(1)

Grécko dostáva od roku 2010 finančnú pomoc od členských štátov eurozóny. Konkrétne, na podporu prvého programu makroekonomických úprav bola v období od mája 2010 do decembra 2011 Grécku poskytnutá suma 52 900 mil. EUR vo forme bilaterálnych úverov od členských štátov eurozóny, ktorých menou je euro, ktoré zhromaždila Komisia do úverového nástroja pre Grécko; na podporu druhého programu makroekonomických úprav dostalo Grécko v období od marca 2012 do februára 2015 dodatočné úvery poskytnuté Európskym nástrojom finančnej stability vo výške 130 900 mil. EUR (2); a v období od augusta 2015 do júna 2018 bola Grécku poskytnutá dodatočná suma vo výške 59 900 mil. EUR (3) vo forme úverov z Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Celkové nesplatené záväzky Grécka voči členským štátom eurozóny, Európskemu nástroju finančnej stability a Európskemu mechanizmu pre stabilitu predstavujú sumu 243 700 mil. EUR. Grécko navyše dostalo na podporu prvého a druhého programu makroekonomických úprav aj finančnú pomoc od Medzinárodného menového fondu vo výške 32 100 mil. EUR.

(2)

Finančná pomoc z Európskeho mechanizmu pre stabilitu skončí 20. augusta 2018.

(3)

Podmienky politiky týkajúcej sa finančnej pomoci z Európskeho mechanizmu pre stabilitu boli stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady (EÚ) 2016/544 (4), ktoré bolo následne zmenené vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/1226 (5). Tieto podmienky boli podrobnejšie opísané v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu v Memorande o porozumení o osobitnej podmienenosti hospodárskej politiky („memorandum o porozumení“), ktoré Komisia podpísala v mene Európskeho mechanizmu pre stabilitu s Gréckom 19. augusta 2015, a v jeho následných štyroch zmenách.

(4)

V rámci finančnej pomoci z Európskeho mechanizmu pre stabilitu Grécko uskutočnilo mnoho reforiem, ktoré pokrývajú širokú škálu oblastí politiky: i) fiškálnu udržateľnosť; ii) finančnú stabilitu; iii) štrukturálne reformy na posilnenie konkurencieschopnosti a rastu a iv) verejnú správu. V nadväznosti na značný počet opatrení vykonaných v rámci programu by mali hlavné inštitucionálne a štrukturálne reformy pokračovať aj v strednodobom horizonte, aby sa zabezpečilo ich dokončenie a úplná účinnosť.

(5)

V dôsledku opatrení prijatých gréckou vládou došlo do značnej miery k náprave fiškálnych nerovnováh a nerovnováh vo vonkajších tokoch. Saldo verejných financií bolo v rokoch 2016 a 2017 pozitívne a Grécko je na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa, ktorým je primárny prebytok vo výške 3,5 % hrubého domáceho produktu v roku 2018 a v strednodobom horizonte. Čisté vonkajšie úvery sa v roku 2015 dostali do pozitívnych hodnôt a ďalej vykazovali len malé deficity. Začalo sa oživenie hospodárstva, pričom rast bol v roku 2017 na úrovni 1,4 % a nezamestnanosť má klesajúcu tendenciu. Grécko zlepšilo svoje postavenie v štrukturálnych zložkách hlavných porovnávacích ukazovateľov výkonnosti krajín.

(6)

Aj napriek tejto reforme je Grécko naďalej postihnuté výraznými nerovnováhami stavového charakteru a s nimi súvisiacimi zraniteľnými miestami vyplývajúcimi z minulého vývoja. Konkrétne, ako tiež uviedla Komisia vo svojej správe o mechanizme varovania na rok 2018 [vypracovanej v súlade s článkami 3 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (6)], Grécko je vystavené nasledujúcim ťažkostiam. Po tom, ako verejný dlh dosiahol svoj vrchol vo výške 180,8 % hrubého domáceho produktu na konci roka 2016, na konci roka 2017 naďalej dosahoval 178,6 % hrubého domáceho produktu, teda najvyššiu úroveň v Únii. Čistá medzinárodná investičná pozícia vo výške takmer – 140 % hrubého domáceho produktu v roku 2016 je aj naďalej veľmi vysoká; a navyše, hoci je saldo bežného účtu takmer vyrovnané, stále nepostačuje na to, aby sa veľká čistá medzinárodná investičná pozícia znižovala na obozretnú úroveň uspokojivým tempom. Hoci nezamestnanosť klesá oproti svojmu maximu vo výške 27,9 % v roku 2013, ešte v marci 2018 dosahovala úroveň 20,1 %. Veľmi vysoká zostáva aj dlhodobá nezamestnanosť (15,3 % na konci roka 2017) a nezamestnanosť mladých ľudí (43,8 % v marci 2018). Podnikateľské prostredie si stále vyžaduje značné zlepšenie, keďže Grécko stále veľmi zaostáva za hranicou optimálnej výkonnosti vo viacerých oblastiach štrukturálnych zložiek hlavných porovnateľných ukazovateľov hospodárskej výkonnosti (napr. vymáhanie plnenia zmlúv, registrácia majetku, riešenie platobnej neschopnosti atď.).

