8.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/30

(1)

Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na postupné vytvorenie takéhoto priestoru musí Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, najmä ak sú potrebné pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2)

V súlade s článkom 81 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) môžu takéto opatrenia zahŕňať opatrenia zamerané na zabezpečenie zlučiteľnosti kolíznych noriem a noriem o určení právomoci, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch.

(3)

Európska rada na svojom zasadnutí 15. a 16. októbra 1999 v Tampere schválila zásadu vzájomného uznávania rozsudkov a iných rozhodnutí súdnych orgánov ako základný kameň justičnej spolupráce v občianskych veciach a vyzvala Radu a Komisiu, aby prijali program opatrení na vykonávanie tejto zásady.

(4)

Spoločný program opatrení Komisie a Rady na uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (3) bol prijatý 30. novembra 2000. V tomto programe sa identifikujú opatrenia týkajúce sa harmonizácie kolíznych noriem ako opatrenia uľahčujúce vzájomné uznávanie rozhodnutí a ustanovuje sa v ňom vypracovanie nástroja týkajúceho sa majetkových režimov manželov a majetkových dôsledkov rozchodu nezosobášených partnerov.

(5)

Európska rada prijala na zasadnutí v Bruseli 4. a 5. novembra 2004 nový program s názvom Haagsky program: posilňovanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii (4). Rada v tomto programe vyzvala Komisiu, aby predložila zelenú knihu o kolízii právnych predpisov v oblasti manželských majetkových režimov, zaoberajúcu sa najmä otázkou právomoci a vzájomného uznávania. V programe sa zdôraznila aj potreba prijať nástroj v tejto oblasti.

(6)

Komisia prijala 17. júla 2006 Zelenú knihu o kolízii právnych predpisov v oblasti manželských majetkových režimov, zaoberajúcu sa najmä otázkou právomoci a vzájomného uznávania. Touto zelenou knihou sa začali široké konzultácie o celom rade ťažkostí, s ktorými sa v európskom kontexte stretávajú páry pri vyporiadaní spoločného majetku, a o dostupných právnych prostriedkoch na nápravu situácie. Zelená kniha sa tiež venovala súboru otázok medzinárodného práva súkromného, s ktorými sa stretávajú páry žijúce v inom než manželskom zväzku, a to najmä páry v registrovanom partnerstve, ako aj špecifickým otázkam, ktoré musia tieto páry riešiť.

(7)

Európska rada prijala na svojom zasadnutí 10. a 11. decembra 2009 v Bruseli nový viacročný program s názvom Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (5). Európska rada v tomto programe konštatovala, že vzájomné uznávanie by sa malo rozšíriť aj na oblasti, ktoré ešte nie sú jeho predmetom, avšak pre každodenný život sú kľúčové, ako sú napríklad majetkové dôsledky rozchodu partnerov, a to so zreteľom na právne systémy členských štátov vrátane verejného poriadku (ordre public) a vnútroštátne tradície v tejto oblasti.

(8)

V Správe o občianstve EÚ za rok 2010: Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ, prijatej 27. októbra 2010, Komisia oznámila, že prijme legislatívny návrh, ktorý umožní odstrániť prekážky voľného pohybu osôb, a najmä ťažkosti, s ktorými sa páry stretávajú pri správe svojho majetku alebo pri jeho delení.

(9)

Komisia prijala 16. marca 2011 návrh nariadenia Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov a návrh nariadenia Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev.

(10)

Rada na svojom zasadnutí 3. decembra 2015 dospela k záveru, že nie je možné dosiahnuť jednomyseľný súhlas s prijatím návrhov nariadenia o majetkových režimoch manželov a nariadenia o majetkových dôsledkoch registrovaných partnerstiev, a preto ciele spolupráce v tejto oblasti nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom čase.

(11)

V období od decembra 2015 do februára 2016 Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko, Fínsko a Švédsko adresovali Komisii žiadosti, v ktorých vyjadrili želanie nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblasti majetkových režimov medzinárodných párov – konkrétne v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov a právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev – a požiadali Komisiu, aby na tento účel predložila Rade návrh. Cyprus v liste adresovanom Komisii v marci 2016 vyjadril svoje želanie nadviazať posilnenú spoluprácu; Cyprus toto želanie znovu zdôraznil na rokovaní v Rade.

(12)

Rada prijala 9. júna 2016 rozhodnutie (EÚ) 2016/954, ktorým sa povoľuje takáto posilnená spolupráca.

(13)

V súlade s článkom 328 ods. 1 ZFEÚ je posilnená spolupráca pri nadviazaní otvorená všetkým členským štátom a podmienená dodržaním všetkých podmienok účasti, ktoré ustanovuje rozhodnutie, ktorým bola povolená. Naďalej im má byť kedykoľvek otvorená, pokiaľ okrem uvedených podmienok dodržiavajú aj právne akty už prijaté v jej rámci. Komisia a členské štáty zúčastnené na posilnenej spolupráci by mali zabezpečiť podporu účasti čo najväčšieho počtu členských štátov. Toto nariadenie by malo byť záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné iba v tých členských štátoch, ktoré sa podieľajú na posilnenej spolupráci v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov medzinárodných párov, vzťahujúce sa na veci majetkových režimov manželov, ako aj na majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev na základe rozhodnutia (EÚ) 2016/954 alebo na základe rozhodnutia prijatého v súlade s druhým alebo tretím pododsekom článku 331 ods. 1 ZFEÚ.

(14)

V súlade s článkom 81 ZFEÚ by sa toto nariadenie malo uplatňovať v súvislosti s majetkovými dôsledkami registrovaných partnerstiev, ktoré majú cezhraničné dôsledky.

(15)

S cieľom poskytnúť nezosobášeným párom právnu istotu vo vzťahu k ich majetku a ponúknuť im určitú mieru predvídateľnosti by sa všetky normy vzťahujúce sa na majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev mali upraviť v jednom nástroji.

(16)

Iné formy zväzkov než manželstvo sú v právnych predpisoch jednotlivých členských štátov upravené odlišne a malo by sa rozlišovať medzi pármi, ktorých zväzok je inštitucionálne potvrdený registráciou partnerstva orgánom verejnej moci, a pármi, ktoré žijú len vo faktickom zväzku. Hoci niektoré členské štáty takéto faktické zväzky upravujú, mali by sa odlišovať od registrovaných partnerstiev, ktorých formálny charakter umožňuje zohľadniť ich osobitné rysy a stanoviť pre ne pravidlá v právnych predpisoch Únie. Na zabezpečenie hladkého fungovania vnútorného trhu je potrebné odstrániť prekážky voľného pohybu osôb, ktoré zaregistrovali svoje partnerstvo, a to najmä ťažkosti, s ktorými sa tieto páry stretávajú pri správe svojho majetku alebo pri jeho delení. V záujme dosiahnutia týchto cieľov by sa v tomto nariadení mali sústrediť ustanovenia o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní, prípadne prijatí, vykonateľnosti a výkone rozhodnutí, verejných listín a súdnych zmierov.

(17)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na otázky súvisiace s majetkovými dôsledkami registrovaných partnerstiev. Pojem „registrované partnerstvo“ by sa mal vymedziť len pre potreby tohto nariadenia. Samotný obsah tohto pojmu by mal byť naďalej vymedzený vo vnútroštátnych právnych poriadkoch členských štátov. Žiadnym ustanovením tohto nariadenia sa členskému štátu, ktorého právny poriadok nepozná inštitút registrovaného partnerstva, neukladá povinnosť ustanoviť ho vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku.

(18)

Do pôsobnosti tohto nariadenia by sa mali zahrnúť všetky občianskoprávne aspekty súvisiace s majetkovými dôsledkami registrovaných partnerstiev, týkajúce sa tak každodennej správy majetku partnerov, ako aj jeho vyporiadania, a to najmä v dôsledku rozchodu partnerov alebo smrti jedného z nich.

(19)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na oblasti občianskeho práva týkajúce sa iných otázok ako majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev. Z dôvodu jednoznačnosti by sa viaceré otázky, ktoré možno považovať za súvisiace s majetkovými dôsledkami registrovaných partnerstiev, mali výslovne vylúčiť z pôsobnosti tohto nariadenia.

(20)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na otázky všeobecnej právnej spôsobilosti partnerov; toto vylúčenie by však nemalo zahŕňať osobitné oprávnenia a práva niektorého z partnerov alebo oboch partnerov k majetku vo vzťahu medzi nimi navzájom alebo vo vzťahu k tretím osobám, keďže tieto oprávnenia a práva by mali patriť do pôsobnosti tohto nariadenia.

(21)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na predbežné otázky, ako napríklad existenciu, platnosť alebo uznanie registrovaného partnerstva, ktoré upravujú vnútroštátne právne poriadky členských štátov vrátane ich noriem medzinárodného práva súkromného.

(22)

Keďže vyživovacia povinnosť medzi manželmi je upravená nariadením Rady (ES) č. 4/2009 (6), mala by sa z pôsobnosti tohto nariadenia vylúčiť, rovnako ako otázky týkajúce sa dedičstva po zosnulom partnerovi, pretože tieto sú upravené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 (7).

(23)

Otázky oprávnenia previesť alebo upraviť medzi partnermi práva na starobný alebo invalidný dôchodok bez ohľadu na ich povahu, nadobudnuté počas trvania registrovaného partnerstva, ktoré neviedli k príjmom z dôchodku počas trvania registrovaného partnerstva, by mali byť vylúčené z pôsobnosti tohto nariadenia, pričom sa zohľadnia konkrétne systémy existujúce v členských štátoch. Takéto vylúčenie by sa však malo vykladať reštriktívne. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať najmä na otázku klasifikácie dôchodkových aktív, na sumy, ktoré sa už vyplatili jednému z partnerov počas trvania registrovaného partnerstva, a na prípadnú náhradu, ktorá by sa priznala v prípade dôchodku nadobudnutého za spoločné aktíva.

(24)

Toto nariadenie by malo umožniť vznik alebo prevod práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam vyplývajúce z majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev v súlade s ustanoveniami rozhodného práva pre majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev. Nemal by ním však byť dotknutý obmedzený počet (numerus clausus) vecných práv, ktoré poznajú vnútroštátne právne poriadky niektorých členských štátov. Od členského štátu by sa nemalo požadovať uznanie vecného práva, ktoré sa vzťahuje na majetok nachádzajúci sa v danom členskom štáte, pokiaľ jeho právny poriadok dané vecné právo nepozná.

(25)

Aby však partneri mohli užívať v inom členskom štáte práva, ktoré vznikli alebo na nich prešli na základe majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, malo by sa týmto nariadením zabezpečiť, aby sa neznáme vecné právo prispôsobilo najbližšiemu rovnocennému právu podľa právneho poriadku tohto iného členského štátu. V súvislosti s takýmto prispôsobovaním by sa mali zohľadniť ciele a záujmy, ktoré sa konkrétnym vecným právom sledujú, a účinky, ktoré sú s ním spojené. Na účely určenia najbližšieho rovnocenného vnútroštátneho práva môžu byť kontaktované príslušné orgány alebo osoby v štáte, ktorého právnym poriadkom sa majetkové dôsledky registrovaného partnerstva spravujú, s cieľom získať ďalšie informácie o povahe a účinkoch daného práva. Na tento účel by sa mohli využiť existujúce siete v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach, ako aj akékoľvek ďalšie dostupné prostriedky uľahčujúce pochopenie cudzieho právneho poriadku.

(26)

Prispôsobením neznámych vecných práv, ako sa výslovne stanovuje v tomto nariadení, by nemali byť dotknuté iné formy prispôsobenia v rámci uplatňovania tohto nariadenia.

(27)

Požiadavky na zápis práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam do registra by sa mali z pôsobnosti tohto nariadenia vylúčiť. Zákonné podmienky a spôsob vykonania zápisu, ako aj orgány zodpovedné za kontrolu toho, či sú splnené všetky požiadavky a či je predložená alebo vyhotovená dokumentácia úplná alebo obsahuje potrebné informácie – ako sú katastre nehnuteľností alebo notári, by sa preto mali určiť v právnom poriadku členského štátu, v ktorom sa register vedie (v prípade nehnuteľností lex rei sitae). Orgány môžu predovšetkým skontrolovať, či právo partnera k majetku, ktoré je uvedené v dokumente predloženom na zápis, je právom, ktoré je ako také zapísané v registri alebo ktoré je inak preukázané v súlade s právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa register vedie. S cieľom vyhnúť sa duplicite písomností by registračné orgány mali uznať písomnosti, ktoré vyhotovili príslušné orgány v inom členskom štáte a ktorých pohyb sa ustanovuje v tomto nariadení. To by však orgánom, ktoré sa venujú registrácii, nemalo brániť v tom, aby osobu žiadajúcu o zápis požiadali o poskytnutie takých dodatočných informácií alebo predloženie takých dodatočných písomností, ktoré sa požadujú podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa vedie register, napríklad informácií alebo písomností týkajúcich sa zaplatenia daní. Príslušný orgán môže osobu žiadajúcu o zápis poučiť o spôsobe doplnenia chýbajúcich informácií alebo písomností.

(28)

Z pôsobnosti tohto nariadenia by sa tiež mali vylúčiť účinky zápisu práva do registra. To, či má zápis napríklad deklaratórny alebo konštitutívny účinok, by mal preto určiť právny poriadok členského štátu, v ktorom sa register vedie. Takže ak si napríklad nadobudnutie práva k nehnuteľnosti podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa register vedie, vyžaduje zápis do registra s cieľom zabezpečiť účinok erga omnes alebo s cieľom chrániť právne úkony, mal by sa moment takéhoto nadobudnutia práva spravovať právnym poriadkom tohto členského štátu.

(29)

V tomto nariadení by sa mali zohľadniť rôzne systémy úpravy majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, ktoré sa uplatňujú v jednotlivých členských štátoch. Na účely tohto nariadenia by mal mať preto pojem „súd“ široký význam, aby zahŕňal nielen súdy v úzkom zmysle slova vykonávajúce funkcie justičného orgánu, ale napríklad aj notárov v určitých členských štátoch, ktorí v niektorých veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev vykonávajú funkcie justičného orgánu ako súdy, a notárov a príslušníkov právnických povolaní, ktorí v niektorých členských štátoch vykonávajú funkcie justičného orgánu vo veciach majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva na základe poverenia súdom. Všetky súdy v zmysle vymedzenia podľa tohto nariadenia by sa mali riadiť normami o určení právomoci, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Pojem „súd“ by, naopak, nemal zahŕňať nejustičné orgány členského štátu, ktoré majú podľa vnútroštátneho právneho poriadku právomoc konať vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, ako napríklad notári, ktorí vo väčšine členských štátov bežne nevykonávajú funkcie justičného orgánu.

(30)

Toto nariadenie by malo umožniť všetkým notárom, ktorí majú v členských štátoch právomoc konať vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, aby túto právomoc vykonávali. To, či sa budú na notárov v určitom členskom štáte vzťahovať normy o určení právomoci stanovené v tomto nariadení, by malo závisieť od toho, či sa na nich vzťahuje pojem „súd“ na účely tohto nariadenia.

(31)

Listiny vydané notármi v členských štátoch vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev by mali byť v obehu v súlade s týmto nariadením. Ak notári vykonávajú funkcie justičného orgánu, mali by byť viazaní normami o určení právomoci stanovenými v tomto nariadení a ich rozhodnutia by mali byť v obehu v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia o uznávaní, vykonateľnosti a výkone rozhodnutí. Ak notári nevykonávajú funkcie justičného orgánu, nemali by byť viazaní uvedenými normami o určení právomoci a verejné listiny, ktoré vydávajú, by mali byť v obehu v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia o verejných listinách.

(32)

V záujme zohľadnenia narastajúcej mobility párov a s cieľom zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti by normy o určení právomoci stanovené v tomto nariadení mali občanom umožniť, aby v ich rôznych súvisiacich konaniach konali súdy toho istého členského štátu. Na tento účel by sa v tomto nariadení malo usilovať o to, aby sa právomoc vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev sústredila v členskom štáte, ktorého súdy majú podľa nariadenia (EÚ) č. 650/2012 právomoc konať v dedičskej veci týkajúcej sa jedného z partnerov alebo o zrušení registrovaného partnerstva alebo o jeho vyhlásení za neplatné.

(33)

V tomto nariadení by sa malo ustanoviť, že v prípadoch, keď na súde členského štátu na základe nariadenia (EÚ) č. 650/2012 prebieha konanie v dedičskej veci po jednom z partnerov, by súdy daného členského štátu mali mať právomoc rozhodovať vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev súvisiacich s touto dedičskou vecou.

(34)

Podobne by vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev súvisiacich s konaním o zrušenie registrovaného partnerstva alebo o jeho vyhlásenie za neplatné, ktoré prebieha na súde členského štátu, mali konať súdy daného členského štátu, ak sa na tom partneri dohodnú.

(35)

Ak veci majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev nesúvisia s prebiehajúcimi konaniami v dedičskej veci po jednom z partnerov alebo vo veci zrušenia registrovaného partnerstva alebo jeho vyhlásenia za neplatné, mal by sa v tomto nariadení ustanoviť zoznam kolíznych kritérií na určenie právomoci začínajúci sa obvyklým pobytom partnerov v čase začatia konania. Posledné kritérium v zozname kolíznych kritérií by sa malo vzťahovať na členský štát, podľa právneho poriadku ktorého sa partnerstvo povinne zaregistrovalo na účely jeho vzniku. Tieto kolízne kritériá sa stanovujú vzhľadom na narastajúcu mobilitu občanov a s cieľom zabezpečiť, aby kolízne kritériá zodpovedali skutočnej väzbe medzi partnermi a členským štátom, v ktorom sa právomoc vykonáva.

(36)

Vzhľadom na to, že inštitút registrovaného partnerstva neexistuje vo všetkých členských štátoch, súdy členského štátu, ktorého právny poriadok inštitút registrovaného partnerstva nepozná, môže mať výnimočne potrebu odmietnuť vykonávať právomoc podľa tohto nariadenia. V takom prípade súdy konajú rýchlo a dotknutý účastník konania by mal mať možnosť predložiť vec v ktoromkoľvek inom členskom štáte, ktorý zodpovedá kolíznemu kritériu umožňujúcemu výkon právomoci, a to bez ohľadu na poradie týchto kritérií právomoci, pričom by sa zároveň mala dodržať autonómia účastníkov. Ktorýkoľvek súd, ktorý začal konať po odmietnutí vykonávať právomoc, okrem súdov členského štátu, podľa právneho poriadku ktorého registrované partnerstvo vzniklo, ktorý má právomoc na základe dohody o voľbe súdu alebo dostavenia sa odporcu na súd, môže mať tiež výnimočne potrebu odmietnuť vykonávať právomoc. Nakoniec pre prípady, keď žiadny súd nemá právomoc rozhodovať vo veci podľa ostatných ustanovení tohto nariadenia, by sa v tomto nariadení malo stanoviť pravidlo o subsidiárnej právomoci, aby sa predišlo riziku odoprenia spravodlivosti.

(37)

S cieľom zvýšiť právnu istotu, predvídateľnosť a autonómiu strán by sa malo v tomto nariadení stranám umožniť, aby za určitých podmienok uzavreli dohodu o voľbe súdu v prospech súdov členského štátu rozhodného práva alebo súdov členského štátu, podľa právneho poriadku ktorého registrované partnerstvo vzniklo.

(38)

Týmto nariadením by sa stranám nemalo brániť vo vyporiadaní veci mimosúdnym zmierom, napríklad pred notárom, v členskom štáte, ktorý si zvolia, ak to právny poriadok daného členského štátu umožňuje. Malo by sa tak postupovať aj v prípade, ak rozhodné právo pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva nie je právom tohto členského štátu.

(39)

S cieľom zabezpečiť, aby súdy všetkých členských štátov mohli za rovnakých podmienok vykonávať právomoc vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, by sa v tomto nariadení mali taxatívne stanoviť kritériá, na základe ktorých možno vykonávať subsidiárnu právomoc.

(40)

S cieľom napraviť najmä prípady odoprenia spravodlivosti by sa v tomto nariadení malo ustanoviť forum necessitatis a tak umožniť súdu členského štátu konať vo výnimočných prípadoch vo veci majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, ktoré má úzku väzbu na tretí štát. Takýto výnimočný prípad môže nastať vtedy, keď sa konanie v danom treťom štáte ukáže ako nemožné, napríklad z dôvodu občianskej vojny, alebo keď od partnera nemožno rozumne očakávať, že v tomto štáte začne alebo bude viesť konanie. Právomoc založenú na forum necessitatis by však malo byť možné vykonávať iba vtedy, ak má daná vec dostatočnú väzbu na členský štát konajúceho súdu.

(41)

V záujme harmonického fungovania spravodlivosti by sa malo predchádzať vydávaniu nezlučiteľných rozhodnutí v rôznych členských štátoch. Na tento účel by sa mali v tomto nariadení ustanoviť všeobecné procesné pravidlá, ktoré budú podobné pravidlám obsiahnutým v iných nástrojoch Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach. Jedným takýmto procesným pravidlom je pravidlo prekážky začatej veci, ktoré sa uplatní v prípade, že sa na rôzne súdy v rôznych členských štátoch podajú návrhy na začatia konania v tej istej veci majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva. Na základe tohto pravidla sa následne určí, ktorý súd by mal začať konanie vo veci.

