15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 318/28

(1)

Európska komisia oznámila 16. februára 2012 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušná krajina“, „Čína“ alebo „ČĽR“) do Únie.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu podaného 3. januára 2012 v mene výrobcov z EÚ (ďalej len „navrhovatelia“), na ktorých pripadá viac ako 30 % celkovej výroby stolového a kuchynského riadu v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a z neho vyplývajúcej značnej ujme, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie konania.

(3)

Komisia oficiálne oznámila začatie konania navrhovateľom, ostatným známym výrobcom z Únie, známym vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, dovozcom, obchodníkom, používateľom, dodávateľom a združeniam, o ktorých je známe, že sa ich táto záležitosť týka, a zástupcom ČĽR. Komisia informovala aj výrobcov v Ruskej federácii, ktorá bola v oznámení o začatí konania navrhnutá ako možná analogická krajina. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú konkrétne dôvody na ich vypočutie, boli vypočuté.

(4)

Vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov a neprepojených dovozcov Komisia v oznámení o začatí konania požiadala vyvážajúcich výrobcov a neprepojených dovozcov, aby sa jej prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom za obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011. Tieto informácie Komisii umožnia, aby v súlade s článkom 17 základného nariadenia rozhodla o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpila.

(5)

Vzhľadom na vysoký počet výrobcov z Únie zapojených do tohto konania Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie na účely stanovenia ujmy v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Tento predbežný výber bol vykonaný pomocou informácií dostupných Komisii v počiatočnej fáze, a to na základe objemu predaja výrobcov, ich veľkosti, geografického umiestnenia v Únii a výrobného segmentu. Vybratá vzorka zahŕňala šesť výrobcov z Únie, ktorí pokrývajú všetky hlavné druhy výrobku, so sídlom v piatich členských štátoch, pričom dvaja z nich sú malé a stredné podniky (MSP). Táto predbežná vzorka predstavovala viac ako 15 % odhadovanej celkovej výroby v Únii. Jeden výrobca predbežne zaradený do vzorky si neželal byť súčasťou tejto vzorky a niekoľko zainteresovaných strán upozornilo, že pri výbere bol prehliadnutý členský štát s veľkým objemom výroby, ktorý by mal byť v reprezentatívnej vzorke zastúpený. Vzhľadom na uvedené Komisia predbežnú vzorku zmenila a výsledná konečná vzorka zahŕňala sedem výrobcov z Únie, ktorí pokrývajú všetky hlavné druhy výrobku, so sídlom v šiestich členských štátoch, pričom dvaja z nich sú MSP. Táto vzorka predstavovala viac ako 20 % odhadovanej celkovej výroby v Únii.

(6)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo okolo 400 vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, na ktorých pripadá 60 % celkového vývozu. Na základe získaných informácií Komisia predbežne vybrala vzorku piatich vyvážajúcich výrobcov s najvyšším objemom vývozu do Únie a vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov, ktorí jej boli známi, aby k navrhovanej vzorke predložili pripomienky. Dvaja vyvážajúci výrobcovia, ktorí boli predbežne vybratí na zaradenie do vzorky, následne opravili informácie, ktoré poskytli v rámci výberu vzorky, takže ich objem vývozu už nepostačoval na to, aby boli do vzorky zaradení. Komisia potom vybrala konečnú vzorku piatich najväčších spoločností s aktualizovanými údajmi, pokiaľ ide o objem vývozu. Spoločnosti zaradené do vzorky predstavujú takmer 20 % vývozu do Únie všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(7)

Nakoniec boli na zaradenie do vzorky vybraté tieto spoločnosti alebo skupiny spoločností:

(8)

Jedna spoločnosť vzniesla námietky k výberu spoločností zaradených do vzorky a tvrdila, že by mala byť do vzorky zaradená. Tvrdila, že jej zaradenie by nemalo za následok neprimeraný počet spoločností zaradených do vzorky ani by nespôsobilo oneskorenie prešetrovania, najmä preto, že táto spoločnosť je pomerne malým vývozcom. Ďalej tvrdila, že je spoločnosťou v zahraničnom vlastníctve a že bez jej zaradenia by vzorka nebola reprezentatívna.

(9)

Komisia pripomína, že výber spoločností zaradených do vzorky bol vykonaný na základe najväčšieho objemu vývozu, v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia, s prihliadnutím na počet výrobcov, ktorých bolo možné náležite prešetriť v stanovenom čase. Vzhľadom na to, že spoločnosť je pomerne malým vývozcom, jej zahrnutie by nezvýšilo reprezentatívnosť vzorky z hľadiska objemu vývozu. Okrem toho je potrebné poznamenať aj to, že spoločnosť sa ohlásila veľmi neskoro – štyri mesiace po oznámení konečného výberu všetkým vyvážajúcim výrobcom a vykonaní overovacích návštev v priestoroch vybratých spoločností. Žiadosť o zaradenie do vzorky preto bola zamietnutá.

(10)

Na otázky týkajúce sa výberu vzorky odpovedalo v stanovenej lehote vyše 60 neprepojených dovozcov, ktorí ponúkli spoluprácu pri konaní. Na vytvorenie vzorky bolo vybratých päť z nich. Týchto päť neprepojených dovozcov bolo vybratých na základe objemu a hodnoty dovozu a ďalšieho predaja v Únii, ich geografického umiestnenia, obchodného modelu a segmentu výrobkov. Spoločnosti zaradené do vzorky zodpovedali najväčším reprezentatívnym objemom a hodnotám dovozu a ďalšieho predaja v Únii, ktoré bolo možné náležite prešetriť v stanovenom čase. Podľa údajov oznámených vo fáze výberu vzorky tieto spoločnosti tvorili zhruba 6 % dovozu príslušného výrobku počas OP.

(11)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, aby mohli v prípade záujmu predložiť žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), Komisia zaslala formuláre žiadosti čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí o to požiadali, a čínskym orgánom.

(12)

Jedenásť čínskych vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov požiadalo o THZ podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo o IZ v prípade, ak by z prešetrovania vyplynulo, že nespĺňajú podmienky na THZ. Z týchto žiadateľov boli traja zaradení a zvyšných osem nebolo zaradených do vzorky. Jeden z týchto vyvážajúcich výrobcov, ktorý nebol zaradený do vzorky, následne svoju žiadosť o THZ stiahol a ponechal len svoju žiadosť o IZ. Zostávajúci dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a štyri ďalšie spoločnosti nezaradené do vzorky požiadali len o IZ.

(13)

Komisia zaslala dotazníky piatim vyvážajúcim výrobcom v ČĽR zaradeným do vzorky a takmer 300 ďalším vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, ktorí o to požiadali. Okrem toho boli dotazníky zaslané siedmim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, piatim dovozcom zaradeným do vzorky, štyrom združeniam maloobchodníkov a distribútorov, a tiež jednotlivým maloobchodníkom a distribútorom, ktorí o to požiadali. Ďalej boli dotazníky zaslané vyvážajúcim výrobcom v Indii, Turecku, Brazílii, Thajsku a Rusku, ktoré boli považované za kandidátske krajiny na výber vhodnej analogickej krajiny.

(14)

Doručené boli odpovede od trinástich vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a od troch výrobcov z možných analogických krajín (Brazílie, Thajska a Ruska). Vyplnené dotazníky boli doručené aj od siedmich výrobcov z Únie zaradených do vzorky a od piatich dovozcov zaradených do vzorky. Vyplnené dotazníky doručili aj jeden maloobchodník, jeden distribútor a dve združenia maloobchodníkov a distribútorov.

(15)

Komisia dostala vyjadrenia aj od vyše 20 dovozcov neprepojených s vyvážajúcim výrobcom, od niekoľkých maloobchodníkov, poskytovateľa marketingových programov a od Čínskej komory výrobkov ľahkého priemyslu a umeleckých remesiel (ďalej len „CCCLA“).

(16)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(17)

Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch siedmich výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(18)

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, ako aj ostatní spolupracujúci výrobcovia z Únie žiadali z dôvodov ustanovení článku 19 základného nariadenia, aby sa udržala utajenosť ich totožnosti. Tvrdili, že zverejnenie ich totožnosti by mohlo mať za následok značné nepriaznivé účinky.

(19)

Určití výrobcovia z Únie, ktorí podali podnet, zásobujú zákazníkov v Únii, ktorí získavajú svoje výrobky aj z Číny, a tým priamo využívajú výhody tohto dovozu. Títo navrhovatelia preto považovali svoju pozíciu za citlivú, lebo niektorí z ich klientov by nemuseli byť spokojní s tým, že podávajú, resp. podporujú sťažnosť proti údajnému škodlivému dumpingu. Z uvedených dôvodov sa domnievali, že zo strany niektorých ich klientov im hrozí riziko odvety. Okrem toho určití výrobcovia z Únie, ktorí podali podnet, zároveň vyvážajú do Číny. Tieto spoločnosti majú za to, že podanie, resp. podpora sťažnosti proti údajnému škodlivému dumpingu by mohli ohroziť ich podnikanie v Číne. Žiadosti sa vyhovelo, keďže bola dostatočne opodstatnená.

(20)

Predstavitelia určitých vyvážajúcich výrobcov, CCCLA a niektorých neprepojených dovozcov tvrdili, že nemôžu riadne uplatňovať svoje právo na obranu, lebo nebola odhalená totožnosť navrhovateľov a ich priaznivcov. Tvrdili, že za týchto okolností strany nemohli vyjadriť svoje pripomienky k postaveniu, značnej ujme, k tomu, či by výrobcovia mohli byť vyňatí z vymedzenia výrobného odvetvia Únie podľa článku 4 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, resp. k reprezentatívnosti vzorky. Je však potrebné uviesť, že Komisia zabezpečila, aby mohli byť tieto otázky overené a riešené v zložkách, ktoré sú k dispozícii zainteresovaným stranám na kontrolu, ako je korešpondencia so zainteresovanými stranami, prostredníctvom poznámok k postaveniu a výberu vzorky a prostredníctvom vyžiadania riadne zdokumentovaných vyjadrení ďalších strán. Toto tvrdenie preto bolo zamietnuté.

—

Hunan Hualian China Industry Co., Ltd., Hunan Hualian Ebillion Industry Co., Ltd., Hunan Liling Hongguanyao China Industry Co., Ltd a Hunan Hualian Yuxiang China Industry Co., Ltd. (ďalej len „Hunan Hualian“),

—

Guangxi Sanhuan Enterprise Group Holding Co., Ltd., a Guangxi Sanhuan Lucky Xinda Export & Import Co., Ltd. (ďalej len „Guangxi Sanhuan“),

—

CHL International Ltd. a CHL Porcelain Industries Ltd. (ďalej len „CHL“),

—

Shandong Zibo Niceton-Marck Huaguang Ceramics Limited, Shandong Silver Phoenix Company Limited a prepojený hospodársky subjekt so sídlom v Hongkongu, Niceton International Limited (ďalej len „Niceton“),

—

Guangxi Province Beiliu City Laotian Ceramics Co., Ltd.,

—

Fujian Dehua Hiap Huat Koyo Toki Co., Ltd.,

—

Shenzhen Baosanhe Ceramics Industrial Co., Ltd.,

—

Chaozhou Fairway Ceramics Manufacturing Co., Ltd.,

—

Chaozhou Mingyu Porcelain Industries Co., Ltd.,

—

Shenzhen Grand Collection Industrial Co., Ltd., a Chaozhou Grand Collection Tableware Co., Ltd. (ďalej len „Grand Collection“),

—

Tienshan (Handan) Tableware Co., Ltd,

—

Zibo Kun Yang Ceramic Corporation Limited.

—

Symbol srl, Treviso, Taliansko,

—

Metro AG, Dusseldorf, Nemecko,

—

Ritzenhoff & Breker GmbH & Co. KG, Bad Driburg, Nemecko,

—

Joseph Maeser GmbH, Dornbirn, Rakúsko,

—

IKEA Supply AG, Pratteln, Švajčiarsko.

(21)

Spolupracujúci brazílsky výrobca požiadal, aby jeho totožnosť ostala utajená, lebo jej zverejnenie by mohlo mať za následok značné nepriaznivé účinky na jeho podnikanie. Žiadosť bola považovaná za opodstatnenú, a preto bola prijatá.

(22)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2008 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(23)

Navrhovatelia tvrdili, že obdobie na posúdenie ujmy by sa malo predĺžiť o jeden rok a začínať sa v roku 2007, zatiaľ čo CCCLA tvrdila, že toto obdobie by sa malo o jeden rok skrátiť a začínať sa až v roku 2009. Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, nebolo prijaté, lebo nič z uvedeného nedokladalo, že posudzované obdobie piatich rokov by lepšie odrážalo trendy, ako tvrdili navrhovatelia. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, CCCLA uviedla všeobecný odkaz na judikatúru WTO, ktorá mala preukázať, že členovia WTO nemôžu zvoliť východisko, ktorého výsledkom je len porovnanie koncových bodov, a že ak zmena základného roku môže jednoducho zvrátiť zistenie ujmy, člen WTO by mohol mať problémy pri stanovení existencie značnej ujmy. Z prešetrovania však vyplynulo, že skrátenie posudzovaného obdobia by v tomto prípade malo za následok príliš krátke obdobie analýzy, ktoré by navyše, vzhľadom na vplyv hospodárskej krízy na niektoré ukazovatele, mohlo ponúknuť neobjektívny obraz trendov, pokiaľ ide o ujmu. Obidve tvrdenia preto boli predbežne zamietnuté.

(24)

Príslušným výrobkom je keramický stolový a kuchynský riad, ktorý sa v súčasnosti zaraďuje pod kódy KN6911 10 00, ex 6912 00 10, ex 6912 00 30, ex 6912 00 50 a ex 6912 00 90 a ktorý pochádza z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „príslušný výrobok“). Môže byť z porcelánu, bežnej keramiky, kameniny, hliny, jemnej keramiky alebo z iných materiálov. Medzi hlavné suroviny patria minerály, ako sú kaolín, živec a kremeň, a zloženie použitých surovín určuje druh vyrobeného konečného keramického výrobku.

(25)

Keramický stolový a kuchynský riad sa predáva vo veľkom množstve foriem, ktoré sa vyvíjali v priebehu času. Používa sa na veľmi rozmanitých miestach, napr. v domácnostiach, hoteloch, reštauráciách alebo v zariadeniach sociálnej starostlivosti.

(26)

Počas prešetrovania bolo podaných a analyzovaných niekoľko žiadostí o vyňatie konkrétnych výrobkov z vymedzenia výrobku. Analýza týchto žiadostí je zhrnutá v nasledujúcom texte.

