32002R0658

Nariadenie Rady (ES) č. 658/2002

z 15. apríla 2002,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [1] (ďalej len "základné nariadenie") a najmä na jeho článok 11 ods. 2 a 3,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s Poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

1. Predchádzajúce prešetrovania

(1) V máji 1994, rozhodnutím 94/293/ES [2], Komisia prijala záväzky na dovozy dusičnanu amónneho, ktorý mal svoj pôvod v Litve a v Rusku, pričom sledovala regionálny antidumpingový postup, týkajúci sa dovozov zo Spojeného Kráľovstva. Záväzok prijatý ruskými orgánmi bol však porušený už počas prvého roku účinnosti.

(2) V júni 1994, bolo zahájené – na úrovni celého spoločenstva – prešetrovanie antidumpingu, týkajúce sa dusičnanu amónneho, ktorý mal svoj pôvod v Litve a v Rusku na základe sťažnosti, ktorú podalo Európske združenie výrobcov hnojív (EFMA). Rozhodnutím Komisie 95/344/ES [3] konanie bolo zastavené – pokiaľ ide o dovozy z Litvy a v auguste 1995 Rada nariadením (ES) č. 2022/95 [4], uvalila konečné antidumpingové clo na dovozy dusičnanu amónneho, ktorý mal svoj pôvod v Rusku. Opatrenia uplatňované na dovozy majúce svoj pôvod v Rusku pozostávali z variabilného cla rovnajúceho sa rozdielu medzi ECU 102,9 na netto tonu produktu (ďalej len "minimálna dovozná cena" alebo "MIP") a netto cenou cif (cif = výdavky, poistné, dopravné), na hranicu spoločenstva pred colným odbavením, vo všetkých prípadoch, keď je posledne uvedená hodnota nižšia.

(3) Na základe ďalších prešetrovaní, ktoré potvrdili, že tieto opatrenia sa zavádzali, v marci 1998 boli tieto opatrenia zmenené nariadením (ES) č. 663/98 [5] na zvláštne clo ECU 26,3 na tonu.

2. Prešetrovania týkajúce sa ostatných krajín

(4) V októbri 1999, bolo zahájené prešetrovanie antidumpingu týkajúce sa dovozov do spoločenstva dusičnanu amónneho, ktorý mal svoj pôvod v Litve, Poľsku a na Ukrajine [6]. Preukázalo sa, že dovozy dusičnanu amónneho, ktoré mali svoj pôvod v Poľsku a na Ukrajine boli dumpingové a spôsobili materiálne škody priemyslu spoločenstva, pričom sa zistilo, že dovozy, ktoré mali svoj pôvod v Litve neboli dumpingové. Následne boli nariadením (ES) č. 132/2001 [7] uvalené konečné antidumpingové opatrenia na dovozy dusičnanu amónneho, ktorý mal svoj pôvod v Poľsku a na Ukrajine, zatiaľ čo konanie ohľadne dovozov, ktoré mali svoj pôvod v Litve, bolo zastavené. Clá boli uvalené formou zvláštneho cla na tonu s cieľom zaistiť účinnosť opatrení a odradiť od akýchkoľvek cenových manipulácií.

3. Súčasne prešetrovanie

3.1. Žiadosť o preskúmanie

(5) Po uverejnení – 24. februára 2000- oznámenia o hroziacom vypršaní platných antidumpingových opatrení na dovozy dusičnanu amónneho, ktorý mal svoj pôvod v Rusku [8], Komisia obdržala žiadosť na ukončenie platnosti a na predbežnú kontrolu na základe článku 11 ods. 2 a 3 základného nariadenia, ktorú podal EFMA v mene výrobcov zastupujúcich prevažnú časť výroby dusičnanu amónneho v spoločenstve ("žiadajúci výrobcovia spoločenstva"). V žiadosti o preskúmanie ukončenia platnosti sa tvrdilo, že škodlivý dumping dovozov majúci svoj pôvod v Rusku by s najväčšou pravdepodobnosťou pokračoval alebo by sa opäť vrátil v prípade, keby opatrenia stratili platnosť. Žiadosť žiadateľa o predbežné preskúmanie vychádzala z toho, že súčasné opatrenia sa nejavili byť dostatočnými z hľadiska potláčania škodlivých účinkov dumpingu.

3.2. Oznámenie o zahájení

(6) Rozhodnúť o tom – po konzultáciách s Poradným výborom – že existujú dostatočné dôkazy oprávňujúce zahájenie preskúmania, Komisia zahájila prešetrovanie na základe článku 11 ods. 2 a 3 základného nariadenia formou oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev [9].

3.3. Doba prešetrovania

(7) Doba prešetrovania ("IP") na overenie pokračovania a opakovaného výskytu dumpingu a škôd pokrývala obdobie od 1. júla 1999 do 30. júna 2000. Preskúmanie trendov relevantných pre stanovenia pokračovania a/alebo opakovaného výskytu škôd pokrývalo obdobie od 1. januára 1996 do konca IP ("skúmané obdobie").

3.4. Strany dotknuté prešetrovaním

(8) Komisia úradne informovala žiadajúcich výrobcov spoločenstva, vyvážajúcich výrobcov v Rusku, dovozcov, užívateľov a združenia – ktorých sa to dotýkalo – a zástupcov príslušnej vyvážajúcej krajiny o zahájení skúmania. Komisia zaslala dotazníky vyvážajúcim výrobcom, výrobcom spoločenstva, dovozcom, užívateľom a združeniam – ktorých sa to týkalo – a aj všetkým tým, ktorí sa sami ohlásili v časovom limite, ktorý bol stanovený v oznámení o zahájení.

(9) S cieľom umožniť ruským vývozným výrobcom nárok na trhovo ekonomické zaobchádzanie ("MET") alebo individuálne zaobchádzanie ("IT") na ich želanie, Komisia zaslala formuláre na uplatnenie nároku predmetným vývozným výrobcom.

(10) Deviati výrobcovia spoločenstva, jeden analogický národný výrobca, dvaja dovozcovia, jedno združenie dovozcov a dve združenia užívateľov odpovedali na dotazníky. Pokiaľ ide o príslušnú vývoznú krajinu, bola na dotazník zaslaná iba jedna odpoveď.

3.5. Overovanie získaných informácií

(11) Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala z hľadiska stanovenia pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a škôd za dôležité a taktiež prešetrovala záujem spoločenstva. Komisia taktiež poskytla priamo zúčastneným stranám možnosť oznámiť svoje stanoviská písomnou formou a požiadať o vypočutie.

(12) Overovacie návštevy boli vykonané u nasledovných spoločností:

Výrobcovia spoločenstva:

- Grande Paroisse, Francúzsko

- Hydro Agri France, Francúzsko

- Kemira Ince Ltd., Spojené Kráľovstvo

- Terra Nitrogen, Spojené Kráľovstvo;

analogický národný výrobca:

- Mississippi Chemical Corporation, Yazoo City, USA

B. PRÍSLUŠNÝ PRODUKT A PODOBNÝ PRODUKT

1. Príslušný produkt

(13) Uvažovaný produkt je taký istý ako produkt v rámci predchádzajúceho prešetrovania, t. j. dusičnan amónny ("AN" alebo "uvažovaný produkt"), pevné dusíkaté hnojivo bežne používané v poľnohospodárstve. Vyrába sa z amoniaku a z kyseliny dusičnej a obsah dusíka je vyšší ako 28 % hm. v perličkovej alebo granulárnej forme.

(14) Príslušný produkt bežne spadá pod KN – kódy 31023090 (dusičnan amónny okrem dusičnanu amónneho vo vodných roztokoch) a 31024090 (zmesi dusičnanu

amónneho a uhličitanu vápenatého alebo ostatné anorganické nehnojace látky, s obsahom dusíka vyšším ako 28 % hm.).

2. Podobný produkt

(15) Ako sa preukázalo v rámci tak predchádzajúceho prešetrovania ako aj prešetrovania týkajúceho sa ostatných krajín, AN je čistý komoditný produkt a jeho základné chemické charakteristiky sú porovnateľné bez ohľadu na krajinu pôvodu. Existujú dva rôzne druhy AN: granulárny a perličkový. Granulárny AN má väčší priemer a z tohto dôvodu má lepšie rozhadzovacie charakteristiky. Prešetrovanie preukázalo, že dovozy AN s pôvodom v Rusku sú perličkové a že väčšina AN vyrábaného priemyslom spoločenstva je granulárna. Nakoľko však tak granulárny ako aj perličkový AN majú rovnaké chemické charakteristiky a konečné použitie a užívatelia ich považujú za vzájomne zameniteľné, musia sa považovať za dva rôzne typy toho istého produktu.

(16) Z tohto dôvodu produkt vyrábaný a predávaný v spoločenstve výrobcami spoločenstva sa považuje za podobný produkt ako je produkt vyrábaný v Rusku a predávaný na domácich trhoch alebo vyvážaný do spoločenstva. To isté platí pokiaľ ide o AN predávaný na domácom trhu analogickej krajiny.

C. DUMPING A PRAVDEPODOBNOSŤ PRETRVÁVANIA DUMPINGU

(17) V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia je nevyhnutné preskúmať, či ukončenia platnosti opatrení bude viesť k pretrvávaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu.

(18) Pri skúmaní pravdepodobnosti pretrvávania dumpingu je nevyhnutné preveriť, či dumping existuje v súčasnej dobe a či existuje pravdepodobnosť pretrvávania takéhoto dumpingu.

1. Dumping počas IP

1.1. Objem vývozov do spoločenstva počas IP

(19) Vývozy AN z Ruska dosiahli v priebehu IP 282000 ton, t. j. približne 20 % celkových dovozov AN do spoločenstva a približne 5 % spotreby AN v spoločenstve. Tieto dovozy sú iba mierne pod úrovňou zistenou v rámci predchádzajúcej doby prešetrovania, t. j. 340000 ton za obdobie od apríla 1993 do marca 1994.

1.2. MET a IT

(20) Žiadosti o MET alebo IT boli doručené od troch vyvážajúcich výrobcov. Nakoľko dve z týchto spoločností neskôr neodpovedali na dotazník Komisie v časovom limite, bolo rozhodnuté ďalej nespracovávať tlačivá so žiadosťami o MET/IT. Pri absencii nevyhnutných údajov pre výpočet dumpingu sa takéto žiadosti MET a IT skutočne nemohli brať do úvahy, Tieto spoločnosti boli preto považované za nekooperujúce v rámci prešetrovania a následne bol informované o tom, že pri výsledkoch sa bude vychádzať z dostupných faktov, v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(21) U tretej spoločnosti, ktorá predložila tlačivo so žiadosťou o MET/IT sa zistilo, že počas IP nerealizovala žiadne vývozy príslušného produktu do spoločenstva. Pri absencii akýchkoľvek skutočných údajov o vývoze za IP sa nedá vykonať žiadny výpočet dumpingu v kontexte prešetrovania vypršania platnosti alebo predbežného prešetrovania. Následne sa nedalo uvažovať ani o MET a ani o IT.

1.3. Analogická krajina

(22) Nakoľko dovozy z Ruska spadajú pod článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia až na prípad, keď bolo udelené MET, pri bežnej hodnote sa musí vychádzať z informácií získaných z príslušnej tretej krajiny s trhovou ekonomikou. V oznámení o zahájení, Komisia navrhla ako príslušnú analogickú krajinu Poľsko, nakoľko Poľsko sa využívalo ako analogická krajina pri iných skúmaniach týkajúcich sa toho istého produktu, a výrobný proces a prístup k surovinám je porovnateľný s podmienkami prevažujúcimi v Rusku.

(23) Boli doručené pripomienky zo strany EFIA (Európske združenie pre dovoz hnojív), ktoré vznieslo námietky k tejto voľbe. Hlavnou námietkou bol fakt, že Poľsko má veľmi vysoké ceny domácich hnojív v dôsledku svojej vysokej úrovne ochrany voči dovozom hnojív a taktiež že má najvyššie ceny plynu v Strednej Európe v dôsledku svojho monopolného systému distribúcie plynu, ktorý je vo vlastníctve štátu. Ako alternatívne riešenie EFIA navrhla Litvu na základe jej tesnej blízkosti k Rusku a podobných výrobných podmienok, neexistencie výmenného obchodu a v skutočnosti, že výhradný litovský výrobca nakupuje plyn od ruského dodávateľa, ktorý dodáva plyn aj ruským výrobcom za ceny, ktoré sa menia v súlade so zverejnenou cif cenou za amoniak pre Severnú Európu.

(24) Avšak ani známi poľskí výrobcovia a ani výhradný litovský výrobca neboli ochotní spolupracovať.

(25) Komisia sa potom obrátila na výrobcov v Austrálii a USA tak ako to navrhla EFMA. Nakoľko iba jeden výrobca z každej z týchto krajín bol ochotný spolupracovať, ďalšia analýza sa vypracovala pokiaľ sa jednalo o dôležitosť domácich predajov vyjadrených ako podiel na domácom trhu a pokiaľ sa jednalo o reprezentatívnosť objemu ich domácich predajov v porovnaní s ruskými vývozmi do spoločenstva. Táto analýza preukázala, že zatiaľ čo obidvaja výrobcovia realizovali reprezentatívne domáce predaje, austrálsky výrobca nemusel na svojom domácom trhu čeliť žiadnej významnej konkurencii. Hoci USA výrobca taktiež realizoval významné domáce predaje, musel čeliť cenovej konkurencii tak zo strany domácich ako aj zo strany zahraničných spoločností. Následne sa za najvhodnejšiu analogickú krajinu vybrali USA.

(26) Preskúmali sa predaje AN zo strany USA výrobcu na jeho domácom trhu a preukázalo sa, že boli reprezentatívne v porovnaní s ruskými vývozmi AN do spoločenstva.

(27) Po tomto odhalení EFIA argumentovala tým, že nedostatočná spolupráca zo strany výhradného litovského výrobcu nemal brániť Komisii použiť Litvu ako analogickú krajinu, nakoľko disponovala relevantnými informáciami na základe posledného antidumpingového konania týkajúceho sa dovozov dusičnanu amónneho z Litvy, Ukrajiny a Poľska [10]. V prípade týchto dvoch konaní skutočne došlo k prekrytiu IP. Toto obdobie prekrývania však bolo limitované prvými tromi mesiacmi IP pre súčasné konanie. V súlade s článkom 6 ods. 1 základného nariadenia – kvôli reprezentatívnym výsledkom – IP musí bežne pokrývať obdobie 6 mesiacov bezprostredne pred zahájením konania. Za takýchto okolností sa vychádzalo z toho, že údaje za prvé 3 mesiace IP by neboli dostatočne reprezentatívne pokiaľ ide o sezónny a nestály trh s AN. Navyše treba zdôrazniť, že využitie informácií získaných v kontexte s daným konaním za presne stanoveným účelom – v rámci iného konania za iným účelom – tam, kde by príslušná strana navyše ešte deklarovala svoju neochotu spolupracovať v rámci druhého prešetrovania, by bolo v rozpore s ustanoveniami článku 19 ods. 6 základného nariadenia. Z tohto dôvodu bol tento argument zamietnutý.

1.4. Bežná hodnota

(28) Ako bolo uvedené vyššie, bežná hodnota bola vypočítaná na základe údajov overených v priestoroch USA spoločnosti, ktorá v rámci prešetrovania spolupracovala v plnom rozsahu.

(29) S cieľom stanoviť, či predaje podobného produktu na trhu USA boli realizované za obvyklých obchodných podmienok bola porovnaná domáca predajná cena na úrovni franko závod s celkovými výrobnými nákladmi (t. j. s výrobné náklady plus výdavky SG & A). Keďže predajná cena s váženým priemerom bola vyššia ako jednotková cena s váženým priemerom, bežná hodnota bola stanovená na základe domácej predajnej ceny s váženým priemerom počas IP.

(30) Tak EFIA ako aj spolupracujúci ruský vývozca argumentovali tým, že sa mala vykonať úprava smerom nadol vytvorenej bežnej hodnoty vzhľadom na vysoké ceny plynu platené USA výrobcami. Za prvé, treba upozorniť, že bežná hodnota nebola umelo vytvorená, ale že bola stanovená na základe ziskových predajných cien na domácom trhu USA. Za druhé, hoci plyn predstavuje dôležitú nákladovú položku pri výrobe AN, bolo poznamenané, že domáci trh s AN v USA je určovaný konkurenciou a že existujú významné dohody. Domáce ceny AN ako také sú do značnej miery určované skôr trhom ako nákladmi. Nezískali sa žiadne dôkazy pokiaľ ide o mieru do akej by vyššie ceny plynu na trhu USA ovplyvnili domáce predajné ceny AN počas IP. Nakoniec, hoci sa vysoké ceny plynu považovali za faktor, ktorý ovplyvnil domáce predajné ceny AN v kvantifikovateľnom rozsahu, toto by nebolo malo žiaden dopad na konečné clo, nakoľko zistené dumpingové rozpätie by nebolo bývalo nižšie ako rozmedzie škôd. Za týchto okolností bol tento argument zamietnutý.

1.5. Vývozná cena

(31) Nakoľko výhradný spolupracujúci vyvážajúci výrobca nerealizoval žiadne vývozy príslušného produktu do spoločenstva počas IP, vývozná cena bola stanovená na základe dostupných údajov, v tomto prípade Eurostat štatistika cif cien na hranici spoločenstva – v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

1.6. Porovnanie

(32) Bežná cena bola porovnaná s vývoznou cenou na princípe franko závod. Táto metóda sa použila tak, aby sa zobrali do úvahy rozdiely v nákladoch na vnútornú prepravu v krajinách s trhovou a netrhovou ekonomikou, ktoré sa vyskytovali najmä v prípade hromadného výrobku akým je daný výrobok, v prípade ktorého náklady na prepravu predstavujú pomerne vysokú časť predajnej ceny. Z tohto dôvodu boli vykonané príslušné úpravy cif vývoznej ceny s ohľadom na prepravné náklady zo závodu do prístavu, prístavné služby, náklady na poistenie a dopravu.

(33) Zistilo sa, že prepravné ceny AN v USA sú určované trhom a že existuje konkurencia medzi prepravnými spoločnosťami. Nakoľko v USA existuje konkurenčný trh, sadzba prepravného po železnici pre príslušný výrobok stanovená počas prešetrovania v USA bola uplatňovaná proporcionálne k vývoznej cene na hranicu spoločenstva ruských vyvážajúcich výrobcov na základe vzdialenosti s váženým priemerom od hranice spoločenstva odhadnutej pre všetkých "proexportne orientovaných" (pozri úvodnú časť 31) ruských výrobcov.

1.7. Dumpingové rozpätie

(34) V súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia, celoštátne dumpingové rozpätie bolo stanovené na základe porovnania bežnej ceny s váženým priemerom s vývoznou cenou sa váženým priemerom na úrovni franko závod. Celoštátne dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento "cif – hranica spoločenstva" ceny činilo 115,8 %.

2. Pravdepodobnosť pretrvávania dumpingu

(35) Ako bolo uvedené v úvodnej časti 34, zistilo sa, že vývozy do spoločenstva sa počas IP realizovali za dumpingové ceny. Navyše, zistené dumpingové rozpätie bolo v porovnaní s predchádzajúcim prešetrovaním oveľa väčšie.

(36) V rámci skúmania pravdepodobnosti pretrvávania dumpingu na značnej úrovni a vo výrazných objemoch bol analyzovaný vysoký objem informácií. Za prvé, použili sa informácie, ktoré poskytol jediný spolupracujúci ruský výrobca. Avšak tento výrobca, hoci vyvážal do tretích krajín, nerealizoval žiadne výroby do spoločenstva. Za druhé, pri absencii akejkoľvek spolupracujúcej spoločnosti s vývozmi na trh spoločenstva – v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia – pri analýze sa vychádzalo z údajov Eurostatu a z informácií uvedených v žiadosti o preskúmanie, ktoré umožnili vypracovať prognózy pravdepodobných budúcich objemov vývozu do spoločenstva.

(37) Celková výrobná kapacita AN v Rusku sa odhaduje na približne 8900000 ton (t. j. 1,6 násobok spotreby spoločenstva počas IP), z čoho výrobná kapacita "proexportne orientovaných" výrobcov (t. j. vo všeobecnosti tých, ktorí majú ideálny prístup k niektorému prístavu) sa odhaduje na minimálne 4500000 ton. Hoci miera využívania výrobnej kapacity je výrazne v jednotlivých spoločnostiach rozdielna a taktiež v jednotlivých rokoch, miestna spotreba sa odhaduje na iba približne 2200000 ton. Berúc do úvahy súčasnú úroveň ruských vývozov do ostatných tretích krajín (t. j. 2189000 ton v roku 1999 to znamená, že ešte stále je k dispozícii veľká výrobná kapacita určená na vývoz a táto by sa dala potenciálne využiť na ďalšie zvyšovanie súčasných vývozov do spoločenstva, v prípade vypršania platnosti daných opatrení.

(38) Ďalej pripomíname že ešte v roku 1996 ruské vývozy do spoločenstva predstavovali 40 % celkových ruských vývozov [11] príslušného výrobku. Tento fakt – v spojení so skutočnosťou, že značný počet tretích krajín (USA, Austrália, Poľsko a Maďarsko) prijali obchodné ochranné opatrenia voči dovozom z Ruska, že Čína od roku 1997 aktívne uplatňovala stratégiu náhrady dovozov domácou výrobou a že domáca spotreba v Rusku pravdepodobne zostane v najbližšej budúcnosti na pomerne nízkej úrovni – znamená, že u ruských výrobcov je väčšia pravdepodobnosť presmerovať celú nadbytočnú výrobu na trh spoločenstva.

(39) So zreteľom na súčasnú úroveň cien na trhu spoločenstva je pravdepodobné, že ruskí vyvážajúci výrobcovia budú naďalej uplatňovať politiku dumpingových cien s cieľom opätovne získať svoje stratené podiely na trhu. Tento fakt bol potvrdený aj cenovým správaním sa ruských vývozcov na svojich ostatných najdôležitejších vývozných trhoch okrem spoločenstva a USA.

(40) Navyše, hoci sa predpovedá nárast svetovej spotreby hnojív v roku 2004 očakáva sa, že podstatná časť tohto nárastu sa realizuje v Ázii, a to najmä v Číne a v Indii. Čína a India však vybudovali veľké kapacity na výrobu hnojív s cieľom znížiť úroveň dovozov. Čína zakázala dovozy dusíkatých hnojív, vrátane AN.

(41) Ako bolo uvedené v úvodnej časti 21, ten vyvážajúci výrobca, ktorý spolupracoval pri prešetrovaní, nerealizoval počas IP žiadne vývozy do spoločenstva. Hoci tento výrobca počas IP disponoval významnou výrobnou kapacitou, túto nevyužívanú kapacitu obmedzil a z tohto dôvodu akákoľvek podstatná výroba na vývoz do spoločenstva v prípade vypršania platnosti daných opatrení by si vynútila zníženie predajov na ostatných trhoch. Vzhľadom na významný objem vývozov a dumpingové rozpätie počas IP zo stany ostatných vývozcov – a to dokonca aj vtedy, ak by takýto vývozca mohol predávať do spoločenstva za nedumpingové ceny po vypršaní platnosti predmetných opatrení – tento fakt by nemal za následok zmenu situácie pokiaľ ide o pravdepodobnosť pretrvávania dumpingu pre danú krajinu ako celok.

(42) EFIA argumentovala tým, že od posledných teroristických útokov v USA všetky príbuzné náklady ako je poistenie, preprava, vykladanie, skladovanie a manipulácia vzrástli a tento fakt sa odrazí na vyšších cenách dovážaných hnojív, nakoľko si dovozcovia musia takéto náklady kompenzovať. Tento argument sa však ukázal byť neopodstatnený, pretože nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil, že tento fakt mal väčší dopad na vývozné ceny z Ruska ako na domáce ceny v USA. Navyše, vývoj po IP sa môže brať do úvahy iba vtedy ak sa dá preukázať, že tento vývoj bude mať za následok, že výsledky prešetrovania budú nevhodné a že plánované uvalenia antidumpingového cla bude zjavne nenáležité. Zistilo sa, že tomu v danom prípade tak nebolo, tento argument bol z tohto dôvodu zamietnutý.

3. Záver

(43) Počas prešetrovania sa nezistilo nič, z čoho by vyplývalo, že dumpingové rozpätie alebo objem dumpingových vývozov stanovené počas obdobia prešetrovania by neexistovalo alebo by dokonca pokleslo pokiaľ by sa pripustilo vypršanie platnosti daných opatrení. Navyše sa zistilo, že ruskí výrobcovia disponovali významnými náhradnými kapacitami a že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou malo za následok ďalšie dumpingové vývozy do spoločenstva. Na základe vyššie uvedeného sa dospelo k záveru, že v prípade vypršania platnosti opatrení by dumping na významnej úrovni a vo zvýšených objemoch s najväčšou pravdepodobnosťou pokračoval ďalej.

D. DEFINÍCIA PRIEMYSLU SPOLOČENSTVA

(44) Z 11 žiadajúcich výrobcov v spoločenstve jeden neodpovedal na dotazník (Sefanitro) a jeden nepredložil postačujúce informácie (Chemical Industries of Norther Greece). Následne boli obaja uvedení výrobcovia považovaní za nespolupracujúcich a z tohto dôvodu neboli považovaní za súčasť priemyslu spoločenstva. Prešetrovanie potvrdilo, že zostávajúci 9 spolupracujúci výrobcovia predstavovali viac ako 85 % výroby AN v spoločenstve počas trvania IP. Z tohto dôvodu sú súčasťou priemyslu spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

E. ANALÝZA STAVU NA TRHU SPOLOČENSTVA

1. Predbežná poznámka

(45) Zavedenie antidumpingových opatrení na dovozy AN s pôvodom v Rusku v roku 1995 v prvej etape značne zlepšilo ekonomickú situácia žiadajúcich výrobcov spoločenstva - najmä pokiaľ ide o lepšie finančné výsledky – v dôsledku nárastu cien medzi rokmi 1995 a 1996.

2. Spotreba

(46) Spotreba spoločenstva bola stanovená na základe objemu predajov priemyslu spoločenstva na trhu spoločenstva tak, ako bolo uvedené v odpovediach na dotazník, objemu predajov na trhu spoločenstva ostatných výrobcov spoločenstva (tak nespolupracujúcich ako aj nežiadateľov), tak ako bolo uvedené v sťažnosti a objemov dovozu do spoločenstva z príslušnej krajiny a zo všetkých ostatných tretích krajín, na základe Eurostat.

Na tomto základe spotreba spoločenstva poklesla o 13 % medzi rokmi 1996 a IP, t. j. z 6328000 ton v roku 1996 na 5525000 ton počas trvania IP. Spotreba klesala najmä v rokoch 1996 a 1997 a potom už zostala pomerne ustálená až do konca IP.

3. Dovozy z príslušnej krajiny

3.1. Objem a podiel na trhu

(47) Celkové dovozy AN v spoločenstve vykazovali zostupný trend počas skúmaného obdobia (- 28 %) a to dokonca aj napriek tomu, že medzi rokmi 1999 a IP dovozy mierne vzrástli.

Pokiaľ ide o objem ruských dovozov, tak tieto počas skúmaného obdobia významne poklesli, a to najmä počnúc rokom 1997. Tento trend sa javí byť výsledkom opätovného zahájenia prešetrovania zverejneného v roku 1997, ktorého závery zverejnené v roku 1998 viedli ku zmene antidumpingových opatrení v uvedenom roku, a významného nárastu dovozov z určitých tretích krajín, ktoré profitovali z uvalenia antidumpingových ciel na ruské dovozy. V období medzi rokmi 1996 a koncom IP ruské dovozy poklesli o 74 %, zatiaľ čo ostatné dovozy vzrástli o 30 %.

(48) Podiel na trhu dovozov z Ruska poklesol za skúmané obdobie o 12 percentuálnych bodov. Počas trvania IP však ešte stále predstavoval 5 % spotreby spoločenstva a významnú časť celkových dovozov, a to 20 %.

3.2. Ceny

(49) Po zavedení opatrení v roku 1995 priemerné ceny príslušných dovozov – tak ako ich zverejnil Eurostat – poklesli medzi rokom 1996 a IP o 45 %.

3.3. Cenové porovnanie

(50) Komisia preverovala, či vyvážajúci výrobcovia v príslušnej krajine znížili počas trvania IP ceny priemyslu spoločenstva. Pre účely tejto analýzy boli cif ceny vyvážajúcich výrobcov náležite upravené na úroveň cla zaplateného po hranicu spoločenstva franko prístav (DEQ) a porovnané na tej istej obchodnej úrovni s franko závod cenami výrobcov spoločenstva, v obidvoch prípadoch pre produkty balené vo vreciach (vrecované produkty). Toto sa vykonalo, nakoľko dovozy sú vždy vrecované, keďže priemysel spoločenstva predáva svoje produkty tak vo vreciach ako aj voľne uložené. Úpravy sa vykonali tam, kde boli primerané. Navyše prešetrovanie preukázalo, že granulované produkty boli v priemere predávané za vyššiu cenu ako perličkové produkty. Z tohto dôvodu sa pre cenové porovnanie poskytla zľava EUR 3,1 na tonu. Táto čiastka predstavovala priemerný cenový rozdiel medzi granulovaným a perličkovým AN, ktorý predával priemysel spoločenstva počas trvania doby prešetrovania.

(51) EFIA argumentovala tým, že sa musela vykonať úprava vzhľadom na nižšiu kvalitu produktu dovážaného z Ruska. Prešetrovanie však preukázalo, že kvalita príslušného produktu majúceho svoj pôvod v Rusku sa v posledných rokoch zlepšila a dosiahla úroveň vyšších európskych štandardov. Z tohto dôvodu bol tento argument zamietnutý.

(52) Celoštátny cenový rozdiel zistený na tomto základe a vyjadrený ako percento cien výrobcov spoločenstva je 27,7 %. Tento rozdiel ešte stále činí 3,2 %, ak sa k vývoznej cene pripočíta antidumpingové clo. Ďalej, ceny priemyslu spoločenstva boli stlačené nadol, nakoľko priemysel utrpel straty 18 %.

4. Hospodárska situácia v priemysle spoločenstva

4.1 Výroba

(53) Výroba priemyslu spoločenstva poklesla za obdobie medzi rokmi 1996 a IP o 17 %, t. j. z 4713000 ton na 3903000 ton. Medzi rokmi 1997 a 1998 bol zaznamenaný mierny nárast, avšak v roku 1999 výroba znovu poklesla.

4.2 Kapacita a využívanie kapacity

(54) Treba upozorniť, že sa preukázalo, že kapacita a využívanie kapacity nepredstavujú zmysluplné ukazovatele pre tento druh výroby a priemyslu, nakoľko sú ovplyvnené skutočnosťou, že na tom istom výrobnom zariadení sa vyrábajú aj iné produkty. Použitím tých istých výrobných liniek sa v skutočnosti vyrábali rôzne rozličné produkty na báze zemného plynu konvertovaného na amoniak. Celková výrobná kapacita priemyslu spoločenstva bola počas posudzovaného obdobia relatívne stabilná. Využívanie kapacity pokleslo z 56 % v roku 1996 na 46 % v roku 1997 a následne zostalo využívanie kapacity stabilné.

4.3 Predaje v spoločenstve

(55) Objem predajov priemyslu spoločenstva poklesol z 4238000 ton v roku 1996 na

3366000 ton v IP, t. j. o 11 %. Tento pokles bol najciteľnejší v rokoch 1996 a 1997, kedy predaje poklesli o 15 %.

4.4 Skladové zásoby

(56) Úroveň skladových zásob sa nepovažuje za relevantný škodový ukazovateľ vzhľadom na sezónny charakter predajov a skutočnosť, že AN sčasti skladujú samotní výrobcovia a sčasti spoločenstvá farmárov.

4.5 Podiel na trhu

(57) Podiel na trhu priemyslu spoločenstva poklesol v rokoch 1996 a 1997 a potom následne vzrástol tak, že medzi rokom 1996 a IP dosiahol nakoniec 1,2 percentuálnych bodov. V rámci IP to predstavovalo 68,2 % v porovnaní s 67 % v roku 1996.

4.6 Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(58) Priemerná netto predajná cena výrobcov spoločenstva poklesla z ECU 133/tona v roku 1996 na ECU 99/tona v IP, t. j. o 25 %. Tento pokles bol mimoriadne zreteľný v rokoch 1996 až 1999, (t. j. – 28 %). Okrem cenovo depresívneho efektu príslušných dovozov ostatnými faktormi, ktoré mohli prispieť k poklesu cien bol pokles dopytu na trhu spoločenstva v rokoch 1996 až 1997, dovozy z krajín na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 132/2001 a čínsky zákaz dovozov dusíkatých hnojív vydaný v roku 1997.

4.7 Ziskovosť a návratnosť investícií

(59) Ziskovosť s váženým priemerom priemyslu spoločenstva sa zhoršila o 37 percentuálnych bodov medzi rokom 1996 a IP (z 18,6 % na -18,2 %). Na tento trend sa musíme pozerať vo svetle vývoja cien, ktorý vykazoval podobnú štruktúru a ceny zemného plynu, ktorá od tretieho kvartála 1999 rástla.

Počas skúmaného obdobia návratnosť investícií sledovala podobný trend ako bol trend ziskovosti.

4.8 Peňažný tok

(60) Peňažný tok generovaný priemyslom spoločenstva -pokiaľ ide o predaje AN – sledoval veľmi úzko trend ziskovosti.

4.9 Schopnosť získať kapitál

(61) Vzhľadom na štruktúru sťažujúcich sa spoločností, t. j. skutočnosť, že výrobcovia hnojív sú súčasťou veľkých chemických skupín zaoberajúcich sa aj inými produktmi, nebolo možné stanoviť schopnosť získať kapitál iba pre daný produkt a z tohto dôvodu nebola považovaná za zmysluplný ukazovateľ na meranie škôd.

4.10 Zamestnanosť a mzdy

(62) Zamestnanosť v priemysle spoločenstva poklesla medzi rokom 1996 a IP z 1986 na

1608 zamestnancov, t. j. pokles o 19 %. Pokiaľ ide o celkové mzdy, tak tieto zaznamenali podobný pokles ako bol pokles počtu zamestnaných osôb.

4.11. Investície

(63) Investičné čísla zostali v priebehu uvažovaného obdobia relatívne stabilné. Tieto investičné čísla zahŕňajú investície týkajúce sa výrobných krokov predchádzajúcich výrobe AN. Najdôležitejšími investíciami medzi rokom 1996 a IP boli investície do výrobných zariadení na výrobu kyseliny dusičnej, ktorá je surovinou pre výrobu AN, ktorá sa však dá použiť aj na iné účely ako je napr. výroba močovinových roztokov dusičnanu amónneho.

4.12 Veľkosť dumpingového rozpätia

(64) Dopad veľkosti skutočného dumpingového rozpätia na priemysel spoločenstva, vychádzajúc z objemu a z cien dovozov z príslušných krajín sa nemôže považovať za zanedbateľný.

