14.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 12/14

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1019/2002 z 13. júna 2002 o obchodných normách na olivový olej (2) bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené a doplnené (3). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo toto nariadenie kodifikovať.

(2)

Olivový olej sa vyznačuje určitými vlastnosťami, najmä organoleptickými a nutričnými, ktoré mu vzhľadom na jeho výrobné náklady umožňujú prístup na trh s relatívne vysokými cenami v porovnaní s väčšinou ostatných rastlinných tukov. Vzhľadom na situáciu na tomto trhu sa musia stanoviť na olivový olej obchodné normy obsahujúce hlavne osobitné pravidlá označovania, ktorými sa nahradia pravidlá uvedené v smernici 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (4), a najmä pravidlá uvedené v jej článku 2.

(3)

S cieľom garantovať pravosť predávaných olivových olejov obaly určené pre maloobchod by mali mať malý objem a mali by byť opatrené vhodným uzáverom. Členským štátom by sa však malo umožniť povoliť väčšie obaly pre podniky spoločného stravovania.

(4)

Okrem povinných označení rôznych kategórií olivového oleja uvedených v článku 118 nariadenia (ES) č. 1234/2007 spotrebitelia musia byť informovaní aj o typoch ponúkaného olivového oleja.

(5)

V dôsledku poľnohospodárskych tradícií a miestnych spôsobov extrakcie a namiešavania zmesí môžu mať panenské olivové oleje určené na priamy trh úplne odlišnú chuť a kvalitu v závislosti od ich geografického pôvodu. Toto môže mať za následok cenové rozdiely v rámci tejto istej kategórie, ktoré spôsobujú narúšanie trhu. Neexistujú žiadne podstatné rozdiely spojené s pôvodom v iných kategóriách jedlého olivového oleja, a tým uvedenie označenia pôvodu na priamom obale takéhoto oleja môže viesť spotrebiteľov k domnienke, že rozdiely v kvalite skutočne existujú. S cieľom nedeformovať trh s jedlými olivovými olejmi sa musí vytvoriť na úrovni Európskej únie povinný systém označovania pôvodu, ktorý bude obmedzený na extrapanenské a panenské olivové oleje a ktorý spĺňa určité presne definované podmienky. Táto dobrovoľná úprava, implementovaná do roku 2009, sa ukázala ako nedostatočná na zamedzenie zavádzania spotrebiteľa, pokiaľ ide o skutočné vlastnosti panenských olejov. Okrem toho sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (5), zaviedli pravidlá vysledovateľnosti, ktoré sa uplatňujú od 1. januára 2005. Zo skúseností hospodárskych subjektov a správnych orgánov získaných v tejto záležitosti vyplývalo, že označovanie pôvodu extrapanenského a panenského olivového oleja etiketami by malo byť povinné.

(6)

Existujúce ochranné známky s geografickými odkazmi sa môžu naďalej používať za predpokladu, že boli úradne zaregistrované v minulosti v súlade s prvou smernicou Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988, zameranou na aproximáciu právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa ochranných známok (6), alebo s nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (7).

(7)

Regionálne označovanie pôvodu môže byť pokryté chráneným označením pôvodu (CHOP) alebo chráneným zemepisným označením (CHZO) podľa nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (8). Označenia uvádzajúce regionálny pôvod musia byť vyhradené pre CHOP alebo CHOZ tak, aby sa zabránilo uvádzaniu spotrebiteľov do omylu, čo by postupne mohlo viesť k poruchám na trhu. V prípade dovážaných olivových olejov sa musia dodržiavať pravidlá o nepreferenčnom pôvode, uvedené v nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa zavádza Colný sadzobník spoločenstva (9).

(8)

Ak sa označenie pôvodu panenského olivového oleja týka Únie alebo členského štátu, tak treba mať na pamäti, že nielen použité olivy, ale aj extrakčné techniky a postupy ovplyvňujú kvalitu a chuť oleja. Označenie pôvodu sa preto musí vzťahovať na zemepisnú oblasť, v ktorej bol olivový olej získaný, čo je spravidla oblasť, v ktorej bol olej z olív vyextrahovaný. V určitých prípadoch sa však olej extrahuje na mieste, ktoré nie je identické s miestom zberu olív, a táto informácia musí byť uvedená na obaloch alebo etiketách nachádzajúcich sa na obaloch tak, aby sa zabezpečilo, že spotrebitelia nebudú uvádzaní do omylu a trh s olivovým olejom nebude narušený.

