16.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/17

(1)

V nadväznosti na antidumpingové prešetrovanie (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) Rada nariadením (ES) č. 1629/2004 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých grafitových elektród v súčasnosti zaradených pod kód KN ex 8545 11 00 a niplov na takéto elektródy v súčasnosti zaradených pod kód KN ex 8545 90 90 s pôvodom v Indii (ďalej len „konečné antidumpingové opatrenia“). Tieto opatrenia nadobudli formu valorického cla vo výške 0 %.

(2)

V nadväznosti na antisubvenčné prešetrovanie Rada nariadením (ES) č. 1628/2004 (3) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých grafitových elektród v súčasnosti zaradených pod kód KN ex 8545 11 00 a niplov na takéto elektródy v súčasnosti zaradených pod kód KN ex 8545 90 90 s pôvodom v Indii (ďalej len „konečné vyrovnávacie opatrenia“). Tieto opatrenia nadobudli formu valorického cla vo výške 15,7 % s výnimkou jednej spoločnosti, pre ktorú colná sadzba predstavovala 7 %.

(3)

V nadväznosti na ex officio čiastočné predbežné preskúmanie vyrovnávacích opatrení Rada nariadením (ES) č. 1354/2008 (4) zmenila a doplnila nariadenia (ES) č. 1628/2004 a (ES) č. 1629/2004. Konečné vyrovnávacie clá boli zmenené na 6,3 % a 7,0 % pre dovoz od individuálne menovaných vývozcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 7,2 %. Konečné antidumpingové clá boli zmenené na 9,4 % a 0 % pre dovoz od individuálne menovaných vývozcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 8,5 %.

(4)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (5) platných konečných antidumpingových opatrení Komisia prijala 18. júna 2009 žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Žiadosť podali traja výrobcovia v Únii: Graftech International, SGL Carbon GmbH a Tokai ERFTCARBON GmbH (ďalej len „žiadatelia“), ktorých výroba predstavuje podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 90 % celkovej výroby určitých systémov grafitových elektród v Únii.

(5)

Žiadosť sa odôvodnila tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(6)

Komisia po tom, čo po porade s poradným výborom zistila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, 17. septembra 2009 oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (6) (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(7)

Oznámením o začatí preskúmania uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie17. septembra 2009 (7) Komisia takisto oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti konečných vyrovnávacích opatrení podľa článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (8) (ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“).

(8)

Prešetrovanie pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2006 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(9)

Komisia oficiálne upovedomila žiadateľov, ostatných známych výrobcov v Únii, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, používateľov, o ktorých bolo známe, že sa ich toto preskúmanie týka, a zástupcov vyvážajúcej krajiny o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti. Zainteresované strany dostali možnosť písomne predložiť svoje pripomienky a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí preskúmania.

(10)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(11)

Vzhľadom na zjavne veľký počet neprepojených dovozcov sa v súlade s článkom 17 základného nariadenia považovalo za vhodné preskúmať, či by sa malo pristúpiť k výberu vzorky. S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpila, boli uvedené strany v súlade s článkom 17 základného nariadenia požiadané, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia preskúmaní a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania. Žiadni neprepojení dovozcovia však neprejavili záujem o spoluprácu. Výber vzorky preto nebol potrebný.

(12)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých bolo známe, že sa ich toto prešetrovanie týka, a stranám, ktoré sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí preskúmania. Vyplnené dotazníky boli doručené od troch skupín výrobcov v Únii (t. j. žiadateľov), jedného vyvážajúceho výrobcu a 17 používateľov. Počas výberu vzorky sa neprihlásil žiadny z dovozcov a informácie Komisii neposkytli ani sa počas prešetrovania neprihlásili žiadni ďalší dovozcovia.

(13)

Predložením vyplneného dotazníka úplne spolupracoval pri prešetrovaní iba jeden z dvoch známych vyvážajúcich výrobcov v Indii, a to spoločnosť HEG Limited (ďalej len „HEG“). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v pôvodnom prešetrovaní bol úplný oficiálny názov uvedenej spoločnosti Hindustan Electro Graphite Limited. Následne spoločnosť zmenila názov na HEG Limited. Druhý vyvážajúci výrobca spolupracujúci v pôvodnom prešetrovaní, a to spoločnosť Graphite India Limited (ďalej len „GIL“), sa v rámci tohto preskúmania rozhodol nepredložiť vyplnený dotazník.

(14)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a z neho vyplývajúcej ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

(15)

Príslušný výrobok, ktorý je predmetom tohto preskúmania, je ten istý ako v pôvodnom prešetrovaní, t. j. grafitové elektródy druhu používaného v elektrických peciach s mernou hustotou najmenej 1,65 g/cm3 a elektrickým odporom najviac 6,0 μ.Ω.m, v súčasnosti zaradené pod kód KN ex 8545 11 00 a niple na takéto elektródy v súčasnosti zaradené pod kód KN ex 8545 90 90, s pôvodom v Indii, bez ohľadu na to, či sa dovážajú spolu alebo samostatne (ďalej len „príslušný výrobok“).

(16)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že tak ako v pôvodnom prešetrovaní príslušný výrobok a výrobky vyrábané a predávané vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu v Indii, ako aj výrobky vyrábané a predávané v EÚ výrobcami v Únii majú tie isté základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj tie isté použitia, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(17)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či by uplynutie platnosti existujúcich opatrení mohlo viesť k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu.

(18)

O spoluprácu prejavil záujem jeden vyvážajúci výrobca v Indii. Druhý známy vyvážajúci výrobca nespolupracoval v prešetrovaní.

(19)

Porovnaním objemu vývozu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu s celkovým objemom vývozu do Únie z Indie sa ukázalo, že počas ORP spolupracujúci vyvážajúci výrobca predstavoval prevažnú väčšinu celkového dovozu z Indie do Únie. Úroveň spolupráce sa preto považovala za vysokú.

(20)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol domáci predaj podobného výrobku spolupracujúceho indického vyvážajúceho výrobcu nezávislým zákazníkom reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja tvoril najmenej 5 % z celkového objemu zodpovedajúceho predaja na vývoz do Únie.

(21)

Komisia následne určila tie typy podobného výrobku predávané spoločnosťou na domácom trhu, ktoré boli totožné alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Únie. Pri vymedzení typov výrobkov systémov grafitových elektród sa vzalo do úvahy: i) či boli predávané s niplami, alebo bez nich; ii) ich priemer a iii) ich dĺžka.

(22)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdil, že pri stanovovaní totožných alebo priamo porovnateľných typov systémov grafitových elektród by sa malo prihliadať na skutočnosť, že systémy grafitových elektród sa vyrábajú z rôznych tried koksu (základná surovina). Tvrdilo sa, že spoločnosť vo výrobnom procese používa rôzne typy koksu: dovážaný ihlicový koks, ktorý má vyššiu kvalitu, a bežný koks získavaný na indickom trhu. Tvrdilo sa tiež, že typ použitého koksu určuje výrobné náklady a cenu konečného výrobku.

(23)

Z toho dôvodu a s cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie Komisia na účely výpočtu dumpingu rozdelila každý z typov výrobkov na výrobky nižšej triedy a na výrobky vyššej triedy.

(24)

Ďalej sa preskúmalo, či domáci predaj spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu bol reprezentatívny pre každý typ výrobku, t. j. či domáci predaj každého typu výrobku predstavoval najmenej 5 % objemu predaja rovnakého typu výrobku do Únie. V súvislosti s typmi výrobku predanými v reprezentatívnom množstve sa potom preskúmalo, či bol takýto predaj realizovaný pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia.

(25)

Preskúmanie toho, či domáci predaj každého typu výrobku predaného na domácom trhu v reprezentatívnom množstve mohol byť považovaný za predaj realizovaný pri bežnom obchodovaní, sa uskutočnilo stanovením podielu ziskového predaja príslušného typu výrobku nezávislým zákazníkom. Vo všetkých prípadoch tam, kde sa domáci predaj osobitného typu výrobku realizoval v dostatočnom množstve a pri bežnom obchodovaní, bola normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer celého domáceho predaja uvedeného typu počas ORP.

(26)

Pre zostávajúce typy výrobku, v prípade ktorých domáci predaj nebol reprezentatívny alebo ktoré neboli predané pri bežnom obchodovaní, sa normálna hodnota vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. Normálna hodnota bola vytvorená tak, že sa do výrobných nákladov na vyvážané typy, upravených v prípade potreby, započítalo primerané percento za predajné, všeobecné a administratívne náklady a primerané ziskové rozpätie, na základe skutočných údajov, ktoré sa týkajú výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní vyvážajúcim výrobcom zapojeným do prešetrovania v súlade s prvou vetou článku 2 odsek 6 základného nariadenia.

(27)

Keďže sa celý predaj spolupracujúceho indického vyvážajúceho výrobcu na vývoz do Únie uskutočňoval priamo nezávislým zákazníkom, vývozná cena sa stanovila na základe cien, ktoré boli skutočne zaplatené alebo splatné za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(28)

Vážená priemerná normálna hodnota sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou na základe ceny zo závodu a na rovnakej úrovni obchodovania. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnili rozdiely vo faktoroch, v prípade ktorých sa dokázalo, že majú vplyv na ceny a na porovnateľnosť cien. Na tieto účely sa v náležitých a odôvodnených prípadoch formou úprav zohľadnili rozdiely, ktoré sa týkali nákladov na dopravu a poistenie, nákladov na manipuláciu a naloženie a vedľajších nákladov, finančných nákladov, bankových poplatkov a antidumpingových ciel zaplatených žiadateľom.

(29)

Spolupracujúci indický vyvážajúci výrobca tvrdil, že v jeho prípade je systém úverových colných knižiek (ďalej len „DEPBS“, Duty Entitlement Passbook Scheme) v skutočnosti systém vracania cla, pretože licencie DEPBS sa používajú iba na platenie dovozných ciel v prípade surovín používaných na výrobu systémov grafitových elektród. Preto sa náklady na dovozné clá platené za suroviny pri vývoze výrobku vracajú, čo má za následok nižšiu vývoznú cenu. Spoločnosť uviedla, že uvedená úprava by sa mala vykonať v prípade domácich cien, pretože sa ich netýka vracanie dovozných ciel. Prešetrovaním sa ukázalo, že na rozdiel od tvrdení spoločnosť používa bezcolne dovážané suroviny pri výrobe systémov grafitových elektród určenej pre vývozný trh a aj pri výrobe určenej pre domáci trh. DEPBS preto nemá žiadny vplyv na cenový rozdiel medzi výrobkami predávanými na domácom trhu a vyvážanými výrobkami a úprava sa nemôže udeliť.

(30)

Ako je stanovené v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota podľa typu sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho typu príslušného výrobku. Na základe uvedenej metodiky predstavuje dumpingové rozpätie stanovené pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu 11 – 12 %.

(31)

Vo svojich pripomienkach k zverejneniu základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa dospelo k odporúčaniu zachovať existujúce opatrenia (ďalej len „konečné zverejnenie“) príslušná spoločnosť uviedla, že výpočet dumpingového rozpätia na základe 4 z 12 mesiacov ORP predstavoval odchýlku od metodiky, ktorá sa použila v pôvodnom prešetrovaní, kedy sa do úvahy zobralo všetkých 12 mesiacov obdobia prešetrovania. Spoločnosť preto uviedla, že použitou metódou výpočtu sa zvýšilo dumpingové rozpätie.

