2.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 142/53

(1)

Nariadením Rady (EHS) č. 2737/90 (2) uložila Rada konečné antidumpingové clo vo výške 33 % na dovoz karbidu volfrámu a spekaného karbidu volfrámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“, „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). Rozhodnutím 90/480/EHS (3) Komisia prijala záväzky týkajúce sa výrobku, ktorý je predmetom opatrení, ponúknuté dvoma hlavnými vývozcami.

(2)

Po tom, ako dvaja dotknutí čínski vývozcovia odstúpili od záväzkov, Rada nariadením Rady (ES) č. 610/95 (4) zmenila nariadenie (EHS) č. 2737/90 a uložila konečné clo vo výške 33 % na dovoz karbidu volfrámu a spekaného karbidu volfrámu.

(3)

Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa nariadením Rady (ES) č. 771/98 (5) platnosť uvedených opatrení predĺžila na ďalšie päťročné obdobie.

(4)

Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uložila Rada nariadením Rady (ES) č. 2268/2004 (6) antidumpingové clo vo výške 33 % na dovoz karbidu volfrámu a spekaného karbidu volfrámu s pôvodom v ČĽR.

(5)

Nariadením Rady (ES) č. 1275/2005 (7) Rada zmenila vymedzenie výrobku s cieľom zahrnúť aj karbid volfrámu zmiešaný s kovovým práškom.

(6)

Po revíznom prešetrovaní podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (8), Rada vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 287/2011 (9) (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) predĺžila platnosť opatrení na ďalšie päťročné obdobie.

(7)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (10) existujúcich opatrení dostala Komisia 7. decembra 2015 žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti uvedených opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „žiadosť o revízne prešetrovanie“).

(8)

Žiadosť bola podaná v mene šiestich výrobcov z Únie (ďalej len „žiadateľ“), ktorí predstavujú viac než 25 % celkovej výroby karbidu volfrámu, spekaného karbidu volfrámu a karbidu volfrámu zmiešaného s kovovým práškom (ďalej len „karbid volfrámu“) v Únii.

(9)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie dumpingu a opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(10)

Keďže Komisia po konzultácii s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 23. marca 2016 ohlásila oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (11) (ďalej len „oznámenie o začatí prešetrovania“) začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti na základe článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009.

(11)

Niektorí používatelia tvrdili, že pred začatím súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti požiadali Komisiu, aby v prípade otvorenia revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti súbežne začala aj priebežné revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Toto tvrdenie bolo zopakované aj po poskytnutí informácií.

(12)

V rozpore s týmito tvrdeniami Komisii žiadna takáto žiadosť predložená nebola. Príslušné strany Komisii jednoducho položili otázku, či sú ešte stále platné predchádzajúce zistenia týkajúce sa dumpingu a ujmy. K uvedeným otázkam nebola priložená žiadosť o začatie priebežného revízneho prešetrovania a uvedené strany neposkytli ani žiadny dôkaz o trvalej zmene situácie. Za platnú žiadosť možno považovať iba žiadosť podloženú dostatočnými dôkazmi o trvalom charaktere zmeny situácie.

(13)

V oznámení o začatí prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, čínske orgány, známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(14)

Zainteresované strany dostali možnosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí prešetrovania. Vypočuté boli všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté. Zainteresované strany mali takisto možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(15)

Počas prešetrovania sa uskutočnili štyri vypočutia: dve vypočutia niekoľkých používateľov, jedno vypočutie výrobcov z Únie a jedno vypočutie jedného dovozcu/používateľa za prítomnosti úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach.

(16)

Komisia vo svojom oznámení o začatí prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku zainteresovaných strán.

(17)

S výberom vzorky sa v oznámení o začatí prešetrovania počítalo vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR.

(18)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo prípadných ďalších vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(19)

Informácie týkajúce sa výberu vzorky boli doručené od ôsmich vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov so sídlom v ČĽR.

(20)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia najskôr vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý mohol byť primerane prešetrený v rámci stanovenej lehoty. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia bol výber vzorky konzultovaný so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami/skupinami vyvážajúcich výrobcov a orgánmi v ČĽR. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(21)

Trom vyvážajúcim výrobcom/skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky boli zaslané dotazníky, nikto z nich však Komisii neposkytol požadované informácie. S cieľom zhromaždiť potrebné informácie na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy preto považovali útvary Komisie za potrebné nadviazať spoluprácu so zostávajúcimi vyvážajúcimi výrobcami/skupinami vyvážajúcich výrobcov, ktorí predložili informácie týkajúce sa výberu vzorky. Výber novej vzorky bol konzultovaný so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami/skupinami vyvážajúcich výrobcov a orgánmi v ČĽR. Neboli doručené žiadne pripomienky. Dotazníky boli preto zaslané zostávajúcim vyvážajúcim výrobcom/skupinám vyvážajúcich výrobcov. Napriek tomu však žiadni čínski vyvážajúci výrobcovia/žiadne skupiny vyvážajúcich výrobcov Komisii neposkytli požadované informácie.

(22)

V oznámení o začatí prešetrovania Komisia uviedla, že vykonala predbežný výber vzorky výrobcov z Únie. Podľa žiadosti o revízne prešetrovanie existuje deväť výrobcov karbidu volfrámu z Únie, z ktorých šesť vyrába pre voľný trh a traja najmä pre vlastnú spotrebu. Všetkých šesť výrobcov/skupín výrobcov z Únie, ktorí vyrábajú pre voľný trh a predstavujú 65 % celkovej výroby Únie, sa prihlásilo počas preskúmania postavenia. Komisia rozhodla, že do vzorky zaradí všetkých šesť výrobcov. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke. Komisii neboli v stanovenej lehote doručené žiadne pripomienky, predbežná vzorka bola preto schválená. Táto vzorka sa považovala za vzorku reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(23)

Traja výrobcovia vyrábajúci najmä pre trh vlastnej spotreby síce nespolupracovali, ale proti prešetrovaniu nenamietali.

(24)

Komisia sa obrátila na desať známych dovozcov/používateľov a požiadala ich o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť.

(25)

V príslušných lehotách sa prihlásilo sedem spoločností a všetkým boli zaslané dotazníky. Všetky z nich boli používatelia.

(26)

Komisia zaslala dotazníky šiestim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, siedmim známym používateľom, ôsmim vyvážajúcim výrobcom/skupinám vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a 20 známym výrobcom v potenciálnych analogických krajinách (Kanade, Japonsku a Spojených štátoch amerických).

(27)

Vyplnené dotazníky doručili šiesti výrobcovia z Únie, ôsmi používatelia (dvaja z nich prepojení), jeden výrobca z potenciálnej analogickej krajiny v Spojených štátoch amerických a jeden výrobca z potenciálnej analogickej krajiny v Japonsku. Vyplnené dotazníky nedoručil žiadny čínsky vyvážajúci výrobca/žiadna skupina čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(28)

S vyjadrením podpory pokračovania opatrení sa prihlásilo jedno nemecké združenie v oblasti neželezných kovov.

(29)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(30)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(31)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, je karbid volfrámu, spekaný karbid volfrámu a karbid volfrámu zmiešaný s kovovým práškom (ďalej len „prešetrovaný výrobok“), v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN 2849 90 30 a ex 3824 30 00 (kód TARIC 3824300010).

(32)

Karbid volfrámu, spekaný karbid volfrámu a karbid volfrámu zmiešaný s kovovým práškom sú zlúčeniny uhlíka a volfrámu, ktoré vznikajú zahrievaním. Tieto výrobky sú medziprodukty, ktoré sa používajú ako vstupné materiály pri výrobe tvrdých kovových častí, napr. nástrojov na krájanie a častí odolných proti opotrebovaniu z cementovaného karbidu, oteruvzdorných náterov, vrtných hlavíc na ropné vrty a nástrojov na ťažbu, ako aj foriem a hrotov na ťahanie a tvarovanie kovov.

(33)

V posudzovanom období sa prešetrovaný výrobok vyrábal v Únii z „pôvodných“ surovín (rudy, koncentrátu, heptavolfrámanu hexaamónneho – ďalej len „APT“ a oxidu) postupom nazývaným „pôvodná výroba“ a zo šrotu postupom nazývaným „recyklačná výroba“. Šrot z tvrdého kovu pochádza z výrobného procesu v spoločnostiach vyrábajúcich tvrdý kov, výrobného procesu nástrojov a produkujú ho aj koncoví používatelia výrobkov z tvrdého kovu. Vo volfrámovom priemysle sa môže šrot recyklovať pomocou chemickej recyklácie alebo v procese spätného získavania zinku.

(34)

Pôvodný a chemicky recyklovaný karbid volfrámu majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Pri výrobnom procese sa okrem toho nerozlišuje medzi karbidom volfrámu vyrábaným z pôvodných surovín a tým, ktorý sa vyrába zo šrotu.

(35)

Z procesu spätného získavania zinku vzniká karbid volfrámu zmiešaný s kovovým práškom, napríklad kobaltom. Tento výrobný proces je fyzikálno-mechanickou recykláciou a kvalita vstupnej suroviny (použitého šrotu) určuje kvalitu karbidu volfrámu.

(36)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že toto prešetrovanie by sa nemalo týkať spätne získavaného zinkového prášku, pretože sa naň vzťahujú iné výrobné náklady, iná úroveň dopytu, iní zákazníci a iné použitie ako v prípade karbidu volfrámu získavaného z pôvodných surovín.

(37)

Na spätne získavaný zinkový prášok sa vzťahuje opis karbidu volfrámu zmiešaného s kovovým práškom, teda jedného z troch druhov výrobkov, ktorých sa týka toto prešetrovanie. Zo súčasného prešetrovania vyplynulo, že spätne získavaný zinkový prášok má nižšiu chemickú čistotu a širšie granulometrické zloženie než karbid volfrámu vyrábaný z pôvodných surovín alebo z volfrámového šrotu prostredníctvom chemickej recyklácie. Kvalita získaného prášku závisí od kvality vstupného šrotu. Hoci sa spätne získavaný zinkový prášok nemôže použiť všade tam, kde karbid volfrámu, používa sa na výrobu niektorých nástrojov z tvrdého kovu rovnako ako karbid volfrámu. Preto sa dospelo k záveru, že tento druh karbidu volfrámu má podobné fyzikálne a chemické vlastnosti a používa sa na podobné účely ako karbid volfrámu vyrábaný z pôvodných surovín alebo zo šrotu chemickou recykláciou. Okrem toho ostatné prvky uvedené v odôvodnení 36, ako napríklad výrobné náklady a dopyt, nie sú ako také na vymedzenie prešetrovaného výrobku relevantné. Pokiaľ ide o údajne iných zákazníkov v prípade spätne získavaného zinkového prášku, z prešetrovania vyplynulo, že tri zo zainteresovaných strán, ktoré to tvrdili, v skutočnosti tento druh výrobku nakupujú spolu s karbidom volfrámu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(38)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že súčasné prešetrovanie by sa nemalo týkať karbidu volfrámu vyrábaného zo šrotu. Tvrdili, že prešetrovaný výrobok dovážaný z ČĽR sa takmer výlučne vyrába z pôvodných surovín, zatiaľ čo karbid volfrámu výrobného odvetvia Únie sa vyrába aj z recyklovaného materiálu. Tieto strany tvrdili, že náklady na výrobu karbidu volfrámu sa líšia v závislosti od použitých surovín a že štruktúra nákladov závisí od výberu, prepravy a spracovania šrotu.

