktorým sa od daného členského štátu vyžaduje uznanie predmetného potvrdenia o pôvode.

11.   Členské štáty neuznávajú potvrdenia o pôvode vydané treťou krajinou s výnimkou situácie, keď Únia uzavrela dohodu s touto treťou krajinou o vzájomnom uznávaní potvrdení o pôvode vydaných v Únii a kompatibilných systémov potvrdení o pôvode zriadených v uvedenej tretej krajine, a to iba v prípade, že existuje priamy dovoz alebo vývoz energie.

12.   Členský štát môže v súlade s právom Únie zaviesť objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá pre používanie potvrdení o pôvode v súlade s povinnosťami stanovenými v článku 3 ods. 9 smernice 2009/72/ES.

13.   Komisia prijme správu, v ktorej posúdi možnosti vytvorenia zelenej značky Únie s cieľom presadzovať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov z nových zariadení. Dodávatelia využijú na preukázanie súladu s požiadavkami takejto značky informácie obsiahnuté v potvrdeniach o pôvode.

1.   Členské štáty vo vhodných prípadoch posúdia potrebu rozšírenia existujúcej infraštruktúry plynárenskej siete s cieľom uľahčiť začlenenie plynu z obnoviteľných zdrojov.

2.   Členské štáty vo vhodných prípadoch požadujú od prevádzkovateľov prepravných sietí a prevádzkovateľov distribučných sietí na svojom území, aby uverejnili technické pravidlá v súlade s článkom 8 smernice 2009/73/ES, najmä čo sa týka pravidiel pripojenia do siete, ktoré zahŕňajú požiadavky na kvalitu plynu, jeho odorizáciu a tlak. Členské štáty taktiež požadujú od prevádzkovateľov prepravných a distribučných sietí, aby zverejňovali tarify za pripojenie plynu z obnoviteľných zdrojov na základe objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií.

3.   Členské štáty na základe svojho posúdenia týkajúceho sa potreby vybudovať novú infraštruktúru diaľkového vykurovania a chladenia, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje v záujme dosiahnutia cieľa Únie stanoveného v článku 3 ods. 1 tejto smernice a ktoré je súčasťou integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s prílohou I k nariadeniu (EÚ) 2018/1999, prijmú podľa potreby nevyhnutné opatrenia na rozvoj infraštruktúry diaľkového vykurovania a chladenia tak, aby zodpovedala rozvoju v oblasti výroby tepla a chladu vo veľkých zariadeniach na biomasu, slnečnú energiu, energiu z okolia a geotermálnu energiu a z odpadového tepla a chladu.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mali spotrebitelia nárok stať sa samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s týmto článkom.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby mali samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov samostatne alebo prostredníctvom agregátorov nárok:

3.   Členské štáty môžu na samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov uplatňovať nediskriminačné a primerané poplatky a platby v súvislosti s ich samovyrobenou elektrinou z obnoviteľných zdrojov, ktorá zostáva v ich priestoroch, a to v jednom alebo vo viacerých týchto prípadoch:

4.   Členské štáty zabezpečia, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí sa nachádzajú v tej istej budove vrátane bytových domov, mali nárok spoločne sa zapájať do činností uvedených v odseku 2 a mohli sa dohodnúť na spoločnom využívaní energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa vyrába na ich mieste alebo miestach bez toho, aby boli dotknuté sieťové poplatky a iné relevantné poplatky, platby, odvody a dane uplatniteľné na jednotlivých samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty môžu rozlišovať medzi jednotlivými samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov a spoločne konajúcimi samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov. Akékoľvek takéto rozlišovanie musí byť primerané a riadne odôvodnené.

5.   Zariadenie samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov môže byť vo vlastníctve tretej strany alebo ho tretia strana môže riadiť v súvislosti s inštaláciou, prevádzkou vrátane merania a údržbou pod podmienkou, že tretia strana podlieha pokynom samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov. Tretia strana samotná sa nepovažuje za samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov.

6.   Členské štáty zavedú podporný rámec na presadzovanie a uľahčenie rozvoja samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov na základe posúdenia existujúcich neodôvodnených prekážok a potenciálu samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov na svojom území a v rámci svojich energetických sietí. V tomto podpornom rámci sa okrem iného:

Členské štáty zahrnú do svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 zhrnutie politík a opatrení, ktoré sú súčasťou podporného rámca, a do svojich správ o pokroku podľa uvedeného nariadenia hodnotenie vykonávania týchto politík a opatrení.

7.   Týmto článkom nie sú dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia, najmä domácnosti, mali nárok byť súčasťou komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov a zároveň si ponechať svoje práva a povinnosti koncových odberateľov, a to bez toho, aby sa na ne vzťahovali neodôvodnené či diskriminačné podmienky alebo postupy, ktoré by im zabránili zapojiť sa do komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov, a to za predpokladu, že v prípade súkromných podnikov ich účasť nepredstavuje ich hlavnú obchodnú alebo podnikateľskú činnosť.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov mali nárok:

3.   Členské štáty vykonajú posúdenie existujúcich prekážok v rozvoji komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a potenciálu rozvoja takýchto komunít na ich území.

4.   Členské štáty poskytujú podporný rámec na propagáciu a uľahčenie rozvoja komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov. Prostredníctvom uvedeného rámca sa okrem iného zabezpečí, aby:

5.   Hlavné prvky podporného rámca uvedeného v odseku 4 a jeho vykonávania sú súčasťou aktualizácií integrovaných národných energetických a klimatických plánov členských štátov a ich správ o pokroku podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.

6.   Členské štáty môžu stanoviť, aby komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov boli otvorené cezhraničnej účasti.

7.   Členské štáty bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, zohľadňujú osobitosti komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov pri navrhovaní systémov podpory, aby im umožnili súťažiť o podporu na rovnakej úrovni ako iní účastníci trhu.

