9.7.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/16

(1)

Sloboda pohybu pracovníkov, sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby sú základné zásady vnútorného trhu zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Vykonávanie a presadzovanie týchto zásad Únia naďalej rozvíja a cieľom je zaručiť rovnaké podmienky pre podniky a dodržiavanie práv pracovníkov.

(2)

Sloboda poskytovať služby zahŕňa právo podnikov poskytovať služby na území iného členského štátu a dočasne vysielať svojich vlastných pracovníkov na územie takého členského štátu na uvedený účel. V súlade s článkom 56 ZFEÚ sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v rámci Únie vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sú usadení v inom členskom štáte ako členskom štáte osoby, pre ktorú sú služby určené.

(3)

Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii má Únia podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu. Podľa článku 9 ZFEÚ má Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.

(4)

Viac ako 20 rokov po prijatí smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (4) sa ukázalo, že je potrebné posúdiť, či stále zabezpečuje správnu rovnováhu medzi potrebou podporiť slobodu poskytovať služby a zabezpečiť rovnaké podmienky na jednej strane a potrebou chrániť práva vyslaných pracovníkov na strane druhej. Na zabezpečenie jednotného uplatňovania pravidiel a skutočného sociálneho zbližovania by sa popri revízii smernice 96/71/ES mala priorita klásť aj na vykonávanie a presadzovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ (5).

(5)

Mimoriadne dôležité sú dostatočné a presné štatistické údaje týkajúce sa vyslaných pracovníkov, najmä pokiaľ ide o počet vyslaných pracovníkov v konkrétnych sektoroch zamestnanosti a podľa jednotlivých členských štátov. Členské štáty a Komisia by mali tieto údaje zhromažďovať a monitorovať.

(6)

Zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti boli zakotvené v práve Únie už zakladajúcimi zmluvami. Zásada rovnakej mzdy sa vykonáva pomocou sekundárneho práva nielen medzi ženami a mužmi, ale aj medzi pracovníkmi so zmluvami na dobu určitú a porovnateľnými stálymi pracovníkmi, medzi pracovníkmi na kratší pracovný čas a pracovníkmi na plný pracovný čas a medzi dočasnými agentúrnymi pracovníkmi a porovnateľnými pracovníkmi užívateľského podniku. Uvedené zásady zahŕňajú zákaz akýchkoľvek opatrení, ktoré by boli priamo alebo nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti. Pri uplatňovaní uvedených zásad sa má zohľadňovať príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.

(7)

Príslušné orgány a subjekty v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou by mali byť schopné overiť, či podmienky ubytovania pre vyslaných pracovníkov, ktoré je priamo alebo nepriamo poskytované zamestnávateľom, sú v súlade s vnútroštátnymi pravidlami v členskom štáte, na ktorého územie sú pracovníci vyslaní (hostiteľský členský štát), ktoré sa tiež uplatňujú na vyslaných pracovníkov.

(8)

Vyslaným pracovníkom, ktorí sú dočasne vyslaní zo svojho obvyklého miesta výkonu práce v hostiteľskom členskom štáte na iné miesto výkonu práce, by sa mali zaplatiť aspoň také isté prídavky alebo náhrady nákladov na cestovanie, stravovanie a ubytovanie pre pracovníkov mimo domova z pracovných dôvodov, ako platia pre miestnych pracovníkov v tomto členskom štáte. To isté pravidlo by sa malo uplatňovať aj v prípade nákladov vzniknutých vyslaným pracovníkom, od ktorých sa požaduje, aby cestovali do svojho obvyklého miesta výkonu práce a zo svojho obvyklého miesta výkonu práce v hostiteľskom členskom štáte. Malo by sa vyhnúť dvojitému preplateniu výdavkov na cestovanie, ubytovanie a stravu.

