31997Y0917(01)

Oznámenie komisie členským štátom podľa článku 93 ods. 1 Zmluvy o ES, ktorým sa uplatňujú články 92 a 93 zmluvy na krátkodobé poistenie vývozných úverov

(97/C 281/03)

(Text s významom pre EHP)

1. ÚVOD

1.1. Členské štáty presadzujú aktívnu politiku podpory svojho vývozného odvetvia. Z celkovej pomoci, ktorú členské štáty poskytli svojmu spracovateľskému priemyselnému odvetviu v rokoch 1992 až 1994, išlo 7 % na podporu vývozu, a to predovšetkým vo forme výhodných podmienok pre vývozné úvery a poistenia vývozného úveru [1].

1.2. Finančný príspevok exportu priamo negatívne ovplyvňuje hospodársku súťaž na trhu medzi súperiacimi potenciálnymi dodávateľmi tovaru a služieb. So zreteľom na to, že Komisia, ktorá dohliada na hospodársku súťaž podľa zmluvy, si je vedomá škodlivých vplyvov dotácií, vždy ostro odsudzuje pomoc pre vývoz v rámci obchodu vo vnútri spoločenstva [2]. Hoci podpora, ktorú poskytujú členské štáty svojmu vývozu do tretích štátov, môže takisto negatívne ovplyvniť hospodársku súťaž v rámci spoločenstva [3], Komisia podľa pravidiel o štátnej pomoci obsiahnutých v článkoch 92, 93 a 94 Zmluvy o ES do tejto oblasti systematicky nezasahovala. Bolo to z niekoľkých dôvodov. Po prvé, táto oblasť je čiastočne upravená ustanoveniami zmluvy, ktoré sa týkajú zahraničného obchodu, konkrétne článkami 112 a 113, kde článok 112 samozrejme upravuje harmonizáciu pomoci pre vývoz. Po druhé, pomocou pre vývoz do tretích štátov nie je negatívne oplyvňovaná iba hospodárska súťaž v rámci spoločenstva, ale takisto konkurencieschopnosť vývozcov spoločenstva voči obchodným partnerom spoločenstva, ktorí poskytujú podobnú pomoc. A konečne, bol dosiahnutý pokrok v oblasti kontroly pomoci na základe ustanovení zmluvy, ktoré sa týkajú obchodu aj v rámci OECD a WTO.

1.3. Hoci Komisia doteraz upustila od vykonávania kontrolných právomocí, týkajúcich sa štátnej pomoci v oblasti vývozných úverov a poistenia vývozných úverov, z práce vykonanej skupinou pre vývozné úvery [4] a z prípadov pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev [5] vyplynulo, že aspoň v jednej oblasti, a to v oblasti krátkodobého poistenia vývozných úverov, môže skutočné alebo potenciálne narúšanie hospodárskej súťaže v spoločenstve ospravedlniť zásah Komisie podľa pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci bez toho, aby musela Komisia počkať na pokrok na iných frontoch. K narušeniu hospodárskej súťaže môže dôjsť nielen medzi vývozcami v rôznych členských štátoch, ktorí obchodujú v rámci spoločenstva i mimo územia spoločenstva, ale taktiež medzi poisťovateľmi vývozných úverov, ktorí ponúkajú svoje služby v spoločenstve.

1.4. Účelom tohto oznámenia je odstrániť takéto narušenia hospodárskej súťaže, ku ktorým dochádza následkom štátnej pomoci v odvetví podnikania so zameraním na poistenie vývozných úverov, kde existuje konkurencia medzi štátnymi poisťovateľmi alebo štátom podporovanými poisťovateľmi a súkromnými poisťovateľmi vývozných úverov. Toto komerčné odvetvie poistenia vývozných úverov súvisí s poistením rizík krátkodobých vývozných úverov v rámci spoločenstva a do mnohých štátov mimo spoločenstva. Takéto riziká sa označujú ako "obchodovateľné" a budú ďalej vymedzené v oddiele 2. Tento pojem v súčasnej dobe obsahuje iba tzv. "komerčné" riziká ako protipól k pojmu "politické" riziká, v obchode v rámci spoločenstva a s väčšinou štátov OECD uvedených v prílohe k tomuto oznámeniu. Hoci členské štáty vynaložili značné úsilie na zrušenie pomoci v komerčnom odvetví poistenia vývozných úverov, pretože očakávali zásah zo strany spoločenstva, jednotný trh si vyžaduje, aby boli prijaté ochranné opatrenia, ktoré by za každých okolností zaručili rovnosť pravidiel.

