22.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 15/54

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 904/2014 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) a s platnosťou od 22. augusta 2014 uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii.

(2)

Konanie sa začalo 29. novembra 2013 na základe podnetu, ktorý 16. októbra 2013 podala spoločnosť Ajinomoto Foods Europe SAS (ďalej len „navrhovateľ“), ktorá je jediným výrobcom glutamanu sodného v Únii, a tak predstavuje 100 % celkovej výroby glutamanu sodného v Únii.

(3)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 20 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2010 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené dočasné antidumpingové clo (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k predbežným zisteniam. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(5)

Komisia posúdila ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, a podľa potreby zodpovedajúcim spôsobom upravila predbežné zistenia.

(6)

Komisia informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii a s konečnou platnosťou vybrať sumy zabezpečené dočasným clom (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa konečného zverejnenia.

(7)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, sa posúdili a prípadne zohľadnili.

(8)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa metódy výberu vzorky neprepojených dovozcov, potvrdzujú sa predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 7 až 19 dočasného nariadenia.

(9)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 21 dočasného nariadenia, príslušným výrobkom je glutaman sodný s pôvodom v Indonézii, v súčasnosti patriaci pod číselný znak KN ex 2922 42 00 (ďalej len „príslušný výrobok“). Glutaman sodný je prídavnou látkou v potravinách, ktorá sa používa najmä ako látka na zvýraznenie chuti v polievkach, bujónoch, rybacích a mäsových jedlách, v zmesiach korenín a v hotových jedlách. Vyrába sa vo forme bielych kryštálov rôznych veľkostí a bez zápachu. Glutaman sodný sa používa aj v chemickom priemysle v „nepotravinárskych“ výrobkoch, ako sú napríklad detergenty. Je k dispozícii v rôznych veľkostiach balenia, od spotrebiteľských balení s hmotnosťou 0,5 g až po veľkoobjemové vrecia s hmotnosťou 1 000 kg. Menšie balenia sa predávajú prostredníctvom maloobchodných predajcov súkromným spotrebiteľom, zatiaľ čo väčšie balenia s hmotnosťou 20 kg a viac sú určené pre priemyselných používateľov. Okrem toho existujú rôzne stupne čistoty. Neexistujú však žiadne rozdiely v charakteristických vlastnostiach glutamanu sodného, ktoré by záviseli od veľkosti balenia alebo stupňa čistoty.

(10)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku a podobného výrobku, závery uvedené v odôvodneniach 21 až 25 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(11)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa normálnej hodnoty, odôvodnenia 26 až 31 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(12)

Obaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia z Indonézie zopakovali svoje tvrdenia, že predajné ceny, ktoré účtujú svojim prepojeným spoločnostiam, zodpovedajú bežným trhovým podmienkam a že stanovenie vývoznej ceny by sa preto malo zakladať skôr na predajnej cene, ktorú materská spoločnosť z Indonézie účtuje prvému prepojenému zákazníkovi, než na vytvorenej vývoznej cene.

(13)

Na podporu tohto tvrdenia obaja vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že nie sú k dispozícii žiadne dôkazy týkajúce sa krížovej kompenzácie medzi výrobkami alebo inými nákladmi vzniknutými medzi materskou spoločnosťou v Indonézii a jej prepojenými spoločnosťami. Závery uvedené v odôvodnení 37 dočasného nariadenia preto nemali byť založené na týchto prvkoch.

(14)

Jeden vyvážajúci výrobca okrem toho tvrdil, že jeho prepojená spoločnosť z Únie nebola dovozcom, ale sprostredkovateľom, ktorý výrobok ďalej predával pred colným odbavením. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že na danom základe by závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodnení 37 dočasného nariadenia, t. j. že transferová cena medzi prepojenými spoločnosťami nedosahovala výšku, ktorá by prepojeným dovozcom mohla umožniť vytvárať v Únii primeraný zisk, preto neplatili.

(15)

Na úvod je potrebné poznamenať, že samotná skutočnosť, že existuje spojenie medzi vývozcom a dovozcom, stačí na to, aby Komisia mohla považovať skutočné vývozné ceny za nespoľahlivé, pretože existencia spojenia medzi vývozcom a dovozcom je jeden z niekoľkých dôvodov, pre ktoré sa skutočné vývozné ceny môžu považovať za nespoľahlivé. Vzhľadom na spojenie medzi dodávateľom a dovozcom sú ceny účtované dodávateľom jeho prepojenej spoločnosti v Únii transferovými cenami, ktoré nie sú výsledkom rokovaní za trhového odstupu obvykle prevládajúcich medzi nezávislými spoločnosťami. Navyše je zrejmé, že náklady vznikajúce v súvislosti s činnosťami prepojenej spoločnosti a ziskové rozpätie takejto spoločnosti v podstate znižujú sumu, ktorú dostane vyvážajúci výrobca, pretože ich spravidla znáša dovozca.

(16)

Okrem toho v tomto prípade prešetrovanie ukázalo, že príslušné prepojené spoločnosti nedosahovali v Únii udržateľné ziskové rozpätie. V tejto súvislosti je potrebné najprv poznamenať, že ziskové rozpätie neprepojeného spolupracujúceho dovozcu sa nemohlo použiť, pretože bolo dôverné, a teda nemohlo byť sprístupnené konkurentom. Preto sa ako referenčná hodnota použilo ziskové rozpätie, ktoré sa použilo v predchádzajúcom konaní týkajúcom sa iného chemického výrobku, ktorý vyrába podobný priemysel a ktorý sa dováža do Únie za podobných okolností ako v tomto prípade (3). Toto ziskové rozpätie je najobjektívnejším základom, ktorý je k dispozícii na účely uspokojivého odhadnutia vývoznej ceny zodpovedajúcej trhovým cenám. Použité primerané ziskové rozpätie dosahovalo výšku 5 %. Vzhľadom na to, že zisk dosiahnutý prepojenými spoločnosťami v Únii je podstatne nižší než táto prahová hodnota, a vzhľadom na neudržateľný charakter takéhoto zisku sa transferová cena nemohla považovať za spoľahlivú.

(17)

Navyše nesporné dôkazy o tom, že medzi prepojenými spoločnosťami skutočne došlo ku krížovej kompenzácii alebo vzniku určitých nákladov, ktoré obvykle znáša dovozca, ale zaplatila ich ľubovoľná strana, nie sú nevyhnutne potrebné. Ako už bolo uvedené, tieto náklady vždy vznikajú prepojenej spoločnosti, a to vtedy, keď táto spoločnosť vykonáva funkcie predaja a dovozu. V dôsledku spojenia medzi prepojenými spoločnosťami nemožno vylúčiť existenciu krížovej kompenzácie prostredníctvom iných výrobkov ani vznik takýchto nákladov, a preto sú transferové ceny nespoľahlivé.

