12.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 268/32

(1)

Komisia bola v priebehu monitorovania reštrukturalizácie poľského oceliarskeho priemyslu informovaná o nedostatkoch v poľskom sektore oceľových rúr. Po pristúpení Poľska k EÚ sa pomoc v prospech spoločnosti Walcownia Rur Jedność Sp. z o.o. (ďalej len „spoločnosť WRJ“) a WRJ-Serwis Sp. z o.o. (ďalej len „spoločnosť WRJ-Serwis“) podrobila prevereniu z úradnej moci. V listoch zo 6. apríla 2005, 4. augusta 2005, 3. novembra 2005, 4. mája 2006, 17. novembra 2006 a 11. júla 2007 Komisia požiadala poľské orgány o informácie. Poľské orgány odpovedali v listoch zo 7. júna 2005, 29. septembra 2005. 2. decembra 2005, 18. mája 2006, 31. mája 2006, 10. januára 2007 a 3. augusta 2007.

(2)

V liste z 23. októbra 2007 Komisia informovala Poľsko o svojom rozhodnutí začať konanie ustanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (3) v súvislosti s radom opatrení poskytnutých pre spoločnosti WRJ a WRJ-Serwis.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 24. novembra 2007 (4). Komisia požiadala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky týkajúce sa predmetných opatrení.

(4)

Komisia dostala pripomienky od jednej zainteresovanej strany. Odovzdala ich Poľsku, čím mu bola poskytnutá možnosť reagovať na predložené pripomienky. Pripomienky Poľska dostala v liste zo 16. februára 2009. Poľsko reagovalo na začatie formálneho preskúmavacieho konania v listoch z 21. januára 2008 a 1. februára 2008.

(5)

Dňa 16. februára 2009 Komisia požiadala o doplňujúce informácie, ktoré Poľsko poskytlo v liste zo 4. júna 2009.

(6)

Spoločnosť WRJ má sídlo v Katoviciach a na administratívne účely zamestnáva 12 ľudí. 40,736 % akcií spoločnosti vlastní Towarzystwo Finansowe Silesia Sp. z o.o. (ďalej len „spoločnosť TFS“), čo je podnik, ktorý je na 99,6 % vo vlastníctve štátu. Ďalších 7,235 % akcií vlastní Walcownia Rur Silesia S.A. (ďalej len „Walcownią Rur Silesia“), čo je subjekt podriadený spoločnosti TFS na 100 %.

(7)

Ostatní akcionári sú:

(8)

Spoločnosť WRJ bola založená v roku 1995 s cieľom vybudovať novú valcovňu bezšvových rúr s výrobnou kapacitou 160 tis. ton ročne (ďalej len „projekt WRJ“).

(9)

Valcovňu bezšvových rúr s výrobnou kapacitou 400 tis. ton pôvodne začal budovať iný podnik s názvom Huta Jedność v roku 1978 a v roku 1980 bola výstavba prerušená v súvislosti so zastavením štátnych dotácií. Po nasledujúcich pokusoch o obnovenie projektu Huta Jedność podala žiadosť o vyhlásenie úpadku zahŕňajúceho likvidáciu majetku, avšak súd túto žiadosť zamietol. Huta Jedność je v súčasnosti spoločnosťou v likvidácii a predmetom jej činnosti je prenájom výrobných aktív iným subjektom a dodávka energií.

(10)

Projekt WRJ zahŕňal prvky infraštruktúry a časť strojov a zariadení, ktoré Huta Jedność v minulosti nadobudla pre potreby pôvodného projektu, a mal sa realizovať na pozemku, ktorý bol predtým majetkom Huty Jedność. Do účasti na projekte WRJ, ktorý sa začal v roku 1997, boli prizvaní noví investori. Jeho realizácia bola prerušená v roku 2001 a investori z neho medzitým odstúpili. Zdá sa, že sa vykonalo 86 % prác, avšak spoločnosť WRJ nikdy nezačala žiadnu výrobnú činnosť.

(11)

Dňa 4. septembra 2007 Walcownia Rur Silesia, dcérska spoločnosť patriaca v celku spoločnosti TFS, založená v rámci plánov konsolidácie poľského odvetvia oceľových rúr (pozri ďalej uvedené odôvodnenia 15 až 17), podala žiadosť o začatie konkurzného konania voči spoločnosti WRJ zahŕňajúceho likvidáciu majetku. Dňa 23. januára 2008 Oblastný súd v Katoviciach vyhlásil konkurz na spoločnosť WRJ zahŕňajúci likvidáciu jej majetku, pričom vymenoval správcu konkurznej podstaty. Zdá sa, že v rámci konkurzného konania sa zatiaľ nepredala žiadna časť majetku spoločnosti.

(12)

Spoločnosť WRJ-Serwis bola založená v roku 2001 formou transformácie podniku Zakład Usług Energomechanicznych Jedność S.A., založeného v roku 1999. Jej akcionármi sú spoločnosti TFS (54,66 % akcií), PIW ENPOL Sp. z o.o. (36,77 % akcií), Commplex Sp. z o.o. (8,29 % akcií) a Huta Jedność (0,28 % akcií).