(42)

S cieľom umožniť občanom využívať výhody vnútorného trhu v situácii úplnej právnej istoty by toto nariadenie malo umožniť partnerom vopred poznať rozhodné právo pre majetkové dôsledky ich registrovaného partnerstva. Mali by sa preto zaviesť harmonizované kolízne normy, aby sa zamedzilo protichodným výsledkom. Základné pravidlo by malo zabezpečiť, že sa majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev budú predvídateľne spravovať právnym poriadkom, s ktorým majú úzku väzbu. Z dôvodu právnej istoty a s cieľom predísť roztriešteniu by sa mali rozhodným právom spravovať majetkové dôsledky registrovaného partnerstva ako celok, t. j. všetky majetkové dôsledky, ktoré sa viažu k registrovanému partnerstvu, bez ohľadu na povahu majetku a bez ohľadu na to, či sa majetok nachádza v inom členskom štáte, alebo v treťom štáte.

(43)

Právny poriadok určený týmto nariadením sa uplatňuje aj v prípade, že nie je právnym poriadkom členského štátu.

(44)

S cieľom uľahčiť partnerom správu ich majetku by sa im v tomto nariadení malo umožniť, aby si z právnych poriadkov, s ktorými majú úzku väzbu napríklad z dôvodu obvyklého pobytu alebo štátnej príslušnosti, zvolili rozhodné právo pre majetkové dôsledky svojho registrovaného partnerstva bez ohľadu na povahu majetku alebo miesto, kde sa nachádza. S cieľom predísť situáciám, keď voľba rozhodného práva bude neúčinná a partneri budú ponechaní v právnom vákuu, by sa možnosť voľby rozhodného práva mala obmedziť na právny poriadok, podľa ktorého majú registrované partnerstvá majetkové dôsledky. Rozhodné právo by malo byť možné si zvoliť kedykoľvek – pred registráciou partnerstva, v čase registrácie partnerstva alebo počas trvania registrovaného partnerstva.

(45)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu právnych úkonov a zabrániť, aby sa zmena rozhodného práva pre majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev uskutočnila bez oboznámenia partnerov, mala by byť zmena rozhodného práva pre majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev možná len na výslovnú žiadosť strán. Takáto zmena vykonaná partnermi by nemala mať retroaktívny účinok, pokiaľ to partneri výslovne neurčia. V žiadnom prípade však nemožno zasahovať do práv tretích osôb.

(46)

S cieľom uľahčiť informovanú voľbu partnerov a rešpektovať ich súhlas by sa v záujme zabezpečenia právnej istoty, ako aj lepšieho prístupu k spravodlivosti mali stanoviť normy týkajúce sa vecnej a formálnej platnosti dohody o voľbe rozhodného práva. Pokiaľ ide o formálnu platnosť, mali by sa zaviesť určité záruky, ktorými by sa zabezpečilo, že si partneri budú vedomí dôsledkov svojej voľby. Dohoda o voľbe rozhodného práva by prinajmenšom mala byť vyhotovená v písomnej podobe, mal by v nej byť uvedený dátum a mala by byť podpísaná obidvoma stranami. Ak sa však v právnom poriadku členského štátu, v ktorom majú obaja partneri obvyklý pobyt v čase uzavretia dohody, stanovujú dodatočné formálne náležitosti, tieto náležitosti by mali byť splnené. Takéto dodatočné formálne náležitosti môžu napríklad existovať v členskom štáte, kde je dohoda vložená do dohody o majetkovom režime partnerov. Ak majú partneri v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt v rôznych členských štátoch, ktoré stanovujú rôzne formálne náležitosti, malo by stačiť splniť formálne náležitosti jedného z týchto štátov. Ak má v čase uzavretia dohody len jeden z partnerov obvyklý pobyt v členskom štáte, ktorého právny poriadok ustanovuje dodatočné formálne náležitosti, tieto náležitosti by mali byť splnené.

(47)

Dohoda o majetkovom režime partnerov je druhom naloženia s majetkom partnerov, ktorého prípustnosť a akceptovanie sa v jednotlivých členských štátoch líši. S cieľom uľahčiť uznávanie nadobudnutia majetkových práv v dôsledku dohody o majetkovom režime partnerov v členských štátoch by sa mali stanoviť normy týkajúce sa formálnej platnosti dohody o majetkovom režime partnerov. Dohoda by prinajmenšom mala byť vyhotovená v písomnej podobe, mal by v nej byť uvedený dátum a mala by byť podpísaná obidvoma stranami. Dohoda by však tiež mala spĺňať ďalšie náležitosti formálnej platnosti stanovené v rozhodnom práve pre majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev určenom podľa tohto nariadenia a v právnom poriadku členského štátu, v ktorom majú partneri obvyklý pobyt. V tomto nariadení by sa malo tiež určiť, ktorým právnym poriadkom by sa mala spravovať vecná platnosť takejto dohody.

(48)

Ak sa nezvolí rozhodné právo, v záujme vyváženia predvídateľnosti a právnej istoty a zohľadnenia okolností života konkrétneho páru by sa v tomto nariadení malo ustanoviť, že na majetkové dôsledky registrovaného partnerstva by sa mal vzťahovať právny poriadok štátu, podľa ktorého sa partnerstvo povinne zaregistrovalo na účely jeho vzniku.

(49)

Ak sa v tomto nariadení odkazuje na štátnu príslušnosť ako kolízne kritérium, otázka, ako posudzovať osobu s viacnásobnou štátnou príslušnosťou, je predbežnou otázkou a nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia a mala by sa riešiť podľa vnútroštátneho právneho poriadku a v prípade potreby aj podľa medzinárodných dohovorov, pričom by sa mali úplne dodržiavať všeobecné zásady Únie. Rozhodnutie o tejto otázke by nemalo mať žiadny vplyv na platnosť voľby práva uskutočnenej v súlade s týmto nariadením.

(50)

Pokiaľ ide o určenie rozhodného práva pre majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev, keď nedošlo k voľbe rozhodného práva ani uzavretiu dohody o majetkovom režime partnerov, mal by mať justičný orgán členského štátu vo výnimočných prípadoch – ak sa partneri presťahovali do štátu svojho obvyklého pobytu na dlhé obdobie – možnosť na žiadosť ktoréhokoľvek z partnerov dospieť k záveru, že možno uplatniť právny poriadok tohto štátu, ak sa ho partneri dovolávali. V žiadnom prípade však nemožno zasahovať do práv tretích osôb.

(51)

Právom určeným ako rozhodné právo pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva by sa mali spravovať tieto dôsledky od klasifikácie majetku jedného alebo oboch partnerov na jednotlivé kategórie počas trvania registrovaného partnerstva a po jeho zrušení až po vyporiadanie majetku. Malo by sa vzťahovať na účinky majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva na právne vzťahy medzi niektorým z partnerov a tretími osobami. Vo vzťahu k týmto účinkom sa však jeden z partnerov môže rozhodného práva pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva dovolávať voči tretej osobe len v prípade, že právne vzťahy medzi partnerom a treťou osobou vznikli v čase, keď táto tretia osoba o tomto rozhodnom práve vedela alebo mala vedieť.

(52)

Vo výnimočných prípadoch by súdy alebo iné príslušné orgány členských štátov mali mať možnosť uplatniť z dôvodov verejného záujmu, ako je napríklad ochrana politického, sociálneho alebo hospodárskeho zriadenia členského štátu, výnimky založené na imperatívnych normách. Pojem „imperatívne normy“ by mal zahŕňať normy imperatívnej povahy, ako napríklad normy na ochranu obydlia. Táto výnimka z uplatňovania rozhodného práva pre majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev si však vyžaduje reštriktívny výklad, aby zostala zlučiteľná so všeobecným cieľom tohto nariadenia.

(53)

Dôvody verejného záujmu by mali súdom a iným príslušným orgánom, ktoré v členských štátoch konajú vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, tiež umožniť, aby za výnimočných okolností nezohľadnili určité ustanovenia cudzieho právneho poriadku, ak by uplatnenie týchto ustanovení v danej veci bolo zjavne nezlučiteľné s verejným poriadkom (ordre public) dotknutého členského štátu. Súdy alebo iné príslušné orgány by však nemali mať možnosť uplatňovať výnimku týkajúcu sa verejného poriadku s cieľom odmietnuť právny poriadok iného štátu alebo odmietnuť uznať alebo prípadne prijať alebo vykonať rozhodnutie, verejnú listinu alebo súdny zmier z iného členského štátu, pokiaľ by to bolo v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), a najmä s jej článkom 21 o zásade nediskriminácie.

(54)

Keďže v niektorých štátoch existujú dva alebo viaceré právne systémy alebo súbory noriem vzťahujúcich sa na záležitosti upravené týmto nariadením, malo by sa stanoviť, do akej miery sa ustanovenia tohto nariadenia uplatňujú v rámci jednotlivých územných celkov týchto štátov.

(55)

V tomto nariadení by sa vzhľadom na jeho všeobecný cieľ, ktorým je vzájomné uznávanie rozhodnutí vydaných v členských štátoch vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, mali stanoviť pravidlá týkajúce sa uznávania, vykonateľnosti a výkonu rozhodnutí, ktoré by boli podobné pravidlám obsiahnutým v iných nástrojoch Únie prijatých v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach.

(56)

V záujme zohľadnenia rôznych systémov upravujúcich majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev v členských štátoch by toto nariadenie malo zabezpečiť prijatie a vykonateľnosť verejných listín vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev vo všetkých členských štátoch.

(57)

Verejné listiny by mali mať v inom členskom štáte rovnaké dôkazné účinky ako v členskom štáte pôvodu alebo čo najporovnateľnejšie účinky. Pri určovaní dôkazných účinkov určitej verejnej listiny v inom členskom štáte alebo čo najporovnateľnejších účinkov by sa malo odkázať na povahu a rozsah dôkazných účinkov verejnej listiny v členskom štáte pôvodu. Dôkazné účinky, ktoré by konkrétna verejná listina mala mať v inom členskom štáte, budú teda závisieť od právneho poriadku členského štátu pôvodu.

(58)

„Pravosť“ verejnej listiny by mala byť samostatným pojmom zahŕňajúcim napríklad otázku pôvodnosti listiny, formálne náležitosti listiny, právomoci orgánu, ktorý vyhotovuje listinu, a postup vyhotovenia listiny. Mala by zahŕňať aj skutkové okolnosti, ktoré dotknutý orgán vo verejnej listine zaznamenal, ako je napr. skutočnosť, že sa uvedené strany v daný deň dostavili pred tento orgán a že urobili uvedené vyhlásenia. Strana, ktorá chce napadnúť pravosť verejnej listiny, by tak mala urobiť na príslušnom súde v členskom štáte pôvodu verejnej listiny, a to podľa právneho poriadku toho členského štátu.

(59)

Pojem „právne úkony alebo právne vzťahy zaznamenané vo verejnej listine“ by sa mal vykladať ako odkaz na vecný obsah zaznamenaný vo verejnej listine. Strana, ktorá chce napadnúť právne úkony alebo právne vzťahy zaznamenané vo verejnej listine, by tak mala urobiť na súdoch, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia a ktoré by mali rozhodnúť o napadnutej veci v súlade s rozhodným právom pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva.

(60)

Ak v konaní na súde členského štátu vyvstane otázka týkajúca sa právnych úkonov alebo právnych vzťahov zaznamenaných vo verejnej listine ako predbežná otázka, daný súd by mal mať právomoc rozhodnúť o predmetnej otázke.

(61)

Napadnutá verejná listina by v inom členskom štáte, ako je členský štát pôvodu, nemala mať žiadne dôkazné účinky, pokým sa vo veci nerozhodne. Ak sa napadnutie týka len špecifickej otázky súvisiacej s právnymi úkonmi alebo právnymi vzťahmi zaznamenanými vo verejnej listine, dotknutá verejná listina by nemala mať dôkazné účinky v inom členskom štáte, ako je členský štát pôvodu, pokiaľ ide o túto špecifickú otázku, a to pokým sa vo veci nerozhodne. Verejná listina, ktorá bola vyhlásená za neplatnú v dôsledku jej napadnutia, by už nemala mať dôkazné účinky.

(62)

Ak sa orgánu pri uplatňovaní tohto nariadenia predložia dve nezlučiteľné verejné listiny, mal by posúdiť otázku, ktorá verejná listina by sa mala uprednostniť, respektíve či by sa niektorá z verejných listín mala uprednostniť, a to so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Ak nie je z uvedených okolností jasné, ktorá verejná listina by sa mala uprednostniť, respektíve či by sa niektorá z verejných listín mala uprednostniť, o danej otázke by mali rozhodnúť súdy, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, alebo ak táto otázka vyvstane v rámci konania ako predbežná otázka, súd, na ktorom toto konanie prebieha. V prípade nezlučiteľnosti verejnej listiny s rozhodnutím je potrebné zohľadniť dôvody neuznania rozhodnutí podľa tohto nariadenia.

(63)

Uznanie a výkon rozhodnutia vydaného vo veci majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva podľa tohto nariadenia by v žiadnom prípade nemalo znamenať uznanie registrovaného partnerstva, ktorého sa rozhodnutie týka.

(64)

Je potrebné upraviť vzťah medzi týmto nariadením a dvojstrannými alebo viacstrannými dohovormi o majetkových dôsledkoch registrovaných partnerstiev, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty.

(65)

S cieľom zjednodušiť uplatňovanie tohto nariadenia by sa pre členské štáty mala stanoviť povinnosť oznamovať určité informácie o ich právnych predpisoch a postupoch týkajúcich sa majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev v rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci zriadenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES (8). Aby sa mohli v Úradnom vestníku Európskej únie včas uverejňovať všetky relevantné informácie na účely praktického uplatňovania tohto nariadenia, členské štáty by mali oznamovať tieto informácie Komisii aj pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(66)

Rovnako s cieľom uľahčiť uplatňovanie tohto nariadenia a umožniť používanie moderných komunikačných technológií by sa mali zaviesť štandardné tlačivá pre potvrdenia, ktoré sa majú predložiť v súvislosti so žiadosťou o vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia, verejnej listiny alebo súdneho zmieru.

(67)

Pri určovaní lehôt a termínov stanovených v tomto nariadení by sa malo uplatňovať nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (9).

(68)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o ustanovenie a následnú zmenu potvrdení a tlačív, ktoré sa týkajú vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(69)

Na prijímanie vykonávacích aktov, ktorými sa ustanovia a budú následne meniť potvrdenia a tlačivá ustanovené v tomto nariadení, by sa mal uplatňovať konzultačný postup.

(70)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to voľný pohyb osôb v Únii, možnosť partnerov usporiadať majetkové vzťahy medzi sebou a vo vzťahu k tretím osobám počas spoločného života páru, ako aj v čase vyporiadania ich majetku, väčšia predvídateľnosť a právna istota, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, v prípade potreby prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ). V súlade so zásadou proporcionality stanovenou podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(71)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte, najmä v jej článkoch 7, 9, 17, 21 a 47, ktoré sa týkajú práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, majetkových práv, zásady nediskriminácie a práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom a spravodlivé súdne konanie. Súdy a iné príslušné orgány členských štátov by mali pri uplatňovaní tohto nariadenia dodržiavať uvedené práva a zásady,

a)

právna spôsobilosť partnerov;

b)

existencia, platnosť alebo uznanie registrovaného partnerstva;

c)

vyživovacia povinnosť;

d)

dedenie po zosnulom partnerovi;

e)

sociálne zabezpečenie;

f)

oprávnenie previesť alebo upraviť medzi partnermi – v prípade zrušenia registrovaného partnerstva alebo jeho vyhlásenia za neplatné – práva na starobný alebo invalidný dôchodok nadobudnuté počas trvania registrovaného partnerstva, ktoré neviedli k príjmom z dôchodku počas trvania registrovaného partnerstva;

g)

povaha vecných práv vzťahujúcich sa na majetok a

h)

zápis práv k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam do registra vrátane právnych náležitostí takéhoto zápisu a účinky zápisu alebo opomenutia zápisu takýchto práv do registra.

a)

„registrované partnerstvo“ je inštitút spolužitia dvoch osôb, ktorý je upravený v právnom poriadku, ktorého registrácia je podľa tohto právneho poriadku povinná a ktorý spĺňa právne náležitosti na jeho vznik podľa uvedeného právneho poriadku;

b)

„majetkové dôsledky registrovaného partnerstva“ sú súbor pravidiel týkajúcich sa majetkových vzťahov medzi partnermi a medzi nimi a tretími osobami, ktoré vyplývajú z právneho vzťahu, ktorý vznikol registráciou partnerstva alebo jeho zrušením;

c)

