27.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 260/104

(1)

Rozsudkom z 27. októbra 2011 (2) Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) potvrdil rozsudok Súdu prvého stupňa (3) (teraz Všeobecný súd), ktorým bolo zrušené rozhodnutie Komisie C(2004) 2037 z 30. júna 2004 o štátnej pomoci NN 34A/2000 týkajúcej sa programov kvality a značiek kvality AMA Biosiegel (ďalej len „bioznačka“) a AMA Gütesiegel (ďalej len „značka kvality“).

(2)

Na základe rozsudku Súdneho dvora musí Komisia prijať potrebné opatrenia na vykonanie uvedeného rozsudku. Musí preto prijať nové rozhodnutie.

(3)

Uvedené rozsudky predstavujú vyvrcholenie procesu, ktorého hlavné fázy sú opísané ďalej.

(4)

V nadväznosti na dve sťažnosti z 21. septembra 1999 (zaregistrovaná 23. septembra 1999) a z 5. novembra 1999 (zaregistrovaná 20. januára 2000) požiadala Komisia rakúske orgány listom z 15. februára 2000, aby predložili náležité informácie o opatreniach pomoci v súvislosti s marketingovou činnosťou spoločnosti Agrarmarkt Austria Marketing GesmbH(AMA Marketing), ktorá je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Agrarmarkt Austria (AMA).

(5)

Rakúske orgány predložili požadované informácie listom z 20. marca 2000, ktorý bol zaregistrovaný 21. marca 2000.

(6)

Druhý sťažovateľ predložil doplňujúce informácie listom zo 4. apríla 2000, ktorý bol zaregistrovaný 7. apríla 2000.

(7)

Od druhého sťažovateľa boli prijaté aj doplňujúce informácie listom z 18. mája 2000 zaregistrovaným 26. mája 2000 a listom z 30. mája 2001 zaregistrovaným 6. júna 2001. Tretiu sťažnosť týkajúcu sa rovnakej veci prijala Komisia 22. januára 2003.

(8)

Na základe informácií prijatých v sťažnostiach Komisia informovala rakúske orgány listom z 19. júna 2000, že príslušné opatrenia boli zaregistrované ako neoznámená pomoc (NN 34/2000) a požiadala rakúske orgány, aby predložili ďalšie informácie. Rakúske orgány odpovedali listom z 29. septembra 2000 zaregistrovaným v rovnaký deň a listom zo 16. októbra 2000 zaregistrovaným 17. októbra 2000. Listom z 15. októbra 2001 boli vyžiadané doplňujúce informácie, na ktoré rakúske orgány odpovedali listom zo 7. novembra 2001. Rakúske orgány poskytli doplňujúce informácie listom z 19. decembra 2002 a informovali Komisiu o zmenených (interných) smerniciach spoločnosti AMA (AMA Richtlinien), ktorými sa upravujú reklamné činnosti v súvislosti s výrobkami nesúcimi značku kvality AMA a bioznačku AMA, ktoré nadobudli účinnosť 26. septembra 2002.

(9)

Tento list, ktorý obsahoval vyplnený notifikačný formulár, považovali rakúske orgány za oznámenie vykonávania opatrení značky kvality a bioznačky AMA ako opatrení vykonaných podľa nových interných pravidiel (4). Komisia však trvala na tom, že tento list nie je možné považovať za oznámenie novej pomoci, pretože zmenené smernice AMA nadobudli účinnosť už 26. septembra 2002 a teda sa začali uplatňovať ešte pred schválením opatrení pomoci, ktoré boli na nich založené (5).

(10)

V nadväznosti na žiadosť rakúskych orgánov z 8. marca 2004, ktorá bola prijatá v ten istý deň, sa Komisia rozhodla rozdeliť prípad NN 34/2000. Preskúmanie poskytovania bioznačky AMA a značky kvality AMA, ktoré sa uplatňovalo od 26. septembra 2002, sa zaevidovalo pod registračným číslom NN 34A/2000, zatiaľ čo pod registračným číslom NN 34/2000 sa Komisia zaoberala opatreniami týkajúcimi sa bioznačky AMA a značky kvality AMA pred 26. septembra 2002, ako aj ďalšími marketingovými opatreniami spoločnosti AMA.

(11)

Dňa 16. marca 2004 bola z interných administratívnych dôvodov otvorená nová dokumentácia NN 34B/2000 týkajúca sa opatrení vykonávaných pred 26. septembra 2002. Komisia poznamenáva, že táto vec nemá žiadny vplyv na podstatu tohto konania.

(12)

Novými internými pravidlami AMA sa zaviedol nový dizajn značiek a začali sa uplatňovať nové normy kvality na výrobky nesúce jednu z týchto značiek. Z vysvetlení, ktoré poskytli rakúske orgány a z podrobného preskúmania nových značiek a noriem kvality, vyšlo najavo, že boli prijaté s cieľom prispôsobiť sa novým pravidlám Spoločenstva.

(13)

Hoci sa v novej verzii interných pravidiel AMA nešpecifikovali podmienky súvisiace s pôvodom výrobkov, základný právny akt, ktorým sa riadi spoločnosť AMA, zákon o AMA, sa naďalej vzťahoval iba na domáce výrobky. Rakúske orgány v tejto súvislosti listom z 19. decembra 2002 zaregistrovaným 23. decembra 2002 potvrdili, že podľa nových pravidiel sú značky AMA dostupné pre všetky výrobky bez ohľadu na ich pôvod, a zaviazali sa následne prispôsobiť zákon o AMA. Na základe uvedených skutočností útvary Komisie dospeli k záveru, že neoznámená schéma pomoci zaregistrovaná ako NN 34/2000 bola k 26. septembra 2002 podstatne zmenená, aby vyhovovala pravidlám štátnej pomoci, a preto existuje dôvod na osobitné posúdenie uvedenej schémy po tomto dátume.

(14)

V súvislosti s vecou NN 34A/2000 poskytli rakúske orgány doplňujúce informácie listami z 2. apríla 2004 (zaregistrovaný 5. apríla 2004), 19. apríla 2004, 29. apríla 2004, 4. mája 2004, 7. mája 2004, 13. mája 2004, 9. júna 2004, 16. júna 2004 a 24. júna 2004, ktoré boli všetky zaregistrované v deň prijatia.

(15)

Rozhodnutím C(2004) 2037 Komisia rozhodla, že nevznesie žiadnu námietku voči uvedenému opatreniu a usúdila, že je zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES [teraz článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ], keďže je v súlade s podmienkami stanovenými v bodoch 13 a 14 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva (6) (ďalej len „usmernenia na roky 2000 – 2006“) a usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na reklamu výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve o ES a určitých výrobkov neuvedených v prílohe I (7) (ďalej len „usmernenia pre reklamu“). Schéma pomoci skúmaná vo veci NN 34A/2000 bola časovo obmedzená do 31. decembra 2008 pre všetky opatrenia značky kvality (AMA Gütesiegel) a opatrenia na podporu kvality bioznačky (Biozeichen), keďže reklamné opatrenia bioznačky (Biozeichen) boli časovo obmedzené do 31. marca 2006.

(16)

Podľa rozhodnutia boli všetky opatrenia vykonávané spoločnosťami AMA a AMA Marketing pred 26. septembra 2002, ktoré zostali predmetom veci NN 34/2000, výslovne vylúčené z preskúmania vo veci NN 34A/2000. V tomto ohľade však nie je jasné, kedy nadobudli účinnosť nové interné pravidlá AMA, t. j. či boli opatrenia pomoci poskytované na základe nových pravidiel už od 26. septembra 2002, teda dňa, v ktorom nové pravidlá nadobudli účinnosť, alebo či po 26. septembra 2002 plynulo prechodné obdobie, počas ktorého sa pomoc naďalej poskytovala podľa starých pravidiel.

(17)

V odpovedi zo 14. septembra 2012 rakúske orgány trvali na tom, že sa neuplatňovalo žiadne prechodné obdobie a že nové pravidlá nadobudli účinnosť 26. septembra 2002.

(18)

Dňa 28. mája 2004 rakúske orgány oznámili marketingové opatrenia AMA, ktoré pozostávajú z generických marketingových opatrení, marketingových opatrení za hranicami Rakúska a prieskumu trhu. Schéma pomoci zaregistrovaná pod číslom štátnej pomoci N 239/2004 bola schválená rozhodnutím Komisie C(2004) 3945 z 20. októbra 2004. Rozhodnutím C(2010) 377 z 21. januára 2010 Komisia schválila pod číslom štátnej pomoci N 496/2009 pokračovanie uvedenej schémy pomoci do 31. decembra 2013. Uvedené rozsudky Súdneho dvora nemajú vplyv na tieto rozhodnutia a na schválené opatrenia sa toto rozhodnutie nevzťahuje.

(19)

Listom z 15. marca 2006 zaregistrovaným v ten istý deň rakúske orgány oznámili predĺženie opatrení týkajúcich sa bioznačky (8) do 31. decembra 2010 (schéma štátnej pomoci N 175/2006 schválená rozhodnutím Komisie C(2006) 2281 z 2. júna 2006). Listom z 19. novembra 2008 Rakúsko oznámilo predĺženie opatrenia pomoci NN 34A/2000 týkajúceho sa značky kvality, ako aj bioznačky, ktorého platnosť uplynula 31. decembra 2010, do 31. decembra 2013. Oznámená pomoc, ktorá bola zaregistrovaná ako N 589/2008 a schválená rozhodnutím Komisie C(2009) 1092 z 25. februára 2009, zároveň nahradila opatrenie pomoci N 175/2006.

(20)

Toto rozhodnutie sa netýka vyššie opísaných schválených schém pomoci N 175/2006, N 589/2008, N 239/2004 a N 496/2009.

(21)

Predmetom tohto rozhodnutia sú neoznámené opatrenia AMA podľa schémy pomoci NN 34/2000 (týkajúce sa obdobia pred 26. septembra 2002) a opatrenia AMA, ktoré sa riešili v zrušenom rozhodnutí Komisie NN 34A/2000 (týkajúce sa obdobia po 26. septembra 2002).

(22)

Dňa 17. septembra 2004 sťažovatelia uvedení v odôvodnení 4 vzniesli námietku na Súde prvého stupňa (teraz Všeobecný súd) proti rozhodnutiu Komisie vo veci NN 34A/2000. Vec bola zaregistrovaná pod číslom T-375/04.

(23)

Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 18. novembra 2009 dospel k záveru, že Komisia mala začať formálne vyšetrovacie konanie z dôvodu existencie rozporu medzi i) znením zákona o AMA z roku 1992, ktorý podľa Všeobecného súdu obmedzuje schému na domáce výrobky, a ii) internými smernicami AMA a ubezpečením rakúskych orgánov, ktoré trvali na tom, že schéma bola otvorená aj pre výrobky z iných členských štátov. Všeobecný súd zistil, že tento rozpor bol dostatočným dôvodom na vznik závažných pochybností o zlučiteľnosti schémy s vnútorným trhom.

(24)

Všeobecný súd preto dospel k záveru (bod 86 rozsudku), že Komisia mala začať konanie podľa pôvodného článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES (teraz článok 108 ods. 2 ZFEÚ). Na základe toho Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie vo veci NN 34A/2000.

(25)

Rakúska republika sa 27. januára 2010 odvolala voči uvedenému rozsudku Všeobecného súdu. Toto odvolanie bolo zaregistrované ako vec C-47/10.

(26)

Súdny dvor vo svojom rozsudku z 27. októbra 2011 zamietol odvolanie, ktoré podala Rakúska republika, a v plnom rozsahu potvrdil rozsudok Všeobecného súdu.

(27)

Po vydaní rozsudku Súdneho dvora začala Komisia vo veci NN 34A/2000 formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. So zreteľom na odôvodnenie k rozsudku Komisia v rozhodnutí o začatí konania z 12. júna 2012 (9) vyzvala rakúske orgány a zainteresované strany, aby do jedného mesiaca predložili svoje pripomienky s cieľom objasniť pochybnosti týkajúce sa rozporu opísaného v odôvodnení 23.

(28)

Komisia nedostala od tretích strán žiadne pripomienky.

(29)

Rakúsko odpovedalo listom z 29. júna 2012, v ktorom žiadalo o predĺženie lehoty na odpoveď. Komisia udelila predĺženie lehoty na odpoveď do 13. júla 2012.

(30)

Rakúske orgány predložili svoje pripomienky 14. septembra 2012.

(31)

Komisia listom z 19. februára 2014 požiadala o doplňujúce informácie. Rakúske orgány odpovedali 14. marca 2014 a požiadali o predĺženie lehoty na odpoveď. Rakúsko predložilo doplňujúce informácie 7. mája 2014.

(32)

Komisia poslala novú žiadosť o informácie 17. decembra 2014. Rakúske orgány 23. decembra 2014 požiadali o predĺženie lehoty na odpoveď. Komisia schválila toto predĺženie listom z 8. januára 2015. Odpoveď rakúskych orgánov bola predložená 26. februára 2015 a 3. marca 2015.

(33)

Marketingové opatrenia AMA

(34)

Zákon o AMA, ktorým sa zriaďuje AMA, nadobudol účinnosť v roku 1992. Podľa informácií, ktoré predložili rakúske orgány v liste zo 4. júla 1997 zaregistrovanom 7. júla 1997 sa marketingové opatrenia uplatňovali od roku 1994, t. j. pred 1. januárom 1995, teda dňom, keď Rakúsko pristúpilo k Európskej únii. Rakúske orgány však napriek tomu neoznámili Komisii opatrenia AMA v súlade s článkom 143 alebo 144 Aktu o pristúpení Rakúskej republiky (10).

(35)

V liste zo 14. septembra 2012 Rakúsko uviedlo, že o marketingových opatreniach „informovala“ Komisiu organizácia Österreichische Weinmarketing. Informácie uvedené v tomto liste (11) sa však týkajú iba príslušných opatrení zavedených Komisiou podľa článku 93 ods. 1 Zmluvy o ES (teraz článok 108 ods. 1 ZFEÚ) pre sektor vinohradníctva a vinárstva. Tieto opatrenia nepatria do pôsobnosti tohto rozhodnutia.

(36)

Komisia v súvislosti s monitorovacou správou OECD informovala Rakúsko listom zo 7. februára 1997, že propagačné opatrenia AMA by mohli predstavovať štátnu pomoc, a následne požiadala rakúske orgány, aby poskytli všetky potrebné informácie na posúdenie týchto opatrení podľa platných pravidiel štátnej pomoci a aby vyplnili príslušné notifikačné formuláre. Rakúske orgány listom z 23. júna 1997 poskytli požadované informácie a vyplnený notifikačný formulár (12).

(37)

Rakúske orgány vo svojom liste zo 14. septembra 2012 trvali na tom, že list z 23. júna 1997 predstavoval platné oznámenie a že po uplynutí dvojmesačnej lehoty bol členský štát oprávnený domnievať sa, že pre tieto opatrenia existuje platné povolenie štátnej pomoci.

(38)

Pokiaľ ide o koncový dátum vykonávania, je potrebné rozlišovať rôzne marketingové činnosti spoločnosti AMA.

(39)

Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že rozhodnutím z 20. októbra 2004 schválila pod číslom štátnej pomoci N 239/2004 nasledujúce marketingové opatrenia AMA: generické marketingové opatrenia (reklama a PR aktivity), marketingové opatrenia za hranicami Rakúska a prieskum trhu.

(40)

Stručne povedané, koncový dátum pre opatrenia týkajúce sa bioznačky AMA a značky kvality AMA bol 31. decembra 2008 s výnimkou reklamných opatrení týkajúcich sa bioznačky, ktorých platnosť uplynula 31. decembra 2006 (pozri odôvodnenia 15 a 19). Ostatné marketingové opatrenia AMA sa uplatňovali do 20. októbra 2004, teda dňa, v ktorom bolo schválené oznámené opatrenie N 239/2004 (pozri kapitolu 1.4 a odôvodnenie 39).

(41)

Komisia ďalej poznamenáva, že opatrenie AMA týkajúce sa kampane na propagáciu hovädzieho mäsa bolo listom z 15. decembra 1998 oznámené a schválené pod číslom štátnej pomoci N 570/1998. Trvanie pomoci bolo obmedzené na dva roky.

(42)

Okrem opatrení, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutia Komisie vo veciach N 570/1998, NN 34A/2000 a N 239/2004, Komisia nemá informácie o žiadnych ďalších schválených opatreniach pomoci týkajúcich sa marketingových činností AMA v danom období.

(43)

Podľa informácií poskytnutých v podrobných správach o rozpočte za roky 1995 – 1999 (13) a 2000 – 2008 (14) boli na marketingové činnosti AMA vynaložené tieto sumy:

(44)

Listom z 12. júna 2012 boli rakúske orgány vyzvané, aby potvrdili uvedené údaje a aby predložili rozdelenie ročného rozpočtu podľa jednotlivých kategórií pomoci (reklama značiek kvality, reklama bioznačiek, generická reklama, reklama za hranicami Rakúska, opatrenia kvality, ako aj technická podpora týkajúca sa oboch značiek a generických výrobkov). List zo 14. septembra 2012 obsahoval tieto údaje.

(45)

V prípade opatrení týkajúcich sa bioznačiek a značiek kvality v období 2002 – 2008 poskytli rakúske orgány tieto údaje.

(46)

Z dostupných informácií sa zdá, že príjemcami pomoci z marketingových opatrení sú poľnohospodárski výrobcovia, ako aj podniky pôsobiace v oblasti spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh vrátane potravinárskeho priemyslu.

(47)

Právnym základom pre všetky marketingové opatrenia AMA je zákon o AMA – Bundesgesetz über die Errichtung der Marktordnungsstelle Agrarmarkt Austria (spolkový zákon o zriadení agentúry pre reguláciu trhu „Agrarmarkt Austria“) (15).

(48)

Po žiadosti o informácie z 30. apríla 2014 rakúske orgány predložili všetky vykonávacie právne akty (Richtlinien, Verordnungen atď. vrátane interných smerníc AMA a ostatných interných pravidiel), ktorými sa riadi značka kvality a bioznačka, ako aj príslušné marketingové opatrenia.

(49)

Spoločnosť AMA je verejnoprávny subjekt zriadený v roku 1992 zákonom o AMA a riadený štátom. Schému spravuje AMA Marketing, stopercentná dcérska spoločnosť AMA.

(50)

Vo veci NN 34A/2000 poskytli rakúske orgány tieto informácie o postavení a činnostiach spoločnosti AMA:

(51)

Podľa rakúskych orgánov spoločnosti AMA a AMA Marketing neuvádzajú na trh tovar alebo služby. Spoločnosť AMA Marketing dozerá na používanie značky kvality a bioznačky, plánuje a koordinuje propagačné opatrenia (reklama, veľtrhy, výstavy, PR podujatia a pod.), vyrába informačné materiály o programoch a značkách kvality a zadáva výskumné projekty na rôzne témy súvisiace s kvalitou v poľnohospodárskej výrobe.

