32002L0022

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES

zo 7. marca 2002

o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie, [1]

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru, [2]

so zreteľom na stanovisko Výboru pre regióny, [3]

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy, [4]

keďže:

(1) liberalizácia telekomunikačného sektoru, rastúca hospodárska súťaž a väčšie možnosti výberu komunikačných služieb idú ruka v ruke s paralelnými opatreniami týkajúcimi sa vytvárania harmonizovaného regulačného rámca, ktorý zabezpečí poskytovanie univerzálnej služby. Koncepcia univerzálnej služby by sa mala vyvíjať tak, aby odrážala pokrok v technológii, rozvoj trhu a zmeny v požiadavkách užívateľa. Regulačný rámec vytvorený pre úplnú liberalizáciu telekomunikačného trhu v roku 1998 v spoločenstve vymedzil minimálny rozsah povinností poskytovania univerzálnej služby a stanovil pravidlá jej účtovania a financovania;

(2) podľa článku 153 zmluvy spoločenstvo má prispieť k ochrane zákazníkov;

(3) spoločenstvo a jeho členské štáty v súvislosti s dohodou Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o základných telekomunikáciách prevzali záväzky, týkajúce sa regulačného rámca telekomunikačných sietí a služieb. Každý člen WTO má právo vymedziť druh povinnosti poskytovania univerzálnej služby, ktorý si chce zachovať. Také povinnosti sa nebudú považovať vopred za protisúťažné za predpokladu, že sú riadené transparentným, nediskriminačným a konkurenčne neutrálnym spôsobom a že nie sú väčšou záťažou, než je nutná pre tento druh univerzálnej služby vymedzený členom WTO;

(4) zabezpečenie univerzálnej služby (t. z. poskytovanie vymedzeného minimálneho súboru služieb koncovým užívateľom za prijateľné ceny) môže zahŕňať poskytovanie niektorej služby niektorým koncovým užívateľom za ceny, ktoré sa odchyľujú od cien vyplývajúcich z bežných trhových podmienok. Kompenzácia pre podniky, určené na poskytovanie takýchto služieb, však za týchto okolností nemusí vyústiť do deformácie hospodárskej súťaže za predpokladu, že určeným podnikom sa uhradia vyvolané špecifické čisté náklady a za predpokladu, že čisté nákladové zaťaženie sa uhrádza konkurenčne neutrálnym spôsobom;

(5) na trhoch hospodárskej súťaže by sa niektoré povinnosti mali vzťahovať na všetky podniky poskytujúce verejne prístupné telefónne služby na pevných miestach a iné by sa mali vzťahovať len na podniky, ktoré majú významný vplyv na trhu alebo ktoré boli určené ako operátori univerzálnej služby;

(6) koncový bod siete predstavuje na účely regulácie hranicu medzi regulačným rámcom pre elektronické komunikačné siete a služby a reguláciou telekomunikačného koncového zariadenia. Za určenie miesta sieťového koncového bodu je zodpovedný národný regulačný orgán v prípade potreby na základe návrhu príslušného podniku;

(7) členské štáty by sa mali naďalej starať o to, aby služby stanovené v kapitole II boli v príslušnej kvalite k dispozícii pre všetkých koncových užívateľov na ich území bez ohľadu na ich zemepisnú polohu a na základe špecifických vnútroštátnych podmienok za prijateľné ceny; členské štáty môžu v súvislosti s povinnosťou poskytovania univerzálnej služby a podľa vnútroštátnych podmienok, prijať špecifické opatrenia pre zákazníkov vo vidieckych a zemepisne izolovaných oblastiach, aby bol zabezpečený ich prístup k službám stanoveným v kapitole II a ich cenová dostupnosť, ako aj prístup za rovnakých podmienok najmä pre staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a pre ľudí s osobitnými sociálnymi potrebami. Také opatrenia môžu zahŕňať aj opatrenia priamo cielené na zákazníkov s osobitnými sociálnymi potrebami, poskytujúc podporu určitým zákazníkom, napríklad pomocou špecifických opatrení po preskúmaní jednotlivých žiadostí, ako je napríklad odpustenie dlhov;

(8) základnou požiadavkou univerzálnej služby je na požiadanie poskytnúť užívateľom spojenie s verejnou telefónnou sieťou v pevnom mieste za prijateľnú cenu. Požiadavka je limitovaná na jediné úzkopásmové sieťové spojenie a jeho zabezpečenie môžu obmedziť členské štáty na hlavné miesto/bydlisko koncového užívateľa a nerozširuje sa na digitálnu sieť integrovaných služieb (ISDN), ktorá poskytuje dve alebo viac spojení, ktoré sa môžu používať súčasne. Nemali by byť žiadne prekážky z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa spojenie, či už drôtové alebo bezdrôtové, zabezpečuje, ani žiadne prekážky z hľadiska toho, či podnik poskytuje všetky alebo len časť univerzálnej služby. Pripojenie k verejnej telefónnej sieti na pevnom mieste by malo byť schopné podporiť hovorovú a dátovú komunikáciu s prenosovou rýchlosťou dostatočnou na prístup k on-line službám takým, ako sú služby poskytované cez verejný Internet. Rýchlosť prístupu k Internetu, akú má daný užívateľ, môže závisieť na niekoľkých faktoroch, vrátane schopnosti poskytovateľov týkajúcej sa pripojenia na Internet ako aj daného použitia, na ktoré sa pripojenie využíva. Rýchlosť prenosu, ktorá môže byť podporovaná jediným úzkopásmovým pripojením k verejnej telefónnej sieti, závisí na schopnostiach koncového zariadenia účastníka. Z tohto dôvodu nie je primerané stanoviť určité dáta alebo prenosovú rýchlosť na úrovni spoločenstva. V súčasnosti disponibilné hlasové modemy ponúkajú spravidla rýchlosť prenosu dát 56 kbit/s a prispôsobujú rýchlosť prenosu automaticky na meniacu sa kvalitu vedenia, takže skutočná rýchlosť prenosu môže byť nižšia než 56 kbit/s. Na jednej strane sa vyžaduje flexibilita, aby členské štáty mohli prijať opatrenia nevyhnutné na to, aby sa zabezpečilo, že pripojenia sú schopné podporiť takú prenosovú rýchlosť a na druhej strane, aby členské štáty mohli prípadne uplatniť prenosové rýchlosti nižšie, než sú tieto limity 56 kbit/s, aby sa napríklad využili možnosti bezdrôtových technológií (vrátane celulárnych bezdrôtových sietí) s cieľom zabezpečiť poskytovanie univerzálnej služby väčšej časti populácie. Toto môže mať osobitný význam v niektorých pristupujúcich štátoch, kde zostáva počet domácností pripojených na tradičnú telefónu sieť relatívne nízky. V špecifických prípadoch, kde pripojenie na verejnú telefónu sieť v pevnom mieste očividne nestačí na to, aby dostatočne podporovalo prístup k Internetu, by členské štáty mali byť schopné požadovať, aby pripojenie zodpovedalo úrovni, ktorú má väčšina účastníkov a ktorá podporuje rýchlosť prenosu dát dostatočnú na prístup k Internetu. Kde také špecifické opatrenia vyvolajú čisté nákladové zaťaženie príslušných zákazníkov, čistý efekt sa môže zahrnúť do ktorejkoľvek kalkulácie čistých nákladov povinností poskytovania univerzálnej služby;

(9) ustanovenia tejto smernice nebránia členským štátom v tom, aby určili rôzne podniky zabezpečujúce rôzne prvky siete a služieb. Od určených podnikov zabezpečujúcich prvky siete sa môže vyžadovať, aby zabezpečili takú stavbu a údržbu, aká je potrebná a primeraná na splnenie všetkých odôvodnených žiadostí o pripojenie na pevnom mieste k verejnej telefónnej sieti a na prístup k verejne dostupnej telefónnej sieti na pevnom mieste;

(10) prijateľné ceny znamenajú ceny vymedzené členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni na základe špecifických vnútroštátnych podmienok a môžu obsahovať stanovenie spoločných taríf bez ohľadu na miesto alebo osobitné tarifné možnosti výberu pri pokrytí potrieb užívateľov s nízkym príjmom. Prijateľnosť pre jednotlivých zákazníkov závisí na ich schopnosti monitorovať a riadiť svoje výdaje;

(11) zoznamy účastníkov a informácie o telefónnych číslach predstavujú podstatný prístupový nástroj pre verejne dostupné telefónne služby a tvoria časť povinnosti poskytovania univerzálnej služby. Užívatelia a zákazníci požadujú úplné zoznamy účastníkov a informácie o telefónnych číslach, ktoré obsahujú všetkých telefónnych účastníkov a ich čísiel (vrátane pevných a mobilných čísiel) a chcú, aby boli tieto informácie prezentované bez uprednostňovania. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/66/ES z 15. decembra 1997 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v telekomunikačnom sektore [5] zabezpečuje práva účastníkov na súkromie z hľadiska zahrnutia ich osobných dát do zoznamu;

(12) pre občanov je dôležité, aby bol k dispozícii primeraný počet verejných telefónnych mincových a kartových automatov a najmä aby sa jednotné európske núdzové volacie číslo ("112") mohlo bezplatne volať z ktoréhokoľvek telefónu, vrátane verejných telefónnych automatov, bez použitia akýchkoľvek platobných prostriedkov. Nedostatočné informácie o existencii čísla "112" na európskej úrovni znižujú "doplnkovú" bezpečnosť občanov, najmä počas ich ciest v iných členských štátoch;

(13) členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia s cieľom zaručiť prístup k všetkým verejne dostupným telefónnym službám na pevných miestach ako aj ich dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami. Špecifické opatrenia pre osoby so zdravotným postihnutím by mohli prípadne zahŕňať sprístupnenie verejných telefónnych automatov, verejných textových telefónov alebo ekvivalentné opatrenia pre nepočujúcich alebo osoby s poruchou reči, služby ako sú telefónne zoznamy alebo ekvivalentné opatrenia poskytované bezplatne pre nevidiacich alebo pre osoby s čiastočným poškodením zraku a služby spojené s podrobným rozpisom faktúr v alternatívnom formáte na požiadanie nevidiacich alebo osôb s čiastočným poškodením zraku. Špecifické opatrenia sa môžu prijať aj preto, aby sa osobám so zdravotným postihnutím a užívateľom s osobitnými sociálnymi potrebami umožnil prístup k núdzovému číslu "112" a aby im bola poskytnutá podobná možnosť výberu medzi rôznymi operátormi alebo poskytovateľmi služieb ako ostatným zákazníkom. Normy kvality služieb sa vyvíjali v súvislosti s radom parametrov na posudzovanie kvality služieb poskytovaných zákazníkom, a preto, aby sa zistilo, ako účinne dodržiavajú tieto normy podniky, ktoré majú povinnosti ako poskytovatelia univerzálnej služby. Normy kvality služieb ešte neexistujú, pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím. Výkonové normy a príslušné parametre by sa mohli vypracovať pre osoby so zdravotným postihnutím a je na ne odkaz v článku 11 tejto smernice. Okrem toho národné regulačné orgány by mali mať možnosť požadovať zverejnenie údajov o kvalite výkonu služieb ak a keď sú také normy a parametre vypracované. Poskytovateľ univerzálnej služby by nemal prijať opatrenia, ktoré by bránili užívateľom služby v plnom využívaní služieb ponúkaných rôznymi operátormi alebo poskytovateľmi služieb, v spojení s jeho vlastnými službami ponúkanými ako časť univerzálnej služby;

(14) dôležitosť prístupu k verejnej telefónnej sieti na pevných miestach a jej využívania je v tom, že by mala byť prístupná každému, kto o to náležite požiada. V súlade s princípom subsidiarity je preto na členských štátoch, aby rozhodli na základe objektívnych kritérií, ktorým podnikom bude uložená povinnosť univerzálnej služby na účely tejto smernice, berúc do úvahy spôsobilosť a ochotu podnikov akceptovať všetky alebo časť povinností univerzálnej služby. Je dôležité, aby boli povinnosti univerzálnej služby plnené čo možno najefektívnejším spôsobom, takže vo všeobecnosti by užívatelia platili ceny zodpovedajúce nákladovo najefektívnejšiemu poskytovaniu. Je taktiež dôležité, aby operátori univerzálnej služby zachovávali celistvosť siete ako aj plynulosť služieb a jej kvalitu. Rozvoj väčšej súťaže a väčší výber ponúka viac možností tým, že celá alebo časť univerzálnej služby môže byť poskytovaná podnikmi inými, než sú podniky s významným vplyvom na trhu. Preto by povinnosť univerzálnej služby mohla byť uložená operátorom, ktorí preukážu najefektívnejšie prostriedky poskytovania prístupu a služieb, a to aj v rámci trhovo orientovaných alebo komparatívnych výberových postupov. Príslušné povinnosti by mohli byť zahrnuté ako podmienky v povoleniach na poskytovanie verejne dostupných služieb;