1.   V záujme uľahčenia podpory energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia sa každý členský štát snaží zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia o orientačnú hodnotu 1,3 percentuálneho bodu ako ročný priemer vypočítaný za obdobia rokov 2021 až 2025 a 2026 až 2030, počnúc podielom energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia v roku 2020, vyjadreným ako vnútroštátny podiel na konečnej energetickej spotrebe a vypočítaným podľa metodiky stanovenej v článku 7 bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku. Uvedené zvýšenie sa obmedzuje na orientačnú hodnotu 1,1 percentuálneho bodu pre členské štáty, v ktorých sa nepoužíva odpadové teplo a chlad. Členské štáty vo vhodných prípadoch uprednostnia najlepšie dostupné technológie.

2.   Na účely odseku 1 každý členský štát pri výpočte svojho podielu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia a svojho priemerného ročného zvýšenia v súlade s uvedeným odsekom:

Členské štáty môžu pri rozhodovaní o tom, ktoré opatrenia prijmú na účely zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia, zohľadňovať nákladovú efektívnosť, ktorá odráža štrukturálne prekážky v dôsledku vysokého podielu zemného plynu, alebo chladenia, alebo rozdrobenej sídelnej štruktúry s nízkou hustotou obyvateľstva.

Ak by uvedené opatrenia viedli k nižšiemu priemernému ročnému zvýšeniu, než ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku, členské štáty túto skutočnosť zverejnia, napríklad prostredníctvom svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku podľa článku 20 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a poskytnú Komisii dôvody vrátane výberu opatrení uvedených v druhom pododseku tohto odseku.

3.   Členské štáty môžu na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií zostaviť a sprístupniť verejnosti zoznam opatrení a môžu zostaviť a sprístupniť verejnosti vykonávacie subjekty, ako sú dodávatelia palív, verejné alebo profesijné subjekty, ktoré majú prispievať k priemernému ročnému zvýšeniu uvedenému v odseku 1.

4.   Členské štáty môžu vykonať priemerné ročné zvýšenie uvedené v odseku 1 okrem iného prostredníctvom jednej alebo viacerých z týchto možností:

Členské štáty sa pri prijímaní a vykonávaní opatrení uvedených v prvom pododseku zameriavajú na zabezpečenie toho, aby boli tieto opatrenia prístupné pre všetkých spotrebiteľov, najmä tých s nízkymi príjmami alebo v zraniteľných domácnostiach, ktorí by inak nemali dostatočný počiatočný kapitál na využitie týchto opatrení.

5.   Členské štáty môžu na vykonávanie a monitorovanie opatrení uvedených v odseku 3 tohto článku využiť štruktúry zavedené v rámci povinností vnútroštátnych úspor energie uvedených v článku 7 smernice 2012/27/EÚ.

6.   Ak sa subjekty určia podľa odseku 3, členské štáty zabezpečia, aby príspevok týchto určených subjektov bol merateľný a overiteľný a aby určené subjekty podávali každoročne správu o:

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom poskytovali informácie o energetickej hospodárnosti a podiele energie z obnoviteľných zdrojov v ich systémoch diaľkového vykurovania a chladenia ľahko prístupným spôsobom, ako napríklad na webových sídlach dodávateľov, na ročnom vyúčtovaní alebo na požiadanie.

2.   Členské štáty stanovia potrebné opatrenia a podmienky s cieľom umožniť odberateľom systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia, ktoré nie sú účinnými centralizovanými systémami zásobovania teplom a chladom alebo sa takýmto systémom nestanú do 31. decembra 2025 na základe plánu schváleného príslušným orgánom, odpojiť sa od systému vypovedaním alebo úpravou zmluvy, aby si mohli vyrábať teplo alebo chlad z obnoviteľných zdrojov sami.

Ak je vypovedanie zmluvy spojené s fyzickým odpojením, môže sa toto vypovedanie zmluvy podmieniť náhradou nákladov priamo vzniknutých v dôsledku fyzického odpojenia a náhradou neamortizovanej časti prostriedkov potrebných na poskytovanie tepla a chladu danému odberateľovi.

3.   Členské štáty môžu obmedziť právo odpojiť sa vypovedaním alebo úpravou zmluvy v súlade s odsekom 2 na odberateľov, ktorí môžu dokázať, že plánované alternatívne riešenie dodávky tepla alebo chladu výrazne zvýši energetickú hospodárnosť. Posúdenie energetickej hospodárnosti alternatívneho riešenia dodávky môže byť založené na energetickom certifikáte.

4.   Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby systémy diaľkového vykurovania a chladenia prispievali k zvýšeniu uvedenému v článku 23 ods. 1 tejto smernice vykonávaním aspoň jednej z týchto dvoch možností:

5.   Ak členský štát vykoná možnosť uvedenú v odseku 4 písm. b), prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia môže odmietnuť pripojiť dodávateľov, ktorí sú tretími stranami, a nakupovať od nich teplo alebo chlad, ak:

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia odmietne pripojenie dodávateľa vykurovania alebo chladenia podľa prvého pododseku, poskytol prevádzkovateľ príslušnému orgánu v súlade s odsekom 9 informácie o dôvodoch zamietnutia, ako aj podmienkach, ktoré sa majú splniť, a o opatreniach, ktoré sa majú v systéme prijať s cieľom umožniť pripojenie.

6.   Ak členský štát vykoná možnosť uvedená v odseku 4 písm. b), môže od uplatňovania uvedeného písmena oslobodiť prevádzkovateľov týchto systémov diaľkového vykurovania a chladenia:

7.   Právo odpojiť sa vypovedaním alebo úpravou zmluvy v súlade s odsekom 2 si môžu uplatniť jednotliví odberatelia, spoločné podniky vytvorené odberateľmi alebo strany konajúce v mene odberateľov. V prípade bytových domov sa takéto odpojenie môže uplatniť iba na úrovni celej budovy v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi o bývaní.

8.   Členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovatelia distribučných sústav elektriny v spolupráci s prevádzkovateľmi systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia v ich príslušnej oblasti aspoň každé štyri roky posudzovali potenciál systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia poskytovať vyrovnávacie a iné systémové služby vrátane reakcie na dopyt a uskladňovanie nadbytočnej elektriny z obnoviteľných zdrojov, a či by bolo využitie identifikovaného potenciálu efektívnejšie z hľadiska využívania zdrojov a nákladov než alternatívne riešenia.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby práva odberateľov a pravidlá na prevádzku systémov diaľkového vykurovania a chladenia v súlade s týmto článkom boli jasne vymedzené a presadzované príslušným orgánom.