(9)

Významný podiel extrapanenského a panenského olivového oleja v Únii pozostáva zo zmesí olejov pochádzajúcich z rôznych členských štátov a tretích krajín. Na označovanie pôvodu takýchto zmesí etiketami by sa mali prijať jednoduché ustanovenia.

(10)

Podľa smernice 2000/13/ES informácie uvedené v označení nesmú kupujúceho zavádzať, najmä pokiaľ ide o vlastnosti dotknutého olivového oleja, ani tým, že sa mu budú pripisovať vlastnosti, ktoré nemá, alebo tým, že sa bude naznačovať, že sa vyznačuje osobitnými vlastnosťami, ktorými sa v skutočnosti väčšina olejov vyznačuje. Určité bežne používané alternatívne označenia, špecifické pre olivový olej, si taktiež vyžadujú harmonizované pravidlá s cieľom takéto tvrdenia presne definovať a zabezpečiť možnosť overenia ich správnosti. Príslušne aj pojmy „lisovanie za studena“ a „extrakcia za studena“ musia zodpovedať technicky definovanej tradičnej výrobnej metóde. Určité pojmy, ktorými sa opisujú organoleptické vlastnosti vyjadrujúce chuť a/alebo vôňu extrapanenských a panenských olivových olejov, vymedzila Medzinárodná rada pre olivy (International Olive Council, ďalej len „IOC“) vo svojej revidovanej metóde organoleptického hodnotenia panenských olivových olejov. Používanie takýchto pojmov na etiketách extrapanenských a panenských olivových olejov by sa malo vyhradiť pre oleje, ktoré prešli posudzovaním podľa zodpovedajúcej metódy analýzy. Pre určité hospodárske subjekty, ktoré v súčasnosti používajú vyhradené pojmy, sú potrebné prechodné opatrenia.. Odkaz na kyslosť izolovane nesprávne naznačuje meradlo absolútnej kvality, zavádzajúce spotrebiteľov, pretože tento faktor predstavuje kvalitatívnu hodnotu iba v spojení s ostatnými charakteristickými vlastnosťami dotknutého olivového oleja. Následne, vzhľadom na šírenie určitých označení a ich ekonomický význam, sa musia stanoviť objektívne kritériá ich používania s cieľom zaviesť jasnosť na trh s olivovým olejom.

(11)

Musia sa podniknúť kroky na zabezpečenie toho, aby potraviny obsahujúce olivový olej nevyužívali vyzdvihovanie kvality oleja pred spotrebiteľmi bez jasného špecifikovania skutočného zloženia výrobku. Percento olivového oleja a určité údaje špecifické pre výrobky pozostávajúce výlučne zo zmesi rastlinných olejov sa z tohto dôvodu musia jasne uviesť v označení výrobku. Navyše sa musí brať ohľad na osobitné ustanovenia uvedené v určitých nariadeniach špecifických pre výrobky na báze olivového oleja.

(12)

Názvy kategórií olivového oleja zodpovedajú fyzikálno-chemickým a organoleptickým vlastnostiam, ktoré sú stanovené v prílohe XVI k nariadeniu (ES) č. 1234/2007 a v nariadení Komisie (EHS) č. 2568/91 z 11. júla 1991 o vlastnostiach olivového oleja a oleja z olivových zvyškov a o príslušných analytických metódach (10). Všetky ostatné údaje, ktoré sú v označení výrobkov, by mali byť potvrdené objektívnymi prvkami s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli uvádzaní do omylu a aby súťaž na trhu s dotknutými olejmi nebola narušená.

(13)

V rámci systému kontrol uvedeného článku 113 ods. 3 druhého pododseku nariadenia (ES) č. 1234/2007 členské štáty musia špecifikovať dôkazy, ktoré sa musia predložiť, a finančné pokuty vyrubené v prípade rozdielnych výrazov, ktoré sa môžu používať v označení výrobkov. Bez toho, aby sa vopred vylúčili všetky možnosti, súčasťou takéhoto dôkazu môžu byť overené fakty, výsledky analýz alebo spoľahlivé záznamy spolu s administratívnymi a účtovanými záznamami.

(14)

Keďže kontroly v podnikoch zodpovedných za označovanie sa musia vykonávať v tom členskom štáte, v ktorom sú založené, mal by existovať postup administratívnej spolupráce medzi Komisiou a tými členskými štátmi, v ktorých sa s olejom obchoduje.