(27)

CCCLA vo svojich vyhláseniach tvrdila, že (jemný) kostný porcelán by mal byť vyňatý z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania. (Jemný) kostný porcelán sa údajne zásadne odlišuje od ostatných druhov stolového a kuchynského riadu vzhľadom na rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach, výrobných procesoch, v konečnom použití a vo vnímaní spotrebiteľmi. Vyrába sa z kostného prášku býkov a jeho nápadne vysoká belosť a priesvitnosť je očividná. Vďaka veľmi vysokej mechanickej pevnosti a odolnosti proti obitiu sa vyrába v oveľa tenších prierezoch a jeho výroba je omnoho prepracovanejšia a nákladnejšia než obvykle používané postupy výrobcov z Únie. Okrem toho (jemný) kostný porcelán vyrába len niekoľko výrobcov z Únie.

(28)

V súvislosti s týmito tvrdeniami sa pri prešetrovaní zistilo, že v prvom rade neexistuje všeobecne akceptované vymedzenie pojmu kostný porcelán. (Jemný) kostný porcelán je len jednou formou porcelánu z jemnej pasty, pričom veľký podiel surovín je rovnaký ako pri iných keramických predmetoch. CCCLA si vo svojich vyhláseniach protirečí, pokiaľ ide o kombináciu a podiel jednotlivých zložiek. Po druhé, pri prešetrovaní sa nepotvrdilo, že (jemný) kostný porcelán vyžaduje omnoho prepracovanejší výrobný proces. Po tretie, použitie (jemného) kostného porcelánu ako riadu je totožné, či už v Číne, alebo v Únii. Okrem toho tvrdosť a odolnosť nie sú špecifické len pre (jemný) kostný porcelán. Napríklad aj keramický riad pre reštaurácie alebo zariadenia spoločného stravovania je špeciálne tvrdý a odolný. V neposlednom rade (jemný) kostný porcelán vyrába niekoľko výrobcov z Únie a táto výroba je v konkurencii s dovozom (jemného) kostného porcelánu s pôvodom v Číne. Žiadosti o vyňatie (jemného) kostného porcelánu z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania sú preto predbežne zamietnuté.

(29)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia, CCCLA a niekoľkí dovozcovia tvrdili, že keramické (kuchynské) nože by mali byť vyňaté z vymedzenia výrobku. Táto požiadavka je založená na tvrdení, že vzhľadom na ich špecifickosť takéto nože a ostatné druhy keramického stolového a kuchynského riadu nemožno považovať za riad tvoriaci jeden výrobok. Na výrobu čepelí keramických (kuchynských) nožov sa zvyčajne používa keramický materiál vyrobený z oxidu zirkoničitého, ktorý sa nepoužíva na „bežný“ riad, ako sú šálky a taniere. Ich miera zameniteľnosti s hlavnými kategóriami prešetrovaného výrobku je obmedzená.

(30)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že keramické (kuchynské) nože majú rovnaké fyzikálne vlastnosti (tvar a tvrdosť), priemyselný dizajn a konečné použitie (krájanie) ako kovové (kuchynské) nože. Z toho vyplýva, že sa líšia od ostatných výrobkov, na ktoré sa vzťahuje konanie, lebo tie tvoria najmä predmety na udržanie potravín, vzhľadom na ich špecifický dizajn a fyzikálne vlastnosti.

(31)

Okrem toho sa tvrdilo, že technológia na výrobu týchto keramických (kuchynských) nožov v Únii neexistuje, takže pokračovanie v prešetrovaní vo vzťahu ku keramickým (kuchynským) nožom znamená porušenie práva Únie a WTO. Navrhovatelia uznali, že podľa ich vedomostí taká výroba v Únii neexistuje.

(32)

Ďalej sa tvrdilo, že keramické (kuchynské) nože sa predávajú iba v exkluzívnych lokalitách, pričom distribučné kanály (distribútori kuchynského náčinia) a združenie zástupcov (združenie pre nože) sú tiež odlišné. Pri prešetrovaní sa však nepotvrdilo, že by sa tieto záležitosti rovnali odlišnému vnímaniu spotrebiteľmi v porovnaní s inými druhmi keramického stolového a kuchynského riadu.

(33)

Ďalej sa uvádzalo, že opatrenia týkajúce sa keramických nožov by neobnovili spravodlivé trhové podmienky pre riad, ale skôr by poškodili koncových spotrebiteľov [keramických (kuchynských) nožov]. Niektoré strany vyhlásili, že keďže sa keramické (kuchynské) nože v Únii nevyrábajú, nemôže vzniknúť značná ujma výrobnému odvetviu Únie v tomto ohľade. Komisia podriadila analýzu týchto tvrdení záveru o tom, či sú keramické (kuchynské) nože a iné druhy keramického stolového a kuchynského riadu považované za jeden výrobok.

(34)

Na základe úvah v odôvodnení (30) sa pri prešetrovaní dospelo k predbežnému záveru, že keramické (kuchynské) nože sú zásadne odlišné od iných druhov keramického stolového a kuchynského riadu z dôvodu rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, výrobnom procese a v konečnom použití. Preto je požiadavka na ich vyňatie z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania predbežne prijatá.

(35)

Dvaja dovozcovia tvrdili, že stolový a kuchynský riad čínskeho/orientálneho vzhľadu by mal byť vyňatý z vymedzenia výrobku. Hlavným dôvodom ich tvrdenia bolo, že tento druh predmetov by nemal byť vyrábaný v Únii, že dopyt po tomto tovare v Únii bol vždy uspokojovaný dovozom a že dovoz tohto druhu by nemal mať žiadny negatívny vplyv na akýkoľvek trhový podiel, ktorý vlastní výrobné odvetvie Únie.

(36)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že neexistuje ani všeobecne akceptované a objektívne vymedzenie tejto kategórie, ani špecifické rysy na jej rozpoznanie. Okrem toho aj výrobcovia z Únie môžu vyrábať v tomto štýle. Stolový a kuchynský riad čínskeho/orientálneho vzhľadu navyše nemá jedinečné ani odlišné konečné použitie. V neposlednom rade sa pri prešetrovaní stanovilo, že v mnohých ázijských reštauráciách sa používa riad západného štýlu a že dané výrobky sú ľahko zameniteľné. Žiadosti o vyňatie predmetov čínskeho/orientálneho vzhľadu z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania sú preto predbežne zamietnuté.

(37)

Na jednej strane sa tvrdilo, že odolný porcelán by mal byť vyňatý z vymedzenia výrobku pre svoje jedinečné fyzikálne vlastnosti a výrobný proces. Suroviny na výrobu odolného porcelánu s vyššiu tvrdosťou a pevnosťou obsahujú 6 – 10 % prášku oxidu hlinitého, pričom proces prípravy základného materiálu (kaolínu) je jedinečný. Odolný porcelán si vyžaduje zručných pracovníkov a má vyššiu kvalitu a cenu v porovnaní s tradičným riadom. Okrem toho ho v Únii nik nevyrába.

(38)

Na druhej strane dovozca uviedol, že odolný riad, ktorý sa zvyčajne používa ako hotelový porcelán, tvorí podstatnú časť celkovej čínskej výroby keramiky, takže jeho opomenutie by viedlo k zavádzajúcim výsledkom prešetrovania.

(39)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že neexistuje ani všeobecne akceptované a objektívne vymedzenie pojmu odolný porcelán, ani nepopierateľné rysy na jeho rozpoznanie. Okrem toho aj výrobcovia z Únie môžu rovnako vyrábať tento druh riadu, pričom výrobky z Únie a čínske výrobky si priamo konkurujú. Odolný porcelán navyše nemá jedinečné ani odlišné konečné použitie. Žiadosti o vyňatie odolného porcelánu z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania sú preto predbežne zamietnuté.

(40)

Švédske združenie zastupujúce príslušných švédskych dovozcov poskytlo vyhlásenia v prospech vyňatia ručne vyrábaného porcelánu z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania. Združenie sa odvolávalo na dlhú históriu tohto remesla v Číne, jeho cenovú dostupnosť a odlišný pohľad spotrebiteľov na čínske ručne vyrábané predmety a na predmety vyrábané priemyselne v Únii.

(41)

Pri prešetrovaní sa však zistilo, že na jednej strane neexistuje všeobecne akceptované a objektívne vymedzenie tejto kategórie, zatiaľ čo na druhej strane niekoľko výrobcov z Únie sa venuje ručnej výrobe porcelánu. Pri prešetrovaní sa nepreukázali ani fyzikálne vlastnosti, ktoré by boli zásadne odlišné od ostatných druhov keramického stolového a kuchynského riadu, ani odlišné vnímanie spotrebiteľmi, pokiaľ ide o porcelán ručne vyrábaný v Únii. Žiadosti o vyňatie ručne vyrábaného porcelánu z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania sú preto predbežne zamietnuté.

(42)

Rôzni dovozcovia poskytli vyhlásenia, v ktorých žiadali vyňať ručne maľovaný riad z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania. Predložené tvrdenia sa týkali skutočnosti, že ručne maľovaný stolový riad je určený určitému druhu spotrebiteľov, môže byť použitý na iné účely než tradičný riad (napr. na výzdobu), v Únii sa nevyrába v komerčných objemoch a priamo nekonkuruje inému kuchynskému/stolovému riadu ani s ním nie je zameniteľný. Ďalej poukázali na jeho odlišné vnímanie spotrebiteľmi, jeho luxusný charakter a väčšiu krehkosť, ako aj na jeho špecifický výrobný proces, ktorý je prácnejší a vyžaduje zapojenie vysoko kvalifikovaných pracovníkov.

(43)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobok je úplne totožný s riadom, ktorý nie je maľovaný ručne, až do fázy, keď sa začne jeho ručné maľovanie. Je tiež zrejmé, že skutočnosť, že výrobný proces zahŕňa viac ručnej práce, nerobí výrobok odlišným; v skutočnosti je väčšina koncových používateľov len ťažko, ak vôbec, schopná rozlíšiť ručne maľovaný porcelán od porcelánu, ktorý nebol maľovaný ručne. Z prešetrovania navyše vyplynulo, že ručne maľovaný riad má zvyčajne rovnaké konečné použitie ako ostatné druhy keramického riadu a že nie je nevyhnutne krehkejší. Zistilo sa aj to, že niekoľko výrobcov z Únie vyrába ručne maľovaný porcelán a že výrobky vyrobené v Únii a dovážané výrobky sú v priamej konkurencii. Žiadosti o vyňatie ručne maľovaného riadu z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania sú preto predbežne zamietnuté.

(44)

Dovozca predložil vyhlásenie, v ktorom žiadal vyňať ručne maľovaný riad s figuratívnou maľbou pod glazúrou z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania. Predložené tvrdenia sa týkali skutočnosti, že ručne maľovaný riad s maľbou pod glazúrou má iný výrobný postup, odlišné použitie (používa sa na jedlo a nápoje, zatiaľ čo výrobky s maľbou na glazúre na toto použitie údajne obvykle nie sú vhodné), odlišnú kvalitu a fyzikálne vlastnosti, najmä bezpečnosť pre potraviny, stopercentnú odolnosť proti umývaniu v umývačke a používaniu v mikrovlnnej rúre. Táto strana uviedla aj to, že žiadny výrobca z Únie nie je schopný ani ochotný vyrábať komerčné objemy ručne maľovaného riadu s figuratívnou maľbou pod glazúrou, a tvrdila, že v prípade vyňatia ručne maľovaného riadu s figuratívnou maľbou pod glazúrou z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania neexistuje riziko obchádzania. Ďalej tvrdila, že spotrebiteľ ho vníma odlišne, vzhľadom na to, že sa považuje skôr za zberateľský predmet/životný štýl než za súčasť značky a nepredáva sa v kompletných súpravách.

(45)

Z prešetrovania však vyplynulo, že na jednej strane neexistuje všeobecne akceptované a objektívne vymedzenie tejto kategórie, zatiaľ čo na druhej strane niekoľko výrobcov z Únie môže tento riad vyrábať. Okrem toho sa poukázalo na to, že výrobky vyrobené v Únii a dovážané výrobky sú v priamej konkurencii. Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobok je fyzikálne úplne zhodný s riadom, ktorý nie je maľovaný ručne, a že priemerný spotrebiteľ nerobí rozdiely medzi ručne maľovaným riadom s figuratívnou maľbou pod glazúrou a inými druhmi ozdobného riadu. Je tiež zrejmé, že skutočnosť, že výrobný proces zahŕňa kvalifikovanejšiu pracovnú silu, nerobí výrobok odlišným, a že ručne maľovaný riad s maľbou pod glazúrou má v podstate rovnaké konečné použitie ako ostatné druhy keramického riadu. Žiadosti o vyňatie ručne maľovaného riadu s maľbou pod glazúrou z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania sú preto predbežne zamietnuté.

(46)

Vo vyhláseniach niektorých dovozcov sa tvrdí, že prešetrovanie by sa malo obmedziť na trhy, na ktoré v súčasnosti vyvážajú výrobcovia z Únie, ktorí podali podnet. V opačnom prípade clo poškodí určitých „špecializovaných“ dovozcov, ktorí nebudú schopní získať tovar od výrobcov z Únie. Navyše bolo uvedené, že značkoví výrobcovia z Únie nevyrábajú pre iné podniky ani na objednávky v malých množstvách, a nepracujú ani s odliatkami, ako sa to vyžaduje v prípade niektorých tvarov. Výrobcovia z Únie navyše nie sú flexibilní a neponúkajú výrobu darčekových predmetov.

(47)

Toto tvrdenie je predbežne zamietnuté, lebo je príliš rozsiahle a neurčité, a na takéto vyňatie neexistuje objektívny základ. Okrem toho majú výrobcovia z Únie širokú škálu výrobkov a pravidelne ponúkajú nové, vďaka čomu sa sortiment kolekcií a výrobkov nepretržite mení. Druhy a kvalita výrobkov vyrábaných výrobným odvetvím Únie sa pravidelne vyskytuje aj u vývozcov. Z prešetrovania navyše vyplynulo, že existujú výrobcovia z Únie, ktorí vyrábajú tovar pod inými značkami. Zistilo sa aj to, že výrobky vyrábané v Únii a čínske dovážané výrobky si priamo konkurujú, sú ľahko zameniteľné a majú rovnaké konečné použitie, podobné výrobné procesy a vnímanie spotrebiteľmi. Otázka flexibility je riešená v časti, ktorá sa venuje záujmu Únie.

(48)

Dovozca, ktorý uskutočňuje výrobu v Číne, tvrdil, že dovoz kameninových výrobkov, ktoré zahŕňajú najmä kuchynský riad, by mal byť vyňatý z vymedzenia výrobku. Podľa tohto dovozcu výroba kameninových výrobkov v Únii je len okrajovou záležitosťou a je vysoko pravdepodobné, že navrhovatelia zahrnuli kameninové výrobky, aby zabránili obchádzaniu. Dovozca tvrdil aj to, že ceny, ktoré účtuje za dovážané výrobky, sú oveľa vyššie ako ceny, ktoré účtuje akýkoľvek iný výrobca v Únii, a že tento dovoz nespôsobuje žiadne stlačenie cien ani ujmu.

(49)

Z prešetrovania napriek tomu vyplynulo, že objem výroby kameninového tovaru v Únii je významný. Ďalej sa dospelo k záveru, že kameninové výrobky vyrábané v Únii a dovážané čínske výrobky z kameniny si priamo konkurujú, sú ľahko zameniteľné a majú rovnaké konečné použitie, podobné výrobné procesy, vnímanie spotrebiteľmi a fyzikálne vlastnosti. Tvrdeniami, ktoré sa týkajú ceny, sa zaoberá odôvodnenie (240). Žiadosť o vyňatie kameninového tovaru z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania je preto predbežne zamietnutá.

(50)

Táto strana alternatívne tvrdila, že z oblasti pôsobnosti tohto prešetrovania by mali byť vyňaté glazované, resp. smaltované výrobky z kameniny, alebo glazované, resp. smaltované výrobky z inej ako bielej alebo z jemnej kameniny. V tejto fáze konania však nemožno dospieť k záveru o tomto bode.

(51)

Dovozca tvrdil, že vymedzenie výrobku v rámci tohto prešetrovania je príliš široké na to, aby umožňovalo primerané porovnanie jednotlivých druhov výrobkov. Dovozca, ktorý má výrobné záujmy v Číne, vyjadril podobný názor. V súvislosti s tým niektoré strany uviedli aj čisto dekoratívne predmety.

(52)

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že relevantné kritériá uplatňované na určenie toho, či prešetrovaný výrobok možno, alebo nemožno považovať za jeden výrobok, t. j. jeho základné fyzikálne a technické vlastnosti, sú podrobne uvedené ďalej. Čisto dekoratívne predmety teda do oblasti pôsobnosti tohto prešetrovania nepatria. Okrem toho, hoci jednotlivé druhy keramického stolového a kuchynského riadu môžu naozaj mať určité odlišné špecifické vlastnosti, z prešetrovania vyplynulo, že s výnimkou keramických nožov ich základné vlastnosti ostávajú rovnaké. Navyše skutočnosť, že príslušný výrobok možno vyrábať s určitými odchýlkami vo výrobnom procese, nie je sama osebe kritériom, ktoré by mohlo znamenať stanovenie dvoch alebo viacerých odlišných výrobkov. Pri prešetrovaní sa nakoniec odhalilo aj to, že rôzne druhy príslušného výrobku sa vo všeobecnosti predávali prostredníctvom tých istých kanálov predaja. Aj keď niektoré špecializované obchody sa môžu zameriavať na určité špecifické druhy, veľký podiel distribútorov (maloobchodníci, obchodné domy, supermarkety) predávajú rôzne druhy keramického stolového a kuchynského riadu, aby ponúkli svojim zákazníkom širokú paletu druhov. Tvrdenia, že vymedzenie výrobku v rámci tohto prešetrovania je príliš široké, sú preto predbežne zamietnuté.

(53)

Strana tvrdila, že niektoré keramické mlynčeky na korenie by mali byť vyňaté z vymedzenia výrobku. Pri prešetrovaní však nebolo možné dospieť k záveru vo vzťahu k ich špecifickosti, preto bolo toto tvrdenie predbežne zamietnuté.

(54)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že všetky druhy keramického stolového a kuchynského riadu, napriek rozdielom v ich kvalite a štýle, majú rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti, t. j. keramický riad určený najmä na styk s potravinami, používajú sa zásadne na rovnaký účel a možno ich považovať za rôzne druhy toho istého výrobku.

(55)

Okrem skutočnosti, že majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, všetky tieto rôzne štýly a druhy si priamo konkurujú a sú v značnej miere zameniteľné. To jasne ilustruje skutočnosť, že medzi nimi neexistujú jasné deliace línie, t. j. rôzne druhy výrobku sa vzájomne prekrývajú a konkurujú si a bežní kupujúci často nerozlišujú napríklad medzi porcelánovým tovarom a tovarom, ktorý nie je z porcelánu.

(56)

Ako je však vysvetlené v odôvodneniach (29) – 34, zároveň sa považovalo za vhodné zúžiť vymedzenie výrobku, a na základe toho sa začalo súčasné prešetrovanie s tým, že z vymedzenia výrobku boli vyňaté keramické nože. Preto je príslušný výrobok dočasne vymedzený ako keramický stolový a kuchynský riad, okrem keramických nožov, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ktorý sa v súčasnosti zaraďuje pod kódy KN ex 6911 10 00, ex 6912 00 10, ex 6912 00 30, ex 6912 00 50 a ex 6912 00 90.

(57)

Na účely tohto konania a podľa jednotného postupu Únie sa na záver preto dospelo k záveru, že všetky druhy opísaného výrobku, s výnimkou keramických nožov, treba považovať za keramický stolový a kuchynský riad tvoriaci jeden výrobok.

(58)

Z prešetrovania vyplynulo, že keramický stolový a kuchynský riad vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Únie v Únii, keramický stolový riad vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR a keramický stolový a kuchynský riad dovážaný do Únie z ČĽR, ako aj keramický stolový a kuchynský riad vyrábaný a predávaný v Brazílii, ktorá slúži ako analogická krajina, má rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitie.

(59)

Počas prešetrovania niektoré zainteresované strany tvrdili, že keramický stolový a kuchynský riad vyrobený výrobným odvetvím Únie a predávaný na trhu Únie nie je rovnaký ako príslušný výrobok. Tvrdili, že dôkazom toho sú najmä rozdiely medzi výrobkami, pokiaľ ide o ich vlastnosti, kvalitu, vnímanie spotrebiteľmi, kanály predaja a segmentáciu. Ďalej sa tvrdilo, že spotrebitelia v Únii zvyčajne vnímajú príslušný výrobok ako lacnejší a že tieto výrobky nemajú výhodu žiadneho zvýšenia ceny za značku.

(60)

Pri prešetrovaní sa odhalili v tomto smere protichodné vyhlásenia dovozcov. Kým niektorí skutočne tvrdili, že príslušný výrobok má zvyčajne nižšiu kvalitu a ostáva v inej cenovej kategórii v porovnaní s výrobkami vyrobenými v Únii, iní tvrdili, že z Číny sa za vyššie ceny dováža značkový keramický stolový a kuchynský riad vyrobený v príslušnej krajine.

(61)

Na jednej strane jeden dovozca nezaradený do vzorky uviedol, že nemeckí výrobcovia kladú osobitný dôraz na označenie kvality „vyrobené v Nemecku“. Táto strana uviedla, že kvalita plochého stolového riadu dodávaného niektorými nemeckými značkami je omnoho lepšia z dôvodu spôsobu výroby, zatiaľ čo iní dovozcovia tvrdili, že tovar z Číny odberajú pre jeho dobrú kvalitu, kvalitné odlievanie a kvalifikovaných pracovníkov. Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že v Únii sa vyrába keramický stolový a kuchynský riad nízkej aj vysokej kvality a tento riad sa predáva prostredníctvom rovnakých distribučných kanálov ako príslušný výrobok, t. j. prostredníctvom nezávislých maloobchodníkov, nešpecializovaných supermarketov, obchodných domov atď. Preto si konkurujú na rovnakom trhu.

(62)

Keramický stolový a kuchynský riad navyše nemusí nevyhnutne uvádzať krajinu svojho pôvodu. Pre spotrebiteľa je preto často veľmi zložité rozlíšiť keramický stolový a kuchynský riad vyrobený v príslušnej krajine od keramického stolového a kuchynského riadu vyrobeného v Únii.

(63)

Z uvedených dôvodov sa dospelo k záveru, že – aj keď môžu existovať drobné rozdiely – keramický stolový a kuchynský riad vyrábaný a vyvážaný z príslušnej krajiny, keramický stolový a kuchynský riad vyrábaný a predávaný na brazílskom trhu a keramický stolový a kuchynský riad vyrábaný a predávaný v Únii má rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a konečné použitie, a preto je považovaný za podobný v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(64)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingovom zisťovaní, ktoré sa týka dovozu s pôvodom v ČĽR, stanoví v súlade s odsekmi 1 – 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Tieto kritériá možno stručne a len na orientáciu uviesť v súhrnnej forme takto:

(65)

Ako sa uvádza v odôvodnení (12), jedenásť vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov z ČĽR požiadalo o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) a v rámci stanovenej lehoty zaslalo vyplnený formulár žiadosti o THZ. Jeden vyvážajúci výrobca však následne svoju žiadosť o THZ stiahol.

(66)

Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-249/10 P – Brosmann a i./Rada rozhodol, že metóda výberu vzorky stanovená v článku 17 základného nariadenia sa nemôže použiť na účely stanovenia nárokov na individuálne trhovohospodárske zaobchádzanie podľa článku 2 ods. 7 písm. c) uvedeného nariadenia. Súd zistil, že podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia spolupracujúci výrobcovia, ktorí nie sú súčasťou vzorky, majú právo na preskúmanie svojho nároku na trhovohospodárske zaobchádzanie, bez ohľadu na to, či bolo pre spoločnosti nezahrnuté do vzorky vypočítané individuálne dumpingové rozpätie. (3) So zreteľom na tento rozsudok bolo rozhodnuté preskúmať nielen žiadosti o THZ predložené tromi vyvážajúcimi výrobcami alebo skupinami vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli zaradení do vzorky, ale aj žiadosti predložené siedmimi do vzorky nezaradenými vyvážajúcimi výrobcami alebo skupinami vyvážajúcich výrobcov. Komisia vyhľadala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a v priestoroch príslušných spoločností overila informácie uvedené vo formulároch žiadosti o THZ.

(67)

Ustálenou praxou Únie je preskúmať, či skupina prepojených spoločností spĺňa podmienky na THZ. Preto v prípadoch, keď je do výroby alebo predaja príslušného výrobku priamo alebo nepriamo zapojená dcérska spoločnosť alebo akákoľvek iná spoločnosť prepojená so žiadateľom v ČĽR, preskúmanie THZ sa vykoná pre každú spoločnosť zvlášť, ako aj pre skupinu spoločností ako celok.

(68)

Preto boli overené žiadosti o THZ desiatich vyvážajúcich výrobcov, ktorí zahŕňali šestnásť právnických osôb.

(69)

Zistilo sa, že žiadny z desiatich spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov ani žiadna skupina vyvážajúcich výrobcov v ČĽR nespĺňali kritériá na udelenie THZ. Z prešetrovania THZ vyplynulo najmä to, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov, jednotlivo ani ako skupina, nemá prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle preverené v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Pri prešetrovaní sa ďalej zistilo, že sedem spoločností alebo skupín spoločností nemôže Komisii preukázať, že u nich neexistujú žiadne výrazné narušenia pretrvávajúce z bývalého systému netrhového hospodárstva. Tri z desiatich spoločností navyše nepreukázali, že obchodné rozhodnutia sa prijímajú v reakcii na podmienky trhu, bez zásahov štátu a že náklady odrážajú trhové hodnoty.

(70)

Počas overovacej návštevy jednej z uvedených spoločností sa okrem toho zistilo, že vo svojej žiadosti o THZ predložila zavádzajúce a nedostatočné informácie, najmä v súvislosti s prepojenou spoločnosťou. Jej celková spolupráca bola výrazne nedostatočná. Spoločnosť bola preto informovaná o možnosti uplatniť článok 18 ods. 1 základného nariadenia a požiadaná, aby predložila svoje pripomienky. Doručené pripomienky potvrdili nedostatočnú spoluprácu, najmä vo vzťahu k prepojenej spoločnosti. Preto sa predbežne rozhodlo, že spoločnosť už nemožno považovať za spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu a že všetky predbežné alebo konečné zistenia budú vykonané na základe dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia.

(71)

Komisia oficiálne oznámila výsledky zistení v súvislosti s THZ príslušným spoločnostiam v ČĽR, orgánom ČĽR a navrhovateľovi. Tieto strany dostali príležitosť predložiť písomné stanoviská a požiadať o vypočutie, ak existovali osobitné dôvody, pre ktoré mali byť vypočuté.

(72)

Niekoľko spoločností tvrdilo, že Komisia neodpovedala na ich žiadosť o THZ do troch mesiacov, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Prešetrovanie je preto narušené procedurálnou chybou a Komisia by ho mala v súlade s rozsudkom Brosmann  (4) ukončiť.

(73)

Komisia uznáva, že vzhľadom na vysoký počet žiadostí o THZ, ktoré boli v Číne preskúmané a overené na mieste, v tomto konkrétnom prípade nebolo možné prijať rozhodnutie o žiadostiach o THZ v stanovenej lehote. Je však potrebné pripomenúť, že Všeobecný súd nedávno rozhodol, že prijatie rozhodnutia o THZ po uplynutí trojmesačnej lehoty stanovenej v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia samo osebe nestačí na zrušenie nariadenia, ktorým sa ukladajú antidumpingové opatrenia. (5) Tvrdenie sa preto zamieta.

(74)

Okrem toho šesť spoločností vznieslo námietky proti hodnoteniu Komisie, že nemajú prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle preverované v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Komisia tieto tvrdenia starostlivo preskúmala a zistila, že poskytnuté vysvetlenia neboli dostatočné na to, ako vyvrátili celkové zistenia na základe overovania na mieste. Konkrétne v niektorých prípadoch boli poskytnuté nové informácie, ktoré boli v rozpore s informáciami poskytnutými prv, zatiaľ čo v iných prípadoch spoločnosti uviedli nové dôkazy, ktoré neboli poskytnuté ani sprístupnené počas overovania na mieste.

(75)

Päť spoločností navyše vznieslo námietky proti zisteniu Komisie, že nepreukázali, že u nich neexistujú žiadne výrazné narušenia pretrvávajúce z bývalého systému netrhového hospodárstva. Doručené pripomienky však nie sú takého charakteru, aby mohli zmeniť závery Komisie prijaté na základe overovacích návštev. Spoločnosti najmä neposkytli žiadne také dôkazy, ktoré by mohli vyvrátiť pôvodné zistenie Komisie, že z bývalého systému netrhového hospodárstva pretrvávajú narušenia, napr. v súvislosti s majetkom a právami na využívanie pozemkov.

