13.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/1

(1)

V troch podnetoch, ktoré v rokoch 1993, 1996 a 1997 podal komerčný vysielateľ Sociedade Independente de Comunicação, S. A. (SIC), bola Komisia informovaná, že Portugalsko uplatnilo niekoľko ad hoc opatrení v prospech portugalského verejnoprávneho vysielateľa, Radiotelevisão Portuguesa, S. A. (RTP).

(2)

Listom z 15. novembra 2001 Komisia informovala Portugalsko, že sa rozhodla začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti s niekoľkými ad hoc opatreniami v prospech RTP.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (3). Následne bolo v článku 1 rozhodnutia Komisie 2005/406/ES z 15. októbra 2003 o dočasných opatreniach, ktoré uplatnilo Portugalsko v prospech spoločnosti RTP (4), stanovené, že niektoré z týchto opatrení, konkrétne štátna pomoc vo výške 68 006 miliónov PTE, ktorú Portugalsko poskytlo RTP vo forme dohody so sociálnou poisťovňou v roku 1993, navyšovanie kapitálu v období rokov 1994 až 1997 a pôžička v roku 1998, sú zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES. Okrem toho v článku 2 uvedeného rozhodnutia bolo uvedené, že určité opatrenia neobsahujú štátnu pomoc, konkrétne oslobodenie od registračných poplatkov, platba za prevod siete na šírenie televízneho signálu, úľavy z platieb ročného poplatku za používanie siete televízneho vysielania, protokol o podpore kinematografie, emisia dlhopisov a plán reštrukturalizácie na obdobie rokov 1996 až 2000.

(4)

Dňa 26. júna 2008 Súd prvého stupňa vo veci T-442/03 (5) zrušil časť rozhodnutia 2005/406/ES z dvoch dôvodov. Zrušil článok 2 uvedeného rozhodnutia, pretože zastával názor, že „oslobodenie od registračných poplatkov“ nepredstavuje štátnu pomoc. Tento súd zastával názor, že úlohou Komisie bolo v súvislosti s ad hoc výhodou pozostávajúcou z oslobodenia od platby registračných poplatkov a poplatkov súvisiacich s jej zmenou na akciovú spoločnosť (ďalej len „dočasné oslobodenie“) stanoviť, či bolo v súlade s logikou portugalského právneho systému, aby sa zmena právnej formy štátnych podnikov na akciové spoločnosti uskutočnila prostredníctvom právnych predpisov, alebo či použitie právnych predpisov predstavovalo výnimku, ktorej účelom bolo poskytnúť výhodu štátnym podnikom oproti iným podnikom.

(5)

Pokiaľ ide o trvalú výhodu vyplývajúcu z oslobodenia od registračných poplatkov a ďalších poplatkov bez obmedzenia súvisiacich so zápisom, s registráciou alebo vykonaním zmien, ktorá bola poskytnutá RTP (ďalej len „trvalé oslobodenie“), Súd prvého stupňa rozhodol, že hoci nie je nepravdepodobné, že oslobodenie nie je v skutočnosti trvalé (pozri body 73 a 79 rozsudku), nemení sa tým zistenie, že Komisia nepreukázala všeobecnú povahu tohto oslobodenia. Súd prvého stupňa ďalej rozhodol, že hoci je pravdepodobné, že Portugalsko zmenilo RTP na akciovú spoločnosť pretože sa to považovalo za nevyhnutné pre splnenie verejnoprávneho poslania, nebolo to podložené žiadnym dostatočným dôkazom.

(6)

Súd zamietol žiadosti, pokiaľ ide o zistenie v rozhodnutí 2005/406/ES neoznačiť emisiu dlhopisov z roku 1994 a úľavy z platby za licenčné poplatky za štátnu pomoc.

(7)

Pokiaľ ide zlučiteľnosť opatrení štátnej pomoci (článok 1 rozhodnutia 2005/406/ES), Súd rozhodol, že Komisia sa nemohla spoliehať na správy o službe vo verejnom záujme a údaje obsiahnuté v nich bez toho, aby mala k dispozícii externý audit týchto správ, ako to vyžadujú vnútroštátne právne predpisy. Komisia preto nemala právo vyvodiť záver, že opatrenia štátnej pomoci boli zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 86 ods. 2 zmluvy (teraz článok 106 ods. 2 ZFEÚ a „vnútorný trh“) (6). Súd zrušil článok 1 rozhodnutia 2005/406/ES.

(8)

Po vynesení rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci T-442/03 Komisia upozornila zainteresované strany na skutočnosť, že prešetrovanie Komisie bolo v tomto prípade znovu otvorené a vyzvala tretie strany, aby predložili svoje pripomienky (7).

(9)

Komisii boli doručené pripomienky od sťažovateľa 10. marca 2009, ktoré boli postúpené Portugalsku 8. apríla 2009. Ďalšie pripomienky od sťažovateľa boli doručené 17. júna 2009, ktoré boli postúpené Portugalsku 28. júla 2009. Portugalsko odpovedalo na oba súbory pripomienok prostredníctvom listov zo 7 a z 8. septembra 2009. Portugalsko zaslalo ďalšie informácie Komisii 23. februára 2010, 4. marca 2010 a 15. apríla 2010. Komisia zaslala Portugalsku žiadosť o informácie 10. mája 2010, v ktorej požiadala najmä o vykonanie nezávislých externých auditov správ o službe vo verejnom záujme za obdobie od roku 1992 do roku 1997.

(10)

Portugalsko odpovedalo na žiadosť Komisie o informácie prostredníctvom listu z 8. júna 2010 a predložilo požadované externé audity správ o službe vo verejnom záujme prostredníctvom listu z 12. augusta 2010. Portugalsko predložilo ďalšie informácie prostredníctvom listu z 29. septembra 2010. Stretnutie s Portugalskom sa konalo 29. marca 2011 a Portugalsko poskytlo Komisii ďalšie informácie 17. júna 2011, 25. augusta 2011 a 26. októbra 2011.

Listom, ktorý bol zaevidovaný 15. decembra 2011, Portugalsko mimoriadne súhlasilo s tým, aby toto rozhodnutie bolo prijaté v angličtine ako v jeho autentickom jazyku.

(11)

Toto rozhodnutie sa zaoberá iba ad hoc opatreniami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. Niektoré z opatrení, ktoré boli v rozhodnutí 2005/406/ES vyhlásené za opatrenia predstavujúce štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, neboli zrušené Súdom prvého stupňa vo veci T-442/03 a článok 2 rozhodnutia 2005/406/ES sa preto stal konečným. Uvedené opatrenia sa týkajú platby za prevod siete na šírenie televízneho signálu, úľav z platieb ročného poplatku za používanie siete televízneho vysielania, protokolu o podpore kinematografie, emisie dlhopisov a plánu reštrukturalizácie na obdobie od roku 1996 do roku 2000. Komisia však tak, ako vyžadoval Súd prvého stupňa vo veci T-442/03, vykoná nové posúdenie, pokiaľ ide o dočasné a trvalé oslobodenie od poplatkov za vyhotovenie notárskej zápisnice, ako aj registračných poplatkov a poplatkov za uverejnenie.

Toto rozhodnutie sa zameriava na finančný vzťah medzi RTP a Portugalskom v období od roku 1992 do roku 1998, pokiaľ ide o dohodu so sociálnou poisťovňou v roku 1993, navýšenia kapitálu v období rokov 1994 až 1997 a pôžičku v roku 1998. Toto rozhodnutie sa nezaoberá otázkami právneho označenia a zlučiteľnosti ročných kompenzačných platieb poskytnutých RTP so zmluvou, ktoré boli riešené v rozhodnutí Komisie z 22. marca 2006 vo veci č. E 14/05 (8). Okrem toho Komisia prijala 4. júla 2006 rozhodnutie týkajúce sa dohody o finančnej reštrukturalizácii RTP vo veci NN 31/06 (9).

(12)

Aby však Komisia získala ucelený obraz o finančných vzťahoch medzi Portugalskom a RTP počas obdobia, ktorého sa týkalo vyšetrovanie Komisie v tejto veci, musí posúdiť nielen ad hoc opatrenia, ale aj finančnú podporu poskytnutú RTP prostredníctvom ročných kompenzačných platieb. Preto sa toto rozhodnutie týka ročných kompenzačných platieb v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na objasnenie odôvodnenia Komisie týkajúceho sa ad hoc opatrení.

(13)

Spoločnosť RTP (v tom čase Rádio e Televisão Portuguesa, S.A.R.L) bola zriadená ako akciová spoločnosť notárskou zápisnicou z 15. decembra 1955 po rozhodnutí Portugalska zriadiť vysielaciu spoločnosť, ktorej by bola zverená koncesia na poskytovanie verejnoprávneho televízneho vysielania (10). Zmluva o koncesii na verejnoprávne vysielanie bola podpísaná 16. januára 1956.

(14)

Na základe zákonného dekrétu č. 674-D/75 z 2. decembra 1975 bola spoločnosť RTP znárodnená. Na základe uvedeného zákonného dekrétu sa RTP zmenila na štátny podnik s názvom „Radiotelevisão Portuguesa, E.P.“, na ktorý boli na základe zákonného dekrétu prevedené všetky zákonné práva a povinnosti jej predchodcu.

(15)

RTP mala monopolné postavenie na vnútroštátnom televíznom trhu až do osemdesiatych rokov 20. storočia. Prevádzkovala dva televízne kanály, RTP1 a RTP2. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia začala čeliť konkurencii zo strany komerčných vysielateľov po tom, ako Portugalsko udelilo vo februári 1992 spoločnosti SIC licenciu na vysielanie na treťom kanáli a komerčnému vysielateľovi TVI na vysielanie na štvrtom kanáli (11).

(16)

Zákonom č. 21/92 zo 14. augusta 1992 bola spoločnosť RTP, EP zmenená na akciovú spoločnosť s názvom „Radiotelevisão Portuguesa, S. A.“ a boli schválené jej nové stanovy.

(17)

RTP vykonáva činnosti v oblasti verejnoprávneho vysielania aj komerčné činnosti. RTP má zo zákona povolené vykonávať komerčné alebo priemyselné činnosti súvisiace s televíznou činnosťou (12).

(18)

Komerčné činnosti RTP sa vykonávali prostredníctvom finančnej účasti v spoločnostiach, ktoré sú právne oddelené od RTP a majú svoju vlastnú štruktúru a účtovný systém.

(19)

Ročné kompenzačné platby pre RTP predstavujú hlavný mechanizmus poskytovania náhrady RTP za plnenie jej povinnosti poskytovať služby vo verejnom záujme. V období od roku 1992 do roku 1998 dostala RTP ročné kompenzačné platby v celkovej výške 66 495 miliónov PTE (približne 332 miliónov EUR) (14) na pokrytie nákladov na svoje povinnosti spojené s poskytovaním služieb vo verejnom záujme. Právnym základom pre ročné kompenzačné platby je článok 5 zákona č. 21/92 (15).

(20)

V tabuľke 1 je uvedený rozpis ročných kompenzačných platieb poskytnutých RTP v období od roku 1992 do roku 1998, ktorých sa týka toto rozhodnutie.

Tabuľka 1

Výška ročných kompenzačných platieb v rokoch 1992 – 1998

(21)

V čase, keď bola RTP zmenená na akciovú spoločnosť, možno portugalský zákon o registrácii spoločnosti opísať takto: v článku 7 ods. 1 portugalského obchodného zákonníka (Código das Sociedades Comerciais), v jeho znení platnom v čase premeny RTP, sa stanovuje, že stanovy (contrato de sociedade) obchodnej spoločnosti musia byť úradne schválené notárskou zápisnicou.

V článku 18 ods. 5 obchodného zákonníka sa stanovuje, že úkon založenia akciovej spoločnosti po zriadení spoločnosti v riadnej právnej forme sa musí zaregistrovať v obchodnom registri. Registrácia bola povinná podľa článku 15 ods. 1 a článku 3 písm. a) zákona o obchodnom registri (Código do Registo Comercial) a článku 166 obchodného zákonníka.

V súlade s článkom 70 ods. 1 písm. a) zákona o obchodnom registri, v jeho znení platnom v danom čase, musel byť akt zriadenia akciovej spoločnosti uverejnený v Diário da República [pozri článok 70 ods. 2 (17)]. Zverejnenie musí z úradnej moci vykonať notár na náklady zainteresovanej strany (pozri článok 71 ods. 1 zákona o obchodnom registri).

(22)

RTP bola po svojej zmene na akciovú spoločnosť v roku 1992 oslobodená od platby notárskych a registračných poplatkov súvisiacich s registráciou zmeny právnej formy RTP zo štátnej spoločnosti na akciovú spoločnosť. Hodnota oslobodení bola 33 miliónov PTE (približne 164 000 EUR). Na základe portugalských právnych predpisov musia všetky právnické osoby obvykle platiť poplatky vyberané v prípade založenia spoločnosti a zmeny a doplnenia stanov spoločnosti alebo akýchkoľvek ďalších významných zmien spoločnosti.

(23)

Právnym základom pre oslobodenie od registračných poplatkov je článok 11 ods. 1 zákona č. 21/92, v ktorom sa stanovuje, že:

„Týmto sa schvaľujú stanovy RTP SA […]; nie je potrebné, aby boli vyhotovené vo forme notárskej zápisnice, ale mali by byť automaticky zaregistrované, oslobodené od daní a poplatkov, na základe vestníka republiky (Diário da República), v ktorom sú zverejnené.“

(24)

Článok 11 ods. 1 zákona č. 21/92 je odvodený z uplatňovania zákona č. 84/88 z 20. júla 1988 o zmene právnej formy štátnych podnikov na akciové spoločnosti. V článku 1 zákona č. 84/88 sa stanovuje, že štátne podniky, aj keď boli znárodnené, môžu byť zmenené na akciové spoločnosti prostredníctvom zákonného dekrétu. Znie takto:

„Štátne podniky […] sa môžu prostredníctvom zákonného dekrétu zmeniť na akciové spoločnosti alebo akciové spoločnosti, v ktorých väčšinu akcií vlastní štát, a to v súlade s ústavou a týmto zákonom.“

(25)

V článku 3 ods. 2 zákona č. 84/88 o zmene právnej formy štátnych podnikov na akciové spoločnosti sa takisto stanovuje, že takýmto zákonným dekrétom musia byť schválené aj stanovy akciovej spoločnosti. Podľa článku 3 ods. 3 zákona č. 84/88 uvedený zákonný dekrét predstavuje dostatočný dokument na splnenie požiadaviek na registráciu (18).

(26)

Podľa článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92 bola RTP oslobodená od platenia registračných poplatkov priamo spojených so zmenou právnej povahy spoločnosti. Článok 11 ods. 2 znie takto:

„Všetky akty zápisu, registrácie alebo zmeny údajov na akomkoľvek oddelení registra alebo na akomkoľvek správnom alebo verejnom orgáne, najmä v štátnom registri právnických osôb, na oddelení registra hypoték a oddelení vlastníctva automobilov, sa vykonajú na základe jednoduchej žiadosti podpísanej dvoma členmi správnej rady spoločnosti a sú oslobodené od daní a poplatkov.“

(27)

Podľa Portugalska bolo ustanovenie článku 11 ods. 2 odvodené z uplatňovania zákonného dekrétu č. 404/90 (19) a potvrdzuje uplatniteľnosť všeobecne záväzného predpisu na RTP. Na základe článku 1 tohto zákona podniky, ktoré do 31. decembra 1993 pristúpili k spolupráci alebo koncentrácii, mohli byť oslobodené od dane z prevodu nehnuteľného majetku, ktorý bol nevyhnutný pre koncentráciu alebo spoluprácu. V článku 1 uvedeného zákona sa takisto stanovuje oslobodenie od poplatkov a iných právnych poplatkov, ktoré mohli byť splatné za uskutočnenie takýchto úkonov.

(28)

Portugalsko uviedlo, že RTP v minulosti pri niekoľkých príležitostiach zaplatila notárske a registračné poplatky súvisiace s určitými navýšeniami kapitálu a ďalšími operáciami po svojej zmene na akciovú spoločnosť (20).

(29)

V období od roku 1983 do roku 1989 RTP vytvorila dlh voči sociálnej poisťovni vo výške 2 189 miliónov PTE vyplývajúci z neplatenia príspevkov na sociálne zabezpečenie. Dôvodom tohto dlhu bol spor medzi RTP a sociálnou poisťovňou vo výklade odvodov na sociálne zabezpečenie v súvislosti s nadčasmi a odmenami pre umelcov.

(30)

Výklad sociálnej poisťovne bol stanovený v článku 2 písm. e) vykonávacej vyhlášky č. 12/83 z 12. februára 1983. Aby sa predišlo súdnemu konaniu, tieto dve strany dospeli k dohode, na základe ktorej sa sociálna poisťovňa zriekne svojho nároku na úrok z omeškania a prijme nový splátkový kalendár dlhov. Po urovnaní právneho sporu nebola vykonávacia vyhláška nikdy zrušená.

