10.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 64/4

(1)

Listom z 30. decembra 2005 Associazione Bancaria Italiana (ďalej len „ABI“) predložila Komisii sťažnosť v súvislosti s rôznymi opatreniami v prospech bankových činností Poste Italiane SpA (ďalej len „PI“). Predovšetkým tvrdila, že Taliansko priznalo PI pri sumách sústredených na bežných poštových účtoch a uložených na bežnom účte otvorenom v štátnej pokladnici úrokovú sadzbu približne 4 %, pričom poštové bežné účty sa úročia sadzbou okolo 1 %. Rozpätie PI, ktoré je rozdielom medzi úrokovou sadzbou pri vkladoch a úrokovou sadzbou pri úveroch (2), bolo vyššie ako „trhová“ úroková marža, a predstavovalo tak štátnu pomoc.

(2)

Komisia listom zo 7. februára 2006 predložila talianskym orgánom niekoľko otázok. Taliansko po požiadaní o predĺženie lehoty na odpoveď odpovedalo listom z 21. apríla 2006. Stretnutie s talianskymi orgánmi a zástupcami PI sa uskutočnilo 30. marca 2006.

(3)

Komisia listom z 26. septembra 2006 oznámila Taliansku rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo veci uvedeného opatrenia.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Talianske orgány predložili pripomienky listami z 31. októbra 2006 a 29. decembra 2006 a ABI predložila pripomienky listom z 27. decembra 2006. Komisia predložila pripomienky ABI talianskym orgánom listom z 15. januára 2007, pričom im dala možnosť zaujať k nim stanovisko. Talianske orgány zaslali pripomienky listom zo 16. februára 2007.

(5)

Komisia požiadala listom z 21. februára 2007 o dodatočné informácie, ktoré Taliansko predložilo listami z 30. marca 2007, 2. apríla 2007 a 1. júna 2007.

(6)

V dňoch 28. júna 2007 a 24. októbra 2007 sa uskutočnili dve stretnutia s talianskymi orgánmi a zástupcami PI. Po poslednom stretnutí Komisia položila nové otázky listom z 25. októbra 2007 a Taliansko na ne odpovedalo 27. novembra 2007.

(7)

Taliansko poslalo dodatočné informácie 29. februára 2008 a stretnutie talianskych orgánov a Komisie sa uskutočnilo 4. marca 2008.

(8)

Komisia požiadala o ďalšie informácie 5. marca 2008 a 3. apríla 2008 a Taliansko odpovedalo 7. marca 2008 a 23. apríla 2008.

(9)

PI je poskytovateľom univerzálnych poštových služieb v Taliansku, ktorý plní povinnosti univerzálnej poštovej služby (4) uložené na základe vnútroštátnych právnych predpisov (5) upravujúcich univerzálnu poštovú službu. Finančné služby v súčasnosti nepatria medzi služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorými je PI poverená.

(10)

PI môže okrem zabezpečovania univerzálnej poštovej služby poskytovať integrované komunikačné služby, logistické a finančné služby v celom Taliansku. Základné údaje za rok 2006 sú takéto (6):

(11)

Podľa výročnej správy predstavoval v roku 2006 podiel poštových služieb na celkovom obrate skupiny 33,5 %, finančné služby tvorili 27,5 % a poistné služby 37,6 %. Finančné služby prispeli prevádzkovému zisku skupiny PI 82 % a poistné služby 18,7 %. Poštové služby zaznamenali prevádzkovú stratu vo výške 4 milióny EUR.

(12)

Bankové činnosti PI sa vykonávali prostredníctvom plne integrovanej sekcie pod názvom Bancoposta.

(13)

Do decembra 2003 bola PI v úplnom vlastníctve talianskeho štátu. V decembri 2003 taliansky štát previedol 35 % základného imania PI na Cassa Depositi e Prestiti (ďalej len „Fond vkladov a pôžičiek“ – „CDP“). CDP sa transformoval zo štátnej agentúry na akciovú spoločnosť (SpA) na konci roku 2003. CDP odvtedy zostáva pod kontrolou štátu aj napriek prevodu 30 % jej základného imania 65 bankovým nadáciám (7).

(14)

PI je pod kontrolou štátu.

(15)

Podľa poslednej štúdie (8) bol taliansky poštový trh pred implementáciou prvej poštovej smernice (9) pomerne otvorený. Prevádzkovatelia, iní ako PI, už mohli distribuovať priamu a hybridnú poštu. Okrem toho niektorí miestni poštoví prevádzkovatelia doručovali ako subdodávatelia PI. Po implementácii smernice sa doručovanie hybridnej pošty stalo súčasťou vyhradenej oblasti a subdodávateľské vzťahy sa ukončili. Prichádzajúca a odchádzajúca cezhraničná pošta v plnom rozsahu spadá do výhradnej oblasti PI. Od 1. januára 2003 bola do talianskeho právneho poriadku zapracovaná druhá poštová smernica (10), v ktorej sa ustanovuje úplné otvorenie jednotného poštového trhu hospodárskej súťaži do 1. januára 2009: vyhradenú oblasť obmedzuje na listy do 100 gramov a na trojnásobok základnej sadzby pre prioritnú poštu. Od 1. januára 2006 sa vyhradená oblasť obmedzuje na listy do 50 gramov a dva a pol násobok základnej sadzby pre prioritnú poštu (11). Poštový trh je teraz de jure pomerne otvorený, pretože sa liberalizovalo doručovanie priamej pošty. Pravidlá vstupu naň sa nepovažujú za prísne (12).

(16)

Komisia navrhla 19. októbra 2006 novú poštovú smernicu zameranú na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva. Smernica nadobudla účinnosť 27. februára 2008: ustanovuje sa v nej zrušenie legálnych monopolov v oblasti poštových služieb do 31. decembra 2010, pričom niektoré členské štáty majú možnosť posunúť túto lehotu na december 2012 (13).

(17)

V dekréte prezidenta republiky č. 144 zo 14. marca 2001 sa ustanovujú pravidlá, ktorým sa riadia bankové a finančné služby, ktoré môže poskytovať PI, túto činnosť vykonáva Bancoposta. Medzi tieto služby patria: prijímanie vkladov od verejnosti vo všetkých formách, poskytovanie platobných služieb, sprostredkovanie v oblasti zmenárenskej činnosti, propagácia a zabezpečovanie pôžičiek poskytovaných bankami a inými oprávnenými sprostredkovateľmi, poskytovanie niektorých investičných služieb (obchodovanie na účet tretích osôb a zabezpečovanie a umiestňovanie a zber príkazov zatiaľ s výnimkou obchodovania na vlastný účet a správy individuálneho portfólia aspoň do roku 2007). Je výslovne vylúčené, aby PI vykonávala činnosť v oblasti financovania.

(18)

Bancoposta sa môže považovať za vkladovú inštitúciu a finančného sprostredkovateľa. Keďže nie je bankou, využíva početné poštové úrady PI na vlastné fungovanie a ponuku bankových a iných finančných produktov.

(19)

Celkový počet 13 893 poštových priehradiek, v priemere aspoň jedna na obec, robia z PI najväčšiu bankovú sieť v Taliansku a mali by sa považovať skôr za aktíva ako za pasíva: väčšina ich nákladov sa kryje najmä z týchto finančných služieb, a preto sa nepovažujú za bremeno pre poskytovateľa univerzálnej služby (14).

(20)

Ratingová agentúra Fitch v správe uverejnenej v roku 2004 uvádza, že PI/Bancoposta má „kapacitu obslúžiť všetkých (talianskych) obyvateľov, akú nemôže v blízkej budúcnosti dosiahnuť žiadna domáca banka“ (15). Agentúra Fitch sa okrem toho domnieva, že PI „postavila rozvoj finančných služieb za základ (svojej) stratégie“.

(21)

PI ponúka široký rozsah finančných služieb, ktoré konkurujú službám ponúkaným bankovým systémom:

(22)

PI zhromažďuje vklady priamo prostredníctvom poštových bežných účtov. V tabuľke 1 sa uvádzajú ročné priemery celkových vkladov na poštových bežných účtoch v období rokov 1995 – 2006.

Tabuľka 1

(23)

PI v roku 2001 uviedla na trh „Conto BancoPosta“ alebo účet BancoPosta, poštový bežný účet porovnateľný s bežným bankový účtom. Pred zavedením účtu BancoPosta nepredstavoval poštový bežný účet náležitý retailový nástroj, pretože mu chýbali súvisiace služby (napr. kreditné a debetné karty); poštové bežné účty boli určené najmä pre verejnú správu a spoločnosti s veľkým množstvom faktúr (národné sieťové odvetvia).

(24)

Taliansko uvádza, že v období rokov 2000 – 2007 bol podiel poštového bežného účtu na talianskom trhu bežných účtov takýto:

(25)

ABI uvádza, že priame zvyšovanie prostriedkov PI rástlo rýchlejšie ako v prípade konkurenčných bankových vkladov. V období rokov 1999 – 2004 bola miera rastu pri priamych bankových vkladoch 36 %, pričom nárast v prípade poštových bežných účtov bol vo výške 94 % (17). ABI tvrdí, že nárast priamych príjmov vkladov PI významne narušil zvyšovanie prostriedkov bankami: v roku 1999 predstavovali poštové bežné účty 2,2 % priameho zvyšovania prostriedkov bánk a poštových úradov spolu do roku 2004 sa tento podiel zvýšil na 3,1 %. ABI sa domnieva, že tento rast vyvolali najmä lákavé podmienky, ktoré PI ponúka svojim majiteľom bežných účtov za rovnaké služby. Napríklad priemerná sadzba na vklady v prípade bankových bežných účtov sa pohybuje okolo 0,6 % – 0,7 %, pričom PI na začiatku roku 2005 ponúkala 1 %.

(26)

PI okrem priameho výberu prostredníctvom poštových bežných účtov zvyšuje objem prostriedkov nepriamo prostredníctvom poskytovania poštových vkladných knižiek a vkladových certifikátov v mene CDP.

(27)

PI v posledných rokoch výrazne rozšírila rozsah platobných služieb pre zákazníkov, pričom k tradičným poštovým nástrojom (poštové potvrdenky a poukážky) pripojila aj množstvo nástrojov, ktoré kedysi poskytovali iba banky (debetné a kreditné karty, prevodné príkazy, platobné inkasá na platenie faktúr za sieťové služby) (18).

(28)

Napokon, PI zabezpečuje poskytovanie služieb v prípade:

(29)

V uvedenom diagrame sa znázorňujú vzťahy medzi PI a pokladnicou na základe dekrétu z 5. decembra 2003 (21).

Obrázok 1

(30)

Opatrením, ktoré je predmetom posudzovania v rámci tohto rozhodnutia, je zákon č. 266 z 23. decembra 2005 (22) (ďalej len „zákon o štátnom rozpočte na rok 2006“), implementovaný na základe dohody (convenzione) medzi PI a ministerstvom hospodárstva a financií z 23. februára 2006 (ďalej len „dohoda“).

(31)

V zákone o štátnom rozpočte na rok 2006 sa ustanovuje, že PI a ministerstvo hospodárstva a financií stanovia trhové parametre a spôsoby výpočtu úrokovej sadzby, ktorá sa má vyplácať v prípade prostriedkov uložených na poštových bežných účtoch vedených v štátnej pokladnici, ustanovuje sa v ňom aj to, že úroky splatné ministerstvom za rok 2005 sa znížia o 150 miliónov EUR.

(32)

Dohoda, v ktorej sa definujú konkrétne spôsoby výpočtu sadzieb úročenia na trojročné obdobie, nadobudla platnosť 4. apríla 2006 (23) a platí so spätnou účinnosťou od 1. januára 2005. Platnosť dohody uplynie 4. apríla 2009. Ročné úročenie sa počíta v zásade ako vážený priemer priemerných ročných výnosov 30-ročných štátnych dlhopisov (BTP) (24) (80 %), 10-ročných štátnych dlhopisov (10 %) a 12-mesačných pokladničných poukážok (BOT) (25) (10 %). Priemerné ročné výnosy vládnych cenných papierov uvedených v dohode sa dosiahli výpočtom jednoduchého aritmetického priemeru 24 hodnôt sadzieb úročenia k 1. a 15. každého mesiaca spoločnosťou MTS SpA, ktorá spravuje elektronickú platformu pre obchodovanie s talianskymi štátnymi cennými papiermi a inými cennými papiermi s pevným výnosom. Dvojtýždňová aktualizácia parametrov teda znamená, že výnosy sú v skutočnosti variabilné a pohyblivé. V prípade posunov krivky sadzieb, ktorými sa mení pomer medzi krátkodobými a dlhodobými sadzbami, má PI možnosť požiadať o revíziu koša. Každá zo strán môže od dohody odstúpiť doručením výpovede druhej strane aspoň šesť mesiacov pred 31. decembrom každého roku.

(33)

Použitím metodiky uvedenej v dohode sa dosiahli tieto výsledky:

(34)

Príslušné úroky za rok 2005 sa vyrovnali v roku 2006 a úroky za rok 2006 sa vyplatili v roku 2007. Podľa talianskych orgánov sa suma za rok 2007 ešte nevyrovnala.

(35)

Sumy pochádzajúce z poštových bežných účtov sa mali uložiť u ministerstva hospodárstva a financií, resp. v štátnej pokladnici, (ďalej len „povinnosť“) (27).

(36)

Na základe zákona č. 296 z 27. decembra 2006 (28) (ďalej len „zákon o štátnom rozpočte na rok 2007“) Taliansko zmenilo a doplnilo systém odmeňovania stanovený v zákone o štátnom rozpočte na rok 2006. Podľa nového zákona investuje PI finančné prostriedky pochádzajúce z vkladov súkromných klientov (prostriedky získané prostredníctvom poštových bežných účtov, ktoré nepatria verejnej správe) do vládnych cenných papierov eurozóny (29). Novým zákonom sa ruší obmedzenie používania PI iba na prostriedky získané od súkromných klientov. Postupné zavedenie novej úpravy sa v zákone ustanovuje do 31. decembra 2007. Prostriedky pochádzajúce od iných ako súkromných klientov s (približne 25 % – 30 %) sa majú investovať rovnako ako predtým.

