3.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 114/3

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila 16. novembra 2016 vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/2005 (2) (ďalej len „predbežné nariadenie“) predbežné antidumpingové clo na dovoz určitého ľahkého termopapiera (ďalej len „ĽTP“) s pôvodom v Kórejskej republike (ďalej len „dotknutá krajina“).

(2)

Prešetrovanie sa začalo 18. februára 2016 (3) na základe podnetu, ktorý 4. januára 2016 podalo Európske združenie termopapiera (ďalej len „ETPA“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 25 % celkovej výroby určitých ĽTP v Únii.

(3)

Ako sa uvádza v odôvodnení 14 predbežného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), tri zainteresované strany predložili písomné podania k predbežným zisteniam. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(5)

Skupina Hansol aj ETPA požiadali o intervenciu úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach (ďalej len „úradník pre vypočutie“). Počas vypočutí, ktoré sa uskutočnili 13. decembra 2016 a 2. marca 2017, sa skupina Hansol vrátila k otázkam, o ktorých sa diskutovalo na vypočutí z 10. marca 2016 (t. j. k výnimke z vyplnenia dotazníka požadovanej pre určitý počet prepojených spracovateľov), a napadla metodiku používanú na výpočet dumpingu a ujmy. Na vypočutí z 22. marca 2017 skupina Hansol uviedla niektoré problémy týkajúce sa výpočtu dumpingu a navrhla zmeniť formu opatrení. Na vypočutí z 24. januára 2017 združenie ETPA vyjadrilo znepokojenie v súvislosti s niektorými otázkami týkajúcimi sa dôvernosti a spochybnilo tvrdenia skupiny Hansol týkajúce sa vymedzenia výrobku a úrovne podpory opatrení.

(6)

Po uložení predbežných opatrení Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz ĽTP s pôvodom v Kórejskej republike do Únie (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky k tomuto konečnému poskytnutiu informácií. Po konečnom poskytnutí informácií boli vykonané ďalšie zmeny vo výpočte dumpingu a ujmy, o ktorých boli všetky strany informované a poskytla sa im lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky (ďalej len „dodatočné konečné poskytnutie informácií“). Následne sa všetkým stranám poskytla lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa zmeny formy opatrení.

(7)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a prípadne zohľadnené.

(8)

Ako sa uvádza v odôvodnení 15 predbežného nariadenia, dotknutý výrobok je ľahký termopapier s plošnou hmotnosťou 65 g/m2 alebo menej; v kotúčoch so šírkou 20 cm alebo viac, s hmotnosťou kotúča (vrátane papiera) 50 kg alebo viac a priemerom kotúča (vrátane papiera) 40 cm alebo viac („jumbo kotúče“); s podkladovým náterom na jednej alebo na oboch stranách alebo bez neho; natretý teplocitlivou látkou (zmesou farbiva a vyvolávacej látky, ktorá pod vplyvom tepla reaguje a vytvára obrazový záznam) na jednej alebo na oboch stranách, a s vrchným náterom alebo bez neho, s pôvodom v Kórejskej republike, v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN ex 4809 90 00, ex 4811 90 00, ex 4816 90 00 a ex 4823 90 85.

(9)

Skupina Hansol zopakovala svoju žiadosť o vylúčenie ĽTP bez obsahu fenolu z vymedzenia výrobku na základe toho, že Komisia nevykonala primerané posúdenie viacerých faktorov. Podľa skupiny Hansol ĽTP bez obsahu fenolu a iné druhy ĽTP majú rôzne chemické zloženie, výrobné procesy a vnímanie spotrebiteľmi.

(10)

Pokiaľ ide o chemické zloženie, skupina Hansol uviedla, že ĽTP s obsahom fenolu a ĽTP bez obsahu fenolu majú veľmi odlišné chemické zloženie, pretože z regulačného hľadiska sa na trhu EÚ s nimi zaobchádza rozdielne v závislosti od vyvolávacej látky použitej pri ich výrobe. Treba však poznamenať, že len bisfenol A (ďalej len „BPA“), t. j. jedna z mnohých možných vyvolávacích látok s obsahom fenolu, bol nedávno v Únii zakázaný s účinnosťou od roku 2020 a že neexistuje žiadna osobitná právna úprava pre všetky ostatné vyvolávacie látky s obsahom fenolu. Údajná prísnejšia regulačná úprava dvoch vyvolávajucich látok s obsahom fenolu neznamená, že všetky bisfenoly a fenolové látky používané ako vyvolávacie látky sú odlišné od iných chromogénnych vyvolávacích látok. Ďalej treba uviesť, že hoci má vyvolávacia látka kľúčový význam, je len jedným z mnohých druhov chemikálií potrebných na výrobu ĽTP. Okrem toho nič v spise nepodporuje tvrdenie, že ĽTP s obsahom BPA už bol zakázaný v niektorých členských štátoch. Dospelo sa preto k záveru, že z vecného hľadiska ĽTP s obsahom fenolu a ĽTP bez obsahu fenolu nemajú odlišné chemické zloženie. Tvrdenie sa preto zamieta.

(11)

Pokiaľ ide o výrobné procesy, skupina Hansol tvrdila, že nie je možné vyrábať ĽTP bez obsahu fenolu a ĽTP bez obsahu BPA na rovnakej výrobnej linke. Prešetrovanie však ukázalo, že technicky je možné vyrábať ĽTP bez obsahu fenolu a ĽTP s obsahom fenolu na rovnakej výrobnej linke, hoci v rôznych šaržiach, a že výrobcovia z Únie tak aj robia.

(12)

Pokiaľ ide o vnímanie spotrebiteľa, skupina Hansol tvrdila, že spotrebitelia vedia o prítomnosti bisfenolu v ĽTP. Okrem toho tvrdila, že americký výrobca ĽTP začal vyrábať ĽTP bez obsahu fenolu v reakcii na dopyt spotrebiteľov a že reťazec supermarketov v Únii vyjadril obavy týkajúce sa druhu vyvolávacej látky používanej v ĽTP. Hoci môžu existovať odlišné preferencie spotrebiteľov, vo všeobecnosti sú všetky druhy výrobkov vzájomne zameniteľné z hľadiska strany dopytu (bez akýchkoľvek zmien vykonaných koncovými používateľmi) a navzájom si konkurujú.

(13)

Skupina Hansol takisto tvrdila, že existuje obmedzená dostupnosť látky Pergafast 201 (farbiaca vyvolávacia látka bez obsahu fenolu) a značný cenový rozdiel medzi ĽTP bez obsahu fenolu a ĽTP s obsahom fenolu, pokiaľ ide o nákupné ceny dvoch spoločností v Únii prepojených so skupinou Hansol.

(14)

Vzhľadom na existenciu mnohých druhov vyvolávacích látok je údajná obmedzená dostupnosť len jedného konkrétneho druhu, t. j. látky Pergafast 201 (ktorú podľa všetkého skupina Hansol nepoužíva) nepodstatná, pretože existujú iné alternatívne zdroje. Napríklad v roku 2015 výbory Európskej chemickej agentúry, najmä výbor pre hodnotenie rizík (ďalej len „RAC“) a výbor pre sociálno-ekonomickú analýzu (ďalej len „SEAC“), konštatovali, že vtedy existovalo približne 10 realistických alternatív k bisfenolu A v termopapieri a aj nové sľubné alternatívy (4). Dodávatelia chemických vyvolávacích látok by mali byť pripravení na zákaz bisfenolu A uvedený v odôvodnení 10 a na skončenie platnosti patentu na látku Pergafast 201 do roku 2019.

(15)

Pokiaľ ide o údajný cenový rozdiel, je bežné, že výrobok, na ktorý sa vzťahuje antidumpingové prešetrovanie, zahŕňa rôzne druhy v rôznych cenových rozpätiach. Tento cenový rozdiel však sám osebe nestačí na to, aby sa rôzne druhy považovali za odlišné výrobky na účely vymedzenia výrobku, na ktorý sa vzťahuje antidumpingové prešetrovanie, pokiaľ rôzne druhy majú rovnaké základné vlastnosti a navzájom si konkurujú, ako je to v tomto prípade. V každom prípade sa akékoľvek prvky, ktoré ovplyvňujú ceny, zohľadňujú na účely cenového porovnania. Skupina Hansol zopakovala, že existuje značný cenový rozdiel medzi ĽTP bez obsahu fenolu a ĽTP s obsahom fenolu (na základe kúpnych cien jeho spracovateľov v Únii), čo údajne preukazuje, že ide o rôzne výrobky. V tejto súvislosti celkový záver v odôvodnení 113 predbežného nariadenia, že jednotkové predajné ceny ĽTP bez obsahu fenolu poklesli menej než jednotkové predajné ceny ĽTP s obsahom fenolu, nemôže byť vyvrátený nákupnými cenami dvoch spoločností v Únii prepojených so skupinou Hansol, ktoré predstavujú malý podiel spotreby v Únii.

(16)

Spočiatku skupina Hansol tvrdila, že na ĽTP bez obsahu fenolu by sa nemalo prešetrovanie vzťahovať, lebo ĽTP bez obsahu fenolu sa v Kórejskej republike nevyrába a ani sa z nej nevyváža. V tejto súvislosti webové stránky skupiny Hansol ukazujú, že táto strana má v ponuke termopapier bez obsahu bisfenolu a ĽTP bez obsahu BPA.

(17)

Skupina Hansol takisto tvrdila, že Komisia pochybila, keď stanovila vymedzenie výrobku príliš široko, pretože to bude brzdiť budúci technický vývoj. Skupina Hansol predovšetkým tvrdila, že katalógy navrhovateľov neobsahujú ĽTP s plošnou hmotnosťou menšou ako 44 g/m2, opakujúc svoje tvrdenie uvedené v odôvodnení 20 predbežného nariadenia, že takýto druh ĽTP by sa mal vylúčiť.

(18)

Uvedená námietka nebola podporená žiadnym dôkazom. Po prvé, zo spisu nijako nevyplýva, že ĽTP s plošnou hmotnosťou menej ako 44 g/m2 má odlišné fyzické, technické a chemické vlastnosti, použitie, vnímanie spotrebiteľmi, distribučné kanály, výrobný proces, výrobné náklady a kvalitu ako iné ĽTP ani že by nebol zameniteľný. Po druhé, neexistuje žiadna technická prekážka, ktorá by výrobcom bránila vyrábať ĽTP s plošnou hmotnosťou menšou ako 44 g/m2. V skutočnosti jeden výrobca z Únie v súčasnosti predáva ĽTP s plošnou hmotnosťou 42 g/m2. Po tretie, pokiaľ ide o gramáž, neexistuje žiadna jasná deliaca čiara. Výrobcovia termopapiera pracujú s toleranciou z hľadiska hmotnosti. Napríklad je možné, že papier uvádzaný na trh ako 45 g/m2 v skutočnosti váži o niečo menej alebo že papier uvádzaný na trh ako 44 g/m2 v skutočnosti váži viac, ako je uvedené. Preto bola táto námietka zamietnutá.

(19)

Závery týkajúce sa dotknutého výrobku a podobného výrobku, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 16 až 24 predbežného nariadenia, sa preto potvrdzujú.

(20)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 12 predbežného nariadenia, skupina Hansol sa skladá z kórejských vyvážajúcich výrobcov Hansol Paper a Artone. Pokiaľ ide o spoločnosť Artone, v prípade dvoch druhov výrobku bol predaj na domácom trhu neexistujúci alebo nebol reprezentatívny. Pre tieto dva druhy výrobku bola normálna hodnota v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia vypočítaná na základe výrobných nákladov spoločnosti Artone (pozri odôvodnenia 34 až 36 predbežného nariadenia). Skupina Hansol po predbežnom poskytnutí informácií tvrdila, že na stanovenie normálnej hodnoty pre tieto dva druhy výrobku mala Komisia namiesto vytvárania normálnej hodnoty na základe výrobných nákladov spoločnosti Artone použiť ceny druhého výrobcu, a to spoločnosti Hansol Paper. Toto tvrdenie bolo zopakované po konečnom poskytnutí informácií.

(21)

Tvrdenie sa zamietlo, keďže Komisia zistila, že štruktúra nákladov a predajné ceny spoločnosti Artone boli výrazne odlišné od štruktúry nákladov a predajných cien spoločnosti Hansol Paper. Okrem toho sa v prípade jedného z týchto dvoch druhov výrobku predávaných spoločnosťou Hansol Paper zistilo, že množstvá predané na domácom trhu neboli reprezentatívne. Komisia preto potvrdila, že za týchto okolností bolo vhodnejšie, aby sa normálna hodnota pre tieto druhy výrobku vypočítala na základe výrobných nákladov spoločnosti Artone, ku ktorým sa pripočítala primeraná suma za predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a zisk v súlade s prvou možnosťou podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

(22)

Skupina Hansol vo svojich pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií napadla zahrnutie malých kotúčov do výpočtu dumpingu z dvoch dôvodov. Po prvé, objem predaja jumbo kotúčov neprepojeným stranám bol vraj značný, a preto by bol výpočet na základe tohto predaja reprezentatívny. Po druhé, malé kotúče nie sú dotknutým výrobkom.

(23)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 25 a 37 predbežného nariadenia, prevažnú väčšinu (75 % až 85 %) predaja v Únii uskutočneného spoločnosťami Hansol Paper a Artone tvoril predaj prepojeným stranám na spracovanie na malé kotúče. Vzhľadom na značné množstvo jumbo kotúčov, ktoré boli spracované na malé kotúče a až potom sa ďalej predávali neprepojeným zákazníkom, Komisia trvala na tom, že tieto malé kotúče nemožno pri výpočtoch ignorovať. Bolo teda primerané, že vývozná cena pre predaj jumbo kotúčov prepojeným stranám na spracovanie na malé kotúče sa stanovila na základe ceny, za ktorú sa dovezený a spracovaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii, v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia.

(24)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hansol zopakovala svoje námietky voči zahrnutiu malých kotúčov do výpočtu dumpingu. Žiadne nové prvky však neboli predložené.

(25)

Okrem toho skupina Hansol kritizovala to, že čo sa týka predaja prostredníctvom prepojených strán, dumpingové rozpätie bolo založené na údajoch od jedného prepojeného spracovateľa, a nie na údajoch od všetkých štyroch prepojených spracovateľov.

(26)

V tejto súvislosti treba poznamenať tieto skutočnosti. Dňa 19. februára 2016 skupina Hansol požiadala Komisiu o úplnú výnimku pre troch zo štyroch prepojených spracovateľov, pokiaľ ide o vyplnenie dotazníka. Komisia 23. februára 2016 tejto žiadosti vyhovela, pričom si výslovne vyhradila právo vykonať podľa potreby ďalšie zisťovanie/predložiť ďalšie žiadosti o informácie v súvislosti s týmito ďalšími tromi prepojenými spracovateľmi. Dňa 7. marca 2016 po ďalšej analýze informácií poskytnutých skupinou Hansol na stretnutí, ktoré sa konalo 22. februára 2016, Komisia požiadala týchto troch prepojených spracovateľov o vyplnenie upravenej verzie dotazníka, ktorá okrem iného obsahovala žiadosť o údaje týkajúce sa nákladov na spracovanie a ďalšieho predaja malých kotúčov. Skupina Hansol požiadala 8. marca 2016 úradníka pre vypočutie o vypočutie, ktoré sa uskutočnilo 10. marca 2016. Svoju žiadosť o vypočutie odôvodnila zopakovaním svojej žiadosti o výnimku pre troch prepojených spracovateľov z vyplnenia dotazníka tvrdiac, že nerozumie, „prečo Komisia žiada údaje o nákladoch a predaji výrobku, ktorý nie je dotknutý, a ako by tieto údaje mohli byť nejakým spôsobom užitočné v tomto prešetrovaní.“ Toto stanovisko zopakovala aj počas vypočutia.

(27)

Úradník pre vypočutie navrhol nájsť kompromis medzi útvarmi Komisie a zainteresovanou stranou, pokiaľ ide o otázku, ako overiť, či objem údajov, vysledovateľnosť a vytvorenie vývoznej ceny na základe predaja malých kotúčov boli relevantné pre prešetrovanie, a navrhol predbežné overovanie na mieste štvrtého prepojeného dovozcu, pre ktorého nebolo požiadané o výnimku, s cieľom overiť správnosť uvedených vysvetlení tejto strany, a v prípade potvrdenia ich správnosti obmedzenie prešetrovania na túto stranu, pokiaľ ide o vytvorenie vývoznej ceny s ohľadom na predaj malých kotúčov skupinou Hansol. V nadväznosti na tieto návrhy Komisia skúmala, ako by bolo možné znížiť zaťaženie pre prepojené spracovateľské spoločnosti a ako zabezpečiť vysledovateľnosť medzi predajom malých kotúčov a dovozom jumbo kotúčov.

(28)

Po tomto prvom vypočutí v marci 2016 a následnom overovaní na mieste zistila Komisia tieto skutočnosti. Po prvé, spomedzi týchto štyroch prepojených spracovateľov jeden prepojený spracovateľ nakúpil zďaleka najnižší podiel jumbo kotúčov na spracovanie od iných neprepojených výrobcov jumbo kotúčov z krajín mimo Kórey (t. j. menej ako 25 % jeho nákupov jumbo kotúčov). Po druhé, ten istý prepojený spracovateľ nakúpil najväčšie objemy jumbo kotúčov na spracovanie na malé kotúče od skupiny Hansol. Po tretie, ten istý prepojený spracovateľ predstavoval väčšinu predaja jumbo kotúčov skupiny Hansol prepojeným spracovateľom v Únii a pripadal na neho aj najväčší objem ďalšieho predaja jumbo kotúčov nezávislým zákazníkom. Napokon, objem jeho predaja malých kotúčov neprepojeným zákazníkom bol takisto výrazne väčší ako objem predaja všetkých štyroch prepojených spracovateľov okrem jedného. Tento bol však nadobudnutý až počas druhej polovice obdobia prešetrovania, a teda bol menej reprezentatívny.

(29)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa Komisia rozhodla založiť svoje zistenia v súvislosti s predajom skupiny Hansol prostredníctvom prepojených spracovateľov na údajoch od tohto prepojeného spracovateľa, ktorý bol považovaný za najreprezentatívnejšieho. Tieto zistenia boli považované za reprezentatívne, pokiaľ ide o predaj spoločnosti prostredníctvom prepojených spracovateľov v súvislosti s nízkym objemom nákupu jumbo kotúčov na spracovanie iného ako kórejského pôvodu zo strany tohto prepojeného spracovateľa, ako aj s vysokým objemom predaja skupiny Hansol neprepojeným stranám, do ktorého bol zapojený.

(30)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 25 predbežného nariadenia, obidva predajné kanály (t. j. predaj jumbo kotúčov neprepojeným stranám a predaj jumbo kotúčov prepojeným stranám na spracovanie na malé kotúče) dostali primeraný váhový koeficient. Teda ako sa uvádza v odôvodnení 45 predbežného nariadenia, zistenie týkajúce sa predaja jumbo kotúčov prepojeným stranám na spracovanie na malé kotúče a ich ďalšieho predaja neprepojeným stranám sa extrapolovalo, aby odrážalo skutočné hodnoty toku predaja skupiny Hansol počas obdobia prešetrovania. Komisia potvrdila, že tento prístup bol primeraný z nasledujúcich dôvodov. Bolo pripomenuté, že počas obdobia prešetrovania sa 75 % – 85 % predaja skupiny Hansol do Únie uskutočňovalo prostredníctvom prepojených spracovateľov na spracovanie na malé kotúče. Prešetrovaním sa zistilo, že takýto predaj, prepočítaný na úroveň jumbo kotúčov, sa uskutočnil za odlišné ceny v porovnaní s predajom jumbo kotúčov neprepojeným zákazníkom. Preto s cieľom riadne zohľadniť prípadný spôsobovaný dumping sa obom predajným kanálom pridelil primeraný váhový koeficient, pričom sa náležite brali do úvahy objemy a hodnoty predaja každého predajného kanála.

(31)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hansol ďalej tvrdila, že Komisia skutočne zaradila do vzorky prepojeného spracovateľa. Tvrdila, že Komisia tým, že neinformovala skupinu Hansol počas prešetrovania, a najmä pred predbežným poskytnutím informácií o tom, že zistenie v súvislosti s predajom jumbo kotúčov prepojeným stranám na spracovanie na malé kotúče a ďalší predaj malých kotúčov neprepojeným stranám sa bude extrapolovať tak, aby odrážalo skutočné toky predaja skupiny Hansol, údajne porušila článok 17 základného nariadenia. Toto tvrdenie bolo zopakované po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií. Skupina Hansol takisto tvrdila, že rozhodnutie Komisie extrapolovať zistenia týkajúce sa prepojeného spracovateľa nemá žiadny právny základ.

(32)

Komisia od začiatku poukazovala na to, že nevyužila článok 17 základného nariadenia. Keďže skupina Hansol namietala proti vyplneniu dotazníka všetkými štyrmi prepojenými spracovateľmi, a v snahe vyhovieť návrhu úradníka pre vypočutie obmedziť zaťaženie dotknutej strany a zároveň dospieť k spoľahlivým zisteniam, pokiaľ ide o predaj malých kotúčov a ďalší predaj jumbo kotúčov, sa Komisia zamerala na predmetného prepojeného spracovateľa, pretože na základe informácií poskytnutých skupinou Hansol a overených počas následného overovania na mieste mal najlepšie predpoklady na poskytnutie najpresnejších údajov so zreteľom na väčšinu predaja skupiny Hansol v Únii (t. j. jeho predaj prepojeným spracovateľom na následný ďalší predaj ako malé kotúče neprepojeným zákazníkom). Pokiaľ ide o ostatných troch prepojených spracovateľov, Komisia zistila, že ich predaj v Únii bol oveľa menej zodpovedajúci a reprezentatívny z dôvodu viacerých faktorov uvedených v odôvodnení 28. V skutočnosti oveľa vyššia úroveň jumbo kotúčov odoberaných z iných ako kórejských zdrojov a to, že jeden z troch ostatných prepojených spracovateľov bol získaný akvizíciou až v polovici obdobia prešetrovania, by viedli k menej spoľahlivému záveru v súvislosti s týmito kórejskými predajmi, ak by boli zahrnuté do analýzy. Preto Komisia nevyužila článok 17 základného nariadenia a tvrdenie skupiny Hansol, že Komisia uplatnila metódu výberu vzorky so zreteľom na prepojených spracovateľov, nie je správne. Namiesto toho sa v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia Komisia snažila stanoviť za osobitných okolností v predmetnej veci, ako sa opisuje v odôvodneniach 28 a 29, čo najspoľahlivejšiu vývoznú cenu v prípade predaja jumbo kotúčov určených na spracovanie na malé kotúče prepojeným stranám. V súlade s článkom 6 ods. 8 základného nariadenia Komisia čo najdôkladnejšie preskúmala presnosť informácií poskytnutých zainteresovanou stranou.

(33)

Okrem toho už od začiatočných fáz prešetrovania si skupina Hansol musela byť vedomá významu predaja uskutočneného prostredníctvom prepojených spracovateľov. Po prvé, navrhovateľ už v podnete pri predkladaní dumpingového rozpätia, upozornil na to, že väčšina predaja skupiny Hansol v Únii sa uskutočňuje prostredníctvom prepojených spracovateľov a že dumping v prípade tohto predaja bol podstatne vyšší ako dumping v prípade jej priameho predaja. Navrhovateľ vypočítal dve rozpätia (jedno pre priamy predaj a druhé pre predaj prostredníctvom prepojených spoločností), pre ktoré určil aj jednoduchý priemer, pretože nevedel presne zistiť, aký veľký bol priamy predaj skupiny Hansol neprepojeným stranám (percento uvedené v podnete zodpovedajúce podielu toto predaja na celkovom predaji skupiny Hansol v Únii bolo však veľmi blízke skutočnosti). Po druhé, už na prvom vypočutí dala Komisia skupine Hansol jasne najavo, že nemohla ignorovať väčšinu predaja skupiny Hansol, ktorý sa uskutočňoval prostredníctvom prepojených spracovateľov, a že by sa mal náležite zohľadniť pri výpočte dumpingu. Preto Komisia zahrnula do dotazníkov pre prepojených spracovateľov žiadosť o úplné údaje o ďalšom predaji malých kotúčov a o nákladoch na spracovanie jumbo kotúčov na malé kotúče. Po tretie, následné rokovania a to, že Komisia prostredníctvom e-mailu z 21. marca 2016 prijala žiadosť skupiny Hansol o upustenie od požiadavky vyplniť dotazník v prípade ostatných troch prepojených spracovateľov, malo za následok, že Komisia musela obmedziť svoju analýzu týkajúcu sa tohto predaja na predmetného prepojeného spracovateľa.

(34)

Napokon Komisia zverejnila všetky dôvody a číselné údaje slúžiace ako základ pre extrapoláciu v súvislosti s týmto predajom vo fáze uloženia predbežných opatrení, ako aj vo fáze konečného poskytnutia informácií. Práva predmetnej zainteresovanej strany boli teda v plnej miere rešpektované. Tvrdenia skupiny Hansol sa preto zamietajú.

(35)

Skupina Hansol takisto tvrdila, že ceny účtované jej prepojeným spracovateľom boli v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Preto argumentovala, že pokiaľ ide o jej predaj prostredníctvom prepojených spracovateľov, nebolo potrebné vytvoriť vývozné ceny s použitím predajných cien malých kotúčov pre neprepojených zákazníkov.

(36)

Komisia toto tvrdenie zamietla, pretože údaje v spise ho nepodporovali. Po prvé, najviac predávaný druh výrobku (ktorý predstavuje viac ako 30 % celkového predaja skupiny Hansol v Únii) sa predával prepojeným stranám za predajnú cenu, ktorá bola o 8 % až 15 % vyššia ako priemerná predajná cena pre neprepojených zákazníkov. Po druhé, pri zohľadnení všetkých druhov výrobku spolu prepojené spoločnosti zaplatili cenu, ktorá bola o 3 % až 6 % vyššia ako cena účtovaná neprepojeným zákazníkom. Preto tvrdenie, že predajné ceny skupiny Hansol pre prepojených spracovateľov boli v súlade s princípom nezávislého vzťahu, nebolo potvrdené údajmi v spise. Komisia okrem toho zistila, že dve overené prepojené strany v Únii boli značne stratové, pokiaľ ide o dotknutý výrobok. To potvrdzuje predchádzajúce zistenie, že nákupná cena, ktorú zaplatili prepojené spoločnosti skupiny Hansol v Únii, nie je trhovou cenou pre jumbo kotúče, berúc do úvahy náklady, ktoré musia znášať ako náklady na spracovanie a/alebo ako náklady PVA v závislosti od prepojenej spoločnosti. Na tomto základe sa Komisia domnieva, že bola preto oprávnená vytvoriť vývozné ceny pre jej predaj prostredníctvom prepojených strán.

(37)

Skupina Hansol takisto tvrdila, že určité úvahy pri ukončení antidumpingového a antisubvenčného konania, pokiaľ ide o lososa  (5), a antidumpingového konania týkajúceho sa určitých bezšvíkových rúr a rúrok  (6) by nasvedčovali tomu, že existuje prax Komisie používať ceny zaplatené prepojenými stranami za podobných okolností, aké sú v tomto konaní. Pokiaľ ide o toto konanie, Komisia poukazuje na to, že ako je vysvetlené v odôvodnení 36, zistilo sa, že prepojený predaj sa neuskutočňoval za nezávislé trhové ceny, ale za skreslené transferové ceny, a preto sa považovali za nespoľahlivé na stanovenie vývoznej ceny. Tieto okolnosti sú odlišné od okolností konaní, ktoré uvádza skupina Hansol, keďže v týchto veciach sa zistilo, že predaj prepojeným stranám sa uskutočňoval za ceny, ktoré boli plne v súlade s cenami účtovanými nezávislým zákazníkom. Okrem toho Komisia v týchto konaniach takisto zistila, že prepojené strany vykonávali činnosť s primeraným ziskom, čo nie je prípad tohto konania (pozri odôvodnenie 36). Táto pripomienka sa preto zamietla.

(38)

Skupina Hansol zároveň poznamenala, že použitím predaja malých kotúčov Komisia takisto začlenila určitý predaj malých kotúčov, ktoré neboli vyrobené (t. j. spracované) predmetným prepojeným spracovateľom, ale boli nakúpené z prepojených a neprepojených zdrojov.

(39)

Komisia nemala k dispozícii informácie o nákupných cenách alebo totožnosti dodávateľov, pokiaľ ide nákupy malých kotúčov týmto prepojeným spracovateľom. Je však možné overiť, že takýto predaj nakúpených malých kotúčov predstavoval 10 % – 15 % (hmotnosti) celkového predaja malých kotúčov nezávislým zákazníkom. Keďže 85 % – 90 % predaných malých kotúčov bolo spracovaných predmetným spracovateľom z jumbo kotúčov, Komisia sa domnieva, že jej prístup je primeraný. Okrem toho bol výpočet dumpingu založený na predajných cenách malých kotúčov. Skupina Hansol však neposkytla nijaké dôkazy o tom, že by sa predajná cena malých kotúčov z vlastnej výroby odlišovala od predajnej ceny tých, ktoré boli nakúpené. Preto neexistuje žiadny dôkaz o tom, že malý podiel nakúpených malých kotúčov mal vplyv na výpočet dumpingu. Komisia preto zamietla toto tvrdenie.

(40)

Po predbežnom a po konečnom poskytnutí informácií skupina Hansol kritizovala zahrnutie jumbo kotúčov odoberaných z Únie do výpočtu dumpingu v prípade malých kotúčov. Ako je vysvetlené v odôvodnení 43 predbežného nariadenia, keďže pri predaji malých kotúčov nemožno vysledovať jumbo kotúče použité na ich výrobu, nemôžu byť malé kotúče vyrobené z jumbo kotúčov s iným pôvodom ako od skupiny Hansol vylúčené z vytvárania vývoznej ceny jumbo kotúčov spracovaných na malé kotúče a predaných ako malé kotúče. Tento problém vznikol len preto, že skupina Hansol nemá zavedený systém vysledovateľnosti, ako majú iní spracovatelia v Únii. V každom prípade, ako sa uvádza aj v odôvodneniach 28 a 29, Komisia obmedzila rozsah potenciálneho objemu jumbo kotúčov z iných zdrojov ako od skupiny Hansol pri vytváraní tejto vývoznej ceny tým, že pri výpočte vzala do úvahy len takýto predaj predmetnému prepojenému spracovateľovi. Ten prevažne vyrábal a ďalej predával malé kotúče získané z jumbo kotúčov, ktoré vyrábala a zaobstarávala skupina Hansol počas obdobia prešetrovania. Zahrnutie týchto kotúčov by mohlo mať len malý vplyv na výpočet dumpingu, ak vôbec, vzhľadom na relatívne malý podiel jumbo kotúčov z iných zdrojov ako od skupiny Hansol. V každom prípade výpočet dumpingu vychádzal z predajnej ceny malých kotúčov, ktorá bola pravdepodobne rovnaká bez ohľadu na pôvod jumbo kotúčov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(41)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hansol tvrdila, že pre určité transakcie boli náklady na dopravu odpočítané dvakrát pri výpočte vytvorenej vývoznej ceny a že toto dvojité odpočítanie sa uplatnilo aj na vytvorenú cenu CIF, ktorá bola použitá ako menovateľ. Toto tvrdenie bolo náležite overené a zistilo sa, že v prípade predaja malých kotúčov prepojeného spracovateľa, ktoré boli kúpené od skupiny Hansol prostredníctvom prepojeného obchodníka, boli niektoré odpočítateľné položky skutočne odpočítané dvakrát. Táto chyba bola preto opravená, pokiaľ ide o vytváranie vývoznej ceny aj ceny CIF.

(42)

Skupina Hansol takisto v súvislosti s výpočtom vytvorenej vývoznej ceny tvrdila, že pokiaľ ide o odpočítanie odpočítateľných položiek od predajnej ceny malých kotúčov pre neprepojených zákazníkov, nebola dostatočne zohľadnená prítomnosť určitých objemov základného materiálu iného ako kórejského pôvodu, čo znamenalo celkové značné zvýšenie odpočítateľných položiek. Po overení tohto tvrdenia sa zistilo, že skutočne nebolo opodstatnené uplatňovať odpočítateľné položky pri výpočte kórejskej vývoznej ceny zo závodu pre časť malých kotúčov vyrobených z jumbo kotúčov z európskych zdrojov. Táto chyba bola pri reprezentatívnom objeme predaja malých kotúčov opravená tak, že sa odpočítali odpočítateľné položky len do výšky CIF. V skutočnosti sa na základe informácií v spise zistilo, že európsky výrobca predával jumbo kotúče prepojenému spracovateľovi skupiny Hansol podľa dodacích podmienok CIP. Vypočítaná hodnota CIF sa považovala, pokiaľ ide o tento predaj, za porovnateľnú s cenou zo závodu časti predaja s pôvodom v Kórei.

(43)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií skupina Hansol spochybnila to, že revidované jednotkové odpočítateľné položky boli vypočítané ako vážený priemer všetkých druhov výrobku, a navrhla, aby sa pre jeden druh výrobku vychádzalo z osobitných odpočítateľných položiek, ktoré vznikli v rámci vnútroskupinového predaja len tohto druhu výrobku. Komisia sa domnievala, že objem predaja prepojeným spracovateľom tohto konkrétneho druhu výrobku, ktorý by mohol byť použitý na tento výpočet, počas obdobia prešetrovania, nebol dostatočne reprezentatívny na to, aby tvoril spoľahlivý základ pre stanovenie odpočítateľných položky na výpočet kórejskej vývoznej ceny zo závodu daného druhu výrobku. V skutočnosti bola väčšia časť objemu tohto druhu výrobku zakúpená prostredníctvom ďalšieho prepojeného nákupného kanála, ktorý nebol použitý na tento výpočet. Okrem toho skupina Hansol nemohla preukázať, že metóda Komisie na výpočet a uplatnenie priemeru nebola správna. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(44)

Pokiaľ ide o náklady PVA vypočítané a uplatnené v prípade predaja prostredníctvom jedného prepojeného obchodníka v Únii, skupina Hansol spochybnila po predbežnom a znova po konečnom poskytnutí informácií sumu, ktorú Komisia pridala ako výdavok v tabuľke ziskov a strát prepojeného obchodníka s ohľadom na správne výdavky. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že predmetný prepojený obchodník dostal od spoločnosti Hansol Korea a iných prepojených spracovateľov finančný príspevok na správne výdavky. Tieto poplatky boli zahrnuté v tabuľke ziskov a strát prepojeného obchodníka ako výnosy a boli schválené Komisiou. Za týchto okolností Komisia považovala za vhodné zohľadniť aj 100 % súvisiacich výdavkov, t. j. mzdové náklady pre predmetných manažérov. Tieto náklady boli zistené počas overovania na mieste v Kórei a boli prepočítané na euro použitím priemerného výmenného kurzu počas obdobia prešetrovania, ktorý poskytla Komisia, a zavedené do tabuľky ziskov a strát prepojeného obchodníka ako výdavok. Takto bolo zaobchádzanie s poplatkami za správu (príjem) v rovnováhe so zaobchádzaním so mzdou manažérov (výdavky).

(45)

Skupina Hansol tvrdila, že prepojený obchodník mal obrat len za časť obdobia prešetrovania a že žiadny z manažérov nebol zapojený do predaja dotknutého výrobku. Preto bol použitý údaj o nákladoch PVA nadhodnotený. Prístup Komisie pozostával zo stanovenia sadzby nákladov PVA (vrátane predmetných výdavkov) prepojeného obchodníka vo vzťahu k celkovému obratu tohto obchodníka. Tento obrat sa vzťahuje v celom rozsahu na dotknutý výrobok. Aj keď náklady PVA nakoniec vzaté do úvahy mohli byť čiastočne vynaložené pred vytvorením obratu, nemôžu sa oddeliť od tohto obratu, pretože náklady vznikli v záujme dosiahnutia tohto obratu. Komisia sa preto domnievala, že zvolený prístup bol správny. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(46)

Po predbežnom a konečnom poskytnutí informácií skupina Hansol tvrdila, že Komisia mala prekvalifikovať predaj jedného druhu výrobku prostredníctvom prepojeného spracovateľa, keďže konečnému zákazníkovi bol fakturovaný odlišný druh výrobku než výrobok, ktorý skutočne dostal. V súvislosti s touto otázkou Komisia počas overovania na mieste zistila, že prepojený spracovateľ kúpil od skupiny Hansol určité množstvo jumbo kotúčov obsahujúce vyvolávaciu látku bisfenol S, ale tento výrobok bol následne ďalej predaný neprepojenému zákazníkovi ako výrobok obsahujúci vyvolávaciu látku bisfenol A. Toto tvrdenie bolo riadne overené a Komisia vyjadrila tieto pripomienky. Po prvé, tieto dva výrobky sú zreteľne odlišné druhy výrobkov, ktoré majú rôzne výrobné náklady a sú predávané na kórejskom domácom trhu za rozdielne ceny. Po druhé, to, že prepojený spracovateľ vo svojej fakturácii predával výrobok ako odlišný druh výrobku na trhu Únie, nepredstavuje sama osebe platný dôvod na nezohľadnenie špecifikácií konkrétneho výrobku na účely porovnania cien. Strana neposkytla žiadne dôkazy, že nesprávny opis výrobku vo fáze ďalšieho predaja ovplyvnil aj jeho predajnú cenu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(47)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(48)

Po pripomienkach skupiny Hansol po predbežnom poskytnutí informácií bola žiadosť o opravu týkajúca sa metódy výpočtu a uplatňovania nákladov na spracovanie prijatá. Táto oprava viedla aj k zisteniu podobnej metodologickej chyby, pokiaľ ide o odpočítanie určitých odpočítateľných dopravných nákladov, ktorá bola takisto opravená. Okrem toho bola na základe pripomienky skupiny Hansol opravená administratívna chyba vo výpočte. Napokon, skupina Hansol takisto tvrdila, že sa mali uznať viaceré odpočítateľné položky (súvisiace s úverovými nákladmi a vrátením cla) a že metodika na výpočet prepravných nákladov v dotknutej krajine by sa mala upraviť v súlade s metódou prideľovania, ktorú poskytla skupina Hansol. Komisia akceptovala aj tieto tvrdenia a zodpovedajúcim spôsobom upravila výpočet normálnej hodnoty a/alebo vývoznej ceny.

(49)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 46 predbežného nariadenia, predbežné dumpingové rozpätie stanovené pre skupinu Hansol sa vypočítalo ako vážený priemer dumpingových rozpätí stanovených pre predaj jumbo kotúčov (rozpätie vo výške 0,5 % – 5 % s váhou 15 % – 25 %) a pre predaj malých kotúčov (rozpätie vo výške 10 % – 15 % s váhou 75 % – 85 %). Toto váženie bolo založené na objeme predaja skupiny Hansol v Únii prepojeným a neprepojeným zákazníkom počas obdobia prešetrovania.

(50)

Po predbežnom a konečnom poskytnutí informácií skupina Hansol tvrdila, že neexistoval právny základ na takéto váženie a že toto váženie bolo založené na nepodložených predpokladoch. Toto tvrdenie bolo zamietnuté, keďže váženie bolo založené na dovezených objemoch dotknutého výrobku počas obdobia prešetrovania, ako ich vykázala skupina Hansol. Komisia sa domnieva, že je vhodné, aby sa váha dumpingového rozpätia stanovená pre predaj prepojeným stranám (pre následný ďalší predaj ako malé kotúče neprepojeným zákazníkom) upravila na skutočnú váhu, ktorá existovala na úrovni hranice Únie počas obdobia prešetrovania.

(51)

Skupina Hansol takisto spochybnila to, že Komisia vytvorila cenu CIF použitú ako menovateľ pre tento predaj, ktorý bol spracovaný prepojenými stranami v Únii na malé kotúče pred tým, ako sa predali neprepojeným používateľom. Navrhla, aby Komisia použila priemernú transferovú cenu CIF vykázanú pre jumbo kotúče alebo priemernú hodnotu CIF na tonu vypočítanú na základe priameho predaja skupiny Hansol neprepojeným zákazníkom pre tento predaj. Ak by Komisia nepoužila žiadnu z uvedených metód, skupina Hansol jej ako alternatívne riešenie navrhla, aby uplatnila antidumpingové clo vo forme konkrétnej sumy za tonu namiesto valorického cla. Táto zainteresovaná strana argumentovala, že clo vyjadrené vo forme konkrétnej sumy za tonu by dostatočne vyriešilo jej obavy, že vybrané valorické antidumpingové clo by údajne presiahlo výšku zisteného dumpingu.

(52)

Pokiaľ ide o toto posledné tvrdenie, je osobitne skúmané a prijaté v odôvodneniach 127 a 128. Preto nie je potrebné, aby Komisia zaujala stanovisko k dvom možnostiam pre alternatívne hodnoty CIF, ktoré navrhla skupina Hansol, pretože sa stali bezpredmetnými.

(53)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hansol spochybnila odpočítanie úverových nákladov pri výpočte vytvorenej hodnoty CIF. Toto tvrdenie bolo možné akceptovať. Okrem toho cena CIF použitá ako menovateľ bola ovplyvnená zmenami opísanými v odôvodneniach 41 a 42.

(54)

Vzhľadom na zmeny v stanovení vývoznej ceny, normálnej hodnoty a ceny CIF uvedené v odôvodneniach 41, 42, 48 a 53 a po potvrdení ostatných zistení v odôvodneniach 25 až 47 predbežného nariadenia bol konečný vážený priemer dumpingového rozpätia skupiny Hansol vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, na úrovni 10,3 %. Ako sa uvádza v odôvodneniach 49 a 50 predbežného nariadenia, zostatkové dumpingové rozpätie bolo stanovené na tej istej úrovni.

(55)

Skupina Hansol tvrdila, že situácia výrobného odvetvia Únie sa nezhoršila, pretože niekoľko ukazovateľov sa vyvíjalo pozitívne alebo zostalo na rovnakej úrovni. Toto tvrdenie už bolo zamietnuté v odôvodneniach 95 až 96 predbežného nariadenia a týmto sa s konečnou platnosťou zamieta.

(56)

Na to, aby sa dospelo k záveru, že dochádza k značnej ujme, nie je potrebné, aby z analýzy ujmy vyplývalo, že každý jeden ukazovateľ poukazuje na situáciu spôsobujúcu ujmu. V skutočnosti v súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia jeden alebo viaceré z relevantných faktorov ujmy nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom. V tomto prípade sa zistilo, že ujma je značná. Svedčí o tom predovšetkým úroveň ziskovosti, ukazovatele súvisiace s cenou a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu. Všetci výrobcovia zaradení do vzorky zaznamenali silné lineárne zníženie ziskov a peňažných tokov, ktoré sa časovo zhodovalo s prudkým nárastom dovozu z Kórejskej republiky. Okrem toho objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie zostal relatívne stabilný, ale keďže sa tak dialo v kontexte významného nárastu spotreby v Únii (+ 15 %), podiel výrobcov z Únie na trhu bol v skutočnosti klesajúci. Aj keď niektoré faktory ujmy, ako sú využitie kapacity, zamestnanosť, náklady práce a investície, nemohli byť rozhodujúcim vodidlom, pokiaľ ide o situáciu spôsobujúcu ujmu výrobcom z Únie, nemohli spochybniť ani vylúčiť zistenie značnej ujmy.

(57)

Konkrétne tvrdenia skupiny Hansol o určitých ukazovateľoch ujmy sú podrobne analyzované v ostatných častiach tohto oddielu.

(58)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii, závery uvedené v odôvodneniach 51 a 52 predbežného nariadenia sa potvrdili.

(59)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, závery uvedené v odôvodneniach 53 až 55 predbežného nariadenia sa potvrdili.

(60)

Objem dovozu z dotknutej krajiny počas obdobia prešetrovania bol výrazne nad zanedbateľnými úrovňami (7).

(61)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa objemu a podielu dovozu z dotknutej krajiny na trhu, závery uvedené v odôvodneniach 56 až 58 predbežného nariadenia sa potvrdili.

(62)

Skupina Hansol považovala predbežne stanovené rozpätie podhodnotenia vo výške 8,1 % za nevýznamné vzhľadom na nízky objem dovozu (13,6 % spotreby v Únii). Tvrdila, že porota WTO sa vo svojej správe o čipoch DRAM  (8) domnieva, že „významný“ znamená dôležitý, veľký, závažný, viac než len symbolický/okrajový pohyb. Takisto cituje dve veci (Koncentrovaný uhličitan sodný  (9) a Niektoré laserové optické snímacie systémy  (10)), v ktorých Komisia usúdila, že rozpätie podhodnotenia bolo obmedzené.

(63)

Komisia zamietla tvrdenia skupiny Hansol z týchto dôvodov. Po prvé, aj keď Komisia považovala vo veci Koncentrovaný uhličitan sodný rozpätie podhodnotenia vo výške 6 % za nevýznamné, treba poznamenať, že podiel dovozu na trhu v danom prípade bol oveľa nižší (3,2 % do roku 1983; 1,4 % v nasledujúcich rokoch) ako v tomto prípade. Po druhé, rozhodnutie vo veci Niektoré laserové optické snímacie systémy sa týkalo najmä nehomogénnych výrobkov s veľmi rôznorodými prvkami a technickými rozdielmi podliehajúcimi rýchlemu technologickému vývoju, čo v prípade výrobkov ĽTP neplatí. V neposlednom rade Komisia usúdila, že rozpätie podhodnotenia pre ĽTP vo výške 8,1 % bolo v skutočnosti významné, keďže úroveň dumpingového dovozu bola veľká a keďže počas posudzovaného obdobia výrazne vzrástla. Ako sa uvádza v odôvodnení 67, konečné rozpätie podhodnotenia bolo stanovené na úrovni ešte vyššej ako predbežné rozpätie, čo takisto vyvracia tvrdenie, že rozpätie by sa malo považovať za obmedzené.

(64)

Tvrdenie skupiny Hansol, podľa ktorého bol výpočet podhodnotenia nezákonný, boli zamietnuté z podobných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v oddiele 6.1.

(65)

S cieľom použiť rovnakú metodiku výpočtu dumpingu sa Komisia v konečnej fáze rozhodla, že na výpočet cenového podhodnotenia uplatní to isté váženie ako v oddiele 2.4.1 tohto nariadenia. Rozpätie podhodnotenia stanovené pre skupinu Hansol sa vypočítalo ako vážený priemer rozpätí stanovených pre predaj jumbo kotúčov (rozpätie vo výške – 5 % – 0 % s váhou 15 % – 25 %) a pre predaj malých kotúčov (rozpätie vo výške 10 % – 20 % s váhou 75 % – 85 %). Tento prístup a opravy vysvetlené v oddiele 2 mali za následok revíziu predbežne stanoveného rozpätia podhodnotenia.

(66)

Skupina Hansol po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že Komisia nevyvodila dôsledky zo zisteného záporného rozpätia podhodnotenia pre jednu časť predaja, a tým porušila článok 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia. Toto tvrdenie však bolo zamietnuté, keďže Komisia v súlade so svojou obvyklou praxou vyvodila svoje závery na základe celkového rozpätia podhodnotenia.

(67)

Konečné rozpätie podhodnotenia predstavuje 9,4 %.

(68)

Keďže neboli nepredložené ďalšie pripomienky k cene dovozu z dotknutej krajiny, závery uvedené v odôvodneniach 59 až 64 predbežného nariadenia s výnimkou rozpätia podhodnotenia, ako bolo vysvetlené v predchádzajúcich odôvodneniach, sa potvrdili.

(69)

Skupina Hansol tvrdila, že situácia výrobného odvetvia Únie sa nezhoršila, pretože s výnimkou jednej spoločnosti boli výsledky výroby pôsobivé a niektorí výrobcovia z Únie zvýšili svoju výrobnú kapacitu a využitie kapacity. Rovnako tvrdila, že využitie kapacity bolo takmer úplné.

(70)

Pokiaľ však ide o výrobu, v odôvodnení 70 predbežného nariadenia sa uvádza, že objem výroby výrobného odvetvia Únie celkovo klesol o jedno percento. Tento nepriaznivý trend je v súlade so zistením, že výrobné odvetvie sa vzhľadom na vysoké fixné náklady nachádzalo v situácii spôsobujúcej ujmu. Toto celkové zistenie nemôže zvrátiť situácia niektorých jednotlivých výrobcov. Výrazné zvýšenie objemu výroby jedného výrobcu nezaradeného do vzorky bolo v každom prípade len matematickým výsledkom obnovenia prevádzky, ktorá bola dočasne pozastavená, ako je vysvetlené v odôvodnení 71 predbežného nariadenia. Okrem toho jeden výrobca postupne ukončoval výrobu ĽTP. Došlo k tomu v kontexte zvyšujúcej sa spotreby v Únii počas posudzovaného obdobia (+ 15 %). V predchádzajúcich veciach, napríklad vo veci Určité sviečky  (11), Komisia zistila ujmu aj pri zvýšení výroby (čo nie je prípad ĽTP), ak bolo toto zvýšenie nižšie ako rast spotreby v Únii.

(71)

Pokiaľ ide o výrobnú kapacitu, nie je pravda, ako táto strana tvrdila, že všetci výrobcovia z Únie s výnimkou jednej spoločnosti zvýšili svoju výrobnú kapacitu. Výrobca z Únie uvedený v odôvodnení 71 predbežného nariadenia nezvýšil svoju výrobnú kapacitu ako takú. Len obnovil prevádzku výrobného zariadenia, ktoré v roku 2012 nemohlo byť využívané, a preto v uvedenom roku nebolo zaradené do existujúcich kapacít. Okrem toho sa v odôvodnení 70 predbežného nariadenia zdôrazňujú ťažkosti jednej spoločnosti zaradenej do vzorky, pokiaľ ide o výrobu.

(72)

Pokiaľ ide o celkové využitie kapacity, z tabuľky 4 predbežného nariadenia nevyplýva nárast, ale pokles využitia kapacity v rámci výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia. Podstatné zvýšenie využitia kapacity jedného výrobcu bolo výsledkom obnovení prevádzky po jej dočasnom pozastavení, ako sa uvádza v odôvodnení 71 predbežného nariadenia.

(73)

Okrem toho, aj keď sa využitie kapacity na 92 % skutočne môže zdať vysoké, rozdiel 8 % medzi kapacitou a skutočným využitím, najmä vo výrobnom odvetví s vysokými fixnými nákladmi, sa nepovažuje za významný. Výrobcovia ĽTP musia udržiavať stály objem objednávok, predaja a výroby, aby ich výrobné linky nezostali nevyužité. Výrobca papiera by skôr predával výrobok za nižšiu cenu, než aby znížil výrobu, pretože nevyužité stroje by pre neho pravdepodobne znamenali ešte väčšiu ujmu. Vzhľadom na vysokú kapitálovú náročnosť papierenského priemyslu a často obmedzené možnosti stanovovania cien pri predaji sú vysoké miery využitia kapacity nutnou podmienkou ziskovosti. Preto aj malé zmeny v mierach využitia môžu podnik posilniť alebo poškodiť. Rozdiel 8 % predstavuje objem výroby 32 240 ton ĽTP, čo je viac než objem dovozu skupiny Hansol v roku 2015. Výrobcovia z Únie navyše majú viacúčelové vybavenie so schopnosťou „prepnúť výrobu“ a môžu ľahko ponúknuť väčšiu kapacitu, ako je zdôraznené v odôvodnení 125 predbežného nariadenia. Schopnosť „prepnúť výrobu“ však nemožno využiť na trhu, kde existujú dumpingové praktiky.

(74)

Preto sa uvedené tvrdenia zamietli, a keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodneniach 69 až 72 predbežného nariadenia sa potvrdili.

(75)

Skupina Hansol tvrdila, že situácia výrobného odvetvia Únie sa nezhoršila, pretože výrobcovia z Únie i) zvýšili svoj predaj v Únii a ii) rozhodli sa znížiť predaj dotknutého výrobku na trhu Únie, aby sústredili svoje úsilie na trhy tretích krajín.

(76)

Uvedené tvrdenia boli zamietnuté, pretože aj keď sa objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie vo všeobecnosti počas posudzovaného obdobia zvýšil o 1 %, výrobcovia z Únie nemohli naplno využiť výhody zo zvýšenia spotreby v Únii (+ 15 %). To sa premietlo do podstatnej straty podielov na trhu. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa zníženia predaja na trhu Únie, je v rozpore s prvou časťou tvrdenia.

(77)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodneniach 73 až 75 predbežného nariadenia sa potvrdili.

(78)

Skupina Hansol tvrdila, že situácia výrobného odvetvia Únie sa nezhoršila, pretože súhrnné údaje uvedené v tabuľke 6 predbežného nariadenia ukazujú dobrý vývoj zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie. Táto strana uviedla aj to, že zvýšenie nákladov práce nemožno vysvetliť infláciou, pretože k žiadnej nedošlo.

(79)

Pokiaľ ide o zamestnanosť, Komisia nezistila, že sa vo výrobnom odvetví Únie vyvíja dobre. Ako bolo zdôraznené v predbežnom nariadení, naopak zistila, že úroveň zamestnanosti klesla o 1 %. Podľa spisu, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, sa úroveň zamestnanosti výrazne zvýšila v prípade dvoch výrobcov z Únie. Avšak vzhľadom na veľkosť týchto výrobcov to v absolútnom vyjadrení znamená niekoľko pracovných miest a pre výrobné odvetvie Únie ako celok to predstavuje celkové zníženie. V každom prípade keďže v tomto konkrétnom odvetví je úroveň zamestnanosti úzko spätá s výrobou, zamestnanosť sa nepovažuje za ukazovateľ poskytujúci rozhodujúce vodidlo, pokiaľ ide o situáciu spôsobujúcu ujmu výrobcom z Únie.

(80)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hansol tvrdila, že pracovníci dvoch výrobcov z Únie by sa z dôvodu ich osobitnej situácie mali z tabuľky 6 predbežného nariadenia vyňať. Toto tvrdenie bolo zamietnuté, pretože nebolo predložené žiadne odôvodnenie, ktoré by Komisii umožnilo odchýliť sa od jej obvyklej praxe, pokiaľ ide o analýzu makroekonomických ukazovateľov ujmy.

(81)

Pokiaľ ide o náklady práce, odôvodnenie 86 predbežného nariadenia sa musí vykladať v tom zmysle, že zvýšenie nákladov práce sa nezdá príliš vysoké vzhľadom na ročné miery inflácie.

(82)

Preto sa uvedené tvrdenia zamietli, a keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodneniach 77 až 79 a 85 až 86 predbežného nariadenia sa potvrdili.

(83)

Skupina Hansol tvrdila, že ceny výrobcov z Únie v Únii by sa mali ďalej prešetriť. Táto strana na základe tvrdení, že niektorí výrobcovia z Únie zvýšili svoje predajné ceny, spochybnila to, že ceny výrobcov z Únie sa počas obdobia prešetrovania nezvyšovali. Skupina Hansol takisto uviedla, že zníženie predajných cien, ku ktorému došlo medzi rokmi 2013 a 2014, bolo spôsobené tým, že jeden výrobca z Únie zaplavil trh Únie tovarom, ktorý nemohol predať v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“).

(84)

Uvedené tvrdenia sa zamietli. Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, to, že niektorí výrobcovia ohlásili sériu zvýšení cien, neznamená, že sa všetky zvýšenia uskutočnili. Tvrdenie tejto strany je založené na zvýšení cien predaja výrobného odvetvia Únie jeho prepojeným spoločnostiam, čo predstavuje len malú časť spotreby v Únii. Ako sa vyplýva z tabuľky 7 predbežného nariadenia, ktorá je založená na overených údajoch, v Únii nedošlo k celkovému zvýšeniu cien. V neposlednom rade sa pokles predajných cien medzi rokmi 2013 a 2014 podľa tabuľky 3 predbežného nariadenia časovo zhoduje s najväčším poklesom dovozných cien z Kórejskej republiky.

(85)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, v tabuľke 5 predbežného nariadenia (objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie) nič nenasvedčuje údajnému zaplaveniu trhu. Medzi rokmi 2013 a 2014 klesol daný index zo 101 na 97.

(86)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodneniach 82 až 84 predbežného nariadenia sa potvrdili.

(87)

Skupina Hansol tvrdila, že situácia výrobného odvetvia Únie sa nezhoršila, pretože stav zásob sa znížil tak v absolútnom, ako aj v relatívnom vyjadrení, a výrobné odvetvie Únie teda nemalo žiadne ťažkosti pri predaji výroby.

(88)

Tieto tvrdenia boli zamietnuté, pretože ako sa uvádza v odôvodnení 88 predbežného nariadenia, vo všeobecnosti sa podobný výrobok vyrába na základe konkrétnych objednávok používateľov. Zásoby sa preto nepovažujú za významný ukazovateľ ujmy v tomto type výrobného odvetvia, pretože sa riadia výrobou a počas posudzovaného obdobia sústavne neboli väčšie ako jednomesačná výroba.

(89)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodneniach 87 až 88 predbežného nariadenia sa potvrdili.

(90)

Skupina Hansol tvrdila, že situácia výrobného odvetvia Únie sa nezhoršila, pretože jeho investície sa počas obdobia prešetrovania viac než zdvojnásobili. Podľa jej názoru tabuľka 10 predbežného nariadenia a dostupné dôkazy nepodporujú tvrdenie uvedené v odôvodnení 93 predbežného nariadenia, že výrobcovia zaradení do vzorky si udržiavali úroveň investícií len na úrovni súm absolútne nevyhnutných na zabezpečenie prevádzky. Takisto tvrdila, že dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky uskutočnili v roku 2014 významné investície.

(91)

Uvedené tvrdenia sa však zamietli, pretože napriek tomu, že investície sa zdvojnásobili, absolútna výška investícií zostala obmedzená najmä vzhľadom na to, že napríklad hodnota novej výrobnej linky ĽTP sa odhaduje na 120 mil. EUR. Ako bolo uvedené v odôvodnení 119 predbežného nariadenia, výrobné odvetvie Únie odložilo počas posudzovaného obdobia niektoré investície z dôvodu klesajúcich ziskov.

(92)

Skupina Hansol takisto požiadala o opätovné posúdenie ziskovosti výrobného odvetvia Únie, pretože problémy jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky údajne vyplývajú z faktorov, ktoré nesúvisia s dumpingovým dovozom, ale najmä z obrovských nákladov spojených s uzatvorením dvoch závodov, a okrem toho vznikli v dôsledku opatrení inej spoločnosti týkajúcich sa úhrady budúcich platieb antidumpingových ciel v USA. Ďalej tvrdila, že treba odstrániť akékoľvek skreslenia vychádzajúce z trhových stratégií, ktoré uplatňovali ostatné dve spoločnosti zaradené do vzorky na rôznych geografických trhoch, a uviedla, že tie isté dve spoločnosti celkovo vytvorili počas obdobia prešetrovania značný zisk.

(93)

Komisia usúdila, že netreba vykonať opätovné posúdenie ziskovosti výrobného odvetvia Únie, pretože všetky uvedené údajné mimoriadne náklady už boli oddelené a vylúčené zo stanovenia ziskovosti predloženého v predbežnej fáze. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 90 predbežného nariadenia, Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii vyjadrila ako percentuálny podiel z obratu tohto predaja, t. j. ziskovosť na trhoch mimo Únie bola z tohto stanovenia vylúčená. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(94)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodneniach 89 až 91 a v prípade investícií v odôvodnení 93 predbežného nariadenia sa potvrdili.

(95)

Keďže neboli predložené nijaké pripomienky týkajúce sa rozsahu dumpingového rozpätia, rastu, peňažného toku, návratnosti investícií a schopnosti získavať kapitál, závery uvedené v odôvodneniach 76, 80, 81, 92, v prípade návratnosti investícií 93 a v odôvodnení 94 predbežného nariadenia sa potvrdili.

(96)

Na základe analýzy pripomienok zhrnutých v odôvodneniach 55 až 95 sa potvrdili závery uvedené v odôvodneniach 95 až 98 predbežného nariadenia.

(97)

Skupina Hansol tvrdila, že ujma sa nemôže prisudzovať dumpingovému dovozu z dotknutej krajiny, ale vplyvu antidumpingových opatrení USA na jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky, vplyvu výrobných nákladov spolu s výmennými kurzami a vplyvu ceny ĽTP bez obsahu fenolu. Väčšina tvrdení bola opakovaním tých, ktoré už boli predložené v predbežnej fáze. Všetky sú analyzované v odôvodneniach 98 až 101.

(98)

Pokiaľ ide o antidumpingové opatrenie USA, Komisia poznamenala, že v odôvodnení 109 predbežného nariadenia sa uznalo, že existuje určitý vplyv na predmetného výrobcu z Únie. Aj keby sa tento vplyv neobmedzoval len na túto spoločnosť, celkový vplyv počas obdobia prešetrovania na výrobné odvetvie Únie ako celok bol takmer nulový, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 110 predbežného nariadenia. V odôvodnení 110 predbežného nariadenia sa skonštatovalo, že USA uložili vysoké clá iba na jedného výrobcu z Únie, ale tieto clá boli v roku 2015 zrušené a tento výrobca z Únie zaradený do vzorky dokázal dosiahnuť čiastočnú kompenzáciu zvýšením vývozu na iné trhy. Či predmetný výrobca z Únie zaradený do vzorky dokázal v plnej miere kompenzovať stratu predaja v USA a obnoviť objem predaja, nie je relevantné, pretože tieto okolnosti by nemali žiadny vplyv na väčšinu údajov týkajúcich sa tohto výrobcu z Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 109 predbežného nariadenia. V rozpore s tým, čo naznačuje skupina Hansol, nedošlo v čase, keď v USA platili vysoké clá, k zaplaveniu trhu ĽTP s pôvodom v Únii (toto tvrdenie je podrobnejšie vyvrátené v odôvodnení 85) alebo v roku 2015 k zvýšeniu predajných cien (ako vyplýva z tabuliek 3 a 7 predbežného nariadenia). Na základe týchto skutočností a zistení z predbežnej fázy sa dospelo k záveru, že analyzované antidumpingové opatrenia USA neviedli k zníženiu cien a ziskovosti na trhu Únie.

(99)

Pokiaľ ide o výrobné náklady, táto strana sa najprv zamerala len na obdobie rokov 2014 – 2015. Po konečnom poskytnutí informácií rozšírila svoje tvrdenie na celé obdobie prešetrovania a tvrdila, že výrobné odvetvie Únie bolo zasiahnuté najmä zvýšením cien surovín spolu s klesajúcim výmenným kurzom eura. Zistilo sa však, že strata ziskovosti počas posudzovaného obdobia bola spôsobená rozdielnym vývojom nákladov (+ 3 %) a cien (– 11 %), pričom pokles cien bol vyšší než nárast nákladov. Na základe týchto skutočností a zistení z predbežnej fázy sa dospelo k záveru, že nárast nákladov nenarušil príčinnú súvislosť medzi značnou ujmou a dumpingovým dovozom z Kórejskej republiky.

(100)

Pokiaľ ide o vplyv ceny ĽTP bez obsahu fenolu, údajné vyššie nákupné ceny niektorých spoločností prepojených s vyvážajúcim výrobcom neodporujú celkovému záveru v odôvodnení 113 predbežného nariadenia, že „počas posudzovaného obdobia jednotkové predajné ceny ĽTP bez fenolu poklesli menej než jednotkové predajné ceny ĽTP s obsahom fenolu“. Uvedené spoločnosti predstavujú malý podiel spotreby v Únii. Na základe týchto skutočností a zistení z predbežnej fázy sa dospelo k záveru, že stlačenie cien výrobného odvetvia Únie nemožno pripísať údajnému zníženiu cien ĽTP bez obsahu fenolu.

(101)

Skupina Hansol tvrdila, že aj keby žiadny z uvedených faktorov sám osebe nemal rozhodujúci vplyv, Komisia by mala podrobnejšie prešetriť skutočné príčiny údajnej ujmy vrátane ich celkového účinku. Toto tvrdenie sa však zamietlo, pretože Komisia už vykonala takéto kombinované posúdenie v odôvodnení 121 predbežného nariadenia a po uložení predbežných opatrení nebol predložený žiadny nový prvok.

(102)

Na základe uvedených skutočností a keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodneniach 99 až 121 predbežného nariadenia sa potvrdili.

(103)

Navrhovateľ tvrdil, že vzhľadom na oznámenie skupiny Hansol, že do roku 2019 významne zvýši svoju kapacitu v odvetví termopapiera, hrozí výrobcom Únie ďalšia ujma. Vzhľadom na zistenia o značnej ujme Komisia nevykonala analýzu hrozby ujmy.

(104)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu výrobného odvetvia Únie, závery uvedené v odôvodneniach 123 až 128 predbežného nariadenia sa potvrdili.

(105)

Kórejská vláda zopakovala svoje tvrdenie uvedené v odôvodnení 132 predbežného nariadenia, nepredložila však žiadne ďalšie dôkazy. Toto tvrdenie bolo zamietnuté už v predbežnej fáze.

(106)

Kórejská vláda takisto tvrdila, že opatrenia nie sú v záujme Únie z dôvodu, že na vypočutí v septembri 2016 mnohí európski spracovatelia a dovozcovia vyjadrili svoje námietky (pozri odôvodnenie 5 predbežného nariadenia), že opatrenia negatívne zasiahnu spracovateľské dcérske spoločnosti skupiny Hansol, ktoré tvoria nadväzujúce odvetvie výrobného odvetvia ĽTP, a že výrobcovia z Únie sú veľké spoločnosti, zatiaľ čo spracovateľské dcérske spoločnosti skupiny Hansol sú väčšinou malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), ktoré nemajú veľkú moc ovplyvniť ceny.

(107)

Uvedené tvrdenia sa zamietli. Prešetrovaním sa nezistilo, že väčšina spracovateľov a dovozcov z Únie je proti opatreniam, ako sa podrobnejšie rozoberá v odôvodnení 109. Okrem toho nebolo možné dospieť k záveru o tom, do akej miery by opatrenia negatívne ovplyvnili dcérske spoločnosti skupiny Hansol v Únii, a to takisto s ohľadom na to, že skupina Hansol sama zdôraznila, že jedna z takýchto dcérskych spoločností mala negatívne výsledky v dôsledku zlého hospodárenia. Pokiaľ ide o veľkosť spracovateľských dcérskych spoločností skupiny Hansol, treba poznamenať, že v konečnom dôsledku patria do veľkej skupiny. Keďže skupina Hansol sama uznala neochotu koncových zákazníkov akceptovať zvýšenie cien, dospelo sa k záveru, že zákazníci majú vyjednávaciu silu pri rokovaniach o cenách.

(108)

Skupina Hansol tvrdila, že nadväzujúce odvetvia Únie sú takmer jednomyseľne proti uloženiu opatrení a že podľa spisov k dispozícii zainteresovaným stranám na nahliadnutie najmenej 36 neprepojených spracovateľov a koncových používateľov vyjadrilo svoj dôrazný nesúhlas s opatreniami. Po konečnom poskytnutí informácií táto strana tvrdila, že Komisia nevenovala dostatočnú pozornosť tomu, že väčšina spolupracujúceho spracovateľského a používateľského nadväzujúceho odvetvia z Únie bola proti uloženiu opatrení. Ďalej tvrdila, že to, že nie všetky nadväzujúce odvetvia Únie vyjadrili nesúhlas alebo že mnohé z nich po predbežnom poskytnutí informácií nezopakovali svoje stanovisko, neznižuje význam ich nesúhlasu.

(109)

Uvedené tvrdenia sa zamietli. V odôvodnení 129 predbežného nariadenia sa bilancuje obmedzená spolupráca niektorých strán. Mnohé nadväzujúce odvetvia Únie počas prešetrovania nevyjadrili svoje stanovisko a po predbežnom alebo konečnom poskytnutí informácií nepredložilo pripomienky žiadne nadväzujúce odvetvie. Toto nevyjadrenie sa nemôže vykladať ako nesúhlas s opatreniami, ale ako „neznáme stanovisko“. Ako sa uvádza v odôvodnení 130 predbežného nariadenia, z hľadiska objemu nákupu ĽTP majú spracovatelia, ktorí sa prihlásili a vyjadrili sa v prospech opatrení, väčšiu váhu ako tí, ktorí svoj názor nevyjadrili alebo boli proti opatreniam. Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií sa v prospech opatrení vyjadril ďalší spracovateľ. Takisto Konfederácia európskeho papierenského priemyslu, ktorá v konečnom dôsledku zastupuje mnohé nadväzujúce odvetvia, sa vyjadrila v prospech opatrení v počiatočnej aj konečnej fáze. Pokiaľ ide o spisy k dispozícii zainteresovaným stranám na nahliadnutie, vyplýva z nich, že približne jedna tretina neprepojených spracovateľov a koncových používateľov zohľadnených v odôvodnení vyššie bola v určitom okamihu konania pred predbežným poskytnutím informácií proti opatreniam.

(110)

Skupina Hansol tvrdila, že opatrenia sú v rozpore so záujmom európskych podnikov, pretože trh Únie možno definovať ako duopol/oligopol a treba podporovať hospodársku súťaž, pretože neexistujú alternatívne zdroje dodávok, výrobcovia z Únie nemajú konkurencieschopnú infraštruktúru a neboli by schopní efektívne prejsť na výrobu ĽTP, pretože je veľmi nepravdepodobné, že by sa menší výrobca z Únie rozhodol radikálne zmeniť podnikateľské rozhodnutie, ktoré viedlo k väčšej ziskovosti, a pretože európske MSP pôsobiace v nadväzujúcom odvetví budú čeliť obmedzenej dostupnosti dodávok v kombinácii s neprimeranými cenami, čo vážne ohrozí ich prežitie. Okrem toho opatrenia by odstránili hospodársku súťaž a znamenali by pokles zamestnanosti pre používateľov.

(111)

Uvedené tvrdenia sa zamietli. To, že v Únii existuje len niekoľko výrobcov, je irelevantné, a ako sa uvádza v odôvodnení 115 predbežného nariadenia, v spise neexistujú žiadne dôkazy o protisúťažných praktikách. Podľa odôvodnenia 131 predbežného nariadenia v Únii existujú viaceré zdroje zásobovania. Existujú ďalšie alternatívy: dovoz skupiny Hansol (za spravodlivé ceny) a menší dovoz z iných tretích krajín. Tvrdenie o absencii konkurencieschopnej infraštruktúry je v rozpore okrem iného s podaním skupiny Hansol z 8. decembra 2016, v ktorom sa výrobné odvetvie Únie opisuje ako vysoko výkonné. Pokiaľ ide o menšieho výrobcu Únie, ten je ochotný zmeniť svoje rozhodnutie, ak mu ĽTP ponúkne lepšie vyhliadky. Pokiaľ ide o nadväzujúce odvetvie, usudzuje sa, že bude mať prospech z významnej kapacity výrobného odvetvia Únie (ako sa uvádza v odôvodnení 73), rôznych vyššie uvedených zdrojov dodávok a obnovenej hospodárskej súťaže na trhu Únie.

(112)

Skupina Hansol takisto tvrdila, že opatrenia by boli proti záujmu spotrebiteľov, ktorým bude znemožnený prístup k ĽTP s primeranou cenou. Keďže neboli predložené žiadne podstatné dôkazy na podporu tohto tvrdenia, táto domnienka sa zamietla.

(113)

Skupina Hansol ďalej tvrdila, že opatrenia by okrem záplavy malých kotúčov z Číny znamenali vznik nových spracovateľských závodov okolo hraníc Únie s voľným prístupom k surovinám, v dôsledku čoho by došlo k zatvoreniu mnohých spracovateľských závodov v Únii. Keďže neboli predložené žiadne podstatné dôkazy na podporu tohto tvrdenia, táto domnienka sa zamietla.

(114)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu iných zainteresovaných strán, záver uvedený v odôvodneniach 129 až 134 predbežného nariadenia sa potvrdil.

(115)

Skupina Hansol tvrdila, že vybraná skupina európskych podnikov sa snaží primäť Komisiu, aby zneužila antidumpingový nástroj, a tak umelo zvýšiť svoj zisk.

(116)

Uvedené tvrdenie nebolo ďalej podložené dôkazmi. Komisia zdôraznila, že prešetrovanie sa vykonáva v medziach uplatniteľného právneho rámca s najvyššími normami neutrality a transparentnosti.

(117)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu Únie, záver, ku ktorému sa dospelo v odôvodnení 135 predbežného nariadenia, sa potvrdil.

(118)

Po predbežnom poskytnutí informácií žiadna zo strán nepredložila pripomienky k cieľovému zisku predbežne použitému na výpočet predaja pod cenu. Ani v konečnej fáze žiadna strana nepredložila pripomienky k cieľovému zisku.

(119)

Skupina Hansol spochybnila to, že Komisia použila na výpočet ujmy článok 2 ods. 9, pričom tvrdila, že článok 2 ods. 9 patrí medzi ustanovenia základného nariadenia týkajúce sa dumpingu a nemôže sa použiť analogicky na výpočet rozpätia ujmy. Táto strana napadla to, že výpočet je z veľkej časti založený na predajných transakciách upravených pre malé kotúče, čo je odlišný výrobok, ktorý nie je predmetom prešetrovania. Podľa skupiny Hansol vôbec nedochádza k hospodárskej súťaži medzi predajom malých kotúčov do Únie prostredníctvom jej prepojených spracovateľov a predajom jumbo kotúčov výrobným odvetvím Únie a výpočtom rozpätia ujmy na základe predajných cien výrobku, ktorý nie je podobným výrobkom v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia, Komisia porušila článok 3 ods. 3 základného nariadenia. Táto strana svoje tvrdenie, pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, podporila odvolaním sa na článok 3 ods. 6 základného nariadenia, správu odvolacieho orgánu WTO China – GOES (12) a správu poroty WTO China – X-ray (13).

(120)

Účelom výpočtu rozpätia ujmy je určiť, či by uloženie nižšej sadzby cla (než je sadzba cla založená na dumpingovom rozpätí) na vývoznú cenu dumpingového dovozu stačilo na odstránenie ujmy zapríčinenej dumpingovým dovozom. Toto posúdenie by malo vychádzať z úrovne vývoznej ceny na hranici Únie, o ktorej sa usudzuje, že je na úrovni porovnateľnej s cenou zo závodu výrobného odvetvia Únie. V prípade predaja na vývoz prostredníctvom prepojených dovozcov sa analogicky s prístupom pre výpočty dumpingového rozpätia vývozná cena vytvorila na základe ceny ďalšieho predaja prvému nezávislému zákazníkovi náležite upravenej podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Keďže vývozná cena je nevyhnutným prvkom pri výpočte rozpätia ujmy a keďže tento článok je jediným článkom základného nariadenia, ktorý poskytuje usmernenie pre vytváranie vývoznej ceny, uplatnenie tohto článku na analogickej báze je odôvodnené.

(121)

Komisia sa domnievala, že stanovenie príslušnej dovoznej ceny na účely výpočtov cenového podhodnotenia a predaja pod cenu by nemalo byť ovplyvnené tým, či sa vyvážaný tovar dodáva prepojeným alebo nezávislým hospodárskym subjektom v Únii. Metodikou, ktorú Komisia použila, sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie za oboch okolností.

(122)

Výpočet rozpätia ujmy by sa mal zvyčajne zakladať na porovnaní cien na úrovni, na ktorej v EÚ prebieha hospodárska súťaž. V tomto prípade len malá časť predaja dotknutého výrobku na vývoz smeruje k neprepojeným zákazníkom v EÚ. Prevažná väčšina predaja dotknutého výrobku smeruje k prepojeným spracovateľom v Únii, ktorí spracúvajú výrobky na malé kotúče. Za týchto okolností hospodárska súťaž väčšinou prebiehala na úrovni prepojených spracovateľov. Analogicky k výpočtu dumpingu sa tieto predajné ceny sa nemohli považovať za spoľahlivé na účely objektívneho porovnania cien. Preto sa dovozné ceny pre príslušný výrobok museli vytvoriť. V oddiele 2.2 sa podrobnejšie uvádzajú dôvody, prečo sa pri výpočtoch nemohli ignorovať malé kotúče a prečo bolo pri určitých transakciách potrebné vytvoriť vývozné ceny.

(123)

Odkazy na článok 3 ods. 3 a článok 3 ods. 6 základného nariadenia, správu odvolacieho orgánu WTO China – GOES a správu poroty WTO China – X-ray sú irelevantné v rozsahu, v akom Komisia potvrdila svoj prístup, pokiaľ ide o zohľadnenie malých kotúčov na účely výpočtov.

(124)

Z uvedených dôvodov Komisia usúdila, že zvolený prístup bol správny, a tieto tvrdenia zamietla.

(125)

S cieľom sledovať rovnakú metodiku ako pri výpočte dumpingu sa Komisia v konečnej fáze rozhodla, že na výpočet rozpätia ujmy uplatní to isté váženie ako v oddiele 2.4.1 tohto nariadenia. Tento prístup a opravy vysvetlené v oddiele 2 mali za následok preskúmanie predbežne stanoveného rozpätia ujmy.

(126)

Konečné rozpätie ujmy, ktoré sa takto stanovilo, predstavovalo 37,0 %.

(127)

Treba pripomenúť, že väčšina predaja skupiny Hansol sa uskutočňuje prostredníctvom prepojených strán, ktoré spracúvajú papier na malé kotúče. Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hansol namietala proti tomu, že Komisia vytvorila cenu CIF použitú ako menovateľ pre tento predaj (pozri odôvodnenie 51). V tejto súvislosti skupina okrem iného tvrdila, že cena CIF, ktorú Komisia predbežne použila ako menovateľ vo výpočte dumpingu pre tento predaj, by viedla k výške cla presahujúcej výšku zisteného dumpingu. V záujme nápravy tejto údajnej deformácie skupina Hansol navrhla, aby Komisia uplatnila antidumpingové clo vo forme konkrétnej sumy za tonu namiesto valorického cla.

(128)

Toto tvrdenie bolo podrobené dôkladnej analýze a vzhľadom na osobitné okolnosti tejto veci, pokiaľ ide o stanovenie spoľahlivej ceny CIF pre tento predaj, Komisia dospela k záveru, že vhodnejšie by bolo použiť formu cla, ktorá si nevyžaduje stanovenie spoľahlivej ceny CIF. Komisia preto rozhodla, že antidumpingové clo by malo byť uložené ako pevne stanovená suma v eurách za tonu čistej hmotnosti namiesto valorického cla, ktoré bolo predbežne uložené.

(129)

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom oddiele by sadzby antidumpingového cla vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť založené na dumpingovom rozpätí a byť stanovené takto:

(130)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií skupina Hansol uviedla, že konkrétne clo vypočítané a uvedené v poslednom stĺpci uvedenej tabuľky odráža výšku dampingu presahujúcu výšku dumpingu zisteného počas prešetrovania. Výpočet, ktorý skupina vykonala, aby dospela k takému záveru, bol však chybný, pretože nezohľadňoval váženie opísané v odôvodnení 46 predbežného nariadenia a v odôvodnení 49. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(131)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto prešetrovania.

(132)

Ako sa tiež vysvetľuje v odôvodnení 50 predbežného nariadenia, úroveň spolupráce bola v tomto prípade vysoká, pretože dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval celkový vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania. Preto bolo zostatkové antidumpingové clo založené na úrovni spolupracujúcej spoločnosti.

(133)

Aby sa zaistilo riadne uplatňovanie antidumpingových ciel, antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti by sa nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí v období prešetrovania neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(134)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené predbežným nariadením, mali s konečnou platnosťou vybrať. Sumy zabezpečené nad rámec sadzby konečného cla stanoveného podľa článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, by sa mali uvoľniť.

(135)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko,