Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32010H0424(01)

    Odporúčanie č. P1 z 12. júna 2009 týkajúce sa rozsudku vo veci Gottardo, podľa ktorého sa výhody priznané štátnym príslušníkom štátu na základe dvojstranného dohovoru o sociálnom zabezpečení s nečlenskou krajinou musia zaručiť aj pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov (Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)

    Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, p. 47–48 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    Legal status of the document In force

    24.4.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 106/47


    ODPORÚČANIE č. P1

    z 12. júna 2009

    týkajúce sa rozsudku vo veci Gottardo, podľa ktorého sa výhody priznané štátnym príslušníkom štátu na základe dvojstranného dohovoru o sociálnom zabezpečení s nečlenskou krajinou musia zaručiť aj pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov

    (Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)

    2010/C 106/14

    SPRÁVNA KOMISIA PRE KOORDINÁCIU SYSTÉMOV SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA,

    so zreteľom na článok 72 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (1), na základe ktorého je správna komisia zodpovedná za riešenie všetkých správnych otázok a otázok výkladu, ktoré vznikajú v súvislosti s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 883/2004 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (2),

    so zreteľom na článok 72 písm. c) nariadenia (ES) č. 883/2004, na základe ktorého správna komisia posilňuje a rozvíja spoluprácu medzi členskými štátmi a ich inštitúciami v oblasti sociálneho zabezpečenia,

    keďže:

    (1)

    Nariadenie (ES) č. 883/2004 prijaté na základe článkov 42 a 308 zmluvy je základným nástrojom na uplatnenie základných slobôd ustanovených zmluvou.

    (2)

    Zásada nediskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti je základnou zárukou voľného pohybu pracovníkov, ako je stanovené v článku 39 zmluvy. Znamená odstránenie akejkoľvek diskriminácie medzi pracovníkmi usadenými v členských štátoch a migrujúcimi pracovníkmi, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ďalšie pracovné podmienky.

    (3)

    Vo veci Gottardo (3) konal Súdny dvor na základe tejto zásady stanovenej v článku 39 zmluvy vo vzťahu k osobe s bydliskom v Spoločenstve, ktorá pracovala vo Francúzsku, Taliansku a Švajčiarsku. Táto osoba nemala dostatočný nárok na dôchodok v Taliansku a požiadala, aby sa obdobia jej poistenia vo Švajčiarsku a Taliansku sčítali, ako je stanovené v dvojstrannom dohovore medzi Talianskom a Švajčiarskom v prospech ich štátnych príslušníkov.

    (4)

    Súd v tejto veci rozhodol, že keď členský štát uzatvorí dvojstranný medzinárodný dohovor o sociálnom zabezpečení s nečlenskou krajinou, v ktorom sa stanovuje zohľadnenie období poistenia v uvedenej nečlenskej krajine na získanie nároku na dávky v starobe, základná zásada rovnakého zaobchádzania vyžaduje, aby členský štát poskytol štátnym príslušníkom ostatných členských štátov rovnaké výhody, aké sú na základe uvedeného dohovoru priznané jeho vlastným štátnym príslušníkom s výnimkou prípadu, že má objektívny dôvod na odmietnutie poskytnutia takýchto výhod (odsek 34).

    (5)

    Súd v tejto súvislosti uviedol, že jeho výklad pojmu „právne predpisy“ v článku 1 písm. j) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 (4) [v súčasnosti článok 1 písm. l) nariadenia (ES) č. 883/2004] nemôže mať vplyv na povinnosť každého členského štátu dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania stanovenú v článku 39 zmluvy.

    (6)

    Súd bol toho názoru, že narušenie rovnováhy a reciprocity dvojstranného medzinárodného dohovoru uzatvoreného medzi členským štátom a nečlenskou krajinou nepredstavuje objektívny dôvod členského štátu, ktorý je stranou takého dohovoru, na odmietnutie rozšírenia výhod, ktoré z uvedeného dohovoru vyplývajú pre jeho štátnych príslušníkov, na štátnych príslušníkov ostatných členských štátov.

    (7)

    Súd neuznal ani námietky, podľa ktorých by možné zvýšenie finančného zaťaženia a administratívne ťažkosti spojené so spoluprácou s príslušnými orgánmi danej nečlenskej krajiny mohlo byť pre členský štát, ktorý je stranou dvojstranného dohovoru, odôvodnením nesplnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy.