(13)

Pôvodným cieľom spoločnosti WRJ-Serwis bola realizácia časti projektu WRJ, ako aj zabezpečenie lepších úverových možností pre spoločnosť WRJ. Spoločnosť WRJ-Serwis však nezačala žiadnu investičnú činnosť, ale po pozastavení výrobnej činnosti v ťahárni v Huti Jedność začiatkom roka 2004 vyrába od mája 2004 bezšvové oceľové rúry ťahané za studena. Túto činnosť vykonáva využívajúc majetok, ktorý si spočiatku prenajímala od Huty Jedność. Tento majetok následne prevzala banka ING Bank Śląski S.A. a napokon Walcownia Rur Silesia. Spoločnosť WRJ-Serwis okrem toho nadobudla 9/10 práv večného užívania pozemku, na ktorom sa nachádza projekt WRJ, ako aj 9/10 vlastníckych práv k budovám nachádzajúcim sa na tomto pozemku.

(14)

Spoločnosť WRJ-Serwis prestala vykonávať operačnú činnosť v apríli 2008, kedy Walcownia Rur Silesia prevzala výrobu oceľových rúr v ťahárni.

(15)

V roku 2004 spoločnosť TFS začala hľadať strategického investora pre spoločnosti WRJ a WRJ-Serwis. V roku 2005 vyzvala zainteresované strany na prekladanie ponúk a dve z nich predložili ponuky. S jedným z uchádzačov sa napokon uzavrela rámcová zmluva o nadobudnutí majetku spoločností WRJ a WRJ-Serwis bez akýchkoľvek bremien, ktorá však bola vypovedaná v októbri 2006 z dôvodu neplnenia jej podmienok. V decembri 2006 spoločnosť TFS začala nové výberové konanie, v ktorom neboli predložené žiadne platné ponuky.

(16)

Po ďalšej výzve na predkladanie ponúk oznámenej v roku 2007 sa spoločnosť TFS rozhodla skonsolidovať spoločnosti WRJ a WRJ-Serwis, aby ich mohla ľahšie sprivatizovať. Na tento účel vytvorila dve nové spoločnosti, a to konkrétne FEREX Sp. z o.o. (ďalej len „spoločnosť FEREX“) a Walcownia Rur Silesia. Spoločnosť TFS je vlastníkom 100 % akcií oboch spoločností. Prostredníctvom spoločností Walcownia Rur Silesia a FEREX spoločnosť TFS získala majetok potrebný na realizáciu projektu WRJ a prevzala dlhy spoločností WRJ a WRJ-Serwis:

(17)

V auguste 2008 poľské orgány podnikli ďalší pokus o predaj spoločností WRJ, WRJ-Serwis, FEREX a Walcownia Rur Silesia. Spoločnosti TFS a Walcownia Rur Silesia vyzvali zainteresované strany na rokovania o spoločnom odkúpení majetku spoločnosti Walcownia Rur Silesia, základného imania spoločnosti FEREX, pohľadávok spoločnosti TFS voči spoločnosti FEREX a akcií spoločnosti TFS v imaní spoločnosti WRJ-Serwis. Postup sa ukončil 15. januára 2009 a neviedol k predaju žiadnej ponúkanej zložky majetku.

(18)

K opatreniam poskytnutým pre spoločnosť WRJ patria kapitálové investície vykonané spoločnosťou TFS (2.2.1), záruky udelené spoločnosťou TFS (2.2.2) a zabezpečenie udelené štátnou pokladnicou (2.2.3). K opatreniam poskytnutým pre spoločnosť WRJ-Serwis patria kapitálové investície vykonané spoločnosťou TFS (2.2.4).

(19)

Prvá kapitálová investícia spoločnosti TFS v spoločnosti WRJ sa uskutočnila 26. júna 2002, keď akcionári spoločnosti WRJ prijali rozhodnutie o navýšení základného imania. Výmenou za pohľadávky spoločnosť TFS nadobudla akcie nominálnej hodnoty 15 miliónov PLN. Predmetné pohľadávky boli splatné pre spoločnosť TFS od Huty Andrzej a Huty Katowice a predstavovali sumu 15 miliónov PLN. Navýšenie kapitálu bolo zaregistrované a nadobudlo účinnosť 22. novembra 2002.

(20)

Druhé navýšenie základného imania sa uskutočnilo 17. januára 2003, kedy akcionári spoločnosti WRJ rozhodli o opätovnom navýšení základného imania spoločnosti. Výmenou za pohľadávky splatné pre spoločnosť TFS od spoločnosti WRJ spoločnosť TFS nadobudla akcie nominálnej hodnoty 40 miliónov PLN (výmena dlhu za podiely na základnom imaní). Nominálna hodnota pohľadávok bola 40 miliónov PLN a spoločnosť TFS ich prevzala už predtým, v decembri 2002, od banky ING Bank Śląski S.A. Navýšenie kapitálu bolo zaregistrované a nadobudlo účinnosť 25. augusta 2003.

(21)

V roku 2001 spoločnosť TFS poskytla záruky do výšky 5 miliónov PLN v súvislosti s pôžičkou v objeme 20 miliónov PLN. Spoločnosť WRJ získala túto pôžičku v roku 1999 od Krajského fondu ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva.