(32)

Je potrebné pripomenúť, že výpočet dumpingu na základe 4 mesiacov ORP je metodika, ktorú Komisia bežne používa pri preskúmaniach pred uplynutím platnosti, kedy by sa malo určiť, či dumping pokračuje alebo či existuje pravdepodobnosť jeho opakovaného výskytu. Prešetrovaním na mieste sa zabezpečilo, aby 4 mesiace boli reprezentatívne pre celé obdobie 12 mesiacov. To sa dosiahlo porovnaním nákladov a cien na základe údajov za 4 mesiace so zostávajúcimi 8 mesiacmi. Okrem toho vybrané štyri mesiace pozostávali z posledného mesiaca každého štvrťroka, a preto dokonca presahovali obdobie 12 mesiacov. Komisia preto nesúhlasí s tvrdením, že v dôsledku použitej metódy sa zmenil konečný záver, pokiaľ ide o existenciu dumpingu počas ORP, ani s tvrdením, že použitá metóda spôsobila zvýšenie dumpingového rozpätia.

(33)

Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu zo strany druhého známeho indického vyvážajúceho výrobcu sa pre tohto výrobcu nemohlo vypočítať žiadne dumpingové rozpätie. Podľa žiadosti o preskúmanie sa však vývoz tejto spoločnosti do Únie uskutočňoval za dumpingové ceny. Keďže väčšina vývozu z Indie sa týka spolupracujúceho indického výrobku, v prípade ktorého sa zistil dumping a priemerná cena príslušného výrobku dovážaného z Indie je podľa údajov Eurostatu nižšia ako priemerná vývozná cena spolupracujúcej spoločnosti, potvrdzuje sa existencia dumpingu na celoštátnej úrovni.

(34)

Pokiaľ ide o analýzu existencie dumpingu počas ORP, prešetrila sa pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu. Vzhľadom na skutočnosť, že iba jeden vyvážajúci výrobca v Indii spolupracoval v tomto prešetrovaní, ďalej uvedené výpočty sa opierajú o údaje od jedinej spolupracujúcej spoločnosti, ako aj o dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia, konkrétne o údaje Eurostatu a o žiadosť o preskúmanie.

(35)

V tejto súvislosti sa analyzovali tieto prvky: nevyužitá kapacita vyvážajúcich indických výrobcov, atraktivita trhu Únie pre indických výrobcov a ceny vývozu do tretích krajín.

(36)

Pokiaľ ide o spolupracujúceho indického vyvážajúceho výrobcu, prešetrovaním sa ukázalo, že disponuje nevyužitou kapacitou. Okrem toho spoločnosť verejne uviedla, že plánuje zvýšiť existujúcu kapacitu. Je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že spoločnosť sa orientuje na vývoz, pričom väčšina jej obratu počas ORP pochádzala z predaja na vývoz, a že Únia je aj napriek platným opatreniam stále dôležitou vývoznou destináciou.

(37)

Pokiaľ ide o druhého indického výrobcu, podľa žiadosti o preskúmanie spoločnosť od uloženia opatrení už podstatne zvýšila svoju kapacitu a plánuje ju ďalej zvyšovať. Nemožno preto vylúčiť, že aspoň časť tejto zvýšenej kapacity by sa pri neexistencii opatrení mohla presmerovať na trh Únie.

(38)

Atraktívnosť trhu Únie možno preukázať skutočnosťou, že uloženie antidumpingových a vyrovnávacích ciel nezastavilo zvyšovanie indického vývozu. Naopak, počas posledných troch rokov indickí vývozcovia viac ako zdvojnásobili svoj vývoz a ich podiel na trhu v Únii sa viac ako strojnásobil. Treba tiež zdôrazniť, že v tomto období sa úroveň cien na trhu Únie zvýšila o 40 %.

(39)

V súvislosti s vývozom do tretích krajín sa prešetrovaním ukázalo, že v ORP bola úroveň vývozných cien zo závodu spolupracujúcej spoločnosti nižšia ako ceny vývozu do Únie, o ktorých sa zistilo, že sú dumpingové. Je preto možné očakávať, že v dôsledku neexistencie opatrení by spolupracujúci vyvážajúci výrobca presmeroval aspoň časť svojho vývozu do Únie vzhľadom na atraktívnosť trhu.

(40)

Vzhľadom na opísané zistenia možno usúdiť, že vývoz z Indie je ešte stále dumpingový a že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu na trhu Únie v prípade zrušenia súčasných antidumpingových opatrení. Vzhľadom na existujúcu nevyužitú kapacitu v Indii a atraktívnosť trhu Únie sa zdá, že indickí vyvážajúci výrobcovia majú určite motiváciu zvýšiť svoj vývoz na trh Únie za dumpingové ceny, aspoň pokiaľ ide o spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(41)

V rámci Únie podobný výrobok vyrába päť spoločností alebo skupín spoločností, ktorých výroba predstavuje celkovú výrobu podobného výrobku v Únii v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(42)

Dve z piatich spoločností neprejavili záujem o podporenie žiadosti a nespolupracovali v revíznom prešetrovaní, keďže nezaslali vyplnený dotazník. Žiadosť podali a súhlasili s prešetrovaním tieto spoločnosti: Graftech International, SGL Carbon GmbH a Tokai ERFTCARBON GmbH.