(37)

V rozhodnutí o začatí konania zo septembra 2006 Komisia uviedla, že pri posudzovaní, či existuje výhoda v prospech PI, by mohlo byť teoreticky dôležité zanalyzovať prvky tvoriace pozitívnu maržu PI, ktorá je výsledkom rozdielu medzi úrokovou sadzbou pri úveroch a pri vkladoch (30). Rozhodnutie začať konanie viedlo preto už k formálnemu záveru, že v tomto prípade môže výhoda vyplývať iba z úrokovej sadzby pri úveroch.

(38)

Komisia vyjadrila pochybnosti týkajúce sa možnosti, či systém pre určenie úrokovej sadzby na zostatky na bežných účtoch vedených v štátnej pokladnici od roku 2005 predstavuje vhodnú trhovú referenciu.

(39)

Komisia tvrdila, že pre stanovenie trhovej sadzby je ako všeobecné pravidlo potrebné zohľadniť úrokovú sadzbu, ktorú by bol súkromný dlžník ochotný zaplatiť PI za uložené prostriedky v závislosti od ich charakteru a výšky. Sadzba stanovená na základe dohody nemusela byť trhovou sadzbou. Predovšetkým vklad PI v štátnej pokladnici bol na bežnom účte. Štátna pokladnica, a nie PI, prevzala riziko likvidity spojené s vloženými finančnými prostriedkami. Okrem toho peniaze vybrané a vložené na bežný účet v štátnej pokladnici sa používali na financovanie bežných rozpočtových potrieb. Nebolo teda jasné, či sa finančný nástroj, ktorý by Taliansko použilo, ak by muselo zabezpečiť nahradenie súčasnej formy výberu vkladov prostredníctvom PI, zakladal najmä na dlhodobých cenných papieroch. Napriek tvrdeniam Talianska týkajúcim sa terajšieho rastu vkladov na poštových bežných účtoch, čo potvrdzuje stabilita zdrojov, ktoré má štátna pokladnica k dispozícii, sa výška zostatkov daných k dispozícii CDP a štátnej pokladnici v priebehu rokov výrazne menila.

(40)

Okrem toho vzhľadom na osobitosť PI, ktorej prislúchala zákonná povinnosť vložiť vklady na bežných účtoch štátu, bolo možné, že na trhu neboli porovnateľné podmienky. Na základe uvedeného Komisia musela stanoviť náklady na správu účtu PI (čo je možné na základe dobrého systému analytického účtovníctva) a pridať primerané rozpätie. Suma by predstavovala ad hoc„trhovú“ sadzbu. Takýto prístup by bol opodstatnený aj v prípade, že by sa Komisia musela domnievať, že PI pôsobí iba ako čistý kanál na vklady peňažných prostriedkov pre štát prostredníctvom jej hustej siete poštových úradov.

(41)

Ak by zákon o štátnom rozpočte na rok 2006 a dohoda viedli k štátnej pomoci, táto pomoc by podľa Komisie bola nová, neoprávnená a nezlučiteľná.

(42)

ABI predložilo listom z 27. decembra 2006 nasledujúce pripomienky.

(43)

ABI uvádza, že peňažné prostriedky uložené v štátnej pokladnici predstavujú dlh, ktorý samotná štátna pokladnica zaplatí rok nasledujúci po vklade. Ako zdôrazňuje Komisia v rozhodnutí zo septembra 2006, riziko likvidity spojené s vloženými peňažnými prostriedkami preberá štátna pokladnica, a nie PI. To znamená, že ak sa znížia objemy peňažných prostriedkov prevedených za predchádzajúci rok, štátna pokladnica by mala okrem zúročenia operácií Bancoposta za dohodnutú sadzbu vrátiť PI rozdiel zaznamenaných zostatkov.

(44)

Podľa názoru ABI sa príslušné vklady musia považovať za krátkodobé. Okrem toho sa používajú na financovanie bežných rozpočtových potrieb.

(45)

V zmysle ministerskej vyhlášky z 5. decembra 2003 má CDP otvorené v štátnej pokladnici dva bežné účty, na ktoré sa vyplácali polročné úroky za variabilnú sadzbu rovnajúcu sa jednoduchému aritmetickému priemeru hrubého výnosu 6-mesačných pokladničných poukážok a hodnoty mesačného indexu Rendistato (31).

(46)

S cieľom posúdiť, či opatrenie priznané PI predstavuje štátnu pomoc, je podľa ABI potrebné porovnať úročenie na poštových bežných účtoch so sadzbami uplatňovanými pri krátkodobých pokladničných poukážkach (12 mesiacov). V januári 2005 bol výnos 12-mesačných pokladničných poukážok 2,21 %, teda o 1,69 % nižší ako úročenie priznané PI.

(47)

Taliansko predložilo tieto základné pripomienky listami z 31. októbra 2006, 29. decembra 2006, 16. februára 2007, 30. marca 2007, 2. apríla 2007, 1. júna 2007, 27. novembra 2007, 29. februára 2008, 7. marca 2008 a 23. apríla 2008.

(48)

Taliansko zdôrazňuje, že v zmysle zákona o štátnom rozpočte a dohody sa úroky, ktoré sa majú vyplatiť PI, stanovujú podľa trhových parametrov. Takéto úroky nepredstavujú žiadnu výhodu v prospech PI.

(49)

Taliansko tvrdí, že poštové bežné účty možno porovnávať s bežnými bankovými účtami od roku 2001, keď sa uviedol na trh nový účet BancoPosta. Do roku 2001 sa poštový retailový bežnýúčet nemohol považovať za náhradu bankových bežných účtov vzhľadom na neprimeranosť súvisiacich služieb (ako sú kreditné a debetné karty) a využívala ho najmä verejná správa a veľké fakturujúce spoločnosti (národné sieťové odvetvia). Podľa Talianska zodpovedá miera rastu poštových vkladov od roku 2001 novosti nástroja.

(50)

Pred rokom 2001 sa na kolísaní výšky uložených prostriedkov – vrátane výrazného poklesu zaznamenaného v druhej polovici 90. rokov, najmä v rokoch 1996 a 1997 – podpísal zákon č. 662 z 23. decembra 1996, ktorým sa nariadilo zatvorenie účtov používaných štátnou pokladnicou na výplatu štátnych dôchodkov, pričom sa následne presunuli peňažné prostriedky s valutou 1. januára 1997 vo výške približne 11 miliárd EUR. V rokoch 1997 až 1999 prispelo k poklesu uložených prostriedkov množstvo rôznorodých faktorov. Podľa talianskych orgánov je ťažké presne stanoviť príčiny týchto zmien, aj vzhľadom na charakter PI (v tom čase štátny hospodársky subjekt) a vonkajšie politické faktory. Iba po transformácii PI na akciovú spoločnosť v roku 1998 možno sledovať pravidelný a stály rast čistých uložených objemov.

(51)

Podľa talianskych orgánov dohoda medzi štátnou pokladnicou a PI reguluje dlhodobý nástroj transparentným spôsobom. Dohoda v skutočnosti nemá neobmedzenú platnosť, ale platí tri roky a okrem iného sa v nej ustanovuje možnosť obidvoch strán zmluvu vypovedať v prípade, že trhové podmienky nezaručujú súlad s mechanizmom na výpočet úročenia zostatkov. Tieto klauzuly sa zapracovali s cieľom ochrániť obidve strany pred rizikom, že by aj v priebehu troch rokov nastali osobitné trhové podmienky alebo zmeny vlastností vkladov, ktoré by zmenili mechanizmus úročenia.

(52)

Podľa talianskych orgánov výber pohyblivej úrokovej sadzby, ako sa ustanovuje v dohode, zodpovedá potrebe stanoviť sadzbu v súlade s trhom. Predovšetkým treba poznamenať, že spôsob pohyblivého úročenia je spravodlivý pre obidve strany: štátnej pokladnici zaručuje, že náklady na financovanie sú v súlade s nákladmi na vlastný stredno-dlhodobý dlh, a pre PI predstavuje mechanizmus úročenia zosúladený s trhom a s vkladmi, ktoré vyberá. Rozhodnutie týkajúce sa tohto zosúladenia s trhom sa prijalo v čase nepriaznivých trhových podmienok, keď výnosy získané na základe dohody – 3, 9 % v roku 2005 a 4, 25 % v roku 2006 – boli výrazne nižšie ako fixná sadzba vo výške 4, 35 %, ktorú mala PI v predchádzajúcich rokoch.

(53)

Taliansko poznamenáva, že od roku 2007 PI začalo aktívne, veľmi obozretné riadenie vlastnej likvidity založené na fixnej úrokovej sadzbe, ktoré zabezpečuje istý výnos v stanovenom časovom horizonte. Aktívne riadenie zdrojov sa odlišuje od pasívneho riadenia na základe dohody, pretože PI umožňuje na jednej strane vytvoriť portfólio založené na istom výnose a usmerňovať rozdeľovanie aktív v súlade s cieľmi spoločnosti a na strane druhej prevziať dodatočné riziká v rámci posúdených a schválených rizikových scenárov. PI, keďže mohla implementovať riešenia aktívneho riadenia zdrojov, prijala finančné stratégie optimalizácie výnosu a získala vyššie výnosy, ako bolo možné na základe dohody.

(54)

Talianske orgány informovali Komisiu o vykonanom zrušení platnej povinnosti, na základe ktorej bola PI povinná ukladať v štátnej pokladnici hotovosť pochádzajúcu z poštových bežných účtov. Zákonom o štátnom rozpočte na rok 2007 sa mení a dopĺňa režim ustanovený na základe zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 a ustanovuje sa, že prostriedky pochádzajúce z vkladov PI od súkromných klientov sa investujú do vládnych cenných papierov eurozóny. Nová úprava sa mala zaviesť do 31. decembra 2007. Taliansko sa domnieva, že na základe tejto zmeny sa na hotovosť získanú PI nebudú vzťahovať právne predpisy v oblasti štátnej pomoci, pretože prijatú odmenu neposkytuje štát.

(55)

Táto legislatívna zmena reaguje na potrebu štátnej pokladnice poskytnúť PI väčšiu finančnú nezávislosť, ktorá sa stala potrebnou vzhľadom na hospodárske a finančné výsledky spoločnosti a dosiahnutú veľkosť. Proces smerom k väčšej nezávislosti, ktorý sa začal v roku 1998 transformáciou PI na akciovú spoločnosť, bol charakterizovaný zavedením retailového poštového bežného účtu BancoPosta v roku 2001, pokračoval v rokoch 2005 – 2006 zrušením fixnej úrokovej sadzby s cieľom prejsť na indexáciu na parametre zosúladené s trhovými sadzbami ustanovenú v dohode a v roku 2007 zrušením povinnosti, aspoň v prípade vkladov od súkromných klientov.

(56)

Taliansko poznamenáva, že proces k postupnej finančnej nezávislosti PI neznamená, že sa na zdroje už nebude vzťahovať obmedzenie. Okrem toho v čase podpisu dohody štátna pokladnica musela zohľadňovať zákonné povinnosti PI a nemohla predpokladať legislatívne zmeny, ktoré nespadajú do jej kompetencie.

(57)

S cieľom preukázať podstatnú stabilitu objemu vkladov v čase Taliansko poukazuje na to, ako sa ukazovateľ štandardná odchýlka/priemerný zostatok, ktorý je mierou volatility hotovosti v štátnej pokladnici, znížil z 8 % v roku 2002 na 5 % v roku 2005, ako sa váha stálej zložky vkladov – ktorú pre príslušný rok Taliansko definuje ako minimálny zostatok dosiahnutý v danom roku – na celkovom priemernom zostatku zároveň zvýšila z 83,8 % na 89,5 % a ako sa váha pohyblivej zložky vkladov – definovaná ako rozdiel medzi priemerným zostatkom a minimálnym zostatkom v danom roku – na celkovom priemernom zostatku v rovnakom období znížila zo 16,2 % v roku 2002 na 10,5 %.

(58)

Taliansko zaslalo Komisii závery dvoch druhov modelov: interných štatistických modelov PI a modelu vypracovaného PI v spolupráci s konzultantskou spoločnosťou […] zameraného na stanovenie obozretného vývoja hotovosti zhromaždenej prostredníctvom poštových bežných účtov.

(59)

V snahe definovať mechanizmy riadenia úrokového rizika samotné orgány bankového dohľadu odporúčajú používať modely zamerané na kvantifikáciu obozretného vývoja vkladov a „trvania týkajúceho sa správania“ prostriedkov na bežných účtoch (32).

(60)

Interné modely vychádzajú z analýzy denných odchýlok zostatkov v porovnaní s priemernými zostatkami bez použitia pravdepodobnostných scenárov, len jednoduchou analýzou historického vývoja objemov na bežných účtoch. Interné modely dokazujú, ako denné rady vkladov v štátnej pokladnici zaznamenávajú rastúci trend od času, keď sa zaviedli retailové vklady (ktoré dnes predstavujú 75 % celkových vkladov na poštových bežných účtoch). Minimálna ročná úroveň (a to stála zložka zostatkov), ktorá taktiež rastie v čase, dosahuje v priemere 90 % podiel na celkovom priemernom zostatku (z 85 % v roku 2002 na 92 % v roku 2006). Podobne, interné modely potvrdzujú prítomnosť pohyblivej zložky zostatkov, definovanej ako rozdiel medzi priemerným zostatkom a minimálnym (stálym) zostatkom v danom roku, ktorá v posledných rokoch predstavuje iba okolo 10 % zostatku.

(61)

V modeli […], ktorý Taliansko považuje za veľmi obozretný, sa uvádza, že „trvanie týkajúce sa správania“ celkového počtu poštových bežných účtov sa nezhoduje so zmluvným trvaním jednotlivých bežných účtov. V skutočnosti, ak je určite možné, že sa z jedného dňa na druhý niektorí klienti rozhodnú zrušiť vlastný účet, dôsledky na celkový objem vkladov PI budú minimálne vzhľadom na veľký počet klientov a granularitu bežných účtov (priemerné zostatky na jednotlivých účtoch sú nízke) a skutočnosť, že nové vklady nahrádzajú zrušené účty. Typ obozretného modelu vypracovaného […] používajú viaceré talianske banky pri aktívnom riadení likvidity s cieľom stanoviť trvanie týkajúce sa správania ich bežných účtov a zohľadniť toto trvanie v zodpovedajúcom portfóliu, ktoré zohľadňuje ich potreby riadenia aktív a pasív (ďalej len „ALM“).