10.   Členský štát nemusí uplatňovať odseky 2 až 9 tohto článku, ak:

1.   S cieľom začleňovať používanie energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy stanoví každý členský štát pre dodávateľov palív povinnosť zabezpečiť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov v rámci konečnej energetickej spotreby v odvetví dopravy dosiahol do roku 2030 aspoň 14 % (minimálny podiel), a to v súlade s orientačnou trajektóriou stanovenou členským štátom a vypočítanou v súlade s metodikou stanovenou v tomto článku a v článkoch 26 a 27. Komisia posúdi túto povinnosť a do roku 2023 predloží legislatívny návrh na účely zvýšenia tejto povinnosti, ak dôjde k ďalším výrazným zníženiam nákladov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, alebo ak to bude potrebné na splnenie medzinárodných záväzkov Únie v oblasti dekarbonizácie, alebo ak to bude odôvodnené výrazným znížením spotreby energie v Únii.

Členské štáty môžu pri stanovení povinnosti dodávateľov palív oslobodiť od jej plnenia alebo rozlišovať medzi rôznymi dodávateľmi palív a rôznymi nosičmi energie a zabezpečiť tak, aby sa zohľadnila rôznorodá vyspelosť rôznych technológií a náklady na ne.

Členské štáty na výpočet minimálneho podielu uvedeného v prvom pododseku:

V rámci minimálneho podielu uvedeného v prvom pododseku je príspevok pokročilých biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti A prílohy IX ako podiel na konečnej energetickej spotrebe v odvetví dopravy aspoň 0,2 % v roku 2022, aspoň 1 % v roku 2025 a aspoň 3,5 % v roku 2030.

Členské štáty môžu oslobodiť dodávateľov palív, ktorí dodávajú palivá vo forme elektriny a kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu od požiadavky spĺňať minimálny podiel pokročilých biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti A prílohy IX, pokiaľ ide o tieto palivá, ktoré sami dodávajú.

Pri stanovovaní povinnosti uvedenej v prvom a štvrtom pododseku s cieľom zabezpečiť dosiahnutie podielu, ktorý je v nich stanovený, môžu členské štáty okrem iného postupovať prostredníctvom opatrení zameraných na objem, energetický obsah alebo emisie skleníkových plynov za predpokladu, že sa preukáže, že sa tak dosiahnu minimálne podiely uvedené v prvom a štvrtom pododseku.

2.   Úspory emisií skleníkových plynov z používania kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu dosiahnu od 1. januáru 2021 aspoň 70 %.

Komisia do 1. januára 2021 prijme v súlade s článkom 35 delegovaný akt s cieľom doplniť túto smernicu stanovením vhodných minimálnych prahových hodnôt pre úspory emisií skleníkových plynov z fosílnych palív vyrobených z odpadu prostredníctvom posúdenia životného cyklu, pri ktorom sa zohľadnia osobitosti jednotlivých palív.

1.   Pri výpočte hrubej konečnej energetickej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov v členskom štáte uvedenej v článku 7 a minimálneho podielu uvedeného v článku 25 ods. 1 prvom pododseku podiel biopalív a biokvapalín, ako aj palív z biomasy spotrebovaných v doprave v prípade, že boli vyrobené z potravinárskych a krmovinárskych plodín, nepresiahne o viac ako jeden percentuálny bod podiel takýchto palív na konečnej energetickej spotrebe v odvetviach cestnej a železničnej dopravy v roku 2020 v danom členskom štáte, pričom podiel konečnej energetickej spotreby v odvetviach cestnej a železničnej dopravy v danom členskom štáte je najviac 7 %.

Ak uvedený podiel v niektorom členskom štáte predstavuje menej ako 1 %, môže sa zvýšiť na najviac 2 % konečnej energetickej spotreby v odvetviach cestnej a železničnej dopravy.

Členské štáty môžu stanoviť nižší limit a môžu na účely článku 29 ods. 1 rozlišovať medzi rôznymi biopalivami, biokvapalinami a palivami z biomasy vyrobenými z potravinárskych a krmovinárskych plodín, pričom zohľadnia najlepšie dostupné dôkazy o vplyve na nepriamu zmenu využívania pôdy. Členské štáty môžu napríklad stanoviť nižší limit pre podiel biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrábaných z olejnín.

Ak je podiel biopalív a biokvapalín, ako aj palív z biomasy spotrebúvaných v doprave a vyrobených z potravinárskych a krmovinárskych plodín v určitom členskom štáte obmedzený na podiel nižší ako 7 % alebo ak sa členský štát rozhodne tento podiel obmedziť viac, tento členský štát môže zodpovedajúco znížiť minimálny podiel uvedený v článku 25 ods. 1 prvom pododseku, avšak najviac o 7 percentuálnych bodov.

2.   Pri výpočte hrubej konečnej energetickej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov v členskom štáte uvedenej v článku 7 a minimálneho podielu uvedeného v článku 25 ods. 1 prvom pododseku podiel z biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy vyrobených z potravinárskych alebo krmovinárskych plodín, pri ktorých hrozí vysoké riziko nepriamej zmeny využívania pôdy a pri ktorých bolo pozorované významné rozšírenie oblasti výroby na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, v danom členskom štáte nepresiahnu úroveň spotreby takýchto palív v roku 2019, pokiaľ tieto palivá nie sú certifikované ako biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy podľa tohto odseku.

Od 31. decembra 2023 najneskôr do 31. decembra 2030 sa táto úroveň spotreby postupne zníži na 0 %.

Komisia predloží do 1. februára 2019 Európskemu parlamentu a Rade správu o stave celosvetového rozšírenia výroby príslušných potravinárskych a krmovinárskych plodín.

Komisia do 1. februára 2019 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením kritérií pre certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy a pre určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie oblasti výroby na pôdu s vysokými zásobami uhlíka. Táto správa a sprievodný delegovaný akt vychádzajú z najlepších dostupných vedeckých údajov.