(43)

Tieto tri skupiny výrobcov predstavujú hlavný podiel celkovej výroby podobného výrobku v Únii, keďže predstavujú viac ako 90 % celkovej výroby určitých systémov grafitových elektród v Únii, ako je uvedené v odôvodnení 4. Pokladajú sa preto za výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a ďalej sa budú označovať ako „výrobné odvetvie Únie“.

(44)

Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prešetrovaní spolupracoval len jeden indický vyvážajúci výrobca príslušného výrobku, údaje týkajúce sa dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Indii do Európskej únie nie sú uvedené v presných číslach, aby sa zachovala dôvernosť podľa článku 19 základného nariadenia.

(45)

Situácia výrobného odvetvia grafitových elektród úzko súvisí so situáciou v oceliarskom odvetví, keďže grafitové elektródy sú primárne používané v odvetví elektroocele. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v roku 2007 a počas prvých troch štvrťrokov roku 2008 prevládali veľmi priaznivé podmienky v oceliarskom odvetví, a v dôsledku toho aj v odvetví grafitových elektród.

(46)

Treba poznamenať, že objem predaja grafitových elektród viac menej kopíruje objem výroby ocele. Dodávateľské zmluvy na grafitové elektródy zahŕňajúce ceny a množstvo sa však zvyčajne uzatvárajú na obdobie 6 až 12 mesiacov. Preto existuje istý časový posun medzi vývojom objemu predaja, ktorý je výsledkom zmeny v dopyte, a prípadným vyplývajúcim účinkom na ceny.

(47)

Spotreba v Únii sa stanovila na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, odhadu objemu predaja iných výrobcov v Únii na trhu Únie, údajov Eurostatu o dovoze a údajov zozbieraných v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia. Tak ako v pôvodnom prešetrovaní (9) sa v niektorých prípadoch dovoz nezohľadnil, pretože na základe dostupných informácií sa zdalo, že nejde o dovoz výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.

(48)

Od roku 2006 do ORP spotreba v Únii klesla takmer o 25 %, pričom hlavný pokles bol zaznamenaný medzi rokom 2008 a ORP. Treba poznamenať, že v dôsledku veľmi priaznivých trhových podmienok na začiatku posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii pohybovala na veľmi vysokých úrovniach a od obdobia prešetrovania pôvodného prešetrovania do roku 2006 vzrástla o 30 %.

Tabuľka 1

(49)

Objem dovozu s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušná krajina“) sa v priebehu posudzovaného obdobia postupne zvýšil o 143 percentuálnych bodov a počas ORP dosiahol úroveň 5 000 až 7 000 ton. Podiel dovozu z príslušnej krajiny na trhu sa od roku 2006 do ORP viac ako strojnásobil, keď dosiahol úroveň približne 5 %. Podiel na trhu počas ORP neustále rástol aj napriek značnému poklesu dopytu. Ceny dovozu z príslušnej krajiny vzrástli počas posudzovaného obdobia o 52 %, čo je podobný trend ako v prípade cien výrobného odvetvia Únie. Ceny dovozu však zostali konzistentne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Údaje v tabuľke 2 sa neudávajú v presných číslach z dôvodu dôvernosti údajov, keďže existujú len dvaja známi vyvážajúci výrobcovia v Indii.

Tabuľka 2

(50)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(51)

V porovnaní s rokom 2006 klesla výroba v ORP o 29 %. Výroba výrobného odvetvia Únie sa v roku 2007 najprv zvýšila o 2 % v porovnaní s rokom 2006 a následne prudko klesla, najmä počas ORP.

Tabuľka 3

(52)

Medzi rokom 2006 a ORP výrobná kapacita mierne klesla (celkovo o 2 %). Keďže výroba v roku 2008 takisto klesla, a to najmä počas ORP, výsledné využitie kapacity medzi rokom 2006 a ORP vykázalo celkový pokles o 25 percentuálnych bodov.

Tabuľka 4

(53)

Úroveň konečných zásob výrobného odvetvia Únie zostala v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 stabilná a v roku 2008 klesla o 10 %. V ORP úroveň zásob o niečo vzrástla, ale bola o 5 % nižšia ako v roku 2006.

Tabuľka 5

(54)

Predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie neprepojeným zákazníkom počas posudzovaného obdobia klesol o 39 %. Bol veľmi vysoký na začiatku posudzovaného obdobia, kedy vzrástol takmer o 70 % v porovnaní s obdobím prešetrovania pôvodného prešetrovania. Objem predaja v rokoch 2007 a 2008 mierne klesol, ale dosahoval relatívne vysokú úroveň (v roku 2008 bol stále 47 % nad úrovňou obdobia prešetrovania pôvodného obdobia prešetrovania). Objem predaja však medzi rokom 2008 a ORP výrazne klesol (takmer o tretinu).

Tabuľka 6

(55)

Od roku 2006 do ORP podiel výrobného odvetvia Únie na trhu postupne klesol takmer o 16 percentuálnych bodov (z 84,6 % na 68,7 %).

Tabuľka 7

(56)

Medzi rokom 2006 a ORP spotreba v Únii klesla takmer o 25 %. Výrobné odvetvie Únie stratilo takmer 16 percentuálnych bodov podielu na trhu, zatiaľ čo podiel príslušného dovozu na trhu stúpol o 3,4 percentuálneho bodu.

(57)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie sa v období od roku 2006 do ORP znížila o 7 %.

Tabuľka 8

(58)

Produktivita pracovnej sily vo výrobnom odvetví Únie meraná ako výstup na zamestnanú osobu za rok stúpla medzi rokom 2006 a ORP o 24 %. V priebehu rokov 2007 a 2008 sa pomaly zvyšovala, potom klesla počas ORP takmer o 25 %.