(31)

Dňa 6. mája 1993 sa spoločnou vyhláškou ministerstva financií a ministerstva sociálnych vecí formálne schválil nový splátkový kalendár dlhu v 120 mesačných splátkach a sociálna poisťovňa sa zriekla pokút a úroku splatného zo sumy 1 206 miliónov PTE (6 miliónov EUR).

(32)

Podmienky povoľujúce mimoriadne opatrenia na vyrovnanie dlhov RTP voči sociálnej poisťovni sú stanovené v zákonnom dekréte č. 411/91. V článku 2 ods. 1 uvedeného zákonného dekrétu sa stanovuje, že povolenie musí byť nevyhnutné pre zaručenie životaschopnosti dlžníka a uvedené opatrenia sa môžu uplatniť najmä na základe skutočnosti uvedenej v článku 2 písm. d) zákonného dekrétu, že zadlžený podnik „bol predmetom obsadenia, samosprávy alebo zásahu štátu“.

(33)

V období rokov 1994 až 1997 Portugalsko navyšovalo kapitál RTP každý rok. V tabuľke je uvedený prehľad navyšovania kapitálu, ktoré dosiahlo výšku 46 800 miliónov PTE (233 miliónov EUR).

Tabuľka 2

Navyšovanie akciového kapitálu RTP v rokoch 1994 až 1997

(34)

V zmluvách o poskytovaní služby vo verejnom záujme, ktoré Portugalsko uzatvorilo s RTP, sa stanovuje účasť štátu na investíciách investovaných spoločnosťou RTP, najlepšie vo forme navýšenia kapitálu (21).

(35)

V decembri 1998 bola uzatvorená zmluva o podriadenej pôžičke medzi Fondom na reguláciu verejného dlhu (Fundo de Regularização da Dívida Pública) a RTP, v ktorej boli stanovené podmienky pôžičky vo výške 20 000 miliónov PTE (99,8 milióna EUR) na navýšenie kapitálu RTP.

(36)

Fond na reguláciu verejného dlhu spravuje Inštitút správy štátneho úveru (Instituto de Gestão do Crédito Público), ktorý je zodpovedný za správu dlhu Portugalska a plnenie centrálneho programu pôžičiek, v súlade so zákonom upravujúcim režim verejného dlhu štátu (22) a usmerneniami stanovenými portugalskou vládou. Tento inštitút je pod správou a dohľadom portugalského ministerstva financií (23).

(37)

Odo dňa, kedy boli sumy poskytnuté RTP, bola pôžička podmienená platbami ročných úrokov pri sadzbe Lisbor na dvanásť mesiacov, ktoré sa vypočítali k prvému dňu každého obdobia so zvýšením o 20 bázických bodov (24).

(38)

Podľa zmluvy mala byť pôžička splatená 31. decembra 2003, ale mohla byť predĺžená o ďalšie obdobie jedného alebo dvoch rokov na základe vzájomnej dohody. RTP nezaplatila úrok z pôžičky, keďže v zmluve je stanovené, že úrok spojený s prvými štyrmi ročnými splátkami by mal byť kapitalizovaný (25).

(39)

Zmluva uzatvorená v decembri 1998 medzi Fondom na reguláciu verejného dlhu a RTP bola vypracovaná v súlade s usmerneniami uvedenými v spoločnom uznesení štátnych tajomníkov pre médiá, štátnu pokladnicu a financie zo 17. decembra 1998.

(40)

Ako je uvedené v tejto tabuľke, RTP vytvárala počas obdobia, ktoré bolo predmetom vyšetrovania Komisie, straty. V roku 1996 sa finančná situácia RTP zhoršila tak, že jej čisté vlastné imanie dosiahlo zápornú hodnotu.

Tabuľka 3

Hospodárske a finančné údaje RTP v období rokov 1993 až 1998

(41)

Spoločnosť RTP je povinná zabezpečovať verejnoprávne televízne vysielanie. Vymedzenie, úlohy a financovanie uvedenej služby je stanovené v rôznych právnych predpisoch.

(42)

V zákone č. 58/90, ktorým sa riadi činnosť televízneho vysielania, boli stanovené podmienky pre súkromných vysielateľov a povinnosť štátu zabezpečiť verejnoprávne televízne vysielanie (27). Pokiaľ ide o stanovy RTP, v zákone č. 21/92 sú vymedzené hlavné povinnosti spojené s poskytovaním služby vo verejnom záujme a financovanie tejto služby.

(43)

V dvoch zmluvách o poskytovaní služby vo verejnom záujme, ktoré boli podpísané medzi RTP a portugalským štátom v roku 1993 a 1996, je podrobnejšie opísaná služba vo verejnom záujme a jej financovanie (ďalej len „stará zmluva o službe vo verejnom záujme“ alebo „nová zmluva o službe vo verejnom záujme“, keď sa uvádza odkaz na obe zmluvy) (28).

(44)

V článku 4 zákona č. 21/92 sa stanovuje, že sa má uzatvoriť koncesná zmluva medzi Portugalskom a RTP a uvádzajú hlavné povinnosti týkajúce sa služby vo verejnom záujme, ktoré sa musia plniť na základe uvedenej zmluvy. V článku 4 ods. 2 uvedeného zákona sa stanovujú všeobecné zásady, ktoré musí RTP dodržiavať pri výkone svojej koncesionárskej činnosti (29), zatiaľ čo v článku 4 ods. 3 sú uvedené povinnosti súvisiace s verejnoprávnym televíznym vysielaním (30).

(45)

Zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme potvrdzujú povinnosti RTP poskytovať služby vo verejnom záujme. Po prvé, spoločnosti RTP sú uložené všeobecné povinnosti a povinnosti súvisiace s obsahom programu (31). RTP musí zabezpečiť verejnoprávne televízne vysielanie, v rámci ktorého musí vysielať na dvoch kanáloch a poskytovať obyvateľom pevninskej časti Portugalska všeobecné pokrytie. Prvý kanál má všeobecnejšiu povahu a má ponúkať všeobecnejšiu programovú štruktúru. Druhý kanál sa musí zameriavať predovšetkým na špecifickú skupinu divákov a ponúkať vzdelávacie, kultúrne a vedecké programy. Jeden z týchto kanálov musí pokrývať autonómne oblasti Azory a Madeira.

(46)

Po druhé, v zmluvách o poskytovaní služby vo verejnom záujme sú uložené osobitné povinnosti RTP v oblasti programovej štruktúry (32). Sú stanovené normy kvality programov (pluralizmus, nestranné informácie atď.), obsahu programov (pôvodná tvorba – fikcia, športové programy, programy pre deti, portugalská kultúra, domáce správy a zábavné programy). RTP musí určeným subjektom poskytovať vysielací čas, podporovať kinematografiu a ostatné formy audiovizuálnej tvorby, podporovať tvorbu vzdelávacích alebo školiacich programov, zabezpečiť výmenu programov s autonómnymi regiónmi Azory a Madeira a podporovať spoluprácu s ďalšími subjektmi, ktoré na území EÚ poskytujú služby verejnoprávneho televízneho vysielania. RTP však musí plniť aj špeciálne povinnosti v oblasti programovej štruktúry v rámci medzinárodnej spolupráce. RTP musí napríklad vyrábať a vysielať programy pre portugalské komunity v zahraničí, pre africké krajiny s portugalským úradným jazykom a pre Macao. RTP zabezpečuje činnosť RTP Madeira a RTP Azory a udržiava tiež svoje produkčné centrá a delegované pracoviská v zahraničí.

(47)

Po tretie, zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme ukladajú RTP špeciálne povinnosti. RTP musí napríklad udržiavať audiovizuálne archívy, zavádzať do vybavenia a činnosti technické inovácie, podporovať Nadáciu Národného divadla S. Carlosa (Fundação do Teatro Nacional de S. Carlos) a poskytovať ďalšie služby, ktoré budú v danej chvíli potrebné.

(48)

Na základe článku 5 zákona č. 58/90 bola RTP udelená koncesia na verejnoprávne televízne vysielanie na obdobie pätnásť rokov s možnosťou predĺženia o ďalších pätnásť rokov, ktorá sa vzťahuje na príslušné frekvencie prvého a druhého kanálu. V článku 4 zákona č. 21/92 sa stanovuje, že RTP je koncesionárom pre verejnoprávne televízne vysielanie. Doložka 1 písm. a) zmlúv o poskytovaní služby vo verejnom záujme potvrdzuje, že RTP je poskytovateľom verejnoprávneho televízneho vysielania (33).

(49)

V zmluvách o poskytovaní služby vo verejnom záujme (34) sa ustanovuje zriadenie Kontrolnej rady (Conselho de Opinião) pozostávajúcej zo zástupcov z rôznych oblastí verejného života, ktorá môže zasiahnuť a posúdiť, či si RTP plní všeobecné povinnosti a špeciálne povinnosti v rámci poskytovania verejnoprávneho televízneho vysielania.

(50)

RTP musí predložiť ministerstvu financií plán činnosti a rozpočet na plnenie svojho poslania v oblasti verejnoprávneho vysielania (Plano de Actividades e Orçamento do Serviço Público) na nasledujúci rok, spolu so stanoviskami rady audítorov a Kontrolnej rady spoločnosti RTP. Okrem toho musí predložiť správu o dodržiavaní povinností poskytovať služby vo verejnom záujme za predchádzajúci rok (Relatório sobre o Cumprimento das Obrigacões do Serviço Público), (správy o službe vo verejnom záujme“), spolu so stanoviskom rady audítorov spoločnosti RTP (35).

(51)

Minister financií a člen vlády zodpovedný za masmédiá kontrolujú plnenie zmlúv o poskytovaní služby vo verejnom záujme. Hlavná finančná inšpekcia kontroluje finančný plán. Každý rok sa okrem toho robí audit správ o službe vo verejnom záujme, ktorý vykonáva externá špecializovaná firma (36).

(52)

V novej zmluve o poskytovaní služby vo verejnom záujme sú stanovené aj sankcie, ktoré má uložiť Portugalsko za porušenie zmluvy, vo forme pokuty, konfiškácie, náhrady alebo zrušenia zmluvy.

(53)

V období rokov 1992 až 1998 RTP zabezpečila externé audity všetkých svojich účtovných závierok, ktoré vykonala nezávislá audítorská firma.

(54)

RTP takisto vypracovala správy o službe vo verejnom záujme za všetky roky, s výnimkou správy o službe vo verejnom záujme za rok 1992, keďže povinnosť zabezpečiť externé audity bola prvýkrát stanovená v starej zmluve o poskytovaní služby vo verejnom záujme od roku 1993. Portugalsko tvrdí, že v prípade rokov 1995 až 1998 právne nezávislý audítor vydal priaznivé a autonómne stanovisko k správam o službe vo verejnom záujme (37). Portugalsko takisto tvrdí, že ku všetkým správam o službe vo verejnom záujme počas uvedeného obdobia bolo pripojené stanovisko rady audítorov spoločnosti RTP a audit hlavnej finančnej inšpekcie (Inspecção-Geral de Finanças), pričom hlavná finančná inšpekcia je nezávislá od RTP.

Situáciu, pokiaľ ide o externé audity správ o službe vo verejnom záujme, možno opísať takto:

(55)

Správy o službe vo verejnom záujme za roky 1993 a 1994 obsahovali vyhlásenie o súlade v tom zmysle, že povinnosti RTP poskytovať službu vo verejnom záujme splnilo iba vedenie spoločnosti RTP.

(56)

Správy o službe vo verejnom záujme za roky 1995, 1996, 1997 a 1998 obsahovali vyhlásenia o súlade vydané externou audítorskou firmou nezávislou od spoločnosti, Maia, Mesquita & Associados – (Revisor Oficial das Contas), v tom zmysle, že pri audite sa nezistili žiadne skutočnosti, ktoré by významne ovplyvnili výpočet kompenzačných platieb pre RTP uvedený v týchto správach za uvedené roky.

(57)

V roku 2010 Portugalsko predložilo Komisii komplexnejšie externé audity správ o službe vo verejnom záujme za obdobie od roku 1992 do roku 1997. Externé audity správ o službe vo verejnom záujme za uvedené obdobie zabezpečil vnútroštátny regulačný orgán pre médiá, Entidade Reguladora para a Comunicação Social (ERC). Audity za uvedené obdobie urobila spoločnosť Pedro Roque SROC, externá audítorská firma, ktorá je nezávislá od RTP (38). Portugalsko predložilo aj syntetickú správu, v ktorej boli zhrnuté výsledky auditu za všetky roky.

Externý audit správy o službe vo verejnom záujme existoval už za rok 1998. Tento audit urobila spoločnosť BDO Binder, externá audítorská firma (ďalej len „správa BDO Binder“) (39).

(58)

Úlohou auditov rokov 1992 – 1997 bolo v prípade každého roka posúdiť, či RTP splnila svoj mandát stanovený v zmluvách o poskytovaní služby vo verejnom záujme platných v tom čase a či existoval súlad medzi nákladmi na službu vo verejnom záujme a kompenzačnými platbami. V externých auditoch boli uvedené povinnosti poskytovať službu vo verejnom záujme vyplývajúce zo zmlúv o poskytovaní služby vo verejnom záujme, zohľadnené rôzne zákony upravujúce povinnosti RTP v oblasti služby vo verejnom záujme (napríklad zákon o televízii č. 58/90 zo 7. septembra 1990), ako aj plán činnosti a rozpočet (Plano de Actividades e Orçamento do Serviço Público) a správy o službe vo verejnom záujme. V rámci externých auditov bolo preskúmané, či boli splnené povinnosti poskytovať službu vo verejnom záujme. V správach boli porovnané kompenzačné platby zo strany Portugalska s nákladmi uvedenými v správach o službe vo verejnom záujme.

(59)

V prípade všetkých prešetrovaných rokov, t. j. 1992 – 1997, audítori dospeli k záveru, že RTP v podstate splnila svoje hlavné povinnosti v oblasti vysielania. Audítori takisto uvádzajú, že „vzhľadom na súlad medzi plnením úloh spojených so službou vo verejnom záujme a kompenzáciou „reálnych a skutočných nákladov“ neexistujú žiadne skutočne významné narušenia, ktoré majú vplyv na súlad s právnymi predpismi platnými v tom čase“. V prípade všetkých rokov sa v syntetickej správe uvádza, že kompenzačná platba zo strany Portugalska bola nižšia ako sumy uvedené v každej správe o službe vo verejnom záujme. Audity boli uverejnené na webovej stránke ERC (40). Rovnako ani správa BDO Binder nepoukázala na žiadnu nadmernú kompenzáciu za poskytnuté služby vo verejnom záujme.

(60)

Článok 5 zákona č. 21/92 udeľuje RTP právo dostávať kompenzáciu za poskytovanie služby vo verejnom záujme. Toto právo je potvrdené v zmluvách o poskytovaní služby vo verejnom záujme.

(61)

Okrem systému ročných kompenzačných platieb (pozri odôvodnenie 19) sa v zmluvách o poskytovaní služby vo verejnom záujme ustanovujú pre financovanie Portugalskom:

(62)

Určenie nákladov a príjmov spojených s plnením povinností poskytovať služby vo verejnom záujme, pri ktorých vzniká nárok na kompenzačné platby, RTP používa systém analytického účtovníctva. Zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme upresňujú kritériá na výpočet oprávnených nákladov na kompenzáciu, pokiaľ ide o každú povinnosť poskytovať službu vo verejnom záujme (43).

(63)

Na základe systému analytického účtovníctva uvedeného v predchádzajúcom odôvodnení RTP rozdeľuje náklady a príjmy (napríklad náklady na personál a zariadenia) na vymedzený počet činností (riadenie programovej štruktúry, priame a nepriame náklady na programovú štruktúru, náklady na šírenie signálu, náklady na vysielanie, náklady na predaj a režijné náklady).

(64)

Priame náklady na rôzne činnosti sa rozdeľujú medzi rôzne nákladové subjekty (napríklad RTP 1, RTP 2, RTPi a RTP África). Nepriame náklady sa rozdeľujú medzi nákladové subjekty na základe jednotných analytických kritérií (napríklad počet odvysielaných hodín) (44).

(65)

Systém analytického účtovníctva sa vyznačuje týmito vlastnosťami:

(66)

RTP oznámila čisté náklady na poskytovanie služby vo verejnom záujme vo výročných správach o službe vo verejnom záujme v súlade s metódou výpočtu nákladov opísanou v odôvodneniach 60 – 65. V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad nákladov na každú činnosť služby vo verejnom záujme, na ktorú má RTP nárok získať kompenzačné platby.