(9)

Vysielanie pracovníkov je dočasnej povahy. Vyslaní pracovníci sa zvyčajne vracajú do členského štátu, z ktorého boli vyslaní, po ukončení práce, pre ktorú boli vyslaní. Avšak vzhľadom na dlhé trvanie niektorých prípadov vyslania a so zreteľom na väzbu medzi trhom práce hostiteľského členského štátu a pracovníkmi vyslanými na takéto dlhé obdobia, ak vyslanie trvá dlhšie ako 12 mesiacov, hostiteľské členské štáty by mali zabezpečiť, aby podniky vysielajúce pracovníkov na ich územie zaručili uvedeným pracovníkom dodatočný súbor pracovných podmienok, ktoré sú povinne uplatniteľné na pracovníkov v členskom štáte, v ktorom sa práca vykonáva. Toto obdobie by sa malo predĺžiť, ak poskytovateľ služieb podá oznámenie obsahujúce odôvodnenie.

(10)

Zabezpečenie väčšej ochrany pracovníkov je nevyhnutné na zaručenie slobody poskytovať služby spravodlivým spôsobom, a to v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, najmä tým, že sa zabráni zneužívaniu práv zaručených zmluvami. Pravidlá, ktorými sa zaručuje takáto ochrana pracovníkov, však nemôžu mať vplyv na právo podnikov vysielajúcich pracovníkov na územie iného členského štátu odvolávať sa na slobodu poskytovať služby ani v prípadoch, keď vyslanie trvá dlhšie ako 12 mesiacov, alebo prípadne dlhšie ako 18 mesiacov. Akékoľvek ustanovenie uplatniteľné na vyslaných pracovníkov v súvislosti s vyslaním presahujúcim obdobie 12 mesiacov alebo prípadne presahujúcim obdobie 18 mesiacov preto musí byť v súlade s touto slobodou. Podľa ustálenej judikatúry sú obmedzenia slobody poskytovať služby prípustné len vtedy, ak sú opodstatnené na základe závažných dôvodov vo verejnom záujme a ak sú primerané a nevyhnutné.

(11)

Ak vyslanie trvá dlhšie ako 12 mesiacov, alebo prípadne dlhšie ako 18 mesiacov, dodatočný súbor pracovných podmienok, ktoré má zaručiť podnik vysielajúci pracovníkov na územie iného členského štátu, by sa mal vzťahovať aj na pracovníkov, ktorí sú vyslaní s cieľom nahradiť iných vyslaných pracovníkov vykonávajúcich tú istú úlohu na tom istom mieste, aby sa zabezpečilo, že tieto náhrady sa nezneužijú na obchádzanie inak platných pravidiel.

(12)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES (6) sa vyjadruje zásada, že základné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania, ktoré sa vzťahujú na dočasných agentúrnych pracovníkov, by mali byť minimálne také, aké by sa na takýchto pracovníkov vzťahovali, ak by ich na také isté pracovné miesto prijal užívateľský podnik. Táto zásada by sa mala uplatňovať aj na dočasných agentúrnych pracovníkov vyslaných na územie iného členského štátu. Ak sa uplatní táto zásada, užívateľský podnik by mal informovať agentúru dočasného zamestnávania o pracovných podmienkach a odmeňovaní, ktoré uplatňuje na svojich pracovníkov. Členské štáty sa môžu za určitých podmienok odchýliť od zásady rovnakého zaobchádzania a zásady rovnakej mzdy podľa článku 5 ods. 2 a 3 smernice 2008/104/ES. Ak sa takéto odchýlenie uplatní, agentúra dočasného zamestnávania nepotrebuje žiadne informácie o pracovných podmienkach užívateľského podniku a požiadavka na poskytnutie informácií by sa preto nemala uplatňovať.