Tabuľka 9

(59)

Jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Únie vykazujú pozitívny trend, keďže sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 40 %. Je tomu tak v dôsledku: i) všeobecnej úrovne cien na trhu; ii) potreby kompenzovať zvýšenie výrobných nákladov a iii) spôsobu stanovovania cien v dodávateľských zmluvách.

(60)

V rokoch 2007 a 2008 výrobné odvetvie Únie dokázalo zvýšiť ceny v kontexte všeobecného zvýšenia trhových cien, čo vyplývalo z pokračujúceho silného dopytu po grafitových elektródach. Tento dopyt bol výsledkov veľmi priaznivých trhových podmienok, ktoré prevládali v oceliarskom odvetví prvé tri štvrťroky roku 2008, ako je opísané v odôvodnení 45.

(61)

Ceny čiastočne vzrástli aj v rokoch 2007 a 2008 na účely pokrytia rastúcich výrobných nákladov, najmä nákladov na suroviny. V rokoch 2006 až 2008 náklady vzrástli o 23 %. Výrobné odvetvie Únie ich však dokázalo pokryť výrazným zvýšením cien (o 33 %).

(62)

Ceny počas ORP stále stúpali, aj keď v menšom rozsahu (o 5 %). Skutočnosť, že ceny počas obdobia poklesu dopytu neklesli, sa vysvetľuje spôsobom uzatvárania dodávateľských zmlúv na trhu a skutočnosťou, že väčšina dodávateľských zmlúv na rok 2009 bola uzatvorená v roku 2008. Ako sa uvádza v odôvodnení 46, objem predaja grafitových elektród viac menej kopíruje výrobu ocele. Vyjednávanie dodávateľských zmlúv na grafitové elektródy na obdobie 6 až 12 mesiacov však môže viesť k časovému posunu v účinku akejkoľvek zmeny (zvýšenie alebo zníženie) v dopyte na ceny. Zmluvy sa vyjednávajú na základe predpokladaného objemu predaja, ktorý môže byť odlišný od dosiahnutej úrovne skutočného predaja, čo spôsobuje, že cenový trend v určitom období nemusí nevyhnutne kopírovať trend v objeme predaja na to isté obdobie. Toto sa stalo, keď v ORP objem predaja klesol, ale ceny zostali vysoké, pretože dodávateľské zmluvy na rok 2009 boli uzatvorené v roku 2008 a niektoré dodávky predpokladané na rok 2008 sa odložili na rok 2009. Zvýšenie cien o 5 % počas ORP však nebolo dostatočné na pokrytie zvýšenia nákladov (ktoré vzrástli o 13 %), ako to bolo možné počas predchádzajúcich období. Po období ORP boli ceny dohodnuté na nižších úrovniach.

(63)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 49, ceny dovozu z príslušnej krajiny kopírovali podobný trend vo výrobnom odvetví Únie, ale boli konzistentne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

Tabuľka 10

(64)

V období od roku 2006 do ORP sa priemerná mzda na zamestnanca zvýšila o 15 %.

Tabuľka 11

(65)

V období od roku 2006 do ORP sa ročný tok investícií do príslušného výrobku realizovaných výrobným odvetvím Únie zvýšil o 37 %. Počas ORP však investície klesli o 14 % v porovnaní s rokom 2008.

Tabuľka 12

(66)

So zvýšením nákladov o 40 % počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie ešte dokázalo od roku 2006 do roku 2007 zvyšovať svoje ceny rýchlejšie než rástli náklady. To viedlo k zvýšeniu zisku z úrovne 19 % v roku 2006 na úroveň 26 % v roku 2007. Od roku 2007 do roku 2008 ceny a náklady vzrástli v rovnakom pomere, takže rozpätie výrobného odvetvia Únie zostalo stabilné na úrovni z roku 2007. Následne na to zisky znovu klesli na 19 % v ORP v dôsledku účinku, ktoré malo nižšie využitie výrobnej kapacity a vyššie ceny surovín na náklady. Zisky v roku 2009 ďalej klesali, pretože výrobné odvetvie Únie muselo upraviť svoje ceny smerom nadol s cieľom zohľadniť všeobecný pokles predajných cien na trhu s grafitovými elektródami zapríčinený poklesom dopytu v oceliarskom odvetví.

(67)

Návratnosť investícií (NI) vzrástla z úrovne 71 % v roku 2006 na úroveň 103 % v roku 2007. V roku 2008 sa zvýšila na 119 % a potom, počas ORP, klesla na 77 %. Celkovo sa návratnosť investícií od roku 2006 do ORP zvýšila len o 6 percentuálnych bodov.

Tabuľka 13

(68)

Čistý peňažný tok z prevádzkových činností sa od roku 2006 do roku 2007 zvýšil. V roku 2008 toto zvyšovanie pokračovalo a následne, počas ORP, nastal pokles. Celkovo bol peňažný tok o 28 % vyšší v ORP ako na začiatku posudzovaného obdobia.

(69)

Neobjavili sa žiadne náznaky toho, že by malo výrobné odvetvie Únie ťažkosti pri navyšovaní kapitálu, a to najmä vďaka skutočnosti, že niektorí výrobcovia sa združujú do väčších skupín.

Tabuľka 14

(70)

Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dovozu z Indie nie je možné považovať vplyv skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Únie za zanedbateľný.

(71)

Skôr skúmané ukazovatele poukazujú na určité zlepšenie v hospodárskej a finančnej situácii výrobného odvetvia Únie v nadväznosti na uloženie konečných vyrovnávacích a antidumpingových opatrení v roku 2004. Najmä v rokoch 2006 až 2008 využívalo výrobné odvetvie Únie výhody zo zvýšenia cien a ziskov. Bolo tomu tak v dôsledku veľmi priaznivých trhových podmienok, ktoré umožňovali zachovanie vysokej úrovne cien a ziskovosti, aj keď podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol, ako je vysvetlené v odôvodnení 55. Počas určitého obdobia a napriek opatreniam sa však podiel na trhu indického dovozu zvýšil a indické výrobky sa dovážali za nižšie ceny, ako boli ceny výrobného odvetvia Únie. Počas ORP začali zisky výrobného odvetvia Únie klesať, pričom v roku 2009 ďalej klesali v dôsledku zvýšenia nákladov a obmedzeného nárastu cien.

(72)

Napriek poklesu spotreby v Únii počas posudzovaného obdobia sa dovoz z príslušnej krajiny viac ako zdvojnásobil a podiel uvedeného dovozu na trhu sa viac ako strojnásobil (pozri odôvodnenie 49). Keby sa nezohľadnili antidumpingové a vyrovnávacie clá, došlo by v dôsledku dovozu z príslušnej krajiny k podhodnoteniu cien výrobného odvetvia Únie, aj keď iba o menej ako 2 % počas ORP.

(73)

Po vypuknutí hospodárskej krízy koncom roka 2008 malo výrobné odvetvie Únie v roku 2007 a v prvých troch štvrťrokoch roku 2008 v dôsledku veľmi priaznivých hospodárskych podmienok prevládajúcich v oceliarskom odvetví a v súvisiacich odvetviach vrátane odvetvia grafitových elektród relatívne dobré hospodárske podmienky. Skutočnosť, že dodávateľské zmluvy na grafitové elektródy sa zvyčajne vyjednávajú na obdobie 6 až 12 mesiacov, znamená, že existuje časový posun, pokiaľ ide o účinok zmeny (zvýšenie alebo zníženie) v dopyte na ceny. Keďže zmluvy na ORP sa vyjednávali v štádiu, keď sa účinky hospodárskej krízy nedali predpokladať, vplyv hospodárskej krízy počas ORP sa prejavil najmä v objeme, keďže vplyv na ceny výrobného odvetvia Únie sa prejavil s oneskorením. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že situácia výrobného odvetvia Únie sa z určitého hľadiska zhoršila, dokonca aj v období priaznivých hospodárskych podmienok, stratou podielu na trhu v prospech dovozu z príslušnej krajiny. Skutočnosť, že toto zhoršenie neviedlo k výraznejším negatívnym účinkom, bola sčasti daná vysokou úrovňou dopytu v rokoch 2007 a 2008, čo umožnilo výrobnému odvetviu Únie zachovať vysoký objem výroby a predaja, a sčasti v dôsledku skutočnosti, že keď tento objem v ORP klesol, ceny sa naďalej mohli udržať v dôsledku už opísaného časového posunu.

(74)

Vzhľadom na zaradenie výrobkov iných ako je výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, do údajov o dovoze na úrovni kódu KN z Eurostatu sa nasledujúca analýza vykonala na základe údajov o dovoze dostupných na úrovni kódu Taric s doplnením o informácie z údajov zozbieraných v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia. V niektorých prípadoch sa dovoz nezohľadnil, pretože na základe dostupných informácií sa zdalo, že nešlo o dovoz výrobku, ktorý je predmetom tohto prešetrovania.

(75)

Odhaduje sa, že objem dovozu z iných tretích krajín vzrástol o 63 % z približne 11 000 ton v roku 2006 na asi 18 500 ton v ORP. Podiel dovozu z iných krajín na trhu stúpol zo 6,6 % v 2006 na 14,4 % v ORP. Priemerná cena dovozu z iných tretích krajín vzrástla od roku 2006 do ORP o 42 %. Zdá sa, že hlavný dovoz pochádzal z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“), Ruska, Japonska a Mexika, ktoré boli počas ORP jedinými krajinami s jednotlivými podielmi na trhu vyššími ako 1 %. Dovoz z týchto krajín sa ďalej skúma v nasledujúcich odôvodneniach. Dovoz z deviatich ďalších krajín predstavujúcich iba približne 2 % celkového podielu na trhu sa ďalej neskúma.

(76)

Podiel čínskeho dovozu na trhu vzrástol počas posudzovaného obdobia o 2,4 percentuálneho bodu (z 0,2 % na 2,6 %). Dostupné informácie ukazujú, že tento dovoz sa vykonával za ceny, ktoré boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie a zároveň nižšie ako ceny dovozu s pôvodom v Indii.

(77)

Podiel dovozu z Ruska na trhu vzrástol počas posudzovaného obdobia o 4,2 percentuálneho bodu (z 1,9 % na 6,1 %). Dostupné informácie ukazujú, že tento dovoz sa vykonával za ceny, ktoré boli o niečo nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, ale vyššie ako ceny dovozu s pôvodom v Indii.

(78)

Podiel dovozu z Japonska na trhu klesol počas posudzovaného obdobia o 0,4 percentuálneho bodu (z 2,0 % na 1,6 %). Dostupné informácie ukazujú, že tento dovoz sa vykonával za ceny, ktoré boli podobné alebo vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie a zároveň vyššie ako ceny dovozu s pôvodom v Indii.

(79)

Podiel dovozu z Mexika na trhu vzrástol počas posudzovaného obdobia o 1,0 percentuálneho bodu (z 0,9 % na 1,9 %). Dostupné informácie ukazujú, že tento dovoz sa vykonával za ceny, ktoré boli vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie a zároveň vyššie ako ceny dovozu s pôvodom v Indii.

