(1)

V súlade s postupom stanoveným v článku 19 druhom odseku smernice 2000/13/ES talianske orgány oznámili 9. novembra 2012 Komisii návrh vyhlášky stanovujúcej okrem iného požiadavky na povinné označovanie trvanlivého mlieka, mlieka UHT, mikrofiltrovaného pasterizovaného mlieka a mlieka pasterizovaného pri vysokej teplote.

(2)

V článku 2 ods. 1 oznámenej vyhlášky sa stanovuje, že na etiketách sterilizovaného trvanlivého mlieka, mlieka UHT, mikrofiltrovaného pasterizovaného mlieka a mlieka pasterizovaného pri vysokej teplote sa musí uviesť krajina pôvodu mliečnej farmy, z ktorej ošetrené mlieko pochádza, alebo označenie „EÚ“ alebo „tretie krajiny“ v prípade, že mlieko pochádza z jedného alebo viacerých členských štátov EÚ alebo z tretích krajín.

(3)

Smernicou 2000/13/ES sa harmonizujú pravidlá upravujúce označovanie potravín na jednej strane prostredníctvom stanovenia harmonizácie určitých vnútroštátnych ustanovení a na strane druhej prostredníctvom stanovenia opatrení pre neharmonizované vnútroštátne predpisy. Rozsah harmonizácie je vymedzený v článku 3 ods. 1 uvedenej smernice, v ktorom sa uvádzajú všetky povinné údaje, ktoré musí obsahovať označenie potravín v súlade s článkami 4 až 17, a s výhradou výnimiek, ktoré obsahujú.

(4)

V článku 3 ods. 1 bode 8 smernice 2000/13/ES sa stanovuje, že údaje o mieste pôvodu alebo pôvode sa musia uvádzať, „keď neuvedenie takýchto údajov by mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu ohľadom podstaty látky, pokiaľ ide o skutočný pôvod alebo miesto pôvodu potraviny“.

(5)

V článku 4 ods. 2 smernice 2000/13/ES sa stanovuje, že v prípade určitých potravín sa môžu ustanoveniami Únie, alebo ak takéto ustanovenia neexistujú, vnútroštátnymi ustanoveniami vyžadovať okrem údajov uvedených v článku 3 ods. 1 uvedenej smernice ďalšie údaje.

(6)

Na základe článku 18 ods. 2 smernice 2000/13/ES sa umožňuje prijatie neharmonizovaných vnútroštátnych ustanovení, ak sú odôvodnené na základe jedného z dôvodov uvedených v danom článku, ako je okrem iného ochrana verejného zdravia a predchádzanie podvodom, a ak nie sú takého charakteru, že by bránili uplatňovaniu vymedzení a pravidiel stanovených v smernici 2000/13/ES. Preto, keď sa v členskom štáte navrhnú vnútroštátne ustanovenia o označovaní, je potrebné preskúmať ich súlad s uvedenými požiadavkami a ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(7)

Talianske orgány tvrdia, že oznámené opatrenie je nevyhnutné na zabezpečenie ochrany záujmov spotrebiteľov a na posilnenie presadzovania prevencie a potláčania podvodov s potravinami. Vysvetľujú, že na rozdiel od presvedčenia talianskych spotrebiteľov mlieko predávané v Taliansku nie je výlučne vnútroštátneho pôvodu, a teda uvedenie pôvodu na etikete sa stalo nevyhnutným, aby sa zabránilo uvádzaniu spotrebiteľov do omylu. Vzhľadom na uvedené úvahy talianske orgány tvrdia, že ustanovenia článku 2 ods. 1 sú odôvodnené v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 8 smernice 2000/13/ES.

(8)

V článku 3 ods. 1 bode 8 smernice 2000/13/ES sa zavádza vhodný mechanizmus proti riziku uvádzania spotrebiteľov do omylu v prípadoch, keď by niektoré prvky mohli naznačovať, že príslušná potravina pochádza z iného miesta pôvodu alebo má iný pôvod ako v skutočnosti. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby informácie o mieste pôvodu alebo pôvode boli uvedené na etikete, keď by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu. Úlohou vnútroštátnych orgánov presadzovania práva je zisťovať plnenie tejto povinnosti.

(9)

Z ustanovení článku 2 ods. 1 oznámenej vyhlášky by vyplývalo, že príslušné potraviny sú vždy prezentované tak, aby zmiatli talianskeho spotrebiteľa, pokiaľ ide o ich skutočný pôvod alebo miesto pôvodu. V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že rozsah oznámenej vyhlášky sa neuplatňuje na druhy mlieka s (veľmi) obmedzenou trvanlivosťou (surové mlieko, pasterizované mlieko). Avšak práve v prípade týchto druhov mlieka je pravdepodobné, že im spotrebiteľ bude prisudzovať taliansky pôvod.

(10)

Okrem odkazu na potrebu ochrany záujmov spotrebiteľa talianske orgány neposkytli dostatočné odôvodnenia, ktoré by umožňovali dospieť k záveru, že pokiaľ ide o výrobky uvedené v článku 1 oznámenej vyhlášky, je okrem povinnosti stanovenej v článku 3 ods. 1 bode 8 smernice 2000/13/ES potrebné povinné uvedenie pôvodu.

(11)

Talianske orgány teda nepreukázali, že uvedenie pôvodu podľa oznámenej vyhlášky je nutné na dosiahnutie jedného z cieľov uvedených v článku 18 ods. 2 smernice 2000/13/ES.

(12)

Na základe týchto zistení Komisia v súlade s článkom 19 tretím odsekom smernice 2000/13/ES vydala negatívne stanovisko k uvedeným ustanoveniam oznámenej vyhlášky.

(13)

Od talianskych orgánov by sa preto malo žiadať, aby neprijali ustanovenia článku 2 ods. 1 oznámenej vyhlášky.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,