4.2.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/17

---

ROZHODNUTIE RADY

zo 4. decembra 2008

o podpise Protokolu o integrovanom riadení pobrežných zón v oblasti Stredozemného mora k Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora v mene Európskeho spoločenstva

(2009/89/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1 v spojení s jej článkom 300 ods. 2 prvým pododsekom prvou vetou,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)

Dohovor o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním, ktorý bol následne premenovaný na Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (ďalej len „Barcelonský dohovor“), bol uzavretý v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutiami Rady 77/585/EHS (1) a 1999/802/ES (2).

(2)	V súlade s článkom 4 ods. 3 písm. e) Barcelonského dohovoru sa zmluvné strany zaviazali podporovať integrované riadenie pobrežných zón pri zohľadnení ochrany oblastí ekologického a krajinného významu a racionálneho využívania prírodných zdrojov.

(3)

V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2002 o vykonávaní integrovaného riadenia pobrežných zón v Európe (3), a najmä v jeho kapitole V sa podporuje vykonávanie integrovaného riadenia pobrežných zón členskými štátmi v kontexte platných dohovorov so susediacimi krajinami vrátane nečlenských štátov v oblasti toho istého regionálneho mora.

(4)	Spoločenstvo podporuje integrované riadenie vo väčšom rozsahu prostredníctvom horizontálnych nástrojov, a to aj v oblasti ochrany životného prostredia. Tieto aktivity teda prispievajú k integrovanému riadeniu pobrežných zón.

(5)	Integrované riadenie pobrežných zón je jedným z prvkov integrovanej morskej politiky EÚ, ktorú schválila Európska rada na svojom zasadnutí v Lisabone 13. a 14. decembra 2007.

(6)

Na základe rozhodnutia Rady z 27. novembra 2006 sa Komisia v mene Spoločenstva a po konzultácii so zástupcami členských štátov zúčastnila na rokovaniach zorganizovaných v rámci Barcelonského dohovoru s cieľom pripraviť Protokol o integrovanom riadení pobrežných zón v oblasti Stredozemného mora (ďalej len „protokol“).

(7)	Výsledkom týchto rokovaní bolo prijatie znenia protokolu na konferencii splnomocnených zástupcov 20. januára 2008 a tento protokol bude otvorený na podpísanie do 20. januára 2009.

(8)

V pobrežných zónach Stredozemného mora je životné prostredie stále vystavené veľkému tlaku a dochádza aj k zhoršovaniu kvality pobrežných zdrojov. Protokol poskytuje rámec na stimuláciu zosúladeného a jednotnejšieho prístupu s účasťou verejnosti a zainteresovaných strán zo súkromného sektora vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a hospodárskych subjektov. Takýto inkluzívny prístup je nevyhnutný na riešenie uvedených problémov účinnejším spôsobom, ako aj na dosiahnutie udržateľnejšieho rozvoja pobrežných zón Stredozemného mora.

(9)

Protokol zahŕňa širokú škálu ustanovení, ktoré sa budú musieť vykonávať na rôznych úrovniach štátnej správy s prihliadnutím na zásady subsidiarity a proporcionality. Hoci je vhodné, aby Spoločenstvo konalo v záujme podpory integrovaného riadenia pobrežných zón okrem iného s prihliadnutím na cezhraničný charakter väčšiny environmentálnych problémov, členské štáty a ich príslušné orgány budú zodpovedné za navrhovanie a vykonávanie určitých podrobných opatrení na pobrežnom území ustanovených v protokole, ako je napríklad vymedzovanie zón so zákazom výstavby.

(10)	Je vhodné, aby sa protokol podpísal v mene Spoločenstva s výhradou jeho následného uzavretia k neskoršiemu dátumu,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Týmto sa v mene Európskeho spoločenstva schvaľuje podpísanie Protokolu o integrovanom riadení pobrežných zón v oblasti Stredozemného mora k Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora s výhradou jeho uzavretia k neskoršiemu dátumu.

Text protokolu je pripojený k tomuto rozhodnutiu (4).

Článok 2

Predseda Rady sa týmto poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) na podpis protokolu v mene Spoločenstva.

---

(1)  Ú. v. ES L 240, 19.9.1977, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 322, 14.12.1999, s. 32.

(3)  Ú. v. ES L 148, 6.6.2002, s. 24.

(4)  Pozri stranu 19 tohto úradného vestníka.

---

4.2.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/19

---

PREKLAD

PROTOKOL

o integrovanom riadení pobrežných zón v Stredozemí

ZMLUVNÉ STRANY TOHTO PROTOKOLU,

SÚC ZMLUVNÝMI STRANAMI Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora, ktorý bol prijatý v Barcelone 16. februára 1976 a zmenený a doplnený 10. júna 1995,

ŽELAJÚC SI vykonávanie záväzkov stanovených v článku 4 ods. 3 písm. e) a odseku 5 uvedeného dohovoru,

BERÚC DO ÚVAHY, že pobrežné zóny Stredozemného mora sú spoločným prírodným a kultúrnym dedičstvom národov Stredozemia a že by sa mali chrániť a využívať rozumne v prospech súčasných a budúcich generácií,

SÚC ZNEPOKOJENÉ zvýšením antropogenetického tlaku na pobrežné zóny Stredozemného mora, ktorý ohrozuje ich krehkosť, a želajúc si zastavenie a zvrátenie procesu zhoršovania životného prostredia v pobrežných zónach a výrazné obmedzenie straty biodiverzity pobrežných ekosystémov,

SÚC ZNEPOKOJENÉ rizikami, ktoré ohrozujú pobrežné zóny v dôsledku zmeny klímy, ktorá bude okrem iného pravdepodobne viesť k zvýšeniu hladiny mora, a uvedomujúc si potrebu prijatia udržateľných opatrení na zníženie negatívneho vplyvu prírodných javov,

SÚC PRESVEDČENÉ o tom, že ako nenahraditeľný ekologický, hospodársky a sociálny zdroj si plánovanie a riadenie pobrežných zón, pokiaľ ide o ich ochranu a udržateľný rozvoj, vyžaduje osobitný integrovaný prístup na úrovni povodia Stredozemného mora ako celku a jeho pobrežných štátov, zohľadňujúc ich rozmanitosť a najmä osobitné potreby ostrovov súvisiace s geomorfologickými charakteristikami,