Tabuľka 4

Čisté náklady oznámené a uhrádzané na službu vo verejnom záujme

(67)

V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad investícií RTP do zariadení na jej činnosti služby vo verejnom záujme. Sú v nej uvedené skutočné investície do činností služby vo verejnom záujme, ktoré sú uvedené v účtovných závierkach, aj investície oznámené v správach o službe vo verejnom záujme. Skutočné investície do činností služby vo verejnom záujme boli vyššie ako investície oznámené v správach o službe vo verejnom záujme.

Tabuľka 5

Investície do činností služby vo verejnom záujme

(68)

Cieľom ad hoc opatrení bolo poskytnúť RTP náhradu za plnenie povinností poskytovať službu vo verejnou záujme, ktoré jej boli uložené, a financovať jej investície.

(69)

V Portugalsku nebol prevádzkovateľ služby vo verejnom záujme vybraný v rámci súťažného konania, v ktorom by všetky uchádzajúce sa spoločnosti mali možnosť uviesť sumu kompenzácie, ktorú by vyžadovali na prevádzkovanie koncesie na verejnoprávne televízne vysielanie. Spoločnosť RTP bola vymenovaná vládou, aby poskytovala verejnoprávne televízne vysielanie.

(70)

Od roku 1992 sú na portugalskom trhu televízneho vysielania verejní aj súkromní televízni vysielatelia. Okrem RTP majú na prevádzkovanie televíznych kanálov povolenia aj súkromní prevádzkovatelia SIC a TVI. Spoločnosť SIC bola prvým súkromným prevádzkovateľom, ktorý začal televízne vysielanie 6. októbra 1992. Opatrenia v prospech RTP by mohli narušiť hospodársku súťaž na portugalskom trhu televízneho vysielania.

(71)

Po tom, ako Komisia začala v tomto prípade konanie vo veci formálneho zisťovania, niekoľko zainteresovaných strán predložilo pripomienky k opatreniam uvedeným v odôvodneniach 21 – 39. V nasledujúcich odôvodneniach je uvedený prehľad príslušných pripomienok zaslaných zainteresovanými stranami, ktoré sú rozdelené podľa opatrení.

(72)

V tejto časti sú uvedené iba pripomienky týkajúce sa otázok, ktoré zostali otvorené po rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci T-442/03, konkrétne pripomienky týkajúce sa oslobodenia od notárskych a registračných poplatkov a poplatkov za uverejnenie, ako aj v súvislosti s ostatnými opatreniami (dohoda so sociálnou poisťovňou v roku 1993, navýšenie kapitálu v období rokov 1994 až 1997 a pôžička v roku 1998), ktoré sú uvedené v článku 1 rozhodnutia 2005/406/ES. Tieto pripomienky zainteresovaných strán zahŕňajú názory, ktoré boli predložené po prijatí prvého rozhodnutia Komisie o začatí konania z 15. novembra 2001, ako aj pripomienky doručené po zverejnení výzvy na predloženie pripomienok 24. decembra 2008 (49).

(73)

SIC a TVI tvrdili, že oslobodenie od notárskych a registračných poplatkov je výnimkou z pravidiel, ktoré sa obvykle uplatňujú na základe portugalských právnych predpisov v prípade akejkoľvek zmeny v stanovách spoločnosti. SIC uviedla, že rozsah oslobodenia sa neobmedzuje na premenu RTP v roku 1992. Na základe článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92 RTP využíva všeobecné oslobodenie od platby daní a práva na akýkoľvek druh zápisu a registrácie.

(74)

TVI uviedla, že RTP bola oslobodená aj od poplatkov za uverejnenie notárskej zápisnice.

(75)

Pokiaľ ide o navýšenia kapitálu v období rokov 1994 až 1997, SIC, ACT- združenie komerčných vysielateľov, taliansky komerčný vysielateľ Mediaset a TVI uviedli, že žiadny rozumný akcionár by nenavýšil kapitál spoločnosti, ako je RTP. Uvedené navýšenia kapitálu sa uskutočnili v spoločnosti s výrazným deficitom bez plánu súvislej reštrukturalizácie na obnovu jej životaschopnosti.

(76)

Okrem toho, pokiaľ ide o pôžičku v roku 1998, SIC tvrdila, že vzhľadom na to, že RTP bola v roku 1996 „technicky v bankrote“, žiadna finančná inštitúcia by RTP neschválila takúto pôžičku.

(77)

Spoločnosť SIC najmä zdôraznila, že neexistujú externé audity, ktoré sa mali pravidelne vykonávať. Odvolala sa aj na nedostatky zistené za rok 1998, ktoré sú opísané v správe BDO Binder za uvedený rok, čo je jediný externý audit, ktorý mala Komisia zohľadniť. Poukázala na niekoľko kritických pripomienok v správe BDO Binder za rok 1998, vrátane inter alia presiahnutia limitov na reklamu pre televízne vysielania RTP. SIC uvádza, že podľa zmlúv o poskytovaní služby vo verejnom záujme je spoločnosť RTP povinná dodržiavať limity na vysielanie reklamy a môže napríklad vysielať iba určitý počet minút reklamy za hodinu. Podľa zistení v správe BDO Binder nebola táto povinnosť za rok 1998 dodržaná. SIC takisto uviedla zistenie v uvedenej správe, že určité aktíva neboli zaúčtované, čo SIC považuje za dôkaz, že príslušné investície neboli v prípade týchto aktív realizované.

(78)

Po zrušení článku 1 a časti článku 2 rozhodnutia 2005/406/ES Súdom prvého stupňa vo veci T- T-442/03 SIC tvrdí, že Komisia musí v tomto rozhodnutí zohľadniť aj správu portugalského dvora audítorov (Tribunal de Contas, ďalej len „dvor audítorov“) z júna 2002 (č. 8/2002), ktorý mal podľa SIC objektívnu povinnosť preskúmať riadenie RTP a poskytovanie verejnoprávneho televízneho vysielania touto spoločnosťou z hľadiska účinnosti, efektívnosti a hospodárnosti a ktorý sa zaoberal obdobím rokov 1997 až 2000. Toto obdobie však bolo rozšírené až do roku 1993. V zhrnutí zistení uvedených v správe SIC zdôrazňuje, že chýbala stratégia na vymedzenie programov RTP, že neboli dodržané vnútorné usmernenia rady týkajúce sa limitov nákladov a že nebol dodržaný zostavený ročný rozpočet. SIC takisto upozornila, že dvor audítorov uvádza, že Portugalsko ešte neurčilo, či poskytnutie štátnej pomoci súvisí s tým, či RTP skutočne dodržalo svoju povinnosť poskytovať služby vo verejnom záujme.

(79)

SIC poukázala na všeobecné zistenia portugalského dvora audítorov týkajúce sa zmlúv o poskytovaní služby vo verejnom záujme, ktoré poskytujú RTP stimul, aby nevenovala pozornosť účinnosti a efektívnosti pri riadení RTP, ktorý je spojený s nejasným a nešpecifickým plnením služby vo verejnom záujme.

(80)

Pokiaľ ide o oslobodenie od notárskych poplatkov, registračných poplatkov a poplatkov za uverejnenie, Portugalsko tvrdí, že keďže zmena štátneho podniku na akciovú spoločnosť (sociedade anónima) sa musela uskutočniť na základe legislatívneho aktu, neexistoval žiadny právny základ na výber daní a príjmov súvisiacich so schválením uvedenej zmeny notárskou zápisnicou, ani s jej registráciou a uverejnením.

(81)

Premena RTP na akciovú spoločnosť sa uskutočnila v roku 1992 a jej cieľom bolo, aby podliehala súkromnému právu a aby sa spôsob jej fungovania priblížil fungovaniu súkromných vysielateľov. Usúdilo sa, že je nevyhnutné poskytnúť RTP prostriedky a podmienky, ktoré jej najlepšie umožnia splniť jej ciele v oblasti služby vo verejnom záujme na trhu, ktorý bol čoraz otvorenejší hospodárskej súťaži. Cieľom bolo zabezpečiť, aby činnosti a riadenie RTP boli rovnako flexibilné ako v prípade „bežných“ spoločností pôsobiacich na základe súkromného obchodného práva. Podľa Portugalska bola forma akciovej spoločnosti menej ťažkopádna, ako postupy štátnej kontroly, ktoré sa predtým vzťahovali na RTP ako štátny podnik, čím jej boli poskytnuté lepšie podmienky na rozvoj televíznych kanálov a ich programovej štruktúry.

(82)

Portugalsko tvrdí, že premena RTP v roku 1992 na základe zákona tým, že nebola potrebná žiadna „notárska zápisnica“ na schválenie uvedeného úkonu, bola v súlade s povahou a logikou portugalského právneho systému. V tejto súvislosti Portugalsko pripomína, že RTP bola v roku 1975 založená ako štátny podnik na základe právnych predpisov, konkrétne na základe zákonného dekrétu č. 674-D/75. Preto ako je osobitne stanovené v zákone č. 84/88, ktorým sa riadila zmena štátnych podnikov na akciové spoločnosti, sa aj takéto úkony mali uskutočniť na základe právnych predpisov.

Podľa článku 3 ods. 2 zákona č. 84/88, ktorý je všeobecným zákonom o zmene štátnych podnikov (pozri odôvodnenie 25), legislatívnym úkonom, ktorým sa ustanovila zmena štátneho podniku, sa museli schváliť stanovy akciovej spoločnosti vyplývajúce zo zmeny. To bolo okrem toho v súlade so zásadou rovnocennosti úkonov, podľa ktorej legislatívne úkony môžu byť zmenené, pozastavené alebo zrušené iba úkonmi, ktoré majú rovnocenné postavenie v rámci hierarchie právnych úkonov. Portugalsko uvádza, že zásada rovnocennosti úkonov je stanovená v portugalskej ústave (v súčasnosti článok 112 ods. 5 alebo článok 115 ods. 5 ústavy v čase, keď bola RTP zmenená v roku 1992), v ktorej sa uvádza, že „žiadny zákon nevytvára iné kategórie právnych predpisov, ani neposkytuje iným druhom úkonov právomoc vykladať, spájať, upravovať, pozastaviť alebo zrušiť akékoľvek z jeho ustanovení s akýmkoľvek externým účinkom“. Uplatňovanie tejto zásady na zmenu štátnych podnikov je podporené právnymi autormi (50). Portugalsko sa odvoláva aj na niekoľko rozsudkov svojho ústavného súdu, v ktorých sa zdôrazňuje výklad, že zákon sa môže vykladať iba ďalším zákonom (51), a nie úkonom s odlišným a nadradeným postavením v rámci hierarchie právnych úkonov.

(83)

Portugalsko tvrdí, že premena RTP na akciovú spoločnosť zákonom č. 21/92 sa uskutočnila v súlade s uvedeným všeobecným systémom portugalského práva a nemohla sa uskutočniť zákonne iba na základe súkromného práva vo forme notárskej zápisnice. Portugalsko uvádza aj niekoľko príkladov ďalších štátnych podnikov, ktoré boli zmenené na akciové spoločnosti legislatívnym úkonom (52).

(84)

Portugalsko sa odvolalo na zákonný dekrét č. 267/76 z 8. apríla 1976, v ktorom bola prvýkrát stanovená všeobecná schéma štátnych podnikov. V uvedenom zákonnom dekréte sa stanovuje, že štátne podniky sa mohli vytvoriť iba na základe zákonného dekrétu, ktorým sa musia schváliť ich stanovy. To platilo aj v prípade následných zmien stanov.

(85)

Portugalsko sa ďalej odvoláva na zákon č. 84/88 z 20. júla 1988 (pozri odôvodnenie 25 tohto rozhodnutia), v ktorom je stanovené, že na zmenu štátneho podniku na akciovú spoločnosť je nevyhnutný zákonný dekrét a že týmto dekrétom by sa mali schváliť aj stanovy štátneho podniku. Portugalsko následne dospelo k záveru, že na premenu RTP v roku 1992 bol, po prvé, potrebný zákonný dekrét a po druhé, že aj stanovy mohli byť schválené iba na základe zákona a nie na základe notárskej zápisnice.

(86)

Okrem toho zákon č. 58/90 zo 7. septembra 1990 vyžadoval, aby verejnoprávne televízne vysielanie poskytovali prevádzkovatelia, ktorých vlastnili výlučne alebo väčšinovo štátne subjekty, a stanovy takýchto prevádzkovateľov museli byť schválené zákonným dekrétom.

(87)

Pokiaľ ide o „registračné poplatky“, Portugalsko uvádza, že hoci registrácia stanov schválených zákonom č. 21/92 bola oslobodená od takýchto poplatkov, formálne úkony spojené s registráciou z úradnej povinnosti sa mali napriek tomu uskutočniť. Formálne úkony spojené s registráciou boli považované za nevyhnutné preto, že zákon o obchodnom registri (Código do Registo Comercial) vyžaduje, aby úkony týkajúce sa spoločností boli zaregistrované a uverejnené. Podľa Portugalska je hodnota registračných poplatkov 11 000 contos (53), čo predstavuje 11 000 000 PTE.

(88)

Pokiaľ ide o požiadavku na uverejnenie, Portugalsko zdôrazňuje, že keďže stanovy RTP boli uverejnené v Diário da República ako príloha k zákonu č. 21/92, ktorým boli schválené, uvedená požiadavka bola splnená.

(89)

Pokiaľ ide o pripomienky spoločnosti SIC týkajúce sa článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92, Portugalsko odpovedalo, že portugalský zákonodarca nevyhradil uvedené daňové výhody v zmene podniku alebo reštrukturalizačné operácie pre štátne podniky. Oslobodenie bolo založené na zákonnom dekréte č. 404/90. Portugalsko tvrdí, že RTP nebola oslobodená od platby registračných poplatkov na základe článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92, mimo zmeny v roku 1992. Portugalsko takisto tvrdí, že označenie článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92 za trvalé oslobodenie od poplatkov je dôsledkom jazykového neporozumenia. Namiesto stanovenia, že zákonný dekrét bol dostatočný na všetky právne účely a akékoľvek úkony nevyhnutné na regulovanie „situácie“ (teda zmena v roku 1992, pridaný vlastný dôraz), v článku 11 ods. 2 bolo stanovené, že RTP bude oslobodená od akýchkoľvek poplatkov, ktoré majú účinok na úkony v katastroch nehnuteľností. Podľa Portugalska to znamenalo, že RTP nebola oslobodená od registračných poplatkov mimo kontextu operácií zmeny v roku 1992, s výnimkou tých, ktoré sa týkajú zmeny v roku 1992. Portugalsko takisto poskytlo dokumenty, ktoré sa týkajú niekoľkých prípadov, keď RTP zaplatila registračné poplatky.

(90)

Portugalsko tvrdí, že na pozadí počiatočnej dohody medzi sociálnou poisťovňou a RTP, pokiaľ ide o zmenu splátkového kalendára dlhu a zrieknutie sa úroku a pokút, je právny spor týkajúci sa ústavnosti vykonávacej vyhlášky č. 12/83, pokiaľ ide o odvody povinných príspevkov na sociálne zabezpečenie v súvislosti s odmenou za nadčasovú prácu. V rámci dohody bol uznaný výklad RTP, že odmena nepodlieha odvodom na sociálne zabezpečenie, čo podporil aj znalec z oblasti daní.

(91)

Po druhé, Portugalsko v rámci toho tvrdí, že formálne schválenie tejto dohody portugalskou vládou neposkytlo RTP špecifickú finančnú výhodu v porovnaní s inými podnikmi v podobnej situácii na základe zákonného dekrétu č. 411/91. Portugalsko tvrdí, že výnimka stanovená v článku 2 ods. 1 písm. d) sa uplatnila na RTP, pretože RTP podliehala zásahu štátu a prešla rôznymi zmenami pod vedením správnej komisie vymenovanej vládou v roku 1977 (54). Portugalsko tvrdí, že všeobecná povaha výnimky je zdôraznená tým, že dohoda bola dosiahnutá aj s jednou zo zainteresovaných strán na základe zákonného dekrétu č. 411/91.

(92)

Pokiaľ ide o pôžičku, Portugalsko uviedlo, že v technických podmienkach súvisiacich s ňou bolo stanovené, že finančná operácia by mala byť úročená úrokom vypočítaným podľa kritérií platných na trhu.

(93)

Portugalsko tvrdilo, že navýšenia kapitálu v období rokov 1994 až 1998 predstavovali nástroj financovania nákladov na poskytovanie verejnoprávneho televízneho vysielania spolu s platbou kompenzačných dávok.

(94)

Podľa Portugalska sa model financovania vybraný na kompenzáciu nákladov RTP spojených so službou vo verejnom záujme ukázal ako neprimeraný a viedol k ďalšiemu zadlžovaniu. Po prvé, kompenzačné dávky boli vždy vypočítané pod hranicou skutočných potrieb na financovanie verejnoprávnej televízie. Po druhé, Portugalsko systematicky platilo tieto dávky neskoro. RTP sa potom musela uchýliť k financovaniu s pomocou bánk, aby zaplatila svoje prevádzkové výdavky, ale úrok a amortizáciu nemohla zahrnúť do výpočtu nákladov spojených so službou vo verejnom záujme. Po tretie, RTP musela platiť štátu daň z pridanej hodnoty (DPH) z kompenzačných dávok, čím sa znížila ich čistá výška.

(95)

Portugalsko tvrdí, že: i) oslobodenie od daní (t. j. oslobodenie od poplatkov za notársku zápisnicu, registračných poplatkov a poplatkov za uverejnenie); ii) úľavy z platby dane z používania vysielacej siete; iii) zmena splátkového kalendára dlhu voči sociálnej poisťovni; iv) platba za prevod siete televízneho signálu; v) protokol o podpore kinematografie a vi) pôžička, ktorú si vzala RTP v roku 1998, nespadajú do pojmu štátnej pomoci. Pokiaľ ide o zlučiteľnosť ostatných opatrení, Portugalsko tvrdilo, že tieto opatrenia by mali byť považované za kompenzáciu nákladov na službu vo verejnom záujme a nie za štátnu pomoc (55), alebo prípadne ich zlučiteľnosť s právnymi predpismi Únie by mala byť posúdená z hľadiska článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES (teraz článok 106 ods. 2 ZFEÚ).

(96)

Pokiaľ ide o výpočet nadmernej kompenzácie, Portugalsko tvrdilo, že:

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Portugalsko dospelo k záveru, že finančná kompenzácia pre RTP súvisiaca s povinnosťami poskytovať služby vo verejnom záujem by sa nemala považovať za nadmernú alebo neprimeranú.

(97)

Pokiaľ ide o neexistenciu externých auditov, Portugalsko tvrdí, že Komisia už prijala stanovisko k finančnej situácii RTP, ktoré sa týkalo aj obdobia od roku 1992 do roku 1998, bez toho, aby vo svojich rozhodnutiach z roku 2006 vo veci E 14/05 a NN 31/06 vyžadovala externý audit služby vo verejnom záujme a uvedené rozhodnutia neboli spochybnené na súde. Portugalsko najmä tvrdí, že Komisia zohľadnila správu Dvora audítorov 8/2002 už v rozhodnutí vo veci NN 31/06. Okrem toho zdôrazňuje, že Komisia dospela v rozhodnutí vo veci NN 31/06 k záveru, že finančná situácia RTP od roku 1992 do roku 1998 vyplynula z chronicky nedostatočného financovania jej činností služby vo verejnom záujme. V rozhodnutí vo veci NN 31/06 sa Komisia vo svojich zisteniach opierala o externú správu, konkrétne správu spoločnosti PriceWaterhouse Cooper z roku 2005 a o externe kontrolované účtovné závierky RTP, ktoré Portugalsko považuje za jediné relevantné účtovné závierky.

(98)

Portugalsko takisto zdôraznilo, že správy o službe vo verejnom záujme za obdobie od roku 1993 do roku 1998 boli skontrolované audítormi spoločnosti RTP (58). Portugalsko však neskôr predložilo externé audity správ o službe vo verejnom záujme za obdobie od roku 1992 do roku 1998, spolu so záverečnou súhrnnou správou týkajúcou sa všetkých uvedených rokov. Externé audity zabezpečil nezávislý mediálny orgán, Entidade Reguladora para a Comunicação Social, ERC, ktorý požiadal externú audítorskú firmu, Pedro Roque (59), aby vykonala externé audity.

(99)

Portugalsko odpovedalo podrobnejšie na niektoré z tvrdení spoločnosti SIC týkajúcich sa osobitných otázok. Pokiaľ ide o tvrdenie SIC, že podľa správy BDO Binder chýbalo stanovisko kontrolnej rady, Portugalsko zdôrazňuje, že uvedené stanovisko sa nerozšírilo na správu RTP o službe vo verejnom záujme. Hoci stanovisko uvedeného orgánu bolo zaručené, nestalo sa zákonne záväznou požiadavkou v starej zmluve o poskytovaní služby vo verejnom záujme. Ani v novej zmluve o poskytovaní služby vo verejnom záujme sa nevyžaduje, aby uvedený orgán predložil stanovisko k správe o službe vo verejnom záujme.

(100)

Pokiaľ ide o tvrdenia SIC, že správa BDO Binder za rok 1998 obsahovala určitý hmotný majetok vo výške 53 miliónov EUR, hoci neexistoval žiadny súpis takéhoto majetku, Portugalsko potvrdilo, že príslušné investície boli investované do uvedeného majetku. Skutočnosť, že pôvodne nebol vypracovaný žiadny súpis tohto majetku (hoci neskôr bolo možné určiť takýto majetok v hodnote 4 miliónov EUR a spätne vypracovať jeho súpis), neznamená, že neboli realizované žiadne investície. Externá audítorská firma potvrdila zostatky a údaje a transakciu s tretími stranami.

(101)

Pokiaľ ide o tvrdenie SIC, že podľa správy BDO Binder za rok 1998 boli presiahnuté limity na čas vysielania reklamy, Portugalsko uviedlo, že v tomto prípade by vôbec nešlo o zníženie finančnej kompenzácie. Dôvodom je to, že sumy, ktoré RTP získala z presiahnutia času na vysielanie reklamy, boli pod úrovňou nedostatočného financovania uvedeného roku. Portugalsko v každom prípade potvrdilo, že celkové príjmy z reklamy (vrátane príjmov z presiahnutia limitov na vysielanie reklamy) boli zohľadnené pri výpočte potreby financovania, t. j. kompenzácie za plnenie povinnosti poskytovať službu vo verejnom záujme.

(102)

Portugalsko tvrdí, že v tomto rozhodnutí by nemala byť zohľadnená správa 8/2002 portugalského dvora audítorov, pretože v rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci T-442/2003 bola zistená iba nedostatočná objektívnosť informácií obsiahnutých v správach o službe vo verejnom záujme, ku ktorým nebol pripojený externý audit. Portugalsko zdôrazňuje, že správa 8/2002 dvora audítorov sa týka iba rokov 1997 až 2000 a nie celého obdobia, ktorého sa týka toto prešetrovanie. Roky 1993 až 1997 boli uvedené v správe iba na účely všeobecného opisu finančnej situácie a potrieb v oblasti reštrukturalizácie v spoločnosti RTP, ale nepredstavujú skutočný predmet správy. Účelom správy je posúdiť riadenie RTP, úlohu štátu ako akcionára a poskytovanie verejnoprávneho televízneho vysielania.

Portugalsko tvrdí, že dvor audítorov presiahol svoj mandát na kontrolu štátnych financií a namiesto toho urobil analýzu účinnosti a efektívnosti nákladov, pokiaľ ide o štátne výdavky. Správa nemala podľa názoru Portugalska žiadny význam až na to, že predstavovala nezávislý audit spoločnosti, že potvrdila účty Portugalska a nezistila žiadnu nezákonnosť. Portugalsko tvrdí, že Komisia by v tomto rozhodnutí mala namiesto audítorskej správy 8/2002 zohľadniť správu dvora audítorov 20/98, keďže audítorská správa 20/98 sa týka hospodárskej a finančnej situácie v období od roku 1994 do roku 1996. V audítorskej správe 20/98 bol uvedený záver, že kritériá použité na financovanie služby vo verejnom záujme sú v novej zmluve o poskytovaní služby vo verejnom záujme vymedzené jasnejšie, ako v starej zmluve o poskytovaní služby vo verejnom záujme, ktorá je spochybnená neskoršou správou 8/2002.

(103)

Aby sa zistilo, či ad hoc opatrenia, ktoré Portugalsko uplatnilo voči RTP, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, Komisia musí posúdiť, či tieto opatrenia:

(104)

V ďalšej časti bude posúdené, či pôžička z roku 1998, dohoda o úprave splátkového kalendára dlhu a zrieknutie sa úroku a navýšenia kapitálu v období rokov 1994 – 1997 majú povahu štátnej pomoci. Rovnako bude posúdená existencia štátnych prostriedkov v oslobodeniach od poplatkov za notársku zápisnicu, registračných poplatkov a poplatkov za uverejnenie.

(105)

V prípade oslobodenia od poplatkov za notársku zápisnicu, registračných poplatkov a poplatkov za uverejnenie nejde o štátne prostriedky, pretože strata daňových príjmov sa rovná spotrebe štátnych prostriedkov vo forme fiškálnych výdavkov (60).

(106)

Pokiaľ ide o úpravu splátkového kalendára v prípade dlhu voči sociálnej poisťovni a zrieknutie sa úroku z omeškania, je Komisia toho názoru, že orgán zodpovedný za sociálne zabezpečenie nemožno považovať za podnik. Nevykonáva hospodársku činnosť, ale je štátnym orgánom, ktorého úlohou je spravovať systém sociálneho zabezpečenia (61). Okrem toho úpravu splátkového kalendára dlhu neschválila sociálna poisťovňa, ale táto úprava bola schválená na základe spoločnej vyhlášky štátneho tajomníka ministerstva financií a štátneho tajomníka sociálnej poisťovne a štátneho tajomníka zastupujúceho ministra. Na základe tohto schválenia sa štát v podstate zriekol príjmov, keďže za bežných okolností by získal 1 206 miliónov PTE na úrokoch z nezaplateného dlhu. Preto je zrejmé, že išlo o štátne prostriedky a že opatrenie možno pripísať na vrub štátu.

(107)

Navýšenia kapitálu poskytnuté spoločnosti RTP boli zabezpečené štátom priamo zo štátneho rozpočtu. Preto je jasné, že takéto finančné prostriedky predstavovali štátne prostriedky v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(108)

Komisia nemôže súhlasiť s tvrdením Portugalska, že v prípade pôžičky pre RTP nejde o štátne prostriedky. Koncept štátnych prostriedkov zahŕňa aj výhody poskytnuté orgánmi určenými alebo zriadenými členským štátom na uvedený účel (62). Zmluva o pôžičke z roku 1998 bola uzatvorená medzi RTP a Fondom na reguláciu verejného dlhu, ktorý spravuje Inštitút správy štátneho úveru. V právnom akte sa stanovuje, že tento inštitút je pod správou a dohľadom ministerstva financií (63). Preto možno vyvodiť záver, že finančné prostriedky poskytnuté Fondom na reguláciu verejného dlhu by sa mali považovať za štátne prostriedky.

(109)

Uvedené opatrenie možno považovať za opatrenie, ktoré sa dá priamo pripísať na vrub štátu, pretože v uznesení, ktoré 17. decembra 1998 schválil štátny tajomník pre verejnú komunikáciu, štátny tajomník pre štátnu pokladnicu a štátny tajomník financií, boli stanovené podmienky zmluvy.

(110)

Oslobodenie od poplatkov za notársku zápisnicu, ako aj registračných poplatkov a poplatkov za uverejnenie: Pokiaľ ide o oslobodenie od poplatkov za notársku zápisnicu, registračných poplatkov a poplatkov za uverejnenie, je potrebné posúdiť, či opatrenie poskytlo RTP všeobecné oslobodenie od platenia dane, z ktorého mala RTP výhodu, alebo či sa vzťahovalo osobitne na RTP. V ďalších odôvodneniach Komisia rozlišuje medzi dočasným oslobodením, ktoré je stanovené v článku 11 ods. 1 zákona č. 21/92, a trvalým oslobodením, ktoré je stanovené v článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92.

(111)

Komisia je toho názoru, že oslobodenie od nutnosti zaplatiť poplatky za notársku zápisnicu, registráciu a uverejnenie poskytlo spoločnosti RTP výhodu tým, že ju zbavilo poplatkov, ktoré by inak musela zaplatiť zo svojho vlastného rozpočtu.

(112)

Táto výhoda je aj materiálne selektívnou tým, že bola poskytnutá, ako je uvedené v článku 11 ods. 1 zákona č. 21/92, iba spoločnosti RTP. Týmto zistením sa nemení skutočnosť, že zákonom sa mohlo znovu potvrdiť, ako tvrdilo Portugalsko, uplatnenie všeobecnejšieho zákona, konkrétne zákona č.84/88. Zákon č. 84/88 sa vzťahuje na štátne podniky a stanovuje sa v ňom, že takéto podniky môžu byť zmenené na akciové spoločnosti na základe zákonného dekrétu. Skutočnosť, že uvedený zákon sa vzťahuje na „štátne podniky všeobecne“ však nemá vplyv na materiálnu selektívnosť uvedenú v článku 11 ods. 1 zákona č. 21/92 v prospech konkrétnej spoločnosti RTP. Oslobodenie iba pre štátne podniky by v každom prípade rovnako predstavovalo materiálne selektívne opatrenie pre uvedenú skupinu podnikov (v porovnaní so súkromnými podnikmi), ktorej je RTP súčasťou.

(113)

Štátne opatrenia však napriek tomu, že sú materiálne selektívne, nemôžu spadať pod pojem selektívne opatrenie v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sa štátne opatrenie, namiesto toho, aby sa odchýlilo od bežného uplatňovania systému, stáva jeho neodmysliteľnou súčasťou (64). Preto je nevyhnutné preskúmať, či opatrenie bolo zlučiteľné s povahou a logikou portugalského právneho systému na zmenu štátneho podniku RTP na akciovú spoločnosť na základe právnych predpisov, alebo či zdroj právnych predpisov na účely premeny RTP bol vybraný s cieľom poskytnúť jej výhodu vo vzťahu k iným podnikom. V súlade s prístupom Súdu prvého stupňa uvedeným v jeho rozsudku bude Komisia ďalej v texte rozlišovať medzi oslobodením od notárskych poplatkov a oslobodením od registračných poplatkov a poplatkov za uverejnenie (65).

(114)

Oslobodenie od poplatkov za notársku zápisnicu a notárskych poplatkov: Komisia je toho názoru, že premena RTP na akciovú spoločnosť a schválenie jej stanov na základe právnych predpisov namiesto notárskej zápisnice je v súlade s logikou a povahou portugalského právneho systému. Zmena na akciovú spoločnosť sa uskutočnila s cieľom zmeniť RTP na flexibilnejšiu spoločnosť, a tým ju dostať na rovnakú úroveň so súkromnými vysielateľmi. Skutočnosť, že táto zmena sa uskutočnila na základe zákona a nie notárskej zápisnice nebola pokusom o obídenie požiadavky notárskej zápisnice, ale vyplynula zo všeobecnej zásady portugalského práva, že legislatívne akty môžu byť upravené iba rovnocennými legislatívnymi aktmi.

(115)

Podľa uvedenej zásady „rovnocennosti aktov“ zákon možno zrušiť, pozastaviť alebo upraviť iba právnym aktom, ktorý má rovnaké hierarchické postavenie ako ústavný akt, a nie aktom, ktorý má v hierarchii zákonov nižšie postavenie. Táto zásada bola zavedená do portugalskej ústavy v roku 1982, to znamená, dávno pred uskutočnením premeny RTP v roku 1992. V článku 115 ods. 5 portugalskej ústavy vo forme platnej v čase premeny RTP sa stanovuje, že žiadny zákon by nemal: „vytvárať ďalšie formy právnych predpisov alebo poskytovať ďalšie druhy výkonu právomoci vykladať, začleňovať, upravovať, pozastavovať alebo rušiť akékoľvek z ich ustanovení spôsobom s účinkami na tretie strany“. Keďže RTP bola znárodnená v roku 1975 zákonodarným aktom, konkrétne zákonným dekrétom č. D 674-D/75, jej zmena na inú právnu formu mohla byť znovu dosiahnutá iba prostredníctvom zákonného dekrétu, alebo zákonom, ktorý má rovnocenné alebo dokonca vyššie postavenie ako zákonný dekrét. Takisto nič nesvedčí o tom, že pôvodné znárodnenie RTP v roku 1975 sa uskutočnilo s cieľom obísť zákony vzťahujúce sa na spoločnosti, ktoré sa riadia súkromným právom, a vytvoriť výhodu pre spoločnosť.

(116)

Takisto neexistujú žiadne dôkazy svedčiace o tom, že všetky ostatné zákony zavedené pred premenou RTP (pozri odôvodnenia 84 – 86 tohto rozhodnutia) boli na účel vytvorenia finančnej výhody pre štátne podniky prostredníctvom vyhnutia sa notárskym zápisniciam (a príslušným poplatkom), ktoré sa vzťahujú na súkromné transakcie. Najmä zákon č. 84/88, ktorý umožnil, aby sa štátne podniky zmenili na akciové spoločnosti na základe zákonného dekrétu, odrážal ústavné a právne zásady platné v príslušnom čase.