(15)

S cieľom vyhodnotiť mechanizmy uvedené v tomto nariadení dotknuté členské štáty by mali podať hlásenie o skutočnostiach a ťažkostiach, na ktoré narazili.

(16)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

a)

extrapanenský olivový olej:

„olivový olej výberovej kategórie, získaný priamo z olív a výlučne mechanickými spôsobmi“;

b)

panenský olivový olej:

„olivový olej získaný priamo z olív a výlučne mechanickými spôsobmi“;

c)

olivový olej pozostávajúci z rafinovaných olivových olejov a panenských olivových olejov:

„olej obsahujúci výlučne olivové oleje, ktoré prešli rafináciou, a oleje získané priamo z olív“;

d)

olej z olivových výliskov:

a)

v súlade s ustanoveniami v odsekoch 4 a 5 v prípade olivových olejov pochádzajúcich z jedného členského štátu alebo tretej krajiny len z odkazu na členský štát, Úniu alebo tretiu krajinu, podľa potreby, alebo

b)

v súlade s ustanoveniami v odsekoch 4 a 5 v prípade zmesí olivových olejov pochádzajúcich z viacerých členských štátov alebo tretích krajín len z jedného z týchto označení, podľa potreby:

c)

len z chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia uvedených v nariadení (ES) č. 510/2006 v súlade s ustanoveniami príslušnej špecifikácie výrobku.

a)

označenie „prvé lisovanie za studena“ sa môže uvádzať iba v prípade extrapanenských alebo panenských olivových olejov získaných pri teplote nižšej ako 27 °C z prvého mechanického lisovania olivovej pasty metódou tradičnej extrakcie s použitím hydraulických lisov;

b)

označenie „extrakcia za studena“ sa môže uvádzať pri extrapanenských alebo panenských olivových olejov získaných pri teplote nižšej ako 27 °C perkoláciou alebo odstredením olivovej pasty;

c)

označenie organoleptických vlastností vyjadrujúcich chuť a/alebo vôňu sa môže uvádzať len na extrapanenských alebo panenských olivových olejoch; pojmy uvedené v bode 3.3 prílohy XII k nariadeniu (EHS) č. 2568/91 sa môžu uvádzať na etikete len v prípade, ak sa zakladajú na výsledkoch posudzovania vykonaného podľa zodpovedajúcej metódy ustanovenej v uvedenej prílohe;

d)

označenie kyslosti alebo maximálnej kyslosti sa môže uvádzať iba vtedy, ak je písmenami rovnakej veľkosti a v tom istom zornom poli doplnené o údaje o peroxidovom čísle, o obsahu vosku a o ultrafialovej absorpcii, určenými v súlade s nariadením (EHS) č. 2568/91.

a)

skutočné údaje alebo vedecky podložené skutočnosti;

b)

výsledky analýz alebo automatických záznamov vykonaných na reprezentatívnych vzorkách;

c)

administratívne alebo účtovné informácie vedené v súlade s predpismi Únie a/alebo národnými predpismi.

a)

príslušné oddelenia Komisie;

b)

organizácia prevádzkovateľov príslušného členského štátu uvedená v článku 125 nariadenia (ES) č. 1234/2007;

c)

kontrolný orgán iného členského štátu.

a)

dátum odberu vzorky alebo kúpy daného oleja;

b)

názov alebo obchodné meno a sídlo subjektu, v ktorom bola vzorka odobratá alebo kde bol dotknutý olej kúpený;

c)

počet dotknutých výrobných dávok;

d)

kópiu všetkých označení nachádzajúcich sa na obale dotknutého oleja;

e)

výsledky analýz alebo iných porovnateľných znaleckých posudkov s uvedením použitých metód a meno a adresu dotknutého laboratória alebo znalca;

f)

tam, kde to prichádza do úvahy, názov dodávateľa daného oleja deklarovaný odbytovou predajňou.

a)

vlastní baliace zariadenia;

b)

zaviaže sa zhromažďovať a uchovávať podpornú dokumentáciu požadovanú členským štátom podľa článku 7;

c)

má skladovací systém, ktorý umožňuje skontrolovať pôvod olejov opatrených označením pôvodu k spokojnosti dotknutého členského štátu, a pridelí písmenovo-číslicové identifikačné označenie.

a)

žiadosti o preverenia obdržané v súlade s článkom 8 ods. 2;

b)

vykonané preverenia a preverenia, s ktorými sa začalo v predchádzajúcich hospodárskych rokoch a v ktorých sa ešte stále pokračuje;

c)

dôsledky vykonaných preverení a uložených pokút.