(39)

Na vymedzenie výrobku nie sú podstatné ani tak výrobné náklady v závislosti od použitej vstupnej suroviny (pôvodné suroviny alebo šrot), ako skôr technické, fyzikálne a chemické vlastnosti výrobku a jeho základné použitie. Okrem toho sa počas posudzovania výrobného procesu výrobného odvetvia Únie potvrdilo, že sa nerozlišuje sa medzi karbidom volfrámu vyrábaným z pôvodných surovín a karbidom volfrámu vyrábaným zo šrotu. Niektorí výrobcovia z Únie používajú vo svojom výrobnom procese iba pôvodné suroviny, iní aj šrot. Ako je uvedené v odôvodnení 34, karbid volfrámu vyrábaný z pôvodných surovín a ten, ktorý sa vyrába zo šrotu, majú rovnaké fyzikálne aj chemické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. V každom prípade, ako je uvedené v odôvodnení 21, žiadny čínsky vyvážajúci výrobca nedoručil vyplnený dotazník. Komisia preto nemohla posúdiť ich výrobný proces a druhy výrobkov vyvážané do Únie. Tvrdenie, že súčasné prešetrovanie by sa nemalo týkať karbidu volfrámu vyrábaného zo šrotu, sa preto zamietlo.

(40)

Jeden používateľ tvrdil, že pri prešetrovaní by sa mali zohľadniť rozdielne obchodné vlastnosti karbidu volfrámu, keďže od triedy karbidu volfrámu (napríklad ultrajemného, štandardného a karbidovaného pri vysokej teplote) sa odvodzuje cena a porovnateľnosť cien. Okrem toho sa tvrdilo, že čínski vyvážajúci výrobcovia sa špecializujú na výrobu štandardných tried, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie vyrába všetky triedy.

(41)

Toto tvrdenie bolo nepodložené a nemohlo byť počas prešetrovania potvrdené. Príslušný používateľ neposkytol žiadny dôkaz, z ktorého by vyplýval podstatný cenový rozdiel medzi rôznymi druhmi/kvalitami výrobku. Toto tvrdenie nebolo možné potvrdiť ani na základe informácií zhromaždených počas prešetrovania. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 21, nikto z čínskych vyvážajúcich výrobcov nedoručil vyplnený dotazník. Komisia preto nemohla posúdiť, okrem iných prvkov, ani druh výrobkov, ktoré vyrábajú, ich nákladovú štruktúru a predajné ceny. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(42)

Z prešetrovania vyplynulo, že prešetrovaný výrobok, ktorý vyrábali a predávali vyvážajúci výrobcovia do Únie, má rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti, ako aj použitie ako výrobok vyrábaný výrobcami z Únie a predávaný na trhu Únie alebo ako výrobok vyrábaný a predávaný v analogickej krajine.

(43)

Komisia preto dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(44)

V pôvodnom prešetrovaní sa žiadnemu čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi nepriznalo trhovohospodárske zaobchádzanie. V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre všetkých vyvážajúcich výrobcov určuje na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom. Na tento účel bolo potrebné vybrať tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(45)

V predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti boli ako analogická krajina vybraté Spojené štáty americké (ďalej len „USA“). V oznámení o začatí súčasného revízneho prešetrovania Komisia navrhla použiť ako analogickú krajinu znovu USA a vyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok.

(46)

Komisia sa snažila o spoluprácu s ďalšími potenciálnymi analogickými krajinami a oslovila známych výrobcov karbidu volfrámu v Japonsku a Kanade, ktorých vyzvala, aby poskytli potrebné informácie. Komisia oslovila orgány Izraela, Japonska, USA, Kanady, Kórejskej republiky, Indie a Ruskej federácie a požiadala ich o poskytnutie informácií o výrobe karbidu volfrámu v ich krajine. Komisia dostala informácie z Kanady, Japonska a USA približne o 20 známych výrobcoch podobného výrobku v týchto krajinách, ktorých potom oslovila a vyzvala, aby vyplnili dotazník. Prihlásil sa iba jeden výrobca v USA a jeden v Japonsku, ktorí poskytli požadované informácie.

(47)

Trh v USA aj Japonsku je podobný, pokiaľ ide o počet domácich výrobcov, neexistenciu platných antidumpingových opatrení a značný objem dovozu z Číny. Z toho vyplýva, že oba trhy boli konkurencieschopné.

(48)

Zatiaľ čo však počas obdobia revízneho prešetrovania japonský výrobca predal na domácom trhu iba zanedbateľný objem podobného výrobku, výrobca z USA predal na domácom trhu značný objem podobného výrobku.

(49)

Aj keď niekoľko strán uviedlo, že výrobca z USA je prepojený na výrobné odvetvie Únie, táto skutočnosť nie je prekážkou výberu USA ako analogickej krajiny. Žiadna strana totiž nepredložila dôkaz, že by mal takýto vzťah v tomto prípade vplyv na domáce ceny v USA, v dôsledku čoho by USA prestali byť vhodnou analogickou krajinou.

(50)

Niektoré zainteresované strany ďalej tvrdili, že sa nezohľadnili výrobné metódy v USA, a najmä to, či sa karbid volfrámu vyrábal z pôvodných surovín alebo zo šrotu (ako sa vysvetľuje v odôvodnení 33). Tieto strany tvrdili, že rozdielne výrobné metódy mali na trhu USA vplyv na dopyt a ceny, čo by sa malo zohľadniť. Ďalej tvrdili, že ceny v USA sú veľmi vysoké, keďže výrobcovia z USA mali zmluvne dohodnuté vysoké ceny s armádou USA.

(51)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 34, karbid volfrámu vyrábaný z pôvodných surovín a ten, ktorý sa vyrába zo šrotu, majú rovnaké fyzikálne aj chemické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Preto sa ani v USA nerozlišuje medzi karbidom volfrámu vyrábaným z pôvodných surovín a tým, ktorý sa vyrába zo šrotu. Z prešetrovania okrem toho vyplynulo, že výrobný proces nemal na dopyt a ceny žiadny vplyv.

(52)

Okrem toho, aj keď sa karbid volfrámu využíva na vojenské účely, z informácií zhromaždených počas prešetrovania nevyplynul žiadny dôkaz, že by spolupráca s vládou ovplyvnila domáce ceny výrobcu z analogického trhu.

(53)

A nakoniec tieto zainteresované strany nenavrhli žiadnu alternatívnu analogickú krajinu.

(54)

Tvrdenia, ktorými sa spochybňuje vhodnosť USA ako analogického trhu, boli preto zamietnuté.

(55)

Na základe uvedeného a vzhľadom na objem predaný na domácich trhoch výrobcov v potenciálnych analogických krajinách v čase výberu, ako aj vzhľadom na to, že USA boli analogickou krajinou aj pri pôvodnom prešetrovaní, a na skutočnosť, že Komisia nedostala žiadne pripomienky od zainteresovaných strán, ktoré by mohli spochybniť vhodnosť USA ako analogickej krajiny, sa USA považovali za vhodnú analogickú krajinu.

(56)

Zainteresované strany boli o tomuto výbere informované. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(57)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol počas obdobia revízneho prešetrovania celkový objem predaja podobného výrobku v prípade výrobcu z analogickej krajiny na domácom trhu reprezentatívny. Tento predaj sa považoval za reprezentatívny, ak celkový objem predaja nezávislým zákazníkom predstavoval aspoň 5 % celkového objemu čínskeho predaja prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, ako je stanovené v odôvodnení 111. Na základe toho bol predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade výrobcu z analogickej krajiny reprezentatívny.

(58)

Komisia následne preskúmala výrobcu z analogickej krajiny a zisťovala, či bol počas obdobia revízneho prešetrovania na domácom trhu predávaný podobný výrobok ziskový a či sa jeho predaj teda môže podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia považovať za uskutočnený v bežnom obchode.

(59)

Objem ziskového predaja podobného výrobku predstavoval menej ako 80 % celkového objemu predaja podobného výrobku, normálna hodnota bola teda založená na skutočnej cene na domácom trhu, ktorá sa vypočítala ako vážený priemer len cien ziskového predaja.

(60)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21, vzhľadom na to, že čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, sa vývozná cena stanovila na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia, t. j. na základe informácií Eurostatu revidovaných o údaje získané od používateľov, ktorí karbid volfrámu z Číny dovážali.

(61)

Vývoz z Číny sa uskutočňoval v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku (12) aj bežných režimov. Ako sa uvádza v odôvodnení 111, keďže vývoz uskutočňovaný v rámci bežného režimu predstavoval počas obdobia revízneho prešetrovania iba 0,1 % podielu na trhu Únie, považoval sa za zanedbateľný a vývozná cena sa vypočítala iba na základe aktívneho zušľachťovacieho styku.

(62)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu stanovenú na základe ceny zo závodu. Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, vývozná cena a normálna hodnota sa upravili s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Ceny sa upravili o náklady na dopravu (vnútroštátnu a námornú prepravu) a vývoznú daň vo výške 5 % (zrušenú v máji 2015) na základe dostupných údajov v súlade s článkom 18 základného nariadenia, teda informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(63)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že čínski výrobcovia majú konkurenčnú výhodu spočívajúcu v cene surovín, konkrétne APT, a preto majú nižšie výrobné náklady. Toto tvrdenie bolo zopakované aj po poskytnutí informácií. Tvrdili tiež, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú efektívnejšiu výrobu a vyššie úspory z rozsahu. Tieto prvky by sa mali zohľadniť pri výpočte dumpingového rozpätia.

(64)

Ako je uvedené v odôvodnení 21, čínski vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov Komisii nedoručili vyplnené dotazníky. Okrem toho žiadna zo zainteresovaných strán neposkytla dôkaz na podporu svojho tvrdenia. Preto nebolo možné vyhodnotiť žiadnu údajnú konkurenčnú výhodu voči výrobcovi z analogickej krajiny, pokiaľ ide o výrobný proces čínskych výrobcov. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(65)

Po poskytnutí informácií niektorí používatelia tvrdili, že pri výpočte dumpingového rozpätia a rozpätia ujmy sa musia zohľadniť rozdiely v kvalite na používanie a vo výrobných a predajných nákladoch.

