30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 217/33

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie o hlavných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Hlavy štátov členských štátov alebo predsedovia vlád členských štátov 29. júna 2012 rozhodli o prijatí Paktu pre rast a zamestnanosť, ktorým sa stanovuje jednotný rámec pre opatrenia na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o opatreniach, ktoré sa majú prijať na úrovni členských štátov, a najmä vyjadrili plný záväzok dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a vykonať odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)

Rada prijala 10. júla 2012 odporúčanie (3) týkajúce sa národného programu reforiem Nemecka na rok 2012 a predložila svoje stanovisko k programu stability Nemecka na roky 2012 – 2016.

(5)

Komisia prijala 28. novembra 2012 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra 2013 pre koordináciu hospodárskych politík. Komisia zároveň 28. novembra 2012 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4) prijala druhú správu o mechanizme varovania, v ktorej neurčila Nemecko za jeden z členských štátov, v súvislosti s ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(6)

Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 7. februára 2013 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2013 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2013.

(7)

Európska rada 14. marca 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovenia bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podporovania rastu a konkurencieschopnosti, zníženia nezamestnanosti a vyriešenia sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(8)

Nemecko 12. apríla 2013 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2013 a 17. apríla 2013 svoj program stability, ktorý sa týka obdobia rokov 2012 – 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(9)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že verejné financie v Nemecku sú celkovo zdravé a strednodobý rozpočtový cieľ sa dosiahol. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu, je realistický. Makroekonomické prognózy v programe stability sú vo všeobecnosti v súlade s prognózou útvarov Komisie z jari 2013, pokiaľ ide o tempo a štruktúru hospodárskeho rastu v rokoch 2013 a 2014, ako aj s odhadom Komisie týkajúcim sa miery strednodobého potenciálneho rastu Nemecka. Cieľ rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe stability je zaistiť priebežné dosahovanie strednodobého rozpočtového cieľa. V programe stability sa potvrdzuje predchádzajúci strednodobý rozpočtový cieľ vo výške –0,5 % HDP. Strednodobý rozpočtový cieľ je v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Nemecko dosiahlo štrukturálny rozpočtový prebytok, a teda aj strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2012. Podľa programu stability zostane (prepočítané) (5) rozpočtové saldo v rokoch 2013 a 2014 kladné, čo je vo všeobecnosti v súlade s prognózou útvarov Komisie z jari 2013, a následne sa vytvoril priestor pre slobodné zapojenie automatických stabilizačných faktorov. Nemecko v roku 2012 takisto dodržalo referenčnú hodnotu pre výdavky v Pakte stability a rastu. Podľa informácií uvedených v programe stability by miera rastu výdavkov verejných financií bez diskrečných opatrení na strane príjmov presiahla referenčnú hodnotu pre výdavky v roku 2013, zatiaľ čo v roku 2014 by sa dodržala. V programe stability sa plánuje pokles hrubého dlhu v roku 2013 na úroveň 80½ % HDP, a potom jeho znižovanie.

Po odstránení nadmerného deficitu v roku 2011 je Nemecko v prechodnom období, pokiaľ ide o dodržiavanie súladu s kritériami pre dlh, a dosiahlo dostatočný pokrok smerom k dodržaniu súladu s kritériami pre dlh v roku 2012. Ak sa program stability vykoná podľa plánu, takisto sa dosiahne dostatočný pokrok smerom k dodržaniu súladu s kritériami pre dlh v roku 2013 a referenčná hodnota pre dlh sa splní na konci prechodného obdobia v roku 2014. Ciele pre deficit a dlh celkovo vyzerajú realistické.

(10)

Nemecko vyvinulo na zlepšenie efektívnosti verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť len obmedzené úsilie. Posledné reformné úsilie v sektore zdravotníctva, ako aj tohtoročná reforma dlhodobej starostlivosti vyzerajú nedostatočné na obmedzenie očakávaného budúceho zvýšenia nákladov. Zdá sa, že Nemecko napreduje, pokiaľ ide o vnútroštátny cieľ týkajúci sa výdavkov na vzdelávanie a výskum, ale malo by plánovať ešte ambicióznejšie následné ciele v snahe dobehnúť najinovačnejšie ekonomiky.

(11)

Nemecko dostatočne nevyužíva zdroje príjmu podporujúce rast. Uplatňovanie zníženej sadzby DPH, ktorá je v súčasnosti 7 % na teraz dosť široký rozsah tovarov a služieb by sa mohlo zúžiť a správa DPH by sa mohla preskúmať v snahe zvýšiť efektívnosť, zlepšiť výber daní a bojovať proti podvodom. Príjmy z periodických daní z nehnuteľností sú v Nemecku obzvlášť nízke, na 0,5 % HDP v roku 2011 v porovnaní s 1,3 % v EÚ 27. Toto môže ponechávať priestor na zvyšovanie príjmov z obecnej pozemkovej dane (Grundsteuer), predovšetkým prehodnotením základu dane.