(76)

A napokon, dve spoločnosti vzniesli námietky proti zisteniu, že nepreukázali, že obchodné rozhodnutia sa prijímajú v reakcii na podmienky trhu, bez zásahov štátu a že náklady odrážajú trhové hodnoty. Konkrétne, pripomienky doručené jednou spoločnosťou neboli takého charakteru, aby vyvrátili zistenie Komisie, že štát zasahuje do jej náborovej politiky, zatiaľ čo druhá spoločnosť poskytla nové informácie o nákupe surovín, ktoré boli v rozpore s informáciami poskytnutými predtým.

(77)

Z uvedeného vyplýva, že žiadne z predložených tvrdení nebolo takého charakteru, aby zmenilo zistenia, pokiaľ ide o rozhodnutie o udelení THZ.

(78)

Na základe uvedených skutočností žiaden z desiatich spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, resp. skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí požiadali o THZ, nevedel preukázať, že spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(79)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok, prípadne stanoví clo pre celú krajinu s výnimkou prípadov, keď spoločnosti vedia preukázať, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

(80)

Traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a siedmi vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky, ktorí požiadali o THZ, požiadali aj o IZ pre prípad, že im nebude udelené THZ. Okrem toho dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a štyria vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky požiadali len o IZ. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia boli preskúmané iba tie žiadosti o IZ, ktoré predložili spoločnosti zaradené do vzorky.

(81)

Vzhľadom na to, že všetky žiadosti o THZ boli predbežne zamietnuté, a na základe dostupných informácií bolo predbežne určené, že všetky spoločnosti zaradené do vzorky, ktoré požiadali o IZ, spĺňajú kritériá na udelenie IZ.

(82)

Žiadosti o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia podalo sedem spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky.

(83)

V tejto fáze konania Komisia neprijala žiadne rozhodnutie, pokiaľ ide o žiadosti o individuálne preskúmanie; toto rozhodnutie bude prijaté v príslušnom čase.

(84)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanovuje na základe domácich cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty v analogickej krajine.

(85)

V oznámení o začatí konania Komisia naznačila svoj úmysel použiť Ruskú federáciu ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty a zainteresované strany boli vyzvané, aby sa k tomu vyjadrili.

(86)

Komisia dostala početné vyjadrenia uvádzajúce, že Rusko nie je vhodnou analogickou krajinou. V poskytnutých informáciách sa uvádzalo najmä to, že Rusko je prémiovým trhom s porcelánom, ktorý sa špecializuje na ozdobný porcelán s drahými materiálmi, zatiaľ čo domáca výroba príslušného výrobku je pomerne malá v porovnaní s domácou spotrebou. Ruský trh je navyše chránený netarifnými bariérami, napr. certifikačnými systémami GHOST. Preto sa vyvodil záver, že Rusko nie je vhodnou analogickou krajinou.

(87)

Na základe toho Komisia skúmala, či by iné krajiny nemohli byť vhodnou analogickou krajinou, a rozoslala listy známym výrobcom vo viacerých krajinách vrátane Thajska, Indie, Malajzie, Turecka, Brazílie, Ukrajiny, Indonézie, Egyptu, Kolumbie, Južnej Kórey, Bangladéša a Argentíny, na základe ktorých India, Turecko, Brazília a Rusko potvrdili svoju ochotu spolupracovať s Komisiou. Vyplnené dotazníky však predložili iba traja výrobcovia z Brazílie, Thajska a Ruska. Z prešetrovania vyplynulo, že Brazília má konkurencieschopný domáci trh pre keramický stolový a kuchynský riad, s početnými výrobcami a pomerne nízkymi colnými poplatkami. Okrem toho sa pri analýze údajov predložených spolupracujúcim brazílskym výrobcom zistilo, že ide o spoľahlivé informácie, z ktorých možno vychádzať pri stanovení normálnej hodnoty.

(88)

Vzhľadom na uvedené a so zreteľom na všetky informácie dostupné v tejto fáze konania bola Brazília predbežne vybratá ako vhodná a primeraná analogická krajina v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(89)

Vzhľadom na to, že všetky žiadosti o THZ boli zamietnuté, normálna hodnota pre všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov bola stanovená na základe informácií získaných od výrobcu v analogickej krajine, v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(90)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol predaj podobného výrobku v Brazílii nezávislým zákazníkom reprezentatívny. Zistilo sa, že predaj podobného výrobku brazílskeho spolupracujúceho výrobcu je reprezentatívny, pokiaľ ide o objem jeho predaja na domácom brazílskom trhu, v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Únie vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(91)

Komisia ďalej skúmala, či by bolo možné tento predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to stanovením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom. Transakcie týkajúce sa predaja sa považovali za ziskové vtedy, ak bola jednotková cena rovnaká alebo vyššia ako úroveň výrobných nákladov. Boli preto stanovené výrobné náklady brazílskeho výrobcu počas OP.

(92)

Pre tie druhy výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja daného druhu na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a vážená priemerná predajná cena tohto druhu výrobku bola rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota podľa druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného druhu bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(93)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového domáceho predaja daného druhu výrobku uskutočneného počas OP.

(94)

Pokiaľ ide o predaj druhov výrobku, ktorý nebol ziskový, normálna hodnota bola vytvorená použitím výrobných nákladov brazílskeho výrobcu a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku pre tie druhy výrobku brazílskeho výrobcu, ktoré sú ziskové.

(95)

Keďže všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ktorým bolo udelené IZ, uskutočňovali predaj na vývoz do Únie priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(96)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu. Dumpingové rozpätia sa stanovili porovnaním individuálnych cien zo závodu týkajúcich sa vývozcov zaradených do vzorky s domácimi predajnými cenami analogického výrobcu, prípadne s vytvorenou normálnou hodnotou.

(97)

Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vykonali náležité úpravy na zohľadnenie rozdielov, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Vykonali sa úpravy, ak to bolo potrebné, na zohľadnenie úrovne obchodovania, rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach a ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien, najmä pri predaji značkového tovaru.

(98)

Najskôr sa skúmala odôvodnenosť úpravy na zohľadnenie úrovne obchodovania podľa článku 2 ods. 10 písm. d) základného nariadenia. V tejto súvislosti sa zistilo, že čínsky vývoz prebieha v podstate na veľkoobchodnej úrovni, zatiaľ čo predaj v analogickej krajine sa realizuje aj na maloobchodnej úrovni. Pri prešetrovaní sa ďalej zistilo, že na oboch trhoch rôzne distribučné reťazce ovplyvňujú cenovú hladinu, a tým aj objektívne porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou. Z prešetrovania navyše vyplynulo, že väčšina čínskeho predaja na vývoz bola vo veľkých množstvách, zatiaľ čo väčšina domáceho predaja v analogickej krajine bola realizovaná v menších množstvách, čo sa prejavilo v cenových rozdieloch na tej istej úrovni obchodovania na týchto dvoch relevantných trhoch. Preto na objektívne porovnanie vývoznej ceny a normálnej hodnoty bola normálna hodnota upravená na základe cenových rozdielov v rámci rovnakej úrovne obchodovania v analogickej krajine a, ak to bolo vhodné, na základe cenových rozdielov zistených v súvislosti s predaným množstvom na každej úrovni obchodovania.

(99)

Po druhé sa skúmala odôvodnenosť úpravy na zohľadnenie rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia. V tejto súvislosti sa pri prešetrovaní zistilo, že čínski vyvážajúci výrobcovia zatrieďujú svoje výrobky až do piatich rôznych tried, od A po E, s výraznými cenovými rozdielmi. Prevažnú väčšinu vývozu do Únie však tvorí trieda A, B alebo C, resp. ich kombinácia. Toto triedenie však nie je univerzálne, ani založené na všeobecných štandardoch daného odvetvia, ale skôr špecifické pre daný podnik a umožňuje diferenciáciu cien. Na druhej strane výrobca z analogickej krajiny predáva na domácom brazílskom trhu iba ekvivalent triedy A a vzhľadom na to bol zistený vplyv na porovnateľnosť cien. Vývozná cena bola preto upravená smerom nahor, na úroveň čínskej triedy A, aby bola porovnateľná s výrobkom, ktorý predáva analogický výrobca na brazílskom trhu.

(100)

Po tretie sa pri prešetrovaní zistilo, že brazílsky výrobca predáva na brazílskom trhu iba značkové výrobky, zatiaľ čo čínski vyvážajúci výrobcovia nepredávajú značkové výrobky, ale skôr výrobky tzv. súkromných značiek alebo bežný keramický stolový a kuchynský riad. Značkové výrobky zákazníci zvyčajne vnímajú ako výrobky, ktoré signalizujú určitú prestíž, zaručenú kvalitu a dizajn, a tým si nárokujú vyššie trhové ceny, zatiaľ čo bežné výroby (súkromné značky), aj napriek tomu, že majú rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti, sa zvyčajne predávajú za výrazne nižšie ceny. Zatiaľ čo pridanú hodnotu značkového výrobku nemožno všeobecne presne vyčísliť, lebo závisí od mnohých faktorov, ako je vnímanie zákazníkmi, rozpoznanie značky a iné faktory, ktoré nemožno vyčísliť, brazílsky výrobca v tomto konkrétnom prípade potvrdil, že jeho keramické značkové výrobky sa môžu na brazílskom trhu predávať za výrazne vyššie ceny než iné neznačkové (bežné) výrobky. Preto bola vykonaná ďalšia úprava normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia.

(101)

Ďalej sa vykonali sa úpravy, ak to bolo potrebné, týkajúce sa nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, dodatočných nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov, bankových poplatkov a provízií, vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú oprávnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(102)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým bolo udelené IZ, stanovili na základe porovnania upravenej váženej priemernej normálnej hodnoty stanovenej pre analogickú krajinu s upravenou váženou priemernou vývoznou cenou každej spoločnosti vyjadrenou ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením.

(103)

Pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky bol vypočítaný vážený priemer dumpingových rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Na základe toho je dočasné dumpingové rozpätie pre vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením vo výške 26,6 %.

(104)

Na účely výpočtu celoštátneho dumpingového rozpätia vzťahujúceho sa na nespolupracujúcich alebo neznámych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa najskôr stanovila miera spolupráce tak, že sa objem vývozu do Únie, ktorý uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, porovnal s príslušnými štatistickými údajmi Eurostatu.

(105)

V rámci tohto prešetrovania bola spolupráca zo strany ČĽR považovaná za vysokú pre fragmentované odvetvie, lebo vyvážajúci výrobcovia, ktorí sa prihlásili, predstavovali viac ako 60 % celkového vývozu príslušného výrobku z ČĽR do Únie. Preto bolo celoštátne rozpätie uplatniteľné na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov stanovené pomocou váženého priemeru najvyšších dumpingových rozpätí stanovených pre reprezentatívne druhy a objemy výrobku vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Na základe toho sa celoštátna úroveň dumpingu dočasne stanovila na 58,8 % z ceny CIF na hranici Únie pred preclením.

(106)

Na základe toho sú dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením takéto:

(107)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii boli použité všetky dostupné informácie týkajúce sa výrobcov z Únie vrátane údajov uvedených v podnete a následných vyjadreniach vo vzťahu k výrobcom, ktorí sa do tohto prešetrovania neprihlásili. Celková výroba podobného výrobku v Únii bola odhadnutá extrapoláciou údajov poskytnutých európskymi a vnútroštátnymi združeniami, ktoré sa skontrolovali porovnaním s údajmi poskytnutými jednotlivými výrobcami, ako aj s výsledkami prieskumu a so štatistikami.

(108)

Počas OP bol podobný výrobok vyrábaný v Únii viac než 200 výrobcami z Únie. Na základe uvedenom v predchádzajúcom odôvodnení bola celková výroba Únie počas OP odhadnutá približne na 240 200 t. Výrobcovia z Únie, ktorí pokrývajú celkovú výrobu v Únii, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ďalej sa uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“. Výrobné odvetvie Únie bolo rozdelené na dva segmenty: MSP a väčšie spoločnosti. Počas uvedeného obdobia MSP tvorili 42 % celkovej výroby v Únii. Výroba v Únii je skutočne vysoko fragmentovaná, aj keď sa sústreďuje v Českej republike, vo Francúzskej republike (Francúzsku), v Nemecku, Taliansku, Poľskej republike (Poľsku), Portugalskej republike (Portugalsku), Rumunsku, Španielskom kráľovstve (Španielsku) a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (v Spojenom kráľovstve).

(109)

Spotreba v Únii sa stanovila na základe dovozných štatistík Eurostatu pre daný výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, a na základe vyjadrení týkajúcich sa predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie.

(110)

Na tomto základe sa spotreba Únie vyvíjala takto:

Tabuľka 1

(111)

Počas posudzovaného obdobia spotreba keramického stolového a kuchynského riadu v Únii klesla celkovo o 12 %. Hlavný pokles o 17 % bol nastal medzi rokmi 2008 a 2009.

(112)

Tento celkový pokles spotreby počas posudzovaného obdobia je potrebné vidieť v súvislosti s oživením po hospodárskej kríze v roku 2009. Vyhliadky na trhu pre keramický stolový a kuchynský riad sú dobré. (6)

(113)

Na základe údajov Eurostatu sa objem, trhový podiel a priemerné ceny dovozu príslušného výrobku vyvíjali takto:

Tabuľka 2

(114)

Počas posudzovaného obdobia sa objem celkového dovozu z Číny znížil o 9 % a počas OP predstavoval 485 814 t. Malo by sa však poznamenať, že v percentuálnom vyjadrení bol pokles dovozu z Číny menší než pokles celkovej spotreby v EÚ. Pri analýze z pohľadu celého posudzovaného obdobia sa podiel čínskeho dovozu na trhu v skutočnosti zvýšil zo 64,8 % v roku 2008 na 66,9 % v OP.

(115)

Dovozná cena v posudzovanom období vzrástla o 17,7 %, z 1 274 EUR/t na 1 499 EUR/t. Ide o priemernú dovoznú cenu za tonu pre celkový dovoz príslušného výrobku, tento trend preto mohol byť ovplyvnený zmenami v rámci sortimentu.

(116)

Na účely cenového podhodnotenia sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, t. j. bez nákladov na prepravu v Únii a po odpočítaní zliav a rabatov, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami spolupracujúcich vývozcov z ČĽR pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, t. j. po odpočítaní zliav a v prípade potreby upravenými na cenu CIF na hranici Únie, a takisto náležite upravenými o existujúce clo, náklady na colné vybavenie a náklady po dovoze. Ceny výrobkov nižších tried kvality boli upravené na úroveň cien triedy A, lebo sa zistilo, že z pohľadu spotrebiteľa výrobky nižšej triedy kvality konkurovali výrobkom triedy A, ako sa konštatuje v odôvodnení (61). Ceny výrobného odvetvia Únie boli upravené aj na zohľadnenie rozdielov v úrovni obchodovania a v relevantných prípadoch na neutralizáciu prvku ceny, ktorý sa spája so značkou.

(117)

Z tohto porovnania vyplynulo, že počas OP príslušné dumpingové výrobky s pôvodom v ČĽR predávané v Únii podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 26,3 – 47,6 % oproti predajným cenám výrobného odvetvia Únie.

(118)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(119)

Na úrovni celkového výrobného odvetvia Únie sa hodnotili makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využívanie kapacít, objem predaja, trhový podiel, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingových rozpätí). Pri posudzovaní sa vychádzalo z informácií poskytnutých európskymi a vnútroštátnymi združeniami, ktoré sa skontrolovali porovnaním s údajmi od výrobcov z Únie a z dostupných oficiálnych štatistík.

(120)

Na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky boli analyzované mikroekonomické ukazovatele (zásoby, predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál, mzdy a výrobné náklady). Pri posudzovaní sa vychádzalo z ich informácií, ktoré sa riadne overili.

(121)

Pri niektorých mikroekonomických ukazovateľoch (predajná cena, ziskovosť, návratnosť investícií a výrobné náklady) sa výsledky spoločností zaradených do vzorky v konkrétnom segmente vážili podľa podielu daného segmentu na celkovej výrobe v Únii (pomocou špecifickej váhy na vyjadrenie objemu výroby daného segmentu z celkového sektora keramického riadu – 42 % pre MSP a 58 % pre ostatné spoločnosti). Tým sa zabezpečilo, že analýza ujmy nebola skreslená výsledkami veľkých spoločností, ale že všade, kde to bolo možné, sa dostatočne zohľadnila situácia menších spoločností, na ktoré spolu pripadá veľký podiel výroby v Únii.

(122)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba, výrobná kapacita a využitie kapacít výrobného odvetvia Únie vyvíjali, ako je uvedené nižšie.

Tabuľka 3

(123)

Výroba výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila o 15 %. Z celkového hľadiska je toto zníženie výraznejšie ako pokles spotreby Únie v rovnakom období. Výroba nevzrástla rovnakým spôsobom ako spotreba v roku 2010.

(124)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila približne o 13 %. Napriek tomuto zníženiu miera využitia kapacity v odvetví počas posudzovaného obdobia ďalej klesala, a to celkovo o 2 % na 74,1 %.

(125)

Miera poklesu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie neprepojeným zákazníkom počas posudzovaného obdobia bola vyššia (o 8 %) ako bol pokles spotreby. Je potrebné uviesť, že medzi rokmi 2009 a 2010 objem predaja aj naďalej klesal, zatiaľ čo spotreba v Únii vzrástla o 8 %.

Tabuľka 4

(126)

Počas posudzovaného obdobia sa trhový podiel výrobného odvetvia Únie znížil o 9 %, resp. o 2,1 percentuálneho bodu.

Tabuľka 5

(127)

Zamestnanosť sa v priebehu posudzovaného obdobia znižovala a klesla o 21 %. Tento trend je podobný ako pri poklese objemu predaja na trhu Únie neprepojeným zákazníkom.

Tabuľka 6

(128)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, ktorá sa meria ako objem výroby na zamestnanú osobu za rok, sa v posudzovanom období zvýšila o 8 %. K tomuto nárastu čiastočne prispelo úsilie výrobného odvetvia Únie reagovať na tlak dumpingového dovozu z Číny.

Tabuľka 7

(129)

Dumpingové rozpätia sú uvedené v oddiele o dumpingu. Všetky stanovené rozpätia sú značne nad úrovňou de minimis. Okrem toho sa vzhľadom na objem a cenu dumpingových dovozov dosah skutočného dumpingového rozpätia nemôže považovať za zanedbateľný.

(130)

V priebehu posudzovaného obdobia sa úroveň konečného stavu zásob výrobného odvetvia Únie znížila v absolútnom vyjadrení o 14 %. Z prešetrovania vyplynulo, že pre tento typ výrobného odvetvia, ktoré v podstate funguje na objednávkach, nejde o rozhodujúci ukazovateľ.

Tabuľka 8

(131)

Počas posudzovaného obdobia predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie klesli o 12 %.

Tabuľka 9

(132)

Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť, peňažný tok, návratnosť investícií (NI), schopnosť získať kapitál, investície a mzdy výrobného odvetvia Únie vyvíjali takto:

Tabuľka 10

(133)

Počas posudzovaného obdobia ziskovosť výrobného odvetvia Únie klesla o 0,7 percentuálneho bodu. Ziskovosť bola na najnižšej úrovni v roku 2010, keď jej pokles v období rokov 2008 a 2010 dosiahol 4,1 percentuálneho bodu.

(134)

Je potrebné zdôrazniť, že výrobné odvetvie Únie bolo nestabilné už na začiatku posudzovaného obdobia, a to vzhľadom na obrovské objemy lacného dovozu z Číny na trh Únie, ktorý sa výrazne zvýšil v období 2002 – 2004 a ktorý po odstránení dovozných kvót pre takýto dovoz od roku 2005 dosiahol veľmi významný podiel na trhu. To spôsobilo rozsiahlu reštrukturalizáciu odvetvia, ktorá bola na začiatku posudzovaného obdobia vo svojej záverečnej fáze.

(135)

Vzhľadom na tento vývoj pred začiatkom posudzovaného obdobia teda zisk dosiahnutý na začiatku posudzovaného obdobia nemožno považovať za normálny zisk. Keďže v tejto súvislosti nebolo doručené žiadne vyjadrenie, usudzuje sa, že ako platná referenčná hodnota môže dočasne slúžiť normálna úroveň zisku pre ďalší široko používaný a dôležitý spotrebný výrobok, ktorý bol predmetom antidumpingového prešetrovania, koženú obuv. Úroveň tohto zisku je 6 %. (7) Je teda zrejmé, že výrobné odvetvie Únie celkovo v priebehu posudzovaného obdobia nikdy nebolo schopné dosiahnuť úroveň zisku, ktorú možno považovať za prijateľnú pre tento výrobok.

(136)

Peňažný tok výrobného odvetvia Únie v priebehu posudzovaného obdobia celkovo výrazne vzrástol. Tento nárast je však potrebné pripísať niekoľkým väčším dobre konsolidovaným spoločnostiam – v tomto prípade nešlo o MSP. Úroveň čistých investícií klesla o 33 %. Malo by sa však poznamenať, že úroveň investícií na konci posudzovaného obdobia, pokiaľ ide o MSP, bola takmer nulová. Počas posudzovaného obdobia si mohli dovoliť uskutočniť niekoľko významných investícií iba dva podniky, ktoré však nepatria do kategórie MSP. V priebehu celého posudzovaného obdobia bol pokles návratnosti investícií väčší ako znižovanie ziskovosti.

(137)

Medzi rokom 2008 a OP stúpla priemerná mzda na zamestnanca o 2 %. Tento nárast pracovných nákladov je výrazne nižší ako celkový vývoj pracovných nákladov v Únii počas posudzovaného obdobia, čo naznačuje, že výrobné odvetvie Únie sa snažilo udržať mzdy na čo najnižšej úrovni.

(138)

Počas posudzovaného obdobia výrobné náklady klesli o 10 %.

Tabuľka 11

(139)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že ukazovatele ujmy, akými sú objem výroby, kapacita, predaj neprepojeným zákazníkom a zamestnanosť, sa v priebehu posudzovaného obdobia zhoršili.

(140)

Počas posudzovaného obdobia sa navyše nepriaznivo vyvíjali aj ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobcov z Únie, ako sú ziskovosť, investície a návratnosť investícií.

(141)

Celkovo ziskovosť počas posudzovaného obdobia nielen že nedosiahla uspokojivú úroveň zisku pre dané odvetvie, ale ešte sa aj zhoršila. Nepretržité znižovanie predajných cien zo strany výrobného odvetvia Únie znamenalo, že v istom momente odvetvie takmer nebolo schopné vytvárať akýkoľvek zisk.

(142)

Hoci sa produktivita výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia zvýšila, tento nárast bol najmä dôsledkom výraznej snahy konkurovať veľkým objemom dumpingového čínskeho dovozu.

(143)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(144)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový dovoz z Číny spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie v dostatočnej miere na to, aby sa považovala za značnú. Okrem toho sa posudzovali aj ďalšie známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že ujma, ktorú tieto faktory spôsobili, sa nepripíše dumpingovému dovozu.

(145)

Z prešetrovania vyplynulo, že spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 12 %. Súčasne, zatiaľ čo objem dumpingového dovozu z Číny sa znížil o 9 %, jeho podiel na trhu vzrástol. Okrem toho sa znížil aj objem predaja výrobného odvetvia Únie o 20 % a jeho podiel na trhu klesol z 23 % v roku 2008 na 20,9 % v OP.

(146)

V období od roku 2009 až do konca OP spotreba v Únii vzrástla, zatiaľ čo trhový podiel výrobného odvetvia Únie klesol, na rozdiel od rastu dumpingového dovozu z Číny, ktorého trhový podiel sa v tomto období výrazne zvýšil.

(147)

Ceny dumpingového dovozu z Číny sa v posudzovanom období zvýšili. Aj keď sa priemerná dovozná cena z Číny v posudzovanom období zvýšila o 18 %, tieto ceny boli stále výrazne nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie, a to najmä počas posudzovaného obdobia, a tým nepretržite vyvíjali tlak na ceny na trhu Únie. Z toho vyplýva, že pokles predajných cien a ziskovosti výrobného odvetvia Únie na trhu Únie možno pripísať zníženiu cien, ktoré na trhu Únie spôsobil dumpingový dovoz z Číny. Pokles výrobných nákladov a úrovne zamestnanosti odráža úsilie, ktoré výrobné odvetvie Únie vyvinulo s cieľom reagovať na tento dovoz.

(148)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že prítomnosť čínskeho dovozu a nárast trhového podielu dumpingového dovozu z Číny za ceny, ktoré nepretržite podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, mali rozhodujúcu úlohu pri vzniku značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie a ktorá sa odzrkadľuje najmä v jeho nepriaznivej finančnej situácii a v zhoršení väčšiny ukazovateľov ujmy.

(149)

Medzi ďalšie faktory, ktoré sa preskúmali v rámci príčinnej súvislosti, patrí vývoj dopytu na trhu Únie a jeho segmentácia, výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu, dovoz prešetrovaného výrobku z iných krajín, postupy, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou na trhu Únie, rozdiely v spôsobe výroby a trh s použitými výrobkami. Analyzovali sa aj ďalšie faktory.

(150)

V ďalšej tabuľke sa uvádza objem dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia. Tieto trendy, pokiaľ ide o množstvo a ceny, vyplývajú z údajov Eurostatu.

Tabuľka 12

(151)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z tretích krajín znížil o 12 %, zatiaľ čo trhový podiel tohto dovozu ostal pomerne stabilný.

(152)

Treba poznamenať, že priemerné ceny dovozu z iných tretích krajín sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili o 6 %, čím zostali na konzistentne vyššej úrovni než priemerná predajná cena čínskeho predaja na vývoz (o 68 % počas OP).

(153)

Podľa zistení CCCLA sa dovoz z Turecka medzi rokmi 2009 a 2010 zvýšil o 8 %, pričom dovozné ceny z Turecka sú údajne len asi o 20 % vyššie ako ceny dovozu z Číny.

(154)

Vzhľadom na toto tvrdenie je potrebné uviesť, že pri porovnaní situácie na začiatku a na konci posudzovaného obdobia objem dovozu z Turecka vzrástol o 10 %, resp. 1,1 percentuálneho bodu, ale aj to, že jeho priemerné ceny ostali trvalo oveľa vyššie (od 37 % do 60 %) než čínske dovozné ceny. Navyše nikdy nepredstavoval viac ako 5,6-percentný podiel na trhu. Preto je ťažké dospieť k záveru, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobil dovoz z Turecka.

(155)

Z uvedených dôvodov sa dospelo k záveru, že dovoz z iných tretích krajín neovplyvnil závažne situáciu výrobného odvetvia Únie.

(156)

Združenie dovozcov so sídlom v Nemecku a niektorí jeho členovia uviedli, že na základe konečných zákazníckych cien, kvality výrobku a predajných kanálov má byť trh pre keramické výrobky, ktoré sú predmetom prešetrovania, rozdelený aspoň na tieto tri segmenty: prémiové výrobky (vysoká kvalita, vysoké ceny), výrobky strednej/nízkej kvality (stredná/nízka kvalita, stredné/nízke ceny) a špeciálne výrobky (napr. dekoratívne predmety, suveníry, kanvice a hotelový porcelán). Väčšina výroby Únie by sa údajne predávala na trhoch s prémiovými a/alebo špeciálnymi výrobkami, zatiaľ čo čínsky dovoz by zásoboval najmä trhový segment s nízkymi cenami. Výrobné odvetvie Únie by bolo zamerané väčšinou skôr na predaj v butikoch než na miesta, kde nakupujú bežní spotrebitelia. Čínsky dovoz by teda priamo nekonkuroval výrobe v Únii.

(157)

Pri prešetrovaní sa však tieto tvrdenia nepotvrdili. Po prvé je potrebné uviesť, že vymedzenie podobného výrobku sa nevzťahuje na určité predmety uvedené týmito stranami, ako sú čisto dekoratívne predmety (pozri odôvodnenia (51) a (52)). Po druhé z prešetrovania vyplynulo, že výroba v Únii v súčasnosti zásobuje všetky trhy, rovnako ako čínsky dovoz. V skutočnosti by významná časť čínskeho dovozu patrila do segmentu tzv. prémiových alebo špeciálnych výrobkov. Britský dovozca tvrdil, že dováža z Číny prémiové výrobky, pričom skupina spoločností v EÚ s výrobnými záujmami v Číne takisto uviedla veľmi vysoké ceny, ktoré účtuje na trhu Únie za svoje výrobky z kameniny pochádzajúce z Číny.

(158)

Nakoniec sa odkazuje na časť B.1.2 tohto dokumentu, v ktorej sa konštatuje, že všetky druhy príslušného výrobku a podobného výrobku sa považujú za jeden výrobok. Analýza by sa preto mala vykonať na úrovni príslušného a podobného výrobku. Žiadne tvrdenie týkajúce sa určitých segmentov preto nemožno brať do úvahy.

(159)

Európske združenie dovozcov a maloobchodníkov a CCCLA poukázali na zužovanie dopytu v Únii. Jeden dovozca nezaradený do vzorky uviedol, že dopyt po porceláne, najmä pokiaľ ide o vedľajší a doplnkový sortiment a súkromný sektor, prudko poklesol a že zostávajúci dopyt je veľmi diverzifikovaný. Podobne niekoľko strán tvrdilo, že vzhľadom na meniace sa módne trendy spotrebitelia dnes hľadajú cenovo dostupný keramický stolový a kuchynský riad. Podľa názoru veľkoobchodníka sa trh so špičkovými prémiovými výrobkami zmenšuje a bude sa zmenšovať aj v nasledujúcich rokoch.

(160)

Podľa uvedeného Európskeho združenia dovozcov a maloobchodníkov pokles dopytu vysvetľuje pokles predaja a výroby u výrobcov z Únie počas posudzovaného obdobia.

(161)

CCCLA uviedla, že podnet ukázal značné výkyvy v úrovni spotreby v rámci Únie počas posudzovaného obdobia, v súlade so všeobecnými makroekonomickými podmienkami. Podľa CCCLA sa počas posudzovaného obdobia faktory ujmy vyvíjali súbežne s výkyvmi dopytu v Únii a na ostatných trhoch a predaj zo strany výrobcov z Únie, ako aj predaj čínskeho dovozu kopíroval zmeny dopytu.

(162)

Združenie dovozcov so sídlom v Nemecku a niektorí jeho členovia uviedli, že údaje o čínskom dovoze po rozšírení Únie v roku 2004 a po zrušení dovozných kvót pre tento výrobok od 1. januára 2005 ukazujú obrovský dopyt po lacnejšom stolovom riade na trhu Únie medzi rokmi 2002 a 2005, po ktorom nasledoval pokles v rokoch 2005 – 2010. Výrobcovia z Únie údajne neboli ochotní, resp. schopní, tento dopyt uspokojiť.

(163)

Pokiaľ ide o tieto tvrdenia, odkazuje sa na časť B.1.2 tohto dokumentu, v ktorej sa konštatuje, že všetky druhy príslušného výrobku a podobného výrobku sa považujú za jeden výrobok. Akékoľvek tvrdenia týkajúce sa určitého rozsahu preto nie sú relevantné a analýza by sa mala vykonať na úrovni príslušného a podobného výrobku.

(164)

Po druhé, tvrdenie, že faktory ujmy sa vyvíjali súbežne s výkyvmi dopytu na iných vývozných trhoch, je v rozpore so skutočnosťou, že výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky v oblasti vývozu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala pozitívne.

(165)

Po tretie, ako sa konštatuje v časti D.2 tohto dokumentu, spotreba počas posudzovaného obdobia klesla. Neexistoval žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že výrobcovia z Únie neboli ochotní, resp. schopní, uspokojiť obrovský dopyt po lacnejšom stolovom riade v Únii. Naopak, pri prešetrovaní sa zistilo, že počas posudzovaného obdobia výrobcovia z Únie uspokojovali dopyt po rôznych druhoch vrátane dopytu po lacnejšom stolovom riade. Aj napriek existujúcim výkyvom v úrovni spotreby v rámci Únie počas posudzovaného obdobia, ktoré mohli prispieť k slabej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, celkovo to nemožno považovať za faktor, ktorý by rušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie počas OP.

(166)

Tvrdenia preto boli zamietnuté.

(167)

Podľa údajov Eurostatu (objem vývozu) a výrobcov z Únie zaradených do vzorky (priemerná vývozná cena) sa vývoz výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 13

(168)

V podnete CCCLA sa uvádza, že medzi rokmi 2009 a 2011 vývoz realizovaný výrobcami z Únie podstatne vzrástol. Táto strana uviedla, že faktory ujmy sa vyvíjali nepriaznivo, keď sa znížila výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozu. Ujma bola preto spôsobená nepriaznivým vývojom v oblasti predaja na vývoz realizovaného výrobným odvetvím EÚ.

(169)

V tejto súvislosti treba najprv poznamenať, že analýza ujmy sa zameriava na situáciu výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Preto prípadné zmeny výkonnosti v oblasti vývozu nemajú na väčšinu ukazovateľov analyzovaných vyššie, ako sú objem predaja, trhový podiel a cena, žiadny vplyv. Po druhé, vývoz výrobného odvetvia Únie možno interpretovať ako spôsob kompenzácie klesajúceho predaja na trhu Únie, t. j. tam, kde je spôsobená ujma. Po tretie, ako je uvedené v tabuľke vyššie, celkový vývoz z Únie klesol o 3 %. A napokon, vývozné ceny spolupracujúcich výrobcov zaradených do vzorky zostali počas posudzovaného obdobia stabilné.

(170)

Tvrdenie sa preto zamietlo a dospelo sa k záveru, že výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu nespôsobila žiadnu značnú ujmu.

(171)

Do 1. januára 2005 boli pre členské štáty, ktoré boli v tom čase členmi Únie, výrobky s pôvodom v Číne zaradené pod kódy KN uvedené v odôvodnení (56) predmetom množstvových kvót, ktoré v roku 2000 dosahovali celkovo 84 473 t a ktoré boli postupne zvýšené na 147 744 t v roku 2004. Z dostupných štatistických údajov vyplýva, že v roku 2004 dovoz príslušného výrobku realizovaný 27 krajinami, ktoré sú teraz členskými štátmi, dosiahol 173 809 t. O rok neskôr, po zrušení kvót, tento dovoz vzrástol na 530 294 t. Odvtedy čínsky dovoz nikdy neklesol pod 449 000 t za rok.

(172)

Pokiaľ ide o úlohu dovozných kvót v súvislosti s ujmou zistenou počas posudzovaného obdobia, v prvom rade je potrebné uviesť, že vzhľadom na to, že kvóty boli postupne zvyšované a odstránené tri roky pred začiatkom posudzovaného obdobia a šesť rokov pred začiatkom OP, na trhu únie už od roku 2002 prebiehala tvrdá reštrukturalizácia na zohľadnenie týchto zmenených trhových podmienok. Potvrdzujú to aj informácie poskytnuté navrhovateľom o zatváraní a platobnej neschopnosti európskych výrobcov keramického stolového riadu. V dôsledku toho bolo výrobné odvetvie Únie na začiatku posudzovaného obdobia zmenené na zredukovaný a výkonný sektor.

(173)

Na základe toho by bolo možné tvrdiť, že účinky ukončenia dovozných kvót pre príslušný výrobok v roku 2005 mohli negatívne ovplyvniť celkový stav výrobného odvetvia Únie pred začiatkom posudzovaného obdobia. Aj keby to však tak bolo, je to stále dumpingový dovoz, ktorý spôsobil ujmu počas OP. Odstránenie dovozných kvót od roku 2005 preto nenarúša príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie počas posudzovaného obdobia a OP.

(174)

Niekoľko strán tvrdilo, že ujmu spôsobujú postupy, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou na trhu Únie, pričom bolo uvedené aj to, že toto antidumpingové konanie sa začalo s cieľom nahradiť straty v dôsledku pokút za protiprávne kartely. CCCLA uviedla, že prítomnosť zladených postupov na trhu Únie môže spôsobiť nespoľahlivosť údajov o ujme (najmä pokiaľ ide o predajné ceny, objemy predaja, podiel na trhu a zisky), ktoré boli uvedené v podnete a zhromaždené v priebehu prešetrovania, vzhľadom na to, že nepredstavujú situáciu, ktorá odráža normálne fungovanie trhu.

(175)

Na jednej strane je potrebné uviesť, že v roku 2010 Komisia udelila pokutu 17 podnikom vyrábajúcim kúpeľňové doplnky a príslušenstvo za kartel zameraný na určovanie cien medzi rokmi 1992 a 2004, ktorý ovplyvnil šesť členských štátov: Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Francúzsko, Belgické kráľovstvo (Belgicko) a Holandské kráľovstvo (Holandsko) (8). Predmetné postupy sa uskutočnili pred posudzovaným obdobím a týkali sa iných výrobkov. Okrem toho jediný dotknutý podnik, ktorý bol aktívny aj v odvetví keramického stolového a kuchynského riadu počas posudzovaného obdobia, podal na Všeobecnom súde Európskej únie žiadosť o zrušenie tejto pokuty. Táto žiadosť je stále v konaní. Na druhej strane vo februári 2011 začali nemecké orgány prešetrovanie kartelových dohôd týkajúce sa niektorých nemeckých výrobcov stolového riadu. Výsledky prešetrovania zatiaľ neboli nemeckými orgánmi zverejnené, takže v tomto momente nemožno vyvodiť žiadne závery. Toto prešetrovanie sa navyše týka len jedného členského štátu, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie je pomerne rozšírené. Tvrdenia preto boli zamietnuté.

(176)

Pokiaľ ide o skutočnosť uvedenú niektorými stranami, že niektorí výrobcovia v Únii zmenili svoju činnosť a stali sa aj obchodníkmi s výrobkami pochádzajúcimi z Číny, ide o obchodný variant, ktorý nemožno označiť ako postup v rozpore s hospodárskou súťažou.

(177)

Podľa niektorých strán k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie jednoznačne prispel výber, ktorý urobili výrobcovia z Únie, pokiaľ ide o spôsoby výroby. Tieto strany zdôrazňujú, že spôsoby výroby v Únii sú omnoho menej efektívne ako čínske spôsoby výroby – spôsoby výroby v Únii sú plne automatické, čo znamená vysoké náklady na nové nastavenie pri malých výrobných sériách, drahú výrobu foriem, finančne náročnejšie suroviny a vyššie náklady na energie vzhľadom na proces dvojitého vypaľovania. Okrem toho na rozdiel od výrobcov z Únie čínski výrobcovia pracujú na základe objednávok, majú menšie náklady na skladovanie a svoju celkovú výrobu predávajú v dávkach, bez triedenia a navyše s cenovými zľavami. Rovnako aj náklady na dekalk pri maľbe pod glazúrou sú v Únii takmer dvojnásobné. Na druhej strane niektoré strany poukázali na efektívnosť výrobných metód v Únii, napríklad pokiaľ ide o väčšie výrobné série.

(178)

Z prešetrovania vyplynula existencia prenosu príslušných technológií po celom svete. Súvislosť medzi špecifickým spôsobom výroby a úspešným podnikaním nebola zistená. Pri prešetrovaní sa nepreukázalo ani to, že by bol výber špecifického spôsobu výroby natoľko významným faktorom, ktorý by rušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

(179)

Podľa dovozcu nezaradeného do vzorky, v posledných desaťročiach sa domácnosti zmenšili a zbavujú sa nepotrebných predmetov prostredníctvom blších trhov, webových aukcií alebo iných foriem trhov s použitými výrobkami. Pre túto stranu použitý stolový a kuchynský riad zásobuje významnú časť súčasného dopytu a je v priamej konkurencii s vyrábaným novým stolovým a kuchynským riadom. Tento dovozca nezaradený do vzorky predložil sprievodnú dokumentáciu o hodnotách, za ktoré sa na webových aukciách ponúka niekoľko produktových radov známych nemeckých výrobcov porcelánu.

(180)

Nemožno však nájsť primeraný základ na extrapoláciu objemov a cien z nemecky hovoriacej platformy, pokiaľ ide o veľmi špecifické kolekcie troch nemeckých spoločností, na ďalšie európske krajiny alebo iné škály výrobkov. Preto nebolo možné tento trh vyčísliť a pri prešetrovaní sa nepreukázalo, že by bol predaj použitých výrobkov natoľko významným faktorom, ktorý by rušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

(181)

Podľa CCCLA údajná ujma je spôsobená vplyvom finančnej krízy, hospodárskej recesie a dlhovej krízy na rozpočet spotrebiteľov. CCCLA sa domnieva, že keďže navrhovatelia sú na prevádzkovej úrovni údajne ziskoví, vykázané straty treba pripísať finančným špekuláciám (napr. straty z vlastného imania alebo štátnych dlhopisov) a nákladom, ktoré sa netýkajú prevádzky a ktoré súvisia s finančnou krízou.

(182)

Hospodárska kríza môže vysvetľovať pokles spotreby počas časti posudzovaného obdobia. Takisto je však potrebné uviesť, že v situácii klesajúcej spotreby v posudzovanom období a rastúcej spotreby v období medzi rokom 2009 a OP je výkonnosť lacného dumpingového dovozu v rozpore s výkonnosťou výrobného odvetvia Únie.

(183)

Z prešetrovania jasne vyplýva, že dumpingový dovoz z Číny zvýšil účinok hospodárskeho poklesu. Dokonca ani počas všeobecného hospodárskeho oživenia výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zotaviť sa a obnoviť významné objemy predaja a počas posudzovaného obdobia stratilo významný podiel na trhu, zatiaľ čo trhový podiel čínskeho dumpingového dovozu vzrástol.

(184)

Preto, hoci hospodárska kríza mohla prispieť k slabej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, celkovo ju nemožno považovať za faktor, ktorý by rušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie počas OP.

(185)

Združenie poukázalo na ďalšie faktory, ktoré podľa jeho názoru narúšajú príčinnú súvislosť. Táto strana uviedla hospodársku súťaž v rámci Únie (na základe značne odlišných cien v rámci Únie) a požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia v Únii, ktoré sú čím ďalej prísnejšie, a tým spôsobujú zvýšené výrobné náklady. Ďalšie uvedené faktory zahŕňali falšovanie zo strany niektorých čínskych výrobcov a existenciu netarifných bariér na mnohých trhoch mimo EÚ, ktoré bránia výrobcom z Únie vo vývoze.

(186)

Pokiaľ ide o tvrdenia o hospodárskej súťaži v rámci Únie, pri prešetrovaní sa nepreukázala žiadna súvislosť medzi ujmou, umiestnením výrobcov z Únie a cenami v danom členskom štáte. V súvislosti s požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia v Únii je potrebné uviesť, že tieto požiadavky sa uplatňujú na výrobky vyrobené v Únii aj na dovážané výrobky, a tým ovplyvňujú ceny všetkých prevádzkovateľov. Vzhľadom na to, že neboli doložené žiadne informácie na obhájenie tvrdenia o falšovaní, účinky tohto tvrdenia nemožno analyzovať. Tvrdenie o existencii netarifných bariér na mnohých trhoch mimo EÚ nemožno brať do úvahy; takéto bariéry by mohli zabrániť výrobcom z Únie využívať svoj vývozný potenciál, ale nemajú žiadny vplyv na klesajúci predaj na trhu Únie, t. j. tam, kde je spôsobená ujma.

(187)

CCCLA poukázala na ďalšie faktory, najmä na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na trhu Únie a na ujmu spôsobenú vlastným zavinením na základe toho, že niektorí výrobcovia z Únie príslušný výrobok dovážajú. Na základe dostupných informácií sa však dospelo k záveru, že celkovo sa v nepriaznivej situácii nachádzalo celé výrobné odvetvie Únie a skutočnosť, že sa rozšírili početné obchodné modely, nespôsobila výrobnému odvetviu Únie žiadnu ujmu a skôr by sa mala vykladať ako spôsob kompenzácie klesajúceho predaja na trhu Únie. Pokiaľ ide o akýkoľvek nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v odvetví keramického stolového a kuchynského riadu v Únii, žiadna zo zainteresovaných strán nachádzajúcich sa v Únii netvrdila, že sa jej táto záležitosť týka.

(188)

Dovozca vyzval orgány, aby analyzovali vplyv iných druhov stolového a kuchynského riadu, napr. plastového, hliníkového, melamínového riadu a riadu zo skla. Na podporu tejto požiadavky však neboli predložené žiadne informácie. Pri prešetrovaní sa nepreukázalo žiadne zistenie o tejto otázke.

(189)

Niektoré strany spájali ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, so situáciou výrobného odvetvia Únie pred posudzovaným obdobím. V súvislosti s tým niekoľko dovozcov tvrdilo, že situácia výrobného odvetvia Únie sa začala zhoršovať už v období rokov 1975 – 2002. Komisia sa však vo svojej analýze nemohla vrátiť toľko rokov dozadu, okrem iného z dôvodu nedostupnosti spoľahlivých údajov za dané obdobie. To sa týkalo aj ďalšieho prípadu, ktorý sa udial dávno pred posudzovaným obdobím, a to štátnej pomoci poskytnutej nemeckému odvetviu porcelánu, ktorá podľa dovozcu nezaradeného do vzorky preukazuje, že efektívnosť výrobného odvetvia sa nezvýšila. (9)

(190)

Skúmaním ostatných známych faktorov, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, sa zistilo, že žiadny z týchto faktorov nemal na toto odvetvie taký vplyv, aby narušil príčinnú súvislosť zistenú medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(191)

Na základe uvedenej analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa dospelo k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(192)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dumpingu existujú presvedčivé dôvody, na základe ktorých by sa mohlo dospieť k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie prijať dočasné antidumpingové opatrenia. Analýza záujmu Únie bola založená na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

(193)

Výrobné odvetvie Únie tvorí vyše 200 výrobcov so závodmi v rôznych členských štátoch Únie, ktorí v OP v rámci výroby a predaja podobného výrobku priamo zamestnávali vaše 25 000 ľudí.

(194)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že počas obdobia prešetrovania výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny. V posudzovanom období vykazovali nepriaznivý trend najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie, ako napríklad výroba, ziskovosť a návratnosť investícií. Najväčšiu ujmu utrpeli MSP, ktoré boli v posudzovanom období od roku 2010 stratové. Usudzuje sa, že v prípade, že nebudú prijaté žiadne opatrenia, úsilie, ktoré už bolo v rámci odvetvia vynaložené, nebude postačovať na ozdravenie finančnej situácie výrobného odvetvia Únie, ktorá by sa mohla ďalej zhoršovať.

(195)

Zistenia súčasného prešetrovania nie sú spochybnené skutočnosťou, že niektorí výrobcovia z Únie sú na tom lepšie ako ostatní, ani situáciou výrobného odvetvia Únie pred posudzovaným obdobím.

(196)

Očakáva sa, že uložením opatrení sa obnovia účinné a spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie. To by malo mať ďalší priaznivý vplyv na jeho hospodársku situáciu a ziskovosť.

(197)

Niektorí dovozcovia tvrdili, že v prípade uloženia opatrení príslušný výrobok bude nahradený inými druhmi výrobkov (než je keramický stolový a kuchynský riad vyrobený v Únii), ako sú textil (napr. ako darčekové predmety) alebo plastový stolový riad, z čoho budú mať úžitok iné odvetvia než odvetvie keramiky. Pri prešetrovaní sa však nepotvrdilo, že by takáto zámena bola významná.

(198)

Preto sa dospelo k záveru, že uloženie dočasných antidumpingových opatrení na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v Číne by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(199)

Ako sa uvádza v odôvodnení (4), vzhľadom na zjavne vysoký počet neprepojených dovozcov bol vykonaný výber vzorky.

(200)

Celkovo v priebehu OP dovozcovia zaradení do vzorky získavali zásoby tovaru najmä z príslušnej krajiny a pri dovoze a predaji keramického stolového a kuchynského riadu zamestnávali okolo 350 ľudí. Obchodovali s rôznymi druhmi výrobkov, od darčekových predmetov z porcelánu, cez značkové kameninové výrobky až po jednoduchý stolový riad pre domácnosti. Ich úroveň spolupráce bola rôzna. Napríklad dvaja najväčší dovozcovia vo vzorke, ktorí majú aj významnú maloobchodnú činnosť, neposkytli úplné údaje o ziskovosti a rozpätí medzi nákupnými cenami a cenami pri ďalšom predaji neprepojeným zákazníkom a jeden z nich dokonca odmietol prístup k svojim účtom. Tieto strany poskytli iba vnútropodnikové nákupné, resp. predajné ceny. Preto napriek opakovanej požiadavke neboli poskytnuté zmysluplné informácie, ktoré by umožnili odhad reprezentatívneho hrubého a čistého obchodného rozpätia dovozcov pre príslušný výrobok za vzorku ako celok.

(201)

Rovnako ani údaje poskytnuté obidvomi dovozcami/maloobchodníkmi zaradenými do vzorky, keďže boli v mnohých ohľadoch nedostatočné, neumožnili odhad hrubého a čistého ziskového rozpätia maloobchodníkov pre príslušný výrobok. Na základe spolupráce dovozcov vo vzorke preto nemohlo byť prijaté rozhodnutie, pokiaľ ide o schopnosť dodávateľského reťazca EÚ absorbovať navrhované antidumpingové clo a následne vplyv tohto cla na maloobchodnú cenu, a tým aj na spotrebiteľov.

(202)

Po prvé, pokiaľ ide o dovozcov, prevažná väčšina tých, ktorí odpovedali na otázky týkajúce sa výberu vzorky dovozcov, však vykázala hrubé obchodné rozpätie medzi nákupnou a predajnou cenou v rozmedzí od 50 % do 200 %. Z overených údajov o čistých dovozcoch vo vzorke vyplýva, že takéto hrubé obchodné rozpätie je reprezentatívne. Po druhé, z verejne dostupnej dokumentácie vyplýva, že dodávateľský reťazec v Únii (t. j. dovozcovia a následné kanály) je dokonale schopný absorbovať antidumpingové clo v navrhovanej sadzbe bez toho, aby bola ohrozená životaschopnosť príslušných hospodárskych subjektov. Podľa nedávno uverejnenej publikácie (10) maloobchodná cena čínskeho keramického hrnčeka, ktorý kúpia distribútori EÚ za 0,70 USD, by v EÚ bola 3,50 USD – s prirážkou vyše 150 % pre distribútora/predajcu. Pri takomto scenári by navrhované antidumpingové clá znamenali pre väčšinu dovozu príplatok vo výške 0,16 EUR (a pre nespolupracujúcich výrobcov 0,36 EUR) pre dodávateľský reťazec v EÚ, ktorého celkové hrubé obchodné rozpätie pre tento konkrétny výrobok by bolo 2,08 EUR. Navyše prieskum trhu CBI 2009 týkajúci sa „trhov so stolovým riadom, kuchynským riadom a s inými výrobkami pre domácnosť“ uvedený v odôvodnení (112) uvádza CIF na hranici EÚ – pomery spotrebiteľských cien v rozmedzí od 2,6 do 5,3 (11). A napokon, dovozcovia/maloobchodníci zaradení do vzorky nikdy nenaznačili, že v prípade uloženia antidumpingových ciel vylúčia keramický stolový a kuchynský riad zo svojho dovozu alebo predaja.

(203)

Vzhľadom na uvedené a pri nedostatku akýchkoľvek iných spoľahlivých informácií dosiaľ získaných v tomto prešetrovaní sa dočasne usúdilo, že distribučný reťazec všeobecne vrátane dovozcov je pravdepodobne schopný absorbovať zvýšenie cien CIF na navrhovanej úrovni, a to bez akéhokoľvek zásadného problému, a že spotrebitelia pravdepodobne nezaznamenajú žiadne zvýšenie cien. Zainteresované strany sú však znovu jasne vyzvané, aby predložili ďalšie komplexné a overiteľné údaje o tomto probléme, ktoré by umožnili podrobnejšie analyzovať vplyv opatrení na dodávateľský reťazec – a v konečnom dôsledku na spotrebiteľov – v ďalšej fáze tohto konania.

(204)

Vyjadrenia týkajúce sa záujmu Únie poskytlo vyše 20 dovozcov nezaradených do vzorky, väčšinou malé podniky, združenie pre európsky a medzinárodný obchod, švédske združenie dovozcov a predajcov, holandské združenie dovozcov z Ďalekého východu, združenie so sídlom v Nemecku a sieť dovozcov. Spoločnou obavou dovozcov bolo, že opatrenia by znamenali zvýšenie cien dovozu, (čiastočné) obmedzenie ich podnikania, a teda negatívny vplyv na dovozcov všeobecne z hľadiska, okrem iného, obchodných marží a ziskovosti. Tieto tvrdenia nemožno brať do úvahy na základe záverov uvedených v nasledujúcom odôvodnení a v odôvodnení (202)2.

(205)

Niekoľko dovozcov tvrdilo, že v prípade uloženia opatrení úbytok pracovných miest u dovozcov by prevýšil počet zachránených pracovných miest u výrobcov z Únie. Toto tvrdenie je však v rozpore s inými vyhláseniami dovozcov, ktorí tvrdili, že keramické predmety by mohli nahradiť nekeramickými (ako sú darčekové predmety z textilu) alebo že by boli ochotní obstarať viac tovaru v rámci Únie.

(206)

Podľa názoru švédskeho združenia by opatrenia mohli mať na dovozcov negatívny hospodársky dosah z hľadiska významných nákladov na zabezpečenie zdrojov a administratívnych nákladov, ak by museli hľadať alternatívy k čínskemu dovozu. Združenie pre európsky a medzinárodný obchod upozornilo, že meniť dodávateľov je zložité, lebo dovozcovia by do nich museli výrazne investovať. To sa však nezdá byť hlavnou obavou niektorých dovozcov, ktorí uprednostňujú možnosť zmeniť zdroje dodávok. Navyše skutočnosť, že ponuka výrobkov a spotreba v Únii sa menia podľa módnych trendov, naznačuje, že prítomnosť nákladov na vývoj nových výrobkov (od nových dodávateľov) je neoddeliteľnou súčasťou tohto odvetvia.

(207)

Niekoľko dovozcov nezaradených do vzorky tvrdilo, že továrne v Únii nemajú záujem vyrábať výrobky iných značiek. Toto tvrdenie je však v rozpore s výsledkom prešetrovania, pokiaľ ide o výrobcov z Únie zaradených do vzorky (z ktorého vyplynulo, že vyrábajú značkový tovar pre tretie strany), s vyhlásením iného dovozcu, ako aj so skutočnosťou, že niekoľko dovozcov, ktorí distribuujú výrobky pod vlastnou značkou, si obstaráva časť svojho sortimentu v rámci Únie.

(208)

Jeden dovozca nezaradený do vzorky vyjadril neochotu zdieľať výrobné nápady, dizajn výrobkov a výsledky vlastného vývoja s určitými konkurenčnými výrobcami keramického stolového a kuchynského riadu z Únie. Pri prešetrovaní sa však nepreukázalo, že by išlo o všeobecne rozšírenú obavu medzi dovozcami. Je potrebné uviesť, že príslušný dovozca mal súdne spory s niektorými nemeckými výrobcami a že časť jeho kolekcie je v priamej konkurencii s kolekciami výrobcov z Únie.

(209)

Niektorí dovozcovia tvrdili, že nemôžu obstarávať tovar od výrobcov z Únie pre ich vyššie náklady, nedostatok kapacít pre remeselné výrobky, neschopnosť ponúknuť malé výrobné série, nepružnosť, chýbajúcu vhodnú organizáciu na riadne zásobovanie veľkých maloobchodníkov, ktorí ponúkajú mnoho výrobkov, resp. pre neexistenciu niektorých výrobných procesov, vlastností, typov výzdoby alebo tvarov. Tieto strany tvrdili, že obzvlášť závažné problémy sa týkali remeselných a propagačných predmetov (napr. keramiky), niektorých značkových výrobkov predávaných na základe licencie, výroby určitých registrovaných úžitkových vzorov a špeciálnych vedľajších položiek či sortimentu pre zariadenia spoločného stravovania (napr. porcelánových predmetov vo veľkých objemoch). Niektorí tvrdili, že nemajú inú možnosť ako dovoz z Číny. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že väčšina dovozcov, ktorí sa prihlásili, obstaráva keramický stolový a/alebo kuchynský riad z niekoľkých zdrojov, vrátane výrobcov z Únie, a to v širokej škále sortimentu a kvality. Výrobcovia z Únie navyše ponúkajú širokú škálu výrobkov a majú výrobnú kapacitu na zvýšenie predaja na trhu Únie.

(210)

Celkovo možno dospieť k záveru, že zavedenie opatrení môže skutočne mať prípadný nepriaznivý účinok na finančnú situáciu niektorých dovozcov. V priemere sa však neočakáva, že tento nepriaznivý účinok bude mať významný finančný vplyv na celkovú situáciu dovozcov. Všeobecne sa očakáva, že sú schopní (čiastočne) podporiť zvýšenie cien, resp. (čiastočne) preniesť clo na svojich odberateľov (t. j. veľkoobchodníkov, distribútorov, maloobchodníkov), a to tým skôr, že clá ovplyvňujú hlavný zdroj na trhu. Pokiaľ ide o dovozcov, ktorí sa prihlásili a ktorí sú zároveň maloobchodníkmi, z prešetrovania vyplynulo, že príslušný výrobok predstavuje veľmi malú časť ich celkového podnikania. Informácie predložené týmito stranami neumožňujú riadne vyčísliť, do akej miery budú schopné absorbovať zvýšenie kúpnej ceny na základe navrhovaných úrovní ciel, ale, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach (202) – (203), dosiaľ zhromaždené informácie nenaznačujú, že by tak neboli schopné urobiť.

(211)

Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie opatrení na navrhovaných úrovniach nemá výrazne nepriaznivý vplyv na situáciu neprepojených dovozcov príslušného výrobku.

