6.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/14

(1)

Nariadením (ES) č. 397/2004 (2) (ďalej len „konečné nariadenie“) uložila Rada konečné antidumpingové clo vo výške 13,1 % na dovoz posteľnej bielizne z bavlnených vlákien, čistých alebo zmesových s umelými vláknami alebo ľanom (pričom ľan nie je prevládajúcim vláknom), bielenej, farbenej alebo potlačenej, s pôvodom v Pakistane.

(2)

Toto opatrenie bolo uložené na základe dostupných skutočností, keďže vysoko nepravdepodobné čísla, ktoré v dotazníku uviedlo šesť spoločností zahrnutých do vzorky, nebolo možné overiť na mieste z nasledujúcich dôvodov. Počas overovania druhej spoločnosti dostala Komisia list vyhrážajúci sa smrťou určený osobne úradníkom, ktorí tieto overovania vykonávali. Vzhľadom na špecifický, osobný charakter tohto listu Komisia usúdila, že podmienky potrebné na vykonanie týchto overovaní nie sú splnené a že tieto okolnosti významnou mierou prekážajú v prešetrovaní. V dôsledku toho sa museli overovacie návštevy prerušiť.

(3)

V období po uložení antidumpingových opatrení dostala Komisia postačujúce informácie o tom, že bezpečnostné okolnosti sa zmenili, t. j. že prekážka vo vykonávaní overovacích návštev bola odstránená. Na základe týchto okolností sa Komisia rozhodla začať predbežné preskúmanie obmedzené na prvky dumpingu s cieľom preskúmať zistenia založené na údajoch, ktoré boli úplne overené a lepšie odrážajú situáciu pakistanských vývozcov.

(4)

Komisia 3. augusta 2004 oznámila po porade s poradným výborom (3) začatie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia čiastočného predbežného preskúmania z úradnej moci, obmedzeného na dumping, antidumpingových opatrení uložených konečným nariadením.

(5)

Komisia oficiálne oznámila začatie prešetrovania vyvážajúcim výrobcom a dovozcom, o ktorých je známe, že sa ich záležitosť týka, ako aj ich známym združeniam, pakistanským orgánom a združeniam výrobcov Spoločenstva. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí prešetrovania.

(6)

Niekoľko vyvážajúcich výrobcov a Združenie pakistanských vývozcov posteľnej bielizne (Pakistan Bedwear Exporters Association), jedno z viacerých združení výrobcov posteľnej bielizne v Pakistane, ako aj združenie výrobcov Spoločenstva (EUROCOTON), ktoré bolo v pôvodnom prešetrovaní navrhovateľom, písomne oznámili svoje stanoviská. Všetky strany, ktoré o to požiadali v rámci stanovených lehôt a poukázali na dôvody, na základe ktorých by mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(7)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov a dovozcov, ktorých sa toto prešetrovanie týka, sa v oznámení o začatí prešetrovania uviedli informácie o tom, že sa uvažuje o výbere vzorky, v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(8)

V záujme toho, aby Komisia bola schopná rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, určiť zloženie vzorky, boli vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia a zástupcovia konajúci v ich mene vyzvaní, aby sa prihlásili a poskytli, ako je uvedené v oznámení o začatí prešetrovania, základné informácie o svojej činnosti týkajúcej sa príslušného výrobku v rámci 15 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania. Komisia konzultovala výber vzorky vývozcov takisto s pakistanskými orgánmi a združením výrobcov/vývozcov, ktoré sa prihlásilo.

(9)

Po preskúmaní poskytnutých informácií sa rozhodlo, že výber vzorky je potrebný iba pokiaľ ide o vývozcov. V rámci lehoty vyplnilo dotazník pre spoločnosti vybrané do vzorky a poskytlo požadované informácie celkovo 110 spoločností. Avšak 11 z týchto spoločností nevyrábalo ani nevyvážalo príslušný výrobok, a nemohlo sa preto považovať za strany, ktorých sa prešetrovanie týka. Okrem toho jedna spoločnosť spolupracovala iba čiastočne, keďže neposkytla žiadne informácie o objeme výroby. Celkovo sa za spolupracujúcich považovalo 98 spoločností.

(10)

Vzorka sa vybrala v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu z Pakistanu do Spoločenstva, ktorý mohol byť v dostupnom čase primerane prešetrený.

(11)

Komisia informovala pakistanské orgány a združenia výrobcov/vývozcov o svojom zámere vybrať do vzorky osem spoločností predstavujúcich 31 % pakistanského vývozu do Spoločenstva. Pakistanské orgány a jedno združenie vývozcov však proti tomuto návrhu protestovali a požadovali obmedziť vzorku na šesť spoločností, t. j. použiť rovnakú vzorku ako v predchádzajúcom prešetrovaní.

(12)

Po tejto konzultácii Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia nakoniec rozhodla, že s cieľom dosiahnuť najväčšiu možnú reprezentatívnosť vzorky je vhodné zahrnúť do tejto vzorky osem spoločností, keďže i) to umožnilo pokryť väčší objem vývozu vrátane vývozu spoločností, ktoré realizujú aj domáci predaj; a ii) bolo možné prešetriť týchto osem spoločností v rámci dostupného času.

(13)

Žiadosť o určenie individuálneho dumpingového rozpätia predložilo 22 spoločností, ktoré neboli vybrané do vzorky. Vzhľadom na veľký počet žiadostí a objem informácií, ktoré sa mali preskúmať (inter alia z dôvodu veľkého počtu posudzovaných druhov výrobku), sa však usúdilo, že takéto individuálne preskúmania by boli nadmieru obťažné v zmysle článku 17 ods. 3 základného nariadenia a prekážali by včasnému ukončeniu prešetrovania. Požiadavky na určenie individuálnych rozpätí sa preto nezohľadnili.

(14)

Komisia poslala dotazníky spoločnostiam vybraným do vzorky. Vyplnené dotazníky poslalo všetkých osem vyvážajúcich výrobcov zahrnutých do vzorky. Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely prešetrovania. Vzhľadom na špecifické obavy týkajúce sa bezpečnosti sa však rozhodlo, že v priestoroch týchto spoločností sa neuskutočnia overovacie návštevy. Namiesto toho sa overenie predložených údajov uskutočnilo v tretej krajine, v tomto prípade v Spojených arabských emirátoch (SAE), použitím systémov komunikácie s ústrediami prešetrovaných spoločností. Umožnilo to bez meškania získať všetky požadované dokumenty. Overili sa údaje poskytnuté nasledujúcimi spoločnosťami:

(15)

Výrobné odvetvie Spoločenstva poznamenalo, že prešetrovanie sa malo ukončiť, keďže sa neuskutočnila žiadna zmena v bezpečnostnej situácii v Pakistane. Z tohto dôvodu sa overovacia návšteva v SAE nemala uskutočniť. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že informácie poskytnuté počas týchto overovaní boli postačujúce na stanovenie úrovne dumpingu. Pripomienky, ktoré predložilo výrobné odvetvie Spoločenstva, sa však zohľadnili pri hodnotení pretrvávajúceho charakteru zmenených okolností, ako sa uvádza v odôvodnení 64.

(16)

Obdobie prešetrovania (ďalej len „OP“) sa týkalo obdobia od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004.

(17)

Predmetom skúmania je rovnaký výrobok ako v prípade pôvodného prešetrovania, t. j. posteľná bielizeň z bavlnených vlákien, čistých alebo zmesových s umelými vláknami alebo ľanom (pričom ľan nie je prevládajúcim vláknom), bielená, farbená alebo potlačená, s pôvodom v Pakistane, v súčasnosti zatriedená do kódov KN ex 6302 21 00 (kódy Taric 6302210081, 6302210089), ex 6302 22 90 (kód Taric 6302229019), 6302 31 00 (kód Taric 6302310090) a ex 6302 32 90 (kód Taric 6302329019) (ďalej len „príslušný výrobok“). Posteľná bielizeň zahŕňa posteľné plachty (aj napínacie), obliečky na paplóny a obliečky na vankúše, balené na predaj buď samostatne, alebo ako súpravy.

(18)

Tkaniny vyrobené z bavlnených vlákien používané na výrobu posteľnej bielizne sa označujú dvoma pármi čísiel. Prvý pár označuje jemnosť (alebo hmotnosť) priadze použitej na osnovu a útok v uvedenom poradí. Druhý pár označuje počet nití na centimeter alebo palec osnovy a útku v uvedenom poradí.

(19)

Tkaniny sa bielia, farbia alebo potlačujú. Potom sa strihajú a zošívajú do plachiet, napínacích plachiet, obliečok na paplóny a obliečok na vankúše rôznych veľkostí. Konečný výrobok sa balí na predaj buď samostatne, alebo ako súpravy.

(20)

Bez ohľadu na rôzne možné druhy výrobku vzhľadom na rôzne druhy tkaniny, konečné spracovanie tkaniny, prezentáciu a veľkosť, balenie atď., všetky predstavujú na účely tohto revízneho prešetrovania jeden výrobok, pretože majú rovnaké fyzikálne vlastnosti a v zásade rovnaké použitie.

(21)

Proti tejto definícii namietalo niekoľko spolupracujúcich vývozcov, ktorí však nijako nepodložili svoje tvrdenia, a preto boli zamietnuté.

(22)

Podobne ako v pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že príslušný výrobok a posteľná bielizeň vyrábaná a predávaná na pakistanskom domácom trhu majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a použitie. Preto sa považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(23)

Niekoľko spolupracujúcich vývozcov tvrdilo, že príslušný výrobok a posteľná bielizeň predávaná na pakistanskom domácom trhu boli rôzne výrobky, keďže nemali rovnaké základné fyzikálne, technické vlastnosti a použitie. Na podporu týchto tvrdení sa nepredložili žiadne dôkazy, a preto boli zamietnuté.

(24)

Normálna hodnota sa vypočítala podľa článku 2 základného nariadenia. Z tohto dôvodu sa najprv pre každého vyvážajúceho výrobcu zahrnutého do vzorky stanovilo, či bol jeho celkový domáci predaj podobného výrobku reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým vývozným predajom príslušného výrobku do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 prvou vetou základného nariadenia sa zistilo, že domáci predaj podobného výrobku bol reprezentatívny v prípade jednej spoločnosti zahrnutej do vzorky, keďže objem domáceho predaja tejto spoločnosti presiahol 5 % jej celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva.

(25)

Okrem uvedeného vývozcu s reprezentatívnym domácim predajom presahujúcim 5 % jeho objemu vývozného predaja do Spoločenstva uskutočnili ďalší traja vývozcovia zahrnutí do vzorky domáci predaj príslušného výrobku, ktorý predstavoval len 2,2 %, 0,5 % a 0,2 % objemu predaja príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva. Po riadnom preskúmaní charakteristík domáceho trhu a organizácie predaja príslušných spoločností sa napokon dospelo k záveru, že tento predaj bol zanedbateľný a nemohol sa považovať za reprezentatívny podľa článku 2 ods. 2 základného nariadenia.

(26)

V prípade vyvážajúceho výrobcu, ktorý má vo všeobecnosti reprezentatívny domáci predaj, sa ďalej skúmalo, či boli druhy posteľnej bielizne predávané na domácom trhu rovnaké alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, keď objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým spotrebiteľom počas obdobia prešetrovania predstavoval 5 % alebo viac celkového objemu rovnakého alebo priamo porovnateľného druhu výrobku predávaného na vývoz do Spoločenstva.

(27)

Následne sa preskúmalo, či by sa mohol domáci predaj spoločnosti považovať za realizovaný pri bežnom obchodovaní. Pre tieto druhy výrobku, kde bola vážená priemerná cena tohto druhu rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady, sa normálna hodnota stanovila na základe váženej priemernej ceny skutočne zaplatenej za celý domáci predaj tohto druhu bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový. Pre tieto druhy výrobku, kde vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako výrobné náklady, sa usúdilo, že je potrebné vytvoriť normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(28)

Spoločnosť protestovala proti tomu, že sa jej predaj uskutočnil pri bežnom obchodovaní, pričom tvrdila, že zvyšné časti predané na domácom trhu neboli porovnateľné s výrobkami predanými na vývoz. V priebehu prešetrovania sa zistilo, že zvyšné časti posteľnej bielizne vyrobenej na vývoz boli v nadbytočnom množstve a následne, že výrobky predávané na domácom trhu a výrobky určené na vývoz boli porovnateľné. Z tohto dôvodu sa usudzuje, že domáci predaj spoločnosti je reprezentatívny a uskutočňuje sa pri bežnom obchodovaní.

(29)

Normálna hodnota sa vytvorila pridaním primeranej čiastky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (PVA) a zisku k výrobných nákladom vyvážaných druhov v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia.

(30)

V tejto súvislosti spoločnosť tvrdila, že PVA náklady a zisk by sa mali stanoviť na základe všetkých transakcií, keďže pre veľkú rôznorodosť výrobku (spoločnosť predložila informácie týkajúce sa viac ako 500 rôznych druhov výrobku) nemožno spoľahlivo stanoviť, či určitá transakcia je alebo nie je zisková. Je skutočne pravda, že príslušný výrobok pozostáva z veľkého množstva druhov s rôznymi veľkosťami, tvarmi, farbami, tkaninami atď. Pri stanovení výrobných nákladov pre rôzne druhy výrobku všeobecné metódy rozdelenia nákladov, ktoré spoločnosť používala, viedli k nedostatku presnosti, čo zreteľne presahuje ťažkosti, ktoré sa normálne vyskytujú v prípadoch s komplexnými výrobkami. Preto sa usúdilo, že PVA náklady a zisk použitý na vytvorenie normálnej hodnoty by sa mali stanoviť na základe všetkých transakcií pre celkový domáci predaj príslušného výrobku.

(31)

Výrobné odvetvie Spoločenstva spochybnilo prístup prijatý vo veci tejto spoločnosti, pričom tvrdilo, že na určenie percentuálneho podielu, ktorý spoločnosť realizovala pri bežnom obchodovaní, by sa mali použiť len ziskové transakcie. Toto tvrdenie sa zamietlo, keďže na základe dôvodov uvedených v odôvodnení 30 nemožno spoľahlivo stanoviť, či určitá transakcia je alebo nie je zisková. Okrem toho sa stanovilo, že celkove sa transakcie uskutočnili pri bežnom obchodovaní.

(32)

Pre ďalších sedem vyvážajúcich výrobcov zahrnutých do vzorky sa museli vytvoriť normálne hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia, keďže nikto z nich nemal reprezentatívny domáci predaj. Pre všetkých týchto vývozcov sa preto normálna hodnota vytvorila pridaním primeranej čiastky PVA nákladov a zisku k výrobným nákladom každého druhu vyvážaného do Spoločenstva, a ak to bolo vhodné, upravila sa, ako je ďalej vysvetlené v odôvodnení 36. PVA náklady a zisk sa nemohli stanoviť na základe článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia, keďže len jedna spoločnosť mala reprezentatívny domáci predaj. Nemohli sa ani stanoviť na základe článku 2 ods. 6 písm. b), keďže príslušní vývozcovia nemali reprezentatívny predaj rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov pri bežnom obchodovaní.

(33)

PVA náklady a zisk sa primerane určili v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia na základe váženého priemeru vzniknutých PVA nákladov a realizovaného zisku jedinej spoločnosti s reprezentatívnym domácim predajom a dvoch spoločností s domácim predajom predstavujúcim 2,2 % a 0,2 %. V skutočnosti sa usúdilo, že domáci predaj týchto dvoch uvedených spoločností, aj keď nereprezentatívnych na účely využitia domácich cien na výpočet ich vlastnej normálnej hodnoty, bol dostatočný, aby sa zabezpečilo, že súvisiace PVA náklady a zisk by sa mohli považovať za spoľahlivé na účely uplatňovania článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. PVA náklady a zisk tretej spoločnosti bez reprezentatívneho predaja na domácom trhu, ako sa uvádza v odôvodnení 25, sa nezohľadnili, keďže táto spoločnosť uviedla veľkú stratu z tohto predaja.

(34)

Jedna spoločnosť tvrdila, že Komisia by mala pri určovaní PVA nákladov pre túto spoločnosť uplatňovať článok 2 ods. 6 písm. b) základného nariadenia. Spoločnosť tvrdila, že by sa mali používať PVA náklady pre všetky výrobky, ktoré spoločnosť predala na domácom trhu, keďže tieto výrobky sú podobné príslušnému výrobku, ktorý je rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov. Toto tvrdenie sa zamietlo, keďže sa zistilo, že výrobky, o ktorých sa tvrdilo, že sú rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov ako posteľná bielizeň, boli v skutočnosti väčšinou nebielenou tkaninou, t. j. medzičlánkom predávaným priemyselným užívateľom a nie spotrebným výrobkom ako posteľná bielizeň.

(35)

Spoločnosť ďalej tvrdila, že aj keď sa uplatňuje článok 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, mali by sa použiť aspoň PVA náklady a zisk samotnej spoločnosti. Doplnila, že PVA náklady a zisk použitý na vytvorenie normálnej hodnoty sú vo veľkom rozsahu od spoločnosti s odlišnou štruktúrou, pravdepodobne porovnateľnou s obchodným domom. Je však potrebné poznamenať, že predaj uskutočňovaný žiadateľovou spoločnosťou pozostáva z výrobkov, ktoré ani nepatria do rovnakej kategórie výrobkov a takisto sú v objeme dosť malé. Z tohto dôvodu nie je primerané použiť PVA náklady a zisk stanovený na základe týchto nevhodných údajov.

(36)

Viaceré spoločnosti vybrané do vzorky zahrnuli do svojich PVA nákladov rôzne položky, ktoré mali byť uvedené vo výrobných nákladoch. Tieto položky sa preto znovu pridelili k výrobným nákladom. Okrem toho podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia sa náklady spravidla vypočítajú na základe záznamov vedených stranou, ktorá je predmetom prešetrovania, za predpokladu, že takéto záznamy sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami príslušnej krajiny a že sa preukáže, že záznamy primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku. Okrem toho sa pozornosť venuje predloženým dôkazom o správnom rozdelení nákladov za predpokladu, že sa preukáže, že takýto spôsob rozdelenia sa používal už v priebehu určitého obdobia. Pre päť spoločností zahrnutých do vzorky sa náklady vo vyplnených dotazníkoch rozdelili ad hoc na účely prešetrovania a nebolo možné ich považovať za primerané, keďže neboli v súlade s preverenými účtami spoločností. Z tohto dôvodu sa vykonali úpravy s cieľom určiť výrobné náklady spôsobom konzistentnejším s preverenými účtami príslušných spoločností.

(37)

V prípade týchto piatich spoločností sa zistilo, že do výrobných nákladov sú zahrnuté rôzne položky. Určil sa percentuálny podiel, ktorý predstavoval príslušný výrobok z celkového obratu spoločnosti. V závislosti od dostupných a overiteľných informácií sa tento percentuálny podiel použil buď na hodnotu každej položky nákladov, alebo na celkové náklady, ako sa uvádza v preverených účtoch na účely stanovenia výrobných nákladov príslušného výrobku.

(38)

Pre jednu spoločnosť sa uskutočnila úprava uvedená v odôvodnení 37 na zohľadnenie skutočnosti, že medzi nákladovou štruktúrou posteľnej bielizne a ďalším hlavným výrobkom predávaným spoločnosťou, t. j. priadzou, existoval veľmi výrazný rozdiel. Na základe skutočnosti, že táto spoločnosť uviedla v dotazníku spôsobom, ktorý možno overiť, údaje umožňujúce prehľadnejšie rozdelenie nákladov medzi tieto dve kategórie výrobkov, sa zlepšilo rozdelenie založené na obrate, čím sa umožnilo primeranejšie pridelenie výrobných nákladov.

(39)

Výrobné odvetvie Spoločenstva spochybnilo prístup prijatý vo veci tejto spoločnosti, pričom tvrdilo, že spoločnosť nemá historicky zaužívaný systém rozdeľovania nákladov. Toto tvrdenie sa však zamietlo, keďže rozdelenie nákladov uvedené v odôvodnení 38 nebolo založené na rozdelení nákladov spoločnosťou, ale na overených účtovných informáciách, ktoré spoločnosť pravidelne pripravovala.

(40)

Pre jednu spoločnosť sa uskutočnila ďalšia úprava. Táto spoločnosť vyrábala na dvoch rôznych miestach, ale posteľná bielizeň sa vyrábala len na jednom z týchto miest. Z tohto dôvodu sa usúdilo, že najprimeranejším prístupom bolo spoliehať sa na údaje týkajúce sa miesta, kde sa posteľná bielizeň vyrába.

(41)

Niekoľko ďalších spoločností žiadalo o dodatočné úpravy rozdelenia nákladov, ktoré uskutočnili inštitúcie Spoločenstva. Metóda rozdeľovania nákladov na základe obratu však neumožňuje uplatňovať špecifickú, rôznu metodiku výhradne obmedzenú na niekoľko položiek nákladov, pokiaľ nemožno dokázať, že túto rozdielnu špecifickú metodiku možno výhradne uplatňovať na týchto niekoľko položiek nákladov. Keďže toto nebol ten prípad a, ako sa uvádza v odôvodnení 32, informácie a dôkazy, ktoré tieto spoločnosti poskytli v súvislosti so svojimi výrobnými nákladmi, sa nepovažovali za spoľahlivé, uvedené tvrdenia sa zamietli.

(42)

V prípade ďalšej spoločnosti sa výrobné náklady odvodili z obratu, zisku a PVA nákladov zistených počas overovacej návštevy.

(43)

Pokiaľ ide o zostávajúce dve spoločnosti, zistilo sa, že údaje o výrobných nákladoch sú vo všeobecnosti spoľahlivé, ale na základe informácií získaných počas overovacej návštevy sa museli vykonať určité úpravy.

(44)

Niektorí z vyvážajúcich výrobcov zahrnutých do vzorky tvrdili, že v nákladoch na suroviny (najmä nebielenú tkaninu), ktoré uviedli vo výrobných nákladoch, už boli zahrnuté určité PVA náklady. Keďže tieto spoločnosti neboli úplne integrované spoločnosti a keďže niektoré štádiá spracovania sa vykonávali externe, tvrdili, že tieto PVA náklady by sa mali odpočítať od výrobných nákladov s cieľom vyhnúť sa dvojitému započítaniu PVA nákladov. Je však potrebné poznamenať, že normálna hodnota sa mala vytvoriť použitím PVA nákladov a zisku jedinej spoločnosti s reprezentatívnym domácim predajom a dvoch spoločností s domácim predajom predstavujúcim 2,2 % a 0,2 % a že títo traja vývozcovia sami nakupovali veľkú väčšinu nebielenej tkaniny. Takisto je potrebné zdôrazniť, že každý nákup surovín zahŕňa v zaplatenej cene určité PVA náklady, sú to však náklady dodávateľa a nie PVA náklady dotknutého vývozcu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(45)

Sedem z vyvážajúcich výrobcov zahrnutých do vzorky uskutočnilo všetok svoj vývozný predaj do Spoločenstva priamo nezávislým zákazníkom. V súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia sa preto ich vývozné ceny stanovili na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných týmito nezávislými zákazníkmi v Spoločenstve.

(46)

Ôsmy vyvážajúci výrobca zahrnutý do vzorky mal v Spoločenstve prepojeného dovozcu. Ceny sa v prípade tohto vývozu vytvorili na základe cien, za ktoré sa dovezené výrobky prvýkrát znovu predávali nezávislému kupujúcemu, ako je uvedené v článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(47)

Na žiadosť viacerých spoločností sa však vývozný predaj nemoderných zásob a predaj tovaru prepravovaného leteckou dopravou (na základe CIF alebo C&F) vyňal z výpočtov dumpingu, keďže tento predaj sa neuskutočňoval pri bežnom obchodovaní. Tento predaj predstavoval zanedbateľnú časť (menej ako 2 %) z celkového oznámeného vývozného predaja.

(48)

Výrobné odvetvie Spoločenstva spochybnilo tento prístup týkajúci sa predaja tovaru prepravovaného leteckou dopravou a predaja nemoderných zásob, pričom tvrdilo, že na základe spôsobu prepravy tovaru nie je možné stanoviť, či sa predaj uskutočňuje pri bežnom obchodovaní alebo nie a že by sa mal tento predaj zohľadniť, ak sa pomerne často vyskytuje v príslušnom sektore. Toto tvrdenie sa zamietlo, pretože hoci väčšina spoločností mala predaj tovaru prepravovaného leteckou dopravou a predaj nemoderných zásob, tento predaj sa v sektore nevyskytuje relatívne často, keďže objem tovaru prepravovaného leteckou dopravou a objem nemoderných zásob sú nesmierne obmedzené, ako sa uvádza v odôvodnení 47.

(49)

S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnych hodnôt a vývozných cien sa úpravami patrične zohľadnili rozdiely, ktoré vplývajú na ceny a na porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Ak to bolo primerané, presné a podložené overenými dôkazmi, vykonali sa primerané úpravy súvisiace s dovoznými poplatkami a nepriamymi daňami, zľavami a rabatmi, nákladmi na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšími nákladmi, úvermi, províziami, úrokovými sadzbami a menovou konverziou. Takisto sa vykonala úprava v súvislosti s úrovňou obchodovania, aby sa zohľadnila skutočnosť, že domáci predaj sa uskutočňoval priamo konečným zákazníkom, zatiaľ čo vývoz bol určený obchodníkom, maloobchodníkom a distribútorom.

(50)

Jeden vývozca protestoval proti úprave provízií, pričom tvrdil, že prepojený obchodník, o ktorom sa zistilo, že má podobné funkcie ako agent pracujúci na základe provízií, v skutočnosti len rozšíril jeho vlastné vývozné oddelenie a neuskutočňoval samotný obchod. Úprava sa potvrdila a tvrdenie sa zamietlo, keďže sa zistilo, že prepojený obchodník skutočne vykonával svoj vlastný predaj (napr. získavaním a spravovaním časti kvótového režimu), ktorý by vývozca nemohol sám uskutočňovať, a spôsoboval tým značné výdavky. Okrem toho prepojený obchodník dostal na svoje obchodné činnosti týkajúce sa predaja príslušného výrobku do Spoločenstva výrazný príspevok podobný provízii.

(51)

Niekoľko vývozcov žiadalo o ďalšie úpravy v súvislosti s bankovými poplatkami a úverovými nákladmi. Tvrdili, že koncoví užívatelia na domácom trhu obvykle používajú kreditné karty ako platobnú formu. V prípade týchto spoločností s domácim predajom sa však prešetrovaním zistilo, že predaj koncovým užívateľom je založený na platbe v hotovosti. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(52)

Jedna spoločnosť žiadala o úpravu týkajúcu sa zvýšenia cien bavlny počas OP. Zvýšenie cien bavlny však bolo spôsobené zvýšením cien na svetovom trhu, a preto sa netýkalo iba Pakistanu. Zvýšenie cien bavlny trvalo nanajvýš 3 mesiace v OP, zatiaľ čo predaj príslušného výrobku sa uskutočňoval počas celého OP. Takisto zvýšenie cien malo len dočasný charakter v tom zmysle, že ceny na svetovom trhu sú nestabilné, čo je normálny jav pre tento druh suroviny. Takéto zmeny v cenách suroviny je potrebné zohľadniť ako normálnu časť obchodných operácií. Okrem toho na základe informácií dodaných spoločnosťou (nákupné ceny bavlny v pakistanských rupiách od roku 1997 do roku 2005) sa dokázal klesajúci trend; v roku 1997 boli ceny najvyššie. V prípade výrazných fluktuácií na vstupe by sa mohli normálne určiť mesačným alebo štvrťročným porovnaním normálnej hodnoty a vývozných cien. Avšak tu sa to nežiadalo. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(53)

Všetky spoločnosti požadovali úpravy súvisiace s vrátením cla podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia. Žiadostiam o takéto úpravy sa v pôvodnom prešetrovaní vyhovelo, pokiaľ sa požadované čiastky skutočne týkali podobného výrobku a materiálov, ktoré boli do tohto výrobku fyzicky začlenené, ak boli určené na spotrebu vo vyvážajúcej krajine a pokiaľ sa uhradili v súvislosti s výrobkom vyvezeným do Spoločenstva. V tomto prešetrovaní sa zistilo, že čiastky uhradené pakistanskou vládou vysoko prevyšovali čiastky dovozných poplatkov alebo nepriamych daní skutočne zaplatených spoločnosťami za materiály začlenené do príslušného výrobku.

(54)

Vývozcovia zahrnutí do vzorky tvrdili, že pakistanská vláda zaviedla nový systém výpočtu týchto náhrad dovozných ciel zaplatených vyvážajúcimi výrobcami. Tento nový systém používa na určenie návratných čiastok určité normy.

(55)

Nový režim sa prešetril s cieľom objasniť, či by sa dala určiť priama súvislosť medzi clom zaplateným vyvážajúcimi výrobcami a materiálom fyzicky začleneným do podobného výrobku určeného na spotrebu vo vyvážajúcej krajine. Ak vývozcovia zahrnutí do vzorky mohli dokázať, že sa dovozné clo nahradilo, inštitúcie Spoločenstva akceptovali žiadosť o úpravu normálnej hodnoty, ak to bolo vhodné, pokiaľ sa požadované čiastky skutočne týkali podobného výrobku a materiálov, ktoré boli do tohto výrobku fyzicky začlenené, ak boli určené na spotrebu vo vyvážajúcej krajine a pokiaľ sa uhradili v súvislosti s výrobkom vyvezeným do Spoločenstva.

(56)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zahrnutých do vzorky sa individuálne dumpingové rozpätia stanovili na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia.

(57)

Dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel z čistej franko ceny na hranici Spoločenstva pred preclením sú:

(58)

V súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia sa dospelo k záveru, že dumpingové rozpätie pre spoločnosť Fairdeal Textiles (Pvt) Ltd je de minimis, keďže jej dumpingové rozpätie je pod 2 %.

(59)

V prípade spolupracujúcich spoločností, ktoré neboli vybrané do vzorky, sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe váženého priemerného dumpingového rozpätia spoločností zahrnutých do vzorky podľa článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel z čistej franko ceny na hranici Spoločenstva pred preclením bolo 5,8 %.

(60)

Niekoľko spolupracujúcich vývozcov nevybraných do vzorky tvrdilo, že nezískanie najnižšieho cla namiesto váženého priemerného cla spoločností vybraných do vzorky bolo diskriminujúce. Uvádza sa, že v tomto prípade bolo do vzorky vybraných osem vývozcov v súlade s ustanoveniami článku 17 základného nariadenia. Zistenia založené na údajoch dodaných týmito vývozcami sa považujú za reprezentatívne pre posteľnú bielizeň v Pakistane. Čo sa týka cla, ktoré sa má uplatňovať na vývozcov nezahrnutých do vzorky, bolo by v rozpore s účelom výberu vzorky uplatňovať najnižšie clo stanovené pre jedného z vývozcov zahrnutých do vzorky namiesto váženého priemerného cla, ktoré je zreteľne reprezentatívnejšie pre výrobné odvetvie ako celok. V každom prípade podľa článku 9 ods. 6 základného nariadenia sa vyžaduje, aby antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz od vývozcov, ktorí sa prihlásili, ale nie sú zahrnutí do vzorky, nepresahovalo vážené priemerné rozpätie dumpingu stanoveného pre strany vo vzorke a bežnou praxou inštitúcií Spoločenstva je uplatňovať vážené priemerné rozpätie. Vzhľadom na uvedené sa toto tvrdenie zamietlo.

(61)

S cieľom určiť zostatkové dumpingové rozpätie sa najprv stanovila úroveň spolupráce. Porovnanie údajov Eurostatu týkajúcich sa dovozu s pôvodom v Pakistane a vyplnených dotazníkov pre spoločnosti vybrané do vzorky ukázalo vysokú úroveň spolupráce (viac ako 80 %). Z tohto dôvodu a vzhľadom na skutočnosť, že neexistovali náznaky o dumpingu na nižšej úrovni zo strany zostávajúcich spoločností, sa považovalo za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre zostávajúce spoločnosti, ktoré nespolupracovali pri prešetrovaní, na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia stanoveného pre spoločnosti zahrnuté do vzorky. Tento prístup je v súlade s dlhodobou praxou inštitúcií Spoločenstva a takisto sa považoval za potrebný na motivovanie k spolupráci. Z tohto dôvodu sa zostatkové dumpingové rozpätie vypočítalo vo výške 8,5 %.

(62)

Viacero spoločností, ktoré sa považovali za nespolupracujúce, tvrdilo, že skutočne poslali vyplnený dotazník pre spoločnosti vybrané do vzorky v rámci časovej lehoty buď prostredníctvom príslušného združenia, alebo priamo Komisii. Tieto spoločnosti boli vyzvané, aby predložili dôkazy o tom, že vyplnené dotazníky boli skutočne odovzdané v rámci požadovanej lehoty. Ani jedna z týchto spoločností nemohla predložiť dostatočné dôkazy na podporu týchto tvrdení, ktoré boli preto zamietnuté.

(63)

V tomto prešetrovaní bolo cieľom preskúmania založiť závery na zisteniach založených na overených údajoch, čo sa stalo možným po zmene okolností súvisiacich s bezpečnostnou situáciou. Neexistujú žiadne náznaky, že by nové overené zistenia nemali mať pretrvávajúci charakter.

(64)

Treba však pripomenúť, že pre niektoré zostávajúce bezpečnostné obavy sa overenia uskutočnili v SAE. Napriek úsiliu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov overovanie v tretej krajine nie je v súlade s bežnou praxou, keďže vyšetrovatelia Komisie nemali neobmedzený priamy prístup k účtovným registrom a účtovným systémom vývozcov. Z tohto dôvodu, hoci sú zistenia dostatočne spoľahlivé na odôvodnenie zmeny v úrovni antidumpingového cla, by inštitúcie Spoločenstva zo svojej vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť zainteresovaných strán mohli preskúmať zmenené antidumpingové clo, ak by dostupné zdroje informácií poukazovali na zmenu alebo inú nepresnosť zistení overených v tretej krajine.

(65)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa mali súčasné antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Pakistane zmeniť, aby sa zohľadnili nové zistené dumpingové rozpätia.

(66)

Podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia by clo nemalo presahovať stanovené dumpingové rozpätie, malo by však byť menšie ako toto rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva. Vzhľadom na to, že toto predbežné preskúmanie je obmedzené na preskúmanie prvkov dumpingu, úroveň uloženého cla by nemala byť vyššia, ako úrovne ujmy zistené v pôvodnom prešetrovaní.

(67)

Ako je uvedené v odôvodnení 134 konečného nariadenia, pôvodné dumpingové rozpätie bolo nižšie ako definitívne určená úroveň odstránenia ujmy a konečné antidumpingové clo bolo preto založené na nižšom dumpingovom rozpätí, konkrétne 13,1 %. Keďže dumpingové rozpätia zistené v tomto predbežnom preskúmaní sú stále nižšie ako rozpätie ujmy, zmenené antidumpingové clo by malo byť založené na týchto nižších dumpingových rozpätiach.

(68)

Z tohto dôvodu by sa mala úroveň cla stanoviť na úrovni dumpingových rozpätí okrem jednej spoločnosti, pre ktorú sa zistilo dumpingové rozhranie de minimis, ako sa uvádza v odôvodnení 58:

(69)

Všetky príslušné strany boli informované o podstatných skutočnostiach, ktoré viedli k zámeru odporučiť zmenu existujúcich opatrení, a dostali príležitosť vyjadriť sa. Pripomienky boli predložené a zohľadnené, ak to bolo primerané. Všetkým príslušným stranám bola po zverejnení takisto poskytnutá lehota na vyjadrenie námietok.

(70)

Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými novými vývozcami a spolupracujúcimi spoločnosťami nezahrnutými do vzorky, ktorí sú uvedení v prílohe k tomuto nariadeniu, usudzuje sa, že by sa malo zabezpečiť, aby sa vážené priemerné clo uložené spolupracujúcim spoločnostiam nezahrnutým do vzorky uplatňovalo na všetkých nových vývozcov, ktorí by inak mali nárok na preskúmanie podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia.

(71)

Jeden pakistanský vyvážajúci výrobca predložil ponuku cenového záväzku. Posteľná bielizeň je charakterizovaná stovkami rôznych druhov výrobku s niektorými charakteristikami, ktoré nie sú pri dovoze ľahko rozoznateľné. Týmto je prakticky nemožné stanoviť náležitú minimálnu dovoznú cenu na každý druh výrobku, ktorý by Komisia a colné úrady členských štátov mohli riadne monitorovať a kontrolovať. Za týchto okolností sa usúdilo, že cenový záväzok je nerealizovateľný a nemohol byť prijatý.

(72)

Uskutočnené preskúmanie nemá vplyv na dátum, keď sa skončí účinnosť konečného nariadenia podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia,

1.

Článok 1 ods. 2 nahrádza takto:

„2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením pre výrobky vyrábané uvedenými spoločnosťami je táto:

2.

Text nachádzajúci sa v prílohe k tomuto nariadeniu je textom prílohy k nariadeniu (ES) č. 397/2004.

3.

Do článku 1 sa dopĺňa tento odsek:

„4.   V prípade, že akýkoľvek nový vyvážajúci výrobca poskytne Komisii postačujúce dôkazy o tom, že:

Rada, konajúc jednoduchou väčšinou, na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom môže zmeniť a doplniť odsek 2 pridaním nového vyvážajúceho výrobcu medzi spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje vážená priemerná sadzba cla vo výške 5,8 %.“