Komisia do 1. septembra 2023 preskúma kritériá stanovené v delegovanom akte uvedenom vo štvrtom pododseku na základe najlepších dostupných vedeckých údajov a v prípade potreby prijme delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom zmeniť takéto kritériá a začleniť trajektóriu postupného znižovania príspevku biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, pri ktorých hrozí vysoké riziko nepriamej zmeny využívania pôdy a ktoré sa vyrábajú zo surovín, v prípade ktorých bolo pozorované výrazné rozšírenie výroby na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, k cieľu Únie stanovenému v článku 3 ods. 1 a k minimálnemu podielu uvedenému v článku 25 ods. 1 prvom pododseku.

1.   Pri výpočte minimálnych podielov uvedených v článku 25 odseku 1 prvom a štvrtom pododseku sa uplatňujú tieto ustanovenia:

2.   Na účely preukázania dodržovania minimálnych podielov uvedených v článku 25 ods. 1:

3.   Na výpočet podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov v elektrine dodávanej cestným a železničným vozidlám na účely odseku 1 tohto článku členské štáty odkazujú na dvojročné obdobie pred rokom, v ktorom sa elektrina dodala na ich územie.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, na určenie podielu elektriny na účely odseku 1 tohto článku v prípade elektriny získavanej z priameho prepojenia na zariadenie vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov a dodávanej cestným vozidlám, sa táto elektrina plne započíta ako elektrina z obnoviteľných zdrojov.

Na zabezpečenie toho, aby očakávané zvýšenie dopytu po elektrine v odvetví dopravy nad rámec súčasnej základnej úrovne pokryli dodatočné kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov, Komisia vypracuje rámec pre doplnkovosť v odvetví dopravy a predloží rôzne možnosti pre určenie základnej úrovne členských štátov a meranie doplnkovosti.

Na účely tohto odseku, ak sa elektrina používa na výrobu kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu buď priamo, alebo na výrobu medziproduktov, na stanovenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov sa použije priemerný podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov v krajine výroby, nameraný dva roky pred daným rokom.

Avšak elektrinu získanú z priameho pripojenia na zariadenie vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov možno plne započítať ako elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ak je použitá na výrobu kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu za predpokladu, že zariadenie:

Elektrina, ktorá bola dodaná zo siete, sa môže plne započítať ako elektrina z obnoviteľných zdrojov, ak sa vyrába výlučne z obnoviteľných zdrojov a ak bola obnoviteľnosť a ostatné vhodné kritériá preukázané, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa obnoviteľnosť uvedenej elektriny nárokoval len raz a len v jednom odvetví koncového použitia.

Komisia do 31. decembra 2021 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu vypracovaním metodiky Únie, ktorou sa stanovia podrobné pravidlá pre hospodárske subjekty, aby mohli splniť požiadavky stanovené v piatom a šiestom pododseku tohto odseku.

1.   S cieľom minimalizovať riziko viacnásobného uplatnenia jednotlivých dodávok v Únii členské štáty a Komisia posilňujú spoluprácu medzi vnútroštátnymi systémami a medzi vnútroštátnymi systémami a dobrovoľnými schémami a overovateľmi zriadenými podľa článku 30, ktorá v prípade potreby zahŕňa aj výmenu údajov. Ak má príslušný orgán jedného členského štátu podozrenie na podvod alebo ho odhalí, vo vhodných prípadoch o tom informuje ostatné členské štáty.

2.   Komisia zabezpečí zriadenie databázy Únie umožňujúcej sledovanie kvapalných a plynných palív v doprave, ktoré spĺňajú podmienky na to, aby sa započítali do čitateľa uvedeného v článku 27 ods. 1 písm. b) alebo ktoré sa zohľadňujú na účely uvedené v článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a c). Členské štáty požiadajú príslušné hospodárske subjekty, aby do uvedenej databázy vkladali informácie o vykonaných transakciách a vlastnostiach udržateľnosti týchto palív vrátane emisií skleníkových plynov počas ich životného cyklu, od ich miesta výroby až po dodávateľa paliva, ktorý uvádza palivo na trh. Členský štát môže zriadiť vnútroštátnu databázu, ktorá je prepojená s databázou Únie, pričom zaistí, že informácie, ktoré do nej vložia, sa okamžite prenášajú medzi databázami.

Dodávatelia palív vkladajú informácie potrebné na overenie súladu s požiadavkami stanovenými v článku 25 ods. 1 prvom a štvrtom pododseku do príslušnej databázy.

3.   Členské štáty prijmú do 31. decembra 2021 opatrenia na zabezpečenie dostupnosti palív z obnoviteľných zdrojov pre dopravu, čo zahŕňa verejne prístupné vysokovýkonné nabíjacie stanice a inú infraštruktúru dopĺňania paliva, ako sa uvádza v ich vnútroštátnych rámcoch politiky v súlade so smernicou 2014/94/EÚ.

4.   Členské štáty majú prístup do databázy Únie uvedenej v odseku 2 tohto článku. Prijmú opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby hospodárske subjekty vkladali presné informácie do príslušnej databázy. Komisia vyžaduje, aby sa pri schémach, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa článku 30 ods. 4 tejto smernice, overoval súlad s uvedenou požiadavkou pri kontrole dodržiavania kritérií udržateľnosti v prípade biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. Každé dva roky uverejní súhrnné informácie z databázy Únie podľa prílohy VIII k nariadeniu (EÚ) 2018/1999.

5.   Komisia prijme do 31. decembra 2021 delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu špecifikovaním metodiky na určovanie podielu biopaliva a bioplynu pre dopravu pochádzajúceho z biomasy spracovávaného v spoločnom procese s fosílnymi palivami a spresnením metodiky posudzovania úspor emisií skleníkových plynov z kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a z fosílnych palív vyrobených z odpadu, ktorou sa zabezpečí, aby sa neposkytli kredity za znížené emisie CO2, za ktorého zachytenie sa už udelili emisné kredity na základe iných ustanovení práva.