„dohoda o majetkovom režime partnerov“ je každá dohoda medzi partnermi alebo budúcimi partnermi, ktorou upravujú majetkové dôsledky svojho registrovaného partnerstva;

d)

„verejná listina“ je písomnosť vo veci majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná listina v členskom štáte a ktorej pravosť:

e)

„rozhodnutie“ je akékoľvek rozhodnutie vo veci majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, ktoré vydal súd členského štátu, bez ohľadu na označenie takéhoto rozhodnutia vrátane rozhodnutia súdneho úradníka o určení trov alebo výdavkov;

f)

„súdny zmier“ je zmier vo veci majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, ktorý schválil súd alebo ktorý sa v priebehu konania uzavrel na súde;

g)

„členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, vyhotovená verejná listina alebo schválený alebo uzavretý súdny zmier;

h)

„členský štát výkonu“ je členský štát, v ktorom sa žiada o uznanie a/alebo výkon rozhodnutia, verejnej listiny alebo súdneho zmieru.

a)

môžu byť napadnuté opravným prostriedkom podaným na justičný orgán alebo preskúmané týmto orgánom a

b)

majú podobnú právnu silu a účinky ako rozhodnutie justičného orgánu v rovnakej veci.

a)

na ktorého území mali partneri obvyklý pobyt v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo subsidiárne;

b)

na ktorého území mali partneri naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam mal jeden z partnerov stále pobyt v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo subsidiárne;

c)

na ktorého území mal odporca obvyklý pobyt v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo subsidiárne;

d)

ktorého štátnu príslušnosť mali obaja partneri v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo subsidiárne;

e)

podľa právneho poriadku ktorého registrované partnerstvo vzniklo.

a)

momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súd za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi;

b)

ak sa písomnosť musí pred podaním na súd doručiť, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súd, alebo

c)

ak súd začal konať bez návrhu, momentom, keď súd prijme rozhodnutie o začatí konania, alebo ak sa takéto rozhodnutie nevyžaduje, momentom, keď súd vec zaznamená.

a)

právny poriadok štátu, kde majú partneri, budúci partneri alebo jeden z nich v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt;

b)

právny poriadok štátu, ktorého štátnym príslušníkom je v čase uzavretia dohody jeden z partnerov alebo budúcich partnerov, alebo

c)

právny poriadok štátu, podľa ktorého právneho poriadku registrované partnerstvo vzniklo.

a)

partneri mali posledný spoločný obvyklý pobyt v tomto inom štáte počas výrazne dlhého obdobia a

b)

obaja partneri sa pri úprave alebo plánovaní svojich majetkových vzťahov dovolávali právneho poriadku tohto iného štátu.

a)

klasifikácia majetku patriaceho niektorému z partnerov alebo obom partnerom do rôznych kategórií počas trvania registrovaného partnerstva a po jeho zániku;

b)

presun majetku do inej kategórie;

c)

zodpovednosť jedného z partnerov za záväzky a dlhy druhého partnera;

d)

oprávnenia, práva a povinnosti niektorého z partnerov alebo oboch partnerov súvisiace s majetkom;

e)

rozdelenie alebo vyporiadanie majetku v dôsledku zrušenia registrovaného partnerstva;

f)

účinky majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev na právne vzťahy medzi niektorým z partnerov a tretími osobami a

g)

vecná platnosť dohody o majetkovom režime partnerov.

a)

uvedený právny poriadok je právny poriadok:

alebo

b)

niektorý z partnerov splnil požiadavku zverejnenia alebo registrácie majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva podľa právneho poriadku:

a)

právnym poriadkom štátu, ktorý je rozhodným právom pre transakciu medzi jedným z partnerov a treťou osobou, alebo

b)

v prípadoch, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti alebo registrovaného majetku alebo práv, právnym poriadkom štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza alebo v ktorom sú majetok alebo práva registrované.

a)

každý odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa ustanovení, v ktorých sa odkazuje na obvyklý pobyt partnerov, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, v ktorom majú partneri obvyklý pobyt;

b)

každý odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa ustanovení, v ktorých sa odkazuje na štátnu príslušnosť partnerov, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, s ktorým majú partneri najužšiu väzbu;

c)

každý odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa akýchkoľvek iných ustanovení, v ktorých sa ako kolízne kritériá uvádzajú iné prvky, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, v ktorom sa príslušný prvok vyskytuje.

a)

ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie;

b)

ak sa vydalo v neprítomnosti a odporcovi sa nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom predstihu, tak aby mohol pripraviť svoju obhajobu, okrem prípadu, keď opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozhodnutie, keď tak mohol urobiť;

c)

ak je nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v konaní medzi tými istými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie;

d)

ak je nezlučiteľné so skorším rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v konaní vo veci s rovnakým predmetom a dôvodom a medzi tými istými účastníkmi za predpokladu, že skoršie rozhodnutie spĺňa podmienky uznania v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie.

a)

vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti;

b)

potvrdenie vydané súdom alebo príslušným orgánom členského štátu pôvodu na tlačive stanovenom v súlade s konzultačným postupom podľa článku 67 ods. 2, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 46.

a)

súdy a orgány, ktoré majú právomoc rozhodovať o návrhoch na vyhlásenie vykonateľnosti v súlade s článkom 44 ods. 1 a o odvolaniach proti rozhodnutiam o takýchto návrhoch v súlade s článkom 49 ods. 2;

b)

konania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní uvedené v článku 50.