27.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 59/34

(1)

Rada 30. novembra 2000 nariadením (ES) č. 2603/2000 (3) uložila konečné vyrovnávacie clá na dovozy určitého polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET“) pôvodom z Indie, Malajzie a Thajska (ďalej len „príslušné krajiny“) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). Uložené opatrenia vychádzali z prešetrovania vyrovnávacích opatrení začatého podľa článku 10 základného nariadenia. Zároveň Rada nariadením (ES) č. 2604/2000 (4) uložila konečné antidumpingové clá na dovozy toho istého výrobku pôvodom z tých istých krajín. Uložené opatrenia vychádzali z antidumpingového prešetrovania začatého podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 384/96.

(2)

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 2604/2000 boli výsledkom revíznych prešetrovaní začatých podľa článku 11 ods. 3 a ods. 4 nariadenia (ES) č. 384/96 alebo cenových záväzkov prijatých na základe článku 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 384/96.

(3)

Okrem toho Rada nariadením (ES) č. 1467/2004 (5) uložila konečné antidumpingové clá na dovozy určitého PET pochádzajúceho z Austrálie a Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“) a ukončila konanie o dovozoch PET s pôvodom v Pakistane.

(4)

Dňa 11. októbra 2005 Rada zmenila a doplnila úroveň vyrovnávacích opatrení účinných proti dovozom PET z Indie (6). Zmeny a doplnenia boli výsledkom zrýchlenej kontroly začatej podľa článku 20 základného nariadenia.

(5)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti Komisia dostala 30. augusta 2005 žiadosť o preskúmanie účinných opatrení podľa článku 18 základného nariadenia (ďalej len „preskúmanie uplynutia platnosti“).

(6)

Túto žiadosť podal Výbor pre polyetyléntereftalát spoločnosti Plastics Europe (ďalej len „žiadateľ“) 30. augusta 2005 v mene výrobcov predstavujúcich prevažnú časť, v tomto prípade viac ako 90 z celkovej výroby PET v Spoločenstve.

(7)

Žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti bola zdôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu subvencovania a ujmy vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(8)

Po konzultáciách s poradným výborom, keď sa zistilo, že existuje dostatok dôkazov na začatie nového preskúmania podľa článku 18 základného nariadenia, Komisia začala tieto skúmania 1. decembra 2005 (7).

(9)

Je potrebné poznamenať, že pred začatím preskúmania uplynutia platnosti a v súlade s článkom 22 ods. 1 a článkom 10 ods. 9 základného nariadenia Komisia oznámila indickej vláde, že dostala riadne zdokumentovanú žiadosť o preskúmanie a vyzvala indickú vládu na rokovania s cieľom objasniť situáciu, pokiaľ ide o obsah sťažnosti, a dospieť k vzájomne odsúhlasenému riešeniu. Komisia však od indickej vlády nedostala žiadnu odpoveď v súvislosti s touto ponukou na rokovanie.

(10)

Komisia 1. decembra 2005 tiež začala preskúmanie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 o antidumpingových opatreniach účinných pre dovozy PET pôvodom z Indie, Indonézie, Malajzie, Kórejskej republiky, Thajska a Taiwanu (8). Súčasne sa začalo čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 obmedzené na dumping v súvislosti s dovozmi toho istého výrobku pôvodom z Kórejskej republiky a Taiwanu (8).

(11)

Obdobie revízneho prešetrovania trvalo od 1. októbra 2004 do 30. septembra 2005 (ďalej len „ORP“). Skúmanie trendov v súvislosti s ujmou trvalo od 1. januára 2002 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Komisia oficiálne oznámila vyvážajúcim výrobcom, predstaviteľom vyvážajúcej krajiny, dovozcom, výrobcom v Spoločenstve, používateľom a žiadateľovi začatie preskúmania uplynutia platnosti. Všetky zainteresované strany dostali tiež možnosť vyjadriť písomne svoje stanovisko a požiadať o vypočutie v rámci časového termínu, ktorý bol stanovený v oznámení o začatí. Všetkým zainteresovaným stranám, ktoré o to požiadali a preukázali, že majú osobitné dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, bolo vypočutie umožnené.

(13)

Vzhľadom na zrejmý veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Indii, ako aj výrobcov a dovozcov v rámci Spoločenstva, uvedených v žiadosti o preskúmanie uplynutia platnosti, sa považovalo za vhodné v súlade s článkom 27 základného nariadenia preskúmať, či by sa mal použiť výber vzoriek. S cieľom umožniť Komisii prijať rozhodnutie, či bude potrebný výber vzoriek, a ak áno, urobiť výber vzorky, sa od uvedených strán v súlade s článkom 27 základného nariadenia žiadalo, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia preskúmaní a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí.

(14)

Po preskúmaní predložených informácií a z dôvodu nízkeho počtu vyvážajúcich výrobcov v Indii, ktorí prejavili ochotu spolupracovať, sa rozhodlo, že pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov v Indii, výber vzorky nie je potrebný.

(15)

Po preskúmaní informácií, ktoré predložili výrobcovia a dovozcovia zo Spoločenstva, a pretože počet odpovedí bol pomerne nízky, usúdilo sa, že výber vzorky pre žiadnu z týchto kategórií by nebol opodstatnený.

(16)

Všetkým známym vyvážajúcim výrobcom v príslušnej krajine, dovozcom, dodávateľom, výrobcom v Spoločenstve a používateľom boli preto zaslané dotazníky.

(17)

Vyplnené dotazníky zaslali traja indickí výrobcovia, dvanásti výrobcovia v Spoločenstve, jeden dovozca, jeden dodávateľ a desať spracovateľov/používateľov.

(18)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na svoju analýzu, a vykonala kontrolné návštevy v priestoroch týchto spoločností:

(19)

Príslušný výrobok je ten istý ako pri pôvodnom prešetrovaní, t. j. PET s viskozitou 78 ml/g alebo vyššou, podľa normy ISO 1628-5, pochádzajúci z príslušnej krajiny. V súčasnosti je zaradený pod kód KN 3907 60 20.

(20)

Podobne ako pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že príslušný výrobok PET vyrobený a predávaný na domácom trhu v príslušnej krajine a PET vyrobený a predávaný výrobcami zo Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a použitie. Záver bol preto taký, že všetky druhy PET s viskozitou 78 ml/g alebo vyššou sú podobné v zmysle článku 1 ods. 5 základného nariadenia.

(21)

Na základe informácií obsiahnutých v žiadosti o preskúmanie a vo vyplnených dotazníkoch Komisie boli prešetrené nasledujúce programy, ktoré údajne obsahujú poskytovanie subvencií.

a)

Program úverových colných knižiek (DEPBS)

b)

Program oslobodenia od dane z príjmov (ITES)

c)

Program podpory vývozu kapitálových tovarov (EPCGS)

d)

Vývozné spracovateľské zóny (VSZ)/Osobitné hospodárske zóny (OHZ)/Jednotky orientované na vývoz (JOV)

e)

Program predbežných licencií (ALS)

f)

Program vývozných úverov (pred dodávkou a po dodávke) (PVÚ)

g)

Program stimulácie dane z predaja štátu Gudžarat (GSTIS)

h)

Program oslobodenia od dane z elektriny štátu Gudžarat (GEDES)

i)

Stimulačné programy Západného Bengálska (WBIS)

j)

Program stimulačných balíkov (PSI) vlády štátu Maharaštra

(22)

Základom programov uvedených v písmenách a) a c) až e) je zákon o zahraničnom obchode (vývoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode splnomocňuje indickú vládu na vydávanie oznámení o vývoznej a dovoznej politike. Tieto sú zhrnuté v dokumentoch Vývozná a dovozná politika, od 1. septembra 2004 pod názvom Politika zahraničného obchodu, a Ministerstvo obchodu ich vydáva každých päť rokov a pravidelne ich aktualizuje. Jeden z dokumentov vývoznej a dovoznej politiky sa týka obdobia revízneho prešetrovania tohto prípadu, a to päťročný plán na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej „politika EXIM 2004 – 2009“). Okrem toho tiež indická vláda stanovuje postupy, ktorými sa riadi politika EXIM 2004 – 2009 v materiáli Príručka postupov – 1. september 2004 až 31. marec 2009, zväzok I (ďalej len „HOP I 2004 – 2009“). Príručka postupov (ďalej len „HOP“) sa tiež pravidelne aktualizuje.

(23)

Program uvedený v písmene b) vychádza zo zákona o dani z príjmov z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa zákonom o financiách.

(24)

Program uvedený v písmene f) vychádza z oddielu 21 a 35A zákona o regulácii bánk z roku 1949, ktorý umožňuje Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“) riadiť komerčné banky v oblasti vývozných úverov.

(25)

Program uvedený v písmene g) spravuje vláda štátu Gudžarat a vychádza z jej politiky výrobných stimulov; program uvedený v písmene h) vychádza z bombajského zákona o spotrebnej dani z elektriny z roku 1958.

(26)

Program uvedený v písmene j) riadi štát Maharaštra a vychádza z uznesení odboru pre priemysel, energetiku a prácu vlády štátu Maharaštra.

(27)

Program uvedený v písmene i) ustanovila vláda Západného Bengálska oznámením odboru pre obchod a priemysel č. 588-CI/H z 22. júna 1999 (WBIS 1999), ktoré bolo naposledy nahradené oznámením č. 134-CI/O/Incentive/17/03/I z 24. marca 2004 (WBIS 2004).

(28)

Po uverejnení zistení týkajúcich sa údajného subvencovania indická vláda opätovne zdôraznila niekoľko otázok, pokiaľ ide o kompenzovateľnosť programov a výpočet výšky subvencií. Takisto opätovne zdôraznila argumenty, podľa ktorých v tomto prípade pokračovanie subvencií nie je pravdepodobné. Vzhľadom na tento fakt treba poznamenať, že toto predloženie neobsahuje žiadne nové argumenty, ktoré by menili závery stanovené v tomto nariadení.

(29)

Podrobný opis programu DEPBS je uvedený v oddiele 4.3 politiky EXIM 2004 – 2009 a v oddiele 4.3.-4.4. HOP I 2004 – 2009.

(30)

Zistilo sa, že ani jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezískal žiadne kompenzovateľné zvýhodnenie na základe tohto programu (DEPBS). Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento program ďalej analyzovať.