6.   Komisia do 25. júna 2019 a potom každé dva roky preskúma zoznam surovín v častiach A a B prílohy IX s cieľom doplniť suroviny v súlade so zásadami uvedenými v treťom pododseku.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom zmeniť zoznam surovín v častiach A a B prílohy IX doplnením surovín, ale nie ich vyňatím. Suroviny, ktoré možno spracovať len modernými technológiami, sa doplnia do časti A prílohy IX. Suroviny, ktoré možno spracovať na biopalivá alebo bioplyn pre dopravu zavedenými technológiami, sa doplnia do časti B prílohy IX.

Takéto delegované akty sa musia zakladať na analýze potenciálu suroviny ako suroviny na výrobu biopalív alebo bioplyn pre dopravu, berúc do úvahy všetky tieto prvky:

7.   Komisia do 31. decembra 2025 v kontexte dvojročného posúdenia pokroku dosiahnutého podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 posúdi, či povinnosť súvisiaca s pokročilými biopalivami a bioplynom vyrobeným zo surovín uvedených v časti A prílohy IX stanovená v článku 25 ods. 1 štvrtom pododseku účinne stimuluje inováciu a zabezpečuje úspory emisií skleníkových plynov v odvetví dopravy. V tomto posúdení Komisia analyzuje, či uplatňovanie tohto článku účinne bráni dvojitému započítaniu energie z obnoviteľných zdrojov.

Komisia v prípade potreby predloží návrh na zmenu povinnosti v súvislosti s pokročilými biopalivami a bioplynom vyrobeným zo surovín uvedených v časti A prílohy IX stanovenej v článku 25 ods. 1 štvrtom pododseku.

1.   Energia z biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c) tohto pododseku, iba ak spĺňajú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odsekoch 2 až 7 a 10:

Aby sa však na účely uvedené v písmenách a), b) a c) prvého pododseku zohľadnili biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z odpadu a zvyškov, okrem poľnohospodárskych, akvakultúrnych, rybárskych a lesníckych zvyškov, je potrebné, aby spĺňali len kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odseku 10. Tento pododsek sa vzťahuje aj na odpad a zvyšky, ktoré sa pred ďalším spracovaním na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy najprv spracujú na produkt.

Kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odseku 10 sa nevzťahujú na elektrinu, vykurovanie a chladenie vyrobené z tuhého komunálneho odpadu.

Palivá z biomasy musia spĺňať kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odsekoch 2 až 7 a 10, ak sa používajú v zariadeniach na výrobu elektriny, tepla a chladu, alebo palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom aspoň 20 MW v prípade tuhých palív z biomasy a s celkovým menovitým tepelným príkonom aspoň 2 MW v prípade plynných palív z biomasy. Členské štáty môžu uplatniť kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov na zariadenia s nižším celkovým menovitým tepelným príkonom.

Kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odsekoch 2 až 7 a 10 sa uplatňujú bez ohľadu na zemepisný pôvod biomasy.

2.   Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z odpadu a zo zvyškov, ktoré nepochádzajú z lesnej, ale z poľnohospodárskej pôdy, sa zohľadňujú na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c), len ak prevádzkovatelia alebo vnútroštátne orgány zaviedli monitorovacie alebo riadiace plány na riešenie vplyvov na kvalitu pôdy a uhlík v pôde. Informácie o tom, ako sa uvedené vplyvy monitorujú a riadia, sa nahlasujú podľa článku 30 ods. 3.

3.   Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej biomasy zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokou biologickou rozmanitosťou, konkrétne pôdy, ktorá mala v januári 2008 alebo po tomto dátume jeden z týchto štatútov, a to bez ohľadu na to, či daná pôda tento štatút ešte má:

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktoré spresnia kritériá na určenie toho, na ktoré trávne porasty sa má vzťahovať písmeno d) prvého pododseku tohto odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3.

4.   Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej biomasy zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 prvom pododoseku písm. a), b) a c) nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokými zásobami uhlíka, konkrétne z pôdy, ktorá mala jeden z týchto štatútov v januári 2008, a už ho nemá:

Tento odsek sa neuplatňuje, ak v čase získania suroviny mala pôda rovnaký štatút ako v januári 2008.

5.   Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej biomasy zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) sa nevyrábajú zo surovín získaných z pôdy, ktorá bola rašeliniskom v januári 2008, pokiaľ sa nepreukáže, že súčasťou pestovania a zberu a ťažby danej suroviny nie je odvodňovanie predtým neodvodnenej pôdy.

6.   S cieľom minimalizovať riziká používania lesnej biomasy pochádzajúcej z neudržateľnej výroby musia biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z lesnej biomasy zohľadňované na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) spĺňať tieto kritériá:

7.   Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy zohľadňované na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) musia spĺňať tieto kritériá využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF):

8.   Komisia do 31. januára 2021 prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví prevádzkové usmernenia pre dôkazy na preukázanie súladu s kritériami stanovenými v odsekoch 6 a 7 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3.

9.   Komisia do 31. decembra 2026 posúdi, či kritériá stanovené v odsekoch 6 a 7 efektívne minimalizujú riziko používania lesnej biomasy pochádzajúcej z neudržateľnej výroby a na základe dostupných údajov sa bude venovať kritériám LULUCF.

Komisia v prípade potreby predloží legislatívny návrh na zmenu kritérií stanovených v odsekoch 6 a 7 na obdobie po roku 2030.

10.   Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z používania biopalív, biokvapalín a palív z biomasy zohľadňovaná na účely uvedené v odseku 1, je:

Zariadenia sa považujú, že sú v prevádzke vtedy, keď sa začne fyzická výroba biopalív, bioplynu spotrebovaného v odvetví dopravy a biokvapalín a fyzická výroba tepla a chladu a elektriny z palív z biomasy.

Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív, bioplynu spotrebovaného v odvetví dopravy, biokvapalín a palív z biomasy používaných v zariadeniach vyrábajúcich teplo, chlad a elektrinu sa vypočíta v súlade s článkom 31 ods. 1.

11.   Elektrina z palív z biomasy sa zohľadňuje na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) iba vtedy, ak spĺňa jednu alebo viaceré z týchto požiadaviek:

Na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) tohto článku sa zariadenia vyrábajúce iba elektrinu zohľadňujú len v prípade, ak nepoužívajú fosílne palivá ako hlavné palivo a len ak nie je k dispozícii nákladovo efektívny potenciál na uplatnenie technológie vysokoúčinnej kombinovanej výroby na základe posúdenia vykonaného podľa článku 14 smernice 2012/27/EÚ.

Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. a) a b) tohto článku sa tento odsek uplatňuje iba na zariadenia, ktoré začínajú prevádzku alebo prechádzajú na využívanie palív z biomasy po 25. decembri 2021. Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. c) tohto článku nie je týmto odsekom dotknutá podpora poskytnutá v rámci systémov podpory v súlade s článkom 4 schválených do 25. decembra 2021.

Členské štáty môžu na zariadenia s nižším menovitým tepelným príkonom uplatňovať prísnejšie požiadavky na energetickú efektívnosť ako tie, ktoré sú uvedené v prvom pododseku.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na elektrinu zo zariadení, ktoré členský štát Komisii osobitne oznamuje Komisii na základe riadne opodstatnenej existencie rizík súvisiacich s bezpečnosťou dodávky elektriny. Na základe posúdenia oznámenia Komisia prijme rozhodnutie, berúc do úvahy prvky uvedené v danom oznámení.

12.   Členské štáty neodmietnu zohľadniť z iných dôvodov udržateľnosti na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) tohto článku a bez toho, aby boli dotknuté články 25 a 26, biopalivá a biokvapaliny získané v súlade s týmto článkom. Týmto odsekom nie je dotknutá verejná podpora poskytnutá v rámci systémov podpory schválených do 24. decembra 2018.

13.   Na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku môžu členské štáty udeliť časovo obmedzenú výnimku z kritérií stanovených v odsekoch 2 až 7 a 10 a 11 tohto článku tým, že prijmú odlišné kritériá pre:

Rôzne kritériá uvedené v tomto odseku sú predmetom osobitného oznámenia príslušného členského štátu Komisii.

14.   Na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) môžu členské štáty v prípade palív z biomasy zaviesť dodatočné kritériá na udržateľnosť.

Komisia do 31. decembra 2026 posúdi vplyv takýchto dodatočných kritérií na vnútorný trh, a v prípade potreby pripojí aj návrh na zaistenie ich harmonizácie.

1.   Ak sa biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy alebo iné palivá, ktoré spĺňajú podmienky na započítanie do čitateľa uvedeného v článku 27 ods. 1 písm. b), majú zohľadniť na účely uvedené v článkoch 23 a 25 a v článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a c), členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby preukázali, že splnili kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 a 10. Na uvedené účely členské štáty požadujú od hospodárskych subjektov použitie systému hmotnostnej bilancie, ktorý:

Systémom hmotnostnej bilancie sa zabezpečí, aby sa na výpočet hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov každá dodávka zohľadnila v rámci článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. a), b) alebo c) len raz a uvádzajú sa v ňom informácie, či sa na výrobu danej dodávky poskytla podpora, a ak áno, o aký druh systému podpory išlo.

2.   Ak je dodávka spracovaná, informácie o vlastnostiach dodávky, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, sa upravujú a priraďujú k výstupu v súlade s týmito pravidlami:

3.   Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty predkladali spoľahlivé informácie týkajúce sa dodržiavania stropov úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 25 ods. 2 a prijatých podľa uvedeného článku a kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a 10, a aby hospodárske subjekty na požiadanie sprístupnili príslušnému členskému štátu údaje, ktoré použili na vypracovanie týchto informácií. Členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby vytvorili primeraný štandard nezávislého auditu poskytnutých informácií, a aby poskytli dôkaz o tom, že táto požiadavka bola splnená. Na dosiahnutie súladu s článkom 29 ods. 6 písm. a) a článkom 26 ods. 7 písm. a) sa môže použiť audit prvej alebo druhej strany, a to až do prvého bodu zhromažďovania lesnej biomasy. Auditom sa overuje, či sú systémy využívané hospodárskymi subjektmi presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom vrátane overenia zabezpečujúceho, že materiály nie sú zámerne pozmeňované alebo vyraďované s cieľom vytvoriť z dodávky alebo jej časti odpad alebo zvyšok. Zhodnotí frekvenciu a metodiku odberu vzoriek a spoľahlivosť údajov.

Povinnosti stanovené v tomto odseku sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sú biopalivá, biokvapaliny, palivá z biomasy, kvapalné a plynné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivá vyrobené z odpadu vyrobené v Únii alebo dovezené. Informácie o geografickom pôvode a druhu surovín biopalív, biokvapalín a palív z biomasy za každého dodávateľa paliva sa spotrebiteľom poskytujú na webových sídlach prevádzkovateľov, dodávateľov alebo príslušných orgánov a každoročne sa aktualizujú.

Členské štáty predložia Komisii v súhrnnej forme informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Komisia tieto informácie uverejní na platforme na elektronické podávanie správ uvedenej v článku 28 nariadenia (EÚ) 2018/1999 v súhrnnej forme, pričom zachová dôvernosť citlivých obchodných informácií.

4.   Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné schémy stanovujúce normy pre výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy alebo iných palív, ktoré spĺňajú podmienky na započítanie do čitateľa uvedeného v článku 27 ods. 1 písm. b), poskytujú presné údaje o úsporách emisií skleníkových plynov na účely článku 25 ods. 2 a článku 29 ods. 10, preukazujú dodržanie článku 27 ods.3 a článku 28 ods. 2 a 4 alebo preukazujú, že dodávky biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy spĺňajú kritériá udržateľnosti stanovené v článku 29 ods. 2 až 7. Pri preukazovaní toho, že kritériá stanovené v článku 29 ods. 6 a 7 boli splnené, môžu prevádzkovatelia poskytnúť požadované dôkazy priamo na úrovni zdrojovej oblasti. Komisia môže na účely článku 29 ods. 3 prvého pododseku písm. c) bodu ii) uznať aj oblasti určené na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených do zoznamov vypracovaných medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody.