(66)

V tomto zmysle, ako sa vysvetľuje vyššie v odôvodneniach 34 a 37, majú tri druhy výrobkov podobné fyzikálne a chemické vlastnosti a použitie. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 21, nikto z čínskych vyvážajúcich výrobcov nedoručil vyplnený dotazník. Komisia preto nemohla posúdiť, okrem iných prvkov, ani druh výrobkov, ktoré vyrábajú, rozdiely v ich kvalite a koncovom použití, ich nákladovú štruktúru a predajné ceny. Preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(67)

Okrem toho niektorí používatelia po poskytnutí informácií tvrdili, že to, že Komisia pri tomto prešetrovaní nepoužila kontrolné čísla výrobku, nepatrí k jej bežnému postupu.

(68)

Pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že na výpočet (okrem iného) dumpingových rozpätí nie je potrebné rozlišovať druhy výrobkov na základe rôznych kontrolných čísel výrobkov.

(69)

Pri súčasnom prešetrovaní sa potvrdilo, že sa nevyskytla žiadna zmena skutkových okolností, ktorou by sa opodstatnilo odchýlenie od pôvodnej metodiky. Okrem toho, keďže (ako sa vysvetľuje v odôvodnení 21) čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, nebolo možné porovnať jednotlivé druhy výrobkov vyrábané a predávané na analogickom trhu s výrobkami vyvážanými z Číny do Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(70)

Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou stanovenou uvedeným spôsobom.

(71)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené na tomto základe, vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov, poistenia a prepravnej ceny (CIF) na hranici Únie pred preclením, presahovalo 40 %.

(72)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vzhľadom na prechod čínskych vyvážajúcich výrobcov na výrobu nadväzujúcich výrobkov je vysoko nepravdepodobné, že by čínski vyvážajúci výrobcovia predávali výrobky za dumpingové ceny.

(73)

Je potrebné poznamenať, že dumpingové rozpätie stanovené v odôvodnení 71 bolo v súlade s metodikou vymedzenou v článku 2 základného nariadenia. Žiadny čínsky vyvážajúci výrobca nespolupracoval a neposkytol príslušné informácie na výpočet dumpingových rozpätí. Ani príslušné strany neposkytli dôkazy na podporu svojho tvrdenia. Tvrdenie sa zamietlo.

(74)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že údaje požadované od čínskych vyvážajúcich výrobcov a výrobcu z analogickej krajiny sú neúplné a neumožňujú riadne porovnanie podľa druhu výrobku. Tvrdili, že údaje by sa mali zhromažďovať na základe jednotlivých druhov výrobkov.

(75)

Toto tvrdenie nebolo podložené. Pri prešetrovaní sa zistilo, rovnako ako pri predchádzajúcom prešetrovaní rovnakého výrobku, že rozdiely v druhu/kvalite karbidu volfrámu nemajú závažný vplyv na náklady a ceny. Príslušné zainteresované strany neposkytli ani žiadny dôkaz o podstatnom cenovom rozdiele medzi rôznymi druhmi/kvalitami výrobku. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 21, žiadny čínsky vyvážajúci výrobca nedoručil vyplnený dotazník, a Komisia preto nemohla zistiť, aký druh výrobkov čínski vyvážajúci výrobcovia vyrábali a aký bol vplyv na náklady a ceny. Tvrdenie sa zamietlo.

(76)

S cieľom stanoviť pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení sa analyzovali tieto prvky: i) výroba, výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne; ii) zásoby surovín a vývozná daň na volfrámový koncentrát; iii) čínsky vývoz a atraktívnosť trhu Únie a iv) vývoj spotreby v Číne a na jej ďalších hlavných vývozných trhoch.

(77)

Vzhľadom na to, že čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, sa výroba, výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne stanovili na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia a na základe týchto zdrojov: i) informácií zhromaždených počas výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov; ii) informácií poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie (na základe informácií o trhu získaných žiadateľom) a iii) verejne dostupných informácií, t. j. z publikácie Metal Bulletin špecializovanej na trhové informácie týkajúce sa globálnych trhov s oceľou, neželeznými kovmi a kovovým šrotom.

(78)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa výroba karbidu volfrámu v Číne odhadovala približne na 30 000 ton, výrobná kapacita od 42 000 do 50 000 ton a voľná kapacita teda od 12 000 do 20 000 ton. Odhadovaná voľná kapacita teda počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala od 94 % do 156 % spotreby Únie (ako je uvedené v odôvodnení 107).

(79)

Z verejne dostupných informácií (13) Komisia zistila, že počas obdobia revízneho prešetrovania a po jeho uplynutí mala Čína zásoby surovín (t. j. APT a volfrámových koncentrátov), z ktorých by bolo možné vyrobiť viac než 25 000 ton karbidu volfrámu, a tým zabezpečiť, aby bol v značnom objeme rýchlo k dispozícii. Z prešetrovania nevyplynulo, že by sa zvyšoval celosvetový dopyt po výrobe karbidu volfrámu z týchto surovín.

(80)

ČĽR okrem toho kontroluje 60 % celosvetových zásob volfrámovej rudy a zároveň vyberá vývoznú daň na volfrámový koncentrát vo výške 20 % (14).

(81)

Objem čínskeho vývozu a atraktívnosť trhu Únie sa stanovili na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia z týchto zdrojov: i) čínskej databázy vývozných štatistík; ii) informácií od Eurostatu revidovaných o údaje získané od používateľov, ktorí dovážali karbid volfrámu z Číny, ako je opísané v odôvodnení 106; iii) informácií zhromaždených počas výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov; iv) informácií o čínskych cenách na spotových trhoch zhromaždených počas prešetrovania a v) informácií z čínskej cenovej ponuky Japonsku zhromaždených počas prešetrovania.

(82)

Hlavní známi čínski vyvážajúci výrobcovia vyviezli približne 20 % objemu svojej výroby prešetrovaného výrobku a pomer vývozu do Únie a iných tretích krajín (Japonska, Kórejskej republiky, USA atď.) bol 1: 3.

(83)

Okrem toho sa čínsky vývoz prešetrovaného výrobku do iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia zvýšil o 10 %.

(84)

Napriek platným antidumpingovým opatreniam zostala Čína aj naďalej najväčším vývozcom karbidu volfrámu do Únie. Dovoz prešetrovaného výrobku z Číny bol počas obdobia revízneho prešetrovania viac než päťnásobný v porovnaní s dovozom v roku 2012 (na úrovni 406 %), čo predstavuje nárast o 6,9 percentuálneho bodu z hľadiska podielu na trhu Únie (ako sa stanovuje v odôvodnení 109, z 2,0 % v roku 2012 na 8,9 % počas obdobia revízneho prešetrovania). Z toho vyplýva, že Čína má naďalej záujem o trh Únie. Únia je pre Čínu po Japonsku druhým najväčším vývozným trhom karbidu volfrámu.

(85)

S cieľom posúdiť atraktívnosť trhu z hľadiska cien Únie sa čínske vývozné ceny do Únie porovnali s čínskymi cenami na domácom trhu a čínskymi vývoznými cenami do iných tretích krajín.

(86)

Priemerné čínske ceny na domácom trhu boli počas obdobia revízneho prešetrovania o 19 % nižšie než čínske vývozné ceny do Únie.

(87)

Čínske vývozné ceny účtované počas obdobia revízneho prešetrovania na iných tretích trhoch boli až o 25 % nižšie než ceny čínskeho vývozu do Únie.

(88)

Skutočnosť, že počas obdobia revízneho prešetrovania boli čínske ceny vývozu prešetrovaného výrobku na trh Únie vyššie než čínske ceny na domácom trhu a ich ceny vývozu na iné tretie trhy, výrazne svedčí o atraktívnosti trhu Únie pre čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(89)

Okrem toho je potrebné poznamenať, že aj pri neexistencii antidumpingových ciel v iných tretích krajinách je Únia pre Čínu stále druhým najväčším vývozným trhom karbidu volfrámu po Japonsku, ako je uvedené v odôvodnení 84. Niektorí používatelia navyše po poskytnutí informácií súhlasili s tým, že po čínskom výrobku bude na trhu Únie vždy dopyt.

(90)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že pre čínskych výrobcov nie je trh Únie veľmi atraktívny. Podľa týchto strán je uvedené tvrdenie potvrdené skutočnosťou, že za posledných desať rokov sa čínski vyvážajúci výrobcovia nikdy neuchýlili k obchádzaniu ani metódam absorpcie, že čínski vyvážajúci výrobcovia výrazne nezvýšili svoj vývoz ani podiely na trhu Únie, ani neznížili ceny vývozu do Únie.

(91)

Aj keď obchádzanie alebo absorpcia sú platné ukazovatele poukazujúce na záujem niektorých vyvážajúcich výrobcov o konkrétny trh aj napriek platným opatreniam, na stanovenie atraktívnosti trhu pre dovoz z tretej krajiny nie sú nevyhnutné. Ostatné tvrdenia týchto strán nie je možné potvrdiť zisteniami vyplývajúcimi z tohto prešetrovania, z ktorých, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 109 a 114, vyplýva nárast podielu čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu a zníženie ich cien vývozu do Únie počas posudzovaného obdobia. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(92)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že na iných trhoch neexistujú antidumpingové clá na karbid volfrámu, preto je nepravdepodobné, že by sa po uplynutí platnosti opatrení časť tejto voľnej kapacity použila na zvýšenie vývozu do Únie.

(93)

Po prvé, čínski vyvážajúci výrobcovia už do týchto ďalších tretích krajín mohli vyvážať bez antidumpingových ciel. Po druhé, ako je uvedené ďalej v odôvodnení 107, spotreba na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 15 %. Po tretie, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 111 až 112, väčšina dovozu z ČĽR sa uskutočňuje v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku (bez cla), ktorý sa v posudzovanom období zvýšil o 477 %. Po zrušení antidumpingových ciel by sa preto čínsky dovoz do EÚ pravdepodobne zvýšil. Tvrdenie sa zamietlo.

(94)

Pokiaľ ide o pravdepodobný vývoj domácej spotreby v Číne, v prešetrovaní sa neodhalili žiadne prvky, ktoré by poukazovali na to, že v Číne v blízkej budúcnosti vzrastie domáci dopyt. Vzhľadom na nárast čínskeho vývozu karbidu volfrámu do Únie (406 %) a iných tretích krajín (10 %) (ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 83 a 84) Komisia dospela k záveru, že domáci dopyt v Číne nemôže vstrebať dostupnú voľnú kapacitu.

(95)

Pokiaľ ide o pravdepodobný vývoj spotreby na iných hlavných čínskych vývozných trhoch (Japonska, Kórejskej republiky a USA), z prešetrovania nevyplynulo nič, čo by poukazovalo na značný nárast domáceho dopytu na týchto trhoch. Nárast objemu čínskeho vývozu do týchto krajín bol počas posudzovaného obdobia 8 %, ale objem čínskeho vývozu do USA sa v rovnakom období znížil o 35 %. Vzhľadom na skutočnosť, že Čína je hlavným svetovým výrobcom volfrámu (ako sa vysvetľuje v odôvodnení 192), a napriek tomu, že nie sú známe údaje o domácej výrobe a dovoze v týchto krajinách, Komisia dospela k záveru, že tieto trhy nedokážu vstrebať značnú mieru dostupnej voľnej kapacity, ktorá v Číne existuje.