(13)

Zo skúseností vyplýva, že pracovníci, ktorí boli prenajatí dočasným zamestnávateľom alebo sprostredkovateľskou agentúrou užívateľskému podniku, sa niekedy v rámci nadnárodného poskytovania služieb vysielajú na územie iného členského štátu. Mala by sa zabezpečiť ochrana týchto pracovníkov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby užívateľský podnik informoval dočasného zamestnávateľa alebo sprostredkovateľskú agentúru o vyslaných pracovníkoch, ktorí dočasne pracujú na území iného členského štátu ako je členský štát, v ktorom bežne pracujú pre dočasného zamestnávateľa alebo sprostredkovateľskú agentúru alebo pre užívateľský podnik, aby mohol zamestnávateľ primerane uplatniť pracovné podmienky, ktoré sú výhodnejšie pre daného vyslaného pracovníka.

(14)

Touto smernicou, rovnako ako smernicou 96/71/ES by nemalo byť dotknuté uplatňovanie nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (7) a (ES) č. 987/2009 (8).

(15)

Z dôvodu vysoko mobilného charakteru práce v medzinárodnej cestnej doprave vyvoláva vykonávanie tejto smernice v uvedenom odvetví určité právne otázky a ťažkosti, ktoré sa majú v rámci balíka v oblasti mobility riešiť prostredníctvom osobitných pravidiel pre cestnú dopravu, ktorými sa posilní aj boj proti podvodom a zneužívaniu.

(16)

Na skutočne integrovanom a konkurenčnom vnútornom trhu podniky súťažia na základe faktorov, ako sú produktivita, efektívnosť a úroveň vzdelania a zručností pracovnej sily, ako aj kvalita ich tovaru a služieb a miera ich inovácie.

(17)

Je v kompetencii členských štátov stanovovať pravidlá o odmeňovaní v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou. Stanovenie miezd patrí do výlučnej právomoci členských štátov a sociálnych partnerov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať tomu, aby sa neoslabovali vnútroštátne systémy stanovovania miezd alebo sloboda zúčastnených strán.

(18)

Pri porovnaní odmeny vyplatenej vyslanému pracovníkovi a odmeny splatnej v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou hostiteľského členského štátu by sa mala zohľadniť hrubá výška odmeny. Mala by sa porovnať celková hrubá výška odmeny, a nie jednotlivé zložky odmeňovania, ktoré sa stali povinnými, ako sa stanovuje v tejto smernici. S cieľom zabezpečiť transparentnosť a pomôcť príslušným orgánom a subjektom pri vykonávaní overení a kontrol je však potrebné, aby sa mohli zložky odmeňovania určiť dostatočne podrobne podľa vnútroštátneho práva a/alebo praxe členského štátu, z ktorého bol pracovník vyslaný. Pokiaľ sa prídavky, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielanie, netýkajú skutočne vynaložených nákladov spojených s vyslaním, ako sú cestovné náklady, stravné a ubytovacie náklady, mali by sa považovať za súčasť odmeny a mali by sa zohľadniť na účely porovnania celkovej hrubej výšky odmeny.

(19)

Prídavky, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielanie, často slúžia na viaceré účely. Pokiaľ je ich účelom náhrada nákladov vynaložených v súvislosti s vyslaním, ako sú napríklad cestovné náklady, stravné a ubytovacie náklady, nemali by sa považovať za súčasť odmeny. Je na členských štátoch, aby v súlade so svojim vnútroštátnym právom a/alebo praxou stanovili pravidlá týkajúce sa náhrady takýchto nákladov. Zamestnávateľ by mal nahradiť takéto náklady vyslaných pracovníkov v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou, ktoré sa vzťahujú na pracovnoprávny vzťah.

(20)

Vzhľadom na význam prídavkov, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielanie, by sa malo vyhnúť neistote, pokiaľ ide o to, ktoré zložky takýchto prídavkov sa priraďujú k náhrade nákladov spojených s vyslaním. Celý prídavok by sa mal považovať za vyplatený ako náhrada nákladov, pokiaľ nie je v pracovných podmienkach vyplývajúcich zo zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, kolektívnych zmlúv, arbitrážnych nálezov alebo zmluvných dojednaní, ktoré sa vzťahujú na zamestnanecký vzťah, určené, ktoré zložky prídavku sa priraďujú na náhradu nákladov spojených s vyslaním a ktoré sú časťou odmeny.