(22)

Spoločnosť TFS poskytla záruku do výšky 50 miliónov PLN aj v roku 2001 v súvislosti s pôžičkou v objeme 115 miliónov PLN. Spoločnosť WRJ získala túto pôžičku v roku 1996 od Národného fondu ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva.

(23)

Dňa 14. októbra 1997 štátna pokladnica poskytla záruku predstavujúcu 45 % hlavnej sumy a úrokov z dvoch pôžičiek, ktoré dosiahli celkovo sumu 262,5 miliónov PLN. Uvedené pôžičky predstavovali úver v zahraničnej mene a úver v poľských zlotých, obidva poskytnuté konzorciom bánk v roku 1997.

(24)

Dňa 2. januára 2003 Rada ministrov podpísala príslušné dokumenty a zvýšila štátnu záruku na 55 %. K zvýšeniu záruky nedošlo.

(25)

Spoločnosť TFS uskutočnila kapitálové intervencie v spoločnosti WRJ-Serwis v decembri 2003 s cieľom získať väčšinový podiel, čo jej malo umožniť prevziať kontrolu nad projektom WRJ. V rozhodnutí z decembra 2003 akcionári spoločnosti WRJ-Serwis vyjadrili súhlas s prevzatím jej podielov spoločnosťou TFS. Nominálna hodnota akcií bola 7 910 000 PLN. Spoločnosť TFS prevzala podiely predovšetkým výmenou za pohľadávky splatné spoločnosti TFS zo strany Huty Jedność. Predmetné pohľadávky prešli na spoločnosť WRJ-Serwis. Okrem toho spoločnosť TFS výmenou za podiely priniesla aj hotovosť (890 tis. PLN) a vklad (materiálový vklad – lupy z Huty Jedność na ďalšie spracovanie so zostatkovou hodnotou 450 tis. PLN). Porozumenie o prevzatí podielov bolo podpísané 8. júna 2004. Navýšenie imania bolo zaregistrované až 17. augusta 2007.

(26)

Súbežne so spoločnosťou TFS prevzal podiely na navýšenom imaní jeden z vtedajších akcionárov PIW Enpol Sp. z o.o. a nový akcionár Commplex Sp. z o.o. (v oboch prípadoch súkromné spoločnosti). Spoločnosti prevzali podiely, čím v prospech spoločnosti WRJ-Serwis postúpili pohľadávky splatné zo strany Huty Jedność.

(27)

Ako je uvedené v odôvodnení 3, Komisia 23. októbra 2007 prijala rozhodnutie o začatí formálneho preskúmavacieho konania (ďalej označované ako „rozhodnutie o začatí konania“). V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila v úvode názor, že je orgánom príslušným na rozhodnutie vo veci a že uvedené opatrenia predstavujú štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

(28)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia uznala, že články 107 a 108 ZFEÚ (vtedy: články 87 a 88 Zmluvy o ES) sa zvyčajne neuplatňujú na pomoc poskytnutú pred pristúpením, ktorá už po pristúpení nebola aplikovaná. Avšak ustanovenia protokolu č. 8 zmluvy o pristúpení týkajúceho sa reštrukturalizácie poľského oceliarskeho priemyslu (ďalej len „protokolu č. 8“) možno uznať za lex specialis v zmysle článkov 107 a 108 ZFEÚ, rozširujúci rozsah kontroly štátnej pomoci na základe ZFEÚ na všetku pomoc poskytnutú na reštrukturalizáciu poľského oceliarskeho priemyslu v období rokov 1997 až 2006. Vzhľadom na to by Komisia bola príslušným orgánom na hodnotenie takejto pomoci.

(29)

V súvislosti s otázkou, či výrobcovia rúr ako spoločnosti WRJ a WRJ-Serwis predstavujú súčasť „oceliarskeho“ odvetvia na účely protokolu č. 8, Komisia zohľadnila nasledujúce: protokol č. 8 vychádza z národného programu reštrukturalizácie (programu „Reštrukturalizácia a rozvoj oceliarstva v Poľsku“, ďalej ako „NPR“). Rozsah NPR ani protokolu č. 8 sa nevymedzoval na rozsah prílohy č. I k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ďalej len „Zmluve o ESUO“), ale zahŕňal aj niektoré oceliarske odvetvia, ako napríklad odvetvie bezšvových rúr a veľkých zváraných rúr.

(30)

V súlade s rozhodnutím o začatí konania, po prvé, uvedený výklad zodpovedal definícii oceliarstva v rámci predpisov EÚ v oblasti štátnej pomoci, a to konkrétne definícii v prílohe B multisektorového rámca (5). Po druhé, vyplývalo to z predmetu NPR, keďže polovicu jeho príjemcov predstavovali výrobcovia rúr. Huta Jedność, predchodkyňa spoločností WRJ a WRJ-Serwis, sa skutočne podieľala na procese určenom reštrukturalizačným programom a niekoľkokrát bola menovaná priamo v projekte NPR, ale napokon nebola uznaná za možného príjemcu, keďže v tom čase sa po konkurze v roku 2002 predpokladala jej likvidácia.

(31)

Komisia preto uznala, že zákaz poskytovania pomoci mimo rozsahu NPR a protokolu č. 8 sa vzťahuje na Hutu Jedność a spoločnosti WRJ a WRJ-Serwis.

(32)

V súvislosti s investíciami spoločnosti TFS v spoločnosti WRJ a ňou poskytnutým zabezpečením Komisia vyjadrila vážne pochybnosti, či by naplnili podmienky testu súkromného investora. V čase prijatia týchto opatrení sa spoločnosť WRJ borila s ťažkosťami a nedokázala by zhromaždiť finančné prostriedky na kapitálovom trhu. Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosti, či by sa podarilo dosiahnuť dostatočnú návratnosť investície. Taktiež pripustila, že investíciu len ťažko možno odôvodniť skutočnosťou, že spoločnosť TFS plánovala v budúcnosti sprivatizovať spoločnosť WRJ.

(33)

V súvislosti so zárukou, ktorú spoločnosti WRJ poskytla štátna pokladnica, si Komisia všimla, že nie je jasné, či v čase poskytnutia záruky – čiže v roku 1997 – sa spoločnosť WRJ nachádzala v ťažkej situácii. Na druhej strane, vzhľadom na navýšenie záruky v roku 2003 bolo možné uznať, že spoločnosť WRJ sa nachádza v ťažkej situácii, a preto Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti so zlučiteľnosťou uvedeného navýšenia záruky s podmienkami testu súkromného investora.

(34)

V súvislosti s investíciami spoločnosti TFS v spoločnosti WRJ-Serwis Komisia vyjadrila pochybnosti, či by naplnili podmienky testu súkromného investora. Komisia si všimla, že spoločnosť sa v roku 2003 nachádzala v ťažkej situácii, nie je však isté, či by tieto investície mohli priniesť uspokojivý zvrat.

(35)

Komisia nedokázala definovať žiadne východiská pre uznanie prípadnej štátnej pomoci za zlučiteľnú s východiskami platnými pre vnútorný trh, keďže v rokoch 1997 – 2006 boli zakázané investície alebo pomoc na reštrukturalizáciu oceliarstva na základe protokolu č. 8 a navyše aj na základe zásad EÚ v oblasti štátnej pomoci.

(36)

Poľsko v listoch z 21. januára 2008 a 1. februára 2008 uviedlo svoje pripomienky týkajúce sa rozhodnutia o začatí konania. V súhrne možno povedať, že Poľsko nesúhlasí so spôsobom, akým Komisia interpretuje protokol č. 8, a tvrdí, že predmetné opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc.

(37)

Poľsko sa domnieva, že protokol č. 8 ako výnimka zo zásady nezasahovania v súvislosti so štátnou pomocou pred pristúpením sa nemá interpretovať zovšeobecňujúco.

(38)

Po prvé pripomína, že príloha I k protokolu č. 2 Európskej dohody tvoriacej partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Poľskou republikou na druhej strane (6) (ďalej len protokol č. 2 Európskej dohody) nezahŕňa výrobcov rúr ani ich výrobky, takže predmet protokolu sa na nich nevzťahoval.

(39)

Po druhé, zákaz poskytovania štátnej pomoci výrobcom rúr v členských štátoch bol zavedený 24. júla 2002, kedy nadobudla platnosť príloha B multisektorového rámca, ktorá definuje pojem „oceliarstvo“. Podľa tejto definície časť odvetvia „oceliarstva“ tvorí segment bezšvových rúr a veľkých zváraných rúr. V súvislosti s tým sa v programe NPR schválenom Komisiou v roku 2003 a v protokole č. 8 zohľadňujú aj výrobcovia rúr. V minulosti, kedy sa uplatňovala Zmluva o EUSO, sa segment rúr nezohľadňoval.

(40)

Poľsko tvrdí, že protokol č. 8 treba vykladať tak, že podpora poskytovaná výrobcom rúr pred 24. júlom 2002 nepodliehala kontrole Komisie, podobne ako všetky iné intervencie, ktoré sa uskutočnili pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení. Po tomto dátume výrobcovia rúr už podliehali uvedeným obmedzeniam.

(41)

Vzhľadom na vedomosť príjemcov Poľsko podotýka, že spoločnosť WRJ-Serwis možno uznať za producenta výrobkov z ocele len od roku 2004, kedy začala činnosť s využitím zariadení ťahárne, a že dovtedy žiadne štátne intervencie nemožno uznať za štátnu pomoc pre oceliarstvo.

(42)

Poľsko navyše zdôrazňuje, že projekt WRJ nepredstavuje pokračovanie predchádzajúceho projektu Huta Jedność.

(43)

Poľsko okrem toho tvrdí, že hoci je spoločnosť TFS kontrolovaná štátnou pokladnicou, pôsobí podľa zásad trhu s cieľom vytvárať zisk. Úkony, ktoré podnikla voči spoločnostiam WRJ a WRJ-Serwis, nevyplývali zo žiadnej osobitnej kontroly ani dohľadu zo strany štátu. V súvislosti s tým štátna pokladnica nemusela nevyhnutne vykonávať kontrolu v zmysle rozhodnutia vo veci Stardust Marine (7).

(44)

Vzhľadom na navýšenie imania spoločnosti WRJ a záruky poskytnuté spoločnosťou TFS sa Poľsko domnieva, že spoločnosť TFS nevyplatila žiadne značné finančné zdroje v prospech projektu WRJ. Výmena pohľadávok za podiely v spoločnosti WRJ bola skôr hospodársky racionálnou než priamou exekúciou uvedených pohľadávok. Okrem toho v čase, keď spoločnosť TFS uskutočňovala investície do spoločnosti WRJ, mala k dispozícii operačné plány, ktoré svedčili o ziskovosti projektu WRJ. Aj konzorcium bánk bolo vtedy pripravené zaručiť spoločnosti WRJ ďalšie financovanie. Spoločnosť TFS teda postupovala ako súkromný investor.

(45)

Poľsko sa domnieva, že rozšírenie predmetu záruky štátu za spoločnosť WRJ bolo v súlade s podmienkami testu súkromného investora, keďže bolo potvrdené zabezpečenie veľkej hodnoty a spoločnosť WRJ zaplatila do štátnej pokladnice poplatok za rozšírenie záruky podľa trhovej sadzby. Záruka bola navyše podmienená obnovením financovania projektu WRJ zo strany bánk, k čomu nedošlo. Dôsledkom bolo, že rozšírenie záruky sa neuskutočnilo, a Poľsko sa domnieva, že spoločnosť WRJ z toho nemala prospech.

(46)

Kapitálová intervencia v spoločnosti WRJ-Serwis sa považuje za zásah spĺňajúci podmienky testu súkromného investora. Po prvé, podiely okrem spoločnosti TFS prevzali súkromní akcionári. Po druhé, spoločnosť WRJ-Serwis nebola v ťažkej finančnej situácii a spoločnosť TFS prijala rozhodnutie s ohľadom na zisky, aké mala v budúcnosti priniesť spoločnosť WRJ-Serwis. Spoločnosť TFS okrem toho dokázala prevziať kontrolu nad spoločnosťou WRJ-Serwis a nehnuteľnosťou, na ktorej sa budoval projekt WRJ.

(47)

Čo sa týka konsolidácie spoločností WRJ a WRJ-Serwis, Poľsko tvrdí, že to bola jediná možnosť, ako rýchlo zabezpečiť prevzatie a ukončenie projektu WRJ súkromným investorom a súčasne zabezpečiť získanie maximálnej časti prostriedkov, ktoré štát doposiaľ do projektu investoval.

(48)

Komisia dostala pripomienky jednej zainteresovanej tretej strany, ktorá je rozhodne proti dotáciám, ktoré Poľsko poskytlo. Táto osoba pripomína, že rúry nikdy neboli výrobkom, na ktorý sa vzťahuje Zmluva o ESUO, a že odvetvie výroby rúr sa muselo reštrukturalizovať na vlastné náklady bez pomoci štátu. Akceptácia pomoci by v danom prípade predstavovala ujmu pre európske odvetvie výroby rúr. Zainteresovaná strana taktiež tvrdí, že akceptácia pomoci môže ohroziť jej pokus dokázať, že niektoré krajiny importujúce rúry dovážajú do EÚ za dumpingové alebo dotované ceny. Strana argumentuje aj tým, že európske odvetvie bezšvových oceľových rúr sa nachádzalo v mimoriadnej hospodárskej situácii vzhľadom na nadbytok výrobných kapacít a potrebu vývozu veľkých množstiev v situácii, keď v roku 2007 rástol objem dovozu z Číny.

(49)

Komentáre zainteresovanej strany sa poskytli Poľsku, ktoré uviedlo svoje pripomienky 16. februára 2009. Poľsko podporuje názor týkajúci sa potreby transparentných zásad spravodlivej súťaže na trhu rúr.

(50)

Poľsko súhlasí s treťou stranou, že rúry nikdy neboli výrobkom, na ktorý sa vzťahuje Zmluva o ESUO, a opakuje, že až multisektorový rámec, ktorý nadobudol platnosť 24. júla 2002, zaradil výrobcov rúr do „sektora oceliarstva“. Vzhľadom na to sa zákaz štátnej pomoci pre sektor rúr uplatňuje až od 24. júla 2002, kedy nadobudla platnosť „rozšírená“ definícia sektora oceliarstva.

(51)

Poľsko navyše opakuje, že spoločnosť WRJ nikdy nezačala výrobnú činnosť a spoločnosť WRJ-Serwis zastavila výrobu v roku 2008. Poľsko zdôrazňuje, že nikdy neposkytlo štátnu pomoc pre spoločnosť WRJ.

(52)

Uvedené opatrenia boli poskytnuté pred pristúpením Poľska k Európskej únii, t. j. pred 1. májom 2004. Články 107 a 108 ZFEÚ sa zásadne neuplatňujú na pomoc poskytnutú pred pristúpením, ktorá už po pristúpení nebola aplikovaná (8). Odchylne od uvedenej všeobecnej zásady a zároveň formou výnimky Komisia má spôsobilosti v oblasti preskúmania štátnej pomoci, ktorú Poľsko poskytlo v spojitosti s reštrukturalizáciou štátneho oceliarstva pred pristúpením k EÚ na základe protokolu č. 8 zmluvy o pristúpení.