Toto oznámenie sa nebude zaoberať poistením rizík strednodobých a dlhodobých vývozných úverov, ktoré sú v súčasnosti prevažne neobchodovateľné. Faktory, ktoré v tejto oblasti viedli Komisiu k tomu, aby sa zdržala rozsiahleho využívania svojich právomocí kontrolovať štátnu pomoc, ešte stále pôsobia proti takejto činnosti. Namiesto toho sa vynaložilo úsilie na harmonizáciu podmienok poistenia vývozných úverov, poistného a politiky poistného krytia v jednotlivých štátoch, pričom sa náležite prihliada na programy v tretích štátoch tak, aby sa nedochádzalo k narúšaniu konkurencieschopnosti vývozcov spoločenstva.

1.5. Časť 2 tohto oznámenia opisuje štruktúru trhu poistenia vývozných úverov a odlišuje obchodné alebo trhové odvetvie, v rámci ktorého pôsobia súkromní poisťovatelia a ktoré je predmetom tohto oznámenia, od súkromných poisťovateľov a štátnymi alebo štátom podporovaných poisťovateľov vývozných úverov a vysvetľuje prečo a v akom rozsahu sa uplatňujú články o štátnej pomoci zmluvy. Nakoniec, v oddiele 4 Komisia stanovuje, aké opatrenie pokladá za potrebné na zabezpečenie toho, že zostávajúce druhy štátnej pomoci vymenované v oddiele 3 sa odstránia z trhového odvetvia a požiada členské štáty podľa článku 93 ods. 1 zmluvy, aby prijali takéto opatrenia, ak to bude potrebné.

2. Trhové a netrhové odvetvie poistenia krátkodobých vývozných úverov

2.1. Zo správy skupiny Rady pre vývozné úvery (ďalej len "správa"), sťažností súkromných poisťovateľov vývozných úverov a prípadov pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev vyplýva, že v niektorých členských štátoch tie isté "úradne ustanovené" agentúry pre vývozné úvery, ktoré poisťujú strednodobé a dlhodobé riziká vývozcov na účet štátu alebo s jeho zárukou [6], a taktiež prevádzkujú na účet štátu alebo s jeho zárukou poisťovania krátkodobých vývozných úverov, a tak na trhu konkurujú súkromným poisťovateľom vývozných úverov, ktorí nemajú žiadne podobné vzťahy so štátom. Uvedenými "úradne ustanovenými" agentúrami pre poistenie vývozných úverov môžu byť sekcie vlády, štátom vlastnené alebo štátom kontrolované podniky alebo podniky úplne súkromné alebo súkromným sektorom ovládané spoločnosti. Na účely tohto oznámenia sa takéto organizácie nazývajú "štátni alebo štátom podporovaní poisťovatelia vývozných úverov". Rovnako ako tieto "úradne ustanovené" agentúry pôsobiace v oblasti strednodobých/dlhodobých a krátkodobých úverov, niektorí súkromne vlastnení a súkromným sektorom ovládaní poisťovatelia vývozných úverov, ktorí poskytujú iba krátkodobé poistenie vývozných úverov, môžu byť podporovaní svojimi vládami prostredníctvom záruk alebo rovnocenných dojednaní o zaistení pre niektoré segmenty ich obchodnej činnosti. Títo poisťovatelia taktiež musia byť zaradení do kategórie "štátni alebo štátom podporovaní" poisťovatelia. Na druhej strane poisťovatelia vývozných úverov, ktorí kryjú prevažne alebo výhradne krátkodobé obchodné činnosti a ktorí nepracujú na účet štátu alebo s jeho zárukami [7], sa budú označovať ako "súkromní poisťovatelia vývozných úverov".

Správa ukázala, že keď štátni alebo štátom podporovaní poisťovatelia pôsobili na účet štátu alebo s jeho zárukou v určitých oblastiach trhu s krátkodobým poistením, predstavovali konkurenciu pre súkromných poisťovateľov, mali určité finančné výhody, ktoré mohli narušiť hospodársku súťaž voči súkromným poisťovateľom. V žiadnom štáte nevlastnia títo štátni alebo štátom podporovaní poisťovatelia vývozných úverov monopol na poisťovanie krátkodobých vývozných úverov.

Jednou z najproblematickejších oblastí obsiahnutých v správe bola otázka zaistenia poskytovaného priamo alebo nepriamo štátom. Správa poukázala na dojednania o zaistení, ktoré poskytujú krytie vo výške 100 % a sú tak rovnocenné so zárukami, ktoré pôsobia ako dotácia. V súčasnej dobe je už jasné, že systémy zaistenia, na ktorých sa štát iba zúčastňuje alebo dopĺňa zmluvy o zaistení, sú súkromným sektorom, môžu taktiež priniesť poisťovateľom, ktorí majú k nim prístup, určitú výhodu nad súkromnými poisťovateľmi, ktorí takéto krytie nemajú, a to má za následok narušenie hospodárskej súťaže.

2.2. Napriek nedávnym zlepšeniam dosiahnutým u štátnych alebo štátom podporovaných poisťovateľov vývozných úverov, ktorí postupne prevádzajú svoje transakcie v oblasti krátkodobých poistení vývozných úverov na oddelené spoločnosti alebo zavádzajú oddelené účtovníctvo, vyššie bolo poznamenané, že ešte stále je potrebné prijať opatrenie na vytvorenie rovnakých podmienok. Prvou úlohou je vymedziť sektor, v ktorom existuje konkurenčný trh. V správa bolo použité ako rozhodujúce kritérium pre rozlíšenie sektoru trhu to, či súkromné zaistenie bolo dostupné predovšetkým všeobecne a nielen v jednotlivých prípadoch. Zistilo sa, že toto súkromné zaistenie existuje v prípade komerčných rizík u neštátnych odberateľov, ale u politických rizík (vrátane štátnych odberateľov, rizík prevodu mien a nekomerčných, živelných rizík) bola dostupná kapacita taká nedostatočná, že pokrytie takýchto rizík sa malo zjavne považovať za obchodnú aktivitu. Na základe analýzy súkromného zaisťovacieho trhu pomocou odkazov na tri kritéria – trvanie, umiestnenie a povaha poistených rizík – správa posúdila "obchodovateľné" riziká ako riziká obchodné s obdobím rizika bežne maximálne tri roky u vývozov do celého sveta.

2.3. Z následných pripomienok z členských štátov, profesijných združení a poisťovateľov vyplynulo, že táto definícia je, všeobecne povedané, príliš široká. Väčšina predložených pripomienok je v súlade s názorom uvedeným v správe, že politické riziká by sa mali vylúčiť, pretože trh súkromných zaisťovateľov nie je dostatočne rozsiahly, a pokiaľ ide o komerčné riziká, dávajú prednosť obdobiu maximálne dva roky. Taktiež sa javí ako veľmi ťažké zaistiť na súkromnom trhu komerčné riziko pretrvávania neplnenia finančného záväzku v štátoch, ktoré nie sú členmi OECD.

2.4. S prihliadnutím na tesné väzby medzi možným pretrvávaním neplnenia finančného záväzku a platobnou neschopnosťou – možné riziko pretrvávania neplnenia finančného záväzku sa môže zmeniť na platobnú neschopnosť – a z toho vyplývajúcej potreby zaradiť obidve riziká do tej istej kategórie (obchodovateľné a neobchodovateľné riziká), je v súčasnej dobe prezieravé vylúčiť všetky komerčné riziká vo vzťahu k nečlenským štátom OECD z definície obchodovateľných rizík a oblasti pôsobnosti tohto oznámenia. A nakoniec, javí sa, že aj v súčasnosti ešte pretrvávajú ťažkosti pri získavaní súkromného zaistenia komerčného rizika v niektorých členských štátoch OECD.

2.5. S prihliadnutím na uvedené faktory sa na účely tohto oznámenia pod pojmom "obchodovateľné" riziká rozumejú komerčné riziká neštátnych dlžníkov [8], ktoré majú sídlo v štátoch uvedených v prílohe. U takýchto rizík je maximálne obdobie trvania rizika (to znamená výroba plus obdobie úveru s bežným východiskovým bodom Bernskej únie a obvyklými úverovými podmienkami) menej ako dva roky.

Všetky ostatné riziká (t. j. politické, katastrofické riziká [9] a komerčné riziká u štátnych odberateľov a štátov, ktoré nie sú uvedené v prílohe) sa zatiaľ považujú za neobchodovateľné.

"Komerčné riziká" sú definované na účely tohto oznámenia ako:

- svojvoľné vypovedanie zmluvy dlžníkom, t. j. akékoľvek svojvoľné rozhodnutie neštátneho dlžníka prerušiť alebo ukončiť platnosť zmluvy bez zákonom uznávaného dôvodu,

- svojvoľné odmietnutie neštátneho dlžníka prijať tovar, ktorý je predmetom zmluvy bez zákonom uznávaného dôvodu,

- platobná neschopnosť neštátneho dlžníka alebo jeho ručiteľa,

- neplatenie záväzkov vyplývajúcim zo zmluvy, t. j. pretrvávajúce neplnenie finančného záväzku zo strany neštátneho dlžníka.

2.6. Kapacita trhu súkromných zaisťovateľov môže byť rôzna. To znamená, že definícia obchodovateľného rizika nie je nemenná a môže sa časom zmeniť; mohla by sa napríklad rozšíriť o krytie politických rizík. Preto Komisia bude musieť definíciu pravidelne posudzovať (konkrétne aspoň raz ročne). Komisia bude tieto posúdenia konzultovať s členskými štátmi a ostatnými zúčastnenými stranami [10]. Ak to bude potrebné, zmeny definície budú musieť zohľadniť pôsobnosť právnych predpisov spoločenstva, ktorými sa riadi poistenie vývozných úverov, aby sa predišlo akémukoľvek konfliktu alebo právnej neistote.

3. Faktory, ktoré narúšajú hospodársku súťaž medzi súkromnými a štátnymi alebo štátom podporovanými poisťovateľmi vývozných úverov

3.1. Faktory, ktoré môžu narušiť hospodársku súťaž v prospech štátnych alebo štátom podporovaných poisťovateľov vývozných úverov, ktorí kryjú obchodovateľné riziká sú tieto [11]:

- štátne záruky de jure alebo de facto na úvery alebo na straty. Takéto záruky umožňujú poisťovateľom získať úver s úrokovou sadzbou nižšou, než sú úrokové sadzby bežné na trhu alebo sa im umožní vypožičať si peniaze vôbec. Popritom je odstránená potreba týchto poisťovateľov, aby sa zaistili na súkromnom trhu,

- každý rozdiel v povinnostiach štátnych a súkromných poisťovateľov pri udržaní primeraných rezerv. Je treba poznamenať, že keď smernica Rady 73/239/EHS [12] bola zmenená a doplnená smernicou 87/343/ES [13], bolo dohodnuté, že vyňatie operácií poistenia vývozných úverov poskytovaných na účet štátu alebo s jeho zárukou (článok 2 ods. 2 písm. d) pôvodnej smernice) z pôsobnosti smernice sa netýka operácií krytia krátkodobých komerčných rizík, ktoré štátni alebo štátom podporovaní poisťovatelia vývozných úverov preberajú na svoj vlastný účet a bez záruk štátu [14]. To znamená, že pre krytie krátkodobých komerčných rizík musia mať štátni alebo štátom podporovaní poisťovatelia k dispozícii určité množstvo vlastných finančných prostriedkov (miera platobnej schopnosti, vrátane záručného fondu) a technických rezerv (najmä vyrovnávajúcu rezervu) a musia získať povolenie v súlade s článkom 6 a nasl. smernice 73/239/EHS,

- úľava alebo oslobodenie od daní obvykle splatných (ako napríklad daň z príjmov právnických osôb alebo dane vyberanej poistiek),

- udelenie pomoci alebo poskytnutie kapitálu štátom. Pokiaľ ide o poskytnutie kapitálu štátom, mala by sa dodržiavať zásada, podľa ktorej kapitálové injekcie v sebe zahŕňajú prvok štátnej pomoci [15], ak štát v rámci trhového hospodárstva nekoná ako súkromný investor; poskytovanie služieb štátom v naturáliách, ako je napríklad sprístupnenie a využívanie štátnej infraštruktúry, štátnych zariadení alebo privilegovaných informácií (napríklad informácie o dlžníkoch, ktoré zhromaždili zastupiteľské úrady) za podmienok, ktoré nezodpovedajú ich skutočným nákladom; a zaistenie poskytované priamo alebo nepriamo štátom prostredníctvom niektorého štátneho alebo štátom podporovaného poisťovateľa vývozných úverov výhodnejších podmienok ako sú podmienky, ktoré poskytuje trh súkromných zaisťovateľov, čo vedie buď k podhodnoteniu ceny zaistenia, alebo k umelému vytvoreniu kapacity, ktorú súkromný trh nie je schopný poskytnúť.

3.2. Typy prístupov uvedených v odseku 3.1 poskytujú alebo môžu poskytovať poisťovateľom vývozných úverov, ktorí také konanie využívajú, nejakú finančnú výhodu v porovnaní s ostatnými poisťovateľmi vývozných úverov. Takéto finančné výhody poskytnuté len určitým podnikom narúšajú hospodársku súťaž a predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 92 ods. 1 zmluvy.

Ustanovenie článku 92 ods. 1 sa týka všetkých opatrení, ktorými sa poskytuje nejaká finančná alebo ekonomická výhoda určitým podnikom alebo výrobkom a predstavujú pre štátne prostriedky výdavok alebo stratu, skutočnú či možnú, za ktorú sa od dotknutého príjemcu nepožaduje nič alebo sa požaduje málo, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré negatívne ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi a hrozí narušenie hospodárskej súťaže uprednostňovaním určitých podnikov alebo výroby určitého tovaru [16].

Finančné výhody uvedené v odseku 3.1 s ohľadom na obchodovateľné riziká, ako sú definované v odseku 2.5, negatívne pôsobia na vnútorný obchod spoločenstva v oblasti služieb. Popritom vedú k rozdielom v poistnom krytí, ktoré je v rôznych členských štátoch k dispozícii na krytie obchodovateľných rizík a týmto narúšajú hospodársku súťaž medzi spoločnosťami v členských štátoch a majú druhotné účinky na obchod vo vnútri spoločenstva bez ohľadu na to, či ide o vývoz v rámci spoločenstva, alebo o vývoz do štátov mimo spoločenstva [17]. Výnimky poskytnuté podľa článku 92 zmluvy sa neuplatňujú na pomoc pri poistení obchodovateľných rizík. Rušivé účinky takejto pomoci v spoločenstve prevažujú nad prípadnými národnými záujmami alebo záujmami spoločenstva pri podpore vývozu. Tento názor bol potvrdený v rozsudku Súdneho dvora v prípade C-63/89, ktorý sa priamo dotýkal problému, ktorým sa zaoberá toto oznámenie. Súd konštatoval, že hoci smernica o čiastočnej harmonizácii vyrovnávajúcich rezerv použiteľná pre poisťovacie spoločnosti, ktorá vylučuje transakcie s poistením vývozného úveru na účet štátu alebo s jeho zárukou, nebola nezákonná, faktory narúšajúce hospodársku súťaž medzi súkromnými alebo štátnymi alebo štátom podporovanými poisťovateľmi vývozných úverov

"by mohli ospravedlniť využitie súdnych žalôb na stanovenie pokút za porušenie ustanovení (článku 92)

[18]

". Vo svojom rozsudku v prípade C-44/93

Súdny dvor predpokladá, že predmetné výhody predstavujú štátnu pomoc a potvrdil, že Komisia by mohla podniknúť kroky na ich zrušenie.""

4. Opatrenia požadované na odstránenie narušenia hospodárskej súťaže v oblasti poistenia krátkodobých vývozných úverov s ohľadom na obchodovateľné riziká

4.1. Druhy štátnej pomoci uvedené v odseku 3.1, ktoré využívajú štátni alebo štátom podporovaní poisťovatelia vývozných úverov pri obchodovateľných rizikách definovaných v odseku 2.5, môžu narúšať hospodársku súťaž a nemôžu byť preto predmetom výnimky podľa pravidiel zmluvy, týkajúcich sa štátnej pomoci.

4.2. Preto sa podľa článku 93 ods. 1 zmluvy vyžaduje od členských štátov, aby zmenili a doplnili, v prípadoch, kde je to potrebné, svoje systémy poistenia vývozných úverov pre obchodovateľné riziká takým spôsobom, aby štátni alebo štátom podporovaní poisťovatelia vývozných úverov nemohli využívať s ohľadom na takéto riziká ďalej uvedené druhy štátnej pomoci, a to v lehote jedného roka od uverejnenia tohto oznámenia:

a) štátne záruky na výpožičky alebo straty;

b) oslobodenie od povinnosti vytvárať primerané rezervy a ostatných povinností uvedených v druhej zarážke odseku 3.1;

c) úľava alebo oslobodenie od dane alebo iných obvykle splatných poplatkov;

d) pridelenie pomoci alebo poskytnutie rezerv kapitálu alebo iných foriem financovania za okolností, keď by súkromní investori konajúci podľa obvyklých podmienok trhu neinvestovali do spoločnosti, alebo za podmienok, ktoré sú pre súkromného investora neprijateľné;

e) poskytnutie služieb v naturáliách zo strany štátu, ako je napríklad sprístupnenie a využívanie štátnej infraštruktúry, štátnych zariadení alebo privilegovaných informácií (napríklad o dlžníkoch zhromaždené zastupiteľskými úradmi) za podmienok, ktoré nezodpovedajú ich skutočným nákladom a

f) zaistenie poskytované priamo alebo nepriamo štátom prostredníctvom štátneho alebo štátom podporovaného poisťovateľa vývozných úverov za podmienok výhodnejších ako sú podmienky, ktoré poskytuje trh súkromného zaistenia, čo vedie buď k podhodnoteniu ceny zaistenia, alebo k umelému vytvoreniu kapacity, ktorú by súkromný trh nebol schopný poskytnúť.

Pokiaľ však nie je výsledok rozboru uvedeného v bode 4.3, existujúce doplnkové dohody štátu o zaistení zostávajú prípustné na prechodné obdobie za predpokladu, že:

- štátne zaistenie je menšinovým prvkom v celkovom zaisťovacom balíku poisťovateľa,

- tam, kde zmluvy o zaistení uzatvorené poisťovateľom kryjú obchodovateľné a zároveň aj neobchodovateľné riziká a akékoľvek štátne zaistenie takto nevyhnutne kryje obchodovateľné riziká, nesmie štátne krytie obchodovateľných rizík prekročiť hranice krytia, ktoré by bol schopný poskytnúť súkromný trh so zaistením, ak by krytie pre takéto riziká bolo zaisťované oddelene,

- zaistenie poskytované štátom neumožňuje poisťovateľovi kryť riziká vzniknuté jednotlivým odberateľom nad rámec hraníc stanovených účasťou súkromných zaisťovateľov,

- poistné požadované štátnym zaistením je preukázateľne úmerné riziku a vypočíta sa pomocou postupov používaných v trhovom sektore a tam, kde je dostupná ekvivalentná trhová sadzba poistného, sa rovná najmenej tejto sadzbe,

- štátne zaistenie obchodovateľných rizík je prístupné pre všetkých poisťovateľov úverov, ktorí sú schopní splniť všeobecné kritériá spôsobilosti.

4.3. Na účely dosiahnutia súladu s odsekom 4.2 štátni alebo štátom podporovaní poisťovatelia vývozných úverov budú povinní aspoň viesť pre poistenie obchodovateľných a neobchodovateľných rizík poisťovaných na účet štátu alebo s jeho zárukou oddelenú administratívu a samostatné účtovníctvo, ktoré preukáže, že pri poistení obchodovateľných rizík nevyužívajú štátnu pomoc. Účtovníctvo týkajúce sa poisťovacích činností vykonávaných na vlastný účet poisťovateľa by malo spĺňať náležitosti smernice Rady 91/674/ES [20].

Okrem toho každý členský štát, ktorý poskytuje zaisťovacie krytie pre poisťovateľa vývozných úverov prostredníctvom účasti alebo zapojenia sa do zaisťovateľských zmlúv súkromného sektora, ktoré kryjú obchodovateľné aj neobchodovateľné riziká, bude povinný preukázať, že tieto dojednania neobsahujú štátnu pomoc v zmysle odseku 4. 2 písm. f).

Na tento účel bude Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi, od uverejnenia tohto oznámenia, nepretržite sledovať takéto dojednania na základe správ vypracovaných raz za šesť mesiacov a predkladaných dotknutými členskými štátmi a do konca roka 1998 vypracuje ucelený rozbor týchto dojednaní. Rozbor vezme do úvahy všetky doteraz získané poznatky a skúsenosti týkajúce sa trhového mechanizmu poisťovania krátkodobých vývozných úverov a o zasahovaní členských štátov do týchto trhových mechanizmov, a to na základe správ o realizácii dodaných podľa odseku 4.5, z prvých z výročných rozborov, ktoré sa majú vykonať podľa odseku 4.6 a na základe oznámení o využívaní únikovej doložky podľa odseku 4.4. Ak z tohto rozboru vyplynie, že dojednania v členskom štáte zahŕňajú štátnu pomoc, potom bude členský štát požiadaný, aby ich ukončil najneskôr do konca roka 1999.

4.4. Výnimky zo zásady, podľa ktorých by sa poistenie vývozných úverov pri obchodovateľných rizikách malo kryť štátnymi alebo štátom podporovanými poisťovateľmi vývozných úverov iba vtedy, keď krytie neobsahuje žiadnu z finančných výhod uvedených v odseku 4. 2, sa smú povoliť len za okolností určených ďalej.

V určitých štátoch môže dôjsť k situácii, že z dôvodu nedostatočnej kapacity poistenia alebo zaistenia nemusí byť krytie obchodovateľného rizika vývozného úveru dočasne dostupné ani zo strany súkromných poisťovateľov vývozných úverov, ani zo strany štátnych alebo štátom podporovaných poisťovateľov vývozných úverov, ktorí poskytujú krytie na svoj vlastný účet. Preto sú takéto riziká dočasne pokladané za neobchodovateľné.

Za takýchto okolností môžu byť tieto dočasne neobchodovateľné riziká poistené na účet štátneho alebo štátom podporovaného poisťovateľa vývozných úverov, ktorý kryje neobchodovateľné riziká poistené na účet štátu alebo s jeho zárukou. V takomto prípade by poisťovateľ mal, pokiaľ je to možné, zjednotiť svoje sadzby poistného pre takéto riziká so sadzbami, ktoré si za porovnateľné druhy rizika účtujú súkromní poisťovatelia vývozných úverov.

Každý členský štát, ktorý má v úmysle použiť túto únikovú doložku, by mal bezodkladne informovať Komisiu o takomto zámere. Oznámenie by malo obsahovať správu o trhu s dôkazom, že nevyhnutné krytie rizík nie je na trhu súkromného poistenia dostupné a zdôvodniť použitie tejto únikovej doložky dôkazmi predloženými dvoma veľkými známymi medzinárodnými poisťovateľmi vývozných úverov a jedným vnútroštátnym poisťovateľom vývozných úverov. Toto oznámenie by okrem toho malo obsahovať popis podmienok, ktoré štátny alebo štátom podporovaný poisťovateľ vývozných úverov zamýšľa použiť s ohľadom na krytie takýchto rizík.

Komisia do dvoch mesiacov po prijatí takéhoto oznámenia preskúma, či použitie únikovej doložky je v súlade s horeuvedenými podmienkami a či je zlučiteľné so zmluvou.

Ak Komisia zistí, že podmienky na využitie únikovej doložky sú splnené, jej rozhodnutie o zlučiteľnosti je obmedzené na dva roky od dátumu vydania rozhodnutia za predpokladu, že trhové podmienky zdôvodňujúce použitie únikovej doložky sa počas tohto obdobia nezmenia.

Okrem toho môže Komisia po konzultácii s ostatnými členskými štátmi revidovať podmienky pre použitie únikovej doložky; môže taktiež rozhodnúť o jej prerušení alebo nahradení iným vhodným systémom.

4.5. Toto oznámenie je uplatniteľné od 1. januára 1998 na obdobie piatich rokov. Členské štáty musia informovať Komisiu do dvoch mesiacov od zverejnenia tohto oznámenia, či prijímajú odporúčania obsiahnuté v oznámení. Členské štáty sú povinné najneskôr do 1. januára 1999 informovať Komisiu o opatreniach, ktoré prijali na dosiahnutie súladu s týmto oznámením. Ak zo správ členských štátov, prípadne z ďalších zdrojov vyplynie, že systémy v používané v členských štátoch ešte stále obsahujú prvky štátnej pomoci, Komisia posúdi takúto pomoc podľa článkov 92 a 93 zmluvy v súlade s vyššie uvedenou politikou.

4.6. Komisia v spolupráci s členskými štátmi a zúčastnenými stranami preverí definíciu obchodovateľného rizika a používania tohto oznámenia z hľadiska vývoja na trhu a prípadných právnych predpisov spoločenstva. Všetky informácie, ktoré Komisia dostane od členských štátov a zúčastnených strán v súvislosti s takýmto preverovaním, budú so súhlasom poskytovateľov informácií sprístupnené všetkým ostatným účastníkom preverovania.

[1] Zdroj: Piata úradná správa o štátnej pomoci v Európskom spoločenstve, Komisia (ES), 1997, s. 20. Toto číslo bude na základe Helsinskej dohody od roku 1992 pravdepodobne znižované, pretože dôjde k obmedzovaniu dotácií vývozných úverov.

[2] Vo svojej siedmej správe o politike hospodárskej súťaže (1977) v bode 242 Komisia stanovila, že podpory pre vývoz v rámci obchodu vo vnútri spoločenstva "nemôžu dostať výnimku, a to bez ohľadu na ich intenzitu, formu, dôvody alebo účel".

[3] Pozri rozsudok Súdneho dvora v prípade C-142/87 Belgicko verzus Komisia, Zb. rozh. ESD 1990, s. I-959. Pozri taktiež prípad C-44/93 Assurances du Crédit verzus OND a Belgicko, Zb. rozh. ESD 1994 I – 3829, odsek 30.

[4] "L'assurance credit et le marché unique 1992 (court-terme)" správa predložená koordinačnej skupine, spravodajca: P. Callut.

[5] Pozri prípad C-63/89 Assurances du Crédit a Cobac verzus Rada a Komisia, Zb. rozh. ESD, s. I-1799 a prípad C-44/93 Assurances du Crédit verzus OND a Belgicko, Zb. rozh. ESD 1994, s. I-3829.

[6] V prípade niektorých členských štátov, ako napríklad Holandsko, sa strednodobé a dlhodobé transakcie neuzatvárajú na základe štátnej záruky, ale v rámci všeobecnej dohody o zaistení uzatvorenej s vládou.

[7] Alebo v rámci rovnocenných dohôd o zaistení.

[8] Alebo neštátni ručitelia. Štátny dlžník alebo ručiteľ je dlžník alebo ručiteľ, ktorý akoukoľvek formou zastupuje orgány verejnej moci a nemôže byť súdne alebo v správnom konaní prehlásený za platobne neschopného. Na účely tohto oznámenia sa podniky vlastnené štátom alebo pod kontrolou štátu podliehajúce bežným ustanoveniam právnych predpisov o súkromných spoločnostiach so sídlom v jednom zo štátov uvedených v prílohe ako štát s obchodovateľným rizikom pokladajú za neštátnych dlžníkov/ručiteľov.

[9] T. j. vojna, revolúcia, prírodná katastrofa, jadrové havárie a podobne, a nie tzv. "riziká komerčnej katastrofy" (katastrofické nahromadenie strát jednotlivých odberateľov alebo štátov), ktoré môžu byť pokryté škodným nadbytkom zaistenia a sú komerčnými rizikami.

[10] Medzi iným Komisia vyzve na pomoc Radu (napríklad jej skupinu pre vývozné úvery).

[11] Viazaním štátneho alebo štátom podporovaného poisťovateľa poistenia vývozného úveru na poistenie neobchodovateľného rizika na prijatie pokrytia obchodovateľného rizika by sa mohol porušiť článok 86 Zmluvy o ES. Takáto akcia by mohla aj byť predmetom vyšetrovania vedenom Komisiou a dokonca aj konania pred súdmi a vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sa zaoberajú hospodárskou súťažou.

[12] Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o zbližovaní právnych predpisov, nariadení a správnych predpisov súvisiacich so začatím a vykonávaním podnikania v priamom poistení inom než životnom poistení (Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3).

[13] Smernica Rady 87/343/EHS z 22. júna 1987, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 73/239/EHS o zbližovaní právnych a správnych predpisov súvisiacich so začatím a výkonom podnikania v priamom poistení inom ako životné poistenie (Ú. v. ES L 185, 4.7.1987, s. 72).

[14] Pozri rozsudok Súdneho dvora v prípade C-63/89, Assurances du Credit a Cobac verzus Rada a Komisia, citovaný v poznámke pod čiarou č. 5 na s. 1848 (ods. 22).

[15] Pozri oznámenie Komisie členským štátom týkajúce sa účasti štátnych orgánov na kapitále spoločností (Bulletin ES 9-1984) a oznámenie Komisie o uplatňovaní článku 92 a 93 zmluvy na štátne podniky v spracovateľskom odvetví (Ú. v. ES C 307, 13.11.1993, s. 3).

[16] Pozri rozsudok Súdneho dvora v prípade 30/59 Steenkolenmjenen verzus High Authority, Zb. rozh. ESD 1961, s. 1, ods. 19; prípad 173/73 Taliansko verzus Komisia, Zb. rozh. ESD 1974, s. 709, prípad 730/79 Philip Morris verzus Komisia, Zb. rozh. ESD 1980, s. 2671.

[17] Vo svojom rozsudku v prípade C-142/87 Belgicko verzus Komisia, uvedenom v poznámke pod čiarou č. 3, Súdny dvor konštatoval, že nielen pomoc pre vývoz uskutočňovaný v rámci spoločenstva, ale aj pomoc pre vývoz do štátov mimo spoločenstva môže ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod vo vnútri spoločenstva. Oba typy operácií sú poisťované poisťovateľmi vývozných úverov a pomoc, ktorá je im poskytnutá, môže preto mať dopad na hospodársku súťaž a obchod vo vnútri spoločenstva.

[18] Uvedené v poznámke pod čiarou č. 5; pozri odsek 24. Generálny prokurátor Tesauro vo svojich záveroch k danému prípadu berie do úvahy, že keď existuje hospodárska súťaž medzi súkromnými a štátnymi alebo štátom podporovanými poisťovateľmi vývozných úverov, potom "je veľmi pochybné, či členské štáty môžu legitímne poskytovať finančnú podporu štátnym prevádzkovateľom. Takýto zásah by nemusel byť zlučiteľný s pravidlami pre poskytovanie štátnej pomoci (Zb. rozh. ESD 1991, s. I-1835, ods. 15)."

[19] Uvedený v poznámke pod čiarou 3; pozri najmä odsek 34.

[20] Smernica Rady 91/674/EHS z 19. decembra 1991 o celoročnej závierke účtov a konsolidovanej účtovnej závierke poisťovacích podnikov (Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 7).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

Zoznam štátov s obchodovateľným rizikom

Európska únia | Štáty, ktoré sú členmi OECD a ktoré sú považované za štáty s obchodovateľným rizikom |

Rakúsko Belgicko Dánsko Fínsko Francúzsko Nemecko Grécko Írsko Taliansko Luxembursko Holandsko Portugalsko Španielsko Švédsko Spojené kráľovstvo | Austrália Kanada Island Japonsko Nový Zéland Nórsko Švajčiarsko Spojené štáty americké |

--------------------------------------------------