Komisia môže rozhodnúť, že dané schémy obsahujú presné informácie o vykonaných meraniach v prípade ochrany pôdy, vody a ovzdušia, obnovy znehodnotenej pôdy, zabraňovania nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody, a v prípade certifikácie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

5.   Komisia prijme rozhodnutia podľa odseku 4 tohto článku prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3. Takéto rozhodnutia sú platné najviac päť rokov.

Komisia požaduje, aby každá dobrovoľná schéma, o ktorej sa prijalo rozhodnutie podľa odseku 4, predložila každoročne do 30. apríla Komisii správu o každom z bodov uvedených v prílohe IX k nariadeniu (EÚ) 2018/1999. Táto správa sa vzťahuje na predchádzajúci kalendárny rok. Požiadavka predložiť správu sa vzťahuje len na dobrovoľné schémy, ktoré fungovali aspoň 12 mesiacov.

Komisia sprístupňuje správy vypracované dobrovoľnými schémami v súhrnnej podobe alebo prípadne v plnom rozsahu na platforme na elektronické podávanie správ uvedenej v článku 28 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

6.   Členské štáty môžu zaviesť vnútroštátne schémy, v ktorých sa počas celého spracovateľského reťazca za účasti príslušných vnútroštátnych orgánov overuje súlad s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovenými v článku 29 ods. 2 až 7 a 10 a so stropmi úspor emisií skleníkových plynov v prípade kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu stanovenými v článku 25 ods. 2 a prijatými podľa uvedeného článku a v súlade s článkom 28 ods. 5.

Členský štát môže oznámiť takúto vnútroštátnu schému Komisii. Komisia takúto schému posúdi prednostne v záujme uľahčenia vzájomného dvojstranného a viacstranného uznávania schém na overovanie dodržiavania kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pri biopalivách, biokvapalinách a palivách z biomasy a so stropmi úspor emisií skleníkových plynov pre ostatne palivá, ktoré sú oprávnené pre výpočet čitateľa podľa článku 27 ods. 1 písm. b). Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť, či je takáto oznámená vnútroštátna schéma v súlade s podmienkami stanovenými v tejto smernici. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3.

Ak je toto rozhodnutie kladné, schémy zriadené v súlade s týmto článkom neodmietajú vzájomné uznanie so schémou daného členského štátu, pokiaľ ide o overovanie dodržiavania kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a 10 a stropov úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 25 ods. 2 a prijatých podľa uvedeného článku.

7.   Komisia prijíma rozhodnutia uvedené v odseku 4 tohto článku, iba ak predmetná schéma spĺňa primerané štandardy spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu a poskytuje dostatočné záruky, že žiadne materiály neboli zámerne pozmenené alebo vyradené tak, aby sa na dodávku alebo jej časť vzťahovala príloha IX. Schémy na meranie úspory emisií skleníkových plynov musia spĺňať aj metodické požiadavky uvedené v prílohe V alebo VI. Zoznamy oblastí s vysokou biologickou rozmanitosťou podľa článku 29 ods. 3 prvého pododseku písm. c) bodu ii) musia spĺňať primerané normy objektivity a koherentnosti s medzinárodne uznanými normami a poskytovať vhodné odvolacie postupy.

V rámci dobrovoľných schém uvedených v odseku 4 sa aspoň raz za rok, uverejňuje zoznam ich certifikačných orgánov použitých na nezávislý audit, pričom sa pri každom certifikačnom orgáne uvedie, ktorý subjekt alebo vnútroštátny orgán verejnej správy ho uznal a ktorý subjekt alebo vnútroštátny orgán verejnej správy ho monitoruje.

8.   S cieľom zabezpečiť, aby sa súlad s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ako aj s ustanoveniami o biopalivách, biokvapalinách a palivách z biomasy s nízkym alebo vysokým rizikom priamej a nepriamej zmeny využívania pôdy overil efektívnym a harmonizovaným spôsobom a hlavne zabrániť podvodom, Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobné pravidlá vykonávania vrátane primeraných štandardov spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu a požaduje, aby všetky dobrovoľné schémy tieto štandardy uplatňovali. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3.

V uvedených vykonávacích aktoch Komisia venuje osobitnú pozornosť potrebe znížiť administratívnu záťaž. Vykonávacími aktmi sa stanoví lehota, v rámci ktorej sa v dobrovoľných schémach majú štandardy uplatniť. Komisia môže zrušiť rozhodnutia, ktorými sa uznávajú dobrovoľné schémy podľa odseku 4, ak tieto schémy neuplatnia v stanovenej lehote takéto štandardy. Ak členský štát vyjadrí obavy, že dobrovoľná schéma nefunguje podľa štandardov spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu, ktoré tvoria základ pre rozhodnutia podľa odseku 4, Komisia záležitosť prešetrí a prijme vhodné opatrenia.

9.   Ak hospodársky subjekt poskytne dôkaz alebo údaje získané v súlade so schémou, ktorá bola predmetom rozhodnutia podľa odseku 4 alebo 6 tohto článku, členský štát nebude v rozsahu uvedeného rozhodnutia od dodávateľa požadovať poskytnutie ďalších dôkazov o splnení kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a 10.

Príslušné orgány členských štátov dohliadajú na prevádzku certifikačných orgánov, ktoré vykonávajú nezávislý audit v rámci dobrovoľnej schémy. Certifikačné orgány na žiadosť príslušných orgánov predložia všetky relevantné informácie potrebné na dohľad nad prevádzkou vrátane presného dátumu, času a miesta auditu. Ak členské štáty narazia na nesúlad, bezodkladne o tom informujú dobrovoľnú schému.

10.   Komisia na žiadosť členského štátu, ktorá môže vychádzať zo na žiadosti hospodárskeho subjektu, na základe všetkých dôkazov, ktoré má k dispozícii, preskúma, či boli vo vzťahu k zdroju biopalív, biokvapalín a palív z biomasy a stropov úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 25 ods. 2 a prijatých podľa uvedeného článku splnené kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 a 10.