(12)

Pokiaľ ide o vykonávanie ústavného pravidla vyrovnaného rozpočtu (dlhová brzda), od minuloročného odporúčania sa v tejto oblasti dosiahol určitý pokrok. Zdá sa však, že vo väčšine spolkových krajín (Länder) sú stále potrebné osobitné vykonávacie pravidlá, aby sa zaistilo účinné uplatňovanie dlhovej brzdy v ročnom rozpočtovom postupe.

(13)

Finančný sektor prešiel významnou úpravou a regulačný rámec a rámec dohľadu sa posilnili. Rozhodnutiami Komisie o štátnej pomoci sa naďalej stimuluje reštrukturalizácia regionálnych bánk (Landesbanken). Naďalej sa však zdá, že pre konsolidáciu ovplyvňovanú trhom existujú v bankovom sektore riadiace prekážky, ktoré majú vplyv na celkovú efektívnosť finančného sektora.

(14)

Nemecko prijalo len limitované opatrenia na odstránenie významných demotivačných faktorov, s ktorými sa stretávajú druhé zárobkovo činné osoby, a dostupnosť celodenných zariadení starostlivosti o deti, ako aj celodenných škôl by sa mala ďalej zvyšovať. Nemecko dosiahlo určitý pokrok pri zlepšovaní vzdelávacích výsledkov znevýhodnených osôb, ale všetky spolkové krajiny (Länder) by mali pokračovať v ambicióznom úsilí na vytvorenie školského systému, ktorý poskytuje rovnaké príležitosti pre všetkých. Politické opatrenia na zníženie vysokého daňovo-odvodového zaťaženia pre osoby s nízkymi mzdami boli doposiaľ nedostatočné. Opatrenia na integráciu dlhodobo nezamestnaných na trhu práce by sa mali zlepšiť. Nemecko by malo na zníženie vysokých daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie, ktoré sa odvádzajú z nízkych miezd, urobiť viac. Je potrebné ďalšie úsilie na zlepšenie prechodu z určitých typov zmlúv, ako sú minizamestnania, na udržateľnejšie formy zmlúv, čím sa zabráni segmentácii na trhu práce. Hoci sú reálne mzdy stále pod úrovňou z roku 2000, čo prispelo k štrukturálnemu zníženiu miery nezamestnanosti z 8 % na 5,5 %, odvtedy začali dynamicky rásť bez nepriaznivého vplyvu na konkurencieschopnosť. Súčasne sa prehĺbili mzdové rozdiely.

(15)

Nemecko sa usiluje o minimalizáciu celkových hospodárskych nákladov na transformáciu energetického systému. Určité prvé hmatateľné výsledky sa dosiahli, ale celkové náklady naďalej rastú a naďalej existujú veľké riziká a možné nedostatky. Nemecko vynakladá značné úsilie na urýchlenie rozšírenia energetických sietí. Koordinácia vnútroštátnej energetickej politiky Nemecka s politikami susedných krajín je nedostatočná.

(16)

Situácia v odvetví služieb sa od roka 2012 významne nezmenila a naďalej existujú obmedzenia, pokiaľ ide o prístup k určitým povolaniam a ich vykonávanie. Nemecko by malo urobiť viac na otvorenie odvetví služieb, a to odstránením neoprávnených obmedzení a prekážok vstupu, čo by viedlo k nižším úrovniam cien, čím by boli služby prístupnejšie pre skupiny s nižšími príjmami. V mnohých remeselných odvetviach vrátane stavebného odvetvia sa na vykonávanie podnikania stále vyžaduje výučný list (Meisterbrief) alebo ekvivalentná kvalifikácia. V stavebnom odvetví sa takisto vyskytujú obmedzenia, pokiaľ ide o obchodné oznámenia a povoľovacie postupy. Na mnohé profesionálne služby sa takisto vzťahuje požiadavka na právnu formu a držbu podielov. Nemecko by mohlo preskúmať, či by sa rovnaké ciele verejného záujmu nemohli dosiahnuť pomocou miernejšej regulácie. Rozličné regulačné režimy v jednotlivých spolkových krajinách (Länder) takisto poukazujú na priestor na vyvinutie ďalšieho úsilia identifikovať najmenej zaťažujúce regulačné koncepcie a rozšíriť ich na celú krajinu, a tak znížiť byrokratické postupy pre podniky. Miera účinnej hospodárskej súťaže v železničnom odvetví je naďalej nízka. Pokiaľ ide o verejné obstarávanie, hodnota zákaziek, ktoré nemecké orgány uverejnili podľa právnych predpisov Únie o obstarávaní, je významne nízka. Legislatívny proces zahŕňajúci revíziu zákona proti obmedzeniam hospodárskej súťaže sa ešte neukončil. V maloobchodnom sektore sa na základe plánovacích predpisov významne obmedzili nové vstupy na trh.