(31)

Zistilo sa, že ani jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezískal žiadne kompenzovateľné zvýhodnenie na základe programu ITES. Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento program ďalej analyzovať.

(32)

Podrobný opis programu EPCGS je uvedený v kapitole 5 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitole 5 HOP I 2004 – 2009.

(33)

Výrobcovia-vývozcovia, obchodníci-vývozcovia „napojení“ na podporných výrobcov alebo poskytovateľov služieb sú oprávnení pre tento program.

(34)

Podľa podmienok vývozného záväzku spoločnosť má dovolené dovážať kapitálový tovar (nový a od apríla 2003 aj použitý kapitálový tovar, najviac 10 rokov starý) so zníženou alebo nulovou colnou sadzbou. Indická vláda preto vydáva povolenie pre EPCGS na základe žiadosti a po zaplatení poplatku. Pre splnenie vývoznej povinnosti sa dovezený kapitálový tovar musí použiť na výrobu určitého množstva tovaru na vývoz v priebehu určitého obdobia.

(35)

Majiteľ povolenia pre EPCGS môže tiež čerpať kapitálový tovar z domácich zdrojov. V takom prípade domáci výrobca kapitálového tovaru môže využiť výhodu bezcolného dovozu zložiek potrebných na výrobu tohto kapitálového tovaru. Alternatívne si môže domáci výrobca nárokovať výhodu zo zamýšľaného dovozu v súvislosti s dodávaním kapitálového tovaru majiteľovi povolenia pre EPCGS.

(36)

Z programu EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančný príspevok indickej vlády, keďže táto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho znížením cla sa poskytuje vývozcovi výhoda, lebo clá ušetrené pri dovoze zlepšujú jeho likviditu.

(37)

Okrem toho program EPCG je zo zákona podmienený výkonnosťou vývozu, keďže povolenia nemožno získať bez záväzku vyvážať. Preto sa považuje za špecifický a kompenzovateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(38)

Tento program teda nemožno považovať za prípustný program návratného cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Kapitálový tovar nie je začlenený do rámca pôsobnosti takýchto prípustných programov, ako sa uvádza v prílohe I bode i) základného nariadenia, pretože sa nespotrebuje pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(39)

Ani jeden zo spolupracujúcich vývozcov nenakupoval žiadny kapitálový tovar počas obdobia prešetrovania (ďalej len „OP“). Jedna spoločnosť však naďalej využívala výhody oslobodenia od cla na kapitálový tovar nakúpený pred OP vo výške stanovenej pri pôvodnom prešetrovaní. Výška subvencie získanej počas obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „ORP“) bola vypočítaná v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla za dovezený kapitálový tovar, rozloženého na obdobie, ktoré zodpovedá skutočnej dobe odpisovania takéhoto kapitálového tovaru vyvážajúceho výrobcu. V súlade so zavedeným postupom takto vypočítaná suma, ktorá môže prislúchať ORP, bola upravená pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti s poskytnutím subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto sumy, a tak sa zistila výška subvencie ako hodnota v čitateli. V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na celkový vývozný obrat za obdobie revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, keďže subvencia závisí od výkonnosti vývozu a neposkytovala sa podľa vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev. Subvencia pre spoločnosť, ktorá naďalej využívala výhody tohto programu, bola 0,38 %.

(40)

Podrobné údaje o programe sú stanovené v hlavnom obežníku Master Circular IECD č. 5/04.02.01/2002-03 (vývozný úver v cudzej mene) a v hlavnom obežníku Master Circular IECD č. 10/04.02.01/2003-04 (vývozný úver v rupiách) banky Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“), ktorý je určený všetkým komerčným bankám v Indii.

(41)

Vyrábajúci vývozcovia a obchodní vývozcovia sú oprávnení pre tento program. Zistilo sa, že jedna zo spoločností spolupracujúcich v konaní využívala výhody v rámci PVÚ.

(42)

V rámci tohto programu RBI stanovuje povinné maximálne stropy úrokových sadzieb, platné pre vývozné úvery, a to v indických rupiách alebo v cudzej mene, ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi „s cieľom sprístupniť úver vývozcom za medzinárodne konkurencieschopné sadzby“. PVÚ pozostáva z dvoch podprogramov: programu vývozného úveru pred odoslaním („úver na balenie“), ktorý pokrýva úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, zabalenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom, a programu vývozného úveru po odoslaní, ktorý poskytuje pôžičky pracovného kapitálu s účelom financovať vývozné pohľadávky. RBI tiež usmerňuje banky, aby poskytli určitú sumu zo svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu.

(43)

Ako výsledok týchto hlavných obežníkov RBI môžu vývozcovia získať vývozné úvery s výhodnými úrokovými sadzbami v porovnaní s úrokovými sadzbami pre obyčajné komerčné úvery („hotovostné úvery“), ktoré sa stanovujú výlučne podľa trhových podmienok.

(44)

Po prvé výhodné úrokové sadzby úveru v rámci programu PVÚ stanovené v hlavných obežníkoch RBI môžu znížiť úrokové sadzby vývozcu v porovnaní s nákladmi na úvery stanovenými výlučne podľa trhových podmienok, a v tomto prípade znamenajú pre takéhoto vývozcu prínos v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Len v prípade tých spolupracujúcich vývozcov, u ktorých sa zistila existencia takýchto rozdielov v úrokových sadzbách, sa dospelo k záveru, že im bola udelená výhoda. Rozdiely v sadzbách medzi ďalšími úvermi poskytnutými na základe hlavných obežníkov RBI a sadzbami komerčných „hotovostných úverov“ nemožno vysvetliť výlučne trhovým správaním komerčnej banky.

(45)

Po druhé a napriek tomu, že výhodné úvery v rámci programu PVÚ poskytujú komerčné banky, táto výhoda je finančným príspevkom vlády v zmysle článku 2 ods. 1 bodu iv) základného nariadenia. RBI je štátny orgán, a teda spadá pod definíciu „vlády“, ako je ustanovená v článku 1 ods. 3 základného nariadenia. Je stopercentným vlastníctvom vlády, sleduje ciele štátnej politiky, napr. menovej politiky, a jej vedenie vymenúva indická vláda. RBI nariaďuje súkromným spoločnostiam, keďže komerčné banky sú viazané podmienkami, okrem iného maximálne stropy úrokových sadzieb na vývozné úvery predpísané v hlavných obežníkoch RBI a ustanoveniach RBI o tom, že komerčné banky musia poskytovať určitú sumu zo svojich čistých bankových úverov na financovanie vývozu. Toto nariadenie ukladá komerčným bankám povinnosť vykonávať funkcie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) bode i) základného nariadenia, v tomto prípade pôžičky vo forme výhodného financovania vývozu. Taký priamy prevod prostriedkov vo forme pôžičiek za určitých podmienok obvykle prináleží vláde a prax sa v reálnom zmysle neodlišuje od postupov, ktoré vlády normálne vykonávajú podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. Táto subvencia sa považuje za špecifickú a kompenzovateľnú, pretože výhodné úrokové sadzby sú k dispozícii len v súvislosti s financovaním vývozných transakcií, a závisia teda od výkonnosti vývozu podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(46)

Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokom na vývozné úvery používané v období revízneho prešetrovania a sumou, ktorá by bola splatná, keby sa uplatňovali tie isté úrokové sadzby ako pri obyčajných úveroch používaných konkrétnou spoločnosťou. Táto výška subvencie (čitateľ) sa rozložila na celkový vývozný obrat za ORP ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia závisí od výkonnosti vývozu a neposkytuje sa podľa vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev. Spoločnosť, ktorá využívala výhody v rámci programu PVÚ, získala subvenciu vo výške 0,1 %.

(47)

Zistilo sa, že ani jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezískal kompenzovateľné výhody v rámci programu OHZ. Dve indické spoločnosti však mali charakter JOV a dostali kompenzovateľné subvencie v RIP. Uvedený opis a hodnotenie je preto obmedzené na PJOV.

(48)

Podrobné údaje o programe JOV sú obsiahnuté v kapitole 6 politiky EXIM 2004 – 2009 a v HOP I 2004 – 2009.

(49)

S výnimkou čisto obchodných spoločností v zásade všetky podniky, ktoré sa zaviažu vyviezť celú svoju výrobu tovaru alebo služieb, môžu byť ustanovené v PJOV. Podniky vo výrobných odvetviach musia splniť minimálnu hranicu investovania do fixných aktív (10 miliónov indických rupií), čím sa stanú oprávnenými pre PJOV.

(50)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, JOV môže byť umiestnená a založená na ktoromkoľvek mieste v Indii.

(51)

Žiadosť o štatút JOV musí obsahovať podrobné údaje pre obdobie najbližších piatich rokov, okrem iného o plánovanom objeme výroby, plánovanej hodnote vývozov, o požiadavkách na dovoz a domácich požiadavkách. Keď orgány prijmú žiadosť spoločnosti, podmienky a ustanovenia spojené s týmto prijatím sa oznámia spoločnosti. Dohoda o uznaní spoločnosti ako účastníka programu JOV platí päť rokov. Dohodu je možné predĺžiť na ďalšie obdobia.

(52)

Základnou povinnosťou JOV, ako sa stanovuje v politike EXIM 2004 – 2009, je splnenie čistých devízových príjmov (ďalej len „NFE“), t. j. v referenčnom období (5 rokov) celková hodnota vývozov musí byť vyššia ako celková hodnota dovezeného tovaru.

(53)

Jednotky JOV majú nárok na tieto úľavy:

(54)

Jednotky, ktoré fungujú podľa týchto programov, sú viazané dohľadom colných úradníkov v súlade s oddielom 65 colného zákona.

(55)

Sú zo zákona povinné viesť riadne záznamy o všetkých dovozoch, o spotrebe a použití všetkých dovezených materiálov a o uskutočnených vývozoch v súlade s 6.11.1 HOP 2004 – 2009. Tieto doklady by sa mali pravidelne predkladať kompetentným orgánom prostredníctvom štvrťročných a výročných správ o pokroku.

(56)

Avšak „[od jednotiek JOV] sa nikdy nežiada, aby odsúhlasili každú dovezenú zásielku s jej vývozmi, prevodmi do iných jednotiek, s predajmi v DTA alebo so zásobami“, ako je to stanovené v oddiele 6.11.2 HOP I 2004 – 2009.

