Jediný článok

Jednotný dokument a odkaz na uverejnenie špecifikácie výrobku v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, ktoré sa týkajú názvu „Странджански манов мед“ (Strandzhanski manov med)/„Maнов мед от Странджа“ (Manov med ot Strandzha) (CHOP) sú uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

V súlade s článkom 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 vzniká uverejnením tohto rozhodnutia právo podať do troch mesiacov odo dňa jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie námietku proti zápisu názvu uvedeného v prvom odseku tohto článku do registra.

PRÍLOHA

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„СТРАНДЖАНСКИ МАНОВ МЕД“ (STRANDZHANSKI MANOV MED)/„MAНОВ МЕД ОТ СТРАНДЖА“ (MANOV MED OT STRANDZHA)

EÚ č.: PDO-BG-02306 – 12.4.2017

CHOP ( X ) CHZO ( )

1.   Názov (názvy)

„Странджански манов мед“ (Strandzhanski manov med)/„Maнов мед от Странджа“ (Manov med ot Strandzha)

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Bulharsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.    Druh výrobku

Trieda 1.4. Iné výrobky živočíšneho pôvodu (vajcia, med, rôzne mliečne výrobky okrem masla atď.)

3.2.    Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Strandzhanski manov med“ je med, ktorý vyrábajú včely z výlučkov živých častí rastlín a z výlučkov hmyzu cicajúceho živé časti rastlín, ktoré včely zbierajú, miešajú ich s vlastnými špecifickými látkami, ukladajú, dehydrujú a skladujú v plástoch, aby dozrel v rámci zemepisnej oblasti uvedenej v bode 4. Výrobok „Strandzhanski manov med“ sa vyrába z medovice, ktorú vylučuje určitý hmyz, a miazgy z dubových žaluďov, ktoré zbierajú včely.

Organoleptické vlastnosti:

Vonkajší vzhľad: matný, ľahko opalizujúci, bez stôp včelieho plodu či mechanickej vlákniny a bez známok fermentácie.

Farba: hnedá alebo tmavohnedá až čierna so zelenkavým nádychom. Po kryštalizácii sa farba môže zmeniť na svetlohnedú alebo sivú.

Konzistencia: hustá, tekutá, polokryštalizovaná alebo kryštalizovaná hmota.

Chuť: sladká, s jemne kyslastou a horkou príchuťou.

Vôňa: pečené ovocie a karamel.

Požiadavky na zloženie medu:

Fyzikálne a chemické vlastnosti:

obsah fruktózy a glukózy	najmenej 45 g/100 g
obsah sacharózy	najviac 5 g/100 g
obsah vlhkosti	najviac 19 %
obsah látok nerozpustných vo vode	najviac 0,1 g/100 g
elektrická vodivosť	najmenej 0,95 mS/cm
voľná kyslosť	najviac 50 miliekvivalentov kyseliny na 1 000 g
diastatická aktivita	najmenej 12 jednotiek Schadeho stupnice po zbere medu
obsah hydroxymetylfurfuralu (HMF)	najviac 10 mg/kg po zbere medu

„Strandzhanski manov med“ sa líši od nektárového medu najmä vysokou elektrickou vodivosťou, ktorá je spôsobená vyšším obsahom mikroživín: draslíka (1 568 – 1 676 mg/kg), horčíka (149 – 169 mg/kg), lítia (0,11 – 0,33 mg/kg), mangánu (34 – 51 mg/kg) a antioxidantov: obsah fenolu (56 – 165 mg/kg). Pre tento med sú charakteristické vysoké úrovne melezitózy (4 – 11 %) a erlózy. Ďalšou charakteristickou vlastnosťou je prítomnosť kvercitolu a kestózy. Ďalšou vlastnosťou medu „Strandzhanski manov med“ je, že obsahuje prvky medovice (HDE), konkrétne hubové spóry, konídie, hýfy atď., ktoré sú výsledkom špecifického procesu výroby a zberu.

Vlastnosti peľu:

„Strandzhanski manov med“ je medovicový med, ktorý obsahuje peľ s rozmanitým botanickým pôvodom. K rozmanitosti rastlinných druhov v Strandži patria: Trifolium (ďatelina plazivá), Vicia (vika siata), Lotus (Lotus corniculatus), Tilia (lipa), Echium (čeľaď Boraginaceae), Rubus, Matricaria (čeľaď Asteraceae), Daucus (čeľaď Umbelliferae), Potentilla (čeľaď Rosaceae), Paliurus, Dorycnium (čeľaď Fabaceae), Brassicaceae, Clematis (Clematitis vitalba), Cistus, Plantago a čeľaď Chenopodiaceae.