(62)

PI používa tento model na stanovenie „trvania týkajúceho sa správania“ prostriedkov na poštovom bežnom účte (retailoví klienti (33) v období rokov 2005 – 2006, keď sa na PI vzťahovala povinnosť presunúť vklady na poštových bežných účtoch do štátnej pokladnice (pasívne riadenie zdrojov) aj v období od 1. januára 2007, keď PI začala investovať vklady od súkromných klientov do vládnych cenných papierov eurozóny (aktívne riadenie zdrojov).

(63)

Podľa Talianska model […] definuje kritériá stanovenia „trvania týkajúceho sa správania“ poštových vkladov v špecifickom kontexte pasívneho riadenia likvidity PI. Model sa usiluje o časovú kvantifikáciu stálych a pohyblivých zložiek zostatkov stanovených na základe interných modelov, pričom vychádza z analýzy historickej volatility bežných účtov a z pravdepodobného správania majiteľov bežných účtov. V jednom variante modelu (a to model Value at Risk alebo VaR s použitím desiatich rokov ako hraničnej lehoty) sa zostatkom pripisujú veľmi dlhé trvania v prípade 2/3 vkladov (34) (považovaných za minimálny objem, ktorý sa pravdepodobne nezníži v priebehu 10 rokov) a trvania od 0 do 10 rokov v prípade zvyšnej časti (1/3) (vklady, ktoré sa môžu vyčerpať v priebehu 10 rokov). Podľa tohto profilu vkladov má príslušná investícia priemerné trvanie (35) 4,1 roka a trvanie podľa Macauleya 3,2 roka (36). Pri inom variante (model lineárneho znehodnocovania s použitím desiatich rokov ako hraničnej lehoty) má zodpovedajúca investícia priemerné trvanie 4,9 roka a trvanie podľa Macauleya 3,8 roka (37).

(64)

Podľa Talianska model […] podporuje PI vo výbere optimálneho rozdeľovania aktív v špecifickom kontexte aktívneho riadenia likvidity PI. Na základe veľmi obozretných predpokladov sa uvádza, že pre PI je vhodné prijať rozdeľovanie aktív s priemerným trvaním 4 až 5 rokov.

(65)

Od roku 2007 sa PI rozhodlo pre priemernú splatnosť […] rokov z dôvodov spojených s trhovými podmienkami v danom čase (38), hoci sa v modeli uvádzajú takmer nekonečné splatnosti v prípade približne 2/3 vkladov a splatnosti 0 až 10 rokov pri zostávajúcej časti. V skutočnosti je rozdiel medzi 5-ročnými cennými papiermi a 30-ročnými cennými papiermi iba 20 bázických bodov (ďalej len „bb“), z tohto dôvodu sa PI rozhodla investovať do portfólia s kratšou priemernou splatnosťou ako pri modeli […]: vyššie riziko pri 30-ročných cenných papieroch by aj tak nebolo odmenené. Vo svojom liste z 28. februára 2008 […] uvádza, že výsledky modelu by PI umožnili rozvinúť investičné stratégie s dlhšou priemernou splatnosťou ako v prípade zvoleného výberu (maximálna splatnosť 10 rokov).

(66)

Pokiaľ ide o opis ročných nákladov na zhromažďovanie a ukladanie prostriedkov pochádzajúcich z bežných účtov klientov PI podľa analytického účtovníctva PI, Taliansko poznamenáva, že analytické účtovníctvo umožňuje stanovenie celkových nákladov finančnej činnosti PI, a nie náklady na jednotlivé produkty. V tejto súvislosti je podľa Talianska rozpätie PI/Bancoposta percentuálne nižšie ako rozpätie dosiahnuté bankovým sektorom.

(67)

Úroková sadzba požičaných prostriedkov, ktorá je v podstate dlhodobou sadzbou, je v súlade s trhom vzhľadom na dlhodobý charakter samotných vkladov. Dôvody sú tieto:

(68)

Pokiaľ ide o súlad úročenia PI s trhovými kritériami, Taliansko zdôraznilo tieto štyri hlavné aspekty: primeranosť úrokovej sadzby pôžičky vzhľadom na trhové kritériá (pozri vyššie), porovnanie s francúzskou La Banque Postale, hodnotenie audítorov PI, odvolanie sa na trhové sadzby.

(69)

Podľa talianskych orgánov z porovnania situácie La Banque Postale vo Francúzsku vyplýva, že jej stratégia ALM (riadenia aktív a pasív) vychádzala z podobného štatistického modelu, aký používala PI. Na základe modelu sa určuje stála a pohyblivá časť zostatkov, pričom stála časť sa investuje do štátnych dlhopisov OECD a pohyblivá časť sa investuje do krátkodobých nástrojov.

(70)

La Banque Postale na základe stratégie ALM dosiahla v roku 2005 výnos vo výške 4,4 % v porovnaní s výnosom parametrov na základe dohody vo výške 3,9 %. Taliansko tvrdí, že La Banque Postale je konkrétnym príkladom možnosti získať vyššie výnosy ako v prípade parametrov PI pri použití obozretného riadenia a s priemernou splatnosťou 5 rokov.

(71)

V štúdii vykonanej […] s názvom […] (ďalej len „analýza […]“alebo „analýza“) sa rozvíjajú podobné argumenty, ktoré potvrdzujú porovnateľnosť dvoch spoločností. Uvádza sa v nej, že La Banque Postale, ktorá od roku 2001 spustila stratégiu aktívneho riadenia zdrojov podobnú stratégii PI, pričom investovala 90 % časti vkladov označenej za stálu do štátnych dlhopisov OECD na obdobie 10 rokov, zaznamenala vyšší výnos ako v prípade mechanizmu štátnej pokladnice. V skutočnosti pri použití rovnakých postupov obozretného investovania ako v prípade PI La Banque Postale dosiahla v rokoch 2004 – 2005 priemerný výnos vo výške približne 4,45 %.

(72)

Audítori PI súhlasia s tvrdením, že na základe charakteristík volatility a mier rastu možno vklady na poštových bežných účtoch považovať za stále vklady.

(73)

Taliansko predložilo Komisii listy súkromných bánk a konzultantov, v ktorých sa tvrdí, že úročenie, ktoré dostáva PI pri hotovosti pochádzajúcej z poštových bežných účtov a uloženej v štátnej pokladnici, je podobné trhovým výnosom, ktoré by PI mohla získať na základe vhodnej investičnej stratégie a stratégie riadenia rizík.

(74)

Talianske orgány tvrdia, že výnos, ktorý získala PI v prípade prostriedkov uložených v štátnej pokladnici, zodpovedá výnosu dosiahnutému pri investíciách Poste Vita. Tvrdia predovšetkým, že životné poistky 1. triedy sú produkty porovnateľné s poštovými bežnými účtami a že priemerný výnos pri správe týchto produktov (napr. Posta Più) bol 4,68 % v období rokov 2002 – 2006, čo je v súlade s priemernou sadzbou 4,55 % podľa dohody.

(75)

Talianske orgány tvrdia, že poštové bežné účty a poistné zmluvy životného poistenia sú porovnateľné produkty z hľadiska správy finančných prostriedkov, pretože poštové účty, hoci formálne sú krátkodobými produktmi, sú v skutočnosti porovnateľné so strednodobými finančnými nástrojmi so zaručeným kapitálom a s minimálnou úrokovou sadzbou. Poistné zmluvy životného poistenia sú v zásade kapitalizačné produkty, taktiež so zaručeným kapitálom a minimálnou úrokovou sadzbou, so strednodobou až dlhodobou splatnosťou (zvyčajne 10 rokov) s možnosťou vyplatenia kedykoľvek a bez sankcií.

(76)

V tabuľke 2 sa uvádza porovnanie úročenia poskytnutého PI v období rokov 2002 – 2006 a úročenia dosiahnutého Posta Più v rovnakom období.

Tabuľka 2

(77)

Talianske orgány tvrdia, že indexácia výnosu z vkladov v štátnej pokladnici na parametre spojené s talianskym verejným dlhom je jediným mechanizmom, ktorý štátnu pokladnicu nepenalizuje a je v súlade s jej charakterom emitenta, ak sa berie do úvahy povinnosť ukladať poštové vklady v štátnej pokladnici.

(78)

Okrem toho sa na základe dohody PI poskytuje výnos viazaný na dlhodobé úrokové sadzby, čo zodpovedá charakteru samotných vkladov. Dohoda teda chráni štátnu pokladnicu pred nepriaznivými podmienkami trhu, ktoré by mohli spôsobiť, že náklady súvisiace s touto formou zadĺženia nebudú zodpovedať jej tradičným nákladom na financovanie.

(79)

Talianske orgány porovnávajú sadzbu uplatnenú podľa dohody s nákladmi na financovanie vypočítanými na tomto základe:

Tabuľka 3

(80)

Taliansko na základe dosiahnutých výsledkov uvádza, že v priebehu 5 zohľadňovaných rokov sa náklady štátnej pokladnice spojené so strednodobým a dlhodobým dlhom zhodovali s výnosom dosiahnutým podľa dohody.

(81)

Okrem toho i) miera úročenia je indexovaná na parametre spojené s talianskym verejným dlhom (štátne cenné papiere), ktoré predstavujú najvhodnejší odkaz na zadĺženie štátnej pokladnice; ii) stabilita vkladov overená prostredníctvom štatistických modelov a povinnosť investovať zaťažujúca PI vedú k tomu, že trvanie investície je z väčšej časti stále (bez zohľadnenia špecifických obozretných opatrení – ako je možnosť predčasnej výpovede alebo trojročné trvanie vzťahu –, ktoré chránia štátnu pokladnicu pred neočakávanými zmenami na trhu), a iii) riziko likvidity prevzaté štátnou pokladnicou je obmedzené vzhľadom na potvrdenú stabilitu poštových vkladov a zohľadnené v indexácií 10 % týchto vkladov na krátkodobý parameter.

(82)

Pokiaľ ide o dlhodobú zložku úrokovej sadzby pôžičky (90 %, z ktorých 10 % sa viaže na výnos 10-ročných štátnych dlhopisov a 80 % sa viaže na výnos 30-ročných štátnych dlhopisov), Taliansko tvrdí, že povinnosť PI investovať, „investícia parametrického typu“ (investimento di tipo parametrico), úročená na základe úrokovej sadzby pôžičky vypočítanej ako vážený priemer priemerných ročných výnosov štátnych cenných papierov, sa odlišuje od povinnosti zavedenej zákonom o štátnom rozpočte na rok 2007 investovať priamo do štátnych dlhopisov vybraných nezávisle a slobodne spravovaných, čo sú „priame investície“ (investimenti diretti). Predovšetkým „parametrická investícia“ stanovená v dohode znamená premenlivý výnos, neriaditeľný, a teda pasívne vystavený výkyvom trhu. „Parametrická investícia“ je menej pružná ako priame investície vzhľadom na pohyby na trhu a má maximálnu účinnosť 12 mesiacov (možnosť výpovede dohody obidvoma stranami na základe oznámenia šesť mesiacov vopred) a jej výnos zahŕňa ad hoc prémiu ako kompenzáciu za obmedzenia, ktorým samotná investícia podlieha. Taliansko uvádza, že táto prémia, ohodnotená rádovo na 0,25 – 0,50 percentuálnych bodov, zodpovedá rozdielu priemerného výnosu medzi 30-ročnými viacročnými štátnymi dlhopismi a 10-ročnými viacročnými štátnymi dlhopismi na historicky najnižších hodnotách (0,20 – 0,40 percentuálnych bodov).

(83)

Uvedená prémia je porovnateľná s odmenou ex post, ktorá na jednej strane kompenzuje PI povinnosť investovať a nemožnosť aktívne riadiť likviditu a na strane druhej je primeraná pre štátnu pokladnicu, ktorá koná ako súkromný dlžník, aj vzhľadom na ustanovenia zahrnuté do dohody (možnosť predčasnej výpovede, trojročná platnosť dohody a dvojtýždňová aktualizácia parametrov), zamerané na ochranu štátnej pokladnice pred vplyvom nepriaznivých trhových podmienok.

(84)

S cieľom dokázať, že odmena ustanovená v dohode, neposkytla PI žiadnu výhodu, talianske orgány predložili Komisii štúdiu […].

(85)

Štúdia […] sa zameriava na tieto aspekty:

S cieľom porovnať výkonnosť úplne indexovaného portfólia (vklad v štátnej pokladnici) a portfólia v rámci aktívneho riadenia likvidity (prvá položka vyššie) Taliansko objasňuje, že je potrebné vziať do úvahy dlhší časový horizont – 10 rokov, – ktorý zahŕňa aspoň jeden úplný hospodársky cyklus. Z tohto dôvodu sa v štúdii […] porovnal výnos stanovený na základe dohody s výnosmi pochádzajúcimi z alternatívnych stratégií za obdobie 10 rokov, a nie kratšie. Pri kratšom časovom období sa pri analýze riskuje, že sa vezme do úvahy iba jedna fáza hospodárskeho cyklu. Preto vo fáze rastu sadzieb má portfólio cenných papierov s fixnou sadzbou tendenciu dosahovať nižšiu výkonnosť v porovnaní s portfóliom s pohyblivou sadbou a opak nastane vo fáze poklesu sadzieb. Obdobie od roku 2005 do polovice roka 2007 charakterizovala fáza stáleho zvyšovania sadzieb, v ktorej portfóliá investované do cenných papierov s fixnou sadbou (ako tie, ktoré použila […]) zaznamenali straty na kapitálovom účte, pričom dosiahli nižšie výnosy v porovnaní s dohodou.

Podľa talianskych orgánov je v horizonte 10 rokov portfólio s pohyblivou sadzbou porovnateľné s portfóliom s fixnou sadzbou, pretože zisky a straty na kapitálovom účte majú tendenciu vyrovnávať sa. V priebehu 10 rokov sú v skutočnosti celkové výnosy portfólia s pohyblivou sadzbou a portfólia s fixnou sadzbou v zásade rovnaké. Aktívne riadenie zdrojov jasne vedie k lepším výsledkom ako pasívne riadenie (parametrické) na základe dohody (napríklad výnos štandardnej investície navrhnutej […] s priemerným trvaním 5 rokov je rovnaký ako výnos parametra s omnoho dlhším priemerným trvaním).

Okrem toho by podľa talianskych orgánov mala Komisia rozlišovať krátkodobé a dlhodobé riziká. Ak je pravda, že cenné papiere s fixnou sadzbou s desaťročnou splatnosťou môžu mať v krátkom období veľmi premenlivú výnosnosť, v horizonte 10 rokov ponúkajú úplne spoľahlivú mieru odmeny (pretože je fixná). Celkovo majú v horizonte 10 rokov celkové výnosy portfólia s fixnou sadzbou tendenciu vyrovnať sa výnosom portfólia s pohyblivou sadzbou, pričom riziko je pri portfóliu s pohyblivou sadzbou vyššie (pretože podlieha ročným zmenám úrokových sadzieb).

Okrem toho skutočné alternatívne riadenie investícií, ktoré zachováva určitý stupeň flexibility a využíva všetky finančné nástroje ponúkané na trhu, zvyšuje možnosť získať lepšie výsledky ako v prípade statického portfólia, ako je portfólio stanovené na základe dohody.

[…]

Taliansko uvádza, že v čase podpisu dohody so štátnou pokladnicou neboli budúci vývoj sadzieb ani dĺžka platnosti dohody známe. Podľa Talianska bol výber pohyblivých parametrov ekonomicky racionálny, pretože bol spravodlivý a primeraný pre obidve strany: PI a štátnu pokladnicu.

Pokiaľ ide o pomer riziko/výnos, Taliansko uvádza, že pri vklade v štátnej pokladnici je pomer riziko/výnos nevyhnutne horší ako v prípade štátnych cenných papierov s fixnou sadzbou so splatnosťou 1 až 10 rokov. Podľa Talianska majú cenné papiere s pohyblivou sadzbou volatilitu z hľadiska cien vždy nižšiu ako v prípade cenných papierov s fixnou sadbou, ktorá je priamo úmerná dĺžke trvania nástroja. Volatilita cien sa však koncepčne nemôže zamieňať s volatilitou výnosu: čisto z hľadiska výnosu môže byť dohoda rizikovejšia ako portfólio s fixnou sadzbou vzhľadom na vplyv na úrokovú maržu PI (pri scenári poklesu sadzieb sú cenné papiere s pohyblivou sadzbou rizikovejšie ako cenné papiere s fixnou sadzbou, pretože nie sú primerane chránené voči riziku precenenia a vedú k zníženiu rozpätia PI). Cenné papiere s pohyblivou sadzbou budú mať preto nižšiu volatilitu cien a vysokú volatilitu výnosu. Okrem toho techniky používané PI na monitorovanie rizík týkajúcich sa správy poštových bežných účtov, založené na zásadách stanovených na základe Bazileja II, hodnotia vplyv zmeny úrokových sadzieb na očakávané hotovostné toky. Takáto analýza vykonaná v časovom horizonte 12 mesiacov dokazuje, že vyššie riziko pochádza z cenných papierov splatných v nasledujúcich 12 mesiacoch (pretože sú vystavené riziku refinancovania), ako aj z prípadných cenných papierov s pohyblivou sadbou, a naopak nie z cenných papierov s fixnou sadzbou s dlhšou splatnosťou. Aktívne riadenie preto PI umožňuje uplatňovať stratégiu zvyšovania výnosov v súlade s aktuálnym trhovým scenárom a upraviť portfólio v závislosti od stratégií optimalizácie výnosu.

Podľa talianskych orgánov variabilita parametrov zvolená na základe dohody vyplynula z potreby chrániť záujmy obidvoch strán: PI chcelo spravodlivý výnos v súlade s trhovými podmienkami a štátna pokladnica chcela, aby náklady financovania boli v súlade s nákladmi vlastných strednodobých a dlhodobých dlhov.

Taliansko tvrdí, že ak by sa teoreticky vytvorilo portfólio s neobmedzeným trvaním, z takéhoto hypotetického portfólia PI by sa investovalo 60 % do 30-ročných štátnych cenných papierov denominovaných v eurách a do 50-ročných dlhopisov OAT, a 40 % do štátnych dlhopisov so splatnosťou 0 až 10 rokov. Toto portfólio, veľmi teoretické a nepravdepodobné, by získalo výnos vo výške 3,6 % v roku 2005, 3,65 % v roku 2006 a 3,7 % v roku 2007. Volatilita výnosu v prípade tohto portfólia by bola veľmi nízka, naopak by bolo vystavené značnému riziku vzhľadom na jeho veľmi dlhú splatnosť.

(86)

V štúdii […] sa tiež uvádza, že povinnosť investovať znamená pre PI straty z ušlého zisku a riziká vyplývajúce z obmedzených investičných možností. Vklad v štátnej pokladnici sa spájal výhradne s úverovým rizikom Talianskej republiky, čo PI bránilo v možnosti diverzifikovať vlastné portfólio na trhu štátnych dlhopisov eurozóny. Okrem toho úverové riziko sprevádzalo riziko likvidity vzhľadom na dlhodobý charakter vkladu bez predčasného vyplatenia. Príležitostné náklady spojené s nemožnosťou vykonávať diverzifikované investície v závislosti od úverového rizika sa v súčasnosti odhadujú rádovo na 1 % – 1,50 % ročne, ak sa berú do úvahy cenné papiere vydané európskymi finančnými spoločnosťami s ratingom AA, a rádovo 0,60 % – 1 % ročne, ak sa berú do úvahy cenné papiere vydané európskymi priemyselnými spoločnosťami s ratingom AA. Je ťažké posúdiť vplyv obmedzenia možnosti aktívne spravovať portfólio: príklad La Poste a aktívna správa typu aktívneho obchodovania pri investovaní do štátnych cenných papierov eurozóny dokazujú, že sa môžu dosiahnuť vyššie výnosy, ako je výnos pri vklade v štátnej pokladnici.

(87)

Talianske orgány odôvodňujú porovnanie mechanizmu úročenia na základe dohody (založeného na pohyblivej úrokovej sadzbe) a automatických kvantitatívnych modelov […] určených na dokázanie výhody aktívneho riadenia (založeného na fixných úrokových sadzbách), pričom tvrdia, že investovanie do cenných papierov s fixnou sadzbou je bežná prax trhových subjektov obchodujúcich s dlhopismi, ako aj prax, ktorú PI prijala od roku 2007. Následne dodávajú, že takéto porovnanie sa nesmie vykonať na základe porovnania cenných papierov s pohyblivou a fixnou sadzbou, ale na základe porovnania aktívneho a pasívneho riadenia zdrojov.

(88)

Napokon Taliansko tvrdí, že mechanizmus úročenia na základe dohody založený na krátkodobých sadzbách v prípade pohyblivej zložky vkladov na poštových bežných účtoch odhaduje primeraným spôsobom skutočné riziko likvidity znášané štátnou pokladnicou.

(89)

Podľa talianskych orgánov sa nemôže úročenie poštových bežných účtov indexovať na krátkodobé parametre (napr. úročenie 12-mesačných pokladničných poukážok) z dôvodu stability vkladov.

(90)

Taliansko uvádza, že ak sa za referenčný rok vezme rok 2005, ako urobila ABI, analýza je skreslená, pretože v roku 2005 dosahovali krátkodobé sadzby najnižšie úrovne (úroveň výnosu 12-mesačných pokladničných poukážok bola 2,21 %, rozdiel oproti sadzbe dosiahnutej na základe dohody bol – 1,69 %). Zaujatosť analýzy ABI podľa Talianska potvrdzuje skutočnosť, že vo februári 2007 bol výnos 12-mesačných pokladničných poukážok na úrovni 3,9 % a dosahoval rozdiel v porovnaní s priemerom koša na základe dohody (v tom čase okolo 4,5 %) vo výške – 0,60 %, čo je takmer jedna tretina rozdielu uvedeného ABI.

(91)

Pokiaľ ide o porovnanie ABI s úročením hotovosti CDP investovanej do štátnej pokladne (pri pohyblivej polročnej sadzbe rovnajúcej sa jednoduchému aritmetickému priemeru výnosov 6-mesačných pokladničných poukážok a mesačného indexu Rendistato), Taliansko uvádza, že PI nemožno vhodným spôsobom porovnať s CDP, spoločnosťou s odlišnou štruktúrou, špecializáciou činnosti, podnikateľskými cieľmi, prevádzkou, organizáciou a investičnými stratégiami. Po druhé je záver ABI, podľa ktorého by sa poštové bežné účty mali úročiť na základe krátkodobých parametrov, protichodný vzhľadom na to, že index Rendistato je index stredno-dlhodobej výnosnosti.

(92)

Taliansko teda poznamenáva, že finančné prostriedky zhromaždené na poštových bežných účtoch sú na trhu mimoriadne, a preto je ťažké nájsť jediný náhradný nástroj. Stabilita objemu vkladov však umožňuje vklad porovnať s dlhodobým vkladovým nástrojom a porovnanie s krátkodobými pokladničnými poukážkami (12 mesiacov) je vzhľadom na túto stabilitu neopodstatnené.

(93)

Opatrenie, ktoré je predmetom hodnotenia, je režim ustanovený na základe zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 a dohody, ktorou sa definuje úroková sadzba pôžičky, ktorú štátna pokladnica uplatňuje v prípade hotovosti vloženej PI.

(94)

S cieľom stanoviť, či opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1, Komisia musí posúdiť, či schéma:

(95)

Ak má ísť o štátnu pomoc, výhody musia byť pripísateľné štátu a poskytnuté priamo alebo nepriamo zo štátnych zdrojov.

(96)

Za úročenie zodpovedá ministerstvo hospodárstva a financií/štátna pokladnica a zakladá sa na osobitných zákonoch, dekrétoch a dohodách uplatňovaných na PI.

(97)

V tomto prípade sa teda vyskytujú obidve uvedené kumulatívne podmienky. Sadzby poskytnuté PI zaťažujú štátne zdroje.

(98)

Na základe článku 87 ods. 1 sa zakazuje pomoc, „ktorá uprednostňuje niektoré podniky alebo niektoré výroby určitých tovarov“, to znamená selektívna pomoc.

(99)

Možnosť využívať bežné účty úročené v štátnej pokladnici neplatí pre všetky podniky, hoci teoreticky by vzhľadom na charakter a hospodárenie systému aj ony mohli profitovať z takejto možnosti. Taliansko v žiadnom prípade nepreukázalo, že veľmi obmedzený počet profitujúcich z daných účtov možno opodstatniť charakterom a hospodárením systému.

(100)

Okrem toho sa zákon o štátnom rozpočte na rok 2006 a dohoda uplatňujú iba na PI.

(101)

V dôsledku toho sú úrokové sadzby pôžičiek priznané PI selektívne.

(102)

Podľa článku 87 ods. 1 sa zakazuje pomoc, ktorá ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a narušuje hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením.

(103)

V rámci hodnotenia týchto dvoch podmienok Komisia nie je povinná preukázať skutočný vplyv na obchod medzi členskými štátmi alebo skutočné narušenie hospodárskej súťaže, musí iba preskúmať, či je pomoc schopná ovplyvniť takýto obchod a narušiť hospodársku súťaž (44). Keď finančná pomoc poskytnutá jedným členským štátom posilní postavenie podniku oproti iným podnikom konkurujúcim si pri obchodovaní v rámci Spoločenstva, tieto sa považujú za ovplyvnené pomocou.

(104)

Nie je potrebné, aby sa PI priamo podieľala na obchode v rámci Spoločenstva. V skutočnosti, keď členský štát poskytne pomoc podniku, činnosť na vnútornom trhu sa môže zachovať alebo zintenzívniť, pričom sa následne zníži možnosť podnikov so sídlom v iných členských štátoch vstúpiť na trh daného členského štátu. Okrem toho posilnenie podniku, ktorý sa až do daného momentu nepodieľal na obchode medzi členskými štátmi, mu môže umožniť vstup na trh iného členského štátu.

(105)

Ako sa podrobne uvádza v oddiele 2 tohto rozhodnutia Činnosť PI a Bancoposta – relevantné trhy, v talianskom poštovom sektore existovala určitá hospodárska súťaž aj pred postupnou liberalizáciou presadzovanou právnymi predpismi Spoločenstva.

(106)

Je známe, že hlavnou výzvou pre prevádzkovateľov v európskom verejnom poštovom sektore je zvýšenie konkurenčného tlaku vo všetkých segmentoch trhu – korešpondencia, balíky a expresná pošta. Zatiaľ čo trhy balíkov a expresnej pošty sú otvorené hospodárskej súťaži už desaťročia, v segmente korešpondencie zákonné monopoly silne bránili rozvoju hospodárskej súťaže. Podľa vnútroštátnych riadiacich orgánov a verejných poštových prevádzkovateľov je hospodárska súťaž v segmentoch balíkov a expresnej pošty značná na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni, pričom v segmente korešpondencie sa iba začína rozvíjať (45).

(107)

Služby expresnej pošty, služby doručovania balíkov na obchodné účely a logistické služby rozvinuli v Taliansku súkromné podniky, z ktorých niektoré, ako napr. TNT a DHL, majú sídlo v iných členských štátoch. Zo správy, ktorú Komisia (46) uverejnila v roku 2004, vyplýva, že niektorí poštoví prevádzkovatelia (Royal Mail v Spojenom kráľovstve, TPG v Holandsku, Deutsche Post v Nemecku a La Poste vo Francúzsku) kúpili podniky pôsobiace v oblasti poštových služieb so sídlom v Taliansku.

(108)

Pokiaľ ide o finančné služby, Komisia pripomína, že bankový sektor je otvorený hospodárskej súťaži mnoho rokov. Postupná liberalizácia rozvinula hospodársku súťaž, ktorú umožnil už voľný obeh kapitálu ustanovený v Zmluve o ES.

(109)

Okrem toho, ako sa už zistilo v predchádzajúcom prípade štátnej pomoci týkajúcej sa Ente Poste Italiane/PI (47), PI konkuruje bankovým a finančným prevádzkovateľom, ktorí poskytujú finančné služby vo veľkej miere nahraditeľné jej produktmi. Predovšetkým poštové bežné účty konkurujú bankovým bežným účtom v miestach, kde majú prevádzky banky aj PI. Okrem toho PI v posledných rokoch výrazne rozšírila škálu platobných nástrojov ponúkaných vlastným klientom, pričom tradične poštové nástroje (poštové potvrdenky a poštové poukážky) doplnili aj o nástroje kedysi typicky ponúkané bankami (debetné a kreditné karty, platobné príkazy, inkasné služby na úhradu faktúr). V niektorých prípadoch (debetné karty a inkasné služby) službu poskytuje priamo PI; v iných prípadoch PI vystupuje ako distribútor služieb poskytovaných tretími osobami (prevádzkovatelia v bankovom sektore v prípade kreditných kariet). Tento vývoj zvýšil nahraditeľnosť finančných služieb PI a služieb poskytovaných prevádzkovateľmi v bankovom sektore.

(110)

Je pravdepodobné, že úverové inštitúcie a iní prevádzkovatelia na talianskom finančnom trhu znášajú negatívny vplyv tejto pomoci. Predovšetkým v rozsahu, v ktorom úročenie poskytnuté štátnou pokladnicou na sumy vložené PI prevyšuje príslušný trhový benchmark, bude PI motivovaná rozšíriť činnosť v oblasti prijímania vkladov vo vyššej miere, ako by urobila v prípade bežného trhového úročenia. Z toho vyplýva, že trhové príležitosti úverových inštitúcií sú zodpovedajúcim spôsobom obmedzené.

(111)

Komisia sa preto domnieva, že opatrenie bráni vstupu podnikov so sídlom v iných členských štátoch na taliansky trh. Viaceré banky z rôznych členských štátov pôsobia v Taliansku priamo prostredníctvom pobočiek a obchodných zastúpení alebo nepriamo, pričom kontrolujú banky a finančné subjekty so sídlom v Taliansku. Cezhraničné kapitálové operácie, do ktorých sa v poslednej dobe zapojili talianske banky, ako napr. Antonveneta a BNL, sú príkladom tohto stavu. Najsilnejšia trhová pozícia PI predstavuje prekážku pre obidva druhy vstupu na trh.

(112)

Na záver treba poznamenať, že v sektore poštových a finančných služieb existuje obchod medzi členskými štátmi. Aktívne úrokové miery priznané PI posilňujú jej pozíciu v porovnaní s poštovými a bankovými konkurentmi v prípade obchodu v rámci Spoločenstva. V dôsledku toho môže opatrenie narušiť hospodársku súťaž medzi podnikmi a obchod medzi členskými štátmi.

(113)

Na to, aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí uprednostňovať prijímateľské podniky.

(114)

Už sa povedalo, že aktívne úrokové sadzby poskytnuté na základe zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 a dohody poskytujú hospodársku výhodu v prípade, ak prevyšujú sadzbu, ktorú by bol za trhových podmienok ochotný zaplatiť PI súkromný dlžník za vloženú hotovosť v závislosti od jej charakteru a výšky.

(115)

Posúdenie Komisie spočíva v preskúmaní, či sa v dohode ustanovuje podobné úročenie, ako je úročenie, ktoré by ponúkol súkromný dlžník v trhovom hospodárstve na vložené sumy, najmä vzhľadom na povinnosť použiť prostriedky na určený účel a súvisiace finančné riziká (oddiel 7.4.2). Pri primeranom úročení by sa mal zohľadňovať očakávaný výnos, ako aj riziko, a nielen výkonnosť (ex post) z hľadiska výnosnosti.

(116)

Okrem toho vzhľadom na povinnosť použiť prostriedky na určený účel Taliansko opakovane tvrdilo, že PI bola v nevýhode, pretože bez uvedenej povinnosti by dosiahla vyššie výnosy. Komisia preskúma oprávnenosť tvrdenia predloženého Talianskom (oddiel 7.4.3).

(117)

Posúdenie Komisie obsahuje celkové ekonomické hodnotenie. Komisia má v prípade, keď prijme opatrenie, ktoré vedie k takému hodnoteniu, širokú rozhodovaciu právomoc (48).

(118)

Napokon dohoda, ktorá nadobudla platnosť 4. apríla 2006, bola uzatvorená 23. februára 2006 (49). Analýza Komisie musí vychádzať z informácií, ktoré mali strany dohody k dispozícii do februára 2006.

(119)

Pri stanovovaní úrokovej sadzby pri vkladoch by obozretný dlžník pôsobiaci v trhovom hospodárstve (ďalej len „súkromný dlžník“) vzal do úvahy najmä tieto prvky:

(120)

Uvedené prvky sú vzájomne prepojené a spoločne určujú sadzbu, ktorú by bol súkromný dlžník ochotný zaplatiť vzhľadom na pomer riziko/výnos. V tomto rozhodnutí sa skúmajú všetky takéto prvky. Možno preto dospieť k záveru týkajúcemu sa štruktúry a významnosti príslušných úrokových sadzieb, pričom bude možné kvantifikovať rozdiel medzi sadzbami stanovenými na základe dohody a sadzbami súkromného dlžníka.

(121)

Pred rokom 2004 sa vklady z poštových bežných účtov vkladali nielen do štátnej pokladnice, ale aj do CDP (50). V tabuľke sa uvádza priemerná suma na poštových bežných účtoch a priemerné ročné zostatky v štátnej pokladnici:

Tabuľka 4

(122)

Výrazné zvýšenie zostatkov v štátnej pokladnici od roku 2002 súvisí so zavedením Conto BancoPosta. Pred zavedením Conto BancoPosta nepredstavoval poštový bežný účet primeraný retailový nástroj vzhľadom na chýbajúce súvisiace služby (napr. neposkytovanie kreditných a debetných kariet) a prevažne ho využívala verejná správa a veľké fakturujúce spoločnosti (národné sieťové odvetvia).

(123)

Talianske orgány vyhlásili, že prostredníctvom poštových bežných účtov môže štátna pokladnica využívať zdroj stáleho a dôveryhodného zásobovania, ktorý pre štátnu pokladnicu predstavuje alternatívu k trhu. Taliansko okrem toho tvrdí, že v období rokov 2005 – 2006, keď sa navrhla a dojednala dohoda, sa predpokladalo zvýšenie vkladov na poštových bežných účtoch.

(124)

V tejto súvislosti predstavuje pôžička vo výške 35 miliárd EUR od jediného veriteľa významnú sumu. Komisia však poznamenáva, že štátna pokladnica vydávala cenné papiere (krátkodobé aj dlhodobé) vo výške približne 400 miliárd EUR ročne v období rokov 2001 – 2005 (51) a že dopyt po cenných papieroch prevýšil emisie. V danom období však nebol nedostatok peňažných zdrojov na trhu.

(125)

Komisia okrem toho konštatuje, že rast poštových vkladov nevyhnutne neznamená nárast zostatkov v štátnej pokladnici vzhľadom na to, že povinnosť použiť finančné prostriedky na daný účel sa môže, aspoň teoreticky, upraviť (pozri ďalej).

(126)

Úročenie, ktoré by bol zvyčajne ochotný platiť súkromný dlžník, závisí od dĺžky viazanosti poskytnutých finančných prostriedkov. Finančné prostriedky, ktoré sú dlhodobo viazané, sa vo všeobecnosti úročia vyššou sadzbou v porovnaní s finančnými prostriedkami viazanými iba na krátke obdobie. V prípade dohody sa reálne neviažu žiadne finančné prostriedky: ak sa úroveň vkladov PI zníži, množstvo finančných prostriedkov vložených do štátnej pokladnice sa zníži zodpovedajúcim spôsobom. Historická úroveň finančných prostriedkov a ich vývoj v čase však naznačujú, že je možné rozlišovať stálu a premenlivú časť zostatkov.

(127)

Keďže štátna pokladnica získa prístup k finančným zdrojom, ktoré sú pomerne stále, talianske orgány považujú za vhodné založiť úročenie na benchmarku, ktorý čiastočne odráža dlhodobý charakter vkladov. Komisia sa domnieva, že súkromný dlžník by stanovil objem hotovosti, ktorý je stály, na základe strednodobých a dlhodobých parametrov a zvyšnú časť, ktorá je premenlivá, na základe krátkodobých parametrov.

(128)

Ako sa uviedlo, Taliansko zadefinovalo stálu časť vkladov ako minimálny zostatok dosiahnutý v danom roku. Rozdiel medzi celkovým minimálnym zostatkom a celkovým priemerným zostatkom v danom roku predstavuje premenlivú časť.

(129)

Ako potvrdilo Taliansko a overila Komisia, ostatné finančné inštitúcie používajú rozdelenie na „stálu“ a „nestálu“ časť na vyjadrenie úrovne vkladov pri vykonávaní ich činnosti. Hoci banky môžu používať rôzne metodiky na takéto vyjadrenie (52), použitie metódy navrhnutej talianskymi orgánmi je pomerne jednoduché. Zdá sa, že benchmark dosiahnutý použitím tejto metódy sa navyše neodchyľuje od výsledku dosiahnutého na základe iných parametrov.

(130)

Komisia môže teda akceptovať metodiku, ktorú Taliansko navrhlo na rozlišovanie stálej a premenlivej časti.

(131)

Od roku 1995 sú sumy v absolútnom vyjadrení takéto:

Tabuľka 5

(132)

Komisia vypočítala, že stála a premenlivá časť predstavovali v priemere 85,4 % a 14,6 % poštových bežných účtov v období rokov 1995 – 2005 so štandardnou odchýlkou v prípade premenlivej časti vo výške 4,1 %. Okrem toho sa v posledných rokoch premenlivá časť vkladov výrazne znížila a na ročnom základe dosiahla 10,5 % v roku 2005. Ak sa použijú mesačné, štvrťročné a polročné obdobia, premenlivá časť bola v priemere takmer 10 % alebo menej v obdobiach rokov 1995 – 2005 a 2001 – 2005. Prvé mesiace roku 2006 potvrdzujú tento vývoj.

(133)

Takže Komisia sa domnieva, že 90 % poštových vkladov možno považovať za stále a 10 % za pomerne premenlivé.

(134)

Pokiaľ existuje záväzok používať finančné prostriedky na daný účel, Komisia sa domnieva, že stála/premenlivá časť sa v percentuálnom vyjadrení odrazia úmerne na vklade u súkromného dlžníka.

(135)

V dôsledku toho sa váha 10 % v prípade krátkodobej zložky aktívnej sadzby, ako sa uvádza v dohode, zdá v tomto prípade opodstatnená. Váha strednodobej a dlhodobej zložky je teda 90 %. Ako sa uviedlo, nebude potrebné vykonať podrobnejšiu analýzu váh 10 % a 80 % stredno-dlhodobých zložiek ustanovených v dohode.

(136)

Analýza pasívnej časti súvahy, pokiaľ ide o zdroje financovania, si vyžaduje, aby banka porozumela charakteristikám poskytovateľov zdrojov a nástrojom financovania. Na posúdenie hotovostných tokov vyplývajúcich z pasív banky banka v prvom rade posúdi celý vývoj svojich pasív za bežných obchodných podmienok, pričom zhodnotí najmä:

(137)

Pokiaľ ide o hodnotenie presunov a nových žiadostí o hypotéku, banka môže použiť rôzne techniky na stanovenie skutočnej dĺžky splatnosti vlastných pasív, napr. historický vývoj správania zostatkov. V prípade vkladov na videnie, súkromných aj firemných, mnohé banky vykonávajú štatistickú analýzu, pri ktorej sa zohľadňujú sezónne faktory, citlivosť úrokových sadzieb a iné makroekonomické faktory. V prípade niektorých veľkých majiteľov bežného účtu môže banka vykonať hodnotenie pravdepodobnosti presunu pre jednotlivého klienta. Problémy spojené s vykonaním takýchto odhadov správania aktív sa zvýšili v súvislosti s nárastom konkurencie investícií, ktoré predstavujú alternatívu ku vkladom. Okrem toho sa posúdia hotovostné toky vyplývajúce z pasív banky za neobvyklých okolností (špecifické bankové problémy alebo všeobecné problémy na trhu).

(138)

Komisia v tejto súvislosti podrobne preskúmala údaje, ktoré predložilo Taliansko, týkajúce sa štatistického modelu používaného PI (štúdia […]) na kvantifikáciu obozretného a očakávaného vývoja vkladov na videnie, pričom vychádzala z analýzy minulých výsledkov (53).

(139)

Komisia zdôrazňuje, že štúdia […] je určená na kvantifikáciu trvania týkajúceho sa správania vkladov na videnie a že […] nevyvodzuje žiadny záver týkajúci sa trvania vkladu v štátnej pokladnici.

(140)

Na stanovenie priemerného trvania týkajúceho sa vkladov musí Komisia v tomto prípade zvážiť dva možné typy riadenia zdrojov: aktívne a pasívne riadenie.

(141)

Taliansko tvrdí, že v špecifickom kontexte pasívneho riadenia likvidity PI (v rokoch 2005 a 2006), sa v modeli […] definujú kritériá na určenie trvania poštových vkladov. Tento model pravdepodobnosti sa zakladá na analýze historickej volatility poštových bežných účtov a správania majiteľov bežných účtov PI a vymedzuje dynamiku správania klientov PI (54) s intervalom dôveryhodnosti 99 %.

(142)

Podľa metódy VaR, pri ktorej sa používa desiaty rok ako okamih konečného umorenia, […] % zostatkov má „takmer neobmedzené“ trvanie vzhľadom na správanie (keďže sa považuje za veľmi nepravdepodobné, že výška prostriedkov klesne pod 2/3 v horizonte 10 rokov) a zvyšná časť má trvanie od 0 do 10 rokov (t. j. predpokladá sa, že táto časť vkladov sa môže do 10 rokov vyčerpať).

(143)

Komisia sa domnieva, že pasívne riadenie zdrojov zo strany PI vychádza najmä z povinnosti použiť prostriedky na stanovený účel. Preto je dôležité posúdiť, akým spôsobom by súkromný dlžník analyzoval túto povinnosť a jej zachovanie v čase (55).

(144)

Predovšetkým treba poznamenať, že účinkom tejto povinnosti je previesť priemerné trvanie všetkých likvidných prostriedkov pochádzajúcich z poštových bežných účtov na bežný účet PI v štátnej pokladnici. Aj Taliansko v skutočnosti tvrdí, že táto povinnosť je kľúčovým prvkom pre dlhodobé vymedzenie objemu zostatkov v štátnej pokladnici. Bez existencie tejto povinnosti by sa vklad PI takmer podobal bežnému účtu u súkromného dlžníka.

(145)

Po druhé, ako je znázornené na obrázku, zostatky v štátnej pokladnici sa od roku 1995 výrazne menili (56).

Obrázok 2

[…]

(146)

Zmeny sú spôsobené najmä zmenami a doplneniami príslušných vnútroštátnych právnych predpisov:

(147)

Talianske orgány potvrdzujú, že tieto legislatívne zmeny zodpovedajú potrebe štátnej pokladnice poskytnúť PI väčšiu finančnú nezávislosť. Tento proces, ktorý sa začal v roku 1998 transformáciou PI na akciovú spoločnosť, charakterizovalo vytvorenie retailového poštového bežného účtu Conto BancoPosta v roku 2001.

(148)

Podobná udalosť, ktorú nebolo možné úplne predpokladať v období rokov 2005 – 2006 (najmä pokiaľ ide o presný moment jej výskytu), sa zopakovala na začiatku roku 2007 na základe zákona o štátnom rozpočte na rok 2007, ktorým sa výrazne obmedzil rozsah povinnosti. To viedlo k výraznému poklesu finančných prostriedkov uložených v štátnej pokladnici: v decembri 2007 predstavoval vklad v štátnej pokladnici približne 25 % celkových poštových vkladov. Komisia sa domnieva, že túto poslednú legislatívnu zmenu (najmä jej dôsledky, t. j. pokles finančných prostriedkov uložených v štátnej pokladnici/u súkromného dlžníka) by obozretný prevádzkovateľ predpokladal v čase podpisu dohody, pretože už niekoľko rokov trvali snahy o posilnenie nezávislosti pri finančnom riadení PI.

(149)

Podľa Komisie by súkromný dlžník v čase vyjednávania dohody predpokladal, že sa v horizonte maximálne piatich rokov zmení povinnosť viazať prostriedky. Ako vyplýva z obrázku 2 a z odôvodnenia 146, v období rokov 1995 – 2005 a v súvislosti s tým, že štátna pokladnica mala v úmysle poskytnúť PI väčšiu finančnú nezávislosť, sa právne predpisy v skutočnosti zmenili prvýkrát v roku 1997, druhýkrát o 4 roky neskôr a tretíkrát po uplynutí 2 rokov. Súkromný dlžník by to bral do úvahy a predpokladal by legislatívne zmeny v priebehu maximálne piatich rokov, vrátane prípadného prechodného obdobia v trvaní niekoľkých mesiacov. Súkromný dlžník, pretože je obozretný, by neočakával výhody spojené s poštovým vkladom na obdobie dlhšie ako päť rokov.

(150)

V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s tvrdeniami Talianska týkajúcimi sa údajne neobmedzeného trvania povinnosti viazať prostriedky. Súkromný dlžník by mohol uvažovať o neobmedzenom trvaní povinnosti viazať prostriedky iba v prípade, ak by príslušné právne predpisy nebolo možné zmeniť a doplniť, čo nezodpovedá situácii na konci roku 2005 (následné pozorovanie). Zamieta sa aj ďalšie tvrdenie Talianska, a to skutočnosť, že v čase podpisu dohody musela štátna pokladnica zohľadňovať povinnosť viazať prostriedky a nemohla predpokladať legislatívny vývoj, ktorý nespadal do jej pôsobnosti. Štátna pokladnica ako obozretný dlžník pôsobiaci v trhovom hospodárstve mala počítať s týmto veľmi dôležitým prvkom.

(151)

Aj zmeny zostatkov v štátnej pokladnici v období rokov 1995 – 2005 v dôsledku legislatívnych zmien by mali súkromného dlžníka viesť k stanoveniu priemerného päťročného trvania, vymedzeného na základe uvedeného obozretného modelu, ako maximálneho limitu pre stanovenie vlastnej sadzby.

(152)

Komisia sa preto v súvislosti s pasívnym riadením zdrojov domnieva, že vzhľadom na dôsledky posilnenia finančnej nezávislosti PI (riziko legislatívnych zmien s následným výrazným znížením hotovosti uloženej v štátnej pokladnici/u súkromného dlžníka) by súkromný dlžník v čase vyjednávania dohody považoval päťročné obdobie za maximálnu dobu pre určenie vlastnej ponuky.

(153)

Taliansko tvrdí, že v špecifickom kontexte aktívneho riadenia likvidity zo strany PI (skutočne vykonávané od roku 2007), model […] podporuje PI vo výbere optimálneho rozdelenia aktív a v porovnaní riziko/výnos. V tejto súvislosti a na základe veľmi obozretného predpokladu je zmysluplné, aby PI prijala rozdelenie aktív s priemerným trvaním od […] do […] rokov v závislosti od použitého modelu (57).

(154)

Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že:

(155)

Komisia zdôrazňuje, že pri aktívnom riadení zdrojov je priemerné trvanie celkových poštových vkladov maximálne päť rokov.

(156)

Na záver, skutočné trvanie zostatkov pri aktívnom aj pasívom riadení, ktoré by zohľadnil súkromný dlžník, je maximálne päť rokov.

(157)

Komisia pripomína, že vzhľadom na tvrdenia Talianska sa stála zložka zostatkov, ktorá je dlhodobého charakteru, prejavuje v dlhodobej zložke aktívnej sadzby (90 %, ktoré sa skladajú z i) 10 % súvisiacich z výnosmi desaťročných štátnych dlhopisov a ii) 80 % spojených s výnosom tridsaťročných štátnych dlhopisov). Podobne, pohyblivá zložka sa odráža v krátkodobej časti aktívnej sadzby (10 %), zloženej z 12-mesačných pokladničných poukážok.

(158)

Na základe týchto údajov je vážené trvanie nástrojov, ktoré tvoria aktívnu sadzbu stanovenú v dohode, 25 rokov.

(159)

Komisia súhlasí s názorom, že súkromný dlžník by stanovil objem vkladov, ktorý je stály, na základe stredno-dlhodobých parametrov a zvyšnú časť, ktorá je pohyblivá, na základe krátkodobých parametrov.

(160)

Kým súkromný dlžník by odhadoval skutočné trvanie stálej zložky zostatkov maximálne na päť rokov, trhové úročenie stálej zložky ba sa zakladalo na výnosoch 5-ročných štátnych dlhopisov. Komisia sa domnieva, že je vhodné používať štátne dlhopisy ako strednodobý a dlhodobý štandard, keďže toto sú skutočne referenčné nástroje financovania, ktoré používajú investori.

(161)

Pokiaľ ide o krátkodobú zložku aktívnej sadzby, pri tejto zložke sa odvoláva na pohyblivú zložku vkladov v štátnej pokladnici/u súkromného dlžníka. V prípade poklesu zostatkov v porovnaní s predchádzajúcim dňom sa musí každý deň rozdiel automaticky vrátiť PI. Súkromný dlžník by za takýchto okolností neinvestoval pohyblivú zložku zostatkov do 12-mesačných pokladničných poukážok.

(162)

Podľa Komisie sa zdajú trojmesačné pokladničné poukážky a nástroje overnight (časovo najkratšie) vhodné na riadenie zmien zostatkov na dennom základe (59). Odmena poskytnutá PI by mala odrážať úrokovú mieru pri týchto dvoch nástrojoch.

(163)

Hoci sú teoreticky možné viaceré kombinácie krátkodobých nástrojov, Komisia sa domnieva, že rozdelenie 50/50 (60) medzi trojmesačné pokladničné poukážky a overnight nástroje umožňuje primerané riadenie rizík a zodpovedá tomu, ako by konal obozretný trhový prevádzkovateľ.

(164)

Komisia poznamenáva, že medzibanková overnight úroková sadzba – hoci je parametrom medzibankového peňažného trhu a nepredstavuje bremeno dlhovej služby štátnej pokladnice – sa môže použiť ako ekvivalent sadzby vzťahujúcej sa na operácie overnight.

(165)

Komisia zdôrazňuje, že v dôsledku zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 PI začala aktívne riadenie vlastných likvidných prostriedkov pochádzajúcich z poštových bežných účtov. Priemerná dĺžka investícií PI do cenných papierov je […] až […] rokov (61). Do cenných papierov s priemernou splatnosťou v rozsahu […] a […] rokov sa investuje 85 %, zostávajúca časť sa investuje do nástrojov s maximálnou splatnosťou […] rokov. Tieto údaje následne potvrdzujú už vyjadrené závery Komisie.

(166)

Vo všeobecnosti možno rozlíšiť štyri základné typy finančných rizík:

(167)

Komisia sa vzhľadom na charakter uložených súm domnieva, že trhové úverové riziká sú veľmi obmedzené (62).

(168)

Pokiaľ ide o vklady, sú dve triedy rizika, a to: riziko úrokovej miery a riziko likvidity (63).

(169)

Riziko spojené s úrokovou mierou (64) je riziko, že sa krátkodobé úroky môžu zvýšiť počas dĺžky trvania dlhodobých investícií, pričom dlhodobé úrokové sadzby zostávajú blokované, alebo – v podobnom prípade týkajúcom sa trhovej hodnoty – že trhová hodnota vlastných zdrojov klesne, pričom krivka výnosov vzrastie, keďže sa hodnota aktív zníži viac ako hodnota pasív, ak je ich skutočné trvanie kratšie.

(170)

Mechanizmus indexácie ustanovený v dohode však obsahuje predovšetkým dvojtýždňovú aktualizáciu sadzby troch zložiek, čím sa vymedzuje premenlivý charakter indexácie. Vklad v štátnej pokladnici preto nie je vystavený riziku strát na kapitálovom účte, ale len riziku zníženia úrokov (65). Pri pohyblivej úrokovej sadzbe je riziko rozdelené medzi strany.

(171)

Riziko likvidity financovania sa týka schopnosti financovať nárast aktív a postupne plniť záväzky, ktoré sa stanú splatnými (66). Riadenie likvidity je preto dôležitá činnosť, ktorú vykonávajú finančné inštitúcie/banky. Analýza likvidity si vyžaduje, aby vedenie banky pravidelne sledovalo nielen stav likvidity banky, ale aj skúmalo pravdepodobný vývoj finančných potrieb podľa rôznych scenárov zahŕňajúcich aj nepriaznivé podmienky (67).

(172)

V tomto prípade znáša riziko likvidity financovania a riziko spojené s výnosovou krivkou v plnej miere dlžník, a nie PI. Konkrétnejšie, v prípade, že majitelia bežných účtov vyberú celé vložené množstvo, je to štát, ktorý bude musieť poskytnúť PI prostriedky potrebné na vykonanie tejto žiadosti, v takom prípade PI teda nebude povinná pristúpiť k samofinancovaniu.

(173)

Komisia zdôrazňuje, že posudzovaná schéma neumožňuje dosiahnuť rovnaký stupeň istoty, pokiaľ ide o likviditu, ktorú má dlžník k dispozícii. Cenné papiere vydané a predané prevádzkovateľom mu prinesú celú sumu po celú dobu splatnosti cenných papierov. Mechanizmus stanovený v dohode nevedie k rovnakému výsledku, pretože sumy, ktoré má dlžník k dispozícii, sa menia každý deň a v prípade nepriaznivých podmienok sa môžu aj výrazne znížiť.

(174)

V dôsledku toho by úroková sadzba poskytnutá PI mala byť v zásade nižšia ako úroková sadzba ponúkaná na cenné papiere s rovnakou splatnosťou. Komisia sa preto domnieva, že sa má uplatniť zníženie základnej sadzby, ktorú by ponúkol súkromný dlžník s cieľom zohľadniť riziko likvidity.

(175)

Komisia si uvedomuje ťažkosti spojené s presnou kvantifikáciou zníženia týkajúceho sa rizika likvidity. V tomto prípade sa na základe dohody a metodiky Komisie už ustanovuje primerané zníženie v rozsahu, v ktorom je definovaná pohyblivý zložka, na ktorú sa uplatní úroková sadzba založená na veľmi krátkodobých nástrojoch.

(176)

Komisia sa domnieva, že tvrdenia Talianska týkajúce sa údajnej prísnosti parametrickej investície stanovenej v dohode musia byť zamietnuté, pretože:

(177)

Nasleduje porovnanie sadzieb stanovených v dohode a sadzieb ponúkaných súkromným dlžníkom (68) podľa analýzy Komisie:

Tabuľka 6

Tabuľka 6a

(178)

Pretože štandardné nástroje použité v dohode majú dlhšie splatnosti ako „trhové“ štandardné nástroje, majú vyššie výnosy v príslušnom období (69), a pretože rozdelenie rizika je pre PI výhodnejšie, ako by bolo v prípade, keby sama prevzala riziko likvidity súvisiace s vloženou hotovosťou, konečná aktívna sadzba stanovená Talianskom poskytuje PI výhodu.

(179)

Schéma spočívajúca vo vyplácaní aktívnej sadzby štátnou pokladnicou za vloženú hotovosť PI na základe zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 a dohody preto predstavuje štátnu pomoc.

(180)

Komisia napokon poznamenáva, že neexistuje jediná kombinácia krátkodobých a dlhodobých nástrojov, ktorá by bola kombináciou vyhovujúcou trhu. Podľa Komisie je to celková rovnováha použitých nástrojov a príslušných váh, ktorá umožňuje dospieť k záveru, či aktívna sadzba vyhovuje alebo nevyhovuje testu obozretného dlžníka pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. Aktívna sadzba definovaná v dohode nespĺňa toto kritérium proporcionality, ktoré by súkromný dlžník uplatnil na vloženú hotovosť.

(181)

Z dôvodu úplnosti a z teleologického hľadiska je vhodné preskúmať, či možné alternatívne investície zamýšľané PI za predpokladu neexistencie povinnosti investovať ponúkajú podobný alebo vyšší výnos, ako je výnos stanovený v dohode alebo vypočítaný metodikou Komisie.

(182)

Komisia na tento účel v nasledujúcom hodnotení zanalyzuje finančné riziko a výnos, rozhodujúce faktory pre trhového prevádzkovateľa pri vykonávaní finančných transakcií.

(183)

Taliansko uviedlo, že PI je penalizovaná pri vlastnom rozdeľovaní aktív povinnosťou investovať do štátnej pokladnice, a preto nemá možnosť investovať hotovosť pochádzajúcu z poštových bežných účtov do výnosnejších foriem.

(184)

Taliansko tvrdí, že PI by bez povinnosti investovať:

(185)

Komisia v prvom rade preukáže, že tieto alternatívne investičné politiky nie sú podstatné v kontexte prebehajúcej analýzy, a po druhé, že ich výsledok sa nemôže použiť na dokázanie, že dohoda neposkytuje výhodu PI.

(186)

V rámci porovnania PI a bánk v súkromnom sektore Taliansko uvádza [pozri odôvodnenie 85 bod ii)], že úroková marža dosiahnutá niektorými bankami súkromného sektora v súvislosti so zložkou pochádzajúcou z vkladov získaných vo vlastnej sieti je výrazne vyššia ako v prípade PI. Okrem toho investície bánk, ktoré pôsobia vo verejnom sektore, sú porovnateľné s investíciami PI [pozri odôvodnenie 85 bod iii)]. Tieto prvky by vraj preukázali neexistenciu štátnej pomoci v prospech PI.

(187)

Komisia preukáže, že porovnania uvedené Talianskom (najmä analýza […]) nie sú významné.

(188)

Analýza […] a listy, ktoré finanční sprostredkovatelia poslali PI s cieľom potvrdiť súlad miery odmeny stanovenej v dohode s trhom, si vyžadujú všeobecné pripomienky Komisie.

(189)

Komisia teda nemôže na základe listov finančných sprostredkovateľov ani analýzy konštatovať, že PI je penalizovaná povinnosťou investovať.

(190)

Aj keď sa vezme do úvahy povinnosť investovať, Komisia nesúhlasí s názorom talianskych orgánov, podľa ktorého sú poistné zmluvy životného poistenia triedy I ponúkané Poste Vita SpA produkty porovnateľné s poštovými bežnými účtami, z dôvodu rozdielneho charakteru zdrojov. Napríklad:

(191)

Porovnanie úrokových sadzieb na základe dohody a úrokových sadzieb pochádzajúcich z riadenia poistných produktov preto nie je náležité pre túto analýzu.

(192)

Hoci to nie je výslovne potrebné, Komisia porovnala výnos získaný pri uplatnení dohody s priemerným výnosom získaným v prípade Posta Più, poistného produktu spojeného s oddelenými účtami triedy I, vydávaného Posta Vita SpA, ktorý talianske orgány označujú za alternatívnu investíciu PI v prípade neexistencie povinnosti investovať.

(193)

Výnos Posta Più, ktorý uviedlo Taliansko, vyjadrený v hrubom (v hrubom, teda bez nákladov na riadenie) (75), sa nemôže považovať za ekvivalent výnosu, ktorá by PI mohla získať na trhu bez existencie povinnosti investovať. Komisia sa domnieva, že úroková sadzba stanovená v dohode sa viac približuje čistej sadzbe, pretože ide o sadzbu ponúkanú investorom po odpočítaní nákladov na riadenie (76).

(194)

Komisia pri nasledujúcej analýze vzala do úvahy spolu s ročným prieskumom priemerné údaje s cieľom obmedziť vplyv volatility sadzieb.

(195)

Komisia porovnala sadzby vyplývajúce z dohody v období rokov 2005 – 2007 s čistými výnosmi poistných produktov Poste Vita SpA, pokiaľ ide o oddelené účty triedy I (Posta Più a Posta Valore (77).

Tabuľka 8

(196)

Sadzby vyplývajúce z uplatňovania dohody sú výrazne vyššie ako čisté výnosy Posta Più, ktorý Taliansko považuje za alternatívnu investíciu v prípade neexistencie povinnosti investovať.

(197)

Komisia poznamenáva, že sadzby stanovené v dohode sú vyššie aj ako čisté výnosy Posta Valore.

(198)

Rozdiel by bol ešte vyšší, ak by sa primerane zohľadnili riziká (trhové a likviditné).

(199)

Na záver treba poznamenať, že porovnanie výnosu pochádzajúceho z uplatnenia parametrov dohody s výnosom pri poskytovaní poistných produktov nedokazuje, že dohoda neposkytuje PI výhodu. V roku 2005 boli výnosy pochádzajúce z uplatnenia metodiky súkromného dlžníka a výnosy z poskytovania Posta Più a Posta Valore takmer podobné (79), preto nemenia celkové hodnotenie vykonané Komisiou týkajúce sa náležitosti metodiky súkromného dlžníka. V období rokov 2005 – 2007 boli výnosy získané metodikou súkromného dlžníka v priemere porovnateľné s výnosmi Posta Più a Posta Valore.

(200)

V analýze […] sa uvádza, že povinnosť investovať vytvára príležitostné náklady; ide najmä o príležitostné náklady spojené s nemožnosťou realizovať diverzifikované investície podľa úverového rizika. Napríklad cenné papiere európskych finančných a priemyselných spoločností s ratingom AA majú vyššie výnosy ako vládne cenné papiere (o minimálne 60 bb a maximálne 150 bb).

(201)

Po prvé je vhodné poznamenať, že Taliansko v inom prípade štátnej pomoci týkajúcom sa PI (80) uvádza, že rozdiel v cenách v prípade rôznych typov emitentov (štáty, finanční, bankoví a podnikoví emitenti) je výrazne obmedzený (rozdiel v nákladoch na financovanie medzi dvoma extrémami – vládne a podnikové – pri rovnakom ratingu sa rovná približne 5 bb – 6 bb, pričom rozdiel medzi finančnými a podnikovými je 2 bb – 3 bb).

(202)

Po druhé sa v samotnej analýze uznáva, že investičné stratégie diverzifikované podľa úverového rizika by boli vystavené vyššiemu úverovému riziku ako v prípade vládnych cenných papierov a vkladov. V analýze […] sa toto vyššie riziko nekvantifikuje.

(203)

Po tretie, hoci sa poskytujú údaje o maržiach pri vládnych, finančných a podnikových cenných papieroch (s ratingom AA), Komisia sa domnieva, že tieto investície sú vystavené aj ďalším rizikám, ktoré naopak v prípade vkladu do štátnej pokladnice na základe dohody neexistujú. Napríklad PI nie je vystavená žiadnemu riziku likvidity pri vklade do štátnej pokladnice, pretože toto znáša v plnej miere samotná štátna pokladnica. Toto nevyplýva z analýzy […], je to však podstatné pre posúdenie prípadu.

(204)

Stručný odkaz na teoretickú investičnú stratégiu v analýze preto nedokazuje, že PI nemá žiadnu výhodu na základe dohody, najmä vzhľadom na pomer riziko/výnos.

(205)

Pokiaľ ide o vykonané porovnanie s výnosom dosiahnutým Efiposte, finančnou spoločnosťou francúzskeho poštového prevádzkovateľa La Poste, v roku 2005, Komisia poznamenáva, že:

(206)

Každý z uvedených bodov sám o sebe postačuje na to, aby sa porovnanie Talianska nepovažovalo za rozhodujúce.

(207)

Taliansko tvrdí, že aktívne riadenie systému obchodovania, keď sa investuje do vládnych cenných papierov, prináša značné mimoriadne výnosy v porovnaní s trhom vkladov alebo cenných papierov.

(208)

Komisia nepopiera skutočnosť, že niektoré aktívne riadenia môžu teoreticky prinášať vyššie výnosy ako iné formy riadenia zdrojov, domnieva sa však, že z analýzy […] nemožno vyvodiť závery náležité pre tento prípad z týchto dôvodov:

(209)

Na záver treba poznamenať, že výnosy, ktoré by PI mohla teoreticky získať podľa analýzy […] v rámci aktívneho riadenia zdrojov, nie sú porovnateľné s výnosmi na základe dohody (ani s výnosmi dosiahnutými pri uplatnení metodiky súkromného dlžníka), pretože východiskové finančné nástroje sú rozdielnej povahy. Predovšetkým sa výrazne líši rizikový profil rôznych druhov investícií. Okrem toho analýza založená na ex post údajoch (údaje neznáme v čase vyjednávania dohody) nie je správna z hľadiska hodnotenia štátnej pomoci. Komisia sa preto domnieva, že model aktívneho riadenia zobrazený v analýze […] neumožňuje konštatovanie, že povinnosť používať prostriedky na stanovený účel znevýhodňuje PI. Naopak, v období rokov 2005 – 2007, období platnosti dohody, by boli výnosy pri aktívnom riadení zdrojov podľa všetkého nižšie ako výnosy v prípade dohody a výnosy pochádzajúce z uplatnenia metodiky súkromného dlžníka.

(210)

V analýze […] sa uvádza, že v rokoch 2005 a 2006 je úroková marža PI nižšia ako priemerná úroková marža poskytovaná talianskymi bankami v súkromnom sektore.

(211)

Komisia pripomína skutočnosti uvedené v rozhodnutí o začatí predmetného konania: „Pri hodnotení existencie výhody v prospech PI/Bancoposta je dôležité zanalyzovať prvky tvoriace rozpätie PI, ktoré je rozdielom medzi aktívnou a pasívnou úrokovou sadzbou. Komisia tvrdí, že trhová úroková sadzba môže za určitých okolností obsahovať prvky pomoci, najmä ak je aktívna alebo pasívna úroková sadzba iná ako trhová. V tomto prípade to tak nie je. Komisia sa domnieva, že pasívna úroková sadzba poskytnutá na bežných účtoch konečných spotrebiteľov nepredstavuje štátnu pomoc v prospech PI/Bancoposta. Predovšetkým si stanovenie tejto sadzby nevyžaduje prevody štátnych zdrojov do PI/Bancoposta. Okrem toho sadzby uplatňované v príslušnom období sú pri porovnaní s úrokovými sadzbami poskytovanými bankami na porovnateľné vklady ‚trhové‘. Napokon príjemcovia pasívnych úrokových sadzieb sú fyzické osoby. Komisia preto v tejto fáze na základe analýzy pasívnej sadzby PI konštatuje, že v tomto prípade môže výhoda vyplývať iba z aktívnych úrokových sadzieb. Aktívne úrokové sadzby uplatnené štátom poskytujú hospodársku výhodu, ak sú vyššie ako sadzba, ktorú by bol za trhových podmienok ochotný zaplatiť súkromný dlžník PI/Bancoposta za vloženú hotovosť v závislosti od jej charakteru a výšky“.

(212)

Na základe rozhodnutia začať konanie nie je porovnanie úrokových marží PI a bánk v súkromnom sektore vhodné, pretože úroková sadzba poskytnutá štátom PI na uložené peňažné prostriedky je jediným prvkom, ktorý sa analyzoval v rámci tohto rozhodnutia.

(213)

Okrem toho neexistujú talianske banky, ktoré by boli porovnateľné s PI z hľadiska štruktúry súvahy. Pasíva PI tvoria najmä bežné účty (poštové bežné účty). V prípade „bežných“ bánk, ktoré sa financujú prostredníctvom cenných papierov, bežných účtov, sporivých vkladov atď., to tak nie je.

(214)

Komisia taktiež poznamenáva, že PI nie je oprávnená na poskytovanie pôžičiek svojim klientom; osobné pôžičky a hypotéky sa ponúkajú prostredníctvom tretích bánk.

(215)

Na záver, úroková marža PI a marža bánk v súkromnom sektore majú rozdielne zloženie a nemožno ich náležito porovnať.

(216)

V analýze […] sa uvádza, že poštové bežné účty predstavujú v prípade PI dlhodobé pasíva vzhľadom na diverzifikáciu a stabilitu správania sa majiteľov bežných účtov. V analýze sa taktiež uvádza, že bežnou praxou v bankovom systéme je financovať dlhodobé aktíva z bankových vkladov. Na tento účel sa porovnáva presun termínov splatností vykonaný PI s presunom bánk, ktoré používajú svoje prostriedky na pôžičky verejnému sektoru (Depfa, Dexia, CCF atď.).

(217)

Podľa […] takéto banky uplatňujú rovnakú politiku ako PI, pričom investujú do dlhodobých aktív verejného sektora (s platnosťou viac ako 15 rokov) a financujú sa čiastočne z krátkodobých a z časti z dlhodobých zdrojov. Predovšetkým približne 50 % vlastných potrieb financujú zo strednodobých zdrojov a zvyšnú časť financujú z krátkodobých zdrojov (repo obchody v Európskej centrálnej banke a medzibankové vklady) a investujú do pôžičiek verejným subjektom so splatnosťou zvyčajne 10 až 50 rokov. Na základe uvedeného sa […] domnieva, že model riadenia aktív a pasív (ALM) PI sa zhoduje s modelom porovnateľných prevádzkovateľov a je pravdepodobne ešte obozretnejší.

(218)

Komisia sa domnieva, že z porovnania modelu ALM PI s modelom porovnateľných prevádzkovateľov nemožno vyvodiť závery z týchto dôvodov.

(219)

Po prvé štruktúra pasív PI nie je porovnateľná so štruktúrou pasív porovnateľných bánk: takmer 90 % pasív PI tvoria poštové bežné účty, v prípade súkromných bánk pôsobiacich vo verejnom sektore tvoria 50 pasív repo operácie a krátkodobé vklady, pričom zostávajúcu časť predstavuje stredno- a dlhodobé financovanie.

(220)

Po druhé porovnanie s inými bankami narúša aj skutočnosť, že PI nie je vystavená rizikám, ktoré znášajú iné banky a za ktoré sú odmeňované v súlade s trhovými podmienkami.

(221)

Po tretie podľa pozorovaní […], podľa ktorých nie je vhodné porovnanie La Banque Postale a PI od roku 2006 (La Banque Postale začala činnosť v oblasti financovania súkromného sektora (92), nie je z rovnakých dôvodov možné vyvodiť závery z porovnania PI a súkromných bánk pôsobiacich vo verejnom sektore, pretože tieto banky financujú aj neverejný sektor (napríklad Dexia poskytla takmer 50 % pôžičiek neverejnému sektoru).

(222)

Po štvrté, ako sa už uviedlo v rámci porovnania Efiposte/La Poste, Komisia pri posudzovaní existencie výhody v prospech podniku neporovnáva existujúce situácie v rôznych členských štátoch.

(223)

Napokon v rámci porovnania s údajne porovnateľnými prevádzkovateľmi Komisia poznamenáva: „Likvidné prostriedky CDP SpA sú uložené na úročenom bežnom účte č. 29814, nazvanom ‚Cassa DP SPA – Gestione Separata‘, otvorenom v štátnej pokladnici. Na zostatky na tomto bežnom účte sa v zmysle článku 6 ods. 2 vyhlášky ministra hospodárstva a financií z 5. decembra 2003 uplatňuje polročný úrok s variabilnou sadzbou rovnajúcou sa jednoduchému aritmetickému priemeru hrubých výnosov šesťmesačných štátnych pokladničných poukážok a mesačného indexu Rendistato. Po fúzii Infrastrutture SpA s Cassa depositi e prestiti SpA (článok 1 ods. 79 a nasledujúce zákona č. 266 z 23. decembra 2005) od 1. januára 2006 sa úročený bežný účet č. 20347, otvorený v mene ISPA, premenoval na ‚Cassa DP SpA – gest. Patrimonio TAV‘. Zostatky na uvedenom bežnom účte úročí ministerstvo hospodárstva a financií polročne pri sadzbe rovnajúcej sa priemernému výnosu šesťmesačných pokladničných poukážok vydaných v predchádzajúcom polroku. S cieľom využívať služby pokladnice a platobné služby Banca d'Italia spoločnosť CDP SpA naďalej využíva neúročený bežný účet v štátnej pokladnici č. 29815 nazvaný ‚CDP SpA – pagamenti‘. Napokon vzhľadom na stále rozšírenejšie využívanie medzibankových platobných systémov sa využívanie kanálov štátnej pokladnice na úhrady a inkasá v porovnaní s minulosťou výrazne obmedzilo“ (93). Komisia si uvedomuje ťažkosti vyvodiť závery týkajúce sa porovnania PI a údajných porovnateľných prevádzkovateľov v prípade, že sa odlišujú od PI v rôznych aspektoch. Na základe uvedeného však možno skonštatovať, že finanční sprostredkovatelia, ktorí investujú vo verejnom sektore, ako napr. CDP (94), sa nevyhnutne neodmeňujú podľa dlhodobých parametrov.

(224)

Toto potvrdzuje stanovisko Komisie, na základe ktorého sa na účely tohto rozhodnutia nemôžu vyvodiť závery z porovnania PI a údajne porovnateľných prevádzkovateľov.

(225)

Komisia sa domnieva, že uvedené porovnania týkajúce sa na jednej strane úrokových marží PI a bánk pôsobiacich v súkromnom sektore a na strane druhej prevodov splatností PI a prevádzkovateľov špecializovaných na financovanie verejného sektora nie sú vhodné a nedokazujú poskytnutie výhody PI na základe dohody.

(226)

V skratke, úroková sadzba stanovená v dohode sa môže porovnať s úrokovou sadzbou pri alternatívnych investíciách z hľadiska pomeru riziko/výnos. Predovšetkým v prípade rovnakého rizika dohoda ponúka vyššie výnosy ako alternatívne investície a pri rovnakom výnose je menej riziková.

(227)

Aj Taliansko sa domnieva, že v prípade vkladu v štátnej pokladnici je pomer výnos/riziko vyšší ako v prípade portfólia so stálou sadzbou. Podľa Komisie je analýza riziko/výnos vhodnejšia ako analýza založená iba na výnosoch.

(228)

Komisia sa domnieva, že možnosť alternatívnych investícií bez povinnosti používať prostriedky na stanovený účel by PI neumožnila dosiahnuť v referenčnom období podobné alebo vyššie výnosy, ako sú výnosy na základe dohody z hľadiska pomeru riziko/výnos.

(229)

Správnosť metodiky súkromného dlžníka je teda potvrdená.

(230)

V rozhodnutí o začatí konania zo septembra 2006 Komisia tvrdila, že vzhľadom na osobitosť PI nemôže vylúčiť, že nebude možné nájsť podobné podmienky na trhu. Na základe uvedeného Komisia musela stanoviť náklady na vedenie účtu PI a pridať primerané rozpätie. Takýto prístup by bol opodstatnený aj v prípade, že by Komisia musela považovať PI za jednoduchý kanál výberu finančných prostriedkov pre štát prostredníctvom jej hustej siete poštových úradov.

(231)

Ako sa uvádza v oddiele 7.4.2, Komisia medzitým zistila, že je možné nájsť podobné podmienky na trhu pri použití testu obozretného dlžníka pôsobiaceho v trhovom hospodárstve.

(232)

Komisia sa v skutočnosti nedomnieva, že úloha PI sa obmedzuje na pôsobenie ako jednoduchý kanál výberu finančných prostriedkov pre štát. PI v skutočnosti implementuje aktívnu stratégiu v oblasti rozvoja svojich bankových činností založenú najmä na väčšej lákavosti poštového bežného účtu. Okrem toho Komisia v inom rozhodnutí týkajúcom sa PI, prijatom v novembri 2006 (95), ktorý sa týka prípadu, keď poštový prevádzkovateľ sústreďuje finančné prostriedky v mene a na účet CDP, pričom poskytuje poštové vkladné knižky, skonštatovala, že takáto činnosť nie je porovnateľná s činnosťou jednoduchého kanálu zberu; odmena poskytnutá PI sa zakladala na priemerných ročných zostatkoch na poštových knižkách. Napokon, ABI sa domnieva, že odmena PI by nemala vychádzať zo znášaných nákladov.

(233)

Taliansko tvrdí, že náklady štátnej pokladnice spojené so strednodobým a dlhodobým dlhom sú často vyššie ako výnos získaný pri uplatnení parametra (pozri odôvodnenie 77 a nasledujúce).

(234)

Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že:

(235)

Opätovne treba pripomenúť, že každý z uvedených bodov sám osebe postačuje na to, aby sa porovnanie vypracované Talianskom nepovažovalo za rozhodujúce.

(236)

S cieľom dokázať, že odmena priznaná PI na vklady uložené na základe zákona v štátnej pokladnici predstavuje odmenu, ktorá by sa dosiahla na finančných trhoch pri porovnateľnom rizikovom profile, sa Taliansko odvoláva na hypotetickú 1-ročnú swapovú operáciu v porovnaní s parametrami dohody. Na základe podmienok na konkurenčných trhoch Taliansko tvrdí, že hodnota tejto operácie by sa rovnala 6-mesačnému Euriboru a rozpätiu vo výške 1 % na konci roku 2005, 0,40 % na konci roku 2006 a 0,30 % na konci októbra 2007. V tomto smere […] zdôraznila pred predložením omnoho podrobnejšej analýzy nákladov príležitostí vytvorených na základe povinnosti, že krátkodobá úroková sadzba, ktorú by PI musela zaplatiť na trhu namiesto odmeny štátnej pokladnice (swap s fixnou splatnosťou), by sa rovnala 6-mesačnému Euriboru a rozpätiu vo výške 0,43 %. Komisia nepovažuje toto špecifické tvrdenie – ktoré nebolo prehĺbené – za vhodné ani za náležité na účely tejto analýzy.

(237)

ABI tvrdí, že dva úročené účty v štátnej pokladnici, ktoré otvorila CDP, sa úročia polročne pohyblivou sadzbou rovnajúcou sa jednoduchému aritmetickému priemeru hrubých výnosov šesťmesačných pokladničných poukážok a mesačného indexu Rendistato.

(238)

Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že:

(239)

Preto nie je možné vykonať žiadne rozhodujúce porovnanie účtov CDP a účtu PI v štátnej pokladnici.

(240)

Taliansko vzhľadom na to, že vopred neoznámilo túto novú schému pomoci, poskytlo štátnu pomoc neoprávnene, pričom porušilo ustanovenia článku 88 ods. 3 zmluvy.

(241)

Je potrebné stanoviť, či je pomoc zlučiteľná so spoločným trhom na základe výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES.

(242)

Pomoc nie je zlučiteľná v zmysle článku 87 ods. 2. Nejde o pomoc sociálneho charakteru poskytnutú jednotlivým spotrebiteľom ani o pomoc určenú na odstránenie škôd spôsobených prírodnými kalamitami alebo inými mimoriadnymi udalosťami, ani o pomoc poskytnutú hospodárstvu určitých regiónov Spolkovej republiky Nemecko, ktoré sú postihnuté rozdelením Nemecka.

(243)

Pokiaľ ide o výnimky ustanovené v článku 87 ods. 3 písm. b) a d), daná pomoc nie je určená na podporu realizácie významného projektu spoločného európskeho záujmu alebo na odstránenie vážneho narušenia hospodárstva Talianska, nie je určená ani na podporu kultúry a zachovanie dedičstva.

(244)

Pokiaľ ide o výnimku uvedenú v článku 87 ods. 3 písm. c), na základe ktorej sa za zlučiteľnú môže považovať pomoc určená na uľahčenie rozvoja niektorých činností alebo niektorých hospodárskych regiónov v prípade, že nenarúša podmienky obchodu v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom, dané opatrenie nevedie k investíciám ani k tvorbe pracovných miest a predstavuje prevádzkovú nepodmienenú pomoc. Vzhľadom na zaužívanú prax Komisie sa nemožno domnievať, že podobná pomoc uľahčuje rozvoj niektorých činností alebo niektorých hospodárskych regiónov.

(245)

Pomoc sa uplatňuje rovnakým spôsobom na celom vnútroštátnom území, a preto sa nemôže považovať za zlučiteľnú podľa ustanovení článku 87 ods. 3 písm. a) alebo c) týkajúcich sa rozvoja niektorých regiónov.

(246)

Komisia sa domnieva, že príslušná prevádzková pomoc sa nemôže považovať za pomoc určenú na uľahčenie rozvoja niektorých činností v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) najmä preto, že v tomto ustanovení sa stanovuje, že pomoc „nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“, čo je podmienka, ktorú Komisia v tomto prípade nepovažuje za splnenú. Touto pomocou sa nesledujú horizontálne ciele spoločného záujmu. Obmedzené uplatnenie pomoci na PI okrem toho nemení záver posudzovania týkajúceho sa vplyvu na obchod medzi členskými štátmi a vplyv prevádzkovej pomoci tohto typu na narušenie hospodárskej súťaže je obzvlášť citeľný vo finančnom a poštovom sektore, v ktorých PI pôsobí.

(247)

Taliansko sa nikdy neodvolalo na žiadnu z uvedených výnimiek.

(248)

Takže schéma pomoci nie je zlučiteľná so spoločným trhom a jej uplatňovanie sa musí ukončiť.

(249)

Akákoľvek dohoda týkajúca sa odmeny, ktorú štátna pokladnica poskytne PI za vklady, na ktoré sa nevzťahuje zákon o štátnom rozpočte na rok 2007, sa musí zakladať na podrobnej analýze charakteru hotovosti a rizík, ktoré znášajú zainteresované strany. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že nie je možné použiť výsledky analýzy […] a štatistík za obdobie pred rokom 2007 bez vykonania ďalších prieskumov vzhľadom na možnú zmenu charakteru hotovosti. Analýza […] a štatistiky sa v skutočnosti zakladajú najmä na vkladoch na bežných účtoch súkromných klientov, pričom (prípadná) hotovosť vložená do štátnej pokladnice od roku 2007 nepochádza predovšetkým od týchto klientov.

(250)

V zmysle článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 Komisia prijme v prípade negatívneho rozhodnutia týkajúceho sa neoprávnenej pomoci rozhodnutie, ktorým príslušnému členskému štátu uloží, aby prijal všetky opatrenia potrebné na to, aby príjemca pomoc vrátil. Komisia však nenariadi vrátenie pomoci, ak je to v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva.

(251)

Komisia sa domnieva, že v tomto prípade nebráni vráteniu žiadna všeobecná zásada práva Spoločenstva.

(252)

Na účely stanovenia výšky sumy, ktorá sa má vrátiť, sa musí prihliadať na nastolenie predchádzajúceho stavu, pričom sa posúdi, či existuje alternatívna investičná stratégia, ktorá by bez neoprávnenej pomoci a v súlade s vnútroštátnymi predpismi zlučiteľnými s právom Spoločenstva poskytla PI podobnú výhodu. V tomto ohľade sa Komisia domnieva, že nie je možné navodiť „bežnú“ situáciu na základe kontroverzných alternatívnych investícií, ktoré uviedlo Taliansko. Suma na vrátenie sa nemôže stanoviť na základe iných operácií, ktoré by podniky mohli vykonať, ak by sa nerozhodli pre takú formu operácií, na ktorú sa vzťahovala pomoc. Toto by znamenalo nastolenie minulej situácie v závislosti od hypotetických prvkov. Jedinou súvislosťou, ktorú Komisia môže použiť, je metodika vyplývajúca z testu obozretného dlžníka pôsobiaceho v trhovom hospodárstve.

(253)

Suma, ktorá sa má vrátiť s cieľom nastoliť predchádzajúcu situáciu, sa musí teda rovnať rozdielu medzi: i) ročnou odmenou poskytnutou PI na základe dohody a ii) sumou dosiahnutou na základe uplatnenia testu obozretného dlžníka pôsobiaceho v trhovom hospodárstve (pozri tabuľky 6 a 6a).

(254)

Zákon o štátnom rozpočte na rok 2007 sa samozrejme neuvádza v rozhodnutí začať konanie. Jeho posúdenie na základe štátnych predpisov v oblasti štátnej pomoci však nepredstavuje problémy.

(255)

Podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 „finančné prostriedky Poste Italiane SpA pochádzajúce z vkladov od súkromných klientov prostredníctvom činnosti Bancoposta (...) Poste Italiane SpA investuje do štátnych dlhopisov eurozóny“. Úroky poskytnuté pri takýchto dlhopisoch nepredstavujú štátnu pomoc, pretože neposkytujú selektívnu výhodu.

(256)

Komisia konštatuje, že Taliansko neoprávnene poskytlo schému pomoci, ktorá spočíva vo vyplácaní aktívnej sadzby štátnou pokladnicou v prípade finančných prostriedkov vložených PI podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 a dohody, pričom porušilo ustanovenia článku 88 ods. 3 zmluvy.

(257)

Uplatňovanie schémy sa musí ukončiť. Neoprávnená a nezlučiteľná štátna pomoc sa musí vrátiť.

(258)

Zákon o štátnom rozpočte na rok 2007 nepredstavuje štátnu pomoc,

a)

celkovú sumu (istina a úroky), ktorú má príjemca vrátiť;

b)

podrobný opis opatrení už prijatých a plánovaných s cieľom dodržať ustanovenia tohto rozhodnutia;

c)

dokumenty potvrdzujúce, že sa príjemcovi nariadilo vrátenie pomoci.