(52)

Spoločnosť AMA Marketing nevedie reklamné kampane ani kontroly výrobkov. Namiesto toho vyberá na vedenie týchto kampaní alebo kontrol súkromné firmy v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponuje smernica Rady 92/50/EHS (16) a následne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (17).

(53)

Rakúske podniky pôsobiace v sektoroch poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu platia povinné odvody stanovené zákonom o AMA, ktoré slúžia na 100 % financovanie týchto opatrení. Samotné spoločnosti AMA a AMA Marketing sú tiež financované z týchto odvodov.

(54)

V zákone o AMA (§ 21c ods. 1) sa stanovuje, že odvody sa musia platiť za tieto prevádzkové činnosti alebo výrobky:

(55)

Zákonom o AMA sa stanovuje aj maximálna výška príspevkov (§ 21d). Konkrétna úroveň príspevkov sa stanovuje nariadením správnej rady AMA (Verordnung des Verwaltungsrates).

(56)

Rakúske orgány listom zo 14. septembra 2012 oznámili, že v období 1995 – 2008 (18) sa na odvodoch vybrali tieto sumy:

(57)

Napríklad v roku 2003 bolo na odvodoch vyzbieraných 13 529 199,62 EUR, a to takto:

(58)

Podľa § 21c ods. 2 zákona o AMA majú tovary s pôvodom mimo Rakúska z týchto poplatkov výnimku.

(59)

Listom zo 16. októbra 2000 poskytli rakúske orgány v súvislosti s konaním NN 34/2000 výročné správy za roky 1995, 1996, 1997, 1998 a 1999, v ktorých sú uvedené všetky marketingové opatrenia AMA.

(60)

V súvislosti so značkou kvality a bioznačkou poskytli rakúske orgány podrobný opis v rámci posúdenia schémy pomoci NN 34A/2000.

(61)

Na základe týchto informácií sa ukázalo, že marketingové činnosti je možné zoskupiť do týchto kategórií pomoci:

(62)

Podrobný opis opatrení podľa kategórie pomoci nasleduje v príslušnom poradí v kapitolách 4.1 až 4.3.

(63)

Podľa informácií, ktoré poskytli rakúske orgány v súvislosti so schémou pomoci NN 34A/2000, bioznačka mohla, ale nemusela obsahovať označenie pôvodu. Značka kvality vždy obsahovala konkrétne označenie pôvodu a druhé pole s farbami a/alebo symbolmi (graficky) označujúcimi pôvod, v závislosti od členského štátu alebo oblasti výroby.

(64)

Podľa informácií, ktoré poskytli rakúske orgány v súvislosti so schémou pomoci NN 34A/2000, mali značky po roku 2002 nasledujúci vzhľad:

Vzhľad značiek od roku 2002  (19)

(65)

Z vzorov predložených Komisii za obdobie 1995 – 2002 je zrejmé, že bioznačka mala rovnaký vzhľad ako v období po roku 2002, zatiaľ čo značka kvality mala do 31. decembra 1999 odlišný dizajn (ako je znázornené ďalej): v strednom poli, t. j. vizuálne dominantnej časti značky, bolo namiesto odkazu „AMA Gütesiegel“ umiestnené slovo „Austria“ (v rovnakej veľkosti).

Vzhľad značky kvality v období od 1. januára 1995 do 31. decembra 1999 (Rakúsko)

(66)

Od januára 2000 bola pôvodná značka kvality nahradená značkou zobrazenou v odôvodnení 65 (21). Táto skutočnosť je uvedená vo výročných správach od daného obdobia po súčasnosť.

(67)

Podľa poskytnutých informácií týkajúcich sa schémy pomoci NN 34A/2000 bola bioznačka a značka kvality udeľovaná iba výrobkom spĺňajúcim určité kritériá kvality týkajúce sa výrobných metód, vlastností výrobku a v určitých prípadoch požiadavky týkajúce sa geografického pôvodu výrobku.

(68)

Rakúske orgány poskytli ubezpečenie, že subvencovaná reklama spĺňala ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES (22).

(69)

Bioznačka sa poskytovala len v súvislosti s ekologickými výrobkami spĺňajúcimi kritériá stanovené v nariadení Rady (EHS) č. 2092/91 (23).

(70)

Značka kvality sa udeľovala iba výrobkom, ktoré spĺňali požiadavky kvality podľa článku 24a písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 (24). Výrobky spĺňajúce kritériá kvality na používanie značky kvality splnili nasledujúce vyššie normy v zmysle bodu 47 usmernení na roky 2000 – 2006 (25).

(71)

Za región pôvodu uvedený na značkách sa považuje región, v ktorom sa uskutočnilo spracovanie výrobku a z ktorého pochádzajú hlavné suroviny (wertbestimmende Rohstoffe). Jedna tretina týchto surovín môže pochádzať z iných regiónov, ak nie je možné ich vypestovať alebo získať v regióne pôvodu.

(72)

V prípade produkcie čerstvých vajec musia byť nosnice vyliahnuté a vykŕmené v príslušnom regióne. V prípade produkcie hovädzieho, teľacieho, morčacieho a jahňacieho mäsa musia byť zvieratá narodené v príslušnom regióne.

(73)

Pokiaľ ide o logo používané pre značku kvality, rakúske orgány pripojili k svojmu listu s informáciami zo 14. septembra 2012 uplatniteľné pravidlá pre obdobie do roku 1999. Tieto informácie dokazujú, že v regulačných právnych predpisoch (AMA-Gütesiegel Richtlinien (26), Regulativ für die Verleihung des Rechts zur Führung der Urspungs- und Gütezeichen für Lebensmittel (27)), ako aj vo formulároch žiadostí (Antrag auf Verleihung des Herkunfts- und Gütezeichens für Lebensmittel (28)) sa používalo logo zobrazené v odôvodnení 65.

(74)

Po roku 1999 bolo logo používané pre značku kvality identické s logom zobrazeným v odôvodnení 64.

(75)

V prípade značky kvality možno na základe informácií poskytnutých vo výročných správach za roky 1995 až 1999 a informácií týkajúcich sa schémy pomoci NN 34A/2000 dospieť k záveru, že pomoc bola poskytovaná na úhradu nákladov reklamných kampaní na zvýšenie povedomia zákazníkov o kvalite a na propagáciu značky kvality. Cieľom bolo vytvoriť „imidž“ značky kvality ako orientačnej pomoci pri nákupoch (Orientierungshilfe beim Einkauf).

(76)

V prípade bioznačky bola pomoc poskytovaná na úhradu nákladov reklamných kampaní na informovanie spotrebiteľov o výrobkoch nesúcich bioznačku, ako aj o požiadavkách na používanie tejto značky a všeobecne o ekologickom poľnohospodárstve.

(77)

Kampane pozostávali z reklám v tlačených a elektronických médiách, na miestach predaja a verejných podujatiach, v informačných stánkoch s brožúrami o výrobkoch so značkou kvality alebo bioznačkou, v informačných letákoch, ako súčasť ochutnávky výrobkov na veľtrhoch a iných verejných príležitostiach, ako aj iných spôsobov na upútanie pozornosti spotrebiteľov, ako sú napríklad nálepky na podlahe (umiestnené v supermarketoch) so symbolmi a informáciami týkajúcimi sa značky kvality a bioznačky. Kampane sa sústredili naraz na rôzne skupiny výrobkov v závislosti od miestnych podmienok a situácie na trhu.

(78)

Podľa informácií, ktoré poskytli rakúske orgány v súvislosti s opatrením NN 34A/2000, reklamy alebo činnosti na miestach predaja a verejných podujatiach v období 2002 – 2008 neodkazovali na žiadnych konkrétnych výrobcov alebo značky. Obsahovali iba informácie o požiadavkách na kvalitu výrobkov a kontrolách kvality spojených so značkou kvality, aby mohli spotrebitelia rozlíšiť špeciálnu kvalitu výrobkov s touto značkou. Podpora aktivít na miestach predaja bola dostupná pre všetky podniky, ktoré mali záujem organizovať takéto kampane vo svojich priestoroch. Tieto podniky nezískali žiadnu priamu pomoc v rámci oznámenej schémy pomoci.

(79)

Navyše, podľa informácií rakúskych orgánov musel byť pôvod výrobku, ak bol uvedený, v reklame iba vedľajšou informáciou. Rakúske orgány predložili reprezentatívne vzorky tlačenej a audiovizuálnej reklamy s cieľom ukázať, že reklamy boli navrhnuté tak, aby sa zabezpečilo, že informácia o pôvode bude vždy vedľajšou informáciou.

(80)

Z informácií týkajúcich sa opatrenia NN 34A/2000 sa zdá, že časť opatrení bioznačky sa týka propagačných činností spolufinancovaných EÚ.

(81)

Z informácií poskytnutých vo výročných správach za roky 1995 – 1999 vyplýva, že reklamné kampane sa týkali mlieka a mliečnych výrobkov, mäsa a mäsových výrobkov, vajec, ovocia, zeleniny a zemiakov, ako aj spracovaných výrobkov z týchto surovín a kvetov.

(82)

Reklamné kampane pozostávali z reklám v tlačených a elektronických médiách a propagácie predaja na miestach predaja, veľtrhoch a verejných podujatiach. Podpora predaja využívala informačné stánky so vzorkami výrobkov a brožúrami týkajúcimi sa propagovaných výrobkov a ďalšími spôsobmi na získanie pozornosti spotrebiteľov, ako sú testy výrobkov, súťaže o ceny (Gewinnspiele), ako aj plagáty, vlajky a nálepky na podlahy s informáciami týkajúcimi sa propagovaných výrobkov. Okrem toho boli vyrobené rôzne tlačené a iné materiály na propagáciu rôznych výrobkov alebo skupín výrobkov. Boli to napríklad informačné letáky, časopisy, kuchárske knihy, potlačené odevy a reklamné darčeky.

(83)

V príkladoch reklamy z tohto obdobia, ktoré má Komisia k dispozícii, sa pôvod výrobku zobrazuje slovom a symbolom nielen v značke kvality, ale aj na rôznych miestach reklamných materiálov.

(84)

Nasleduje niekoľko príkladov uvedených vo výročnej správe za rok 1995 a vzorky, ktoré Rakúsko predložilo Komisii:

(85)

Vo výročnej správe za rok 1996 je poslanie AMA zhrnuté takto: „presvedčiť domácich spotrebiteľov, napriek rastúcej rôznorodosti ponuky európskych potravín, o výhodách rakúskych výrobkov“ („die einheimischen Konsumenten, trotz der zunehmenden Vielfalt des europäisch werdender Lebensmittelangebotes, von den Vorzügen österreichischer Produkte zu überzeugen“) (29). Správa pokračuje takto: „kultivácia“ uprednostňovania Rakúska „je hlavným príspevkom k udržaniu trhového podielu pre naše poľnohospodárske výrobky.“ („Diese Kultivierung der „Präferenz für Osterreich“ ist ein wesentlicher Beitrag zur Marktanteilsicherung für unsere Agrarprodukte“). V tej istej správe sa uvádza, že spolupráca medzi AMA Marketing a vnútroštátnymi výrobcami bola taká úspešná, že zahraniční výrobcovia mlieka a masla na rakúsky trh takmer neprenikli (30).

(86)

V poslednej kapitole správy s názvom „Obchod a spotrebiteľ si žiadajú vlastenectvo“ („Patriotismus bei Handel und Konsument gefragt“) sa uvádza, že domácim výrobkom bol v porovnaní s konkurenciou iných výrobkov z EÚ zaistený vysoký podiel na trhu (31). V správe sú uvedené názvy spoločností (maloobchodníkov) zapojených do kampane (32) a zdôrazňuje sa v nej, že používanie červeno-bielo-červeného loga bolo kombinované so zdôrazňovaním výhod rakúskych potravín pre spotrebiteľov.

(87)

Pokiaľ ide o kampane a akcie prebiehajúce v roku 1996, uvedené boli tieto príklady:

(88)

V správe sa tiež uvádzajú kampane bez akéhokoľvek odkazu na pôvod výrobkov, napríklad „Mlieko – biela energia“ (36) alebo kampaň pre školy so sloganom „Neporaziteľné jablko“ („Der unbesiegbare Apfel“) (37). Druhá uvedená kampaň neobsahuje žiadny odkaz na ochrannú známku alebo pôvod výrobku, ale uvádza len všeobecné charakteristiky ovocia (výživové hodnoty, energia, vitamíny a minerály atď.).

(89)

Vo výročnej správe za rok 1997 sa uvádza, že opatreniami AMA sa podarilo „vytvoriť bariéry pre vstup iných výrobkov z EÚ“ a uvádza sa prípad jogurtu, pri ktorom sa vnútroštátnym výrobcom podarilo získať späť od zahraničných výrobcov 15 % podiel na trhu (38).

(90)

V roku 1999 sa v niektorých príkladoch reklamy vyskytovali konkrétne firmy (napríklad tlačená reklama na rakúsky syr sa zmieňuje o výrobcovi syra [……] (39) a reklama na rakúske vajcia sa zmieňuje o maloobchodnej spoločnosti zaoberajúcej sa predajom potravín [……] (40)).

(91)

V reklame na jogurt so značkou kvality AMA bol zobrazený nasledujúci text: „Jogurt z Rakúska“ (41).

(92)

Výročné správy za roky 1997, 1998 a 1999 obsahujú kampane a slogany podobné tým, ktoré už boli opísané.

(93)

Vo výročných správach za roky 2000 a 2001 sa uvádzajú napríklad takéto kampane:

(94)

Cieľom reklamných opatrení bolo informovať spotrebiteľov a odborníkov o ponukách výrobkov z Rakúska – o ich chuti a použití v kuchyni – a povzbudiť ich, aby tieto výrobky (prvýkrát) vyskúšali.

(95)

Reklamné kampane pozostávali z reklám v médiách, brožúr a letákov, propagačných darčekov, testovania výrobkov a zasielania e-mailov priamo spotrebiteľom.

(96)

Reklama na rakúske výrobky sa uskutočňovala aj počas rakúskych týždňov potravín a medzinárodných veľtrhov v členských štátoch EÚ mimo Rakúska.

(97)

Podľa rakúskych orgánov uvedené príspevky za obdobie 2002 – 2008 nemali žiadny diskriminačný účinok v zmysle článku 90 Zmluvy o ES (teraz článok 110 ZFEÚ). Uvádzajú najmä, že neexistujú žiadne náznaky toho, že výrobky rakúskeho pôvodu uvádzané na trh za hranicami Rakúska nemohli z tejto pomoci profitovať rovnako ako výrobky uvádzané na trh v Rakúsku.

(98)

V súvislosti so značkou kvality a bioznačkou AMA bola pomoc poskytovaná na rozvoj systémov zabezpečenia kvality (štúdie o zlepšení kvality výroby vo všeobecnosti, návrh a distribúcia dokumentov o zabezpečovaní kvality, rozvoj súvisiacich informačných systémov v rámci AMA Marketing), kontroly kvality a kontroly ekologických výrobkov (kontroly na mieste externými orgánmi a laboratórne analýzy). Všetky bežné kontroly kvality platili samotní držitelia licencií.

(99)

Navyše, vo výročných správach za roky 1995 – 1999 je uvedené opatrenie pozostávajúce zo zavedenia systému zabezpečovania kvality ISO 9002.

(100)

Pomoc bola poskytnutá na všeobecné informačné projekty, PR aktivity na šírenie všeobecných vedomostí o značkách a na súťaže organizované na propagáciu značiek kvality (Gewinnspiele).

(101)

Oprávnenými nákladmi boli náklady na organizovanie informačných stretnutí a na výrobu letákov, katalógov, bulletinov a internetových príspevkov.

(102)

Cieľom bolo poskytnúť spotrebiteľom vecné informácie o programe značky kvality a bioznačky AMA vo všeobecnosti, ako je napríklad kvalitatívne zameranie programu značky kvality, obsah značiek a kontrolné systémy.

(103)

Podľa informácií od rakúskych orgánov sa opatrenia uvedené vyššie netýkali konkrétnych skupín výrobkov, ani nenabádali spotrebiteľov na nákup daného výrobku.

(104)

Podľa výročných správ bola v období 1995 až 1999 poskytnutá pomoc na všeobecné informačné a PR aktivity, organizáciu a účasť na veľtrhoch, ako aj prieskum trhu.

(105)

Všeobecné informačné aktivity a PR aktivity, ktoré získali pomoc, boli zamerané na prezentovanie generických vlastností potravín a zaoberali sa záležitosťami všeobecného záujmu, ako je poradenstvo a informovanie v prípade potravinových škandálov. PR aktivity zahŕňali aj zlepšenie komunikačného základu v médiách a používali kanály, ako sú tlačové správy, tlačové konferencie, tlačové služby, bulletiny, dní otvorených dverí a lobizmus.

(106)

Pomoc bola poskytnutá aj na organizovanie podujatí ako súťaže, konferencie, semináre a workshopy v Rakúsku a na „rakúske týždne“ a veľtrhy v iných členských štátoch EÚ, a na účasť na týchto podujatiach.

(107)

Pomoc na prieskum trhu bola poskytnutá na prípravu štúdií týkajúcich sa všeobecných údajov o trhu s potravinami, rozvoja trhov, správania spotrebiteľov, trendov a analýz predaja príslušných poľnohospodárskych výrobkov.

(108)

Pomoc pokrývala 100 % oprávnených nákladov na marketingové opatrenia AMA.

(109)

Podľa informácií, ktoré poskytli rakúske orgány, pomoc pre kvalitné výrobky a technickú podporu značky kvality a bioznačky nikdy neprekročila 100 000 EUR na príjemcu v období troch rokov.

(110)

V súvislosti s kontrolnými opatreniami týkajúcimi sa používania značky kvality rakúske orgány potvrdili, že poskytovanie pomoci bolo k roku 2009 ukončené.

(111)

Článok 107 ods. 1 ZFEÚ, v ktorom sa zakazuje štátna pomoc, je uplatniteľný, ak ide o pomoc poskytovanú v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(112)

Pokiaľ ide o klasifikáciu finančných prostriedkov ako štátnych prostriedkov, nie je potrebné rozlišovať medzi prípadmi, keď je pomoc vyplatená priamo štátom, alebo keď je vyplatená verejnými či súkromnými orgánmi, ktoré štát na tento účel určil alebo založil (46).

(113)

Komisia upozorňuje, že v tomto prípade pomoc neposkytol priamo štát, ale AMA, sprostredkovateľský orgán zriadený zákonom a kontrolovaný štátom (pozri odôvodnenie 49). Spoločnosť AMA spravuje a vlastní celú spoločnosť AMA Marketing, na základe čoho je možné predpokladať, že má v nej rozhodujúci vplyv. Na účely tejto časti sa preto budú AMA a AMA Marketing posudzovať spoločne. Je preto potrebné preskúmať, či sa odvody vyzbierané spoločnosťou AMA môžu považovať za zdroje patriace štátu.

(114)

Spoločnosti AMA a AMA Marketing boli zriadené zákonom. Štát určuje ciele týchto orgánov (článok 2 zákona o AMA), ich riadiacu štruktúru (články 4 – 17 zákona o AMA) a zloženie správnej rady (pozri tiež odôvodnenie 118). Tieto orgány teda riadi štát. Ich marketingové činnosti sú financované z parafiškálnych odvodov (pozri odôvodnenie 49 a 53) (47). Použitie vyzbieraných odvodov určuje zákon o AMA (článok 21a ods. 1). AMA podlieha kontrole štátnych inštitúcií, napríklad rakúskeho Dvora audítorov (48). Navyše, v článku 29 zákona o AMA sa stanovuje, že pri vykonávaní administratívnych postupov AMA uplatňuje zákon o všeobecnom administratívnom postupe (allgemeines Verwaltungsverfahrensgesetz).

(115)

Proti rozhodnutiam AMA je možné vzniesť námietku na súde Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) (49). Podľa znenia zákona o AMA z roku 2004 je možné voči rozhodnutiam AMA podať námietku na ministerstve poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

(116)

Vyberanie príspevkov podľa zákona o AMA je v právomoci AMA. AMA má právomoc kontrolovať priestory alebo poľnohospodárske oblasti a žiadať správy alebo dôkazy od podnikov podliehajúcich výberu odvodov (50). Porušenie zákona o AMA postihuje okresný správny orgán (Bezirksverwaltungsbehörde) pokutou do výšky 3 630 EUR (51). Trestný je aj pokus o obchádzanie pravidiel AMA. Ak nie je možné vybrať pokutu, je možné uložiť trest odňatia slobody na šesť týždňov (52).

(117)

Rakúske orgány uviedli, že účel odvodu, jeho rozsah a maximálna výška sú stanovené v zákone o AMA (53). Konkrétnu výšku odvodu určuje správna rada AMA (Verwaltungsrat der Agrarmarkt Austria). Správna rada určuje konkrétnu výšku odvodu na základe situácie na trhu pre každý príslušný výrobok, vývoja objemu predaja, príjmovej situácie domácich výrobkov v Rakúsku a v zahraničí a potreby a vhodnosti vykonávania marketingových opatrení (54).

(118)

Správna rada AMA pozostáva zo 4 členov, ktorí zastupujú Poľnohospodársku komoru Rakúska (Landwirtschaftskammer Österreich), Spolkovú komoru práce (Bundesarbeitskammer), Hospodársku komoru Rakúska (Wirtschaftskammer Österreich) a Rakúsku federáciu odborových zväzov (Österreichischer Gewerkschaftsbund) (55).

(119)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania preverila uplatňovanie judikatúry vo veci Pearle na tento prípad. Dňa 15. júla 2004 Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Pearle  (56) poukázal na to, že povinné príspevky vyberané sprostredkovateľským orgánom od všetkých podnikov v komerčnom sektore nemusia predstavovať štátne prostriedky, ak sú splnené nasledujúce štyri kumulatívne podmienky:

(120)

Na základe dostupných informácií sa Komisia domnieva, že uvedená schéma nespĺňa všetky tieto podmienky.

(121)

Pokiaľ ide o prvú podmienku, je potrebné uviesť, že financovanie marketingových opatrení nespravuje profesijná organizácia zastupujúca sektor, ale AMA Marketing, verejný orgán zriadený a ovládaný štátom (pozri odôvodnenie 49 a článok 3 zákona o AMA).

(122)

Pokiaľ ide o tretiu podmienku, odvod a maximálna výška príspevkov je stanovená zákonom (t. j. zákonom o AMA) a vyberá ich orgán ovládaný štátom, a nie profesijná organizácia komerčného sektora. Navyše, podľa zákona o AMA je tento odvod povinný (pozri odôvodnenie 53). Tieto prvky dokazujú zásah zo strany štátu do podmienok financovania pomoci.

(123)

Komisia sa preto domnieva, že tento prípad sa odlišuje od podmienok, za ktorých bolo v rozsudku Súdneho dvora vo veci Pearle rozhodnuté, že analyzované príspevky nepredstavujú zdroje štátu.

(124)

Dňa 30. mája 2013 Súdny dvor vo veci Doux Élevage odpovedal na žiadosť o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu pojmu „štátne prostriedky“ (57).

(125)

Súdny dvor dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutie vnútroštátneho orgánu rozšíriť na všetky odbory poľnohospodárskeho sektora uplatňovanie dohody, ktorou sa v rámci medziodborovej organizácie uznanej vnútroštátnym orgánom zavádza príspevok s cieľom umožniť vykonávanie opatrení v oblasti komunikácie, propagácie, vonkajších vzťahov, zabezpečenia kvality, výskumu a obrany záujmov dotknutého sektora a ktorou sa povinnosť uhradenia príspevku stáva všeobecne platnou, nepredstavuje prvok štátnej pomoci.

(126)

Súdny dvor vo svojom rozsudku usúdil, že predmetné príspevky pochádzajú od súkromnoprávnych hospodárskych subjektov, ktoré vykonávajú činnosť na dotknutých trhoch, a teda tento mechanizmus nezahŕňa nijaký priamy alebo nepriamy prevod štátnych prostriedkov. Fondy vytvorené z platieb týchto príspevkov neprechádzali cez rozpočet štátu alebo iného verejnoprávneho subjektu a štát sa nevzdal nijakého zdroja v akejkoľvek forme (napr. dane, poplatky, príspevky alebo iné), ktorý by podľa vnútroštátnych právnych predpisov mal byť platený do štátneho rozpočtu.

(127)

Na rozdiel od tohto prípadu však aktuálny prípad nezahŕňa (dobrovoľné) príspevky stanovené kolektívne medziodvetvovou organizáciou. Ako je uvedené v odôvodnení 53, rakúske podniky pôsobiace v poľnohospodárskom a potravinárskom priemysle platia povinné odvody určené zákonom o AMA. Odvody preto nemajú charakter súkromných zdrojov, ale sú nariadené štátom prostredníctvom legislatívneho aktu.

(128)

Okrem toho, na rozdiel od prípadu Doux Élevage sa AMA nezaoberá príspevkami, ktoré zaviedli súkromné organizácie. Ako je uvedené v odôvodneniach 49 až 54, príspevky určuje štát a spravuje AMA, verejnoprávny subjekt zriadený zákonom o AMA a ovládaný štátom. Schému spravuje AMA Marketing, stopercentná dcérska spoločnosť AMA.

(129)

V prípade Doux Élevage Súdny dvor usúdil, že dotknuté príspevky si úplne zachovali svoju súkromnú povahu a vnútroštátne orgány v skutočnosti nemohli používať tieto prostriedky hlavne na podporu určitých podnikov. O použití týchto prostriedkov rozhodovali príslušné medziodvetvové organizácie a tieto prostriedky boli následne určené výhradne na plnenie cieľov stanovených týmito organizáciami. Tieto prostriedky tiež neboli pod neustálou verejnou kontrolou a neboli k dispozícii štátnym orgánom.

(130)

Na rozdiel od prípadu Doux Élevage, v aktuálnom prípade nestanovuje ciele presadzované spoločnosťou AMA súkromná organizácia rozhodujúca o používaní týchto prostriedkov, ale legislatívny akt, ktorým sa riadi tento verejný orgán (t. j. zákon o AMA, pozri odôvodnenie 54).

(131)

Podmienky podľa prípadu Doux Élevage umožňujúce predpokladať existenciu súkromných prostriedkov preto nie sú splnené.

(132)

Z uvedených dôvodov sa Komisia domnieva, že financovanie predmetných opatrení vykonávané spoločnosťou AMA je možné pripísať štátu a že tieto finančné prostriedky predstavujú štátne prostriedky.

(133)

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa za pomoc pokladajú zásahy, ktoré sú bez ohľadu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodniť niektoré podniky, alebo ktoré treba považovať za ekonomickú výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nedosiahol (58). Okrem toho sa za pomoc pokladajú zásahy, ktoré v rozličných formách zmierňujú náklady bežne zaťažujúce rozpočet podniku a ktoré takto, aj keď nie sú subvenciou v presnom zmysle slova, majú podobný charakter a totožné účinky (59). Súdny dvor tiež poukázal na to, že opatrenie, ktoré prijal subjekt verejného sektora a ktoré zvýhodňuje určité podniky alebo výrobky, nestráca povahu bezdôvodnej výhody preto, že je celkom alebo čiastočne financované z príspevkov, ktoré uložil subjekt verejného sektora a odvádzajú ich tieto podniky (60).

(134)

Opatrením sa zvýhodňujú spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti výroby, spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh vrátane potravinárskeho priemyslu (pozri odôvodnenie 46) prostredníctvom reklamy, podpory kvalitných výrobkov a technickej podpory.

(135)

V tejto súvislosti boli rakúske orgány vyzvané, aby poskytli ďalšie informácie o rozsahu príjemcov, ako aj o počte príjemcov pre jednotlivé marketingové opatrenia. Rakúske orgány vo svojom liste zo 14. septembra 2012 odpovedali, že nie je možné určiť príjemcov každého jednotlivého opatrenia, pretože zo schémy mali prospech nielen výrobcovia a maloobchodníci používajúci logá, ale aj výrobcovia, ktorí sa priamo nezúčastnili schémy, teda celý sektor. Rakúsko argumentovalo, že opatrenia zvýšili povedomie spotrebiteľov vo všeobecnosti, takže aj výrobcovia, ktorí sa nezapojili do schémy, museli zvýšiť kvalitu svojich výrobkov.

(136)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania navyše požiadala Rakúsko, aby vysvetlilo, do akej miery profituje z uvedených marketingových opatrení potravinársky priemysel. Rakúske orgány použili rovnaký vyššie uvedený argument (odôvodnenie 135).

(137)

Podľa judikatúry (61) si opatrenie zachováva svoj selektívny charakter aj vtedy, ak sa vzťahuje na celý sektor (ale nie na iné sektory). Argumenty rakúskych orgánov, ktoré tvrdia, že uvedené opatrenie má všeobecnú povahu, je potrebné zamietnuť.

(138)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora vedie posilnenie konkurenčnej pozície podniku prostredníctvom poskytnutia štátnej pomoci vo všeobecnosti k narušeniu hospodárskej súťaže vo vzťahu k ostatným konkurenčným podnikom, pretože týmto sa pomoc neposkytla (62). Pomoc podniku, ktorý svoju činnosť prevádzkuje na trhu otvorenom obchodovaniu v rámci Únie, by mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (63).

(139)

V období 1995 – 2008 zaznamenal obchod s poľnohospodárskymi výrobkami v rámci Únie nezanedbateľný objem. Napríklad v roku 2004 boli predmetom obchodu v rámci Únie poľnohospodárske výrobky EÚ v hodnote približne 183 miliárd EUR (dovoz) až 187 miliárd EUR (vývoz), čo predstavuje približne 57 % celkovej poľnohospodárskej výroby v hodnote 324 miliárd EUR (64).

(140)

Vzhľadom na významný objem obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami v rámci Únie v príslušnom období je preto možné domnievať sa, že opatrenia, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, narúšajú hospodársku súťaž alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi. Potvrdzujú to navyše niektoré vlastné vyhlásenia AMA v jej výročných správach za príslušné obdobie (pozri odôvodnenia 84 – 90 vyššie), ktoré dokazujú, že AMA si uvedomovala, že jej marketingové činnosti pravdepodobne podporovali domácu výrobu v konkurencii s výrobcami z iných členských štátov.

(141)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k splneniu podmienky uvedených v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Je teda možné dospieť k záveru, že opatrenia, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, predstavujú štátnu pomoc v zmysle uvedeného článku.

(142)

Predmetom rozhodnutia o začatí konania z roku 2012 boli neoznámené marketingové opatrenia AMA v rámci schémy pomoci NN 34/2000 a opatrenia AMA zo zrušeného rozhodnutia Komisie NN 34A/2000.

(143)

Vzhľadom na to, že zákon o AMA a jeho vykonávacie ustanovenia boli niekoľkokrát zmenené, že sa uskutočnilo veľa procedurálnych postupov a že pomoc sa skladá z mnohých opatrení s rôznym trvaním, je ešte potrebné určiť presný počiatočný a koncový dátum vykonávania opatrení, a teda časový rozsah pôsobnosti rozhodnutia.

(144)

Podľa informácií, ktoré predložili rakúske orgány, sa marketingové opatrenia uplatňovali od roku 1994, t. j. pred 1. januára 1995, dňom, keď Rakúsko pristúpilo k Európskej únii. Rakúske orgány však napriek tomu neoznámili Komisii opatrenia AMA v súlade s článkom 143 alebo 144 Aktu o pristúpení Rakúskej republiky (pozri odôvodnenie 34), a tieto opatrenia preto nemožno považovať za existujúcu pomoc. Z toho dôvodu je potrebné považovať uvedené opatrenia za novú pomoc, ktorá nebola oznámená ku dňu pristúpenia 1. januára 1995, čo by sa preto malo považovať za počiatočný dátum poskytovania pomoci.

(145)

Ďalej, ako sa opisuje v odôvodnení 36, rakúske orgány tvrdia, že listom z 23. júna 1997 predložili vyplnený notifikačný formulár týkajúci sa marketingových opatrení AMA, na ktorý Komisia nereagovala v predpísanej dvojmesačnej lehote (65). Podľa ich názoru to bolo platné oznámenie a po uplynutí dvojmesačnej lehoty by sa pomoc mala považovať za schválenú a mala by byť preto kvalifikovaná ako existujúca pomoc. Rovnaký argumentačný postup sa používa v právnom stanovisku pripojenom k listu s informáciami z 25. februára 2015.

(146)

Komisia s týmto argumentom nesúhlasí. Keďže opatrenia boli vykonávané už pred rokom 1997, uvedený list sa nemôže považovať za platné oznámenie opatrení v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a preto sa táto pomoc nemôže označiť za existujúcu pomoc. Podľa rozsudku vo veci Lorenz by sa pomoc považovala za existujúcu pomoc len vtedy, ak by v čase oznámenia opatrenia Komisii ešte nebola vykonávaná; v prípade, že sa opatrenie ešte nevykonalo, by sa pomoc mohla považovať za existujúcu pomoc iba vtedy, ak by členský štát po uplynutí dvojmesačnej lehoty poslal Komisii predchádzajúce oznámenie. Rakúske orgány však vykonávali opatrenie pred formálnym oznámením a Komisii neposkytli žiadne predchádzajúce oznámenie. Preto sa uvedeným listom z 23. júna 1997 toto opatrenie nemení na existujúcu pomoc v zmysle článku 108 ods. 1 ZFEÚ.

(147)

Vzhľadom na uvedené informácie a úvahy uvedené dospela Komisia k záveru, že pokiaľ ide o časovú pôsobnosť rozhodnutia, počiatočným dátumom všetkých marketingových opatrení AMA je 1. januára 1995 (pozri odôvodnenie 34 a 144).

(148)

Pokiaľ ide o koncový dátum vykonávania, listom zo 14. septembra 2012 rakúske orgány potvrdili, že opatrenia oznámené ako schéma pomoci N 239/2004 sa týkajú jednej časti opatrení AMA, ktoré sú predmetom vyšetrovania vo veci s číslom NN 34/2000 (po podstatnej úprave opatrení s cieľom dosiahnuť súlad s uplatniteľnými pravidlami, pozri odôvodnenie 39).

(149)

V tom istom liste rakúske orgány potvrdili, že v období po roku 2002 AMA Marketing nevykonávala iné opatrenia pomoci ako tie, na ktoré sa vzťahuje číslo NN 34A/2000 a N 239/2004 (a ich následné predĺženia (66)).

(150)

Z informácií, ktoré poskytli rakúske orgány, vyplýva, že schválená schéma pomoci N 570/1998 sa netýka marketingových opatrení AMA, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia.

(151)

Pokiaľ ide o bioznačku a značku kvality AMA, koncový dátum pre poskytovanie pomoci bol 31. decembra 2008, s výnimkou reklamných opatrení týkajúcich sa bioznačky, ktoré sa skončili 31. decembra 2006 (pozri odôvodnenia 15 a 19).

(152)

Ostatné marketingové opatrenia AMA sa uplatňovali do 20. októbra 2004, teda dňa, v ktorom bolo schválené rozhodnutie N 239/2004 (pozri kapitolu 1.4 a odôvodnenie 39). Preto sa rozsah pôsobnosti tohto rozhodnutia týka obdobia 1. januára 1995 až 31. decembra 2008 pre všetky opatrenia okrem reklamných opatrení týkajúcich sa bioznačky, pre ktorú je príslušným obdobím obdobie od 1. januára 1995 do 31. decembra 2006, a ostatných marketingových opatrení, pre ktoré je príslušným obdobím obdobie od 1. januára 1995 do 20. októbra 2004.

(153)

Podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ musí byť Komisia upovedomená o všetkých zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci. Podľa článku 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 659/1999 je nová pomoc realizovaná v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ protiprávnou pomocou. Povinnosť oznamovať štátnu pomoc sa stanovuje v článku 2 uvedeného nariadenia.

(154)

Rakúsko neinformovalo Komisiu v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ o ustanoveniach zavádzajúcich opatrenia a odvody na ich financovanie pred ich vykonávaním.

(155)

Ako vyplýva z kapitoly 6, opatrenia zavedené Rakúskom predstavujú štátnu pomoc. Ako je uvedené v odôvodnení 34, marketingové opatrenia sa uplatňovali od roku 1994, t. j. pred 1. januárom 1995, dňom, keď Rakúsko pristúpilo k Európskej únii. Rakúske orgány však napriek tomu nikdy neoznámili Komisii opatrenia AMA v súlade s článkom 143 alebo 144 Aktu o pristúpení Rakúskej republiky. Preto táto pomoc predstavovala v čase pristúpenia novú pomoc a rakúske orgány ju mali oznámiť. Bez riadneho oznámenia je pomoc podľa príslušných ustanovení ZFEÚ protiprávna (v tejto súvislosti pozri tiež odôvodnenie 144).

(156)

Okrem toho, ako je opísané v odôvodneniach 9, 36 a 148, list z 23. júna 1997, ani list z 19. decembra 2002 nemožno považovať za platné oznámenie tejto novej pomoci.

(157)

Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie NN 34A/2000 s odôvodnením, že sa v zákone o AMA z roku 1992 vyskytol rozpor. V jeho paragrafe 21a, ktorý sa týka účelu príspevku, bol uvedený odkaz na domáce výrobky. Presnejšie, bod č. 1 sa vzťahoval na cieľ „podporovať a zaisťovať predaj domácich poľnohospodárskych a lesníckych výrobkov a ich odvodených výrobkov“ (67). Bod č. 2 sa vzťahoval na „presadzovanie ďalších marketingových opatrení (najmä dodávanie služieb a príslušné personálne náklady)“.

(158)

Všeobecný súd uviedol, že obmedzovanie sa na domáce výrobky v bode č. 1 paragrafu 21a zákona o AMA z roku 1992 vyvolalo pochybnosti o zlučiteľnosti predmetnej pomoci, čo malo Komisiu viesť k začatiu formálneho vyšetrovacieho konania (68).

(159)

Otázka domáceho pôvodu výrobku je preto prvkom, ktorý si vyžaduje podrobnú analýzu.

(160)

Sťažovatelia trvali na tom, že značky a subvencované opatrenia boli dostupné iba pre rakúskych výrobcov. V tejto súvislosti uviedli, že podľa paragrafu 21a ods. 1 zákona o AMA z roku 1992 mali zo subvencovaných reklamných opatrení prospech iba rakúske výrobky.

(161)

V tejto súvislosti rakúske orgány listom z 19. decembra 2002 vysvetlili, že značka kvality a bioznačka AMA boli dostupné pre všetky výrobky bez ohľadu na ich pôvod. Listom z 5. marca 2004 rakúske orgány zaslali nové interné pravidlá, ktoré vydala AMA Marketing a schválilo rakúske spolkové ministerstvo poľnohospodárstva, lesov, životného prostredia a vodného hospodárstva (BMLFUW) a ktorými sa riadi udeľovanie týchto značiek. Podľa týchto pravidiel môžu byť značky poskytnuté všetkým výrobkom, či už rakúskym alebo z iných členských štátov, ktoré spĺňajú požiadavky na kvalitu. Okrem toho sa rakúske orgány sa zaviazali upraviť zákon o AMA z roku 1992, ktorý bol zmenený zákonom s účinnosťou od júla 2007. Od tohto dňa už paragraf 21a ods. 1 zákona o AMA neobsahuje odkaz na „domáce“ výrobky (69).

(162)

Preto aj napriek tomu, že obdobie po 30. júna 2007 nepredstavuje žiadny zvláštny problém v súvislosti s pôvodom výrobkov a príjemcami týchto značiek alebo opatrení, je potrebná podrobnejšia analýza obdobia pred týmto dňom. Vzhľadom na špecifickú povahu rôznych opatrení tvoriacich túto schému a rôzny význam odkazu na domáci pôvod je potrebná samostatná analýza pre každé opatrenie.

(163)

Pokiaľ ide o značku kvality, od januára 2000 sa v predpisoch, ktorými sa vykonáva zákon o AMA (Regulativ zur Verwendung des AMA-Gütesiegels für Lebensmittel), neuvádzal odkaz na domáce výrobky, ale tieto predpisy sa vzťahovali na všetky výrobky bez ohľadu na ich pôvod. V článku 23 o deklarácii pôvodu sa výslovne odkazuje na región (napr. Tirolsko alebo Bavorsko) alebo krajinu (napr. Rakúsko, Francúzsko), čím sa naznačuje, že ako pôvod výrobkov môže byť uvedený akýkoľvek región alebo akákoľvek krajina. Tvrdenie, že značka kvality bola dostupná len pre domáce (t. j. rakúske) výrobky, sa pre obdobie po tomto dátume musí zamietnuť.

(164)

Okrem toho, všetky ustanovenia týkajúce sa pôvodu výrobku obsahujú nasledujúce vymedzenie pojmu „pôvodný/domáci“ (heimisch): „V týchto usmerneniach sa pojem „pôvodný/domáci“ vzťahuje na región uvedený ako pôvod výrobku“ („Wird in diesen Richtlinien der Begriff „heimisch“ verwendet, ist darunter die im Herkunftsanteil des Zeichens angeführte Region zu verstehen  (70).“). Toto opäť naznačuje, že odkaz na „domáce výrobky“ používaný vo vykonávacích aktoch sa nevzťahuje iba na rakúske výrobky, ale že ako miesto pôvodu je možné použiť akýkoľvek región.

(165)

Bioznačka sa sama osebe vzťahuje najmä na osobitné požiadavky na kvalitu výrobku. Hlavnou informáciou príslušných značiek v rámci uvedenej schémy bol odkaz na kvalitu BIO a tieto značky boli dostupné pre všetky výrobky bez ohľadu na ich pôvod. Pôvod mohol byť uvedený iba ako vedľajšia informácia.

(166)

Pokiaľ ide o pomoc pre kvalitné výrobky, táto bola poskytovaná na rozvoj systémov zabezpečovania kvality, kontroly kvality a kontroly ekologických výrobkov (odôvodnenie 98). Tieto opatrenia tiež nie sú samy osebe obmedzené na výrobky pochádzajúce z konkrétnej krajiny.

(167)

Pomoc na generickú reklamu nevyvoláva problémy týkajúce sa pôvodu daných výrobkov, pretože kampane propagovali alebo uvádzali výrobok iba všeobecným spôsobom bez akéhokoľvek odkazu na pôvod.

(168)

Podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ možno považovať pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za zlučiteľnú so spoločným trhom za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(169)

Podľa oznámenia Komisie o určení pravidiel uplatniteľných na posudzovanie neoprávnenej pomoci (71) sa akákoľvek protiprávna pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 659/1999 posudzuje podľa pravidiel uplatniteľných v čase, keď bola pomoc poskytnutá.

(170)

Medzi 1. januárom 2000 a 31. decembrom 2006 sa uplatňovali usmernenia na roky 2000 – 2006. S účinnosťou od 1. januára 2007 sa uplatňovali usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 – 2013 (72) (ďalej len „usmernenia na roky 2007 – 2013“) v súlade s ich bodom 194.

(171)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že podľa bodu 196 usmernení na roky 2007 – 2013 platilo pre členské štáty prechodné obdobie do 31. decembra 2007 určené na zosúladenie existujúcich schém pomoci s ustanoveniami usmernení. Vymedzenie existujúcej pomoci je uvedené v článku 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 659/1999. Podľa článku 1 písm. b) bodu ii), ktorý sa vzťahuje na tento prípad, existujúca pomoc znamená autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou.

(172)

Komisia schému pomoci NN 34A/2000 skutočne schválila 30. júna 2004. V septembri 2004 však navrhovatelia podali voči tomuto rozhodnutiu námietku pred Súdom prvého stupňa (teraz Všeobecný súd), ktorý zrušil rozhodnutie Komisie rozsudkom z 18. novembra 2009. Voči tomuto rozsudku sa Rakúsko odvolalo, Súdny dvor odvolanie zamietol a 27. októbra 2011 potvrdil rozsudok Súdu prvého stupňa.

(173)

Rakúske orgány tvrdia, že táto schéma predstavovala existujúcu pomoc a mala sa posudzovať podľa nových usmernení na roky 2007 – 2013 až od 1. januára 2008. Vo svojom liste zo 14. septembra 2012 Rakúsko tiež poukazuje na zásadu oprávneného očakávania a argumentuje, že rozhodnutie Komisie bolo zrušené až v roku 2011.

(174)

Podľa judikatúry (73) týkajúcej sa oprávnených očakávaní, „pokiaľ bola podaná žaloba o neplatnosť, príjemca nemá túto istotu dovtedy, kým súd Spoločenstva neprijme rozhodnutie s konečnou platnosťou“. Preto sa v tomto prípade nemožno odvolávať na oprávnené očakávanie.

(175)

V dôsledku toho nie je možné schému pomoci NN 34A/2000 kvalifikovať ako existujúcu pomoc na základe rozhodnutia Komisie z 30. júna 2004, a preto sa neuplatňuje prechodné obdobie uvedené v bode 196 usmernení na roky 2007 – 2013. Schéma pomoci mala byť zosúladená s usmerneniami na roky 2007 – 2013 k 1. januáru 2007.

(176)

Pokiaľ ide o reklamné opatrenia, zlučiteľnosť pomoci poskytovanej v období od 1. januára 1995 do 31. decembra 2001 sa musí posudzovať na základe oznámenia Komisie týkajúceho sa zapojenia štátu do propagovania poľnohospodárskych výrobkov a produktov rybolovu (74) (ďalej len „oznámenie z roku 1986“) a Rámca pre vnútroštátnu pomoc na reklamu poľnohospodárskych výrobkov a niektorých výrobkov neuvedených v prílohe II Zmluvy o EHS vrátane produktov rybolovu (75) (ďalej len „rámec pre reklamu z roku 1987“).

(177)

Pomoc poskytnutú po 1. januári 2002 je potrebné posudzovať na základe usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci určenej na reklamu výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve o ES a niektorých výrobkov neuvedených prílohe I (ďalej len „usmernenia pre reklamu z roku 2001“) (76).

(178)

Pri posudzovaní štátnej pomoci na reklamu poľnohospodárskych výrobkov poskytnutej po 1. januári 2007 Komisia uplatní oddiel VI.D usmernení na roky 2007 – 2013.

(179)

Rámec pre reklamu z roku 1987 sa vzťahuje na reklamu vymedzenú ako akúkoľvek činnosť využívajúcu médiá (napríklad tlač, rozhlas, televíziu alebo plagáty), ktorej cieľom je presvedčiť spotrebiteľov, aby kupovali príslušný výrobok. Z jej rozsahu sú vylúčené propagačné činnosti v širšom zmysle, napríklad šírenie vedeckých poznatkov na verejnosti, organizovanie obchodných veľtrhov alebo výstav, účasť na takýchto a podobných podujatiach určených na styk s verejnosťou vrátane spotrebiteľských prieskumov a prieskumov trhu (77).

(180)

Rozsah pôsobnosti usmernení pre reklamu z roku 2001 je v podstate rovnaký ako rozsah pôsobnosti vyššie opísaného rámca pre reklamu z roku 1987, medzi nimi však existujú niektoré rozdiely. Prvá podstatná zmena sa týka skutočnosti, že ako možní adresáti reklamy boli pridané hospodárske subjekty (78). Druhá zmena sa týka skutočnosti, že vymedzenie reklamy bolo rozšírené tak, aby zahŕňalo reklamné činnosti (napríklad šírenie materiálov na tento účel) zamerané na spotrebiteľov na mieste predaja (79).

(181)

Rozsah pôsobnosti oddielu IV.D usmernení na roky 2007 – 2013 je totožný s rozsahom pôsobnosti usmernení pre reklamu z roku 2001 (80).

(182)

Rámec pre reklamu z roku 1987 aj usmernenia pre reklamu z roku 2001 sa vzťahujú na reklamné činnosti, ale nie na propagačné činnosti. Pomoc pre túto druhú kategóriu je klasifikovaná ako technická pomoc, na ktorú sa vzťahujú osobitné pravidlá.

(183)

V tomto prípade bola pomoc poskytovaná na reklamné kampane využívajúce rôzne médiá a iné spôsoby zverejňovania. Reklamné kampane sa týkali

(184)

Z informácií, ktoré predložili rakúske orgány, je možné dospieť k záveru, že cieľom opatrení bolo nabádať spotrebiteľov, aby kupovali príslušný výrobok (pozri odôvodnenia 75 a 94). Preto uvedené opatrenia patria do rozsahu pôsobnosti reklamy a musia sa analyzovať na základe uplatniteľných pravidiel.

(185)

Zlučiteľnosť pomoci poskytnutej pred 1. januárom 2002 je potrebné posudzovať na základe oznámenia z roku 1986 a rámca pre reklamu z roku 1987 (odôvodnenie 176).

(186)

V bode 2.2 rámca pre reklamu z roku 1987 sa zakazuje pomoc na reklamu týkajúcu sa konkrétnych firiem.

(187)

V bode č. 3 sa stanovuje podmienka, že reklama by sa mala týkať aspoň jednej z nasledujúcich kategórií (pozitívne kritériá):

(188)

Napokon, podľa bodu č. 4 rámca pre reklamu z roku 1987 nesmie pomoc poskytnutá podľa uvedeného rámca prekročiť sumu, ktorú na danú reklamnú kampaň venoval samotný sektor, čo znamená, že maximálna intenzita pomoci 100 % môže byť povolená, ale iba v prípade, ak obchodné subjekty odvetvie prispelo úhradou aspoň 50 % nákladov, buď prostredníctvom dobrovoľných príspevkov, alebo výberom parafiškálnych odvodov či povinných príspevkov. Maximálna intenzita pomoci vo výške 100 % je teda povolená.

(189)

V bode č. 2 oznámenia z roku 1986, ako aj v bode 2.1 rámca pre reklamu z roku 1987 (81) sa zdôrazňuje skutočnosť, že pomoc na reklamu sa nemôže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak propagačný materiál porušuje článok 30 Zmluvy o EHS (teraz článok 34 ZFEÚ).

(190)

Podľa bodu 2.1 oznámenia z roku 1986 generické propagačné kampane bez odkazu na pôvod výrobku, vývozné propagačné kampane organizované v iných členských štátoch, ako aj kampane na domácom trhu propagujúce určité vlastnosti alebo druhy výrobkov bez akýchkoľvek konkrétnych odkazov na domáci pôvod výrobku okrem tých, ktoré môžu byť zrejmé z odkazov na dané vlastnosti alebo druhy alebo na normálne označenie výrobku, neporušujú článok 34 ZFEÚ.

(191)

Naopak, jasným porušením článku 30 Zmluvy o EHS (teraz článok 34 ZFEÚ) sú podľa bodu 2.2 oznámenia z roku 1986 tieto kampane: propagačné kampane, ktoré radia spotrebiteľom, aby kupovali domáce výrobky iba z dôvodu ich domáceho pôvodu, alebo propagačné kampane, ktorých cieľom je odradiť od nákupu výrobkov z iných členských štátov alebo znevažovať tieto výrobky v očiach spotrebiteľa (negatívna propagácia).

(192)

Ďalej sa v bode 2.3 oznámenia z roku 1986 stanovuje, že voči propagačným kampaniam na domácom trhu členského štátu je z dôvodu odkazu na domáci pôvod výrobkov a pokiaľ nie sú dodržané určité obmedzenia možné vzniesť námietku podľa článku 30 Zmluvy o EHS (teraz článok 34 ZFEÚ).

(193)

Podľa bodu 2.3.1 oznámenia z roku 1986, propagačné kampane priťahujúce pozornosť na druhy alebo vlastnosti výrobkov vyrobených v rámci niektorého členského štátu nie sú v praxi obmedzené na domáce alebo regionálne špeciality a často upozorňujú na určité vlastnosti výrobkov vyrobených v rámci niektorého členského štátu a na domáci pôvod výrobkov, napriek tomu, že tieto výrobky a ich vlastnosti sú podobné tým, ktoré sa vyrábajú inde. Ak sa na domáci pôvod výrobku v takýchto propagačných kampaniach kladie neprimeraný dôraz, existuje nebezpečenstvo porušenia článku 30 Zmluvy o EHS (teraz článok 34 ZFEÚ).

(194)

V oznámení z roku 1986 sa preto od členských štátov žiadalo, aby zabezpečili najmä prísne dodržiavanie týchto usmernení:

(195)

V právnom stanovisku pripojenom k listu s informáciami z 25. februára 2015 rakúske orgány tvrdia, že porušenie článku 30 Zmluvy o EHS (teraz článok 34 ZFEÚ) je potrebné posudzovať z „historického hľadiska“ a že v období rokov 1995 až 2002 sa na Súdnom dvore neriešil prípad, v ktorom by podľa rozhodnutia text a grafická informácia značky porušovali článok 30 Zmluvy o EHS. Podľa názoru Komisie tento argument nemá podstatu. Ako bolo uvedené, oznámenie z roku 1986 (82) aj rámec pre reklamu z roku 1987 obsahovali jasné a podrobné usmernenia, ako majú členské štáty navrhovať svoje opatrenia, aby sa vyhli porušeniu článku 30 Zmluvy o EHS.

(196)

Na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii za obdobie pred rokom 2002, nebolo možné v čase rozhodnutia o začatí konania posúdiť zlučiteľnosť reklamných opatrení s pravidlami uvedenými vyššie. Rakúske orgány boli preto vyzvané na poskytnutie potrebných informácií v súvislosti s uvedenými podmienkami.

(197)

Odpoveď, ktorú poskytli rakúske orgány 14. septembra 2012, neobsahovala dostatok informácií na posúdenie zlučiteľnosti (rakúske orgány uviedli iba odkaz na výročné správy za roky 1995 až 2001). Dňa 19. februára 2014 bola preto predložená ďalšia žiadosť o informácie o týchto bodoch a Rakúsko odpovedalo 5. mája 2014.

(198)

V druhej odpovedi rakúske orgány uviedli, že reklamné kampane sa týkali prebytkových poľnohospodárskych výrobkov a/alebo reklamy na vysokokvalitné výrobky. Tým boli splnené pozitívne kritériá stanovené v bode č. 3 rámca pre reklamu z roku 1987.

(199)

Podľa informácií od rakúskych orgánov reklama neodkazovala na žiadne konkrétne firmy.

(200)

Pokiaľ ide o maximálnu intenzitu pomoci, odvody zo sektora predstavovali viac ako 50 % výšky pomoci (pozri tiež odôvodnenia 43 a 56). Preto je splnené kritérium bodu č. 4 rámca pre reklamu z roku 1987 týkajúce sa intenzity pomoci.

(201)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o možné porušenie článku 30 Zmluvy o EHS (teraz článok 34 ZFEÚ). V predbežnom stanovisku Komisie sa odkaz na domáci pôvod v značke kvality nezdal byť vedľajšou informáciou (pozri odôvodnenie 65). Komisia okrem toho konštatovala, že v mnohých reklamných materiáloch nebol odkaz na pôvod výrobku obmedzený na značku kvality, ale objavoval sa aj na rôznych miestach v reklame (pozri odôvodnenie 83).

(202)

Preto boli v rozhodnutí o začatí konania rakúske orgány vyzvané, aby opísali vzhľad značky kvality a bioznačky v období rokov 1995 až 2001 a poskytli reprezentatívne vzorky propagačných materiálov, v ktorých boli tieto značky použité.

(203)

Rakúske orgány v liste zo 14. septembra 2012 odpovedali, že výročné správy o štátnej pomoci poskytnutej v rokoch 1995 – 2004 už tieto informácie obsahujú. Komisia listom z 19. februára 2014 odpovedala, že tieto informácie neboli dostatočné na vykonanie analýzy zlučiteľnosti a požiadala o podrobný opis (t. j. notifikačné hárky) na základe pravidiel uplatniteľných v čase vykonania opatrenia. Toto posúdenie bolo poskytnuté v odpovedi z 5. mája 2014.

(204)

Konkrétne kritériá zlučiteľnosti pre rôzne typy reklamy sú analyzované ďalej.

(205)

Pokiaľ ide o odkaz na konkrétne firmy v niektorých reklamných kampaniach (odôvodnenie 90), Komisia upozorňuje, že podľa bodu 2.2 rámca pre reklamu z roku 1987 je pomoc na reklamu súvisiacu s konkrétnymi firmami zakázaná.

(206)

Vo svojom liste zo 14. septembra 2012 rakúske orgány argumentovali, že uvedené firmy prispeli na úhradu časti nákladov na kampaň (Druck und Werbeeinschaltung). Takéto kampane odkazujúce na konkrétne firmy však napriek tomu nie je možné schváliť podľa pravidiel štátnej pomoci (bod 2.2 rámca pre reklamu z roku 1987). Skutočnosť, že tieto firmy prispeli na čiastočnú úhradu nákladov spojených s kampaňou, na tomto posúdení nič nemení.

(207)

Z dostupných informácií vyplýva, že niektoré generické reklamné kampane výslovne odkazovali na pôvod výrobku (t. j. Rakúsko) (pozri príklady poskytnuté v odôvodneniach 84 a 90).

(208)

Preto opatrenia nespĺňajú body 2.1 (83), 2.2 rámca pre reklamu z roku 1987 a porušujú článok 30 Zmluvy o EHS (teraz článok 34 ZFEÚ). Komisia preto považuje pomoc na reklamné opatrenia v období od 1. januára 1995 do 31. decembra 1999 odkazujúce na pôvod výrobkov alebo konkrétne spoločnosti za nezlučiteľnú so spoločným trhom (84).

(209)

Pokiaľ ide o obdobie od 1. januára 2000 do 31. decembra 2001, reklamné kampane odkazovali iba na určité vlastnosti alebo druhy výrobkov bez konkrétneho odkazu na ich domáci pôvod.

(210)

V tomto druhom období preto kampane neporušovali článok 30 Zmluvy o EHS a boli teda v súlade s rámcom pre reklamu z roku 1987. Komisia ich preto považuje za zlučiteľné so spoločným trhom.

(211)

Rakúske orgány vo svojej odpovedi zo 14. septembra 2012 uviedli, že pre značku kvality sa používali rovnaké značky ako tie, ktoré boli schválené v rozhodnutí Komisie vo veci N 589/2008. Rakúske orgány preto dospeli k záveru, že odkaz na domáci pôvod mal vedľajšiu úlohu.

(212)

Komisia nesúhlasí s pripomienkami rakúskych orgánov. Ako bolo uvedené (odôvodnenie 65), v období rokov 1995 až 1999 sa pre značku kvality používalo iné logo. V tomto logu nie je odkaz na pôvod oproti informácii o kvalite vedľajší. Vizuálna stránka (rakúska vlajka) aj použitý text označujú Rakúsko za hlavnú informáciu.

(213)

Nebol preto splnený bod 2.3.1 oznámenia z roku 1986, v ktorom sa požadovalo, aby odkaz na domáci pôvod bol len vedľajšou informáciou oznamovanej spotrebiteľom prostredníctvom kampane a nemal by byť hlavným dôvodom, na základe ktorého sa spotrebiteľom odporúča daný výrobok kupovať. Komisia preto považuje pomoc pre značku kvality v období od 1. januára 1995 do 31. decembra 1999 za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

(214)

Pokiaľ ide o obdobie od 1. januára 2000 do 31. decembra 2001, Komisia sa domnieva, že nové logá, ktoré boli zhodné s tými, ktoré Komisia posudzovala vo svojom rozhodnutí vo veci N 589/2008, spĺňajú podmienky rámca pre reklamu z roku 1987, a preto považuje príslušnú pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(215)

V reklamných opatreniach pre biologo, ako je zobrazené v odôvodnení 65, boli použité rovnaké logá ako v období po roku 2002.

(216)

Keďže tento typ reklamy upozorňuje na druhy alebo vlastnosti výrobkov vyrobených v členskom štáte, vzťahuje sa naň bod 2.3.1 oznámenia z roku 1986, v ktorom sa vyžadovalo, aby sa na domáci pôvod výrobku nekládol nenáležitý dôraz.

(217)

Jedna z dvoch verzií loga vôbec neobsahovala odkaz na pôvod výrobkov. Druhá označovala pôvod výrobku ako vedľajšiu informáciu. Prvé logo nespôsobilo žiadne problémy v súvislosti s možným porušením článku 30 Zmluvy o EHS (teraz článok 34 ZFEÚ). Pokiaľ ide o druhé, podmienky bodu 2.3.1 oznámenia z roku 1986 boli splnené, keďže:

(218)

Preto pomoc na reklamu na biologo v období od 1. januára 1995 do 31. decembra 2001 splnila podmienky oznámenia z roku 1986. Komisia preto považuje túto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(219)

Reklamné kampane organizované za hranicami Rakúska neobsahovali žiadne konkrétne odkazy na domáci pôvod výrobku okrem tých, ktoré môžu byť zrejmé z odkazov na príslušné vlastnosti alebo druhy alebo na bežné označenie výrobku. Tieto kampane boli preto v súlade s bodom 2.1 oznámenia z roku 1986 a neporušili článok 30 Zmluvy o EHS (teraz článok 34 ZFEÚ).

(220)

Pomoc na reklamu za hranicami Rakúska v období od 1. januára 1995 do 31. decembra 2001 preto splnila podmienky oznámenia z roku 1986. Komisia preto považuje túto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(221)

V období od 1. januára 2002 do 31. decembra 2006 musela pomoc na reklamné činnosti spĺňať podmienky stanovené v usmerneniach na roky 2000 – 2006. Podľa bodu 18 usmernení na roky 2000 – 2006 sa museli opatrenia pre propagáciu a reklamu poľnohospodárskych výrobkov posudzovať podľa rámca pre reklamu z roku 1987.

(222)

Od 1. januára 2002 sa uplatňujú usmernenia pre reklamu z roku 2001, ktoré nahradili oznámenie z roku 1986 a rámec pre reklamu z roku 1987 (body 69, 75 usmernení pre reklamu z roku 2001). Komisia bude preto pri posudzovaní obdobia od 1. januára 2002 do 31. decembra 2006 vychádzať z usmernení pre reklamu z roku 2001.

(223)

Podľa bodu 12 usmernení pre reklamu z roku 2001 by pomoc poskytnutá na reklamu poľnohospodárskych a iných výrobkov v záujme zlučiteľnosti so spoločným trhom nemala narúšať obchod v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom (negatívne kritériá), a mala by uľahčovať rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí (pozitívne kritériá).

(224)

V bode 18 usmernení pre reklamu z roku 2001 sa stanovuje, že sa nesmie poskytnúť žiadna pomoc na reklamné kampane, ktoré porušujú článok 28 ES (teraz článok 34 ZFEÚ), v ktorom sú množstevné obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom medzi členskými štátmi zakázané.

(225)

Pomoc nebolo možné poskytnúť na reklamu, ktorá sa týkala priamo výrobkov jednej alebo viacerých konkrétnych firiem. Ak bolo vedenie reklamných činností financovaných z verejných zdrojov zverené súkromným firmám, tieto firmy museli byť vybraté na základe trhových zásad (body 29 a 30 usmernení pre reklamu z roku 2001).

(226)

Kampane navyše nemohli byť v rozpore so sekundárnymi právnymi predpismi Spoločenstva a museli byť najmä v súlade s ustanoveniami smernice 2000/13/ES (body 25 až 28 usmernení pre reklamu z roku 2001).

(227)

V bodoch 31 a 32 usmernení pre reklamu z roku 2001 sa stanovilo, že na to, aby reklama mohla byť uznaná za výnimku podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES [teraz článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ], musela sa reklama týkať prebytkových výrobkov alebo nedostatočne využívaných druhov, nových výrobkov alebo náhradných výrobkov, ktoré ešte nie sú prebytočné, vysokokvalitných výrobkov, rozvoja určitých oblastí alebo rozvoja malých a stredných podnikov.

(228)

V kapitole 4 usmernení pre reklamu z roku 2001 sa podrobne uvádzalo uplatňovanie uvedených pozitívnych kritérií na určité typy reklamy, konkrétne na pomoc na reklamu, v ktorej je pôvod súčasťou informácie (oddiel 4.1), a pomoc na reklamu na vysokokvalitné výrobky (oddiel 4.2).

(229)

Podľa bodu 23 usmernení pre reklamu z roku 2001 bolo možné uviesť identifikáciu krajiny výrobcu slovom alebo symbolom za predpokladu, že zostane zachovaná rozumná rovnováha medzi odkazom na vlastnosti a druhy výrobku na jednej strane a jeho domácim pôvodom na strane druhej. Odkazy na domáci pôvod museli byť vedľajšou informáciou oznamovanou spotrebiteľom a nemohli predstavovať hlavný dôvod, na základe ktorého sa spotrebiteľom odporúčalo daný výrobok kupovať. Reklama, ktorá uvádzala (regionálny) pôvod výrobku ako vedľajšiu informáciu, nebola považovaná za porušenie článku 28 ES (teraz článok 34 ZFEÚ). Na posúdenie toho, či bol pôvod skutočne vedľajšou informáciou, Komisia zohľadnila celkový význam textu a/alebo symbolu vrátane obrázkov a všeobecnej prezentácie, ktoré odkazujú na pôvod, ako aj význam textu a/alebo symbolu, ktorý sa týka jedinečného hlavného posolstva reklamy, t. j. tú časť reklamnej správy, ktorá sa nezameriava na pôvod (body 40 a 41 usmernení pre reklamu z roku 2001).

(230)

Ak bola pomoc poskytnutá výrobkom spĺňajúcim osobitné požiadavky na kvalitu, musela byť dostupná pre všetky výrobky vyrobené v Spoločenstve bez ohľadu na ich pôvod. Od členských štátov sa tiež vyžadovalo, aby uznávali výsledky porovnateľných kontrol vykonaných v iných členských štátoch (bod 49 usmernení pre reklamu z roku 2001).

(231)

Podľa bodu 55 usmernení pre reklamu z roku 2001 mohla byť pomoc schválená iba vtedy, ak výrobky nesúce označenia odkazujúce na metódy ekologického poľnohospodárstva splnili požiadavky nariadenia (EHS) č. 2092/91. Všetci výrobcovia a spracovatelia výrobkov ekologického poľnohospodárstva museli prejsť systémom kontrol stanoveným v nariadení.

(232)

Pri uplatňovaní uvedených ustanovení na reklamné opatrenia pre značku kvality a bioznačku v období od 1. januára 2002 do 31. decembra 2006 dospela Komisia k nasledujúcim záverom:

(233)

Značka kvality a jedna z dvoch verzií bioznačky (pozri odôvodnenie 64) obsahovala odkaz na pôvod výrobku, ale táto informácia sa môže považovať za vedľajšiu voči hlavnej informácii obsahujúcej (ekologickú) kvalitu výrobku. Odkaz na pôvod výrobku mal vedľajšie postavenie tak v grafickom odkaze (pozadie), ako aj v texte loga.

(234)

V súvislosti s dizajnom značiek Komisia poznamenáva, že centrálny priestor značiek zapĺňalo pole, v ktorom dominoval text „AMA Gütesiegel“ alebo „BIO“ a pôvod výrobku bol označený výrazne menšími písmenami. Vedľajšie polia boli vyhotovené v národných farbách (napr. červená a biela pre Rakúsko) bez akýchkoľvek dodatočných symbolov označujúcich krajinu výroby. Centrálne pole zaberalo vizuálne dominantný priestor v značkách, a navyše predstavovalo približne 65 % celkovej šírky značky (pozri odôvodnenie 64). Rakúske orgány okrem toho uviedli, že v každej reklame týkajúcej sa oboch značiek bola hlavnou informáciou kvalita výrobku. Pôvod výrobku, ak bol uvedený, bol iba vedľajšou informáciou (pozri odôvodnenie 79).

(235)

Podľa rakúskych orgánov bola bioznačka poskytovaná iba ekologickým výrobkom spĺňajúcim kritériá stanovené v nariadení (EHS) č. 2092/91 (pozri odôvodnenie 69).

(236)

Rakúske orgány poskytli uistenie, že ustanovenia smernice 2000/13/ES boli v subvencovanej reklame splnené (pozri odôvodnenie 68).

(237)

Reklama sa netýkala výrobkov jednej alebo viacerých konkrétnych firiem. Rakúske orgány uviedli, že v reklame na mieste predaja neboli propagované žiadne názvy firiem alebo výrobkov a že majiteľ miesta predaja nemal výhody vyplývajúce z pomoci (pozri odôvodnenie 78).

(238)

Rakúske orgány uviedli, že všetky reklamné činnosti, ktoré financovala spoločnosť AMA Marketing, viedli súkromné firmy vybrané prostredníctvom verejnej súťaže (pozri odôvodnenie 52).

(239)

Navyše, podľa rakúskych orgánov bolo používanie značky kvality dostupné pre všetky výrobky vyrobené v Únii, ak splnili špeciálne požiadavky na jej používanie. Tieto špeciálne požiadavky sa týkali buď kvality výrobku alebo boli obmedzené na zaistenie označeného geografického pôvodu výrobku. V každom prípade mohli byť špeciálne požiadavky splnené bez ohľadu na geografický pôvod výrobku (pozri odôvodnenie 161).

(240)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania poukázala na to, že nemala informácie o tom, či boli uznávané ekvivalentné kontroly vykonávané v iných členských štátoch. Rakúske orgány vo svojom liste zo 14. septembra 2012 potvrdili, že takéto kontroly boli uznávané, a poskytli dôkazy na podporu tohto tvrdenia.

(241)

Hoci rakúske orgány potvrdili, že od roku 2002 bola značka kvality a bioznačka dostupná pre všetky výrobky bez ohľadu na ich pôvod, Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti, pretože odkaz na domáce výrobky v hlavnom právnom základe opatrení, zákone o AMA, bol zrušený až v roku 2007 (pozri odôvodnenie 161).

(242)

Rakúske orgány vo svojich listoch predložili nové interné pravidlá, podľa ktorých boli značky dostupné pre všetky výrobky, ako aj údaje preukazujúce, že po roku 2001 značky skutočne získalo niekoľko výrobkov vyrobených mimo Rakúska. Opäť tiež potvrdili, že od roku 2002 sa pravidlá uplatňovali na všetky výrobky bez ohľadu na ich pôvod.

(243)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania uviedla, že nebolo jasné, či nové interné pravidlá AMA boli účinné už od 26. septembra 2002, alebo či existovalo prechodné obdobie po 26. septembri 2002, počas ktorého sa pomoc naďalej poskytovala podľa starých pravidiel. Rakúske orgány vo svojom liste zo 14. septembra 2012 vyhlásili, že sa neuplatňovalo žiadne takéto prechodné obdobie.

(244)

V odôvodnení 175 k rozhodnutiu o začatí konania Komisia uviedla, že nemala dostatok informácií na posúdenie toho, či pravidlá štátnej pomoci boli uplatniteľné na spolufinancované propagačné opatrenia týkajúce sa bioznačky uvedené v odôvodnení 80. Rakúske orgány boli preto vyzvané na poskytnutie ďalších informácií o schválení opatrení štátnej pomoci, ako aj o trvaní programového obdobia. Rakúske orgány vo svojom liste zo 14. septembra 2012 uviedli, že propagačné opatrenia týkajúce sa bioznačky boli súčasťou rakúskeho spolufinancovaného informačného a propagačného programu pre biovýrobky.

(245)

Vo svojej odpovedi zo 14. septembra 2012 uviedli rakúske orgány aj tieto informácie: V období rokov 2002 – 2008 (20. septembra 2002 – 15. septembra 2005) prebiehal informačný a propagačný program pre ekologické výrobky. Tento program bol schválený rozhodnutím Komisie C (2002) 3116 z 22. augusta 2002 (85). Okrem toho v rozhodnutí Komisie C (2007) 3299 z 10. júla 2007 sa schválil ďalší 3-ročný program pre bioznačku (1. októbra 2007 – 30. septembra 2010) (86).

(246)

Z uvedených dôvodov bola pomoc na reklamné opatrenia realizovaná v období od 1. januára 2002 až 31. decembra 2006 v súlade s usmerneniami pre reklamu z roku 2001 a teda s usmerneniami na roky 2000 – 2006. Komisia preto považuje túto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(247)

Reklamné kampane mohli byť schválené, ak boli organizované priamo alebo nepriamo jedným členským štátom na trhu iného členského štátu alebo na domácom trhu podporujúceho členského štátu a propagovali výrobok výlučne všeobecným spôsobom bez akékoľvek odkazu na jeho domáci pôvod [bod 19 ods. a) – b) usmernení pre reklamu z roku 2001].

(248)

Podľa usmernení pre reklamu z roku 2001 sa Komisia stavala priaznivo k reklamným kampaniam, ktoré boli realizované s cieľom predstaviť spotrebiteľom poľnohospodárske a iné výrobky určitého členského štátu alebo regiónu. Hlavným zameraním týchto kampaní mohol byť pôvod výrobku za predpokladu, že kampaň bola realizovaná mimo členského štátu alebo regiónu, v ktorom boli poľnohospodárske alebo iné výrobky vyrobené. Kampane sa museli obmedzovať na prezentovanie objektívnych vlastností príslušných výrobkov a zásadne nemali obsahovať subjektívne vyjadrenia o ich kvalite (body 35 – 39 usmernení pre reklamu z roku 2001).

(249)

Na základe informácií dostupných v čase rozhodnutia o začatí konania na obdobie 2002 – 2004 týkajúcich sa generickej reklamy a reklamy za hranicami Rakúska (pozri oddiely 2.7.1.2 a 2.7.1.3 rozhodnutia o začatí konania) nebolo možné posúdiť zlučiteľnosť opatrení s podmienkami stanovenými v bodoch 19 písm. b), 29, 30 a 39 usmernení pre reklamu z roku 2001.

(250)

Rakúske orgány boli preto v rozhodnutí o začatí konania vyzvané, aby poskytli potrebné informácie v súvislosti s uvedenými ustanoveniami.

(251)

Reklamné kampane za hranicami členského štátu a generická reklama v rámci členského štátu museli spĺňať pozitívne kritériá usmernení pre reklamu z roku 2001 (pozri odôvodnenia 227 a 228).

(252)

Navyše, v bode 47 usmernení pre reklamu z roku 2001 sa stanovilo, že v prípade reklamy výrobkov spĺňajúcich určité požiadavky na kvalitu by takéto výrobky mali spĺňať normy alebo špecifikácie, ktoré sú jednoznačne vyššie alebo konkrétnejšie ako tie, ktoré sa stanovujú v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisoch.

(253)

V bode 60 usmernení pre reklamu z roku 2001 sa stanovilo, že v prípade pomoci na reklamu by miera priamej pomoci vo všeobecnosti nemala prekročiť 50 % a podniky v danom sektore musia prispieť na úhradu minimálne 50 % nákladov, ak priama pomoc pochádza zo všeobecného štátneho rozpočtu. Príspevok sektora mohol pochádzať aj z parafiškálnych odvodov alebo povinných príspevkov.

(254)

Pokiaľ ide o generickú reklamu a reklamu za hranicami Rakúska, na základe informácií za obdobie 2002 – 2004, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase rozhodnutia o začatí konania, nebolo možné posúdiť zlučiteľnosť opatrení s uvedenými pravidlami. Rakúske orgány boli preto vyzvané, aby poskytli potrebné informácie v súvislosti s podmienkou uvedenou v bode 32 usmernení pre reklamu z roku 2001 (odôvodnenie 174 rozhodnutia o začatí konania).

(255)

V odpovedi zo 14. septembra 2012 sa Rakúsko odvolalo na svoj list z 13. decembra 2002. Tento list však obsahuje iba konkrétne príklady a vnútroštátny právny základ pre opatrenia. Komisia preto vo svojej žiadosti o informácie z 19. februára 2014 požiadala rakúske orgány o vyplnenie príslušných notifikačných formulárov a ich predloženie Komisii. Rakúske orgány vo svojej odpovedi z 30. apríla 2014 predložili požadované notifikačné formuláre. Informácie vyplnené vo formulároch sa však týkali len všeobecných opisov podmienok schémy a neboli dostatočné na riadne posúdenie opatrení.

(256)

Komisia vo svojej žiadosti o informácie zo 17. decembra 2014 požiadala o doplňujúce informácie o tomto opatrení. Rakúsko vo svojej odpovedi z 25. februára 2015 potvrdilo, že:

(257)

Z uvedených dôvodov bola pomoc na reklamné kampane za hranicami Rakúska a generickú reklamu v Rakúsku realizovaná v období rokov 2002 až 2004 v súlade s usmerneniami pre reklamu z roku 2001, a teda s usmerneniami na roky 2000 – 2006. Komisia preto považuje túto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(258)

Pri posudzovaní štátnej pomoci na reklamu poľnohospodárskych výrobkov poskytnutej po 1. januári 2007 Komisia uplatní oddiel VI.D usmernení na roky 2007 – 2013.

(259)

Vo fáze rozhodnutia o začatí konania Komisia nemala dostatok informácií na posúdenie toho, či boli opatrenia v súlade s usmerneniami na roky 2007 – 2013. V tejto súvislosti Komisia vyjadrila určité pochybnosti o splnení podmienok, ktoré sa líšili od požiadaviek usmernení na roky 2000 – 2006.

(260)

Komisia upriamila pozornosť rakúskych orgánov najmä na úpravy vykonané v bode 153 písm. c), druhej polovici vety, bode 155, druhej vete, a bode 158 usmernení na roky 2007 – 2013. Preto boli rakúske orgány vyzvané, aby poskytli potrebné informácie na preukázanie toho, že reklamné opatrenia týkajúce sa kvality boli v súlade s uvedenými podmienkami usmernení.

(261)

Podľa bodu 153 usmernení na roky 2007 – 2013 mohla byť štátna pomoc na reklamné kampane v rámci Spoločenstva považovaná za zlučiteľnú so zmluvou, ak boli splnené tieto podmienky:

(262)

Podľa informácií, ktoré poskytli rakúske orgány 30. apríla 2014, boli podmienky bodu 153 usmernení na roky 2007 – 2013 splnené.

(263)

V bode 155 usmernení na roky 2007 – 2013 sa určovalo, že v prípade národných alebo regionálnych značiek kvality sa pôvod výrobkov môže uviesť ako (iba) vedľajšia správa. Pri posudzovaní toho, či bol pôvod skutočne vedľajšou informáciou, musela Komisia zohľadniť celkový význam textu a/alebo symbolu vrátane obrázkov a všeobecnej prezentácie, ktoré odkazujú na pôvod, ako aj význam textu a/alebo symbolu, ktorý sa týka jedinečného hlavného posolstva reklamy, t. j. tú časť reklamnej správy, ktorá sa nezameriavala na pôvod.

(264)

Rakúske orgány vo svojom liste z 30. apríla 2014 potvrdili, že značky používané v roku 2007 boli totožné s tými, ktoré boli schválené v rozhodnutí Komisie z roku 2004 (pozri tiež odôvodnenie 233). Komisia odkazuje na toto posúdenie a domnieva sa preto, že podmienky bodu 155 usmernení na roky 2007 – 2013 sú splnené.

(265)

V bode 156 usmernení na roky 2007 – 2013 sa stanovilo, že miera intenzity priamej pomoci nemohla prekročiť 50 %. Ak odvetvie prispelo akoukoľvek formou na úhradu aspoň 50 % nákladov, miera pomoci mohla dosiahnuť 100 % oprávnených nákladov. Ako bolo uvedené (odôvodnenie 200), táto podmienka je splnená.

(266)

V bode 158 usmernení na roky 2007 – 2013 sa určilo, že reklamné činnosti s ročným rozpočtom vyšším ako 5 miliónov EUR sa oznamujú individuálne. Z informácií, ktoré poskytli rakúske orgány (odôvodnenie 45), je možné dospieť k záveru, že táto podmienka je splnená, pretože ročný rozpočet pridelený na značku kvality v rokoch 2007 a 2008 bol nižší ako 5 miliónov EUR.

(267)

Z uvedených dôvodov sú reklamné opatrenia realizované v období 2007 až 2008 v súlade s usmerneniami na roky 2007 – 2013, a sú teda zlučiteľné s vnútorným trhom.

(268)

Komisia v tejto súvislosti uvádza, že reklamné opatrenia týkajúce sa bioznačky sa skončili na konci roka 2006, a preto nie sú predmetom posudzovania podľa usmernení na roky 2007 – 2013 (pozri odôvodnenie 15).

(269)

Ustanovenia o generickej reklame a reklame v tretích krajinách nie sú pre obdobie rokov 2007 – 2008 relevantné, pretože opatrenia pomoci, ktoré sa týkali týchto činností, sa skončili v roku 2004 prijatím schémy pomoci N 239/2004, ako je opísané v odôvodnení 39.

(270)

Osobitné usmernenia štátnej pomoci sa uplatňovali pre poľnohospodársky sektor iba od 1. januára 2000. Zlučiteľnosť pomoci poskytnutej pred týmto dátumom sa preto musí posudzovať na základe zmluvy a na základe ustálenej praxe Komisie v danom čase (pozri odôvodnenie 169).

(271)

Propagačné činnosti v širšom zmysle, napríklad šírenie vedeckých poznatkov na verejnosti, organizovanie obchodných veľtrhov alebo výstav, účasť na takýchto a podobných podujatiach určených na styk s verejnosťou vrátane spotrebiteľských prieskumov a prieskumov trhu, boli vylúčené z rozsahu pôsobnosti rámca pre reklamu z roku 1987 na základe jeho bodu 1.1. Pokiaľ ide o výdavky na tieto činnosti, ustálenou praxou Komisie bolo považovať pomoc do 100 % za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 92 ods. 3 písm. c) zmluvy [teraz článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ] (89).

(272)

Okrem toho, Komisia v súlade so svojou praxou a politikou mala priaznivý postoj k opatreniam typu „soft aid“, ktorých cieľom bolo poskytovať technickú podporu v poľnohospodárskom sektore. Schválená bola napríklad pomoc do 100 % oprávnených nákladov na opatrenia na šírenie nových techník.

(273)

Do týchto kategórií patria marketingové opatrenia AMA opísané v kapitole 4.3.

(274)

Cieľom predmetných opatrení bolo šírenie všeobecných znalostí prostredníctvom organizovania všeobecných informačných projektov. Zamerané boli na prezentovanie vecných informácií spotrebiteľom a nenabádali spotrebiteľov, aby kupovali určitý výrobok.

(275)

Opatrenia boli preto v súlade s praxou Komisie v danom čase, ktorá považovala tento cieľ za legitímny. Intenzita pomoci vo výške 100 % bola tiež v súlade s maximálnou intenzitou pomoci, ktorá sa v danom čase považovala za primeranú vzhľadom na tento cieľ a obmedzený negatívny vplyv na hospodársku súťaž a obchod.

(276)

Pomoc na propagáciu v širšom zmysle v období rokov 1995 – 1999 bola v súlade s ustálenou praxou Komisie v danom čase a Komisia sa preto domnieva, že tieto opatrenia boli zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 92 ods. 3 písm. c) ES [teraz článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ].

(277)

Pokiaľ ide o pomoc na technickú podporu a poradenské služby v súvislosti s vypracovaním systémov zabezpečovania kvality, Komisia považovala tieto služby za formu pomoci typu „soft aid“, ktorá presadzuje cieľ spoločného záujmu a je primeraná (najmä vzhľadom na to, že nijako významne neovplyvňuje podmienky hospodárskej súťaže), a teda zlučiteľné so spoločným trhom.

(278)

Opatrenia opísané v kapitole 4.3 sa môžu považovať za takúto pomoc typu „soft aid“, ktorá sa, podľa ustálenej praxe Komisie v danom čase, považovala za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(279)

Pokiaľ ide o kontrolné opatrenia na zabezpečenie súladu s normami kvality alebo sledovateľnosti riadenými príslušným priemyselným odvetvím, Komisia podľa prístupu oznámeného členským štátom v liste o chove dobytka (90) naďalej umožňovala pomoc až do výšky 100 % nákladov na povinné kontroly. Vychádzala pritom z myšlienky, že takáto pomoc presadzuje cieľ spoločného záujmu a je primeraná, najmä vzhľadom na obmedzený negatívny vplyv takejto nepriamej podpory na hospodársku súťaž a obchod.

(280)

V súvislosti s týmito opatreniami boli rakúske orgány vyzvané, aby vysvetlili, či kontroly AMA boli alebo neboli povinné, a ak neboli, aby uviedli, či bol dodržaný limit intenzity pomoci.

(281)

Rakúske orgány vo svojom liste z 30. apríla 2014 odpovedali, že predmetné kontroly boli povinné podľa vykonávajúcich právnych aktov AMA a že limit intenzity pomoci bol dodržaný.

(282)

Podmienky zlučiteľnosti pomoci sú teda splnené.

(283)

Činnosti súvisiace s rozvojom systémov akosti a kontrol kvality boli oprávnené na získanie pomoci v súvislosti s bioznačkou aj značkou kvality. Predstavuje to pomoc na výrobu a uvádzanie kvalitných výrobkov na trh, ktorá sa má posudzovať podľa bodu 13 usmernení na roky 2000 – 2006.

(284)

V bode 13 usmernení na roky 2000 – 2006 sa stanovujú podmienky, za ktorých je možné poskytnúť pomoc na podporu výroby a uvádzania kvalitných poľnohospodárskych výrobkov na trh.

(285)

Podľa bodu 13.2 usmernení na roky 2000 – 2006 je možné poskytnúť podporu okrem iného na úhradu nákladov za konzultácie, technické štúdie, štúdie realizovateľnosti, dizajnové štúdie, prieskum trhu a zavedenie systémov zabezpečovania kvality. V prípade MSP náklady nemohli prekročiť 100 000 EUR na príjemcu počas troch rokov alebo 50 % oprávnených výdavkov, podľa toho, ktorá suma je vyššia. Pre veľké podniky sa uplatňovalo iba prvé obmedzenie.

(286)

Ako je uvedené v bode 13.3 usmernení na roky 2000 – 2006, Komisia sa domnievala, že na bežné kontroly kvality vykonávané výrobcom by sa nemala poskytovať žiadna pomoc. Pomoc mohla byť poskytnutá iba v súvislosti s kontrolami realizovanými tretími stranami alebo v mene tretích strán, akými sú napríklad regulačné orgány alebo orgány zodpovedné za dohľad nad značkami. V bode 13.4 usmernení na roky 2000 – 2006 sa stanovuje, že pomoc na kontroly metód ekologickej výroby vykonávanej v rámci nariadenia (EHS) č. 2092/91 bola povolená v miere do 100 % vzniknutých nákladov.

(287)

V bode 13.5 usmernení na roky 2000 – 2006 sa stanovilo, že pomoc je možné poskytnúť na začiatku v miere do 100 % nákladov na kontroly vykonávané orgánmi zodpovednými za dohľad nad používaním značiek a označení kvality podľa uznaných systémov zabezpečovania kvality. Takéto formy pomoci sa museli postupne obmedzovať tak, aby sa do siedmich rokov po vytvorení skončili.

(288)

Pomoc na náklady na vytvorenie a distribúciu dokumentov o zabezpečovaní kvality a rozvoj informačných systémov v rámci AMA Marketing bola určená na financovanie administratívnych nákladov spoločnosti AMA Marketing (verejného orgánu, nie hospodárskeho subjektu), a preto nepredstavuje štátnu pomoc na výrobu, distribúciu alebo uvádzanie na trh výrobkov uvedených v prílohe I k zmluve.

(289)

Ako je opísané v odôvodnení 98, pomoc na kontroly kvality bola dostupná pre externé kontroly používania bioznačky alebo značky kvality vykonávané orgánmi vybranými na tento účel. Kontroly týkajúce sa používania bioznačky a značky kvality boli subvencované v miere 100 %, zatiaľ čo náklady na bežné kontroly znášali držitelia licencií, a teda neboli subvencované.

(290)

Rakúske orgány vo svojom liste zo 14. septembra 2012 potvrdili, že pomoc na kontroly kvality nikdy neprekročila prahovú hranicu 100 000 EUR na príjemcu v období troch rokov. Podmienky bodu 13.2 usmernení na roky 2000 – 2006 boli preto splnené.

(291)

Rakúske orgány vo svojich listoch zo 14. septembra 2012 a 30. apríla 2014 neposkytli dostatok informácií na posúdenie podmienok bodov 13.3, 13.4 a 13.5 usmernení na roky 2000 – 2006.

(292)

Vo svojej žiadosti o informácie zo 17. decembra 2014 preto Komisia znova požiadala o doplňujúce informácie o tomto opatrení. Rakúsko vo svojej odpovedi z februára 2015 potvrdilo, že:

(293)

Rakúske orgány vo svojich predchádzajúcich listoch zo 14. septembra 2012 a 30. apríla 2014 už potvrdili, že pomoc bola postupne obmedzovaná a v roku 2009 úplne zrušená. Keďže v usmerneniach na roky 2000 – 2006 sa predpokladá postupné znižovanie pomoci, podmienky bodu 13.5 usmernení na roky 2000 – 2006 boli preto splnené pre všetky opatrenia poskytnuté do 31. decembra 2006.

(294)

Keďže bola však táto pomoc poskytovaná aj po 1. januári 2007 (t. j. v rokoch 2007 a 2008), na toto obdobie sa vzťahujú usmernenia na roky 2007 – 2013.

(295)

Pokiaľ ide o druhý právny nástroj, podmienky sa v porovnaní s usmerneniami na roky 2000 – 2006 zmenili v dvoch aspektoch: bol spresnený zoznam typov pomoci (91) a tento typ pomoci bol dostupný iba pre prvovýrobcov (92).

(296)

Opatrenia, z ktorých mali prospech prvovýrobcovia a ktoré pokračovali po roku 2007, sú preto v súlade s usmerneniami na roky 2007 – 2013 a sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

(297)

Pomoc poskytovaná podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania výrobkov a uvádzania výrobkov na trh sa však musí posudzovať v súlade s bodom 99 usmernení na roky 2007 – 2013. Preto pozri posúdenie v časti 8.6.2 nižšie.

(298)

Nakoniec, pokiaľ ide o zavedenie systému zabezpečovania kvality ISO 9002 (pozri odôvodnenie 99), v odôvodnení 203 rozhodnutia o začatí konania boli rakúske orgány vyzvané, aby uviedli, či sa toto opatrenie uplatňovalo aj po roku 1999. V prípade kladnej odpovede mali rakúske orgány preukázať, či opatrenie splnilo podmienky bodu 13 usmernení na roky 2000 – 2006.

(299)

Rakúsko vo svojej odpovedi z februára 2015 uviedlo, že podľa usmernení AMA (značka kvality alebo bioznačka) nebola nikdy povinná ani norma ISO 9001:1994, ani žiadna iná certifikácia. Okrem toho rakúske orgány tvrdia, že systém zabezpečovania kvality ISO 9002sa nevyžadoval ani neuplatňoval.

(300)

Z uvedených dôvodov je pomoc pre kvalitné výrobky poskytnutá v období 2000 – 2006 v súlade s usmerneniami pre reklamu z roku 2001. Komisia preto považuje túto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(301)

Takúto pomoc je potrebné posudzovať podľa kapitoly IV.J usmernení na roky 2007 – 2013.

(302)

Podľa bodu 98 usmernení na roky 2007 – 2013 mohla Komisia vyhlásiť štátnu pomoc na podporu výroby kvalitných výrobkov poskytnutú prvovýrobcom za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES [teraz: článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ], ak splnila všetky podmienky článku 14 nariadenia Komisie (ES) č. 1857/2006 (93).

(303)

V článku 14 nariadenia (ES) č. 1857/2006 sa stanovilo, že táto pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES [teraz: článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ], ak bola udelená na oprávnené náklady uvedené v článku 14 ods. 2 a splnila podmienky stanovené v odsekoch 3 až 6 článku 14 nariadenia (ES) č. 1857/2006.

(304)

Podľa článku 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1857/2006 mohla pomoc na podporu výroby kvalitných poľnohospodárskych výrobkov pokryť 100 % oprávnených nákladov okrem iného na nasledujúce položky:

(305)

Podľa článku 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1857/2006 sa pomoc môže poskytnúť iba s ohľadom na ceny služieb poskytovaných tretími stranami a/alebo na kontroly vykonávané tretími stranami alebo v ich mene, ak sú nimi príslušné regulačné orgány alebo orgány konajúce v ich mene, alebo nezávislé orgány zodpovedné za kontrolu a dohľad nad používaním zemepisných označení a označení pôvodu, organických označení alebo známok kvality za predpokladu, že tieto označenia a známky boli v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. Pomoc nemohla byť udelená na náklady na investície.

(306)

Podľa článku 14 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1857/2006 pomoc sa nesmela poskytnúť na náklady kontrol, ktoré vykonali sami poľnohospodári alebo výrobcovia, alebo ak právne predpisy Spoločenstva stanovovali, že náklady na kontrolu majú znášať výrobcovia bez uvedenia skutočnej výšky poplatkov.

(307)

V článku 14 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1857/2006 sa stanovilo, že s výnimkou pomoci uvedenej v odseku 2 písm. f) uvedeného nariadenia sa pomoc mala poskytnúť v naturáliách prostredníctvom subvencovaných služieb a nesmela zahŕňať priame peňažné platby výrobcom.

(308)

Pomoc musela byť dostupná každému, kto je oprávnený v príslušnej oblasti na základe objektívne vymedzených podmienok. Ak služby poskytovali skupiny výrobcov alebo iné poľnohospodárske organizácie vzájomnej podpory, členstvo v takýchto organizáciách nesmelo predstavovať podmienku pre prístup k danej službe a každý príspevok na administratívne náklady sa musel obmedziť na pomerné náklady na udelenie služby [článok 14 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1857/2006].

(309)

Podľa bodu 100 usmernení na roky 2007 – 2013 Komisia neschválila štátnu pomoc na náklady v prospech veľkých podnikov.

(310)

Najvýznamnejšie podmienky usmernení na roky 2007 – 2013 pre zlučiteľnosť pomoci pre prvovýrobcov sa nezmenili v porovnaní s uvedenými opísanými usmerneniami na roky 2000 – 2006. Pozri posúdenie v časti 8.5.

(311)

Podstatné zmeny v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa týkali skutočnosti, že pomoc musela byť poskytnutá v naturáliách (prostredníctvom subvencovaných služieb) a že musela byť dostupná každému, kto je oprávnený v príslušnej oblasti na základe objektívne vymedzených podmienok. Rakúske orgány potvrdili, že tieto podmienky boli splnené.

(312)

Pomoc pre prvovýrobcov kvalitných výrobkov je preto v súlade s usmerneniami na roky 2007 – 2013. Komisia preto považuje túto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES [teraz: článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ].

(313)

Podľa bodu 99 usmernení na roky 2007 – 2013 mohla Komisia vyhlásiť štátnu pomoc na podporu výroby a uvádzania kvalitných poľnohospodárskych výrobkov na trh poskytnutú podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES [teraz: článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ], ak splnila všetky podmienky stanovené v článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 (94).

(314)

Nariadenie (ES) č. 70/2001 bolo nahradené nariadením Komisie (ES) č. 800/2008 (95) (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách na obdobie rokov 2008 – 2013), v ktorom sa v článku 43 stanovuje, že akékoľvek odkazy na nariadenie (ES) č. 70/2001 sa považujú za odkazy na nariadenie (ES) č. 800/2008. Podľa jeho článku 45, nariadenie (ES) č. 800/2008 nadobudlo účinnosť 20. dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, t. j. 29. augusta 2008. Z toho vyplýva, že medzi 1. januárom 2007 a 28. augustom 2008 sa na predmetnú pomoc uplatňoval článok 5 ods. a) nariadenia (ES) č. 70/2001 a po tomto dátume sa uplatňoval článok 26 nariadenia (ES) č. 800/2008.

(315)

Pokiaľ ide o pomoc na poradenské služby, tieto články určujú rovnaké podmienky: pomoc mohla byť poskytnutá v prospech MSP, oprávnené náklady predstavovali náklady na poradenské služby poskytované externými poradcami, intenzita pomoci nesmela prekročiť 50 % oprávnených nákladov na služby a príslušné služby nesmeli mať charakter nepretržitej alebo pravidelnej činnosti, ani nesmeli súvisieť s bežnými prevádzkovými nákladmi podniku, ako sú bežné daňové poradenské služby, pravidelné právne služby alebo reklama.

(316)

Okrem toho bolo možné, pokiaľ ide o prvovýrobu a spracovanie a uvádzania na trh podľa bodu 101 usmernení, poskytovať pomoc na investície nevyhnutné na modernizáciu výrobných zariadení vrátane investícií potrebných na riadenie systému dokumentácie a vykonávanie kontroly postupov a výrobkov iba podľa príslušných pravidiel uvedených pre investičnú pomoc v usmerneniach na roky 2007 – 2013.

(317)

V tejto súvislosti Komisia v rozhodnutí o začatí konania vyjadrila určité pochybnosti o splnení tých podmienok, ktoré sa líšili od požiadaviek uvedených v usmernení na roky 2000 – 2006.

(318)

Komisia upozornila rakúske orgány najmä na tieto podstatné zmeny:

(319)

Z informácií dostupných vo fáze predbežného postupu preskúmania nebolo jasné, či rakúske orgány v roku 2007 zosúladili predmetné opatrenia s uvedenými podmienkami usmernení na roky 2007 – 2013. Rakúske orgány boli preto vyzvané, aby predložili doplňujúce informácie s cieľom preukázať, že v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2007 boli opatrenia na podporu kvality v súlade s novými pravidlami uplatniteľnými od 1. januára 2007.

(320)

Vo svojom liste zo 14. septembra 2012 rakúske orgány argumentovali, že povinnosť prispôsobiť sa novým pravidlám štátnej pomoci sa uplatňovala od 1. januára 2008, a nie od 1. januára 2007, ako uviedla Komisia (pozri tiež odôvodnenia 172 – 173). Rakúske orgány preto neposkytli žiadne ďalšie informácie na posúdenie zlučiteľnosti. Komisia prostredníctvom žiadosti o informácie z 19. februára 2014 opäť vyzvala rakúske orgány, aby poskytli potrebné informácie o tejto záležitosti. Rakúske orgány vo svojej odpovedi z 30. apríla 2014 trvali na svojom názore vyjadrenom v predchádzajúcom liste a neposkytli žiadne ďalšie informácie na posúdenie zlučiteľnosti.

(321)

Komisia prostredníctvom žiadosti o informácie zo 17. decembra 2014 opäť požiadala rakúske orgány, aby poskytli informácie na posúdenie zlučiteľnosti opatrení kvality. Rakúske orgány zopakovali, že povinnosť prispôsobiť sa novým pravidlám štátnej pomoci platila od 1. januára 2008 a nie od 1. januára 2007.

(322)

Komisia by chcela poukázať na to, že na rozdiel od toho, čo tvrdia rakúske orgány, povinnosť prispôsobiť systém novým pravidlám platila od 1. januára 2007 a nie od 1. januára 2008.

(323)

V čase nadobudnutia účinnosti nových pravidiel (t. j. 1. januára 2007) prebiehalo konanie Súdneho dvora vo veci T-375/04 (pozri odôvodnenie 22), ktoré viedlo k zrušeniu rozhodnutia Komisie NN 34A/2000 z 30. júna 2004. Následné zrušenie rozhodnutia Komisie 18. novembra 2009 malo spätnú účinnosť.

(324)

Rakúsko sa preto nemohlo spoliehať na toto rozhodnutie a považovať pomoc za existujúcu schému pomoci v zmysle bodu 196 usmernení na roky 2007 – 2013.

(325)

Navyše, podľa ustálenej judikatúry

„oprávnené očakávania príjemcu pomoci sa nemôžu zakladať na kladnom rozhodnutí Komisie, keď proti tomuto rozhodnutiu bola v lehote podaná žaloba a následne bolo toto rozhodnutie súdom Spoločenstva zrušené, ani vtedy, keď ešte neuplynula lehota na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu, alebo v prípade podania takéhoto odvolania, dokiaľ súd Spoločenstva neprijme konečné rozhodnutie“ (96).

(326)

Hoci v rozhodnutí Komisie NN 34A/2000 z 30. júna 2004 sa opatrenia, ktorých sa týka táto časť, vyhlásili za zlučiteľné, na základe tohto rozhodnutia nevznikli žiadne oprávnené očakávania, či už na strane príjemcov pomoci alebo na úrovni členského štátu. Už 17. septembra 2004 bola podaná žiadosť o zrušenie a v čase, keď nadobudli účinnosť nové pravidlá štátnej pomoci, konanie stále prebiehalo. Vzhľadom na prebiehajúce konanie o zrušení mali preto rakúske orgány uplatňovať usmernenia na roky 2007 – 2013 od 1. januára 2007.

(327)

Ako bolo uvedené vyššie, pravidlá týkajúce sa podnikov pôsobiacich v oblasti spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh sa v usmerneniach na roky 2007 – 2013 podstatne zmenili. Keďže rakúske orgány svoju pomoc neprispôsobili, opatrenia týkajúce sa ekologických výrobkov, veľkých podnikov a opatrení v inej podobe, ako sú služby poskytované v naturáliách (ako je opísané v odôvodnení 318) neboli v súlade s usmerneniami na roky 2007 – 2013. Komisia preto považuje tieto opatrenia pomoci za nezlučiteľné so spoločným trhom. Ostatné opatrenia (t. j. pokiaľ sa netýkajú ekologických výrobkov, veľkých podnikov a opatrení v inej podobe, ako sú služby poskytované v naturáliách (97)) boli v súlade s usmerneniami na roky 2007 – 2013, a preto sú zlučiteľné so spoločným trhom.

(328)

Pomoc na technickú podporu v období od 1. januára 2000 do 31. decembra 2006 sa musí posudzovať podľa bodu 14 usmernení na roky 2000 – 2006. Podľa bodu 14.1 týchto usmernení Komisia považovala takúto pomoc za pomoc typu „soft aid“, ktorá prispieva k dlhodobej životaschopnosti poľnohospodárstva v Spoločenstve, pričom má iba veľmi obmedzený vplyv na hospodársku súťaž. Pomoc mohla byť poskytnutá na úhradu až 100 % nákladov okrem iného na nasledujúce činnosti: organizovanie súťaží, výstav a veľtrhov vrátane podpory na náklady vzniknuté účasťou na takýchto podujatiach a iné činnosti na šírenie znalostí o nových technikách, ako sú napríklad skúšobné projekty primerane malého rozsahu alebo ukážkové projekty.

(329)

Celkové množstvo poskytnutej podpory nemohlo prekročiť 100 000 EUR v priebehu obdobia troch rokov na jedného príjemcu alebo, v prípade MSP, 50 % oprávnených nákladov, podľa toho, ktorá suma bola vyššia (bod 14.3 usmernení na roky 2000 – 2006). Takáto pomoc musela byť dostupná každému, kto bol oprávnený v príslušnej oblasti, na základe objektívne vymedzených podmienok (bod 14.2 usmernení na roky 2000 – 2006).

(330)

Pokiaľ ide o bioznačku a značku kvality, pomoc bola poskytnutá na všeobecné informačné projekty, PR aktivity na šírenie všeobecných znalostí o značkách a na súťaže v oblasti kvality (pozri odôvodnenie 100 – 103). Tieto opatrenia nenabádajú zákazníkov, aby kupovali daný výrobok. Nepredstavujú preto reklamné opatrenia, ale všeobecné propagačné opatrenia a pomoci typu „soft aid“, na ktoré sa vzťahuje bod 14 usmernení na roky 2000 – 2006.

(331)

Informačné opatrenia patria do kategórie šírenia znalostí týkajúcich sa nových techník. Takéto všeobecné opatrenia zo svojej podstaty prospievajú všetkým výrobcom používajúcim dané značky.

(332)

Na pomoc na úhradu nákladov za opatrenia technickej podpory sa vzťahuje bod 14.1 usmernení na roky 2000 – 2006. V predložených informáciách týkajúcich sa schémy pomoci NN 34A/2000 rakúske orgány uviedli, že takáto pomoc nikdy nepresiahla 100 000 EUR na jedného príjemcu počas obdobia troch rokov (pozri odôvodnenie 109). V rozhodnutí o začatí konania boli rakúske orgány vyzvané, aby predložili informácie na dôkaz toho, že tieto uistenia boli skutočne splnené. Okrem toho mali uviesť, či požiadavky stanovené v bodoch 14.2 a 14.3 usmernení na roky 2000 – 2006 boli splnené aj v období 2000 – 2001 (98).

(333)

Rakúske orgány vo liste zo 14. septembra 2012 potvrdili, že pomoc na tieto opatrenia nikdy neprekročila prahovú hranicu 100 000 EUR na príjemcu v období troch rokov. Podmienka bodu 14.3 usmernení na roky 2000 – 2006 bola preto splnená.

(334)

Pokiaľ ide o podmienky bodu 14.2 usmernení na roky 2000 – 2006, Komisia v novej žiadosti o informácie zo 17. decembra 2014 vyzvala rakúske orgány, aby predložili informácie potrebné na vykonanie posúdenia zlučiteľnosti.

(335)

Rakúske orgány vo svojej odpovedi z 25. februára 2015 potvrdili, že schéma bola dostupná pre každého, kto bol oprávnený v príslušnej oblasti na základe objektívne vymedzených podmienok. Podmienka bodu 14.2 usmernení na roky 2000 – 2006 bola preto splnená.

(336)

Z toho dôvodu pomoc na technickú podporu splnila podmienky stanovené v usmerneniach na roky 2000 – 2006 a Komisia považuje túto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES [teraz: článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ].

(337)

Na pomoc na úhradu nákladov za opatrenia technickej podpory týkajúce sa generických výrobkov, ako je opísaná v odôvodneniach 104 – 107, sa vzťahuje bod 14.1 (4. zarážka) usmernení na roky 2000 – 2006. Pokiaľ ide o podmienky bodov 14.2 a 14.3, Komisia v čase rozhodnutia o začatí konania nemala žiadne informácie za toto obdobie, na základe ktorých by mohla posúdiť, či boli tieto podmienky splnené. Rakúske orgány boli preto vyzvané, aby predložili potrebné informácie.

(338)

Rakúske orgány vo svojom liste zo 14. septembra 2012 potvrdili, že pomoc na tieto opatrenia nikdy neprekročila prahovú hranicu 100 000 EUR na príjemcu v období troch rokov. Podmienka bodu 14.3 usmernení na roky 2000 – 2006 bola preto splnená.

(339)

Pokiaľ ide o podmienku bodu 14.2 usmernení na roky 2000 – 2006, v rámci ktorej sa vyžadovalo, aby pomoc bola dostupná pre každého, kto bol oprávnený v príslušnej oblasti, Komisia poznamenáva, že táto podmienka je splnená, keďže opatrenia technickej podpory sa týkali generických informácií o výrobkoch. Podmienka bodu 14.2 usmernení na roky 2000 – 2006 bola preto splnená.

(340)

Z toho dôvodu boli splnené podmienky usmernení na roky 2000 – 2006 týkajúce sa pomoci na poskytovanie technickej podpory. Komisia preto považuje túto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES [teraz: článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ].

(341)

Podľa bodu 103 usmernení na roky 2007 – 2013 mohla Komisia vyhlásiť štátnu pomoc na poskytovanie technickej podpory prvovýrobcom za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3) písm. c) ES [teraz: článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ], ak splnila všetky podmienky článku 15 nariadenia (ES) č. 1857/2006.

(342)

Podľa článku 15 nariadenia (ES) č. 1857/2006 bola pomoc považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES [teraz: článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ], ak bola poskytnutá na oprávnené náklady na činnosti technickej podpory uvedené v článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1857/2006 a splnila podmienky stanovené v článku 15 ods. 3 a 4 nariadenia (ES) č. 1857/2006.

(343)

Podľa článku 15 ods. 2 písm. d) nariadenia (ES) č. 1857/2006 týkajúceho sa organizovania a účasti na fórach s cieľom deliť sa o znalosti medzi podnikmi, na súťažiach, výstavách a veľtrhoch, mohla byť pomoc poskytnutá na nasledujúce oprávnené náklady: účastnícke poplatky, cestovné náklady, náklady publikácií, prenájom výstavných priestorov alebo symbolické ceny udelené v rámci súťaží do hodnoty 250 EUR na cenu a víťaza.

(344)

V článku 15 ods. 2 písm. e) nariadenia (ES) č. 1857/2006 sa umožňovala pomoc na náklady spojené s popularizáciou vedeckých znalostí a vecné informácie o systémoch akosti, ktoré sú otvorené pre výrobky z iných štátov (bez akéhokoľvek odkazu na jednotlivé spoločnosti, značky alebo pôvod).

(345)

V článku 15 ods. 2 písm. f) nariadenia (ES) č. 1857/2006 sa umožňovala pomoc na náklady za publikácie, ako napríklad katalógy alebo internetové stránky s vecnými informáciami o výrobcoch z daného regiónu alebo výrobcoch daného výrobku, za predpokladu, že informácie a prezentácia boli neutrálne a že všetci dotknutí výrobcovia mali rovnaké príležitosti reprezentácie v publikácii.

(346)

V článku 15 ods. 3 a 4 nariadenia (ES) č. 1857/2006 sa umožňovalo poskytovanie pomoci na technickú podporu v miere 100 % nákladov, ak boli splnené tieto podmienky: pomoc musela byť poskytnutá v naturáliách prostredníctvom subvencovaných služieb a nesmela zahŕňať priame peňažné platby výrobcom; pomoc musela byť dostupná každému, kto bol oprávnený v príslušnej oblasti na základe objektívne vymedzených podmienok; ak poskytovanie technickej podpory zabezpečovali skupiny výrobcov alebo iné organizácie, členstvo v takýchto skupinách alebo organizáciách nesmelo predstavovať podmienku pre prístup k danej službe. Každý príspevok nečlenov na administratívne náklady tejto skupiny alebo organizácie musel byť obmedzený na náklady na udelenie služby.

(347)

Podľa bodu 105 usmernení na roky 2007 – 2013 mohla Komisia vyhlásiť štátnu pomoc na poskytovanie technickej podpory spoločnostiam pôsobiacim v oblasti spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES (teraz: článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ), ak splnila všetky podmienky článku 5 nariadenia (ES) č. 70/2001. V článku 43 nariadenia (ES) č. 800/2008, ktoré nahradilo nariadenie (ES) č. 70/2001, sa stanovilo, že akékoľvek odkazy na nariadenie (ES) č. 70/2001 sa považujú za odkazy na nariadenie (ES) č. 800/2008 (100).

(348)

Pokiaľ ide o podmienky článku 26 nariadenia (ES) č. 800/2008 a článku 5 písm. a) nariadenia (ES) č. 70/2001, pozrite odôvodnenie 315.

(349)

V článku 27 nariadenia (ES) č. 800/2008 a článku 5 písm. b) nariadenia (ES) č. 70/2001 sa stanovilo, že pokiaľ ide o pomoc na účasť na veľtrhoch a výstavách, intenzita pomoci nesmela presiahnuť 50 % oprávnených nákladov a že „oprávnené náklady“ boli náklady vynaložené na prenájom, zriadenie a prevádzku stánku v prípade prvej účasti podniku na ktoromkoľvek konkrétnom veľtrhu alebo výstave.

(350)

Komisia zastáva názor, že pravidlá uplatniteľné od 1. januára 2007 na technickú podporu pre poľnohospodárskych prvovýrobcov boli v podstate takmer totožné s pravidlami stanovenými v usmerneniach na roky 2000 – 2006. Oprávnené náklady uvedené v článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1857/2006 sú v podstate totožné s nákladmi vymenovanými v bode 14 usmernení na roky 2000 – 2006 (101). Podmienky stanovené v článku 15 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1857/2006 sú totožné s ustanovením bodu 14.2 usmernení na roky 2000 – 2006. Na rozdiel od usmernení na roky 2000 – 2006 však v usmerneniach na roky 2007 – 2013 stanovilo, že pomoc musela byť poskytovaná v naturáliách prostredníctvom subvencovaných služieb. Rakúske orgány v tejto súvislosti poukázali na to, že dokonca aj v období pred rokom 2007 bola technická podpora poskytovaná vo forme subvencovaných služieb.

(351)

Pozri posúdenie zlučiteľnosti v časti 8.7. Komisia preto považuje túto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(352)

Pokiaľ ide o technickú podporu pre podniky pôsobiace v oblasti spracovania a uvádzania na trh, v usmerneniach na roky 2007 – 2013 sa zaviedli podstatné zmeny v porovnaní s predchádzajúcimi pravidlami, preto je pre túto kategóriu potrebné samostatné posúdenie. Z informácií dostupných vo fáze rozhodnutia o začatí konania nebolo jasné, či rakúske orgány v roku 2007 zosúladili skúmané opatrenia technickej podpory s uvedenými podmienkami usmernení. Rakúske orgány boli preto vyzvané, aby predložili doplňujúce informácie s cieľom preukázať, že v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2008 boli opatrenia v súlade s novými pravidlami. V tejto súvislosti Komisia vyjadrila pochybnosti o splnení tých podmienok, ktoré sa líšili od požiadaviek uvedených v usmerneniach na roky 2000 – 2006. Komisia upozornila rakúske orgány najmä na tieto podstatné zmeny:

(353)

Rakúske orgány v liste zo 14. septembra 2012 argumentovali, že povinnosť prispôsobiť sa novým pravidlám štátnej pomoci sa uplatňovala od 1. januára 2008 a nie od 1. januára 2007, ako uviedla Komisia (pozri tiež odôvodnenia 172 – 175). Rakúske orgány preto neposkytli žiadne ďalšie informácie na posúdenie zlučiteľnosti. Komisia prostredníctvom žiadosti o informácie z 19. februára 2014 opäť vyzvala Rakúsko, aby poskytlo potrebné informácie o tejto záležitosti. Rakúske orgány vo svojej odpovedi z 30. apríla 2014 trvali na svojom názore vyjadrenom v liste z roku 2012 a neposkytli žiadne ďalšie informácie na posúdenie zlučiteľnosti.

(354)

V tejto súvislosti sa odkazuje na argumentáciu v odôvodneniach 322 – 326, ktorá sa uplatňuje aj na typ pomoci uvádzaný v tejto časti.

(355)

Z uvedených dôvodov, keďže pomoc na technickú podporu poskytovaná podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2008 nesplnila podmienky stanovené pre túto kategóriu pomoci v usmerneniach na roky 2007 – 2013 (t. j. pomoc pre veľké podniky, pomoc na prvú účasť na veľtrhoch, miera pomoci viac ako 50 % na akúkoľvek službu okrem poradenských služieb a účasť na veľtrhoch s mierou viac ako 50 % alebo kompenzácia v naturáliách) (odôvodnenie 350), Komisia považuje takúto pomoc za nezlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3) písm. c) ES [teraz: článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ].

(356)

V prípade iných opatrení ako opatrenia, ktorých sa týka uvedené odôvodnenie, sa kritériá zlučiteľnosti v porovnaní s usmerneniami na roky 2000 – 2006 nezmenili. Pozri posúdenie zlučiteľnosti v odôvodnení 328 a nasledujúcich odôvodneniach. Tieto opatrenia sú preto zlučiteľné.

(357)

Keďže opatrenia, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, sú financované prostredníctvom parafiškálnych poplatkov, Komisia musí preskúmať financované opatrenia, t. j. skutočne poskytnutú pomoc, ako aj spôsob ich financovania.

(358)

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí Komisia pri skúmaní pomoci vziať do úvahy spôsob jej financovania, ak je spôsob financovania pomoci, najmä prostredníctvom povinných príspevkov, jej neoddeliteľnou súčasťou (102).

(359)

Aby bolo možné odvod alebo jeho časť považovať za neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci, musí podľa vnútroštátnych predpisov medzi odvodom a pomocou nevyhnutne existovať záväzný vzťah určenia v tom zmysle, že výnos odvodu je záväzne určený na financovanie opatrenia pomoci (103) a výška odvodu musí priamo súvisieť s výškou štátnej pomoci (104).

(360)

Podľa odôvodnenia 235 rozhodnutia o začatí konania dospela Komisia pri uplatňovaní týchto kritérií na preverované opatrenia k týmto predbežným záverom: prvé kritérium bolo zrejme splnené, pretože podľa rakúskych orgánov boli vyzbierané odvody použité výhradne na financovanie opatrení pomoci, ktorých sa týkalo rozhodnutie (pozri odôvodnenie 53).

(361)

Pokiaľ ide o otázku, či mala výška odvodov priamy vplyv na výšku štátnej pomoci, v čase rozhodnutia o začatí konania nemala Komisia všetky potrebné informácie na posúdenie toho, či toto kritérium bolo splnené. Rakúske orgány boli preto vyzvané, aby objasnili, či bola predmetná výška pomoci priamo spojená s výnosom z odvodu, t. j., či bola stanovená vopred alebo závisela od konkrétnych potrieb spoločnosti AMA Marketing.

(362)

Komisia tiež uviedla, že ak po predložení potrebných informácií dospeje k záveru, že odvody tvoria neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci, bude musieť preskúmať, či financovanie schémy rozlišovalo medzi dovážanými výrobkami a výrobkami vyrobenými v Rakúsku (105), alebo medzi vyvážanými domácimi výrobkami a domácimi výrobkami predávanými na domácom trhu (106) (odôvodnenie 236 rozhodnutia o začatí konania).

(363)

Rakúske orgány boli vyzvané, aby poskytli informácie o týchto záležitostiach. Predovšetkým boli vyzvané, aby uviedli, či § 21c ods. 2) zákona o AMA, podľa ktorého je tovar vyrobený mimo Rakúska oslobodený od odvodu (pozri odôvodnenie 58), bol účinný už v roku 1995, alebo či bol vložený neskoršou zmenou zákona. Okrem toho bol členský štát vyzvaný, aby objasnil, či výrobky rakúskeho pôvodu predávané za hranicami Rakúska mali z opatrenia rovnaký prospech ako výrobky predávané v Rakúsku.

(364)

V odôvodnení 237 rozhodnutia o začatí konania Komisia zdôraznila, že musí tiež overiť, či vyberanie odvodov nebolo v rozpore s cieľmi spoločnej organizácie trhu v sektore poľnohospodárstva. V tejto súvislosti je potrebné posúdiť, či odvody neovplyvňovali cenu finálnych výrobkov a či teda nedochádzalo k diskriminácii domácich výrobkov voči dovážaným výrobkom.

(365)

V tejto súvislosti boli rakúske orgány v rozhodnutí o začatí konania vyzvané, aby poskytli údaje preukazujúce percento, ktoré z príslušných predajných cien predstavoval odvod, a vysvetlili, do akej miery bol možný negatívny vplyv odvodu kompenzovaný pozitívnym účinkom opatrení financovaných z tohto odvodu. Okrem toho mali rakúske orgány vysvetliť, či ceny príslušných výrobkov určoval z väčšej miery trh.

(366)

Rakúske orgány vo svojom liste zo 14. septembra 2012 informovali Komisiu, že zahraničné výrobky boli oslobodené od platenia odvodu podľa článku 2c ods. 2 zákona o AMA. Toto oslobodenie sa uplatňovalo od 1. januára 1994, a teda po celý čas posúdenia.

(367)

Pokiaľ ide o vzťah s cieľmi spoločnej organizácie trhu v sektore poľnohospodárstva, rakúske orgány vo svojom liste zo 14. septembra 2012 uviedli, že vzhľadom na to, že ceny sú tvorené ponukou a dopytom na príslušných trhoch a že zo strany úradov nedošlo k žiadnemu zásahu, nebolo možné vypočítať percento predajných cien, ktoré pripadalo na odvod.

(368)

V tej istej odpovedi rakúske orgány tvrdili, že výška odvodu nemala priamy vplyv na výšku štátnej pomoci. Okrem výnosu z odvodu AMA existovali aj ďalšie zdroje financovania. Konkrétne, okrem „čistého výnosu“ vyplývajúceho z odvodu a finančných prostriedkov EÚ (na spolufinancované opatrenia) sa na financovanie opatrení zhromažďovali od hospodárskych subjektov ďalšie výnosy prostredníctvom licenčných poplatkov a tržieb z predaja v obchode AMA (kuchárske knihy atď.).

(369)

Rakúske orgány v skutočnosti preukázali, že časť financovania opatrení AMA nebola hradená z odvodu (107), a teda výška poskytnutej pomoci (ktorá následne ovplyvnila rozsah skutočne realizovaných opatrení) nezávisela výlučne od príjmov z odvodu, navyše, výnos z odvodu nebol pridelený výlučne na financovanie pomoci (108).

(370)

Komisia sa teda domnieva, že v období rokov 1995 až 2001 neboli splnené kritériá účelového viazania v zmysle judikatúry.

(371)

Rakúske orgány boli tiež vyzvané, aby predložili potrebné informácie, ktoré by Komisii umožnili posúdiť, či financovanie opatrení parafiškálnymi odvodmi tvorilo neoddeliteľnú časť opatrení pomoci v období od roku 2002 do 2008 (odôvodnenie 238 rozhodnutia o začatí konania).

(372)

Z uvedených dôvodov a vzhľadom na to, že zdroje financovania sa nezmenili, sa Komisia domnieva, že medzi odvodom a opatreniami štátnej pomoci neexistovalo žiadne účelové viazanie ani v období rokov 2002 až 2008.

(373)

Z uvedených dôvodov a bez toho, aby bolo dotknuté odôvodnenie 378 ďalej, marketingové opatrenia AMA predstavujú štátnu pomoc.

(374)

Z uvedených dôvodov a napriek odôvodneniu 378 ďalej nie sú opatrenia pomoci uvedené v odôvodneniach 208, 213, 327 v tretej vete a 355 zlučiteľné s vnútorným trhom. Ostatné opatrenia posudzované sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

(375)

Akékoľvek kompenzácie, ktoré v čase, keď boli poskytnuté, spĺňali podmienky stanovené v nariadení de minimis  (109), sa za pomoc nepokladajú. Akákoľvek pomoc, ktorá v čase, keď bola poskytnutá, spĺňala podmienky skupinovej výnimky alebo schválenej schémy pomoci, je zlučiteľná s vnútorným trhom do maximálnej výšky intenzity pomoci uplatniteľnej na daný typ pomoci.

(376)

V súlade so zmluvou a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora môže Komisia rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo upraviť pomoc (110), ak sa zistilo, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora má povinnosť uložená štátu týkajúca sa zrušenia pomoci, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, za cieľ nastoliť predchádzajúcu situáciu (111). Súdny dvor v tejto súvislosti stanovil, že cieľ bude splnený, keď príjemca vráti sumy, ktoré mu boli poskytnuté prostredníctvom neoprávnenej pomoci, a tým stratí výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a tak bude obnovený stav, ktorý platil pred poskytnutím pomoci (112).

(377)

Na základe tejto judikatúry sa v článku 16 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (ďalej „procesné nariadenie“) (113) stanovuje, že „ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“.

(378)

Podľa článku 17 procesného nariadenia sa na právomoc Komisie vymáhať nezlučiteľnú pomoc vzťahuje premlčacia doba desať rokov. Premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa neoprávnená pomoc udelila príjemcovi. Akýkoľvek úkon Komisie v súvislosti s neoprávnenou pomocou preruší premlčaciu dobu. Ak je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore Európskej únie, premlčacia doba po dobu tohto konania neplynie.

(379)

Sťažnosť, ktorá iniciovala toto konanie, bola prijatá 21. septembra 1999 (pozri odôvodnenie 4) a Komisia zaregistrovala schému ako neoznámenú pomoc v roku 2000 (pozri odôvodnenie 8). Navyše, v rozhodnutí z roku 2004 sa potvrdzuje, že Komisia sa rozhodla z administratívnych dôvodov konanie rozdeliť (pozri odôvodnenie 10) a posúdiť opatrenia pred rokom 2003 a po ňom samostatne. Rozdelenie konania bolo požiadavkou rakúskych orgánov z 8. marca 2004.

(380)

Uvedené úkony (rozdelenie konania potvrdené rozhodnutím z roku 2004) a listy (žiadosť Rakúska z 8. marca 2004) predstavujú prerušenia v zmysle článku 17 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589.

(381)

To znamená, že Komisia má právomoc nariadiť vymáhanie od 1. januára 1995, dátumu pristúpenia Rakúska k Európskej únii.

(382)

Voči rozhodnutiu Komisie NN 34A/2000 bola podaná žaloba na Všeobecnom súde 30. júna 2004 a voči jeho rozsudku bolo podané odvolanie pred Súdnym dvorom 27. januára 2010. Rozsudok Súdneho dvora bol vynesený 27. októbra 2011 (pozri odôvodnenie 22). Podľa článku 15 ods. 2, tretej vety nariadenia (ES) č. 659/1999, premlčacia doba bola z toho dôvodu pozastavená od 30. júna 2004 do 27. októbra 2011.

(383)

Z uvedených dôvodov premlčacia doba 10 rokov na vymáhanie v súvislosti s opatreniami posudzovanými v tomto rozhodnutí ešte neuplynula. Rakúske orgány preto musia vymáhať nezlučiteľnú štátnu pomoc uvedenú v odôvodnení 374.

(384)

V článku 16 ods. 1 procesného nariadenia sa stanovuje, že „ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“.

(385)

V článku 16 ods. 3 procesného nariadenia sa stanovuje, že „vymáhanie sa uskutoční bez meškania a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu za predpokladu, že umožnia okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie“.

(386)

Prostriedky podľa vnútroštátneho práva určeného členskými štátmi na vykonávanie rozhodnutí o vymáhaní by teda mali zabezpečiť úplné vykonávanie rozhodnutia o vymáhaní. Je preto nevyhnutné, aby vnútroštátne opatrenia, ktoré členské štáty prijmú, viedli k účinnému a bezodkladnému vykonaniu rozhodnutia Spoločenstva.

(387)

Podľa ustálenej judikatúry môže Komisia v prípade záporného rozhodnutia o neoznámenej pomoci, najmä ak už uplynul dlhý čas, pristúpiť k približnému stanoveniu súm, ktoré sa majú vymáhať. (114)

(388)

Komisia by chcela pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry „žiadne ustanovenie práva Spoločenstva nevyžaduje, aby Komisia, keď nariaďuje vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom, stanovila presnú výšku pomoci, ktorá má byť vrátená. Stačí, aby rozhodnutie Komisie obsahovalo prvky, ktoré subjektu, ktorému je rozhodnutie určené, umožnia túto sumu stanoviť bez prílišných ťažkostí.“ (115)

(389)

Vzhľadom na povahu niektorých dotknutých opatrení (t. j. opatrení týkajúcich sa nepriamej pomoci pre veľký počet príjemcov) nemôže Komisia v tomto rozhodnutí určiť presnú výšku pomoci na jedného príjemcu pre každé opatrenie, pre ktoré bolo nariadené vymáhanie.

(390)

Komisia preto upozorňuje, že sumy oznámené rakúskymi orgánmi počas obdobia vyšetrovania (pozri odôvodnenia 43 – 45) prestavujú východisko pre výpočet pomoci, ktorá sa má vymáhať od príslušných príjemcov. Kategórie nezlučiteľnej pomoci, ako aj príslušné obdobia boli určené v rozhodnutí.

(391)

Z toho dôvodu sa Komisia domnieva, že v rámci postupu vymáhania nezlučiteľnej pomoci majú rakúske orgány poskytnúť rozumnú metódu výpočtu pomoci na jedného príjemcu a oznámiť ju Komisii v duchu lojálnej spolupráce s Komisiou,

—

pomoc na generickú reklamu v období od 1. januára 2000 do 31. decembra 2001,

—

pomoc na reklamu v období od 1. januára 2002 do 31. decembra 2006,

—

pomoc na reklamné kampane za hranicami Rakúska a generickú reklamu v Rakúsku/prostredníctvom reklamných kampaní za hranicami Rakúska a generickej reklamy v Rakúsku v období od 1. januára 2002 do 1. januára 2004,

—

pomoc na propagovanie kvality v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2008,

—

pomoc na propagačné opatrenia v širšom zmysle a opatrenia technickej podpory/prostredníctvom propagačných opatrení v širšom zmysle a opatrení technickej podpory v období od 1. januára 1995 do 31. decembra 1999,

—

pomoc v podobe technickej pomoci, poradenských služieb a kontrolných opatrení týkajúcich sa kvalitných výrobkov v období od 1. januára 1995 do 31. decembra 1999,

—

pomoc pre kvalitné výrobky v období od 1. januára 2000 do 31. decembra 2006,

—

pomoc v podobe technickej podpory v období od 1. januára 2000 do 31. decembra 2006,

—

pomoc v podobe technickej podpory pre generické výrobky v období od 1. januára 2000 do 31. decembra 2004,

—

pomoc v podobe technickej podpory pre prvovýrobcov v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2008,

—

pomoc na generickú reklamu v období od 1. januára 1995 do 31. decembra 1999,

—

pomoc pre značku kvality v období od 1. januára 1995 do 31. decembra 1999,

—

pomoc pre kvalitné výrobky v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2008,

—

technická podpora pre podniky pôsobiace v oblasti spracovania a uvádzania na trh v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2008.

a)

zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc v rámci schém uvedených v článku 2, a celkovú sumu pomoci, ktorú každý z nich dostal na základe príslušnej schémy;

b)

celkovú sumu (istinu a úroky z vymáhanej sumy), ktorá sa má vymôcť od príjemcov;

c)

podrobný opis opatrení, ktoré už boli prijaté alebo sa plánujú prijať na vykonanie tohto rozhodnutia;

d)

dokumenty preukazujúce, že príjemcovi bolo nariadené pomoc vrátiť.