(18)

Rovnako nie je relevantné, či prepojená spoločnosť v Únii vykonáva všetky funkcie dovozcu alebo iné funkcie. Rozhodujúce je, či je vývozná cena na úrovni hranice Spoločenstva spoľahlivá. Ako je uvedené v odôvodnení 15, pri súčasnom prešetrovaní sa zistilo, že úrovne cien účtovaných medzi prepojenými spoločnosťami neumožnili prepojeným spoločnostiam v Únii dosiahnuť primerané ziskové rozpätie. Žiadny z vývozcov neposkytol dôkazy o tom, prečo by toto ziskové rozpätie bolo neprimerané, a preto by sa tvrdenia v tejto súvislosti mali považovať za neopodstatnené. Tvrdenie, že jedna z týchto prepojených spoločností nevykonávala v Únii funkcie dovozcu, nebolo opodstatnené, keďže, ako už bolo uvedené, nie je podstatné, ktoré konkrétne funkcie spoločnosť v Únii vykonávala. Okrem toho skutočnosť, že spoločnosť vykonávala len niektoré funkcie dovozcu, sa nevyhnutne odráža v sume predajných, všeobecných a administratívnych nákladov prepojených spoločností, ale určite nie v použitom ziskovom rozpätí. Navyše je potrebné uviesť, že skutočnosť, že prepojená spoločnosť vykonáva určité činnosti pred dovozom, neznamená, že vývoznú cenu nie je možné vytvoriť na základe ceny ďalšieho predaja prvému nezávislému zákazníkovi s potrebnými úpravami podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(19)

V nadväznosti na konečné zverejnenie dvaja spolupracujúci indonézski vyvážajúci výrobcovia zopakovali svoje tvrdenia týkajúce sa stanovenia vývoznej ceny. Jeden vyvážajúci výrobca spochybnil zistenia uvedené v odôvodnení 15, t. j. že samotná skutočnosť, že existuje spojenie medzi vývozcom a dovozcom, stačí na to, aby Komisia mohla považovať skutočné vývozné ceny za nespoľahlivé, a tvrdil, že je to v rozpore s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Ten istý vyvážajúci výrobca okrem toho tvrdil, že úvahy uvedené v odôvodnení 17, t. j. že určité náklady vznikali prepojenej spoločnosti, keď vykonávala funkcie predaja a dovozu, nevychádzali z okolností tohto prípadu. A napokon tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia sa nezaoberala skutočnosťou, že úroveň cien účtovaných prepojenej spoločnosti a úroveň cien účtovaných nezávislým zákazníkom v Únii boli podobné.

(20)

Druhý vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenie, že pri stanovení vývoznej ceny by sa mala zohľadniť jeho vývozná cena účtovaná prvému nezávislému zákazníkovi na hranici Únie, pričom zdôraznil, že prepojená spoločnosť vystupovala len ako sprostredkovateľ a že okrem iného colné odbavenie vykonávali neprepojení zákazníci v Únii.

(21)

V odpovedi na tieto tvrdenia treba uviesť, že Komisia sa v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia domnievala, že na základe okolností tohto prípadu by sa vývozné ceny mali vytvoriť, pretože existuje spojenie medzi vývozcami a prepojenými stranami. Prešetrovaním sa skutočne ukázalo, že príslušné prepojené strany nedosiahli počas obdobia prešetrovania v Únii udržateľné ziskové rozpätie. V tejto súvislosti nie je pri určovaní toho, či by sa mali v tomto prípade vývozné ceny vytvoriť, podstatná funkcia prepojenej spoločnosti v Únii. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 18, skutočnosť, že prepojené spoločnosti vykonávajú iba určité funkcie, nie je prekážkou uplatnenia článku 2 ods. 9 základného nariadenia, odráža sa však v nižšej sume predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktorá sa odpočíta od ceny, za akú sa príslušný výrobok prvýkrát ďalej predá nezávislému kupujúcemu. Na záver treba uviesť aj to, že vyvážajúci výrobcovia neposkytli žiadne nové konkrétne dôkazy, ktoré by mohli tieto závery zvrátiť. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa podobných úrovní cien účtovaných prepojeným a nezávislým zákazníkom v Únii, je potrebné poznamenať, že toto tvrdenie sa riešilo v odôvodnení 37 dočasného nariadenia. Prešetrovaním sa zistilo, že napriek podobnosti s úrovňami cien účtovaných nezávislým zákazníkom nedosahovali transferové ceny účtované medzi prepojenými spoločnosťami výšku, ktorá by prepojeným dovozcom umožňovala vytvárať v Únii udržateľný zisk. Tieto tvrdenia by sa preto mali zamietnuť.

(22)

Tvrdenia týkajúce sa použitia vytvorených vývozných cien v súčasnom prešetrovaní by sa preto mali zamietnuť.

(23)

Tí istí dvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že ak by sa vývozné ceny vytvorili napriek ich tvrdeniam uvedeným v odôvodneniach 12 až 14, bolo by primerané ziskové rozpätie vo výške 5 %, ktoré sa použilo na vytvorenie vývoznej ceny, nadhodnotené, a že namiesto toho by sa malo použiť skutočné ziskové rozpätie ich prepojených spoločností, keďže ceny účtované medzi prepojenými stranami boli na rovnakej úrovni ako ceny účtované nezávislým zákazníkom.

(24)

Na základe úvah uvedených v odôvodneniach 15 až 18, ktoré sa týkajú spoľahlivosti transferových cien a ziskových rozpätí prepojených spoločností v Únii, by sa toto tvrdenie malo zamietnuť. V každom prípade vychádzali úpravy vykonané v prípade vzniknutých nákladov v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia z vlastných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov príslušných spoločností, a preto odrážali činnosti týchto spoločností bez ohľadu na ich funkcie. Toto tvrdenie by sa preto malo zamietnuť.

(25)

Jeden z uvedených vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že v prípade špecifických transakcií so spoločnosťou, ktorá s ním nie je prepojená, mala byť vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia založená na skutočne zaplatených alebo splatných cenách. Komisia však zistila, že pri danom predaji nešlo o predaj na vývoz do Únie. Na tomto základe boli predmetné transakcie vylúčené zo stanovenia vývoznej ceny. V nadväznosti na konečné zverejnenie daný vyvážajúci výrobca spochybnil toto vylúčenie, a to na základe toho, že Komisia by mala vziať do úvahy celý predaj príslušného výrobku, ktorý vyrobil tento vyvážajúci výrobca, v Únii. Na účely stanovenia vývoznej ceny sa však zohľadnil celý predaj príslušnému nezávislému zákazníkovi. Do úvahy sa nesmú brať žiadne následné transakcie tohto nezávislého zákazníka, pretože po prvé nejde o predaj na vývoz v zmysle článku 2 ods. 8 a 9 základného nariadenia a po druhé existuje riziko dvojitého započítania tohto predaja. Na tomto základe sa tvrdenie vyvážajúceho výrobcu zamietlo.

(26)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa stanovenia vývoznej ceny, potvrdzujú sa závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 32 až 38 dočasného nariadenia.

(27)

Po dočasnom zverejnení dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia namietali proti tomu, aby sa náklady vynaložené na presun tovaru z výrobného závodu do skladu považovali za vnútorné logistické náklady, ktoré by tak nemali vplyv na porovnateľnosť cien.

(28)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov mal na domácom trhu niekoľko distribučných skladov, z ktorých sa glutaman sodný zasielal konečným zákazníkom. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že náklady na prepravu zo závodu do skladov by sa mali považovať za náklady na prepravu na domácom trhu a mali by sa odrátať od normálnej hodnoty, keďže pri predaji na vývoz žiadne takéto náklady nevznikajú. Druhý vyvážajúci výrobca tvrdil, že v niektorých prípadoch by náklady na presun tovaru do skladu mohli byť spojené s konkrétnou faktúrou, a preto predstavujú priame predajné náklady, pričom tieto náklady sú zahrnuté do ceny účtovanej zákazníkom, a teda ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Preto by sa mali odrátať od normálnej hodnoty.

(29)

Sklady sa považujú za súčasť priestorov vyvážajúceho výrobcu, pričom výrobok je pripravený na predaj len od okamihu, keď je v sklade. Vzdialenosť skladu od závodu nie je podstatná, rovnako ako aj skutočnosť, či preprava zo závodu do skladu môže byť spojená s konkrétnou predajnou transakciou na domácom trhu, keďže tieto náklady obvykle vznikajú pred predajom, a preto nie sú priamymi predajnými nákladmi, ktoré majú vplyv na porovnateľnosť cien. Preto by sa na základe článku 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia mali tvrdenia v tejto súvislosti zamietnuť.

(30)

Po dočasnom zverejnení spolupracujúci vyvážajúci výrobca, ktorý vyvážal glutaman sodný prostredníctvom prepojenej spoločnosti so sídlom mimo Únie, tvrdil, že jeho vývoz by sa nemal upravovať na základe článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, keďže prepojená spoločnosť mimo Únie nekonala ako sprostredkovateľ a nedostávala za svoju činnosť províziu. Tento vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že prirážka pre príslušnú prepojenú spoločnosť, ktorá slúžila ako základ pre vykonanú úpravu, nemá vplyv na porovnateľnosť cien, pretože Komisia pri vytváraní vývoznej ceny už odpočítala primerané ziskové rozpätie na úrovni prepojenej spoločnosti v Únii, ktorým sa pokryli všetky ziskové rozpätia v rámci všetkých transakcií medzi spoločnosťami. Vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že ak sa má od vytvorenej vývoznej ceny niečo odpočítavať, mali by to byť iba predajné, všeobecné a administratívne náklady prepojenej spoločnosti so sídlom mimo Únie.

(31)

Prešetrovaním sa zistilo, že prepojená spoločnosť so sídlom mimo Únie účtovala prirážku v prípade každého predaja na vývoz do Únie. Prirážka ovplyvnila porovnateľnosť cien, pretože sa vzťahovala len na predaj na vývoz, a nie na predaj na domácom trhu. Tvrdenie, že rozpätie zisku prepojenej spoločnosti sa zohľadnilo už pri vytváraní vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia, nemohlo byť prijaté. Je to preto, že úpravy podľa článku 2 ods. 9 a 10 základného nariadenia majú odlišné ciele, sú samostatné a navzájom sa líšia, pričom sa riadia rôznymi hmotnoprávnymi pravidlami. Cieľom článku 2 ods. 9 základného nariadenia je stanoviť spoľahlivú vývoznú cenu, zatiaľ čo cieľom článku 2 ods. 10 základného nariadenia je zabezpečiť porovnateľnosť vývoznej ceny a normálnej hodnoty. Po náležitom stanovení vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 8 alebo 9 základného nariadenia sa všetky ďalšie úpravy podľa jeho článku 2 ods. 10 už netýkajú vývoznej ceny ako takej a nie sú v žiadnom prípade určené na stanovenie normálnej hodnoty a vývoznej ceny ako takej. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca preto prehliada účel úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, ktorým je zabezpečiť cenu porovnateľnú s normálnou hodnotou, a nie stanoviť vývoznú cenu ako takú. Preto primerané ziskové rozpätie odpočítané podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia nezahŕňa prípadnú prirážku uplatnenú v rámci toho istého predajného kanála. Pokiaľ ide o sumu, ktorá sa má upraviť, uskutočnená úprava odráža prirážku, ktorá bola skutočne účtovaná medzi prepojenými spoločnosťami, a teda skutočne ovplyvnila ceny a ich porovnateľnosť. Nie je preto dôvod nahradiť ju inou teoretickou sumou. A napokon Komisia je oprávnená zohľadniť skutočnosť, že prepojená spoločnosť so sídlom mimo Únie dostáva platbu (vo forme prirážky, ktorú si prepojená spoločnosť ponecháva pri predaji a ktorú fakturuje zákazníkom v Únii). Na to, aby sa prepojená spoločnosť mohla považovať za podnik podliehajúci dani z príjmu právnických osôb v krajine mimo Únie (ktorá má podstatne nižšie sadzby dane z príjmov právnických osôb ako Indonézia), pokiaľ ide o tieto platby, musí v danej krajine uskutočňovať skutočnú hospodársku činnosť. Indonézsky vyvážajúci výrobca sa ako taký nemôže snažiť zabezpečiť priaznivé daňové zaobchádzanie, ktoré získava vďaka prítomnosti prepojenej spoločnosti v krajine mimo Únie a jej hospodárskej činnosti v tejto oblasti jurisdikcie, a zároveň v rámci antidumpingového konania tvrdiť, že prepojená spoločnosť nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť. Tieto tvrdenia by sa preto mali zamietnuť.

(32)

Po konečnom zverejnení daný vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenia týkajúce sa úpravy vykonanej v prípade prirážky jeho prepojenej spoločnosti a vzniesol námietku proti tomu, aby sa v rámci antidumpingového prešetrovania zohľadňovala otázka daní. Tento vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že hoci nepopiera, že jeho prepojená spoločnosť vyvíjala obchodné činnosti v dotknutej tretej krajine, rozsah týchto činností v súvislosti s príslušným výrobkom bol obmedzený. Okrem toho zopakoval tvrdenie, že činnosti prepojenej spoločnosti sa jasne líšili od činností sprostredkovateľa, pričom prepojená spoločnosť nedostávala od vyvážajúceho výrobcu v súvislosti s predajom do Únie žiadnu províziu. A napokon vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenie, že Komisia pri vytváraní vývoznej ceny už odpočítala primerané ziskové rozpätie na úrovni prepojenej spoločnosti v Únii, čím sa pokryli všetky ziskové rozpätia vzťahujúce sa na všetky transakcie medzi spoločnosťami. Vyvážajúci výrobca v tejto súvislosti tvrdil, že v prípade následných predajov medzi prepojenými spoločnosťami Komisia skutočne zvykne odpočítať iba ziskové rozpätie prepojenej spoločnosti, ktorá predáva výrobky priamo nezávislému zákazníkovi v Únii, ale nie ziskové rozpätia ostatných prepojených spoločností v rovnakom predajnom kanáli.

(33)

Je potrebné poznamenať, že v tomto prípade môže existencia samostatného daňového subjektu slúžiť ako ukazovateľ významných hospodárskych činností uskutočňovaných prepojenou spoločnosťou so sídlom mimo Únie, keďže takéto činnosti sa vyžadujú podľa vnútroštátneho daňového práva. V tomto prípade, ako sa uvádza v odôvodnení 31, Komisia vzala do úvahy skutočnosť, že dotknutý vyvážajúci výrobca má prepojenú stranu mimo Únie, ktorá vyvíja významnú hospodársku činnosť, a skutočnosť, že prepojená strana mimo Únie odpočítavala pri každej predajnej transakcii týkajúcej sa príslušného výrobku uskutočnenej medzi prepojenými stranami prirážku, čo ovplyvnilo porovnateľnosť cien v prípade vývozu glutamanu sodného do Únie. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 31, suma, na ktorej bola úprava založená, odrážala skutočnú overenú prirážku účtovanú medzi prepojenými spoločnosťami, a preto presne odrážala aj činnosti prepojenej spoločnosti. Tieto tvrdenia by sa preto mali zamietnuť.

(34)

Po dočasnom zverejnení ten istý vyvážajúci výrobca vzniesol námietku proti úprave vykonanej v súvislosti s províziami vyplatenými na základe vývoznej ceny, pričom tvrdil, že nešlo o priame predajné výdavky, ale provízie vyplácané mesačne, ktoré tým neboli previazané s konkrétnou predajnou transakciou a neovplyvňovali porovnateľnosť cien. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že vyplatené provízie mali vplyv len medzi prepojenými spoločnosťami, a preto sa na ne nevzťahuje článok 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Vyvážajúci výrobca tiež tvrdil, že na základe predpokladu, že bol spolu so svojou prepojenou spoločnosťou považovaný za jeden hospodársky subjekt, nebol akýkoľvek prevod finančných prostriedkov v rámci tohto hospodárskeho subjektu výdavkom ani príjmom tohto hospodárskeho subjektu.

(35)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že podľa „dohody o províziách“ medzi týmto vyvážajúcim výrobcom a jeho prepojenou spoločnosťou sa provízie stali splatnými, keď vyvážajúci výrobca z Indonézie predával priamo nezávislým zákazníkom na trhu v Únii (namiesto toho, aby predával prostredníctvom prepojenej spoločnosti). Vyplatená provízia priamo súvisela s čistou predajnou hodnotou. V dôsledku toho mal podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia priamy vzťah medzi predajom a vyplatenou províziou vplyv na porovnateľnosť cien.

(36)

A napokon predpoklad, že prepojené spoločnosti sa považovali za jeden hospodársky subjekt, nie je správny. Pri prešetrovaní sa zistilo, že vyvážajúci výrobca mal plne funkčné oddelenie vývozu, pričom medzi vyvážajúcim výrobcom a prepojeným dovozcom nedochádzalo k duplikácii úloh súvisiacich s vývozom. Prepojená spoločnosť sa preto nemôže považovať za vnútropodnikové oddelenie predaja a tieto tvrdenia by sa mali zamietnuť.

(37)

Alternatívne pre prípad, že by vývozné ceny boli upravené na základe článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, vyvážajúci výrobca tvrdil, že suma vyplatených provízií by takisto mala byť vylúčená z predajných, všeobecných a administratívnych nákladov prepojenej spoločnosti, ktoré sa v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia odpočítali od ceny ďalšieho predaja prvému nezávislému zákazníkovi v Únii. Avšak podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia by sa pri vytváraní spoľahlivej vývoznej ceny mali od ceny ďalšieho predaja prvému nezávislému zákazníkovi v Únii odpočítať všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, pričom neexistuje právny základ pre kompenzáciu takýchto nákladov akýmkoľvek príjmom, ako to požaduje vyvážajúci výrobca. Okrem toho predajné, všeobecné a administratívne náklady prepojenej spoločnosti v Únii sa týkali iného predajného kanála (t. j. prostredníctvom prepojeného zákazníka) ako príjem z provízie, ktorý sa týkal kanála predaja neprepojeným zákazníkom. A napokon úprava v záujme zohľadnenia prirážky vykonaná podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia a stanovenie vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 8 alebo 9 majú rôzny účel a predstavujú dve rôzne etapy analýzy dumpingu.

(38)

Po konečnom zverejnení daný vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenia týkajúce sa provízie uvedené v odôvodnení 35, pričom argumentoval tým, že by bolo nekonzistentné na jednej strane považovať transferové ceny medzi prepojenými stranami za nespoľahlivé a na strane druhej upraviť vývoznú cenu na základe dohody o províziách uzatvorenej medzi prepojenými stranami. Vyvážajúci výrobca ďalej spochybnil zistenia uvedené v odôvodnení 35, t. j. že vyplácaná provízia priamo súvisela s čistou hodnotou predaja a že preto existoval priamy vzťah medzi predajom a vyplatenou províziou, ktorý mal teda vplyv na porovnateľnosť cien, keďže provízia sa vyplácala raz za mesiac a podrobnosti výpočtu provízie si zmluvné strany navzájom neposkytli.

(39)

Vyvážajúci výrobca nepodložil tieto tvrdenia ďalšími dôkazmi ani na podporu svojho tvrdenia neposkytol žiadne doplňujúce faktické informácie, ktoré by mohli uvedené závery vyvrátiť. Z tohto dôvodu sa závery uvedené v odôvodneniach 35 až 37 potvrdzujú.

(40)

Po dočasnom zverejnení jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že normálna hodnota by sa mala upraviť o propagačné a motivačné náklady. Vyvážajúci výrobca argumentoval tým, že tieto náklady nevznikali pri predaji na vývoz do Únie, ale mali priamy vplyv na predajnú cenu na domácom trhu. Tento argument opieral vyvážajúci výrobca o tvrdenie, že prinajmenšom v niektorých prípadoch by sa tieto náklady dali vysledovať až ku konkrétnym predajným transakciám na domácom trhu. Nakoniec tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že propagačné a motivačné náklady odrážajú rôzne úrovne obchodu na domácom trhu (kde sa glutaman sodný predáva priamo maloobchodníkom) na jednej strane a predaja do Únie (obchodníkom a distribútorom) na strane druhej.

(41)

Prešetrovaním sa preukázalo, že propagačné a motivačné náklady boli väčšinou viazané na klientov, a nie na konkrétne predajné transakcie. Propagačné a motivačné náklady vznikajú bez ohľadu na to, či sa výrobok nakoniec predal. Okrem toho sa pri prešetrovaní ukázalo, že náklady, o ktorých vyvážajúci výrobca tvrdil, že sú spojené s konkrétnou predajnou transakciou, sa v skutočnosti neodrazili v cene. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že propagačné a motivačné náklady nemali vplyv na ceny a porovnateľnosť cien a že toto tvrdenie by sa malo zamietnuť.

(42)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že glutaman sodný vo forme veľkých kryštálov (veľkosť v závislosti od ôk sita) má odlišné fyzikálne vlastnosti a predáva sa na odlišnej úrovni obchodu než glutaman sodný vyvážaný do Únie. Vyvážajúci výrobca preto tvrdil, že glutaman sodný vo forme veľkých kryštálov by mal byť vylúčený zo stanovenia normálnej hodnoty.

(43)

Prešetrovaním sa zistilo, že existuje niekoľko veľkostí kryštálov: prášok, jemné, malé, normálne a veľké. Do definície výrobku sú zahrnuté všetky veľkosti kryštálov, pretože majú rovnaké základné vlastnosti, konečné použitie a sú vzájomne zameniteľné. Preto by pri určovaní normálnej hodnoty mali byť zahrnuté všetky druhy výrobkov. Okrem toho sa prešetrovaním zistilo, že rôzne veľkosti kryštálov nie sú nákladovými faktormi.

(44)

Prešetrovaním sa ďalej ukázalo, že zákazníci na domácom trhu, ktorí nakupovali glutaman sodný vo forme veľkých kryštálov, kupovali aj glutaman sodný vo forme kryštálov iných veľkostí. Žiadne dôkazy nepreukázali, že by cenový rozdiel pozorovaný v prípade glutamanu sodného vo forme veľkých kryštálov súvisel s fyzikálnymi vlastnosťami alebo úrovňou obchodu, pretože tento cenový rozdiel bolo možné vztiahnuť na iné prvky, ako sú zákazníci a kúpené objemy. Okrem toho vyvážajúci výrobca údajný rozdiel vo fyzikálnych vlastnostiach nekvantifikoval. Tvrdenia predložené v tejto súvislosti by sa preto mali zamietnuť.

(45)

Keďže neboli predložené iné pripomienky týkajúce sa porovnania, potvrdzujú sa závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 39 až 46 dočasného nariadenia.

(46)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, metodika použitá na výpočet dumpingových rozpätí, ktorá je stanovená v odôvodneniach 47 až 48 dočasného nariadenia, sa potvrdzuje.

(47)

Vzhľadom na to, že zo stanovenia vývoznej ceny jedného vyvážajúceho výrobcu boli vylúčené určité transakcie, ako sa opisuje v odôvodnení 25, a keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky, sú konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(48)

Zainteresované strany zopakovali, že Komisia by do výrobného odvetvia Únie nemala zahrnúť spolupracujúceho výrobcu z Únie, pretože vyvážajúci výrobca z Indonézie, ktorý je s ním prepojený, spoluprácu odmietol. Strany tvrdili, že obraz o ujme môže byť týmto vzťahom ovplyvnený.

(49)

Príslušné strany nepredložili žiadne nové informácie ani dôkazy v tejto súvislosti. Predovšetkým nepodložili svoje tvrdenie, pokiaľ ide o mieru, v akej mohol byť obraz o ujme ovplyvnený. Ako sa stanovuje v odôvodnení 53 dočasného nariadenia, v tomto prípade nie je potrebné spolupracujúceho výrobcu z Únie vylúčiť z výrobného odvetvia Únie napriek jeho vzťahu s nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v Indonézii, pretože tento jediný výrobca z Únie počas prešetrovania plne spolupracoval s Komisiou a bol dôkladne preverený. Preto skutočnosť, že indonézsky vyvážajúci výrobca pri prešetrovaní nespolupracoval, nemala žiadny vplyv na priebeh prešetrovania. Z tohto dôvodu by sa uvedené tvrdenie malo zamietnuť.

(50)

Po zverejnení príslušné strany zopakovali svoje tvrdenie, že spolupracujúci výrobca z Únie by nemal byť zahrnutý do výrobného odvetvia Únie, pretože vyvážajúci výrobca z Indonézie, ktorý je s ním prepojený, spoluprácu odmietol. Tieto strany tvrdili, že odmietnutie spolupráce zo strany prepojeného vyvážajúceho výrobcu v Indonézii mohlo mať vplyv na obraz o ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. V podstate tvrdili, že ceny glutamanu sodného sa dohadujú na celosvetovom základe a že vzhľadom na uvedený vzťah existovalo riziko krížovej kompenzácie, ktorá spočíva v znížení cien účtovaných zákazníkom na trhu Únie a účtovaní vyšších cien na trhu tretej krajiny. Odmietnutím spolupráce v rámci prešetrovania prepojený vyvážajúci výrobca v Indonézii vraj zbavil Komisiu možnosti skontrolovať, či nedochádzalo ku krížovej kompenzácii.

(51)

Príslušné strany síce predložili dané tvrdenie, nepodložili ho však žiadnymi skutočnými dôkazmi. V každom prípade, pokiaľ ide o ceny účtované výrobcom z Únie jeho zákazníkom na trhu Únie, ktoré boli počas prešetrovania overené, neexistovali žiadne náznaky o tom, že by tieto ceny boli znížené z dôvodov krížovej kompenzácie. Naopak, ako sa uvádza v odôvodnení 100 dočasného nariadenia, dovozné ceny z Indonézie sa počas posudzovaného obdobia znížili o 8 %, čo vyvíjalo tlak na ceny na trhu Únie, takže výrobné odvetvie Únie nemohlo zvýšiť svoje ceny v súlade s nárastom svojich nákladov. Preto bolo výrobné odvetvie Únie ako celok počas posudzovaného obdobia nútené znížiť svoje ceny. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(52)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky k vymedzeniu výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii, potvrdili sa závery uvedené v odôvodneniach 50 a 51 dočasného nariadenia.

(53)

Po dočasnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že opis vývoja spotreby v Únii v odôvodnení 55 dočasného nariadenia nebol úplný. Konkrétne táto strana tvrdila, že k poklesu spotreby v období od účtovného roka 2010/2011 do účtovného roka 2011/2012 došlo v dôsledku skutočnosti, že dovoz z Vietnamu bol nahradený lacnejším dovozom z Indonézie a že zákazníci v Únii, ktorí už neočakávali zvýšenie cien, preto predali svoje nahromadené zásoby, čo malo ten účinok, že celkový objem predaja v Únii sa znížil.

(54)

Okolnosti opísané danou zainteresovanou stranou neboli ako také v rozpore so závermi uvedenými v odôvodnení 55 dočasného nariadenia, t. j. že k poklesu spotreby medzi účtovnými rokmi 2010/2011 a 2011/2012 došlo hlavne v dôsledku poklesu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Konkrétne medzi účtovnými rokmi 2010/2011 a 2011/2012 sa znížil nielen predaj výrobného odvetvia Únie, ale aj dovoz z tretích krajín. Avšak zatiaľ čo celkový dovoz klesol len o 2 % (pozri odôvodnenie 107 dočasného nariadenia), objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 16 % (odôvodnenie 72 dočasného nariadenia). Pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie sa časovo zhodoval s poklesom objemu výroby výrobného odvetvia Únie, ako je uvedené v tabuľke v odôvodnení 68 dočasného nariadenia.

(55)

Ako sa však uvádza v tabuľke v odôvodnení 104 dočasného nariadenia, dovoz z Vietnamu sa v období medzi účtovnými rokmi 2010/2011 a 2011/2012 na rozdiel od toho, čo tvrdila dotknutá zainteresovaná strana, zvýšil, zatiaľ čo dovoz z iných tretích krajín, ako je Brazília, klesol počas toho istého obdobia takmer o 60 %. Zistenia preto nepotvrdzujú predpoklad, že dovoz z Vietnamu bol nahradený dovozom z Indonézie.

(56)

Navyše dotknutá strana nepodložila svoje tvrdenie, že používatelia pred posudzovaným obdobím nahromadili zásoby a že tieto zásoby predávali vo zvýšených množstvách, keď sa zvýšil dovoz z Indonézie. Tieto tvrdenia nebolo možné potvrdiť ani počas prešetrovania. Tvrdenia predložené danou zainteresovanou stranou v tejto súvislosti by sa preto mali zamietnuť.

(57)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, závery uvedené v odôvodneniach 52 až 55 dočasného nariadenia sa potvrdili.

(58)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dovozu z príslušnej krajiny, závery uvedené v odôvodneniach 56 až 66 dočasného nariadenia sa potvrdili.

(59)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že hoci objem výroby a využitie kapacity počas posudzovaného obdobia klesli, bolo to len dôsledkom výrazného zvýšenia pred týmto obdobím. Táto strana tvrdila, že pokles v posudzovanom období preto nemožno považovať za negatívny vývoj a nesvedčí o ujme. Avšak pri posudzovaní vývoja ukazovateľov ujmy sa zvyčajne berú do úvahy len trendy zistené počas posudzovaného obdobia. V tomto prípade neexistuje platný dôvod na odchýlenie sa od uvedenej praxe a posúdenie vývoja ukazovateľov ujmy počas dlhšieho obdobia. Toto tvrdenie by sa preto malo zamietnuť.

(60)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa mohli zvýšiť prípadným zahrnutím vedľajších produktov, čo by tiež malo vplyv na ziskovosť. Toto tvrdenie nebolo správne. Výrobné náklady výrobného odvetvia Únie vrátane vedľajších produktov boli predmetom overovania, pričom úplnosť a správnosť nákladov sa uspokojivo preukázali. Toto tvrdenie by sa preto malo zamietnuť.

(61)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa vývoja ukazovateľov ujmy, závery uvedené v odôvodneniach 67 až 93 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(62)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že nie všetky ukazovatele ujmy vykazovali negatívny trend a že existencia negatívneho trendu v prípade len niekoľkých ukazovateľov ujmy nie je dostatočná na vyvodenie záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu.

(63)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia nemusia na to, aby sa dospelo k záveru o existencii ujmy, všetky ukazovatele ujmy vykazovať negatívny trend. Okrem toho uvedené tvrdenie nebolo správne, keďže prešetrovaním sa ukázalo, že takmer všetky ukazovatele ujmy vykazovali v posudzovanom období negatívny trend. Tieto tvrdenia by sa preto mali zamietnuť.

(64)

Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky, sa závery uvedené v odôvodneniach 94 až 96 dočasného nariadenia, t. j. že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia, potvrdili.

(65)

Jedna strana tvrdila, že vzhľadom na zistenia uvedené v odôvodnení 66 dočasného nariadenia, t. j. že vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia indonézskeho dovozu sa počas obdobia prešetrovania pohybovalo medzi 0 % a 5 %, tento dovoz nemohol spôsobiť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, keďže nemohol vyvíjať žiadny tlak na ceny na trhu Únie.

(66)

Toto tvrdenie nebolo podložené skutočnosťami zistenými pri prešetrovaní. Ako sa uvádza v odôvodneniach 99 a 100 dočasného nariadenia, dumpingový dovoz z Indonézie sa počas posudzovaného obdobia podstatne zvýšil, a to v absolútnom vyjadrení aj z hľadiska podielu na trhu. Tento nárast sa časovo zhodoval s poklesom objemu predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podielu na trhu. Dovoz v takýchto značných množstvách prinútil výrobné odvetvie Únie, aby znížilo svoje predajné ceny tak, aby zodpovedali cenovým úrovniam indonézskeho dovozu. V dôsledku toho boli zistené rozpätia podhodnotenia skutočne nízke. Zároveň však výrobné odvetvie Únie nemohlo stanovovať svoje ceny tak, aby zodpovedali zvýšeniu nákladov, čo viedlo k značnému poklesu jeho ziskovosti v posudzovanom období. Túto skutočnosť potvrdzuje aj veľkosť zistených rozpätí ujmy, ktoré sa pohybujú od 24,9 % do 47,0 %, ako sa uvádza v odôvodnení 125. Preto by sa toto tvrdenie malo zamietnuť.

(67)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa vplyvu dumpingového dovozu, závery uvedené v odôvodneniach 98 až 101 dočasného nariadenia sa potvrdili.

(68)

Dve zainteresované strany tvrdili, že v rozpore so závermi, ku ktorým sa dospelo v odôvodnení 103 dočasného nariadenia, mal čínsky dovoz negatívny vplyv na predajné ceny výrobného odvetvia Únie, a preto prispel k značnej ujme.

(69)

Ako sa uvádza v odôvodnení 102 dočasného nariadenia, objem čínskeho dovozu zostal počas posudzovaného obdobia v absolútnom vyjadrení na nízkej úrovni. Okrem toho, ak sa vezmú do úvahy antidumpingové clá, dovozné ceny boli na vyššej úrovni ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie a zároveň boli vyššie ako indonézske dovozné ceny. Tvrdenie, že čínsky dovoz prispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bolo vzhľadom na objem dovozu a úrovne cien pri dovoze z Číny zamietnuté.

(70)

Závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 102 a 103 dočasného nariadenia, sa preto potvrdili.

(71)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vplyvu dovozu z iných tretích krajín, závery uvedené v odôvodneniach 104 až 108 dočasného nariadenia sa potvrdili.

(72)

Po dočasnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že pokles predaja výrobného odvetvia Únie sa časovo zhodoval s poklesom spotreby v Únii, ktorý bol preto hlavnou príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(73)

Ako sa uvádza v odôvodnení 109 dočasného nariadenia, spotreba klesla len o 2 %, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia znížil o 17 %. Poklesom spotreby preto nie je možné vysvetliť oveľa vyšší pokles objemu predaja. Okrem toho dovoz z Indonézie sa napriek klesajúcej spotrebe zvýšil. Toto tvrdenie by sa preto malo zamietnuť.

(74)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky v tejto súvislosti, závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodnení 109 dočasného nariadenia, sa potvrdili.

(75)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vplyvu výkonnosti výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu, závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 110 až 112 dočasného nariadenia, sa potvrdili.

(76)

Po dočasnom zverejnení dve strany zopakovali, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola dôsledkom údajnej neefektívnosti, ktorá je vlastná výrobnému procesu výrobného odvetvia Únie, vrátane neefektívneho využívania zdrojov výrobným odvetvím Únie.

(77)

Tieto strany nespresnili povahu údajnej neefektívnosti. Ako sa uvádza v odôvodnení 113 dočasného nariadenia, pri prešetrovaní sa neodhalila žiadna prípadná neefektívnosť výrobného odvetvia Únie a tvrdenia v tejto súvislosti sa zamietli.

(78)

Po zverejnení jedna zainteresovaná strana zopakovala svoje tvrdenia týkajúce sa neefektívnosti výrobného odvetvia Únie. Daná strana v tejto súvislosti tvrdila, že odstávky na údržbu, začlenenie jej bývalej pridruženej spoločnosti, zvýšenie nákladov práce a nadchádzajúce významné investície a ich vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie neboli predmetom prešetrovania.

(79)

Na rozdiel od toho, čo tvrdila táto strana, Komisia v skutočnosti uvedené faktory analyzovala, ako sa uvádza v odôvodneniach 94 až 96 (odstávky na údržbu), 89 a 90 (začlenenie bývalej pridruženej spoločnosti), 91 (náklady práce) a 82 a 83 (investície), tieto faktory však nepoukazovali na žiadnu prípadnú neefektívnosť Únie. Z tohto dôvodu sa uvedené tvrdenie zamietlo.

(80)

Vzhľadom na to, že v tejto súvislosti neboli predložené žiadne iné pripomienky, závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodnení 113 dočasného nariadenia, sa potvrdili.

(81)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vplyvu finančnej krízy, závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodnení 114 dočasného nariadenia, sa potvrdili.

(82)

Po dočasnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujmu spôsobili vysoké investície výrobného odvetvia Únie. Táto strana tvrdila, že nie je podstatné, či investície boli potrebné, pretože by sa mal analyzovať len ich vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, a najmä ich vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(83)

Táto strana nevysvetlila, do akej miery mohli mať investície výrobného odvetvia Únie vplyv na jeho ziskovosť. Ako sa uvádza v odôvodnení 116 dočasného nariadenia, investície výrobného odvetvia Únie boli založené na odôvodnených obchodných rozhodnutiach a nebolo ich možné považovať za neprimerané. Navyše investičné náklady sa v priebehu času odpisujú a ako také nemali významný vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Tvrdenia predložené danou zainteresovanou stranou v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(84)

Po zverejnení táto zainteresovaná strana zopakovala svoje tvrdenia, že ujma bola spôsobená regulačnými požiadavkami na bezpečnosť a vysokou mierou investícií výrobného odvetvia Únie uskutočnených v záujme splnenia takýchto požiadaviek. Zopakovala tiež, že skutočnosť, že tieto rozhodnutia boli primeranými obchodnými rozhodnutiami a že pri analýze sa mal vziať do úvahy len vplyv na ziskovosť, nebola podstatná. V tejto súvislosti nakoniec tvrdila, že skutočnosť, že investičné náklady sa v priebehu času odpisujú, nie je relevantná.

(85)

Na rozdiel od toho, čo táto strana tvrdila, sa pri hodnotení vzal do úvahy vplyv uskutočnených investícií na ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Odpisovanie investičných nákladov je nákladový faktor, ktorý je z hľadiska stanovenia ziskovosti relevantný, a preto sa musel vziať do úvahy. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(86)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky k vplyvu investícií a regulačných požiadaviek EÚ na bezpečnosť, závery uvedené v odôvodneniach 115 a 116 dočasného nariadenia sa potvrdili.

(87)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ziskovosť sa znížila v dôsledku paralelného zvýšenia výrobných nákladov vo všeobecnosti. Preto ujmu spôsobilo skôr toto zvýšenie výrobných nákladov než dovoz z Indonézie.

(88)

Ako sa uvádza v odôvodnení 100 dočasného nariadenia, zvýšenie výrobných nákladov sa nemohlo odraziť v predajnej cene z dôvodu cenového tlaku zo strany indonézskeho dovozu glutamanu sodného. Pokles ziskovosti bol teda spôsobený hlavne zvýšením dumpingového dovozu a toto tvrdenie by sa malo zamietnuť.