(21)

Zložky odmeňovania a iné pracovné podmienky v zmysle vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv uvedených v tejto smernici by mali byť jasné a transparentné pre všetky podniky a vyslaných pracovníkov. Keďže transparentnosť informácií a prístup k nim majú zásadný význam pre právnu istotu a presadzovanie práva, je s ohľadom na článok 5 smernice 2014/67/EÚ odôvodnené rozšíriť povinnosť členských štátov uverejňovať pracovné podmienky na jednotnej oficiálnej vnútroštátnej webovej stránke o zložky odmeňovania, ktoré sa stali povinnými, ako aj o dodatočný súbor pracovných podmienok uplatniteľných na vyslania presahujúce 12 mesiacov alebo prípadne presahujúce 18 mesiacov podľa tejto smernice. Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby informácie poskytované na jednotnej oficiálnej vnútroštátnej webovej stránke boli presné a pravidelne aktualizované. Akékoľvek sankcie uložené podniku za nedodržanie pracovných podmienok, ktoré sa majú zabezpečiť pre vyslaných pracovníkov, by mali byť primerané a určenie sankcií by malo najmä zohľadňovať, či informácie o pracovných podmienkach uverejnené na jednotnej oficiálnej vnútroštátnej webovej stránke boli poskytnuté v súlade s článkom 5 smernice 2014/67/EÚ a pri rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov.

(22)

Smernica 2014/67/EÚ stanovuje niekoľko ustanovení na zabezpečenie toho, aby sa presadzovali pravidlá o vysielaní pracovníkov a aby ich dodržiavali všetky podniky. V článku 4 uvedenej smernice sa stanovujú skutkové okolnosti, ktoré možno zohľadniť pri celkovom posúdení konkrétnych situácií s cieľom identifikovať prípady skutočného vyslania a predchádzať zneužívaniu a obchádzaniu pravidiel.

(23)

Zamestnávatelia by pred začiatkom vyslania mali prijať vhodné opatrenia, aby pracovníkovi poskytli v súvislosti s vyslaním dôležité informácie o pracovných podmienkach v súlade so smernicou Rady 91/533/EHS (9).

(24)

Touto smernicou sa v súvislosti so slobodou poskytovať služby a ochranou vyslaných pracovníkov zavádza vyvážený rámec, ktorý je nediskriminačný, transparentný a primeraný, pričom súčasne rešpektuje rôznorodosť vnútroštátnych pracovnoprávnych vzťahov. Táto smernica nebráni uplatňovaniu pracovných podmienok, ktoré sú výhodnejšie pre vyslaných pracovníkov.

(25)

S cieľom bojovať proti zneužívaniu v prípadoch zadania zákazky subdodávateľovi a v záujme ochrany práv vyslaných pracovníkov by členské štáty mali prijať primerané opatrenia v súlade s článkom 12 smernice 2014/67/EÚ s cieľom zabezpečiť subdodávateľskú zodpovednosť.

(26)

S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie smernice 96/71/ES by sa mala posilniť koordinácia medzi príslušnými orgánmi a/alebo subjektmi členských štátov a spolupráca na úrovni Únie v oblasti boja proti podvodom v súvislosti s vysielaním pracovníkov.

(27)

V kontexte boja proti podvodom súvisiacim s vysielaním pracovníkov by sa európska platforma na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce (ďalej len „platforma“) zriadená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/344 (10) mala v súlade so svojim mandátom zúčastňovať na monitorovaní a hodnotení prípadov podvodov, mala by zlepšovať vykonávanie a účinnosť administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi, rozvíjať mechanizmy varovania a podporovať posilnenú administratívnu spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi alebo subjektmi. Platforma by pri tom mala úzko spolupracovať s Výborom odborníkov pre vysielanie pracovníkov zriadeným rozhodnutím Komisie 2009/17/ES (11).