Vlastnosti peľu v mede „Strandzhanski manov med“ ovplyvňujú konkrétne rastliny strandžského kraja, ktoré sa inde v Bulharsku nevyskytujú. Sú to: Ophrys reinholdii, Verbascum bugulifolium, Teucrium lamiifolium, Cistus laurifolius, Hypericum androsaemum, Stachys thracica a Epimedium pubigerum. Rovnako sú ovplyvnené aj treťohornými reliktnými rastlinami – druhmi rozšírenými v strandžskom kraji počas obdobia treťohôr – napríklad Cicer montbretii, Erica arborea, mišpuľa nemecká, vres obyčajný, Cistum salviifolius, Hypericum calycinum a iné.

V Európe sa sedem z týchto druhov vyskytuje iba v strandžskom kraji a na Kaukaze: Ilex colchica, Daphne pontica, Vaccinium arctostaphylos, Rhododendron ponticum, Quercus hartwissiana, Veronica turrilliana a Quercus polycarpa.

3.3.    Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Počas obdobia zberu medu je kŕmenie včiel zakázané. Na jar a po získaní medu pred zimou sa včely môžu dokrmovať v množstve nevyhnutnom na vytvorenie zásob a zabezpečenie prežitia včelstva počas zimy. Včelstvo možno dokrmovať cukrom, cukrovým cestom a cukrovým sirupom. Včely možno dokrmovať aj ich vlastným medom. Výrobcovia musia zabezpečiť, aby tieto zimné zásoby pre včely neboli súčasťou ich medu „Strandzhanski manov med“.

3.4.    Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

„Strandzhanski manov med“ sa získava na včelniciach (najmä zo stacionárnych včelínov), ktoré sa nachádzajú v dubových lesoch pohoria Strandža a ktoré sa musia nachádzať vo vymedzenej zemepisnej oblasti. „Strandzhanski manov med“ sa získava v júni, júli a auguste. Včelstvá sa musia nachádzať vo vymedzenej zemepisnej oblasti po celý rok.

„Strandzhanski manov med“ sa vyrába takto:

1.	presun zaviečkovaného medu do priestorov;

2.	odviečkovanie a centrifugácia včelieho plástu;

3.	filtrácia a nalievanie do nádob určených na skladovanie;

4.	presun pripravených nádob s medom do skladu.

Všetky fázy výroby sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti, aby sa zabezpečila kvalita výrobku a jeho úplná vysledovateľnosť.

3.5.    Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Aby sa zabezpečila kvalita výrobku a jeho úplná vysledovateľnosť, tak sa med balí v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4 a jeho hmotnosť nesmie presiahnuť 1 500 g.

S cieľom zabezpečiť kvalitu výrobku a hlavne zachovať organoleptické a fyzikálno-chemické vlastnosti výrobku „Strandzhanski manov med“ by sa balenie a označovanie malo uskutočňovať vo vymedzenej zemepisnej oblasti, pretože počas prepravy do inej lokality mimo tejto oblasti by v prípade výskytu vyšších teplôt mohlo dôjsť k zmene kvality výrobku. Všetky kroky spracovania by sa mali uskutočňovať v zemepisnej oblasti s cieľom predísť miešaniu s iným medom, na ktorý sa nevzťahuje toto chránené označenie pôvodu, a ako ochrana pred absorpciou cudzorodých pachov. „Strandzhanski manov med“ sa nesmie prepravovať mimo zemepisnú oblasť na účely balenia vzhľadom na to, že je hygroskopický a ochrana výrobku pred vlhkosťou má zásadný význam, keďže vlhkosť zhoršuje jeho organoleptické a fyzikálne a chemické vlastnosti.

Predaj medu „Strandzhanski manov med“ vo veľkom množstve je zakázaný.