(96)

Z dumpingového rozpätia stanoveného počas obdobia revízneho prešetrovania, značnej voľnej kapacity, ktorá je dostupná v Číne, ako aj zo stanovenej atraktívnosti trhu Únie vyplýva, že zrušenie opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie dumpingu a vstup veľkých množstiev dumpingového dovozu na trh Únie. Usudzuje sa preto, že ak by uplynula platnosť súčasných antidumpingových opatrení, existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu.

(97)

V Únii vyrába podobný výrobok deväť spoločností alebo skupín spoločností, z toho šesť spoločností vyrába a predáva na voľnom trhu a zostávajúce tri spoločnosti vyrábajú karbid volfrámu hlavne ako vstupnú surovinu pre nadväzujúce výrobky (ďalej len „pre vlastnú spotrebu“). Považujú sa za „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(98)

Jeden používateľ zdôraznil skutočnosť, že jeden výrobca z Únie používa pri predaji svojich výrobkov v Únii iný číselný znak KN (8101 10 00), ktorého sa netýka súčasné prešetrovanie. Znamená to, že tento výrobca z Únie by nemal byť považovaný za súčasť výrobného odvetvia Únie podľa vymedzenia v odôvodnení 97.

(99)

Číselné znaky KN používané pri predaji výrobkov v rámci Únie nie sú na vymedzenie prešetrovaného výrobku a vymedzenie výrobného odvetvia Únie dôležité. Záleží iba na tom, či výrobok vyrábaný výrobcami z Únie patrí do vymedzenia prešetrovaného výrobku uvedeného v odôvodnení 31. Z prešetrovania vyplynulo, že výrobok vyrábaný týmto výrobcom z Únie naozaj patrí do uvedeného vymedzenia. Preto je uvedený výrobca z Únie súčasťou výrobného odvetvia Únie podľa vymedzenia v odôvodnení 97.

(100)

Ako je uvedené v odôvodnení 97, niektorí výrobcovia z Únie vyrábajú prešetrovaný výrobok najmä pre vlastnú spotrebu ako primárnu surovinu na výrobu rôznych nadväzujúcich výrobkov, preto sa trh vlastnej spotreby a voľný trh analyzovali osobitne.

(101)

Rozlišovanie medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom je na analýzu ujmy dôležité, pretože výrobky určené pre vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej konkurencii zo strany dovozu a transferové ceny sú stanovené v rámci skupín podľa rôznych cenových politík, a preto nie sú spoľahlivé. Naopak, výrobe určenej pre voľný trh priamo konkuruje dovoz prešetrovaného výrobku a ceny sú cenami na voľnom trhu.

(102)

Na základe údajov o celej činnosti výrobného odvetvia Únie (trhu vlastnej spotreby a voľného trhu) získaných od spolupracujúcich výrobcov z Únie a žiadateľa Komisia stanovila, že približne 31 % celkovej výroby Únie bolo určených pre vlastnú spotrebu.

(103)

Okrem toho výrobné odvetvie Únie vyrába na voľnom trhu na základe bežných dohôd (výrobné odvetvie Únie vlastní suroviny) a dohôd o spracovaní za poplatok (zákazník odoberajúci karbid volfrámu je vlastníkom surovín a platí za spracovanie výrobcom z Únie, ktorí zo suroviny vyrobia karbid volfrámu). Dohody o spracovaní za poplatok sa používajú pri recyklačných činnostiach, keďže zákazníci dodávajú výrobnému odvetviu Únie šrot na spracovanie. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa 23 % celkového objemu výroby vyrobilo na základe dohôd o spracovaní za poplatok, z ktorých bolo približne 89 % určených na trh Únie. Z toho vyplýva, že bežná výroba pre voľný trh tvorí približne 46 % celkovej výroby.

(104)

Komisia stanovila vlastnú spotrebu v Únii na základe použitia a predaja pre vlastnú spotrebu všetkých známych výrobcov v Únii na trhu Únie. Na základe toho sa vlastná spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Vlastná spotreba

(105)

Počas posudzovaného obdobia sa vlastná spotreba v Únii zvýšila o 18 % a v období revízneho prešetrovania dosiahla 2 653 ton.

(106)

Komisia stanovila spotrebu na voľnom trhu Únie na základe: a) objemu predaja všetkých známych výrobcov z Únie na voľnom trhu Únie a b) celkového objemu dovozu do Únie podľa údajov, ktoré poskytol Eurostat. Pokiaľ ide o ČĽR, informácie o objeme dovozu od Eurostatu boli revidované o overené vyplnené dotazníky spolupracujúcich používateľov, keďže sa v nich uvádzali vyššie objemy dovozu, než uvádzal Eurostat.

(107)

Na základe toho sa spotreba na voľnom trhu Únie vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba na voľnom trhu

(108)

Spotreba Únie na voľnom trhu sa v období rokov 2012 až 2014 zvýšila o 24 % a potom v období revízneho prešetrovania klesla v porovnaní s rokom 2014 o 7 % na 12 814 ton. Celkovo sa spotreba na voľnom trhu počas posudzovaného obdobia zvýšila o 15 %.

(109)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov od Eurostatu revidovaných o overené vyplnené dotazníky spolupracujúcich používateľov, keďže v nich sa uvádzal celkovo vyšší objem dovozu než v informáciách od Eurostatu, ako je uvedené aj v odôvodnení 106. Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

(110)

Dovoz z ČĽR sa v posudzovanom období podstatne zvýšil. V období revízneho prešetrovania sa z ČĽR doviezlo 1 140 ton, viac než päťnásobok objemu dovozu z ČĽR na začiatku posudzovaného obdobia (225 ton). Nárast objemu dovozu prekročil nárast spotreby, a preto sa podiel Číny na trhu počas posudzovaného obdobia zvýšil o 6,9 percentuálneho bodu z 2,0 % v roku 2012 na 8,9 % počas obdobia revízneho prešetrovania.

(111)

Objem dovozu z ČĽR prostredníctvom bežného dovozného režimu a aktívneho zušľachťovacieho styku:

Tabuľka 4

Objem dovozu a podiel na trhu podľa dovozného režimu

(112)

Takmer celý objem dovozu z ČĽR sa uskutočnil v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorý sa počas posudzovaného obdobia zvýšil takmer päťnásobne. Dovoz v rámci bežného režimu bol v posudzovanom období zanedbateľný (menej než 0,1 % podielu na trhu), a dokonca vykazoval klesajúci trend.

(113)

Komisia stanovila cenový trend čínskeho dovozu na základe informácií od Eurostatu revidovaných o overené dotazníky spolupracujúcich používateľov. Keďže objem dovozu z ČĽR bol v bežnom dovoznom režime zanedbateľný, pri stanovovaní priemernej dovoznej ceny a výpočte cenového podhodnotenia sa nebral do úvahy.

(114)

Priemerná cena dovozu z ČĽR do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny (EUR/tona) v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku

(115)

Priemerná cena výrobku dovážaného v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku v posudzovanom období celkovo klesla o 15 %. Toto zníženie cien súviselo so znížením ceny surovín.

(116)

Z informácií poskytnutých spolupracujúcimi používateľmi a dovozných režimov, v rámci ktorých sa uskutočňoval dovoz z ČĽR, vyplýva, že všetok dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR sa uskutočňoval v rámci bežných dohôd. Preto sa na účely spravodlivého porovnania pri výpočte cenového podhodnotenia nebral do úvahy predaj výrobného odvetvia Únie uskutočnený v rámci dohôd o spracovaní za poplatok. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 113, dovoz v rámci bežného režimu bol v posudzovanom období zanedbateľný, a preto sa nebral do úvahy. Výpočet podhodnotenia preto vychádzal iba z dovozných cien v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku.

(117)

Komisia stanovila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

(118)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženej priemernej ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania a priemerne predstavoval 13,2 %. Pri tomto výpočte sa zohľadnila skutočnosť, že spätne získavaný zinkový prášok sa z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania nedovážal, a preto sa vylúčil.

(119)

V nasledujúcej tabuľke sa uvádza objem dovozu z tretích krajín iných ako dotknutá krajina do Únie. Objem a cenový trend vychádzajú z informácií od Eurostatu a týkajú sa všetkých dovozných režimov (bežného režimu, aktívneho zušľachťovacieho styku a pasívneho zušľachťovacieho styku). Väčšina objemu dovozu z tretích krajín sa uskutočňuje v rámci bežného režimu.

Tabuľka 6

Dovoz z iných tretích krajín

(120)

Celkový dovoz z tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia znížil o 28 %. Tento trend nebol v súlade so všeobecným trhovým trendom, ktorý vyvolala rastúca spotreba, ako je opísané v odôvodnení 108. Iba v roku 2014 objem dovozu v porovnaní s rokom 2013 narástol, a to o 23 %, ale potom v období revízneho prešetrovania klesol v porovnaní s rokom 2014 o 21 %. Preto sa podiel tohto dovozu na trhu počas posudzovaného obdobia znížil zo 17,0 % na 10,6 %.

(121)

V USA a Južnej Kórei sa tento trend nevyskytol a objem dovozu v posudzovanom období mierne narástol, v porovnaní s čínskym dovozom však v období revízneho prešetrovania dosiahol nižšiu úroveň. Okrem toho sa v posudzovanom období znížila priemerná dovozná cena z USA a Južnej Kórey, udržala sa však nad úrovňou priemernej predajnej ceny čínskeho vývozu dovážaného v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku.

(122)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(123)

Ako je uvedené v odôvodnení 97, výrobné odvetvie Únie tvorí deväť spoločností alebo skupín spoločností, z toho šesť spoločností vyrába a predáva na voľnom trhu a zostávajúce tri vyrábajú len pre vlastnú spotrebu. Traja výrobcovia z Únie pôsobiaci na voľnom trhu a traja výrobcovia na trhu vlastnej spotreby sú integrovaní na nadväzujúcom trhu. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 22, Komisia sa rozhodla prešetriť všetkých šesť výrobcov z Únie pôsobiacich na voľnom trhu, aby mohla stanoviť možnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(124)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele týkajúce sa celého výrobného odvetvia Únie na základe informácií poskytnutých žiadateľom. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele týkajúce sa len spoločností zaradených do vzorky na základe overených údajov z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(125)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingového rozpätia.

(126)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, priemerné jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(127)

V prípade niektorých makroekonomických ukazovateľov týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie Komisia jednotlivo analyzovala údaje súvisiace s voľným trhom a trhom vlastnej spotreby a vykonala porovnávaciu analýzu. Týmito faktormi sú: predaj a podiel na trhu. Ostatné hospodárske ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celú činnosť vrátane použitia výrobného odvetvia Únie pre vlastnú spotrebu, pretože závisia od celkovej činnosti nezávisle od toho, či je výroba určená pre vlastnú spotrebu alebo či sa predáva na voľnom trhu. Ide o tieto faktory: výroba, kapacita, využitie kapacity, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, zamestnanosť, produktivita a náklady práce. V prípade týchto faktorov sa vyžaduje analýza celého výrobného odvetvia Únie v záujme vytvorenia celkového obrazu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, keďže príslušné údaje nemožno rozdeliť na predaj pre vlastnú spotrebu a predaj na voľnom trhu.

(128)

V prípade niektorých mikroekonomických ukazovateľov (priemerná jednotková cena, priemerné jednotkové náklady a ziskovosť) sa pri analýze rozlišovalo medzi bežnými dohodami a dohodami o spracovaní za poplatok. Je to preto, lebo dohody o spracovaní za poplatok neobsahujú náklady na suroviny a ceny sú vlastne konverznými poplatkami.

(129)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že prešetrovanie by sa nemalo týkať výroby na základe spracovanie za poplatok, lebo vlastníkom surovín je zákazník a je diskutabilné, kto je skutočným výrobcom. Okrem toho tvrdili, že výrobné náklady pri spracovaní za poplatok sú nižšie než výrobné náklady pri bežnej výrobe, pri ktorej zostáva vlastníkom surovín výrobné odvetvie Únie (keďže náklady na suroviny nie sú súčasťou dohôd o spracovaní za poplatok), a tieto dva obchodné modely by sa pri analýze ujmy nemali spájať.

(130)

Z prešetrovania vyplynulo, že vo výrobnom procese výrobcov z Únie nie je možné oddeliť karbid volfrámu vyrobený v rámci bežných dohôd od karbidu volfrámu vyrobeného v rámci dohôd o spracovaní za poplatok. Zákazníci sa nedozvedia, či dodaný karbid volfrámu pochádza zo šrotu alebo z pôvodných surovín. Len pri spätnom získavaní zinku sa pracuje s dávkami a v takom prípade zákazník dostane karbid volfrámu vyrobený z vlastného šrotu. Objemy vyrobené pri spätnom získavaní zinku na základe spracovania za poplatok boli však počas posudzovaného obdobia v porovnaní s celkovou výrobou výrobného odvetvia Únie veľmi malé (menej než 3 %). Objemy vyrobené týmto procesom na základe spracovania za poplatok preto nenarúšajú všeobecné posúdenie výroby Únie. Okrem toho podiel výroby na základe spracovania za poplatok na celkovej výrobe Únie sa z roka na rok líši v závislosti od dostupnosti surovín na trhu.

(131)

Vzhľadom na rozdiel medzi výrobnými nákladmi pri spracovaní za poplatok a výrobnými nákladmi pri bežnej výrobe to nepredstavuje dôvod na vylúčenie výroby na základe spracovania za poplatok z analýzy ujmy. Tento rozdiel je v analýze v každom prípade zohľadnený. Tvrdenie, že spracovanie za poplatok by nemalo byť súčasťou prešetrovania, sa preto zamieta.

(132)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(133)

Údaje uvedené v tabuľke sa týkajú bežnej výroby aj výroby na základe spracovania za poplatok v prípade výrobkov z pôvodných surovín aj recyklovaných výrobkov.

(134)

Celkový objem výroby sa v období rokov 2012 až 2014 zvýšil o 16 % a potom v období od roku 2014 do obdobia revízneho prešetrovania klesol o 3 % na 14 668 ton. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem výroby zvýšil o 16 %.

(135)

Počas posudzovaného obdobia sa zvýšila aj výrobná kapacita, a to o 12 %, a v období revízneho prešetrovania dosiahla 21 565 ton. Niektorí výrobcovia z Únie okrem toho plánujú v nasledujúcich troch až štyroch rokoch svoju výrobnú kapacitu naďalej zvyšovať.

(136)

Ďalej sa v období rokov 2012 až 2014 zvýšila miera využitia kapacity o 8 % a potom v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2012 mierne klesla. Celkovo sa miera využitia kapacity počas posudzovaného obdobia zvýšila o 3 % na 68 % v období revízneho prešetrovania.

(137)

Objem predaja a podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Objem predaja a podiel na voľnom trhu

(138)

Objem predaja na voľnom trhu sa v období rokov 2012 až 2014 zvýšil o 24 % a potom sa v období od roku 2014 do obdobia revízneho prešetrovania znížil o 8 %. Celkovo sa objem predaja počas posudzovaného obdobia zvýšil o 14 % a v období revízneho prešetrovania dosiahol 10 314 ton. Tento vývoj bol v súlade s nárastom spotreby v Únii počas rovnakého obdobia.

(139)

Podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v období rokov 2012 až 2013 zvýšil o 4,5 percentuálneho bodu a potom na konci obdobia revízneho prešetrovania klesol o 5 percentuálnych bodov na úroveň 80,5 %. Celkovo sa podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu počas posudzovaného obdobia mierne znížil o 0,5 percentuálneho bodu.

(140)

Pokiaľ ide o trh vlastnej spotreby, objem a podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Objem vlastnej spotreby a podiel na trhu

(141)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu vlastnej spotreby (zloženého z použitia a predaja výrobného odvetvia Únie pre vlastnú spotrebu) sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 18 %, čo je o niečo viac než nárast celkovej spotreby na trhu vlastnej spotreby a na voľnom trhu. V dôsledku toho zostal podiel vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie na trhu vyjadrený ako percentuálny podiel celkovej spotreby (trh vlastnej spotreby aj voľný trh) počas posudzovaného obdobia takmer nezmenený, na úrovni 17 %.

(142)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu úzko súvisel s vývojom spotreby Únie a počas posudzovaného obdobia sa zvýšil o 14 %. V dôsledku toho si výrobné odvetvie Únie udržalo počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný podiel na trhu, s výnimkou roku 2013, keď sa v porovnaní s rokom 2012 zvýšil o 4,5 percentuálneho bodu.

(143)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

(144)

Počet zamestnancov vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšil o 3 % na 704 v období revízneho prešetrovania. V dôsledku zvýšenia výroby sa v posudzovanom období zvýšila o 12 % aj produktivita.

(145)

Prešetrovaním sa zistilo, ako sa stanovuje v odôvodnení 71, že dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR na trh Únie pokračoval pri výrazne dumpingových cenách.

(146)

Výrobné odvetvie Únie sa z účinkov minulého dumpingu do veľkej miery zotavilo a platné antidumpingové opatrenia sa ukázali ako účinné. Výrobné odvetvie Únie tak zvýšilo objem svojho predaja o 14 %. Jeho podiel na voľnom trhu sa počas posudzovaného obdobia mierne znížil o 0,5 percentuálneho bodu.

(147)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v rámci bežných dohôd na voľnom trhu Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Vážená priemerná jednotková predajná cena

(148)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Únie za bežný objem sa v posudzovanom období znížili o 24 %. Zníženie cien súviselo so znížením ceny surovín.

(149)

Vážený priemerný jednotkový konverzný poplatok výrobcov z Únie účtovaný neprepojeným zákazníkom v rámci dohôd o spracovaní za poplatok na voľnom trhu Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Vážený priemerný jednotkový konverzný poplatok

(150)

Vážený priemerný jednotkový konverzný poplatok výrobného odvetvia Únie za objemy spracované za poplatok sa v posudzovanom období zvýšil o 5 %.

(151)

Pokiaľ ide o výrobné a konverzné náklady výrobného odvetvia Únie, Komisia musela tieto údaje uviesť v indexoch, keďže predstavujú dôverné obchodné informácie.

(152)

Vážené priemerné jednotkové výrobné náklady výrobného odvetvia Únie v rámci bežných dohôd sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Vážené priemerné jednotkové výrobné náklady v rámci bežných dohôd

(153)

Počas posudzovaného obdobia sa vážené priemerné jednotkové výrobné náklady v rámci bežnej výroby znížili o 22 %. Aj výrobné náklady súviseli so znížením ceny surovín.

(154)

Vážené priemerné jednotkové konverzné náklady výrobného odvetvia Únie v rámci dohôd o spracovaní za poplatok sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Vážené priemerné jednotkové konverzné náklady v rámci dohôd o spracovaní za poplatok

(155)

Počas posudzovaného obdobia sa vážené priemerné jednotkové konverzné náklady na výrobu na základe spracovania za poplatok znížili o 1 %.

(156)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 15

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(157)

V období rokov 2012 až 2014 sa priemerné náklady práce zvýšili o 12 % a potom v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2014 klesli o 2 %. Celkovo sa priemerné náklady práce počas posudzovaného obdobia zvýšili o 10 %.

(158)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 16

Zásoby

(159)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň zásob znížila o 11 %. Zásoby predstavovali v období revízneho prešetrovania 8 % objemu výroby, čo je podľa zistení bežná úroveň.

(160)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 17

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(161)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja na celkovej činnosti výrobného odvetvia Únie (bežná výroba a výroba na základe spracovania za poplatok). Ziskovosť bežnej činnosti, ktorá predstavovala v období revízneho prešetrovania 77 % celkovej výroby, bola nižšia ako ziskovosť výroby na základe spracovania za poplatok. Okrem toho je potrebné poznamenať, že ziskovosť bežnej výroby bola nižšia ako cieľový zisk 10 %.

(162)

Výrobné odvetvie Únie bolo počas posudzovaného obdobia ziskové, pričom sa zaznamenala pohyblivá miera ziskovosti. V porovnaní s rokom 2012 sa teda v roku 2013 zvýšila ziskovosť o 4,8 percentuálneho bodu na 16,8 % a potom sa v období revízneho prešetrovania znížila o 5,1 percentuálneho bodu na 11,6 %. Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť celkovo znížila o 0,3 percentuálneho bodu.

(163)

Peňažný tok, ktorý predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samofinancovať svoje činnosti, zostal počas posudzovaného obdobia pozitívny. Počas posudzovaného obdobia sa však výrazne znížil o 36 %.

(164)

V období rokov 2012 až 2014 sa investície zvýšili o 30 % a potom sa na konci obdobia revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2014 znížili o 39 %. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia investície znížili o 21 %. Počas posudzovaného obdobia prekročili investície výrobného odvetvia Únie 80 miliónov EUR. Investície slúžili na lepšie využívanie surovín, a teda na zníženie výrobných nákladov. Išlo napríklad o investície na zabezpečenie lepšieho triedenia, modernizácie recyklačného zariadenia v oblasti odsávania a zabezpečenie lepšieho drvenia. Okrem toho výrobné odvetvie Únie investovalo do dodržiavania environmentálnych pravidiel platných v Únii. Investície slúžili aj na zvýšenie účinnosti výmenou starej technológie za účinnejšiu z hľadiska spotreby energie. Okrem toho sa investovalo aj do výmeny niekoľkých pecí, aby sa zabezpečila väčšia flexibilita pri zmiešavaní tvrdého a mäkkého šrotu a spracovanie širšieho sortimentu šrotu.

(165)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Počas posudzovaného obdobia bola pozitívna. V roku 2013 sa v porovnaní s rokom 2012 zvýšila o 24 % a potom sa na konci obdobia revízneho prešetrovania znížila o 25,9 percentuálneho bodu. Celkovo sa návratnosť investícií v posudzovanom období znížila o 17 percentuálnych bodov.

(166)

Vďaka zavedeniu antidumpingových ciel sa výrobné odvetvie Únie naďalej zotavovalo z účinkov minulého dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(167)

Objem predaja a podiel na trhu vykazovali počas posudzovaného obdobia priaznivý vývoj, keďže výrobné odvetvie Únie dokázalo udržať krok so zvýšením spotreby. Počas posudzovaného obdobia sa zvýšila aj výroba a využitie kapacity.

(168)

Ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie (ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií) boli počas posudzovaného obdobia pozitívne. Peňažný tok však vykazoval klesajúci trend.

(169)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa zotavilo z minulého dumpingu a počas posudzovaného obdobia neutrpelo nijakú značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(170)

Z prešetrovania vyplynulo, že čínsky dovoz sa v priebehu obdobia revízneho prešetrovania uskutočňoval za dumpingové ceny a že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by uplynula platnosť opatrení.

(171)

Keďže výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu, v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa posúdila pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ak by uplynula platnosť opatrení proti ČĽR.

(172)

S cieľom určiť pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy sa analyzovali tieto prvky: i) voľná kapacita a zásoby surovín v ČĽR; ii) možné cenové hladiny čínskeho dovozu prešetrovaného výrobku na trh Únie a iii) ich vplyv na výrobné odvetvie Únie.

(173)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 78, ČĽR má značnú voľnú kapacitu na výrobu karbidu volfrámu, ktorá sa odhaduje v rozsahu od 12 000 do 20 000 ton, čo predstavuje od 94 % do 156 % spotreby Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(174)

Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 79, ČĽR má zásoby surovín na výrobu karbidu volfrámu (t. j. APT a volfrámových koncentrátov), z ktorých sa môže v krátkom čase vyrobiť viac než 25 000 ton karbidu volfrámu.

(175)

V prípade neexistencie antidumpingových opatrení by sa voľná kapacita pravdepodobne využila spolu so zásobami surovín na výrobu na vývoz do Únie, keďže tá pre čínskych vyvážajúcich výrobcov predstavuje atraktívny trh, ako je uvedené v odôvodnení 85 a nasledujúcich odôvodneniach. Nič nenaznačuje, že by sa zvýšil dopyt po karbide volfrámu na trhoch iných tretích krajín, zatiaľ čo spotreba v Únii vykazovala stúpajúci trend a, ako sa uvádza aj v odôvodnení 84, trh Únie bol počas obdobia revízneho prešetrovania pre ČĽR po Japonsku najväčším vývozným trhom. Dovoz z ČĽR bude preto pravdepodobne na trh Únie opäť vstupovať vo veľkom objeme.

(176)

Po sprístupnení informácií niektorí používatelia tvrdili, že čínski výrobcovia pred vývozom surovín na trh Únie uprednostnia zásobovanie čínskych nadväzujúcich výrobcov. Keďže však toto tvrdenie nebolo podložené žiadnym dôkazom, zamietlo sa.

(177)

Na stanovenie orientačnej cenovej hladiny, ktorú čínsky karbid volfrámu dovážaný na trh Únie v prípade zrušenia platnosti opatrení pravdepodobne dosiahne, sa použili ceny čínskeho dovozu do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. V režime aktívneho zušľachťovacieho styku tieto ceny podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie v priemere približne o 13,2 %. Navyše, keď sa vezmú do úvahy možné ceny v rámci bežného dovozného režimu bez antidumpingových ciel a so zahrnutým clom, podhodnotenie bude takisto značné, v priemere až do výšky 8,6 %.

(178)

Ďalej sa analyzovali cenové hladiny čínskeho dovozu do iných tretích krajín a čínske ceny na domácom trhu. V oboch prípadoch sa zistilo, že čínske ceny boli nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie, a to až o 33 % v porovnaní s inými tretími krajinami a o 28 % v porovnaní s čínskymi cenami na domácom trhu.

(179)

V prípade neexistencie antidumpingových opatrení budú značná voľná kapacita a veľká zásoba surovín v ČĽR, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 173 a 174, spolu s rozdielmi v cenách uvedenými v odôvodneniach 85 až 87 a 177 motivovať čínskych vyvážajúcich výrobcov, aby v krátkom čase na trh Únie vyviezli veľký objem za nízke dumpingové ceny.

(180)

Veľký objem lacného karbidu volfrámu bude mať za následok značný cenový tlak na výrobné odvetvie Únie, ktoré tak bude musieť znížiť ceny, aby naďalej mohlo predávať na trhu Únie. Zároveň však výrobné odvetvie Únie stratí zo svojho objemu, keďže nebude môcť znižovať ceny na rovnako nízku úroveň, akú dosiahnu ceny čínskeho vývozu. Je potrebné pripomenúť, ako sa uvádza v odôvodnení 80, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú prístup k lacnejším surovinám než výrobné odvetvie Únie, keďže Čína kontroluje 60 % celosvetových zásob volfrámovej rudy a zároveň vyberá vývoznú daň na volfrámový koncentrát vo výške 20 %, čím zvyšuje cenu tejto suroviny pre strany mimo ČĽR.

(181)

Ak môžu čínske dovozné ceny v režime aktívneho zušľachťovacieho styku spolu s clom predstavovať referenčnú hodnotu pre budúce predajné ceny výrobného odvetvia Únie po zrušení opatrení, výrobné odvetvie Únie už nebude ziskové a dosiahne iba vyrovnaný stav, čo nie je udržateľné. Tento scenár je však umiernený, pretože z čínskych cenových hladín pozorovaných v iných tretích krajinách vyplýva, že čínski vyvážajúci výrobcovia budú na trhu Únie pravdepodobne predávať za ceny ešte nižšie, než je táto referenčná hodnota. Budú motivovaní snahou znížiť svoje zásoby surovín, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 79. V takom prípade bude musieť výrobné odvetvie Únie naďalej znižovať svoje predajné ceny, čo bude mať v krátkom čase (jeden až dva roky) za následok stratovosť bežnej výroby. Okrem toho je potrebné poznamenať, že pre prešetrovaný výrobok je typická vysoká volatilita ziskového rozpätia. Ako vyplýva z tabuľky 17, ziskovosť výrobného odvetvia Únie klesla v priebehu iba dvoch rokov (od roku 2013 do obdobia revízneho prešetrovania) o 5,2 percentuálneho bodu.

(182)

Výrobné odvetvie Únie bude okrem toho zrejme musieť znížiť aj objem výroby, pretože sa nebude môcť vyrovnať nízkym čínskym cenám bez toho, aby utrpelo straty. Strata objemu priamo ovplyvní aj výrobu na základe spracovania za poplatok. Volfrámový priemysel je totiž kapitálovo náročný a musí udržiavať určitý objem výroby, aby sa fixné náklady udržali na primeranej úrovni. Zvýšením fixných nákladov po znížení výroby sa nezvýšia len výrobné náklady na bežnú výrobu, ale aj konverzné náklady, a to bude mať negatívny vplyv aj na ziskovosť dohôd o spracovaní za poplatok.

(183)

Ak objem výroby klesne napríklad o 25 % (3 700 ton alebo 23 % čínskej voľnej kapacity), konverzné náklady sa zvýšia o 82 % a výroba na základe spracovania za poplatok prestane byť zisková, naopak, utrpí viac než 30 % straty. To isté sa pozorovalo pri predchádzajúcom prešetrovaní, keď pokles objemu výroby približne o 50 % (6 400 ton) spôsobil za jediný rok pokles ziskovosti zo 7,6 % na –19,5 %.

(184)

Výroba na základe spracovania za poplatok má z ekonomického hľadiska pre zákazníkov výrobného odvetvia Únie (používateľov) zmysel len vtedy, keď budú konverzné poplatky (konverzné náklady + rozpätie) a náklady na šrot (pre používateľa) nižšie ako dovozná cena karbidu volfrámu z ČĽR. Po dosiahnutí tohto limitu nebudú mať používatelia motiváciu uzatvárať dohody o spracovaní za poplatok s výrobným odvetvím Únie, ale budú karbid volfrámu dovážať z ČĽR. Možnosť znovu rokovať o konverzných poplatkoch s výrobným odvetvím Únie sa nejaví ako riešenie, keďže, ako už bolo vysvetlené, konverzné náklady výrobného odvetvia Únie sa zvýšia.

(185)

Okrem toho, aj keď je výroba na základe spracovania za poplatok ziskovejšia ako bežná výroba, výrobné odvetvie Únie nemôže fungovať iba na základe dohôd o spracovaní za poplatok. Spracovanie za poplatok sa týka iba recyklačných činností a kapacita výrobného odvetvia Únie v oblasti spracovania šrotu na volfrámový koncentrát je v porovnaní s celkovou potrebou volfrámového koncentrátu vo výrobnom procese príliš nízka. Výrobné odvetvie Únie musí preto dopĺňať potrebu volfrámového koncentrátu o pôvodné koncentráty vyrábané na základe bežných dohôd. Na trhu okrem toho nie je dostatok šrotu, aby mohlo výrobné odvetvie Únie zvýšiť svoju recyklačnú kapacitu.

(186)

Vzhľadom na uvedené sa v dôsledku poklesu predajnej ceny minimálne na úroveň dovoznej ceny v režime aktívneho zušľachťovacieho styku počas obdobia revízneho prešetrovania vrátane ciel a poklesu objemu výrobné odvetvie Únie zmení na stratové.

(187)

Na základe uvedených skutočností dospela Komisia k záveru, že v prípade zrušenia opatrení je pravdepodobný veľmi rýchly opätovný výskyt značnej ujmy. Konkrétne je pravdepodobné, že v krátkom čase (jedného alebo dvoch rokov) budú musieť výrobcovia z Únie, ktorí nie sú integrovaní na nadväzujúcom trhu, svoje podniky zlikvidovať, pretože na voľnom trhu budú priamo vystavení cenovému tlaku nízkych cien dumpingového dovozu z Číny. Dve z týchto spoločností sa nezaoberajú recyklačnými činnosťami, a preto sa nemôžu spoliehať na vyššie rozpätia v rámci dohôd o spracovaní za poplatok. Výrobcovia z Únie integrovaní na nadväzujúcom trhu budú okrem toho naďalej predávať karbid volfrámu prepojeným používateľom za nižšie ceny, ale konverzné náklady vyplývajúce z dohôd o spracovaní za poplatok sa v dôsledku poklesu objemu výroby zvýšia. Z dlhodobejšieho hľadiska (štyroch až piatich rokov) je pravdepodobné, že aj výrobcovia z Únie integrovaní na nadväzujúcom trhu zastavia svoju činnosť, keďže v dlhodobom časovom horizonte nebudú môcť tomuto tlaku konkurovať a ich prepojení používatelia začnú tiež nakupovať karbid volfrámu z Číny. Ak by k tomu došlo, v Únii sa táto strategická surovina prestane vyrábať.

(188)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR bolo na základe zistení v súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti v rozpore so záujmom Únie ako celku. Zisťovanie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a dodávateľov. Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanoviská podľa článku 21 ods. 2 základného nariadenia.