(7)

Aj je keď bankový sektor naďalej dostatočne kapitalizovaný, stále čelí problémom spojeným s nízkymi úrovňami ziskovosti a veľkým objemom nevýkonných expozícií, pričom pretrváva silná väzba so štátom. Na konci marca 2018 bol objem problémových expozícií stále veľmi vysoký, a to vo výške 92,4 mld. EUR alebo 48,5 % celkových súvahových expozícií. Grécko prijalo na základe finančnej pomoci z Európskeho mechanizmu pre stabilitu kľúčové právne predpisy, ktoré mali uľahčiť vyčistenie bankových súvah, bude však treba vyvíjať nepretržité úsilie na to, aby sa miera problémových expozícií znížila na udržateľnú úroveň a aby boli finančné inštitúcie schopné plniť svoju sprostredkovateľskú funkciu a riadenie rizík za každých okolností. Navyše existuje plán na uvoľňovanie kontrol kapitálu, cieľom ktorého je obnoviť dôveru vkladateľov. Hoci už došlo k uvoľneniu niektorých kontrol kapitálu, treba pokračovať v ďalšej činnosti na základe dohodnutých kritérií.

(8)

Grécku bol od roku 2010 znemožnený prístup k pôžičkám na finančných trhoch, od júla 2017 však začalo znovu získavať prístup na trhy prostredníctvom emisií štátnych dlhopisov. Avšak v situáciách, keď dochádza k volatilite na finančných trhoch, dosahujú výnosy z gréckych dlhopisov v porovnaní s ostatnými členskými štátmi eurozóny naďalej zvýšenú úroveň a podmienky pôžičiek pre Grécko sú v kontexte vonkajších hospodárskych rizík aj naďalej nestabilné. Je teda potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zabezpečenie nepretržitého a stabilného prístupu štátu na trhy.

(9)

Komisia dospela vzhľadom na uvedené skutočnosti k záveru, že Grécko je naďalej vystavené rizikám, pokiaľ ide o jeho finančnú stabilitu, ktoré, ak sa prejavia, môžu mať nepriaznivé účinky presahovania na ostatné členské štáty eurozóny. Ak by sa účinky presahovania uskutočnili, zrejme by sa prejavili nepriamo tým, že by ovplyvnili dôveru investorov, a v dôsledku toho aj náklady bánk a štátov na refinancovanie v ostatných členských štátoch eurozóny.

(10)

