Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32000R2263

    Nariadenie Rady (ES) č. 2388/2000 z 9. októbra 2000, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy čiernych farbotvorných látok s pôvodom v Japonsku

    Ú. v. ES L 259, 13.10.2000, p. 1–23 (ES, DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL, PT, FI, SV)

    Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (CS, ET, LV, LT, HU, MT, PL, SK, SL)

    Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 14/10/2005

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2000/2263/oj

    32000R2263



    Úradný vestník L 259 , 13/10/2000 S. 0001 - 0023


    Nariadenie Rady (ES) č. 2388/2000

    z 9. októbra 2000,

    ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy čiernych farbotvorných látok s pôvodom v Japonsku

    RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho Spoločenstva,

    so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane proti dumpingovým dovozom z nečlenských štátov Európskeho Spoločenstva [1], a najmä na jeho článok 9,

    so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s Poradným výborom,

    keďže:

    A. KONANIE

    1. Začatie

    (1) 24. júla 1999 Komisia ohlásila dvoma oznámeniami "oznámenia o zahájení", uverejnenými v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev [2] začatie dvoch antidumpingových konaní s ohľadom na dovozy do Spoločenstva One Dye Black 1 ("ODB-1") a One Dye Black 2 ("ODB-2"), s pôvodom v Japonsku.

    (2) Konania boli zahájené po dvoch sťažnostiach, ktoré podala v júni 1999 CEFIC (European Chemical Industry Council) v mene Ciba Specialty Chemicals plc, ktorá zastupovala celú výrobu Spoločenstva ODB 1 a ODB 2, dvoch čiernych farbotvorných látok. Sťažnosti obsahovali dôkazy o dumpingu uvedených produktov a o vyplývajúcich materiálnych škodách, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na zahájenie konania.

    2. Vyšetrovanie

    (3) Komisia oficiálne informovala sťažujúceho sa výrobcu Spoločenstva a jeho zastupiteľské združenie v Spoločenstve, vývozcov, výrobcov, dovozcov a užívateľov, ktorých sa to týkalo a taktiež zástupcov príslušnej exportujúcej krajiny o zahájení konania. Zainteresovaným stranám bola poskytnutá možnosť oznámiť svoje stanoviská písomnou formou a požiadať o vypočutie v rámci časového limitu uvedeného v oznámení o zahájení.

    (4) Jeden exportujúci výrobca v príslušnej krajine ako aj výrobca Spoločenstva, písomne oznámili svoje stanoviská. Všetkým stranám, ktoré to požadovali v rámci stanoveného časového limitu a ktoré uviedli zvláštne dôvody pre ktoré by mali byť vypočuté, bola poskytnutá možnosť byť vypočuté.

    (5) Komisia rozposlala dotazníky stranám, ktorých sa to preukázateľne týkalo a všetkým ostatným stranám, ktoré sa prihlásili v rámci časového limitu stanoveného v oznámeniach o zahájení. Odpovede došli od jedného jediného výrobcu Spoločenstva, od šiestich užívateľov ODB-1 a/alebo ODB-2, od skupiny dovozcov spriaznených s japonským dovozcom a od dvoch spoločností situovaných v Japonsku.

    (6) Ani jeden z exportujúcich výrobcov nespolupracoval pri vyšetrovaní. Preto a na základe článku 18 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (ďalej len "základné nariadenie"), nálezy boli formulované na základe dostupných faktov. Keďže chýbali správne odpovede a v súlade s článkom 16 ods. 1 základného nariadenia, neboli vykonané žiadne overovacie návštevy v priestoroch žiadnych exportujúcich výrobcov a ani príbuzných dovozcov.

    (7) Komisia si vyhľadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na účely stanovenia škôd a záujmov Spoločenstva. Overovacie návštevy boli vykonané v priestoroch nasledovných spoločností:

    a) Výrobca Spoločenstva

    - Ciba Specialty Chemicals plc, Macclesfield (Spojené Kráľovstvo)

    b) Užívatelia v Spoločenstve

    - Jujo Thermal Ltd. Eura (Fínsko)

    - Torraspapel SA, Barcelona (Španielsko)

    - Zanders Feinpapiere AG, Bergisch Gladbach (Nemecko).

    (8) Vyšetrovanie dumpingu a škôd pokrývalo časové obdobie od 1. júla 1998 do 30. júna 1999 ("obdobie vyšetrovania" alebo "IP"). Vyšetrovanie trendov relevantných pre stanovenie škôd pokrývalo časové obdobie od 1. januára 1996 do konca obdobia vyšetrovania ("uvažované obdobie").

    3. Vyjasnenie/rozšírenie v oblasti používania produktu

    (9) V priebehu predbežného vyšetrovania sa zistilo, že existujú čierne farbotvorné látky iné ako ODB-1 a ODB-2 u ktorých sa javilo, že sa vyznačujú tými istými základnými chemickými a fyzikálnymi charakteristikami a u ktorých sa javilo, že dochádza k prekrývaniu ich použitia (najmä natierací papier na použitie ako bezuhľový prieklepový papier ("bezuhľový papier") alebo papier určený na termické zobrazovanie ("termálny papier")).

    (10) Z tohto dôvodu Komisia po konzultáciách s antidumpingovým výborom považovala za nevyhnutné uverejniť 1. apríla 2000 oznámenie v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev [3], týkajúce sa oblasti používania produktu, o antidumpingových konaniach, ktoré pokrývali všetky čierne farbotvorné látky určené na použitie pri natieraní papiera ("čierne farebné šablóny"), s cieľom vyšetriť túto záležitosť hlbšie.

    (11) Sťažujúci sa výrobca Spoločenstva a jeho zastupiteľské združenie, vývozcovia, výrobcovia, dovozcovia a užívatelia, ktorých sa to týkalo a taktiež zástupcovia príslušnej exportujúcej krajiny boli oficiálne informovaní o vyjasnení/rozšírení v oblasti používania produktu a o konaniach ako takých. Zainteresovaným stranám bola poskytnutá možnosť oznámiť svoje stanoviská písomnou formou a požiadať o vypočutie v rámci časového limitu uvedeného v tomto oznámení.

    (12) Komisia rozposlala dotazníky všetkým stranám, ktorých sa to preukázateľne týkalo a všetkým ostatným stranám, ktoré sa prihlásili v rámci časového limitu stanoveného v tomto oznámení. Odpovede na tieto dotazníky došli od jedného jediného výrobcu Spoločenstva, od jedného dovozcu spriazneného s vývozcom, od troch japonských spoločností a od šiestich užívateľov čiernych farbotvorných látok.

    (13) V tomto štádiu zasa žiadny z japonských exportujúcich výrobcov nespolupracoval pri vyšetrovaní. Následne, na základe článku 18 ods. 1 základného nariadenia, nálezy boli formulované na základe dostupných faktov o Japonsku ako celku a neboli vykonané žiadne overovacie návštevy v priestoroch žiadnych exportujúcich výrobcov a ani príbuzných dovozcov v súlade s článkom 16 ods. 1 základného nariadenia.

    (14) Komisia si vyhľadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na účely stanovenia škôd a záujmov Spoločenstva, vrátane vykonania overovacích návštev v priestoroch nasledovného užívateľa v Spoločenstve:

    - Papierfabrik August Koehler AG, Oberkirch (Nemecko).

    (15) Jedna zainteresovaná strana argumentovala tým, že konania sa nesmeli rozšíriť tak, aby pokrývali všetky čierne farebné šablóny s pôvodom v Japonsku, nakoľko sťažnosti boli podané iba ohľadne ODB 1 a ODB 2 bez uvedenia iných typov farbotvorných látok, hoci priemysel Spoločenstva nemohol nevedieť o ich existencii.

    (16) Definícia rozsahu produktu, na ktorý sa vzťahuje antidumpingové konanie, nie je výsadou sťažujúceho sa. Produkt musí byť skôr definovaný v súlade s uplatniteľným právom, tak ako je to začlenené v obvyklých metódach Komisie a Rady a potvrdené precedenčným právom Európskeho súdneho dvora. V tomto prípade sťažnosti boli podané ohľadne ODB 1 a ODB 2 s pôvodom v Japonsku, a boli predložené jasné dôkazy o dumpingu a o následných škodách spôsobených priemyslu Spoločenstva. Informácie zhromaždené počas vyšetrovania, ktoré bolo zahájené na základe týchto sťažností preukázali však, že obidve konania by sa mali spojiť a rozsah produktu výsledného jediného konania by sa mal rozšíriť tak, aby pokryl všetky čierne farbotvorné látky určené na použitie pri natieraní papiera. Toto je dané skutočnosťou, že všetky tieto čierne farbotvorné látky sa vyznačovali zrejme takými istými základnými fyzikálnymi a chemickými charakteristickými vlastnosťami a pokiaľ ide o ich používanie, tak dochádzalo k prekrývaniu. Evidentné dôkazy o dumpingu a z neho vyplývajúcich škôd obsiahnuté v pôvodných sťažnostiach a týkajúce sa iba dvoch druhov čiernych farbotvorných látok boli považované za dostatočne reprezentatívne pre všetky čierne farbotvorné látky, vzhľadom na významný podiel na trhu Spoločenstva, ktorý pripadal na tieto dva typy látok. Vzhľadom na riadny súdny proces, práva dotknutých strán boli rešpektované, nakoľko tieto strany boli informované prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a mali všetky možné príležitosti ohlásiť sa a predložiť pripomienky alebo žiadosť o vypočutie.

    B. PRODUKT

    1. Všeobecne

    (17) Čierne farbotvorné látky predstavujú špecifickú skupinu fluoranových farbotvorných látok, ktoré ak sa používajú na natieranie papiera na výrobu bezuhľového papiera alebo termického papiera, generujú svojimi vlastnými vlastnosťami čierny obraz na papieri bez toho, aby museli byť zmiešané s inými farbotvornými látkami.

    (18) Na základe informácií poskytnutých všetkými stranami, existujú rôzne typy čiernych farbotvorných látok, ako je Black 15, Black 100, Black 303, Black 305, Black 500, CF 51, ETAC, Fuji Black, ODB-1, ODB-2, ODB-7, PSD 150, PSD 184, PSD 300A, S-205 a TH 107. Tento zoznam jednotlivých typov produktov nie je vyčerpávajúci, nakoľko na trhu sa pravidelne objavujú nové typy produktov. Treba však upozorniť, že hlavnými typmi, ktoré predstavujú viac ako 90 % celkovej spotreby Spoločenstva v rámci IP sú ODB-1, ODB-2, Black 15 a S-205.

    (19) Vyšetrovanie preukázalo, že všetky čierne farbotvorné látky majú spoločné tie isté základné chemické charakteristiky, t. j. tú istú základnú molekulu (C26 H16 N2 O3). Základná molekula je výsledkom kondenzácie kyseliny benzofenónovej typu keto v kyseline sírovej so substituovaným difenylamínom. Výsledný produkt ftalid sa potom premyje, izoluje a čistí. Najbližšie k základnej molekule sú pripojené rôzne substituenty na systém kruhov (R1-R5). Farbotvorná reakcia prebieha na papieri prostredníctvom základnej chemickej molekuly v reakcii, pri ktorej pôsobením tepla alebo tlaku otvorí kruh základnej molekule. Toto ponecháva zvyškový kladný náboj, ktorý je delokalizovaný okolo kruhového systému. Energia potrebná na umožnenie tejto delokalizácie je absorbovaná z dopadajúceho viditeľného žiarenia, ktoré dáva zlúčenine čiernu farbu. V tomto ohľade charakter farbotvornej reakcie je neovplyvnený substituentmi na systéme kruhov. Tieto substituenty majú za následok iba rozmanitosť menších rozdielov a špecifických vlastností konečného papierového produktu (bielosť pozadia, odolnosť voči teplotným zmenám, stálosť obrazu).

    (20) Ďalej, všetky čierne farbotvorné látky majú spoločné tie isté základné fyzikálne charakteristiky v tom zmysle, že sa jedná o biely alebo ľahko sfarbený prášok s dobrou sypkosťou.

    (21) V konečnom dôsledku, všetky čierne farbotvorné látky majú také istí základe použitie. Čierne farbotvorné látky sa používajú na natieranie papiera s cieľom vyrobiť bezuhľový papier a/alebo termálny papier. S cieľom natierania papiera sa čierne farbotvorné látky zmiešajú s inými chemikáliami podľa "receptu", ktorý je špecifický pre každého výrobcu papiera a mení sa v závislosti od každého druhu použitej farbotvornej látky. Z informácií, ktoré poskytli spolupracujúci užívatelia vyplynulo, že existuje značná vzájomní zameniteľnosť medzi rôznymi druhmi čiernych farbotvorných látok používaných na výrobu buď bezuhľového papiera a/alebo termálneho papiera. Ďalej, užívatelia sa taktiež preorientovali na čierne farbotvorné látky v rámci krátkeho časového obdobia s cieľom vyrábať ten istý finálny papierový produkt.

