31999R1599

Nariadenie Rady (ES) č. 1599/1999

z 12. júla 1999,

ktorým sa uplatňuje konečné vyrovnávacie clo a konečné vyberané dočasné clo uložené na drôty z nehrdzavejúcej ocele s priemerom 1 mm alebo väčším, s pôvodom v Indii, a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa dovozu drôtov z nehrdzavejúcej ocele s priemerom 1 mm alebo väčším s pôvodom v Kórejskej republike

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2026/97 zo 6. októbra 1997 o ochrane proti dotovaným dovozom z nečlenských krajín Európskeho spoločenstva [1], a najmä na jeho články 14 a 15,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s Poradným výborom,

keďže:

(A) PREDBEŽNÉ OPATRENIA

(1) Nariadením (ES) č. 618/1999 [2] (ďalej len "predbežné nariadenie") Komisia uplatnila dočasné vyrovnávacie clá na dovozy drôtov z nehrdzavejúcej ocele s priemerom 1 mm alebo väčším (ďalej len "hrubé DNO" alebo "príslušné výrobky") s pôvodom v Indii a Kórejskej republike (ďalej len "Kórea"), ktoré patria pod číselný kód KN ex72230019.

(B) NASLEDOVNÝ POSTUP

(2) Viacero zainteresovaných strán po zverejnení dôležitých skutočností a posúdení, na základe ktorého sa zaviedli predbežné opatrenia na dovozy hrubých DNO pochádzajúcich z Indie a Kórey (ďalej len "zverejnenie"), predložilo svoje písomne pripomienky. Stranám, ktoré o to požiadali, bola daná možnosť vyjadriť sa ústne.

(3) Komisia pokračovala v hľadaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné na vytvorenie svojich konečných záverov.

(4) Všetky strany boli informované o dôležitých skutočnostiach a posúdeniach, na základe ktorých sa odporúča:

i) uplatnenie konečných vyrovnávacích ciel na dovozy z Indie a konečné vyberanie čiastok predbežného cla na týchto dovozoch; a

ii) ukončenie rokovania proti dovozom z Kórey bez prijatia opatrení;

po tomto zverejnení bolo zainteresovaným stranám poskytnuté obdobie, počas ktorého sa mohli k tomuto zverejneniu vyjadriť.

(5) Posúdili sa ústne a písomné pripomienky predložené stranami, a ak sa to považovalo za vhodné, predbežné závery sa primerane upravili.

(C) POSUDZOVANÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

(6) Výrobok sa považuje za hrubý DNO, ak obsahuje 2,5 hmotnostného percenta alebo viac niklu, s výnimkou výrobku obsahujúceho 28 hmotn.% alebo viac niklu, ale nie viac ako 31 hmotn.%, a 20 hmotn.% alebo viac chrómu, ale nie viac ako 22 hmotn.%.

(7) V predbežnom štádiu vyšetrovania sa zistilo, že existujú rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach a použitiach medzi DNO zahrnutým do súčasného vyšetrovania, t. j. s priemerom 1 mm alebo väčším (hrubý drôt) a DNO s priemerom menším než 1 mm (tenký drôt). Z tohto dôvodu sa zdá, že pri použití hrubých a tenkých drôtov neexistuje žiadna, alebo existuje iba veľmi malá možnosť zámeny. V dočasnom nariadení sa však uviedlo, že otázka, či medzi týmito výrobkami môže byť položená zreteľná rozdeľujúca hranica, bude ďalej skúmaná až do získania konečnej odpovede.

(8) Na základe ďalších informácií zozbieraných od zainteresovaných strán bol vyvodený záver, že hrubý a tenký drôt sú dva rozdielne výrobky, pretože majú rozdielne fyzikálne vlastnosti a rôzne použitie. Po prvé, kvôli fyzikálnym vlastnostiam je ťahová sila, granulovaná štruktúra a povrchová vrstva DNO rozdielna pri hrubých a tenkých drôtoch. Po druhé, čo sa týka rozdielneho použitia týchto dvoch výrobkov, zistilo sa, že hrubý drôt sa používa pre ťažšie strojné použitia, ako sú upevnenia, zosilnenie stien, ako zváracie drôty atď. Oproti tomu, tenký drôt má uplatnenie v jemnom strojárstve, ako sú mriežky a filtre (drôtené tkaniny) s malými otvormi pre filtrovanie veľmi jemných alebo malých častíc (napríklad prachové filtre a chemické filtre), lekárske/chirurgické použitie atď.

(9) Na základe vyššie uvedených informácií bol vyvodený záver, že tenké a hrubé drôty sú dva rôzne výrobky, ktoré majú rozdielne vlastnosti a použitie, a že podľa názoru používateľov DNO nie sú vzájomne zameniteľné.

(10) Keďže žiadna z príslušných strán nepredložila pripomienky týkajúce sa predbežných zistení Komisie vzhľadom na posudzované výrobky a posúdenia vykonané na podobných výrobkoch, skutočnosti a zistenia stanovené v úvodných častiach 7 až 12 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(D) SUBVENCIE

I. INDIA

1. Systém úverovej knižky (PBS) a Systém vrátenia cla úverovej knižky (DEPB)

(11) Vláda Indie (VI) a deväť vyvážajúcich výrobcov tvrdilo, že systémy opísané v úvodných častiach 14 až 25 a 26 až 35 predbežného nariadenia boli Komisiou nesprávne vyhodnotené vzhľadom na rozsah subvencie a čiastku vyrovnávacieho príjmu. Tvrdili najmä to, že vymeranie príjmov udelených podľa týchto systémov Komisiou je nesprávne, keďže v súlade s článkom 2 nariadenia (ES) č. 2026/97 (ďalej len "základné nariadenie") sa za subvenciu môže považovať iba vrátenie nadmerného cla.

(12) Komisia použila nasledovnú metódu s cieľom preukázať, či PBS a DEPB predstavujú vyrovnávacie subvencie, a ak áno, vypočítať čiastku príjmu. Komisia podľa článku 2 odseku 1 písmena a ii) vyvodila záver, že tieto systémy zahŕňajú finančný príspevok od VI, pretože vládny výnos (t. j. dovozné clá), ktorý predstavuje inak povinný vládny príjem sa nevyberá. Existuje tu tiež pôžitokpre prijímateľa, keďže vyvážajúci výrobcovia nemusia platiť bežné dovozné clá.

(13) Avšak článok 2 odsek 1 písmeno a) ii) ustanovuje výnimku z tohto všeobecného pravidla, okrem iného, pre systémy vrátenia a náhradného vrátenia cla, ktoré spĺňajú prísne pravidlá ustanovené v prílohe I i) a prílohe II (definícia a pravidlá pre vrátenie cla) a prílohe III (definícia a pravidlá pre náhradné vrátenie cla).

(14) Analýza Komisie odhalila, že ani PBS ani DEPB nepredstavujú systém vrátenia cla alebo náhradného vrátenia cla. Tieto systémy neobsahujú povinnosť dovážať iba tovar, ktorý sa spotrebuje pri výrobe vyvážaného tovaru (príloha II k základnému nariadeniu). Okrem toho, neexistuje žiadny vhodný overovací systém, ktorý by kontroloval, či sa dovozy skutočne spotrebovali pri výrobe. Nepredstavujú ani systém náhradného vrátenia cla, pretože dovážaný tovar nemusí byť v rovnakom množstve a nemusí mať rovnaké vlastnosti ako domáce vstupy, ktoré sa použili pri výrobe vyvážaných výrobkov (príloha III k základnému nariadeniu). Nakoniec, vyvážajúci výrobcovia sú vhodní pre udelenie príjmov vznikajúcich podľa PBS a DEPB bez ohľadu na to, či dovážajú nejaké východiskové materiály. Pre vývozcu je postačujúce získať pôžitok jednoducho vyvážaním tovaru bez potreby preukazovania, že každý východiskový materiál sa skutočne doviezol; teda, vyvážajúci výrobcovia, ktorí získavajú všetok východiskový materiál z domácich zdrojov a tovar, ktorý sa môže použiť ako východiskový materiál nedovážajú, majú stále nárok na pôžitky vyplývajúce z PBS a DEPB. PBS a DEPB preto nie sú v súlade so žiadnymi ustanoveniami prílohy I až III. Keďže sa táto výnimka z definície subvencie článku 2 neuplatňuje, vyrovnávací pôžitok predstavuje celkové odpustené colné poplatky bežne uložené na všetky dovozy.

(15) Z vyššie uvedeného zreteľne vyplýva, že odpustenie nadmerných dovozných colných poplatkov tvorí základ pre výpočet čiastky príjmu iba v prípade systému vrátenia cla a náhradného vrátenia cla bona fide. Keďže je preukázané, že PBS a DEPB nepatria do žiadnej z týchto dvoch kategórií, príjem tvorí úplné odpustenie dovozných colných poplatkov, a nie odpustenie predpokladaných nadmerných colných poplatkov.

(16) VI a deväť vyvážajúcich výrobcov tvrdili, že zaobchádzanie podľa týchto systémov je v rozpore s predbežnými zisteniami súčasného antidumpingového vyšetrovania, keďže Komisia priznala v antidumpingovom šetrení príspevok pre dovozné clá, nezaplatené podľa PBS a DEPB, na dovezené východiskové materiály skutočne spotrebované pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(17) Podľa článku 2 odseku 10 písmena b) základného antidumpingového nariadenia, nariadenia (ES) č. 384/96 [3], sa avšak príspevok udelil iba vtedy, ak sa preukázalo, že materiály, za ktoré sa zaplatili dovozné clá, sa fyzicky začlenili do príslušného výrobku predaného na domácom trhu, a že dovozné clá neboli vyberané alebo vrátené vzhľadom na výrobok vyvezený do spoločenstva. Hoci takýto príspevok skutočne zníži dumpingové rozdiely, nie je náležitý pri antisubvenčnom šetrení,pretože sa z dôvodov uvedených vyššie zistilo, že PBS a DEPB sú podľa ustanovení základného nariadenia vyrovnávacie systémy. Ako sa uvádza vyššie, akonáhle sa zistilo, že takáto vyrovnávacia dotácia existuje, peňažný príjem pre prijímateľa predstavuje plná čiastka dovozného cla nezaplateného vyvážajúcim výrobcom pri všetkých dovozných transakciách. Vzhľadom na toto, nie je úlohou Komisie, aby prepracovala PBS a DEPB s cieľom zistiť, ktoré produkty sú fyzicky začlenené a ktoré nie. Okrem toho by sa ďalej malo zdôrazniť, že analýza týkajúca sa vyrovnávateľnosti systému a príspevok pre fyzicky začlenené východiskové materiály sú úplne rozdielne vzhľadom na účel, metódu výpočtu a právny základ. Účelom preskúmania sporného príspevku v antidumpingovom šetrení je vypočítať bežné hodnoty. Skúmanie vyrovnávateľnosti systému v antisubvenčnom šetrení zvedie k stanoveniu (odhadu) príjmov udeľovaných za týchto podmienok vývozcom. Okrem toho, metodika výpočtu je pri antidumpingových a antisubvenčných vyšetrovania ch rozdielna. Hoci v antidumpingových prípadoch je príspevok udelený iba vo vzťahu k vývozom príslušných výrobkov do spoločenstva, pri antisubvenčnom šetrení sa príjmy skúmajú vo vzťahu k celkovým vývozom všetkých výrobkov do všetkých miest určenia v súlade s článkom 7 odsekom 2 základného nariadenia a "Pokynmi pre výpočet čiastky subvencie pri vyšetrovania ch vyrovnávacieho cla" (ďalej len "výpočtové pokyny") [4].