Dňa 22. júna 2018 Euroskupina politicky odsúhlasila vykonávanie dodatočných opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť udržateľnosť dlhu. Grécko má vysoký objem dlhu verejnej správy, ktorý na konci roka 2017 dosahoval úroveň 178,6 % hrubého domáceho produktu. Grécko už využilo štedrú finančnú podporu európskych partnerov za zvýhodnených podmienok a osobitné opatrenia na dosiahnutie udržateľnejšieho dlhu boli prijaté v roku 2012 a opäť zo strany Európskeho mechanizmu pre stabilitu v roku 2017. Z analýzy udržateľnosti dlhu z júna 2018, ktorú vypracovala Komisia v spolupráci s Európskou centrálnou bankou a s Európskym mechanizmom pre stabilitu vyplýva, že ak sa neprijmú ďalšie opatrenia, udržateľnosť dlhu je vážne ohrozená, keďže sa predpokladá, že hrubé potreby Grécka v oblasti financovania v dlhodobom horizonte vzrastú nad 20 % hrubého domáceho produktu, čo je prahová hodnota stanovená Euroskupinou ako referenčná hodnota, na základe ktorej sa budú posudzovať riziká udržateľnosti dlhu. Opatrenia, ktoré v dôsledku týchto skutočností Euroskupina odsúhlasila 22. júna 2018, zahŕňajú rozšírenie váženej priemernej splatnosti o ďalších 10 rokov, odloženie úrokov a amortizáciu o ďalších 10 rokov, ako aj o vykonávanie ďalších opatrení v oblasti dlhu. V spojení s vyplatením prostriedkov vo výške 15 000 mil. EUR, prostredníctvom ktorých sa plánuje hotovostná rezerva na pokrytie potrieb financovania štátneho dlhu na približne 22 mesiacov po skončení programu, sa podľa základných predpokladov Komisie očakáva, že tieto opatrenia budú dostatočné na zabezpečenie udržateľnosti dlhu a na zabezpečenie toho, aby boli hrubé potreby v oblasti financovania nižšie ako 20 % hrubého domáceho produktu do roku 2060. V prípade nepriaznivého scenára by strednodobé opatrenia, ktoré schválila Euroskupina, mali určitý čas pozitívne prispieť k udržateľnosti dlhovej služby a zabezpečili by, že pomer hrubých potrieb v oblasti financovania zostane až do roku 2036 pod dohodnutými prahovými hodnotami. Euroskupina sa dohodla, že sa na konci obdobia odkladu platnosti Európskeho nástroja finančnej stability v roku 2032 preskúma, či sú potrebné ďalšie dlhové opatrenia, aby sa zabezpečilo dodržiavanie dohodnutých cieľov týkajúcich sa hrubých potrieb v oblasti financovania, za predpokladu, že sa dodrží fiškálny rámec Európskej únie, a v prípade potreby sa prijmú vhodné opatrenia.

(11)

Zo strednodobého hľadiska však Grécko musí pokračovať v prijímaní opatrení s cieľom riešiť zdroje alebo potenciálne zdroje ťažkostí a vykonávať štrukturálne reformy s cieľom podporiť spoľahlivé a udržateľné oživenie hospodárstva vzhľadom na dôsledky viacerých faktorov. Tieto faktory zahŕňajú vážny a dlhotrvajúci pokles počas krízy; objem dlhového zaťaženia Grécka; zraniteľné miesta vo finančnom sektore; pretrvávajúce relatívne silné prepojenia medzi finančným sektorom a gréckymi verejnými financiami, a to aj prostredníctvom vlastníctva štátu; riziko šírenia závažných tlakov v ktoromkoľvek z týchto odvetví do iných členských štátov, ako aj riziko expozície členských štátov eurozóny voči gréckemu štátnemu dlhu.

(12)

Na tento účel sa Grécko v rámci Euroskupiny zaviazalo, že bude pokračovať vo všetkých kľúčových reformách prijatých na základe finančnej pomoci v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu a, dokončí ich a že zabezpečí, aby sa zaistili ciele dôležitých reforiem prijatých v rámci programov finančnej pomoci.

(13)

Grécko sa takisto zaviazalo, že vykoná osobitné opatrenia v oblasti fiškálnych a fiškálno-štrukturálnych politík, sociálneho zabezpečenia, finančnej stability, trhu práce a trhov s výrobkami, privatizácie a verejnej správy. Tieto osobitné opatrenia, ktoré sú stanovené v prílohe k vyhláseniu Euroskupiny z 22. júna 2018, prispejú k riešeniu potenciálnych zdrojov hospodárskych ťažkostí.

(14)

S cieľom riešiť zostávajúce riziká a monitorovať plnenie súvisiacich záväzkov sa javí ako potrebné a vhodné podriadiť Grécko sprísnenému dohľadu podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 472/2013.

(15)

S Gréckom sa oficiálne konzultovalo, a to aj prostredníctvom formálneho listu, ktorý mu bol zaslaný 4. júla 2018, a dostalo príležitosť vyjadriť k posúdeniu Komisie svoje stanoviská. Grécko vo svojej odpovedi zo 6. júla 2018 súhlasilo s posúdením Komisie týkajúcim sa hospodárskych výziev, ktorým krajina čelí, a to tvorí základ pre aktiváciu sprísneného dohľadu.

(16)

Grécko bude naďalej využívať technickú podporu v rámci programu na podporu štrukturálnych reforiem [ako sa ustanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/825 (7)] s cieľom navrhovať reformy a vykonávať ich, ako aj pokračovať v kľúčových reformách a dokončiť ich v súlade so záväzkami politiky monitorovanými v rámci sprísneného dohľadu.

(17)

Komisia má pri vykonávaní sprísneného dohľadu v úmysle úzko spolupracovať s Európskym mechanizmom pre stabilitu v kontexte systému včasného varovania,