(53)

Protokol č. 8 obsahuje ustanovenie, ktoré Poľsku umožňuje dokončiť reštrukturalizáciu oceliarstva začatú ešte pred pristúpením. Reštrukturalizácia poľského oceliarstva sa začala pred pristúpením na základe protokolu 2 Európskej dohody a pokračovala na základe rozhodnutia Asociačnej rady EÚ – Poľsko (ďalej len rozhodnutia Asociačnej rady) (9).

(54)

V protokole 2 Európskej dohody bolo Poľsku poskytnuté päťročné prechodné obdobie od roku 1992 do roku 1996, v priebehu ktorého mohol tento štát použiť verejnú pomoc na účely reštrukturalizácie svojho oceľového priemyslu ESUO.

(55)

Uvedené prechodné obdobie bolo predĺžené rozhodnutím Asociačnej rady na ďalších osem rokov od 1. januára 1997 alebo do pristúpenia Poľska k EÚ. V tomto období Poľsko mohlo výnimočne poskytovať verejnú pomoc na „výrobky z ocele“ pre potreby reštrukturalizácie podľa podmienok vyplývajúcich z protokolu 2 Európskej dohody (ktorých aplikácia sa predĺžila rozhodnutím Asociačnej rady) a na základe programu NPR, ktorý Poľsko predložilo Komisii v máji 2003. Po posúdení programu NPR zo strany Komisie členské štáty v júli 2003 odsúhlasili žiadosť Poľska (10).

(56)

V súlade s protokolom č. 8 je Komisia oprávnená monitorovať štátnu pomoc, ktorú po pristúpení Poľska k EÚ tento štát poskytuje pre oceliarstvo na základe protokolu 2 Európskej dohody (a následne na základe rozhodnutia Asociačnej rady) a na základe NPR. Protokol č. 8 navyše ustanovuje, že Komisia má právo nariadiť vrátenie pomoci poskytnutej v rozpore s protokolom 2 Európskej dohody a programom NPR. V súvislosti s tým má protokol č. 8 charakter lex specialis, ktorý formou výnimky a odchylne od všeobecných zásad umožňuje so spätnou platnosťou monitorovanie a preskúmanie štátnej pomoci, ktorú Poľsko poskytlo na štátne oceliarstvo pred pristúpením. To potvrdil Súd, ktorý konštatoval, že protokol č. 8 predstavuje lex specialis vzhľadom na články 107 a 108 ZFEÚ a rozširuje preskúmanie štátnej pomoci vykonávané Komisiou na základe ZFEÚ na pomoc poskytnutú na účely reorganizácie poľského oceliarstva v rokoch 1997 – 2003 (11).

(57)

V kontexte aktuálneho konania musí Komisia posúdiť, či rozsah právomocí, čo sa týka výnimočnej kontroly so spätnou platnosťou spomínanej v uvedených odôvodneniach 53 – 54, zahŕňa aj opatrenia, ktoré Poľsko poskytlo výrobcom rúr pred pristúpením k EÚ. V tomto smere je potrebné interpretovať právny základ, ktorý sa použije v tomto prípade, t. j. protokol č. 8 v súvislosti s protokolom 2 Európskej dohody a rozhodnutie Asociačnej rady s cieľom overiť, či tieto predpisy zahŕňajú opatrenia poskytnuté poľským výrobcom rúr pred pristúpením do EÚ.

(58)

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou sa predpisy lex specialis, ktoré predstavujú odchýlku od všeobecných predpisov, musia interpretovať presným spôsobom. Použitie presnej interpretácie uvedeného právneho základu (pozri nasledujúce odôvodnenia 59 – 65) vedie k záveru, že právomoci Komisie v oblasti výnimočnej kontroly so spätnou platnosťou sú vymedzené na opatrenia poskytnuté pred pristúpením pre výrobcov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ESUO, čiže nezahŕňajú opatrenia pre výrobcov rúr.

(59)

Právomoci Komisie v oblasti monitorovania a kontroly predvstupovej pomoci pre poľské oceliarstvo so spätnou právomocou sú stanovené v ods. 8 a 12 protokolu č. 8. V zmysle ods. 12 sú Komisia a Rada oprávnené monitorovať plnenie NPR v období pred pristúpením aj po ňom do roku 2006. V zmysle ods. 18 je Komisia oprávnená nariadiť vrátenie štátnej pomoci poskytnutej v rozpore s podmienkami stanovenými v protokole č. 8.

(60)

Ods. 1 protokolu č. 8 ustanovuje, že štátna pomoc, ktorú Poľsko poskytlo na potreby reštrukturalizácie „určených častí poľského oceliarstva“ sa uznáva za zlučiteľnú s vnútorným trhom pod podmienkou, že: „obdobie spomínané v článku 8 pododseku 4 protokolu 2 o výrobkoch ESUO k Európskej dohode […] sa predlžuje do dňa pristúpenia“; sú dodržané podmienky stanovené v NPR; boli splnené podmienky stanovené v protokole č. 8 a „po pristúpení nebude poľskému oceliarskemu priemyslu vyplatená žiadna štátna pomoc na reštrukturalizáciu“.