(117)

Záver: Ak sa zohľadnia uvedené skutočnosti, oslobodenie od požiadavky uskutočniť premenu RTP prostredníctvom notárskej zápisnice (a teda zaplatiť príslušné poplatky) nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(118)

Oslobodenie od registračných poplatkov a poplatkov za uverejnenie: Je potrebné posúdiť, či RTP využila výhodu neplatenia žiadnych poplatkov spojených s registráciou spoločnosti v obchodnom registri a uverejnením notárskej zápisnice. V súlade s portugalským právom platným v tom čase musela byť notárska zápisnica, ktorou sa úradne schválilo založenie spoločnosti riadenej súkromným právom, a jej stanovy uverejnené v Diário da República úradníkom, ktorý má na starosti obchodný register, s cieľom informovať tretie strany o obsahu uvedených dokumentov. RTP nemusela zaplatiť tieto poplatky za uverejnenie, keďže povinné uverejnenie zákona č. 21/92 v Diário da República zabezpečilo, že aktu premeny RTP a obsahu jej nových stanov bola venovaná potrebná publicita.

(119)

Neexistuje žiadny náznak, že Portugalsko sa rozhodlo zmeniť RTP na akciovú spoločnosť na základe zákona č. 21/92 s cieľom poskytnúť RTP výhodu vo forme úspor nákladov na registráciu a uverejnenie. Bolo to skôr tak, že druhé uverejnenie stanov RTP by bolo úplne zbytočné, pretože požiadavky na transparentnosť a publicitu už boli splnené prostredníctvom uverejnenia zákona č. 21/92 v Diário da República. Hoci registrácia sa vykonáva s cieľom neskoršieho uverejnenia a tieto dve opatrenia sú spojené, je sporné, či oslobodenie od registračných poplatkov môže byť odôvodnené aj povahou a logikou portugalského právneho systému a povinnou premenou RTP na základe právnych predpisov. Portugalsko nespochybňuje, že bola ešte potrebná registrácia na základe obchodného zákonníka. Ako uviedlo Portugalsko: „od registrácie sa neupustilo, iba nebola potrebná zápisnica, ale že zákonný dekrét predstavoval dostatočný dokument na účely registrácie“. To vyplýva aj z článku 3 ods. 3 zákona č. 84/88 (pozri odôvodnenie 25 tohto rozhodnutia). Portugalsko okrem toho zdôraznilo, že na to, aby RTP v budúcnosti zaregistrovala všetky ďalšie úkony týkajúce sa spoločnosti, bolo potrebné zaregistrovať skutočnosť jej vytvorenia (t. j. výsledok zmeny na akciovú spoločnosť v roku 1992) (66). Ak je však registrácia nevyhnutná, potom Komisia nevidí žiadny dôvod, prečo by RTP nemusela znášať odpovedajúce poplatky.

(120)

Záver: Je potrebné vyvodiť záver, že oslobodenie RTP od požiadavky zaplatiť poplatky za notársku zápisnicu (vrátane notárskych nákladov), ako aj oslobodenie od požiadavky na uverejnenie a príslušných poplatkov za uverejnenie podľa článku 11 ods. 1 zákona č. 21/92, nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

Oslobodenie od registračných poplatkov podľa článku 11 ods. 1 zákona č. 21/92 predstavuje štátnu pomoc.

Ako je však uvedené v odôvodneniach 160 – 161 tohto rozhodnutia, tieto oslobodenia by v každom prípade boli odôvodnené ako oprávnená kompenzácia nákladov na poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(121)

Portugalsko tvrdí, že článok 11 ods. 2 zákona č. 21/92 v skutočnosti neposkytuje RTP trvalé oslobodenie, ale že sa mal vzťahoval iba na tú istú situáciu ako predtým, pokiaľ ide o dočasné oslobodenie, a to premenu RTP na akciovú spoločnosť v roku 1992. Portugalsko takisto tvrdí, že RTP pri niekoľkých príležitostiach zaplatila notárske registračné poplatky. Znenie článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92 sa však týka všetkých ďalších úkonov zápisu, registrácie alebo zmeny údajov, ktoré sa v súlade s uvedeným článkom môžu uskutočňovať bezplatne neobmedzený čas.

(122)

Takéto trvalé oslobodenie tiež poskytuje výhodu RTP tým, že ju zbavuje poplatkov, ktoré by inak musela zaplatiť z vlastného rozpočtu. Tvrdenie Portugalska, že podľa jeho vedomostí nebol článok 11 ods. 2 zákona č. 21/92 nikdy uplatnený a že RTP zaplatila všetky potrebné poplatky, je dôkazom, ktorý je dôležitý pri potenciálnom spätnom získaní štátnej pomoci, nemení však zistenie týkajúce sa znenia ustanovenia.

(123)

Uvedená výhoda je takisto selektívna, pretože zákon č. 21/92 sa týka RTP. Portugalsko nemôže tvrdiť, že zákon č. 21/92 je iba uplatnením všeobecného pravidla portugalského práva. Najmä články 1 a 2 zákonného dekrétu č. 404/90 nemôžu byť použité na preukázanie neexistencie selektívnosti, pretože zákonný dekrét sa zaoberá úkonmi koncentrácie, a preto sa nevzťahuje na tento prípad, ktorý sa týka zmeny štátneho podniku na akciovú spoločnosť (67).

(124)

Na rozdiel od dočasného oslobodenia od registračných poplatkov, trvalé oslobodenie nemôže byť odôvodnené doktrínou rovnocennosti aktov, v ktorej sa v dôsledku procesu legislatívneho schvaľovania upustilo od požiadavky na notársku zápisnicu a jej uverejnenie, keď bola RTP v roku 1992 zmenená. Súlad s povahou a logikou portugalského právneho systému by sa mohol uznať v prípade dočasného oslobodenia, pretože v konkrétnom prípade premeny RTP na akciovú spoločnosť by sa mohol dosiahnuť, ako bolo preukázané, zákonným dekrétom. Široký rozsah článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92 však nevylučuje možnosť oslobodenia od poplatkov za notársku zápisnicu (a notárskych poplatkov) v iných prípadoch, ako je prípad premeny RTP na akciovú spoločnosť v roku 1992. Stačí uviesť, že trvalé oslobodenie v prospech jednej spoločnosti (alebo jednej skupiny takýchto akciových spoločností) od rôznych registračných poplatkov nemôže byť nikdy v rámci povahy a logiky právneho systému (68).

Záver: Je potrebné vyvodiť záver, že trvalé oslobodenie v prípade RTP vyplývajúce z článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92 predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(125)

Dohoda so sociálnou poisťovňou (zmena splátkového kalendára dlhu a zrieknutie sa úroku): Po zvážení pripomienok tretích strán a Portugalska dospela Komisia k záveru, že počiatočnú dohodu medzi orgánom zodpovedným za systém sociálneho zabezpečenia a RTP nemožno považovať za dohodu predstavujúcu typické správanie súkromného prevádzkovateľa. Spor spočíval v tom, či výklad určitých pravidiel sociálneho zabezpečenia stanovený vo vykonávacej vyhláške č. 12/83 bol z právneho hľadiska správny. Dohodou sa potvrdil výklad RTP, ktorý bol podporený analýzou daňového odborníka, ktorý dospel k záveru, že vykonávacia vyhláška bola neústavná. Vykonávacia vyhláška však nebola po dohode zrušená. Preto sa musel vyvodiť záver, že opatrenie bolo selektívne uplatnené na RTP bez vplyvu na uplatniteľnosť výkladu systému sociálneho zabezpečenia vo vzťahu k iných spoločnostiam.

(126)

Komisia nemôže uznať tvrdenie Portugalska, že povolenie na zmenu splátkového kalendára dlhu a na zrieknutie sa pokút a úroku bolo udelené v rámci všeobecného systému vzťahujúceho sa na všetky podniky v podobnej situácii na základe zákonného dekrétu č. 411/91, a preto nepredstavuje osobitnú výhodu pre RTP.

(127)

Bez toho, aby bola dotknutá selektívna alebo všeobecná povaha takéhoto systému, účelom tohto rozhodnutia je určiť, či uplatňovanie systému na RTP bolo selektívne.

(128)

Aby sa preukázalo, že zmena splátkového kalendára je nevyhnutná na zabezpečenie životaschopnosti spoločnosti, zákonný dekrét č. 411/91 vyžaduje vykonať finančnú/ekonomickú štúdiu. RTP nikdy nevykonala takúto štúdiu svojej životaschopnosti podľa článku 2 ods. 3 zákonného dekrétu č. 411/91.

(129)

Okrem toho podmienka stanovená v článku 2 ods. 1 písm. d) zákonného dekrétu č. 411/91 sa nemohla uplatniť na RTP, pretože po zásahu štátu nedošlo k regulácii dlhu. Komisia neprijíma tvrdenie Portugalska, že štátne zásahy mali vplyv na fungovanie dlhujúcej spoločnosti a že RTP sa v čase zásahu štátu riadila právnymi predpismi. Hoci RTP podliehala osobitnému režimu riadenia v roku 1977 (69), tento režim bol ukončený prijatím stanov v roku 1980, zatiaľ čo dlh voči sociálnej poisťovni sa naakumuloval v období rokov 1983 až 1989. Komisia je toho názoru, že reguláciu dlhu v prípade RTP nemožno považovať za súčasť všeobecného režimu podľa zákona č. 411/91, keďže RTP nesplnila kritériá na takéto povolenie stanovené v uvedenom zákone. Preto bolo opatrenie na RTP uplatnené selektívnym spôsobom.

(130)

Povolením zmeny splátkového kalendára dlhu malo Portugalsko konať rovnako ako verejný alebo súkromný veriteľ, ktorý sa snaží získať späť dlžné sumy a ktorý na tento účel uzatvára dohody o zmene splátkového kalendára s cieľom podporiť ich splatenie (70). Sadzba úrokov z omeškania, ktorú uplatnil štát, by sa mala rovnať sadzbe, ktorú by za podobných podmienok uplatnil súkromný veriteľ. Komisia je toho názoru, že súkromný veriteľ, ktorý by vymáhal dlh zákonnými prostriedkami, by uplatnil prinajmenšom zákonnú úrokovú sadzbu. Tým, že Portugalsko nevyžadovalo žiadne platby úrokov napriek dostupným mechanizmom vymáhania, nekonalo rovnako ako by konal súkromný veriteľ s cieľom maximalizovať úrokovú sadzbu. Okrem toho dlh voči sociálnej poisťovni sa v období rokov 1983 až 1989 zvýšil a dohoda o zmene splátkového kalendára bola schválená až v roku 1993. Súkromný veriteľ by za rovnakých podmienok nebol dovolil podobnú akumuláciu nezaplateného dlhu počas takého dlhého obdobia bez toho, aby začal postupy spojené s výberom. Preto sa zdá, že toto opatrenie predstavovalo špecifickú výhodu pre RTP.

(131)

Navýšenia kapitálu: Po posúdení pripomienok tretích strán a Portugalska Komisia dospela k záveru, že navýšenia kapitálu v období rokov 1994 až 1997 poskytli RTP finančnú výhodu. Ako vidno v tabuľke 3 v odôvodnení 40, vzhľadom na slabú finančnú situáciu RTP v období, keď došlo k navýšeniam kapitálu, by žiadny súkromný investor nevložil kapitál do takejto spoločnosti, keďže v primeranom časovom horizonte by sa od spoločnosti nedala očakávať žiadna obvyklá návratnosť. V skutočnosti sa finančná situácia RTP napriek navýšeniam kapitálu zhoršila. Portugalsko ani tretie strany neuviedli, či Portugalsko pri vložení kapitálu do spoločnosti konalo ako súkromný investor.

(132)

Pôžička v roku 1998: Komisia nemôže súhlasiť s tvrdením Portugalska, že pôžička poskytnutá v roku 1998 bola v súlade s podmienkami na trhu. Aby pôžička nepredstavovala štátnu pomoc, podmienky s ňou spojené (konkrétne zabezpečenie pôžičky a úroková sadzba) by mali odrážať riziko typické pre poskytovanie pôžičky podniku (71). Riziko a následne úroková sadzba sú vyššie vtedy, ak sa spoločnosť nachádza v ekonomickej a finančnej situácii, ktorej dôveryhodnosť je nižšia ako úroveň, pri ktorej by jej finančná inštitúcia poskytla pôžičku.

(133)

Ako vidno z tabuľky 3 v odôvodnení 40, v čase, keď bola poskytnutá pôžička, mala RTP tak vážne finančné problémy, že jej dlhy presiahli hodnotu jej aktív a jej čisté vlastné imanie bolo záporné. Spoločnosť bola technicky v konkurze.

(134)

Po prvé, je potrebné mať na pamäti, že pôžička bola podriadenou pôžičkou, to znamená, nebola zabezpečená na základe aktív, a v prípade konkurzu podniku by bola na účely splatenia zaradená za všetkých veriteľov, ale pred akcionárov. Neexistencia zabezpečenia na základe aktív bola jasným znakom toho, že pôžička nebola poskytnutá za trhových podmienok a že išlo o štátnu pomoc. Vzhľadom na praktický bankrot RTP v čase poskytnutia pôžičky by jej žiadna finančná inštitúcia nebola poskytla podriadenú pôžičku, keďže existovala malá pravdepodobnosť, že by ju RTP bola schopná splatiť. Pôžičku v skutočnosti neposkytla súkromná finančná inštitúcia, ale Fond na reguláciu verejného dlhu.

(135)

Po druhé, je možné tvrdiť, že úroková sadzba uplatnená na pôžičku jasne neodráža jej skutočné riziko. Nielenže sa nachádza pod referenčnou sadzbou, ktorú Komisia bežne používa na výpočet prvku štátnej pomoci v schémach subvencovania úrokových sadzieb pôžičiek (72), ale bežný prevádzkovateľ na trhu by okrem „primeraných“ záruk vyžadoval aj úrokovú sadzbu, ktorá by kompenzovala takéto vysoké riziko nesplatenia.

(136)

Vzhľadom na to, že finančná situácia RTP bola taká, že by za bežných okolností nedokázala získať podriadenú pôžičku, pôžička sa prakticky rovná platbe grantu a predstavuje výhodu pre RTP.

(137)

Komisia je preto toho názoru, že zmena splátkového kalendára dlhu voči sociálnej poisťovni, navyšovanie kapitálu v období rokov 1994 až 1997 a pôžička poskytnutá v roku 1998 poskytli RTP finančnú a ekonomickú výhodu v porovnaní s konkurentmi, ktorí nedostali rovnaké finančné prostriedky.

(138)

Keďže portugalský televízny trh bol otvorený hospodárskej súťaži najneskôr v roku 1992, na tomto trhu existovali v období, keď RTP ťažila z rôznych opatrení, konkurenti. Vo februári 1992 boli komerčným vysielateľom SIC a TVI udelené licencie na vysielanie a spoločnosť SIC začala vysielať v Portugalsku v októbri 1992.

(139)

Komisia nesúhlasí s tvrdením Portugalska, že dohoda o dlhu so sociálnou poisťovňou by nespadala do pojmu štátna pomoc, keďže samotný dlh bol vytvorený pred otvorením portugalského televízneho trhu hospodárskej súťaži. Finančná výhoda bola poskytnutá RTP v máji 1993 po otvorení televízneho trhu, a preto mohla byť RTP poskytnutá hospodárska výhoda.

(140)

Preto by sa mal prijať záver, že opatrenia udelené Portugalskom mohli poskytnúť RTP ekonomickú a finančnú výhodu v porovnaní s konkurentmi, ktorí nedostali rovnaké finančné prostriedky, a tým narušiť hospodársku súťaž v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(141)

Opatrenia štátu spadajú do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, že ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi. K tomu dochádza vždy, keď sú dané činnosti predmetom obchodu medzi členskými štátmi. V tomto prípade príjemca, spoločnosť RTP, pôsobí na medzinárodnom trhu. Prostredníctvom Únie európskych verejnoprávnych televízií si v skutočnosti vymieňa televízne programy a zúčastňuje sa na systéme Eurovízie (73). RTP je okrem toho priamym konkurentom komerčných vysielateľov, ktorí pôsobia na medzinárodnom televíznom trhu a majú medzinárodnú vlastnícku štruktúru (74).

(142)

Preto je možné vyvodiť záver, že opatrenia, ktoré Portugalsko uplatnilo v prospech RTP, majú vplyv na obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(143)

Z uvedeného vyplýva, že okrem možných povinností poskytovať služby vo verejnom záujme uložených spoločnosti RTP, tieto opatrenia zahŕňajú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ:

Štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ predstavuje aj dočasné oslobodenie od registračných poplatkov v súlade s článkom 11 ods. 1 zákona č. 21/92 a trvalé oslobodenie od registračných a ďalších poplatkov v súlade s článkom 11 ods. 2 zákona č. 21/92.

