27.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 59/1

(1)

Rada 27. novembra 2000 uložila nariadením (ES) č. 2604/2000 (2) konečné antidumpingové clá na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET“) s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, Kórejskej republike, na Taiwane a v Thajsku (ďalej len „príslušné krajiny“). Uložené opatrenia vychádzali z antidumpingového prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“), ktoré sa začalo podľa článku 5 základného nariadenia.

(2)

Rada 13. augusta 2004 uložila nariadením (ES) č. 1467/2004 (3) konečné antidumpingové clá na dovoz určitého PET s pôvodom v Austrálii a Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a ukončila konanie týkajúce sa dovozu PET s pôvodom v Pakistane.

(3)

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 2604/2000 boli výsledkom revíznych prešetrovaní, ktoré sa začali podľa článku 11 ods. 3 a 4 základného nariadenia alebo cenových záväzkov prijatých na základe článku 8 ods. 1 základného nariadenia.

(4)

Komisia po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (4) dostala 30. augusta 2005 žiadosť o preskúmanie platných opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (ďalej len „preskúmanie uplynutia platnosti“) a o čiastočné preskúmanie opatrení uložených na dovoz z Taiwanu a na dovoz od troch vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia (ďalej len „čiastočné predbežné preskúmanie“).

(5)

Túto žiadosť podal Výbor pre polyetyléntereftalát združenia Plastics Europe (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 90 %, z celkovej výroby PET v Spoločenstve.

(6)

Žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti bola zdôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

(7)

Žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie opatrení na dovoz z Taiwanu a na dovoz od troch vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike (Daehan Synthetic Fiber Co. Ltd., SK Chemicals Co. Ltd. a KP Chemical Corp.) bola zdôvodnená tým, že úroveň opatrení nie je dostatočná na nápravu poškodzujúceho dumpingu.

(8)

Po porade s poradným výborom, keď sa zistilo, že existuje dostatok dôkazov na začatie týchto dvoch preskúmaní podľa článku 11 ods. 2, resp. článku 11 ods. 3 základného nariadenia, Komisia začala tieto preskúmania 1. decembra 2005 (5).

(9)

Oznámenie o rozsahu predbežného preskúmania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie2. júna 2006 (6) a jasne z neho vyplynulo, že čiastočné predbežné preskúmanie sa vzťahovalo aj na všetky prepojené spoločnosti.

(10)

Dňa 1. decembra 2005 Komisia začala aj preskúmanie podľa článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 2026/97 (7) o platných vyrovnávacích opatreniach na dovoz PET s pôvodom v Indii.

(11)

Komisia oficiálne oznámila vyvážajúcim výrobcom, zástupcom vyvážajúcich krajín, dovozcom, výrobcom v Spoločenstve, používateľom a žiadateľovi začatie preskúmania uplynutia platnosti a čiastočného predbežného preskúmania. Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť písomne svoje stanovisko a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí. Všetkým zainteresovaným stranám, ktoré o to požiadali a preukázali, že majú osobitné dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, bolo vypočutie umožnené.

(12)

Vzhľadom na zrejmý veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Indii, Indonézii, Kórejskej republike a na Taiwane, ako aj výrobcov a dovozcov v rámci Spoločenstva, uvedených v žiadosti o preskúmanie uplynutia platnosti, a počet vyvážajúcich výrobcov z Taiwanu uvedených v žiadosti o predbežné preskúmanie, sa považovalo za vhodné v súlade s článkom 17 základného nariadenia preskúmať, či by sa mal použiť výber vzorky. Na to, aby sa Komisii umožnilo rozhodnúť, či výber vzorky bude potrebný, a ak áno, výber vzorky urobiť, od uvedených strán sa podľa článku 17 ods. 2 základného nariadenia žiadalo, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia prešetrovania a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí.

(13)

Po preskúmaní predložených informácií a vzhľadom na to, že len málo vyvážajúcich výrobcov v Indii, Indonézii, Kórejskej republike a na Taiwane oznámilo ochotu spolupracovať, rozhodlo sa, že pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov v týchto štyroch krajinách, výber vzorky nie je potrebný.

(14)

Po preskúmaní informácií, ktoré predložili výrobcovia a dovozcovia zo Spoločenstva, a keďže ich počet bol pomerne malý, rozhodlo sa, že do prešetrovania budú zahrnutí všetci, a výber vzorky nie je potrebný.

(15)

Všetkým známym vyvážajúcim výrobcom v príslušných krajinách, dovozcom, dodávateľom, výrobcom v Spoločenstve a používateľom boli preto zaslané dotazníky.

(16)

Vyplnený dotazník zaslali:

Zistilo sa tiež, že jeden nespolupracujúci vyvážajúci výrobca v Indonézii od uverejnenia platných opatrení zmenil svoj názov. Ide o zmenu názvu P.T. Bakrie Kasei Corp. na P.T. Mitsubishi Chemical Indonesia.

(17)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na svoju analýzu, a vykonala overovanie na mieste v priestoroch týchto spoločností:

(18)

Prešetrenie pravdepodobnosti pokračovania a/alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy v rámci preskúmania uplynutia platnosti sa konalo v období od 1. októbra 2004 do 30. septembra 2005 (ďalej len „ORP“). Preskúmanie trendov dôležitých pre posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa uskutočnilo v období od 1. januára 2002 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“). Obdobie prešetrovania pre čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia v súvislosti s dovozom z Taiwanu a od troch vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike je zhodné s obdobím preskúmania uplynutia platnosti.

(19)

Príslušný výrobok je ten istý ako pri pôvodnom prešetrovaní, t. j. PET s koeficientom viskozity 78 ml/g alebo vyšším, podľa normy ISO 1628-5, s pôvodom v príslušných krajinách. V súčasnosti je možné ho zaradiť pod kód KN 3907 60 20.

(20)

Podobne ako pri pôvodnom prešetrovaní a pri revíznom prešetrovaní sa zistilo, že príslušný výrobok, PET vyrobený a predávaný na domácich trhoch v príslušných krajinách a PET, ktorý vyrábajú a predávajú výrobcovia zo Spoločenstva, majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a spôsoby použitia. Preto sa tieto výrobky považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(21)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či v súčasnosti dochádza k dumpingu a či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení bude viesť k pokračovaniu dumpingu alebo nie.

(22)

Ďalej stanovená všeobecná metodika sa použila pri všetkých vyvážajúcich výrobcoch v príslušných krajinách a je taká istá ako pri pôvodnom prešetrovaní. Prezentácia zistení o dumpingu za každú z príslušných krajín teda len opisuje to, čo je špecifické pre každú vyvážajúcu krajinu.

(23)

Na stanovenie normálnej hodnoty sa najprv za každého vyvážajúceho výrobcu zisťovalo, či jeho celkový domáci predaj príslušného výrobku je reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým predajom na vývoz do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia domáci predaj sa považoval za reprezentatívny v porovnaní s celkovým predajom na vývoz, keď celkový objem domáceho predaja za každého vyvážajúceho výrobcu tvoril aspoň 5 % z jeho celkového objemu predaja na vývoz do Spoločenstva.

(24)

Následne sa určili tie druhy príslušného výrobku, ktoré doma predávajú vyvážajúci výrobcovia s celkovým reprezentatívnym domácim predajom a ktoré sú totožné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(25)

V súvislosti s každým druhom, ktorý predávajú vyvážajúci výrobcovia na svojich domácich trhoch, a je priamo porovnateľný s tými druhmi PET, ktoré sa predávajú na vývoz do Spoločenstva, sa stanovilo, či je domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj určitého druhu PET sa považoval za dostatočne reprezentatívny, keď celkový objem domáceho predaja tohto druhu počas ORP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu PET, ktorý sa vyváža do Spoločenstva.

(26)

Skúmalo sa tiež, či sa domáci predaj každého druhu PET môže považovať za realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to tak, že sa pre každého vyvážajúceho výrobcu v príslušných krajinách stanovil podiel ziskového predaja každého vyvážaného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(27)

V prípadoch, keď sa normálne hodnoty museli vytvoriť, boli vytvorené v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia, t. j. na základe výrobných nákladov príslušného druhu, ku ktorým sa pripočítala výška predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov (ďalej len „PVA“) a ziskové rozpätie. Výška PVA výdavkov predstavovala výšku výdavkov, ktorá vznikla vyvážajúcemu výrobcovi za podobný výrobok a výška zisku sa rovnala priemernému zisku, ktorý realizoval vyvážajúci výrobca pri predaji podobného výrobku pri bežnom obchodovaní.

(28)

Vo všetkých prípadoch, keď sa príslušný výrobok vyvážal nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, konkrétne na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(29)

V prípadoch, keď sa predaj vykonal prostredníctvom prepojeného dovozcu alebo obchodníka, vývozná cena sa vytvorila na základe cien opakovaného predaja tohto prepojeného dovozcu nezávislým zákazníkom. Vykonali sa úpravy vzhľadom na všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a opakovaným predajom vrátane predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov a primeraného ziskového rozpätia, v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Príslušné ziskové rozpätie sa stanovilo na základe informácií, ktoré poskytli neprepojení spolupracujúci obchodníci/dovozcovia pôsobiaci na trhu Spoločenstva.

(30)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli formou úprav náležite zohľadnené rozdiely, ktoré majú vplyv na ceny a cenovú porovnateľnosť, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Príslušné úpravy sa urobili vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za vhodné, presné a podopreté dôkazmi.

(31)

V súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie vypočítalo pre každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu porovnaním váženej priemernej normálnej hodnoty a váženej priemernej vývoznej ceny.

(32)

Pre tie krajiny, u ktorých sa úroveň spolupráce považovala za vysokú (viac ako 80 % celého objemu dovozu do Spoločenstva počas ORP) a kde nebol žiadny dôvod sa domnievať, že by niektorý výrobca nespolupracoval, bolo zostatkové dumpingové rozpätie stanovené na úrovni spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu s najvyšším dumpingovým rozpätím, aby sa zabezpečila efektívnosť opatrení.

(33)

Pre tie krajiny, u ktorých sa úroveň spolupráce považovala za nízku (menej ako 80 % celého objemu dovozu do Spoločenstva počas ORP), bolo zostatkové dumpingové rozpätie stanovené v súlade s článkom 18 základného nariadenia, t. j. na základe dostupných skutočností.

(34)

Traja z piatich známych vyvážajúcich výrobcov spolupracovali pri prešetrovaní. Dve nespolupracujúce spoločnosti predstavujú viac ako 80 % celkovej výroby PET v Indii a približne 25 % indického vývozu do Spoločenstva. Podiel indického vývozu do Spoločenstva v pomere k spotrebe Spoločenstva tvoril počas ORP 0,3 %. Dvaja z troch spolupracujúcich vývozcov prijali cenové záväzky v súvislosti s ich vývozom PET do Spoločenstva, ktoré boli uzatvorené podľa pôvodného prešetrovania.

(35)

Pokiaľ ide o dve spolupracujúce spoločnosti, zistilo sa, že ich vývozné ceny do Spoločenstva boli v súlade s minimálnymi cenami stanovenými v záväzkoch. Tieto ceny boli jasne vyššie ako ceny účtované za predaj na trhy tretích krajín. Tieto predaje sa uskutočňovali v oveľa väčších objemoch ako vývoz do Spoločenstva. To naznačuje, že ceny účtované zákazníkom v Spoločenstve nezodpovedajú normálnemu cenovému správaniu indických spoločností, ktoré prijali cenové záväzky.

(36)

Pokiaľ ide o vývoz do Spoločenstva, zistilo sa, že dumpingové rozpätia troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sú v rozsahu medzi nulovým dumpingom a 17 %. Treba poznamenať, že vyvážajúci výrobca s nulovým dumpingom prijal cenový záväzok a že objem jeho vývozu do Spoločenstva je veľmi malý (menej ako 10 %) v porovnaní s jeho vývozom do tretích krajín. Pri pôvodnom prešetrovaní vrátane následných preskúmaní boli dumpingové rozpätia v rozsahu medzi 14,7 % a 51,5 % (8). Keďže však dovážané množstvá boli skutočne veľmi malé, analýza sa zamerala najmä na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu.

(37)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že počas ORP bolo v Indonézii päť výrobcov PET. Ako sa uvádza v odôvodnení 16, tri spoločnosti predložili vyplnené dotazníky, ale len dve spoločnosti prijali overenia na mieste vo svojich priestoroch. Keďže takto nebolo možné overiť, či údaje, ktoré predložila tretia spoločnosť vo vyplnenom dotazníku, sú pravdivé, táto spoločnosť riadne nespolupracovala pri prešetrovaní v zmysle článku 18 základného nariadenia. V tom zmysle bola spoločnosť informovaná a dostala možnosť vyjadriť sa k tomuto zisteniu.

(38)

Jedna zo spolupracujúcich spoločností mala veľmi malý objem predaja na trh EÚ, ale tento predaj sa uskutočnil jednému špeciálnemu používateľovi v zdravotníckom sektore. Preto sa objem ani jednotková cena tohto predaja nepovažovali za reprezentatívne. Okrem tohto veľmi malého objemu Eurostat nezaregistroval žiadny iný predaj z Indonézie na trhu EÚ.

(39)

Keďže dve spolupracujúce spoločnosti nerealizovali na trhu EÚ žiadny reprezentatívny predaj počas ORP a štatistické údaje Eurostatu o dovoze ukázali, že z Indonézie sa neuskutočnil žiadny ďalší dovoz, nebolo možné stanoviť žiadne dumpingové rozpätie.

(40)

Dvaja malajskí výrobcovia PET spolupracovali na prešetrovaní. Len jeden z nich uskutočnil vývoz do Spoločenstva, ktorý predstavoval 100 % celkového dovozu PET z Malajzie do Spoločenstva. Celkový dovoz príslušného výrobku z Malajzie bol malý, t. j. v rozsahu 2 000 – 4 000 ton v porovnaní s trhom Spoločenstva ako celkom.

(41)

Pre vyvážajúceho výrobcu s vývozom do Spoločenstva počas ORP bol domáci predaj podobného výrobku reprezentatívny. Normálna hodnota vychádzala z cien zaplatených alebo splatných pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi v Malajzii v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

(42)

Prešetrovanie ukázalo, že výrobné náklady, ktoré spoločnosť vykázala, boli podhodnotené, pretože režijné náklady fabriky (vrátane odpisov, výdavkov na nájmy, mzdy a údržbu), ktoré skutočne vznikli počas ORP, boli preradené do PVA výdavkov. Spoločnosť argumentovala, že tento postup sa použil preto, aby sa zohľadnila nízka miera využitia kapacity v jej výrobných zariadeniach. Skutočné vzniknuté náklady však zahŕňajú aj preradené režijné náklady fabriky. Skutočnosť, že spoločnosť fungovala len so zlomkom svojej celkovej výrobnej kapacity neznamená, že náklady na takéto zariadenia nevznikajú. V skutočnosti boli tieto náklady uvedené v účtovných záznamoch spoločnosti, a keďže sú priamo naviazané na výrobu podobného výrobku, musela sa vykonať oprava vykázaných výrobných nákladov.

(43)

Pre toho istého vyvážajúceho výrobcu sa vývozné ceny stanovili na základe cien, ktoré zaplatili neprepojení zákazníci v Spoločenstve v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(44)

V snahe zabezpečiť spravodlivé porovnanie vykonali sa úpravy vzhľadom na rozdiely v nákladoch na dopravu, poistenie, nakládku a pomocné činnosti a v úverových nákladoch, pokiaľ to bolo vhodné a opodstatnené.

(45)

Pri výpočte dumpingového rozpätia sa vážené priemerné normálne hodnoty porovnávali s váženou priemernou vývoznou cenou príslušného výrobku do Spoločenstva.

(46)

Pri tomto porovnaní sa ukázala existencia dumpingu na úrovni okolo 5 % u jedného výrobcu vyvážajúceho do Spoločenstva počas ORP. Keďže však vyvážané množstvá boli skutočne veľmi malé, analýza sa zamerala najmä na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu.

(47)

Pripomína sa, že predbežné preskúmanie sa obmedzilo na dumping týkajúci sa spoločnosti Daehan Synthetic Fiber Co Ltd. a skupín SK Chemicals Co Ltd. a KP Chemicals Corp. Od týchto troch spoločností prišli kompletne vyplnené dotazníky.

(48)

Okrem toho sa prihlásili aj spoločnosti prepojené s jedným z uvedených vyvážajúcich výrobcov. Takže vyplnené dotazníky zaslali vyvážajúci výrobcovia Honam Petrochemicals a Huvis Corp.

(49)

Pred prešetrením na mieste spoločnosť Daehan Synthetic Fiber Co Ltd. informovala Komisiu o svojom rozhodnutí zastaviť výrobu PET v Kórejská republika. Následne sa spoločnosť rozhodla zrušiť plánované overenie na mieste. Keďže spoločnosť takto prestala spolupracovať v zmysle článku 18 základného nariadenia, mala by podliehať zostatkovému dumpingovému rozpätiu.

(50)

Podľa žiadosti v Kórejskej republike existuje desať výrobcov, ktorí majú kapacitu na výrobu PET. Z týchto desiatich výrobcov sa Komisii prihlásilo päť výrobcov (vrátane spoločnosti Daehan Synthetic Fiber Co Ltd.) a predložilo vyplnené dotazníky. Z ostatných piatich nespolupracujúcich výrobcov jeden spolupracoval s Komisiou pri pôvodnom prešetrovaní.

(51)

Objemy vývozu štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov plus neoverené množstvá, ktoré vyváža spoločnosť Daehan Synthetic Fiber Co Ltd., predstavovali takmer 100 % celkového vývozu počas ORP z Kórejskej republiky do Spoločenstva, ako ich zaregistroval Eurostat.

(52)

Ako vyplýva z odôvodnení 16 a 17, štyria spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ktorí plne spolupracovali pri prešetrovaní, boli:

(53)

S cieľom predísť obchádzaniu v budúcnosti dumpingové rozpätia boli vypočítané na úrovni skupiny.

(54)

Pre všetky druhy PET, ktoré vyvážajú kórejskí vyvážajúci výrobcovia, bolo možné stanoviť normálnu hodnotu na základe cien zaplatených alebo splatných pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi na domácom trhu v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

(55)

Dvaja z kórejských vyvážajúcich výrobcov vykonávali predaj na vývoz do Spoločenstva priamo nezávislým zákazníkom prostredníctvom prepojených spoločností v Kórejskej republike a prepojených dovozcov v Spoločenstve. V dôsledku toho sa v poslednom prípade vytvorená vývozná cena stanovila podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(56)

Úpravy rozdielov v poplatkoch za dopravu, poistenie, manipuláciu, provízie, úver, balenie, clá (vrátenie cla) a bankové poplatky sa vykonali, pokiaľ to bolo opodstatnené a riadne podopreté dôkazmi.

(57)

Dvaja z kórejských vyvážajúcich výrobcov požiadali o vrátenie cla a zdôvodnili to tým, že dovozné poplatky sa platia z podobného výrobku, keď je určený na spotrebu vo vyvážajúcej krajine, ale refundujú sa, keď sa výrobok predá na vývoz do Spoločenstva. V každom prípade sa zistilo, že požadovaná suma je väčšia ako výška cla zaplateného na podobný výrobok na domácom trhu a preto boli úpravy zodpovedajúcim spôsobom korigované. Metodika použitá pri súčasnom prešetrovaní bola v súlade s podmienkami stanovenými v článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, pretože presne zohľadnila skutočnú úroveň dovozných ciel na podobný výrobok.

(58)

Okrem toho obidvaja vyvážajúci výrobcovia si nárokovali náklady spojené s úverovaním na základe skutočného úverového obdobia prijatého odberateľmi v rámci platobného systému „otvorených účtov“, ktorý sa používa na kórejskom domácom trhu. Zistilo sa, že vo všeobecnosti v rámci tohto systému vyvážajúci výrobcovia v skutočnosti neposkytli osobitné úverové obdobia a okrem toho prijaté úverové obdobia nebolo možné presne určiť, lebo potvrdenky sa nedali priradiť ku konkrétnym faktúram. Za takýchto okolností sa tieto úpravy nemohli vykonať.

(59)

Ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia, vážené priemerné normálne hodnoty za každý druh príslušného výrobku vyvážaný do Spoločenstva sa porovnali s váženou priemernou vývoznou cenou každého zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

(60)

Pri tomto porovnaní sa ukázala existencia dumpingu de minimis v súvislosti s vyvážajúcimi výrobcami, ktorí vyvážali do Spoločenstva počas ORP.

(61)

Dvaja zo štyroch známych vyvážajúcich výrobcov spolupracovali pri prešetrovaní. Tieto dve spolupracujúce spoločnosti predstavujú viac ako 80 % z celkovej výroby na Taiwane a 99 % z celkového vývozu Taiwanu do Spoločenstva. Podiel taiwanského vývozu do Spoločenstva v pomere k spotrebe Spoločenstva dosiahol počas ORP 1,2 %.

(62)

Tretí taiwanský vyvážajúci výrobca najprv dotazník vyplnil, ale pred kontrolou na mieste ďalšiu spoluprácu zastavil. To, že spoločnosť neumožnila zástupcom Komisie na mieste overiť vyplnený dotazník, znamená nespoluprácu pri prešetrovaní. Na základe článku 18 základného nariadenia by táto spoločnosť mala podliehať zostatkovému dumpingovému rozpätiu.

(63)

Pre všetky druhy PET, ktorý vyvážajú taiwanskí vyvážajúci výrobcovia, bolo možné stanoviť normálne hodnoty na základe cien zaplatených alebo splatných pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi na domácom trhu v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

(64)

Obidvaja spolupracujúci taiwanskí vyvážajúci výrobcovia vykonávali priamy predaj na vývoz nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Vývozné ceny sa dali posúdiť na základe cien zaplatených alebo splatných týmito zákazníkmi podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia.

(65)

Uplatnili sa úpravy rozdielov v poplatkoch za dopravu, poistenie, manipuláciu, úver, balenie a v bankových poplatkoch.

(66)

Ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia, vážené priemerné normálne hodnoty za každý druh príslušného výrobku vyvážaný do Spoločenstva sa porovnali s váženou priemernou vývoznou cenou každého zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

(67)

Na základe tohto porovnania zistené dumpingové rozpätie bolo nižšie ako rozpätie de minimis v prípade spoločnosti Far Eastern Textile Ltd. V prípade spoločnosti Shinkong dumpingové rozpätie dosahovalo 6,5 %. Pokiaľ však ide o spoločnosť Far Eastern Textile Ltd prešetrovanie ukázalo, že porovnanie váženej priemernej normálnej hodnoty s váženými priemernými vývoznými cenami nevyjadruje úplnú mieru dumpingu v praxi. V skutočnosti prešetrovanie ukázalo, že významné objemy (okolo 25 % celého vývozu do Spoločenstva) sa realizovali za výrazne nízke ceny a boli sústredné na jedného zákazníka. Okrem toho vývoz do všetkých miest určenia v Spoločenstve sa realizoval za výrazne znížené ceny počas posledných štyroch mesiacov ORP v porovnaní s prvými ôsmimi mesiacmi ORP. Preto sa musela použiť iná porovnávacia metodika. Významný rozdiel sa zistil medzi dumpingovými rozpätiami pri porovnaní priemer – priemer a porovnaní transakcia – priemer. Pokiaľ ide o porovnanie transakcia – transakcia, zistilo sa, že to nie je vhodná alternatívna porovnávacia metóda, lebo postup výberu jednotlivých transakcií pre takéto porovnanie sa v tomto prípade považoval za náhodný. Takže sa uskutočnilo porovnanie transakcia – priemer v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia. Existoval teda jasný model vývozu, ktorý sa líšil podľa zákazníka a času.

(68)

Na základe uvedeného sa dumpingové rozpätie, ktoré je výsledkom porovnania transakcia – priemer, posudzuje na účely ďalšej analýzy, pokiaľ ide o pokračovanie dumpingu. V prípade spoločnosti Shinkong rozdiel medzi dumpingovými rozpätiami, vypočítaný podľa týchto dvoch metodík, nebol významný a žiadne modely sa nezistili. Preto by sa pre túto spoločnosť malo zvážiť dumpingové rozpätie, ktoré je výsledkom porovnania priemer – priemer.

(69)

Následne dumpingové rozpätia stanovené za dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sú takéto:

Vyjadrené na osobitom základe tieto percentuálne rozpätia zodpovedajú týmto konkrétnym clám:

Zostatkové clo by malo vychádzať zo zostatkového cla uplatniteľného v súčasnosti na Taiwan za predpokladu, že sa v súvislosti s tým nezistili žiadne zmeny okolností. Jeho výška je 143,4 EUR/t.

(70)

Pokiaľ ide o dve spoločnosti, ktoré pri prešetrovaní nespolupracovali, uvažuje sa, že informácie, ktoré sú k dispozícii, by sa mali uplatniť v súlade s článkom 18 základného nariadenia. V skutočnosti by sa týmto spoločnostiam malo vymerať zostatkové clo.

(71)

Iba jeden thajský výrobca PET spolupracoval pri prešetrovaní a počas ORP nevykonal žiadny vývoz do Spoločenstva. Podľa Eurostatu bol objem dovozu s pôvodom v Thajsku počas ORP zanedbateľný. Je však známe, že počas ORP existovali v Thajsku minimálne traja iní výrobcovia PET, ktorí na prešetrovaní nespolupracovali.

(72)

Ak jediný spolupracujúci výrobca nevykonal žiadny vývoz PET do Spoločenstva, za tohto spolupracujúceho výrobcu nebolo možné urobiť žiadny výpočet dumpingu.

(73)

V snahe stanoviť, či je pravdepodobné, že dumping bude pokračovať v prípade zrušenia opatrení, sa preskúmalo cenové správanie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov k iným vývozným trhom, ich výroba, kapacita a zásoby. Táto analýza vychádzala z dostupných informácií, t. j. z overených informácií, ktoré poskytli vo vyplnených dotazníkoch spolupracujúci výrobcovia uvedení v oddiele A.4. Analýza bola tiež vykonaná v súvislosti s cenovým správaním, výrobou a výrobnou kapacitou iných vyvážajúcich výrobcov v krajinách, ktorých sa konanie týkalo. Táto analýza vychádzala z údajov prieskumu trhu, ktoré dodalo výrobné odvetvie Spoločenstva a vyvážajúci výrobcovia, zo štatistických údajov Eurostatu o dovoze a, pokiaľ sú k dispozícii, zo štatistických údajov o vývoze z príslušných krajín.

(74)

Pravdepodobný scenár toho, čo by sa stalo, keby boli opatrenia zrušené, vychádzal:

(75)

Ceny v Spoločenstve boli vo všeobecnosti nižšie ako domáce ceny v Indii. Vývoz sa pravdepodobne robí za ceny, ktoré sú minimálne o niečo nižšie ako bežné ceny v Spoločenstve. Ak by sa opatrenia zrušili, je pravdepodobné, že vývoz do Spoločenstva by sa robil za dumpingové ceny za predpokladu, že by sa udržali rovnaké cenové úrovne.

(76)

Indické vývozné ceny do tretích krajín boli vo všeobecnosti nižšie ako jej domáce ceny. Tento rozdiel v cenách dosahoval 24 % úrovne vývoznej ceny. To naznačuje, že v prípade zrušenia opatrení by sa vývoz do Spoločenstva tak isto mohol robiť za dumpingové ceny. Ako sa už uviedlo, zistené rozpätia sú v skutočnosti vyššie ako zistená bežná úroveň dumpingu do ES. Treba poznamenať, že 1. táto bežná zistená úroveň dumpingu do ES sa stanovila na základe malých objemov vývozu a 2. že niektorý vývoz sa robil za podmienok cenového záväzku, ktorý má korekčný účinok na úroveň vývozných cien. Keby boli opatrenia zrušené, je teda pravdepodobné, že dumpingové rozpätie by bolo dokonca vyššie.

(77)

Indické vývozné ceny do tretích krajín boli vo všeobecnosti nižšie ako cenová úroveň v Spoločenstve. Preto keby sa opatrenia zrušili, indickí vývozcovia by pravdepodobne vyvážali PET vo väčších množstvách do Spoločenstva a za ceny blížiace sa k cenám účtovaným tretím krajinám počas ORP. V dôsledku toho sa zdá pravdepodobné, že dumping stanovený v súvislosti s vývozom do Spoločenstva počas ORP, by sa mohol dokonca zvýšiť, keby boli opatrenia zrušené.

(78)

Pokiaľ ide o voľné kapacity, znova sa pripomína, že dvaja najväčší indickí výrobcovia pri prešetrovaní nespolupracovali. Napriek tomu sa zistilo, že ich celkové kapacity dosahovali približne 23 % spotreby Spoločenstva počas ORP. Na základe informácií, ktoré boli k dispozícii, nevyužitá časť ich kapacít je významná a tvorí 80 000 až 130 000 ton. Okrem toho traja spolupracujúci výrobcovia tiež disponujú nejakými nevyužitými kapacitami. Záver je taký, že v Indii existujú významné voľné kapacity. Indický trh je tiež charakteristický nadmernými zásobami. V tejto súvislosti, keby boli opatrenia zrušené, výrobcovia sa môžu rozhodnúť presmerovať nadbytočné množstvá do Spoločenstva za stále nižšie dumpingové ceny.

(79)

Keby boli opatrenia zrušené, zdá sa, že nevyužité kapacity by boli pravdepodobne nasmerované do Spoločenstva. Vzhľadom na zistené vzťahy medzi cenami, najmä na vzťah medzi cenami v Spoločenstve a cenami v Indii, vývoz do Spoločenstva by sa pravdepodobne robil za dumpingové ceny.

(80)

Ceny v Spoločenstve boli vo všeobecnosti vyššie, ako ceny, ktoré dosiahli dvaja spolupracujúci indonézski vyvážajúci výrobcovia na svojom domácom trhu. To by naznačovalo, že pre indonézskych vyvážajúcich výrobcov by bola atraktívna možnosť presunúť predaj do Spoločenstva, keby boli antidumpingové opatrenia zrušené.

(81)

Pre spoločnosť Polypet, ktorá fungovala so stratou na všetkých trhoch, sa domáce ceny nejavili ako spoľahlivé a preto sa normálna hodnota musela vytvoriť na základe výrobných nákladov plus bežný zisk. Na výpočty sa použila zisková prirážka 7 %, ktorá sa rovná prirážke použitej pri pôvodnom prešetrovaní. Medzi takto vytvorenou normálnou hodnotou a vývoznými cenami do tretích krajín sa zistil cenový rozdiel 25,0 %. Skutočnosť, že vývozné ceny boli nižšie ako normálna hodnota o takýto rozdiel naznačuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu na trhu Spoločenstva, keby boli opatrenia zrušené.

(82)

Spoločnosť Petnesia fungovala približne vyrovnane počas ORP a normálna hodnota sa preto vypočítala s použitím domácej predajnej ceny a vytvorenej normálnej hodnoty pomocou metódy opísanej pre spoločnosť Polypet. Rozdiel medzi normálnymi hodnotami a vývoznou cenou do tretích krajín bol v rozsahu 5 – 10 % (pre tieto metódy). Skutočnosť, že vývozné ceny boli nižšie ako normálna hodnota o takýto rozdiel naznačuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu na trhu Spoločenstva, keby boli opatrenia zrušené.

(83)

Predajné ceny výrobcov zo Spoločenstva pre predaj do EÚ boli stanovené na 1 058 EUR počas ORP. V tom istom období predajné ceny indonézskych vývozcov na trhy tretích krajín boli 911 EUR. Predajné ceny boli teda o 16 % vyššie ako na iných trhoch. To by naznačovalo, že pre indonézskych výrobcov by bola atraktívna možnosť presunúť predaj do Spoločenstva, keby boli antidumpingové opatrenia zrušené.

(84)

Ako sa už uviedlo, v Indonézii počas ORP fungovalo päť výrobcov. Správa z prieskumu trhu uvádza 324 000 ton výroby v Indonézii a z nej spolupracujúci výrobcovia predstavovali približne 47 %. Informácie od spolupracujúcich výrobcov a prieskum trhu naznačujú, že nevyužité kapacity tvorili okolo 10 % z celkovej kapacity, t. j. približne 37 000 ton. To predstavuje asi 1,5 % spotreby Spoločenstva.

(85)

Informácie od spolupracujúcich výrobcov ukázali, že zásoby PET sú nízke.

(86)

Pokiaľ ide o nevyužité kapacity a zásoby, prešetrovanie ukázalo, že na predaj na trhu Spoločenstva by mohlo byť k dispozícii významné množstvo PET.

(87)

Posúdenie uvedených faktorov ukázalo, že existuje významný rozdiel v cenách medzi dodávkami, ktoré realizujú indonézski výrobcovia na trhoch tretích krajín, a ich normálnou hodnotou.

(88)

Okrem toho vývozné ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na trhoch tretích krajín a na indonézskom domácom trhu sú oveľa nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v rámci Spoločenstva. Keď sa k tomu pridá existencia voľnej kapacity, v prípade zrušenia opatrení by boli indonézski vyvážajúci výrobcovia motivovaní zvýšiť svoj predaj na trhu Spoločenstva a tento predaj by sa pravdepodobne realizoval za dumpingové ceny.

(89)

Zatiaľ čo celková výroba a predaj príslušného výrobku zo strany malajských výrobcov sa odhaduje približne na 120 000 ton, celková spotreba PET v Malajzii je okolo 60 000 ton. Keďže na domácom trhu je schopná spotrebovať len asi polovicu z celkovej výroby a predaja, je jasné, že malajskí výrobcovia príslušného výrobku sú vo všeobecnosti závislí od vývozných trhov, aby mohli naďalej vyrábať pri súčasných kapacitách.

(90)

Prešetrovanie ukázalo, že domáce ceny sú asi o 10 až 20 % nižšie ako priemerné ceny účtované na trhu Spoločenstva. Nie je žiadny dôvod domnievať sa, že by sa to zmenilo, keby boli opatrenia zrušené.

(91)

Informácie, ktoré poskytli spolupracujúci vývozcovia uvedení v odôvodnení 17 ukázali, že vývoz do tretích krajín sa realizoval vo veľkých objemoch, ktoré predstavovali 67 % celkového predaja počas ORP.

(92)

U jedného malajského vývozcu, ktorý vyvážal do Spoločenstva, boli vážené priemerné vývozné ceny do tretích krajín nižšie ako vážené priemerné normálne hodnoty, ktoré sa stanovili pre výpočet jeho dumpingu, a tiež sa ukázali nižšie ako predajné ceny do Spoločenstva. To naznačuje, že tento malajský vývozca pravdepodobne predáva PET za dumpingové ceny aj na trhy tretích krajín, a že cenový rozdiel je dokonca vyšší ako ten, ktorý sa zistil na európskom trhu.

(93)

U ďalšieho vývozcu, ktorý počas ORP neuskutočnil žiadny vývoz do Spoločenstva, prešetrovanie ukázalo, že priemerné vývozné ceny do tretích krajín boli nižšie ako výrobné náklady, čo tiež naznačuje, že podobný výrobok sa na tretích trhoch predáva za dumpingové ceny.

(94)

Uvedené naznačuje veľkú pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu pri vývoze do Spoločenstva v prípade zrušenia opatrení.

(95)

Informácie, ktoré poskytli spolupracujúci vývozcovia uvedení v odôvodnení 17 ukázali, že vývoz do tretích krajín sa realizoval za váženú priemernú vývoznú cenu oveľa nižšiu, ako sú predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v rámci Spoločenstva.

(96)

Možno teda dospiesť k záveru, že pri prevládajúcej cenovej úrovni by sa Spoločenstvo považovalo za atraktívny trh pre vyvážajúcich výrobcov v Malajzii. Na základe toho sa usúdilo, že by existovala ekonomická motivácia na presun vývozu z tretích krajín na ziskovejší trh Spoločenstva, keby boli opatrenia zrušené. Keby sa vývoz presunul do Spoločenstva, realizoval by sa pravdepodobne tiež za dumpingové ceny.

(97)

Prešetrovanie ukázalo, že využitie kapacít dvoch spolupracujúcich výrobcov bolo počas ORP veľmi nízke, a to v rozsahu 30 – 80 %. Na základe toho možno urobiť záver, že v Malajzii existujú významné voľné kapacity. Keby boli opatrenia zrušené, boli by malajskí výrobcovia motivovaní tieto voľné kapacity využiť a výrazne zvýšiť predaj na vývoz do Spoločenstva.

(98)

Zistilo sa, že dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia majú bežnú úroveň zásob. Treba však poznamenať, že zásoby nemožno považovať za významný ukazovateľ, lebo výroba PET v Malajzii väčšinou funguje na základe objednávok od zákazníkov. Preto zásoby tvorí hlavne PET, ktorý čaká na odoslanie už známym zákazníkom.

(99)

Prešetrovanie ukázalo, že jeden zo spolupracujúcich výrobcov pokračoval v uplatňovaní dumpingových praktík aj napriek účinným opatreniam.

(100)

Okrem toho vážené priemerné vývozné ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na trhy tretích krajín a predajné ceny na domácom trhu sú tiež oveľa nižšie ako prevládajúca cenová úroveň v Spoločenstve. Keď sa k tomu pridá nízke využitie kapacít, v prípade zrušenia opatrení by boli malajskí vyvážajúci výrobcovia motivovaní presunúť sa na trh Spoločenstva, a to pravdepodobne za dumpingové ceny.

(101)

V odôvodnení 60 sa vysvetľuje, že dumpingové rozpätia zistené u všetkých štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, sú nižšie ako de minimis. Pripomína sa, že tento vývoz sa uskutočnil v období, keď dvaja zo spolupracujúcich vývozcov mohli vyvážať do Spoločenstva s nulovým clom. Keďže vývoz týchto štyroch vyvážajúcich výrobcov predstavoval takmer 100 % celého vývozu PET počas ORP (ako oznámil Eurostat), u každého z vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní, sa riziko opakovaného výskytu dumpingu javí ako malé.

(102)

Prešetrovanie ukázalo, že ceny na kórejskom domácom trhu, ktoré účtujú spolupracujúce spoločnosti, sú vyššie ako ceny, ktoré účtuje výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nie je žiadny dôvod domnievať sa, že domáce ceny, ktoré sa zistili u spolupracujúcich spoločností, nie sú reprezentatívne alebo že nespolupracujúci výrobcovia predávajú na domácom trhu za výrazne nižšie ceny ako spolupracujúce spoločnosti. Okrem toho je pravdepodobné, že nespolupracujúce spoločnosti, ktoré nepredávali v ES, budú predávať za nízke ceny, aby znova získali stratený podiel na trhu ES. To naznačuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu u nespolupracujúcich spoločností, keby sa opatrenia zrušili. Treba tiež poznamenať, že tieto nespolupracujúce spoločnosti vyvážali do Spoločenstva pri pôvodnom prešetrovaní významné množstvá.

(103)

U spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa zistil cenový rozdiel okolo 5 % medzi prevládajúcou cenovou úrovňou na kórejskom domácom trhu a ich vývozom do tretích krajín. Za predpokladu, že mohli do Spoločenstva vyvážať neobmedzené množstvá PET s nulovým clom, sa však riziko odklonenia obchodu do Spoločenstva ukazuje ako pomerne nízke.

(104)

Vývozné ceny do tretích krajín boli tiež vo všeobecnosti dostupné vrátane cien, ktoré účtovali nespolupracujúci výrobcovia. Ceny nespolupracujúcich výrobcov boli nižšie ako domáce ceny, ktoré účtovali spolupracujúci výrobcovia. Tento cenový rozdiel znova ukazuje, že keby sa zrušili opatrenia, vývoz do Spoločenstva sa môže realizovať za dumpingové ceny.

(105)

Prešetrovanie ukázalo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v Kórejskej republike predali významné množstvá do tretích krajín. U skupín SK Chemicals a KP Chemicals, pokiaľ by mali možnosť vyvážať neobmedzené množstvá PET do Spoločenstva s nulovým clom, sa však riziko odklonenia obchodu do Spoločenstva ukazuje ako pomerne nízke.

(106)

U nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa použili informácie zo správy z prieskumu trhu a informácie od kórejského štatistického úradu.

(107)

Keď sa spočíta celkový vývoz kórejských vyvážajúcich výrobcov do tretích krajín počas ORP (727 Kt), ako ho vykázal kórejský štatistický úrad, a odpočíta sa vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov (320 Kt), celkový vývoz nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa vypočítal na 407 Kt.

(108)

Množstvá, ktoré vyviezli do každého miesta určenia nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, sa stanovili tak, že z celkového vývozu podľa miest určenia sa odpočítal vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov podľa miest určenia. Päť miest určenia, do ktorých sa predpokladajú najväčšie objemy vývozu, sú ČĽR a po nej Ukrajina, Japonsko, Tunisko a Iránska islamská republika.

(109)

Na základe hodnôt vývozu, ktoré poskytol kórejský štatistický úrad, sa vypočítala vážená priemerná cena do týchto piatich miest určenia s najväčším vývozom, a to 759 EUR/tona. Keďže táto cena vychádza z približných neoverených štatistických údajov (čiastočne obsahuje štatistické hodnoty od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a je možné, že obsahuje vývozné ceny do prepojených spoločností, ako aj ceny bez započítania nákladov na námornú nákladnú dopravu), priemerná cena zostáva oveľa nižšia ako sú priemerné dovozné ceny (na úrovni CIF) do Spoločenstva (približne 25 %).

(110)

Na základe toho, t. j. vzhľadom na evidentne významné objemy vývozu nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do tretích krajín a skutočnosť, že ceny nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do piatich najväčších miest určenia sú oveľa nižšie ako priemerná dovozná cena do Spoločenstva, prejavuje sa tu značné riziko odklonenia obchodu zo strany nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení. Vzhľadom na zistené významné dumpingové rozpätie (55 %) u najväčšieho z nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov pri pôvodnom prešetrovaní je vysoko pravdepodobné, že nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia by obnovili svoje dumpingové praktiky, keby boli opatrenia zrušené.

(111)

Pokiaľ ide o spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, u všetkých sa zistilo, že majú bežnú úroveň zásob a fungovali takmer na plnú kapacitu. Riziko opakovaného výskytu dumpingu sa tu teda ukazuje ako veľmi obmedzené.

(112)

Pokiaľ ide o nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, kapacita bola stanovená na základe celkovej kapacity kórejských vyvážajúcich výrobcov vyplývajúcej z prieskumu trhu. O úrovni zásob nie sú k dispozícii žiadne informácie. Keď odpočítame kapacitu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu z celkovej kórejskej kapacity, dostaneme odhad kapacity za nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Táto kapacita sa odhadla asi na 550 Kt, čo by zodpovedalo podielu na trhu 23 % z celkovej spotreby Spoločenstva.

(113)

Na základe správy z prieskumu trhu nevyužitá kapacita za Kórejskú republiku ako celok sa odhaduje približne na 200 000 ton. Takže keby sa opatrenia zrušili, nemožno vylúčiť, že tu existuje riziko dumpingu zo strany nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov s nevyužitou kapacitou.

(114)

I keď u štyroch spolupracujúcich spoločností sa neprejavuje žiadne evidentné riziko opakovaného výskytu dumpingu, prešetrovanie ukázalo, že u nespolupracujúcich spoločností reálne riziko opakovaného výskytu dumpingu existuje. Ukázalo sa to pri porovnaní prevládajúcej cenovej úrovne na kórejskom domácom trhu a cenovej úrovne na trhu Spoločenstva, ako aj pri porovnaní domácej cenovej úrovne v Kórejskej republike s priemernou úrovňou vývozných cien na trhy tretích krajín.

(115)

Okrem toho je možné zistiť skutočne výrazné riziko odklonenia obchodu, keď sa porovnajú významné objemy PET predávané do tretích krajín za ceny, ktoré sú oveľa nižšie ako ceny, za ktoré sa PET dováža do Spoločenstva. Vzhľadom na dumpingovú minulosť týchto nespolupracujúcich spoločností (na úrovni 55 % pri pôvodnom prešetrovaní) nie je žiadny dôvod domnievať sa, že tieto spoločnosti by neobnovili svoje dumpingové praktiky, keby sa nechala uplynúť platnosť opatrení.

(116)

Taiwanské domáce ceny spolupracujúcich a nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov boli vo všeobecnosti nižšie ako ceny v Spoločenstve. Ceny v Spoločenstve boli naozaj ziskové. To znamená, že cenová úroveň v Spoločenstve by bola tiež veľmi atraktívna z pohľadu taiwanského vyvážajúceho výrobcu. Vzhľadom na zistený vzťah medzi cenami budú taiwanské vývozné ceny tiež pravdepodobne oveľa nižšie ako priemerné ceny, ktoré účtuje výrobné odvetvie Spoločenstva.

(117)

V prípade jedného spolupracujúceho výrobcu boli ceny do tretích krajín oveľa nižšie ako taiwanské domáce ceny. V prípade druhého spolupracujúceho výrobcu, ktorý predával hlavne do Japonska, vývozné ceny do tretích krajín boli vyššie ako domáce predajné ceny. Na základe toho nemožno vylúčiť, že vývozné ceny do Spoločenstva budú sledovať trend taiwanských cien do iných krajín (okrem Japonska), keby boli opatrenia zrušené. Opakovaný výskyt dumpingu podľa takého scenára je teda pravdepodobný. Toto hodnotenie vychádza z údajov, ktoré dodali spolupracujúci výrobcovia, keďže v tejto súvislosti nebolo možné vyhľadať žiadne iné údaje.

(118)

Taiwanské vývozné ceny do tretích krajín boli oveľa nižšie ako cenová úroveň v Spoločenstve. Taiwanský vývoz do iných krajín nepodliehal žiadnym antidumpingovým clám počas ORP. Keby sa opatrenia zrušili, nemožno vylúčiť, že vývozné ceny do Spoločenstva by sledovali vývoj cien na iné trhy. Za takých okolností by sa budúci vývoz do Spoločenstva robil za dumpingové ceny. Aj toto hodnotenie vychádza z údajov, ktoré poskytli spolupracujúci výrobcovia. Keďže však nie sú k dispozícii žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že vývozné ceny do tretích krajín alebo domáce ceny zistené pre spolupracujúce spoločnosti by neboli reprezentatívne pre všetkých taiwanských vyvážajúcich výrobcov, možno tiež urobiť záver, že budúci vývoz nespolupracujúcich spoločností do ES by sa pravdepodobne robil za dumpingové ceny.

(119)

Zatiaľ čo jedna spolupracujúca spoločnosť počas ORP plne využívala svoju kapacitu, druhá značnú časť svojej celkovej kapacity nevyužívala. Ukazuje sa, že spoločnosti, ktoré na prešetrovaní nespolupracovali, majú nevyužité kapacity v rozsahu 400 000 až 500 000 ton. To predstavuje okolo 20 % spotreby Spoločenstva počas ORP. Samozrejme, vzhľadom na atraktívnu cenovú úroveň na trhu Spoločenstva, tieto nevyužité kapacity by boli pravdepodobne presmerované do Spoločenstva, keby boli opatrenia zrušené.

(120)

Pokiaľ ide o nevyužité kapacity, ukazuje sa, že keby boli opatrenia zrušené, tieto kapacity by boli pravdepodobne presmerované do Spoločenstva. Okrem toho takýto vývoz do Spoločenstva by sa pravdepodobne robil za dumpingové ceny, vzhľadom na nízku cenovú úroveň vývozu na trhy tretích krajín, s výnimkou Japonska. Ceny Spoločenstva budú pravdepodobne pod tlakom, hneď ako sa na trh Spoločenstva dovezú väčšie množstvá. Takýto vývoj cien smerom nadol pravdepodobne vyostrí dumping stanovený za ORP.

(121)

Ako sa uvádza v odôvodnení 71, je známe, že v Thajsku počas ORP existovali minimálne traja ďalší výrobcovia PET, ktorí na prešetrovaní nespolupracovali. Za týchto nespolupracujúcich výrobcov sa analyzovali informácie, ktoré poskytol Eurostat a iné zdroje.

(122)

Informácie o zásobách a predaji do tretích krajín sa týkajú len spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Na základe prieskumu trhu bolo možné získať údaje o celkovej výrobnej kapacite v Thajsku a urobiť odhad objemu výroby za všetkých vyvážajúcich výrobcov v Thajsku. V súvislosti s tým sa usúdilo, že zistenia za nespolupracujúce spoločnosti nemôžu byť priaznivejšie ako zistenia za spolupracujúce spoločnosti.

(123)

Prešetrovanie ukázalo, že domáce ceny boli o 10 až 20 % nižšie ako priemerné ceny účtované na trhu Spoločenstva. Neexistuje žiadny dôvod prijať záver, že by sa to zmenilo, keby boli opatrenia zrušené.

(124)

Informácie uvedené v odôvodnení 17 od spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorý nevyvážal do Spoločenstva, ukázali, že vývoz do tretích krajín sa robil vo veľkých množstvách, ktoré predstavovali 80 % z celkového predaja v ORP. Zistilo sa tiež, že priemerné vývozné ceny boli nižšie ako náklady, čo naznačuje, že výrobok sa na trhoch tretích krajín predával za dumpingové ceny. Okrem toho, pokiaľ ide o nespolupracujúce spoločnosti, nie sú k dispozícii žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že ich cenové správanie je rôzne vzhľadom na thajský domáci trh alebo trhy tretích krajín, a možno preto predpokladať, že aj do tretích krajín predávajú za nižšie ceny ako na svojom domácom trhu.

(125)

Informácie od spolupracujúceho vývozcu, ktorý nevyvážal do Spoločenstva, ukázali, že vývoz do tretích krajín sa robil za váženú priemernú vývoznú cenu oveľa nižšiu ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve.

(126)

Za predpokladu, že prevládajúca cenová úroveň v Spoločenstve zostane rovnaká, je možné prijať záver, že Spoločenstvo by predstavovalo atraktívny trh pre vyvážajúcich výrobcov v Thajsku. Na základe toho sa usúdilo, že keby boli opatrenia zrušené, existovala by ekonomická motivácia na presun vývozu z tretích krajín na ziskovejší trh Spoločenstva.

(127)

V Thajsku existujú značné voľné kapacity. Prešetrovanie ukázalo, že využitie kapacít spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas ORP bolo nízke.

(128)

Podľa správy z prieskumu trhu úroveň kapacity nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa odhaduje približne na 500 000 ton pri celkovej výrobe okolo 430 000 ton. Podľa týchto údajov voľná kapacita predstavuje asi 70 000 ton. Táto voľná kapacita by dosiahla približne 2,9 % z celkovej spotreby Spoločenstva, keby bola nasmerovaná na predaj na trhu Spoločenstva.

(129)

Údaje z prieskumu trhu vo všeobecnosti naznačujú, že domáci trh v Thajsku je schopný absorbovať menej ako 94 000 ton alebo 25 % domácej výroby PET. Za týchto okolností sú thajskí výrobcovia príslušného výrobku mimoriadne závislí od predaja na vývoz, aby mohli ďalej vyrábať so súčasnou kapacitou. Preto tu existuje veľká pravdepodobnosť, že keby boli opatrenia zrušené, vývoz do ES by sa zvýšil. Nemožno teda vylúčiť, že po zrušení opatrení by thajskí vyvážajúci výrobcovia znížili svoje vývozné ceny do Spoločenstva na úroveň vývozných cien na trhy tretích krajín s cieľom znova získať stratený trh. Nemožno teda vylúčiť ani to, že tu existuje nebezpečenstvo opakovaného výskytu dumpingu zo strany nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, keby boli opatrenia zrušené.

(130)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca má bežnú úroveň zásob. Treba však poznamenať, že zásoby nemožno považovať za významný ukazovateľ, lebo výroba PET v Thajsku väčšinou prebieha na základe objednávok od zákazníkov. Preto zásoby tvorí hlavne PET, ktorý čaká na odoslanie už známym zákazníkom.

(131)

Keďže jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca nevyvážal do Spoločenstva, na základe tohto prešetrovania nebolo možné prijať záver o tom, či dumping napriek účinným opatreniam pretrváva.

(132)

Vážené priemerné vývozné ceny spolupracujúceho výrobcu vyvážajúceho na trhy tretích krajín a ceny predaja na domácom trhu boli však oveľa nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve. Predajné ceny boli nižšie ako výrobné náklady. To sa považuje za znak toho, že keby boli opatrenia zrušené, predaj by sa pravdepodobne robil za dumpingové ceny. Okrem toho vzhľadom na atraktívnu cenovú úroveň v Spoločenstve sú thajskí vyvážajúci výrobcovia motivovaní v prípade zrušenia opatrení predávať na trhu Spoločenstva.

(133)

Pokiaľ ide o nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, je možné zistiť značné riziko odklonu obchodovania, keď sa porovná domáci dopyt a významné objemy PET, ktoré sa predávajú do tretích krajín. Pripomíname, ako sa konštatuje v odôvodnení 131 a ďalej, že thajskí výrobcovia sú mimoriadne závislí na vývoze a že tu existuje celková veľká voľná kapacita, ktorá by mohla byť odklonená do Spoločenstva. Vzhľadom na dumpingovú minulosť (na úrovni 32,5 % pri pôvodnom prešetrovaní) sa ukazuje, že ak by boli opatrenia zrušené, existuje tu riziko opakovaného výskytu dumpingu.

(134)

Na základe uvedených skutočností je záver taký, že keby boli opatrenia zrušené, dumping by pravdepodobne pokračoval a/alebo by došlo k jeho opakovanému výskytu. V súlade s tým sa navrhuje, aby opatrenia uplatniteľné na dovoz PET s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, na Taiwane a v Thajsku zostali zachované.

(135)

Na základe informácií zhromaždených za nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa ukazuje, že tu existuje významné riziko opakovaného výskytu dumpingu. Toto riziko vyplýva v prvom rade z údajov, ktoré naznačujú, že existuje značná výrobná a vývozná kapacita nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a, ako ukázali dumpingové praktiky pri pôvodnom prešetrovaní, v prípade zrušenia opatrení by sa táto so všetkou pravdepodobnosťou realizovala vývozom do Spoločenstva za dumpingové ceny.

(136)

V súlade s tým sa navrhuje, aby opatrenia uplatniteľné na dovoz PET s pôvodom v Kórejskej republike zostali zachované.

(137)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa tiež skúmalo, či by sa zmenené okolnosti, pokiaľ ide o pôvodné prešetrovanie týkajúce sa dumpingu, mohli oprávnene považovať za zmeny trvalého charakteru.

(138)

Pripomíname, že rozsah predbežného preskúmania týkajúceho sa Kórejskej republiky je obmedzený na dumpingové rozpätia pre tri spoločnosti/skupiny: SK Chemicals Co Ltd., KP Chemicals Corp. a Daehan Synthetic Fibres Co. Ltd. a spoločnosti s nimi prepojené.

(139)

Pokiaľ ide o spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí počas ORP vyvážali PET do Spoločenstva, predbežné preskúmanie ukázalo, že ich dumpingové rozpätie zostalo na úrovni de minimis. Hlavným dôvodom tohto stavu bolo to, že medzitým čo normálne hodnoty a domáce predajné ceny sa pre tieto spoločnosti zvýšili v porovnaní s údajmi pôvodného prešetrovania, zodpovedajúcim spôsobom vzrástli aj predajné ceny na trhu Spoločenstva.

(140)

Nenašli sa žiadne ukazovatele, ktoré by naznačovali, že tieto zmeny, ktorých výsledkom je dumpingové rozpätie de minimis, by nemali byť trvalého charakteru, keďže sa zistilo, že všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia fungujú s vysokou mierou využitia kapacít (nad 90 %). Okrem toho žiadny z nich neplánoval zvýšiť svoju výrobnú kapacitu v Kórejskej republike. V skutočnosti jeden z nich, skupina SK Chemicals, založil výrobný závod v Spoločenstve a je pravdepodobnejšie, že zníži svoj vývoz z Kórejskej republiky.

(141)

Pokiaľ ide o vyvážajúceho výrobcu spoločnosť Daehan, ktorá, ako sa konštatuje v odôvodnení 49, sa nakoniec rozhodla nespolupracovať na prešetrovaní, žiadna z informácií o tejto spoločnosti sa nedala overiť.

(142)

Takže záver o tejto spoločnosti musel vychádzať z dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia, t. j. na základe informácií v podnete a z informácií v neoverenom dotazníku.

(143)

Pokiaľ ide o skupiny dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, skupiny SK Chemicals a KP Chemicals, okolnosti, za ktorých boli pri tomto prešetrovaní vypočítané dumpingové rozpätia, možno považovať za okolnosti trvalého charakteru.

(144)

Pokiaľ ide o tretieho vyvážajúceho výrobcu, spoločnosť Daehan Synthetic Fibres, treba pripomenúť, že táto spoločnosť nespolupracovala a že analýza musela preto vychádzať z dostupných skutočností, ktoré naznačovali pokračovanie dumpingu. Za týchto okolností by spoločnosť mala podliehať zostatkovému clu, ako sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní a potvrdilo pri poslednom preskúmaní.

(145)

Na súčasnom konaní spolupracovali len dvaja taiwanskí vyvážajúci výrobcovia. Analýza trvalého charakteru zmenených okolností je teda obmedzená len na tieto dve spoločnosti.

(146)

Spoločnosť Far Eastern Textiles podliehala nulovému clu, odkedy bolo prijaté nariadenie (ES) č. 83/2005 (9). Druhému spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi, spoločnosti Shinkong Synthetic Fibres, bolo pridelené dumpingové rozpätie 3,1 % podľa toho istého nariadenia.

(147)

Na základe analýzy dumpingu, ktorá bola vykonaná za ORP, sa stanovili zmenené dumpingové rozpätia, a to 3,5 % pre spoločnosť Far Eastern a 6,5 % pre spoločnosť Shinkong.

(148)

Pokiaľ ide o dvoch spolupracujúcich výrobcov, ktorí počas ORP vyvážali do Spoločenstva, neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že charakter zmien medzi súčasným a predchádzajúcim prešetrovaním, najmä zmien vývozných cien do Spoločenstva a normálnych hodnôt, ktorých výsledkom boli revidované dumpingové rozpätia, nie je trvalý. Vzhľadom na spoločnosť, u ktorej sa zistil model dumpingu, prešetrovanie ukázalo, že táto spoločnosť predala veľké množstvá novému zákazníkovi za cenu, ktorá bola oveľa nižšia ako jej rámcová úroveň vývozných cien. Keďže táto spoločnosť neuviedla, že zastaví predaj tomuto zákazníkovi alebo že svoje vývozné ceny upraví, možno urobiť záver, že tento model bude zachovaný. Okrem toho táto spoločnosť takmer naplno využívala svoju kapacitu počas ORP. Takže veľké zmeny v modeli predaja tejto spoločnosti, ktoré by ovplyvnili jej cenovú úroveň, so zodpovedajúcimi účinkami na normálne hodnoty a vývozné ceny, nie sú pravdepodobné.

(149)

Pokiaľ ide o druhú spolupracujúcu spoločnosť, zistené zmeny nie sú veľké, t. j. zmena dumpingového rozpätia z 3,1 % na 6,5 % v dôsledku trochu výraznejších zmien v normálnych hodnotách ako vo vývozných cenách. Nie je pravdepodobné, že táto okolnosť by sa v budúcnosti zmenila, keďže ceny ropy, ktoré sú hlavným ukazovateľom pri výrobe PET, sa ustaľujú na vysokej úrovni.

(150)

V súlade s tým sa usudzuje, že dumpingové rozpätia pre obidve spoločnosti, vypočítané na základe údajov poskytnutých pri tomto prešetrovaní, sú spoľahlivé a že charakter zistených zmien možno považovať za trvalý.

(151)

PET v rámci Spoločenstva vyrábajú tieto spoločnosti:

(152)

PET, ktorý vyrábajú všetky tieto spoločnosti, predstavuje celkovú výrobu v Spoločenstve v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(153)

Komisia skúmala, či spolupracujúci výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí podali alebo podporovali žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti, predstavujú podstatnú časť celkovej výroby PET v Spoločenstve. Títo výrobcovia predstavovali 88 % celkovej výroby PET v Spoločenstve. Tí výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí v plnej miere nespolupracovali, boli vyňatí z definície výrobného odvetvia Spoločenstva. Komisia sa teda domnieva, že plne spolupracujúci výrobcovia zo Spoločenstva predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Pri pôvodnom prešetrovaní výrobné odvetvie Spoločenstva predstavovalo v tom čase viac ako 85 % celkovej výroby PET v Spoločenstve.

(154)

Týchto dvanásť výrobcov zo Spoločenstva, o ktorých sa čiastočne zmieňuje odôvodnenie 16, tvorí výrobné odvetvie Spoločenstva:

Voridian BV (Holandsko), M & G Polimeri Italia Spa (Taliansko), Equipolymers Srl (Taliansko), La Seda de Barcelona SA (Španielsko), Novapet SA (Španielsko), Selenis Industria de Polimeros SA (Portugalsko), Aussapol Spa (Taliansko), Advansa Ltd (Spojené kráľovstvo), Wellman BV (Holandsko), dcérska spoločnosť Elana Wse v Boryszewe (Poľsko), V.P.I. SA (Grécko), SK Eurochem (Poľsko).

(155)

Spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe objemov predaja výrobného odvetvia Spoločenstva, z odhadov predaja ďalších výrobcov zo Spoločenstva na trhu Spoločenstva na základe údajov, ktoré poskytli vo fáze podnetu, a z údajov Eurostatu za celý dovoz do Spoločenstva z tretích krajín.

(156)

V období medzi rokom 2002 a ORP spotreba príslušného výrobku v Spoločenstve priebežne stúpala, až v ORP dosiahla spolu 2 400 000 ton. Celkový nárast za toto obdobie bol 18 %. Zvýšenie bolo čiastočne dôsledkom nových spôsobov použitia (okrem iných pivo, víno) a čiastočne dôsledkom zvýšenej spotreby v krajinách pristupujúcich k EÚ v roku 2004.

Tabuľka 1

(157)

Pri pôvodnom prešetrovaní sa dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, Kórejskej republike, na Taiwane a v Thajsku posudzoval kumulatívne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia. Skúmalo sa, či je kumulatívne posudzovanie vhodné aj pre súčasné prešetrovanie.

(158)

Pokiaľ ide o dovoz dvoch spolupracujúcich kórejských spoločností, prešetrovanie preukázalo dumping de minimis alebo žiadny dumping. Preto sa v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia príslušný dovoz nemôže posudzovať kumulatívne. Zistilo sa však, že dumpingové rozpätie v súvislosti s dovozom z Indie, Malajzie a Taiwanu bolo vyššie ako úroveň de minimis. Pokiaľ ide o dovoz z Indonézie a Thajska, prešetrovaním sa ukázalo, že tento dovoz nie je reprezentatívny, a preto nemožno stanoviť žiadne dumpingové rozpätie. Záver však bol taký, že ak sa platnosť opatrení nechá uplynúť, opakovaný výskyt dumpingu je pravdepodobný. Vzhľadom na množstvá, ktoré vyváža každá zo šiestich príslušných krajín sa usúdilo, že keby boli opatrenia zrušené, dovoz z každej z príslušných krajín by sa pravdepodobne zvýšil na úroveň oveľa vyššiu, aká bola v ORP, a určite by presiahla hranicu zanedbateľnosti. Pokiaľ ide o stav hospodárskej súťaže, prešetrovaním sa potvrdilo, že PET čipy dovážané z príslušných krajín boli podobné vo všetkých svojich hlavných fyzikálnych a technických vlastnostiach. Okrem toho tieto čipy boli vzájomne zameniteľné s čipmi vyrábanými v Spoločenstve a v Spoločenstve sa predávali v tom istom období prostredníctvom podobných predajných kanálov a za podobných obchodných podmienok. PET čipy z dovozu sa preto považovali za konkurenčné navzájom a aj za konkurenčné pre PET čipy vyrábané v Spoločenstve.

(159)

So zreteľom na uvedené sa usúdilo, že všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia v súvislosti s dovozom z Indie, Malajzie, Thajska, Indonézie, Taiwanu a s dumpingovým dovozom z Kórejskej republiky sú splnené. Dovoz zo šiestich príslušných krajín sa preto skúmal kumulatívne s výnimkou nedumpingového dovozu od dvoch spolupracujúcich kórejských vyvážajúcich výrobcov.

(160)

Pokiaľ ide o šesť príslušných krajín, objemy dovozu, podiely na trhu a priemerné ceny sa vyvíjali tak, ako sa uvádza ďalej. Údaje vychádzajú zo štatistík Eurostatu. Z týchto číselných údajov by vlastne mal byť vyčlenený nedumpingový kórejský dovoz. Z dôvodu dôvernosti však boli tieto údaje zámerne zahrnuté. Vývojový trend by však bol v podstate rovnaký, aj keby sa údaje o nedumpingových kórejských dovozoch vyčlenili.

(161)

V období medzi rokom 2002 a ORP sa dovoz z príslušných krajín znížil o 13 %, t. j. zo 192 000 ton v roku 2002 na 167 000 ton v ORP. V porovnaní s rokom 2002 zostal v roku 2003 bez zmeny, v roku 2004 klesol o 3 % a v ORP o ďalších 10 %.

Tabuľka 2

(162)

Na začiatku preskúmania sa predpokladal výber vzorky výrobcov zo Spoločenstva, ale keď sa usúdilo, že ich počet nie je príliš veľký, rozhodlo sa, že do prešetrovania budú zahrnutí všetci, a ukazovatele ujmy sa preto hodnotili na základe informácií zhromaždených na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku.

(163)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva.

(164)

Výroba vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa zvýšila o 20 % v období medzi rokom 2002 a ORP, t. j. z úrovne 1 465 000 ton v roku 2002 na 1 760 000 ton v ORP. Ročný nárast bol 4,8 % v roku 2003 a 4,6 % v roku 2004. K ďalšiemu zvýšeniu došlo počas ORP, kedy výroba stúpla o 150 000 ton, t. j. o 10,8 %. Bolo to v dôsledku reštrukturalizačného procesu, ktorým výrobné odvetvie prechádzalo s cieľom lepšej kontroly výrobných nákladov, a tým aj využitia výhod rastúcej spotreby na trhu Spoločenstva, ktorá, ako už bolo uvedené, vzrástla o 19 % medzi rokom 2002 a ORP (z 2 miliónov ton v roku 2002 na 2,4 milióna ton v ORP).

Tabuľka 3

(165)

Medzi rokom 2002 a ORP sa výrobná kapacita zvýšila o 22 %, t. j. z úrovne 1 760 000 ton v roku 2002 na 2 156 000 ton v ORP. K zvýšeniu došlo hlavne v ORP, keď výrobná kapacita, v porovnaní s rokom 2004, vzrástla o 300 000 ton, t. j. 16,7 %. Toto významné zvýšenie výrobnej kapacity nastalo súbežne s nárastom výroby v tom istom období (pozri odôvodnenie 164). Zvýšenie výrobnej kapacity bolo výsledkom ďalších investícií do výrobných liniek projektovaných tak, aby sa využila výhoda rastúceho trhu. Využitie kapacít sa zvýšilo o 4 percentuálne body v roku 2003, v roku 2004 zostalo na rovnakej úrovni a potom v ORP kleslo o 5 percentuálnych bodov na úroveň 82 %. Pokles medzi rokom 2004 a ORP bol dôsledkom výrazného nárastu výrobnej kapacity v tomto období. V dôsledku toho sa vyšší objem výroby v ORP, v porovnaní s rokom 2004, časovo zhodoval s nižšou mierou využitia kapacít.

Tabuľka 4

(166)

Objem, ktorý predalo výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva sa zvýšil o 21 % medzi rokom 2002 a ORP. Po náraste o 2 % v roku 2003 nasledovalo zvýšenie v roku 2004 aj v ORP o 8, resp. 11 percentuálnych bodov. Bez ohľadu na nárast predaja v dôsledku vyššej spotreby sa podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu znížil o 4 percentuálne body v roku 2003, potom postupne vzrástol o 5 percentuálnych bodov v roku 2004 a o 1 percentuálny bod v ORP.

Tabuľka 5

(167)

Treba poznamenať, že vo všeobecnosti podiel na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období sa zvýšil o 2 %, čo ukazuje, že jeho rast zaostával za rastom spotreby trhu ako celku.

(168)

V posudzovanom období sa úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva zvýšila o 18 %. Hlavné zvýšenie nastalo v roku 2003 (11 percentuálnych bodov) a v roku 2004 (ďalších 6 percentuálnych bodov). I keď táto stúpajúca tendencia v ORP pokračovala, nárast dosiahol len 2 percentuálne body. Zvýšenie o 18 % v priebehu celého obdobia súvisí s úrovňou výroby, ktorá sa zvýšila o 20 %.

Tabuľka 6

(169)

Produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva meraná ako výstup v tonách na zamestnanca za rok v priebehu posudzovaného obdobia celkove stúpala. Na začiatku produktivita klesla o 6 % v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 a na tejto úrovni zostala v roku 2004, ale v ORP produktivita výrazne stúpla o viac ako 8 % v porovnaní s rokom 2004.

Tabuľka 7

(170)

Treba poznamenať, že výroba PET čipov je kapitálovo náročné výrobné odvetvie, a preto mzdové náklady majú len obmedzený vplyv na celkovú cenu výrobku. Počas daného obdobia sa mzdy zvýšili o 12 % v porovnaní s nárastom celkových výrobných nákladov o 20 %. Ďalším významným ukazovateľom sú mzdové náklady na jednu tonu výrobku. Počas daného obdobia tieto náklady poklesli o 6 %.

Tabuľka 8

(171)

Pokiaľ ide o vplyv veľkosti skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva, tento vplyv sa nemôže považovať za zanedbateľný vzhľadom na objem a ceny dovozu z príslušných krajín.

(172)

Jednotkové predajné ceny sa zvýšili z 924 EUR/t v roku 2002 na 1 058 EUR/t v ORP. Vo všeobecnosti mal vývoj cien stúpajúci trend (o 15 % v priebehu celého obdobia). Toto zvýšenie je vo veľkej miere dôsledkom nárastu cien surovín, ktorý je vyvolaný zvýšením ceny ropy. I keď výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo ceny, nedokázalo preniesť toto zvýšenie na druhotné odvetvie a plne zohľadniť zvýšenie cien surovín vo svojich predajných cenách. Bolo to v podstate v dôsledku toho, že zvýšenie cien surovín bolo väčšie ako zvýšenie cien PET. Okrem toho výrobné odvetvie Spoločenstva muselo čeliť tlaku dovozu. V snahe udržať si podiel na trhu výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo svoje ceny zvýšiť len mierne a teda zaznamenávalo stláčanie cien.

Tabuľka 9

(173)

So zreteľom na skutočnosť, že na výrobu 1 tony PET je potrebných približne 850 kg rafinovanej kyseliny tereftalovej (ďalej len „PTA“) a 350 kg monoetylénglykolu (ďalej len „MEG“) (ďalej len „hlavné suroviny“), ceny surovín (PTA a MEG) sa medzi rokom 2002 a ORP výrazne zvýšili o 67 % a o 31 % v uvedenom poradí a v ORP dosiahli úroveň 770 EUR/t (PTA) a 721 EUR/t (MEG) (priemer v ORP). I keď v treťom štvrťroku 2005 bol zaznamenaný malý pokles cien PTA, keď ceny klesli na úroveň 700 EUR/t, a cena MEG bola v podstate stabilná, treba upozorniť, že suroviny sa nakupujú v predstihu na základe dlhodobých zmlúv. Následkom toho za posudzované obdobie, napriek malému poklesu cien PTA na konci ORP, výrobné odvetvie Spoločenstva stále znáša dôsledky výrazne zvýšených nákladov. Okrem toho v dôsledku situácie na svetovom trhu s ropou ceny surovín na výrobu PET sú citlivé na nepredvídateľné zmeny, ale s najväčšou pravdepodobnosťou zostanú vysoké. Všetky tieto faktory prispievajú k zvýšenej miere zraniteľnosti výrobcov PET v Spoločenstve.

Tabuľka 10

(174)

Na porovnanie priemerná jednotková cena za tonu PET čipov vyrobených vo výrobnom odvetví Spoločenstva bola:

Tabuľka 11

(175)

Počas posudzovaného obdobia, ako sa uvádza v tabuľkách 10 a 11, ceny hlavných surovín priebežne rástli (PTA o 67 %, MEG o 31 %), zatiaľ čo celkové výrobné náklady sa zvýšili len o 21 %. Ako však ukazuje tabuľka 9, ceny sa zvýšili len o 15 % v dôsledku toho, že výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo preniesť zvýšenie na druhotné odvetvie a v plnej miere zohľadniť toto zvýšenie cien surovín vo svojich predajných cenách.

(176)

Vývoj zásob počas celého posudzovaného obdobia, t. j. medzi rokom 2002 a ORP, klesol o 10 %. Podobne ako pri pôvodnom prešetrovaní by sa však zásoby nemali považovať za významný ukazovateľ v súvislosti s PET vyrábaným vo výrobnom odvetví Spoločenstva vzhľadom na sezónny charakter trhu s PET počas roka. V porovnaní s výrobou zásoby predstavujú asi 5/6 % výstupu.

Tabuľka 12

(177)

Ziskovosť predaja predstavuje zisk vytvorený predajom príslušného výrobku v Spoločenstve. Návratnosť celkových aktív a peňažný tok sa dali merať len na úrovni najužšej skupiny výrobkov, ktorá zahŕňala podobný výrobok, podľa článku 3 ods. 8 základného nariadenia. Okrem toho návratnosť investícií sa vypočítala na základe návratnosti celkových aktív, keďže návratnosť celkových aktív sa považuje pre analýzu vývoja za dôležitejšiu.

Tabuľka 13

(178)

Po znížení cien, ktoré začalo v roku 2002 a časovo sa krylo s mohutným zvýšením dumpingového dovozu z príslušných krajín, sa finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva zhoršovala a v roku 2003 prerástla do straty. Po malom zotavení v roku 2004 v dôsledku opatrení uvalených na ČĽR a Austráliu, sa straty v ORP zvýšili na – 3,2 %. Zaznamenáva sa teda jasný vývoj smerom nadol.

(179)

Vývoj návratnosti celkových aktív a peňažného toku prebiehal podobne, t. j. v roku 2002 vykazoval pomerne dobrý stav, zhoršenie v roku 2003, malé zlepšenie v roku 2004 a ďalšie zhoršenie v ORP.

(180)

Investície sa čiastočne vkladali do zvýšenia kapacity a čiastočne do zlepšovania výrobného procesu. Veľký objem výdavkov vznikol v roku 2004 a počas ORP, čo sa časovo krylo so zvýšením kapacity a s úsilím o udržanie podielu na trhu vzhľadom na zvýšenie spotreby. Súčasná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva a vývoj trhov s PET v Spoločenstve a vo svete, poznačený nedostatočnou ziskovosťou, však neboli stimulom pre veľké investície. I keď za určitých okolností výrobcovia zo Spoločenstva boli schopní navýšiť kapitál (najmä z prepojených spoločností), nedostatočná ziskovosť PET nemotivovala k investovaniu a v niektorých prípadoch bolo rozhodnutie odložené.

(181)

Stále zvyšovanie spotreby čiastočne v dôsledku nových spôsobov použitia (okrem iných pivo, víno) a čiastočne v dôsledku zvýšenia spotreby v krajinách pristupujúcich k EÚ v roku 2004 nútilo výrobné odvetvie Spoločenstva zvyšovať kapacitu a výrobu, aby nestratilo svoj podiel na trhu. Kvôli tomu v roku 2004 a počas ORP prebehol dôležitý reštrukturalizačný proces, sprevádzaný častými zmenami vlastníctva rôznych výrobcov. Súbežne sa vo všeobecnosti zvýšil počet výrobných liniek s cieľom držať krok s rastom spotreby a súčasne dosiahnuť úspory z veľkovýroby. Niektoré hospodárske ukazovatele, napr. spotreba, výrobná kapacita, výroba, predaj v EÚ, zamestnanosť, sa skutočne vyvíjali pozitívnym smerom.

(182)

Celé toto reštrukturalizačné úsilie, ako je opísané, však nedokázalo vyvážiť vplyv stáleho a mohutného rastu cien surovín v posudzovanom období. Tieto vyššie náklady na suroviny sa nepreniesli na druhotný sektor v takej miere, aká by bola potrebná na zachovanie určitej úrovne ziskovosti. To sa časovo zhodovalo s nízkou úrovňou cien dovozu z príslušných krajín, ktoré vyvíjali jasný značný tlak smerom nadol na cenu vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Takže napriek zjavne pozitívnemu vývoju výroby, predaja a predajných cien, celková finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa zhoršovala a prejavila v zápornom vývoji ziskovosti (zo zisku 2,7 % v roku 2002 na stratu 3,2 % v ORP), predaja na vývoz, výrobných nákladov, návratnosti investícií a peňažného toku.

(183)

V dôsledku toho, napriek niektorým zjavne pozitívnym trendom zrejmým z ukazovateľov ujmy, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva má stále ďaleko od úrovne, ktorá by sa dala očakávať, ak by sa v plnej miere zotavilo z ujmy zistenej v pôvodnom prešetrovaní.

(184)

Záver je teda taký, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa trochu zlepšila v porovnaní s obdobím pred zavedením opatrení, ale je stále veľmi nestabilná a zraniteľná. Okrem toho cenový tlak dovozu nedovoľuje výrobnému odvetviu Spoločenstva v plnej miere zohľadniť zvýšenie cien surovín v jeho predajných cenách.

(185)

Ako sa uvádza v odôvodnení 2, pripomíname, že od augusta 2004 boli tiež zavedené konečné antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz PET s pôvodom v Austrálii a ČĽR.

(186)

V priebehu posudzovaného obdobia sa celkový objem dovozu z týchto krajín zvýšil o 12 % (zo 65 000 ton na 73 000 ton). I keď tu bol značný nárast podielu na trhu (o 4 percentuálne body) v roku 2003, táto stúpajúca tendencia sa otočila v roku 2004, keď sa podiel na trhu znížil na úroveň 2,4 %. V ORP bolo zaznamenané malé zvýšenie o 0,6 % v dôsledku dovozu z Číny. Účinok konečných antidumpingových ciel sa prejavuje od roku 2004. Keďže dovoz z Austrálie sa zastavil úplne, objem dovozu z Číny sa neustále zvyšoval o 130 % v roku 2003, klesol v roku 2004 v dôsledku opatrení a znova sa zvýšil v ORP o 47 %. Austrálske ceny klesli v roku 2003 o 7 % a o ďalších 6 % v roku 2004. Čínske ceny pomaly rástli v roku 2003 a 2004 a o 24 % v ORP, t. j. z 827 na 1 022 EUR za tonu. Na záver poznamenávame, že značný dovoz z týchto dvoch krajín sa robil za ceny stabilne nižšie ako boli ceny Spoločenstva, čo prispievalo k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

Tabuľka 15

(187)

Do týchto číselných údajov by sa v zásade mal zahrnúť nedumpingový kórejský dovoz. Z dôvodov dôvernosti bol zámerne vyčlenený. Smer vývoja by však bol v podstate rovnaký, keby bol kórejský nedumpingový dovoz zahrnutý.

(188)

Medzi rokom 2002 a ORP sa celkový dovoz PET s pôvodom v iných krajinách zvýšil o 136 % a dosiahol 174 000 ton. Podiel týchto krajín na trhu EÚ v posudzovanom období vzrástol z 3,6 na 7,1 %. Tieto trendy názorne ukazuje nasledujúca tabuľka:

Tabuľka 16

(189)

Dovoz z Pakistanu vzrástol v posudzovanom období o 157 %, a najmä po uzavretí konania proti nemu v roku 2004. Dovoz zo Spojených štátov sa v ORP značne zvýšil, t. j. o 144 %, a dosiahol 50 000 ton. Dovoz z Mexika stúpol z 1 500 ton v roku 2002 na 20 000 ton v ORP, čo predstavuje nárast o 1 390 %. Pokiaľ ide o Turecko, jeho dovoz významne stúpol v období rokov 2002 – 2004 (o 244 %), aby potom v ORP klesol o 36 %. Vzhľadom na ceny je však dôležité poznamenať, že ceny dovozu zo Spojených štátov, Mexika a Turecka sa zvýšili a boli vyššie ako ceny iného dovozu a ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Okrem toho dovoz z USA s najväčšou pravdepodobnosťou tvorí PET G, špeciálny druh PET s vyššími požiadavkami na viskozitu, ktorý sa predáva za cenu v priemere o 50 % vyššiu ako normálny PET. Dovozné ceny z Pakistanu boli od roku 2002 do roku 2004 nižšie ako priemerné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Počas ORP sa ceny dovozu z Pakistanu zvýšili na úroveň cien výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto sa usudzuje, že tento dovoz nemohol ovplyvniť situáciu na trhu Spoločenstva.

(190)

Vývozná činnosť výrobného odvetvia Spoločenstva vykázala klesajúci trend počas posudzovaného obdobia, keď sa znížila zo 7,9 % na 4,9 % z celkového predaja výrobného odvetvia Spoločenstva. Iba v roku 2003 sa vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva značne zvýšila, pravdepodobne v dôsledku nízkych predajných cien EÚ. Počas ORP však predstavuje len menej ako 5 % celkového predaja. Treba poznamenať, že ceny vývozu boli stále vyššie ako predajné ceny v ES.

Tabuľka 17

(191)

Ako sa už uviedlo v závere, vyvážajúci výrobcovia v Indii, Indonézii, Thajsku, Kórejskej republike, na Taiwane a v Malajzii majú potenciál na zvýšenie svojich objemov vývozu na trh Spoločenstva.

(192)

Vývozné ceny CIF za PET s pôvodom v Indii, Thajsku a Malajzii boli vyššie ako ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Rozdiel však nebol výrazný, čo vedie k záveru, že ak by neexistovali antidumpingové clá, tieto krajiny by mohli vyvinúť ešte väčší cenový tlak na výrobné odvetvie Spoločenstva. Okrem toho ceny kórejského, taiwanského a indonézskeho dovozu do Spoločenstva boli nižšie ako ceny Spoločenstva. Rozdiel bol malý pre Kórejskú republiku a Taiwan (3 až 4 %) a značný v prípade Indonézie (dosiahol 27 %). Existuje tu teda jasný náznak pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy.

(193)

Ako sa už uviedlo, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva bola tiež značne ovplyvnená dovozom z ČĽR. Ceny tohto dovozu boli nižšie ako cena Spoločenstva (1 022 EUR/t v porovnaní s 1 058 EUR/t v Spoločenstve). Okrem toho v objemovom vyjadrení dovoz z ČĽR dosiahol 73 000 ton, čo v ORP predstavuje podiel na trhu 3 %.

(194)

Okrem toho, pokiaľ ide o objemové vyjadrenie dovozu z príslušných krajín, možno urobiť záver, že je pravdepodobné, že tieto množstvá značne vzrastú v dôsledku celkovej výrobnej kapacity a voľnej kapacity, ktorá existuje v príslušných krajinách, ako je podrobnejšie uvedené v odôvodnení 199.

(195)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že dovozné ceny na trhu Spoločenstva by boli pravdepodobne nižšie, keby neexistovali antidumpingové opatrenia, pretože výrobcovia v týchto krajinách by sa asi pokúsili získať späť stratené podiely na trhu alebo zvýšiť svoje súčasné podiely na trhu. Takéto cenové správanie v spojení so schopnosťou vyvážajúcich výrobcov v týchto krajinách predávať významné množstvá PET na trhu Spoločenstva by so všetkou pravdepodobnosťou vyvolalo efekt zintenzívnenia cenového tlaku s predpokladaným ďalším negatívnym účinkom na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(196)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vo všetkých šiestich príslušných krajinách sa stanovila významná voľná výrobná kapacita, v rozsahu od 37 000 ton v Malajzii do 400 000 ton na Taiwane, ktorá celkovo predstavuje okolo 1 milióna ton, t. j. 45 % výrobnej kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho sa dovozné ceny v príslušnom období pohybovali niečo nad alebo pod cenami Spoločenstva. Napríklad ceny dovozu s pôvodom na Taiwane, t. j. v krajine s ďaleko najvyššou voľnou výrobnou kapacitou, klesli v období účinnosti antidumpingových opatrení pod úroveň cien Spoločenstva. Okrem toho prevládajúca cenová úroveň v Spoločenstve robí z EÚ atraktívny trh. Preto možno urobiť záver, že keby sa nechala uplynúť platnosť opatrení, existovala by silná motivácia pre výrobcov v príslušných krajinách presmerovať svoj predaj na trh EÚ za nízke ceny.

(197)

Okrem toho najnovšie verejne dostupné informácie naznačujú, že neobvykle veľké množstvá PET čipov nakúpili prevádzkovatelia v Bulharsku a Rumunsku od prešetrovaných ázijských krajín. Dodávky sa mali uskutočniť v novembri a decembri 2006. Tieto informácie naznačujú pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy vo výrobnom odvetví Spoločenstva, keďže jasne ukazujú, že na trhu Spoločenstva by bolo oveľa viac dovozu z príslušných krajín pri neexistencii antidumpingových opatrení.

(198)

Ako sa už uviedlo, i keď situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa trochu zlepšila v porovnaní so situáciou pred uložením antidumpingových opatrení, zostáva naďalej zraniteľná a nestabilná. Je pravdepodobné, že ak by výrobné odvetvie Spoločenstva bolo vystavené vyšším objemom dovozu z príslušných krajín za dumpingové ceny, viedlo by to k zhoršeniu jeho finančnej situácie a s najväčšou pravdepodobnosťou k strate ziskovosti. Na základe toho teda možno urobiť záver, že zrušenie opatrení proti Indii, Indonézii, Thajsku, Kórejskej republike, Taiwanu a Malajzii by so všetkou pravdepodobnosťou viedlo k opakovanému výskytu ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

(199)

Podľa článku 21 základného nariadenia sa skúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení pôsobilo proti záujmom Spoločenstva ako celku. Stanovenie záujmu Spoločenstva vychádzalo z hodnotenia všetkých zúčastnených záujmov. Súčasné prešetrovanie analyzuje situáciu, v ktorej antidumpingové opatrenia sú už zavedené a umožňujú posúdenie každého nenáležitého negatívneho účinku aktuálnych antidumpingových opatrení na príslušné strany.

(200)

Na základe toho sa skúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu, existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva opatrenia zachovať.

(201)

Ako sa už naznačilo, existuje tu jasná pravdepodobnosť opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu, keby mali byť opatrenia zrušené. Všetci výrobcovia zo Spoločenstva okrem dvoch v plnej miere spolupracovali a naznačili svoju podporu pre zachovanie opatrení. Jeden výrobca zo Spoločenstva naviazaný na jedného z kórejských vývozcov tiež vyjadril svoju podporu pre opatrenia. Je však potrebné prihliadnuť na to, že jeho materská spoločnosť vyváža s nulovým clom.

(202)

Zachovanie antidumpingových opatrení na dovoz z príslušných krajín by pre výrobné odvetvie Spoločenstva zlepšilo možnosť dosiahnuť prijateľnú úroveň ziskovosti. Ešte dôležitejšie je to, že sa zabráni tomu, aby bolo výrobné odvetvie Spoločenstva vytlačené z trhu. V skutočnosti je zrejmý pravdepodobný poškodzujúci dumping vo významných objemoch, ktorému by výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo čeliť. Výrobné odvetvie Spoločenstva by teda naďalej využívalo výhody zo zachovania aktuálnych antidumpingových opatrení, najmä keď sú to teraz aj opatrenia proti dovozu s pôvodom v Austrálii a ČĽR.

(203)

Komisia zaslala dotazníky 18 dovozcom/obchodníkom s príslušným výrobkom. Spolupráca zo strany dovozcov/obchodníkov, ktorí nakupujú hlavne z príslušných krajín a predstavujú asi 5 % spotreby EÚ, bola veľmi malá. Len jeden dovozca/obchodník poskytol údaje a veľký objem svojich nákupov odoberal od výrobného odvetvia Spoločenstva. Len okrajové množstvá boli z príslušných krajín alebo z iných vyvážajúcich krajín. Tento dovozca/obchodník by uprednostnil trh s nulovými clami, i keď v súčasnosti dosahuje uspokojivé finančné výsledky. Vzhľadom na to, že účinné opatrenia nemajú nijaký zvláštny vplyv na dovozcov, záver je taký, že zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení proti dovozu s pôvodom v Indii, Indonézii, Thajsku, Malajzii, Kórejskej republike a na Taiwane, by nemalo žiadny významný negatívny vplyv na situáciu dovozcov v Spoločenstve.

(204)

Komisia zaslala dotazníky 47 známym spracovateľom/používateľom. Dotazník vyplnilo len desať spracovateľov/používateľov s celkovo nízkou reprezentatívnosťou.

(205)

Podľa informácií o nákupoch, ktoré vo vyplnených dotazníkoch poskytli, spolupracujúci spracovatelia/používatelia počas ORP predstavujú asi 20 % z celkovej spotreby PET v Spoločenstve. Počas ORP nakúpili 95 % svojho PET od výrobcov zo Spoločenstva a zvyšok z dovozu s pôvodom v iných krajinách než v krajinách, ktoré podliehajú tomuto preskúmaniu. Predložili množstvo argumentov proti uloženiu ciel.

(206)

Dotazník vyplnilo päť spracovateľov (ktorí spracovávajú PET čipy v podobe predbežných výliskov a v kvalite vhodnej pre fľaše a predstavujú 10 % spotreby). Náklady na PET čipy tvoria 55 % ich hotového výrobku (väčšinou predbežné výlisky). Stanovilo sa, že z príslušných krajín a z iných tretích krajín dovážajú zanedbateľné množstvá. Napriek tomu mali námietky proti uloženiu ciel a tvrdili, že predĺženie platnosti opatrení by mohlo spôsobiť umelé zvyšovanie cien v Európe.

(207)

Päť používateľov, ktorí predstavujú približne 10 % spotreby, poskytlo neúplné údaje. Nízka úroveň spolupráce veľkých používateľov je pravdepodobne dôsledkom toho, že ostatné prešetrovanie, ktoré sa týkalo dovozu z ČĽR, Austrálie a Pakistanu, sa konalo len pred dvoma rokmi. Náklady na PET tvoria okolo 6/7 % z celkových nákladov a sú teda dosť obmedzené. I keď títo používatelia nepriznali žiadny dovoz z príslušných krajín, podobne ako spracovatelia nesúhlasia s uložením ciel a tvrdia, že tieto opatrenia by mohli spôsobiť umelé zvyšovanie cien v Európe.

(208)

Vzhľadom na pomerne dobrú finančnú situáciu druhotného výrobného odvetvia na rozdiel od finančnej situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva, žiadny spracovateľ/používateľ nepredložil argument, že zachovanie súčasných ciel by mohlo viesť k strate pracovných miest alebo k presunu výrobných zariadení do zahraničia.

(209)

Okrem toho, pokiaľ ide o výstup, výrobné odvetvie Spoločenstva prispôsobilo jeho veľkosť tak, aby vyhovovala zvýšenej spotrebe a preto je veľmi pravdepodobné, že nevyužité kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva by boli schopné plne pokryť objemy z dovozu.

(210)

Vzhľadom na to, že stále existujú alternatívne zdroje dodávok bez antidumpingových opatrení, napr. Mexiko, Turecko, USA, Brazília, Pakistan, Irán, Saudská Arábia, používatelia v Spoločenstve by sa mohli okrem toho spoľahnúť (alebo sa preorientovať) na diverzifikovaných dodávateľov príslušného výrobku.

(211)

Pokiaľ ide o výkonnosť používateľského odvetvia prešetrovanie ukázalo, že počas posudzovaného obdobia spolupracujúci používatelia zvýšili svoj obrat, zachovali stabilnú zamestnanosť a dosť zvýšili svoju celkovú ziskovosť. Zistilo sa teda, že antidumpingové opatrenia nemali na nich negatívny vplyv.

(212)

Z uvedeného vyplýva, že zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení proti dovozu s pôvodom v Indii, Indonézii, Thajsku, Malajzii, Kórejskej republike a na Taiwane by nemalo žiadny významný negatívny vplyv na situáciu používateľov v Spoločenstve.

(213)

Dodávatelia surovín [monoetylénglykolu (MEG) a rafinovanej kyseliny tereftalovej (PTA), DMT a kyseliny izoftalovej (IPA), všetko petrochemické výrobky na báze ropy] jasne naznačili svoju podporu pre opatrenia. Pre nich by bolo výhodné, že výrobné odvetvie by sa pravdepodobne dokázalo zotaviť z účinkov dumpingu a tým by sa zlepšila by jeho výkonnosť.

(214)

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené faktory je záver taký, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

(215)

Pre jednu vyvážajúcu krajinu, konkrétne Indiu, bolo vykonané súbežné prešetrovanie uplynutia platnosti vyrovnávacích opatrení (pozri odôvodnenie 10). Toto prešetrovanie potvrdilo potrebu pokračovať v uplatňovaní týchto opatrení na nezmenenej úrovni. Súčasné prešetrovanie tiež viedlo k záveru, že antidumpingové opatrenia na vývoz z Indie by sa mali zachovať na nezmenenej úrovni. V súvislosti s tým sa odkazuje na odôvodnenie 125 nariadenia (ES) č. 2604/2000. Keďže opatrenia, ktoré sa v súčasnosti navrhujú na vývoz PET z Indie, zostávajú bez zmeny, vyplýva z toho, že sú v súlade s článkom 14 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia a s článkom 24 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2026/97.

(216)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých sa má odporúčať, aby existujúce opatrenia boli zachované, resp. aby ich úroveň bola zmenená, kde je to opodstatnené. Bol tiež poskytnutý čas na predkladanie pripomienok a požiadaviek následne po uverejnení. Najmä jeden indický vývozca tvrdil, že ak nebudú existovať opatrenia, je nepravdepodobné, že India presmeruje predaj do Spoločenstva. Tento vývozca tvrdil, že rýchlo sa rozvíjajúce trhy sú atraktívnejšie ako trh Spoločenstva, že indický dopyt rýchlo rastie, a že z tohto dôvodu nie je k dispozícii žiadna voľná kapacita. Malo by sa však zobrať do úvahy, že napriek zvýšenému dopytu na indickom trhu prešetrovanie na úrovni spoločnosti naznačilo voľné kapacity presahujúce zvýšený dopyt na indickom trhu, ako potvrdila aj správa z prieskumu trhu uvedená v odôvodnení 74. Z tohto dôvodu sa usudzuje, že ani jedna z pripomienok prijatých po uverejnení nebola taká, že by viedla k zmene záverov uvedených v tomto nariadení.

(217)

Z uvedeného vyplýva, že antidumpingové clá zostanú zachované, resp. ich úroveň sa zmení a doplní, kde je to opodstatnené,

1.

Číslo faktúry súvisiacej so záväzkom.

2.

Doplnkový kód TARIC, pod ktorým tovar uvedený vo faktúre môže byť colne odbavený na hraniciach Spoločenstva (ako sa stanovuje v nariadení).

3.

Presný opis tovaru vrátane:

4.

Opis podmienok predaja vrátane:

5.

Názov spoločnosti, ktorá pôsobí ako dovozca a na ktorú spoločnosť priamo vystavuje faktúru.

6.

Meno úradníka spoločnosti, ktorý vystavil faktúru súvisiacu so záväzkom, a toto podpísané vyhlásenie:

„Ja, podpísaný, potvrdzujem, že predaj tovaru zahrnutého v tejto faktúre na priamy vývoz do Európskeho spoločenstva sa realizuje v rozsahu a za podmienok záväzku ponúknutého … [spoločnosť] a prijatého Európskou komisiou rozhodnutím 2000/745/ES. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“