(61)

Ďalej v ods. 2 protokolu č. 8 sa vyžaduje, aby sa reštrukturalizácia poľského oceliarstva podľa opisu v podnikateľských zámeroch jednotlivých spoločností uvedených v prílohe 1 dokončila najneskôr do 31. decembra 2006. Ods. 3 protokolu č. 8 stanovuje, že na poskytnutie štátnej pomoci v rámci programu reštrukturalizácie poľského oceliarstva sú oprávnené jedine spoločnosti uvedené v prílohe 1 k tomuto protokolu.

(62)

Ods. 1 protokolu č. 8 obsahuje jednoznačný odkaz na článok 8 ods. 4 protokolu 2 Európskej dohody (aplikácia tohto predpisu bola predĺžená rozhodnutím Asociačnej rady). Protokol 2 Európskej dohody sa vzťahoval jedine na výrobky z ocele ESUO (článok 8 ods. 4 protokolu 2) a súpis takýchto výrobkov z ocele sa uvádza v prílohe. Obsah tejto prílohy predstavoval zopakovanie výkazu výrobkov ESUO, uvedeného v prílohe I k Zmluve o ESUO, v ktorom sú z definície „výrobkov z ocele ESUO“ jednoznačne vylúčené rúry <„oceľové rúry (bezšvové alebo zvárané) […] oceľové tyče ťahané a brúsené alebo lakované a odliatky zo železa (rúry, hrubostenné rúry a spojky a iné odliatky zo železa)“>.

(63)

Zmluva o ESUO prestala platiť dňa 23. júla 2002. Od tohto dňa sa štátna pomoc pre sektor oceliarstva stala predmetom všeobecného právneho rámca ES. Pri tejto príležitosti sa rozhodlo, že definícia európskeho oceliarskeho sektora sa rozšíri aj o výrobcov rúr. Upravená definícia sa zaradila do článku 27 a prílohy B multisektorového rámca, v zmysle ktorého sektor oceliarstva v EÚ zahŕňa bezšvové rúry, potrubia a duté profily, ako aj „zvárané rúry alebo potrubia zo železa alebo z ocele […]“. Táto rozšírená definícia oceliarstva sa následne opakuje v prílohe I k usmerneniam pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (12) a v článku 2 bode 29 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách (13).

(64)

Okrem toho príslušná zmena, zohľadňujúca novú definíciu sektora oceliarstva v EÚ rozšírenú o výrobcov rúr, nebola jednoznačne zavedená do protokolu 2 Európskej dohody ani do rozhodnutia Asociačnej rady. Protokol 2 Európskej dohody prestal platiť dňa 31. decembra 1996. Rozhodnutím Asociačnej rady sa doba platnosti protokolu 2 Európskej dohody predĺžila na osem rokov od 1. januára 1997 alebo do dátumu pristúpenia Poľska k EÚ (podľa toho, čo nastane skôr). Článok 1 rozhodnutia Asociačnej rady sa týka „výrobkov z ocele“ celkovo, pričom rozsah jeho aplikácie tiež jednoznačne súvisí s článkom 8 ods. 4 protokolu 2 Európskej dohody, ktorý sa týka jedine výrobkov ESUO z ocele. Predĺženie platnosti protokolu 2 Európskej dohody bolo konkrétne podmienené tým, že Poľsko predloží Komisii NPR a podnikateľské zámery príjemcov, ktoré – ako hovorí článok 2 Asociačnej rady – „spĺňajú požiadavky určené v článku 8 ods. 4 protokolu 2 a boli vyhodnotené a schválené národným orgánom monitorujúcim štátnu pomoc (Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov)“.

(65)

Vzhľadom na uvedené Komisia konštatuje, že ods. 18 protokolu č. 8, interpretovaný v zmysle ods. 1 – 3 protokolu č. 8, ako aj protokolu 2 Európskej dohody a rozhodnutia Asociačnej rady nedáva Komisii právomoc v oblasti kontroly pomoci, ktorá bola poľským výrobcom rúr poskytnutá pred pristúpením.

(66)

Nezávisle od právneho výkladu rozsahu príslušného právneho základu (t. j. protokolu č. 8, protokolu 2 Európskej dohody a rozhodnutia Asociačnej rady – pozri uvedené odôvodnenia 59 – 65) Komisia zároveň preskúmala otázku, či vykonávacie predpisy prijaté na účely aplikácie predpisov týkajúcich sa štátnej pomoci v Európskej dohode a protokole 2, prijaté v roku 2001 Asociačnou radou EÚ – Poľsko (ďalej len „vykonávacie predpisy“) (14), sú relevantné pre určenie rozsahu právomoci Komisie v súvislosti s kontrolou so spätnou platnosťou vo veci opatrení uplatnených pre poľských výrobcov rúr pred pristúpením.

(67)

Vykonávacie predpisy v princípe zahŕňajú procedurálne predpisy, ktoré treba odlíšiť od vecných predpisov týkajúcich sa štátnej pomoci obsiahnutých v Európskej dohode a protokole 2 Európskej dohody. Treba však poznamenať, že vykonávacie predpisy obsahujú aj podrobné predpisy o hodnotiacich kritériách zlučiteľnosti pomoci v súlade s Európskou dohodou a protokolom 2 Európskej dohody.

(68)

V článku 2 ods. 1 prvej vete vykonávacích predpisov sa ustanovuje: „Posúdenie zlučiteľnosti poskytnutej individuálnej pomoci a programov pomoci s Európskou dohodou, ako ustanovuje článok 1 týchto vykonávacích predpisov, sa vykonáva podľa kritérií vyplývajúcich z aplikácie predpisov článku 87 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva spolu s aktuálne platnými a budúcimi predpismi sekundárnych právnych predpisov, rámcami, usmerneniami a inými relevantnými správnymi normami platnými v Spoločenstve, ako aj z judikatúry Súdu prvého stupňa a Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a všetkých rozhodnutí Asociačnej rady prijatých na základe článku 4 ods. 3“. V uvedenom predpise je ustanovená všeobecná zásada, podľa ktorej vecné kritériá na posúdenie zlučiteľnosti štátnej pomoci vo všeobecnom chápaní s Európskou dohodou majú „evolučný“ charakter v tom zmysle, že zohľadňujú aktuálne zmeny v legislatíve EÚ a judikatúre.

(69)

V článku 2 ods. 1 druhej vete vykonávacích predpisov sa uvádza podrobný odkaz na kritériá zlučiteľnosti na základe protokolu 2: „V rozsahu, v akom sa poskytnutá pomoc alebo programy pomoci v súlade so svojím účelom týkajú produktov zahrnutých v protokole 2 Európskej dohody, prvá veta tohto odseku sa uplatňuje v úplnosti s výhradou, že posúdenie sa nevykonáva podľa kritérií vyplývajúcich z aplikácie ustanovení článku 87 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ale podľa kritérií vyplývajúcich z aplikácie ustanovení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele týkajúcich sa štátnej pomoci“. Z formulácie uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že na rozdiel od prípadu všeobecnej pomoci, ktorého sa týka článok 2 ods. 1 prvá veta (pozri uvedené odôvodnenie 68), na účely pomoci, na ktorú sa vzťahuje protokol 2 Európskej dohody, evolúcia kritérií zlučiteľnosti súvisí so zmluvou o ESUO. Nie je jednoznačný odkaz na evolúciu kritérií zlučiteľnosti po uplynutí platnosti Zmluvy o ESUO v roku 2002.

(70)

Článok 2 ods. 2 a 3 vykonávacích predpisov ustanovuje mechanizmus zmeny európskych kritérií zlučiteľnosti, ktoré má Poľsko brať do úvahy. Poľsko je konkrétne informované o všetkých zmenách komunitárnych kritérií zlučiteľnosti, ktoré neboli sprístupnené verejne, ale „ak Poľská republika nevznesie výhrady k takýmto zmenám do troch mesiacov odo dňa prevzatia oficiálneho oznámenia o týchto zmenách, stanú sa kritériami zlučiteľnosti v súlade s ods. 1 tohto článku. Ak Poľsko vznesie výhrady, s ohľadom na aproximáciu právnych predpisov spomínanú v Európskej dohode prebehne konzultácia podľa článku 7 a 8 týchto vykonávacích predpisov.“

(71)

I keď Poľsko nevznieslo v trojmesačnej lehote výhrady k zmene komunitárnej definície oceliarstva, ktorá sa v roku 2002 rozšírila aj o výrobcov rúr, takéto zmeny právnych predpisov Spoločenstva sa nemohli aplikovať na opatrenia mimo predmetu Európskej dohody, a to konkrétne na opatrenia, na ktoré sa Zmluva o ESUO nevzťahuje. Protokol č. 8 má okrem toho charakter lex specialis a navyše Komisia pri definovaní rozsahu jeho aplikácie nemôže vychádzať z rozšírenia definície sektora oceliarstva v Únii po uplynutí platnosti Zmluvy o ESUO. Preto treba uznať, že je nevyhnutné jednoznačné rozlíšenie medzi „evolučným“ charakterom práva na jednej strane, ktoré sa aplikuje na štátnu pomoc pre poľské oceliarstvo na základe Európskej dohody pred pristúpením k EÚ, a na druhej strane medzi nevyhnutne presnou interpretáciou právomoci Komisie v súvislosti s kontrolou so spätnou splatnosťou vyplývajúcej z protokolu č. 8, protokolu 2 Európskej dohody a rozhodnutia Asociačnej rady.

(72)

Komisia musí v súvislosti s uvedeným konštatovať, že nemá právomoc preskúmať opatrenia poskytnuté poľským výrobcom rúr pred pristúpením, konkrétne v rokoch 1997 – 2003, na základe protokolu č. 8. Toto konanie sa ukončuje zistením, že Komisia nemá právomoc posudzovať opatrenia, ktorých sa konanie týka,