(144)

Ako je však uvedené v odôvodneniach 44 – 48 tohto rozhodnutia, RTP bola poverená povinnosťou verejnoprávneho vysielania. Vo veci Altmark Trans GmbH a Regierungspräsidium Magdeburg/Nahverkehrsgesellschaft Altmark GmbH a Oberbundesanwalt beim Bundesverwaltungsgericht („vec Altmark“) Súdny dvor rozhodol, že opatrenia štátu na kompenzáciu nákladov spojených so službou vo verejnom záujme nepredstavujú štátnu pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (teraz článok 107 ods. 1 ZFEÚ), keď sú splnené všetky tieto štyri podmienky (75):

(145)

Odhliadnuc od prvej a tretej podmienky sa zdá, že ad hoc opatrenia (pozri odôvodnenie 143 tohto rozhodnutia) nespĺňajú druhú a štvrtú podmienku rozsudku vo veci Altmark z týchto dôvodov:

(146)

Je jasné, že financovanie poskytnuté vo forme dohody s orgánom zodpovedným za systém sociálneho zabezpečenia a pôžička v roku 1998 neboli súčasťou systému kompenzácií, ktorého parametre boli stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom (druhá podmienka). Naopak, boli založené na dočasných rozhodnutiach, ktoré možno pripísať štátu.

(147)

Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 61 tohto rozhodnutia, v zmluvách o poskytovaní služby vo verejnom záujme bola stanovená špecifická možnosť financovať investície do vybavenia na účely výkonu služby vo verejnom záujme prostredníctvom navyšovania kapitálu. V týchto zmluvách nie sú investície obmedzené iba na služby vo verejnom záujme ani jasne nevymedzené podmienky a obmedzenia účasti štátu; uvádza sa v nich iba odkaz na možnosť účasti štátu na investíciách RTP ako akcionára. Komisia je preto toho názoru, že ani navyšovanie kapitálu nemôže byť považované za súčasť systému kompenzácií, ktorého parametre boli stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom.

(148)

Je zrejmé, že RTP nebola vybraná na základe postupu verejného obstarávania, ktorý zaručuje najnižšie možné náklady. Nič nenasvedčuje tomu, že výška ad hoc platieb bola stanovená na základe analýzy nákladov, ktoré by znášal bežný podnik (štvrtá podmienka).

(149)

Preto je jasné, že v tomto prípade neboli splnené všetky podmienky uvedené vo veci Altmark. Preto sa opatrenia uvedené v odôvodnení 143 tohto rozhodnutia musia považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(150)

Súdny dvor opakovane konštatoval, že článok 106 ZFEÚ umožňuje výnimku zo zákazu štátnej pomoci podnikom povereným poskytovať službu všeobecného hospodárskeho záujmu (service of general economic interest, SGEI). Vo veci Altmark bolo implicitne potvrdené, že štátnu pomoc, ktorou sa kompenzujú náklady znášané podnikom pri poskytovaní SGEI, možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom (predtým označovaný ako „spoločný trh“), ak spĺňa podmienky článku 106 ods. 2 ZFEÚ (bývalý článok 86 ods. 2 Zmluvy o ES) (76).

(151)

Súdny dvor objasnil, že aby sa v rámci opatrenia mohlo využiť takéto oslobodenie, musia byť splnené všetky zásady vymedzenia, poverenia a primeranosti. Komisia je toho názoru, že v prípade, že sú splnené tieto zásady, rozvoj obchodu nie je ovplyvňovaný tak, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie.

(152)

Spôsob, akým sa tieto zásady uplatňujú v odvetví televízneho vysielania, je vysvetlený v oznámení Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pre verejnoprávne vysielanie („oznámenie o vysielaní“) (77). Podľa uvedeného oznámenia o vysielaní musí Komisia posúdiť, či (78):

(153)

Ako je uvedené v Protokole o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch [„Amsterdamský protokol“ (79)] a oznámení o vysielaní (80), je na členských štátoch, aby vymedzili právomoci verejnoprávneho vysielateľa v oblasti služby vo verejnom záujme. V odvetví televízneho vysielania je úloha Komisie obmedzená na kontrolu, či vymedzenie služby vo verejnom záujme obsahuje nejakú zjavnú chybu. Takáto chyba by predstavovala zneužitie vymedzenia služby vo verejnom záujme.

(154)

Vzhľadom na špecifickú povahu odvetvia televízneho vysielania Komisia považuje vymedzenie, ktorým sa daný vysielateľ poveruje úlohou poskytovať vyvážené a rôznorodé programy, za legitímne v súlade s výkladovými ustanoveniami uvedeného protokolu (81). Takéto vymedzenie by bolo v súlade s cieľom napĺňať demokratické, sociálne a kultúrne potreby konkrétnej spoločnosti.

(155)

Ako je uvedené v odôvodneniach 44 až 48 tohto rozhodnutia, RTP je na základe zákona č. 21/92 a zmlúv o poskytovaní služby vo verejnom záujme povinná z titulu všeobecnej služby verejnoprávneho televízneho vysielania zabezpečiť vysielanie na dvoch kanáloch s pokrytím celej krajiny. Zatiaľ čo prvý kanál musí vysielať programy všeobecnejšieho charakteru, druhý kanál sa musí zamerať viac na špecifické skupiny divákov. Okrem toho, ako je opísané v odôvodneniach 44 a 45 tohto rozhodnutia, zákon č. 21/92 a zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme ukladajú RTP podrobnejšie povinnosti týkajúce sa obsahu programov a medzinárodnej spolupráce, ako aj niektoré ďalšie špecifické povinnosti.

(156)

Aj keď je vymedzenie služby RTP v oblasti verejnoprávneho televízneho vysielania kvalitatívne dosť obšírne, Komisia vzhľadom na výkladové ustanovenia Amsterdamského protokolu považuje takéto „obšírne“ vymedzenie za legitímne (82). Preto považuje za legitímne aj všeobecné vymedzenie verejnoprávneho poslania RTP vysielať na dvoch televíznych kanáloch s celoštátnym pokrytím, pričom jeden z nich vysiela programy všeobecnejšieho charakteru a druhý sa zameriava viac na špecifické skupiny divákov. Takéto vymedzenie možno považovať za splnenie demokratických, sociálnych a kultúrnych potrieb portugalskej spoločnosti.

(157)

Komisia okrem toho považuje za legitímne povinnosti, ktoré podrobnejšie určujú, ako by mala RTP plniť všeobecné poslanie verejnoprávneho vysielania. V súlade so znením Amsterdamského protokolu sa aj uvedené povinnosti môžu považovať za plnenie demokratických, sociálnych a kultúrnych potrieb portugalskej spoločnosti.

(158)

Hoci Komisia považuje verejnoprávne poslanie RTP za legitímne, musí však zistiť, či vymedzenie obsahuje nejaké zjavné chyby.

Komisia posúdi, či dočasné a trvalé oslobodenie od poplatkov za notársku zápisnicu, registračných poplatkov a poplatkov za uverejnenie možno považovať za kompenzáciu nákladov na službu vo verejnom záujme a ďalej zanalyzuje, či povinnosť RTP podporovať kinematografiu možno považovať za povinnosť v rámci verejnoprávneho poslania RTP.

(159)

Komisia najprv posúdi, či dočasné oslobodenie od požiadaviek na notársku zápisnicu (a súvisiacich poplatkov), registračných poplatkov a poplatkov na uverejnenie počas zmeny na akciovú spoločnosť v roku 1992 v súlade s článkom 11 ods. 1 zákona č. 21/92, ako aj trvalé oslobodenie od rôznych poplatkov v súlade s článkom 11 ods. 2 zákona č. 21/92 možno považovať za kompenzáciu nákladov vyplývajúcich z poskytovania služby vo verejnom záujme.

(160)

Dočasné oslobodenie: Po prvé, je nevyhnutné preskúmať, či náklady súvisiace so premenou RTP na akciovú spoločnosť v roku 1992 (t. j. náklady, ktoré obvykle vzniknú v súvislosti s notárskou zápisnicou, jej registráciou a uverejnením) môžu byť legitímne kompenzované ako náklady na službu vo verejnom záujme. Kompenzácia nadobúda formu, ako už bolo uvedené, prostredníctvom oslobodenia podľa článku 11 ods. 1 zákona č. 21/92.

(161)

RTP vykonávala v čase svojej zmeny iba verejnoprávne činnosti (pozri odôvodnenie 18 tohto rozhodnutia), zatiaľ čo komerčné činnosti vykonávali právne odlišné dcérske spoločnosti. Preto náklady súvisiace so zmenou verejnoprávneho vysielateľa automaticky predstavovali náklady na službu vo verejnom záujme, ktoré štát môže legitímne kompenzovať. Nie je nutné posúdiť, či reorganizácia RTP bola právne povinná alebo potrebná (83). Posúdenie podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ a oznámenia o vysielaní si vyžaduje, aby kompenzácia nepresiahla čisté náklady na službu vo verejnom záujme, ale nevyžaduje posúdiť, či sa týmto nákladom, za predpokladu, že sú obmedzené na poskytovanie služby vo verejnom záujme, mohlo predísť (84). V súlade s Amsterdamským protokolom a oznámením o vysielaní môžu členské štáty v zásade voľne rozhodnúť o organizácii svojho verejnoprávneho vysielateľa, čo platí nielen pre organizáciu vysielateľa, ktorého obsah bude šírený, ale aj v rámci akej právnej formy bude verejnoprávny vysielateľ vykonávať svoje činnosti. Úloha Komisie sa obmedzuje na kontrolu, či táto možnosť členského štátu voľne rozhodnúť, nebola zneužitá. V tomto prípade neexistujú žiadne náznaky, že sa zmena uskutočnila s jediným cieľom poskytnúť RTP výhodu. Neexistuje dôvod spochybňovať odôvodnenie Portugalska, že zmena v roku 1992 bola uskutočnená skôr s cieľom poskytnúť RTP väčšiu flexibilitu pri jej činnostiach, ako s cieľom byť štátnou organizáciou s ťažkopádnym postupmi štátnej kontroly. Preto by sa mal vyvodiť záver, že oslobodenie od registračných poplatkov (t. j. poplatkov za notársku zápisnicu, registračných poplatkov a poplatkov za uverejnenie) v čase premeny RTP predstavuje legitímnu kompenzáciu nákladov na poskytovanie verejnoprávneho vysielania.

(162)

Trvalé oslobodenie: Uvedené zdôvodnenie (uvedené v odôvodnení 161 tohto rozhodnutia) sa však nemôže uplatniť na trvalé oslobodenie v článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92, ktoré nie je časovo obmedzené, a preto je otvorené aj pokiaľ ide o pokrytie poplatkov za registráciu a zápis v prípade činností RTP mimo jej verejnoprávneho poslania (napríklad keď by RTP sama vykonávala skôr komerčné činnosti, ako prostredníctvom právne odlišných dcérskych spoločností).

Vzhľadom na široký rozsah pôsobnosti článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92, pokiaľ ide o čas (t. j. neobmedzený) aj druh (t. j. nie obmedzený na činnosti služby vo verejnom záujme), žiadne potenciálne budúce oslobodenie od registračných poplatkov nemožno zdôvodniť ako náklady na službu vo verejnom záujme. Preto je potrebné vyvodiť záver, že oslobodenie od poplatkov v súlade s článkom 11 ods. 2 zákona č. 21/92 nie je zlučiteľné s vnútorným trhom.

(163)

Hoci Portugalsko tvrdilo, že článok 11 ods. 2 zákona č. 21/92 nebol nikdy uplatnený a že RTP vždy platilo všetky nevyhnutné registračné poplatky po zmene v roku 1992, uvedené tvrdenie sa mohlo ukázať ako odôvodnené v prípade vymáhania, nemení sa tým však skutočnosť, že uvedené ustanovenie ako také poskytuje štátnu pomoc RTP, ktorá nie je odôvodnená článkom 106 ods. 2 ZFEÚ ani žiadnym iným ustanovením uvedenej zmluvy.

(164)

Pri zohľadnení odôvodnenia 45 smernice o „televízii bez hraníc“ by Komisia mohla uznať, že vymedzenie verejnoprávnych vysielateľov z hľadiska služby vo verejnom záujme zahŕňa povinnosť prispievať výraznou mierou k investíciám do európskej audiovizuálnej tvorby, pokiaľ výsledné filmové práva umožňujú vysielanie vo verejnoprávnej televízii (85).

(165)

Komisia je toho názoru, že povinnosť uložená RTP podporovať kinematografiu spadá do rozsahu verejnoprávneho vysielania, keďže RTP následne vysiela vo verejnoprávnej televízii filmy, na ktoré získala distribučné práva.

(166)

Komisia preto súhlasí s pripomienkami zainteresovaných strán, že povinnosť RTP podporovať kinematografiu a jej financovanie je diskriminačné. Strany tvrdili, že aj súkromní vysielatelia uzatvorili s portugalskými orgánmi protokoly o podpore kinematografie, v ktorých nie je stanovená kompenzácia. Komisia je však toho názoru, že je nevyhnutné rozlišovať medzi dobrovoľnými dohodami o podpore kinematografie, ktoré boli uzatvorené medzi štátom a súkromnými vysielateľmi na jednej strane, a povinnosťami verejnoprávneho vysielania uloženými RTP na vysielanie filmovej produkcie a na ich financovanie na strane druhej. Je zrejmé, že RTP je jednoznačne poverená úlohou služby vo verejnom záujme v oblasti podpory určitých filmových produkcií, ktoré sú následne vysielané ako programy verejnoprávnej televízie, zatiaľ čo súkromní vysielatelia nie sú poverení žiadnou takouto úlohou služby vo verejnom záujme. RTP sa v skutočnosti stala nástrojom, ktorý používa štát na podporu kinematografie. Akékoľvek vyplývajúce výhody, ktoré RTP poskytla kinematografii, by mohli predstavovať štátnu pomoc a mali by sa ako také posudzovať. Toto rozhodnutie nemá vplyv na žiadne posúdenie možných výhod poskytnutých výrobcom filmov.

(167)

Preto je potrebné vyvodiť záver, že spolufinancovanie portugalských kinematografických diel zo strany RTP, ktoré sú vysielané na verejnoprávnych kanáloch, môže byť považované za legitímnu špecifickú povinnosť, ktorá je potrebná na plnenie všeobecných povinností RTP v oblasti verejnoprávneho televízneho vysielania. Táto povinnosť preto nepredstavuje zjavnú chybu.

(168)

Komisia je však toho názoru, že zákonná povinnosť RTP poskytovať „ďalšie služby, ktoré majú byť stanovené na daný účel“ (86), nie je dostatočne presná, aby Komisia mohla s dostatočnou právnou istotou vopred posúdiť, či takéto služby možno považovať za službu vo verejnom záujme. Hoci zastáva názor, že „ďalšie služby, ktoré majú byť stanovené“, nie sú jasne vymedzené, poznamenáva, že na základe tohto ustanovenia neboli počas skúmaného obdobia uskutočnené žiadne platby (87).

(169)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že činnosti RTP opísané v zákone č. 21/92 a znovu vymedzené v zmluvách o poskytovaní služby vo verejnom záujme sú jasne vymedzenými povinnosťami služby vo verejnom záujme.

Hoci povinnosť poskytovať „ďalšie služby, ktoré majú byť stanovené na daný účel“ nie je dostatočne presná, aby bolo možné vopred vyvodiť záver, že všetky služby poskytované v rámci tohto označenia by sa mohli považovať za služby vo verejnom záujme, v období rokov 1992 až 1998 neboli na základe tohto ustanovenia uskutočnené žiadne platby.

Trvalé oslobodenie od registračných a ďalších poplatkov sa však neobmedzuje na kompenzáciu nákladov na službu vo verejnom záujme, a preto môže byť odôvodené podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(170)

Po druhé, je nevyhnutné posúdiť, či RTP ako príjemca financovania zo strany štátu bol poverený povinnosťami poskytovať služby vo verejnom záujme.

(171)

V súlade s oznámením o vysielaní musí Komisia overiť, či RTP bola poverená poslaním poskytovať služby vo verejnom záujme prostredníctvom úradného aktu (88).

(172)

Ako je uvedené v odôvodnení 48 tohto rozhodnutia, RTP je jasne poverená povinnosťami poskytovať služby vo verejnom záujme na základe rôznych zákonov a zmlúv: článok 5 zákona č. 58/90, článok 4 ods. 1 a článok 5 zákona č. 21/92 a doložka 1 starej a novej zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme.

(173)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky od zainteresovaných strán alebo Portugalska v tom zmysle, že RTP nebola dostatočne poverená vykonávaním služby vo verejnom záujme prostredníctvom úradného aktu. V súlade s oznámením o vysielaní a vzhľadom na zákony a zmluvy uvedené v odôvodnení 48 tohto rozhodnutia by sa mal vyvodiť záver, že RTP musí nepochybne plniť povinnosti verejnoprávnej televízie a že preto bola RTP úradne poverená poslaním služby vo verejnom záujme.