(80)

Na záver nemožno vylúčiť, že vývoj dovozu z ČĽR a Ruska mohol do určitej miery prispieť k zníženiu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Vzhľadom na všeobecný charakter údajov dostupných z dovoznej štatistiky, ktoré neumožňujú cenové porovnanie podľa typu výrobku, ako bolo možné pre Indiu na základe podrobných informácií poskytnutých vyvážajúcim výrobcom sa však vplyv dovozu z ČĽR a Ruska nedá s istotou určiť.

Tabuľka 15

(81)

Ako sa uvádza v odôvodnení 49, objem dovozu z príslušnej krajiny sa od roku 2006 do ORP viac ako zdvojnásobil. Ak berieme do úvahy, že spotreba klesla v tom istom období o 25 %, výsledkom bol prudký nárast podielu indických vývozcov na trhu z 1,5 % v roku 2006 na 5 % počas ORP. Zatiaľ čo sa ceny vývozu z Indie do Únie počas posudzovaného obdobia značne zvýšili v dôsledku všeobecne vysokých trhových cien, stále dochádzalo k podhodnocovaniu cien výrobného odvetvia Únie.

(82)

Medzi rokom 2006 a ORP sa i napriek existencii antidumpingových a vyrovnávacích opatrení niekoľko dôležitých ukazovateľov vyvíjalo negatívne: objem výroby klesol o 29 % a objem predaja o 39 %, využitie kapacity sa znížilo o 28 % a následne klesla aj úroveň zamestnanosti a produktivity. Hoci sa časť tohto negatívneho vývoja môže vysvetliť výrazným znížením spotreby, ktorá počas posudzovaného obdobia klesla takmer o 25 %, výrazný pokles podielu výrobného odvetvia Únie na trhu (o 15,9 percentuálneho bodu od 2006 do ORP) je potrebné interpretovať aj na základe konštantného zvyšovania podielu dovozu z Indie na trhu.

(83)

Pokiaľ ide o relatívne vysokú úroveň ziskov počas ORP, táto skutočnosť bola spôsobená najmä stálou vysokou úrovňou cien z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 62. Dospelo sa k záveru, že situácia výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia celkovo zhoršila a že výrobné odvetvie Únie sa na konci ORP ocitlo v neistej a zraniteľnej situácii, a to aj napriek relatívne vysokej úrovni zisku v tejto fáze, keď jeho úsiliu o zachovanie objemu predaja a dostatočne vysokej úrovne cien v čase oslabeného dopytu bránila zvýšená prítomnosť indického dumpingového dovozu.

(84)

Ako už bolo uvedené, uloženie antidumpingových opatrení umožnilo výrobnému odvetviu Únie zotaviť sa zo spôsobenej ujmy len čiastočne. Keď sa však vysoká úroveň spotreby v Únii, ktorá trvala väčšinu posudzovaného obdobia, počas ORP znížila, výrobné odvetvie Únie sa ocitlo v neistej a zraniteľnej situácii a bolo naďalej vystavené škodlivému účinku dumpingového dovozu z Indie. Na konci ORP sa najmä oslabila schopnosť výrobného odvetvia Únie kompenzovať zvýšené náklady.

(85)

Zistilo sa, že priemerná vývozná cena indického predaja do nečlenských krajín EÚ bola nižšia ako priemerná vývozná cena do Únie, a takisto nižšia ako ceny na domácom trhu. Predaj indického vývozcu do nečlenských krajín EÚ sa realizoval v značnom množstve, ktoré tvorilo väčšinu jeho celkového predaja na vývoz. Preto sa usúdilo, že keby platnosť opatrení uplynula, podnietilo by to indických vývozcov presunúť značné množstvo vývozu z iných tretích krajín na atraktívnejší trh Únie pri takých úrovniach cien, ktoré, aj keby boli vyššie ako ceny do tretích krajín, by pravdepodobne boli stále nižšie ako súčasné úrovne cien vývozu do Únie.

(86)

Spolupracujúci indický výrobca disponoval značnou nevyužitou kapacitou a plánoval ju v rokoch 2010 a 2011 zvýšiť. Preto existuje schopnosť významne zvýšiť množstvo vývozu do EÚ, najmä preto, že sa neobjavujú žiadne náznaky toho, že by trhy tretích krajín alebo domáci trh dokázali absorbovať nejakú dodatočnú výrobu.

(87)

Spolupracujúci indický výrobca vo svojich pripomienkach k zverejneniu tvrdil, že jeho nevyužitá kapacita bola spôsobená hlavne hospodárskou krízou a s tým súvisiacim poklesom dopytu. Značnú časť nevyužitej kapacity spoločnosti je však možné vysvetliť skutočnosťou, že spoločnosť v období od roku 2006 do ORP výrazne zvýšila svoju kapacitu. Ďalej je potrebné poznamenať, že spoločnosť plánovala svoju kapacitu ešte zvýšiť. Okrem toho je tiež potrebné zdôrazniť, že existuje iný indický výrobca, ktorý nespolupracoval v prešetrovaní a ktorý má podobnú kapacitu a jej využitie a ktorý nedávno takisto oznámil ešte výraznejšie zvýšenie kapacity.