(89)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že neboli dostatočne analyzované účinky začlenenia bývalej pridruženej spoločnosti na ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Táto strana tvrdila, že toto začlenenie malo negatívny vplyv na ziskovosť, a preto zapríčinilo ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(90)

Komisia ďalej skúmala vplyv začlenenia bývalej pridruženej spoločnosti na príslušné ukazovatele ujmy, ako sú výrobné náklady, zamestnanosť, investície a ziskovosť. Je potrebné poznamenať, že daná pridružená spoločnosť bola zapojená len do predaja príslušného výrobku. Zistilo sa, že výrobné odvetvie Únie bolo počas účtovného roka, v ktorom k začleneniu došlo (2011/2012), ziskové. V nasledujúcom účtovnom roku (2012/2013) bola ziskovosť negatívna. To sa však udialo súčasne so zvýšením objemu dovozu z Indonézie, ktorý sa v tom istom roku v skutočnosti zdvojnásobil. Na tomto základe sa pri analýze nepotvrdilo, že začlenenie bývalej pridruženej spoločnosti malo významný negatívny vplyv na ziskovosť, a preto by sa mali tvrdenia predložené v tejto súvislosti zamietnuť.

(91)

Niektoré strany tvrdili, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobil nárast nákladov práce. Zatiaľ čo zvýšenie celkových nákladov bolo spôsobené aj nárastom nákladov práce počas posudzovaného obdobia, prešetrovanie ukázalo, že vplyv zvýšenia nákladov práce na celkové výrobné náklady nebol významný (presný údaj nemožno uviesť z dôvodov utajenia). Na tomto základe nebolo možné považovať nárast nákladov práce za príčinu značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a tvrdenia predložené v tejto súvislosti by sa mali zamietnuť.

(92)

V nadväznosti na zverejnenie jedna zainteresovaná strana tvrdila, že náklady práce by sa nemali posudzovať izolovane, ale do úvahy by sa mal vziať vplyv zvýšenia jednotlivých nákladových položiek ako celok.

(93)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 87 a 88, Komisia posúdila zvýšenie výrobných nákladov ako celok, a preto sa tvrdenie v tejto súvislosti zamietlo.

(94)

Po dočasnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že pokles výroby a predaja bolo možné pripísať odstávkam na údržbu výrobného odvetvia Únie, čo následne spôsobilo pokles objemu predaja. Preto by sa pokles výroby a objemu predaja výrobného odvetvia Únie nemal pripisovať dovozu z Indonézie.

(95)

Prešetrovaním sa ukázalo, že pokles výroby medzi účtovným rokom 2012/2013 a obdobím prešetrovania sa skutočne časovo zhodoval s dlhšou odstávkou na údržbu, počas ktorej bola výroba zastavená; táto odstávka sa však uskutočnila len v snahe znížiť v posudzovanom období vysoký objem zásob spôsobený klesajúcim predajom v predchádzajúcich rokoch.

(96)

Pokles výroby a predaja bol preto dôsledkom nárastu dumpingového dovozu glutamanu sodného z Indonézie a toto tvrdenie by sa malo zamietnuť.

(97)

Po zverejnení ďalšia zainteresovaná strana zopakovala svoje tvrdenie, že ujmu bolo možné pripísať odstávkam na údržbu a že je nepodstatné, či tieto odstávky boli potrebné, alebo nie. Táto strana tvrdila, že do úvahy sa mal vziať len vplyv týchto odstávok na ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(98)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 95 a 96, odstávky na údržbu boli dôsledkom klesajúceho predaja, ktorý bol sám osebe dôsledkom nárastu dumpingového dovozu z Indonézie. Dovoz z Indonézie preto skutočne spôsobil odstávky na údržbu, ktoré z tohto dôvodu nemožno posudzovať izolovane ani považovať za prerušenie príčinnej súvislosti medzi týmto dovozom a spôsobenou ujmou. Tvrdenie príslušnej zainteresovanej strany sa preto zamietlo.

(99)

Po dočasnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že oslabenie indonézskej rupie v období od januára 2012 do januára 2014 poskytlo príslušným vyvážajúcim výrobcom komparatívnu výhodu, ktorá nesúvisí s ich rozhodnutiami o cenách. Táto strana tvrdila, že vplyv tohto faktora by sa mal preskúmať.

(100)

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pravdepodobný účinok dumpingového dovozu na ceny výrobného odvetvia Únie sa v podstate preskúmal prostredníctvom stanovenia cenového podhodnotenia, poklesu cien a stláčania cien. Na tento účel sa porovnávajú ceny dumpingového vývozu a predajné ceny výrobného odvetvia Únie, pričom vývozné ceny používané na výpočet ujmy môže byť niekedy potrebné previesť na inú menu, aby sa dospelo k porovnateľnému základu. Použitie výmenných kurzov v tejto súvislosti preto zabezpečí len to, že cenový rozdiel sa stanoví na porovnateľnom základe. Z toho je zrejmé, že výmenný kurz nemožno v tomto prípade považovať za faktor spôsobujúci ujmu výrobnému odvetviu Únie, pretože je neoddeliteľný od samotného dovozu. Toto tvrdenie by sa preto malo zamietnuť.

(101)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky, pokiaľ ide o vplyv nákladov na suroviny a ďalších nákladov, závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 117 až 120 dočasného nariadenia, sa potvrdili.

(102)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa príčinnej súvislosti, závery uvedené v odôvodneniach 121 až 125 dočasného nariadenia sa potvrdili.

(103)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 127 až 129 dočasného nariadenia sa potvrdili.

(104)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu neprepojených dovozcov a obchodníkov, odôvodnenia 130 až 132 dočasného nariadenia sa potvrdili.

(105)

Po dočasnom zverejnení jeden používateľ zopakoval svoje tvrdenie uvedené v odôvodnení 140 dočasného nariadenia, podľa ktorého sa očakáva, že spotreba glutamanu sodného v Únii výrazne vzrastie najmä vzhľadom na to, že EÚ zakázala fosfáty a iné zlúčeniny fosforu, ktoré budú údajne nahradené glutamanom sodným používaným pre nepotravinárske odvetvia. Daný používateľ ďalej tvrdil, že kapacita výrobného odvetvia Únie nebude stačiť na uspokojenie rastúceho dopytu na trhu Únie. Táto strana takisto tvrdila, že zvýšenie spotreby bude pre výrobné odvetvie Únie prospešné, pretože bude môcť zvýšiť svoj objem predaja. Ten istý používateľ zopakoval svoje tvrdenie, že k dispozícii nebude dostatok alternatívnych zdrojov dodávok najmä preto, že výrobcovia v iných tretích krajinách sú súčasťou tej istej skupiny spoločností ako výrobné odvetvie Únie, a preto nezásobujú trh Únie.

(106)

Ako sa uvádza v odôvodnení 141 dočasného nariadenia, je ťažké predvídať, aký vplyv bude mať nový regulačný rámec Únie, pokiaľ ide o zákaz fosfátov a zlúčenín fosforu, na výrobné odvetvie Únie. Konkrétne príslušná strana neposkytla žiadne informácie ani dôkazy o tom, či a do akej miery táto skutočnosť podporí dopyt po glutamane sodnom v Únii.

(107)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie má k dispozícii voľnú kapacitu a bolo by schopné aspoň čiastočne zvýšiť svoj objem výroby a uspokojovať zvýšený dopyt na trhu Únie. Počas obdobia prešetrovania celková kapacita v Únii prevyšovala celkovú spotrebu v Únii.

(108)

Pokiaľ ide o alternatívne zdroje dodávok a ako sa už uviedlo v odôvodnení 147 dočasného nariadenia, prešetrovaním sa ukázalo, že glutaman sodný sa vyrába vo viacerých tretích krajinách. Na začiatku posudzovaného obdobia, t. j. v účtovnom roku 2010/2011, bol podiel dovozu z ostatných tretích krajín (napr. Brazílie, Vietnamu a Kórey) významný a klesol až vtedy, keď sa zvýšil dovoz za nízke ceny z Indonézie. Na základe prešetrovania sa tiež ukázalo, že niektoré tretie krajiny mali dodávateľov, ktorí nepatrili do tej istej skupiny ako výrobné odvetvie Únie. Keby sa obnovili rovnaké podmienky na trhu Únie, dovoz z iných tretích krajín by sa mohol obnoviť.

(109)

Tvrdenia predložené v tejto súvislosti by sa preto mali zamietnuť.

(110)

V nadväznosti na konečné zverejnenie tá istá zainteresovaná strana zopakovala svoje tvrdenie, že dopyt po glutamane sodnom v Únii sa v dôsledku budúceho zákazu fosfátov výrazne zvýši a že výrobné odvetvie Únie nebude schopné uspokojiť tento rastúci dopyt v Únii. Táto strana však nepredložila žiadne nové informácie ani konkrétne dôkazy, a preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(111)

Tá istá zainteresovaná strana takisto po konečnom zverejnení tvrdila, že Komisia nevzala do úvahy percentuálny podiel celkových nákladov na detergenty, ktorý predstavuje glutaman sodný. Príslušná strana však nepredložila žiadny nový prvok, ktorý by bol v rozpore so zisteniami uvedenými v odôvodneniach 138 a 139 dočasného nariadenia, podľa ktorých bude možný vplyv opatrení na túto spoločnosť obmedzený. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(112)

Tá istá zainteresovaná strana na záver tvrdila, že sa nevzali do úvahy zvýšené náklady pre nepotravinársky priemysel a používateľov nepotravinárskych výrobkov. Nepredložila však žiadne nové informácie ani dôkazy, a preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(113)

Ďalší používateľ tvrdil, že vplyv opatrení voči Indonézii a Číne na používateľov by sa mal posudzovať spoločne.

(114)

Vplyv oboch opatrení na používateľov sa analyzoval najmä vzhľadom na dostupnosť alternatívnych zdrojov dodávok uvedenú v odôvodnení 147 dočasného nariadenia. Ako sa uvádza v odôvodnení 108, z tejto analýzy vyplynulo, že potenciál vyvážať glutaman sodný do Únie má niekoľko tretích krajín. Tieto tretie krajiny boli prítomné na trhu Únie pred tým, ako do Únie vo zvýšených množstvách vstúpil indonézsky dumpingový dovoz.

(115)

Daná strana tvrdila, že používatelia nie sú vzhľadom na vysokú konkurenciu na trhu hotových potravinárskych výrobkov v Únii schopní preniesť dodatočné náklady vyplývajúce z antidumpingového cla na konečného spotrebiteľa.

(116)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 135 až 137 dočasného nariadenia, pokiaľ ide o sektor potravín a nápojov, glutaman sodný predstavuje len okolo 5 % celkových nákladov na výrobky obsahujúce glutaman sodný, vyrábané spolupracujúcimi spoločnosťami. Zistilo sa, že tieto spoločnosti sú ziskové. Zainteresovaná strana neposkytla žiadne informácie, ktoré by tieto zistenia popierali. Preto sa závery uvedené v odôvodnení 136 dočasného nariadenia, že opatrenia budú mať len obmedzený vplyv na tieto spoločnosti, potvrdili a tvrdenie predložené v tejto súvislosti by sa malo zamietnuť.

(117)

V nadväznosti na dočasné zverejnenie dvaja dodávatelia spochybnili záver uvedený v odôvodnení 143 dočasného nariadenia, pričom uviedli, že zánik výrobného odvetvia Únie by mal významný vplyv na ich podnikateľskú činnosť. Títo dodávatelia tvrdili, že účinok prípadného zastavenia výroby glutamanu sodného výrobným odvetvím Únie by mal negatívny dosah na ich celkové podnikanie, keďže závody na výrobu cukru musia vyrábať určitý objem cukrových sirupov a melás, ktorých hlavným odberateľom je výrobné odvetvie Únie. Skutočnosť, že sa cukor v týchto podobách nepredá, by ovplyvnila celkovú efektívnosť príslušného závodu.

(118)

Tieto tvrdenia však neboli podložené, a preto sa nemohli vziať do úvahy.

(119)

Po dočasnom zverejnení jedna zainteresovaná strana zopakovala svoje pripomienky týkajúce sa údajného dominantného postavenia výrobného odvetvia Únie, pričom tvrdila, že v dôsledku uloženia opatrení na glutaman sodný bude mať výrobné odvetvie Únie na trhu Únie komparatívnu výhodu. Nebol však predložený žiadny nový dôkaz na podporu týchto tvrdení. Závery uvedené v odôvodnení 145 dočasného nariadenia sa preto potvrdili a tvrdenie predložené v tejto súvislosti by sa malo zamietnuť.

(120)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa záujmu Únie, závery uvedené v odôvodneniach 126 až 148 dočasného nariadenia sa potvrdili.

(121)

Po dočasnom zverejnení jedna zainteresovaná strana spochybnila cieľový zisk použitý na stanovenie úrovne odstránenia ujmy, ako sa uvádza v odôvodnení 151 dočasného nariadenia. Táto strana tvrdila, že primeranou úrovňou zisku súvisiacou s trhom, založenou na čistom ziskovom rozpätí pred zdanením výrobcov glutamanu sodného v dvoch ázijských krajinách dosiahnutom v roku 2013, by bolo ziskové rozpätie pred zdanením vo výške 3 % až 5 %.

(122)

Ziskové rozpätie použité na stanovenie úrovne odstránenia ujmy zodpovedalo ziskovému rozpätiu, ktoré výrobné odvetvie Únie mohlo primerane očakávať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže. Ako sa uvádza v odôvodnení 151 dočasného nariadenia, vplyv dumpingového dovozu z Indonézie začal pôsobiť až počas tretieho roka posudzovaného obdobia. Preto sa považovalo za primerané stanoviť ziskové rozpätie na základe prvých dvoch rokov posudzovaného obdobia.

(123)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, závery uvedené v odôvodneniach 150 až 152 dočasného nariadenia sa potvrdili.

(124)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou a záujmom Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa podľa pravidla nižšieho cla mali konečné antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku uložiť na úrovni dumpingového rozpätia. V tomto prípade bola individuálna colná sadzba jedného vyvážajúceho výrobcu po dočasnom zverejnení zmenená, pretože zo stanovenia jeho vývoznej ceny boli vylúčené niektoré transakcie.

(125)

Na základe uvedených skutočností sa sadzba ciel, ktoré budú uložené, stanovuje takto:

(126)

Individuálne sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Preto sa v nich odráža situácia, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, vyrobeného konkrétne menovanými právnickými osobami. Na dovážaný príslušný výrobok vyrábaný akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza pod svojím názvom a adresou v normatívnej časti tohto nariadenia (vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami), by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa naň vzťahovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(127)

Spoločnosť môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb, ak následne zmení názov svojho subjektu. Žiadosť musí byť predložená Komisii (4). Musí obsahovať všetky príslušné informácie, ktoré umožnia preukázať, že zmena nemá vplyv na právo spoločnosti využívať sadzbu cla, ktorá sa na ňu vzťahuje. Ak zmena názvu spoločnosti nemá vplyv na jej právo využívať výhody sadzby dane, ktorá sa na ňu vzťahuje, oznámenie s informáciou o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(128)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania týchto opatrení, ktoré vzhľadom na veľký rozdiel medzi týmito colnými sadzbami hrozí, je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktoré umožnia zabezpečiť uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové colné sadzby, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v prílohe. Na tovar, ktorý bude dovezený bez takejto faktúry, bude uvalené antidumpingové clo platné pre „všetky ostatné spoločnosti“.

(129)

Aby sa zaistilo riadne vymáhanie antidumpingových ciel, antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti sa nebude vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí v období prešetrovania neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(130)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe dočasného nariadenia, mali s konečnou platnosťou vybrať.

(131)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia nepredložil stanovisko,