(189)

Je potrebné pripomenúť, že pri predchádzajúcich prešetrovaniach sa usúdilo, že prijatie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už platili antidumpingové opatrenia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu na dotknuté strany, ktorých sa súčasné antidumpingové opatrenia týkajú.

(190)

Na základe toho sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a opätovného výskytu ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

(191)

Na základe záverov o stave výrobného odvetvia Únie uvedených v odôvodneniach 166 až 169 a na základe tvrdení týkajúcich sa analýzy pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy vysvetlenej v odôvodneniach 170 až 186 dospela Komisia k záveru, že v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení by výrobné odvetvie Únie pravdepodobne zaznamenalo vážne zhoršenie svojej finančnej situácie. Opatrenia sú preukázateľne veľmi dôležité na zachovanie výroby karbidu volfrámu v Únii, keďže výrobné odvetvie Únie nebude môcť čeliť tlaku veľkého objemu dumpingového dovozu karbidu volfrámu z ČĽR, ktorý sa bude na trhu Únie predávať za ceny pod cenovými hladinami výrobného odvetvia Únie.

(192)

Pokračovanie opatrení sa považuje za prínosné pre výrobné odvetvie Únie, pretože to bude môcť vďaka nim naďalej investovať do nových technológií pre svoje výrobné podniky, a najmä do recyklačných činností s cieľom získať väčšiu nezávislosť od ČĽR, a tým lepšie postavenie v prípade nedostatku pôvodných surovín na trhu.

(193)

Opačný prípad, teda zrušenie opatrení, bude mať na výrobné odvetvie Únie pravdepodobne negatívny vplyv. Vážne sa tým ohrozí životaschopnosť výrobného odvetvia Únie, ktoré bude musieť v dôsledku toho ukončiť svoju činnosť, čím sa znížia dostupné zdroje dodávok na trh Únie a hospodárska súťaž. Ak výrobcovia z Únie ukončia výrobu, Únia bude závislá najmä od dovozu z iných tretích krajín, predovšetkým z ČĽR, ktorá je nielen celosvetovo najväčším výrobcom volfrámu, ale vlastní aj väčšinu celosvetových zásob suroviny.

(194)

V počiatočnej fáze bolo oslovených desať známych dovozcov/používateľov. V určených lehotách sa prihlásilo sedem používateľov a všetkým boli zaslané dotazníky. Karbid volfrámu nakupovali z ČĽR, iných tretích krajín (Južnej Kórey, Vietnamu, Japonska, Izraela a Indie) a od výrobného odvetvia Únie. Títo používatelia používali karbid volfrámu na výrobu cementovaného karbidu, ktorý slúži na výrobu nástrojov z tvrdého kovu pre rôzne odvetvia ako ropný a ťažobný priemysel.

(195)

Vyplnené dotazníky odoslali ôsmi používatelia (dvaja z nich prepojení). Zaznamenali vyšší dovoz z ČĽR než Eurostat. Všetci z nich s výnimkou jedného dovážali prešetrovaný výrobok iba v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku. Spolupracujúci používatelia predstavovali počas obdobia revízneho prešetrovania 32 % spotreby na voľnom trhu Únie. Prihlásilo sa ďalších päť používateľov, ktorí podporili platné opatrenia, vyplnené dotazníky však neodoslali. Títo používatelia predstavovali približne 8 % celkovej spotreby na voľnom trhu.

(196)

Jeden zo spolupracujúcich používateľov tvrdil, že vo svojom výrobnom procese potrebuje osobitný druh výrobku, ktorý výrobné odvetvie Únie nevyrába v požadovanej kvalite, a požiadal, aby bol z antidumpingového cla pre tento osobitný druh výrobku vyňatý. Uvedený druh výrobku dovážaný týmto používateľom však patrí do vymedzenia výrobku opísaného v odôvodneniach 31 a 32. Neexistoval žiadny dôvod, pre ktorý by sa mali určité druhy výrobkov vyňať z rozsahu prešetrovania v rámci súčasného prešetrovania pred uplynutím platnosti. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(197)

Ostatných sedem spolupracujúcich používateľov tvrdilo, že platné antidumpingové opatrenia mali negatívny vplyv na ich ziskovosť.

(198)

Z prešetrovania vyplynulo, že činnosť, na ktorú títo používatelia potrebujú karbid volfrámu, predstavovala počas obdobia revízneho prešetrovania od 55 % do 100 % ich celkového obratu. Niektorí z týchto používateľov boli súčasťou skupín spoločností a predávali výrobky z karbidu volfrámu aj v rámci svojej skupiny, zatiaľ čo iné boli samostatnými subjektmi. Tieto spoločnosti predávali nástroje z cementovaného karbidu nezávislým zákazníkom na trhu Únie, ako aj mimo Únie. Pokiaľ ide o predaj mimo trhu Únie, používatelia nakupovali prešetrovaný výrobok najmä z ČĽR v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku, preto sa na tento dovoz nevzťahovalo žiadne clo.

(199)

Všetci spolupracujúci používatelia vyrábali najrôznejšie výrobky, ktoré obsahovali prešetrovaný výrobok. Náklady na karbid volfrámu v rámci celkových výrobných nákladov boli v prípade jednotlivých používateľov rôzne, t. j. od 6 % do 50 %, v závislosti od druhu hotových výrobkov. Niektoré výrobky vyrábané spolupracujúcimi používateľmi majú značnú pridanú hodnotu a obsahujú know-how, preto môžu títo používatelia účtovať vysoké marže, zatiaľ čo iné výrobky s menšou pridanou hodnotou sú menej ziskové. Väčšina spolupracujúcich používateľov bola okrem toho počas obdobia revízneho prešetrovania zisková na úrovni viac než 15 %. Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že na ziskovosť týchto používateľov vplývali aj iné skutočnosti než platné antidumpingové opatrenia, ako napríklad nízky dopyt na trhoch, na ktorých pôsobia (ropné vrty, ťažba ropy).

(200)

Ďalší piati používatelia uvedení v odôvodnení 194, ktorí sa prihlásili a podporili pokračovanie platných antidumpingových opatrení, boli zákazníkmi výrobného odvetvia Únie. Títo používatelia tvrdili, že zníženie cien volfrámu prospeje používateľom z krátkodobého hľadiska, ale v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte sa čínske ceny pravdepodobne znova zvýšia, ak nebude existovať konkurencia v podobe výrobného odvetvia Únie. Okrem toho tvrdli, že zrušenie antidumpingových opatrení bude mať negatívny vplyv aj na recyklačné činnosti v Únii, keďže v dôsledku dovozu veľkého objemu karbidu volfrámu z Číny za nízke ceny budú recyklačné činnosti v Únii neziskové. A nakoniec títo používatelia vyzdvihli svoj záujem mať viaceré zdroje dodávok vrátane výrobného odvetvia Únie.

(201)

Zo zistení prešetrovania vyplynulo, že používatelia mohli naďalej nakupovať karbid volfrámu z viacerých zdrojov. Išlo napríklad o dovoz veľkého objemu karbidu volfrámu z ČĽR bez cla, pretože sa uskutočnil v režime aktívneho zušľachťovacieho styku. Väčšina z nich bola zisková. Hoci sa dá odôvodnene predpokladať, že niektorí používatelia budú mať, minimálne krátkodobo, z dostupnosti lacnejšieho dovozu z ČĽR prospech, opatrenia na nich nemali závažný negatívny vplyv, čím sa potvrdzuje, že zachovanie platných antidumpingových opatrení nemá na používateľov závažný vplyv. Niektorí používatelia okrem toho pokračovanie opatrení dokonca podporujú.

(202)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vplyv opatrení na používateľov by sa mal v súlade s prípadom ferosilícia (15) posudzovať za celé obdobie platnosti opatrení, pretože používatelia musia znášať dlhodobé kumulatívne negatívne účinky, ktoré sa nevykompenzujú žiadnym možným ani skutočným prospechom pre výrobcov z Únie.

(203)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že aj keď opatrenia platia od roku 1990, používatelia dokázali vstrebať zvýšenie svojich nákladov a zostať ziskovými. Okrem toho v rámci pôvodného prešetrovania a každého revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti vykonaného v súvislosti s ním Komisia posúdila vplyv antidumpingových opatrení na používateľov. Komisia zakaždým dospela k záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení pravdepodobne nebude mať závažný vplyv na používateľov v Únii. Pri súčasnom posúdení sa navyše tento záver potvrdil na základe aktuálneho vplyvu opatrení. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(204)

Po poskytnutí informácií sa prihlásili štyria ďalší používatelia prešetrovaného výrobku, z ktorých traja boli prepojení s jedným zo spolupracujúcich používateľov, ktorý zaslal vyplnený dotazník. Jeden z nich však má sídlo v Brazílii, a preto sa nepovažuje za zainteresovanú stranu tohto prešetrovania. Tieto spoločnosti boli proti zachovaniu platných antidumpingových opatrení.

(205)

Okrem toho po poskytnutí informácií niektorí používatelia tvrdili, že ich schopnosť vstrebať náklady na opatrenia pri zachovaní ziskovosti dosiahla maximálnu úroveň. Ďalej tvrdili, že preukázali a dokázali, že neexistujú žiadne ďalšie potenciálne technologické zlepšenia výrobku a že je naďalej neúnosné znášať dodatočné náklady.

(206)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 198, spolupracujúci používatelia vyrábali z prešetrovaného výrobku najrôznejšie výrobky a náklady na karbid volfrámu v rámci celkových výrobných nákladov boli v prípade jednotlivých používateľov rôzne, a to v rozsahu od 6 % do 50 %, v závislosti od druhu hotových výrobkov. Hoci sa nevylučuje rôzna miera ziskovosti jednotlivých výrobkov, väčšina spolupracujúcich používateľov bola počas obdobia revízneho prešetrovania zisková na úrovni viac než 15 %. Tvrdenie sa preto zamieta.

(207)

Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že pokiaľ ide o vplyv na používateľov, nič nenaznačuje, že by zachovanie opatrení malo závažný negatívny vplyv na ich činnosť.

(208)

Prihlásilo sa desať spoločností z dodávateľského (horného) trhu, ktoré vyjadrili podporu pokračovaniu opatrení. Štyri z nich boli ťažobné spoločnosti a výrobcovia volfrámového koncentrátu zásobujúci výrobné odvetvie Únie.

(209)

Ostatných šesť spoločností boli dodávatelia druhotných surovín výrobnému odvetviu Únie. Tvrdili, že ukončenie činnosti výrobného odvetvia Únie bude mať na ich činnosť závažný negatívny vplyv, pretože stratia zákazníkov. Ďalej zdôraznili význam recyklácie šrotu v Únii a tvrdili, že šrot má vyšší obsah volfrámu než rudný koncentrát, preto je volfrámový šrot cennou surovinou, ktorá umožňuje používateľom znížiť náklady na suroviny.

(210)

Na základe toho dospela Komisia k záveru, že zachovanie platných antidumpingových opatrení je v záujme dodávateľov.

(211)

Od roku 2011 sa v Európskej únii volfrám klasifikuje ako kritická surovina (16).