    2. Uvažovaný produkt

    (22) Uvažovaným produktom sú čierne farbotvorné látky s pôvodom v Japonsku. Ako bolo už vyššie popísané, všetky druhy príslušného produktu majú tie isté základné fyzikálne a chemické charakteristiky a pokiaľ ide o ich použite sa prekrývajú pri natieraní papiera s cieľom vyrobiť bezuhľový papier a/alebo termálny papier. V dôsledku vyššie uvedeného ich na účely tohto vyšetrovania treba považovať za jeden jediný produkt, t. j. uvažovaný produkt.

    (23) Jedna zainteresovaná strana argumentovala tým, že ODB-1/ODB-2 a S-205 nemajú spoločné tie isté základné chemické charakteristiky. Argumentovalo sa tým, že substituenty R1 a R2 sú rôzne v prípade ODB-1/ODB-2 a S-205 a že toto významne mení charakteristiky S-205 v porovnaní s ODB-1/ODB-2. Treba upozorniť, že táto strana nešpecifikovala, ktoré charakteristiky mala na mysli.

    (24) Vyšetrovanie preukázalo, že S-205 a ODB-1/ODB-2 majú spoločné rovnaké základné chemické charakteristiky, t. j. rovnakú základnú molekulu (pozri úvodná časť 19) a generujú bez toho, aby sa museli zmiešať s inými farbotvornými látkami na natretom papieri čierny obraz. Pokiaľ ide o špecifické charakteristiky dané rôznymi substituentmi R1 a R2, treba poznamenať, že sa zistilo, že užívatelia vyrábajú ten istý papierový produkt používajúc indiferentne ODB-1/ODB-2 alebo S-205, z čoho teda vyplýva, že rôzne charakteristiky prepožičané papieru pri používaní rôznych druhov čiernych farbotvorných látok sú vo všeobecnosti malé, pokiaľ vôbec nejaké. Navyše, ďalšia zainteresovaná strana, ktorá vyhlasovala, že každý druh čiernej farbotvornej látky obsahuje rôzne dodatočné charakteristické znaky, nespochybňovala však skutočnosť, že základné chemické charakteristiky sú rovnaké.

    (25) Pokiaľ ide o vzájomnú zameniteľnosť, tak tá istá zainteresovaná strana vyhlásila, že ODB-1 sa vo všeobecnosti nepoužíva na výrobu termálneho papiera.

    (26) Vyšetrovanie však odhalilo, že najmenej dvaja užívatelia v rámci Spoločenstva používali ODB-1 na výrobu termálneho papiera. Ten istý užívateľ taktiež vyhlásil, že pri výrobe bezuhľového papiera sú ODB-1, ODB-2 a S-205 vzájomne zameniteľné. Ďalej, jeden z užívateľov sa preorientoval v roku 1998 z ODB-1 na ODB-2 a potom v rámci IP na Black 15 pri výrobe bezuhľového papiera.

    (27) Tá istá zainteresovaná strana taktiež argumentovala tým, že termálny papier by sa dal vyrábať buď na báze ODB-2, alebo S-205. Charakteristiky a kvalita hotového produktu sa však líšili. Ďalej bolo vyhlásené, že pre konečných zákazníkov papierové produkty vyrobené s použitím S-205 neboli vzájomne zameniteľné s papierom vyrobeným pomocou iných druhov čiernych farbotvorných látok, ktorý – ako sa aspoň tvrdilo – mal nižšiu kvalitu, bol menej odolný voči starnutiu a poskytoval menej stálu tlač.

    (28) Vzhľadom na skutočnosť, že najmenej šiesti užívatelia vyrábali termálny papier s použitím iných druhov čiernych farbotvorných látok než S-205 a že v rámci výroby tepelného papiera existujú štandardné výrobky ako faxový papier, tento argument nie je možné akceptovať. Ďalej, jeden exportujúci výrobca a jeho príbuzný dovozca vyhlásili, že pokiaľ by cena ODB-2 mala rásť, tak potom y došlo k preorientovaniu sa z ODB-2 na S-205 a že S-205 je vzájomne zameniteľný s ODB-2.

    (29) Dve zainteresované strany argumentovali tým, že zmena čiernej farbotvornej látky by vyžadovala zo strany užívateľov realizovať zmeny v používanej technológii, a to najmä zmenu v receptúre alebo vo formulácii. Z tohto dôvodu sa argumentovalo tým, že nebolo možné okamžite zmeniť druh čiernej farbotvornej látky bez značných technických a hospodárskych nákladov. Preto sa argumentovalo tým, že každý druh čiernej farbotvornej látky bol jedným jediným produktom.

    (30) Treba upozorniť, že predstava o tom, že rovnaké alebo podobné konečné použitie daného produktu pokrytého týmto konaním nebude mať nevyhnutne za následok, že každý užívateľ bude schopný preorientovať sa z používania jedného druhu produktu na iný druh produktu bez toho, aby musel vykonať určité úpravy. V tomto prípade je jasné, že zmena druhu čiernej farbotvornej látky bude mať za následok aj zmenu receptúry. Treba však upozorniť, že potreba zmeny receptúry nepredstavuje ani hospodársky a ani technický odstrašujúci prostriedok, pokiaľ ide o substitúciu, čoho dôkazom sú nedávne zámeny jedného druhu za druhý u rôznych užívateľov. V každom prípade užívatelia samotní uviedli, že ani výrobná linka, ani výrobný proces a ani know-how sa nemusia podstatne meniť pri zámene druhov čiernych farbotvorných látok.

    (31) Vzhľadom na vyššie uvedené sa dospelo k záveru, že všetky druhy čiernych farbotvorných látok s pôvodom v Japonsku, sa musia považovať za jeden produkt, t. j. uvažovaný produkt.

    3. Podobný produkt

    (32) Zistilo sa, že uvažovaný produkt a čierne farbotvorné látky vyrábané a predávané v Spoločenstve priemyslom Spoločenstva (tak ako je to definované v úvodnej časti 61) sa vyznačovali takými istými základnými chemickými a fyzikálnymi charakteristikami a takými istými použitiami ako tie s pôvodom v Japonsku a boli exportované do Spoločenstva. Zistilo sa, že to isté platilo aj pre čierne farbotvorné látky vyrábané a predávané na domácom trhu v Japonsku, ktoré si boli navzájom podobné s uvažovaným produktom.

    (33) Argumentovalo sa tým, že keďže priemysel Spoločenstva vyrába iba dva druhy čiernych farbotvorných látok – t. j. ODB-1 a ODB-2 – uvažovaný produkt by mal obmedzený iba na tie druhy, ktoré vyrába priemysel Spoločenstva.

    (34) V prvom rade treba poznamenať, že antidumpingové konania, uvažovaný produkt a podobný produkt sú definované s odvolaním sa na ich základné fyzikálne, chemické a/alebo technické charakteristiky a na ich základné použitie. Akonáhle bude uvažovaný produkt definovaný, t. j. produkt exportovaný z Japonska, tak sa musí vyšetriť, či produkt vyrábaný a predávaný na domácom trhu a produkt, ktorý vyrába a predáva priemysel Spoločenstva v rámci Spoločenstva, sú podobné produkty ako uvažovaný produkt. V tejto súvislosti je skutočnosť, že určitý druh produktu nie je vyrábaný v Spoločenstve, irelevantná.

    (35) Ďalej, obmedzenie pokrytia produktu a prípadne antidumpingových opatrení v tomto prípade na iba tie druhy produktov, ktoré vyrába priemysel Spoločenstva, by bolo ignorovaním skutočnosti, že správanie sa vývozcov druhov vyrábaných mimo Spoločenstva má vplyv na priemysel Spoločenstva, nakoľko ich príslušné produkty sú podobné. Vskutku, takéto obmedzenie by mohlo v konečnom dôsledku viesť k tomu, že užívatelia by sa preorientovali na také druhy farbotvorných látok, ktoré nie sú pokryté týmto vyšetrovaním, a tým by urobili všetky antidumpingové opatrenia neúčinnými. Užívatelia uvádzali cenové rozdiely na úrovni medzi 5 % a 15 % za dostačujúce, aby motivovali k zámene druhu čiernej farbotvornej látky.

    (36) Na základe vyššie uvedeného sa dospelo k záveru, že čierne farbotvorné látky, ktoré vyrába a predáva priemysel Spoločenstva na trhu Spoločenstva a tie, ktoré sa predávajú na domácom trhu Japonska, sú produkty podobné uvažovanému produktu – v zmysle článku 1(4) základného nariadenia.

    (37) Vzhľadom na záver, že všetky čierne farbotvorné látky sú jeden jediný produkt, pôvodné konania týkajúce sa ODB-1 resp. ODB-2 boli zlúčené a bolo potvrdené, že oblasť použitia produktu v zmysle výsledného konania pokrýva všetky čierne farbotvorné látky. Z tohto dôvodu bola vykonaná jedna analýza dumpingu a výsledných škôd, ako aj záujmov Spoločenstva.

    C. DUMPING

    1. Spolupráca

    (38) Sťažnosti identifikovali troch japonských výrobcov ODB-1 a ODB-2. Štvrtá spoločnosť bola identifikovaná v rámci predbežného vyšetrovania ako vyvážajúca S-205. Žiadna z týchto štyroch spoločností pri vyšetrovaní nespolupracovala.

    (39) Nippon Soda Co. Ltd vyhlásila, po zahájení a po rozšírení/vyjasnení oblasti použitia produktu, že na dotazníky odpovedať nebude.

    (40) Hodogaya Chemical Co. Ltd ("Hodogaya") vyplnila tak dotazníky pre výrobcov/vývozcov ODB-1 a ODB-2 ako aj dotazník pre výrobcov/vývozcov čiernych farbotvorných látok. Poskytnuté informácie však neumožnili vyniesť individuálne rozhodnutia ohľadne tejto spoločnosti. Firme Hodogaya boli poskytnuté údaje o tomto probléme a spoločnosť nevzniesla žiadne námietky.

    (41) Yamamoto Chemicals Inc. ("Yamamoto") neodpovedala na hlavnú časť dotazníkov, určenú pre výrobcov/vývozcov ODB-1 a ODB-2. Odpovede došli iba pre tú časť dotazníkov, ktorá bola označená "dotazník určený pre príbuzné spoločnosti zaangažované do predaja uvažovaného produktu" a to od skupiny obchodných spoločností ("Mitsui skupina") [4]. Firma Yamamoto skutočne deklarovala, že všetky predaje na trhu Spoločenstva realizovala skupina Mitsui a nárokovala si individuálne stanovenie iba vzhľadom na exportné ceny a škodové rozpätie. Ako odpoveď na dotazník, týkajúci sa čiernych farbotvorných látok firma Yamamoto predložila iba dodatočné podanie o škodách a o záujmoch Spoločenstva. Vzhľadom na vyššie uvedené, v prípade tejto spoločnosti sa nedalo dospieť k žiadnemu individuálnemu stanoveniu dumpingu.

    (42) Yamada Chemical Co. Ltd ("Yamada") a jej príbuzná spoločnosť Fukui Yamada Chemical Co. Ltd ("Fukui Yamada") predložila materiálovo nekompletné odpovede na dotazníky pre výrobcov/vývozcov čiernych farbotvorných látok. Spoločnosti boli náležite informované, bola im poskytnutá možnosť dodať ďalšie vysvetlenia v súlade s článkom 18 (4) základného nariadenia. Spoločnosti boli informované o tom, že v prípade chýbajúcej uspokojivej odpovede, predložené informácie neboli dostačujúce na individuálne stanovenie. Bolo nemožné zistiť podnikovú štruktúru týchto spoločností, nakoľko spoločnosti pristúpili na odhalenie identity iba jedného zo svojich akcionárov; neboli dodané žiadne informácie o výrobnom procese a o výrobných nákladoch; prístup k auditovaných účtom a iným finančným výkazom bol Komisii odmietnutý na základe obchodného tajomstva spoločnosti. 13. a 17. júla 2000, t. j. viac ako dva mesiace po termíne určenom pre odpoveď na dotazník Yamada/Fukui Yamada predložila informácie o nákladoch na výrobu S-205 a svoje finančné výkazy za 3 fiškálne roky. Tieto podania, ktoré sa realizovali dávno po uplynutí akéhokoľvek predpísaného časového limitu, nedokázali zmeniť právne posúdenie, že tieto spoločnosti pri vyšetrovaní nespolupracovali. Tieto podania sa taktiež nedali použiť ako informácie dostupné v zmysle článku 18 základného nariadenia, nakoľko boli získané v pokročilom štádiu vyšetrovania a nebolo možné im venovať náležitú pozornosť.

    (43) Žiadny iný výrobca vyvážajúci uvažovaný produkt do Spoločenstva sa neozval v primeranom časovom limite.

    (44) 17. a 18. júla 2000 japonský vývozca Nagase & Co. Ltd realizoval vôbec po prvýkrát dve podania. Tieto podania realizované dávno po predpísanom časovom limite nemohli však vykompenzovať počiatočnú nespoluprácu tejto spoločnosti. Kompenzovať to nedokázala ani spolupráca jej príbuznej spoločnosti v Nemecku, ktorá sa ozvala a spolupracovala pri vyšetrovaní ako nezávislý dovozca. Podania fy. Nagase & Co. Ltd sa taktiež nedali použiť ako informácie dostupné v zmysle článku 18 základného nariadenia, nakoľko boli získané v pokročilom štádiu vyšetrovania a nebolo možné im venovať náležitú pozornosť.

    (45) V prípade chýbajúcej spolupráce zo strany exportujúcich výrobcov sa závery s ohľadom na dumping vypracovali na základe skutočností, dostupných pre Japonsko ako celok na základe článku 18 (1) základného nariadenia. Podľa dostupných informácií prevažná väčšina dovozov čiernych farbotvorných látok s pôvodom v Japonsku pripadala na ODB-1, ODB-2 a S-205. Z tohto dôvodu sa dospelo k záveru, že akékoľvek závery týkajúce sa dumpingu opierajúce sa o tieto tri druhy produktu budú v dostatočnej miere reprezentatívne pre dovozy uvažovaného produktu.

    2. Bežná hodnota

    (46) Pokiaľ ide o ODB-1 a ODB-2, vychádzajúc z toho, že neexistovala žiadna spolupráca, jediným zdrojom dostupných informácií boli sťažnosti. V sťažnostiach boli odhadnuté bežné hodnoty na základe domácich cien. Neúplné odpovede na dotazník neobsahovali žiadne informácie ani o domácich predajoch a ani o výrobných nákladoch.

    (47) Pokiaľ ide o S-205, tak jedinou dostupnou informácia bola odpoveď na dotazník, ktorú predložila Yamada/Fukui Yamada. Domáce predaje boli považované za reprezentatívne, nakoľko predstavovali viac ako 5 % objemu predaja do Spoločenstva. Keďže chýbali informácie o nákladoch na výrobu S-205, tak tieto boli odhadnuté na základe informácií poskytnutých v rámci sťažností týkajúcich sa ODB-1 a ODB-2. Na tomto základe sa transakcie, o ktorých referovala Yamada sa javili ako ziskové. Bežná hodnota S-205 bola stanovená ako cena s váženým priemerom všetkých domácich predajov nezávislým zákazníkom tak, ako to deklarovala Yamada pre IP.

    3. Vývozná cena

    (48) Vývozné ceny pre tieto tri druhy produktu boli stanovené nasledovným spôsobom:

    3.1. ODB-1

    (49) Vývozná cena bola stanovená na základe informácií, ktoré poskytla skupina Mitsui a Eurostat.

    (50) Pokiaľ ide o informácie od skupiny Mitsui, tak treba upozorniť na zistenie, že všetky spoločnosti patriace do tejto skupiny boli príbuzné. Na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia, predajné ceny navzájom boli ignorované, nakoľko neboli spoľahlivé a používali sa ceny, za ktoré bol importovaný ODB-1 prvýkrát opäť predaný nezávislému kupujúcemu. Tieto ceny boli upravené tak, aby boli zohľadnené všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a opätovných predajom, vrátane daní, ciel, predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov každej príbuznej spoločnosti, ktorá sprostredkovávala medzi dovozom a opätovným predajom nezávislému zákazníkovi, a 5 % zisku z obratu. Keďže nebola žiadna spolupráca zo strany nezávislého dovozcu v Spoločenstve, 5 % zisk zodpovedal ziskového rozpätiu považovanému za primerané v prechádzajúcom prípade, v ktorom išlo o chemický produkt [5].

    (51) Nakoľko ODB-1 spadalo v rámci IP pod špecifický TARIC kód, hodnota a množstvo zostávajúcich predajov na trhu Spoločenstva bolo stanovené odpočítaním množstva a hodnôt cif (= výdavky, poistné, dopravné) do vývozov deklarovaných firmou Mitsui & Co. Ltd (Japonsko) za IP od príslušných celkových množstiev stanovených na základe štatistických údajov Eurostat.

    3.2. ODB-2

    (52) Vývozná cena bola stanovená na základe informácií, ktoré poskytla skupina Mitsui a ktoré boli uvedené v sťažnosti.

    (53) Pokiaľ ide o ceny vývozov ODB-2 deklarované skupinou Mitsui, tak sa postupovala podľa metodiky stanovenej v úvodnej časti 50.

    (54) Pokiaľ ide o zostávajúce predaje, tak údaje zo strany Eurostat nepredstavovali spoľahlivý zdroj informácií, nakoľko TARIC kód, pod ktorým sú deklarované dovozy ODB-2, zahŕňa aj iné chemikálie a ODB-2 predstavuje iba zlomok objemu dovozov deklarovaných pod týmto názvom. Toto bolo potvrdené aj skutočnosťou, že priemerná jednotková cif hodnota bola značne nižšia v porovnaní s priemernou cif vývoznou cenou stanovenou v sťažnosti a v porovnaní s údajmi, ktoré predložili spoločnosti skupiny Mitsui. Z tohto dôvodu množstvo a hodnota zostávajúcich dovozov ODB-2 bola stanovená odpočítaním množstva a cif hodnoty vývozov deklarovaných formou Mitsui & Co. Ltd. (Japonsko) za IP od príslušných celkových množstiev odhadnutých v sťažnosti, nakoľko žiadne iné informácie neboli k dispozícii.

    3.3. S-205

    (55) Fukui Yamada vyhlásila, že všetky výrobky dodávala firme Yamada, ktorá zasa využila japonského nezávislého obchodníka na vývoz S-205 do Spoločenstva. Predložené vývozné ceny zodpovedali cif cenám, ktoré fakturoval tento obchodník príbuznej spoločnosti v Spoločenstve. Tieto ceny boli následne ignorované, nakoľko neboli spoľahlivé a použili sa nákupné ceny, ktoré sa uplatňovali v prípade prvých nezávislých kupujúcich v Spoločenstve. Tieto ceny boli upravené tak, aby boli zohľadnené všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a opätovným predajom plus 5 % ziskového rozpätia z obratu.

    4. Porovnanie

    (56) Na účely korektného porovnania medzi bežnými cenami a vývoznými cenami na úrovni franco závod, boli poskytnuté zľavy vo forme úprav rozdielov, ktoré ovplyvňovali cenovú porovnateľnosť. Tieto úpravy boli vykonané s odvolaním sa na článok 2 ods. 10 základného nariadenia a pokiaľ ide o provízie, náklady na prepravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady, pričom sa použili informácie predložené v rámci sťažnosti (ODB-1 a ODB-2) a ktoré poskytla Yamada (S-205).

    5. Dumpingové rozpätie

    (57) V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia boli pre každý z týchto troch typov produktu porovnané bežné ceny s váženým priemerom s vývoznými cena s váženým priemerom.

    (58) V zmysle článku 2 ods. 12 základného nariadenia bol stanovený vážený priemer dumpingových rozmedzí pre každý typ a tento bol považovaný za reprezentatívny pre úroveň dumpingu v prípade všetkých čiernych farbotvorných látok s pôvodom v Japonsku.

    (59) Vyjadrené ako percento cif hodnoty dovozov franco hranica Spoločenstva činí takto stanovené dumpingové rozmedzie 49,8 %.

    D. PRIEMYSEL SPOLOČENSTVA

    (60) Ciba Specialty Chemicals plc bol jediným výrobcom čiernych farbotvorných látok v rámci Spoločenstva počas IP.

    (61) Z tohto dôvodu táto spoločnosť predstavuje "Priemysel Spoločenstva" na základe článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

    E. ŠKODY

    1. Predbežné poznámky

    (62) Ako bolo uvedené vyššie, vyšetrovanie trendov relevantných pre stanovenie škôd pokrývalo obdobie od 1. januára 1996 do konca obdobia vyšetrovania.

    (63) Jedna zainteresovaná strana argumentovala tým, že takto zvolené časové obdobie nebolo reprezentatívne a bolo neprimerané a že s analýzou sa malo začať v roku 1992, čo bol rok, v ktorom sťažovateľ zahájil svoju výrobu čiernych farbotvorných látok v Spoločenstve.

    (64) V prvom rade treba upozorniť, že v antidumpingových konaniach je obvyklou praxou použiť časové obdobie 3 – 5 rokov pre vyšetrovanie vývoja situácie v priemysle Spoločenstva.

    (65) Za druhé, treba upozorniť, že tak škody, ako aj dumping sa musia stanoviť za IP. Časové obdobie pred IP slúži iba ako indikátor vývoja situácie v priemysle Spoločenstva a pre stanovenie, či možno situáciu počas IP klasifikovať ako škodlivú. V tomto ohľade by sa dospelo k zisteniu škôd, ktoré utrpel priemysel Spoločenstva počas IP bez ohľadu na zvolený východiskový moment.

    (66) Vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje sa za opodstatnené predĺžiť obdobie určené pre analýzu trendov, pokiaľ ide o škody.

    2. Spotreba Spoločenstva

    (67) Keďže neexistovala žiadna spolupráca zo strany exportujúcich výrobcov a vzhľadom na nepresný charakter informácií z Eurostatu o dovozoch bola spotreba Spoločenstva stanovená na základe objemu predajov, ktoré vykazoval priemysel Spoločenstva a trhu Spoločenstva, dovozov s pôvodom v Japonsku a v USA ako o nich informovali spolupracujúci užívatelia a informácií, ktoré poskytol priemysel Spoločenstva v rámci sťažností.

    (68) Medzi obdobím 1996 a 1998 spotreba vzrástla o 18 % v dôsledku nárastu výroby termálneho papiera. V období 1998 a IP spotreba mierne poklesla o 1 %. Tento pokles sa vysvetľuje stiahnutím sa dvoch užívateľov Spoločenstva z odvetvia výroby papiera.

    3. Dovozy s pôvodom v Japonsku

    3.1. Objem a trhové podiely dovozov

    (69) Vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu zo strany exportujúcich výrobcov a nepresného charakteru informácií o dovozoch zo strany Eurostat sa vychádzalo z dostupných informácií, t. j. z informácií, ktoré poskytli spolupracujúci užívatelia a z informácií, ktoré uviedol priemysel Spoločenstva v sťažnostiach.

    (70) Na tomto základe objem dovozov uvažovaného produktu trvale stúpal z (index) 100 v roku 1996 na 123 v roku 1997, 131 v roku 1998, 141 v IP, t. j. nárast o viac ako 40 %. Tento nárast sa odzrkadlil aj v trhovom podiely uvažovaného produktu, ktorý stúpol z 36,0 % v roku 1996 na 41,7 % v roku 1997, na 40,0 %v roku 1998 a na 43,4 % v IP.

    3.2. Ceny príslušných dovozov

    a) Vývoj cien príslušných dovozov

    (71) Priemerné jednotkové ceny čiernych farbotvorných látok dovážaných z Japonska, vychádzajúc z informácií, ktoré poskytli spolupracujúci užívatelia a jeden dovozca, vyjadrené v ECU/EURO na kg poklesli počas uvažovaného obdobia o 19 %. Ceny poklesli z ECU 24,9 za l kg v roku 1996 na ECU 22,1 za l kg v roku 1997 a následne na ECU 21,6 za jeden kg v roku 1998 a ďalej poklesli na ECU/EUR 20,2 za l kg počas IP [6]. Ceny rôznych druhov čiernych farbotvorných látok trvale klesali v priebehu uvažovaného obdobia, hoci nie v rovnakej miere: priemerné ceny OBD-1 poklesli za dané obdobie o 13 %, zatiaľ čo priemerné ceny ODB-2 poklesli o 19 % priemerné ceny S-205 poklesli o 15 % za to isté obdobie [7].

    b) Znižovanie cien

    (72) Trh Spoločenstva čiernych farbotvorných látok je charakterizovaný zníženým počtom dodávateľov a obmedzeným počtom užívateľov. Na tomto trhu prebieha tvorba cien systémom cenových záznamov, pričom užívatelia si vyžiadajú ceny od všetkých dodávateľov a pri ďalších vyjednávaniach sa vychádza z cien, ktoré ponúkajú dodávatelia.