(28)

Nadnárodný charakter určitých situácií podvodov alebo zneužívania súvisiacich s vysielaním pracovníkov odôvodňuje konkrétne opatrenia zamerané na posilnenie nadnárodného rozmeru inšpekcií, vyšetrovaní a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi alebo subjektmi dotknutých členských štátov. Na tento účel by v rámci administratívnej spolupráce stanovenej v smerniciach 96/71/ES a 2014/67/EÚ, najmä v článku 7 ods. 4 smernice 2014/67/EÚ, mali príslušné orgány alebo subjekty mať prostriedky potrebné na upozornenie na takéto situácie a výmenu informácií s cieľom predchádzať a bojovať proti podvodom a zneužívaniu.

(29)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (12) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(30)

Smernica 96/71/ES by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 1 sa mení takto:

2.

Článok 3 sa mení takto:

3.

V článku 4 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2.   Členské štáty stanovia opatrenia na vzájomnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi alebo subjektmi vrátane verejných orgánov, ktoré sú zodpovedné podľa vnútroštátneho práva za monitorovanie pracovných podmienok uvedených v článku 3, a to aj na úrovni Únie. Táto spolupráca bude pozostávať predovšetkým z poskytovania odpovedí na zdôvodnené žiadosti týchto orgánov alebo subjektov o poskytnutie informácií o nadnárodnom prenajímaní pracovníkov a riešenia preukázaného zneužívania alebo možných prípadov nezákonnej činnosti, ako napríklad nadnárodné prípady nedeklarovanej práce a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti spojenej s vysielaním pracovníkov. Ak príslušný orgán alebo subjekt v členskom štáte, z ktorého je pracovník vyslaný, nedisponuje informáciami, ktoré požaduje príslušný orgán alebo subjekt členského štátu, na ktorého územie je pracovník vyslaný, snaží sa získať tieto informácie od iných orgánov alebo subjektov v uvedenom členskom štáte. V prípade pretrvávajúcich omeškaní pri poskytovaní takýchto informácií členskému štátu, na ktorého územie je pracovník vyslaný, sa informuje Komisia, ktorá prijme vhodné opatrenia.“;

4.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Monitorovanie, kontrola a presadzovanie

Členský štát, na ktorého územie je pracovník vyslaný, a členský štát, z ktorého je pracovník vyslaný, sú zodpovedné za monitorovanie, kontrolu a presadzovanie povinností stanovených v tejto smernici a smernici 2014/67/EÚ a v prípade, že sa im nepodarí zabezpečiť dodržiavanie tejto smernice, prijmú vhodné opatrenia.

Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty najmä zabezpečia, aby pracovníci a/alebo zástupcovia pracovníkov mali k dispozícii primerané postupy na presadzovanie povinností v zmysle tejto smernice.

V prípade, že sa na základe celkového posúdenia vykonaného podľa článku 4 smernice 2014/67/EÚ členským štátom preukáže, že podnik nenáležitým alebo podvodným spôsobom vytvára dojem, že situácia pracovníka spadá do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, tento členský štát zabezpečí, aby sa na pracovníka vzťahovalo príslušné právo a prax.

Členské štáty zabezpečia, aby tento článok nemal za následok, že dotknutý pracovník bude podliehať menej výhodným podmienkam, ako sú podmienky, ktoré sa vzťahujú na vyslaných pracovníkov.“

5.

Úvodná časť prílohy sa nahrádza takto:

„Činnosti uvedené v článku 3 ods. 2 zahŕňajú všetky stavebné práce týkajúce sa konštrukcie, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov a osobitne týchto prác:“.

a)

v prípade zadania zákazky subdodávateľovi,

b)

vzhľadom na článok 3 ods. 3 tejto smernice, berúc do úvahy vývoj týkajúci sa legislatívneho aktu, ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES (13), pokiaľ ide o požiadavky na presadzovanie a stanovenie osobitných pravidiel vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy.