26.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 21/105

(1)

Komisii bola 16. januára 2015 doručená žiadosť letiska Flughafen Wien (letisko vo Viedni, ďalej len „žiadateľ“) podľa článku 30 smernice 2004/17/ES (ďalej len „žiadosť“).

(2)

Žiadosť sa týkala činností súvisiacich s využívaním geografickej oblasti na účely poskytovania letiskovej infraštruktúry na území Rakúska (3).

(3)

K žiadosti bolo pripojené stanovisko nezávislého orgánu zodpovedného za letiskové služby v Rakúsku, Spolkového ministerstva dopravy, inovácií a technológií (ďalej len „BMVIT“) z 22. decembra 2014. Toto stanovisko (ďalej len „stanovisko“) sa zaoberá otázkou, či existuje voľný prístup na trh a či činnosti, ktoré sú predmetom žiadosti, sú priamo vystavené hospodárskej súťaži.

(4)

Žiadateľ prvýkrát oslovil Komisiu v roku 2010 s cieľom neformálne prerokovať možnosti výnimky z pravidiel verejného obstarávania. Prvé výmeny názorov sa uskutočnili na základe návrhu žiadosti, o ktorom sa rokovalo na zasadnutí 17. marca 2010. Na uvedené zasadnutie nadväzoval neformálny písomný zoznam pripomienok a otázok, ktorý Komisia zaslala žiadateľovi 12. apríla 2010.

(5)

Dňa 26. septembra 2013 žiadateľ predložil aktualizovaný návrh žiadosti. V nadväznosti na toto predloženie sa Komisia písomne vyjadrila (listom z 15. novembra 2013). Žiadateľ odpovedal na list Komisie 2. apríla 2014 a na zasadnutí 26. júna 2014 sa uskutočnila ďalšia neformálna výmena názorov.

(6)

Dňa 16. januára 2015 žiadateľ formálne predložil žiadosť o výnimku.

(7)

Žiadateľ stiahol 5. februára 2016 príslušnú žiadosť, pokiaľ išlo o maloobchod (4).

(8)

Rakúsky zákon o verejnom obstarávaní (5) umožňuje obstarávateľom predkladať žiadosti podľa článku 30 smernice 2004/17/ES.

(9)

VIE je obstarávateľom v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) smernice 2014/25/EÚ, keďže vykonáva činnosť týkajúcu sa využívania geografickej oblasti na účely poskytovania letísk v zmysle článku 12 smernice 2014/25/EÚ a funguje na základe osobitného práva v zmysle článku 4 ods. 3 smernice 2014/25/EÚ.

(10)

Po prvom posúdení Komisia skonštatovala, že žiadosť neobsahovala potrebné informácie na umožnenie riadneho posúdenia relevantných kritérií na účely udelenia výnimky z pravidiel verejného obstarávania.

(11)

Komisia 27. februára 2015 požiadala žiadateľa, aby v žiadosti doplnil chýbajúce informácie a poskytol empirické dôkazy s cieľom preukázať vymedzenie vybraného trhu, ako aj spoľahlivejšie údaje o situácii, pokiaľ ide o hospodársku súťaž, na každom z trhov. Žiadateľ predložil odpovede prostredníctvom e–mailov zo 4. a z 15. septembra 2015. Komisia 21. septembra 2015 a 23. októbra 2015 požiadala žiadateľa o ďalšie vysvetlenia k odpovedi z 15. septembra 2015. Odpovede žiadateľa boli doručené 14. októbra 2015 a 5. februára 2016. Vzhľadom na to, že odpovede neboli doručené v lehote stanovenej Komisiou, lehota na prijatie rozhodnutia bola pozastavená v období medzi dňom uplynutia konečného termínu stanovenom v žiadosti o informácie (13. marca 2015) a doručenia úplných informácií (5. februára 2016). Strany sa spoločne dohodli na ďalšom predĺžení lehoty. Nová lehota na prijatie bola stanovená na 29. júla 2016.

(12)

Súbežne požiadala Komisia 20. apríla 2015 rakúske orgány o dodatočné informácie. Rakúske orgány sprostredkovali odpovede prostredníctvom e–mailov z 3. júla 2015.

(13)

Ďalšia výmena korešpondencie sa uskutočnila s ohľadom na právne postavenie žiadateľa ako obstarávateľa. Komisia si vyžiadala 22. apríla a 19. mája 2016 od žiadateľa ďalšie informácie. Žiadateľ odpovedal 4. mája a 1. júla 2016. Okrem toho si Komisia vyžiadala 11. júla a 23. septembra 2016 dodatočné informácie k tejto veci od rakúskych orgánov. Rakúske orgány odpovedali 31. augusta a 30. septembra 2016.

(14)

Vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné získať a analyzovať dodatočné informácie, bola lehota na prijatie rozhodnutia Komisie v tejto veci dňa 5. júla 2016 so súhlasom strán predĺžená do 31. októbra 2016.

(15)

Vzhľadom na to, že odpovede na žiadosť o informácie neboli doručené v lehote stanovenej Komisiou, lehota na prijatie rozhodnutia bola pozastavená v období medzi dňom uplynutia konečného termínu stanovenom v žiadosti o informácie (9. augusta 2016) a prijatím úplných informácií (31. augusta 2016). Preto pripadla nová lehota na prijatie rozhodnutia Komisie na 23. november 2016.

(16)

Dňa 8. novembra 2016 žiadateľ stiahol svoju žiadosť týkajúcu sa rozšírenia na poskytovanie letiskovej infraštruktúry pre osobnú dopravu, pozemnú obsluhu a parkovanie. Nestiahol jedine svoju žiadosť týkajúcu sa poskytovania letiskovej infraštruktúry pre nákladnú dopravu. Strany sa vzájomne dohodli na novej lehote na prijatie rozhodnutia Komisie, a to na 18. novembri 2016. Táto lehota sa stanovila na 31. január 2017.

(17)

Medzinárodné združenie leteckých prepravcov (IATA) predložilo 23. septembra 2015 dobrovoľné stanovisko k posúdeniu hospodárskej súťaže v letiskovom sektore v Rakúsku v súvislosti so žiadosťou o výnimku z pravidiel verejného obstarávania. Predloženie bolo založené na oznámení (6) o začatí konania v tejto veci. Stanovisko sa zameriava na posúdenie poskytovania medzinárodných služieb prepravy cestujúcich v leteckej doprave.

(18)

V súčasnosti existuje v Rakúsku 6 komerčných letísk, a to letisko Viedeň (ďalej len jeho kód IATA, „VIE“), letisko Graz (ďalej len jeho kód IATA, „GRZ“), letisko Innsbruck (ďalej len jeho kód IATA, „INN“), letisko Klagenfurt (ďalej len jeho kód IATA, „KLU“), letisko Linz (ďalej len jeho kód IATA, „LNZ“) a letisko Salzburg (ďalej len jeho kód IATA, „SZG“).

(19)

Prevádzkovateľ VIE je verejná akciová spoločnosť (7), ktorá je kótovaná na viedenskej burze od roku 1992, pričom prevádzkovatelia ostatných rakúskych letísk sú všetci spoločnosťami s ručením obmedzeným.

(20)

Šesť komerčných rakúskych letísk v roku 2013 obslúžilo celkovo 26,3 milióna cestujúcich (8) a ročne približne […] (9) ton nákladu (10).

(21)

Smernica 2014/25/EÚ sa vzťahuje na zadávanie zákaziek na vykonávanie činností súvisiacich s poskytovaním letiskovej infraštruktúry, pokiaľ na túto činnosť neplatí výnimka v zmysle článku 34 uvedenej smernice.

(22)

Podľa článku 34 smernice 2014/25/EÚ zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie činnosti, na ktorú sa vzťahuje daná smernica, nepodliehajú uvedenej smernici, ak v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva, je táto činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup. Priame vystavenie hospodárskej súťaži sa posudzuje na základe objektívnych kritérií, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky dotknutého odvetvia. Prístup sa považuje za neobmedzený, ak daný členský štát implementoval a uplatnil príslušné právne predpisy Únie, ktorými sa otvára daný sektor alebo jeho časť. Uvedené právne predpisy sú uvedené v prílohe III k smernici 2014/25/EÚ. Avšak na účely poskytovania letiskových zariadení uvedená príloha neuvádza žiadne príslušné právne predpisy, ktorými by sa toto odvetvie liberalizovalo. Z toho vyplýva, že voľný prístup na daný trh sa nedá predpokladať a je teda nutné ho de facto aj de iure preukázať.

(23)

Priame vystavenie hospodárskej súťaži by sa malo hodnotiť na základe rôznych ukazovateľov, z ktorých žiaden nie je sám osebe rozhodujúci. Pokiaľ ide o trhy, ktorých sa týka toto rozhodnutie, trhové podiely predstavujú kritérium, ktoré by sa malo zohľadniť. Vzhľadom na vlastnosti dotknutých trhov by sa mohli zohľadniť aj ďalšie kritériá.

(24)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a iných oblastí práva Únie. Najmä kritériá a metódy používané na posúdenie priameho vystavenia hospodárskej súťaži podľa článku 34 smernice 2014/25/EÚ sa nemusia zhodovať s kritériami a metódami používanými na vykonanie posúdenia podľa článku 101 alebo 102 zmluvy alebo nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (11). Tento bod potvrdil aj Súdny dvor vo svojom nedávnom rozsudku (12).

(25)

Malo by sa pamätať na to, že cieľom tohto rozhodnutia je stanoviť, či sú služby, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, vystavené takej úrovni hospodárskej súťaže (na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup v zmysle článku 34 smernice 2014/25/EÚ), ktorou sa zaručí, že aj v prípade neexistencie disciplíny vyplývajúcej z podrobných pravidiel obstarávania stanovených v smernici 2014/25/EÚ sa obstarávanie na účely vykonávania príslušných činností bude vykonávať transparentným, nediskriminačným spôsobom založeným na kritériách, ktoré umožnia zákazníkom nájsť riešenie, ktoré bude celkovo ekonomicky najvýhodnejšie.

(26)

V súčasnom prípade je relevantnou činnosťou poskytovanie letiskovej infraštruktúry pre nákladnú dopravu.

(27)

Pokiaľ ide o poskytovanie letiskovej infraštruktúry, neexistuje žiadny relevantný právny predpis Únie, na základe ktorého možno predpokladať voľný prístup na trh, a preto je potrebné vykonať príslušné posúdenie na základe platnej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa slobody usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ.

(28)

Žiadateľ tvrdí, že prístup na trh nie je de iure obmedzený. V článku 71 ods. 1 rakúskeho zákona Luftfahrtgesetz (LFG, zákon o leteckej doprave) sa stanovuje, že prevádzkovateľ, ktorý žiada o licenciu na civilné letisko, má nárok na „licenciu na civilné letisko“ za predpokladu, že plán zriadiť letisko je z technického hľadiska vhodný, možno predpokladať bezpečné riadenie a prevádzkovateľ je spoľahlivý, vhodný a má dostatočné finančné zdroje, a že neexistujú konfliktné „iné verejné záujmy“. V tejto súvislosti nie je podľa článku 71 ods. 2 LGF plánované verejné letisko vo verejnom záujme, ak sú súčasne splnené tieto tri podmienky: i) letisko sa nachádza menej než 100 km od existujúceho verejného letiska, ii) letisko pravdepodobne naruší plnenie dopravných funkcií existujúceho letiska a iii) existujúce letisko je schopné a ochotné do šiestich mesiacov prevziať budúce úlohy plánovaného letiska.

(29)

Je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že systém predbežného povoľovania nemôže legitimizovať diskrečné rozhodnutia vnútroštátnych orgánov, ktoré by mohli zbaviť ustanovenia práva Únie ich potrebného účinku (13). Aby bol systém predbežného povoľovania odôvodnený, hoci predstavuje výnimku zo základnej slobody poskytovania služieb, musí byť v každom prípade založený na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách tak, aby ohraničoval výkon voľnej úvahy vnútroštátnych orgánov, aby nebola používaná svojvoľne (14).

(30)

Okrem toho, ak systém povoľovania ukladá podmienky týkajúce sa minimálnej vzdialenosti medzi podnikmi, takýto systém možno považovať za odôvodnený, ak je vo všeobecnosti vhodný na dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečiť, že poskytovanie služby verejnosti, ako napríklad poskytovanie letiskovej infraštruktúry a súvisiacich služieb, je spoľahlivé a kvalitné (15). Podľa judikatúry Súdneho dvora vnútroštátne právne predpisy by mali byť vhodnými nástrojmi na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa len vtedy, ak skutočne zodpovedajú úsiliu dosiahnuť tento cieľ jednotným a systematickým spôsobom (16).

(31)

Pokiaľ ide o druhé kritérium, ktorým sa stanovuje predpoklad neprítomnosti verejného záujmu, teda o podmienku, že plánované letisko pravdepodobne naruší plnenie dopravných funkcií existujúceho letiska, žiadateľ sa odvoláva na rozsudok vo veci rakúskeho kódexu pre motorové dopravné trasy (17) (Kraftfahrliniengesetz, KfLG), v ktorej najvyšší rakúsky správny súd (VwGH) rozhodol, že druhé kritérium by sa nemalo chápať spôsobom, ktorý by chránil existujúci podnik pred hospodárskou súťažou. Avšak podľa rakúskeho najvyššieho správneho súdu, aj keď držiteľ novej koncesie môže byť povinný znášať konkurenciu zo strany iných podnikov, sú tu isté obmedzenia, keď by existujúci držiteľ koncesie utrpel stratu príjmov, čo by očividne spochybnilo prevádzkovanie existujúcej trasy. Okrem toho, podľa toho istého súdu, zhoršenie pomeru príjmov a výdavkov, ktoré má len prechodný charakter, či už vzhľadom na sezónne výkyvy, prechodné vonkajšie faktory alebo investície do trasy, ktorú držiteľ koncesie plánuje počas určitého obdobia amortizovať, nemôže odôvodniť odmietnutie udelenia novej koncesie.

(32)

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že najvyšší rakúsky správny súd chápe druhé kritérium ako také, ktoré nemá obmedziť hospodársku súťaž ako takú. To obmedzuje priestor pre svojvoľné rozhodnutie orgánu vydávajúceho koncesie. Okrem toho z rozsudku najvyššieho rakúskeho správneho súdu možno vyvodiť, že systém povolení, ktorý určuje osobitné kritériá pre stanovenie predpokladu neprítomnosti verejného záujmu o nové letisko, bol vytvorený na základe predpokladu, že nové letisko bude poskytovať služby, ktoré sú spoľahlivé a kvalitné. Zdá sa, že príslušné rakúske právne predpisy a výklad uvedeného druhého kritéria najvyšším rakúskym správnym súdom skutočne zodpovedajú úsiliu dosahovať legislatívne ciele jednotným a systematickým spôsobom. Preto na účely tohto rozhodnutia možno dospieť k záveru, že podmienky na udelenie licencie na zriadenie letiska v Rakúsku spĺňajú kritériá objektivity, nediskriminácie a transparentnosti, a následne, že prístup na trh na účely poskytovania služieb letiskovej infraštruktúry možno považovať za de iure slobodný.

(33)

Pokiaľ ide o posúdenie voľného prístupu na trh de facto, žiadateľ tvrdí, že prístup nie je obmedzený, keďže sa zriaďujú nové komerčné letiská. Žiadateľ uvádza ako príklady letisko Berlin Brandenburg a letisko Lublin. Podľa žiadateľa skupina Lufthansa, ako aj skupina airberlin považujú letisko Berlin Brandenburg za konkrétnu alternatívu viedenského letiska. Okrem toho môžu byť vojenské letiská prispôsobené na fungovanie ako komerčné letiská, napr. GRZ a LNZ v Rakúsku. Žiadateľ navyše tvrdí, že existujúce komerčné letiská sa môžu rozširovať, napríklad letiská Frankfurt Hahn a Weeze v Nemecku.

(34)

Na základe informácií predložených žiadateľom je ťažké jednoznačne určiť, či je prístup na trh na účely zriadenia nového letiska de facto obmedzený. Pri zriaďovaní nového letiska musí potenciálny účastník vynaložiť vysoké kapitálové investície, a preto hrozí značné riziko utopených nákladov, čo môže odradiť potenciálnych účastníkov. Zdá sa však, že tieto náklady sú súčasťou bežných obchodných rizík, ktoré musia účastníci znášať, keď sa rozhodnú založiť nové letisko. Neexistujú žiadne informácie o existujúcich faktických prekážkach vstupu na dotknutý trh, okrem bežného obchodného rizika spojeného s uskutočnením veľkej investície v súvislosti s poskytovaním letiskovej infraštruktúry. Preto sa na účely tohto rozhodnutia dospelo k názoru, že prístup na daný trh je de facto voľný.

(35)

Tento bod obsahuje analýzu toho, či je alebo nie je splnená druhá podmienka pre výnimku, t. j., či činnosti, na ktoré sa vzťahuje žiadosť a ktoré de jure a de facto spĺňajú podmienku voľného prístupu na trh, sú priamo vystavené hospodárskej súťaži. Na tento účel sa vymedzuje relevantný produktový trh a príslušný geografický trh a na tomto základe sa vykonáva analýza.

(36)

Podľa predchádzajúcich rozhodnutí Komisie (18) sa na účely uplatňovania práva hospodárskej súťaže Únie na leteckých dopravcov a letiská za relevantné produktové trhy považovali tieto produktové trhy: i) poskytovanie služieb letiskovej infraštruktúry (vrátane vývoja, údržby, používania a poskytovania zariadení vzletovej a pristávacej dráhy, rolovacích dráh a inej letiskovej infraštruktúry, ako aj koordinácie a riadenia činností vykonávaných na týchto typoch infraštruktúry); ii) poskytovanie (alebo zadávanie zákaziek) služieb pozemnej obsluhy; a iii) poskytovanie (alebo zadávanie zákaziek) súvisiacich obchodných služieb (napr. potraviny a nápoje, predaj reklamného priestoru) (19).

(37)

Služby letiskovej infraštruktúry možno rozdeliť podľa účelu prepravy na služby osobnej dopravy a nákladnej dopravy, keďže osobná doprava a nákladná doprava si vyžadujú odlišnú infraštruktúru, s výnimkou vzletových a pristávacích dráh.

(38)

Náklad sa zvyčajne prepravuje multimodálnou prepravou „za“ miesto pôvodu a miesto určenia a „mimo“ nich. Okrem toho na rozdiel od prepravy cestujúcich môže mať trasa nákladu vyšší počet medzipristátí. Okrem toho sú podľa predchádzajúcich rozhodnutí Komisie (20) trhy leteckej nákladnej dopravy vo svojej podstate jednosmerné v dôsledku rozdielov v dopyte na oboch koncoch trasy.

(39)

Žiadateľ súhlasí s vymedzením produktového trhu stanoveným na základe postupov Komisie a podľa neho štruktúroval aj svoju žiadosť.

(40)

Vzhľadom na skutočnosti preskúmané v odôvodneniach 36 až 39 na účely posúdenia toho, či sú splnené podmienky stanovené v článku 34 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práv Únie v oblasti hospodárskej súťaže alebo iných oblastiach, relevantným produktovým trhom je poskytovanie letiskovej infraštruktúry pre nákladnú dopravu.

(41)

Tento bod sa zaoberá vymedzením relevantného geografického trhu zodpovedajúceho vymedzenému produktovému trhu, uvádza zoznam tvrdení žiadateľa, pripomienky Komisie a závery z nich plynúce a obsahuje posúdenie situácie, pokiaľ ide o hospodársku súťaž.

(42)

Podľa žiadateľa (21) presná definícia trhu pre nákladnú dopravu môže na účely žiadosti ostať otvorená. Okrem toho žiadateľ tvrdí, že geografický trh je celoeurópsky.

(43)

Hoci v predchádzajúcich rozhodnutiach (22) Komisia zistila, že relevantný trh v rámci vnútroeurópskych trás pre leteckú nákladnú dopravu možno definovať ako celoeurópsky a mal by zahŕňať alternatívne formy prepravy, predovšetkým cestnú a vlakovú dopravu, je potrebné pripomenúť, že produktovým trhom na účely tohto rozhodnutia nie je nákladná letecká doprava, ale poskytovanie letiskovej infraštruktúry pre nákladnú dopravu.

(44)

Na účely zhodnotenia podmienok stanovených v článku 34 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby tým boli dotknuté právne predpisy o hospodárskej súťaži alebo akejkoľvek inej oblasti práva Únie, sa Komisia domnieva, že presný geografický rozsah relevantného produktového trhu môže zostať otvorený, keďže žiadateľov trhový podiel pri najužšom možnom vymedzení by bol stále nízky.

(45)

Podľa informácií poskytnutých žiadateľom (23), za predpokladu, že relevantným geografickým trhom je celoeurópsky trh, trhové podiely VIE (24) v súvislosti s nákladnou dopravou boli […] % v roku 2010, […] % v roku 2011 a […] % v roku 2012, zatiaľ čo iné letiská majú trhové podiely nižšie ako 1 % za všetky tri roky. Pri konzervatívnejšom prístupe pri uvážení, že geografický trh predstavujú len uzly spoločnosti Lufthansa, boli trhové podiely VIE v roku 2010 […] %; […] % v roku 2011 a […] v roku 2012, zatiaľ čo iné rakúske letiská mali menej ako 1 % za všetky tri roky. Tieto faktory by sa preto s ohľadom na túto činnosť mali považovať za ukazovateľ priameho vystavenia hospodárskej súťaži.

(46)

Na účely tohto rozhodnutia a bez toho, aby tým bolo dotknuté právo v oblasti hospodárskej súťaže, by sa faktory uvedené v odôvodnení 45 mali považovať za náznak toho, že táto činnosť je v Rakúsku vystavená hospodárskej súťaži. V dôsledku toho, keďže podmienky stanovené v článku 34 smernice 2014/25/EÚ sú splnené, by sa malo stanoviť, že smernica 2014/25/EÚ sa nevzťahuje na zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie tejto činnosti v Rakúsku.

(47)

Vzhľadom na faktory preskúmané v odôvodneniach 1 až 46 podmienka priameho vystavenia hospodárskej súťaži stanovená v článku 34 smernice 2014/25/EÚ sa v Rakúsku považuje za splnenú, pokiaľ ide o poskytovanie letiskovej infraštruktúry pre nákladnú dopravu.

(48)

Keďže sa podmienka neobmedzeného prístupu na trh považuje za splnenú, smernica 2014/25/EÚ by sa nemala uplatňovať v prípadoch, keď obstarávatelia zadávajú zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie uvedených služieb v Rakúsku, a to ani v prípade, keď sa na účely vykonávania takejto činnosti v uvedenej krajine organizujú súťaže návrhov.

(49)

Toto rozhodnutie je založené na právnej a skutkovej situácii v období od januára 2015 do novembra 2016, ako to vyplýva z informácií, ktoré poskytol žiadateľ a rakúske orgány. Toto rozhodnutie sa môže zrevidovať, keby značné zmeny v právnej alebo skutkovej situácii viedli k tomu, že by už neboli splnené podmienky uplatniteľnosti článku 34 smernice 2014/25/EÚ.

(50)

Keďže na niektoré služby týkajúce sa poskytovania letiskovej infraštruktúry leteckým dopravcom (ako napr. letiskovej infraštruktúry pre osobnú dopravu, pozemnú obsluhu, neletecké služby) sa naďalej vzťahuje smernica 2014/25/EÚ, treba pripomenúť, že s verejnými zákazkami, ktoré zahŕňajú viacero činností, by sa malo zaobchádzať v súlade s článkom 6 uvedenej smernice. To znamená, že keď obstarávateľ pôsobí v „zmiešanom“ obstarávaní, teda obstarávaní používanom na podporu vykonávania činností vyňatých z uplatňovania smernice 2014/25/EÚ, ako aj činností z nej nevyňatých, musia sa zohľadniť činnosti, na ktoré je zákazka primárne určená. V prípade takéhoto zmiešaného obstarávania, keď je účelom v zásade podporovať činnosti, ktoré nie sú vyňaté, sa majú uplatňovať ustanovenia smernice 2014/25/EÚ. Ak nemožno objektívne určiť, na ktorú činnosť je zákazka predovšetkým určená, má sa zadať v súlade s pravidlami uvedenými v článku 6 ods. 3 smernice 2014/25/EÚ (25).

(51)

Je potrebné pripomenúť, že v článku 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (26) sa stanovuje oslobodenie od uplatňovania uvedenej smernice na koncesie, ktoré udeľujú obstarávatelia, ak pre členský štát, v ktorom sa koncesie majú plniť, bolo v súlade s článkom 34 smernice 2014/25/EÚ stanovené, že táto činnosť je priamo vystavená hospodárskej súťaži. Keďže sa dospelo k záveru, že činnosti poskytovania letiskovej infraštruktúry pre leteckých dopravcov na účely prepravy tovaru podliehajú hospodárskej súťaži, koncesné zmluvy, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie uvedených činností v Rakúskej republike, budú vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice 2014/23/EÚ.

(52)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Poradného výboru pre verejné obstarávanie,