7.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 307/196

(1)

Komisia dostala 12. novembra 2003 sťažnosť od nemeckého konkurenta podniku Magog o údajnom poskytnutí štátnej pomoci v prospech podniku Schiefergruben Magog GmbH & Co. KG („Magog“). Komisia vyzvala 25. novembra 2003 Nemecko, aby poskytlo informácie o pomoci, na čo Nemecko reagovalo listom zo 4. marca 2004, ktorý bol doručený v ten istý deň.

(2)

Komisia 6. októbra 2004 rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré malo prešetriť údajne poskytnutú pomoc. Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku EURópskych spoločenstiev (2). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby zaujali stanovisko k údajnej pomoci. Komisia dostala listom zo 14. decembra 2004, ktorý bol doručený 16. decembra 2004, komentáre podnikov Rathscheck Schiefer und Dach-Systeme KG, I.B. Rathscheck Söhne KG Moselschiefer-Bergwerke a Theis-Böger GmbH („Rathscheck a Theis-Böger“) a listom zo 7. decembra 2004, ktorý bol doručený 13. decembra 2004, stanovisko ďalšieho podniku, ktorý chce zostať utajený.

(3)

Komisia poslala tieto stanoviská Nemecku listom z 3. januára 2005 a 7. júla 2005. Nemecko odpovedalo listom z 11. marca 2005, ktorý bol doručený v ten istý deň, a listom z 31. augusta 2005, ktorý bol doručený 1. septembra 2005.

(4)

Nemecko odpovedalo na rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania listom zo 6. decembra 2004, ktorý bol doručený 13. decembra 2004. Listom z 5. októbra 2005 Komisia požiadala o ďalšie informácie. Nemecko poslalo svoju odpoveď listom z 15. novembra 2005, ktorý bol doručený 16. novembra 2005. Prílohy boli poslané listom z 18. novembra 2005, ktorý bol doručený 24. novembra 2005. Listom z 21. decembra 2005, ktorý bol doručený v ten istý deň, Nemecko poskytlo ďalšie informácie.

(5)

Podnik Magog sídli v meste Bad Fredeburg, Severné Porýnie-Westfálsko a zaoberá sa výrobou bridlice. Podnik mal v roku 2002 43 zamestnancov, jeho bilančná suma bola necelých 5 mil. EUR. Keďže spĺňa aj kritérium nezávislosti, možno ho charakterizovať ako malý podnik v zmysle odporúčania Komisie zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov, ako aj malých a stredných podnikov (3).

(6)

Na základe žiadosti Westfálskeho zväzu výrobcov bridlice spolková krajina Severné Porýnie-Westfálsko (NRW) poskytla v rokoch 2002 a 2003 dotácie na vývoj novej technológie na rezanie strešnej bridlice (projekt „Vývoj a testy numericky riadenej robotizovanej výroby strešnej bridlice“). Projekt sa realizoval v podniku Magog, ktorý je členom Westfálskeho zväzu výrobcov bridlice, v spolupráci s ekonomickou a technickou vysokou školou.

(7)

Podľa Nemecka bolo cieľom projektu vyvinúť inovačnú technológiu výroby strešnej bridlice za účelom zníženia zdravotných rizík pre zamestnancov. Prevažne ručný spôsob rezania, ktorý sa dovtedy používal, bol fyzicky značne náročný. Podľa Nemecka bol projekt významným príspevkom k zvýšeniu bezpečnosti práce, ktorý môže slúžiť ako model pre celé odvetvie výroby bridlíc.

(8)

Podľa žiadosti celý projekt „Vývoj a testy numericky riadenej robotizovanej výroby strešnej bridlice“ pozostával z troch fáz: prvou fázou bol vývoj prototypu, potom nasledovala výstavba haly a ako tretia fáza implementácia novej technológie.

(9)

Spolková krajina Severné Porýnie-Westfálsko subvencovala iba prvú fázu projektu. Plánované náklady prvej fázy predstavovali 1 293 110 EUR, z ktorých mala spolková krajina NRW prevziať 60 %, t. j. 775 866 EUR. Skutočné náklady prvej fázy dosiahli 1 223 945 EUR, z čoho 702 093 EUR (57 %) financovala spolková krajina NRW.

(10)

Rozpis konečných nákladov prvej fázy

tabuľka 1

(11)

Technická štúdia realizovateľnosti týkajúca sa vývoja numericky riadeného robotizovaného zariadenia na výrobu strešnej bridlice, ktorú si Magog objednal, bola dokončená v marci 2002. Náklady na vypracovanie štúdie predstavovali 25 565 EUR.

(12)

Po vypracovaní štúdie realizovateľnosti nasledovala výroba prototypu, ktorý nebol určený na výrobu, ale len na skúšobné účely. Vývoj a výroba sa uskutočnili v areáli podniku Magog (zariadenie 1). Skúšky prebehli v novembri a decembri 2002, v januári 2003 bol prototyp demontovaný na jednotlivé súčiastky. Náklady na zhotovenie prototypu dosiahli 464 410 EUR.

(13)

Na základe skúseností získaných pri skúškach prototypu, podnik zhotovil zariadenie určené pre priemyselnú výrobu. Skúšky prototypu ukázali, že z dôvodu rôznej veľkosti bridlicovej krytiny budú pre priemyselnú výrobu potrebné minimálne dve zariadenia. Prvé zariadenie, ktoré sa použilo na priemyselnú výrobu, sa realizovalo v januári 2003 (zariadenie 2), druhé v apríli 2003 (zariadenie 3). Počas roku 2003 sa za účelom zlepšenia prevádzkových vlastností ďalej testovali zariadenia 2 a 3. Od začiatku roku 2004 bez problémov funguje výroba na zariadeniach 2 a 3. Náklady na zariadenia 2 a 3 dosiahli 733 970 EUR.

(14)

Prvá fáza, opísaná v odôvodneniach 8 až 13, je súčasťou celkovej koncepcie modernizácie výrobného procesu v podniku Magog, ktorý pozostával ešte z ďalších fáz. Realizácia 2. a 3. fázy sa začala v roku 2003 a skončila sa v roku 2005. Okrem toho sa v roku 2002 investovalo do zariadenia na ťažbu bridlice (razenie chodieb). Podľa Nemecka 2. a 3. fáza a razenie chodieb obsahovali nasledujúce investície, ktoré sú súčasťou celkovej koncepcie modernizácie

tabuľka 2

(15)

Náklady v rámci položky „hala 2002“ vo výške 16 576 EUR zahŕňajú opravu a renováciu existujúcej haly, kde boli umiestnené rezačky, v roku 2002 (bod 1 v tabuľke 2).

(16)

Náklady v rámci položky „hala 2005“ sa týkajú bývalého skladu, ktorý v roku 2004 a 2005 prešiel zásadnou prestavbou a dnes sa používa na výrobu (bod 2). Prestavba haly bola potrebná, aby tu mohol prebiehať výrobný proces založený na novovyvinutých robotoch. Prestavba haly zahŕňa aj realizáciu nového rezacieho zariadenia (bod 3), ktorú si vyžiadalo zabudovanie nových robotov.

(17)

Nový výrobný proces si vyžiadal aj nové úpravne vody v súvislosti s chladením nového rezacieho zariadenia (bod 4). Nová rezačka je väčšia ako stará, a preto má aj vyššiu spotrebu vody. Náklady na administratívne prepojenie (bod 5) súvisia aj s investíciami do haly 2005 a do rezačky.

(18)

Ťažobné zariadenie (bod 6) je mechanizmus, ktorý sa používa pri ťažbe v bridličnom lome a ktorý podnik Magog zakúpil v roku 2004.

(19)

Pod patentovými nákladmi v bode 7 sa rozumejú advokátske poplatky za prihlasovanie patentov v súvislosti s projektom.

(20)

Náklady na ťažbu bridlice v rokoch 2002 až 2005 zahŕňajú investície do razenia chodieb (bod 8). Odhad nákladov podniku na razenie chodieb v rokoch 2006 a 2007 je uvedený v bode 9. Náklady na vedúceho projektu a inžiniera v rokoch 2004/2005 (bod 10) súvisia s ťažobnými činnosťami uvedenými v bodoch 8 a 9.

(21)

Náklady na demoláciu budovy (bod 11) vznikli v júli 2005 a týkajú sa zbúrania bližšie neurčenej prevádzkovej budovy.

(22)

Honorár architektovi (bod 12) sa dá ďalej rozdeliť na 3 600 EUR za návrh „haly 2005“ a 2 133 EUR za iné položky.

(23)

Spolková krajina NRW poskytla dotáciu vo výške 702 093 EUR na základe programu pod názvom „Technologický program v odvetví banskej ťažby“. Cieľom tohto programu bola podpora projektov, ktoré mali zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov v baníctve a tiež zlepšiť ochranu životného prostredia pri banských činnostiach. Programom mali byť potenciálne zvýhodnené vedecko-technické inštitúcie v majetku spoločnosti. Program bol ukončený koncom roka 2003.

(24)

Rozhodnutie o dotáciách sa prijalo 19. decembra 2001. Dotácie sa vyplácali vo viacerých splátkach v závislosti od pokroku projektu v období od augusta 2002 do decembra 2003.

(25)

Magog disponuje všetkými vlastníckymi a užívateľskými právami k výsledkom projektu. Časť výnosov, ktorá mu eventuálne vyplynie zo zhodnotenia výsledkov, musí odviesť spolkovej krajine NRW. Schválenie dotácie sa viazalo na podmienku verejného rozšírenia výsledkov projektu. Magog musí výsledky uverejniť minimálne v jednom renomovanom nemeckom odbornom časopise. Podľa informácií predložených zo strany Nemecka udelil Magog konkurenčnému podniku licenciu. Článok bol uverejnený v časopise banského zväzu „Bergbau“.

(26)

Komisia pristúpila k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania, pretože pochybovala, že finančné opatrenie nie je štátnou pomocou, ako tvrdilo Nemecko. Komisia sa domnieva, že dotácia znamenala pre podnik Magog selektívnu výhodu. Zavedenie novej technológie zvýšilo produktivitu podniku a zlepšilo jeho konkurencie- schopnosť bez toho, aby podnik musel znášať všetky náklady. Komisia okrem toho zastávala názor, že táto skutočnosť mala tiež nepriaznivý vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(27)

Pokiaľ ide o potenciálne výnimky podľa článku 87 ods. 3 Zmluvy o ES, Komisia konštatovala, že Magog sa nenachádza v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a) alebo c) Zmluvy o ES.

(28)

Podľa názoru Komisie by sa projekt mohol klasifikovať ako investičný zámer v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na poskytovanie štátnej pomoci malým a stredným podnikom (5), avšak Komisia pochybuje, že sa dodržala povolená maximálna intenzita pomoci pre stredné podniky 7,5 % v hrubom vyjadrení a 15 % pre malé podniky.

(29)

Komisia taktiež brala do úvahy, že časť projektu by sa dala hodnotiť ako predkonkurenčný vývoj v zmysle rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum a vývoj (6), podľa ktorého je povolená štátna pomoc v prípade základného a odvetvového výskumu a predkonkurenčného vývoja. Vyjadrila však pochybnosť, či bola dodržaná maximálna povolená intenzita pomoci vo výške 35 % pre malé a stredné podniky (MSP).

(30)

Komisia ďalej uviedla, že preskúma zlučiteľnosť pomoci so spoločným záujmom vo všeobecnosti, no predovšetkým zlučiteľnosť s cieľom ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov v zmysle článku 137 Zmluvy o ES.

(31)

Komisia dostala pripomienky podnikov Rathscheck a Theis-Böger, ako aj od jedného konkurenta, ktorý si neželal byť menovaný.

(32)

Vo svojich stanoviskách k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania Rathscheck a Theis-Böger uvádzajú, že trh bridlicovej krytiny je jednotným trhom a že neexistuje osobitný trh „staronemeckej krytiny“. Dotácie by mali za následok narušenie hospodárskej súťaže dokonca aj v prípade, keby „staronemecká krytina“ predstavovala osobitný trh, pretože nové roboty sa dajú použiť aj na výrobu bežnej bridlicovej krytiny a španielski výrobcovia bridlice sú zastúpení nielen na trhu konečných produktov, ale aj na trhu medziproduktov. Rathscheck a Theis-Böger poukazujú na to, že „staronemeckú krytinu“ vyrábajú v čoraz väčšej miere zo španielskej surovej bridlice.

(33)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť so spoločným trhom, Rathscheck a Theis-Böger uvádzajú, že pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom, keďže podniku Magog umožňuje, aby predával svoje výrobky na trhu za nižšie ceny ako jeho konkurenti, ba dokonca ako samotné španielske podniky.

(34)

Rathscheck a Theis-Böger odmietajú tvrdenie Nemecka, že dotácia neposkytuje Magogu žiadne výhody. Samotný Magog nepoprel, že podpora viedla k značnému zvýšeniu jeho rentability.

(35)

Rathscheck a Theis-Böger vysvetľujú aj situáciu na trhu bridlicovej krytiny. Poukazujú na to, že celková produkcia strešnej bridlice v Spoločenstve má od roku 2001 klesajúcu tendenciu. Na Španielsko, jedinú krajinu so značným prebytkom exportu, pripadá 95 % produkcie Spoločenstva. Všetci výrobcovia strešnej bridlice v Spoločenstve sú malé a stredne veľké podniky.

(36)

Rathscheck a Theis-Böger popierajú, že v prípade vývoja numericky riadenej robotickej výroby strešnej bridlice ide o skutočnú inováciu. Bežná bridlicová krytina sa v Španielsku už niekoľko rokov vyrába s použitím najmodernejších rezačiek. Pokiaľ ide o klasifikáciu časti projektu ako predkonkurenčného vývoja, Rathscheck a Theis-Böger poukazujú na to, že v žiadnom prípade nebola dodržaná povolená intenzita pomoci.

(37)

Rathscheck a Theis-Böger odmietajú argument Nemecka, že pomoc mala za následok zlepšenie pracovných podmienok zamestnancov. Pomoc nemožno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom pretože slúži na dosiahnutie cieľov ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov v zmysle článku 137 Zmluvy o ES.

(38)

Vo svojich pripomienkach k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania konkurent, ktorý chcel zostať utajený, poukazuje na to, že nemecké stavebníctvo a trh strešnej krytiny ako odvetvie v posledných rokoch zaznamenáva pokles. Preto je dotácia nemeckého výrobcu v týchto podmienkach mimoriadne škodlivá. On sám vyrába surovú bridlicu, ktorá sa v Nemecku používa na výrobu „staronemeckej krytiny“.

(39)

Vo svojich stanoviskách k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko argumentuje, že v prípade poskytnutej dotácie nejde o štátnu pomoc, pretože nebol ovplyvnený obchod medzi členskými štátmi. Bridlica, ktorú podnik Magog s pomocou nového zariadenia vyrába, predstavuje mimoriadne kvalitnú strešnú bridlicu, tzv. staronemeckú škridlu. Trh tejto bridlicovej krytiny je regionálnym trhom a obmedzuje sa na určité oblasti Nemecka. Obchod medzi členskými štátmi preto nebol postihnutý.

(40)

V prípade, že by Komisia zastávala názor, že bol ovplyvnený obchod medzi členskými štátmi, mohla by sa podľa Nemecka dotácia považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Opatrenie spĺňa predpoklady predbežnej štúdie o realizovateľnosti predkonkurenčného vývoja v zmysle bodu 5.4 rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum a vývoj a pomoci na predkokurenčný vývoj v malom podniku. Okrem toho by sa pomoc dala považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom bezprostredne na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Opatrenie prispieva k dosiahnutiu dôležitého cieľa Spoločenstva podľa článku 137 Zmluvy o ES a týka sa odvetvia hospodárstva, pre ktoré neexistuje na úrovni Spoločenstva intenzívna hospodárska súťaž, ak by vôbec hospodársku súťaž ovplyvňovalo. Okrem toho Nemecko predkladá podrobný opis projektu, štruktúru nákladov a údaje o podniku, na základe ktorých sa dá posúdiť z hľadiska kritérií MSP.

(41)

Vo svojej odpovedi na pripomienky, ktoré vzniesli Rathscheck a Theis-Böger, Nemecko zdôrazňuje, že obchod medzi členskými štátmi nebol ovplyvnený. Nemecko poukazuje na to, že na regionálnom trhu existuje intenzívna hospodárska súťaž. Podľa názoru Nemecka realizácia projektu nemá za následok zníženie výrobných nákladov Magogu. Projekt má okrem toho nárok na poskytnutie pomoci aj z hľadiska rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum a vývoj, a preto ho možno klasifikovať ako zlučiteľný so spoločným trhom. Nemecko spochybnilo správnosť tvrdenia podnikov Rathscheck a Theis-Böger, podľa ktorého „staronemeckú krytinu“ vyrábajú zo surovej španielskej bridlice.

(42)

K stanovisku konkurenta, ktorý nechce byť menovaný, Nemecko poznamenáva, že dotovaný robot sa nepoužíva na výrobu bežnej bridlice, ktorá je v Španielsku prevládajúca. Preto sa ani nedá hovoriť o narušení hospodárskej súťaže týkajúcom sa španielskej bridlice. Vyhlásenie konkurenta, ktorý nechce byť menovaný, že vyrába bridlicu, ktorá sa v Nemecku používa na výrobu „staronemeckej bridlice“, sa nezakladá na pravde.

(43)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je akákoľvek štátna alebo zo štátnych prostriedkov poskytnutá pomoc, ktorá zvýhodnením určitých podnikov alebo výrobných odvetví narúša, alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, nezlučiteľná so zásadami spoločného trhu. Podľa judikatúry EURópskeho súdu možno hovoriť o splnení kritéria poškodzovania obchodu, ak zvýhodnený podnik prevádzkuje hospodársku činnosť týkajúcu sa obchodu medzi členskými štátmi.

(44)

Podľa názoru Komisie projekt a dotácia spolkovej krajiny NRW poskytujú podniku selektívnu výhodu. Dotácia podporila modernizáciu výrobného procesu podniku tým, že pomohla realizovať nové zariadenia. Túto skutočnosť potvrdzuje aj internetová stránka podniku, podľa ktorej sa projekt automatizácie technológie rezania uskutočnil na to, aby podnik mohol kvalitnú bridlicu vyrábať lacnejšie a tým zlepšiť svoju konkurenčnú schopnosť na trhu. Dotácia bola pre Magog výhodná, pretože podnik by nebol získal prostriedky na voľnom trhu, a preto v sebe skrýva nebezpečenstvo, že vyvolá narušenie hospodárskej súťaže.

(45)

Pokiaľ ide o poškodzovanie obchodu medzi členskými štátmi, Komisia konštatuje, že špeciálna vysokokvalitná strešná bridlica, ktorú vyrába Magog, nepredstavuje osobitný trh, ale je súčasťou celkového trhu strešnej bridlice. Nemecko argumentuje, že výroba a predaj „staronemeckej krytiny“ sa obmedzuje na určité regióny a dopyt po „staronemeckej krytine“ sa z dôvodu jej ceny a účelu použitia nedá nahradiť bežnými druhmi strešnej bridlice. Komisia však zastáva názor, že skutočnosť, že „staronemecká krytina“ je drahšia ako komerčná strešná bridlica a vyhľadávajú ju iba určití spotrebitelia so záujmom o zachovanie historického vzhľadu budov, nedáva právo považovať trh „staronemeckej krytiny“ za samostatný trh.

(46)

Podľa údajov sťažovateľov dosahuje celková výroba strešnej bridlice v Spoločenstve 743 000 ton. Španielsko je zďaleka najväčším výrobcom strešnej bridlice a značnú časť svojej výroby vyváža. Nemecko vyrába asi 9 000 až 10 000 ton strešnej bridlice. Podľa informácií Nemecka sa v roku 2002 doviezlo do krajiny viac ako 100 000 ton španielskej strešnej bridlice. Komisia preto dospela k názoru, že na trhu strešnej bridlice existuje obchod medzi členskými štátmi a Magog je konkurentom výrobcov v iných členských štátoch.

(47)

Opatrenie vykoná spolková krajina Severné Porýnie-Westfálsko. Opatrenie je teda financované zo štátnych prostriedkov a možno ho pripísať štátu.

(48)

Komisia preto dospela k názoru, že dotáciu je potrebné považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, a preto sa musí skúmať jej zlučiteľnosť so spoločným trhom.

(49)

Článok 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES obsahuje výnimky zo všeobecného zákazu poskytovania pomoci ustanoveného v ods. 1.

(50)

Žiadne z ustanovení o výnimkách článku 87 ods. 2 Zmluvy o ES nie je v tomto prípade použiteľné. Pomoc nemá ani sociálny charakter, ani sa neposkytuje jednotlivým spotrebiteľom. Pomoc ani neodstraňuje škody vzniknuté v dôsledku prírodných katastrôf alebo iných mimoriadnych udalostí, ani nevyrovnáva žiadne hospodárske nevýhody spôsobené rozdelením Nemecka.

(51)

Pokiaľ ide o možné výnimky podľa článku 87 ods. 3 Zmluvy o ES, treba konštatovať, že projekt sa nerealizoval v oblasti, ktorá má nárok na podporu rozvoja podľa článku 87 ods. 3 písm. a) alebo c) Zmluvy o ES a teda nepripadá do úvahy pre poskytnutie pomoci na regionálny rozvoj.

(52)

Nariadením (ES) č. 70/2001 zmeneným a doplneným nariadením (ES) č. 364/2004 (7), ktorým sa rozširuje jeho pôsobnosť o pomoc na výskum a vývoj, sa povoľuje poskytnutie štátnej pomoci pre MSP na základný a priemyselný výskum, ako aj predkonkurenčný vývoj. Aj keď táto pomoc bola poskytnutá ešte predtým, ako nariadenie (ES) č. 364/2004 nadobudlo účinnosť, dá sa použiť zmenené a doplnené nariadenie (ES) č. 70/2001, pretože podľa jeho článku 9a sú individuálne pomoci, poskytnuté pred dátumom nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 364/2004 pri chýbajúcom povolení Komisie a porušujúce požiadavku článku 88 ods. 3 na oznamovanie, zlučiteľné so spoločným trhom, ak spĺňajú požiadavky ustanovené v zmenenom a doplnenom nariadení (ES) č. 70/2001.

(53)

V článku 2 nariadenia (ES) č. 70/2001 sa definuje základný výskum ako prehĺbenie vedeckých a technických poznatkov, ktoré nie sú spojené s priemyselnými alebo komerčnými cieľmi. Priemyselný výskum sa definuje ako plánované výskumné alebo hodnotiace skúmanie zamerané na získanie nových poznatkov, cieľom ktorého je, aby sa takéto poznatky mohli využiť pri vývoji nových produktov, procesov alebo služieb alebo na realizáciu významného zlepšenia existujúcich produktov, procesov alebo služieb. Keďže pri tomto projekte ide o vývoj prototypu a dvoch zariadení, ktoré sa majú použiť vo výrobe, jednoznačne nejde o základný alebo priemyselný výskum.

(54)

Ten istý článok definuje predkonkurenčný vývoj ako implementovanie výsledkov priemyselného výskumu do plánu, opatrení alebo projektu na nové, pozmenené alebo zlepšené produkty, procesy alebo služby, bez ohľadu na to, či sú určené na predaj alebo použitie vrátane vyhotovenia počiatočného prototypu, ktorý by sa nemal komerčne využívať. Rovnako sem môže patriť aj koncepčná formulácia alebo návrh alternatívnych produktov, procesov alebo služieb a úvodná demonštrácia projektov alebo pilotných projektov za predpokladu, že sa takéto projekty nedajú upraviť alebo použiť na priemyselné využitie, alebo sa nedajú komerčne využiť.

(55)

Komisia konštatuje, že prvá fáza projektu pozostávala z vývoja prototypu a dvoch zariadení, ktoré následne zaradili do výrobného procesu. Zhotovenie dvoch zariadení nemožno považovať za predkonkurenčný vývoj, keďže sa používajú vo výrobe. Za predkonkurenčný vývoj možno však podľa názoru Komisie považovať vývoj prototypu. Prototyp je súčasťou projektu zameraného na zlepšenie výrobného procesu. Nebude sa používať na výrobu, keďže ho v roku 2003 demontovali. Pokiaľ ide o inovačný charakter, Komisia berie na vedomie, že podľa tvrdenia Nemecka sa vyvinutý prototyp výrazne líši od rezačiek používaných na výrobu bežnej bridlice v Španielsku, ktoré by neboli vhodné na výrobu „staronemeckej krytiny“. Navyše Magog získal po implementácii projektu niekoľko patentov.

(56)

Podľa článku 5a ods. 3 nariadenia (ES) č. 70/2001 predstavuje maximálna intenzita pomoci na predkonkurenčný vývoj malých a stredných podnikov 35 % v hrubom vyjadrení z oprávnených nákladov projektu. Článok 5a ods. 4 povoľuje zvýšenie až o 10 percentuálnych bodov, ak sa výsledky projektu široko prezentujú na odborných kongresoch alebo vedeckých konferenciách, a tiež vo vedeckých a technických odborných časopisoch.

(57)

Časť výsledkov sa poskytla inému podniku vo forme licencie. Výsledky projektu budú tiež uverejnené v odbornom časopise. Komisia preto dospela k záveru, že k intenzite pomoci vo výške 35 % možno pripočítať zvýšenie o 10 percentuálnych bodov, čím sa maximálna povolená intenzita pomoci zvýši na 45 %. Keďže náklady na vývoj prototypu dosiahli 464 410 EUR, povolená pomoc predstavuje 208 985 EUR.

(58)

Okrem toho existuje možnosť považovať štúdiu realizovateľnosti, vypracovanú v rámci 1. fázy, za predbežnú štúdiu overenia možnosti technickej realizácie pred predkonkurenčným vývojom v zmysle článku 5b nariadenia (ES) č. 70/2001, pre ktorú je povolená intenzita pomoci až do výšky 75 %. Náklady na štúdiu realizovateľnosti dosiahli 25 565 EUR, z čoho vyplýva oprávnená pomoc vo výške 19 174 EUR. Celková výška oprávnenej pomoci podľa nariadenia (ES) č. 70/2001 teda predstavuje 228 158 EUR.

(59)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení 55, zhotovenie zariadení 2 a 3, ktoré sa používajú na priemyselnú výrobu, sa nedá klasifikovať ako predkonkurenčný vývoj a preto nepripadá do úvahy uplatnenie pomoci na výskum a vývoj. Zhotovenie zariadení však možno považovať za investíciu do hmotného a nehmotného majetku v zmysle nariadenia (ES) č. 70/2001, keďže sa ním dosiahla zásadná zmena výrobného procesu v podniku Magog vďaka racionalizácii a modernizácii existujúceho výrobného procesu.

(60)

podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 70/2001 sa umožňuje subvencovať investície do hmotného a nehmotného majetku s intenzitou pomoci v hrubom vyjadrení až do výšky 15 % pre malé podniky. V článku 2 sú definované investície do hmotného majetku ako investície do základného hmotného majetku, určeného na vytvorenie nového alebo rozšírenie existujúceho podniku, alebo na zavedenie činností, zameraných na podstatné zmeny výrobku alebo výrobného procesu v existujúcom podniku (ide najmä o racionalizáciu, diverzifikáciu alebo modernizáciu). Investície do nehmotného majetku sú investície do prevodu technológií získaním patentových práv, licencií, know-how alebo nepatentovaných technických vedomostí.

(61)

Náklady na vybudovanie zariadení 2 a 3 dosiahli 733 970 EUR. Nemecko zastáva názor, že aj náklady na 2. a 3. fázu a na razenie chodieb možno považovať za investície do hmotného a nehmotného majetku v zmysle nariadenia (ES) č. 70/2001 a ako také spôsobilé na príjem pomoci.

(62)

Podľa názoru Komisie sú náklady na vybudovanie haly pre nový výrobný proces (bod 2 tabuľka 2), nákup rezačky pre nový výrobný proces (bod 3) a investície do úpravy vody (bod 4), ako aj administratívneho prepojenia (bod 5) investíciami do hmotného majetku v zmysle nariadenia (ES) č. 70/2001. Tieto investície sú súčasťou projektu na racionalizáciu a modernizáciu výrobného procesu podniku Magog a ako také v zmysle nariadenia (ES) č. 70/2001 oprávnené na získanie pomoci. Právo na pomoc sa podľa názoru Komisie vzťahuje aj na honorár architektovi za navrhnutie „haly 2005“ (3 600 EUR), keďže je to súčasť nákladov na „halu 2005“. Celkové náklady v rámci tohto opatrenia činia 522 859 EUR.

(63)

Na rozdiel od Nemecka Komisia dospela k záveru, že ostatné náklady na 2. a 3. fázu a razenie chodieb nemôžu byť predmetom pomoci. Investície do „haly 2002“ (bod 1 tabuľka 2) sa týkajú opravy a renovácie už existujúcej haly na rezanie materiálu v roku 2002 a ako také predstavujú čisté náhradné investície, a teda nie sú podľa nariadenia (ES) č. 70/2001 oprávnené na získanie pomoci.

(64)

Ťažobné zariadenie je stroj, ktorý sa používa pri ťažbe bridlice v lome (bod 6). Podľa názoru Komisie obstaranie tohto stroja nie je investíciou do hmotného majetku v zmysle nariadenia (ES) č. 70/2001, náklady na obstaranie tohto stroja sú skôr čistými prevádzkovými nákladmi. Obstaranie ťažobného zariadenia nie je súčasťou investičného projektu na racionalizáciu a modernizáciu výrobného procesu v Magogu.

(65)

Patentové náklady vo forme advokátskych odmien za prihlasovanie patentov (bod 7) síce súvisia s projektom na racionalizáciu a modernizáciu, ale nepredstavujú oprávnené náklady v zmysle nariadenia (ES) č. 70/2001, pretože tu nejde o investíciu do nehmotného majetku.

(66)

Náklady na razenie chodieb v rokoch 2002 až 2005 (bod 8) a tiež predpokladané náklady na razenie chodieb v rokoch 2006 až 2007 (bod 9) predstavujú podľa názoru Komisie bežné prevádzkové náklady a nie investície do hmotného majetku v zmysle nariadenia (ES) č. 70/2001. To isté sa týka aj nákladov na prácu vedúceho projektu a inžiniera v rokoch 2004/2005, ktoré súvisia s razením chodieb (bod 10).

(67)

Komisia sa okrem toho domnieva, že náklady, ktoré vznikli v roku 2005 v súvislosti s demoláciou budovy (bod 11), nemôžu byť predmetom pomoci, keďže demolácia nie je súčasťou investičného projektu na racionalizáciu a modernizáciu výrobného procesu. Skôr ide o bežnú obchodnú činnosť Magogu, čo nezodpovedá definícii investície do hmotného majetku podľa nariadenia (ES) č. 70/2001. Zvyšná časť honoráru architektovi (bod 12), ktorá nesúvisí s „halou 2005“, tiež nie je podľa názoru Komisie súčasťou investičného projektu, keďže tento honorár nesúvisí s investíciami, ktoré sú súčasťou projektu na racionalizáciu a modernizáciu.

(68)

Komisia teda dospela k záveru, že náklady na investície do hmotného a nehmotného majetku, ktoré sú podľa nariadenia (ES) č. 70/2001 oprávnené, činia 733 970 EUR v 1. fáze a 522 859 EUR v 2. a 3. fáze, t. j. spolu 1 256 829 EUR. Keďže povolená maximálna intenzita pomoci pre malé podniky predstavuje 15 %, vyplýva z toho maximálna povolená výška pomoci pre investície do hmotného a nehmotného majetku v hodnote 188 524 EUR.

(69)

Komisia zastáva názor, že v tomto prípade nemožno uplatniť žiadne z ostatných smerníc a nariadení Spoločenstva týkajúce sa okrem iného pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu, ochranu životného prostredia, vzdelávanie, zamestnanosť alebo rizikový kapitál.

(70)

Komisia tiež skúmala, či je pomoc zlučiteľná so spoločným záujmom, predovšetkým s cieľom ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov v zmysle článku 137 Zmluvy o ES. Podľa článku 137 Zmluvy o ES Spoločenstvo podporuje a dopĺňa aktivitu členských štátov hlavne v oblasti zlepšovania životného prostredia s cieľom ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov a tiež zlepšovania pracovných podmienok. Komisia dospela k záveru, že sa pomoc nedá považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom na tomto základe, keďže neslúži primárne zlepšeniu životného prostredia s cieľom ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov, ale racionalizácii a modernizácii výrobného procesu v podniku Magog. Skutočnosť, že projekt (ako vedľajší efekt) prispel aj k zlepšeniu pracovných podmienok zamestnancov a zredukoval ručnú prácu a úroveň hlučnosti na pracovisku, tento záver nijako nevyvracia.

(71)

Komisia konštatuje, že Nemecko poskytlo v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES pomoc podniku Magog vo výške 702 093 EUR. Podľa názoru Komisie je suma 416 683 EUR (228 158 EUR pre výskum a vývoj a 188 524 EUR v prospech investície do hmotného a nehmotného majetku (8) podľa nariadenia (ES) č. 70/2001 zlučiteľná so spoločným trhom. Zvyšná časť vo výške 285 410 EUR je nezlučiteľná so spoločným trhom a podlieha vráteniu,