(174)

RTP musela byť nielen poverená službou vo verejnom záujme prostredníctvom úradného aktu, ale mali byť prijaté aj opatrenia zabezpečujúce, aby služba vo verejnom záujme bola poskytovaná tak, ako vyžaduje zákon a zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme. Ako je uvedené v odôvodneniach 49 až 59 tohto rozhodnutia, boli zavedené rôzne mechanizmy kontroly zabezpečujúce, aby RTP plnila povinnosti služby vo verejnom záujme tak, ako bolo stanovené.

(175)

Po prvé, RTP bola povinná predkladať správy o plnení svojich povinností v oblasti služby vo verejnom záujme a plány spolu so stanoviskami jej vnútornej rady audítorov. RTP vypracovala správy o službe vo verejnom záujme za roky 1993 až 1998, v ktorých je opísané plnenie každej povinnosti poskytovať služby vo verejnom záujme a sú stanovené náklady na každú povinnosť poskytovať služby vo verejnom záujme prostredníctvom systému analytického účtovníctva.

(176)

Po druhé, ministerstvo financií a člen vlády zodpovedný za masmédiá overili plnenie zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme a hlavná finančná inšpekcia vykonala audit finančného plánu.

(177)

Po tretie, každý rok sa musel vykonať externý audit. Komisia nemôže uznať tvrdenie Portugalska, ktoré zopakovalo po vynesení rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci T-442/03, že správy o službe vo verejnom záujme boli v skutočnosti podrobené externému auditu a že teda neboli potrebné žiadne ďalšie opatrenia. Situáciu pred prijatím rozhodnutia z 15. októbra 2003 možno opísať takto:

(178)

Vzhľadom na zistenia Súdu prvého stupňa vo veci T-442/03, a najmä v bodoch 232 až 256 rozsudku, sa však Komisia nemohla spoľahnúť výlučne na (stručné) audítorské vyhlásenia k správam o službe vo verejnom záujme uvedené v odôvodnení 177 tohto rozhodnutia a namiesto toho prijala ponuku Portugalska, že vykoná externý audit na základe existujúcich správ o službe vo verejnom záujme za všetky príslušné roky. To znamená, že za roky 1992 až 1997 boli vykonané externé audity týkajúce sa plnenia povinností RTP v súvislosti so službou vo verejnom záujme. Externý audit za rok 1992 bol urobený napriek neexistencii správy o službe vo verejnom záujme. Externý audítor sa však pri posúdení, či bol splnený mandát na službu vo verejnom záujme, spoliehal na iný dokument. Za rok 1998 nebol urobený žiadny externý audit, pretože vždy existoval, čo nespochybnila ani SIC, externý audit vo forme správy spoločnosti BDO Binder za rok 1998, ktorá je uvedená v odôvodneniach 186 – 188 tohto rozhodnutia.

(179)

Nové audity za roky 1992 až 1997 zabezpečil vnútroštátny orgán zodpovedný za reguláciu médií, konkrétne Entidade Reguladora para a Comunicação Social, ERC. ERC je nezávislým správnym orgánom, ktorý je v súlade s portugalskou ústavou zodpovedný za zabezpečenie, okrem iného, dodržiavania stanov a pravidiel, ktorými sa riadi masmediálna činnosť. Zabezpečil audity, ktoré sa mali uskutočniť za roky 1992 až 1997 prostredníctvom uzatvorenia zmluvy s externou audítorskou firmou, Pedro Roque, ktorá je nezávislá od RTP.

(180)

Vzhľadom na čas, ktorý uplynul medzi rokom 1992 a vypracovaním auditov správ o službe vo verejnom záujme v roku 2010, bolo ťažké dostať sa ku všetkým údajom. Tým možno vysvetliť dĺžku prešetrovania a čas, ktorý si vyžiadalo vypracovanie nových auditov. Nakoniec sa však audity mohli vypracovať, keďže už existovali správy o službe vo verejnom záujme (s výnimkou správy za rok 1992) a audítori teda mali základ na svoj audit. Audity za obdobie od roku 1992 do roku 1997 boli predložené Komisii.

(181)

V externých auditoch sa uvádza, že ich mandátom je posúdiť a monitorovať službu verejnoprávneho vysielania poskytovanú spoločnosťou RTP a platbu, ktorú spoločnosť dostala za plnenie tejto úlohy. Uvedené audity obsahovali opis informácií, ktoré boli zohľadnené. Odvolávajú sa, inter alia, na zákon č. 58/90 (zákon o verejnoprávnom vysielaní), zákon č. 21/92 o premene RTP, zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme, účtovné závierky a externé audity účtovných závierok, plán činnosti a rozpočet (Plano de Actividades e Orçamento do Serviço Público), správy o službe vo verejnom záujme za príslušné roky (Relatorio sobre o Cumprimento das Obrigacaoes do Servico Publico, RCOSP). V auditoch sa uvádza, že v dôsledku dlhého obdobia, ktoré uplynulo medzi rokmi 1992 až 1997 a zmluvou o audite v roku 2010, boli niektoré dokumenty zničené a určité informácie neboli k dispozícii. Z uvedeného dôvodu sa audítorská správa zamerala hlavne na dostupné správy, najmä správy o službe vo verejnom záujme (89), a overené účtovné závierky.

(182)

Napriek týmto obmedzeniam v dôsledku uplynutia času sa audítori domnievali, že dokážu splniť svoju zmluvu a vykonať audity a posúdenie plnenia povinnosti RTP v oblasti služby vo verejnom záujme a kompenzácie, ktorú spoločnosť dostala. V auditoch sa výslovne uvádza, že audítori dokázali prekonať ťažkosti, ktoré vznikli v dôsledku uplynutia času, a urobiť audity. Napríklad hoci audítori uvádzajú výhradu v tom zmysle, že nebolo možné uskutočniť konzultáciu, pokiaľ ide o kritériá účtovania nákladov a metódy rozdelenia nákladov, ukázalo sa, že táto skutočnosť nie je prekážkou, ktorá by zabránila urobiť audit a prijať pozitívny záver. V súhrnnej správe sa uvádza, že: „všetky náklady a príjmy RTP sú založené na predpoklade, že jej činnosť sa týka iba poskytovania služieb verejnoprávnej televízie a že tieto audity sú založené na finančných výkazoch, ktoré skontroloval interný audítor spoločnosti aj externí audítori, a z ktorých nevyplývajú žiadne iné významné skutočnosti, ako tie, ktoré sú podrobne opísané v účtovných závierkach“ (90). Komisia už uviedla (pozri odôvodnenie 18 tohto rozhodnutia), že RTP vykonávala v období, ktoré je predmetom prešetrovania, iba činnosti služby vo verejnom záujme, zatiaľ čo komerčné činnosti vykonávali právne odlišné dcérske spoločnosti RTP. Kritériá na rozdelenie nákladov sú preto dôležité iba pre zaradenie rozdelenia nákladov v rámci nákladov na služby vo verejnom záujme, ktoré vznikli spoločnosti RTP, a nemali by mať žiadny vplyv na výšku celkových nákladov na službu vo verejnom záujme.

Pokiaľ ide o finančné informácie, Komisia zistila, že externí audítori sa mohli oprávnene spoliehať na účtovné závierky, ku ktorým bol vždy pripojený audit potvrdzujúci správnosť účtovnej závierky RTP. Podľa zmlúv o poskytovaní služby vo verejnom záujme cieľom externého auditu správy o službe vo verejnom záujme bolo overiť, či RTP splnila svoje povinnosti v súvislosti so službou vo verejnom záujme, ktorými bola poverená, a či kompenzácia za službu vo verejnom záujme je v súlade s týmito nákladmi na plnenie takýchto povinností. Preto hoci sa finančné údaje o poskytovaní služby vo verejnom záujme počas obdobia, ktoré je predmetom prešetrovania, týkali poskytovania služby vo verejnom záujme spoločnosťou RTP, ďalšie nezávislé overenie bolo nevyhnutné na zistenie, či vzniknuté náklady boli v súlade s mandátom na službu vo verejnom záujme.

(183)

Externí audítori potvrdzujú tento bod. Pokiaľ ide o roky 1992 – 1997, audítori dospeli k záveru, že: „RTP v podstate splnila svoje povinnosti spojené s vysielaním, pokiaľ ide o množstvo, ako je stanovené v koncesnej zmluve, s osobitným zameraním na povinnosť súvisiacu s obsahom vysielania“. Audítor zistil, že „po analýze dostupných dokumentov, konkrétne správ audítora a výboru pre povinný audit, sme nezistili žiadne skutočnosti, ktoré by nás viedli k vyvodeniu záveru, že predložené dokumenty týkajúce sa súladu medzi splnenými úlohami služby vo verejnom záujme a platbou za ich reálne a skutočné náklady, obsahujú zásadné narušenia, ktoré majú vplyv na ich súlad s právnymi predpismi platnými v uvedený deň“ (91).

(184)

V niekoľkých audítorských správach sa uvádza, že RTP mohla požiadať o vyššiu sumu kompenzácie, ale zabránili jej v tom podmienky zmlúv o poskytovaní služby vo verejnom záujme, konkrétne podmienky uvedené v článku 15 ods. 4 starej zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme a článku 19 ods. 3 novej zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme z roku 1996. Jednotlivé externé audity za roky 1994, 1996 a 1997 obsahujú vyhlásenia týkajúce sa rozdielu medzi vysokými nákladmi, ktoré vznikli spoločnosti RTP v súvislosti s poskytovaním služby vo verejnom záujme, a kompenzáciou, ktorú spoločnosť získala, pričom táto kompenzácia bola nižšia ako vzniknuté náklady (92). V záverečnej správe za všetky roky, ktoré boli podrobené auditu, sa jednoznačne uvádza, že „v prípade všetkých rokov bolo kompenzačné odškodnenie, ktoré bolo udelené a zaplatené, nižšie ako sumy uvedené v každej správy o službe vo verejnom záujme (Relatório sobre o cumprimento das obrigações de serviço público, RCOPS)“ (93).

(185)

V niektorých auditoch (s výnimkou auditov za roky 1992 a 1993) sa uvádza, že RTP presiahla zákonný limit na reklamu, t. j. vysielala viac reklamy ako povoľovali zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme. Príjmy, ktoré RTP dostala za takúto reklamu, sa musia zohľadniť pri výpočte nákladov na službu vo verejnom záujme, v súlade s oznámením o vysielaní, keďže príjem vytvorený v rámci služby vo verejnom záujme, vrátane príjmov z reklamy, by sa mal zahrnúť do výpočtu potrieb spoločnosti v oblasti financovania služieb vo verejnom záujme.

Skutočnosť, že boli presiahnuté limity na reklamu, nemala vplyv na analýzu audítora, ktorá sa týkala rokov 1992 – 1997. Kompenzácia za služby vo verejnom záujme zodpovedala úlohám súvisiacim so službou vo verejnom záujme, ktoré plnila RTP, a nebola vyplatená žiadna nadmerná kompenzácia. Portugalsko takisto potvrdilo, že pokiaľ ide o roky 1994, 1995 a 1996, všetky zisky z reklamy (vrátane ziskov, ktoré vyplynuli z presiahnutia povoleného času na vysielanie reklamy) boli zohľadnené a zodpovedajúcim spôsobom bola znížená potreba financovania služby vo verejnom záujme (94). Pokiaľ ide o rok 1996, v článku 15 novej zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme bolo uvedené, že pri stanovení kompenzácie nemôžu byť zohľadnené zisky vyplývajúce z využitia kanálov, keď sa sčítajú náklady na účely výpočtu celkových nákladov na službu vo verejnom záujme. „Zisky“ zahŕňajú príjmy z reklamy. Portugalsko jednoznačne potvrdilo, že zisky z reklamy boli odpočítané od sumy požadovanej kompenzácie (95).

(186)

Pokiaľ ide o rok 1998, externá firma BDO Binder preskúmala vzťah medzi poslaním RTP v oblasti služby vo verejnom záujme a nákladmi súvisiacimi s touto službou. V správe BDO Binder je uvedených niekoľko odporúčaní zameraných na budúcnosť a návrhov týkajúcich sa posilnenia vnútornej kontroly RTP s cieľom zabezpečiť súlad s vnútornými predpismi, táto správa však neobsahuje žiadne zistenie, že RTP dostala príliš veľkú kompenzáciu vo vzťahu k úlohám služby vo verejnom záujme, ktoré splnila, alebo že nebolo možné spoľahnúť sa na údaje použité v správe o službe vo verejnom záujme, ktorú vypracovala RTP a ktorú Komisia použila v rozhodnutí z 15. októbra 2003. Keď sa správa firmy BDO Binder zaoberá konkrétnymi údajmi, odvoláva sa na to, že nebol vypracovaný súpis určitého majetku. Zdá sa však, že správa BDO Binder kritizuje viac to, že chýba súpis majetku (96), namiesto toho, aby dospela k záveru, že neboli realizované príslušné investície a že hodnoty investícií boli nesprávne zaúčtované. Ako však zdôraznilo Portugalsko, údaje o príslušných investíciách neboli v žiadnom prípade zahrnuté do výpočtu kompenzácie, čím sa vylúčila možnosť úhrady nákladov na odpisy v prípade stálych aktív.

(187)

Pokiaľ ide o presiahnutie času na vysielanie reklamy, v správe BDO Binder bolo konštatované, že všetok príjem z reklamy bol zohľadnený pri výpočte potreby financovania služby vo verejnom záujme. Opäť platí, že žiadny z týchto faktorov neviedol audítora k tomu, aby vydal negatívne stanovisko k plneniu povinností RTP v oblasti služby vo verejnom záujme, ani nepoukázal na žiadnu nadmernú kompenzáciu.

(188)

Najdôležitejším prvkom pre analýzu v tomto rozhodnutí je však záver v správe BDO Binder (čo nespochybnila ani SIC), že RTP mohla žiadať 25 miliárd PTE na plnenie svojich povinností v oblasti služby vo verejnom záujme, ale namiesto toho dostala iba 14 miliárd PTE. Inými slovami, správa BDO Binder nepoukazuje na žiadnu nadmernú kompenzáciu, ale namiesto toho dospela k opačnému záveru.

(189)

Ako je uvedené v rozhodnutí NN 31/06, pokiaľ ide o reštrukturalizáciu RTP, v rámci externého auditu, ktorý vykonala spoločnosť PriceWaterhouse Coopers, sa preskúmalo, či finančné informácie, ktoré poskytli portugalské orgány, boli v súlade s účtovnými závierkami RTP v období rokov 1991 až 2003, so sumami zahrnutými do správ z auditov služby vo verejnom záujme a s ďalšími zdrojmi informácií, ktoré boli považované za dôležité pre zabezpečenie súladu oznámených auditov (pozri odôvodnenie 38 rozhodnutia NN 31/06). Audítorská správa PWC potvrdila údaje bez závažných pripomienok (odôvodnenie 52 rozhodnutia NN 31/06). V audítorskej správe PWC bolo výslovne potvrdené, že sumy, ktoré dostala RTP ako kompenzáciu za poskytovanie služby vo verejnom záujme, zodpovedali sumám uvedeným v uzneseniach Rady ministrov (pozri odôvodnenie 41 a tabuľku 39 rozhodnutia NN 31/06). V audítorskej správe PWC bola uvedená pripomienka o celkovom nedostatočnom financovaní RTP. V tejto správe bolo zdôraznené, že okrem úloh súvisiacich so službou vo verejnom záujme, ktoré mohli byť uhradené na základe zmlúv o poskytovaní služby vo verejnom záujme, existovali úlohy služby vo verejnom záujme, ktoré plnila RTP, ale za ktoré nemohla byť požadovaná žiadna úhrada od štátu. Komisia dospela v rozhodnutí NN 31/06 k záveru, že samotná audítorská správa PWC sa preto mohla správne opierať o účtovné závierky RTP a PWC mohla zistiť, že RTP bola v skutočnosti nedostatočne financovaná. Na účely tohto rozhodnutia sa audítorská správa PWC môže preto považovať za ďalší prvok, okrem externých auditov správ o službe vo verejnom záujme, že údaje, ktoré použila Komisia v rozhodnutí 2005/403/ES boli správne.

(190)

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že by sa mala zohľadniť správa štátneho audítora č. 8/2002, Tribunal de Contas, Komisia v skutočnosti zohľadnila uvedenú správu vo svojom posúdení v tomto rozhodnutí. Po prvé, je nutné uznať, ako pripustila aj spoločnosť SIC, že audítorská správa č. 8/2002 sa týka obdobia od roku 1997 do roku 2000, a preto sa týka iba rokov 1997 a 1998. Hoci v danej správe boli uvedené údaje týkajúce sa skorších rokov, mali byť použité na opísanie všeobecného finančného vývoja RTP, ale samé o sebe neboli predmetom preskúmania Dvora audítorov.