(15) členské štáty by mali monitorovať situáciu spotrebiteľov z hľadiska ich využívania verejne dostupných telefónnych služieb a najmä z hľadiska dostupnosti. Dostupnosť telefónnej služby sa vzťahuje k informáciám, ktoré užívatelia dostávajú v súvislosti s výdajmi za používanie telefónov, ako aj relatívnymi nákladmi na používanie telefónov, porovnaných s ostatnými službami a aj v spojení s ich schopnosťou kontrolovať výdaje. Dostupnosť preto znamená poskytnúť spotrebiteľovi práva prostredníctvom povinností uložených podnikom určeným ako poskytovatelia univerzálnej služby. Tieto povinnosti zahŕňajú špecifikovanú úroveň podrobného rozpisu faktúr, možnosť zákazníkov selektívne blokovať určité volania (drahé spojenia k osobitným službám za zvýšené ceny), možnosť zákazníkov kontrolovať výdaje prostredníctvom predbežných platieb a možnosť zákazníkov zaúčtovať si poplatky za už zriadené pripojenie. Také opatrenia si môžu vyžadovať revíziu a zmeny na základe vývoja trhu. Podľa súčasných podmienok sa nevyžaduje, aby operátori s povinnosťou univerzálnej služby upozornili účastníkov na prípad, keď sa prekročil vopred dohodnutý limit výdajov, alebo keď nastal neobvyklý postup využívania. Revízia príslušných právnych ustanovení v budúcnosti by mala posúdiť, či je potrebné upozorniť účastníkov na takéto prípady;

(16) s výnimkou prípadov trvajúcej oneskorenej platby alebo neplatenia faktúr, by mal byť zákazník chránený pred okamžitým odpojením zo siete z dôvodov nezaplatených účtov a, najmä v prípade sporov týkajúcich sa vysokých účtov za služby s prirážkou, by mal mať naďalej prístup k dôležitým telefónnym službám v závislosti na tom, ako spor dopadne. Členské štáty môžu rozhodnúť, že taký prístup môže naďalej byť poskytovaný, len keď zákazník bude pokračovať v platení poplatkov za prenájom okruhu;

(17) kvalita a cena sú kľúčovými faktormi na súťažne orientovanom trhu a národné regulačné orgány by mali byť schopné monitorovať dosiahnutú kvalitu služieb u podnikov, ktoré boli určené ako podniky s povinnosťou univerzálnej služby. Vo vzťahu ku kvalite služby dosahovanej takými podnikmi by národné regulačné orgány mali byť schopné prijať primerané opatrenia, ak to považujú za potrebné. Národné regulačné orgány by mali byť schopné tiež monitorovať dosiahnutú kvalitu služieb ostatných podnikov poskytujúcich užívateľom verejné telefónne siete a/alebo verejne dostupné telefónne služby na pevných miestach;

(18) členské štáty by v prípade potreby mali vytvoriť mechanizmy financovania čistých nákladov povinnosti univerzálnej služby v prípadoch, keď sa preukáže, že povinnosť môže byť splnená len so stratou alebo s čistými nákladmi, ktoré ležia mimo normálnych obchodných noriem. Je dôležité zabezpečiť, aby boli čisté náklady povinností univerzálnej služby primerane kalkulované a aby akékoľvek financovanie bolo uskutočnené s minimálnym účinkom na trh a podniky a aby bolo kompatibilné s ustanoveniami článkov 87 a 88 zmluvy;

(19) každá kalkulácia čistých nákladov univerzálnej služby by mala patrične zohľadniť náklady a výnosy, ako aj nehmotný prospech vyplývajúci z poskytovania univerzálnej služby, no nemala by brániť všeobecnému cieľu, ktorý má zabezpečiť, aby cenové štruktúry odrážali náklady. Všetky čisté náklady univerzálnej služby by sa mali kalkulovať na základe transparentných postupov;

(20) zohľadnenie nehmotného prospechu znamená, že odhad nepriameho prospechu v peňažných pojmoch, ktorý podnik odvodí zo svojho postavenia ako poskytovateľa univerzálnej služby, by sa mal odpočítať od priamych čistých nákladov univerzálnej služby, aby sa stanovilo celkové nákladové zaťaženie;

(21) keď povinnosť poskytnúť univerzálnu službu predstavuje neobjektívne zaťaženie podniku, je primerané povoliť členským štátom vytvoriť mechanizmus efektívnej úhrady čistých nákladov. Úhrada z verejných fondov predstavuje jednu z metód krytia čistých nákladov na povinnosť poskytovať univerzálnu službu. Je tiež vhodné, aby sa na úhrade čistých nákladov podieľali všetci užívatelia transparentným spôsobom prostredníctvom poplatkov pre podniky. Členské štáty by mali byť schopné financovať čisté náklady rôznych prvkov univerzálnej služby pomocou rôznych mechanizmov, a/alebo financovať čisté náklady niektorých alebo všetkých prvkov pomocou jedného mechanizmu alebo kombináciou mechanizmov. V prípade úhrady nákladov prostredníctvom poplatkov uložených podnikom by členské štáty mali zabezpečiť, aby bol spôsob alokácie založený na objektívnych a nediskriminačných kritériách a bol v súlade s princípom proporcionality. Tento princíp nebráni členským štátom, aby poskytli výnimky novým poskytovateľom, ktorí ešte nedosiahli významný podiel na trhu. Každý finančný mechanizmus by mal zabezpečiť, aby účastníci trhu prispievali len na financovanie univerzálnej služby a nie na ostatné činnosti, ktoré nie sú priamo spojené s povinnosťou poskytovať univerzálnu službu. Mechanizmus úhrady by mal v každom prípade rešpektovať princípy práva spoločenstva a najmä v prípade mechanizmov zdieľania, princípy nediskriminácie a proporcionality. Každý finančný mechanizmus by mal zabezpečiť, aby užívatelia v jednom členskom štáte neprispievali na náklady univerzálnej služby v inom členskom štáte napríklad vtedy, keď volajú z jedného členského štátu do druhého;

(22) keď sa členské štáty rozhodnú financovať čisté náklady za poskytovanie univerzálnej služby z verejných prostriedkov, malo by sa to chápať ako financovanie zo štátneho rozpočtu vrátane z iných verejných zdrojov, ako sú štátne lotérie;

(23) čisté náklady univerzálnej služby sa môžu rozdeliť medzi všetky alebo niektoré špecifikované skupiny podnikov. Členské štáty môžu zabezpečiť, aby rozdeľovací mechanizmus rešpektoval princípy transparentnosti, čo možno najmenšej deformácie trhu, nediskriminácie a proporcionality. Čo možno najmenšia deformácia trhu znamená, že príspevky by sa mali uhrádzať spôsobom, aký čo možno najviac minimalizuje dopad finančného zaťaženia na koncových užívateľov, napríklad pomocou čo možno najširšieho rozptylu príspevkov;

(24) národné regulačné orgány by sa mali ubezpečiť, že tie podniky, ktoré majú prospech z financovania univerzálnej služby, poskytujú dostatok údajov o špecifických prvkoch, ktoré si takéto financovanie vyžaduje, aby bola takáto požiadavka oprávnená. Systémy členských štátov týkajúce sa kalkulácie nákladov a financovania univerzálnej služby by sa mali oznámiť Komisii, aby sa overila kompatibilita so zmluvou. Určení operátori sú stimulovaní k zvyšovaniu posudzovaných čistých nákladov poskytovanej univerzálnej služby. Preto by členské štáty mali zabezpečiť efektívnu transparentnosť a kontrolu čiastok na financovanie univerzálnej služby;

(25) komunikačné trhy sa ďalej rozvíjajú, a to nielen z hľadiska používaných služieb, ale aj technických prostriedkov, ktorými sa služby dostávajú k užívateľom. Povinnosť poskytnúť univerzálnu službu, ktorá je vymedzená na úrovni spoločenstva, by sa mala pravidelne prehodnocovať z hľadiska možných návrhov na zmenu alebo predefinovanie rozsahu. Také prehodnotenie by malo zohľadňovať vývoj sociálnych, obchodných a technologických podmienok a skutočnosť, že každá zmena rozsahu by musela spĺňať obe kritériá služby, aby sa stala služba dostupnou pre podstatnú časť populácie, s následným rizikom sociálneho vylúčenia tých, ktorí tieto služby nemôžu využívať. Pri každej zmene rozsahu povinností univerzálnej služby je potrebné dbať na to, aby bolo zabezpečené, že niektoré technologické voľby nie sú umelo podporované v porovnaní s ostatnými, že nie je ukladané nerovnaké finančné zaťaženie podnikov (čím je ohrozený rozvoj trhu a inovácií) a že akékoľvek finančné zaťaženie nedopadne nespravodlivo na zákazníkov s nízkymi príjmami. Každá zmena rozsahu automaticky znamená, že každý čistý náklad môže byť financovaný metódami povolenými v tejto smernici. Členské štáty nesmú povoliť účastníkom trhu finančné príspevky vzťahujúce sa k opatreniam, ktoré nie sú časťou záväzkov univerzálnej služby. Jednotlivé členské štáty majú naďalej voľnosť pri ukladaní osobitných opatrení (mimo rozsahu záväzkov univerzálnej služby) a ich financovaní v súlade s právom spoločenstva, nie však pomocou príspevkov účastníkov trhu;

(26) účinnejšia súťaž na celom trhu prístupu a služieb poskytuje väčší výber pre užívateľov. Rozsah účinnej súťaže a výber sa mení v rámci spoločenstva a v rámci členských štátov medzi zemepisnými oblasťami a medzi trhmi prístupu a služieb. Niektorí užívatelia môžu byť úplne závislí na prístupe a službách poskytovaných podnikom s významným vplyvom na trhu. Vo všeobecnosti z dôvodov efektívnosti a podpory účinnej hospodárskej súťaže je dôležité, aby služby poskytované podnikom s významným vplyvom na trhu odrážali náklady. Z dôvodov efektívnosti a zo sociálnych dôvodov koncové užívateľské tarify by mali odrážať podmienky dopytu ako aj podmienky nákladov za predpokladu, že to nevyústi do deformácie súťaže. Je tu riziko, že podnik s významným vplyvom na trhu môže konať rôznymi spôsobmi, aby zabránil vstupu, alebo aby deformoval súťaž napríklad účtovaním nadmerných cien, stanovením likvidačných cien, povinným previazaním maloobchodných služieb alebo poskytnutím neprimeraných výhod určitým zákazníkom. Preto by mali mať národné regulačné orgány právomoc ukladať, ako poslednú možnosť a po dôkladnej úvahe, regulačné opatrenia podnikom s významným vplyvom na trhu. Horné limity cien, geografické priemerné ceny a podobné nástroje, ako aj mimoregulačné opatrenia, ako sú verejne dostupné porovnania maloobchodných taríf, sa môžu použiť na dosiahnutie cieľa podpory účinnej hospodárskej súťaže, ale aj cieľa sledovať plnenie verejného záujmu, ako je napríklad udržanie dostupnosti verejných prístupných telefónnych služieb pre niektorých zákazníkov. Je nevyhnutný prístup k informáciám týkajúcim sa kalkulácie nákladov, aby mohli národné regulačné orgány plniť svoje regulačné povinnosti v tejto oblasti, vrátane tarifnej regulácie. Regulačné opatrenia pre maloobchodné služby by sa však mali uplatniť len vtedy, keď národný regulačný orgán usúdi, že príslušné veľkoobchodné opatrenia alebo opatrenia týkajúce sa výberu operátora alebo predbežného výberu operátora, by nezaručovali dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže a verejného záujmu;

(27) ak národný regulačný orgán uloží povinnosť vykonávať systém kalkulácie nákladov, aby podporil cenovú kontrolu, môže sám vykonať výročný audit, aby sa zabezpečila zhoda s uvedeným systémom kalkulácie nákladov za predpokladu, že má potrebný kvalifikovaný personál, alebo môže požiadať, aby audit vykonal iný kvalifikovaný orgán nezávislý na príslušnom operátorovi;

(28) považuje sa za nevyhnutné zabezpečiť pokračovanie uplatňovania existujúcich ustanovení týkajúcich sa minimálneho súboru služieb prenájmu okruhu uvedeného v právnych predpisoch spoločenstva týkajúcich sa telekomunikácií, najmä v smernici Rady 92/44/EHS z 5. júna 1992 o uplatňovaní služieb otvorenej siete pre prenájom okruhov, [6] dovtedy, kým národný regulačný orgán nestanoví, že v súlade s postupmi analýzy trhu stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (Rámcová smernica) [7] také opatrenia nie sú naďalej potrebné, pretože sa na ich území vytvoril dostatočne súťažne orientovaný trh. Stupeň súťaže sa pravdepodobne líši medzi rôznymi trhmi prenájmu okruhov v minimálnom súbore a líši sa na aj rôznych častiach územia. Pri vykonávaní analýz trhu by národné regulačné orgány mali oddelene posudzovať každý trh prenájmu okruhov v rámci minimálneho súboru, berúc do úvahy ich geografický rozmer. Prenájom okruhov predstavuje povinné služby poskytované bez úhrady podľa kompenzačných mechanizmov. Poskytovanie prenájmu okruhu mimo minimálneho súboru prenájmu okruhov by malo byť kryté všeobecnými maloobchodnými regulačnými predpismi namiesto špecifických požiadaviek na dodávku minimálneho súboru;