    (73) Vzhľadom na vyššie uvedené, znižovanie cien bolo preskúmavané na základe cenových vyjednávaní medzi dodávateľmi a užívateľmi v Spoločenstve. Pri neexistujúcej spolupráci zo strany japonských exportujúcich výrobcov sa pri analýze znižovania cien vychádzalo z informácií, ktoré poskytol priemysel Spoločenstva s odvolaním sa na cenové vyjednávania, čo predstavovalo približne 50 % celkových predajov priemyslu Spoločenstva. Tam, kde to bolo možné, tak tieto informácie boli overené s odvolaním sa na spolupracujúcich užívateľov.

    (74) Pokiaľ ide o ODB-1, tak cenové vyjednávania boli preskúmané v prípade transakcií predstavujúcich približne 45 % predajov ODB-1 v Spoločenstve počas IP. Na tomto základe sa zistilo, že cena, ktorú pôvodne ponúkal priemysel Spoločenstva, bola následne znížená v dôsledku japonských ponúk v rozmedzí od 5 % do 8 % – ak porovnáme pôvodnú ponuku s odsúhlasenou konečnou cenou.

    (75) Pokiaľ ide o ODB-2, tak cenové vyjednávania boli preskúmané v prípade transakcií predstavujúcich približne 70 % predajov ODB-2 v Spoločenstve počas IP. Rovnaká štruktúra bola pozorovaná – pokiaľ išlo o tento typ čiernej farbotvornej látky – pričom rozpätia zníženia ceny sa pohybovali od 1 % do 5 %.

    (76) Táto situácia jasne odráža nie iba mieru do akej boli predajné ceny priemyslu Spoločenstva znížené v dôsledku cien uvažovaného produktu v rámci procesu cenových záznamov, ale taktiež aj depresívny účinok dumpingových dovozov na predajné ceny priemyslu Spoločenstva, nakoľko bolo stanovené, že nízke ceny záznamov nevyhnutne ovplyvnia všetky dojednané ceny v prípade nasledovných transakcií s tým istým zákazníkom.

    (77) Záverom, cenový nátlak vykonávaný japonskými ponukami a transakcie na trhu Spoločenstva donútili priemysel Spoločenstva, aby prispôsobil svoje ceny týmto cenám. Toto spôsobilo pokles cien o cca 3 % pre priemysel Spoločenstva v období 1998 až IP.

    (78) Jedna zo zainteresovaných strán argumentovala tým, že metodika použitá na preskúmavanie znižovania cien bola chybná. Táto strana tvrdila, že počiatočná ponuka pri obchodných vyjednávaniach iba zriedkakedy zodpovedá komerčnej cenovej úrovni, takáto ponuka je často stanovená príliš vysoko, nakoľko strana ktorá ponuku predkladá vie, že táto bude v rámci procesu vyjednávania znížená.

    (79) Podľa informácií, ktoré poskytol priemysel Spoločenstva, počiatočné ponuky, ktoré uvádzal priemysel Spoločenstva zodpovedali cenovej úrovni odsúhlasenej s príslušnými zákazníkmi v rámci predchádzajúcich cenových vyjednávaní. Ďalej treba upozorniť, že táto cena bola už taká, že neposkytovala priemyslu Spoločenstva dostatočnú návratnosť. Z tohto dôvodu sa dospelo k záveru, že pôvodná ponúkaná cena uplatňovaná pri preskúmavaní znižovanie cien nebola chybná.

    4. Stav priemyslu Spoločenstva

    4.1. Všeobecné úvahy

    (80) V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia, preskúmanie dosahu dumpingových dovozov na priemysel Spoločenstva zahŕňalo aj vyhodnotenie relevantných hospodárskych faktorov a indexov, ktoré mali dosah na stav priemyslu, vrátane poklesu predaja, ziskov, výroby, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií, využívania kapacity, faktorov ovplyvňujúcich ceny Spoločenstva, toku hotovosti, skladových zásob, zamestnanosti, miezd, rastu, schopnosti získavať kapitál alebo investície. Treba upozorniť, že žiadny z týchto faktorov a ani viacej týchto faktorov nemusí nevyhnutne predstavovať rozhodujúci moment.

    4.2. Výroba, kapacita, využívanie kapacity a skladové zásoby

    (81) Medzi rokom 1996 a 1997 výroba vzrástla o 19 %, čo korešpondovalo s nárastom spotreby. Medzi rokom 1997 a 1998 poklesla o 2 % a medzi rokom 1998 a IP ďalej poklesla o 18 %. Tento pokles korešpondoval s malým poklesom spotreby a s prudkým poklesom predaja za to isté obdobie.

    (82) Na výrobnú kapacitu sa treba pozerať vzhľadom na skutočnosť, že tie isté zariadenia sa používajú aj na výrobu čiernych farbotvorných látok a aj na výrobu farebných farbotvorných látok. Z tohto dôvodu bola výrobná kapacita pre čierne farbotvorné látky odhadnutá tak, že z preukázanej kapacity tejto výrobnej linky sa odpočítala výroba farebných farbotvorných látok.

    (83) V súlade s vyššie uvedeným sa miera využívania kapacity vyvíjala od 72 % v roku 1996 na špičkovú hodnotu 79 % v roku 1997, predtým ako poklesla na úroveň 69 % v roku 1998, ktorá zostala aj počas IP zachovaná.

    (84) Pokiaľ sa budú analyzovať skladové zásoby, tak treba upozorniť, že čierne farbotvorné látky sa vyrábajú na objednávku a z tohto dôvodu skladové zásoby sú vlastne tovary, ktoré čakajú na svoju expedíciu pre zákazníkov. V tomto kontexte sa preto vyhodnotenie skladových zásob nejaví ako relevantné, z hľadiska preskúmania hospodárskej situácie priemyslu Spoločenstva. Kvôli úplnosti je v ďalšom texte analyzovaný vývoj skladových zásob.

    (85) Konečné skladové zásoby priemyslu Spoločenstva medzi rokom 1996 a IP poklesli o 58 %, v roku 1997 dosiahli špičkovú úroveň a v roku 1998 sa vrátili späť na úroveň roku 1996. Vzhľadom na celkový objem výroby priemyslu Spoločenstva konečné skladové zásoby poklesli za uvažované obdobie taktiež pod 58 %, skladové zásoby predstavovali 20,7 % celkového objemu výroby v roku 1996 a 8,7 % v IP.

    (86) Pokles skladových zásob počas IP bol daný realizáciou projektu znižovania skladových zásob. Ďalej, tri faktory prispeli k poklesu skladových zásob hotových tovarov: skutočné objednávky boli lepšie zladené s prognózami predaja; mletie výrobkov predstavovalo v roku 1999 problémové miesto, čo viedlo k hromadeniu skladových zásob polohotových výrobkov (nebalené čierne farbotvorné látky) a tým pádom k nižším skladovým zásobám hotových výrobkov a nakoniec v júni 1999 americká predajná organizácia priemyslu Spoločenstva začala hromadiť skladové zásoby v USA, a preto expedovanie do USA viedli ku zníženiu skladových zásob v Spoločenstve.

    4.3. Objem predajov, trhový podiel a rast

    (87) Predaje priemyslu Spoločenstva nepríbuzným stranám v Spoločenstve poklesli v danom období o 5 %. Objem predajov poklesol medzi rokom 1996 a 1997 o 2 %. Medzi rokom 1997 a 1998 predaje vzrástli o 15 %, čo bolo v súlade s vývojom spotreby. Predaje prudko poklesli medzi rokom 1998 a IP, zatiaľ čo spotreba poklesla iba mierne (zníženie o 1 %).

    (88) Výsledný trhový podiel priemyslu Spoločenstva poklesol zo 45,0 % v roku 1996 na 41,6 % v roku 1997, potom mierne vzrástol na 43,1 % v roku 1998 a v IP opäť poklesol na 36,5 %. Z tohto dôvodu, napriek významnému rastu spotreby čiernych farbotvorných látok v Spoločenstve, priemysel Spoločenstva nebol schopný z tejto situácie profitovať. Celkový pokles trhového podielu pre priemysel Spoločenstva bol vyrovnaný podobným nárastom trhového podielu uvažovaného produktu. Je dôležité poznamenať, že napriek rastu celkovej spotreby čiernych farbotvorných látok na úrovni 17 % za uvažovaného obdobie, priemysel Spoločenstva nedokázal profitovať z týchto stúpajúcich predajov. Naopak, priemysel Spoločenstva v tomto období stratil objem predaja (pokles o 5 %) a aj trhový podiel.

    4.4. Predajné ceny a faktory ovplyvňujúce predajné ceny

    (89) Jednotkové ceny daného produktu, ktorý predával priemysel Spoločenstva na trhu Spoločenstva poklesli za dané obdobie celkove o 16 %. Po poklese o 6 % medzi rokom 1996 a 1997 ceny poklesli o ďalších 7 % medzi rokom 1997 a 1998, za čím nasledoval ďalší pokles o 3 % medzi rokom 1998 a IP.

    (90) Pokiaľ ide o faktory ovplyvňujúce predajné ceny, tak sa preskúmali výrobné náklady. Výrobné náklady poklesli o 8 % medzi rokom 1996 a IP, čo bolo v prevažnej miere spôsobené poklesom ceny surovín, ktoré predstavovali (medzi 60 a 75 %) [8] celkových výrobných nákladov. Celkové výrobné náklady poklesli o 7 %.

    (91) Pokiaľ ide špecificky o mzdy, v súlade s údajmi dostupnými Ciba Specialty Chemical plc, mzdy vzrástli za dané obdobie o 26 %. Berúc do úvahy 15 %-ný rast odhadovanej zamestnanosti v odvetví výroby čiernych farbotvorných látok, nárast miezd činil za dané obdobie 10 %, t. j. priemerný ročný nárast miezd o platov o 2,8 %. Treba však poznamenať, že náklady na prácu činili iba malé percento celkových výrobných nákladov. Mierny nárast miezd bol však v súlade so stúpajúcou efektívnosťou priemyslu Spoločenstva vyjadrenú ako zníženie doby potrebnej na ukončenie výrobného cyklu ("doba šarže") a zvýšené výťažky na šaržu.

    (92) Na základe vyššie uvedeného sa dospelo k záveru, že za dané obdobie ceny priemyslu Spoločenstva poklesli výrazne viac ako bol pokles nákladov (–7 %). Toto drastické zníženie cien (–16 %) malo za následok závažné straty pre priemysel Spoločenstva – ako to bude popísané v ďalšom texte.

    4.5. Ziskovosť, tok hotovosti a návratnosť investícií

    (93) Ziskovosť priemyslu Spoločenstva vyjadrená ako návratnosť čistých predajov na trhu Spoločenstva pred mimoriadnymi položkami a daňami sa menila zo stavu približnej rovnováhy nákladov a výnosov v roku 1996 na (medzi –5 % až –7 %) v roku 197 na (–7 % až – 9 %) v roku 1998 a na (medzi –8 % až –10 %) v IP [9].

    (94) Medzi rokom 1996 a 1997 sa ziskovosť priemyslu Spoločenstva zhoršila, zo stavu približnej rovnováhy nákladov a výnosov do oblasti záporného výsledku. Toto sa zhodovalo s poklesom objemu predajov priemyslu Spoločenstva (–2 %) a s prudkým poklesom predajných cien (–7 %), keďže náklady v priemysle Spoločenstva zostali stabilné. Medzi rokom 1997 a 1998 sa priemysel Spoločenstva pokúsil znovu dosiahnuť objem predajov a získať späť trhový podiel znížením svojich cien (–7 %), avšak – nakoľko jeho náklady poklesli iba o 6 % – tento pokles cien mal za následok vyššie straty. Medzi rokom 1998 a IP straty vzrástli, nakoľko predajné ceny poklesli o 3 %, zatiaľ čo náklady poklesli iba o 1 %.

    (95) Jedna zo zainteresovaných strán argumentovala tým, že priemysel Spoločenstva neutrpel materiálne škody, nakoľko celé odvetvie farbotvorných látok bolo ziskové počas celého obdobia a dokonca aj po uplynutí IP.