(57)

Domáci predaj sa odosiela a eviduje na základe vlastnej certifikácie. Proces odosielania vyvážaných zásielok JOV podlieha dohľadu colného/daňového úradníka, ktorý trvalo pôsobí v JOV.

(58)

V tomto prípade PJOV použili len dvaja spolupracujúci vývozcovia. Títo spolupracujúci vývozcovia použili tento program na dovoz surovín a kapitálového tovaru oslobodeného od dovozných ciel, na zaobstarávanie tovaru oslobodeného v domácom prostredí od spotrebnej dane a na získanie refundácie dane z predaja a na predaj časti svojej výroby na domácom trhu. Jedna z vyvážajúcich spoločností použila tiež tento program na získanie čiastočnej refundácie cla zaplateného za palivo obstarané od domácich ropných spoločností. Títo dovozcovia takto využili všetky výhody, ako sú opísané v odôvodnení 53 v bodoch i) až v). Prešetrovanie ukázalo, že príslušní vývozcovia nevyužili výhody podľa ustanovení o oslobodení JOV od dane z príjmov.

(59)

Oslobodenie JOV od dvoch typov dovozného cla (ďalej len „základné clo“ a „osobitné dodatočné clo“) a refundácia dane z predaja sú finančnými príspevkami indickej vlády v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Príjem vlády, ktorý by bol splatný pri neexistencii tohto programu, je ušlý príjem, a teda navyše predstavuje prínos pre JOV v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia, pretože znamená úsporu likvidity bez povinnosti zaplatiť clá normálne splatné a získaním refundácie dane z predaja.

(60)

Oslobodenie od spotrebnej dane a ekvivalentného dovozného cla (ďalej len „dodatočné clo“) však nemá za následok ušlý príjem, ktorý je ináč splatný. Spotrebná daň a dodatočné clo, pokiaľ sa platí, by sa mohli použiť ako úver pre vlastné budúce colné záväzky (tzv. „mechanizmus CENVAT“). Preto tieto dane nie sú konečné. Podľa nástrojov úveru „CENVAT“ je nositeľom konečného cla len pridaná hodnota, nie vstupné materiály.

(61)

Takže iba oslobodenie od základného cla, osobitného dodatočného cla, čiastočná refundácia cla zaplateného za palivá obstarané od domácich ropných spoločností a refundácia dane z predaja predstavujú subvencie v zmysle článku 2 základného nariadenia. Zo zákona sú podmienené vykonaním vývozu, a preto sa považujú za špecifické a kompenzovateľné na základe článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Cieľom vývozu JOV, ako je stanovený v odseku 6.1. politiky EXIM 02-07, je conditio sine qua non na získanie stimulov.

(62)

Jeden zo spolupracujúcich vývozcov uviedol, že Komisia sa odchýlila od zdôvodnenia použitého v pôvodnom prešetrovaní z hľadiska hodnotenia oslobodenia od cla na suroviny a že vyrovnaná by mala byť len nadmerná úľava, ak existuje. Ako reakciu na tento fakt treba uviesť, že v čase pôvodného prešetrovania bola pri hodnotení kompenzovateľnej sumy nastolená otázka, či JOV bola prípustný systém vrátenia cla alebo nie, „bez ohľadu na otázku, či tento systém predstavuje systém vracania v súlade s ustanoveniami základného nariadenia“ (9). V rámci tohto preskúmania bola schéma ako celok spolu s monitorovacím systémom dôkladne prešetrená.

(63)

Prešetrovanie ukázalo, že tieto subvencie nemožno považovať za prípustné programy návratného cla alebo náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nevyhovujú prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I [písmená h) a i)], v prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. V prípadoch, keď sa refundácia dane z predaja a ustanovenia pre oslobodenie od dovozného cla používajú pri nákupe kapitálového tovaru, už nie sú v súlade s pravidlami pre prípustné programy návratného cla, keďže kapitálový tovar sa nespotrebuje vo výrobnom procese, ako sa to vyžaduje v prílohe I písm. h) (refundácia dane z predaja) a písm. i) (odpustenie dovozného cla).

(64)

Okrem toho sa doteraz nepreukázalo, že by indická vláda mala zavedený účinný kontrolný systém alebo postup, ktorým by sa dalo overiť, či a v akom množstve sa vstupy, zaobstarané bez cla alebo bez dane, spotrebovali pri výrobe výrobku na vývoz (článok 4 oddielu II prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade náhradných programov pre vrátenie cla článok 2 oddielu II prílohy III k základnému nariadeniu). Zavedený kontrolný systém monitoruje povinné čisté devízové príjmy a nie spotrebu dovozov v súvislosti s výrobou vyvážaného tovaru.

(65)

JOV smie predať významný objem svojej výroby, a to najviac 50 % svojho ročného obratu, na domácom trhu. Neexistuje teda žiadna zákonná povinnosť vyviezť celý objem vyrobeného výsledného výrobku. Okrem toho sa tieto domáce transakcie uskutočňujú bez dohľadu a kontroly vládneho úradníka, len na základe postupu vlastnej certifikácie. V dôsledku toho colné priestory JOV aspoň čiastočne nepodliehajú fyzickej kontrole indických orgánov. Tieto okolnosti však zvyšujú význam ďalších kontrolných prvkov, konkrétne kontroly vzťahu medzi vstupmi oslobodenými od cla a výslednými výrobkami na vývoz, na účely kvalifikácie tohto programu ako systému na kontrolu vrátenia cla.

(66)

Pokiaľ ide o ďalšie zavedené kontrolné kroky, treba pripomenúť, že JOV je už z právneho hľadiska vytvorená a nikdy sa od nej nevyžaduje odsúhlasovanie každej dovoznej zásielky s príslušným výsledným výrobkom. Len keby sa zaviedli takéto kontrolné mechanizmy, dokázali by indické orgány získať dostatočné informácie o cieľovom určení vstupov, čo by umožňovalo účinne kontrolovať, či oslobodenie od cla/dane z predaja nepresahuje vstupy pre výrobu na vývoz. Mesačné daňové priznania za domáci predaj na základe samohodnotenia, ktoré indické orgány pravidelne vyhodnocujú, nie sú postačujúce. Okrem toho účelom mesačných daňových priznaní je monitorovanie spotrebných daní a nie kontrola cieľového určenia vstupov. Vnútorné systémy spoločnosti, ktoré sa udržiavajú bez existencie zákonnej povinnosti, ako také nie sú postačujúce, pretože kontrolný systém návratných ciel by musela navrhnúť a uplatňovať vláda a nemal by byť ponechaný na slobodné rozhodnutie vedenia každej dotknutej spoločnosti. Prešetrovanie následne ukázalo, že indická EXIM politika od JOV výslovne nevyžaduje evidovať vzťah medzi vstupnými materiálmi a hotovým výrobkom a indická vláda nevytvorila žiadny účinný kontrolný mechanizmus, ktorým by sa dalo určiť, ktoré vstupy boli spotrebované pri výrobe na vývoz a v akých množstvách.

(67)

Ani indická vláda nevykonala žiadne ďalšie prešetrovanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď toto by sa za normálnych okolností pri nedostatku účinného kontrolného systému žiadalo (článok 5 oddielu II prílohy II a článok 3 oddielu II prílohy III k základnému nariadeniu). Okrem toho indická vláda neposkytla žiadny dôkaz, ktorým by sa preukázalo, že k nadmernému oslobodeniu nedošlo.

(68)

Na základe uvedeného je potrebné tvrdenie spoločnosti, že Komisia sa odchýlila od zdôvodnenia použitého v pôvodnom prešetrovaní z hľadiska posúdenia oslobodenia od cla na suroviny a že vyrovnaná by mala byť len táto nadmerná úľava, ak existuje, zamietnuť.

(69)

V súlade s uvedeným je pri nedostatku prípustného systému na vrátenie cla alebo náhradného systému pre vrátenie cla kompenzovateľnou výhodou odpustenie dovozných ciel ako celku (základného cla a osobitného dodatočného cla) normálne splatných pri dovoze, ako aj refundácia cla zaplateného za palivo zaobstarané u domácich ropných spoločností a refundácia dane z predaja počas obdobia revízneho prešetrovania.

(70)

Výška subvencie pre vývozcov, ktorí sú účastníkmi PJOV, bola vypočítaná na základe ušlých dovozných ciel (základného cla a osobitného dodatočného cla) za materiály dovezené pre JOV ako celok, refundovaných daní z predaja a refundácie ciel zaplatených za palivá nakúpené z domácich zdrojov, a to všetko počas obdobia revízneho prešetrovania. Poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto sumy, a tak sa zistila výška subvencie ako hodnota v čitateli. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na príslušný vývozný obrat za obdobie revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a neposkytuje sa podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev. Takto získané rozpätie subvencií pre tieto dve spoločnosti teda bolo 0,9 % a 5,8 %, v uvedenom poradí.

(71)

Kapitálový tovar nie je fyzicky začlenený do hotového tovaru. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa prínos pre prešetrované spoločnosti vypočítal na základe sumy nezaplateného cla za dovezený kapitálový tovar, rozloženej na obdobie, ktoré zodpovedá normálnej dobe odpisovania takéhoto kapitálového tovaru v prešetrovaných spoločnostiach. Na určenie tejto normálnej doby odpisovania sa ako referenčné použili skutočné doby odpisovania, ktoré uplatňujú dvaja príslušní spolupracujúci vývozcovia, t. j. 18 rokov. Takto vypočítaná suma potom môže prislúchať obdobiu revízneho prešetrovania a upravuje sa pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať hodnotu zvýhodnenia v čase, a tým zistiť celkový prínos tohto programu pre odberateľa. V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na príslušný vývozný obrat za obdobie revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia závisí od výkonnosti vývozu a neposkytuje sa podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev. Takto získané rozpätie subvencií pre tieto dve spoločnosti teda bolo 1,8 % a 0,4 %, v uvedenom poradí.

(72)

Takže celkové rozpätie subvencií v rámci PJOV pre príslušné spoločnosti dosahuje 2,7 % a 6,2 %, v uvedenom poradí.

(73)

Podrobný opis programu je uvedený v oddieloch 4.1 až 4.1.14 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitolách 4.1 až 4.30 príručky HOP I 2004 – 2009.

(74)

Program ALS pozostáva zo šiestich podprogramov, ako je podrobnejšie uvedené ďalej. Tieto programy sa okrem iného líšia rozsahom oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „napojení“ na podporných výrobcov sú oprávnení na fyzický vývoz v rámci ALS a na ročnú požiadavku ALS. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zásobujú posledného vývozcu, sú oprávnení na ALS na medzidodávky. Hlavné zmluvné strany, ktoré dodávajú do kategórií „so zamýšľaným vývozom“ uvedených v odseku 8.2. politiky EXIM 2004 – 2009, ako sú dodávatelia jednotky orientovanej na vývoz („JOV“), sú oprávnení na ALS na zamýšľaný vývoz. Nakoniec medzidodávatelia pre výrobcov-vývozcov sú oprávnení na výhody zo „zamýšľaného vývozu“ v rámci podprogramov predbežného príkazu na uvoľnenie (ďalej len „PPU“) a tesne nadväzujúceho domáceho akreditívu.

(75)

Predbežné licencie sa vydávajú pre:

(76)

Zistilo sa, že počas obdobia revízneho prešetrovania len jeden spolupracujúci vývozca získal úľavu na základe troch podprogramov naviazaných na príslušný výrobok, t. j. i) ALS fyzické vývozy, v) PPU a iv) ALS na zamýšľaný vývoz. Preto nie je potrebné zisťovať kompenzovateľnosť ii) ročnej požiadavky, iii) medzidodávok a vi) programu tesne nadväzujúceho domáceho akreditívu.

(77)

Na účely kontroly zo strany indických orgánov má držiteľ licencie zo zákona povinnosť viesť „pravdivú a riadnu evidenciu o spotrebe a využívaní dovážaného tovaru v zmysle licencie“ v špecifikovanom formáte (kapitola 4.30 a príloha 23 k HOP I 2004 – 2009), t. j. register skutočnej spotreby („register v prílohe 23“). Od mája 2005 sa príloha 23 musí uchovávať nielen v rámci spoločnosti, ale musí byť tiež kontrasignovaná autorizovaným účtovníkom a zaslaná indickým orgánom. Povinnosť predkladať prílohu 23 platí pre licencie vydané po nadobudnutí účinnosti nových pravidiel v máji 2005. Praktické zavedenie tohto nového programu sa teda nedá overiť, keďže v čase prešetrovania nebola k dispozícii žiadna správa týkajúca sa týchto licencií.

(78)

Pokiaľ ide o podprogramy i), iv) a v), dovoznú zľavu i vývozný (vrátane zamýšľaného vývozu) záväzok stanovuje indická vláda, a to z hľadiska objemu a hodnoty, a tieto sú zdokumentované v licencii. Okrem toho v čase dovozu a vývozu majú príslušné transakcie zdokumentovať vládni úradníci v licencii. Objem dovozov povolený v rámci tohto programu stanovuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupov/výstupov (ďalej len „SION“). SION existujú pre väčšinu výrobkov, vrátane príslušného výrobku, a sú uverejnené v príručke HOP II 2004 – 2009.

(79)

Dovážané vstupné materiály nie sú prevoditeľné a musia sa použiť na výrobu výsledného výrobku na vývoz. Vývozná povinnosť sa musí splniť v rámci predpísaného časového rámca po vydaní licencie (18 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami, každé o 6 mesiacov).

(80)

Držiteľ predbežnej licencie, ktorý plánuje čerpať vstupy z domácich zdrojov a nie z priameho dovozu, má možnosť ich čerpať na základe predbežného príkazu na uvoľnenie (PPU). V takých prípadoch sú predbežné licencie hodnotené ako PPU a potvrdzujú sa dodávateľovi pri dodávke položiek v nich špecifikovaných.

(81)

V priebehu revízneho prešetrovania sa zistilo, že vstupné materiály, ktoré dovážal spolupracujúci vývozca bez cla podľa dovoznej úľavy na základe SION v rámci rôznych podprogramov, presiahli materiál potrebný na výrobu referenčného množstva výsledného výrobku na vývoz. SION pre príslušný výrobok teda neboli presné.

(82)

Oslobodenie od dovozných ciel je subvencia v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančný príspevok indickej vlády, ktorý pre prešetrovaných vývozcov predstavuje výhodu.

(83)

Okrem toho „fyzické vývozy“ v rámci ALS sú zo zákona jasne podmienené výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a kompenzovateľné na základe článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť na základe týchto programov získať žiadne výhody.

(84)

„Zamýšľaný vývoz“ v rámci ALS je v skutočnosti podmienený výkonnosťou vývozu. Použila ho len jedna spoločnosť v menšom rozsahu a len pri dodávkach do JOV alebo jednotiek v OHZ, pričom o obidvoch týchto kategóriách sa zmieňuje odsek 8.2. písm. b) politiky EXIM 2002 – 2007. Táto spoločnosť uviedla, že jej zákazníci nakoniec vyvážali príslušný výrobok. Cieľom JOV/OHZ je vývoz, ako sa uvádza v odseku 6.1. politiky EXIM 2002 – 2007. Domáci dodávateľ teda získava výhody v rámci zamýšľaného vývozu podľa ALS, keďže indická vláda predpokladá následne získané príjmy z vývozu pre vývozcu fungujúceho v rámci JOV/OHZ. Podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia sa subvencia považuje za závislú od vývozu, ak fakty preukážu, že poskytnutie subvencie, i keď nie je zo zákona podmienená výkonnosťou vývozu, je v skutočnosti naviazané na skutočné alebo predpokladané príjmy z vývozu.

(85)

V tomto prípade spolupracujúca spoločnosť nevyužívala predbežnú licenciu na účely bezcolného dovozu. Namiesto toho spoločnosť získala výhodu odberom surovín od domácich dodávateľov zmenou licencií na PPU. V rámci tohto programu právo na oslobodenie od daní a ciel patrí dodávateľovi a nie poslednému vývozcovi vo forme vrátenia/refundácie ciel. Oslobodenie od daní/ciel je dostupné pre domáce vstupy, ako aj pre vstupy z dovozu. Prešetrovanie preukázalo, že existuje významný cenový rozdiel medzi surovinami obstarávanými prostredníctvom neprepojeného domáceho dodávateľa s použitím programu PPU a surovinami obstarávanými prostredníctvom domáceho dodávateľa bez použitia licencie. Výhoda z oslobodenia od ciel a daní sa prejavila nižšími cenami od dodávateľa pre spoločnosť, ktorá túto surovinu používala a bola dotknutá týmto konaním. Spoločnosť dokázala jasne rozlíšiť nákupné ceny surovín pri použití licencie a cenu zaplatenú za tú istú surovinu, ak sa licencia nepoužila. Spoločnosť definovala takto získanú výhodu ako cenový rozdiel medzi dodávkami obstarávanými v rámci PPU a dodávkami obstarávanými bez takejto licencie.

(86)

Žiadny z troch podprogramov použitých v tomto prípade nemožno považovať za prípustný program vrátenia cla ani za program náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nevyhovujú prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I bode i), v prílohe II (definícia a pravidlá pre vrátenie cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá pre náhradné vrátenie cla) k základnému nariadeniu. I keď sa indická vláda zmienila o tom, že tento program od mája 2005 prešiel zmenou, malo by byť jasné, že tieto zmeny nemali žiadny vplyv na programy počas ORP, pretože nový kontrolný systém ešte nebol v celom rozsahu zavedený. Bez ohľadu na možnú zmenu kontrolného systému zo strany indickej vlády, prešetrovanie ukázalo, že počas ORP indická vláda účinne neuplatňovala svoj kontrolný systém. Neuplatňovala ani postupy na overenie toho, či a v akom množstve sa vstupy spotrebovali pri výrobe výrobku na vývoz (článok 4 oddielu II prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade programov náhradného vrátenia cla článok 2 oddielu II prílohy III k základnému nariadeniu). SION pre príslušný výrobok neboli dostatočne presné a preceňovali spotrebu suroviny. Prešetrovanie ukázalo, že SION prechádzajú zmenami a doplneniami s cieľom lepšie zachytiť spotrebu vstupov, ale tieto nové SION počas ORP ešte neboli zavedené. Potvrdzuje sa teda, že samotné SION nemožno považovať za kontrolný systém skutočnej spotreby, lebo tieto štedré štandardné normy neumožňujú indickej vláde s dostatočnou presnosťou kontrolovať, aké množstvá vstupov sa pri výrobe na vývoz skutočne spotrebovali. Okrem toho účinná kontrola zo strany indickej vlády na základe správne vedeného registra skutočnej spotreby (ďalej len „register podľa prílohy 23“, predtým príloha 18) sa nevykonávala pre licencie používané počas ORP. Okrem toho indická vláda nevykonávala ďalšie skúmanie na základe skutočných používaných vstupov, i keď to by normálne bolo potrebné vykonať pri nedostatku účinne uplatňovaného kontrolného systému (článok 5 oddielu II prílohy II a článok 3 oddielu II prílohy III k základnému nariadeniu), ani nepreukázala, že nedošlo k žiadnemu nadmernému odpusteniu.

(87)

Tieto tri podprogramy sú teda kompenzovateľné.

(88)

Pri chýbajúcich prípustných systémoch vrátenia cla alebo náhradných systémoch vrátenia cla sa výška subvencie stanovila, ako spoločnosť preukázala, na základe cenového rozdielu medzi tou istou surovinou nakúpenou s licenciou a bez licencie.

(89)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie rozložila na celý vývozný obrat ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a neposkytuje sa s prihliadnutím na vyrobené, vyprodukované, vyvezené a prepravené množstvá.

(90)

Jedna spoločnosť využívala výhody tohto programu počas obdobia revízneho prešetrovania a získala subvencie vo výške 20,9 %.

(91)

Zistilo sa, že ani jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezískal žiadne kompenzovateľné výhody na základe programu štátu Gudžarat na stimuláciu dane z predaja (GSTIS) ani z programu štátu Gudžarat na oslobodenie od dane z elektriny (GEDES). Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento program ďalej analyzovať.

(92)

Podrobný opis WBIS je uvedený v oznámení vlády Západného Bengálska (GOWB), Ministerstva pre obchod a priemysel č. 588-CI/H z 22. júna 1999 (WBIS 1999), ktoré bolo naposledy nahradené oznámením č. 134-CI/O/Incentive/17/03/I z 24. marca 2004 (WBIS 2004). Program predkladal niekoľko výhod pre odberateľa, ako sú odložené platby dane z predaja, subvencia na zavedenie kapitálového tovaru a rozvojové subvencie. Pri prešetrovaní sa zistilo, že jedna spoločnosť využívala výhody z týchto programov v minulosti. Vplyv týchto výhod počas ORP však bol zanedbateľný. Z toho dôvodu sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tieto programy ďalej analyzovať.

(93)

Na podporu rozptýlenia výrobných podnikov na území štátu Maharaštra do menej rozvinutých oblastí štátu GOM poskytovala stimuly pre nové rozširujúce sa jednotky vytvorené v rozvojových regiónoch štátu od roku 1964. Tento program bol od jeho zavedenia mnohokrát zmenený a doplnený a program 2001 bol účinný od 1. apríla 2001 do 31. marca 2006 a potom bol predĺžený na jeden rok do 31. marca 2007. Program PSI vlády GOM pozostáva z niekoľkých podprogramov, spomedzi ktorých hlavné sú: i) refundácia spotrebnej dane/vstupnej dane; ii) oslobodenie od cla z elektriny a iii) oslobodenie od miestnych daní z predaja, ktorého platnosť uplynula 24. októbra 2004. Prešetrovanie ukázalo, že jediný podprogram, ktorý využil jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, bolo oslobodenie od miestnej dane z predaja.

(94)

Na získanie oprávnenosti musia spoločnosti spravidla investovať v menej rozvinutých oblastiach, a to vytvorením nového výrobného podniku alebo realizáciou veľkej kapitálovej investície na rozšírenie alebo diverzifikáciu existujúceho výrobného podniku. Tieto oblasti sa členia podľa stupňa hospodárskej rozvinutosti do rôznych kategórií (napr. málo rozvinuté oblasti, menej rozvinuté oblasti a najmenej rozvinuté oblasti). Hlavným kritériom na stanovenie výšky stimulov je oblasť, v ktorej sa podnik nachádza alebo bude nachádzať, a veľkosť investície.

(95)

V rámci programu oslobodenia od miestnych daní z predaja, ktorého platnosť uplynula v októbri 2004, sa od označených jednotiek nevyžadoval výber daní z predaja pri ich predajných transakciách. Podobne boli označené jednotky oslobodené od platenia miestnej dane z predaja pri nákupoch tovaru od dodávateľa oprávneného pre tento program. Zatiaľ čo oslobodenie v súvislosti s predajnými transakciami nepredstavuje pre označené predajné jednotky žiadnu výhodu, oslobodenie v súvislosti s nákupnými transakciami však pre označené nakupujúce jednotky prínos znamená. Prešetrovaním sa zistilo, že príslušná spoločnosť využívala výhody oslobodenia od dane z predaja do 24. októbra 2006.

(96)

Program PSI vlády GOM poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Skúmaný podprogram zakladá finančný príspevok GOM, keďže táto úľava znižuje príjem GOM, ktorý by bol inak splatný. Okrem toho toto oslobodenie/refundácia predstavuje prínos pre spoločnosť, keďže zlepšuje likviditu spoločnosti.

(97)

Program je dostupný len pre tie spoločnosti, ktoré investovali v určitých označených geografických oblastiach v rámci súdnej právomoci štátu Maharaštra. Nie je k dispozícii spoločnostiam, ktoré sa nachádzajú mimo týchto oblastí. Výška prínosu je rôzna podľa príslušnej oblasti. Tento program je špecifický v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. a) a článkom 3 ods. 3 základného nariadenia, a teda kompenzovateľný.

(98)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z predaja, výška subvencie sa vypočítala na základe obvykle splatnej výšky dane z predaja počas obdobia revízneho prešetrovania, ktorá však zostala v rámci programu nezaplatená. Keďže platnosť programu oslobodenia od dane z predaja uplynula 24. októbra 2004, posudzovali sa len nezaplatené predaje v období od 1. októbra 2004 do 24. októbra 2004, lebo len toto obdobie spadalo do obdobia revízneho prešetrovania. Podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ) rozložila na celkový obrat spoločnosti počas obdobia revízneho prešetrovania, ako príslušný menovateľ, keďže subvencia nie je podmienená vývozom a neposkytovala sa s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá. Počas ORP jedna spoločnosť využívala výhody tohto podprogramu; získaná výška subvencie však bola menej ako 0,1 %, t. j. zanedbateľná.

(99)

Výška kompenzovateľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrených ad valorem, pre prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov je v rozsahu od 2,7 % do 20,9 %.

(100)

I keď existovala vysoká úroveň spolupráce, pokiaľ ide o podiel vývozov do Spoločenstva, treba poznamenať, že niekoľkí vyvážajúci výrobcovia v konaní nespolupracovali, vrátane vyvážajúceho výrobcu s najvyšším rozpätím subvencií v pôvodnom prešetrovaní. Kapacita a výroba nespolupracujúcich výrobcov v Indii je významná a je tiež pravdepodobné, že títo vyvážajúci výrobcovia budú naďalej využívať výhody v rámci prešetrovaných programov subvencovania minimálne v takom rozsahu, aký sa zistil pri pôvodnom prešetrovaní.

(101)

V súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či existuje pravdepodobnosť, že po uplynutí platnosti účinných opatrení bude poskytovanie subvencií pokračovať alebo dôjde k jeho opätovnému výskytu.

(102)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 21 až 100, zistilo sa, že počas revízneho prešetrovania indickí vývozcovia príslušného výrobku naďalej využívali výhodu kompenzovateľného subvencovania zo strany indických orgánov. V skutočnosti sú rozpätia subvencií zistené počas revízneho prešetrovania vyššie ako rozpätia zistené počas pôvodného prešetrovania s výnimkou jedného vyvážajúceho výrobcu. Príslušné programy subvencovania poskytujú opakované výhody a neexistuje žiadny náznak toho, že tieto programy budú v dohľadnej budúcnosti postupne zastavené. Keďže chýbajú informácie o tom, ako sa zmeny a doplnenia kontrolného systému ALS budú realizovať v praxi, nemožno urobiť žiadny záver vzhľadom na možné účinky týchto zmien. Za týchto podmienok vývozcovia predmetného výrobku budú pokračovať v získavaní kompenzovateľných subvencií. Každý vývozca je oprávnený na niekoľko programov subvencovania. Za týchto okolností sa za odôvodnený považoval záver, že subvencovanie bude v budúcnosti pravdepodobne pokračovať.

(103)

Keďže sa ukázalo, že v čase preskúmania subvencovanie pokračovalo a pravdepodobne bude pokračovať aj v budúcnosti, otázka pravdepodobnosti opätovného výskytu subvencovania je bezpredmetná.

(104)

PET v rámci Spoločenstva vyrábajú tieto firmy:

(105)

PET vyrobený vo všetkých týchto spoločnostiach predstavuje celú výrobu v Spoločenstve v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(106)

Komisia skúmala, či spolupracujúci výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí predložili alebo podporili žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti, zastupovali prevažnú časť z celkovej výroby PET v Spoločenstve. Títo výrobcovia zo Spoločenstva predstavovali 88 % z celkovej výroby PET v rámci Spoločenstva. Tí výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí v plnej miere nespolupracovali, neboli zahrnutí do vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva. Komisia teda usúdila, že dvanásť plne spolupracujúcich výrobcov zo Spoločenstva zastupuje výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 8 základného nariadenia. Pri pôvodnom prešetrovaní výrobné odvetvie Spoločenstva predstavovalo viac ako 85 % z celkovej výroby PET v rámci Spoločenstva v danom čase.

(107)

Výrobné odvetvie Spoločenstva tvorí týchto dvanásť výrobcov zo Spoločenstva:

(108)

Spotreba v rámci Spoločenstva sa zistila na základe objemov predaja vo výrobnom odvetví Spoločenstva, z odhadov predaja iných výrobcov Spoločenstva na trhu Spoločenstva na základe údajov dodaných v etape podania sťažnosti a z údajov Eurostat o všetkých dovozoch do Spoločenstva z tretích krajín.

(109)

V čase medzi rokom 2002 a ORP spotreba príslušného výrobku v rámci Spoločenstva neustále rástla a v ORP dosiahla celkom 2 400 000 ton. Celkový nárast v tomto období bol 18 %. Toto zvýšenie bolo spôsobené čiastočne novými spôsobmi použitia (okrem iného na fľaše na pivo a víno) a čiastočne nárastom spotreby v pristupujúcich krajinách.

Tabuľka 1

(110)

V čase medzi rokom 2002 a ORP celkový dovoz z Indie sa zvýšil o 13 %. Zatiaľ čo od roku 2002 do roku 2003 sa dovoz znížil o 17 %, v roku 2004 vzrástol o 100 percentuálnych bodov a znova klesol počas ORP asi na 6 800 ton, t. j. približne o 70 percentuálnych bodov. Ceny dovozov sa v roku 2003 zvýšili o 5 percentuálnych bodov a o ďalšie 3 percentuálne body v roku 2004 a o 7 percentuálnych bodov počas ORP. Tento vývoj cien je len čiastočným odrazom mohutného nárastu nákladov na suroviny. Podiel na trhu indického dovozu zostáva pomerne malý počas celého posudzovaného obdobia, t. j. 0,3 % v roku 2002, 0,2 % v roku 2003, 0,5 % v roku 2004 a 0,3 % v ORP.

Tabuľka 2

(111)

Objem dovozov z iných tretích krajín vzrástol v posudzovanom období o 25 percentuálnych bodov. Najväčší nárast bol zaznamenaný v roku 2003, keď sa dovoz zvýšil o 41 percentuálnych bodov. Po uložení antidumpingových opatrení na vývozy z Číny v roku 2004 klesol dovoz o 14 percentuálnych bodov v roku 2004 a o ďalšie 2 percentuálne body v ORP. Podiely na trhu sa vyvíjali podobne z 15,9 % v roku 2002 na 20,6 % v roku 2003, na 18,5 % v roku 2004 a na 16,9 % počas ORP. Zvýšenie podielu na trhu dovozov bolo nižšie ako nárast dovozov v absolútnom vyjadrení v dôsledku väčšej spotreby. Ceny dovozov boli v priemere stabilne nižšie ako ceny v EÚ v rokoch 2002 až 2004. Iba počas ORP boli o niečo vyššie ako ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

Tabuľka 3

(112)

Na začiatku preskúmania sa predpokladal výber vzorky spomedzi výrobcov v rámci Spoločenstva, ale keď sa usúdilo, že ich počet nie je vysoký, rozhodlo sa, že budú všetci začlenení a faktory súvisiace s ujmou sa hodnotili na základe informácií zhromaždených na úrovni celého výrobného odvetvia Spoločenstva.

(113)

Podľa článku 8 ods. 5 základného nariadenia Komisia skúmala všetky významné hospodárske faktory a koeficienty, ktoré sa týkajú stavu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(114)

Výroba vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa v období medzi rokom 2002 a ORP zvýšila o 20 %, t. j. z úrovne 1 465 000 ton v roku 2002 na 1 760 000 ton v ORP. Ročný nárast bol 4,8 % v roku 2003 a 4,6 % v roku 2004. K ďalšiemu zvýšeniu došlo v ORP, keď výroba stúpla o 150 000 ton, t. j. o 10,8 %. Bolo to v dôsledku reštrukturalizačného procesu, ktorým výrobné odvetvie prešlo s cieľom zabezpečiť lepšiu kontrolu výrobných nákladov, a teda využiť výhody rastúcej spotreby na trhu Spoločenstva, ktorá sa, ako sa už uviedlo, zvýšila o 19 % od roku 2002 do ORP (z 2 miliónov ton v roku 2002 na 2,4 milióna ton v ORP).

Tabuľka 4

(115)

Výrobná kapacita sa zvýšila od 22 % v období od roku 2002 do ORP, t. j. z úrovne 1 760 000 ton v roku 2002 na 2 156 000 ton v ORP. K nárastu došlo najmä v ORP, keď sa výrobná kapacita v porovnaní s rokom 2004 zvýšila o 300 000 ton, t. j. o 16,7 %. Tento významný nárast výrobnej kapacity prebiehal súbežne so zvýšením výroby v tom istom období (pozri odôvodnenie 114). Zvýšenie výrobnej kapacity bolo dôsledkom dodatočných investícií do výrobných liniek projektovaných s cieľom využiť výhody rastúceho trhu. Využitie kapacity sa zvýšilo o 4 percentuálne body v roku 2003, v roku 2004 zostalo na rovnakej úrovni a potom v ORP kleslo o 5 percentuálnych bodov na úroveň 82 %. Pokles medzi rokom 2004 a ORP je výsledkom významného zvýšenia výrobnej kapacity v tomto období. Následkom toho sa vyšší objem výroby v ORP v porovnaní s rokom 2004 časovo zhodoval s nižšou mierou využitia kapacity.

Tabuľka 5

(116)

Objem výroby, ktorý predalo výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva, sa zvýšil o 21 % od roku 2002 do ORP. Po náraste o 2 % v roku 2003 nasledovalo zvýšenie o 8 percentuálnych bodov v roku 2004 a o 11 percentuálnych bodov v ORP. Bez ohľadu na nárast predaja v dôsledku vyššej spotreby klesol podiel na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva v roku 2003 o 4 percentuálne body a potom postupne stúpol o 5 percentuálne body v roku 2004 a o 1 percentuálny bod v ORP.

Tabuľka 6

(117)

Vo všeobecnosti treba poznamenať, že podiel na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva vzrástol v posudzovanom období o 2 %, čo naznačuje, že jeho rast zaostával za rastom spotreby na celkovom trhu.

(118)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa v posudzovanom období zvýšila o 18 %. K hlavnému nárastu došlo v roku 2003 (11 percentuálnych bodov) a v roku 2004 (ďalších 6 percentuálnych bodov). I keď táto stúpajúca tendencia pokračovala aj počas ORP, nárast dosiahol len 2 percentuálne body. Toto zvýšenie o 18 % počas celého obdobia je viazané na úroveň výroby, ktorá sa zvýšila o 20 %.

Tabuľka 7

(119)

Produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva meraná ako výstup v tonách na zamestnanú osobu za rok sa v posudzovanom období zvýšila. Po počiatočnom poklese o 6 % v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 a po udržaní tejto úrovne v roku 2004 sa v ORP produktivita významne zvýšila o viac ako 8 % v porovnaní s rokom 2004, pričom v tomto obdobím došlo aj k značnému nárastu výroby.

Tabuľka 8

(120)

Je potrebné poznamenať, že výroba PET čipov je kapitálovo náročné odvetvie, a preto náklady na pracovnú silu majú len obmedzený vplyv na celkovú cenu výrobku. V danom období sa mzdy zvýšili o 12 % v porovnaní s celkovým zvýšením výrobných nákladov o 20 %. Ďalším významným ukazovateľom sú náklady na mzdy na jednu tonu výrobku. V danom období tieto náklady klesli o 6 %.

Tabuľka 9

(121)

Jednotkové predajné ceny sa zvýšili z 924 EUR/t v roku 2002 na 1 058 EUR/t v ORP. Vo všeobecnosti bol trend stúpajúci (o 15 % za celé obdobie). Toto zvýšenie je vo veľkej miere dôsledkom nárastu cien surovín, ktorý je spôsobený zvýšením ceny ropy. I keď výrobné odvetvie Spoločenstva ceny zvýšilo, nedokázalo tieto ceny preniesť na druhotné odvetvie a v plnej miere zohľadniť zvýšenie cien surovín vo svojich predajných cenách. Bolo to v zásade preto, že zvýšenie cien surovín bolo vyššie ako nárast cien PET. S cieľom udržať svoj podiel na trhu výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo len zmierniť nárast svojich cien a teda zaznamenávalo stláčanie cien.

Tabuľka 10

(122)

Vzhľadom na to, že na výrobu 1 tony PET je potrebných približne 850 kg rafinovanej kyseliny tereftalovej (ďalej len „PTA“) a 350 kg monoetylénglykolu (ďalej len „MEG“) (ďalej len „hlavné suroviny“), náklady na suroviny (PTA a MEG) sa významne zvýšili o 67 % a o 31 % od roku 2002 do ORP, v uvedenom poradí, a dosiahli výšku 770 EUR/t (PTA) a 721 EUR/t (MEG) (priemer za ORP). I keď v treťom štvrťroku 2005 bol zaznamenaný malý pokles cien PTA, keď sa ceny znížili na úroveň 700 EUR/t, a cena MEG bola v podstate stabilná, treba poukázať na to, že suroviny sa nakupujú vopred na základe dlhodobých zmlúv. Preto za posudzované obdobie napriek malému poklesu cien PTA na konci ORP výrobné odvetvie Spoločenstva stále znáša dôsledky výrazného zvýšenia nákladov. Okrem toho pre situáciu na svetovom trhu s ropou sú ceny surovín na výrobu PET citlivé na nepredvídateľné zmeny, pravdepodobne však zostanú na vysokej úrovni. Všetky tieto faktory prispievajú k zvýšeniu zraniteľnosti výrobcov PET v rámci Spoločenstva. Je však potrebné poznamenať, že hlavné suroviny patria k výrobkom, s ktorými sa obchoduje na globálnej úrovni, a tieto faktory teda v rovnakej miere zasiahnu aj indických vyvážajúcich výrobcov.

Tabuľka 11

(123)

Pre porovnanie priemerná jednotková cena za tonu PET čipov, vyrobených vo výrobnom odvetví Spoločenstva, bola:

Tabuľka 12

(124)

Ako sa uvádza v tabuľkách 11 a 12 cena hlavných surovín v priebehu posudzovaného obdobia nepretržite stúpala (PTA o 67 %, MEG o 31 %), zatiaľ čo celkové náklady na výrobu vzrástli len o 21 %. Ako však ukazuje tabuľka 10, ceny sa zvýšili len o 15 % v dôsledku toho, že výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo preniesť tento nárast na druhotné odvetvie a plne zohľadniť zvýšenie cien surovín vo svojich predajných cenách.

(125)

Vývoj zásob počas celého posudzovaného obdobia, t. j. medzi rokom 2002 a ORP, sa znížil o 10 %. Podobne ako pri pôvodných prešetrovaniach by sa však zásoby nemali považovať za významný ukazovateľ v súvislosti s výrobou PET vo výrobnom odvetví Spoločenstva vzhľadom na sezónny charakter trhu s PET počas roka. V porovnaní s výrobou zásoby predstavujú približne 5/6 % výstupu.

Tabuľka 13

(126)

Ziskovosť predaja je daná ziskom, ktorý sa vytvorí predajom príslušného výrobku v Spoločenstve. Návratnosť celkových aktív a peňažný tok sa dali merať iba na úrovni najužšej skupiny výrobkov, do ktorej patril podobný výrobok, podľa článku 8 ods. 8 základného nariadenia. Okrem toho sa návratnosť investícií vypočítala na základe návratnosti celkových aktív, keďže návratnosť celkových aktív sa považuje za významnejšiu pre analýzu trendu.

Tabuľka 14

(127)

Okrem stláčania cien, ktoré sa začalo v roku 2002 a ktoré sa časovo zhodovalo s mohutným nárastom dumpingových dovozov z ČĽR, Taiwanu, Malajzie, Kórey a Austrálie (do roku 2004) a subvencovaných dovozov z Indie, sa finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva zhoršovala a v roku 2003 prerástla do strát. Po malom zlepšení v roku 2004 v dôsledku antidumpingových opatrení uvalených na ČĽR a Austráliu straty narástli na – 3,2 % v ORP. Preto sa konštatuje, že existuje jasný trend smerom nadol.

(128)

Vývoj návratnosti z celkových aktív a peňažných tokov prebiehal podobne, t. j. vykazoval relatívne dobrý stav v roku 2002, prudké zhoršenie v roku 2003, malé zlepšenie v roku 2004 a ďalšie zhoršenie v ORP.

(129)

Investície boli čiastočne určené na zvýšenie kapacity a čiastočne na zlepšenie výrobného procesu. Veľký objem výdavkov vznikol v roku 2004 a počas ORP a časovo sa zhodoval so zvýšením kapacity a s cieľom zachovať podiel na trhu vzhľadom na zvýšenie spotreby. Súčasná situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva a vývoj Spoločenstva a svetových trhov s PET, poznačená nedostatočnou ziskovosťou, však nebola stimulom pre príliš veľké investície. I keď za určitých okolností výrobcovia zo Spoločenstva boli schopní kapitál zvýšiť (najmä z prepojených spoločností), nedostatočná ziskovosť PET nemotivovala k investovaniu a v niektorých prípadoch bolo rozhodnutie odložené.