(29) národné regulačné orgány môžu aj na základe analýzy príslušného trhu požadovať od mobilných operátorov s významným vplyvom na trhu, aby umožnili svojim účastníkom prístup k službám ktoréhokoľvek prepojeného poskytovateľa verejne dostupnej telefónnej služby v jednotlivých prípadoch voľbou charakteristického čísla alebo pomocou predvoľby;

(30) zmluvy sú významným nástrojom užívateľov a zákazníkov slúžiacim na zabezpečenie minimálnej úrovne transparentnosti informácií a právnej istoty. Väčšina poskytovateľov služieb v konkurenčnom prostredí bude uzatvárať zmluvy so svojimi zákazníkmi, pretože je to hospodársky žiaduce. Okrem ustanovení tejto smernice platia pre spotrebiteľské transakcie týkajúce sa elektronických sietí a služieb požiadavky existujúcich právnych predpisov spoločenstva o ochrane spotrebiteľa týkajúcich sa zmlúv, a to najmä smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách [8] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv na diaľku. [9] Predovšetkým spotrebitelia by mali požívať minimálnu úroveň právnej istoty z hľadiska ich zmluvných vzťahov s ich priamymi poskytovateľmi telefónnych služieb tak, aby boli v zmluve špecifikované zmluvné podmienky, kvalita služieb, podmienky ukončenia zmluvy a služby, kompenzačné opatrenia a riešenie sporu. Keď poskytovatelia služby, iní než sú poskytovatelia telefónnej služby, uzavrú zmluvy so zákazníkmi, do zmlúv by mali byť zahrnuté tie isté informácie. Opatrenia na zabezpečenie transparentnosti cien, taríf a podmienok zvýšia schopnosť zákazníkov optimalizovať svoj výber a takto plne využívať výhody súťaže;

(31) koncoví užívatelia by mali mať prístup k verejne prístupným informáciám komunikačných služieb. Členské štáty by mali byť schopné monitorovať kvalitu služieb, ktoré sú ponúkané na ich území. Národné regulačné orgány by mali byť schopné systematicky zhromažďovať informácie o kvalite služieb ponúkaných na ich území na základe kritérií, ktoré umožňujú porovnateľnosť medzi poskytovateľmi služieb a medzi členskými štátmi. Podniky poskytujúce komunikačné služby a pôsobiace v konkurenčnom prostredí môžu z dôvodov komerčných výhod sprístupniť verejnosti primerané a aktualizované informácie o svojich službách. Národné regulačné orgány by napriek tomu mali mať možnosť vyžadovať zverejnenie takých informácií, keď sa preukáže, že také informácie nie sú verejnosti k dispozícii;

(32) koncoví užívatelia by mali mať zaručenú interoperabilitu celého vybavenia predávaného v spoločenstve, ktoré slúži na príjem digitálnej televízie. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať minimálne harmonizované normy pre také vybavenie. Také normy by sa mohli z času na čas upravovať na základe technologického rozvoja a vývoja trhu;

(33) je žiaduce, aby spotrebitelia mali možnosť dosiahnuť čo možno najkomplexnejšie pripojenie k digitálnym televíznym prístrojom. Interoperabilita je vyvíjajúcou sa koncepciou na dynamických trhoch. Normalizačné inštitúcie by sa mali zasadzovať o to, aby zabezpečili vývoj primeraných noriem spolu s príslušnými technológiami. Podobne je dôležité zabezpečiť, aby boli na televíznych prijímačoch konektory, ktoré umožnia prenos všetkých nevyhnutných prvkov digitálneho signálu, vrátane audio a video dát, informácií o podmienenom prístupe, informácií o aplikačnom programovom rozhraní (API) a informácií o ochrane pred kopírovaním. Táto smernica preto zabezpečuje, aby funkčnosť otvoreného rozhrania pre digitálne televízne prijímače nebola obmedzená operátormi siete, poskytovateľmi služieb alebo výrobcami vybavenia a naďalej sa rozvíjala v súlade s technologickým rozvojom. U zobrazovania a prezentácie digitálnych interaktívnych televíznych služieb sa realizácia spoločnej normy zo strany účastníkov trhu uznáva ako prospech pre spotrebiteľa. Členské štáty a Komisia sa môžu chopiť politickej iniciatívy, zhodnej so zmluvou, aby podporili tento vývoj;

(34) všetci koncoví užívatelia by mali mať naďalej prístup k podporným službám operátora, bez ohľadu na organizáciu, ktorá prístup k verejnej telefónnej sieti zabezpečuje;

(35) poskytovanie informačných služieb a zoznamov je už otvorené pre hospodársku súťaž. Ustanovenia tejto smernice dopĺňajú ustanovenia smernice 97/66/ES tým, že dávajú účastníkom právo, aby boli ich osobné dáta zahrnuté do vytlačených alebo elektronických zoznamov. Všetci poskytovatelia služieb, ktorí pridelili telefónne čísla svojim účastníkom, sú povinní sprístupniť príslušné informácie spravodlivým, nákladovo orientovaným a nediskriminačným spôsobom;

(36) je dôležité, aby užívatelia mohli bezplatne volať jednotné európske núdzové číslo "112" a každé iné národné núdzové čísla z akéhokoľvek telefónu, vrátane verejných telefónnych automatov na mince a karty, bez použitia akéhokoľvek platobného prostriedku. Členské štáty by mali mať už vytvorené potrebné organizačné systémy, ktoré sú najlepšie prispôsobené národnej organizácii núdzových systémov, aby zabezpečili, že na volanie na toto číslo sa bude primerane odpovedať a bude sa s ním primerane zaobchádzať. Informácie o mieste volania, pokiaľ je to technicky možné, ktoré sú k dispozícii pre núdzovú službu, zvýšia úroveň ochrany a bezpečnosti užívateľov služby čísla "112" a pomôžu núdzovej službe pri plnení jej povinnosti za predpokladu, že je zaručený prenos volania a príslušné dáta pre príslušnú núdzovú službu. Príjem a používanie takých informácií by mal rešpektovať príslušné právne predpisy spoločenstva týkajúce sa spracovávania osobných dát. Stále zdokonaľovanie informačných technológií bude progresívne podporovať súbežné spracovávanie niekoľkých jazykov v sieti s prijateľnými nákladmi. Toto naopak zaručí ďalšiu bezpečnosť občanov Európy používajúcich núdzové volacie číslo "112";

(37) ľahký prístup k medzinárodným telefónnym službám je životne dôležitý pre občanov Európy a pre európske podniky. Bola už vytvorená predvoľba "00" ako štandardný medzinárodný telefónny prístupový kód pre spoločenstvo. Môžu sa vytvoriť alebo naďalej pokračovať osobitné režimy pre spojenia medzi susednými lokalitami cez hranice medzi členskými štátmi. ITU v súlade s odporúčaním ITU E.164 pridelila kód "3883" Európskemu telefónnemu číslovaciemu priestoru (ETNS). S cieľom zabezpečiť spojenie hovorov k ETNS podniky prevádzkujúce verejné telefónne siete by mali zabezpečiť, aby volania s číslom "3883" boli priamo alebo nepriamo prepojené k ETNS sieťam špecifikovaným v príslušných normách Európskeho inštitútu pre normalizáciu v telekomunikáciách (ETSI). Také systémy prepojenia by mali byť upravené ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (Prístupová smernica); [10]

(38) prístup koncových užívateľov k všetkým číslovacím zdrojom v spoločenstve je životne dôležitou nevyhnutnou podmienkou pre jednotný trh. Mal by zahŕňať bezplatné služby, osobitné služby so zvýšeným poplatkom a iné geograficky neviazané čísla s výnimkou prípadov, keď volaný účastník má z komerčných dôvodov limitovaný prístup z určitých geografických oblastí. Poplatky účtované stranám volajúcim z miest mimo príslušného členského štátu nemusia byť rovnaké ako poplatky účtované stranám volajúcim vo vnútri členského štátu;

(39) zariadenia pre viacfrekvenčnú voľbu a identifikáciu volajúceho sú bežne dostupné v moderných telefónnych ústredniach a môžu byť preto čoraz častejšie ponúkané s malými alebo žiadnymi nákladmi. Viacfrekvenčná voľba sa vo zvyšujúcej miere používa na interakciu užívateľa s osobitnými službami a zariadeniami, vrátane služby s pridanou hodnotou, a absencia tohto zariadenia môže brániť užívateľom pri využívaní týchto služieb. Od členských štátov sa nevyžaduje, aby ukladali povinnosti poskytovať tieto zariadenia, ak sú už dostupné. Smernica 97/66/ES zaručuje súkromie užívateľov z hľadiska podrobného rozpisu faktúr tým, že im dáva prostriedok na ochranu ich práv na súkromie v prípade funkcie, ktorá identifikuje volajúceho. Rozvoj týchto služieb na celoeurópskej báze by mohol priniesť spotrebiteľom prospech a je touto smernicou odporúčaný;

(40) prenosnosť čísla je kľúčovým faktorom uľahčujúcim voľbu spotrebiteľa a účinnú súťaž v konkurenčne orientovanom telekomunikačnom prostredí, takže koncoví užívatelia, ktorí o to požiadajú, si môžu ponechať svoje čísla vo verejnej telefónnej sieti nezávisle na organizácii, ktorá služby poskytuje. Na zabezpečenie tohto zariadenia medzi pripojeniami na verejnú telefónnu sieť na pevných a nepevných miestach sa nevzťahuje táto smernica. Členské štáty však môžu uplatňovať ustanovenia pre prenos čísel medzi sieťami, ktoré poskytujú služby na pevných miestach a mobilnými sieťami;

(41) význam dopadu prenosnosti čísla podstatne stúpa vtedy, keď existujú transparentné tarifné informácie pre koncových užívateľov, ktorí si prenášajú svoje čísla, ako aj pre koncových užívateľov, ktorí volajú tým, ktorí si preniesli svoje čísla. Národné regulačné orgány by mali, ak je to možné, uľahčiť primeranú tarifnú transparentnosť ako časť implementácie prenosnosti čísla;

(42) pri zabezpečovaní nákladovej orientácie cenotvorby prepojenia z hľadiska zabezpečenia prenosnosti čísla by národné regulačné orgány mali zohľadniť aj ceny, ktoré sú k dispozícii na porovnateľných trhoch;

(43) súčasné členské štáty ukladajú niektoré povinnosti "prenosu" na sieťach šíriacich rádiové alebo televízne vysielanie pre verejnosť. Členské štáty by mali mať možnosť uložiť primerané povinnosti podnikom v rámci ich jurisdikcie v záujme legitímnych verejných politických úvah, no také povinnosti by sa mali ukladať len vtedy, keď sú potrebné na splnenie cieľov všeobecného záujmu jasne vymedzených členskými štátmi v súlade s právom spoločenstva a mali by byť proporcionálne, transparentné a pravidelne revidované. Povinnosti "prenosu" uložené členskými štátmi by mali byť primerané, pretože by mali byť proporcionálne a transparentné na základe jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu a mohli by prípadne zahŕňať primeranú úhradu. Také povinnosti "prenosu" môžu zahŕňať prenos služieb špecificky určených na umožnenie prístupu pre užívateľov so zdravotným postihnutím;

(44) siete používané na šírenie rádiového alebo televízneho vysielania pre verejnosť zahŕňajú káblové, satelitné a zemské vysielacie siete. Mohli by zahŕňať aj iné siete v rozsahu, v akom značný počet koncových užívateľov používa také siete ako svoje základné prostriedky na príjem rádiového a televízneho vysielania;

(45) služby zabezpečujúce obsah, ako je napríklad ponuka predaja balíka zvukového a televízneho vysielacieho obsahu, nie sú predmetom regulačného rámca pre elektronické komunikačné siete a služby. Poskytovatelia takých služieb by nemali byť predmetom povinnosti poskytovania univerzálnej služby, pokiaľ ide o tieto činnosti. Táto smernica sa nedotýka opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni v zhode s právom spoločenstva týkajúcim sa takých služieb;