    (96) Treba poznamenať, že cieľovým produktom v rámci súčasného konania sú čierne farbotvorné látky a nie farbotvorné látky vo všeobecnosti. Vyšetrovanie preukázalo, že priemysel Spoločenstva utrpel značné straty pri predajoch čiernych farbotvorných látok v Spoločenstve v priebehu IP. Z tohto dôvodu skutočnosť, že priemysel Spoločenstva je ziskový pri iných produktoch, t. j. pri farebných farbotvorných látkach, nenaznačuje, že priemysel Spoločenstva neutrpel škody v kontexte súčasného konania.

    (97) Pokiaľ ide o tok hotovosti, tento ukazovateľ sa mohol zaviesť iba pre Ciba Specialty Chemicals Inc., čo je švajčiarska materská spoločnosť firmy Ciba Specialty Chemicals, plc aj to len počínajúc rokom 1997, čo bol rok, v ktorom bola materská spoločnosť založená. Treba však poznamenať, že čierne farbotvorné látky predstavujú iba približne 0,4 % celkového obratu materskej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené, bolo posúdené, že tento faktor nebude predstavovať žiadne vodítko, pokiaľ ide o špecifickú situáciu priemyslu čiernych farbotvorných látok v priemysle Spoločenstva.

    (98) Pokiaľ ide o návratnosť investícií, tak tento ukazovateľ bol k dispozícii iba na úrovni Ciba Specialty Chemicals plc., pričom čierne farbotvorné látky predstavujú približne iba 3,5 % z celkového obratu Ciba Specialty Chemicals plc. Vzhľadom na vyššie uvedené, bolo posúdené, že tento faktor nebude predstavovať žiadne vodítko, pokiaľ ide o špecifickú situáciu priemyslu čiernych farbotvorných látok v priemysle Spoločenstva.

    4.6. Investície a schopnosť získavať kapitál

    (99) Investície realizované v priebehu celého uvažovaného obdobia poklesli zo 100 v roku 1996 na 71 počas IP. Predstavovali približne 9 % z obratu priemyslu Spoločenstva počas celého uvažovaného obdobia.

    (100) Pokiaľ ide o schopnosť získavať kapitál, tak tento ukazovateľ bol k dispozícii iba pre Ciba Specialty Chemicals plc. Ako však bolo uvedené vyššie, nakoľko čierne farbotvorné látky predstavujú približne iba 3,5 % z celkového obratu Ciba Specialty Chemicals plc, dospelo sa k záveru, že tento faktor by z vyššie uvedených dôvodov nepredstavoval žiadne vodítko, pokiaľ ide o špecifickú situáciu priemyslu čiernych farbotvorných látok Spoločenstva.

    4.7. Zamestnanosť a produktivita

    (101) Zamestnanosť v priemysle Spoločenstva vzťahovaná na výrobu čiernych farbotvorných látok vzrástla o 15 %, zo 48 osôb zamestnaných v roku 1996 na 55 osôb, zamestnaných počas trvania IP. Treba podotknúť, že nakoľko zamestnanci pracujú tak vo výrobe čiernych farbotvorných látok, ako aj vo výrobe farebných farbotvorných látok, zamestnanosť bola stanovená na základe podielu, ktorý objem výroby čiernych farbotvorných látok predstavuje na celkovom objeme výroby všetkých farbotvorných látok.

    (102) Produktivita priemyslu Spoločenstva – meraná ako výroba na jednu zamestnanú osobu – poklesla počas uvažovaného obdobia o 14 %. Tieto čísla o produktivite vo veľkej miere odrážajú dotácie poskytnuté s cieľom stanovenia zamestnanosti.

    5. Závery týkajúce sa škôd

    (103) Medzi rokom 1996 a IP objem dovozov čiernych farbotvorných látok, s pôvodom v Japonsku podstatne vzrástol (41 %) pri cenách, ktoré trvale klesali v priebehu toho istého obdobia (–19 %) a ktoré významne stačili nadol ceny priemyslu Spoločenstva tým, že znižovali ceny kótované priemyslom Spoločenstva pri cenových vyjednávaniach.

    (104) V tom istom období sa situácia priemyslu Spoločenstva zhoršila, pokiaľ išlo o výrobu (–1 %), predaje (–5 %) a trhový podiel (–8,5 percentuálnych bodov). Napriek významnému poklesu celkových nákladov (–7 %), prudké zníženie cien (–16 %), malo za následok ťažké straty. Počas uvažovaného obdobia – napriek nárastu spotreby Spoločenstva o 17 % – trhový podiel priemyslu Spoločenstva drasticky poklesol zo 45,0 % na 36,5 %.

    (105) Najmä medzi rokmi 1996 a 1997 trhový podiel priemyslu Spoločenstva poklesol zo 45,0 % na 41,6 %. Priemysel Spoločenstva sa pokúšal túto situáciu zlepšiť znížením svojich predajných cien v roku 1998 s cieľom zachovať si svoj trhový podiel, t. j. priemysel Spoločenstva znížil svoje ceny o 6 %, čo malo za následok zvýšenie jeho trhového podielu (zo 41,6 % v roku 1997 na 43,1 % v roku 1998) avšak na úkor ziskovosti, ktorá poklesla z (medzi –5 % a –7 %) na (medzi –7 % a –9 %) [10]. Medzi rokom 1998 a IP priemysel Spoločenstva mohol iba znížiť svoje ceny (o –3 %), čo malo za následok, že priemysel Spoločenstva zaznamenal zníženie objemu predajov (–18 %) a zníženie trhového podielu, ktorý poklesol na 36,5 %. Nakoľko ceny priemyslu Spoločenstva poklesli viac ako jeho náklady, priemysel Spoločenstva utrpel zvýšené straty.

    (106) Vzhľadom na vyššie uvedené, sa dospelo k záveru, že počas IP priemysel Spoločenstva utrpel materiálne škody v zmysle článku 3 ods. 1 základného nariadenia vo forme zníženej výroby a predajov, straty trhového podielu a poklesu cien, čo viedlo k ťažkým stratám.

    F. KAUZALITA

    1. Predbežné poznámky

    (107) V súlade s článkom 3 základného nariadenia sa vyšetrovalo, či objem a ceny predmetných dumpingových dovozov boli zodpovedné za dosah na priemysel Spoločenstva do takej miery, ktorá by ho umožnila klasifikovať ako materiálny v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. V rámci tohto vyšetrovania sa venovala pozornosť tomu, aby iné známe faktory ako sú dumpingové dovozy, ktoré v tom istom čase spôsobovali škody priemyslu Spoločenstva, neboli pripisované predmetným dumpingovým dovozom.

    2. Vplyvy dumpingových dovozov

    (108) Počas uvažovaného obdobia, dumpingové dovozy daného produktu významne vzrástli pokiaľ ide o objem a trhový podiel. Toto sa zhodovalo so zhoršením situácie v priemysle Spoločenstva, ktorý zaznamenal stratu objemu predajov a trhového podielu. V tomto ohľade trhový podiel, ktorý stratil priemysel Spoločenstva získali hlavne dovozy daného produktu.

    (109) Treba poznamenať, že na trhu čiernych farbotvorných látok existuje konkurencia v podobe cien. Konkurencia je daná skutočnosťou, že existuje iba málo aktérov na trhu a aj tým, že rôzne druhy produktu sú vzájomne vysoko zameniteľné.

    (110) V tomto ohľade vyšetrovania preukázali, že priemysel Spoločenstva bol nútený zvýšiť svoje predajné ceny, ak si chcel zachovať svoj trhový podiel. Je to možné dokladovať zistením, že ceny daného produktu boli nižšie ako ceny priemyslu Spoločenstva. Medzi rokmi 1996 a 1997 ceny priemyslu Spoločenstva poklesli o 7 %, zatiaľ čo ceny daného produktu poklesli o 10 %. Toto sa zhodovalo so stratou trhového podielu priemyslu Spoločenstva a s nárastom trhového podielu o 5,7 percentuálnych bodov v prípade daného produktu. V snahe znovu získať späť trhový podiel, priemysel Spoločenstva znížil svoje ceny medzi rokmi 1997 a 1998 o ďalších 6 %, v dôsledku čoho trhový podiel vzrástol a trhový podiel daného produktu mierne poklesol. Avšak vzhľadom na vzniknuté straty, priemysel Spoločenstva medzi rokom 1998 a IP znížil svoje ceny iba o ďalšie 3 %, zatiaľ čo japonskí vývozcovia znížili svoje ceny o 5 %. Takto došlo k tomu, že priemysel Spoločenstva stratil trhový podiel. Zatiaľ čo daný produkt získal významný trhový podiel. Kombinovaný účinok znížených cien a poklesu objemov predaja a tým pádom aj pokles objemu výroby negatívne ovplyvňoval ziskovosť priemyslu Spoločenstva.

    3. Dosah ostatných faktorov

    3.1. Ostatné dovozy

    (111) Dovozy z ostatných tretích krajín predstavovali v IP mierne nad 20 % spotreby Spoločenstva.

    (112) Okrem Japonska, dovozy čiernych farbotvorných látok do Spoločenstva sa realizovali v podstate z USA. Existuje jeden pôvodný americký výrobca čiernych farbotvorných látok a dvaja ďalší výrobcovia, ktorí sú spriaznení s japonskými exportujúcimi výrobcami.

    (113) Dovozy čiernych farbotvorných látok, s pôvodom v USA – vychádzajúc z informácií, ktoré poskytli spolupracujúci užívatelia a z odhadov priemyslu Spoločenstva – poklesli z indexu 100 v roku 1996 na 93 v roku 1997. V roku 1998 dovozy z USA vzrástli na 105 a v IP ďalej vzrástli na 124. Trhový podiel týchto dovozov poklesol z 19,0 % v roku 1996 na 16,7 % v roku 1997, na 16,9 % v roku 1998 a stúplo na 21 % v IP.

    (114) Pokiaľ ide o ceny, treba poznamenať, že nie sú k dispozícii žiadne informácie o úrovni cien za rok 1996, avšak počínajúc rokom 1997 úroveň cien podstatne poklesla zo 100 v roku 1997 na 82 v roku 1998 a na 76 v IP.

    (115) Treba upozorniť, že cenová úroveň dovozov čiernych farbotvorných látok s pôvodom v USA bola, s výnimkou roku 1997, nižšia ako u dovozov s pôvodom v Japonsku.

    (116) Vzhľadom na nízku cenovú úroveň dovozov s pôvodom v USA sa dospelo k záveru, že dovozy čiernych farbotvorných látok, s pôvodom v USA mohli prispieť ku škodám, ktoré utrpel priemysel Spoločenstva počas IP. Napriek nízkej úrovni cien amerických dovozov zostal trhový podiel dovozov, s pôvodom v USA stabilný a nemôže byť preto príčinou straty trhového podielu priemyslu Spoločenstva.

    3.2. Vývoj výrobných nákladov v priemysle Spoločenstva

    (117) Bolo prešetrené, či zhoršenie situácie priemyslu Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o ziskovosť, bolo materiálne spôsobené nárastom jeho výrobných nákladov.

    (118) Ako už bolo vysvetlené vyššie, výrobné náklady priemyslu Spoločenstva v danom období poklesli (–7 %), čo bolo dané v prevažnej miere poklesom nákladov na suroviny.

    (119) Dospelo sa k záveru, že zhoršenie situácie priemyslu Spoločenstva v danom období nemôže byť dané nárastom jeho výrobných nákladov.

    4. Závery týkajúce sa kauzality

    (120) Vyššie uvedené závery jasne svedčia o existencii kauzálneho prepojenia medzi dumpingovými dovozmi a zaznamenanými materiálnymi škodami. Toto sa dokázalo najmä stratou trhového podielu priemyslu Spoločenstva, ktorý takmer celý získali japonské dovozy, v kombinácii so zhoršením cien a ziskovosti priemyslu Spoločenstva. Toto sa zhodovalo s nárastom objemu dovozov, s pôvodom v Japonsku pri cenách, ktoré boli nižšie a ktoré významne stláčali ceny priemyslu Spoločenstva nadol.

    (121) Akékoľvek iné faktory, najmä dovozy, s pôvodom v USA, mohli prispieť ku škodlivej situácii v priemysle Spoločenstva, nie sú však takého charakteru, aby narušili prepojenie medzi dumpingovými dovozmi z Japonska a škodami, ktoré utrpel priemysel Spoločenstva – najmä vzhľadom na trhový podiel, ktorý získali lacné japonské dovozy.

    (122) Na základe vyššie uvedeného sa dospelo k záveru, že dumpingové dovozy s pôvodom v Japonsku spôsobili materiálne škody priemyslu Spoločenstva v zmysle článku 3 (6) základného nariadenia.