Záver (65) Ako bolo vysvetlené v úvodnej časti 45, zavedenie antidumpingových opatrení na dovozy AN majúce svoj pôvod v Rusku v roku 1995 v prvej etape značne zlepšilo ekonomickú situáciu žiadajúcich výrobcov spoločenstva. Počínajúc rokom 1997 sa však situácia opäť zhoršovala. Až na podiely na trhu, ktoré mierne vzrástli na úkor poklesov ceny, všetky ostatné škodové ukazovatele – t. j. výroba, objemy predajov, ceny, ziskovosť, návratnosť investícií, peňažný tok a zamestnanosť – sa vyvíjali negatívne. Najmä drastický pokles predajných cien priemyslu spoločenstva mal negatívny účinok na jeho ziskovosť. Ako to bolo potvrdené nariadením (ES)

č. 132/2001, na tento vývoj sa treba pozerať v svetle zvýšenej prítomnosti dovozov z týchto tretích krajín na trhu spoločenstva, ktoré získali viac ako polovicu ruských podielov na trhu a výrazne znížili ceny priemyslu spoločenstva.

(66) Vzhľadom na uvedené treba upozorniť, že ruské ceny, na základe Eurostat a s vylúčením zvláštneho cla uvaleného v roku 1998, boli nižšie ako predajné ceny Poľska a Ukrajiny počas celého skúmaného obdobia (nižšie o 28 % počas IP), s výnimkou roku 1997, kedy boli na rovnakej úrovni.

F. PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU ŠKÔD

1. Zmeny týkajúce sa dumpingu a stavu priemyslu spoločenstva

1.1. Zmena okolností týkajúcich sa dumpingu

(67) Prešetrovanie preukázalo, že dumpingové rozpätie významne vzrástlo v porovnaní s dumpingovým rozpätím vypočítaným v rámci predchádzajúceho prešetrovania, čo viedlo k zavedeniu opatrení. Dumpingové rozpätie vypočítané v rámci predchádzajúceho prešetrovania bolo v skutočnosti 41,9 %, čo bolo podstatne nižšie ako rozpätie vypočítané v rámci súčasného prešetrovania (115,8 %).

1.2 Zmena okolností týkajúcich sa stavu spoločenstva

(68) Prešetrovanie potvrdilo, že priemysel spoločenstva utrpel medzi rokom 1998 a IP významné straty. Situácia je dokonca ešte horšia ako bola počas prešetrovania, ktoré viedlo k zavedeniu opatrení, nakoľko napr. úroveň strát bola takmer 3-krát vyššia počas IP súčasného prešetrovania ako počas prešetrovanej doby v rámci predchádzajúceho prešetrovania vykonaného na základe nariadenia (ES) č. 2022/95.

(69) Takmer počas celého obdobia existencie ciel na dovozy z Ruska prebiehalo podstatné znižovanie cien.V marci 1998 variabilné clo muselo byť nahradené zvláštnym clom, nakoľko opatrenia sa ukázali byť neefektívne. Navyše, od júla 1998 vývozné ceny na úrovni po preclení (t. j. vrátane zvláštneho cla) boli nižšie ako neškodlivá cena priemyslu spoločenstva, ktorá bola stanovená v rámci pôvodného prešetrovania a ktorá určila výšku cla.

2. Pravdepodobnosť opakovaného výskytu škôd

(70) S cieľom odhadnúť pravdepodobný efekt vypršania platnosti platných opatrení boli zvažované nasledovné prvky.

(71) Cenové správanie sa ruských vyvážajúcich výrobcov – čoho dôkazom boli nízke ceny na trhoch tretej krajiny a na trhu spoločenstva – spojené s ich schopnosťou dodávať dodatočné významné množstvá AN, by s najväčšou pravdepodobnosťou malo všeobecný cenovo depresívny dopad na veľmi cenovo citlivý komoditný trh – pokiaľ by opatrenia boli zrušené. Ruský vyvážajúci výrobcovia by s najväčšou pravdepodobnosťou prebrali od priemyslu spoločenstva významné dodatočné podiely na trhu. Toto by následne viedlo k opakovanému výskytu škôd z dovozov majúcich svoj pôvod v Rusku, pokiaľ ide o klesajúce predajné ceny priemyslu spoločenstva, objemy predajov a podiely na trhu ako aj významný dopad z hľadiska ziskovosti.

(72) Priemysel spoločenstva sa nachádza v ťažkej situácii – najmä so zreteľom na jeho ziskovosť. V skutočnosti, hoci situácia priemyslu spoločenstva po zavedení príslušných opatrení sa výrazne zlepšila v prvom roku uplatňovania opatrení, opäť sa zhoršila najmä počnúc rokom 1997 v dôsledku škodlivého dumpingu dovozov z ostatných krajín, ako bolo stanovené v nariadení (ES) č. 132/2001 a v súčasnosti je dokonca ešte horšie. Vzhľadom na uvedené, by sa v prípade zrušenia opatrení voči Rusku nielen situácia priemyslu spoločenstva znovu dostala do stavu ohrozenia, ale aj prospech, ktorý by priemysel spoločenstva mohol mať z opatrení zavedených voči ostatným krajinám – by bol menší alebo dokonca nulový.

(73) EFIA argumentovala tým, že cenový pokles zaznamenaný na trhu spoločenstva od roku 1997 bol spôsobený niekoľkými faktormi, medzi iným čínskym zákazom dovozu dusíkatých hnojív, a nie je ho možné pripísať ruskému cenovému správaniu sa. Dokonca aj keď iné faktory ako je pokles dopytu na trhu spoločenstva v roku 1996 a 1997 a čínska stratégia, mohli byť pôvodcom poklesu cien, ruské ceny klesli oveľa viac ako ceny všetkých ostatných vývozcov a boli oveľa nižšie ako ostatné prevažujúce nedumpingové dovozné ceny z krajín ako je Litva, Egypt a Bulharsko. Toto sa dá vysvetliť skutočnosťou, že Rusko stratilo jeden zo svojich najdôležitejších vývozných trhov, vzhľadom nato, že ruské vývozy do Číny dosahovali viac ako 1000000 ton, t. j. 90 % čínskych dovozov AN v roku 1996, čo bol posledný rok pred vydaním zákazu.

(74) To isté združenie dovozcov tvrdilo taktiež, že – nakoľko zhoršenie situácie priemyslu spoločenstva už bolo pripísané Poľsku a Ukrajine v kontexte iného prešetrovanie, ktoré viedlo k zavedeniu antidumpingových opatrení – sa to nedá posudzovať vo vzťahu k dovozom AN majúci svoj pôvod v Rusku. Vzhľadom na uvedené treba pripomenúť, že účelom skúmania vypršania platnosti je analyzovať situáciu na trhu spoločenstva vzhľadom na pravdepodobnosť, že dumping a škody sa budú naďalej vyskytovať, ak sa zrušia platné opatrenia. Následne- vzhľadom na súčasné prešetrovanie vypršania platnosti – skutočnosť, že zhoršenie situácie priemyslu spoločenstva bolo pripísané v priebehu určitej doby prítomnosti ostatných tretích krajín, ako je Poľsko a Ukrajina v kontexte iného antidumpingového konania neovplyvní analýzu budúceho správania sa ruských vývozcov na trhu spoločenstva a ani jeho pravdepodobný dopad na situáciu priemyslu spoločenstva.

(75) EFIA nakoniec tvrdila, že pokles ziskovosti priemyslu spoločenstva bol spôsobený hlavne zvýšením ceny zemného plynu a s cieľom zohľadniť uvedené sa bude musieť vykonať úprava neškodlivej ceny.

Ako bolo uvedené v úvodnej časti 59, uvažovalo sa tak, že toto zvýšenie ceny plynu mohlo mať vplyv na ziskovosť. Ziskovosť je však len jednou časťou analýzy stavu priemyslu spoločenstva a ako už bolo uvedené v úvodnej časti 65, mnohé ostatné ukazovatele sa vyvíjali počas skúmaného obdobia negatívne. Z tohto dôvodu sa uvažovalo tak, že na vývoj ceny plynu sa treba pozerať skôr ako na priťažujúci faktor než ako na príčinu škôd vzhľadom na skutočnosť, že zistený cenový tlak nedovolil priemyslu spoločenstva vyrovnať sa s týmto zvýšením prostredníctvom svojich predajných cien.

Nakoniec analýza vývoja ceny plynu v spoločenstve v posledných rokoch potvrdila, že tento vývoj bol veľmi kolísavý a nie je možné vypracovať žiadne závery týkajúce sa budúceho vývoja. Následne sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne zvláštne okolnosti na trhu spoločenstva, ktoré by oprávňovali k vykonaniu úpravy.

(76) Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že v prípade zrušenia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k výskytu škôd.

G. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

1. Úvod

(77) V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preverila, či by predĺženie a zmena stávajúcich antidumpingových opatrení bola proti záujmom spoločenstva ako celku. Stanovenie záujmu spoločenstva sa opieralo o posúdenie všetkých rôznych záujmov, t. j. záujmov priemyslu spoločenstva, dovozcov/obchodníkov ako aj užívateľov príslušného produktu. S cieľom zhodnotiť pravdepodobný dopad zachovania alebo nezachovania opatrení si Komisia vyžiadala informácie od všetkých uvedených zainteresovaných strán.

(78) Je potrebné pripomenúť, že v rámci predchádzajúceho prešetrovania sa prijatie opatrení posudzovalo za akt, ktorý nebol proti záujmom spoločenstva. Ďalej skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je vlastne skúmaním, čím sa analyzuje situácia kedy už antidumpingové opatrenia boli v platnosti, umožní zhodnotenie akéhokoľvek nenáležitého negatívneho dopadu súčasných antidumpingových opatrení na zainteresované strany.

(79) Na tomto základe sa skúmalo, či – napriek záverom o pravdepodobnosti opakovaného výskytu škodlivého dumpingu- existovali pádne dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme spoločenstva zachovať v tomto konkrétnom prípade dané opatrenia.

2. Záujmy priemyslu spoločenstva

(80) Zvažovalo sa, či v prípade nezachovania antidumpingových ciel by bol pravdepodobný výskyt škodlivého dumpingu a či by sa situácia v priemysle spoločenstva, ktorá sa zhoršila počas skúmanej doby zhoršovala aj naďalej.

(81) Preukázalo sa, že priemysel spoločenstva je štrukturálne živatoschopným priemyslom schopným adaptovať sa na meniace sa podmienky na trhu. Toto bolo potvrdené najmä ziskami priemyslu dosiahnutými do roku 1997 a jeho investíciami do moderných výrobných kapacít. Úspech tohto úsilia v značnej miere závisí od existencie férovej konkurencie na trhu spoločenstva.

(82) Dá sa reálne očakávať, že priemysel spoločenstva bude profitovať z opatrení zavedených nariadením (ES) č. 132/2001 za predpokladu, že žiadny iný zdroj škodlivého dumpingu nebude torpédovať tieto opatrenia. Ako bolo uvedené, nakoľko existuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu škodlivého dumpingu z Ruska, je v záujme priemyslu spoločenstva zachovať antidumpingové opatrenia na dovozy AN majúce svoj pôvod v Rusku.

2. Záujmy dovozcov

(83) Dotazníky a informácie sa získali od EFIA (zastupujúcu 24 dovozcov) a od dvoch dovozcov (zo 48 zaslaných dotazníkov).ň

(84) Odpovede prijaté od dvoch spolupracujúcich dovozcov potvrdili pokles cien od roku 1998 a skutočnosť, že výrobcovia spoločenstva museli sledovať tento trend ak si chceli zabezpečiť konkurencieschopnosť. Jeden z nich taktiež zdôraznil nevyhnutnosť zachovať európsku infraštruktúru s cieľom garantovať dobré podmienky pre dodávanie na európsky trh, zatiaľ čo združenie bolo proti ďalšiemu pokračovaniu trvania opatrení.

(85) Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce a skutočnosť,že dovozcovia vo všeobecnosti obchodovali so širokou paletou hnojív – z ktorých AN je iba jedným – sa dospelo k záveru, že žiadny negatívny dopad pokračovania opatrení voči dovozcom nepredstavuje pádny dôvod nerozhodnúť v prospech na pokračovanie realizácie opatrení.

4. Záujmy užívateľov

(86) Užívateľmi príslušného produktu sú farmári. Komisia zaslala dotazníky 6 združeniam užívateľov na európskej a na národnej úrovni. Na dotazník odpovedali dve združenia. Obidve sú v princípe proti pokračovaniu opatrení.

(87) Jedno združenie užívateľov a argumentovalo tým, že analýza záujmov užívateľov by mala byť tesne prepojená so záujmami britských užívateľov na základe skutočnosti, že najvyššiu úroveň spotreby AN v spoločenstve má Spojené Kráľovstvo. Prešetrovanie však potvrdilo, že počas IP sa Spojené Kráľovstvo podieľalo iba 16 % (objemovými) na dovozoch príslušného produktu do spoločenstva z Ruska, zatiaľ čo Francúzsko sa podieľalo 47 % na ruských dovozoch AN do spoločenstva. Na tomto základe bol daný argument zamietnutý.

(88) Navyše, to isté združenie argumentovalo tým, že zachovanie platných antidumpingových opatrení by znížilo príjmy britských farmárov, čím by ich uvrhlo do ešte oveľa ťažšej hospodárskej situácie. Vzhľadom na uvedené, ako bolo stanovené v nariadení (ES) č. 132/2001, hnojivá predstavovali v priemere 6 % celkových výrobných nákladov farmárov. Vzhľadom na skutočnosť, že dovozy z príslušnej krajiny predstavovali počas IP 5 % spotreby AN na trhu spoločenstva a vzhľadom na skutočnosť, že iba určitú časť výsledného zvýšenia dovoznej ceny je možné presunúť na užívateľov je pravdepodobné, že každé zvýšenie výrobných nákladov farmárov bude miernejšie. Navyše, ak by priemysel spoločenstva zvýšil nie iba objem predajov ale aj ceny, tak každé takéto zvýšenie cien by bolo limitované vzhľadom na existenciu iných zdrojov dodávok. V skutočnosti, 37 % všetkých dovozov AN do spoločenstva nepodlieha antidumpingovým opatreniam.

(89) EFIA a jedno združenie užívateľov argumentovali tým, že antidumpingové opatrenia by obmedzili alternatívne zdroje AN pre farmárov s konkurencieschopnou cenou, nakoľko iba 37 % všetkých dovozov AN do spoločenstva nepodlieha antidumpingovým opatreniam.

Na jednej strane je treba pripomenúť, že účelom antidumpingových opatrení nie je obmedziť dodávky, ale znovu zaviesť férovú konkurenciu na trhu spoločenstva.

Nad druhej strane treba upozorniť, že percentuálny údaj 37 % je čiastočne podhodnotený vzhľadom na skutočnosť, že dodávky AN na trh spoločenstva z nedumpingových krajín sa stali menej atraktívnymi v dôsledku silného cenového tlaku vykonávaného zo strany Ruska, Poľska a Ukrajiny. Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že v prípade znovuvytvorenia férovej konkurencie by nedumpingové krajiny zvýšili svoju prítomnosť na trhu spoločenstva.

(90) Na základe uvedeného sa usúdilo, že pravdepodobný dopad na farmárov by nepredstavoval pádny dôvod voči pokračovaniu opatrení nakoľko je nepravdepodobné, že by možný negatívny dopad na farmárov vyrovnal pozitívny dopad na priemysel spoločenstva.

5. Závery týkajúce sa záujmov spoločenstva

(91) Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že z hľadiska záujmov spoločenstva neexistujú žiadne pádne dôvody proti pokračovaniu opatrení.

H. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(92) Sťažovateľ predložil dôkazy o náznakoch objavenia sa nových foriem AN, t. j. zmesí AN s inými produktmi, ktorých jediným účelom je obísť možné antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na AN. Na tento problém treba upútať pozornosť colných orgánov.

(93) Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo – pokiaľ ide o dumping a škody- berúc do úvahy preukázanie, že existujúce opatrenia nedosiahli zamýšľané výsledky pri odstraňovaní už stanovených škôd sa dospelo k záveru, že antidumpingové opatrenia sa musia dodržať s cieľom zabrániť ďalším škodám, a že úroveň týchto opatrení sa musí zmeniť.

(94) Pri stanovovaní výšky cla sa brala do úvahy úroveň zisteného dumpingového rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie škôd, ktoré utrpel priemysel spoločenstva. Na základe pravidla najnižšieho cla sa rozpätie škôd použilo na stanovenie výšky cla, ktoré sa muselo uvaliť.

(95) EFMA argumentovala tým, že dvojitý mechanizmus (zvláštne clo v spojení s minimálnou dovoznou cenou) by bolo vhodnejšie vzhľadom na extrémne nízke, štátom stanovené ceny plynu, ktoré platia ruskí výrobcovia. Usúdilo sa, že zvláštne clo je dostačujúce, nakoľko vychádza z výsledkov preskúmania a že forma opatrení - napr. zvláštne clo – odrádza od cenovej manipulácie a od absorpcie ciel. Žiadosť zo stany EFMA bola z tohto dôvodu zamietnutá.

(96) S cieľom stanoviť výšku cla nevyhnutnú na odstránenie škôd spôsobených dumpingom boli vypočítané rozpätia škôd. Nevyhnutné zvýšenie ceny bolo určené na základe porovnania – na tej istej obchodnej úrovni – priemernej dovoznej ceny s váženým priemerom s neškodlivou cenou AN, ktorý predával priemysel spoločenstva na trhu spoločenstva.

(97) Neškodlivá cena sa vypočítala pripočítaním k úplným jednotkovým výrobným nákladom ziskového rozpätia, ktoré by sa dalo reálne dosiahnuť pri absencii škodlivého dumpingu, berúc do úvahy zľavu vzhľadom na rozdiel medzi granulovaným a perličkovým AN, ktorá už bola uplatnená pri výpočtoch zníženia ceny. Ziskové rozpätie použité pre tento výpočet činilo 8 %. Rozdiel vyplývajúci z porovnania medzi dovoznou cenou s váženým priemerom a neškodlivou cenou priemyslu spoločenstva bol potom vyjadrený ako percento celkovej cif dovoznej ceny.

(98) Žiadateľ uznal, že ziskové rozpätie 15 % návratnosti kapitálu by bolo primerané. Argumentoval tým, že táto úroveň návratnosti bola nevyhnutná z hľadiska dlhodobého znovuinvestovania a dosiahnutia adekvátnej kapitálovej návratnosti pre akcionárov. V súčasnom kontexte je však relevantnou koncepciou rozumný zisk, ktorý by priemysel spoločenstva bol mohol dosiahnuť pri absencii škodlivého dumpingu, čo nie je v rozpore s koncepciou zisku, ktorou sa riadia akcionári. Vzhľadom na závery uvedené v úvodnej časti 56 nariadenia (ES) č. 132/2001 a pri absencii akýchkoľvek iných pripomienok sa obrat na úrovni 8 % javí byť rozumným ziskom. S cieľom zabezpečiť účinnosť opatrení a odradiť od cenovej manipulácie, ktorá bola v minulosti pozorovaná, považuje sa za primerané uvaliť clo vo forme zvláštnej čiastky na tonu.

(99) Na základe uvedeného sa výška cla bude rovnať pevnej čiastke na tonu AN tak, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

krajina | pevná výška cla (euro za tonu) |

Rusko | 47,07 |

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Konečné antidumpingové clo sa týmto ukladá na dovoz AN, spadajúci pod KN kódy 31023090 a 31024090, s pôvodom v Rusku.

2. Výškou uplatniteľného cla na tonu produktu bude pevná suma na tonu AN tak, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke.

krajina | pevná výška cla (euro za tonu) |

Rusko | 47,07 |

3. V prípadoch kedy tovary boli poškodené ešte pred uvedením do voľného obehu a z tohto dôvodu cena skutočne zaplatená alebo splatná bude rozdelená na stanovenie colnej hodnoty na základe článku 145 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 [12], výška antidumpingového cla uvedeného v odseku 2 sa zníži o percento, ktoré zodpovedá rozdeleniu ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej.

4. Pokiaľ nie je ustanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev .

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Luxemburgu 15. apríla 2002

Za Radu

predseda

J. Piqué I Camps

[1] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s.1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2238/2000 (Ú. v. ES L 257, 11.10.2000, s.2).

[2] Ú. v. ES L 129, 21.5.1994, s.24.

[3] Ú. v. ES L 198, 23.8.1995, s.27.

[4] Ú. v. ES L 198, 23.8.1995, s.1.

[5] Ú. v. ES L 93, 26.3.1998, s.1.

[6] Ú. v. ES C 311, 29.10.1999, s.3.

[7] Ú. v. ES L 23, 25.1.2001, s.1.

[8] Ú. v. ES C 52, 24.2.2000, s.3.

[9] Ú. v. ES C 239, 23.8.2000, s.10.

[10] Ú. v. ES L 23, 25.1.2001, s.1.

[11] Zdroj:Eurostat – Comext "ruské vývozy".

[12] Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s.1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 993/2001 (Ú. v. ES L 141, 28.5.2001, s.1).

--------------------------------------------------