Komisia do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti a v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3 rozhodne prostredníctvom vykonávacích aktov o tom, či dotknutý členský štát môže:

1.   Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využitia biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa na účely článku 29 ods. 10 vypočíta jedným z týchto spôsobov:

2.   Členské štáty môžu predložiť Komisii správy obsahujúce informácie o typických emisiách skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych surovín oblastí na ich území klasifikovaných ako úroveň 2 nomenklatúry štatistických územných jednotiek (ďalej len „NUTS“) alebo ako podrobnejšia úroveň NUTS v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (27). K uvedeným správam sa prikladá opis metód a zdrojov údajov použitých na výpočet úrovne emisií. Uvedené metóda zohľadňuje pôdne vlastnosti, podnebie a očakávané výnosy suroviny.

3.   Komisii sa môžu predložiť v prípade území mimo Únie správy rovnocenné so správami uvedenými v odseku 2 a vypracované príslušnými orgánmi.

4.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť, že správy uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku obsahujú presné údaje na účely merania emisií skleníkových plynov spojených s pestovaním surovín pre poľnohospodársku biomasu produkovaných v oblastiach zahrnutých v týchto správach na účely článku 29 ods. 10. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3.

Uvedené údaje môžu byť podľa takýchto rozhodnutí použité namiesto roztriedených určených hodnôt pre pestovanie stanovených v časti D alebo E prílohy V pre biopalivá a biokvapaliny a v časti C prílohy VI pre palivá z biomasy.

5.   Komisia preskúma prílohy V a VI, aby sa do nich v odôvodnených prípadoch doplnili alebo sa zrevidovali hodnoty pre postupy výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. V rámci uvedeného preskúmania sa zváži aj úprava metodiky stanovenej v časti C prílohy V a v časti B prílohy VI.

Komisia je splnomocnená prijať delegované akty podľa článku 35 v prípade potreby na zmenu príloh V a VI doplnením alebo zrevidovaním určených hodnôt alebo úpravou metodiky.

V prípade úprav alebo doplnení zoznamu určených hodnôt v prílohách V a VI:

6.   Ak je to potrebné na zabezpečenie jednotného uplatňovania časti C prílohy V a časti B prílohy VI, Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia podrobné technické špecifikácie vrátane definícií, konverzných faktorov, výpočtu ročných emisií pochádzajúcich z pestovania alebo úspor emisií spôsobených zmenami uhlíkových zásob nad zemou a pod zemou na už obrábanej pôde, výpočtu úspor emisií zo zachytávania CO2, z využívania CO2 na osobitné účely a geologického ukladania CO2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3.

1.   Komisia monitoruje pôvod biopalív, biokvapalín a palív z biomasy spotrebúvaných v Únii a vplyv ich výroby vrátane vplyvu v dôsledku presídlenia výroby na využitie pôdy v Únii a v hlavných dodávateľských tretích krajinách. Takéto monitorovanie sa zakladá na integrovaných národných energetických a klimatických plánoch členských štátov a príslušných správach o pokroku podľa článkov 3, 17 a 20 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a na správach príslušných tretích krajín, medzivládnych organizácií, na vedeckých štúdiách a na akýchkoľvek iných príslušných informáciách. Komisia tiež monitoruje zmeny cien komodít súvisiacich s využívaním biomasy na energetické účely a akékoľvek súvisiace pozitívne a negatívne vplyvy na potravinovú bezpečnosť.

2.   Komisia udržiava dialóg a výmenu informácií s tretími krajinami a výrobcami biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, spotrebiteľskými organizáciami a občianskou spoločnosťou, čo sa týka všeobecného vykonávania opatrení stanovených v tejto smernici a súvisiacich s biopalivami, biokvapalinami a palivami z biomasy. V tomto rámci venuje osobitnú pozornosť možnému vplyvu danej výroby biopaliva, biokvapaliny a paliva z biomasy na ceny potravín.

3.   Komisia v roku 2026 v prípade potreby predloží legislatívny návrh týkajúci sa regulačného rámca pre podporu energie z obnoviteľných zdrojov na obdobie po roku 2030.

Uvedený návrh zohľadní skúsenosti z vykonávania tejto smernice vrátane jej kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov a technický rozvoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

4.   Komisia v roku 2032 uverejní správu hodnotiacu uplatňovanie tejto smernice.

1.   Komisii pomáha výbor pre energetickú úniu zriadený článkom 44 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 pomáha Komisii v prípade záležitostí, ktoré sa týkajú udržateľnosti biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, Výbor pre udržateľnosť biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 3 druhom pododseku, článku 25 ods. 2 druhom pododseku, článku 26 ods. 2 štvrtom pododseku, článku 26 ods. 2 piatom pododseku, článku 27 ods. 1 písm. c), článku 27 ods. 3 siedmom pododseku, článku 28 ods. 5, článku 28 ods. 6 druhom pododseku a článku 31 ods. 5 druhom pododseku sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 24. decembra 2018. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 3 piatom pododseku sa Komisii udeľuje na obdobie dvoch rokov od 24. decembra 2018.

4.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 3 piatom pododseku, článku 8 ods. 3 druhom pododseku, článku 25 ods. 2 druhom pododseku, článku 26 ods. 2 štvrtom pododseku, článku 26 ods. 2 piatom pododseku, článku 27 ods. 1 písm. c), článku 27 ods. 3 siedmom pododseku, článku 28 ods. 5, článku 28 ods. 6 druhom pododseku a článku 31 ods. 5 druhom pododseku môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

5.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty, v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

6.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

7.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 3 piateho pododseku, článku 8 ods. 3 druhého pododseku, článku 25 ods. 2 druhého pododseku, článku 26 ods. 2 štvrtého pododseku, článku 26 ods. 2 piateho pododseku, článku 27 ods. 1 písm. c), článku 27 ods. 3 siedmeho pododseku, článku 28 ods. 5, článku 28 ods. 6 druhého pododseku a článku 31 ods. 5 druhého pododseku nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2 až 13, 15 až 31 a 37 a prílohami II, III a V až IX do 30. júna 2021. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3.   Táto smernica nemá vplyv na uplatňovanie výnimiek podľa práva Únie v oblasti vnútorného trhu s elektrinou.