    G. ZÁUJMY SPOLOČENSTVA

    1. Predbežné poznámky

    (123) V súlade s článkom 21 základného nariadenia a na základe všetkých predložených dôkazov sa skúmalo, či – napriek škodlivému účinku dumpingových dovozov – existovali pádne dôvody proti prijatiu antidumpingových opatrení v tomto konkrétnom prípade. Pri tomto rozhodnutí sa vychádzalo z hodnotenia všetkých rôznych záujmov posudzovaných ako celok.

    (124) S cieľom určiť, či zavedenie týchto opatrení je v záujme alebo proti Spoločenstva, boli od všetkých zainteresovaných strán vyžiadané informácie, vrátane domáceho priemyslu, dovozcov, obchodníkov a užívateľov.

    2. Záujmy priemyslu Spoločenstva

    2.1. Životaschopnosť priemyslu Spoločenstva

    (125) Vyšetrovanie preukázalo, že celková ziskovosť priemyslu Spoločenstva pre všetky farbotvorné látky vyrábané v tých istých výrobných zariadeniach, v ktorých sa vyrábajú čierne farbotvorné látky, bola počas daného obdobia pozitívna. Negatívnu situáciu v obchode s čiernymi farbotvornými látkami priemyslu Spoločenstva je možné preto pripísať nespravodlivým obchodným praktikám japonských exportujúcich výrobcov, ktoré mali škodlivý vplyv na priemysel Spoločenstva.

    (126) V súlade s vývojom pozorovaným počas daného obdobia sa očakáva, že trh Spoločenstva čiernych farbotvorných látok bude v nasledujúcich rokoch naďalej rásť. Hoci výroba bezuhľového papiera pravdepodobne poklesne, tento pokles bude v značnej miere kompenzovaný nárastom výroby termálneho papiera. V tomto ohľade investície realizované priemyslom Spoločenstva počas tohto obdobia a jeho trvalý záujem o oblasť výskumu a vývoja (nárast o 44 % za dané obdobie) potvrdili, že priemysel Spoločenstva nie je ochotný opustiť tento trh a že pokiaľ sa obnovia spravodlivé podmienky na trhu, tak priemysel Spoločenstva bude profitovať z očakávaného rastu tohto trhu.

    (127) Záverom treba poznamenať, že priemysel Spoločenstva značne zvýšil svoju efektivitu. Priemysel Spoločenstva vyvinul značné úsilie vo forme skrátenia doby šarže a zvýšených výťažkoch na šaržu, čo prispelo ku zníženiu nákladov.

    2.2. Pravdepodobné účinky zavedenia opatrení

    (128) Pokiaľ ide o pravdepodobné účinky zavedenia antidumpingových opatrení na priemysel Spoločenstva, tieto môžu vo všeobecnosti mať za následok nárast objemov, ktoré bude na trhu Spoločenstva predávať priemysel Spoločenstva a/alebo tieto opatrenia môžu mať za následok zvýšenie úrovne cien, ktoré tento priemysel dosiahne.

    (129) Pokiaľ ide o nárast cien na trhu Spoločenstva je pravdepodobné, že zavedenie antidumpingových opatrení na daný produkt bude mať za následok zvýšenie jeho ceny a následne aj cenovej úrovne v Spoločenstve.

    (130) Nakoľko najzávažnejším negatívnym faktorom bolo zníženie cien, ktoré spôsobilo nemalé finančné straty, očakáva sa, že priemysel Spoločenstva bude pravdepodobne profitovať z týchto opatrení vo forme nárastu svojich cien.

    (131) Je taktiež pravdepodobné, že zavedenie opatrení bude mať za následok mierne zvýšenie objemu predajov. V tomto ohľade zvýšenie objemu predajov v Spoločenstve a tým následne aj výroby umožní priemyslu Spoločenstva znížiť svoje jednotkové náklady, a tým zlepšiť ziskovosť.

    (132) Z tohto dôvodu sa dospelo k záveru, že zavedenie antidumpingových opatrení umožní priemyslu Spoločenstva zvýšiť tak svoje ceny, ako aj svoj objem predajov, čím sa zlepší aj jeho finančná situácia.

    2.3. Pravdepodobné účinky nezavedenia opatrení na priemysel Spoločenstva

    (133) Pokiaľ by opatrenia neboli zavedené, tak je pravdepodobné, že negatívne trendy, pokiaľ ide o ceny, ziskovosť a trhový podiel budú pokračovať, pokiaľ sa nebudú ešte ďalej zhoršovať.

    (134) Ak nedôjde ku zlepšeniu cenovej úrovne v Spoločenstve, tak sa nedá očakávať, že priemysel Spoločenstva dosiahne znovu ziskovosť cestou racionalizácie, vzhľadom na už vyvinuté úsilie o zvýšenie efektívnosti. Ďalej, súčasná úroveň finančných strát nedovoľuje, aby tento priemysel bol naďalej operatívny. Z tohto dôvodu sa očakáva – pokiaľ by cenová úroveň zostala stabilná alebo by naďalej klesala – priemysel Spoločenstva by mohol byť v konečnom dôsledku prinútený stiahnuť sa z tohto trhu, čo by následne znamenalo stratu investícií, know-how a zamestnanosti a malo by za následok, že súčasný značný počet dodávateľov na trh Spoločenstva by sa podstatne znížil, čo by malo negatívne účinky na súťaž v Spoločenstve. Pokiaľ by sa priemysel Spoločenstva stiahol z tohto trhu, tak je nepravdepodobné, že by sa na tento trh ešte niekedy vrátil. Po prvé, priemysel Spoločenstva by stratil kredibilitu u svojich zákazníkov s ktorými úzko spolupracuje v oblasti výskumu a vývoja. Po druhé, dva až tri roky trvá, kým sa výrobný závod uvedie do prevádzky a ešte minimálne ďalší rok trvá, kým sa dosiahne požadovaná stabilita na šaržu. V konečnom dôsledku by sa stratili kvalifikované pracovné sily, výskum a vývoj, ktoré sa po dlhé roky budovali.

    2.4. Závery

    (135) Vzhľadom na vyššie uvedené sa dospelo k záveru, že priemysel Spoločenstva by zo zavedenia antidumpingových opatrení profitoval, pokiaľ ide o nárast jeho cien a určitý nárast objemu predajov a výroby, čo by prispelo k zlepšenej finančnej situácii. Naopak, nezavedenie týchto opatrení by mohlo vyústiť do strednodobého stiahnutia sa priemyslu Spoločenstva z tohto trhu.

    3. Záujmy dovozcov/obchodníkov

    (136) Traja zo štyroch príslušných dovozcov/obchodníkov, na ktorých pripadá približne 60 % celkového objemu dovozu daného produktu neodpovedali na dotazník Komisie, poskytli však všeobecné informácie.

    (137) Jeden z nich argumentoval tým, že uvalenie antidumpingového cla by malo za následok možné vylúčenie daného produktu z trhu Spoločenstva, pričom však nezdôvodnil toto tvrdenie a ani dosah takéhoto cla na činnosť tejto spoločnosti.

    (138) Treba poznamenať, že hoci priemysel Spoločenstva má značnú rezervnú kapacitu, táto kapacita nie je postačujúca nato, aby pokryla celý dopyt na trhu Spoločenstva. Z tohto dôvodu sú dovozy nevyhnutné, ak má byť celý dopyt pokrytý. Vzhľadom na vyššie uvedené sa neočakáva, že by zavedenie takýchto opatrení malo za následok úplné vylúčenie daného produktu z trhu Spoločenstva, ale skôr sa očakáva, že takéto dovozy by sa realizovali za spravodlivé ceny.

    (139) Na základe informácií, ktoré poskytol jediný spolupracujúci dovozca/obchodník sa zistilo, že dovozcovia/obchodníci vo všeobecnosti obchodujú aj s iným produktmi ako sú čierne farbotvorné látky, pričom na posledne menované pripadá podiel (medzi 8 % a 12 %) [11]. Nakoľko sa očakáva, že hlavný účinok antidumpingových opatrení bude v princípe nárast cien a iba určitý nárast objemu predajov zo strany priemyslu Spoločenstva, je nepravdepodobné, že dovozcovia/obchodníci budú negatívne ovplyvnení vo forme výrazného zníženia objemu predajov.

    (140) Záverom, je nepravdepodobné, že zavedenie antidumpingových opatrení na dovozy čiernych farbotvorných látok s pôvodom v Japonsku významne ovplyvní hospodársku situáciu dovozcov/obchodníkov.

    4. Záujmy užívateľov

    4.1. Predbežné poznámky o štruktúre priemyslu užívateľa

    (141) Čierne farbotvorné látky sa používajú ako povlak pri výrobe bezuhľového papiera a termálneho papiera. Čierne farbotvorné látky sa zmiešajú s inými chemikáliami podľa určitého receptu a táto zmes sa potom nanáša na základný papier.

    (142) Podľa dostupných informácií existuje v Spoločenstve 15 užívateľov, ktorí sú výrobcami buď bezuhľového, a/alebo termálneho papiera, z nich 8 spolupracovali v rámci tohto konania. Dvaja z týchto užívateľov vyrábajú obidva druhy papiera, traja sú aktívni iba v odvetví bezuhľového papiera a traja sú aktívni iba v odvetví termálneho papiera. Pokiaľ ide o veľkosť spoločností, priemysel natieracieho papiera nie je homogénny a pozostáva z veľkých spoločností a aj zo stredne veľkých spoločností. Ďalej existujú spoločnosti, ktoré sú aktívne iba v obchode s papierom s nanesenou vrstvou a taktiež existujú spoločnosti, ktoré vyrábajú iné druhy papierov (bez nanesenej vrstvy). Nakoniec treba poznamenať, že väčšina spoločností vyrába vlastný základný papier, zatiaľ čo jeden spolupracujúci užívateľ nakupuje základný papier a potom ho natiera.

    (143) Približne 40 % celkovej spotreby čiernych farbotvorných látok v Spoločenstve sa používa ako povlak pre výrobu bezuhľového papiera. Výroba tohto druhu papiera v Spoločenstve dosiahla v roku 1998 približne 1000000 ton.

    (144) V tomto sektore sú činní piati spolupracujúci užívatelia. Najdôležitejší výrobca predstavuje viac ako 30 % výroby Spoločenstva. Na druhú a tretiu najväčšiu spoločnosť pripadá spolu podiel približne 25 % z výroby Spoločenstva a existujú ešte dve ďalšie spoločnosti, z ktorých každá predstavuje približne 10 % výroby Spoločenstva.

    (145) Prenikanie dovozu bezuhľového papiera je veľmi nízke (medzi 1 a 2 %). Bolo oznámené, že tento sektor upadá v dôsledku zavádzania nových technológií, ako sú elektronická pošta, ink-jet tlačiarne a laserové tlačiarne, ktoré minimalizujú používanie formulárov s viacerými kópiami, čo predstavuje najdôležitejšie použitie bezuhľového papiera.

    (146) Približne 60 % z celkovej spotreby čiernych farbotvorných látok sa používa ako povlak pri výrobe termálneho papiera. Výroba tohto druhu papiera v Spoločenstve dosiahla počas IP približne 200000.

    (147) Existuje 5 spolupracujúcich užívateľov, ktorí sú v tomto sektore aktívni. Na najdôležitejšieho pripadá (medzi 35 a 45 %) [12]. Druhá a tretia najväčšia spoločnosť predstavuje asi jednu tretinu veľkosti tej najväčšej a zvyšok trhu je rozdelený medzi približne päť spoločností.

    (148) Prenikanie dovozov je veľmi nízke, menej ako 7 %. Bolo oznámené, že tento sektor rastie ročne o 4 až 5 % v dôsledku používania termálneho papiera v dôsledku výroby lístkov a etikiet.

    4.2. Údaje zhromaždené zo strany spolupracujúcich strán

    (149) Spolupracujúce spoločnosti predstavujú obrat približne EUR 2000 miliónov, z čoho na papiere s nanesenou vrstvou pripadá polovica. Celková zamestnanosť u spolupracujúcich užívateľov predstavovala počas IP približne 10000.

    (150) Pokiaľ ide o ziskovosť, tak ziskovosť s váženým priemerom u výrobcov termálneho papiera predstavovala počas IP (medzi 5 % a 7 %) [13], zatiaľ čo ziskovosť s váženým priemerom u výrobcov bezuhľového papiera dosahovala počas IP (medzi 0,5 % a 2 %).

    (151) Počas IP spolupracujúci užívatelia vykazovali nákupy od dovozcov/obchodníkov, ktoré predstavovali 77 % z celkového objemu dovozov daného produktu. Taktiež nakúpili približne 72 % čiernych farbotvorných látok, ktoré vyrobil priemysel Spoločenstva.

    (152) Vyšetrovanie preukázali, že čierne farbotvorné látky predstavovali v priemere 1,1 % celkových výrobných nákladov výrobcov bezuhľového papiera. Pokiaľ ide o výrobcov termálneho papiera, čierne farbotvorné látky predstavovali v priemere 7,9 % celkových výrobných nákladov. Pre celý užívateľský priemysel činí vážený priemer 4,2 %.

    4.3. Dopad vyjadrený ako náklady spojené s adtidumpingovými opatreniami

    (153) Vzhľadom na vyššie uvedené, uvalenie antidumpingového cla na uvažovanej úrovni by malo za následok hypotetický maximálny nárast výrobných nákladov výrobcov bezuhľového papiera o 0,21 %. Pokiaľ ide o výrobcov termálneho papiera, tak maximálny hypotetický nárast výrobných nákladov by dosiahol 1,49 %.

    (154) Tu sa však jedná o hypotetický maximálny dopad daného opatrenia pre prípad, že celý dopad by sa premietol na jedného užívateľa. Neberie do úvahy, že užívatelia majú značnú kúpnu silu, že existujú alternatívne zdroje dodávok (USA), ktoré nepodliehajú týmto opatreniam a že hoci sa očakáva určitý nárast cien, je nepravdepodobné, že tento by predstavoval takú istú sumu ako navrhované clo, nakoľko priemysel Spoločenstva bude profitovať aj z mierneho nárastu svojho objemu predajov.

    4.4. Argumenty užívateľov, týkajúce sa zavedenia andidumpingových opatrení

    a) Nemožnosť tolerovať nárast nákladov na čierne farbotvorné látky

    (155) Vzhľadom na dravú konkurenciu medzi výrobcami papiera a súčasnú nízku úroveň cien ich finálneho výrobku, niektorí užívatelia tvrdili, že ceny čiernych farbotvorných látok sa nesmú zvýšiť.

    (156) Vyšetrovania preukázali, že čierne farbotvorné látky predstavujú iba malú časť celkových výrobných nákladov výrobcov papiera, pričom najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim náklady výrobcov papiera sú ceny papierovej buničiny, ktoré predstavujú 50 % alebo aj viac výrobných nákladov na papier s nanesenou vrstvou, ktoré ceny sú veľmi nestále. Mesačný vývoj cien papierovej buničiny medzi rokom 1996 a koncom IP potvrdil, že ceny papierovej buničiny môžu fluktuovať až o 28 % na mesačnom základe.

    (157) Vzhľadom na skutočnosť, že buničina môže predstavovať 50 % alebo aj viac výrobných nákladov na papier s nanesenou vrstvou, akékoľvek kolísanie ceny buničiny bude mať významný dopad na celkové výrobné náklady či už v prípade bezuhľového papiera alebo termálneho papiera.

    (158) V tomto ohľade informácie poskytnuté spolupracujúcimi užívateľmi potvrdili, že výkyvy cien hlavnej suroviny sa premietli do cien papiera s nanesenou vrstvou. Dostupné informácie potvrdili, že na zákazníkov možno z väčšej časti presunúť cenové výkyvy až do výšky 12 %.

    (159) Z tohto dôvodu sa usúdilo, že je nepravdepodobné, aby mierny nárast cien, ktorý by mohol vyplynúť zo zavedenia navrhovaných antidumpingových opatrení, ohrozil hospodárske aktivity daných užívateľov.

    b) Obmedzenie nákupných zdrojov

    (160) Jeden užívateľ tvrdil, že uvalenie antidumpingových ciel obmedzí nákupné zdroje, ktoré sú k dispozícii užívateľom v Spoločenstve, čím sa vylúči alebo obmedzí súťaž v Spoločenstve.

    (161) Vyšetrovania potvrdili, že najpravdepodobnejším účinkom zavedenia antidumpingových opatrení bude skôr mierny nárast cenovej úrovne čiernych farbotvorných látok v Spoločenstve, než úplné vylúčenie japonských dovozov z trhu Spoločenstva, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že priemysel Spoločenstva by nebol schopný zásobovať trh Spoločenstva v plnom rozsahu. Ďalej, USA predstavujú alternatívny nákupný zdroj pre priemysel Spoločenstva a pre Japonsko.

    (162) Z tohto dôvodu sa usúdilo, že nie je pravdepodobné, aby zavedenie antidumpingových opatrení malo za následok zníženie nákupných zdrojov dostupných užívateľom Spoločenstva. Naopak, nezavedenie antidumpingových opatrení by mohlo viesť v strednodobom časovom horizonte k zmiznutiu jediného výrobcu čiernych farbotvorných látok v Spoločenstve, a to vzhľadom na významné straty zaznamenané v dôsledku dumpingu daného produktu, čo by zasa znížilo nákupné zdroje v Spoločenstve.

    c) Strata konkurencieschopnosti vývozov mimo Spoločenstva

    (163) Jeden užívateľ tvrdil, že uvalenie antidumpingových ciel by ohrozilo jeho vývozy mimo Spoločenstvo vzhľadom na nárast jeho nákladov v porovnaní s jeho konkurentmi, ktorí sa nachádzajú mimo Spoločenstva.

    (164) Po prvé, zistilo sa, že v dôsledku dravej konkurencie na trhu čiernych farbotvorných látok v Spoločenstve, cena v Spoločenstve je podstatne nižšia ako na ostatných hlavných trhoch výroby papiera, t. j. v USA a v Japonsku. V dôsledku vyššie uvedeného, výrobcovia bezuhľového a termálneho papiera mimo Spoločenstva nakupujú čierne farbotvorné látky z ceny, ktoré môžu byť dokonca až o 20 % vyššie ako sú ceny, ktoré platia užívatelia v Spoločenstve. Po druhé, treba upozorniť, že antidumpingové clá buď nie sú splatné, ak sa daný produkt dováža podľa režimu domáceho (vnútorného) spracovania alebo sú navrátené, ak je tento papier reexportovaný alebo včlenený do iného produktu.

    (165) Vzhľadom na vyššie uvedené sa neočakáva, že by uvalenie antidumpingového cla malo za následok stratu konkurencieschopnosti užívateľov Spoločenstva na vývozných trhoch.

    5. Dôsledky súťaže na trhu Spoločenstva

    (166) Vzhľadom na článok 21 ods. 1 základného nariadenia bola venovaná mimoriadna pozornosť potrebe vylúčiť obchod deformujúce účinky škodlivého dumpingu a obnoviť efektívnu súťaž v Spoločenstve.

    (167) Pokiaľ ide o štruktúru svetového trhu čiernych farbotvorných látok, tak sa zistilo, že existujú na celom svete tri hlavné vyrábajúce krajiny. Európske spoločenstvo, v rámci ktorého je jediným výrobcom Ciba; Japonsko, kde čierne farbotvorné látky vyrábajú štyria známi výrobcovia; a USA, kde daný produkt vyrábajú traja známi výrobcovia (dvaja z nich sú dcérskymi spoločnosťami dvoch hlavných japonských vyvážajúcich výrobcov a jeden je nezávislým výrobcom).

    (168) V Spoločenstve, Ciba vyrába tak čierne, ako aj farebné farbotvorné látky. Jej trhový podiel dosiahol v IP 36,5 %, zatiaľ čo trhový podiel dovozov daného produktu dosiahol 43,4 % a trhový podiel dovozov, s pôvodom v USA, dosiahol 20,1 %. Treba poznamenať, že odhadovaných 15 % dovozov s pôvodom v USA je vyrábaných americkými dcérskymi spoločnosťami dvoch hlavných japonských exportujúcich výrobcov. Spoločenstvo, ktoré predstavuje celosvetovo najväčší trh čiernych farbotvorných látok (38 % z celkovej odhadovanej celosvetovej spotreby čiernych farbotvorných látok), je do značnej miery otvorené prenikaniu dovozov (približne 64 % z celkovej spotreby).

    (169) V Japonsku, dvaja výrobcovia, ktorí sú hlavnými vývozcami na trh Spoločenstva, vlastnia vyše 70 % výrobnej kapacity. V Japonsku je trh čiernych farbotvorných látok pre vývozy zo Spoločenstva do značnej miery uzatvorený, nakoľko bezuhľový prieklepový papier sa nevyrába s použitím čiernych farbotvorných látok, ale s použitím farebných farbotvorných látok a priemysel Spoločenstva nesmie vyvážať ODB-2 v dôsledku patentových obmedzení. V dôsledku vyššie uvedeného, neexistujú žiadne dovozy čiernych farbotvorných látok do Japonska.

    (170) USA majú dcérske spoločnosti dvoch hlavných japonských výrobcov najväčšiu výrobnú kapacitu (nad 50 %). Americký trh je charakterizovaný svojou vysokou úrovňou cla uplatňovaného na dovozy čiernych farbotvorných látok (11,6 %). Ďalej, v USA akvizíciou miestneho výrobcu, dcérska spoločnosť japonského vývozcu je viazaná dlhodobým dodávateľským kontraktom s najväčším americkým užívateľom, čo predstavuje medzi 40 % až 50 % trhu čiernych farbotvorných látok v USA. V dôsledku vyššie uvedeného, prenikanie dovozov do USA činí iba 17 %.

    (171) Záverom, Spoločenstvo predstavuje trh s najvyšším prenikaním dovozov na trh, kde sú ceny najnižšie na svete. Z informácií, ktoré poskytli zainteresované strany vyplynulo, že ceny v USA a v Japonsku boli o viac ako 20 % vyššie ako v Spoločenstve v IP.

    (172) Vzhľadom na konkurenčnú situáciu na trhu Spoločenstva, vyšetrovania potvrdili, že počas daného obdobia priemysel Spoločenstva stratil významný trhový podiel a zaznamenal narastajúce straty v dôsledku dumpingových dovozov daného produktu. Tento stratený trhový podiel získal v podstate daný produkt nespravodlivými obchodnými postupmi. Toto je ešte závažnejšie vzhľadom na podiel trhu Spoločenstva pripadajúci na japonských exportujúcich výrobcov, či už vzhľadom na ich vývozy, s pôvodom v Japonsku, alebo vývozy, s pôvodom v USA.

    (173) Je pravdepodobné, že prijatie antidumpingových opatrení zabezpečí, že priemysel Spoločenstva zostane na tomto trhu, čo bude prispievať k oživeniu súťaže. Na druhej strane, neočakáva sa, že by zavedenie antidumpingových opatrení vylúčilo z trhu Spoločenstva dovozy daného produktu, vzhľadom na obmedzenú kapacitu priemyslu Spoločenstva a kúpnu silu užívateľov.

    (174) Nie je pravdepodobné, že – bez antidumpingových opatrení – sa priemysel Spoločenstva stiahne z tohto trhu a tým zníži súťaž v Spoločenstve. Ako už bolo uvedené predtým v úvodnej časti 134, pokiaľ by k tomuto stiahnutiu predsa došlo, tak je nepravdepodobné, že by sa priemysel Spoločenstva ešte na tento trh znovu vrátil, vzhľadom na vysoké vstupné náklady na tomto trhu.

    (175) Z tohto dôvodu sa usúdilo, že zavedenie antidumpingových opatrení by pravdepodobne obnovilo efektívnu súťaž tým, že by vytvorilo rovnaké hracie pole a zabezpečilo rovnaké konkurenčné podmienky a možnosti pre všetkých hospodárskych operátorov.

    6. Závery týkajúce sa záujmov Spoločenstva

    (176) Pokiaľ ide o priemysel Spoločenstva, zistilo sa, že uvalenie antidumpingového cla by malo priaznivý vplyv na jeho stav, čo by sa prejavilo očakávaným nárastom jeho cien a znovuobnovenou ziskovosťou. Je pravdepodobné, že nezavedenie opatrení by viedlo k ukončeniu aktivít priemyslu Spoločenstva v strednodobom časovom horizonte pokiaľ ide o jeho negatívnu ziskovosť.

    (177) Pokiaľ ide o dovozcov/obchodníkov, je nepravdepodobné, že by uvalenie ciel malo významný negatívny vplyv na nich, vzhľadom na obmedzený dopad čiernych farbotvorných látok na ich celkové obchodné aktivity.

    (178) Pokiaľ ide o užívateľov, uvalenie antidumpingového cla na daný produkt by ovplyvnilo ich situáciu iba marginálne a vzhľadom na malý dopad čiernych farbotvorných látok na ich celkové náklady, vzhľadom na možnosť premietnuť výkyvy v cenách surovín do cien výrobkov z papiera a vzhľadom na existenciu alternatívneho nákupného zdroja t. j. USA. Dospelo sa k záveru, že zavedenie antidumpingových opatrení taktiež podporí silnú konkurenciu na trhu Spoločenstva čiernych farbotvorných látok tým, že obnoví spravodlivé obchodné postupy.

    (179) Vzhľadom na vyššie uvedené, Komisia dospela k záveru, že za týchto okolností neexistujú žiadne pádne dôvody – vychádzajúc zo záujmov Spoločenstva – neprijať antidumpingové opatrenia.

    H. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

    (180) Na účely stanovenia úrovne konečného cla sa zobrala do úvahy úroveň zisteného dumpingu a výška cla potrebného na vylúčenie škôd, ktoré utrpel priemysel Spoločenstva.

    1. Úroveň vylúčenia škôd

    (181) Dospelo sa k záveru, že výška cla nevyhnutného na odstránenie vplyvov škodlivého dumpingu musí umožniť priemyslu Spoločenstva pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť primeraný zisk z predaja. V tomto ohľade sa preukázalo, že ziskové rozpätie 7 % z obratu by sa mohlo považovať za primeraný základ, pričom sa musí brať patričný zreteľ na mieru návratnosti, ktorú by priemysel Spoločenstva reálne očakávať, ak by neexistoval škodlivý dumping. Táto miera bola stanovená s odvolaním sa na ziskové rozpätie, ktoré je k dispozícii pre značný počet európskych spoločností operujúcich v sektore výroby špeciálnych chemikálií tak, ako to definovala vo svojej správe jedna nezávislá strana.

    (182) Yamamoto argumentovala tým, že informácie predložené skupinou Mitsui boli dostačujúce nato, aby umožnili vykonať individuálne stanovenie týkajúce sa rozmedzia škôd. V informáciách, ktoré poskytla skupina Mitsui boli uvedené všeobecné informácie o jej spoločnostiach, o jej nákupných cenách a o ďalších predajoch na trhu Spoločenstva. Yamamoto argumentovala tým, že to bolo dostačujúce pre stanovenie individuálnej vývoznej ceny a individuálneho rozpätia škôd, nakoľko všetky predaje do Spoločenstva boli realizované cez skupinu Mitsui. Na základe článku 18 ods. 4 základného nariadenia Yamamoto a vyššie uvádzané spoločnosti boli patrične informované o tom, že predložené informácie boli nedostatočné a bola im daná príležitosť poskytnúť bližšie vysvetlenie. Yamamoto a skupina Mitsui zjednali nápravu, pokiaľ išlo o nedostatky nachádzajúce sa v odpovediach skupiny Mitsui a vyhlásenia deklarujúce vzťah medzi Yamamoto a Mitsui & Co. Ltd ("Mitsui (Japonsko)"), ako aj o rolu Mitsui (Japonsko) ako jediného výrobcu výrobkov Yamamoto. Yamamoto však odmietla odpovedať na hlavnú časť dotazníkov, v ktorých sa považovali informácie týkajúce sa štruktúry firmy exportujúceho výrobcu, jeho výroby, jeho exportných predajov do Spoločenstva, jeho domácich predajov a výrobných nákladov.

    (183) Dospelo sa k záveru, že nespolupráca zo strany tohto výrobcu znemožnila vykonať akékoľvek individuálne stanovenie v tomto ohľade. Ak bolo možné overiť, či spoločnosti skupiny Mitsui nahlásili kompletne a presne svoje predaje čiernych farbotvorných látok na trh Spoločenstva, chýbajúce informácie týkajúce sa výroby, štruktúry spoločnosti a predajov znemožnili stanoviť, či predaje hlásené skupinou Mitsui predstavovali všetky predaje firmy Yamamoto do Spoločenstva. Čierne farbotvorné látky vyrobené firmou Yamamoto v Japonsku sa dali exportovať do Spoločenstva aj inými kanálmi, či už priamo alebo prostredníctvom príbuzných strán. Aj iní výrobcovia a/alebo obchodníci mohli byť spriaznení s firmou Yamamoto a exportovať japonské čierne farbotvorné látky do Spoločenstva, čo by si vyžadovalo stanovenie jednej vývoznej ceny a individuálneho rozpätia škôd pre skupinu. Nedostatok údajov relevantných pre vykonanie individuálneho stanovenia sa preto netýka iba dumpingového rozpätia ale rovnakou mierou aj rozpätia škôd.

    (184) Vzhľadom na vyššie uvedené, firma Yamamoto sa považuje na účely súčasného antidumpingového konania za nespolupracujúceho exportujúceho výrobcu a z tohto dôvodu nebolo pre túto spoločnosť vykonané žiadne individuálne stanovenie rozpätia škôd.

    (185) Úrovne vylúčenia škôd boli stanovené na základe ODB-1 resp. ODB-2 porovnaním výrobných nákladov plus rozumného ziskového rozpätia pre každý z týchto druhov čiernych farbotvorných látok vyrábaných priemyslom Spoločenstva s predajnou cenou tých istých druhov daného produktu na užívateľskej úrovni. Rozpätie škôd, t. j. tento rozdiel vyjadrený ako percento hodnoty cif daných dovozov, činilo v priemere 18,9 %.

    2. Forma a úroveň konečných antidumpingových opatrení.

    (186) Nakoľko sa preukázalo, že rozpätie škôd bolo nižšie ako dumpingové rozpätie, konečné clo, ktoré sa uvalí, musí zodpovedať stanovenému rozpätiu škôd, v súlade s článkom 9 (4) základného nariadenia.

    (187) Vychádzajúc zo stanovenia dumpingu a z neho vyplývajúcich škôd, a dovozy čiernych farbotvorných látok s pôvodom v Japonsku, sa musí uvaliť konečné clo z hodnoty 18,9 %.

    PRIJALA TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    1. Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy čiernych farbotvorných látok spadajúcich pod KN kód ex29322980 (TARIC kód: pozri príloha) s pôvodom v Japonsku.

    2. Pre účely súčasného konania je čierna farbotvorná látka chemickou farbotvorou látkou, ktorá, ak sa použije na natieranie papiera určeného na výrobu bezuhľového prieklepového papiera alebo termálneho papiera, vytvára svojimi vlastnosťami čierny obraz na papieri bez toho, aby musela byť zmiešaná s inými farbotvornými látkami a má nasledovnú fluoranovú štruktúru

    +++++ TIFF +++++

    R1 a R2 môžu byť identické alebo rôzne a musia sa vybrať zo substituovaných alebo nesubstituovaných alkylových alebo arylových skupín. Môžu byť aj súčasťou systému kruhov. R3 musí byť vybraný z vodíka, substituovaného alebo nesubstituovaného alkylu, arylu, alkoxy skupín alebo halogénov. R3 je typicky metylová alebo chlórová skupina. R4 musí byť vybraná zo substituovaných alebo nesubstituovaných monoarylamino skupín. Pokiaľ je R3 vodík, tak R4 musí byť substituovaná monoarylamino skupina. R1, R2 a R4 nesmú byť vodík. R5 je vodík alebo halogén, typickejší je vodík. V prílohe je uvedený zoznam identifikovaných čiernych farbotvorných látok.

    3. Pokiaľ ide o produkt uvádzaný v odseku 1, tak výška antidumpingového cla uplatniteľná na netto cenu franko hranica Spoločenstva pred preclením je 18,9 %.

    4. Pokiaľ nie je špecifikované inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

    Článok 2

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

    Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Luxemburgu 9. októbra 2000

    Za Radu

    predseda

    H. Védrine

    [1] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 905/98 (Ú. v. ES L 128, 30.4.1998 s. 18).

    [2] Ú. v. ES C 213, 24.7.1999, s. 2 a 3.

    [3] Ú. v. ES C 94, 1.4.2000, s. 5.

    [4] Tieto odpovede predložila Mitsui & Co. Ltd v Japonsku a jej príbuzní dovozcovia (Mitsui & Co. Deutschland GmbH, Mitsui & Co. UK plc., Mitsui & Co. Espaňa SA, Mitsui & Co. Scandinavia AB (Švédsko) a Mitsui & Co. France SA ("skupina Mitsui"). Bolo deklarované, že Mitsui & Co. Ltd nakupovala od Yamamoto.

    [5] Pozri Nariadenie Komisie (EHS) č. 2172/93 z 30. júla 1993, ktorým sa uvaľujú predbežné antidumpingové clá na dovozy etanolamínu, ktorý má svoj pôvod v Spojených štátoch amerických (Ú. v. ES L 195, 4.8.1993, s. 5) a nariadenie Rady (ES) č. 229/94 (Ú. v. ES L 28, 2.2.1994, s. 40).

    [6] Ceny medzi rokom 1996 a 1998 nezahŕňajú Black 15, nakoľko žiadny užívateľ nehlásil dovozy tohto druhu. V každom prípade, a to dokonca aj vtedy, keď budú ceny Blac 15 vyňaté z IP, priemerná cena za IP činí 20,28 EUR/kg.

    [7] Žiadny užívateľ neposkytol informácie o dovozoch Black 15, ktorý mal svoj pôvod v Japonsku za obdobie 1996 až 1998, ale iba IP obdobie. Z tohto dôvodu nie je možné stanoviť pre tento druh žiadny cenový vývoj.

    [8] Skutočné čísla sú indexované z dôvodov dôvernosti.

    [9] Skutočné údaje sú uvádzané ako rozmedzie z dôvodov dôvernosti.

    [10] Z dôvodov dôvernosti sú skutočné údaje uvádzané ako rozmedzie.

    [11] Z dôvodov dôvernosti sú skutočné údaje uvádzané ako rozmedzie.

    [12] Z dôvodov dôvernosti sú skutočné údaje uvádzané ako rozmedzie.

    [13] Z dôvodov dôvernosti sú skutočné údaje uvádzané ako rozmedzie.

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA

    Obchodný názov | Číslo podľa registra CA (CAS č.) | Chemický opis | TARIC kód |

    Black 15 | 36431 – 22- 8 | 3-(diethylamino)-6-metyl-7-(2,4-dimetylfenylamino) fluoran | 2932298035 |

    Black 100 | 68134-61-2 | 3-(diethylamino)-7-(3-trifluorometylfenylamino) fluoran | 2932298060 |

    Black 303 | 92814-52-3 | 3-(N-etyl-N-izopentylamino)-7-(2-chlorofenylamino) fluoran | 2932298060 |

    Black 305 | 129437-78-5 | 3-(dipentylamino)-6-metyl-7-anilinofluoran | 2932298060 |

    Black 500 | 93071-94 – 4 | 3-(N-etyl N-(3-etoxypropyl)amino)-6-metyl-7-anilinofluoran | 2932298060 |

    CF- 51 | 102232-11-1 | 3-(N-tetrahydrofurfuryl-N-etylamino)-6-metyl-7-anilinofluoran | 2932298040 |

    ETAC | 59129-79-2 | 3-(N-etyl-N-p-tolylamino)-6-metyl-7-anilinofluoran | 2932298040 |

    Fuji Black | 85443-45-4 | 3-(dietylamino)-6-chloro-7-anilinofluoran | 2932298060 |

    ODB | 29512-49-0 | 3-(dietylamino)-6-metyl-7-anilinofluoran | 2932298060 |

    ODB-2 | 89331-94-2 | 3-(dibytylamino)-6-metyl-7-anilinofluoran | 2932298060 |

    ODB-7 | 151019-95-3 | 3-(dietylamino)-6-metyl-7-(3-metylfenylamino) fluoran | 2932298060 |

    PSD 150 | 55250-84-5 | 3-(N-metyl-N-cyklohexylamino)-6-metyl-7-anilinofluoran | 2932298050 |

    PSD 300A | 92409-09-1 | 3-(N-metyl-N-propylamino)-6-metyl-7-anilinofluoran | 2932298030 |

    PSD 184 | 95235-29-3 | 3-(N-etyl-N-izobutylamino)-6-metyl-7-anilinofluoran | 2932298045 |

    S 205 | 70516-41-5 | 3-(N-etyl-N-izopentylamino)-6-metyl-7-anilinofluoran | 2932298010 |

    TH 107 | 821737-87-3 | 3-(dibutylamino)-7-(2-chlorofenylamino) fluoran | 2932298025 |

    Ostatné čierne farbotvorné látky | | | 2932298060 |

    --------------------------------------------------

    Top