3.6.    Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

„Strandzhanski manov med“ sa vyrába v týchto mestách: Sozopol, Primorsko, Carevo, Malko Tarnovo a Sredec.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1.    Špecifickosť zemepisnej oblasti

Zemepisná oblasť zahŕňa pohorie Strandža a vyznačuje sa vlhkým kontinentálnym alebo morským podnebím. Pre tento kraj sú charakteristické mierne teploty; na jar a v lete sú časté hmly, ktoré sa môžu udržať až do neskorého rána; mierne teploty a vysoká vlhkosť vzduchu. Tieto podmienky uľahčujú rozpúšťanie vylúčených látok, ktoré hmyz zbiera na povrchu listov. Jemná hmla pomáha zabezpečiť, aby kvapky miazgy nevyšli nazmar, zatiaľ čo v hustej hmle sa tieto kvapky zväčšia a spadnú z listu. Kombinácia klimatických faktorov – prímorská vlhkosť blízko pohorí, no bez silných zrážok, pomerne teplé podnebie bez extrémnych teplôt spolu s blízkosťou mora – zabezpečuje výborné podmienky pre hmyz, ktorý vylučuje medovicu: vošky [Lachnus roboris, L. pallipes, Monelliopsis caryae, Tuberculatus (Tuberculloides) querceus a T. annulatus], nosánika žaluďového (Curculio Glandium) a plodokaza žaluďového (Cydia Splendana).

Špecifická zemepisná poloha horského masívu v blízkosti troch hlavných povodí, Čierneho mora, Egejského mora a Marmarského mora a vyplývajúce klimatické faktory (pomerne vysoká vlhkosť vzduchu a mierne teploty), ako aj jeho paleontologická história (neprítomnosť ľadu v období štvrtohôr) vytvorili podmienky, v ktorých možno nájsť rastlinné prvky v kombináciách, ktoré sú na európskom kontinente unikátne. Pohyb vlhkého vzduchu prúdiaceho od mora do vnútrozemia strandžského kraja je uľahčený zaoblenými hrebeňmi hôr, hlbokými roklinami a údoliami riek. Do dnešných dní sa v tejto oblasti zachovalo rastlinstvo, ktoré bolo v Európe rozšírené pred miliónmi rokov, v období treťohôr.

Rastlinstvo v strandžskom kraji sa líši od zloženia európskeho rastlinstva a veľmi sa podobá pontským rastlinám na Kaukaze a v Malej Ázii s mnohými treťohornými reliktmi a endemickými druhmi, ktoré možno odhaliť analýzou peľového spektra. Strandžský kraj zahŕňa mnohé chránené oblasti, prírodné rezervácie a prirodzené biotopy, vďaka čomu je tu priaznivé prostredie pre včely a včelárstvo. Strandža sa považuje za jednu z piatich prioritných oblastí pre ochranu životného prostredia v EÚ a je súčasťou celoeurópskej ekologickej sústavy Natura 2000. Kraju dominujú dubové a bukové lesy s najväčším podielom dubových lesov tvorených druhmi Quercus petraea (dub zimný – 47,8 %) a Q. frainetto (dub balkánsky – 41,8 %), ktoré predstavujú potravu pre vošky a nosániky vytvárajúce medovicu.

Neúrodné pôdy (škoricové hnedé lesné pôdy a žlté podzolické pôdy) a absencia priemyselnej činnosti sú dôvodom obmedzeného pestovania poľnohospodárskych plodín, ktorých kvitnutie by mohlo negatívne ovplyvniť kvalitu daného medu.

5.2.    Ľudské faktory

Včelárstvo bolo v strandžskom kraji odjakživa bežnou činnosťou. To, že ide o odveký spôsob obživy, dokazujú zoschnuté úle a pne, ktoré sa datujú od konca 19. storočia až dodnes. Včelári vykonávajú tieto kroky, aby sa spracovávala iba medovica:

1. fáza

Včely zbierajú medovicu najmä z dubového dreva a spracúvajú ju, aby vyrobili zrelý med: „Strandzhanski manov med“. Počas hlavného obdobia znášky sa na zásobník nasadia vyššie a/alebo nižšie nadstavce, aby sa zabezpečilo oddelenie prebytkového medu.

2. fáza

Keď je med v pláste dostatočne zrelý, plást sa vyberie z úľa a prenesie sa na miesto, kde sa uskutočňuje odstreďovanie.

Po odstredení sa med filtruje, homogenizuje a čistí v usadzovacích nádobách aspoň 24 hodín.

3. fáza

Med sa uchováva v nádobách určených na skladovanie potravinových výrobkov. Dekantácia, balenie a označovanie sa vykonávajú v čistých a vhodných priestoroch. Skryštalizovaný med sa skvapalňuje zahrievaním pri teplote najviac 42 °C, čo je teplota, ktorú med dosahuje v úli počas jeho zberu. Diastatická aktivita sa udržiava na tejto teplote.

5.3.    Špecifickosť výrobku

Jedinečnosť medu „Strandzhanski manov med“ spočíva najmä v jeho fyzikálnych, chemických a organoleptických vlastnostiach a vlastnostiach peľu.