(212)

Preto je v záujme Únie zachovať výrobu volfrámu v Únii, podporovať recykláciu s cieľom znižovať spotrebu primárnych surovín a znižovať relatívnu závislosť od dovozu.

(213)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že antidumpingové opatrenia poškodili úroveň hospodárskej súťaže v Únii, keďže v ich dôsledku sa zúžil výber dodávateľov. Tvrdili, že všetci výrobcovia z Únie mali podobné cenové hladiny, ktoré neboli konkurencieschopné.

(214)

Na trhu je šesť výrobcov z Únie, ktorí používajú odlišné výrobné procesy a rôzne suroviny. Ako sa uvádza v odôvodnení 33, niektorí výrobcovia z Únie používajú iba pôvodné suroviny a niektorí pôvodné suroviny aj šrot. Pri procese pôvodnej výroby sa môže výrobný proces začať buď z koncentrátu, APT, alebo z oxidu volfrámového. To má vplyv na výrobné náklady. Na poplatok, ktorý výrobné odvetvie Únie účtuje svojim klientom k cene APT, tak majú vplyv jeho výrobné náklady. Všetkých šesť výrobcov z Únie je navzájom nezávislých a konkuruje si na trhu Únie. Z prešetrovania okrem toho vyplynulo, že na trhu Únie dodávajú napríklad aj USA, Vietnam, Južná Kórea a Izrael. Tvrdenie sa preto zamieta.

(215)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že v dôsledku platných opatrení majú používatelia v Únii konkurenčnú nevýhodu oproti svojim konkurentom z iných tretích krajín, keďže opatreniami sa zvýhodňujú používatelia mimo Únie na úkor používateľov z Únie. Okrem toho tvrdili, že používatelia v odberateľskom odvetví v tretích krajinách majú výhodu nižšej nákladovej základne, a preto sú v porovnaní so svojimi konkurentmi z Únie ziskovejší. Ďalej tvrdili, že ich negatívne ovplyvnilo, keď ČĽR v máji 2015 zrušila vývozné clo na karbid volfrámu vo výške 5 % a obmedzenia týkajúce sa predchádzajúcich výrobkov (výrobkov na dodávateľskom, hornom trhu)(vývozných kvót na APT). Tvrdili tiež, že v prípade predĺženia platnosti opatrení budú musieť premiestniť svoje výrobné podniky mimo Úniu, aby nestratili zákazníkov.

(216)

Ako sa uvádza v odôvodnení 198, z prešetrovania vyplynulo, že väčšina spolupracujúcich používateľov v Únii bola počas obdobia revízneho prešetrovania zisková a že na ich ziskovosť mali vplyv iné skutočnosti než platné antidumpingové opatrenia, ako napríklad nízky dopyt na trhoch, na ktorých pôsobia (ropné vrty, ťažba ropy). Tvrdenie, že používatelia v iných tretích krajinách údajne produkujú vyššie zisky než používatelia v Únii, nie je na účely posúdenia záujmu Únie dôležité. Tieto strany okrem toho nedokázali vysvetliť, aký negatívny účinok malo na používateľov to, že ČĽR zrušila vývozné clo a obmedzenia týkajúce sa predchádzajúcich výrobkov (výrobkov na dodávateľskom, hornom trhu) vstupe, a svoje tvrdenie ani nepodporili dôkazmi. Tvrdenie niektorých používateľov týkajúce sa premiestnenia bolo nepodložené, pretože ziskovosť týchto používateľov závisí od druhu vyrábaných výrobkov, ale zároveň aj od iných skutočností, ako je pokles dopytu po týchto výrobkoch. V každom prípade neexistuje dôkaz, že by sa zrušením opatrení tomuto premiestneniu používateľov zabránilo. Tvrdenia uvedené v odôvodnení 214 sa preto zamietli.

(217)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že väčšina výrobcov karbidu volfrámu z Únie je integrovaná na nadväzujúcom trhu, a preto môžu ich prepojení výrobcovia nástrojov získavať suroviny za nižšie ceny než používatelia, ktorí nie sú integrovaní, čo vedie k nerovnomernému znevýhodňovaniu medzi používateľmi.

(218)

Z prešetrovania vyplynulo, že zo šiestich výrobcov karbidu volfrámu z Únie na voľnom trhu boli traja integrovaní na nadväzujúcom trhu. Títo výrobcovia z Únie predávali prešetrovaný výrobok svojim prepojeným spoločnostiam za trhové ceny, a tieto spoločnosti neboli pri získavaní surovín oproti používateľom, ktorí nie sú integrovaní, nijako cenovo zvýhodnené. Tvrdenie sa preto zamieta.

(219)

Po sprístupnení informácií niektorí používatelia tvrdili, že pre používateľov predstavujú konkurenciu aj vertikálne integrovaní dodávatelia, ktorí bránia spravodlivej hospodárskej súťaži, pretože používateľom môžu prestať dodávať prešetrovaný výrobok.

(220)

Z prešetrovania nevyplynulo, že by malo výrobné odvetvie Únie prestať predávať prešetrovaný výrobok neprepojeným používateľom. Naopak, počas posudzovaného obdobia sa predaj výrobcov z Únie integrovaných na nadväzujúcom trhu neprepojeným používateľom zvýšil o 16 %. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(221)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že v dôsledku platných antidumpingových opatrení nemalo výrobné odvetvie Únie motiváciu investovať do nových technológií. Tieto strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie používa staré a zastarané technológie.

(222)

Z prešetrovania však vyplynulo, ako je uvedené v odôvodnení 164, že počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie významne investovalo do lepšieho využívania surovín s cieľom znížiť výrobné náklady, zvýšiť efektívnosť, zlepšiť flexibilitu pri zmiešavaní tvrdého a mäkkého šrotu, ako aj zlepšiť dodržiavanie environmentálnych pravidiel. Tvrdenie sa preto zamieta.

(223)

Niektorí používatelia tvrdili, že stav výrobného odvetvia Únie závisel od jeho prístupu k surovinám, ich dostupnosti a cien. Antidumpingové opatrenia by nemali slúžiť ako odškodnenie za nevýhodu pri získavaní surovín.

(224)

Antidumpingové opatrenia boli uložené na základe zisteného dumpingu čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorý spôsoboval ujmu výrobnému odvetviu Únie. Tvrdenie, že antidumpingové opatrenia slúžia ako odškodnenie za znevýhodnenie pri získavaní surovín, sa preto zamietlo.

(225)

Nový Colný kódex Únie

(226)

Niektorí používatelia tvrdili, že v článku 169 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 (17), sa zavádzajú zmeny colných predpisov Únie, podľa ktorých sa už aktívny zušľachťovací styk nebude umožňovať v prípade tovaru, na ktorý sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, alebo že už minimálne nebude ekonomicky udržateľný. Preto sa im zvýšia výrobné náklady.

(227)

Toto tvrdenie bolo vecne nesprávne, pretože v článku 169 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 sa nezakazuje využívanie aktívneho zušľachťovacieho styku v prípade antidumpingových ciel, iba sa v ňom odkazuje na používanie náhradného tovaru. Na tovar dovezený v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku sa teda bude vzťahovať antidumpingové clo iba vtedy, ak sa ďalej spracovaný tovar neskôr prepustí do voľného obehu v Únii. V prípade opätovného vývozu sa na spracovaný tovar nebudú, ako je to aj v súčasnosti, vzťahovať žiadne antidumpingové clá. Okrem toho zainteresované strany nepredložili žiadny dôkaz, že aktívny zušľachťovací styk už nebude viac ekonomicky udržateľný. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(228)

Po poskytnutí informácií niektorí používatelia tvrdili, že zmenami Colného kódexu Únie sa obmedzí využívanie aktívneho zušľachťovacieho styku v dôsledku sprísnenia dokumentácie a vysokého rizika nesplnenia povinností, čo bude mať za následok zvýšenie nákladov na suroviny až o 15 %.

(229)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zmeny Colného kódexu Únie majú slúžiť na zlepšenie vysledovateľnosti tovaru dovážaného v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku, na ktorý sa vzťahujú antidumpingové opatrenia. Preto nie je vylúčené, že to bude mať za následok zvýšenie administratívnych nákladov spoločností. Používatelia však nepredložili žiadny podporný dôkaz ani vysvetlenie výpočtu zvýšenia nákladov o 15 %. Preto sa vzhľadom na jeho hypotetickú povahu toto tvrdenie zamietlo.

(230)

Zainteresované strany tvrdili, že antidumpingové opatrenia uložené na prešetrovaný výrobok sú platné od roku 1990, a preto by sa ich platnosť už nemala predlžovať.

(231)

Z podmienok stanovených článkom 11 ods. 2 základného nariadenia vyplýva, že v prípade stanovenia pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu spôsobujúceho ujmu sa musia takéto opatrenia zachovať, ak nie sú v rozpore so záujmom Únie ako celku. V súčasnom prešetrovaní boli splnené všetky podmienky. Podobne dotknuté strany nepreukázali existenciu žiadneho konkrétneho dôvodu týkajúceho sa všeobecného záujmu Únie, ktorý by bol proti opatreniam. Komisia preto nemá inú možnosť než uložiť antidumpingové opatrenia. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(232)

Na základe uvedeného dospela Komisia k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by boli proti zachovaniu konečných antidumpingových opatrení na dovoz karbidu volfrámu, spekaného karbidu volfrámu a karbidu volfrámu zmiešaného s kovovým práškom s pôvodom v ČĽR.

(233)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, z ktorých vychádzal zámer zachovať platné antidumpingové opatrenia. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok k poskytnutým informáciám. Opodstatnené podania a pripomienky sa náležite zohľadnili.

(234)

Ako je uvedené v odôvodnení 65, po poskytnutí informácií niektorí používatelia tvrdili, že pri výpočte (okrem iného) rozpätia ujmy sa musia zohľadniť rozdiely v kvalite na používanie a vo výrobných a predajných nákladoch.

(235)

Toto tvrdenie je neopodstatnené. Pripomína sa, že súčasné prešetrovanie je revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia a jeho účelom je posúdiť, či sa majú zachovať alebo zrušiť platné antidumpingové opatrenia. V rámci tohto prešetrovania sa nevypočítava žiadne nové rozpätie ujmy.

(236)

Po poskytnutí informácií okrem toho niektorí používatelia žiadali, aby sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, keď postupne prestanú platiť povolenia na aktívny zušľachťovací styk, teda o dva roky.

(237)

V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že z prešetrovania nevyplynuli žiadne výnimočné okolnosti, ktorými by sa opodstatnilo predĺženie platnosti opatrení podľa platných pravidiel základného nariadenia na obdobie kratšie ako päť rokov.

(238)

Z uvedeného vyplýva, že v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia by sa mali antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz karbidu volfrámu, spekaného volfrámu a karbidu volfrámu zmiešaného s kovovým práškom s pôvodom v ČĽR zachovať. Pripomína sa, že tieto opatrenia pozostávajú z valorických ciel.

(239)

Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko,