18.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/13

(1)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (4) sa zaviedol rámec na monitorovanie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, hodnotenie pokroku pri plnení záväzkov súvisiacich s týmito emisiami a vykonávanie požiadaviek na ich monitorovanie a nahlasovanie v Únii podľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“ – United Nations Framework Convention on Climate Change) (5) a Kjótskeho protokolu (6). S cieľom zohľadniť nedávny a budúci vývoj na medzinárodnej úrovni týkajúci sa UNFCCC a Kjótskeho protokolu a vykonávať nové požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie stanovené v práve Únie by sa malo rozhodnutie č. 280/2004/ES nahradiť.

(2)

Rozhodnutie č. 280/2004/ES by sa malo nahradiť nariadením z dôvodu širšieho rozsahu pôsobnosti práva Únie, zahrnutia ďalších kategórií osôb, ktorým sú uložené povinnosti, komplexnejšej a vysoko technickej povahy zavedených ustanovení, väčšej potreby jednotných pravidiel uplatniteľných v celej Únii a uľahčenia vykonávania.

(3)

Konečným cieľom UNFCCC je stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému narušeniu klimatického systému ľudskou činnosťou. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby sa celosvetová priemerná ročná teplota zemského povrchu nezvýšila o viac ako 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.

(4)

Je potrebné podrobne monitorovať a nahlasovať a pravidelne posudzovať emisie skleníkových plynov v Únii a v členských štátoch, ako aj ich úsilie riešiť zmenu klímy.

(5)

K pokroku pri vyváženom riešení problémov spojených so zmenou klímy významne prispelo rozhodnutie Konferencie zmluvných strán UNFCCC 1/CP.15 (ďalej len „rozhodnutie 1/CP.15“) a rozhodnutie Konferencie zmluvných strán UNFCCC 1/CP.16 (ďalej len „rozhodnutie 1/CP.16“). V týchto rozhodnutiach sa zaviedli nové požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie, ktoré sa vzťahujú na realizáciu ambicióznych cieľov zníženia emisií, ku ktorým sa zaviazali Únia a jej členské štáty, a poskytuje sa podpora rozvojovým krajinám. Zároveň sa v týchto rozhodnutiach uznalo, že je dôležité venovať adaptácii rovnakú pozornosť ako zmierňovaniu. V rozhodnutí 1/CP.16 sa okrem toho vyžaduje, aby rozvinuté krajiny vypracovali stratégie alebo plány nízkouhlíkového rozvoja. Takéto stratégie alebo plány by podľa očakávania mali prispieť k budovaniu nízkouhlíkovej spoločnosti a zabezpečiť pokračujúci vysoký rast a udržateľný rozvoj, ako aj k nákladovo efektívnemu plneniu dlhodobého klimatického cieľa s náležitým ohľadom na čiastkové etapy. Toto nariadenie by malo uľahčiť vykonávanie týchto požiadaviek na monitorovanie a nahlasovanie.

(6)

Súbor právnych aktov Únie prijatých v roku 2009, ďalej len súhrnne ako „klimaticko-energetický balík“, najmä rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (7) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (8), predstavuje ďalší pevný záväzok Únie a členských štátov výrazne znížiť svoje emisie skleníkových plynov. Na základe nových požiadaviek podľa týchto dvoch právnych aktov by sa mal aktualizovať aj systém Únie na monitorovanie a nahlasovanie emisií.

(7)

Podľa UNFCC sa od Únie a jej členských štátov vyžaduje rozvíjať, pravidelne aktualizovať, uverejňovať a Konferencii zmluvných strán nahlasovať národné inventúry antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol z roku 1987 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, k Viedenskému dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy (9) (ďalej len „Montrealský protokol“), použitím komparatívnych metodík, na ktorých sa dohodne Konferencia zmluvných strán.

(8)

V článku 5 ods. 1 Kjótskeho protokolu sa vyžaduje, aby Únia a členské štáty zriadili a udržiavali národný systém na odhad antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, s cieľom zabezpečiť vykonávanie ostatných ustanovení Kjótskeho protokolu. Únia a členské štáty by pri tom mali uplatňovať usmernenia pre národné systémy stanovené v prílohe k rozhodnutiu 19/CMP.1 Konferencie zmluvných strán UNFCCC, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (ďalej len „rozhodnutie 19/CMP.1“). V rozhodnutí 1/CP.16 sa navyše vyžaduje zavedenie vnútroštátnych opatrení na odhad antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov všetkých skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol. Toto nariadenie by malo umožniť vykonávanie oboch týchto požiadaviek.

(9)

Cyprus a Malta sú zahrnuté do prílohy I k UNFCCC podľa rozhodnutia Konferencie zmluvných strán UNFCCC 10/CP.17 účinného od 9. januára 2013 a rozhodnutia Konferencie zmluvných strán UNFCCC 3/CP.15 účinného od 26. októbra 2010.

(10)

Skúsenosti získané vykonávaním rozhodnutia č. 280/2004/ES preukázali potrebu zvýšiť súčinnosť a súdržnosť s nahlasovaním podľa iných právnych nástrojov, najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (10), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (11), so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (12), s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 zo 17. mája 2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch (13) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (14). Hoci si zefektívnenie požiadaviek na nahlasovanie bude vyžadovať zmenu jednotlivých právnych nástrojov, na zaistenie kvality nahlasovania emisií je pri nahlasovaní emisií skleníkových plynov nevyhnutné používať konzistentné údaje.

(11)

Vo štvrtej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC – Intergovernmental Panel on Climate Change) sa uvádza, že potenciál globálneho otepľovania (GWP – global warming potential) fluoridu dusitého (NF3) je približne 17 000 ráz vyšší než v prípade oxidu uhličitého (CO2). NF3 sa čoraz viac používa v sektore elektroniky ako náhrada plnofluórovaných uhľovodíkov (PFC) a fluoridu sírového (SF6). V súlade s článkom 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) musí byť politika Únie v oblasti životného prostredia založená na zásade opatrnosti. Táto zásada si vyžaduje monitorovanie NF3 s cieľom posúdiť úroveň emisií v Únii a v prípade potreby určiť zmierňujúce opatrenie.

