31997D0178

mimoriadne vydanie v českom jazyku: Kapitola 01 Zväzok 001 S. 367 - 398
mimoriadne vydanie v estónskom jazyku: Kapitola 01 Zväzok 001 S. 367 - 398
mimoriadne vydanie v lotyšskom jazyku: Kapitola 01 Zväzok 001 S. 367 - 398
mimoriadne vydanie v litovskom jazyku: Kapitola 01 Zväzok 001 S. 367 - 398
mimoriadne vydanie v maďarskom jazyku Kapitola 01 Zväzok 001 S. 367 - 398
mimoriadne vydanie v maltskom jazyku: Kapitola 01 Zväzok 001 S. 367 - 398
mimoriadne vydanie v poľskom jazyku: Kapitola 01 Zväzok 001 S. 367 - 398
mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku: Kapitola 01 Zväzok 001 S. 367 - 398
mimoriadne vydanie v slovinskom jazyku: Kapitola 01 Zväzok 001 S. 367 - 398
mimoriadne vydanie v bulharskom jazyku: Kapitola 01 Zväzok 002 S. 3 - 34
mimoriadne vydanie v rumunskom jazyku: Kapitola 01 Zväzok 002 S. 3 - 34
Mimoriadne vydanie v chorvátskom jazyku: Kapitola 01 Zväzok 002 S. 64 - 95

31997D0178

Úradný vestník L 075 , 15/03/1997 S. 0044 - 0075

Rozhodnutie Komisie

z 10. februára 1997

o stanovení metodiky prevodu medzi Európskym systémom národných a regionálnych účtov v spoločenstve (ESA 95) a Európskym systémom národohospodárskych súhrnných účtov (ESA, druhé vydanie)

(Text s významom pre EHP)

(97/178/ES, Euratom)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

so zreteľom na článok 8 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve [1] a článok 6 smernice Rady 89/130/EHS, Euratom z 13. februára 1989 o zosúladení zostavovania hrubého národného produktu v trhových cenách [2],

keďže Komisia predpokladá zrušenie výhrad k odhadom HNP členských štátov do 31. decembra 1998;

keďže sú rozdiely medzi výsledkami vyplývajúcimi z používania ESA 95 a používania ESA druhé vydanie;

keďže pre uplatňovanie článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 2223/96 o ESA 95 je potrebné najneskôr do decembra 1996 určiť rozdiely v definíciách medzi ESA 95 a ESA druhé vydanie a vyhodnotiť ich vplyv s cieľom odvodiť údaje pre HDP a HNP podľa ESA druhé vydanie z údajov pre HDP a HNP podľa ESA 95;

keďže Komisia v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 2223/96 prijme opatrenia na úpravu prílohy tohto rozhodnutia, ak sa po prijatí tohto rozhodnutia zistia ďalšie rozdiely medzi ESA druhé vydanie a ESA 95, ktoré majú vplyv na HDP alebo HNP;

keďže článok 19 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1552/89 z 29. mája 1989, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/EHS, Euratom o systéme zdrojov spoločenstva [3], ustanovuje, že Komisia spolu s príslušnými členskými štátmi každý rok preskúma súhrnné veličiny určené na účely vlastných zdrojov, predovšetkým v prípadoch, na ktoré upozorní výbor pre HNP;

keďže sa majú uplatňovať opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí, berúc do úvahy zásadu efektívnosti nákladov pri zabezpečení dobrej kvality odhadov HDP a HNP;

keďže opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 6 smernice 89/130/EHS, Euratom,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozdiely v definíciách medzi ESA druhé vydanie a ESA 95, ktoré zistil a odsúhlasil výbor pre HNP do 31. decembra 1996 a ktoré majú vplyv na HDP alebo HNP, sú uvedené v prílohe. Členské štáty vyhodnotia a dokumentmi doložia každý z týchto rozdielov v definíciách, pričom uplatnia princíp ustanovený v článku 2. Poskytnú Komisii potrebné informácie a vysvetlenia o každom rozdiele v súlade s článkom 5 smernice 89/130/EHS, Euratom.

Článok 2

Údaje o HNP vychádzajúce z ESA druhé vydanie a predložené v súlade so smernicou 89/130/EHS, Euratom a údaje o HDP zaslané v súlade s nariadením Rady (ES) 3605/93 z 22. novembra 1993 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva [4], sú odvodené od údajov vychádzajúcich z ESA 95 a zaslaných členskými štátmi v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2223/96 úpravou týchto druhých údajov tak, aby bol zohľadnený vplyv rozdielov v definíciách medzi ESA druhé vydanie a ESA 95 citovaných v článku 1.