(17)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Nemecka. Posúdila národný program reforiem a program stability. Zohľadnila nielen ich význam, pokiaľ ide o udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku Nemecka, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí Únie tým, že poskytne vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do odporúčaní 1 až 4.

(18)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(19)

V kontexte Európskeho semestra Komisia takisto vykonala analýzu hospodárskej politiky eurozóny ako celku. Na tomto základe Rada vydala jednotlivé odporúčania adresované členským štátom, ktorých menou je euro (7). Ako krajina, ktorej menou je euro, Nemecko by malo takisto zaistiť úplné a včasné vykonanie uvedených odporúčaní,

1.

Zachovať zdravú fiškálnu pozíciu podľa plánu, ktorá zaistí splnenie strednodobého cieľa v programovom období. Presadzovať fiškálnu politiku, ktorá bude podporovať rast, prostredníctvom dodatočného úsilia na zlepšenie nákladovej účinnosti verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť prostredníctvom lepšej integrácie poskytovania starostlivosti a silnejšieho zamerania na prevenciu, rehabilitáciu a nezávislý život. Zlepšiť efektívnosť daňového systému, a to najmä rozšírením základu DPH a prehodnotením základu obecnej pozemkovej dane. Využiť dostupný priestor na zvýšené a efektívnejšie výdavky podporujúce rast v oblasti vzdelávania a výskumu na všetkých úrovniach verejnej správy. Ukončiť vykonávanie dlhovej brzdy konzistentným spôsobom vo všetkých spolkových krajinách (Länder), ktorá zaistí včasné a náležité monitorovacie postupy a mechanizmy nápravy.

2.

Zachovať podmienky, ktoré umožňujú rast miezd, na podporu domáceho dopytu. Na tento účel znížiť vysoké dane a príspevky na sociálne zabezpečenie, najmä pre osoby s nízkymi mzdami a zlepšiť vzdelávacie výsledky znevýhodnených osôb. Zachovať primerané aktivačné a integračné opatrenia, najmä pre dlhodobo nezamestnaných. Zjednodušiť prechod z neštandardného zamestnania, ako sú minizamestnania, na udržateľnejšie formy zamestnania. Prijať opatrenia na zlepšenie motivačných prvkov v súvislosti s prácou a zamestnateľnosťou pracovníkov, najmä pre druhé zárobkovo činné osoby v rodine a nízkokvalifikované osoby, a to aj s cieľom zlepšiť ich príjem. Na tento účel odstrániť demotivačné faktory pre druhé zárobkovo činné osoby v rodine a ďalej zvýšiť dostupnosť zariadení s celodennou starostlivosťou o deti a celodenných škôl.

3.

Zlepšiť koordináciu jeho energetickej politiky so susednými krajinami a udržiavať celkové náklady na transformáciu energetického systému na minime, predovšetkým ďalšou revíziou nákladovej účinnosti nástrojov energetickej politiky určených na dosiahnutie cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a pokračovaním v úsilí na urýchlenie rozšírenia vnútroštátnych a cezhraničných elektrických a plynových sietí.

4.

Prijať opatrenia s cieľom ďalej stimulovať hospodársku súťaž v odvetví služieb vrátane určitých remesiel, osobitne v odvetví stavebníctva, a profesionálnych služieb na oživenie domácich zdrojov rastu. Prijať okamžite opatrenia na výrazné zvýšenie hodnoty verejných zákaziek, ktoré sa môžu zadávať v rámci obstarávania. Prijať a vykonať ohlásené legislatívne reformy na zlepšenie presadzovania právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o obmedzenia hospodárskej súťaže. Odstrániť obmedzenia týkajúce sa plánovania, ktoré nenáležite obmedzujú vstup nových účastníkov do maloobchodného sektoru. Prijať ďalšie opatrenia na odstránenie zostávajúcich prekážok pre hospodársku súťaž na železničných trhoch. Presadzovať úsilie na konsolidáciu bankového sektora, a to aj zlepšením rámca riadenia.