(12)

Údaje, ktoré sa v súčasnosti nahlasujú v rámci národných inventúr skleníkových plynov a registrov jednotlivých štátov a Únie, nestačia na to, aby sa na úrovni členských štátov dali určiť emisie CO2 z civilnej leteckej dopravy, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES. Pri prijímaní povinností nahlasovania by Únia nemala zaťažovať členské štáty a malé a stredné podniky (MSP) viac, ako je primerané sledovaným cieľom. Emisie CO2 z letov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, predstavujú iba veľmi malú časť celkových emisií skleníkových plynov a vytvorenie systému nahlasovania týchto emisií by bolo vzhľadom na existujúce požiadavky pre širší sektor podľa smernice 2003/87/ES neúmerne zaťažujúce. Preto je potrebné emisie CO2 zo zdroja kategórie IPCC „1.A.3.A civilná letecká doprava“ považovať na účely článku 3 a článku 7 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES za rovné nule.

(13)

V záujme zabezpečenia účinnosti mechanizmov monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov je potrebné vyhnúť sa ďalšiemu zvyšovaniu finančného a administratívneho zaťaženia, ktoré už znášajú členské štáty.

(14)

Hoci sa emisie a záchyty skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmeny vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (ďalej len „LULUCF“) započítavajú do cieľa Únie znížiť emisie podľa Kjótskeho protokolu, nie sú súčasťou cieľa znížiť emisie o 20 % do roku 2020 v rámci klimaticko-energetického balíka. V článku 9 rozhodnutia č. 406/2009/ES sa vyžaduje, aby Komisia posúdila podmienky začlenenia emisií a záchytov z činností súvisiacich s LULUCF do záväzku Únie znížiť emisie skleníkových plynov, pričom zabezpečí trvanlivosť a environmentálnu integritu prínosu sektora LULUCF a presné monitorovanie a započítavanie príslušných emisií a záchytov. Tiež sa od Komisie vyžaduje, aby v prípade potreby predložila legislatívny návrh tak, aby nadobudol účinnosť od roku 2013. Komisia predložila 12. marca 2012 Európskemu parlamentu a Rade návrh ako prvý krok smerom k začleneniu sektora LULUCF do záväzku Únie znížiť emisie, čo viedlo k prijatiu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (15).

(15)

Únia a členské štáty by sa mali usilovať o poskytovanie čo najaktuálnejších informácií o svojich emisiách skleníkových plynov, a to najmä v rámci stratégie Európa 2020 a v termínoch, ktoré sú v nej určené. Toto nariadenie by malo umožniť vypracovanie takýchto odhadov v čo možno najkratších termínoch za pomoci štatistických a iných informácií, ako sú v prípade potreby satelitné údaje poskytované programom Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť a inými satelitnými systémami.

(16)

Keďže Komisia oznámila, že má v úmysle navrhnúť nové požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie emisií z námornej dopravy, čo môže podľa potreby zahŕňať aj zmeny tohto nariadenia, týmto nariadením by sa nemal prejudikovať žiaden takýto návrh, a preto by sa doň teraz nemali začleniť ustanovenia o monitorovaní a nahlasovaní emisií z námornej dopravy.

(17)

Skúsenosti získané pri vykonávaní rozhodnutia č. 280/2004/ES ukázali potrebu zlepšiť transparentnosť, presnosť, konzistentnosť, úplnosť a porovnateľnosť nahlasovaných informácií o politikách a opatreniach a o projekciách. V rozhodnutí č. 406/2009/ES sa vyžaduje, aby členské štáty nahlasovali svoj predpokladaný pokrok pri plnení svojich povinností podľa uvedeného rozhodnutia vrátane informácií o vnútroštátnych politikách a opatreniach a o národných projekciách. V stratégii Európa 2020 sa stanovil integrovaný program hospodárskej politiky, v ktorom sa od Únie a členských štátov vyžaduje väčšie úsilie pri včasnom nahlasovaní politík a opatrení v oblasti zmeny klímy a ich predpokladaných účinkoch na emisie. Vytvorenie systémov na úrovni Únie a členských štátov spolu s lepšími usmerneniami o nahlasovaní by malo významne prispieť k plneniu týchto cieľov. Komisia by mala tiež môcť vypracovať a používať odhady projekcií emisií skleníkových plynov s cieľom zabezpečiť, aby Únia splnila medzinárodné aj interné požiadavky na nahlasovanie projekcií skleníkových plynov a hodnotila svoj pokrok pri plnení svojich medzinárodných a interných záväzkov a povinností.

(18)

Lepšie informácie od členských štátov sú potrebné na monitorovanie ich pokroku a činnosti v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy. Tieto informácie sú potrebné na vytvorenie komplexnej adaptačnej stratégie Únie podľa bielej knihy Komisie z 1. apríla 2009 s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení. Nahlasovanie informácií o adaptácii umožní členským štátom vymieňať si najlepšie postupy a vyhodnocovať svoje potreby a úroveň pripravenosti vyrovnať sa so zmenou klímy.

(19)

Podľa rozhodnutia 1/CP.15 sa Únia a členské štáty zaviazali poskytovať významnú finančnú podporu na opatrenia zamerané na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmiernenie v rozvojových krajinách. Podľa odseku 40 rozhodnutia 1/CP.16 musí každá rozvinutá krajina, ktorá je zmluvnou stranou UNFCCC, zlepšiť nahlasovanie informácií o poskytovaní finančnej a technologickej podpory a podpory budovania kapacít rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru. Zlepšenie nahlasovania je nevyhnutné pre uznanie úsilia Únie a členských štátov pri plnení ich záväzkov. V rozhodnutí 1/CP.16 sa tiež stanovil nový technologický mechanizmus na podporu medzinárodného prenosu technológií. Toto nariadenie by malo zabezpečiť nahlasovanie aktuálnych informácií o činnostiach v oblasti prenosu technológií rozvojovým krajinám, vychádzajúcich z najlepších dostupných údajov.

(20)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES (16) zmenila smernicu 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Únie. Smernica 2003/87/ES obsahuje ustanovenia o používaní príjmov z aukcií, o nahlasovaní používania príjmov z aukcií členskými štátmi a o opatreniach prijatých podľa článku 3d uvedenej smernice. Smernica 2003/87/ES, zmenená smernicou 2009/29/ES, teraz obsahuje aj ustanovenia o používaní príjmov z aukcií a uvádza, že aspoň 50 % takýchto príjmov by sa malo použiť na účely jedného alebo viacerých opatrení uvedených v článku 10 ods. 3 smernice 2003/87/ES. Transparentné používanie príjmov z aukčného obchodovania s kvótami podľa smernice 2003/87/ES je kľúčovým prvkom podpory záväzkov Únie.

(21)

Podľa UNFCCC sa od Únie a jej členských štátov vyžaduje, aby vypracovali, pravidelne aktualizovali, uverejňovali a Konferencii zmluvných strán predkladali národné správy a dvojročné správy, pričom použijú usmernenia, metodiky a formáty, na ktorých sa dohodla Konferencia zmluvných strán. V rozhodnutí 1/CP.16 sa vyžaduje zlepšenie nahlasovania cieľov zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a poskytovania finančnej a technologickej podpory a podpory budovania kapacít rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru.

(22)

Rozhodnutie č. 406/2009/ES zmenilo súčasný ročný cyklus nahlasovania na ročný cyklus záväzkov, ktorý vyžaduje dôkladné preskúmanie inventúr skleníkových plynov členských štátov v kratšom časovom rámci, než súčasné preskúmanie inventúr podľa UNFCCC, aby sa umožnilo využívanie flexibility a v prípade potreby uplatnenie nápravného opatrenia na konci každého príslušného roka. Zavedenie procesu preskúmania inventúr skleníkových plynov predložených členskými štátmi na úrovni Únie je potrebné na zaistenie toho, aby sa dodržiavanie rozhodnutia č. 406/2009/ES posudzovalo dôveryhodným, konzistentným, transparentným a včasným spôsobom.

(23)

V súčasnosti sa v rámci procesu UNFCCC diskutuje o niekoľkých technických prvkoch týkajúcich sa nahlasovania emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ako je napríklad používanie GWP, rozsah správ o skleníkových plynoch a metodické usmernenie IPCC, ktoré sa má použiť pri príprave národných inventúr skleníkových plynov. Revízie týchto metodických prvkov v kontexte procesu UNFCCC a následné prepočítanie časových radov emisií skleníkových plynov môžu zmeniť úroveň a trendy týchto emisií. Komisia by mala monitorovať tento vývoj na medzinárodnej úrovni a v prípade potreby navrhnúť revíziu tohto nariadenia s cieľom zaistiť konzistentnosť s metodikami používanými v kontexte procesu UNFCCC.

(24)

V súlade so súčasnými usmerneniami UNFCCC pre nahlasovanie skleníkových plynov sa pri výpočte a nahlasovaní emisií metánu vychádza z GWP v časovom horizonte 100 rokov. Vzhľadom na vysoký GWP a relatívne krátku životnosť metánu v atmosfére by Komisia mala analyzovať dôsledky prijatia 20-ročného časového horizontu v prípade metánu pre politiky a opatrenia.

(25)

S ohľadom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2011 o komplexnom prístupe k antropogénnym emisiám látok iných ako CO2, ktoré prispievajú k zmene klímy, a po dosiahnutí dohody v rámci UNFCCC o používaní dohodnutých a uverejnených usmernení IPCC pre monitorovanie a nahlasovanie emisií zo sadze by mala Komisia zanalyzovať dôsledky pre politiky a opatrenia a v prípade potreby zmeniť prílohu I k tomuto nariadeniu.

(26)

Emisie skleníkových plynov v nahlásených časových radoch by sa mali odhadovať pomocou rovnakých metód. Podkladové údaje o činnostiach a emisných faktoroch by sa mali získavať a používať konzistentným spôsobom, čo zaistí, aby zmeny v metódach odhadu alebo predpokladoch nespôsobili zmeny v trendoch emisií. Prepočítavanie emisií skleníkových plynov by sa malo vykonávať v súlade s dohodnutými usmerneniami a s cieľom zlepšiť konzistentnosť, presnosť a úplnosť nahlásených časových radov, ako aj uplatňovanie podrobnejších metód. Keď sa zmení metodika alebo spôsob zhromažďovania podkladových údajov o činnostiach a emisných faktoroch, členské štáty by mali prepočítať inventúry pre nahlásené časové rady a posúdiť potrebu prepočítania na základe dôvodov stanovených v dohodnutých usmerneniach, a to najmä pre kľúčové kategórie. V tomto nariadení by sa malo stanoviť, či a za akých podmienok by sa mali zohľadniť účinky takéhoto prepočítania na účely určenia ročných pridelených emisných kvót.

(27)

Letecká doprava vplýva na globálnu klímu v dôsledku uvoľňovania CO2, a aj prostredníctvom iných emisií vrátane emisií oxidov dusíka a mechanizmov, ako je zvyšovanie tvorby riasových oblakov cirrus. Vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky o týchto vplyvoch by sa v rámci tohto nariadenia malo pravidelne vykonávať aktualizované posúdenie vplyvov leteckej dopravy na globálnu klímu, ktoré nesúvisia s CO2. Modelovanie používané v tejto súvislosti by sa malo prispôsobovať vedeckému pokroku. Komisia by na základe svojho posúdenia týchto vplyvov mohla zvážiť vhodné politické možnosti ich riešenia.

(28)

Cieľom Európskej environmentálnej agentúry je podporovať udržateľný rozvoj a pomáhať pri dosahovaní výrazného a merateľného zlepšenia stavu európskeho životného prostredia poskytovaním včasných, cielených, dôležitých a spoľahlivých informácií tvorcom politík, verejným inštitúciám a verejnosti. Európska environmentálna agentúra by mala Komisii v prípade potreby pomáhať pri monitorovaní a nahlasovaní, najmä v súvislosti s inventarizačným systémom Únie a jej systémom politík a meraní a projekcií, pri vykonávaní každoročných odborných preskúmaní inventúr členských štátov, pri posudzovaní pokroku Únie pri plnení jej záväzkov znižovania emisií, pri vedení európskej platformy pre adaptáciu na zmeny klímy v súvislosti s vplyvom, zraniteľnosťou a adaptáciou na zmenu klímy a pri oznamovaní spoľahlivých informácií o klíme verejnosti.

(29)

Na všetky požiadavky týkajúce sa poskytovania informácií a údajov podľa tohto nariadenia by sa mali vzťahovať pravidlá Únie pre ochranu údajov a obchodného tajomstva.

(30)

Informácie a údaje zhromaždené na základe tohto nariadenia môžu v budúcnosti prispieť aj k tvorbe a posudzovaniu politiky Únie v oblasti zmeny klímy.

(31)

Komisia by s cieľom zaistiť konzistentnosť mala sledovať vykonávanie požiadaviek na monitorovanie a nahlasovanie podľa tohto nariadenia a budúci vývoj podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu. V tejto súvislosti by Komisia mala v prípade potreby predložiť legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 5 ods. 4, článku 7 ods. 7 a 8, článku 8 ods. 2, článku 12 ods. 3, článku 17 ods. 4 a článku 19 ods. 5 a 6 tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa s výnimkou článku 19 ods. 6 mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (17).

(33)

S cieľom stanoviť harmonizované požiadavky na nahlasovanie na účely monitorovania emisií skleníkových plynov a ďalších informácií súvisiacich s politikou v oblasti zmeny klímy by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prílohy I a prílohy III k tomuto nariadeniu v súlade s rozhodnutiami prijatými v rámci UNFCCC a Kjótskeho protokolu, zohľadnenie zmien GWP a medzinárodne dohodnutých usmernení pre inventúru, stanovenie základných požiadaviek na inventarizačný systém Únie a vytvorenie registra Únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(34)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to ustanovenie mechanizmu monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej akcie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

zabezpečenie včasnosti, transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti nahlasovania Únie a jej členských štátov sekretariátu UNFCCC;

b)

nahlasovanie a overovanie informácií, ktoré sa týkajú záväzkov Únie a jej členských štátov podľa UNFCCC, Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých na ich základe, a na hodnotenie pokroku pri plnení týchto záväzkov;

c)

monitorovanie a nahlasovanie všetkých antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu, v členských štátoch;

d)

monitorovanie, nahlasovanie, preskúmanie a overovanie emisií skleníkových plynov a ďalších informácií podľa článku 6 rozhodnutia č. 406/2009/ES;

e)

nahlasovanie informácií o používaní príjmov z aukčného obchodovania s kvótami na základe článku 3d ods. 1 alebo 2 alebo článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES v súlade s článkom 3d ods. 4 a článkom 10 ods. 3 uvedenej smernice;

f)

monitorovanie a nahlasovanie opatrení, ktoré členské štáty prijali v záujme adaptácie na nevyhnutné dôsledky zmeny klímy nákladovo efektívnym spôsobom;

g)

hodnotenie pokroku členských štátov pri plnení ich povinností podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES.

a)

nahlasovanie stratégií nízkouhlíkového rozvoja Únie a jej členských štátov a všetkých ich aktualizácií v súlade s rozhodnutím 1/CP.16;

b)

emisie skleníkových plynov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu zo sektorov a zdrojov a záchyty, na ktoré sa vzťahujú národné inventúry skleníkových plynov podľa článku 4 ods. 1 písm. a) UNFCC a ktoré boli emitované na územiach členských štátov;

c)

emisie skleníkových plynov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES;

d)

klimatické vplyvy nesúvisiace s CO2, ktoré sú spojené s emisiami z civilnej leteckej dopravy;

e)

projekcie Únie a jej členských štátov týkajúce sa antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, ako aj na politiky a súvisiace opatrenia členských štátov;

f)

celkovú finančnú a technologickú podporu rozvojovým krajinám v súlade s požiadavkami podľa UNFCCC;

g)

použitie príjmov z aukčného obchodovania s kvótami podľa článku 3d ods. 1 a 2 a článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES;

h)

aktivity členských štátov zamerané na adaptáciu na zmenu klímy.

1.

„potenciál globálneho otepľovania“ alebo „GWP - global warming potential“ plynu je celkový príspevok ku globálnemu otepľovaniu v dôsledku emisie jednej jednotky tohto plynu v pomere k jednej jednotke referenčného plynu, CO2, ktorý má priradenú hodnotu 1;

2.

„národný inventarizačný systém“ je systém inštitucionálnych, právnych a procesných opatrení zriadený v rámci členského štátu na účely odhadu antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, a na nahlasovanie a archiváciu informácií z inventúr v súlade s rozhodnutím 19/CMP.1 alebo inými príslušnými rozhodnutiami orgánov UNFCCC, alebo Kjótskeho protokolu;

3.

„príslušné inventarizačné úrady“ sú úrady poverené podľa národného inventarizačného systému úlohou vypracovať inventúry skleníkových plynov;

4.

„zabezpečenie kvality“ alebo „QA – quality assurance“ je plánovaný systém postupov preskúmania určených na zabezpečenie splnenia cieľov kvality údajov a nahlasovania čo možno najlepších odhadov a informácií na podporu účinnosti programu kontroly kvality a na pomoc členským štátom;

5.

„kontrola kvality“ alebo „QC – quality control“ je systém rutinných technických činností na meranie a kontrolu kvality informácií a odhadov zostavených s cieľom zabezpečiť integritu, správnosť a úplnosť údajov, zistiť a riešiť chyby a opomenutia, zdokumentovať a archivovať údaje a ďalší použitý materiál a zaznamenať všetky činnosti na zabezpečenie kvality;

6.

„ukazovateľ“ je kvantitatívny alebo kvalitatívny faktor alebo premenná, ktorý (ktorá) prispieva k lepšiemu pochopeniu pokroku pri vykonávaní politík a opatrení a trendov emisií skleníkových plynov;

7.

„jednotka prideleného množstva“ alebo „AAU – assigned amount unit“ je jednotka vydaná podľa príslušných ustanovení v prílohe k rozhodnutiu 13/CMP.1 Konferencie zmluvných strán UNFCCC, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (ďalej len „rozhodnutie 13/CMP.1“) alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

8.

„jednotka záchytu“ alebo „RMU – removal unit“ je jednotka vydaná podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

9.

„jednotka zníženia emisií“ alebo „ERU – emission reduction unit“ je jednotka vydaná podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

10.

„certifikované zníženie emisií“ alebo „CER – certified emission reduction“ je jednotka vydaná podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a jeho požiadaviek, ako aj podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

11.

„dočasné certifikované zníženie emisií“ alebo „tCER – temporary certified emission reduction“ je jednotka vydaná podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a jeho požiadaviek, ako aj podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, t. j. kredity udelené za záchyty emisií, ktoré sú certifikované pre projekty zalesňovania alebo obnovy lesa v rámci Mechanizmu čistého rozvoja (CDM – clean development mechanism), nahradia sa po skončení druhého záväzného obdobia;

12.

„dlhodobé certifikované zníženie emisií“ alebo „lCER – long-term certified emission reduction“ je jednotka vydaná podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a jeho požiadaviek, ako aj podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, t. j. kredity udelené za dlhodobé záchyty emisií, ktoré sú certifikované pre projekty zalesňovania alebo obnovy lesa v rámci CDM, nahradia sa po skončení obdobia kreditovania projektu alebo v prípade reverzie záchytov alebo nepredloženia certifikačnej správy;

13.

„národný register“ je register vo forme štandardizovanej elektronickej databázy, ktorá obsahuje údaje o vydaní, držbe, prevode, nadobudnutí, zrušení, vyradení, prenesení alebo nahradení jednotiek AAU, RMU, ERU, CER, tCER a lCER, alebo zmeny dátumu uplynutia ich platnosti;

14.

„politiky a opatrenia“ sú všetky nástroje, ktorých cieľom je vykonávať záväzky podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a b) UNFCCC, medzi ktoré môžu patriť tie, ktorých primárnym cieľom nie je obmedzenie a zníženie emisií skleníkových plynov;

15.

„systém pre politiky a opatrenia a projekcie“ je systém inštitucionálnych, právnych a procesných opatrení zriadený na nahlasovanie politík a opatrení a projekcií antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, v zmysle požiadaviek článku 12 tohto nariadenia;

16.

„predbežné hodnotenie politík a opatrení“ je hodnotenie predpokladaných účinkov politiky alebo opatrenia;

17.

„následné hodnotenie politík a opatrení“ je hodnotenie účinkov politiky alebo opatrenia, ktoré už nastali;

18.

„projekcie bez opatrení“ sú projekcie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ktoré nezahŕňajú účinky všetkých politík a opatrení, ktoré sa plánujú, prijímajú alebo vykonávajú po roku, ktorý bol pre príslušnú projekciu zvolený ako východzí bod;

19.

„projekcie s opatreniami“ sú projekcie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ktoré zahŕňajú účinky politík a opatrení, ktoré sa prijali a vykonali, z hľadiska zníženia emisií skleníkových plynov;

20.

„projekcie s dodatočnými opatreniami“ sú projekcie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ktoré zahŕňajú účinky politík a opatrení, ktoré sa prijali a vykonali s cieľom zmierniť zmenu klímy, z hľadiska zníženia emisií skleníkových plynov, ako aj účinky politík a opatrení plánovaných na tento účel;

21.

„analýza citlivosti“ je preskúmanie modelového algoritmu alebo predpokladu s cieľom vyčísliť citlivosť alebo stabilitu modelových výstupných údajov vzhľadom na zmeny vo vstupných údajoch alebo v základných predpokladoch. Vykonáva sa zmenou vstupných hodnôt alebo modelových rovníc a sledovaním zodpovedajúcej zmeny výstupu modelu;

22.

„podpora súvisiaca so zmierňovaním zmeny klímy“ je podpora zameraná na činnosti v rozvojových krajinách, ktoré prispievajú k cieľu stabilizácie koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému;

23.

„podpora súvisiaca s adaptáciou na zmenu klímy“ je podpora zameraná na činnosti v rozvojových krajinách, ktorých cieľom je znížiť citlivosť ľudských alebo prírodných systémov na vplyv zmeny klímy a klimatických rizík udržiavaním alebo zvýšením adaptačnej kapacity a odolnosti rozvojových krajín;

24.

„technické opravy“ sú úpravy odhadov národných inventúr skleníkových plynov vykonané v súvislosti s preskúmaním vykonaným podľa článku 19 v prípade, že predložené inventarizačné údaje nie sú úplné alebo sú vypracované spôsobom, ktorý nie je v súlade s príslušnými medzinárodnými pravidlami alebo usmerneniami alebo s príslušnými pravidlami alebo usmerneniami Únie, a ktoré majú nahradiť pôvodne predložené odhady;

25.

„prepočítanie“ je v súlade s usmerneniami UNFCCC pre nahlasovanie ročných inventúr postup opätovného odhadu antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov z predchádzajúcich predložených inventúr v dôsledku zmien v metodike alebo v spôsobe získavania a využívania údajov o emisných faktoroch a aktivitách, zahrnutia nových kategórií zdrojov či záchytov, alebo nových plynov, alebo zmien GWP skleníkových plynov.

a)

k transparentnému a presnému monitorovaniu skutočného a predpokladaného pokroku, ktorý dosiahli členské štáty (vrátane príspevku opatrení Únie) pri plnení záväzkov Únie a členských štátov v rámci UNFCCC obmedziť alebo znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov;

b)

k plneniu záväzkov členských štátov podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES znížiť emisie skleníkových plynov, dosiahnuť dlhodobé zníženie emisií a zvýšiť záchyt vo všetkých sektoroch v súlade s cieľom Únie nákladovo efektívnym spôsobom znížiť emisie do roku 2050 o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a to v kontexte znížení, ktoré sú podľa IPCC potrebné zo strany rozvinutých krajín ako skupiny.

a)

k údajom a metódam nahlasovaným pre činnosti a zariadenia podľa smernice 2003/87/ES na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov s cieľom zabezpečiť konzistentnosť emisií skleníkových plynov nahlásených v rámci systému Únie pre obchodovanie s emisiami a v rámci národných inventúr skleníkových plynov;

b)

ak je to relevantné, k údajom zhromaždeným prostredníctvom systémov nahlasovania fluórovaných plynov v rôznych sektoroch vytvorených podľa článku 6 ods. 4 nariadenia (ES) č. 842/2006 na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov;

c)

ak je to relevantné, k emisiám, podkladovým údajom a metodikám, ktoré nahlásili zariadenia podľa nariadenia (ES) č. 166/2006 na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov;

d)

k údajom nahláseným podľa nariadenia (ES) č. 1099/2008.

a)

využívali systémy nahlasovania vytvorené podľa článku 6 ods. 4 nariadenia (ES) č. 842/2006 s cieľom zlepšiť odhady fluórovaných plynov v národných inventúrach skleníkových plynov;

b)

boli schopné vykonávať každoročné kontroly konzistencie uvedené v článku 7 ods. 1 písm. l) a m).

a)

program na zabezpečenie kvality a kontroly kvality, ktorý obsahuje stanovenie kvalitatívnych cieľov a vypracovanie návrhu plánu na zabezpečenie kvality a kontroly kvality inventúry. Komisia pomáha členským štátom pri realizácii ich programov na zabezpečenie kvality a kontroly kvality;

b)

po porade s príslušným členským štátom postup na účely odhadu akýchkoľvek údajov chýbajúcich v národnej inventúre;

c)

preskúmania inventúr skleníkových plynov členských štátov uvedené v článku 19.

a)

svoje antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu a antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v článku 2 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES za rok X – 2 v súlade s požiadavkami nahlasovania UNFCCC. Bez toho, aby bolo dotknuté nahlasovanie skleníkových plynov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, sa emisie CO2 zo zdroja kategórie IPCC „1.A.3.A civilná letecká doprava“ považujú na účely článku 3 a článku 7 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES za rovné nule;

b)

údaje v súlade s požiadavkami nahlasovania UNFCCC o svojich antropogénnych emisiách oxidu uhoľnatého (CO), oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx) a prchavých organických zlúčenín, ktoré sú v súlade s už nahlásenými údajmi podľa článku 7 smernice 2001/81/ES a Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov za rok X – 2;

c)

svoje antropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov a záchyty CO2 v sektore LULUCF za rok X – 2 v súlade s požiadavkami nahlasovania podľa UNFCCC;

d)

za roky medzi rokom 2008 alebo inými príslušnými rokmi a rokom X – 2 svoje antropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov a záchyty CO2 z činností LULUCF podľa rozhodnutia č. 529/2013/EÚ a Kjótskeho protokolu a informácie o započítavaní týchto emisií a záchytov skleníkových plynov a záchytov z činností LULUCF v súlade s rozhodnutím č. 529/2013/EÚ a s článkom 3 ods. 3 a 4 Kjótskeho protokolu a v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými na jeho základe. Keď členské štáty započítavajú obhospodarovanie ornej pôdy, obhospodarovanie pastvín, obnovy rastlinného porastu alebo odvodňovanie a opätovné zavlažovanie mokradí, nahlasujú okrem toho pre každú takúto činnosť emisie skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov za príslušný základný rok alebo obdobie uvedené v prílohe VI k rozhodnutiu č. 529/2013/EÚ a v prílohe k rozhodnutiu 13/CMP.1. Členské štáty pri plnení nahlasovacích povinností podľa tohto písmena, a najmä pri podávaní informácií o emisiách a záchytoch v súvislosti so svojimi povinnosťami v oblasti započítavania stanovenými v rozhodnutí č. 529/2013/EÚ predložia informácie, pričom v plnej miere zohľadnia príslušné usmernenia IPCC pre osvedčené postupy v sektore LULUCF;

e)

akékoľvek zmeny informácií uvedených v písmenách a) až d) za roky medzi príslušným základným rokom alebo obdobím a rokom X – 3 s uvedením dôvodov týchto zmien;

f)

informácie o ukazovateľoch uvedených v prílohe III za rok X – 2;

g)

informácie zo svojho národného registra o vydaní, nadobudnutí, držbe, prevode, zrušení, odobratí a prenose jednotiek AAU, RMU, ERU, CER, tCER a lCER za rok X – 1;

h)

súhrnné informácie o uzavretých prevodoch podľa článku 3 ods. 4 a 5 rozhodnutia č. 406/2009/ES za rok X – 1;

i)

informácie za rok X – 2 o používaní spoločného vykonávania, CDM a medzinárodného obchodovania s emisiami podľa článkov 6, 12 a 17 Kjótskeho protokolu alebo akéhokoľvek iného flexibilného mechanizmu stanoveného v iných nástrojoch prijatých Konferenciou zmluvných strán UNFCCC alebo Konferenciou zmluvných strán UNFCCC, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu, s cieľom splniť ich kvantifikované záväzky na obmedzenie alebo zníženie emisií podľa článku 2 rozhodnutia 2002/358/ES a Kjótskeho protokolu alebo akékoľvek budúce záväzky podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

j)

informácie o krokoch prijatých na zlepšenie odhadov inventúry, najmä v oblastiach inventúry, ktoré boli na základe odborných preskúmaní predmetom úprav alebo odporúčaní;

k)

za rok X – 2 skutočné alebo odhadované prideľovanie overených emisií nahlásených zariadeniami a prevádzkovateľmi podľa smernice 2003/87/ES ku kategóriám zdrojov národnej inventúry skleníkových plynov, ak je to možné, a pomer týchto overených emisií k celkovým nahláseným emisiám skleníkových plynov v týchto kategóriách zdrojov;

l)

ak je to relevantné, výsledky kontrol konzistencie emisií nahlásených v inventúrach skleníkových plynov za rok X – 2 s overenými emisiami nahlásenými podľa smernice 2003/87/ES;

m)

ak je to relevantné, výsledky kontrol konzistencie údajov použitých na odhad emisií pri príprave inventúr skleníkových plynov za rok X – 2:

n)

opis zmien svojho národného inventarizačného systému;

o)

opis zmien národného registra;

p)

informácie o svojom pláne zabezpečenia kvality a kontroly kvality, všeobecné posúdenie neurčitostí, všeobecné posúdenie úplnosti a, ak sú k dispozícii, ostatné prvky národnej inventarizačnej správy skleníkových plynov potrebné na vypracovanie inventarizačnej správy skleníkových plynov v Únii.

a)

v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú, dopĺňať látky do zoznamu skleníkových plynov uvedeného v prílohe I k tomuto nariadeniu alebo ich z neho odstraňovať, alebo dopĺňať, odstraňovať alebo meniť ukazovatele uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu;

b)

v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú, zohľadniť zmeny GWP a medzinárodne dohodnutých usmernení pre inventúry.

a)

opis svojho národného systému nahlasovania politík a opatrení alebo súborov opatrení a nahlasovania projekcií antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov podľa článku 12 ods. 1, ak takýto opis ešte neposkytli, alebo v prípade, že už tento opis poskytli, informácie o akýchkoľvek zmenách tohto systému;

b)

aktualizácie, ktoré sa týkajú ich stratégií nízkouhlíkového rozvoja uvedených v článku 4 a pokroku dosiahnutom pri vykonávaní týchto stratégií;

c)

informácie o vnútroštátnych politikách a opatreniach alebo o súboroch opatrení a o vykonávaní politík a opatrení Únie alebo súborov opatrení, ktorými sa obmedzujú alebo znižujú emisie skleníkových plynov zo zdrojov alebo zvyšuje ich záchyt, rozčlenené podľa sektorov a usporiadané podľa plynov alebo skupín plynov (HFC a PFC) uvedených v prílohe I. Tieto informácie odkazujú na uplatniteľné a relevantné vnútroštátne politiky alebo politiky Únie a obsahujú:

d)

informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. d) rozhodnutia č. 406/2009/ES;

e)

informácie o rozsahu, v akom činnosť členského štátu predstavuje významný prvok v úsilí realizovanom na vnútroštátnej úrovni, ako aj o rozsahu, v akom predpokladané využitie spoločného vykonávania, CDM a medzinárodného obchodovania s emisiami dopĺňa vnútroštátnu činnosť podľa príslušných ustanovení Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých podľa neho.

a)

projekcie bez opatrení, ak sú k dispozícii, projekcie s opatreniami, a ak sú k dispozícii, projekcie s dodatočnými opatreniami;

b)

celkové projekcie skleníkových plynov a samostatné odhady predpokladaných emisií skleníkových plynov pre zdroje emisií, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES a rozhodnutie č. 406/2009/ES;

c)

vplyv politík a opatrení určených podľa článku 13. Ak takéto politiky a opatrenia nie sú zahrnuté, mala by sa táto skutočnosť jasne uviesť a vysvetliť;

d)

výsledky analýzy citlivosti vykonanej na účely projekcií;

e)

všetky relevantné odkazy na hodnotenie a technické správy, ktoré tvoria podklad k projekciám uvedeným v odseku 4.

a)

podrobné odôvodnenie uvedené v článku 6 ods. 2 rozhodnutia č. 406/2009/ES;

b)

informácie o použití príjmov počas roka X – 1 získaných členským štátom aukciou kvót podľa článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES vrátane informácií o takýchto príjmoch, ktoré sa využili na jeden alebo viacero účelov uvedených v článku 10 ods. 3 uvedenej smernice, alebo o ekvivalente týchto príjmov vo finančnej hodnote a o opatreniach vykonaných na základe uvedeného článku;

c)

na základe rozhodnutia členského štátu, informácie o použití všetkých príjmov získaných členským štátom aukciou kvót v leteckej doprave podľa článku 3d ods. 1 alebo 2 smernice 2003/87/ES; tieto informácie sa poskytujú v súlade s článkom 3d ods. 4 uvedenej smernice;

d)

informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. b) rozhodnutia č. 406/2009/ES a informácie o tom, ako ich nákupná politika podporuje dosiahnutie medzinárodnej dohody o zmene klímy;

e)

informácie o uplatňovaní článku 11b ods. 6 smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o činnosti súvisiace s projektom výroby elektrickej energie z vodnej energie s výkonom presahujúcim 20 MW.

a)

kontroly na overenie transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti predložených informácií;

b)

kontroly na odhalenie prípadov, v ktorých sú inventarizačné údaje vypracované v rozpore s usmerňujúcimi dokumentmi UNFCCC alebo pravidlami Únie, a

c)

v prípade potreby po porade s členskými štátmi výpočet nevyhnutných výsledných technických opráv.

a)

sa neuplatnili odporúčania z predchádzajúcich preskúmaní Únie alebo UNFCCC, alebo členský štát nezodpovedal niektoré otázky, alebo

b)

sa nadhodnotili alebo podhodnotili odhady týkajúce sa kľúčovej kategórie v inventúre členského štátu,

a)

záväzky podľa článku 4 UNFCCC a článku 3 Kjótskeho protokolu, ako sú ďalej stanovené v rozhodnutiach prijatých Konferenciou zmluvných strán UNFCCC alebo Konferenciou zmluvných strán UNFCCC, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu. Toto posúdenie vychádza z informácií nahlasovaných v súlade s článkami 7, 8, 10 a článkami 13 až 17;

b)

povinnosti stanovené v článku 3 rozhodnutia č. 406/2009/ES. Toto posúdenie vychádza z informácií nahlasovaných v súlade s článkami 7, 8, 13 a 14.

a)

zostavovania inventúry skleníkových plynov v Únii a prípravy inventarizačnej správy skleníkových plynov v Únii podľa článku 7 ods. 5;

b)

vypracovania národných správ Únie podľa článku 12 UNFCCC a dvojročnej správy Únie podľa rozhodnutia 2/CP.17 alebo následných príslušných rozhodnutí prijatých orgánmi UNFCCC;

c)

postupov preskúmania a zabezpečovania súladu podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu v súlade so všetkými príslušnými rozhodnutiami podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, ako aj postupov Únie pri preskúmaní inventúr skleníkových plynov členských štátov, ako sa uvádza v článku 19 tohto nariadenia;

d)

všetkých úprav podľa článku 5 ods. 2 Kjótskeho protokolu alebo na základe preskúmania Únie, ako sa uvádza v článku 19 tohto nariadenia, alebo iných zmien inventúr a inventarizačných správ, ktoré sa predložia alebo majú predložiť sekretariátu UNFCCC;

e)

zostavenia približnej inventúry skleníkových plynov v Únii podľa článku 8;

f)

nahlasovania vyradenia jednotiek AAU, RMU, ERU, CER, tCER a lCER po uplynutí dodatočnej lehoty uvedenej v odseku 14 rozhodnutia 13/CMP.1 na účely plnenia záväzkov podľa článku 3 ods. 1 Kjótskeho protokolu.

a)

zostavovaní inventúry skleníkových plynov v Únii a vypracovaní inventarizačnej správy skleníkových plynov v Únii;

b)

vykonávaní postupov na zabezpečenie kvality a kontrolu kvality na účely prípravy inventúry skleníkových plynov v Únii;

c)

vypracovaní odhadov pre údaje, ktoré neboli v rámci národných inventúr skleníkových plynov nahlásené;

d)

vykonávaní preskúmaní;

e)

zostavovaní približnej inventúry skleníkových plynov v Únii;

f)

zhrnutí informácií nahlásených členskými štátmi o politikách a opatreniach a o projekciách;

g)

vykonávaní postupov na zabezpečenie kvality a kontrolu kvality informácií nahlásených členskými štátmi o projekciách a o politikách a opatreniach;

h)

vypracovaní odhadov pre údaje o projekciách, ktoré členské štáty nenahlásili;

i)

zhrnutí údajov požadovaných pre výročnú správu Európskemu parlamentu a Rade, ktorú vypracúva Komisia;

j)

rozširovaní informácií zhromaždených podľa tohto nariadenia vrátane vedenia a aktualizovania databázy o politikách a opatreniach členských štátov na zmiernenie zmeny klímy a európskej platformy pre adaptáciu na zmeny klímy v súvislosti s vplyvmi, zraniteľnosťou a adaptáciou na zmenu klímy.

—

HFC-23 CHF3

—

HFC-32 CH2F2

—

HFC-41 CH3F

—

HFC-125 CHF2CF3

—

HFC-134 CHF2CHF2

—

HFC-134a CH2FCF3

—

HFC-143 CH2FCHF2

—

HFC-143a CH3CF3

—

HFC-152 CH2FCH2F

—

HFC-152a CH3CHF2

—

HFC-161 CH3CH2F

—

HFC-227ea CF3CHFCF3

—

HFC-236cb CF3CF2CH2F

—

HFC-236ea CF3CHFCHF2

—

HFC-236fa CF3CH2CF3

—

HFC-245fa CHF2CH2CF3

—

HFC-245ca CH2FCF2CHF2

—

HFC-365mfc CH3CF2CH2CF3

—

HFC-43-10mee CF3CHFCHFCF2CF3 alebo (C5H2F10)

—

PFC-14, Tetrafluórmetán, CF4

—

PFC-116, Hexafluóretán, C2F6

—

PFC-218, Oktafluórpropán, C3F8

—

PFC-318, Oktafluórcyklobután, c-C4F8

—

Hexafluórcyklopropán c-C3F6

—

PFC-3-1-10, Dekafluórbután, C4F10

—

PFC-4-1-12, Dodekafluórpentán, C5F12

—

PFC-5-1-14, Perfluórhexán, C6F14

—

PFC-9-1-18, C10F18

—

ti, sú ročné prídelené emisné kvóty členského štátu pre rok i určené podľa článku 3 ods. 2 štvrtého pododseku a článku 10 rozhodnutia č. 406/2009/ES buď tak, ako sú stanovené v roku 2012, alebo prípadne ako sú stanovené v roku 2016 na základe preskúmania vykonaného v súlade s článkom 27 ods. 2 tohto nariadenia a podľa článku 3 ods. 2 rozhodnutia č. 406/2009/ES,

—

ti,2022 sú ročné pridelené emisné kvóty členského štátu pre rok i podľa článku 3 ods. 2 štvrtého pododseku a článku 10 rozhodnutia č. 406/2009/ES, ako by boli vypočítané, keby sa ako vstupné údaje použili preskúmané inventarizačné údaje predložené v roku 2022,

—

ei,j sú emisie skleníkových plynov členského štátu pre rok i stanovené podľa aktov prijatých Komisiou podľa článku 19 ods. 6 po odbornom preskúmaní inventúry v roku j.