(88)

Výrobcovia v príslušnej krajine majú potenciál zvýšiť a/alebo presmerovať objem svojho vývozu na trh Únie. Okrem toho sú ceny indického vývozu do tretích krajín nižšie ako ceny do Únie. Prešetrovaním sa ukázalo, že na základe porovnateľných typov výrobku spolupracujúci vyvážajúci výrobca predával príslušný výrobok za ceny, ktoré boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Tieto nízke ceny by sa s najväčšou pravdepodobnosťou znížili v súlade s nižšími cenami účtovanými zvyšku sveta. Takéto cenové správanie v spojení so schopnosťou vývozcov v príslušnej krajine dodávať značné množstvo príslušného výrobku na trh Únie by pravdepodobne malo negatívny vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(89)

Ako sa už uviedlo, výrobné odvetvie Únie zostáva naďalej zraniteľné a krehké. Keby bolo výrobné odvetvie Únie konfrontované s vyšším objemom dovozu z príslušnej krajiny za dumpingové ceny, pravdepodobne by to viedlo k zhoršeniu jeho predaja, podielu na trhu, cien predaja, ako aj k následnému zhoršeniu jeho finančnej situácie na úroveň zistenú pri pôvodnom prešetrovaní. Na základe toho sa teda dospelo k záveru, že zrušenie opatrení by so všetkou pravdepodobnosťou viedlo k zhoršeniu už nestabilnej situácie a k opakovanému výskytu značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(90)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa preskúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Vymedzenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení rôznych príslušných záujmov, t. j. záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(91)

Treba pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní sa usúdilo, že prijatie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je preskúmaním, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už platili antidumpingové opatrenia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu na strany, ktorých sa súčasné antidumpingové opatrenia týkajú.

(92)

Na základe toho sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

(93)

Výrobné odvetvie Únie dokázalo, že je štrukturálne životaschopné odvetvie. To potvrdil pozitívny vývoj jeho hospodárskej situácie, ktorý bol zaznamenaný po uložení antidumpingových opatrení v roku 2004. Najmä skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju ziskovosť v priebehu niekoľkých rokov pred ORP, je v ostrom protiklade k situácii, ktorá predchádzala uloženiu opatrení. Výrobné odvetvie Únie však stále strácalo podiel na trhu, zatiaľ čo dovoz z posudzovanej krajiny sa počas posudzovaného obdobia podstatne zvýšil, pokiaľ ide o podiel na trhu. Bez existencie opatrení by sa výrobné odvetvie Únie pravdepodobne ocitlo ešte v horšej situácii.

(94)

Žiadny z deviatich neprepojených dovozcov, ktorí boli oslovení, neprejavil záujem o spoluprácu.

(95)

Sedemnásť používateľov sa prihlásilo a zaslalo vyplnené dotazníky. Zatiaľ čo väčšina používateľov nevyužíva grafitové elektródy z Indie už niekoľko rokov, a preto zostáva neutrálna z hľadiska možného pokračovania opatrení, šesť používateľov v určitej miere používalo indické elektródy. Štyria používatelia uviedli, že pokračovanie opatrení by malo negatívny vplyv na hospodársku súťaž. Jedno združenie (Eurofer) ostro namietalo proti pokračovaniu opatrení a tvrdilo, že opatrenia viedli k značnému stiahnutiu sa indických vývozcov z trhu Únie. Združenie tvrdí, že pokračovanie opatrení by zabránilo výrobcom ocele v hľadaní alternatívnych zdrojov dodávok a výrobnému odvetviu Únie by to umožnilo dominantné, takmer duopolné postavenie. Z vývoja indického dovozu po uložení opatrení je však jasné, že k takémuto značnému stiahnutiu sa nedošlo. Namiesto toho sa dovoz z Indie počas posudzovaného obdobia značne zvýšil. Okrem toho sa prešetrovaním ukázalo, že grafitové elektródy čoraz viac prenikajú na trh Únie z viacerých iných tretích krajín. Pokiaľ ide o silu postavenia výrobného odvetvia Únie na trhu, je potrebné pripomenúť, že jeho podiel na trhu počas posudzovaného obdobia klesol takmer o 16 percentuálnych bodov (pozri odôvodnenie 55). Nakoniec toto združenie pripustilo, že grafitové elektródy predstavujú len relatívne malú zložku z celkových nákladov výrobcov ocele.

(96)

Ďalej sa pripomína, že v pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že vplyv uloženia opatrení by nebol pre používateľov významný (10). Napriek existencii opatrení počas piatich rokov dovozcovia/používatelia v Únii naďalej získavali dodávky okrem iného aj z Indie. Neobjavili sa žiadne známky toho, že by mali ťažkosti s hľadaním iných zdrojov. Okrem toho je treba pripomenúť, že pokiaľ ide o účinok uloženia opatrení na používateľov, v pôvodnom prešetrovaní sa dospelo k záveru, že pri danom zanedbateľnom výskyte nákladov na grafitové elektródy v odvetví používateľov by zvýšenie nákladov nemalo významný účinok na odvetvie používateľov. Po uložení opatrení sa nezistili žiadne opačné náznaky. Preto sa dospelo k záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení pravdepodobne nebude mať závažný účinok na dovozcov/používateľov v Únii.

(97)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

(98)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené zverejnenie. Podania a pripomienky sa náležite zohľadnili v prípade, ak boli opodstatnené.

(99)

Z uvedeného vyplýva, že v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia by sa mali antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých grafitových elektród s pôvodom v Indii zachovať. Pripomína sa, že tieto opatrenia pozostávajú z valorických ciel.

(100)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti špecifikované v tomto nariadení sú uplatniteľné iba na dovoz príslušného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami, a teda spomenutými špecifickými právnymi subjektmi. Pri dovoze príslušného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa sa špecificky nespomínajú v operačnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených so špecificky spomenutými subjektmi, sa nemôžu využívať tieto sadzby a dovoz podlieha colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(101)

Akákoľvek žiadosť o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) by sa mala adresovať Komisii (11) a mala by obsahovať všetky príslušné informácie, najmä o akejkoľvek zmene v činnostiach spoločnosti týkajúcich sa výroby, domáceho či vývozného predaja, napríklad o zmene názvu alebo zmene súvisiacej s výrobnými či predajnými subjektmi. Ak je to potrebné, nariadenie sa zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní aktualizovaním zoznamu spoločností využívajúcich individuálne colné sadzby,