(18) VI a deväť vyvážajúcich výrobcov tvrdilo, že Komisia mala preskúmať, či sa v skutočnosti vrátili nadmerné dovozné poplatky za východiskové materiály spotrebované pri výrobe.

(19) Ako sa uvádza v úvodných častiach 12 až 15, prílohy II a III obsahujú pravidlá na preukázanie, či systém ustanovuje vrátenie cla alebo náhradné vrátenie cla. Odpustenie nadmerných dovozných poplatkov tvorí základ pre výpočet čiastky príjmu iba v prípade systému vrátenia alebo náhradného vrátenia cla. Tento argument nemôže byť prijatý, pretože otázka nadmerného vrátenia vzniká iba v súvislosti s vymeraním náležite ustanoveného systému vrátenia/náhradného vrátenia, a preukázalo sa, že PBS a DEPB nepredstavujú v zmysle prílohy I i) a prílohy II a III k základnému nariadeniu systémy vrátenia ani náhradného vrátenia.

(20) VI a deväť vyvážajúcich výrobcov tvrdilo, že Komisia nepreskúmala, či má VI vhodný systém alebo postup na potvrdenie, ktoré východiskové materiály sa spotrebujú pri výrobe vyvážaných výrobkov a v akých množstvách. VI tvrdí, že normy štandardných vstupov/výstupov ustanovujú primeraný overovací systém.

(21) Toto tvrdenie sa týka otázky, či sa PBS a DEPB môžu považovať za systémy vrátenia alebo náhradného vrátenia cla. Pretože sa preukázalo, že PBS a DEPB nepredstavujú systémy vrátenia ani náhradného vrátenia v zmysle prílohy II a III k základnému nariadeniu, nemusí sa vykonať ďalšie preskúmanie. Ak by systémy PBS a DEPB aj spĺňali kritériá prílohy II a III, mal by sa vyvodiť záver, že žiadny primeraný overovací systém neexistuje. Normy vstupov/výstupov predstavujú zoznam možných položiek, ktoré môžu byť spotrebované pri výrobe a v akých množstvách. Normy vstupov/výstupov však nepredstavujú overovací systém v zmysle odseku 5 prílohy II k základnému nariadeniu. Tieto normy neustanovujú overovanie vstupov, ktoré sa skutočne pri výrobe spotrebujú a neustanovujú overovací systém, ktorý kontroluje, či sa tieto vstupy efektívne doviezli.

(22) VI a deväť vyvážajúcich výrobcov uvádza, že Komisia nesprávne vyrovnala hodnotu čiastky úveru v povolení DEPB namiesto čistej hodnoty na základe predaja povolenia. Jedna spoločnosť tvrdila, že daň z obratu, ktorá sa zaplatila na základe predaja povolenia, by sa mala odpočítať z celkovej čiastky subvencie.

(23) Podľa súčasných ustanovení DEPB, spoločnosť, ktorá získala povolenia, má dve možnosti: dovážať akýkoľvek výrobok (s výnimkou položiek uvedených v zakázanom zozname) s použitím úverov na vyrovnanie uplatniteľných dovozných poplatkov alebo preniesť povolenie na tretiu stranu. Ako sa uvádza v úvodnej časti 34 predbežného nariadenia, Komisia uvažuje, že "predaj povolenia za nižšiu cenu, ako je jej nominálna hodnota, je čisto komerčné rozhodnutie, ktoré nepozmeňuje príjem získaný podľa systému". Okrem toho, článok 7 základného nariadenia vymenúva položky, ktoré môžu byť odpočítané z čiastky subvencie. Akékoľvek uplatňované poplatky alebo náklady nevyhnutne prevzaté s cieľom uplatňovať nárok alebo získať subvenciu,môžu byť odpočítané z čiastky subvencie. Prenesenie menšej čiastky príjmu, než bola skutočne udelená, a daň z obratu sa nemôžu považovať za odôvodnené zníženie v zmysle článku 7 základného nariadenia s cieľom uplatňovať si nárok alebo získať subvenciu,pretože tieto položky nepredstavujú nevyhnutne prevzaté náklady.

(24) VI a deväť vyvážajúcich výrobcov tvrdilo, že Komisia vyrovnala časť príjmov podľa týchto systémov dvakrát, z dôvodu prekrytia tohto rokovania so šetrením lesklých tyčí z nehrdzavejúcej ocele.

(25) Komisia použila rovnakú metodiku, ako v prípadoch antibiotics [5] a tyčí z nehrdzavejúcej ocele [6]. Podľa článku 7 odseku 2 základného nariadenia, čiastka vyrovnávacej subvencie sa určila tak, že hodnota celkovej subvencie sa pridelila na úroveň celkových vývozov. Pretože vývozné subvencie neboli spojené s vývozom príslušného výrobku, ale všetkých vývozov spoločností, Komisia považovala za vhodné použiť túto metodiku. Pri použití tejto metodiky sa nevyskytlo dvojité počítanie príjmov, ktoré už boli v prípade tyčí z nehrdzavejúcej ocele vyrovnané, keďže subvencie sa pridelili na všetky vývozy.

(26) spoločnosť Raajratna Metal Industries, s. r. o. oponovala metodike použitej Komisiou pri výpočte príjmu podľa systémov vkladovej knihy a DEPB. Sporili sa, že by sa malo prihliadať iba na úvery získané na príslušný výrobok počas obdobia vyšetrovania. Táto čiastka, ako sa spoločnosť vyjadrila, by mala byť potom prideliť podľa obratu vývozu príslušného výrobku, a tak vypočítať dotácia.

(27) Komisia sa domnieva, že ak by mala prijať tento argument, jeho dôsledkom by bolo vyrovnávanie prípadných oproti skutočným pôžitkom, ktoré vznikli počas obdobia vyšetrovania. Pretože spoločnosť nemôže získať subvenciu, pokiaľ využíva úver, Komisia rozhodla, že skutočný zisk spoločnosti najlepšie odrážajú celkové využívané pasíva. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

2. Systém podpory vývozu investičného majetku (EPCGS)

(28) Tri spoločnosti vzniesli námietku týkajúcu sa Systému podpory vývozu investičného majetku pri (EPCGS), ktorý je uvedený v úvodných častiach 36 až 39 predbežného nariadenia. Týka sa pridelenia príjmu podľa bežnej doby odpisu základného majetku.

(29) Konštatovalo sa, že vznikol nesúlad medzi dobou odpisu použitou vo zverejnenom liste a dočasným nariadením. Komisia ustanovila priemer odpisových období použitých všetkými príslušnými vyvážajúcimi výrobcami príslušného výrobku, a zistila dĺžku priemernej doby odpisu 12 rokov. Toto obdobie sa použilo v predbežnom zistení a konečné sa potvrdí. Dotačná čiastka podľa EPCGS sa v súlade s článkom 7 odsekom 3 základného nariadenia pridelila na 12 rokov.

(30) Jedna spoločnosť tvrdila, že jej investičný majetok sa odpisoval počas 21 rokov a že táto doba odpisu by sa mala použiť namiesto priemeru 12 rokov.

(31) Ako sa uvádza vyššie, služby Komisie v predbežných záverov určili bežnú dobu odpisu investičného majetku v odvetví drôtov z nehrdzavejúcej ocele, t. j. 12 rokov, na základe priemernej doby používanej spolupracujúcimi indickými vyvážajúcimi výrobcami. Je to v súlade s požiadavkami článku 7 odseku 3 základného nariadenia, ktoré uvádza, že keď môže byť dotácia spojená so získaním základného majetku, čiastka vyrovnávacej subvencie sa musí vypočítať rozdelením subvencie na obdobie, ktoré odráža bežné odpisovanie takéhoto majetku v príslušnom odvetví. Vzhľadom na toto ustanovenie, nie je vhodné použiť osobitnú dobu odpisu spoločnosti. Táto požiadavka sa preto zamieta.

3. Systém výnimiek pri dani z príjmu

(32) Spoločnosť Bhansali Ferromet, s. r. o. nepredložila do konečné ho termínu dohodnutého Komisiou kópiu vrátenia dane z príjmu a preto sa na účel výnimky pri dani z príjmu považovala za nespolupracujúcu. Po uvedení týchto skutočností spoločnosť predložila kópiu vrátenia dane z príjmu, na základe ktorej sa zistilo, že jej neboli udelené podľa tohto systému žiadne príjmy. Preto sa dotačná hranica pre spoločnosť Bhansali Bright Bars Pvt., s. r. o. upravila na 18,5 %.

4. Prepojené spoločnosti

(33) Isibars, s. r. o. a Isinox, s. r. o. tvrdili, že Komisia ich nemala posudzovať ako prepojené spoločnosti, pretože sú samostatné právne subjekty. Ak by k nim Komisia pristupovala ako k prepojeným spoločnostiam, musela by uplatniť rôzne metódy výpočtu jednotlivej dotačnej hranice.

(34) Počas overovania sa preukázalo, že Isibars a Isinox sú prepojené spoločnosti, pretože majú spoločných akcionárov a manažment. Pri antidumpingových a antisubvenčných vyšetrovaniach Komisia vždy považovala dve prepojené spoločnosti za samostatné ekonomické subjekty, aby sa vyhla podvodu. Preto sa tejto požiadavke nemôže vyhovieť. Čo sa týka výpočtu rozpätia subvencie, Komisia použila metodiku váženého aritmetického priemeru ako najvhodnejší základ pre stanovenie rozpätia.

