(1)

Cieľom nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je postupná eliminácia odhadzovania úlovkov vo všetkých druhoch rybolovu Únie prostredníctvom zavedenia povinnosti vylodiť úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu.

(2)

Článkom 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa Komisia splnomocňuje prijímať prostredníctvom delegovaných aktov plány pre odhadzovanie úlovkov na obdobie najviac troch rokov, a to na základe spoločných odporúčaní vypracovaných členskými štátmi v rámci konzultácií s relevantnými poradnými radami.

(3)

Priamy hospodársky záujem na rybolove v severozápadných vodách majú Belgicko, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo Uvedené členské štáty po konzultáciách s poradnou radou pre pelagické druhy, poradnou radou pre diaľkové flotily a poradnou radou pre severozápadné vody predložili Komisii spoločné odporúčanie. Na práci sa odborne podieľali aj relevantné vedecké subjekty. Opatrenia uvedené v spoločnom odporúčaní sú v súlade s článkom 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a preto by sa mali v zmysle článku 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 zahrnúť do tohto nariadenia.

(4)

Pokiaľ ide o severozápadné vody, podľa článku 15 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa povinnosť vylodiť úlovky mala najneskôr od 1. januára 2015 uplatňovať na všetky plavidlá, ktoré vykonávajú rybolov malých pelagických druhov a rybolov veľkých pelagických druhov, a to na tie ulovené druhy, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu.

(5)

Podľa spoločného odporúčania by sa mal plán pre odhadzovanie úlovkov uplatňovať od 1. januára 2015 na rybolov určitých malých pelagických druhov a určitých veľkých pelagických druhov, konkrétne na lov makrely atlantickej, sleďa atlantického, stavríd, tresky belasej, rýb čeľade Caproidae, striebristky severnej, tuniaka dlhoplutvého a šproty severnej v zónach ICES Vb, VI a VII.

(6)

Spoločné odporúčanie obsahuje v súlade s článkom 15 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 výnimku z povinnosti vylodiť makrelu atlantickú a sleďa atlantického ulovených za určitých podmienok pomocou vakových sietí, ak je vedecky dokázaná vysoká miera prežitia. Skupina Scheveningen predložila v spoločnom odporúčaní v súvislosti s plánom pre odhadzovanie úlovkov pre Severné more vedecké dôkazy o vysokej miere prežitia, pričom sa poukázalo na konkrétnu vedeckú štúdiu o miere prežitia rýb vypustených z vakových sietí. Podľa výsledkov štúdie závisí miera prežitia od toho, ako dlho boli ryby stlačené a aká bola hustota rýb v sieti, pričom čas aj hustota sú v týchto druhoch rybolovu spravidla obmedzené. Tieto informácie preskúmal výbor STECF. STECF dospel k záveru, že za predpokladu, že výsledky štúdie o miere prežitia sú reprezentatívne pre mieru prežitia pri činnostiach komerčného rybolovu, by podiel rýb, ktoré prežijú vypustenie z vakovej siete, mohol byť asi 70 %. Aj hustota by bola nižšia, než je hustota, pri ktorej sa pozorovalo zvýšenie úmrtnosti sleďov. Podľa článku 19b ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 850/98 (2) je zakázané vypúšťať makrely a slede predtým, ako sa sieť úplne nevytiahne na palubu rybárskeho plavidla, keďže daná prax vedie k strate mŕtvych alebo umierajúcich rýb. Táto výnimka z dôvodu vysokej miery prežitia nemá vplyv na platný zákaz, keďže ryby sa vypúšťajú vo fáze rybolovných činností, keď majú ryby po vypustení vysokú šancu prežiť. Táto výnimka preto by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(7)

Spoločné odporúčanie zahŕňa štyri výnimky de minimis z povinnosti vylodiť úlovky, ktoré platia pre určité druhy rybolovu a do určitej výšky. Dôkazy predložené členskými štátmi preskúmal výbor STECF a dospel k záveru, že spoločné odporúčania obsahujú odôvodnené argumenty k zvýšeným nákladom na manipuláciu s nechcenými úlovkami, ktoré sú v niektorých prípadoch podložené aj kvalitatívnym hodnotením nákladov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a keďže vedecké informácie nesvedčia o opaku, je vhodné stanoviť výnimky de minimis v súlade s percentuálnym podielom navrhovaným v spoločnom odporúčaní a na úrovniach, ktoré neprevyšujú úrovne povolené podľa článku 15 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(8)

Výnimka de minimis pre priemyselný rybolov tresky belasej (Micromesistius poutassou), maximálne 7 % (v rokoch 2015 a 2016) a 6 % (v roku 2017) celkového ročného výlovu v rámci rybolovu vykonávaného plavidlami loviacimi pelagickými vlečnými sieťami, ktoré v zóne ICES VIII cielene lovia daný druh a spracúvajú ho na palube na základ pre surimi, sa zakladá na skutočnosti, že nie je možné dosiahnuť zlepšenie selektívnosti a že náklady na manipuláciu s nechcenými úlovkami sú neprimerané. Výbor STECF dospel k záveru, že výnimka je dostatočne odôvodnená. Príslušná výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(9)

Výnimka de minimis pre tuniaka dlhoplutvého (Thunnus alalunga) maximálne 7 % (v rokoch 2015 a 2016) a 6 % (v roku 2017) celkového ročného výlovu v rámci cieleného rybolovu tuniaka dlhoplutvého vykonávaného v oblasti ICES VII pomocou pelagických párových vlečných sietí, sa zakladá na neprimeraných nákladoch na manipuláciu s nechcenými úlovkami. Ide o náklady na skladovanie a manipuláciu na mori a na pevnine. Výbor STECF vo svojom hodnotení poukázal na riziko triedenia v záujme výberu najkvalitnejších jedincov. Touto výnimkou však nie je dotknutý článok 19a nariadenia (ES) č. 850/98. Príslušná výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(10)

Aby sa zabránilo neprimeraným nákladom na manipuláciu s nechcenými úlovkami, ako je napr. skladovanie, pracovné náklady či chladenie a s ohľadom na problém so zlepšením selektívnosti v cielenom rybolove makrely atlantickej, stavríd a sleďa atlantického v stredných hĺbkach v rámci divízie ICES VIId, spoločné odporúčanie obsahuje pre tento zmiešaný rybolov výnimku de minimis z povinnosti vylodiť úlovky. Táto výnimka je založená na vedeckých dôkazoch, ktoré predložili členské štáty zapojené do spoločného odporúčania a ktoré preskúmal výbor STECF. Výbor STECF dospel k výsledku, že spoločné odporúčanie predstavuje odôvodnené kvalitatívne argumenty v prospech tejto výnimky z dôvodu neprimeraných nákladov na manipuláciu s nechcenými úlovkami. Táto výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(11)

Výnimka de minimis maximálne 1 % (v roku 2015) a 0,75 % (v roku 2016) celkového povoleného výlovu rýb čeľade Caproidae pri cielenom rybolove stavríd (Trachurus spp.) vykonávanom v oblastiach ICES VI A VII mraziarenskými plavidlami pomocou pelagických vlečných sietí, sa zakladá na probléme so zlepšením selektívnosti a na neprimeraných nákladoch na manipuláciu (oddeľovanie chcených od nechcených úlovkov). Výbor STECF dospel k záveru, že výnimka je podložená odôvodnenými kvalitatívnymi argumentmi týkajúcimi sa problému so zlepšením selektívnosti v rámci tohto druhu rybolovu a dôvodnými argumentmi týkajúcimi sa dodatočných nákladov na manipuláciu. Príslušná výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(12)

Aby sa zabezpečila primeraná kontrola, mali by sa stanoviť osobitné požiadavky na dokumentáciu úlovkov, ktoré sa získali v rámci výnimky z dôvodu vysokej miery prežitia, ktorá spadá pod toto nariadenie.

(13)

Keďže opatrenia stanovené v tomto nariadení majú priamy vplyv na ekonomické činnosti v súvislosti s rybárskou sezónou plavidiel Únie, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení. Malo by sa uplatňovať od 1. januára 2015, aby sa dodržal časový rámec stanovený v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Podľa článku 15 ods. 6 uvedeného nariadenia by sa toto nariadenie malo uplatňovať najviac tri roky,

a)

v prípade tresky belasej (Micromesistius poutassou) maximálne 7 % (v rokoch 2015 a 2016) a 6 % (v roku 2017) celkového ročného výlovu v rámci priemyselného rybolovu vykonávaného v zónach ICES Vb, VI a VII plavidlami, ktoré daný druh lovia vlečnými sieťami a spracúvajú ho na palube na základ pre surimi;

b)

v prípade tuniaka dlhoplutvého (Thunnus alalunga) maximálne 7 % (v rokoch 2015 a 2016) a 6 % (v roku 2017) celkového ročného výlovu v rámci cieleného rybolovu tuniaka dlhoplutvého, vykonávaného v morských oblastiach ICES VII pomocou párových pelagických vlečných sietí;

c)

v prípade makrely atlantickej (Scomber scombrus), stavríd (Trachurus spp.), sleďa atlantického (Clupea harengus) a tresky merlang (Merlangius merlangus) maximálne 3 % (v roku 2015) a 2 % (v roku 2016) celkového ročného výlovu v rámci cieleného pelagického rybolovu makrely atlantickej, stavríd a sleďa atlantického, vykonávaného v zóne ICES VIId plavidlami s dĺžkou najviac 25 metrov pomocou pelagických vlečných sietí;

d)

v prípade lovu rýb čeľade Caproidae maximálne 1 % (v roku 2015) a 0,75 % (v roku 2016) celkového povoleného výlovu v rámci cieleného rybolovu stavríd (Trachurus spp.), ktorý v zónach ICES VI a VII vykonávajú mraziarenské pelagické plavidlá pomocou pelagických vlečných sietí.