(212)

Niekoľko dovozcov tvrdilo, že uloženie akýchkoľvek opatrení pravdepodobne nepriaznivo ovplyvní obchodných partnerov dovozcov, od firiem zabezpečujúcich konečnú úpravu a zdobenie výrobkov, cez veľkoobchodníkov a distribútorov až po maloobchodníkov. V tejto súvislosti tvrdili, že uloženie opatrení môže spôsobiť vyšší úbytok pracovných miest v ich „satelitných podnikoch“, ako sú dizajnérske či logistické firmy, ako počet pracovných miest udržaných/vytvorených výrobným odvetvím Únie. Niektorí dovozcovia navyše tvrdili, že nedostatkom výrobkov by bolo priamo postihnuté aj odvetvie darčekových predmetov, reklamný priemysel, hotelový a gastronomický priemysel, odvetvie spoločného stravovania a obchodní spotrebitelia všeobecne. To by viedlo k nárastu cenovej konkurencie v krátkom období na úrovni veľkých diskontných predajní. Rovnako by trpeli aj inštitúcie, ktoré obvykle zápasia so svojím rozpočtom, ako sú zariadenia sociálnej starostlivosti. Okrem toho niektoré strany tvrdili, že antidumpingové opatrenia by mali za následok nedostatok základného materiálu pre umeleckú a tvorivú prácu napríklad maliarov porcelánu alebo remeselných dielní.

(213)

Všetky tieto tvrdenia sa ukázali byť neopodstatnené. Na jednej strane tvrdenia týchto dovozcov protirečia tým bodom v ich vyhláseniach, v ktorých naznačujú, že keramické predmety by mohli nahradiť nekeramickými (ako sú darčekové predmety z textilu), čím by sa v každom prípade uchýlili k svojim obvyklým obchodným partnerom uvedeným vyššie. Navyše možno očakávať, že „satelitné podniky“ výrobného odvetvia Únie budú mať z uloženia opatrení prospech. Na druhej strane pri prešetrovaní nebolo možné konštatovať, že ak dovoz z Číny bude konkurovať za nedumpingové ceny, nastane nedostatok výrobkov. Opatrenia sú navrhnuté tak, aby vytvorili rovnaké podmienky pre všetkých dodávateľov keramického stolového a kuchynského riadu – a nie aby nadmerne obmedzili dovoz z príslušnej krajiny. Pokiaľ ide o naznačený nárast cenovej konkurencie, tento účinok mohol byť vnímaný aj ako pozitívny, napríklad zo strany inštitúcií, ktoré obvykle zápasia so svojím rozpočtom, ako sú zariadenia sociálnej starostlivosti.

(214)

Podľa názoru švédskeho združenia by opatrenia mohli mať negatívny hospodársky dosah na veľkoobchodné a maloobchodné odvetvie vo Švédsku. Združenie odhaduje pokles zamestnanosti o 2 – 3 % (viac pre mladých ľudí) a dovozu o 20 %. Naznačený pokles sa však zdá nadhodnotený. V tejto súvislosti treba uviesť, že žiadny z dovozcov, ktorí sú zároveň maloobchodníkmi a ktorí poskytli vyhlásenia v kontexte prešetrovania, neuviedol, že by v prípade zavedenia antidumpingových ciel zo svojho sortimentu vylúčil výrobok v celom rozsahu. Prognózy zamestnanosti uvedené jedným z nich v prípade uloženia opatrení sú v podstate rovnaké ako v prípade, že by neboli uložené žiadne opatrenia.

(215)

CCCLA poukázala na dánsku štúdiu, podľa ktorej za každé euro, ktoré výrobcovia z Únie získajú z ochrany obchodu, musia spoločnosti používateľov v Únii zaplatiť až vyše 60-násobok. Toto tvrdenie je však veľmi všeobecné, netýka sa konkrétne tohto prešetrovania a neexistuje žiadny dôkaz, že by tu skutočne išlo o vplyv v rámci tohto prešetrovania.

(216)

Poskytovateľ špeciálnych akcií na podporu maloobchodného predaja významným maloobchodníkom po celom svete tvrdil, že jeho firma požaduje veľké objemy počas krátkych období na podporu maloobchodného predaja, ktorá trvá niekoľko mesiacov. Podľa tejto strany, ktorá odoberá zhruba dve tretiny výrobkov z Ázie, najmä Číny, by významné clo zničilo jej schopnosť predávať v budúcnosti za akciové ceny. Treba uznať, že antidumpingové clá môžu negatívne ovplyvniť tento druh podnikania. Cieľom zavedenia ciel však nie je vylúčiť čínsky tovaru z trhu. Navyše v priebehu posledných troch rokov výrobcovia z Únie pokrývali 33 % dopytu, ktorý táto strana označila ako kolísavý.

(217)

V tejto predbežnej fáze sa preto dospelo k záveru, že potenciálne nepriaznivý účinok na niektoré iné hospodárske odvetvia nemôže prevážiť prínos, ktorý by sa získal na základe predchádzania ujmy počas zostávajúcej časti tohto prešetrovania prostredníctvom zavedenia dočasných opatrení na dovoz príslušného výrobku.

(218)

Žiadne strany priamo zastupujúce záujmy konečných spotrebiteľov, ako sú združenia spotrebiteľov, neposkytli vyhlásenia.

(219)

Vzhľadom na verejne dostupné údaje, ako sa uvádza v odôvodnení (202), sa však dospelo k predbežnému záveru, že opatrenia na navrhovanej úrovni cla budú absorbované dodávateľským reťazcom, a preto nepovedú k vyšším cenám pre spotrebiteľov na maloobchodnej úrovni.

(220)

Podľa CCCLA a niekoľkých strán, ktoré zastupujú záujmy dovozcov a maloobchodníkov, by zavedením antidumpingových ciel najviac utrpeli spotrebitelia v EÚ. V Únii by najväčší podiel spotrebiteľov predstavovali spotrebitelia s nízkym príjmom, ktorí budú čeliť obmedzenejšiemu výberu a vyšším cenám za tovar bez akejkoľvek pridanej hodnoty, a to v období nestabilného hospodárstva EÚ. Tento výrobok má údajne psychologické cenové hranice, nad ktoré by spotrebitelia nenakupovali. Niektoré druhy výrobku by sa z trhu stratili alebo by boli nahradené inými materiálmi, ako sú plasty, melamín, kov alebo drevo. Všeobecne by tieto varianty predstavovali neekologickejšie výrobky. Ďalej sa tvrdilo, že bude obmedzený aj výber, lebo príslušný dovoz, ktorý napĺňa vyše 60 % dopytu, bude z trhu Únie odstránený, zatiaľ čo nedostatok ponuky bude tlačiť ceny nahor. Niektoré strany v rovnakom duchu tvrdili, že zákazníci nakupujú vo svojom blízkom okolí, ale výrobcovia z Únie nie sú schopní ani ochotní zásobovať nízkonákladovými výrobkami miestne zásobovacie zariadenia. Skutočnosť, že nemeckí výrobcovia môžu ponúknuť väčšie štandardné objemy za nižšiu cenu neuspokojí trh Únie, ktorý požaduje celú škálu v súlade s meniacimi sa módnymi štýlmi a trendmi. V niektorých vyhláseniach bolo zdôraznené, že ak čínsky dovoz naďalej ostane na trhu Únie, bude to pravdepodobne v podstatne nižších objemoch a za výrazne vyššie ceny, najmä v dôsledku vyšších miezd v Číne a dodatočných ciel. Takisto sa tvrdilo, že ak výrobok nebude dostupný, nové generácie si neosvoja kultúru tohto výrobku.

(221)

Pokiaľ ide o tvrdenia súvisiace s obmedzenejším výberom, je potrebné uviesť, že pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie ponúka veľmi širokú škálu výrobkov určených pre rôzne trhové segmenty a distribučné kanály. Opatrenia by mali pomôcť výrobnému odvetviu Únie využiť plný potenciál a obohatiť trh svojimi výrobkami. Okrem toho žiadny z dovozcov, ktorí sú zároveň maloobchodníkmi, neuviedol, že by v prípade zavedenia antidumpingových ciel mohol zvažovať úplné vylúčenie výrobku zo svojho sortimentu.

(222)

Pokiaľ ide o tvrdenia o vyšších cenách, cieľom prešetrovania je vytvoriť rovnaké podmienky, a nie vylúčiť čínsky tovar z trhu Únie. Cenové hranice, nad ktoré by spotrebitelia tento druh výrobku nenakupovali, nemožno objektívne stanoviť. Navyše, vzhľadom na to, že dovozcovia sú často viazaní cenníkmi minimálne počas jedného roka, celkovo sa neočakáva, že budú schopní v krátkodobom horizonte preniesť zvýšenie cien na svojich zákazníkov. Ešte dôležitejšie je, že vzhľadom na úroveň opatrení a významný rozdiel medzi dovoznou a predajnou cenou je nepravdepodobné, že používatelia a spotrebitelia zaplatia výrazne vyššie ceny – clo je vypočítané na základe dovoznej ceny CIF a maloobchodné ceny sú násobkom dovoznej ceny. Clo tak bude s najväčšou pravdepodobnosťou absorbované dodávateľským reťazcom medzi dovozcom a konečným spotrebiteľom. Ak by sa aj nejaký nárast cien vyskytol, bude malý a neovplyvní výber spotrebiteľov. Neočakáva sa, že antidumpingové opatrenia povedú k tomu, že nové generácie nebudú nakupovať keramický stolový a kuchynský riad. Ďalej je potrebné uviesť, že z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie môže ponúknuť konkurencieschopné ceny.

(223)

Nemohlo sa konštatovať ani to, že opatrenia budú mať výrazný vplyv na materiály používané na stolový a kuchynský riad. Druh materiálu nie je vždy hlavnou hybnou silou pri výbere napríklad keramického darčekového predmetu. Je však jasné, že zameniteľnosť materiálov nie je vždy možná: napríklad právne predpisy Únie týkajúce sa materiálov určených na styk s potravinami ukladajú určité požiadavky na materiály, ktoré sú určené na styk s potravinami. Takisto je potrebné uviesť, že zavedený dovozca, ktorý je zároveň maloobchodníkom, si myslí, že ľudia aj naďalej budú jesť skôr z keramických tanierov ako z tanierov z iných druhov materiálov – a jeho rozvojové plány sú navrhnuté zodpovedajúcim spôsobom.

(224)

Tvrdenia o problémoch s ponukou nemôžu byť prijaté, na jednej strane vzhľadom na skutočnosť, že vytvorenie rovnakých podmienok so spravodlivými cenami neznamená úplné odstránenie dovozu z Číny. Naopak, úžitok zo spravodlivejšej obchodnej situácie by mali mať všetci aktéri na svetovej scéne. Na druhej strane bolo zistené, že skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie je v súčasnosti schopné zásobovať tretinu celkovej spotreby v Únii, nespochybňuje tú skutočnosť, že dovoz z Číny by mal vstupovať na trh Únie za nedumpingové ceny. Výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu a skutočnosť, že počas posudzovaného obdobia nefungovalo na plný výkon, naznačujú, že pri zamedzení dumpingového dovozu mohol byť predaj realizovaný výrobcami z Únie na trhu Únie skutočne vyšší. V neposlednom rade Čína nie je jediným zdrojom dovozu do Únie.

(225)

Dánska štúdia, ktorú uviedla CCCLA, ako aj švédsky výskum, na ktorý sa odvoláva švédske združenie, naznačujú, že antidumpingové opatrenia všeobecne spôsobia zvýšené náklady pre spotrebiteľov. Tieto vyhlásenia sú však veľmi všeobecné, netýkajú sa osobitne tohto prešetrovania a v tomto prešetrovaní nebol predložený dôkaz, ktorý by takýto vplyv potvrdzoval.

(226)

Na základe uvedeného sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie opatrení z celkového pohľadu nebude mať na spotrebiteľov, ako sú domácnosti, významný vplyv.

(227)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že z celkového pohľadu na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu dočasných opatrení na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v Číne.

(228)

Tento záver nemôžu prevážiť úvahy, ktoré predložilo niekoľko strán, najmä že antidumpingové clá sú všeobecne kompromisom v ich úsilí o prenos hodnôt Únie do nečlenských krajín EÚ, ako je zlepšenie sociálnych štandardov dodávateľov, práca detí alebo programy ochrany životného prostredia a všeobecné rozvojové programy. Tieto problémy nemôžu narušiť cieľ dosiahnuť otvorený a spravodlivý obchod prostredníctvom ochrany výroby Únie pred deformáciami medzinárodného trhu, ako je dumping, uplatnením nástrojov na ochranu obchodu v súlade s právom EÚ a pravidlami WTO.

(229)

Bez ohľadu na uvedené toto predbežné hodnotenie si na základe pripomienok zainteresovaných strán môže vyžiadať ďalšie dôkladné posúdenie.

(230)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť a záujem Únie, by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(231)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa vzali do úvahy zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(232)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutného na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokryť výrobné náklady a dosiahnuť zisk pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore v primeranej miere dosiahlo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu, z predaja podobného výrobku v Únii. Ako sa uvádza v odôvodnení (135), ziskové rozpätie na úrovni 6 % z obratu sa dočasne považuje za primerané minimum, ktoré by výrobné odvetvie Únie mohlo podľa predpokladu dosiahnuť pri neexistencii poškodzujúceho dumpingu.

(233)

Na základe toho sa pre výrobné odvetvie Únie vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nespôsobuje ujmu. Cena, ktorá nespôsobuje ujmu, sa získala odpočítaním skutočného zisku od ceny zo závodu a pripočítaním – k takto vypočítanej rovnovážnej predajnej cene výrobného odvetvia Únie – uvedeného ziskového rozpätia 6 %.

(234)

Potrebné zvýšenie ceny bolo potom určené na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, stanovenej na účely výpočtov v súvislosti s cenovým podhodnotením, s cenou výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie na trhu Únie počas OP, ktorá nespôsobuje ujmu. Každý rozdiel zistený takým porovnaním sa potom vyjadril ako percentuálny podiel priemernej celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(235)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v ČĽR na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, ktoré z nich je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(236)

Na základe uvedeného sa sadzby antidumpingového cla v tomto prípade stanovili na úrovni dumpingových rozpätí.

(237)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú teda situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda výlučne vzťahujú na dovoz výrobkov s pôvodom v ČĽR, vyrobených danými spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nemôžu použiť a tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(238)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných alebo predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii (12) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a s predajom na vývoz, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(239)

V záujme správneho uplatňovania antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Únie.

(240)

Strana požadujúca opatrenia, ktoré sa prípadne uplatnia, vo forme minimálnej ceny. Strana uviedla, že clo ad valorem by zasiahlo najmä odberateľov, ktorí nakupujú dovážané výrobky vo vysokej kvalite a/alebo veľkých objemoch. Pri prešetrovaní sa však nepreukázalo, že akákoľvek iná forma opatrení by bola vhodnejšia vzhľadom na rozsah predmetov, ktoré patria do vymedzenia výrobku.

(241)

Na základe uvedeného sú stanovené dumpingové rozpätia a rozpätia ujmy a dočasné sadzby cla takéto:

(242)

V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Zistenia týkajúce sa uloženia ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,