5. Čiastka vyrovnávacích dotácií

(35) S prihliadnutím na konečné zistenia týkajúce sa rôznych vyššie uvedených systémov, čiastka vyrovnávacích dotácií pre každého zo skúmaných vyvážajúcich výrobcov je nasledovná:

| Vkladová kniha | DEPB | EPCGS | Daň z príjmu | Suma |

Bhansali Bright Bars | 4,1 % | 14,4 % | 0,0 % | 0,0 % | 18,5 % |

Devidayal | 0,0 % | 18,4 % | 0,0 % | 0,0 % | 18,4 % |

Indore Wire | 7,7 % | 10,7 % | 0,9 % | 0,0 % | 19,3 % |

Isibars/Isinox | 4,2 % | 7,8 % | 1,2 % | 0,0 % | 13,2 % |

Kei Industries | 0,0 % | 0,0 % | 0,0 % | 0,0 % | 0,0 % |

Macro Bars | 9,6 % | 12,6 % | 0,0 % | 3,2 % | 25,4 % |

Mukand s. r. o. | 7,5 % | 5,7 % | 0,0 % | 0,0 % | 13,2 % |

Raajratna | 23,3 % | 13,7 % | 0,0 % | 5,9 % | 42,9 % |

Triveni Shinton | 0,0 % | 0,0 % | 0,0 % | 0,0 % | 0,0 % |

Venus Wire | 19,8 % | 14,3 % | 0,0 % | 1,3 % | 35,4 % |

(36) Subvenčná čiastka konečne určená pre Indické spoločnosti, s výnimkou spoločností spolupracujúcich na šetrení, vyjadrená ako percento čistej, voľnej ceny v spoločenstve, je 48,8 %, čo je suma najvyššej čiastky poskytnutej každému spolupracujúcemu vývozcovi podľa ktoréhokoľvek systému.

II. KÓREA

1. Úverové programy

a) Výpočet hraničnej úrokovej sadzby

(37) Vláda Kórey (VK) tvrdila, že vzhľadom na výpočet subvenčnej čiastky v prípade úrokov by sa mali použiť dosiahnuté náklady pre vládu namiesto dosiahnutého príjmu pre prijímateľa, ako sa cituje v článku 19 odseku 4 a článok 6 odsekom 1 písmenom a), a prílohu písmená k) a l) k Dohode o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach (DDVO).

(38) Uvažuje sa, že ustanovenia VK nie sú uplatniteľné na skúmané úverové programy. článok 19 odsek 4 DDVO ustanovuje, že žiadne vyrovnávacie clo sa nemôže uložiť väčšie, ako je subvenčná čiastka, ktorá sa zistila výpočtom na základe udeleného príjmu. Pretože sa dodržiavali presné pravidlá pre výpočet subvencie v prípade úverov, t. j. článok 5 a článok 6 písm. b) základného nariadenia, ktoré obsahujú článok 14 písm. b) DDVO, toto ustanovenie bolo dodržiavané. Tieto pravidlá zreteľne stanovujú, že subvencia by sa mala vypočítať vzhľadom na príjem, ktorý predstavuje rozdiel medzi čiastkou firmou získaných úverových platieb a čiastkou, ktorú by firma zaplatila za porovnateľný komerčný úver. článok 19 odsek 4 DDVO neustanovuje požiadavku na výpočet subvencie na základe vládnych nákladov. článok 6 odsek 1 písmeno a) sa týka odhadu skutočnej ujmy za určitých podmienok, ktorá nie je uplatniteľná na rokovaní o vyrovnávacom cle. Písmeno k) prílohy I k DDVO, ktoré sa tiež nachádza v prílohe I k základnému nariadeniu, ustanovuje osobitné pravidlá pre vývozné úvery, ktoré predstavujú výnimky zo všeobecných pravidiel pre výpočet dotácií v prípade úverov. Písmeno l) samotné neustanovuje, že dosiahnuté náklady pre vládu prevažujú nad jasnými pravidlami článku 5 a článku 6 písm. b) základného nariadenia, najmä pretože sa toto písmeno nachádzalo v názornom zozname vývozných dotácií, ktorý sa prijal počas kola Tokijských vyjednávaní GATT v čase, keď sa ešte dosiahnutý príjem pre prijímateľa nenachádzal v pravidlách WTO.

(39) VK okrem iného tvrdila, že porovnanie splatených úrokov vládneho úverového programu oproti komerčnému úveru by viedlo k nesprávnemu predpokladu, že úrokové sadzby všetkých úverov v ekonomike sú rovnaké.

(40) Komisia nepredpokladá, že všetky úvery sú rovnaké, ale boli použité ako orientačné úvery, ktoré sa považovali za porovnateľné na základe doby splatnosti, hlavnej úverovej čiastky a účelu úveru, ako sa požaduje článok 6 písm. b) základného nariadenia.

(41) VK nakoniec požadovala, aby sa uprednostnila príslušná hraničná úroková sadzba, ktorá sa udelila v porovnateľných úveroch v rovnakom čase ako sporný úver, pred úrokovými sadzbami prevažujúcimi v období vyšetrovania, pretože počas obdobia vyšetrovania bola úroková sadzba v dôsledku finančnej krízy neprimerane vysoká.

(42) V priebehu vyšetrovania sa zistilo, že úrokové sadzby pre úvery poskytované na komerčnom základe sa v priebehu času menia a tým odrážajú podmienky trhu. U takýchto úverov sa zistili rovnaké úrokové sadzby počas obdobia vyšetrovania bez ohľadu na to, či boli poskytnuté v rovnakom čase ako vládne úvery alebo nie. Komisia by sa teda neodklonila od jej bežných postupov uvedených v základnom nariadení a výpočtových pokynoch. Preto sa táto požiadavka zamieta.

(43) Dvaja kórejskí vyvážajúci výrobcovia požadovali, aby zatriedenie úverov Komisiou do piatich kategórií na základe čiastky pôžičky bez úrokov bolo ľubovoľné a nebolo v súlade s bežnými postupmi kórejských bánk. Následne tvrdili, že určenie úrokovej sadzby na základe čiastky úveru nepredstavuje primeranú metódu pre určenie orientačnej úrokovej sadzby. Jeden kórejský vyvážajúci výrobca požadoval, že keďže kórejské banky neberú do úvahy čiastku úveru ako rozhodujúci faktor pre stanovenie úrokovej sadzby, Komisia by mala použiť ako samostatnú orientačnú hodnotu aktuálnu priemernú úrokovú sadzbu komerčných úverov pre výrobcu. Dvaja kórejský vyvážajúci výrobcovia tiež požadovali, aby Komisia použila úrokové sadzby obchodných úverov ako orientačné úrokové sadzby pre úvery EXIM-SM.

(44) V odpovedi na tieto požiadavky sa uvažuje, že článok 6 písm. b) základného nariadenia zreteľne stanovuje, že orientačnou hodnotou pre výpočet subvencie je porovnateľný komerčný úver, ktorý by spoločnosť mohla aktuálne na trhu získať. Preto spoločenstvo v tejto oblasti postupuje tak, ako sa stanovuje vo výpočtových pokynoch, teda porovnáva úvery s podobnou čiastkou, účelom a podobnou dobou splatnosti. Obchodné úvery (t. j. krátkodobé úvery pre prevádzkové pracovné účely) získané kórejskými vyvážajúcimi výrobcami sa odlišujú v účele (pozri úvodnú časť 126 predbežného nariadenia) a dobe úveru od sporných úverov EXIM-SM a preto neporovnateľných. Tieto požiadavky sa preto zamietajú.

(45) Dvaja kórejskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia za orientačnú hodnotu pre výpočet subvencie na úvery uzavreté pred finančnou krízou v Kórey použila mimoriadne vysoké úrokové sadzby, ktoré boli dôsledkom tejto krízy.

(46) článok 6 písm. b) základného nariadenia uvádza, že príjem sa vypočíta porovnaním úrokových sadzieb vládnych úverov oproti úrokovej sadzbe porovnateľných komerčných úverov. Na tento účel sa priemerné úrokové sadzby vládnych úverov porovnali s priemernými úrokovými sadzbami porovnateľných komerčných úverov počas obdobia vyšetrovania. Táto požiadavka sa preto zamieta.

b) Úver na rybársku sieťovú produkciu (FNLP

(47) VK tvrdila, že keďže bol tento úver špecifický pre odvetvie rybárskych sietí, neudeľoval sa príjem vývozcovi drôtu z nehrdzavejúcej ocele a nebol ani špecifický pre odvetvie nehrdzavejúcej ocele. Okrem toho, spoločnosť vyrábajúca rybárske siete a drôt z nehrdzavejúcej ocele by samostatne viedla finančné zdroje a ich účtovníctvo.

(48) V priebehu vyšetrovania sa zistilo, že vyvážajúci výrobcovia drôtu z nehrdzavejúcej ocele získali takýto vyrovnávací úver, pretože, ako VK priznala, špecifický pre odvetvie rybárskych sietí. Považuje sa za irelevantné, že príslušný systém nie je špecifický pre odvetvie vyrábajúce skúmaný výrobok, pokiaľ je program ako taký špecifický a jeho príjmy môžu byť spojené s výrobou príslušného výrobku. Posledne uvedené je skutočnosť, pretože dotovaný úver znížil celkové finančné náklady výrobcu, ktorý tiež požíva výhody z príslušného výrobku. Nepredložil sa žiadny dôkaz o tom, že finančné zdroje sa príslušnými vyvážajúcimi výrobcami viedli tak, že celkové finančné náklady spoločnosti by sa udelením pôžičky neovplyvnili. Táto požiadavka sa preto zamieta.

c) Úvery na založenie malých a stredne veľkých podnikov a úvery podporného fondu (SME-SPFL)

(49) VK tvrdila, že úvery typu C poskytované podľa miestnych predpisov organizácie Pusanského Centrálneho mestského podporného fondu neboli podmienené vývoznou produkciou, pretože osem hlavných a 12 dodatočných kritérií, ktoré určujú vhodnosť pre takýto úver sú objektívne a neúčelové. Jediná časť týkajúca sa vývozu je, že sa dodatočne posudzujú MVP, ktorých vývozný predaj je väčší než 20 % ich celkového obratu. Cieľom tohto systému nie je podporiť vývozcov, ale použiť vývozný podiel ako nepriamy ukazovateľ aktivít technologického rozvoja.

(50) Uvažuje sa, že hoci podmienka týkajúca sa vývoznej produkcie je iba jedným z niekoľkých kritérií, napriek tomu robí systém podmieneným vývoznou produkciou a preto špecifickým. Toto sa zreteľne stanovuje v článku 3 odseku 4 písmene a) základného nariadenia, ktoré uvádza, že subvencie, ktoré sú podmienené vývoznou produkciou v zmysle zákona alebo skutočnosti, samostatné alebo ako jedna z niekoľkých podmienok, sa považujú za špecifické. Keďže jedna skutočnosť, na ktorú by mal poskytujúci orgán prihliadať je, že minimálny podiel z vývozov v celkovom obrate je dosiahnutý, táto požiadavka podmienenia vývoznou produkciou je splnená, pretože spoločnosti nemôžu získať príjmy bez prekročenia určitej úrovne vývozných predajov. Požiadavka VK sa preto zamieta.

d) Úver na technologický rozvoj obchodu (TDBL)l Fond podpory vedy a techniky (STPF)

(51) VK tvrdila, že tieto programy poskytujú pomoc pre vedecké činnosti v súlade článkom 8 odsekom 2 písmenom a) DDVO a sú preto voľné a nevyrovnávacie. Okrem toho, technologický rozvoj a vedecká a technologická podpora sú v zmysle článku 2 odseku 1 písmena b) DDVO objektívne a neúčelové kritériá a programy sú všeobecne prístupné pre všetky priemyselné odvetvia, ktoré investujú do projektov technologického rozvoja, a nie sú preto špecifické. Vzhľadom na STPF, VK ďalej tvrdila, že keďže transparentné a objektívne kritériá sú uplatňované Ministerstvom vedy a techniky, musí uplatňovať transparentnosť v rozhodovaní o prioritných projektoch, a že Komisia nepredstavila žiadny dôkaz na podporu jej záverov, že táto transparentnosť sa neuplatnila.

(52) Požiadavka voľnosti pre oba programy sa zamieta z rovnakých dôvodov, ako sa uvádza v úvodných častiach 75 až 77. Nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil predbežné skúmanie, že TDBL bol špecifický pre určité priemyselné odvetvia investujúce do určitých projektov, ako je určené Ministerstvom obchodu a pre odvetvie. Taktiež vzhľadom na STPF, nebola predložená žiadna informácia o kritériách používaných Ministerstvom vedy a techniky. Počas vyšetrovania sa overilo, že Ministerstvo vedy a techniky skutočne rozhodlo z času na čas o prioritných projektoch. Toto sa považuje za dostatočný dôkaz na preukázanie, že STPF je v skutočnosti špecifcký v zmysle článku 3 odseku 2 písmena c) základného nariadenia. Preto sa požiadavka, že systémy nie sú špecifické, zamieta.

e) Úvery na financovanie vývozu

(53) Jeden kórejský vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia neprihliadla na určité overené informácie a urobila výpočtovú chybu pri určovaní príjmu z úverov EXIM-SM.

(54) Táto požiadavka sa považuje za oprávnenú. Čiastka subvencie sa pre príslušnú spoločnosť náležite upravila.

(55) VK tvrdila, že keďže EXIM-EC (pred odoslaním), EXIM-SM a EXIM-FIC úvery sa poskytli so sadzbami vyššími, než EXIM skutočne zaplatil za finančné prostriedky, EXIM-EC, EXIM-SM a EXIM-FIC úvery nie sú vyrovnávacie. Okrem toho sa konštatovalo, že poznámka pod čiarou 5 k článku 3 odseku 1 písmenu a) DDVO uvádza, že keďže opatrenia uvedené v prílohe I neustanovujú vývozné subvencie, nemali by sa zakázať podľa tohto ani žiadneho iného ustanovenia DDVO.

(56) Uvážilo sa, že tieto tvrdenia sa uplatňujú iba na "vývozné úvery" bližšie určené v písmene k) prílohy I k základnému nariadeniu. Ako sa uvádza v úvodných častiach 129 a 130 predbežného nariadenia, EXIM-EC (pred odoslaním), EXIM-SM a EXIM-FIC úvery sa nepovažujú za "vývozné úvery" a nespadajú pod písmeno k) prílohy I k základnému nariadeniu. Tieto požiadavky sa preto zamietajú.

(57) VK tvrdila, že EXIM-FIC nie je podmienený v zmysle článku 3 odseku 1 DDVO ani vývoznou produkciou, ani použitím domáceho tovaru pred dovezeným. VK tiež uviedla, že keďže úver EXIM-FIC je dostupný pre široké spektrum priemyselných odvetví a kritérium pre zahraničné investície je objektívne a neúčelové v zmysle článku 2 odseku 1 písmena b) DDVO, EXIM-FIC nie je špecifický.

(58) V odpovedi na tieto argumenty Komisia prišla k záveru týkajúcemu sa úverov EXIM-FIC, a to, že sú prístupné iba spoločnostiam, ktoré investujú v zahraničí a sú preto v zmysle článku 3 odseku 2 písmena b) základného nariadenia špecifické, keďže nie sú založené na neúčelových kritériách, ako sa uvádza nižšie v úvodných častiach 80 až 84. Uvážilo sa, že EXIM-FIC nie je v zmysle článku 3 odseku 1 DDVO podmienený vývoznou produkciou ani použitím domáceho tovaru pred dovezeným.

2. Systém stanovených čiastok

(59) VK tvrdila, že tento systém je systémom náhrad v zmysle prílohy I bod i), prílohy II a prílohy III k DDVO a ďalej tvrdila, že vrátené dovozné poplatky nie sú vyššie ako poplatky uložené na dovozné vstupy, ktoré sa spotrebujú pri výrobe vyvážaného výrobku, s prihliadnutím na odpad.

(60) V odpovedi na tieto tvrdenia sa uvážilo, že keďže neexistuje žiadna povinnosť dovážať východiskové materiály pre výrobu vyvážaného výrobku, systém náhrad stanovených čiastok nie je ani systém vrátenia cla ani náhradného vrátenia cla v zmysle prílohy I, bodu i), prílohy II a prílohy III k DDVO. V skutočnosti kórejský systém náhrad stanovených čiastok spadá pod všeobecnú definíciu subvencie podľa článku 2 základného nariadenia, ktoré začlenilo článok 1 DDVO. Subvenciu ustanovuje ako finančný príspevok vytvorený VK vo forme príspevkov založených na cene f.o.b. vývozov a poskytujúcich priamy príjem pre prijímateľa. V zmysle zákona existuje možnosť subvencie vývoznej produkcie a preto sa podľa článku 3 odseku 4 písmena a) základného nariadenia považuje za špecifickú. V dôsledku toho nevzniká otázka odpustenia nadmerných dovozných ciel, ako sa uvádza v článku 2 odseku 1 písmene a) ii) základného nariadenia, pretože je to dôležité v prípade systémov vrátenia cla a náhradného vrátenia cla, a to v súlade s prílohami I až III k základnému nariadeniu. Preto sa tieto požiadavky zamietajú.

(61) VK konštatovala, že ak podľa odseku 2 prílohy II (II) k DDVO neexistuje systém ani postup na určenie, či sa nadmerné platby vyskytli a skúmajúce orgány to považujú za potrebné, v súlade s odsekom 1 prílohy II (II) sa vykoná ďalšie skúmanie. VK tvrdila, že keďže Komisia nepreskúmala, či sa skutočne vyskytlo nadmerné vrátenie dovozných poplatkov z vstupov spotrebovaných pri výrobe vyvážaného výrobku, neexistuje žiadny dôvod na vyvodenie záverov, že kórejský systém náhrad stanovených čiastok predstavuje podľa článku 3 odseku 4 písmena a) základného nariadenia špecifickú subvenciu.

(62) Uvážilo sa, že tento argument nie je podstatný, keďže odsek 2 prílohy II (II) k DDVO sa vzťahuje na systém vrátenia cla, ktorý, ako sa uvádza vyššie, nie je zvažovaným programom. V každom prípade, ak by aj bol systémom vrátenia cla, príloha II (II) odsek 5 a príloha III (II) odsek 3 k základnému nariadeniu však ustanovujú, že ťarchy vykonania takéhoto pre vyšetrovania založeného na aktuálnych transakciách by niesla vyvážajúca krajina. Takéto skúmanie VK nevykonala. Preto Komisia nepreskúmala, či tu v skutočnosti nastalo nadmerné vrátenie dovozných poplatkov na vstupoch spotrebovaných pri výrobe vyvážaného výrobku.

(63) Jeden kórejský vyvážajúci výrobca vyhlásil, že tvrdenie Komisie, že tu neexistuje žiadny vhodný systém alebo postup na potvrdenie, ktoré vstupy sú spotrebované pri výrobe vyvážaného výrobku a v akom množstve, nie je opodstatnené, pretože náhrada cla je umožnená iba pre vstupy skutočne použité pri výrobe vyvážaného tovaru a pre dovozné clo skutočne zaplatené.

(64) V odpovedi na tieto tvrdenia sa zvážilo, že podľa systému náhrad stanovených čiastok, sa čiastka prijatých príspevkov nevypočíta vo vzťahu ku skutočne spotrebovaným vstupom použitým pri výrobe ani skutočne zaplatenému dovoznému clu, ale sa vypočíta ako celková suma odvodená od celkových vývozov. Preto sa tieto požiadavky zamietajú.

(65) Jeden kórejský vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že používaním tohto systému nezískal žiadny príjem, uvádzajúc, že zaplatil dovozné clo na suroviny použité pri výrobe príslušného výrobku, príslušný výrobok vyviezol a čiastka vráteného cla je nižšia než čiastka, ktorú by získal, ak by sa použil individuálny systém. VK ďalej tvrdila, že kórejský vyvážajúci výrobca, ktorý použil systém vrátenia pevných čiastok cla poskytol Komisii dôkaz, že jeho vrátené dovozné poplatky sú omnoho nižšie ako poplatky uložené na dovezené vstupy, ktoré sa použili pri výrobe vyvážaného výrobku počas obdobia vyšetrovania.

(66) V odpovedi na tieto tvrdenia sa usudzuje, že z dôvodov uvedených vyššie, platby podľa systému náhrad stanovených čiastok predstavujú príspevky, ktoré sú založené na vývoznej produkcii a sú preto špecifické a vyrovnávacie podľa článku 3 odseku 4 písmena a) základného nariadenia. Okrem toho nie je dôležité, či použitie ustanoveného systému vrátenia cla by bolo pre vyvážajúceho výrobcu výhodnejšie, pretože sa rozhodol získať príjmy zo systému, ktorý predstavuje vyrovnávaciu subvenciu. Z tohto dôvodu sa požiadavky zamietajú.

3. Daňové programy

a) Nešpecifickosť hranice pre výrobné odvetvie

(67) Komisia vo svojom predbežnom určení uvážila, že určité články Zákona o oslobodení od dane a znížení kontroly (TERCL) boli vyrovnávacie, pretože boli, podľa článku 3 odseku 2 písmena a) základného nariadenia, špecifické, keďže sú obmedzené pre určité podniky vrátane podnikov vo výrobnom odvetví. Tieto články boli:

- Ü článok 7 (Osobitné zníženie a oslobodenie od čiastok dane pre malé a stredné výrobné odvetvie atď.),

- Ü článok 8 (Rezerva na technologický rozvoj),

- článok 9 (Daňový úver na rozvoj technológie a ľudských zdrojov),

- článok 25 (Daňový úver na investovanie do vybavenia na zvýšenie produktivity),

- článok 27 (Daňový úver na dočasné investovanie).

(68) VK tvrdila, že keďže ustanovenia týchto článkov sú v praxi prístupné pre významne široké spektrum odvetví/obchodov, nie sú špecifické v zmysle článku 2 odseku 1 písmen a), b) a c) DDVO a primerane nie sú vyrovnávacie (tieto odseky DDVO sa nachádzajú tiež v článku 3 odseku 2 písmen a), b) a c) základného nariadenia). VK najmä zdôrazňovala, že výraz "výrobné odvetvie" je veľmi široko definovaný, a v praxi zahŕňa desiatky tisícok podkategórií odvetví.

(69) Základný princíp špecifikácie znamená, že subvencia, ktorá pozmeňuje pridelenie zdrojov v ekonomike, tým že uprednostňuje určité podniky pred inými, musí podliehať vyrovnávacím opatreniam, v prípade že spôsobuje ujmu. Ak je v ekonomike vhodnosť pre získanie subvencie ohraničená na základe určitých kritérií, pravdepodobne sa vyskytne takéto pozmenenie v prideľovaní zdrojov. Tento princíp je základom pre článok 2 odsek 1 písmeno a) DDVO a článok 3 odsek 2 písmeno a) základného nariadenia, ktoré stanovujú, že subvencia je špecifická, ak udeľovací orgán, alebo legislatíva, podľa ktorej udeľovací orgán rozhoduje, zreteľne ohraničuje prístup k subvencii pre určité podniky. V takomto prípade sa uvažuje, že zatiaľ čo pojem "výrobné odvetvie" môže byť veľmi široko definovaný, je skutočnosťou, že ustanovenia vyššie uvedených článkov TERCL sú ďalej navrhované tak, aby ohraničovali za týchto podmienok príjmy pre určité podniky, tak že ich vhodnosť podmieňujú inými určitými kritériami, ako je investovanie do určitých typov výrobkov špičkovej technológie alebo zahraničné investovanie.

(70) VK tvrdila, že takéto kritériá sú neúčelné, keďže všetky spoločnosti majú rovnakú možnosť využiť subvencie. Napríklad sa tvrdilo, že subvencia pre firmy, ktoré investujú v zahraničí (zámorí) nie je špecifická, pretože všetky firmy sú schopné investovať v (zahraničí) zámorí. Podľa tohto tvrdenia je však subvencia ohraničená pre firmy v textilnom odvetví je nešpecifická, pretože všetky firmy "sú schopné" odkloniť sa do textilného odvetvia. Ak má mať špecifickosť podľa DDVO zmysel, musí pokrývať situácie, kedy vlády prísne ohraničujú počet firiem vhodných na požiadanie, tým že vytvárajú subvencie podliehajúce vopred známym podmienkam: takéto subvencie sú navrhnuté, aby uprednostnili určité podniky pred ostatnými. Z tohto dôvodu, kritériá použité VK na určenie prijímateľov nie sú "neúčelový", a ako sa uvádza nižšie, nie sú rovné v uplatňovaní, ako sa požaduje v článku 3 odseku 2 písmene b) základného nariadenia. Preto sa zistilo, že subvencie podľa týchto článkov TERCL sú špecifické; podrobné dôvody sú uvedené nižšie vzhľadom na jednotlivé systémy.

b) Nenáležitý postup

(71) VK tvrdila, že keďže sťažovateľ na tomto rokovaní neurobil žiadne vyhlásenia týkajúce sa daňových ustanovení určitých článkov TERCL, nemali by sa zahrnúť do určenia, ktoré sa má na tomto rokovaní vykonať. Príslušné články sú:

- Ü článok 5 (Osobitný daňový úver pre MVP),

- Ü článok 7 (Osobitné zníženie a oslobodenie od čiastky dane pre malé a stredné výrobné odvetvia atď.),

- Ü článok 27 (Daňový úver na dočasné investovanie).

(72) VK vyhlasuje najmä, že:

i) článok 11 DDVO (článok 10 základného nariadenia) vymenúva informácie, ktoré majú byť obsiahnuté v sťažnosti, vrátane dôkazu o existencii dotácií, čiastke a povahe príslušnej subvencie;

ii) článok 12 odsek 1 DDVO (článok 11 základného nariadenia) uvádza, že zainteresovaným členom a všetkým zainteresovaným stranám na šetrení vyrovnávacieho cla sa musia oznámiť informácie, ktoré orgány požadujú;

iii) odsek 7 prílohy VI k DDVO (článok 26 odsek 3 základného nariadenia) uvádza, že by malo byť dobrou praxou pred návštevou s cieľom overovania oznámiť príslušným firmám všeobecnú povahu informácií, ktoré sa zamýšľajú preveriť a akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sa musia poskytnúť.

(73) VK tvrdí, že sa neprihliadlo na tieto ustanovenia DDVO zahrnutím neuvedených programov do určenia a, že okrem toho sa VK a niektorí spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nemali možnosť primerane obhájiť.

(74) V odpovedi na tvrdenia VK sa uvažuje, že pri podávaní sťažnosti sa nemôže od sťažovateľov očakávať, že majú vedomosti o všetkých najnovších podrobnostiach uvedených dotačných programov v tretej krajine. V tomto prípade sťažovateľ urobil mnoho vyhlásení o daňových dotáciách udelených podľa TERCL. Skúmanie potom odhalilo ostatné daňové subvencie udelené podľa určitých ustanovení TERCL, ktoré neboli osobitne uvedené v sťažnosti, ale ktoré majú veľmi podobný účinok na uvedené systémy. Vzhľadom na povahu týchto dotácií, a najmä na skutočnosť, že sú udeľované pod všeobecnou záštitou TERCL (proti ktorej sťažovateľ urobil mnoho vyhlásení o dotáciách) sa vyvodil záver, že Komisia je oprávnená ich skúmať a odporučiť, ak je to vhodné, vyrovnávacie opatrenia.

c) Článok 8 TERCL (Rezerva pre technologický rozvoj)

(75) Okrem tvrdenia VK týkajúceho sa nešpecifickosti ustanovení tohto článku VK tvrdila, že tento článok predstavuje voľnú subvenciu pre výskum a rozvoj (V& R) v zmysle článku 8 odseku 2 písmena a) DDVO (tento odsek DDVO sa nachádza v článku 4 odseku 2 základného nariadenia).

(76) Konštatovalo sa, že ak sa V& R subvencie, ktoré spĺňajú požiadavky článku 8 odseku 2 písmena a) DDVO oznámia WTO podľa ustanovení článku 8 odseku 3 tejto dohody, skúmanie proti takýmto dotáciám sa nemôže ani začať. Vzhľadom na článok 8 TERCL, sa konštatovalo, že Kórea toto ustanovenie WTO podľa článku 8 odseku 3 DDVO neoznámila. Podľa toho, Komisia bola oprávnená začať skúmanie tohto ustanovenia TERCL. Vzhľadom na tvrdenie VK, že toto ustanovenie je voľné, a teda je chránené pred vyrovnávacími opatreniami, požaduje sa, aby VK preukázala túto voľnosť. Takáto možnosť preukázania bola daná Komisiou na začiatku vyšetrovania, avšak nebola využitá. Za týchto okolností môžu byť vyrovnávacie opatrenia uložené na príjmy vyplývajúce z tohto článku.

(77) Čo sa týka vyhlásení VK o nešpecifickosti, systém nie je neúčelový, keďže rozlišuje medzi bežnými a technologicky vyspelými firmami. Posledne uvedené získajú najvyššiu mieru príjmu. Takéto rozlíšenie ukazuje, že kritériá nie sú neúčelové a vylučujú veľký počet firiem, pre ktoré takýto technologický rozvoj nie je nevyhnutný. Z týchto dôvodov a dôvodov uvedených v úvodných častiach 67 až 70 sa uvažuje, že článok 8 TERCL je špecifický a preto vyrovnávací.

d) Článok 9 TERCL (Daňový úver na rozvoj technológie a ľudských zdrojov)

(78) Okrem všeobecnej požiadavky VK týkajúcej sa nešpecifickosti ustanovení tohto článku VK tvrdila, že kritérium rozvoja technológie a ľudských zdrojov je objektívne a neúčelové kritérium v zmysle článku 2 odseku 1 písmena b) DDVO. Uvažuje sa, že toto kritérium nie je neúčelové v zmysle tohto článku ani článku 3 odseku 2 písmena b) základného nariadenia. Posledný článok požaduje, že objektívne kritériá alebo podmienky musia byť neúčelové a ekonomické v podstate a rovné v použití. Ustanovenia tohto článku TERCL sa nepovažujú za rovné v podstate, pretože spoločnosti v určitých priemyselných odvetviach budú zreteľne technologicky vyspelejšie než spoločnosti v iných odvetviach, a preto budú s väčšou pravdepodobnosťou využívať výhody tohto ustanovenia. VK uzákonením tohto ustanovenia TERCL, udelila nepomerný príjem firmám v určitých priemyselných odvetviach.

(79) Tento systém je špecifický, pretože je ohraničený na určité podniky (pozri úvodné časti 67 až 70), a preto vyrovnávací. Systém je tiež špecifický podľa článku 3 odseku 2 písmena b) základného nariadenia a preto vyrovnávací.

e) Článok 23 TERCL (Rezerva na stratu pri investovaní v zahraničí)

(80) VK konštatovala, že ustanovenia tohto článku nie sú v účinnosti od 1. januára 1998. VK tiež tvrdila, že ustanovenia tohto článku sú prístupné pre široké spektrum priemyselných odvetví a tiež, že kritérium zahraničného investovania je objektívne a neúčelové v zmysle článku 2 odseku 1 písmena b) DDVO.

(81) Podstatou tohto ustanovenia je odklad daní, ktoré budú pripočítané k daňovému základu spoločnosti po dvojročnom tolerančnom období v rovnakej čiastke počas troch rokov. Podľa toho pre odklad dane počas posledného roka vhodnosti (daňový rok 1997) príjmy ďalej vznikali počas obdobia vyšetrovania (1. apríl 1997 až 31. marec 1998) a budú ďalej vznikať mnoho rokov pre spoločnosti, ktoré využívajú toto ustanovenie týkajúce sa dane.

(82) Vzhľadom na tvrdenie VK, že ustanovenia tohto článku sú prístupné pre široké spektrum priemyselných odvetví, Komisia vo svojich predbežných zisteniach konštatuje, že ustanovenia tohto článku boli obmedzené pre kórejské spoločnosti, ktoré investujú v zahraničí. Nepredložili sa žiadne nové informácie, že to tak nie je. Podobne k vyššie uvedenému tvrdeniu VK týkajúcemu sa nešpecifickosti ohraničení pre výrobné odvetvie (pozri úvodné časti 67 až 70), je skutočnosťou, že ustanovenia článku 23 TERCL obmedzujú za týchto podmienok príjmy pre určité podniky. Toto ustanovenie je špecifické podľa článku 3 odseku 2 písmena a) základného nariadenia a preto vyrovnávacie.

(83) VK tvrdila aj to, že kritérium pre zahraničné investovanie je objektívne a neúčelové v zmysle článku 2 odseku 1 písmena b) DDVO. Uvažuje sa, že toto kritérium nie je neúčelové v zmysle tohto článku DDVO ani v zmysle článku 3 odseku 2 písmena b) základného nariadenia. Tento posledný článok požaduje, že objektívne kritériá alebo podmienky musia byť neúčelové a tiež vo svojej podstate ekonomické a rovné v použití. Ustanovenia tohto článku TERCL sa nepovažujú za objektívne, keďže je vopred známe, že spoločnosti, ktoré neinvestujú v zahraničí nebudú vhodné pre udelenie príjmu. Toto kritérium nie je preto ani neúčelové ani rovné v uplatňovaní. VK uzákonením tohto ustanovenia TERCL, udelila príjem pre ohraničený počet podnikov so zahraničnými záujmami.

(84) Uvažuje sa preto, že toto ustanovenie TERCL je špecifické podľa článku 3 odseku 2 písmena b) základného nariadenia a preto vyrovnávacie.

f) Článok 25 TERCL (Daňový úver na investovanie do vybavenia na zvýšenie produktivity)

(85) Okrem tvrdenia VK týkajúceho sa nešpecifickosti ustanovení tohto článku, VK zdôraznila, že ustanovenie preferenčného zaobchádzania pre domáce vybavenie pred dovezeným, obsiahnuté v tomto článku sa zrušilo na konci roku 1996, čo je obdobie pred obdobím vyšetrovania. Komisia vo svojich predbežných zisteniach skutočne konštatovala, že ustanovenie článku pre rôzne platné sadzby na dovezené (3 % úver) a domáce (10 % úver) vybavenie sa zrušilo na konci roku 1996. Ale pretože spoločnosti, ktoré začali investičné projekty pred koncom roka 1996, a ktoré v nich pokračovali po tomto dátume, si môžu zvoliť udelenie príjmu zo sadzieb platných pred týmto dátumom, príjmy naďalej vznikali počas obdobia vyšetrovania.

(86) Čo sa týka rozdielnych sadzieb platných pred koncom roka 1996 na dovezené a domáce vybavenie zistilo sa, že systém je špecifický podľa článku 3 odseku 4 písmena b) základného nariadenia. Vzhľadom na všeobecnú požiadavku nešpecifickosti, uvažuje sa, že tento systém je špecifický, keďže je obmedzený pre určité podniky (pozri úvodné časti 67 až 70) a preto vyrovnávací. Je vopred známe, že určité podniky sú vhodnejšie než ostatné na udelenie príjmu z daňových výhod na zlepšenie produktivity, iba kvôli druhu obchodu, ktorý vykonávajú. Preto príjmy z tohto systému budú s väčšou pravdepodobnosťou získavať určité odvetvia.

g) Článok 27 TERCL (Daňový úver na dočasné investovanie)

(87) Okrem tvrdenia VK týkajúceho sa nešpecifickosti ustanovení tohto článku, VK zdôraznila, že ustanovenie preferenčného zaobchádzania pre domáce vybavenie pred dovezeným sa zrušilo na konci roka 1996. Komisia v jej predbežných zisteniach uvážila, že príjmy vznikajúce podľa tohto článku by mali byť vyrovnané, pretože spoločnosti si môžu zvoliť udelenie príjmov z rôznych platných sadzieb pre dovezené (3 % úrok) a domáce (10 % úver) mechanizmy pred koncom roka 1996, pre investičné projekty začaté pred týmto dátumom. Podľa toho, príjmy naďalej vznikali počas obdobia vyšetrovania.

(88) Uvažuje sa, že tento systém je špecifický, pretože je obmedzený pre určité podniky (pozri úvodné časti 67 až 70) a preto vyrovnávací. Čo sa týka rôznych sadzieb platných pred koncom roka 1996, systém je špecifický podľa článku 3 odseku 4 písmena b) základného nariadenia. Vzhľadom na všeobecnú požiadavku nešpecifickosti, tak ako v prípade článku 25, je tento systém prístupný iba pre firmy, ktoré investujú do zariadenia na zvýšenie produktivity. Uvádzajúc podstatu tejto podmienky, je isté, že určitým podnikom budú s väčšou pravdepodobnosťou udeľované príjmy.

4. Čiastka vyrovnávacích subvencií

(89) S prihliadnutím na konečné zistenia týkajúce sa rôznych systémov uvedených vyššie, čiastka vyrovnávacích subvencií je pre každého zo skúmaných vyvážajúcich výrobcov nasledovná:

| Úvery (vývozné) | Úvery (iné) | Daň (vývozná) | Daň (iná) | Vrátenie cla | Celková subvencia |

Korea Welding | 0,47 | 0,06 | 0,34 | 0,08 | 0 | 0,95 |

Shine Metal Products | 1,63 | 0 | 0 | 0 | 1,09 | 2,72 |

Dae Sung Rope Mfg Co., s. r. o. | 0,09 | 0,15 | 0,06 | 0,55 | 0 | 0,85 |

Korea Sangsa Co. s. r. o./Myung Jin Co. s. r. o. | 0,17 | 0 | 0,15 | 0,25 | 0 | 0,57 |

Kowel Special Steel Wire Co. | 0,88 | 0 | 0 | 0,03 | 0 | 0,91 |

SeAH Metal Products Co. s. r. o. | 2,31 | 0,18 | 0,02 | 0 | 0 | 2,51 |

(90) Hranica celoštátneho váženého priemeru subvencie pre skúmaných vyvážajúcich výrobcov, ktorí predstavujú celkové vývozy do spoločenstva pochádzajúce z Kórey, vyjadrené ako percento c.i.f. (náklady, poistenie a hradené prepravné) v pohraničí spoločenstva, je minimálna, t. j. menšia než 1 %. Za týchto okolností sa hranica subvencie pre Kóreu musí považovať, v súlade s článkom 14 odsekom 3 základného nariadenia, za zanedbateľnú.

(E) UJMA

1. Úvodná poznámka

(91) Na základe vyššie uvedených zistení týkajúcich sa Kórey, t. j. hranice celoštátneho váženého priemeru subvencie pre túto krajinu pod hranicou minima, dovozy hrubých DNO pochádzajúcich z Kórey sa viac nepovažujú za dotované dovozy. Preto sa na rozdiel od zistení ustanovených v dočasnom nariadení, na účely vymerania ujmy ustanovenej nižšie, bude prihliadať iba na dovozy pochádzajúce z Indie.

2. Odvetvie spoločenstva

(92) Ak žiadna z príslušných strán nepredloží dôkaz ani iný odôvodňujúci argument, skutočnosti a ustanovenia uvedené v úvodných častiach 207 a 208 predbežného nariadenia sa potvrdzujú, t. j. že sťažujúci sa výrobcovia spoločenstva predstavujúci viac než 65 % celkovej výroby spoločenstva hrubých DNO a tvoria v súlade s článkom 9 odsekom 1 základného nariadenia odvetvie spoločenstva.

3. Konkurenčné aspekty

(93) Vo svojich pripomienkach, ktoré nasledovali po zverejnení, indickí vyvážajúci výrobcovia opätovne tvrdili, že všetky údaje predložené odvetvím spoločenstva v rámci súčasného rokovania by boli umelo "nafúknuté", v dôsledku jednotného uplatňovania systému "zliatinovej prirážky" a, že preto by nebolo možné vykonávať presnú analýzu škody v rámci antidotačného rokovania. Keďže sa však nepredložili žiadne nové argumenty nijakou zo zainteresovaných strán a konečné sa zamietla sťažnosť v prípade IV/E-1/36 930 týkajúca sa lesklých tyčí z nehrdzavejúcej ocele, patriacich do tej istej kategórie výrobkov ako DNO, zistenia ustanovené v úvodných častiach 209 až 216 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

4. Spotreba spoločenstva

(94) Po zverejnení niektoré zo zainteresovaných strán tvrdili, že metodika použitá na určenie spotreby spoločenstva, najmä vzhľadom na predaj nespolupracujúcich výrobcov spoločenstva a dovoz z tretích krajín, nebola vhodná.

(95) Vzhľadom na túto skutočnosť by sa malo pripomenúť, že podrobné a overené údaje sú prístupné iba pre odvetvie spoločenstva a spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine. Preto v súlade s dobrou praxou opravných prostriedkov inštitúcií spoločenstva sa informácie sprístupnili Komisii, a najmä nezávislým štatistickým zdrojom. Žiadna zo zainteresovaných strán neposkytla informácie, ktoré by dokazovali, že výsledok dosiahnutý inštitúciami spoločenstva nebol za súčasných okolností správny a opodstatnený.

(96) Zistenia ustanovené v úvodných častiach 217 a 218 predbežného nariadenia sa preto potvrdzujú.

5. Objem dovozu a trhové podiely dotovaných dovozov

(97) Dovozy pochádzajúce z Indie sa vyvíjali nasledovne: 952 t v r. 1994, 4513 t v r. 1995, 6951 t v r. 1996, 8719 t v r. 1997 a 9166 t počas obdobia vyšetrovania. Za posudzované obdobie sa teda zvyšovali stabilne a významne, t. j. približne o 850 %.

(98) Trhové podiely dotovaných dovozov pochádzajúcich z Indie sa stabilne zvyšovali z 1,4 % v r. 1994 na 5,6 % v r. 1995, 9,9 % v r. 1996 na 11,1 % v r. 1997 s tým, že počas obdobia vyšetrovania ostávali stabilne na úrovni 11,1 %.

6. Ceny dotovaných dovozov

a) Vývoj ceny

(99) Priemerné predajné ceny za kilo (v euro) z dovozov pochádzajúcich z Indie sa zvýšili medzi rokmi 1994 a 1995 (z 1,88 na 2,44), ale od tohto roku sa stabilne znižovali (2,32 v r. 1996, 2,10 v r. 1997 a 2,05 počas obdobia vyšetrovania).

b) Zníženie ceny

(100) Čo sa týka metodiky použitej pri výpočte čiastky, o ktorú sa má cena znížiť, niektoré zainteresované strany nesúhlasili s metodikou použitou Komisiou v predbežnom štádiu. Tvrdili, že tieto rozdiely boli "nafúknuté", pretože akákoľvek záporná čiastka, o ktorú vyvážajúci výrobca v odvetví spoločenstva ceny znížil, sa nevyrovnala žiadnymi kladnými čiastkami.

(101) Malo by sa poznamenať, že v metodike uvedenej v úvodných častiach 226 a 227 predbežného nariadenia, sa pri výpočte rozdielov pri znížení ceny porovnali ceny váženého priemeru čistého predaja dotovaných dovozov formou modelu k modelu, s priemerom čistej predajnej ceny na trhu spoločenstva v danom odvetví. Preto táto metodika umožnila čiastku, o ktorú vyvážajúci výrobcovia presiahli cenu jedného konkrétneho vzoru cenu odvetvia spoločenstva, na ktorú sa má prihliadať spôsobom od transakcie k transakcii.

(102) Závery vyvodené vzhľadom na použitú všeobecnú metodiku, ustanovenú v úvodných častiach 226 až 227 predbežného nariadenia, sa preto potvrdzujú.

(103) Ak neexistujú žiadne ďalšie pripomienky, rozdiel, o ktorý sa má znížiť aktuálna cena dovozov pochádzajúcich z Indie, ustanovená v úvodnej časti 228 predbežného nariadenia, sa týmto potvrdzuje.

7. Situácia v odvetví spoločenstva

(104) Keďže žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila argumenty vzhľadom na predbežné zistenia týkajúce sa ekonomických ukazovateľov odvetvia spoločenstva, zistenia uvedené v úvodných častiach 229 až 238 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(105) Niektoré zo zainteresovaných strán tvrdili, že ekonomické ukazovatele odvetvia spoločenstva neviedli k záveru, že odvetviu bola spôsobená materiálna ujma. Tvrdili, že situácia v odvetví spoločenstva ostala relatívne stabilná počas posudzovaného obdobia, a dokonca vykázala znaky zvýšenia produkcie, objemu predaja a investícií. Čo sa týka ziskovosti, jej klesajúci sa trend by sa vysvetlil rozhodnutím odvetvia spoločenstva zamerať sa na výrobky vytvárajúce vyššie náklady na produkciu.

(106) Ako sa uvádza v úvodných ustanoveniach 237 a 238 predbežného nariadenia, pripomenulo sa, že záver o materiálnej ujme odvetvia spoločenstva bol založený na skutočnosti, že odvetvie spoločenstva, konfrontované s dotovanými dovozmi, nemohlo kopírovať vzrastajúci trend trhu, nikdy neobnovilo svoju pozíciu na trhu a bolo schopné udržať svoje objemy predaja iba na úkor svojej ziskovosti, ktorá v kontexte znížených predajných cien, bola silne poškodená. V skutočnosti sa objem predaja odvetvia spoločenstva zvýšil medzi rokom 1994 a obdobím vyšetrovania iba o 5 %, zatiaľ čo trh spoločenstva počas rovnakého obdobia vzrástol o 20 %. Okrem toho, slabý nárast výroby a investícií je iba dôsledok skutočnosti, že odvetvie spoločenstva sa pokúsilo udržať si svoj trhový podiel. Takže klesajúci trend jeho ziskovosti nie je v dôsledku skutočnosti, že odvetvie spoločenstva začalo vyrábať niektoré modely, ktoré čelili menšej konkurencii zo strany dotovaných dovozov.

(107) Na základe vyššie uvedených skutočností sa prišlo k záveru, že odvetviu spoločenstva bola spôsobená materiálna ujma, ako sa uvádza v úvodných častiach 237 a 238 predbežného nariadenia.

(F) PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

(108) Podľa článku 8 odseku 6 a 7 základného nariadenia, služby Komisie preskúmali, či dovozy pochádzajúce z Indie spôsobili materiálnu ujmu. Známe faktory okrem dotovaných dovozov, ktoré by mohli v rovnakom čase poškodiť odvetvie spoločenstva, boli taktiež preskúmané s cieľom, aby sa prípadná ujma spôsobená týmito faktormi nepripísala dotovaným dovozom.

a) Vplyv dotovaných dovozov

(109) Významný nárast objemu predaja (približne 850 %) a trhových podielov dotovaných dovozov (od 1,4 do 11,1 %) medzi rokom 1994 a obdobím vyšetrovania, ako aj významné zníženie ceny následkom zhoršenej situácie v odvetví spoločenstva v dôsledku straty trhových podielov, zníženia ceny ako aj zhoršenia výnosnosti.

(110) V kontexte všeobecného pádu trhu v roku 1996, ktorý nasledoval po jeho silnom raste v roku 1995, odvetvie spoločenstva bol nepretržite negatívne ovplyvňovaný nárastom dotovaných dovozov. Najvýraznejšie rástli počas roka dovozy pochádzajúce z Indie.

(111) Od roku 1997 vzrastajúci trend trhu podporoval najmä dotované dovozy. Objemy predaja odvetvia spoločenstva nekopírovali vzrastajúci trend trhu a ceny predaja neobnovili svoju predchádzajúcu úroveň. Oproti tomu v odvetví spoločenstva nastalo stlačenie cien a ich výrazný prepad, ako ukázalo zníženie cien. Táto situácia sa odrazila v zníženej ziskovosti a zvyšujúcej sa nezamestnanosti.

(112) Odvetvie spoločenstva konfrontované s nízkymi cenami dovozov pochádzajúcich z Indie si mohlo udržať svoje ceny s rizikom zníženia objemu predaja, alebo znížením cien podľa cien dotovaných dovozov bez ohľadu na zisk. Obe stratégie mali, buď priamo (nižšie ceny) alebo nepriamo (vysoké ceny viedli k nižšiemu objemu predaja, ktorý mal za následok vyššie výrobné ceny na tonu) za následok negatívny vplyv na výnosnosť. Pretože od roku 1996 všetci výrobcovia spoločenstva významne znížili predajné ceny, malo to opäť negatívny vplyv na ich ziskovosť, napriek tomu, že sa snažili obsadiť určité výhodné miesta trhu, aby sa vyhli ešte silnejšiemu vplyvu dotovaných dovozov. Toto zreteľne ukazuje vnímavosť trhovej ceny a významný vplyv zníženia cien spôsobený indickými vyvážajúcimi výrobcami.

b) Vplyv ostatných faktorov

(113) V súlade s článkom 8 odsekom 7 základného nariadenia služby Komisie preskúmali, či iné faktory, okrem dotovaných dovozov z Indie, mohli ovplyvniť situáciu odvetvia v spoločenstve, najmä vzhľadom na úlohu ostatných výrobcov spoločenstva nespolupracujúcich na šetrení a dovozy z iných tretích krajín;

i) Ostatní výrobcovia spoločenstva

(114) Po prijatí predbežného nariadenia sa niektoré zainteresované strany pýtali, či bola ujma odvetviu spoločenstva spôsobená dotovanými dovozmi. Najmä bolo uvedené, že ujma bola spôsobená inými faktormi, menovite inými výrobcami spoločenstva. Tvrdilo sa, že vyhodnotenie vplyvu predaja nespolupracujúcich výrobcov spoločenstva nebolo celkom spoľahlivé kvôli obmedzenej spolupráci výrobcov spoločenstva.

(115) Malo by sa pripomenúť, že podrobné a overené údaje sú prístupné iba pre odvetvie spoločenstva. S prihliadnutím na vysokú úroveň spolupráce v odvetví spoločenstva, ktorá zabezpečuje reprezentatívne výsledky, ako aj transparentnosť a vnímavosť ceny DNO na trhu spoločenstva, je náležité vyvodiť záver, že ostatní výrobcovia spoločenstva pravdepodobne nasledovali trend podobný trendu v odvetví spoločenstva, najmä čo sa týka cien. Okrem toho, žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila informáciu, ktorá by naznačovala, že výrobcovia, ktorí sa nesťažovali pracovali v lepších podmienkach.

ii) Dovozy z tretích krajín

(116) Trhové podiely dovozov z tretích krajín sú nasledovné:

(V obj.%) |

| 1994 | 1995 | 1996 | 1997 | IP |

Kórea | 0,4 | 0,6 | 1,0 | 1,1 | 1,5 |

Švajčiarsko | 6,6 | 6,3 | 5,5 | 6,7 | 6,9 |

Iné krajiny | 1,4 | 2,8 | 2,5 | 1,7 | 2,2 |

Suma iných dovozov | 8,4 | 9,7 | 9,0 | 9,6 | 10,6 |

(117) Trhový podiel dovozov hrubých DNO pochádzajúcich z tretích krajín vzrástol medzi rokom 1994 a obdobím vyšetrovania iba o 2,2 percenta, zatiaľ čo dotované dovozy pochádzajúce z Indie vzrástli počas rovnakého časového obdobia o 9,7 percenta. Čo sa týka cien, počas vyšetrovania nebol zistený žiadny náznak zníženia predajných cien odvetvia spoločenstva.

Kórea

(118) V kontexte tohto vyšetrovania sa preskúmali dovozy pochádzajúce z Kórey a vyvodil sa záver, že hranica celoštátneho váženého priemeru subvencie je pod úrovňou minima. Na základe vývoja vyššie uvedených dovozov sa vyvodil záver, že ich vzrastajúci trend sa oznamuje menej často než trend dovozov pochádzajúcich z Indie, ale napriek tomu nie je zanedbateľný.

(119) Na základe vyššie uvedených zistení sa vyvodil záver, že dovozy z tretích krajín mohli prispieť k ujme odvetvia spoločenstva, avšak nie natoľko, aby prevýšili príčinné spojenie medzi dotovanými dovozmi z Indie a materiálnou ujmou odvetvia spoločenstva, najmä vzhľadom na rozvoj trhového podielu týchto tretích krajín počas skúmaného obdobia.

iii) Iné

(120) Žiadna zo zainteresovaných krajín nepredložila argumenty týkajúce sa iných faktorov, ktoré mohli prispieť k ujme odvetvia spoločenstva, najmä pokles dopytu alebo zmeny v spotrebe, rozvoj technológií a vývozná produkcia a produktivita odvetvia spoločenstva. Preto sa týmto zistenia uvedené v úvodných častiach 247 až 250 predbežného nariadenia potvrdzujú.

c) Zhrnutie príčin

(121) Hoci iné faktory okrem dotovaných dovozov pochádzajúcich z Indie, mohli prispieť k ujme odvetvia spoločenstva, neboli také významné, aby prevýšili príčinné spojenie medzi dotovanými dovozmi pochádzajúcimi z Indie a materiálnou ujmou odvetvia spoločenstva.

(122) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa usúdilo, že dotované dovozy pochádzajúce z Indie samostatne spôsobili materiálnu ujmu odvetviu spoločenstva.

(G) ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

(123) Po prijatí predbežného nariadenia boli používateľmi predložené pripomienky týkajúce sa prípadného vplyvu poplatkov.

(124) Vzhľadom na odvetvie spoločenstva a ostatných výrobcov spoločenstva, ak sa nepredložia žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vplyvu poplatkov na ich situáciu, týmto sa potvrdzuje záver, že uloženie opatrení umožní odvetviu priemyslu spoločenstva opätovne získať uspokojivé hranice ziskovosti a udržať ďalší rozvoj aktivít v spoločenstve spolu so zabezpečením zamestnanosti a investícií.

(125) Ak ostatní nezainteresovaní dovozcovia a dodávatelia nepredložia žiadne ďalšie pripomienky, zistenia stanovené v úvodných častiach 257 až 261 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(126) Čo sa týka používateľov, niektoré spoločnosti uviedli, že uloženie opatrení by malo priamy vplyv na ekonomickú situáciu, keďže by viedlo k zvýšeniu ich cien surovín. Vyhlásili však aj to, že by mohli zabezpečiť svoje dodávky z iných krajín než z príslušnej krajiny. Okrem toho, vzhľadom na nízku úroveň poplatkov by bol dopad na každé zvýšenie ceny ohraničený.

(127) Ostatní používatelia trvali na kvalite a spoľahlivosti výrobkov odvetvia spoločenstva, pretože sa domnievajú, že uloženie opatrení by neovplyvnilo ich vlastnú situáciu.

(128) Zistenia stanovené v úvodných častiach 252 až 268 predbežného nariadenia sa preto potvrdzujú v tom zmysle, že neexistujú žiadne naliehavé dôvody, ktoré by zabránili uloženiu vyrovnávacích ciel.

(H) KONEČNÝ SPÔSOB KONANIA

1. Kórea

(129) Vzhľadom na vyššie uvedené zistenie, že hranica celoštátneho váženého aritmetického priemeru subvencie pre dovozy pochádzajúce z Kórey je minimálna, toto konanie by sa malo v súlade s článkom 14 odsekom 3 základného nariadenia ukončiť.

2. India

(130) Na základe vyššie uvedených záverov o dotáciách, ujme, príčinnej súvislosti a záujme spoločenstva sa uvážilo, aká forma a úroveň konečných vyrovnávacích opatrení by sa mala prijať, aby sa odstránili vplyvy poškodzujúce obchod a opätovne nastolili účinné súťažné podmienky na trhu spoločenstva s hrubými DNO.

(131) Preto, ako sa uvádza v úvodnej časti 271 predbežného nariadenia, bola vypočítaná výška cien na úrovni pokrývajúcej náklady odvetvia spoločenstva na výrobu a dosahujúca primeranú návratnosť predaja a, ktorá nespôsobuje ujmu.

(132) Porovnanie výšky ceny, ktorá nespôsobuje ujmu s vývoznou cenou viedlo k poškodzujúcim rozdielom, ktoré boli, s výnimkou jediného vyvážajúceho výrobcu, vo všetkých prípadoch rovné alebo vyššie než zistené čiastky subvencií pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(133) V súlade s článkom 15 odsekom 1 základného nariadenia, by colná sadzba by mala byť zhodná s čiastkou subvencie, pokiaľ nie je rozpätie ujmy nižšie. Toto viedlo k vytvoreniu nasledovných sadzieb cla pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov:

Spoločnosť | Navrhované vyrovnávajúce clo |

Bhansali Bright Bars Pvt s. r. o. | 18,5 |

Devidayal s. r. o., Mumba | 18,4 |

Indore Wire s. r. o., Indore | 19,3 |

Isibars/Isinox s. r. o., Mumbai | 13,2 |

Kei Industries s. r. o. Delhi | 0 |

Macro Bars a Wires Pvt s. r. o., Mumbai | 25,4 |

Mukand s. r. o., Mumbai | 13,2 |

Raajratna Metal Industries s. r. o., Mumbai | 28,6 |

Triveni Shinton, Mumbai | 0 |

Venus Wire Indore | 35,4 |

(134) S cieľom vyhnúť sa udeľovaniu prémie za nespoluprácu, považovalo sa za vhodné stanoviť colnú sadzbu pre nespolupracujúce spoločnosti na najvyššej úrovni, ktorá je stanovená v individuálnom dotačnom programe pre spolupracujúce spoločnosti, t. j. pre nespolupracujúce spoločnosti nachádzajúce sa v Indii na úrovni 48,8 %.

(135) Individuálne sadzby cla bližšie určené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení súčasného antidotačného vyšetrovania. Preto odrážajú situáciu zistenú počas vyšetrovania. Tieto colné sadzby sú takto výlučne uplatniteľné na dovozy výrobkov pochádzajúce z príslušnej krajiny a produkované uvedenými osobitnými právnymi subjektami. Výrobky vyrobené ktoroukoľvek inou spoločnosťou osobitne neuvedenou vo výrokovej časti tohto nariadenia, vrátane príslušných subjektov, nemôžu požívať výhody z týchto sadzieb a musia podliehať sadzbe zvyškového cla.

(136) Každé tvrdenie požadujúce uplatňovanie týchto individuálnych sadzieb cla (napr. po zmene v názve subjektu), by sa malo bezodkladne adresovať Komisii so všetkými príslušnými informáciami, najmä akoukoľvek zmenou v činnostiach spoločnosti spojenou s výrobou, domácim a vývozným predajom súvisiacim s touto zmenou názvu.

(J) VYBERANIE PREDBEŽNÝCH CIEL

(137) Vzhľadom na čiastku vyrovnávacích subvencií stanovenú pre výrobcov nachádzajúcich sa v Indii a vzhľadom na vážnosť ujmy spôsobenej priemyselnému odvetviu spoločenstva, považuje sa za potrebné, že čiastky zabezpečené predbežnými vyrovnávacími clami na dovozoch pochádzajúcich z Indie, podľa nariadenia (ES) č. 618/1999, sa konečne vyberajú do výšky čiastky konečných ciel, pokiaľ nie sú sadzby predbežného cla nižšie, v takom prípade by malo prevažovať druhé.

(138) Čiastky zabezpečené predbežnými vyrovnávacími clami na dovozoch pochádzajúcich z Kórey by sa mali odpustiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa uplatňuje konečné vyrovnávacie clo sa na dovozy drôtu z nehrdzavejúcej ocele s priemerom 1 mm alebo väčším, obsahujúceho 2,5 hmotnostných percent alebo viac niklu, s výnimkou drôtu obsahujúceho 28 hmotn.% alebo viac, ale nie viac než 31 hmotn.% niklu a 20 hmotn.% alebo viac, ale nie viac než 22 hmotn.% chrómu, patriaceho pod číselný kód KN ex72230019 (číselný znak TARIC 7223001990) a pochádzajúceho z Indie.

2. Sadzba konečného vyrovnávacieho cla, uplatneného na franco cenu v hraničnom pásme spoločenstva pred preclením by mala byť nasledovná:

Výrobca | | Úroková sadzba (%) | Dodatočný číselný znak TARIC |

-Bhansali Bright Bars Pvt s. r. o., C-8/3, T.T.C. Industrial Area, Village – Pawne Opposite P.I.L., Thane – Belapur Road, Navi Mumbai 400 705 | 18,5 | A009 |

-Devidayal Industries s. r. o., Gupta Mills Estate Reay Road, Mumbai 400 010 | 18,4 | A010 |

-Indore Wire Company s. r. o., Near Fort, Indore 452 006 (M.P.) | 19,3 | A004 |

-Isinox Steels s. r. o. Indiasteel Complex, Railway Gate No 4, Antop Hill Wadala, Mumbai 400 037 | 13,2 | A002 |

-Isibars s. r. o. Indiasteel Complex, Railway Gate No 4, Antop Hill Wadala, Mumbai 400 037 | 13,2 | A011 |

-Mukand s. r. o., L.B.S. Marg, Kurla, Mumbai 400 070 | 13,2 | A003 |

-Raajratna Metal Industries s. r. o., 909, Sakar – III, Nr Income Tax, Ahmedabad 380 014 | 28,6 | A005 |

-Venus Wire Industries s. r. o., Block No 19, Raghuvanshi Mill Compound, Senapati Bapat Marg, Lower Parcl, Mumbai 400 013 | 35,4 | A006 |

-Macro Bars a Wires Pvt. s. r. o., 702 Bombay Market Building Tardeo Road, Mumbai 400 032 | 25,4 | A008 |

-Kei Industries s. r. o., D – 90 Okhla Industrial Area Phase – 1, New Delhi, India | 0 | A020 |

-Triveni Shinton International s. r. o., Kanti Mansion, 6 Murai Mohalla Indore, 452 001, (M.P.) | 0 | A012 |

- Iné spoločnosti spolu | 48,8 | A999 |

3. Pokiaľ nie je bližšie určené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa colných poplatkov.

4. Jednotlivé sadzby cla (opačné k celoštátnemu clu uplatniteľnému na "ostatné") bližšie určené v tomto nariadení sú uplatniteľné výlučne na dovozy výrobkov vyrábaných osobitným právnym subjektom(ami) a pochádzajúcich z príslušnej krajiny. Výrobky vyrábané ktoroukoľvek spoločnosťou, ktorej názov nie je bližšie určený vo výrokovej časti nariadenia, nemôžu požívať výhody z týchto sadzieb.

Každé tvrdenie požadujúce uplatňovanie týchto jednotlivých colných sadzieb (napr. po zmene názvu subjektu) by sa malo bezodkladne adresovať Komisii so všetkými náležitými informáciami, najmä každou zmenou aktivít spoločnosti spojených s výrobou, domácim a vývozným predajom súvisiacim so zmenou názvu. Komisia po porade s poradným výborom primerane zmení a doplní nariadenie aktualizovaním zoznamu spoločností požívajúcich výhody z individuálnych colných sadzieb.

Článok 2

1. Čiastky zabezpečené predbežnými vyrovnávacími clami na dovozoch pochádzajúcich z Indie, podľa nariadenia (ES) č. 618/1999, sa musia konečne vyberať pri sadzbe konečne uložených colných poplatkov. Čiastky zabezpečené navyše ku konečnej sadzbe vyrovnávacích colných poplatkov sa odpustia.

2. Ustanovenia uvedené v článku 1 odsekom 4 sa uplatňujú na konečné vyberanie čiastok zabezpečených predbežnými vyrovnávacími clami.

Článok 3

Rokovanie týkajúce sa dovozov drôtu z nehrdzavejúcej ocele s priemerom 1 mm alebo väčším, pochádzajúceho z Kórey sa ukončí. Čiastky zabezpečené predbežnými vyrovnávacími clami na dovozoch pochádzajúcich z Kórey sa, podľa nariadenia (ES) č. 618/1999 odpustia.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť v deň nasledujúci po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. júla 1999

Za Radu

predseda

S. Niinistö

[1] Ú. v. ES L 288, 21. 10. 1997, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 79, 24. 3. 1999, s. 25.

[3] Ú. v. ES L 56, 6. 3. 1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 905/98 (Ú. v. ES L 128, 30. 4. 1998, s. 18).

[4] Ú. v. ES C 394, 17. 12. 1998, s. 6.

[5] Ú. v. ES L 273, 9. 10. 1998, s. 4.

[6] Ú. v. ES L 202, 18. 7. 1998, s. 44.

--------------------------------------------------