Osobitnou vlastnosťou medu „Strandzhanski manov med“ je najmä vysoká elektrická vodivosť v porovnaní s inými medovicovými medmi – vodivosť musí presiahnuť úroveň 0,95 mS/cm.

Med sa vyznačuje vysokou úrovňou diastatickej aktivity (vďaka zloženiu bohatému na enzýmy, ktoré je výsledkom sekundárneho spracovania voškami a nosánikmi) a nízkym obsahom hydroxymetylfurfuralu (HMF).

Tieto vlastnosti vznikajú vďaka rozšíreným dubovým lesom (zaberajúcim 70 % kraja), ktoré spoločne s miernymi teplotami a vysokou úrovňou vlhkosti vzduchu vytvárajú podmienky pre veľkú povrchovú plochu listov, čo vytvára priaznivé prostredie pre vošky a nosániky. Včely zbierajú práve ich výlučky a výlučky živých častí rastlín, z ktorých potom vyrábajú tento med.

Peľové spektrum medu „Strandzhanski manov med“ vrátane peľu rastlín, ktoré sa vyskytujú iba v strandžskom kraji (pozri bod 3.2), odlišuje tento med od medu vyrábaného inde, čo je samo osebe priamym dôkazom prepojenia medzi výrobkom „Strandzhanski manov med“ a pohorím Strandža. Výskumy peľového spektra umožnili určenie zemepisných znakov – endemických druhov a treťohorných reliktov, ktoré svojou prítomnosťou alebo frekvenciou svojej prítomnosti v peľovom spektre určujú zemepisné hranice strandžského regiónu.

Je mimoriadne dôležité, aby sa včelíny nachádzali vo vymedzenej zemepisnej oblasti po celý rok, t. j. boli stacionárne.

V porovnaní s nektárovým medom má „Strandzhanski manov med“ zreteľne tmavšiu farbu, špecifickú vôňu a jemne kyslastú a horkastú chuť.

5.4.    Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

„Strandzhanski manov med“ je výrobok úzko spojený s krajom, z ktorého pochádza, čo je výsledkom bioekologickej vzájomnej závislosti a rovnováhy medzi populáciami vošiek a nosánikov, ktoré vyrábajú medovicu, rozšíreného výskytu dubových a bukových spoločenstiev a typického mierneho podnebia. Miestna lesná vegetácia poskytuje výrobcom medovice potravu a osobitné mierne podnebie strandžského kraja (dostatočná vlhkosť vzduchu, mierne teploty, hmly na jar a v lete) vytvára priaznivé podmienky pre vylučovanie medovice a jej zber včelami. V strandžskom kraji je v júni, júli a auguste hlavným krmivom včiel dubová medovica. Počas obdobia zberu medovice sa v strandžskom kraji nenachádzajú žiadne ďalšie bohato nektaronosné druhy, napr. spoločenstvá agátov alebo líp, ktoré by kvitli a spôsobili miešanie nektárového medu s medovicovým medom. Zloženie medovice, ktorá je potravou pre včely, vedie k vyššiemu obsahu mikroživín a antioxidantov v tomto mede v porovnaní s ich obsahom v nektárovom mede. Intenzita sfarbenia a jemná kyslosť a horkosť chute súvisia s mikroflórou v medovici a obdobím jej zberu.

Chránený status strandžskej prírodnej oblasti vylučuje intenzívne poľnohospodárstvo a prispieva k čistote výrobku. Fytogeografia strandžského kraja je v rámci Európy jedinečná. Peľové spektrum medu „Strandzhanski manov med“ sa vyznačuje peľom rastlín typických pre strandžský kraj alebo vyskytujúcich sa iba v tomto kraji. Endemické pontské druhy, ktoré možno nájsť na južnom pobreží Čierneho mora medzi Strandžou, Pontskými vrchmi a Kaukazom, zahŕňajú Rhododendron ponticum, Daphne pontica a Ilex colchica, ktoré prispievajú k vlastnostiam peľu medu „Strandzhanski manov med“. Táto jedinečná vegetácia takisto ovplyvňuje organoleptické vlastnosti a vôňu medu, čím sa zdôrazňuje prirodzené spojenie medzi prostredím a výrobkom.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 prvý pododsek tohto nariadenia)

http://www.mzh.government.bg/bg/politiki-i-programi/politiki-i-strategii/politiki-po-agrohranitelnata-veriga/zashiteni-naimenovaniya/zayavlenie-za-znp-strandzhanski-manov-medmanov-med-ot-strandzha/.