ZOHĽADŇUJÚC Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve uzavretý v Montego Bay 10. decembra 1982, Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, uzavretý v Ramsare 2. februára 1971 a Dohovor o biologickej diverzite uzavretý v Rio de Janeiro 5. júna 1992, ktorých zmluvnými stranami sú mnohé stredozemské pobrežné štáty a Európske spoločenstvo,

SNAŽIAC SA najmä spolupracovať pri vypracovaní vhodných a integrovaných plánov pre riadenie pobrežných zón podľa článku 4 odsek 1 písm. e) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy uzatvoreného v New Yorku 9. mája 1992,

ČERPAJÚC z existujúcich skúseností s integrovaným riadením pobrežných zón a z práce rôznych organizácií vrátane európskych inštitúcií,

NA ZÁKLADE odporúčaní a práce Stredozemskej komisie pre udržateľný rozvoj a odporúčaní zo stretnutí zmluvných strán, ktoré sa konali v Tunise v roku 1997, Monaku v roku 2001, Katánii v roku 2003 a Portoroží v roku 2005, a stredozemskej stratégie pre udržateľný rozvoj prijatej v Portoroží v roku 2005,

SÚC ODHODLANÉ posilniť na stredozemskej úrovni úsilie vyvinuté pobrežnými štátmi pri zabezpečovaní integrovaného riadenia pobrežných zón,

SÚC ROZHODNUTÉ stimulovať vnútroštátne, regionálne a miestne iniciatívy prostredníctvom koordinovanej propagačnej akcie, spolupráce a partnerstva s rôznymi príslušnými aktérmi s cieľom podporiť účinné riadenie na účely integrovaného riadenia pobrežných zón,

ŽELAJÚC SI zabezpečiť, aby sa pri uplatňovaní dohovoru a jeho protokolov dosiahla súdržnosť v integrovanom riadení pobrežných zón,

SA DOHODLI TAKTO:

ČASŤ I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Všeobecné záväzky

V súlade s Dohovorom o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora a s jeho protokolmi zmluvné strany ustanovujú spoločný rámec pre integrované riadenie stredozemskej pobrežnej zóny a prijímajú potrebné opatrenia na posilnenie regionálnej spolupráce na tento účel.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto protokolu:

a)	„strany“ sú zmluvné strany protokolu;

b)	„dohovor“ znamená Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora uzavretý v Barcelone 16. februára 1976, ktorý bol zmenený a doplnený 10. júna 1995;

c)	„organizácia“ znamená orgán uvedený v článku 17 dohovoru;

d)	„centrum“ znamená centrum regionálnych činností programu prioritných akcií;

e)

„pobrežná zóna“ znamená geomorfologickú oblasť na oboch stranách morského pobrežia, v ktorej dochádza ku vzájomnému pôsobeniu medzi morskými a pevninskými časťami vo forme komplexných ekologických a zdrojových systémov zložených z biotických a abiotických zložiek, ktoré spoločne existujú a vzájomne pôsobia s ľudskými spoločenstvami a príslušnými sociálno-hospodárskymi činnosťami;

f)

„integrované riadenie pobrežných zón“ znamená dynamický proces udržateľného riadenia a využívania pobrežných zón, pri ktorom sa súčasne zohľadňuje krehkosť pobrežných ekosystémov a krajín, rozmanitosť činností a účelov použitia, ich vzájomné pôsobenie, zameranie určitých činností a účelov použitia na námornú oblasť a ich vplyv na morské aj pevninské časti.

Článok 3

Geografická pôsobnosť

1.   Oblasťou, na ktorú sa vzťahuje protokol, je oblasť Stredozemného mora vymedzená v článku 1 dohovoru. Táto oblasť je vymedzená aj:

a)	hranicou pobrežnej zóny smerom k otvorenému moru, ktorou je vonkajšia hranica výsostných vôd strán, a

b)	hranicou pobrežnej zóny smerom k pevnine, ktorou je hranica príslušných pobrežných celkov vymedzených stranami.

2.   Ak strana v rámci svojej suverenity stanoví hranice, ktoré sa odlišujú od hraníc predpokladaných v odseku 1 tohto článku, predloží depozitárovi v čase uloženia svojej listiny o ratifikácii, schválení, prijatí alebo pristúpení k tomuto protokolu alebo kedykoľvek neskôr vyhlásenie, pokiaľ:

a)	hranica smerom k otvorenému moru je menšia ako vonkajšia hranica výsostných vôd;

b)

hranica smerom k pevnine sa líši buď viac, alebo menej od hraníc územia vymedzených pobrežných celkov, s cieľom uplatniť okrem iného ekosystémový prístup a hospodárske a sociálne kritériá a zvážiť osobitné potreby ostrovov týkajúce sa geomorfologických charakteristík a zohľadniť negatívne vplyvy zmeny klímy.

3.   Každá strana prijme alebo podporí na príslušnej inštitucionálnej úrovni primerané opatrenia na informovanie obyvateľov a akéhokoľvek príslušného aktéra o geografickej pôsobnosti tohto protokolu.

Článok 4

Zachovanie práv

1.   Nič v tomto protokole ani žiadny akt prijatý na základe tohto protokolu nemá vplyv na práva, súčasné a budúce nároky ani právne názory akejkoľvek strany týkajúce sa morského práva, najmä na druh a rozsah morských oblastí, vymedzenie morských oblastí medzi štátmi s protiľahlými alebo priľahlými brehmi, právo a podmienky prechodu cez úžiny používané pre medzinárodnú plavbu, a právo na nerušenú plavbu vo výsostných vodách, ako aj druh a rozsah jurisdikcie pobrežného štátu, vlajkového štátu alebo prístavného štátu.

2.   Žiadny akt ani činnosť vykonané na základe tohto protokolu nie sú dôvodom na uplatnenie, presadzovanie alebo spochybnenie nároku na národnú zvrchovanosť, alebo jurisdikciu.

3.   Ustanovenia tohto protokolu nemajú vplyv na prísnejšie ustanovenia rešpektujúce ochranu a riadenie pobrežnej zóny obsiahnuté v iných existujúcich alebo budúcich vnútroštátnych alebo medzinárodných nástrojoch alebo programoch.

4.   Nič v tomto protokole nemá vplyv na činnosti a zariadenia súvisiace s národnou bezpečnosťou a obranou; každá strana však súhlasí s tým, že takéto činnosti a zariadenia by sa mali riadiť alebo zaviesť, pokiaľ je to primerané a možné, spôsobom, ktorý je v súlade s týmto protokolom.

Článok 5

Ciele integrovaného riadenia pobrežných zón

Ciele integrovaného riadenia pobrežných zón sú:

a)	prostredníctvom rozumného plánovania činností uľahčiť udržateľný rozvoj pobrežných zón zabezpečením, aby sa na životné prostredie a krajinu prihliadalo v súlade s hospodárskym, sociálnym a kultúrnym rozvojom;

b)	zachovávať pobrežné zóny v prospech súčasných a budúcich generácií;

c)	zabezpečiť udržateľné využívanie prírodných zdrojov, najmä pokiaľ ide o využívanie vody;

d)	zabezpečiť zachovávanie integrity pobrežných ekosystémov, krajiny a geomorfológie;

e)	zabraňovať účinkom prírodných hrozieb a najmä zmeny klímy, ktoré môžu vyvolať prírodné alebo ľudské činnosti, a/alebo ich znížiť;

f)	dosiahnuť súdržnosť medzi verejnými a súkromnými iniciatívami a medzi všetkými rozhodnutiami verejných orgánov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré majú vplyv na využívanie pobrežných zón.

Článok 6

Všeobecné zásady integrovaného riadenia pobrežných zón

Pri vykonávaní tohto protokolu sa strany riadia týmito zásadami integrovaného riadenia pobrežných zón:

a)	Zohľadňuje sa najmä biologické bohatstvo a prirodzená dynamika a fungovanie prílivovej oblasti a vzájomné doplňovanie a vzájomná závislosť morskej časti a pevninskej časti, ktoré tvoria jeden celok.

b)	Všetky prvky týkajúce sa hydrologického, geomorfologického, klimatického, ekologického, sociálno-hospodárskeho a kultúrneho systému sa zohľadňujú integrovaným spôsobom tak, aby sa neprekročila zaťažiteľnosť pobrežnej zóny a aby sa zabránilo negatívnym vplyvom prírodných katastrof a rozvoja.

c)	Uplatňuje sa ekosystémový prístup k pobrežnému plánovaniu a riadeniu, aby sa zabezpečil udržateľný rozvoj pobrežných zón.

d)	Zabezpečuje sa vhodné riadenie, ktoré umožňuje primerané a včasné zapojenie miestneho obyvateľstva a zainteresovaných strán v občianskej spoločnosti, ktoré sa zaujímajú o otázku pobrežných zón, do transparentného procesu rozhodovania.

e)	Vyžaduje sa inštitucionálna koordinácia rôznych administratívnych útvarov a regionálnych a miestnych orgánov pôsobiacich v oblasti pobrežných zón, ktorá sa organizuje medzi odvetviami.

f)	Vyžaduje sa formulácia stratégií, plánov a programov využívania pôdy, ktoré sa týkajú činností rozvoja miest a sociálno-hospodárskych činností, ako aj ďalších príslušných sektorových politík.

g)	Zohľadňuje sa mnohopočetnosť a rozmanitosť činností v pobrežných zónach a podľa potreby sa uprednostňujú verejné služby a činnosti, ktoré si v zmysle využitia a polohy vyžadujú bezprostrednú blízkosť mora.

h)	V celej pobrežnej zóne by sa malo vyvážiť rozdelenie účelov využitia a malo by sa zabrániť zbytočnej koncentrácii a rozširovaniu miest.

i)	Predbežné hodnotenia sa vykonávajú na základe rizík spojených s rôznymi ľudskými činnosťami a infraštruktúrou tak, aby sa zabránilo ich negatívnemu vplyvu na pobrežné zóny a aby sa obmedzil ich vplyv.

j)	Predchádza sa poškodeniu životného prostredia na pobreží, a ak k nemu dôjde, zabezpečí sa primeraná obnova.

Článok 7

Koordinácia

1.   Na účely integrovaného riadenia pobrežných zón strany:

a)	zabezpečujú inštitucionálnu koordináciu, podľa potreby prostredníctvom príslušných orgánov alebo mechanizmov s cieľom zabrániť sektorovému prístupu a podporiť komplexné prístupy;

b)	zabezpečujú primeranú koordináciu medzi rôznymi orgánmi zodpovednými za morské a pevninské časti pobrežných zón v rôznych administratívnych útvaroch na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

c)	zabezpečujú dôkladnú koordináciu medzi vnútroštátnymi orgánmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi v oblasti pobrežných stratégií, plánov a programov a vo vzťahu k rôznym povoleniam na činnosti, ktoré možno získať prostredníctvom spoločných poradných orgánov alebo spoločných postupov rozhodovania.

2.   Príslušné vnútroštátne, regionálne a miestne orgány zodpovedné za oblasť pobrežných zón spolupracujú, pokiaľ je to možné, aby posilnili súdržnosť a účinnosť vytvorených pobrežných stratégií, plánov a programov.

ČASŤ II

PRVKY INTEGROVANÉHO RIADENIA POBREŽNÝCH ZÓN

Článok 8

Ochrana a udržateľné využívanie pobrežných zón

1.   V súlade s cieľmi a zásadami stanovenými v článkoch 5 a 6 tohto protokolu sa strany snažia zabezpečiť udržateľné využívanie a riadenie pobrežných zón, aby zachovali pobrežné prírodné biotopy, krajinu, prírodné zdroje a ekosystémy v súlade s medzinárodnými a regionálnymi právnymi nástrojmi.

2.   Na tento účel strany:

a)

vytvoria v pobrežných zónach od najvyššej zimnej hladiny vody zónu, v ktorej nebude povolená výstavba. Zohľadňujúc okrem iného oblasti, ktoré sú priamo a negatívne postihnuté zmenou klímy a prírodnými rizikami, šírka tejto zóny nesmie byť menej ako 100 metrov, pričom sa uplatňujú ustanovenia písmena b). Naďalej sa uplatňujú prísnejšie vnútroštátne opatrenia stanovujúce túto šírku;

b)

môžu uvedené ustanovenia upraviť spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi a zásadami tohto protokolu: 1. v prípade projektov verejného záujmu; 2. v oblastiach, ktoré majú osobitné geografické alebo iné miestne obmedzenia súvisiace najmä s hustotou obyvateľstva alebo sociálnymi potrebami v prípade, ak individuálne bývanie, urbanizáciu alebo rozvoj stanovujú vnútroštátne právne nástroje;

c)	informujú organizáciu o svojich vnútroštátnych právnych nástrojoch, ktoré stanovujú uvedené úpravy.

3.   Strany sa takisto snažia zabezpečiť, aby ich vnútroštátne právne nástroje obsahovali kritériá na udržateľné využívanie pobrežných zón. Takéto kritériá, ktoré zohľadňujú osobitné miestne podmienky, zahŕňajú okrem iného:

a)	určenie a vymedzenie vonkajších chránených oblastí a otvorených oblastí, v ktorých je obmedzený alebo podľa potreby zakázaný rozvoj miest a ďalšie činnosti;

b)	obmedzenie priameho rozširovania rozvoja miest a vytvorenie novej dopravnej infraštruktúry pozdĺž pobrežia;

c)	zabezpečenie toho, aby sa obavy týkajúce sa životného prostredia začlenili do pravidiel riadenia a využívania verejnej námornej oblasti;

d)	zabezpečenie slobody prístupu verejnosti k moru a pozdĺž pobrežia;

e)	obmedzenie alebo podľa potreby zákaz pohybu a parkovania pozemných vozidiel, ako aj pohybu a kotvenia námorných plavidiel v zraniteľných prírodných oblastiach na pevnine alebo na mori vrátane pláží a dún.

Článok 9

Hospodárske činnosti

1.   V súlade s cieľmi a zásadami stanovenými v článkoch 5 a 6 tohto protokolu a zohľadňujúc príslušné ustanovenia Barcelonského dohovoru a jeho protokolov strany:

a)	venujú osobitnú pozornosť hospodárskym činnostiam, ktorých vykonávanie si vyžaduje bezprostrednú blízkosť mora;

b)	zabezpečujú, aby sa pri rôznych hospodárskych činnostiach minimalizovalo využívanie prírodných zdrojov a zohľadňovali potreby budúcich generácií;

c)	zabezpečujú rešpektovanie integrovaného riadenia vodných zdrojov a odpadového hospodárstva šetrného voči životnému prostrediu;

d)	zabezpečujú, aby sa pobrežné a námorné hospodárstvo prispôsobilo zraniteľnosti pobrežných zón a aby boli zdroje mora chránené pred znečistením;

e)	vymedzujú ukazovatele rozvoja hospodárskych činností, aby zabezpečili udržateľné využívanie pobrežných zón a obmedzili nároky, ktoré presahujú ich zaťažiteľnosť;

f)	podporujú využívanie kódexu osvedčených postupov medzi verejnými orgánmi, hospodárskymi aktérmi a mimovládnymi organizáciami.

2.   Strany okrem toho súhlasia, že v týchto hospodárskych činnostiach:

a)	poľnohospodárstvo a priemysel: zaručia vysokú úroveň ochrany životného prostredia v mieste a prevádzke poľnohospodárskych a priemyselných činností, aby sa zachovali pobrežné ekosystémy a krajina a aby sa zabránilo znečisteniu mora, vody, ovzdušia a pôdy;

b)	rybolov: i) v projektoch rozvoja zohľadnia potrebu ochrany oblastí rybolovu; ii) zabezpečia, aby postupy využívané pri rybolove boli zlučiteľné s udržateľným využívaním prírodných morských zdrojov;

c)	akvakultúra: i) v projektoch rozvoja zohľadnia potrebu chrániť oblasti s akvakultúrou a mäkkýšmi; ii) budú regulovať akvakultúru kontrolou využívania vstupov a spracovania odpadu;

d)

cestovný ruch, športové a rekreačné aktivity: i) budú podporovať udržateľný cestovný ruch na pobreží, pri ktorom sa zachovávajú pobrežné ekosystémy, prírodné zdroje, kultúrne dedičstvo a krajina; ii) budú podporovať osobitné formy cestovného ruchu na pobreží vrátane kultúrneho, vidieckeho a ekologického turizmu pri súčasnom rešpektovaní tradícií miestnych obyvateľov; iii) budú regulovať alebo podľa potreby zakážu vykonávanie rôznych športových a rekreačných aktivít vrátane rekreačného rybolovu a zberu mäkkýšov;

e)

využívanie osobitných prírodných zdrojov: i) podmienia ťažbu a získavanie minerálov vrátane využívania morskej vody v zariadeniach na odsoľovanie a ťažby kameňa vydaniu povolenia; ii) budú regulovať ťažbu piesku vrátane ťažby z morského dna a riečnych sedimentov, alebo ju zakážu, ak je pravdepodobné, že bude mať nepriaznivý vplyv na rovnováhu pobrežných ekosystémov; iii) budú monitorovať pobrežné vodonosné vrstvy a dynamické oblasti kontaktu alebo rozhranie medzi sladkou a slanou vodou, ktoré môžu byť nepriaznivo ovplyvnené získavaním podzemnej vody alebo vypúšťaním do prírodného prostredia;

f)

infraštruktúra, energetické zariadenia, prístavy a námorné diela a stavby: takúto infraštruktúru, zariadenia, diela a stavby podmienia vydaním povolenia, aby sa ich negatívny vplyv na pobrežné ekosystémy, krajinu a geomorfológiu minimalizoval alebo v prípade potreby kompenzoval nefinančnými opatreniami;

g)	námorné činnosti: námorné činnosti budú vykonávať tak, aby zabezpečili zachovanie pobrežných ekosystémov v súlade s pravidlami, normami a postupmi príslušných medzinárodných dohovorov.

Článok 10

Osobitné pobrežné ekosystémy

Strany prijímajú opatrenia na ochranu charakteristických vlastností určitých osobitných pobrežných ekosystémov takto:

1.

Mokrade a ústia riek Okrem vytvorenia chránených oblastí a na účely zabránenia vymiznutiu mokradí a ústí riek strany: a) zohľadňujú vnútroštátne pobrežné stratégie a pobrežné plány a programy a pri vydávaní povolení environmentálnu, hospodársku a sociálnu funkciu mokradí a ústí riek; b) prijímajú potrebné opatrenia na reguláciu alebo v prípade potreby zákaz činností, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na mokrade a ústia riek; c) sa zaväzujú, že v rámci možností obnovia poškodené pobrežné mokrade tak, aby sa znovu aktivovala ich pozitívna úloha v pobrežných environmentálnych procesoch.

2.

Morské biotopy Strany uznávajúc potrebu chrániť morské oblasti, ktoré sú hostiteľmi biotopov a druhov s vysokou hodnotou zachovania, bez ohľadu na ich klasifikáciu ako chránených oblastí: a) prijímajú opatrenia na zabezpečenie ochrany a zachovania prostredníctvom právnych predpisov, plánovania a riadenia morských a pobrežných oblastí a to najmä tých, ktoré sú hostiteľmi biotopov a druhov s vysokou hodnotou zachovania; b) sa zaväzujú podporovať regionálnu a medzinárodnú spoluprácu pri vykonávaní spoločných programov v oblasti ochrany morských biotopov.

3.	Pobrežné lesy Strany prijímajú opatrenia určené na ochranu alebo rozvoj pobrežných lesov, ktoré sa nachádzajú najmä mimo osobitne chránených území.

4.	Duny Strany sa zaväzujú chrániť a podľa možnosti obnovovať udržateľným spôsobom duny a pieskové nánosy.

Článok 11

Pobrežné krajiny

1.   Strany uznávajúc osobitnú estetickú, prírodnú a kultúrnu hodnotu pobrežných krajín bez ohľadu na ich klasifikáciu ako chránených oblastí prijímajú opatrenia na zabezpečenie ochrany pobrežných krajín prostredníctvom právnych predpisov, plánovania a riadenia.

2.   Strany sa zaväzujú podporovať regionálnu a medzinárodnú spoluprácu v oblasti ochrany krajiny a podľa potreby najmä vykonávanie spoločných akcií v prípade cezhraničných pobrežných krajín.

Článok 12

Ostrovy

Strany sa zaväzujú poskytnúť ostrovom vrátane malých ostrovov osobitnú ochranu a na tento účel:

a)	podporovať v takýchto oblastiach činnosti šetrné k životnému prostrediu a prijímajú osobitné opatrenia na zabezpečenie účasti obyvateľov na ochrane pobrežných ekosystémov, ktorá je založená na ich miestnych zvykoch a vedomostiach;

b)	zohľadňovať osobitné charakteristiky životného prostredia na ostrovoch a nutnosť zabezpečovať vzájomné pôsobenie medzi ostrovmi vo vnútroštátnych pobrežných stratégiách, plánoch a programoch a nástrojoch riadenia, najmä v oblasti dopravy, cestovného ruchu, rybolovu, odpadu a vody.

Článok 13

Kultúrne dedičstvo

1.   Strany prijímajú jednotlivo alebo spoločne všetky primerané opatrenia na zachovanie a ochranu kultúrneho, a najmä archeologického a historického dedičstva pobrežných zón vrátane podmorského kultúrneho dedičstva v súlade s platnými vnútroštátnymi a medzinárodnými nástrojmi.

2.   Strany zabezpečujú, aby sa zachovanie kultúrneho dedičstva pobrežných zón na mieste považovalo za prvú možnosť pred akýmkoľvek zásahom súvisiacim s týmto dedičstvom.

3.   Strany najmä zabezpečujú, aby prvky podmorského kultúrneho dedičstva pobrežných zón odstránené z morského prostredia boli zachované a spravované spôsobom, ktorý zaručí ich dlhodobú ochranu, a aby sa s nimi neobchodovalo, aby sa nepredávali, nekupovali ani nevymieňali ako komerčné tovary.

Článok 14

Účasť

1.   Pokiaľ ide o zabezpečenie účinnej správy počas celého procesu integrovaného riadenia pobrežných zón, strany prijímajú potrebné opatrenia na zabezpečenie primeranej účasti rôznych zainteresovaných strán do fázy formulácie a vykonávania pobrežných a námorných stratégií, plánov a programov alebo projektov, ako aj do vydávania rôznych povolení, pričom tieto zainteresované strany zahŕňajú:

—	príslušné územné spoločenstvá a verejné subjekty,

—	hospodárske subjekty,

—	mimovládne organizácie,

—	sociálnych aktérov,

—	príslušnú verejnosť.

Takáto účasť zahŕňa okrem iného poradné orgány, prešetrovania alebo verejné prerokovania a môže sa rozšíriť na partnerstvá.

2.   Pokiaľ ide o zabezpečenie takejto účasti, strany poskytujú informácie primeraným, včasným a účinným spôsobom.

3.   Postupy týkajúce sa sprostredkovania alebo urovnania sporov a právo na administratívne alebo právne prostriedky by mali byť k dispozícii akejkoľvek zainteresovanej strane, ktorá spochybňuje rozhodnutia, akty alebo opomenutia, pričom sa uplatňujú ustanovenia o účasti stanovené stranami, pokiaľ ide o plány, programy alebo projekty týkajúce sa pobrežnej zóny.

Článok 15

Zvyšovanie informovanosti, odborná príprava, vzdelávanie a výskum

1.   Strany sa zaväzujú uskutočňovať na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni činnosti v oblasti zvyšovania informovanosti o integrovanom riadení pobrežných zón a rozvíjať vzdelávacie programy, odbornú prípravu a verejné vzdelávanie zamerané na túto problematiku.

2.   Strany organizujú priamo, viacstranne alebo dvojstranne, alebo s pomocou organizácie, centra alebo príslušných medzinárodných organizácií vzdelávacie programy, odbornú prípravu a verejné vzdelávanie o integrovanom riadení pobrežných zón, pokiaľ ide o zabezpečenie ich udržateľného rozvoja.

3.   Strany zabezpečujú medziodborový vedecký výskum v oblasti integrovaného riadenia pobrežných zón a v oblasti vzájomného pôsobenia medzi činnosťami a ich vplyvmi na pobrežné zóny. Na tento účel by mali zriadiť alebo podporovať špecializované výskumné centrá. Účelom tohto výskumu je najmä prehlbovať poznatky o integrovanom riadení pobrežných zón, prispievať k informovanosti verejnosti a uľahčovať verejné a súkromné rozhodovanie.

ČASŤ III

NÁSTROJE INTEGROVANÉHO RIADENIA POBREŽNÝCH ZÓN

Článok 16

Mechanizmy a siete na monitorovanie a pozorovanie

1.   Strany využívajú a posilňujú existujúce primerané mechanizmy na monitorovanie a pozorovanie, alebo podľa potreby vytvárajú nové mechanizmy. Vypracúvajú a pravidelne aktualizujú vnútroštátne zoznamy pobrežných zón, ktoré by mali v rámci možností obsahovať informácie o zdrojoch a činnostiach, ako aj o inštitúciách, právnych predpisoch a plánovaní, ktoré môžu ovplyvniť pobrežné zóny.

2.   S cieľom podporiť výmenu vedeckých skúseností, údajov a správnych postupov sa strany v spolupráci s organizáciou zapájajú na primeranej administratívnej a vedeckej úrovni do siete stredomorskej pobrežnej zóny.

3.   Pokiaľ ide o uľahčenie pravidelného pozorovania stavu a vývoja pobrežných zón, strany vytvárajú dohodnutú referenčnú formu a postup zhromažďovania príslušných údajov vo vnútroštátnych zoznamoch.

4.   Strany prijímajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie prístupu verejnosti k informáciám získaným pri využívaní mechanizmov a sietí na monitorovanie a pozorovanie.

Článok 17

Stredomorská stratégia integrovaného riadenia pobrežných zón

Strany sa zaväzujú spolupracovať pri podpore udržateľného rozvoja a integrovaného riadenia pobrežných zón, pričom zohľadňujú a podľa potreby dopĺňajú stredomorskú stratégiu udržateľného rozvoja. Na tento účel strany s pomocou centra vymedzujú spoločný regionálny rámec pre integrované riadenie pobrežných zón v Stredozemí, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom primeraných regionálnych akčných plánov a iných operačných nástrojov, ako aj prostredníctvom ich vnútroštátnych stratégií.

Článok 18

Vnútroštátne pobrežné stratégie, plány a programy

1.   Každá strana ďalej posilňuje alebo formuluje vnútroštátnu stratégiu integrovaného riadenia pobrežných zón a vykonávania pobrežných plánov a programov v súlade so spoločným regionálnym rámcom a v súlade s cieľmi integrovaného riadenia a zásadami tohto protokolu a informuje organizáciu o mechanizme koordinácie zavedenom pre túto stratégiu.

2.   Vnútroštátna stratégia založená na analýze existujúceho stavu stanovuje ciele, určuje priority s uvedením dôvodov, určuje pobrežné ekosystémy, ktoré potrebujú riadenie, ako aj všetkých príslušných aktérov a procesy, uvádza opatrenia, ktoré sa majú prijať, a náklady s nimi spojené, ako aj dostupné inštitucionálne nástroje a právne a finančné prostriedky, a stanovuje časový plán vykonávania.

3.   Pobrežné plány a programy, ktoré môžu byť samostatné alebo začlenené do iných plánov a programov, stanovujú orientáciu vnútroštátnej stratégie a vykonávajú ju na príslušnej územnej úrovni, pričom okrem iného a podľa potreby stanovujú zaťažiteľnosť a podmienky na rozdelenie a využívanie príslušných morských a pevninských častí pobrežných zón.

4.   Strany vymedzujú primerané ukazovatele na hodnotenie účinnosti stratégií, plánov a programov integrovaného riadenia pobrežných zón, ako aj pokroku dosiahnutého pri vykonávaní protokolu.

Článok 19

Environmentálne posúdenie

1.   Vzhľadom na zraniteľnosť pobrežných zón strany zabezpečujú, aby sa v procese a súvisiacich štúdiách posúdenia vplyvu na životné prostredie v prípade verejných a súkromných projektov, ktoré budú mať pravdepodobne značný vplyv na životné prostredie v pobrežných zónach a najmä na ich ekosystémy, zohľadnila osobitná citlivosť životného prostredia a vzájomné vzťahy medzi morskými a pevninskými časťami pobrežnej zóny.

2.   V súlade s rovnakými kritériami strany podľa potreby upresňujú strategické environmentálne posúdenie plánov a programov, ktoré majú vplyv na pobrežnú zónu.

3.   V environmentálnom posúdení by sa mali zohľadňovať kumulatívne vplyvy na pobrežné zóny, pričom by sa okrem iného mala venovať primeraná pozornosť ich zaťažiteľnosti.

Článok 20

Pôdna politika

1.   Na účely podpory integrovaného riadenia pobrežných zón, zníženia hospodárskych tlakov, udržania otvorených oblastí a umožnenia prístupu verejnosti k moru a pozdĺž pobrežia strany prijímajú primerané nástroje a opatrenia v oblasti pôdnej politiky vrátane procesu plánovania.

2.   Na tento účel a s cieľom zabezpečiť udržateľné riadenie verejnej a súkromnej pôdy pobrežných zón môžu strany okrem iného prijať mechanizmy týkajúce sa nadobudnutia, odstúpenia, darovania alebo prevodu pôdy do verejného vlastníctva a zaviesť úľavy na majetok.

Článok 21

Hospodárske, finančné a daňové nástroje

Na vykonanie vnútroštátnych pobrežných stratégií a pobrežných plánov a programov môžu strany uskutočniť primerané opatrenia na prijatie príslušných hospodárskych, finančných a/alebo daňových nástrojov na podporu miestnych, regionálnych a vnútroštátnych iniciatív v oblasti integrovaného riadenia pobrežných zón.

ČASŤ IV

RIZIKÁ POSTIHUJÚCE POBREŽNÚ ZÓNU

Článok 22

Prírodné hrozby

V rámci vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia pobrežných zón strany rozvíjajú politiky predchádzania prírodným hrozbám. Na tento účel posudzujú zraniteľnosť pobrežných zón a hrozby, ktoré môžu vzniknúť, a prijímajú opatrenia v oblasti prevencie, zmiernenia a prispôsobenia na zvládanie účinkov prírodných katastrof, najmä zmeny klímy.

Článok 23

Erózia pobrežia

1.   S cieľom účinnejšie predchádzať negatívnemu vplyvu erózie pobrežia a zmierňovať tento vplyv sa strany v súlade s cieľmi a zásadami stanovenými v článkoch 5 a 6 tohto protokolu zaväzujú prijať potrebné opatrenia na zachovanie alebo obnovu prirodzenej schopnosti pobrežia prispôsobiť sa zmenám vrátane zmien spôsobených zvýšením hladín morí.

2.   Pri posudzovaní nových činností a diel vrátane morských stavieb a diel na ochranu pobrežia nachádzajúcich sa v pobrežnej zóne strany zohľadňujú najmä ich negatívne vplyvy na eróziu pobrežia a priame a nepriame náklady, ktoré môžu vzniknúť. Pokiaľ ide o súčasné činnosti a stavby, strany by mali prijať opatrenia na minimalizovanie ich vplyvov na eróziu pobrežia.

3.   Strany sa snažia predvídať vplyvy na eróziu pobrežia prostredníctvom integrovaného riadenia činností vrátane prijatia osobitných opatrení týkajúcich sa pobrežných sedimentov a pobrežných diel.

4.   Strany sa zaväzujú spoločne využívať vedecké údaje, ktoré môžu zlepšiť vedomosti o stave, vývoji a vplyvoch erózie pobrežia.

Článok 24

Reakcia na prírodné katastrofy

1.   Strany sa zaväzujú podporovať medzinárodnú spoluprácu pri reakcii na prírodné katastrofy a prijať všetky potrebné opatrenia na včasné zvládnutie ich účinkov.

2.   Strany sa zaväzujú koordinovať využívanie detekčných, varovných a oznamovacích zariadení, ktoré majú k dispozícii, využívajúc existujúce mechanizmy a iniciatívy, aby zabezpečili čo najrýchlejší prenos naliehavých informácií týkajúcich sa významných prírodných katastrof. Strany informujú organizáciu o tom, ktoré vnútroštátne orgány sú oprávnené vydávať a prijímať takéto informácie v rámci príslušných medzinárodných mechanizmov.

3.   Strany sa zaväzujú podporovať vzájomnú spoluprácu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími príslušnými organizáciami pri zabezpečovaní humanitárnej pomoci v naliehavých prípadoch v reakcii na prírodné katastrofy, ktoré postihujú pobrežné zóny Stredozemného mora.

ČASŤ V

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

Článok 25

Odborná príprava a výskum

1.   Strany sa zaväzujú, že budú priamo alebo s pomocou organizácie alebo príslušných medzinárodných organizácií spolupracovať pri odbornej príprave vedeckých, technických a administratívnych pracovníkov v oblasti integrovaného riadenia pobrežných zón, najmä s cieľom:

a)	určovať a posilňovať kapacity;

b)	rozvíjať vedecký a technický výskum;

c)	podporovať centrá špecializujúce sa na oblasť integrovaného riadenia pobrežných zón;

d)	podporovať programy odbornej prípravy určené miestnym odborníkom.

2.   Strany sa zaväzujú, že budú priamo alebo s pomocou organizácie alebo príslušných medzinárodných organizácií podporovať vedecký a technický výskum v oblasti integrovaného riadenia pobrežných zón, najmä prostredníctvom výmeny vedeckých a technických informácií a koordinácie ich výskumných programov zameraných na témy spoločného záujmu.

Článok 26

Vedecká a technická pomoc

Na účely integrovaného riadenia pobrežných zón sa strany zaväzujú, že budú priamo alebo s pomocou organizácie, alebo príslušných medzinárodných organizácií spolupracovať pri poskytovaní vedeckej a technickej pomoci vrátane prístupu k technológiám šetrným voči životnému prostrediu a ich prenosu a iných možných foriem pomoci stranám, ktoré o takúto pomoc žiadajú.

Článok 27

Výmena informácií a činnosti spoločného záujmu

1.   Strany sa zaväzujú, že budú priamo alebo s pomocou organizácie alebo príslušných medzinárodných organizácií spolupracovať pri výmene informácií o využívaní osvedčených environmentálnych postupov.

2.   Strany s podporou organizácie uskutočňujú najmä tieto opatrenia:

a)	vymedzujú ukazovatele riadenia pobrežia, pričom zohľadňujú existujúce ukazovatele, a spolupracujú pri využívaní takýchto ukazovateľov;

b)	vykonávajú a uchovávajú aktuálne posúdenia využívania a riadenia pobrežných zón;

c)	uskutočňujú činnosti spoločného záujmu, medzi ktoré patria demonštračné projekty integrovaného riadenia pobrežných zón.

Článok 28

Cezhraničná spolupráca

Strany sa snažia priamo alebo s pomocou organizácie alebo príslušných medzinárodných organizácií dvojstranne alebo viacstranne koordinovať podľa potreby svoje vnútroštátne pobrežné stratégie, plány a programy týkajúce sa susediacich pobrežných zón. Do takejto koordinácie sa zapájajú príslušné vnútroštátne správne orgány.

Článok 29

Cezhraničné environmentálne posúdenie

1.   V rámci tohto protokolu strany pred povolením alebo schválením plánov, programov a projektov, ktoré budú mať pravdepodobne značný nepriaznivý vplyv na pobrežné zóny iných strán, spolupracujú pri posudzovaní vplyvu takýchto plánov, programov a projektov na životné prostredie prostredníctvom oznámenia, výmeny informácií a konzultácie, pričom zohľadňujú článok 19 tohto protokolu a článok 4 odsek 3 písm. d) dohovoru.

2.   Strany sa na tento účel zaväzujú spolupracovať pri formulácii a prijímaní primeraných usmernení týkajúcich sa stanovenia postupov oznamovania, výmeny informácií a konzultácií vo všetkých štádiách procesu.

3.   Strany môžu podľa potreby uzatvoriť dvojstranné alebo viacstranné dohody na účinné vykonávanie tohto článku.

ČASŤ VI

INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA

Článok 30

Koordinačné strediská

Každá strana určuje koordinačné stredisko, ktoré bude slúžiť ako kontaktné miesto s centrom, pokiaľ ide o technické a vedecké aspekty vykonávania tohto protokolu, a ktoré bude šíriť informácie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Koordinačné strediská sa stretávajú pravidelne, aby plnili funkcie vyplývajúce z tohto protokolu.

Článok 31

Správy

Strany predkladajú na pravidelných stretnutiach zmluvných strán správy o vykonávaní tohto protokolu vo forme a v intervaloch, ktoré sa môžu stanoviť na týchto stretnutiach, vrátane prijatých opatrení, ich účinnosti a problémov, ktoré sa vyskytli pri ich vykonávaní.

Článok 32

Inštitucionálna koordinácia

1.   Organizácia je zodpovedná za koordináciu vykonávania tohto protokolu. Na tento účel dostáva podporu z centra, ktoré môže poveriť týmito funkciami:

a)	pomoc stranám pri vymedzení spoločného regionálneho rámca pre integrované riadenie pobrežných zón v Stredozemí podľa článku 17;

b)	príprava pravidelnej správy o stave a vývoji integrovaného riadenia pobrežných zón v Stredozemnom mori s cieľom uľahčiť vykonávanie protokolu;

c)	výmena informácií a uskutočňovanie činností spoločného záujmu podľa článku 27;

d)

pomoc stranám na ich žiadosť, pokiaľ ide: — o účasť na sieti stredomorskej pobrežnej zóny podľa článku 16, — o prípravu a vykonanie ich vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia pobrežných zón podľa článku 18, — o spoluprácu v oblasti činností odbornej prípravy a v oblasti vedeckých a technických výskumných programov podľa článku 25, — o koordináciu, podľa potreby, riadenia cezhraničných pobrežných zón podľa článku 28;

e)	organizovanie stretnutí koordinačných stredísk podľa článku 30;

f)	plnenie akýchkoľvek ďalších funkcií, ktoré mu určili strany.

2.   Na účely vykonávania tohto protokolu strany, organizácia a centrum môžu spoločne zaviesť spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, ktorých činnosti súvisia s protokolom.

Článok 33

Stretnutia strán

1.   Pravidelné stretnutia strán tohto protokolu sa konajú v súvislosti s pravidelnými stretnutiami zmluvných strán dohovoru, ktoré sa konajú podľa článku 18 dohovoru. Strany môžu organizovať aj mimoriadne stretnutia v súlade s uvedeným článkom.

2.   Medzi úlohy stretnutí strán tohto protokolu patrí:

a)	hodnotiť vykonávanie tohto protokolu;

b)	zabezpečovať, aby sa tento protokol vykonával v koordinácii a súčinnosti s ostatnými protokolmi;

c)	dohliadať nad prácou organizácie a centra, pokiaľ ide o vykonávanie tohto protokolu, a poskytovať politické usmernenie pri ich činnostiach;

d)	posudzovať efektivitu opatrení prijatých pre integrované riadenie pobrežných zón a potrebu ďalších opatrení, najmä vo forme príloh alebo zmien a doplnení tohto protokolu;

e)	poskytovať stranám odporúčania týkajúce sa opatrení, ktoré sa majú prijať na vykonanie tohto protokolu;

f)	preskúmať návrhy predložené na stretnutiach koordinačných stredísk podľa článku 30 tohto protokolu;

g)	posudzovať správy predložené stranami a poskytovať primerané odporúčania podľa článku 26 dohovoru;

h)	preskúmať akékoľvek ďalšie príslušné informácie predložené prostredníctvom centra;

i)	podľa potreby preskúmať akékoľvek ďalšie záležitostí týkajúce sa tohto protokolu.

ČASŤ VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 34

Vzťah k dohovoru

1.   Ustanovenia dohovoru týkajúce sa akéhokoľvek protokolu sa uplatňujú vzhľadom na tento protokol.

2.   Rokovací poriadok a finančné pravidlá prijaté podľa článku 24 dohovoru sa uplatňujú vzhľadom na tento protokol, pokiaľ sa strany tohto protokolu nedohodnú inak.

Článok 35

Vzťahy s tretími stranami

1.   Strany podľa potreby vyzývajú štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami tohto protokolu, a medzinárodné organizácie, aby spolupracovali pri vykonávaní tohto protokolu.

2.   Strany sa zaväzujú prijať v súlade s medzinárodným právom primerané opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť, aby sa nikto nezapojil do činnosti, ktorá je v rozpore so zásadami a cieľmi tohto protokolu.

Článok 36

Podpísanie protokolu

Tento protokol je otvorený na podpis akejkoľvek zmluvnej strane dohovoru v Madride, Španielsko, od 21. januára 2008 do 20. januára 2009.

Článok 37

Ratifikácia, prijatie alebo schválenie

Tento protokol podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení sa uložia u vlády Španielska, ktorá prevezme funkcie depozitára.

Článok 38

Pristúpenie

Tento protokol je otvorený na pristúpenie akejkoľvek strane dohovoru od 21. januára 2009.

Článok 39

Nadobudnutie účinnosti

Tento protokol nadobúda účinnosť tridsiatym dňom (30) po uložení aspoň šiestich (6) listín o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení.

Článok 40

Autentické znenia

Originál tohto protokolu, ktorého arabské, anglické, francúzske a španielske znenia sú rovnako autentické, sa uloží u depozitára.