This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32010A0225(01)
Council Opinion of 2 December 2009 on the complement to the updated stability programme of Belgium, 2008-2012
Stanovisko Rady z 2. decembra 2009 k doplneniu aktualizovaného programu stability Belgicka na roky 2008 – 2012
Stanovisko Rady z 2. decembra 2009 k doplneniu aktualizovaného programu stability Belgicka na roky 2008 – 2012
Ú. v. EÚ C 47, 25.2.2010, p. 1–5
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
25.2.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 47/1 |
STANOVISKO RADY
z 2. decembra 2009
k doplneniu aktualizovaného programu stability Belgicka na roky 2008 – 2012
2010/C 47/01
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 3,
so zreteľom na odporúčanie Komisie,
po porade s Hospodárskym a finančným výborom,
ZAUJALA TOTO STANOVISKO:
(1) |
Rada (2. decembra 2009) preskúmala doplnenie k aktualizácii programu stability Belgicka z apríla 2009 (ďalej len „doplnenie“), ktoré sa vzťahuje na obdobie rokov 2008 až 2012 (2) a ktoré belgické orgány predložili ako reakciu na výzvu Rady uvedenú v jej stanovisku zo 7. júla 2009, ktoré Rada vydala k programu z apríla 2009. Toto stanovisko je aktualizáciou stanoviska z júla, pričom sa v ňom zohľadňujú informácie obsiahnuté v doplnení k programu z apríla 2009. |
(2) |
Kolaps svetového obchodu spolu s poklesom dôvery, vplyvom na bohatstvo a prísnejšími úverovými podmienkami viedli k prudkému hospodárskemu poklesu v posledkom štvrťroku 2008 a v prvom štvrťroku 2009. V druhom štvrťroku bol pokles obmedzenejší a očakáva sa, že štvrťročný rast bude v druhom polroku mierne pozitívny vzhľadom na lepšie medzinárodné prostredie. Podľa prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 sa očakáva, že ročný HDP v roku 2009 klesne o približne 3 %, pričom v roku 2010 bude opäť pozitívny (0,6 %). Predpokladá sa, že rast sa v roku 2011 zvýši na úroveň 1,5 %, čím do určitej miery prekoná potenciálny rast, ktorý sa znížil v dôsledku poklesu investícií a rastu miery nezamestnanosti v súvislosti s krízou. Pokles bude mať značný nepriaznivý vplyv aj na verejné financie; podľa prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 sa deficit verejných financií zhorší z 1,2 % HDP v roku 2008 na približne 6 % HDP v roku 2009. Predpokladá sa, že deficit sa stabilizuje v rokoch 2010 a 2011, pričom sa zohľadňuje: i) skutočnosť, že rozpočtový vplyv stimulačných opatrení prijatých na konci roku 2008 v reakcii na európsky plán na oživenie hospodárstva ostáva v roku 2010 na úrovni 0,5 % HDP, čím sa prihliada na to, že tento balík zahŕňa trvalé opatrenia; a ii) konsolidačné opatrenia, ktoré prijali rôzne úrovne verejnej správy v rámci svojich rozpočtov na rok 2010 (0,75 % HDP) a rok 2011 (0,25 % HDP). Očakáva sa však, že nepriaznivá skladba hospodárskeho rastu v roku 2010 spolu s ďalším výrazným zvýšením nezamestnanosti, vyššími úrokovými výdavkami, ako aj rastom výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva (v čom sa odzrkadľujú aj opatrenia prijaté v posledných rokoch na zvýšenie sociálnych dávok vrátane dôchodkov) úplne vyrovnajú vplyv konsolidačných opatrení na celkové saldo. |
(3) |
V makroekonomickom scenári, z ktorého doplnenie vychádza, sa predpokladá, že reálny HDP po náraste o 1,1 % v roku 2008 klesne v roku 2009 o 3,1 % a potom sa v roku 2010 vráti na mieru rastu 0,4 %. Rast HDP sa preto plánuje na úrovni 1,9 % v roku 2011 a 2,4 % v roku 2012. V porovnaní s aktualizáciou programu z apríla 2009 sa rast prehodnotil smerom nadol, najmä v roku 2009. Na základe vyhodnotenia informácií dostupných v súčasnosti (3) sa tento nový scenár zdá byť vo všeobecnosti realistický; mohol by byť mierne opatrný v prípade obdobia rokov 2009 – 2010, avšak určitým spôsobom priaznivý pre ďalšie roky na základe posledných odhadov potenciálneho produktu. Hoci sa aj v prognóze útvarov Komisie z jesene 2009 očakáva, že po poklese dôjde k postupnému zmenšovaniu produkčnej medzery, plánovaná rýchlosť zmenšovania medzery v doplnení sa javí ako pomerne optimistická. Skladba rastu je vo všeobecnosti realistická počas celého obdobia, na ktoré sa doplnenie vzťahuje. Prognózu inflácie v doplnení možno považovať za realistickú. Na druhej strane sa plánovaný rast miezd zdá byť počas celého obdobia príliš vysoký, keďže nižší rast nákladov na pracovnú silu v zahraničí by mohol vyvolať väčší tlak na znižovanie miezd v Belgicku v súvislosti s vysokou nezamestnanosťou. Napokon, prognóza rastu zamestnanosti na rok 2011 je v doplnení zrejme takisto mierne optimistická. |
(4) |
Doplnenie obsahuje cieľový deficit v roku 2009 vo výške 5,9 % HDP (v súlade s prognózou útvarov Komisie z jesene 2009). Zvýšenie deficitu v roku 2009 v porovnaní s deficitom vo výške 1,2 % HDP v roku 2008 odzrkadľuje najmä vplyv automatických stabilizátorov. Tento vplyv je omnoho významnejší, ako by naznačovalo uplatňovanie bežných elasticít, a zahŕňa najmä výrazný pokles príjmov z daní právnických osôb. Expanzívne opatrenia v rozpočte na rok 2009 (0,5 % HDP) a balíky fiškálnych stimulov vytvorené regionálnymi vládami a federálnou vládou (0,5 % HDP) boli pomerne obmedzené v súlade s obmedzeným priestorom na manévrovanie, ktorý vyplýva z vysokej úrovne dlhu. Napokon, v rozpočtovom zhoršení sa odzrkadľujú aj negatívne jednorazové opatrenia vo výške približne 0,5 % HDP, ktoré vyplývajú najmä z dvoch súdnych rozhodnutí (4). V dôsledku týchto jednorazových opatrení a väčšieho vplyvu automatických stabilizátorov v porovnaní s očakávaniami je súčasný cieľový deficit pre rok 2009 o 2,5 % HDP vyšší ako cieľový deficit uvedený v aktualizácii programu stability z apríla 2009, pričom sa neprijali žiadne dodatočné expanzívne opatrenia. Na základe informácií uvedených v doplnení a prepočítaných útvarmi Komisie podľa spoločne odsúhlasenej metodiky sa predpokladá, že štrukturálny deficit (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení) sa zvýši z úrovne 2,3 % v roku 2008 na 4,7 % HDP v roku 2009. Podľa prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 sa očakáva o niečo nižšie zvýšenie štrukturálneho deficitu v roku 2009 (o 2 percentuálne body namiesto 2,4 percentuálneho bodu), a to najmä preto, že v doplnení sa vplyv súdnych rozhodnutí z roku 2009 vo výške 0,5 % HDP nepovažuje za jednorazový. |
(5) |
Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie v doplnení je zabezpečiť postupný návrat k vyrovnanému rozpočtu do roku 2015. V doplnení sa strednodobý cieľ výslovne neuvádza a rovnako sa v ňom neplánuje dosiahnutie pôvodného strednodobého cieľa Belgicka (prebytok vo výške 0,5 % HDP v cyklicky upravenom vyjadrení a bez jednorazových a iných dočasných opatrení) v období, na ktoré sa doplnenie vzťahuje. Celkový deficit sa má stabilizovať na úrovni približne 6 % HDP v roku 2010 vďaka nápravným opatreniam vo výške 0,5 % HDP predtým, ako sa postupne zlepší a do roku 2012 dosiahne úroveň 4,4 % HDP (okrem konsolidačných opatrení vo výške 1 % v roku 2011 a 1,25 % v roku 2012). V doplnení sa uvádza cieľ znížiť deficit v roku 2013 pod referenčnú hodnotu 3 % HDP, avšak v doplnení nie je na tento rok uvedený úplne rozpracovaný scenár (5). Štrukturálny deficit v doplnení, prepočítaný podľa spoločne odsúhlasenej metodiky, sa má zlepšiť o približne 0,25 percentuálneho bodu v roku 2010 a rovnako v roku 2011 a o 0,5 percentuálneho bodu v roku 2012. Keďže v doplnení sa vplyv súdnych rozhodnutí v roku 2009 vo výške 0,5 % HDP nepovažuje za jednorazový, štrukturálne saldo by sa v skutočnosti zhoršilo o 0,25 % HDP v roku 2010 (z – 4,2 % HDP v roku 2009 na – 4,4 % HDP v roku 2010). Štrukturálne úpravy plánované v doplnení sú výrazne nižšie ako hodnoty vyššie uvedených plánovaných opatrení. To vyjadruje, že štrukturálne saldo by sa pri nezmenenej politike automaticky zhoršilo v priemere o 0,5 % HDP ročne v dôsledku nepriaznivej skladby hospodárskeho rastu v roku 2010, vyšších úrokových výdavkov a vyšších výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva (v čom sa odzrkadľujú aj opatrenia prijaté v posledných rokoch na zvýšenie sociálnych dávok vrátane dôchodkov). Podľa doplnenia sa plánované konsolidačné úsilie rovnako zakladá na zvýšení daňových príjmov (konkrétne daní z príjmov a bohatstva) a znížení výdavkov (konkrétne na medzispotrebu, kompenzácie zamestnancom a naturálne sociálne transfery). V doplnení sa verejný dlh odhaduje na úrovni 89,6 % HDP v roku 2008 oproti 84 % HDP v roku 2007, pričom nárast je vo veľkej miere dôsledkom značného zosúladenia dlhu a deficitu vyplývajúceho z operácií na záchranu bánk (6 % HDP). V doplnení sa očakáva ďalšie zvýšenie pomeru dlhu k HDP na úroveň okolo 104 % v roku 2011, keď sa vo veľkej miere stabilizuje; tento pomer dlhu k HDP je podstatne vyšší ako v aktualizácii z apríla (najmä v dôsledku vyšších deficitov). V prognóze útvarov Komisie z jesene 2009 sa plánuje porovnateľné zvýšenie pomeru dlhu k HDP. |
(6) |
Rozpočtové ciele sú celkovo vystavené niektorým rizikám, a to najmä v roku 2011. Po prvé, makroekonomické prostredie je neisté, a preto sa nedá vylúčiť, že výsledky v rokoch 2011 a 2012 budú horšie, ako sa plánovalo v doplnení. Po druhé, konsolidačné opatrenia uvedené v doplnení s cieľom podporiť ciele nie sú dostatočne špecifikované. Hoci sa v prípade roku 2010 zdá, že na základe návrhov rozpočtov pre jednotlivé úrovne verejnej správy na rok 2010, ktoré sa schválili po predložení doplnenia, hodnota nápravných opatrení presahuje hodnotu 0,5 % HDP plánovanú v doplnení, keďže dostatočne špecifikované opatrenia v súčasnosti predstavujú okolo 0,75 % HDP, v súvislosti s neskoršími rokmi existuje iba málo dostupných informácií o charaktere plánovaných opatrení. A napokon, vláda poskytla bankovému sektoru rozsiahle záruky, ktoré môžu viesť k zvýšeniu budúcich deficitov a dlhov v rozsahu, v akom sa použijú, hoci niektoré náklady na podporu finančného sektora zo strany vlády by sa mohli v budúcnosti aj získať späť. Na druhej strane nemožno vylúčiť, že vzhľadom na vyšší pokles príjmov v roku 2009 v porovnaní s očakávaniami môžu byť daňové príjmy dynamickejšie, ako by mohlo vyplynúť len z bežných elasticít. Vzhľadom na riziká ohrozujúce dosiahnutie rozpočtových cieľov môže byť aj vývoj pomeru dlhu k HDP menej priaznivý, než sa predpokladá v doplnení. |
(7) |
Fiškálna pozícia meraná na základe prepočítanej zmeny štrukturálneho salda v doplnení a zohľadňujúca uvedené riziká je v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva expanzívna v roku 2009 a vo všeobecnosti neutrálna počas zostávajúceho programového obdobia. Vzhľadom na riziká súvisiace s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií vrátane vysokej úrovne verejného dlhu, ktorý sa navyše počas programového obdobia dostatočne nezmenšuje smerom k referenčnej hodnote, a dôležité podmienené záväzky vyplývajúce z opatrení na stabilizáciu finančného systému by sa tempo konsolidácie malo od roku 2011 značne posilniť. |
(8) |
Pokiaľ ide o požiadavky na údaje uvedené v kódexe správania pre programy stability a konvergenčné programy, doplnením sa zlepšilo dodržiavanie požiadaviek kódexu správania, hoci pretrvávajú určité medzery v povinných a nepovinných údajoch (6). |
Celkovo možno konštatovať, že expanzívna fiškálna pozícia v roku 2009 je v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva. Podporné diskrečné opatrenia spolu s fungovaním automatických stabilizátorov privedú celkový deficit na úroveň takmer 6 % HDP. Pomer hrubého verejného dlhu k HDP, ktorý sa v roku 2008 zvýšil v dôsledku opatrení na stabilizáciu finančného systému, sa bude naďalej vyvíjať smerom nahor na úroveň 104 % v roku 2012. Tento vývoj nastáva po výraznom poklese zo 134 % v roku 1993 na 84 % v roku 2007, založenom na dosiahnutí vyvážených rozpočtov. Smerovanie konsolidácie v doplnení sa zameriava na postupné znižovanie celkového deficitu na úroveň 4,4 % v roku 2012, ktorý ďalej klesne na úroveň 2,8 % HDP v roku 2013, a na dosiahnutie vyváženého rozpočtu v roku 2015. Toto smerovanie je v roku 2011 vo všeobecnosti vystavené riziku, čo vyplýva zo skutočnosti, že východiskové opatrenia nie sú dostatočne špecifikované a do určitej miery z priaznivých makroekonomických predpokladov. Vzhľadom na dynamiku dlhu a dlhodobú udržateľnosť verejných financií by sa plánovaná konsolidácia mala od roku 2011 značne posilniť, aby sa mohol deficit rázne znížiť pod referenčnú hodnotu 3 % HDP.
V zmysle uvedeného posúdenia a spolu s predchádzajúcimi výzvami vydanými v stanovisku Rady zo 7. júla 2009 s cieľom zlepšiť kvalitu a dlhodobú udržateľnosť verejných financií sa Belgicko vyzýva aj k dosiahnutiu takého objemu konsolidačných opatrení v roku 2010, ako sa plánovalo v návrhu rozpočtu na rok 2010, a k tomu, aby výrazne posilnilo úsilie o úpravu od roku 2011 prostredníctvom uvedených štrukturálnych opatrení, aby sa deficit rázne znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP.
Porovnanie kľúčových makroekonomických a rozpočtových prognóz
|
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
2012 |
|
Reálny HDP (zmena v %) |
PS sep. 2009 |
2,8 |
1,1 |
–3,1 |
0,4 |
1,9 |
2,4 |
KOM jes. 2009 |
2,9 |
1,0 |
–2,9 |
0,6 |
1,5 |
neuv. |
|
PS apr. 2009 |
2,8 |
1,1 |
–1,9 |
0,6 |
2,3 |
2,3 |
|
Inflácia HICP (%) |
PS sep. 2009 |
1,8 |
4,5 |
0,0 |
1,5 |
1,6 |
1,6 |
KOM jes. 2009 |
1,8 |
4,5 |
0,0 |
1,3 |
1,5 |
neuv. |
|
PS apr. 2009 |
1,8 |
4,5 |
0,7 |
1,8 |
1,8 |
1,7 |
|
Produkčná medzera (7) (% potenciálneho HDP) |
PS sep. 2009 |
2,6 |
2,0 |
–2,3 |
–2,9 |
–2,3 |
–1,5 |
KOM jes. 2009 |
2,4 |
1,7 |
–2,3 |
–2,8 |
–2,4 |
neuv. |
|
PS apr. 2009 |
2,3 |
1,5 |
–1,9 |
–2,7 |
–1,9 |
–1,2 |
|
Čisté úvery/pôžičky voči zvyšku sveta (% HDP) |
PS sep. 2009 |
2,1 |
–1,6 |
–1,9 |
–2,1 |
–2,3 |
neuv. |
KOM jes. 2009 |
3,5 |
–0,2 |
0,1 |
0,4 |
0,3 |
neuv. |
|
PS apr. 2009 |
neuv. |
neuv. |
neuv. |
neuv. |
neuv. |
neuv. |
|
Verejné príjmy (% HDP) |
PS sep. 2009 |
neuv. |
48,7 |
47,9 |
48,1 |
48,5 |
49,2 |
KOM jes. 2009 |
48,2 |
48,8 |
47,7 |
48,0 |
48,2 |
neuv. |
|
PS apr. 2009 |
48,1 |
48,6 |
48,2 |
neuv. |
neuv. |
neuv. |
|
Verejné výdavky (% HDP) |
PS sep. 2009 |
neuv. |
49,9 |
53,8 |
54,1 |
53,9 |
53,6 |
KOM jes. 2009 |
48,4 |
50,0 |
53,6 |
53,8 |
54,0 |
neuv. |
|
PS apr. 2009 |
48,3 |
49,8 |
51,6 |
neuv. |
neuv. |
neuv. |
|
Saldo verejných financií (% HDP) |
PS sep. 2009 |
neuv. |
–1,2 |
–5,9 |
–6,0 |
–5,5 |
–4,4 |
KOM jes. 2009 |
–0,2 |
–1,2 |
–5,9 |
–5,8 |
–5,8 |
neuv. |
|
PS apr. 2009 |
–0,2 |
–1,2 |
–3,4 |
–4,0 |
–3,4 |
–2,6 |
|
Primárne saldo (% HDP) |
PS sep. 2009 |
neuv. |
2,5 |
–2 |
–1,9 |
–1,2 |
–0,1 |
KOM jes. 2009 |
3,6 |
2,6 |
–2,0 |
–1,8 |
–1,7 |
neuv. |
|
PS apr. 2009 |
3,6 |
2,5 |
0,4 |
–0,1 |
0,6 |
1,5 |
|
Cyklicky upravené saldo (8) (% HDP) |
PS sep. 2009 |
–1,6 |
–2,3 |
–4,7 |
–4,4 |
–4,2 |
–3,6 |
KOM jes. 2009 |
–1,5 |
–2,1 |
–4,6 |
–4,3 |
–4,5 |
neuv. |
|
PS apr. 2009 |
–1,5 |
–2,0 |
–2,4 |
–2,6 |
–2,4 |
–1,9 |
|
Štrukturálne saldo (9) (% HDP) |
PS sep. 2009 |
–1,5 |
–2,3 |
–4,7 |
–4,4 |
–4,2 |
–3,6 |
KOM jes. 2009 |
–1,4 |
–2,2 |
–4,2 |
–4,4 |
–4,5 |
neuv. |
|
PS apr. 2009 |
–1,3 |
–2 |
–2,4 |
–2,6 |
–2,4 |
–1,9 |
|
Hrubý verejný dlh (% HDP) |
PS sep. 2009 |
neuv. |
89,7 |
97,5 |
101,9 |
103,9 |
104,3 |
KOM jes. 2009 |
84,2 |
89,8 |
97,2 |
101,2 |
104,0 |
neuv. |
|
PS apr. 2009 |
84,0 |
89,6 |
93,0 |
95,0 |
94,9 |
93,9 |
|
Doplnenie zo septembra 2009 k aktualizácii programu stability z apríla 2009 (PS); prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 (KOM); výpočty útvarov Komisie. |
(1) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Dokumenty uvedené v tomto texte sú dostupné na tejto webovej stránke: http://ec.europa.eu/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm
(2) Aktualizácia programu stability z apríla 2009 sa vzťahovala na obdobie rokov 2008 až 2013.
(3) V posúdení sa zohľadňuje najmä prognóza útvarov Komisie z jesene 2009.
(4) Po prvé, Európsky súdny dvor rozhodol, že dane z príjmov právnických osôb sa musia vrátiť, pretože belgická schéma odpočtov na prijaté dividendy nebola zlučiteľná so smernicou Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch. Po druhé, belgický ústavný súd rozhodol, že nesprávne zaplatené dane z príjmov fyzických osôb by sa s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie mali vrátiť spolubývajúcim a zosobášeným nezamestnaným osobám.
(5) V programe sa uvádzajú celkové deficity na obdobie rokov 2013 – 2015 (2,8 % HDP v roku 2013, 1,3 % HDP v roku 2014 a 0 % HDP v roku 2015), neposkytuje sa však ďalší rozpis alebo makroekonomický scenár na podloženie týchto cieľových hodnôt.
(6) Konkrétne nebola predložená tabuľka týkajúca sa cyklického vývoja.
(7) Produkčné medzery a cyklicky upravené saldá z programov, ako ich prepočítali útvary Komisie na základe informácií uvedených v doplnení.
(8) Založené na odhadovanom potenciálnom raste 1,9 %, 1,7 %, 1,1 %, 1,0 % a 1,2 % v období rokov 2007 – 2011.
(9) Cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení. Podľa doplnenia predstavujú jednorazové a iné dočasné opatrenia 0 počas celého obdobia. Podľa prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 jednorazové opatrenia znižujú deficit v rokoch 2008 a 2010 (0,1 % HDP) a zvyšujú deficit v roku 2009 (0,5 % HDP).
Zdroj:
Doplnenie zo septembra 2009 k aktualizácii programu stability z apríla 2009 (PS); prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 (KOM); výpočty útvarov Komisie.