(191)

V tomto prípade je najdôležitejšie to, že správa č. 8/2002 nepoukazuje na žiadnu nezrovnalosť vo financovaní RTP, ani na žiadnu nadmernú kompenzáciu za roky 1997 – 2000 (alebo za žiadny z ostatných rokov). Naopak, správa č. 8/2002 niekoľkokrát poukazuje na štrukturálne finančné ťažkosti spoločnosti RTP. Komisia preto nemôže na základe správy č. 8/2002 vylúčiť, že určité platby predstavujú nadmernú kompenzáciu a nezákonnú štátnu pomoc. Naopak, správa č. 8/2002 jednoznačne potvrdzuje, že od roku 1993 do konca roka 1999 RTP prežila vďaka nepretržitej a zvyšujúcej sa zadlženosti spoločnosti.

(192)

Ako uviedol sťažovateľ, v správe č. 8/2002 sa niekoľkokrát kritizuje riadenie spoločnosti a poukazuje na prípady neefektívnosti, ktorým bolo možné predísť. Cieľ správy č. 8/2002 je vymedzený ako všeobecný prehľad o riadení RTP a poskytovaní verejnoprávneho televízneho vysielania spoločnosťou RTP z hľadiska účinnosti, efektívnosti a hospodárenia. Ako zdôraznil sťažovateľ, v správe č. 8/2002 bolo uvedené, že RTP mala neflexibilné štruktúry a nadmerný počet pracovníkov a poskytovala službu vo verejnom záujme neefektívnym spôsobom. V správe č. 8/2002 sa kritizuje aj neprimerane nejasný a všeobecný pojem verejnoprávneho poslania a zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme, ktoré podľa štátneho audítora vyzývajú k neúčinnosti v oblasti riadenia.

(193)

Komisia však preskúmala pojem verejnoprávneho poslania RTP v rozhodnutí z 15. novembra 2003. Vo veci T-442/03 Súd prvého stupňa potvrdil, že obšírne vymedzenie poslania RTP je prijateľné (97). Pokiaľ ide o údajné prípady neefektívnosti, Komisia by chcela uviesť, že to nie je aspekt, ktorý sa musí posúdiť pri uplatňovaní oznámenia o vysielaní.

(194)

Tretie kritérium, ktoré by mala Komisia posúdiť, je to, či financovanie je primerané k čistým nákladom na službu vo verejnom záujme.

(195)

V oznámení o vysielaní sú opísané kritériá, na základe ktorých Komisia posudzuje primeranosť financovania štátom. Vyžaduje, aby štátna pomoc nepresiahla čisté náklady na plnenie poslania v oblasti služby vo verejnom záujme a aby nedošlo k žiadnym narušeniam trhu, ktoré neboli nutné na splnenie poslania služby vo verejnosť záujme (98).

(196)

Po prvé, aby sa správne stanovili náklady na činnosti súvisiace so službou vo verejnom záujme, v oznámení o vysielaní sa vyžaduje primerané rozdelenie nákladov a príjmov medzi činnosti služby vo verejnom záujme a komerčné činnosti.

(197)

Ako je uvedené v odôvodneniach 61 – 67 tohto rozhodnutia, v zmluvách o poskytovaní služby vo verejnom záujme je vymedzený spôsob rozdelenia nákladov a príjmov, ktoré musí RTP uplatňovať. V tomto prípade je úloha Komisie v podstate uľahčená tým, že RTP používala systém analytického účtovníctva, ktorý umožňuje stanoviť výšku oprávnených nákladov, ktoré vznikli spoločnosti pri plnení každej z povinností poskytovať službu vo verejnom záujme, ktoré je možné uhradiť.

(198)

Na základe uvedeného systému je každá položka oprávnených výdavkov pridelená činnosti a následne rozdelená medzi rôzne úlohy RTP v oblasti služby vo verejnom záujme, ktoré možno uhradiť, na základe objektívnych účtovných zásad.

(199)

Keďže príjmy vyplývajúce z každej úlohy v oblasti služby vo verejnom záujme, ktorú možno uhradiť, sa odpočítavajú od prevádzkových nákladov na službu vo verejnom záujme, systém zaručuje, aby ročné kompenzačné platby boli obmedzené na čisté náklady na každú povinnosť poskytovať službu vo verejnom záujme (pozri odôvodnenie 65 tohto rozhodnutia).

(200)

Komisia preto dospela k záveru, že parametre na stanovenie nákladov sú stanovené objektívnym a transparentným spôsobom.

(201)

Pravidlá o kompenzácii nákladov by však mohli viesť k podhodnoteniu skutočných čistých nákladov RTP na poskytovanie služby vo verejnom záujme a k nedostatočnému štrukturálnemu financovaniu skutočných potrieb v oblasti financovania.

(202)

Ako je uvedené v odôvodnení 65, na základe spôsobu výpočtu nákladov, ktorý je stanovený v zmluvách o poskytovaní služby vo verejnom záujme, boli určité náklady na službu vo verejnom záujme vylúčené z platby pomocou ročnej kompenzácie (99). Portugalsko okrem toho informovalo Komisiu, že hoci RTP musela zaplatiť DPH z prijatých ročných kompenzačných platieb, výsledné náklady nemohli byť zohľadnené na základe účtovných predpisov (pozri odôvodnenie 94). Nakoniec, RTP nezahrnula do svojich správ o službe vo verejnom záujme všetky investície investované do zariadení na poskytovanie služby vo verejnom záujme, hoci tieto investície boli zahrnuté do jej účtovných závierok (pozri odôvodnenie 67).

(203)

Podľa Amsterdamského protokolu je však na členskom štáte, aby zabezpečil financovanie verejnoprávnych vysielateľov. V tomto prípade sa Portugalsko rozhodlo neuhradiť niektoré z nákladov, ktoré vznikli poskytovateľovi služby pri plnení jeho úloh.

(204)

V tomto prípade štát poskytol RTP nielen ročné kompenzačné platby, ale aj ďalšie financovanie vo forme zvýšenia základného imania, pôžičiek a dohody s orgánom zodpovedným za systém sociálneho zabezpečenia. V súlade s bodom 57 oznámenia o vysielaní musí Komisia analyzovať, či všetky opatrenia sú úmerné čistým nákladom na službu vo verejnom záujme. Iba potom možno financovanie RTP považovať za zlučiteľné s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ.

(205)

Komisia sa takisto domnieva, že povinnosti spojené so službou vo verejnom záujme uložené RTP, ktoré neboli oprávnené na získanie kompenzácie na základe zmlúv o poskytovaní služby vo verejnom záujme, možno považovať za legitímne a jasne vymedzené povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré štát formálne uložil poskytovateľovi služby. Preto na základe pravidiel štátnej pomoci môže Portugalsko financovať všetky čisté náklady RTP na poskytovanie služby vo verejnom záujme.

(206)

Tabuľka 6 v odôvodnení 207 poskytuje prehľad o nákladoch RTP na poskytovanie služby vo verejnom záujme (investičné aj čisté prevádzkové náklady), ktoré boli vypočítané na základe platných pravidiel účtovania nákladov, a o kompenzácii poskytnutej na investičné a prevádzkové náklady.

(207)

Po prvé, uvádzajú sa investície do zariadení na poskytovanie služby vo verejnom záujme (tabuľka 5) a kompenzácia poskytnutá na financovanie investícií (tabuľka 2). Po druhé, uvádzajú sa čisté prevádzkové náklady RTP (tabuľka 4) a platby na kompenzáciu týchto nákladov (tabuľka 1). Nakoniec, tabuľka poukazuje na výhodu získanú z ad hoc pomoci vyplývajúcej z dohody so sociálnou poisťovňou a pôžičky z roku 1998.

Tabuľka 6

Zhrnutie potrieb financovania a kompenzácie čistých prevádzkových nákladov na poskytovanie služby vo verejnom záujme na základe účtovných pravidiel

(208)

Ako je zdôraznené v odôvodnení 201 a 202, systém ročných kompenzačných platieb, ktorý si vybralo Portugalsko, viedol k podhodnoteniu skutočných nákladov na plnenie úloh spojených s poskytovaním služby vo verejnom záujme, ktoré plnila RTP. Tento systém viedol k nahromadeniu dlhu. Aby si RTP zachovala finančnú rovnováhu, Portugalsko použilo v druhom štádiu ad hoc opatrenia na financovanie nákladov RTP na poskytovanie služby vo verejnom záujme.

(209)

Ako je uvedené v tabuľke 6 v odôvodnení 207, navýšením kapitálu sa nadmerne kompenzovali investície do služby vo verejnom záujme o 26 736,8 milióna PTE, zatiaľ čo prevádzkové náklady boli nedostatočne financované prostredníctvom kompenzačných platieb a ostatných ad hoc opatrení vo výške 28 755,1 milióna PTE. Hoci navýšenia kapitálu boli určené najmä na financovanie investícií do zariadení, boli použité aj na splatenie nahromadeného dlhu.

(210)

V tabuľke 6 v odôvodnení 207 je takisto uvedené, že celková kompenzácia 2 018,3 milióna PTE bola nižšia ako čisté náklady na službu vo verejnom záujme (28 755,1 milióna PTE mínus 26 736,8 milióna PTE). Komisia preto dospela k záveru, že na základe pravidiel Únie je celkové financovanie zo strany štátu úmerné čistým prevádzkovým nákladom RTP na službu vo verejnom záujme za obdobie, ktoré je predmetom preskúmania. Uvedené zistenie sa nezmení ani vtedy, ak sa má za to, že suma 11 000 000 PTE vyplývajúca z oslobodenia od registračných poplatkov má byť aj štátnou pomocou (pozri odôvodnenia 119 a 120 tohto rozhodnutia), napriek pôvodnému predpokladu Komisie. Ak sa zohľadní táto suma, RTP by bola stále nedostatočne financovaná o sumu 2 007,3 milióna PTE.

(211)

Komisia je toho názoru, že finančné prostriedky, ktoré získala RTP, boli dokonca ešte nižšie ako celkové čisté náklady, ktoré vznikli pri plnení povinností, ktorými štát poveril RTP, v dôsledku toho, že v tabuľke 6 v odôvodnení 207 nie sú zohľadnené všetky náklady RTP na služby vo verejnom záujme v období od roku 1992 do roku 1998.

(212)

V súlade s oznámením o vysielaní by Komisia mala zabezpečiť, aby financovanie zo strany štátu bolo úmerné čistým nákladom na poskytovanie služby vo verejnom záujme, ale aj to, aby nedošlo k žiadnym narušeniam trhu, pokiaľ ide o komerčné činnosti vyplývajúce z činností služby vo verejnom záujme a v prípade ktorých nie je možné žiadne správne rozdelenie na strane príjmov a ktoré nie sú potrebné na plnenie poslania služby vo verejnom záujme. K takémuto narušeniu by došlo vtedy, ak by RTP znížila ceny reklamy na trhu s cieľom znížiť príjmy konkurentov (101). V takom prípade by RTP nemaximalizovala svoje komerčné príjmy a zbytočne by zvýšila potrebu financovania zo strany štátu. Podľa oznámenia o vysielaní sa takéto správanie, ak sa preukáže, nemôže považovať za štandardné pre poslanie služby vo verejnom záujme, ktorým bol poverený vysielateľ (102).

(213)

V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania z 15. novembra 2001 Komisia uviedla, že ak by sa zistilo takéto správanie, pri posudzovaní možnej nadmernej kompenzácie zohľadní takéto narušenia a vyplývajúcu potrebu vyššieho financovania zo strany štátu. V uvedenom štádiu konania Komisia uviedla, že „na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii v tejto chvíli, nie je možné určiť, či sa RTP takto správala“ (103).

(214)

Po výzve na predloženie pripomienok k začatiu konania v tejto veci neboli Komisii doručené žiadne pripomienky od konkurentov RTP, v ktorých by bolo uvedené alebo preukázané správanie sa RTP na komerčnom trhu poškodzujúce hospodársku súťaž, ktoré by mohlo viesť k zvýšenému financovaniu zo strany štátu, ktoré je nezlučiteľné so zmluvou (104).

(215)

Za týchto okolností je Komisia toho názoru, že neexistuje nič, čo by naznačovalo takéto správanie. Preto Komisia konštatuje, že sa nezdá, že by sa RTP dopustila na komerčnom trhu protisúťažného správania, ktoré by viedlo k zvýšenej potrebe financovania zo strany štátu, a že by následkom takéhoto správania došlo k nadmernej kompenzácii.

(216)

Preto Komisia dospela k záveru, že dohoda s orgánom zodpovedným za systém sociálneho zabezpečenia, navýšenia kapitálu a podriadená pôžička, ako aj dočasné oslobodenie od registračných poplatkov by sa mali považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Financovanie RTP prostredníctvom ad hoc opatrení je však zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 106 ods. 2 ZFEÚ. Celkové financovanie je úmerné čistým nákladom na plnenie jasne vymedzených a uložených povinností v oblasti služby vo verejnom záujme. Preto financovanie zo strany štátu nemalo vplyv na podmienky obchodu a hospodársku súťaž v Únii spôsobom, ktorý by bol v rozpore so záujmami Únie podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ (105).

(217)

Komisia zastáva názor, že Portugalsko nezákonne poskytlo dočasnú pomoc v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ (106). To neplatí v prípade dočasného oslobodenia od poplatkov za notársku zápisnicu a poplatkov za uverejnenie podľa článku 11 ods. 1 zákona č. 21/92, keďže tieto opatrenia sa nepovažujú za opatrenia predstavujúce štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(218)

Ako je uvedené v odôvodnení 143, Komisia dospela k záveru, že dohoda s orgánom zodpovedným za sociálne zabezpečenie z roku 1993, navýšenia kapitálu v období od roku 1994 do roku 1997 a pôžička v roku 1998 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Podobne, oslobodenie od registračných poplatkov podľa článku 11 ods. 1 zákona č. 21/92 a trvalé oslobodenie od poplatkov v súlade s článkom 11 ods. 2 zákona č. 21/92 predstavujú štátnu pomoc. Ad hoc opatrenia sa poskytujú prostredníctvom štátnych prostriedkov a existuje riziko, že narušia hospodársku súťaž na vnútornom trhu tým, že uprednostnia RTP a budú mať vplyv na obchod.

Ad hoc opatrenia nespĺňajú podmienky uvedené v rozsudku vo veci Altmark, keďže ich nemožno považovať za súčasť systému kompenzácie, ktorého parametre boli stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom. Okrem toho je jasné, že RTP nebola vybraná prostredníctvom postupu verejného obstarávania, ktorý zaručuje najnižšiu možnú cenu, a neexistujú žiadne náznaky, že výška ad hoc platieb bola stanovená na základe analýzy nákladov, ktoré by znášal typický podnik.

(219)

Oslobodenie stanovené v článku 106 ods. 2 ZFEÚ sa vzťahuje na ad hoc opatrenia, s výnimkou trvalého oslobodenia RTP podľa článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92. Ako bolo analyzované, opatrenia slúžili na kompenzovanie jasne vymedzených povinností v oblasti služby vo verejnom záujme, ktorými bola dostatočne poverená RTP na základe zákona č. 21/92 a zmlúv o poskytovaní služby vo verejnom záujme. Ad hoc opatrenia sú úmerné čistým prevádzkovým nákladom RTP na poskytovanie služby vo verejnom záujme. Ad hoc opatrenia nenarušujú hospodársku súťaž spôsobom, ktorý by bol v rozpore so záujmom Únie, pretože tieto opatrenia sú úmerné čistým nákladom RTP na poskytovanie služby vo verejnom záujme. RTP sa ani v prípade komerčných činností nesprávala spôsobom, ktorý by narušoval hospodársku súťaž.

(220)

Komisia je toho názoru, že trvalé oslobodenie ustanovené v článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92 predstavuje štátnu pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, keďže nespĺňa podmienky kompenzácie za poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 ods. 2 ZFEÚ. Portugalsko by preto malo zrušiť uvedený zákon. Portugalsko by takisto malo zabezpečiť, aby akákoľvek pomoc, ktorá bola vyplatená spoločnosti RTP na základe uvedeného zákona, bola od nej získaná späť.

(221)

Komisia, vzhľadom na uvedené závery,

a)

zmena splátkového kalendára dlhu vo výške 1 206 miliónov PTE, ktorú povolilo Portugalsko spoločnosti RTP vo forme dohody s orgánom zodpovedným za sociálne zabezpečenie v roku 1993;

b)

navýšenie kapitálu v období rokov 1994 až 1997 v celkovej sume 46 800 miliónov PTE;

c)

pôžička vo výške 20 000 miliónov PTE poskytnutá v roku 1998;

d)

dočasné oslobodenie od registračných poplatkov stanovené v článku 11 ods. 1 portugalského zákona č. 21/92 vo výške 11 000 000 PTE.

a)

podrobný opis opatrení prijatých na zrušenie článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92;

b)

celkovú sumu (istinu a úroky z vymáhanej sumy), ktorá sa má získať späť od RTP;

c)

podrobný opis už prijatých a plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

d)

dokumenty preukazujúce, že spoločnosti RTP bolo nariadené vrátiť pomoc.