    (8)

    Je dôležité, aby sa z tohto rozsudku, ktorý je rozhodujúci pre štátnych príslušníkov Spoločenstva, ktorí využili svoje právo na voľný pohyb do iného členského štátu, vyvodzovali všetky príslušné závery.

    (9)

    Z tohto dôvodu by sa malo objasniť, že dvojstranné dohovory o sociálnom zabezpečení medzi členským štátom a nečlenskou krajinou sa musia vykladať v tom zmysle, že výhody, ktoré sú priznané štátnym príslušníkom členského štátu, ktorý je stranou dohovoru, by sa mali v zásade priznať aj štátnemu príslušníkovi Spoločenstva, ktorý sa objektívne nachádza v rovnakej situácii.

    (10)

    Bez ohľadu na jednotné uplatňovanie rozsudku vo veci Gottardo na jednotlivé prípady by sa existujúce dvojstranné dohovory mali preskúmať. Pokiaľ ide o predtým uzatvorené dohody, v článku 307 zmluvy sa uvádza: „členský štát alebo dotknuté štáty podniknú vhodné opatrenia na odstránenie zistených nezlučiteľností,“ a pokiaľ ide o dohody uzatvorené po 1. januári 1958 alebo dátume pristúpenia členského štátu k Európskemu spoločenstvu, článok 10 zmluvy vyžaduje, aby sa tie isté členské štáty „zdržali prijímania opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy.“

    (11)

    Pokiaľ ide o nové dvojstranné dohovory o sociálnom zabezpečení uzatvorené medzi členským štátom a nečlenskou krajinou, je dôležité mať na pamäti, že tieto dohovory by mali obsahovať osobitný odkaz na zásadu nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti vo vzťahu k štátnym príslušníkom iných členských štátov, ktorí využili právo na voľný pohyb v členskom štáte, ktorý je stranou príslušného dohovoru.

    (12)

    Uplatňovanie rozsudku vo veci Gottardo na jednotlivé prípady v značnej miere závisí od spolupráce nečlenských krajín, keďže musia potvrdzovať obdobia poistenia, ktoré príslušná osoba získala v týchto krajinách.

    (13)

    Správna komisia by sa mala zaoberať touto otázkou vzhľadom na to, že rozhodnutie vo veci Gottardo sa týka uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia,

    Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

    TÝMTO ODPORÚČA PRÍSLUŠNÝM ÚTVAROM A INŠTITÚCIÁM:

    1.

    V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie medzi vlastnými štátnymi príslušníkmi štátu a štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, ktorí využili svoje právo na voľný pohyb podľa článku 39 zmluvy, sa výhody, pokiaľ ide o dôchodky, ktoré sa priznávajú vlastným pracovníkom štátu (zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám) na základe dohovoru s nečlenskou krajinou o sociálnom zabezpečení, v zásade priznávaju aj pracovníkom (zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám), ktorí sú štátnymi príslušníkmi ostatných členských štátov a objektívne sa nachádzajú v rovnakej situácii.

    2.

    V nových dvojstranných dohovoroch o sociálnom zabezpečení uzatvorených medzi členským štátom a nečlenskou krajinou by sa mal uviesť osobitný odkaz na zásadu nediskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti voči štátnym príslušníkom iného členského štátu, ktorí využili svoje právo na voľný pohyb v členskom štáte, ktorý je stranou príslušného dohovoru.

    3.

    Členské štáty by mali informovať inštitúcie v krajinách, s ktorými podpísali dohovory o sociálnom zabezpečení, ktorých ustanovenia sa vzťahujú iba na ich príslušných štátnych príslušníkov, o dôsledkoch rozhodnutia vo veci Gottardo a mali by ich požiadať, aby spolupracovali pri uplatňovaní rozhodnutia súdu. Členské štáty, ktoré uzatvorili dvojstranné dohovory s tými istými nečlenskými krajinami, môžu pri vyžadovaní takejto spolupráce postupovať spoločne. Táto spolupráca je jednoznačne nevyhnutnou, ak sa má rozhodnutie dodržiavať.

    4.

    Toto odporúčanie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

    Predsedníčka správnej komisie

    Gabriela PIKOROVÁ


    (1)  Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.

    (2)  Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1.

    (3)  Rozsudok z 15. januára 2002 vo veci C-55/00, Elide Gottardo/Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS), Zb. [2002], s. I-00413.

    (4)  Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2.


    Top