(130)

Pokiaľ ide o vplyv veľkosti skutočného rozpätia subvencií pre indické dovozy na výrobné odvetvie Spoločenstva, vzhľadom na cenovú citlivosť trhu s týmto výrobkom, tento vplyv nemožno považovať za zanedbateľný. Treba poznamenať, že tento ukazovateľ je dôležitejší v súvislosti s analýzou pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy. Ak by uplynula platnosť opatrení, je pravdepodobné, že subvencované dovozy by sa vrátili v takých objemoch a cenách, že vplyv veľkosti rozpätia subvencií by bol významný.

(131)

I keď uvedené skúmané ukazovatele naznačujú nejaké zlepšenie niektorých hospodárskych ukazovateľov výrobného odvetvia Spoločenstva, okrem uloženia konečných kompenzovateľných opatrení v roku 2001 poskytujú aj dôkaz o tom, že výrobné odvetvie Spoločenstva je stále nestabilné a zraniteľné.

(132)

Stále zvyšovanie spotreby, čiastočne v dôsledku nových spôsobov využívania (okrem iného fľaše na pivo a víno) a čiastočne ako výsledok zvýšenia spotreby v pristupujúcich krajinách, zaväzuje výrobné odvetvie Spoločenstva k tomu, aby zvyšovalo kapacitu a výrobu s cieľom nestratiť podiel na trhu. Na tieto účely prebehol v roku 2004 a počas ORP dôležitý reštrukturalizačný proces sprevádzaný častými zmenami vlastníctva rôznych výrobcov. Zároveň sa vo všeobecnosti zvýšil počet výrobných liniek s cieľom plniť požiadavky rastúcej spotreby a súbežne dosiahnuť úspory z veľkovýroby. Pri niektorých hospodárskych ukazovateľoch, ako sú spotreba, výrobná kapacita, výroba, predaj v EÚ a zamestnanosť, sa skutočne zaznamenal pozitívny trend. Okrem toho v posudzovanom období tiež vzrástli predajné ceny. Celé toto úsilie o reštrukturalizáciu, ako sa už uviedlo, však nedokázalo vyvážiť vplyv stáleho a mohutného zvyšovania cien surovín v posudzovanom období. Vyššie náklady na suroviny sa nedali preniesť na druhotné odvetvie v takej miere, ako by bolo potrebné na udržanie určitej úrovne ziskovosti. To spôsobilo závažné zhoršenie ziskovosti, ktorá klesla z + 2,7 % v roku 2002 na – 3,2 % počas ORP. Podobné negatívne trendy boli zaznamenané v súvislosti s návratnosťou investícií a peňažným tokom.

(133)

Tento stav sa časovo zhodoval s nízkou úrovňou cien dovozov z príslušnej krajiny, čo jasne prispelo k stláčaniu cien vo výrobnom odvetví Spoločenstva smerom nadol. Vzhľadom na malé objemy subvencovaných dovozov v rámci tohto prešetrovania uplynutia platnosti sa však hlavná pozornosť venuje analýze pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy. Takže napriek zrejmému pozitívnemu vývoju v oblasti výroby, predaja a predajných cien sa celková finančná situácia Spoločenstva zhoršila a prejavuje sa v zápornom vývoji ziskovosti (zo zisku 2,7 % v roku 2002 na stratu 3,2 % v ORP), predaja na vývoz, výrobných nákladov, návratnosti investícií a peňažného toku.

(134)

Ak sa porovnajú uvedené trendy s trendmi opísanými v nariadeniach, ktorými sa ukladajú predbežné a konečné vyrovnávacie opatrenia, hodnotenie je znova rôzne. Pokiaľ ide o podiel na trhu, výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo jeden percentuálny bod v období od roku 2002 do ORP, zatiaľ čo päť percentuálnych bodov získalo za štyri roky pred prijatím konečných vyrovnávacích opatrení. Na druhej strane ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva počas ORP je menej negatívna ako pred uložením konečných vyrovnávacích opatrení. V dôsledku toho má napriek niektorým zjavným pozitívnym trendom, ktoré vykazujú ukazovatele ujmy, situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva ďaleko od stavu, ktorý by sa dal očakávať, keby došlo k úplnému zotaveniu z ujmy zistenej pri pôvodnom prešetrovaní.

(135)

Záver je teda taký, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa trochu zlepšila v porovnaní s obdobím pred uložením opatrení, ale stále je veľmi nestabilná a zraniteľná. Okrem toho cenový tlak dovozov z príslušnej krajiny neumožňuje, aby výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo v celom rozsahu zohľadniť zvýšenie cien surovín vo svojich predajných cenách.

(136)

Zistilo sa, že priemerná cena vývozu pri predaji z Indie do nečlenských krajín EÚ bola značne nižšia ako priemerná cena vývozu do Spoločenstva a tiež nižšia ako ceny na domácom trhu. Predaj indických výrobcov do nečlenských krajín EÚ sa realizoval vo významných objemoch, ktoré tvorili viac ako 95 % celkového predaja na vývoz. Preto sa usúdilo, že keby doba platnosti opatrení uplynula, podnietilo by to indických vývozcov, aby významné objemy vývozu presunuli z iných tretích krajín na atraktívnejší trh Spoločenstva pri takej úrovni cien, ktorá, i keby došlo k jej zvýšeniu, by pravdepodobne bola stále nižšia ako súčasná úroveň cien vývozu do Spoločenstva.

(137)

Ako sa uvádza v odôvodnení 140, vyvážajúci výrobcovia v Indii majú potenciál na zvýšenie objemu svojich vývozov na trh Spoločenstva. India zaznamenala významný nárast svojej výrobnej kapacity z úrovne 330 000 ton v roku 2003 na 600 000 ton v roku 2005. Podľa trhových predpokladov sa očakáva jej zvýšenie o ďalších 220 000 ton v roku 2008. V roku 2005 domáci predaj dosiahol objem 220 000 ton a vývozy 290 000 ton (vrátane 6 831 ton do EÚ). Na základe dostupných údajov by súčasná voľná kapacita mala dosiahnuť v priemere približne 90 000 ton a musí sa považovať za významnú, keďže predstavuje asi 4 % súčasnej spotreby Spoločenstva. Tento odhad potvrdzujú výsledky spolupracujúcich indických výrobcov, ktorí majú značné voľné kapacity.

(138)

Pokiaľ ide o výšku zásob, prešetrovanie ukázalo, že výška zásob u spolupracujúcich indických výrobcov nie je významná. Je však potrebné poznamenať, že výška zásob nie je významný faktor, keďže trh s PET má cyklický charakter.

(139)

Záver je taký, že hoci dovozy do EÚ boli nízke, existuje tu riziko, že by do EÚ mohli byť presmerované významné objemy vývozov.

(140)

Výrobcovia v príslušnej krajine majú teda potenciál zvýšiť a/alebo presmerovať svoje objemy vývozu na trh Spoločenstva. Prešetrovanie ukázalo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predávajú príslušný výrobok za nižšiu cenu ako výrobné odvetvie Spoločenstva. Tieto nízke ceny by sa s najväčšou pravdepodobnosťou účtovali naďalej alebo by dokonca klesali súbežne s nižšími cenami účtovanými vo zvyšku sveta, ako sa uvádza v odôvodnení 137, aj s cieľom znova získať úroveň podielov na trhu z obdobia pred uložením opatrení. Takéto cenové správanie by v spojení so schopnosťou vývozcov v príslušnej krajine dodávať významné objemy príslušného výrobku na trh Spoločenstva pravdepodobne spôsobilo zintenzívnenie trendu znižovania cien na trhu s očakávaným nepriaznivým vplyvom na hospodársku situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(141)

Ako sa už uviedlo, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva zostáva zraniteľná a nestabilná. Je pravdepodobné, že keby výrobné odvetvie Spoločenstva bolo konfrontované s vyššími objemami dovozov z príslušnej krajiny za subvencované ceny, viedlo by to k zhoršeniu jeho predaja, podielov na trhu, predajných cien, ako aj k následnému zhoršeniu finančnej situácie na úroveň zistenú pri pôvodnom prešetrovaní. Na základe toho sa teda dospelo k záveru, že zrušenie opatrení by so všetkou pravdepodobnosťou viedlo k zhoršeniu už nestabilnej situácie a k opakovaniu ešte závažnejšej ujmy vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(142)

Z uvedeného vyplýva, že ceny dovozov na trhu Spoločenstva by najpravdepodobnejšie boli nižšie, keby neexistovali opatrenia proti subvencovaniu, lebo výrobcovia v Indii by sa možno snažili zvýšiť svoje podiely na trhu. Takéto cenové správanie by v spojení so schopnosťou vyvážajúcich výrobcov v Indii predávať významné objemy PET na trhu Spoločenstva so všetkou pravdepodobnosťou spôsobilo zintenzívnenie cenového tlaku s očakávaným nepriaznivým vplyvom na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(143)

Podľa článku 31 základného nariadenia sa skúmalo, či by zachovanie existujúcich opatrení proti subvencovaniu pôsobilo proti záujmom Spoločenstva ako celku. Stanovenie záujmu Spoločenstva vychádzalo z posúdenia všetkých existujúcich rozličných záujmov. Pri súčasnom prešetrovaní sa analyzuje situácia, v ktorej sú opatrenia proti subvencovaniu už zavedené, a je možné hodnotiť každý nežiaduci záporný vplyv na príslušné strany vyvolaný pôsobením aktuálnych opatrení proti subvencovaniu.

(144)

Na základe toho sa skúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného subvencovania spôsobujúceho ujmu existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva.

(145)

Ako sa už naznačilo, existuje jasná pravdepodobnosť opakovaného výskytu subvencovania spôsobujúceho ujmu, keby sa opatrenia zrušili. Všetci výrobcovia zo Spoločenstva až na dvoch v plnej miere spolupracovali a naznačili svoju podporu pre pokračovanie opatrení.