(46) keď sa členský štát snaží zabezpečiť poskytovanie iných špecifických služieb na svojom území, také povinnosti by mal implementovať na báze nákladovej efektívnosti a mimo rozsahu záväzkov univerzálnej služby. Podľa toho môžu členské štáty prijať dodatočné opatrenia (napr. uľahčenie rozvoja infraštruktúry alebo služieb v podmienkach, v ktorých trh nedostatočne pokrýva požiadavky koncových užívateľov) v súlade s právom spoločenstva. Ako reakcia na podnet Komisie týkajúcu sa e-Europe vyzvala lisabonská Európska Rada 23. a 24. marca 2000 členské štáty, aby zabezpečili, že všetky školy budú mať prístup k Internetu a multimediálnym zdrojom;

(47) v súvislosti s konkurenčným prostredím by stanoviská dotknutých strán, vrátane užívateľov a spotrebiteľov, mali byť zohľadňované národnými regulačnými orgánmi pri riešení problémov týkajúcich sa práv koncových užívateľov. Mali by byť k dispozícii účinné postupy riešenia sporov medzi spotrebiteľmi na jednej strane a podnikmi poskytujúcimi verejne dostupné komunikačné služby na strane druhej. Členské štáty by mali plne zohľadniť odporúčanie Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o princípoch, ktoré sa vzťahujú na orgány zodpovedné za mimosúdne urovnanie spotrebiteľských sporov; [11]

(48) spoluregulácia by mohla byť primeraným spôsobom stimulácie na zvýšenie kvality noriem a zlepšenie výkonu služieb. Spoluregulácia by sa mala riadiť rovnakými princípmi ako formálna regulácia, t. j. mala by byť objektívna, oprávnená, proporcionálna, nediskriminačná a transparentná;

(49) táto smernica by mala zabezpečiť prvky ochrany spotrebiteľa, vrátane jasných zmluvných podmienok a riešenia sporov a tarifnú transparentnosť pre spotrebiteľov. Mala by aj podporovať zvýšenie prospechu pre iné kategórie koncových užívateľov, najmä pre malé a stredné podniky;

(50) ustanovenia tejto smernice nebránia členským štátom v prijímaní opatrení oprávnených z dôvodov stanovených v článku 30 a 46 zmluvy a najmä z dôvodov verejnej bezpečnosti, poriadku a morálky;

(51) pretože ciele navrhovaných opatrení, t. j. stanovenie spoločnej úrovne univerzálnej služby v telekomunikáciách pre všetkých európskych užívateľov a harmonizácia podmienok prístupu k verejným telefónnym sieťam na pevných miestach a podmienok ich používania, príslušných verejne dostupných telefónnych služieb a aj dosiahnutie harmonizovaného rámca regulácie elektronických komunikačných služieb, elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení, sa môžu vzhľadom na rozsah alebo účinky opatrení lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, môže spoločenstvo prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity stanoveným v článku 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality stanoveným v uvedenom článku táto smernica nejde nad rámec potrebný na dosiahnutie uvedených cieľov;

(52) opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Komisie 1999/468/ES z 28. júna 1998, ktorým sa stanovuje postup na uplatňovanie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu, [12]

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI, CIELE A VYMEDZENIA POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti a ciele

1. V rámci smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica) sa táto smernica vzťahuje na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb koncovým užívateľom. Cieľom je zaručiť prístupnosť kvalitných verejných služieb v celom spoločenstve prostredníctvom účinnej hospodárskej súťaže a výberu a zaoberať sa okolnosťami, za ktorých nie sú potreby koncových užívateľov na trhu dostatočne uspokojované.

2. Táto smernica zakladá práva koncových užívateľov a zodpovedajúce povinnosti podnikov poskytujúcich verejne prístupné elektronické komunikačné siete a služby. So zreteľom na zabezpečenie poskytovania univerzálnej služby v prostredí otvorených a súťažne orientovaných trhov vymedzuje táto smernica minimálny súbor služieb špecifikovanej kvality, ku ktorým majú všetci koncoví užívatelia prístup za prijateľné ceny, na základe špecifických vnútroštátnych podmienok, bez deformácie hospodárskej súťaže. Táto smernica stanovuje aj povinnosti z hľadiska poskytovania určitých povinných služieb ako poskytovanie prenájmu okruhov koncovým užívateľom.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice platia vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica).

Okrem toho platia aj tieto vymedzenia pojmov:

a) "verejný telefón na mince alebo karty" znamená telefón prístupný širokej verejnosti, za ktorého použitie sa môže platiť mincami a/alebo kreditnými/debetnými kartami a/alebo predplatnými kartami, vrátane kariet s volacími kódmi;

b) "verejná telefónna sieť" znamená elektronickú komunikačnú sieť, ktorá poskytuje verejne prístupné telefónne služby; podporuje prenos medzi sieťovými koncovými bodmi hlasovej komunikácie a aj iné formy komunikácie, ako sú telefax a prenos dát;

c) "verejne prístupná telefónna služba" znamená službu dostupnú pre verejnosť na vedenie a prijímanie vnútroštátnych a medzinárodných hovorov a na prístup k núdzovým službám prostredníctvom čísla alebo čísel národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu a okrem toho môže prípadne zahŕňať jednu alebo viac týchto služieb: poskytovanie pomoci operátora, informačné služby, telefónne zoznamy, poskytovanie verejných telefónov na mince alebo karty, poskytovanie služieb za osobitných podmienok, poskytovanie špecifických zariadení pre zákazníkov so zdravotným postihnutím alebo zákazníkov s osobitnými sociálnymi potrebami a/alebo poskytovanie geograficky neviazaných služieb;

d) "geografické číslo" znamená číslo z národného číslovacieho plánu, kde časť jeho číselnej štruktúry má geografický význam používaný na smerové volanie na určité fyzické miesta koncového bodu siete (NTP);

e) "koncový bod siete" (NTP) znamená fyzický bod, v ktorom je účastníkovi poskytnutý prístup k verejnej komunikačnej sieti; v prípade sietí obsahujúcich prepínanie alebo smerovanie je NTP označený pomocou špecifickej sieťovej adresy, ktorá môže byť spojená s číslom alebo menom účastníka;

f) "negeografické číslo" znamená číslo z národného číslovacieho plánu, ktoré nie je geografickým číslom; zahŕňa okrem iného čísla mobilných telefónov, čísla bezplatných služieb a čísla osobitných služieb so zvýšeným poplatkom.

KAPITOLA II

ZÁVÄZKY UNIVERZÁLNEJ SLUŽBY VRÁTANE SOCIÁLNYCH ZÁVÄZKOV

Článok 3

Dostupnosť univerzálnej služby

1. Členské štáty zabezpečia, aby na ich území boli služby stanovené v tejto kapitole v špecifikovanej kvalite sprístupnené pre všetkých koncových užívateľov nezávisle na geografickej polohe a na základe špecifických vnútroštátnych podmienok, za prijateľné ceny.

2. Členské štáty stanovia najefektívnejší a najprimeranejší prístup k zabezpečeniu implementácie univerzálnej služby, pričom budú rešpektovať princípy objektivity, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality. Budú sa snažiť o minimalizáciu skresľovania trhu, a to najmä u poskytovania služieb za ceny alebo iné podmienky, ktoré sa odchyľujú od bežných obchodných podmienok, pričom budú rešpektovať verejný záujem.

Článok 4

Zabezpečenie prístupu na pevnom mieste

1. Členské štáty zabezpečia, aby všetky odôvodnené požiadavky na pripojenie na pevnom mieste k verejnej telefónnej sieti a na prístup k verejne dostupnej telefónnej sieti na pevnom mieste, boli splnené aspoň jedným podnikom.

2. Poskytnuté pripojenia umožnia koncovým užívateľom príjem miestnych, vnútroštátnych a medzinárodných telefónnych hovorov, telefaxovú a dátovú komunikáciu s rýchlosťou prenosu dát, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila funkčný prístup k Internetu, berúc do úvahy prevládajúce technológie používané väčšinou účastníkov a technickú uskutočniteľnosť.

Článok 5

Informačné služby a zoznamy účastníkov

1. Členské štáty zabezpečia:

a) aby mali koncoví užívatelia k dispozícii aspoň jeden úplný telefónny zoznam vo forme schválenej príslušným úradom, buď vytlačený, alebo elektronický, alebo v oboch formách, a aby bol pravidelne aktualizovaný aspoň raz za rok;

b) aby mali koncoví užívatelia k dispozícii aspoň jednu telefónnu informačnú službu, vrátane užívateľov verejných telefónov mincových alebo kartových.

2. Telefónne zoznamy uvedené v odseku 1 obsahujú, podľa ustanovení článku 11 smernice 97/66/ES, všetkých účastníkov verejne prístupných telefónnych služieb.

3. Členské štáty zabezpečia, aby podniky poskytujúce služby uvedené v odseku 1 uplatňovali nediskrimináciu pri spracovávaní informácií, ktoré im poskytli iné podniky.

Článok 6

Verejné mincové alebo kartové telefóny

1. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli ukladať podnikom povinnosti, ktorými zabezpečia, že sa verejné telefóny budú poskytovať s cieľom splnenia odôvodnených potrieb koncových užívateľov z hľadiska geografického pokrytia, počtu telefónov, prístupnosti takých telefónov pre užívateľov so zdravotným postihnutím a kvality služieb.

2. Členský štát zabezpečí, aby jeho národný regulačný orgán mohol rozhodnúť o tom, že neuloží povinnosti podľa odseku 1 na celom území alebo na jeho časti, ak na základe porady dotknutých strán podľa článku 33 zistí, že tieto zariadenia alebo porovnateľné služby sú všeobecne dostupné.

3. Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné núdzovo volať z verejného telefónu s použitím jednotného európskeho núdzového volacieho čísla "112" a iných národných núdzových čísel, bezplatne a bez použitia akýchkoľvek platobných prostriedkov.

Článok 7

Osobitné opatrenia pre užívateľov so zdravotným postihnutím

1. Členské štáty v prípade potreby prijmú špecifické opatrenia pre užívateľov so zdravotným postihnutím, aby zabezpečili prístup k verejne dostupným telefónnym službám, vrátane prístupu k núdzovým službám, informačným službám, telefónnym zoznamom, ekvivalentný s prístupom, aký majú koncoví užívatelia.

2. Členské štáty môžu na základe vnútroštátnych podmienok prijať špecifické opatrenia, aby zabezpečili, že koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím budú môcť tiež využívať výhody výberu podnikov a poskytovateľov služieb dostupných väčšine koncových užívateľov.

Článok 8

Určenie podnikov

1. Členské štáty môžu určiť jeden alebo viac podnikov, ktoré budú zodpovedné za poskytovanie univerzálnej služby podľa článkov 4, 5, 6 a 7 a prípadne článku 9 ods. 2 tak, aby mohlo byť pokryté celé územie štátu. Členské štáty môžu určiť rôzne podniky alebo skupinu podnikov, ktoré budú zabezpečovať rôzne prvky univerzálnej služby a/alebo pokrývať rôzne časti územia štátu.

2. Keď členské štáty určia podniky na časti štátneho územia alebo na celom území, ktorým boli uložené povinnosti týkajúce sa poskytovania univerzálnej služby, urobia tak s použitím efektívneho, objektívneho, transparentného a nediskriminačného mechanizmu, pričom žiadny podnik nie je vopred vylúčený z tejto možnosti. Také metódy určenia zabezpečia, aby sa univerzálna služba poskytovala nákladovo efektívnym spôsobom a aby sa mohla využiť ako prostriedok stanovenia čistých nákladov záväzku univerzálnej služby v súlade s článkom 12.

Článok 9

Prijateľnosť taríf

1. Národné regulačné orgány monitorujú vývoj a úroveň maloobchodných taríf služieb uvedených v článku 4, 5, 6 a 7, ktoré spadajú pod záväzok univerzálnej služby a sú poskytované určenými podnikmi, najmä vo vzťahu k vnútroštátnym spotrebiteľským cenám a príjmom.

2. Členské štáty na základe vnútroštátnych podmienok môžu vyžadovať, aby určené podniky umožnili spotrebiteľom tarifnú voľbu alebo im poskytli tarifné balíky, ktoré sa líšia od taríf poskytovaných za bežných komerčných podmienok, a najmä aby zabezpečili, že spotrebiteľom s nízkym príjmom alebo s osobitnými sociálnymi potrebami nebude bránené v prístupe alebo používaní verejne prístupných telefónnych služieb.

3. Členské štáty môžu, okrem ustanovení pre určené podniky, týkajúcich sa umožnenia osobitnej tarifnej voľby alebo dodržania cenových limitov, alebo geografických priemerov, alebo iných podobných systémov zabezpečiť, aby sa poskytla podpora spotrebiteľom s nízkym príjmom alebo špecifickými sociálnymi potrebami.

4. Členské štáty môžu od podnikov s povinnosťami podľa článku 4, 5, 6 a 7 vyžadovať, aby na základe vnútroštátnych podmienok alebo dodržiavania cenových limitov uplatňovali na celom území spoločné tarify, vrátane geografických priemerných hodnôt.

5. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby tam, kde majú určené podniky povinnosť poskytovať osobitné tarifné voľby, spoločné tarify, vrátane geografických priemerných hodnôt, a dodržiavania cenových limitov, boli podmienky plne transparentné a boli uverejnené a používané v súlade s princípom nediskriminácie. Národné regulačné orgány môžu vyžadovať, aby boli špecifické režimy modifikované alebo zrušené.

Článok 10

Kontrola výdajov

1. Členské štáty zabezpečia, aby určené podniky pri poskytovaní zariadení a služieb doplnkových k tým, ktoré sú uvedené v článkoch 4, 5, 6, 7 a 9 ods. 2, stanovili podmienky takým spôsobom, aby účastníci neboli povinní platiť za zariadenia alebo služby, ktoré nie sú nevyhnutné alebo za služby, ktoré nie sú požadované.

2. Členské štáty zabezpečia, aby určené podniky s povinnosťami podľa článkov 4, 5, 6, 7 a 9 ods. 2, poskytovali zariadenia a služby stanovené v prílohe I, časti A tak, aby účastníci mohli monitorovať a kontrolovať výdaje a aby sa vyhli neoprávnenému odpojeniu služby.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa príslušný úrad mohol odchýliť od požiadaviek odseku 2 na časti alebo na celom svojom území, ak k svojej spokojnosti zistí, že sú zariadenia všeobecne dostupné.

Článok 11

Kvalita služieb určených podnikov

1. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby všetky určené podniky s povinnosťami podľa článku 4, 5, 6, 7 a 9 ods. 2 uverejnili primerané a aktualizované informácie týkajúce sa ich výkonu pri poskytovaní univerzálnej služby založené na kvalite parametrov služby, definíciách a metódach merania stanovených v prílohe III. Uverejnené informácie sa môžu poskytnúť aj národnému regulačnému orgánu.

2. Národné regulačné orgány môžu okrem iného špecifikovať doplnkové normy kvality služby tam, kde boli vypracované príslušné parametre, aby sa posúdil výkon podnikov pri zabezpečovaní služieb koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím a spotrebiteľom so zdravotným postihnutím. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby boli uverejnené aj informácie týkajúce sa výkonu podnikov vo vzťahu k týmto parametrom a aby boli sprístupnené národnému regulačnému orgánu.

3. Národné regulačné orgány môžu okrem toho špecifikovať obsah, formu a spôsob uverejnenia informácií, aby zabezpečili, že koncoví užívatelia a spotrebitelia budú mať prístup k úplným, porovnateľným a užívateľsky priaznivým informáciám.

4. Národné regulačné orgány majú možnosť stanoviť výkonnostné ciele pre tieto podniky so záväzkom univerzálnej služby aspoň podľa článku 4. Národné regulačné orgány pri tom zohľadňujú stanoviská všetkých dotknutých strán, najmä podľa článku 33.

5. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali možnosť monitorovať plnenie týchto výkonnostných cieľov zo strany určených podnikov.

6. Ak podnik dlhšie neplní výkonnostné ciele, môžu sa prijať špecifické opatrenia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o oprávnení pre elektronické komunikačné siete a služby (Smernica o oprávnení). [13] Národné regulačné orgány majú možnosť nariadiť vykonanie nezávislého auditu alebo podobnej revízie výkonnostných dát, pričom náklady uhrádzajú príslušné podniky, aby zabezpečili presnosť a porovnateľnosť dát sprístupnených podnikmi s povinnosťou poskytovania univerzálnej služby.

Článok 12

Kalkulácia nákladov záväzkov univerzálnej služby

1. Ak národné regulačné orgány usúdia, že poskytovanie univerzálnej služby podľa článkov 3 až 10 môže predstavovať nespravodlivé zaťaženie podnikov určených na poskytovanie univerzálnej služby, budú kalkulovať čisté náklady za jej poskytovanie.

Na tento účel národné regulačné orgány:

a) vykalkulujú čisté náklady na plnenie záväzku univerzálnej služby, berúc do úvahy každú trhovú výhodu, ktorá vyplynie pre podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby, v súlade s prílohou IV, časť A; alebo

b) použijú čisté náklady za poskytovanie univerzálnej služby identifikovanej mechanizmom určovania v súlade s článkom 8 ods. 2

2. Čiastky a/alebo ďalšie informácie slúžiace ako základňa pre kalkuláciu čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby podľa odseku 1 písm. a) kontroluje alebo overuje národný regulačný orgán alebo orgán nezávislý na príslušných stranách a schvaľuje národný regulačný orgán. Výsledky kalkulácie nákladov a závery auditu sú verejne dostupné.

Článok 13

Financovanie záväzkov univerzálnej služby

1. Ak na základe kalkulácie čistých nákladov uvedených v článku 12 národný regulačný orgán zistí, že podnik znáša neprimerané zaťaženie, členské štáty na žiadosť určeného podniku rozhodnú o:

a) zavedení mechanizmu, ktorým sa podniku za transparentných podmienok uhradia stanovené čisté náklady z verejných fondov; a/alebo

b) rozdelení čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby medzi poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb.

2. Ak sú čisté náklady rozdelené podľa odseku 1 písm. b), členské štáty vytvoria rozdeľovací mechanizmus spravovaný národným regulačným orgánom alebo orgánom nezávislým na užívateľoch, ktorý je pod dohľadom národného regulačného orgánu. Financovať sa môžu len čisté náklady stanovené v súlade s článkom 12, ktoré sa týkajú povinností uvedených v článkoch 3 až 10.

3. Mechanizmus rozdeľovania rešpektuje princípy transparentnosti, čo najmenšej deformácie trhu, nediskriminácie a proporcionality, v súlade so zásadami prílohy IV časť B. Členské štáty nemusia vyžadovať príspevky od podnikov, ktorých tuzemský obrat je menší než stanovený limit.

4. Všetky poplatky v súvislosti s rozdeľovaním čistých nákladov záväzku univerzálnej služby sú neviazané a určené samostatne pre každý podnik. Také poplatky sa neukladajú alebo nevyberajú od podnikov, ktoré neposkytujú služby na území členského štátu, ktorý mechanizmus rozdeľovania ustanovil.

Článok 14

Transparentnosť

1. Ak je ustanovený mechanizmus rozdelenia čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby uvedený v článku 13, národné regulačné orgány zabezpečia, aby boli verejne dostupné princípy rozdelenia nákladov a podrobnosti o použitom mechanizme.

2. Rešpektujúc pravidlá spoločenstva a vnútroštátne pravidlá o obchodnom tajomstve, národné regulačné orgány zabezpečia, aby sa uverejnila výročná správa, ktorá bude obsahovať kalkulované náklady záväzkov univerzálnej služby, príspevky všetkých dotknutých podnikov a trhové výhody vyplývajúce pre podniky určené na poskytovanie univerzálnej služby, pokiaľ je fond zriadený a funkčný.

Článok 15

Revízia rozsahu univerzálnej služby

1. Komisia pravidelne prehodnocuje rozsah univerzálnej služby, najmä z hľadiska návrhov pre Európsky parlament a Radu týkajúcich sa zmeny alebo nového vymedzenia. Revízia sa vykoná prvýkrát do dvoch rokov od dátumu uplatňovania uvedeného v článku 38 ods. 1, druhom pododseku, a potom každé tri roky.

2. Táto revízia sa vykoná na základe sociálneho, hospodárskeho a technického rozvoja, berúc na zreteľ okrem iného mobilitu a rýchlosť prenosu dát v súvislosti s technológiami používanými väčšinou účastníkov. Revízny proces sa vykoná v súlade s prílohou V. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu týkajúcu sa výsledku revízie.

KAPITOLA III

REGULAČNÉ KONTROLY PODNIKOV S VÝZNAMNÝM VPLYVOM NA ŠPECIFICKÝCH TRHOCH

Článok 16

Revízia záväzkov

1. Členské štáty zachovávajú všetky záväzky týkajúce sa:

a) maloobchodných taríf za poskytnutie prístupu k verejnej telefónnej sieti a za jej používanie podľa článku 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/10/ES z 26. februára 1998 o uplatňovaní služieb otvorenej siete (ONP) na hlasový telefón a o univerzálnej službe pre telekomunikácie v súťažnom prostredí; [14]

b) voľby alebo predvoľby prevádzkovateľa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepájaní v telekomunikáciách vzhľadom na zabezpečenie univerzálnej služby a interoperability prostredníctvom uplatňovania princípov otvorenej siete (ONP); [15]

c) prenájmu okruhov podľa článkov 3, 4, 6, 7, 8 a 10 smernice 92/44/EHS,

pokiaľ tieto záväzky nebudú prehodnotené a nevykonajú sa zistenia v súlade s postupom uvedeným v odseku 3 tohto článku.

2. Komisia uvedie príslušné trhy pre záväzky vzťahujúce sa k maloobchodným trhom v prvom odporúčaní o príslušných trhoch výrobkov a služieb a v rozhodnutí identifikujúcom nadnárodné trhy, ktoré sa má prijať v súlade s článkom 15 smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica).

3. Členské štáty zabezpečia, aby čo možno najskôr po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, a potom pravidelne, národné regulačné orgány vykonali analýzy trhu v súlade s postupom stanoveným v článku 16 smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica), aby sa stanovilo, či sa záväzky týkajúce sa maloobchodných trhov majú zachovať, zmeniť a doplniť alebo zrušiť. Opatrenia podliehajú postupu uvedenému v článku 7 smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica).

Článok 17

Regulačné kontroly maloobchodných služieb

1. Členské štáty zabezpečia, aby:

a) keď ako výsledok trhovej analýzy vykonanej v súlade s článkom 16 ods. 3 národný regulačný orgán zistí, že na danom maloobchodnom trhu identifikovanom v súlade s článkom 15 smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica) neexistuje účinná hospodárska súťaž a

b) keď národný regulačný orgán príde k záveru, že povinnosti uložené podľa smernice 2002/19/ES (Prístupová smernica) alebo článku 19 tejto smernice nevedú k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 8 smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica),

národné regulačné orgány uložili primerané regulačné povinnosti podnikom s významným vplyvom na danom maloobchodnom trhu v súlade s článkom 14 smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica).

2. Povinnosti uložené podľa odseku 1 vychádzajú z povahy identifikovaného problému a sú primerané a oprávnené na základe cieľov stanovených v článku 8 smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica). Uložené povinnosti môžu obsahovať požiadavky, aby určené podniky neúčtovali príliš vysoké ceny, nebránili vstupu na trh alebo neobmedzovali súťaž stanovením zničujúcich cien, neposkytovali neprimerané výhody špecifickým koncovým užívateľom, alebo aby neoprávnene neviazali služby. Národné regulačné orgány môžu uplatňovať na také podniky primerané opatrenia týkajúce sa limitov maloobchodných cien, opatrenia na kontrolu individuálnych taríf alebo opatrenia na orientáciu taríf smerom k nákladom alebo cenám na porovnateľných trhoch, aby chránili záujmy koncových užívateľov pri súčasnej podpore účinnej hospodárskej súťaže.

3. Národné regulačné orgány na požiadanie predložia Komisii informácie týkajúce sa vykonaných maloobchodných kontrol a prípadne systému kalkulácie nákladov používaného príslušným podnikom.

4. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby tam, kde podnik podlieha maloobchodnej tarifnej regulácii alebo inej príslušnej maloobchodnej kontrole, boli zavedené nevyhnutné a primerané systémy kalkulácie nákladov. Národné regulačné orgány môžu špecifikovať formát a metódu kalkulácie, aké sa majú používať. Zhodu so systémom kalkulácie overuje kvalifikovaný nezávislý orgán. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby sa každý rok uverejnilo vyhlásenie týkajúce sa zhody.

5. Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 ods. 2 a článok 10, národné regulačné orgány uplatňujú maloobchodné regulačné mechanizmy podľa odseku 1 tohto článku na geografických alebo užívateľských trhoch, na ktorých bola zistená účinná hospodárska súťaž.

Článok 18

Regulačné kontroly týkajúce sa minimálneho súboru prenájmu okruhov

1. Keď ako výsledok trhovej analýzy vykonanej v súlade s článkom 16 ods. 3 národný regulačný orgán zistí, že na trhu, na ktorom sa poskytuje časť alebo celý minimálny súbor prenajatých okruhov, nie je účinná hospodárska súťaž, určí podniky s významným vplyvom na trhu poskytovania týchto špecifických prvkov minimálneho súboru prenajatého okruhu na časti alebo na celom svojom území v súlade s článkom 14 smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica). Národný regulačný orgán uloží podnikom vo vzťahu k špecifickým trhom prenajatých okruhov povinnosti týkajúce sa poskytovania minimálneho súboru prenajatých okruhov podľa zoznamu noriem uverejneného v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v súlade s článkom 17 smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica) a podmienky takého poskyto vania stanovené v prílohe VII k tejto smernici.

2. Keď ako výsledok trhovej analýzy vykonanej v súlade s článkom 16 ods. 3 národný regulačný orgán zistí, že na príslušnom trhu poskytovania prenajatých okruhov v rámci minimálneho súboru existuje účinná hospodárska súťaž, zruší povinnosti uvedené v odseku 1 týkajúce sa tohto špecifického trhu s prenájmom okruhov.

3. Minimálny súbor prenajatých okruhov s harmonizovanými charakteristikami a zodpovedajúcimi normami sa uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev ako časť zoznamu noriem uvedených v článku 17 smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica). Komisia môže prijať zmeny a doplnenia potrebné na prispôsobenie minimálneho súboru prenajatých okruhov novému technickému rozvoju a zmenám dopytu na trhu, vrátane možného vypustenia určitého druhu prenajatého vedenia z minimálneho súboru, konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 tejto smernice.

Článok 19

Voľba a predvoľba prevádzkovateľa

1. Národné regulačné orgány vyžadujú od podnikov s významným vplyvom na trhu poskytovania spojenia s verejnou telefónnou sieťou a jej využívania na pevných miestach v súlade s článkom 16 ods. 3, aby umožnili svojim účastníkom prístup k službe ktoréhokoľvek prepojeného poskytovateľa verejne prístupných telefónnych služieb:

a) na základe jednotlivého volania voľbou prevádzkovateľovho charakteristického čísla; a

b) pomocou predvoľby, pričom pri každom jednotlivom volaní existuje možnosť nahradiť stanovenú predvoľbu voľbou prevádzkovateľovho charakteristického čísla.

2. Požiadavky užívateľa na to, aby tieto zariadenia boli k dispozícii na iných sieťach alebo iným spôsobom, sa posudzujú v súlade s postupom trhovej analýzy stanoveným v článku 16 smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica) a vykonajú sa podľa článku 12 smernice 2002/19/ES (Prístupová smernica).

3. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby tvorba cien za prístup a prepojenie v súvislosti s poskytovaním zariadení uvedených v odseku 1 bola nákladovo orientovaná a aby priame poplatky účastníkov, ak budú, ich neodrádzali od využívania takýchto zariadení.

KAPITOLA IV

ZÁUJMY A PRÁVA KONCOVÝCH UŽÍVATEĽOV

Článok 20

Zmluvy

1. Odseky 2, 3 a 4 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté pravidlá spoločenstva o ochrane spotrebiteľov, najmä na smernice 97/7/ES a 93/13/ES, a vnútroštátne pravidlá, ktoré sú v súlade s právom spoločenstva.

2. Členské štáty zabezpečia, aby pri prihlasovaní sa k službám poskytujúcim pripojenie a/alebo prístup k verejnej telefónnej sieti mali spotrebitelia nárok na zmluvu s podnikom alebo podnikmi poskytujúcimi takéto služby. Zmluva bližšie uvádza prinajmenšom:

a) totožnosť a adresu dodávateľa;

b) poskytované služby, ponúkanú úroveň kvality služieb, ako aj obdobie do prvého pripojenia;

c) druh ponúkaných údržbárskych služieb;

d) podrobnosti o cenách a tarifách a prostriedky, ktorými je možné získať aktualizované informácií o všetkých uplatniteľných tarifách a údržbárskych poplatkoch;

e) obdobie trvania zmluvy, podmienky predĺženia a ukončenia služieb a zmluvy;

f) všetky odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb; a

g) spôsob začatia postupu urovnávania sporov v súlade s článkom 34.

Členské štáty môžu rozšíriť tieto povinnosti na ďalších koncových užívateľov.

3. Keď sa zmluvy uzatvárajú medzi spotrebiteľmi a poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb iných, než sú poskytovatelia zabezpečujúci pripojenie a/alebo prístup k verejnej telefónnej sieti, do takých zmlúv sa tiež môžu zahrnúť informácie uvedené v odseku 2. Členské štáty môžu rozšíriť túto povinnosť na ďalších koncových užívateľov.

4. Účastníci majú právo odstúpiť bez pokuty od zmluvy v prípade oznámenia o navrhovanej zmene zmluvných podmienok. Účastníci dostanú vopred primerané oznámenie minimálne mesiac pred takými zmenami a v rovnakom čase sú informovaní o svojich právach týkajúcich sa odstúpenia od takej zmluvy bez pokuty v prípade, že neakceptujú nové podmienky.

Článok 21

Transparentnosť a uverejňovanie informácií

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli koncovým užívateľom a spotrebiteľom k dispozícii transparentné a aktualizované informácie o uplatniteľných cenách a tarifách a o štandardných podmienkach týkajúcich sa prístupu k verejne dostupnej telefónnej sieti a jej používania, v súlade s ustanoveniami prílohy II.

2. Národné regulačné orgány podporia poskytovanie informácií, aby mohli koncoví užívatelia, pokiaľ je to primerané, a spotrebitelia nezávisle posúdiť náklady alternatívnych používaní napríklad pomocou interaktívnych návodov.

Článok 22

Kvalita služby

1. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány, po zohľadnení stanovísk dotknutých strán, mohli požadovať od podnikov poskytujúcich verejne dostupné elektronické komunikačné služby uverejnenie porovnateľných, primeraných a aktualizovaných informácií pre koncových užívateľov, týkajúcich sa kvality ich služieb. Informácie sa na požiadanie dodajú aj národnému regulačnému orgánu pred ich uverejnením.

2. Národné regulačné orgány môžu okrem iného špecifikovať merateľné parametre kvality služby a obsah, formu a spôsob uverejnenia informácií, aby zabezpečili, že koncoví užívatelia budú mať prístup ku komplexným, porovnateľným a užívateľsky priaznivým informáciám. V prípade potreby by sa mohli použiť parametre, definície a metódy merania uvedené v prílohe III.

Článok 23

Integrita siete

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie integrity verejnej telefónnej siete na pevnom mieste a, v prípade katastrofického výpadku siete alebo v prípade vyššej moci, dostupnosti verejnej telefónnej siete a verejne prístupných telefónnych služieb na pevných miestach. Členské štáty zabezpečia, aby podniky poskytujúce verejne prístupné telefónne služby na pevných miestach prijali všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie nepretržitého prístupu k núdzových službám.

Článok 24

Interoperabilita digitálneho televízneho vybavenia spotrebiteľa

V súlade s ustanoveniami prílohy VI členské štáty zabezpečia interoperabilitu digitálneho televízneho vybavenia spotrebiteľa.

Článok 25

Podpora operátora a telefónne informačné služby pre účastníkov

1. Členské štáty zabezpečia, aby účastníci verejne prístupných telefónnych služieb mali právo na zapísanie do verejne dostupného telefónneho zoznamu podľa článku 5 ods. 1 písm. a).

2. Členské štáty zabezpečia, aby na účely zabezpečenia verejne prístupných informačných služieb a telefónnych zoznamov všetky podniky, ktoré prideľujú telefónne čísla účastníkom, splnili všetky odôvodnené požiadavky na sprístupnenie príslušných informácií v dohodnutom formáte za podmienok, ktoré sú spravodlivé, objektívne, nákladovo orientované a nediskriminačné.

3. Členské štáty zabezpečia, aby všetci koncoví užívatelia, ktorí sú pripojení k verejnej telefónnej sieti, mohli mať prístup k podporným službám operátora a telefónnym informačným službám v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. b).

4. Členské štáty neudržiavajú žiadne regulačné obmedzenia, ktoré bránia koncovým užívateľom v jednom členskom štáte, aby mali priamy prístup k telefónnym informačným službám v inom členskom štáte.

5. Odseky 1, 2, 3 a 4 platia s výhradou požiadaviek právnych predpisov spoločenstva o ochrane osobných údajov a súkromia a najmä článku 11 smernice 97/66/ES.

Článok 26

Jednotné európske núdzové volacie číslo

1. Členské štáty zabezpečia, aby okrem akéhokoľvek iného národného núdzového volacieho čísla špecifikovaného národnými regulačnými orgánmi všetci koncoví užívatelia verejne prístupných telefónnych služieb, vrátane užívateľov verejných mincových alebo kartových telefónov, mohli bezplatne volať núdzové služby použitím jednotného európskeho núdzového volacieho čísla "112".

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa na volania na jednotné európske núdzové volacie číslo "112" primerane odpovedalo a aby sa s nimi zaobchádzalo spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje národnej organizácii núdzových systémov a technologickým možnostiam sietí.

3. Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré prevádzkujú verejné telefónne siete dali k dispozícii, pokiaľ je to technicky možné, orgánom spracovávajúcim núdzové volania, informácie o mieste volajúceho u všetkých volaní na jednotné európske núdzové volacie číslo "112".

4. Členské štáty zabezpečia, aby boli občania náležite informovaní o existencii a používaní jednotného európskeho núdzového volacieho čísla "112".

Článok 27

Európske telefónne prístupové kódy

1. Členské štáty zabezpečia, aby kód "00" bol štandartným medzinárodným prístupovým kódom. Môžu sa zriadiť alebo naďalej používať osobitné režimy pre cezhraničné spojenie medzi susednými miestami členských štátov. Koncoví užívatelia verejne prístupných telefónnych služieb v príslušných miestach sú plne informovaní o takých režimoch.

2. Členské štáty zabezpečia, aby všetky podniky prevádzkujúce verejné telefónne siete vybavili všetky volania do európskeho telefónneho číslovacieho priestoru, bez toho, aby bola dotknutá potreba podniku prevádzkujúceho verejnú telefónnu sieť, týkajúca sa úhrady nákladov na prenos volania v jeho sieti.

Článok 28

Negeografické čísla

Členské štáty zabezpečia, aby koncoví užívatelia z iného členského štátu mohli mať prístup k negeografickým číslam na ich území, pokiaľ je to technicky a ekonomicky možné, s výnimkou prípadov, keď volanému účastníkovi bol z komerčných dôvodov obmedzený prístup zo strany volajúcich, ktorí sídlia v špecifických geografických oblastiach.

Článok 29

Zabezpečenie doplnkových zariadení

1. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli od podnikov prevádzkujúcich verejné telefónne siete požadovať, aby sprístupnili koncovým užívateľom zariadenia uvedené v prílohe I, časti B, pokiaľ je to technicky a ekonomicky možné.

2. Členský štát môže rozhodnúť, že nebude uplatňovať odsek 1 na celom svojom území alebo na jeho časti, ak po zohľadnení stanovísk dotknutých strán usúdi, že existuje dostatočný prístup k týmto zariadeniam.

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 10 ods. 2, môžu členské štáty uložiť povinnosti uvedené v prílohe I, časti A, písm. e) týkajúce sa odpojenia, ako všeobecnú požiadavku pre všetky podniky.

Článok 30

Prenosnosť čísla

1. Členské štáty zabezpečia, aby všetci účastníci verejne prístupných telefónnych služieb, vrátane mobilných služieb, ktorí o to požiadajú, si mohli ponechať svoje čísla nezávisle na podniku poskytujúcom službu:

a) v prípade geografických čísel na špecifickom mieste; a

b) v prípade negeografických čísel na ktoromkoľvek mieste.

Tento odsek sa nevzťahuje na prenos čísel medzi sieťami poskytujúcimi služby na pevnom mieste a mobilnými sieťami.

2. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby tvorba cien za prepojenie v súvislosti so zabezpečením prenosnosti čísel bola nákladovo orientovaná a aby priame poplatky účastníkov, ak sú, nepôsobili odradzujúco z hľadiska využívania týchto služieb.

3. Národné regulačné orgány neukladajú maloobchodné tarify za prenos čísla spôsobom, ktorý by mohol skresliť hospodársku súťaž, a to stanovením špecifických alebo spoločných maloobchodných taríf.

Článok 31

Povinnosti "prenosu"

1. Členské štáty môžu uložiť primerané povinnosti "prenosu" týkajúce sa prenosu špecifikovaných rádiových a televíznych vysielacích kanálov a služieb podnikom v rámci ich jurisdikcie, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete používané na šírenie rádiového alebo televízneho vysielania pre verejnosť, ak značný počet koncových užívateľov takých sietí ich používa ako hlavný prostriedok príjmu rádiového a televízneho vysielania. Také povinnosti sa uložia len vtedy, keď je to potrebné na splnenie jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu a sú proporcionálne a transparentné. Povinnosti podliehajú pravidelnej revízii.

2. Ani odsek 1 tohto článku, ani článok 3 ods. 2 smernice 2002/19/ES (Prístupová smernica) sa nedotýkajú možnosti členských štátov stanoviť prípadnú primeranú úhradu vzťahujúcu sa k opatreniam prijatým v súlade s týmto článkom, pričom zaručia, že za podobných okolností sa nebude uplatňovať žiadna diskriminácia pri zaobchádzaní s podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete. Ak sa taká úhrada poskytne, členské štáty zabezpečia, aby sa uplatňovala proporcionálnym a transparentným spôsobom.

KAPITOLA V

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 32

Doplnkové povinné služby

Členské štáty môžu rozhodnúť o sprístupnení doplnkových služieb k službám, poskytovaným v rámci záväzkov univerzálnej služby a vymedzeným v kapitole II, ktoré budú verejne dostupné na ich území no bez toho, aby mohol byť predpísaný akýkoľvek kompenzačný mechanizmus zahŕňajúci špecifické podniky.

Článok 33

Porady s dotknutými stranami

1. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány zohľadnili v prípade potreby stanoviská koncových užívateľov a spotrebiteľov (najmä užívateľov so zdravotným postihnutím), výrobcov, podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete a/alebo služby k problémom týkajúcim sa práv všetkých koncových užívateľov a spotrebiteľov, ktoré súvisia s verejne prístupnými elektronickými komunikačnými službami, najmä ak majú významný vplyv na trh.

2. V prípade potreby môžu dotknuté strany pod vedením národných regulačných orgánov vyvinúť mechanizmus zahŕňajúci spotrebiteľov, užívateľské skupiny a poskytovateľov služieb na zvýšenie celkovej kvality poskytovania služieb, okrem iného, prostredníctvom vývoja monitorovacích kódov správania a prevádzkových noriem.

Článok 34

Mimosúdne riešenie sporov

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii transparentné, jednoduché a nenákladné postupy mimosúdneho riešenia sporov, na ktorých by sa mohli zúčastňovať spotrebitelia, a ktoré by sa zaoberali problémami obsiahnutými v tejto smernici. Členské štáty prijmú opatrenia, aby zabezpečili, že takými postupmi sa môžu spravodlivo a bez zdržania urovnávať spory a prípadne sa môže zaviesť systém úhrad a/alebo odškodnenia. Členské štáty môžu rozšíriť tieto povinnosti tak, aby sa vzťahovali aj na spory, v ktorých sú zapojení aj iní koncoví užívatelia.

2. Členské štáty zabezpečia, aby ich právne predpisy nebránili zriadeniu reklamačných úradov a poskytovaniu služieb on-line na primeranej územnej úrovni na uľahčenie prístupu spotrebiteľov a koncových užívateľov k riešeniu sporov.

3. Ak sú do takých sporov zapojené strany z rôznych členských štátov, členské štáty koordinujú svoje úsilie z hľadiska dosiahnutia urovnania sporu.

4. Tento článok sa nedotýka vnútroštátnych súdnych konaní.

Článok 35

Technické prispôsobenie

Zmeny a doplnenia potrebné na prispôsobenie príloh I, II, III, VI a VII technickému rozvoju alebo zmenám dopytu na trhu prijme Komisia konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2.

Článok 36

Notifikačné, monitorovacie a revízne postupy

1. Národné regulačné orgány oznámia Komisii najneskôr do dňa uplatňovania uvedeného v článku 38 ods. 1, v druhom pododseku, a ihneď v prípade akejkoľvek jeho zmeny, mená podnikov určených ako podniky so záväzkami univerzálnej služby podľa článku 8 ods. 1

Komisia sprístupní informácie v ľahko prístupnej forme a postúpi ich komunikačnému výboru uvedenému v článku 37.

2. Národné regulačné orgány oznámia Komisii mená operátorov, považovaných na účely tejto smernice za operátorov s významným vplyvom na trhu a povinnosti im uložené podľa tejto smernice. Každá zmena ovplyvňujúca povinnosti uložené podnikom alebo podniky, na ktoré majú vplyv ustanovenia tejto smernice, sa oznámia Komisii bez zbytočného odkladu.

3. Komisia pravidelne preskúma fungovanie tejto smernice a podá správu Európskemu parlamentu a Rade prvýkrát najneskôr do troch rokov po dni uplatňovania uvedenom v článku 38 ods. 1, v druhom pododseku. Členské štáty a národné regulačné orgány poskytnú Komisii na tento účel potrebné informácie.

Článok 37

Výbor

1. Komisii pomáha Komunikačný výbor zriadený článkom 22 smernice 2002/21/ES (Rámcová smernica).

2. V prípade odkazu na tento odsek platia články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia článku 8 uvedeného rozhodnutia.

Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na 3 mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 38

Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 24. júla 2003. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto opatrenia sa budú uplatňovať od 25. júla 2003.

2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice a akékoľvek následné zmeny týchto ustanovení.

Článok 39

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 40

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 7. marca 2002

Za Európsky parlament

Predseda

P. Cox

Za Radu

predseda

J. C. Aparicio

[1] Ú. v. ES C 365 E, 19. 12. 2000, s. 238 aÚ. v. ES C 332 E, 27. 11. 2001, s. 292.

[2] Ú. v. ES C 139, 11. 5. 2001, s. 15.

[3] Ú. v. ES C 144, 16. 5. 2001, s. 60.

[4] Stanovisko Európskeho parlamentu z 13. júna 2001 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady zo 17. septembra 2001 (Ú. v. ES C 337, 30. 11. 2001, s. 55) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2001 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady zo 14. februára 2002.

[5] Ú. v. ES L 24, 30. 1. 1998, s. 1.

[6] Ú. v. ES L 165, 19. 6. 1992, s. 27. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 98/80/ES (Ú. v. ES L 14, 20. 1. 1998, s. 27).

[7] Pozri stranu 33 tohto úradného vestníka.

[8] Ú. v. ES L 95, 21. 4. 1993, s. 29.

[9] Ú. v. ES L 144, 4. 6. 1997, s. 19.

[10] Pozri stranu 7 tohto úradného vestníka.

[11] Ú. v. ES L 115, 17. 4. 1998, s. 31.

[12] Ú. v. ES L 184, 17. 7. 1999, s. 23.

[13] Pozri stranu 21 tohto úradného vestníka.

[14] Ú. v. ES L 101, 1. 4. 1998, s. 24.

[15] Ú. v. ES L 199, 26. 7. 1997, s. 32. Smernica zmenená a doplnená smernicou 98/61/ES (Ú. v. ES L 268, 3. 10. 1998, s. 37).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

OPIS ZARIADENÍ A SLUŽIEB UVEDENÝCH V ČLÁNKU 10 (KONTROLA VÝDAJOV) A ČLÁNKU 29 (DOPLNKOVÉ ZARIADENIA)

Časť A: Zariadenia a služby uvedené v článku 10

a) Rozpis účtov

Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány, rešpektujúc požiadavky príslušných právnych predpisov o ochrane osobných údajov a súkromia, mohli stanoviť základnú úroveň rozpísaných účtov, ktoré vystavia určené podniky (ustanovené podľa článku 8) bezplatne spotrebiteľom, aby títo mohli:

i) overiť a kontrolovať zahrnuté poplatky za využívanie verejnej telefónnej siete na pevnom mieste a/alebo príslušných verejne dostupných telefónnych služieb a

ii) primerane monitorovať svoje výdavky, a tým zodpovedajúco kontrolovať svoje účty.

Prípadne sa môžu za primerané tarify alebo bezplatne účastníkom ponúknuť ďalšie podrobnosti.

Hovory, ktoré sú pre volajúceho účastníka bezplatné, vrátane tiesňových volaní, sa v rozpísanom účte volajúceho účastníka neuvádzajú.

b) Selektívne blokovanie odchádzajúcich hovorov, bez poplatku

T. j. zariadenie, s ktorým môže účastník na základe žiadosti adresovanej poskytovateľovi bezplatne blokovať odchádzajúce hovory vymedzeného typu alebo vymedzených typov čísel.

c) Predplatné systémy

Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli od určených podnikov požadovať, aby spotrebiteľom umožnili predplatiť si prístup k verejne dostupnej telefónnej sieti na určité obdobie.

d) Postupné platby pripojovacích poplatkov

Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli od určených podnikov požadovať, aby spotrebiteľom umožnili platiť za pripojenie k verejnej telefónnej sieti na základe postupných platieb rozvrhnutých za určité obdobie.

e) Neplatenie faktúr

Členské štáty sú oprávnené prijať špecifické opatrenia, ktoré musia byť primerané, nediskriminačné a uverejnené a ktoré sa týkajú neplatenia telefónnych účtov za používanie verejnej telefónnej siete na pevných miestach. Tieto opatrenia zabezpečia, aby po náležitom včasnom upozornení mohlo nasledovať prerušenie alebo odpojenie účastníka. S výnimkou prípadov podvodu, trvalého oneskoreného platenia alebo neplatenia tieto opatrenia zabezpečia, pokiaľ je to technicky možné, aby sa každé prerušenie služby obmedzilo na príslušnú službu. Odpojenie za neplatenie účtov by sa malo vykonať len po náležitom upozornení účastníka. Členské štáty môžu na určité obdobie povoliť poskytovanie obmedzenej služby predtým, než bude služba úplne odpojená, a počas tohto obdobia sa povoľujú len hovory, z ktorých nevyplývajú žiadne poplatky pre účastníka (napr. volanie na číslo "112").

Časť B: Zoznam zariadení uvedených v článku 29

a) Voľba tónu alebo DTMF (postup viacfrekvenčnej voľby)

T. j., že verejná telefónna sieť podporuje používanie tónov DTMF vymedzených v ETSI ETR 207 pre koncovú signalizáciu v celej sieti v členskom štáte ako aj medzi členskými štátmi.

b) Identifikácia čísla volajúceho

T. j., že číslo volajúceho sa ukáže volanej strane predtým, než sa spojenie uskutoční.

Toto zariadenie by sa malo poskytovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi o ochrane osobných údajov a súkromia, najmä so smernicou 97/66/ES.

Operátori by mali poskytovať údaje a signály v technicky možnom rozsahu, aby sa uľahčilo zistenie totožnosti volajúceho a voľba tónu cez hranice členského štátu.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

INFORMÁCIE, KTORÉ SA MAJÚ UVEREJNIŤ V SÚLADE S ČLÁNKOM 21 (TRANSPARENTNOSŤ A UVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ)

Národný regulačný orgán je zodpovedný za zabezpečenie uverejňovania informácií uvedených v tejto prílohe, v súlade s článkom 21. Národný regulačný orgán môže rozhodnúť o tom, ktoré informácie majú uverejniť podniky poskytujúce verejné telefónne siete a/alebo verejne dostupné telefónne služby a ktoré informácie má uverejniť samotný národný regulačný orgán tak, aby sa zabezpečilo, že spotrebitelia si môžu vybrať na základe úplných informácií.

1. Meno(-á) a adresa(-y) podniku(-ov)

T. j. mená a adresy hlavných sídiel podnikov poskytujúcich verejné telefónne siete a/alebo verejne dostupné telefónne služby.

2. Ponúkané verejne dostupné telefónne služby

2.1 Rozsah verejne dostupných telefónnych služieb

Opis ponúkaných verejne dostupných telefónnych služieb s uvedením údajov o tom, čo je zahrnuté do účastníckeho poplatku a o pravidelných poplatkoch za prenájom (napr. služby operátora, telefónne zoznamy, telefónne informačné služby, selektívne blokovanie hovorov, rozpis účtov, údržba, atď.).

2.2 Štandardné tarify týkajúce sa prístupu, všetky typy užívateľských poplatkov, údržba, vrátane údajov o uplatňovaných štandardných zľavách a osobitných a špecificky cielených tarifných schémach.

2.3 Režimy odškodnenia/úhrady, vrátane špecifických podrobností o akýchkoľvek ponúkaných režimoch odškodnenia/úhrady.

2.4 Druhy ponúkaných údržbárskych služieb.

2.5 Štandardné zmluvné podmienky vrátane prípadného minimálneho obdobia trvania zmluvy.

3. Mechanizmy urovnávania sporov vrátane tých, ktoré poskytuje podnik.

4. Informácie o právach v súvislosti s univerzálnou službou vrátane zariadení a služieb uvedených v prílohe I.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

PARAMETRE KVALITY SLUŽBY

Parametre, definície a metódy merania pre dodaciu lehotu a kvalitu služieb uvedené v článkoch 11 a 22

Poznámka:

ETSI EG 201769-1, verzia 1.1.1 (apríl 2000).

Parameter | Definícia | Metóda merania |

Lehota na zabezpečenie prvého pripojenia | ETSI EG 201 769-1 | ETSI EG 201 769-1 |

Poruchovosť na jedno prístupové vedenie | ETSI EG 201 769-1 | ETSI EG 201 769-1 |

Lehota na odstránenie poruchy | ETSI EG 201 769-1 | ETSI EG 201 769-1 |

Početnosť neúspešných volaní | ETSI EG 201 769-1 | ETSI EG 201 769-1 |

Čas do zabezpečenia spojenia | ETSI EG 201 769-1 | ETSI EG 201 769-1 |

Čas reakcie služieb operátora | ETSI EG 201 769-1 | ETSI EG 201 769-1 |

Čas reakcie telefónnych informačných služieb | ETSI EG 201 769-1 | ETSI EG 201 769-1 |

Pomer mincových a kartových funkčných prevádzkovaných telefónov | ETSI EG 201 769-1 | ETSI EG 201 769-1 |

Sťažnosti týkajúce sa účtov | ETSI EG 201 769-1 | ETSI EG 201 769-1 |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

KALKULÁCIA PRÍPADNÝCH ČISTÝCH NÁKLADOV ZÁVÄZKOV UNIVERZÁLNEJ SLUŽBY A ZAVEDENIE MECHANIZMU ÚHRADY ALEBO ROZDELENIA V SÚLADE S ČLÁNKAMI 12 A 13

Časť A: Kalkulácia čistých nákladov

Záväzky univerzálnej služby sa vzťahujú k tým povinnostiam, ktoré uložil podnikom členský štát a týkajú sa zabezpečenia siete a služby v špecifikovanej geografickej oblasti, vrátane, ak sa to vyžaduje, priemerných cien v uvedenej geografickej oblasti za poskytnutie uvedenej služby alebo poskytnutie špecifickej tarifnej voľby pre spotrebiteľov s nízkymi príjmami alebo s osobitnými sociálnymi potrebami.

Národné regulačné orgány uvážia všetky prostriedky na zabezpečenie primeraných stimulov pre podniky (určené alebo nie), aby tieto záväzky univerzálnej služby plnili nákladovo efektívne. Pri kalkulácii nákladov sa čisté náklady univerzálnej služby vypočítajú ako rozdiel medzi čistými nákladmi určeného podniku s povinnosťou poskytovania univerzálnej služby a podniku bez tejto povinnosti. Toto sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je sieť v jednotlivom členskom štáte plne rozvinutá, alebo je ešte v etape vývoja a expanzie. Náležitá pozornosť sa venuje správnemu posúdeniu nákladov, ktorým by sa určený podnik mohol vyhnúť, keby nemal žiadne povinnosti týkajúce sa poskytovania univerzálnej služby. Kalkulácia čistých nákladov by mala zhodnotiť prínosy vrátane nehmotného prospechu pre operátora univerzálnej služby.

Kalkulácia ja založená na nákladoch vzťahujúcich sa k:

i) prvkom identifikovanej služby, ktorá sa môže poskytovať so stratou alebo za nákladových podmienok, ktoré spadajú mimo rámca bežných hospodárskych noriem.

Táto kategória môže zahŕňať prvky služby, ako je prístup k núdzovým telefónnym službám, zabezpečenie určitých verejných mincových a kartových telefónov, poskytovanie určitých služieb alebo vybavenia pre ľudí so zdravotným postihnutím, atď.

ii) špecifickým koncovým užívateľom alebo skupinám koncových užívateľov, ktoré, berúc do úvahy náklady na zabezpečenie špecifikovanej siete a služby, vytvorené príjmy a akékoľvek geografické spriemerovanie cien uložených členským štátom, môžu byť obsluhované len so stratou alebo za nákladových podmienok, ktoré spadajú mimo rámca bežných hospodárskych noriem.

Táto kategória zahŕňa tých koncových užívateľov alebo skupiny koncových užívateľov, ktorých by neobsluhoval obchodný podnik, ktorý nemá povinnosť poskytovať univerzálnu službu.

Kalkulácia čistých nákladov špecifických aspektov záväzkov univerzálnej služby sa vykonáva oddelene, a tak, aby sa vyhlo dvojitému zaúčtovaniu ktorýchkoľvek priamych alebo nepriamych výnosov a nákladov. Celkové čisté náklady záväzkov univerzálnej služby pre každý podnik sa vypočítajú ako suma čistých nákladov vyplývajúcich zo špecifických komponentov záväzkov univerzálnej služby, berúc do úvahy akýkoľvek nehmotný prínos. Národný regulačný orgán je zodpovedný za overenie čistých nákladov.

Časť B: Úhrada prípadných čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby

Úhrada alebo financovanie prípadných čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby si vyžaduje, aby boli určené podniky s povinnosťou poskytovania univerzálnej služby kompenzované za služby, ktoré neposkytujú za komerčných podmienok. Pretože taká úhrada zahŕňa finančné transfery, členské štáty zabezpečia, aby sa vykonávala objektívnym, transparentným, nediskriminačným a primeraným spôsobom. To znamená, že transfery vedú k čo najmenšiemu skresleniu hospodárskej súťaže a dopytu užívateľov.

V súlade s článkom 13 ods. 3 by mal mechanizmus rozdeľovania vychádzajúci z fondu používať transparentné a neutrálne prostriedky vyberania príspevkov, aby sa zabránilo riziku dvojitých príspevkov spadajúcich do výstupov ako aj do vstupov podnikov.

Nezávislý orgán spravujúci fond je zodpovedný za vyberanie príspevkov od podnikov, ktoré sa považujú za podniky podliehajúce povinnosti prispievať na čisté náklady záväzkov univerzálnej služby v členskom štáte, a dozerá na transfer splatných príspevkov a/alebo správnych poplatkov podnikom, ktoré sú oprávnené prijímať platby z fondu.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

PROCES REVÍZIE ROZSAHU UNIVERZÁLNEJ SLUŽBY V SÚLADE S ČLÁNKOM 15

Pri uvažovaní o tom, či sa má vykonať revízia rozsahu záväzkov univerzálnej služby, Komisia zohľadní tieto prvky:

- sociálny vývoj a vývoj trhu z hľadiska služby využívanej spotrebiteľmi,

- sociálny vývoj a vývoj trhu z hľadiska dostupnosti a výberu služieb pre spotrebiteľov,

- technologický rozvoj z hľadiska spôsobu, akým sú služby spotrebiteľom poskytované.

Pri uvažovaní o tom, či sa má rozsah záväzkov univerzálnej služby zmeniť alebo predefinovať, Komisia zohľadní tieto prvky:

- sú špecifické služby dostupné a používané väčšinou spotrebiteľov a nespôsobí nedostatočná dostupnosť alebo nevyužívanie menšinou spotrebiteľov ich sociálne vylúčenie a

- prinesie dostupnosť a používanie špecifických služieb všeobecný čistý prospech všetkým spotrebiteľom, takže verejný zásah je oprávnený za okolností, za ktorých nie sú špecifické služby poskytované verejnosti v bežných komerčných podmienkach?

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VI

INTEROPERABILITA DIGITÁLNEHO TELEVÍZNEHO VYBAVENIA SPOTREBITEĽA UVEDENÁ V ČLÁNKU 24

1. Spoločný kódovací algoritmus a nekódovaný voľný príjem

Celé vybavenie spotrebiteľa určené na príjem digitálneho televízneho signálu, predávané, prenajímané alebo inak dostupné v spoločenstve, ktoré môže dekódovať digitálne televízne signály, musí:

- umožniť dekódovanie takých signálov podľa spoločného európskeho kódovacieho algoritmu spravovaného uznanou európskou normalizačnou organizáciou, v súčasnosti ETSI;

- zobraziť signály, ktoré boli ako nezakódované prenesené za predpokladu, že, v prípade prenájmu takého vybavenia, nájomník dodržiava príslušnú zmluvu o prenájme.

2. Interoperabilita analógových a digitálnych televíznych prístrojov

Každý analógový televízny prístroj s integrálnou obrazovkou s viditeľnou uhlopriečkou väčšou než 42 cm, ktorý je uvedený na trh s cieľom predaja alebo prenájmu v spoločenstve, je vybavený aspoň otvorenou pripojovacou zásuvkou, normalizovanou uznanou európskou normalizačnou organizáciou, napr. normou CENELEC EN 50049-1:1997, umožňujúcou jednoduché pripojenie periférnych prístrojov najmä doplnkových dekodérov a digitálnych prijímačov.

Každý digitálny televízny prístroj s integrálnou obrazovkou s viditeľnou uhlopriečkou väčšou než 30 cm, ktorý je uvedený na trh s cieľom predaja alebo prenájmu v spoločenstve, je vybavený aspoň otvorenou pripojovacou zásuvkou (buď normalizovanou alebo zodpovedajúcou norme prijatej uznanou európskou normalizačnou organizáciou, alebo zodpovedajúcou rozšírenej priemyselnej špecifikácii), napr. spoločným DVB rozhraním, umožňujúcim jednoduché pripojenie periférnych prístrojov a schopným prepustiť všetky prvky digitálneho televízneho signálu vrátane informácií týkajúcich sa interaktívnych a prístup kontrolujúcich služieb.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VII

PODMIENKY PRE MINIMÁLNY SÚBOR PRENAJATÝCH OKRUHOV UVEDENÝ V ČLÁNKU 18

Poznámka:

V súlade s postupom uvedeným v článku 18 by malo poskytovanie minimálneho súboru prenajatých okruhov podľa podmienok stanovených smernicou 92/44/ES pokračovať dovtedy, kým národný regulačný orgán nestanoví, že existuje účinná hospodárska súťaž na príslušnom trhu s prenájmom okruhov.

Národné regulačné orgány zabezpečia, aby poskytovanie minimálneho súboru prenajatých okruhov podľa článku 18 spĺňalo základné princípy nediskriminácie, nákladovej orientácie a transparentnosti.

1. Nediskriminácia

Národné regulačné orgány zabezpečia, aby organizácie s významným vplyvom na trhu podľa článku 18 ods. 1 dodržiavali princíp nediskriminácie pri poskytovaní prenajatých okruhov uvedených v článku 18. Tieto organizácie musia uplatňovať podobné podmienky za podobných okolností pre organizácie poskytujúce podobné služby a musia poskytovať prenajaté okruhy iným za rovnakých podmienok a v rovnakej kvalite, aké poskytujú pre svoje vlastné služby alebo prípadne pre sesterské alebo partnerské podniky.

2. Nákladová orientácia

Národné regulačné orgány v prípade potreby zabezpečia, aby tarify za prenajaté okruhy uvedené v článku 18 dodržiavali základné princípy nákladovej orientácie.

Na tento účel národné regulačné orgány zabezpečia, aby podniky s významným vplyvom na trhu podľa článku 18 ods. 1 vypracovali a uviedli do praxe vhodné systémy kalkulácie nákladov.

Národné regulačné orgány s primeranou úrovňou podrobnosti uchovávajú informácie o systémoch kalkulácie nákladov uplatňovaných na také podniky. Na požiadanie predložia tieto informácie Komisii.

3. Transparentnosť

Národné regulačné orgány zabezpečia, aby sa nasledujúce informácie, týkajúce sa minimálneho súboru prenajatých okruhov podľa článku 18, uverejnili v najprístupnejšej forme.

3.1 Technické charakteristiky vrátane fyzických a elektrických charakteristík, ako aj podrobné technické a výkonnostné špecifikácie pre koncové body siete.

3.2 Tarify vrátane poplatkov za prvé pripojenie, pravidelné poplatky za prenájom a ostatné poplatky. Ak sú tarify diferencované, musí sa to uviesť.

Keď, ako reakcia na individuálnu žiadosť, organizácia s významným vplyvom na trhu podľa článku 18 ods. 1 usúdi, že je neprimerané poskytnúť prenajatý okruh v minimálnom súbore podľa ňou uverejnených taríf a dodávateľských podmienok, musí sa snažiť o dosiahnutie dohody s národným regulačným orgánom o zmene týchto podmienok pre tento prípad.

3.3 Dodávateľské podmienky vrátane minimálne týchto údajov:

- informácie týkajúce sa postupu objednávania,

- typická dodacia lehota, čo je lehota počítaná od dátumu, kedy užívateľ podal formálnu žiadosť o prenajatý okruh, počas ktorej bolo 95 % všetkých prenajatých okruhov rovnakého typu prepojených pre spotrebiteľov.

Táto lehota sa stanoví v primeranej dĺžke na základe skutočných dodacích lehôt pre prenajaté okruhy počas posledného časového intervalu. Výpočet nesmie zahŕňať prípady, kedy užívatelia požiadali o dlhšie dodacie lehoty,

- obdobie trvania zmluvy, ktoré zahŕňa obdobie stanovené v zmluve a minimálne obdobie trvania zmluvy, ktoré je povinný užívateľ akceptovať,

- typickú opravnú lehotu, ktorá predstavuje lehotu počítanú od dátumu zistenia chybnej správy poskytnutej zodpovednej jednotke v rámci podniku s významným vplyvom na trhu podľa článku 18 ods. 1 do okamihu, kedy 80 % všetkých prenajatých okruhov rovnakého typu bolo opäť zriadených a v príslušných prípadoch ako funkčných oznámených užívateľom. Ak sú ponúkané rôzne triedy opráv pre rovnaký typ prenajatých okruhov, uverejnia sa rôzne typické opravné lehoty,

- akýkoľvek systém refundácie.

Okrem toho, ak členské štáty usúdia, že dosiahnutý výkon pri poskytovaní minimálneho súboru prenajatých okruhov nespĺňa potreby užívateľa, môže vymedziť primerané ciele pre vyššie uvedené dodacie podmienky.

--------------------------------------------------