(146)

Pokračovanie opatrení proti subvencovaniu dovozov z Indie by zvýšilo možnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahne prijateľnú úroveň ziskovosti, keďže je pravdepodobné, že v krátkodobom horizonte by bolo schopné zvýšiť objemy predaja, a tým získavať úspory z veľkovýroby a súčasne mierne zvyšovať svoje predajné ceny, a tým dosahovať uspokojivú úroveň zisku. I keď subvencované dovozy v ORP pochádzajúce z Indie boli nízke, a teda nemohli spôsobiť závažné ujmy, pravdepodobne by na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva mali záporný účinok, keby sa zrušili opatrenia proti subvencovaniu. Tieto opatrenia sú teda nanajvýš dôležité pre garantovanie životaschopnosti podnikania výrobného odvetvia Spoločenstva s PET čipmi, ktoré už niekoľko rokov čelí konkurencii subvencovaných dovozov z Indie.

(147)

Spolupráca dovozcov/obchodníkov bola malá a spomedzi spolupracujúcich dovozcov ani jeden nenakupoval od Indie. Spolupracujúcich dovozcov/obchodníkov však možno považovať za reprezentatívnych, lebo ich objem predaja predstavuje okolo 5 % spotreby EÚ. Títo by dali prednosť trhu s nulovými clami, aj keby stabilne dosahovali dobré finančné výsledky.

(148)

Prešetrovaním sa ukázalo, že stále existujú alternatívne zdroje dodávok bez opatrení proti subvencovaniu a proti dumpingu, napr. z Mexika, Brazílie, USA, Turecka, Pakistanu, Iránu, Saudskej Arábie. Dovozcovia/obchodníci by sa teda mohli spoľahnúť (alebo sa preorientovať) na značné alternatívne zdroje dodávok.

(149)

Vzhľadom na to, že účinné opatrenia sa dovozcov nijako významne nedotýkajú, záver je taký, že zachovanie existujúcich vyrovnávacích opatrení proti dovozom pochádzajúcim z Indie by ani ďalej nemalo žiadny významný záporný vplyv na situáciu dovozcov v Spoločenstve.

(150)

Komisia poslala dotazníky 47 známym spracovateľom/používateľom. Vyplnený dotazník zaslalo len desať spracovateľov/používateľov celkove nízkej reprezentatívnosti. Podľa informácií o nákupoch, ktoré uviedli vo vyplnených dotazníkoch, spolupracujúci spracovatelia/používatelia počas OP predstavovali približne 20 % z celkovej spotreby PET v Spoločenstve. Počas OP nakúpili 95 % PET od výrobcov v Spoločenstve a zvyšok z dovozov pochádzajúcich z iných krajín, ako je krajina, ktorá je predmetom tohto prešetrovania. Predložilo sa mnoho argumentov proti uloženiu ciel.

(151)

Dotazník vyplnilo päť spracovateľov (ktorí spracovávajú PET čipy v predbežných výliskoch a v kvalite vhodnej pre fľaše a predstavujú 10 % spotreby). Náklady na PET čipy tvoria 55 % z nákladov na ich konečný výrobok (väčšinou predbežné výlisky). Zistilo sa, že dovážajú zanedbateľné množstvá z Indie a iných tretích krajín. Majú však námietky proti pokračovaniu cla a tvrdia, že takéto opatrenia by mohli vyvolať umelé zvyšovanie cien v Európe.

(152)

Päť používateľov, ktorí predstavujú asi 10 % spotreby, poskytlo pomerne neúplné údaje. Nízka úroveň spolupráce zo strany veľkých používateľov je pravdepodobne daná tým, že posledné prešetrovanie v súvislosti s dovozmi PET z ČĽR, Austrálie a Pakistanu sa konalo len pred dvoma rokmi. Náklady na PET tvoria približne 6/7 % z celkových nákladov, a sú teda dosť obmedzené. I keď neuviedli žiadne dovozy z Indie podobne ako spracovatelia, majú námietky proti uloženiu ciel a tvrdia, že takéto opatrenia by mohli vyvolať umelé zvyšovanie cien v Európe.

(153)

Vzhľadom na dosť dobrú finančnú situáciu v druhotnom odvetví na rozdiel od výrobného odvetvia Spoločenstva, žiadny spracovateľ/používateľ nepredložil argument, že zachovanie súčasných ciel by mohlo viesť k strate pracovných miest alebo k presunom výrobných zariadení do zámoria.

(154)

Okrem toho, pokiaľ ide o výstup, výrobné odvetvie Spoločenstva prispôsobilo svoju veľkosť tak, aby vyhovovala zvýšenej spotrebe, a je preto veľmi pravdepodobné, že nevyužité kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva by mohli plne pokryť objemy dovozov.

(155)

Vzhľadom na to, že stále existujú alternatívne zdroje dodávok bez opatrení proti subvencovaniu a proti dumpingu, napr. z Mexika, Brazílie, USA, Turecka, Pakistanu, Iránu, Saudskej Arábie, používatelia v Spoločenstve by sa okrem toho mohli spoľahnúť (alebo sa preorientovať) na diverzifikovaných dodávateľov príslušného výrobku.

(156)

Pokiaľ ide o výkonnosť používateľského odvetvia, prešetrovaním sa ukázalo, že počas posudzovaného obdobia spolupracujúci používatelia zvýšili svoj obrat, zachovali stabilnú zamestnanosť a v celku zvýšili svoju ziskovosť. Zistilo sa teda, že opatrenia proti subvencovaniu ich nijako negatívne nezasiahli.

(157)

Z uvedeného vyplýva, že zachovanie existujúcich opatrení proti subvencovaniu namierených proti dovozu z Indie nebude mať výrazný negatívny vplyv na situáciu používateľov v Spoločenstve.

(158)

Dodávatelia suroviny [monoetylénglykolu (MEG) a rafinovanej kyseliny tereftalovej (PTA), dimetyltereftalátu (DMT) a IPA, všetko petrochemické deriváty z nafty] jasne naznačili svoju podporu pre opatrenia a poskytli dobrú spoluprácu. Zachovanie opatrení by bolo pre nich výhodné, lebo výrobné odvetvie Spoločenstva by pravdepodobne bolo schopné zotaviť sa a umožniť im zlepšenie výkonnosti.

(159)

Vzhľadom na všetky uvedené faktory je záver taký, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných opatrení proti subvencovaniu dovozov z Indie.

(160)

Všetky zúčastnené strany boli informované o najvýznamnejších skutočnostiach a aspektoch, na základe ktorých sa má odporúčať, aby existujúce opatrenia zostali zachované. Dostali tiež čas na predloženie stanoviska následne po uverejnení. Pripomienky v súvislosti s uverejnením neboli takého charakteru, aby to znamenalo zmeny v záveroch. Indická vláda uviedla pripomienky k aspektom ujmy s tvrdením, že sa nepreukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva znáša pokračujúcu ujmu a že dovozný tlak z Indie nebol dôvodom, že výrobcovia Spoločenstva plne nepremietli nárast nákladov na suroviny do svojiich predajných cien. Treba pripomenúť, že podľa analýzy situácie výrobného odvetvia Spoločenstva sa jeho finančná situácia zhoršila a, ako je vysvetlené v odôvodnení 127, nízka úroveň cien dovozu z príslušnej krajiny jasne prispela k tlaku na zníženie cien výrobného odvetvia Spoločenstva. Pri malom objeme subvencovaného dovozu v rámci preskúmania uplynutia platnosti sa musela preskúmať pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy. V tejto súvislosti sa vyslovil záver, ako sa uvádza v odôvodnení 127, že pri neexistujúcich opatreniach by mal zvýšený objem vývozu z Indie za nízke ceny negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho jeden indický vývozca uviedol, že pri chýbajúcich opatreniach nie je pravdepodobné, že India presmeruje predaj do Spoločenstva. Tento vývozca uviedol, že vznikajúce trhy sú atraktívnejšie ako trh Spoločenstva, že indický dopyt rýchlo rastie a že z tohto dôvodu nie je k dispozícii žiadna voľná kapacita. Treba však zvážiť, či napriek nárastu dopytu na indickom trhu úroveň prešetrovania v spoločnosti naznačila voľné kapacity, ako to vyplýva aj z informácií o trhu. Preto sa dospelo k záveru, že žiadne pripomienky týkajúce sa uverejnenia neboli takého charakteru, aby sa zmenili závery obsiahnuté v tomto nariadení.

(161)

Z uvedeného vyplýva, ako je ustanovené v článku 21 ods. 2 základného nariadenia, že vyrovnávacie opatrenia platné pre dovozy PET čipov pochádzajúcich z Indie by mali zostať zachované. Pripomína sa, že tieto opatrenia spočívajú v špecifických clách.

(162)

Vo vyrovnávacích colných sadzbách jednotlivých spoločností stanovených v tomto nariadení sa zohľadňuje situácia spolupracujúcich vývozcov zistená počas preskúmania. Takže tieto sú platné iba pre dovozy príslušného výrobku, ktorý vyrábajú tieto spoločnosti, a teda konkrétne uvedené právnické osoby. Dovozy príslušného výrobku, ktoré vyrába iná spoločnosť, ktorá nie je s názvom a adresou konkrétne uvedená v účinnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov, ktoré sú vo vzťahu s konkrétne uvedenými spoločnosťami, nemôžu využívať výhody týchto sadzieb a platia pre ne rovnaké colné sadzby ako pre všetky „ostatné spoločnosti“.

(163)

Každá požiadavka na uplatňovanie týchto individuálnych vyrovnávacích colných sadzieb (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mala bez odkladu adresovať Komisii (10) spolu so všetkými dôležitými informáciami, najmä o každej zmene činností spoločnosti súvisiacich s výrobou, domácim predajom alebo vývozom spojeným, napríklad, s touto zmenou názvu alebo so zmenou vo výrobných a predajných subjektoch. Ak je to vhodné, a po konzultácii s poradným výborom, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia a aktualizácia zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(164)

V snahe zabezpečiť správne uplatňovanie vyrovnávacieho cla zostatková colná sadzba by mala platiť nielen pre všetkých nespolupracujúcich vývozcov, ale aj pre tie spoločnosti, ktoré nemali žiadny vývoz počas ORP. Tieto spoločnosti však môžu po splnení požiadaviek článku 20 základného nariadenia predložiť žiadosť o preskúmanie podľa tohto článku s cieľom nechať posúdiť svoju situáciu individuálne,