Túto zásadu možno zhrnúť do nasledovných rovníc:

a) Údaje o HDP vychádzajúce z ESA druhé vydanie

= údaje o HDP vychádzajúce z ESA 95

— súčet čiastok vyčíslených pre rozdiely v definíciách medzi ESA 95 a ESA druhé vydanie citované v článku 1;

b) Údaje o HNP vychádzajúce z ESA druhé vydanie

= údaje o HNP vychádzajúce z ESA 95

— súčet čiastok vyčíslených pre rozdiely v definíciách medzi ESA 95 a ESA druhé vydanie citované v článku 1.

Článok 3

1. Ustanovenia uvedené v článkoch 1 a 2 rozhodnutia platia pre:

a) údaje o HNP za rok 1998 a nasledujúce roky, ktoré sa predkladajú v súlade so smernicou 89/130/ES, Euratom, pričom rozhodnutie Rady 94/728/ES, Euratom z 31. októbra 1994 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev [5] zostáva v platnosti;

b) údaje o HDP za rok 1998, ktoré sa predkladajú na účely nariadenia (ES) 3605/93.

Tieto ustanovenia môžu platiť aj pre:

c) údaje o HNP a HDP za roky 1995 až 1997, ktoré členské štáty môžu predkladať na základe ESA 95 na účely smernice a nariadenia uvedených v odseku 1 písm. a) a b).

2. Ak sa prekladajú údaje podľa ods. 1 písm. c), členské štáty na žiadosť Komisie oznámia čiastky vyplývajúce z rozdielov v definíciách medzi ESA druhé vydanie a ESA 95.

Článok 4

Ak rozhodnutie 94/728/ES, Euratom zostane v platnosti aj po 31. decembri 1999, Komisia preskúma toto rozhodnutie a v prípade potreby prijme primerané opatrenia.

Článok 5

Toto rozhodnutie je adresované členským štátom.

V Bruseli 10. februára 1997

Za Komisiu

Yves-Thibault De Silguy

člen Komisie

[1] Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 49, 21.2.1989, s. 26.

[3] Ú. v. ES L 155, 7.6.1989, s. 1.

[4] Ú. v. ES L 332, 31.12.1993, s. 7.

[5] Ú. v. ES L 293, 12.11.1994, s. 9.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

ZMENY Z ESA 79 NA ESA 95 S VPLYVOM NA HDP ALEBO HNP

Zoznam zmien

Ďalej sa popisujú tieto zmeny pojmov, ktoré majú vplyv na HDP alebo HNP:

1. Kritériá pobytu

2. Finančné sprostredkovateľské služby merané nepriamo (Fisim)

3. Poistenie

4. Zisky z priamych investícií

5. Príjmy z úrokov

6. Prirodzený prírastok plodín

7. Programové vybavenie a veľké databázy

8. Vojenské zariadenia a dopravné prostriedky okrem zbraní

9. Nedokončená výroba v službách

10. Výdavky spojené s ťažbou nerastov

11. Spotreba fixného kapitálu pri cestách, mostoch atď.

12. Štátne licencie a poplatky

13. Oceňovanie produkcie vlastné konečné použitie a produkcie z dobrovoľnej činnosti

14. Hodnotový prah pre kapitálové výrobky

15. Trhové/netrhové kritériá

16. Subvencie

17. Originály zábavných, literárnych a umeleckých diel

18. Služby spojené s licenciou na používanie originálov zábavných, literárnych a umeleckých diel

19. Garáže

20. Dane za registráciu automobilov platené domácnosťami

21. Naturálne mzdy a platy

22. Povolenia na používanie nehmotných nevyrábaných aktív

23. Kolkové poplatky

Terminológia

Predchádzajúca poznámka k terminológii je opodstatnená. Treba poznamenať, že viaceré pojmy z ESA 79 uvedené v dotazníku o HNP boli v ESA 95 zrušené. Príkladom je produkcia v trhových cenách (P 10), hrubá pridaná hodnota v trhových cenách (N1p) a konečná spotreba na hospodárskom území (P3B). Skutočnosť, že určité pojmy z ESA 79 boli nahradené vhodnejšími v ESA 95 však neznamená, že staré pojmy nemôžu byť použité v kontexte ESA 95. Súhrnné veličiny ESA 79 sa môžu samozrejme vypočítať z podrobných národných účtov na základe ESA 95, ak je každá zmena pojmu zaúčtovaná osobitne. Aj keď hrubá pridaná hodnota v trhových cenách nie je samostatným pojmom v ESA 95, evidentne má zmysel hovoriť o hrubej pridanej hodnote v trhových cenách a počítať ju, pretože všetky komponenty, z ktorých sa táto súhrnná veličina skladá, sa odhadujú podľa pravidiel ESA 95.

Súhrnná tabuľka

Vplyv každej z uvedených zmien pojmu je zhrnutý do tabuľky 1.

Tabuľka 1 popisuje účinok prechodu z ESA 79 na ESA 95. Stĺpce v tabuľkách zodpovedajú pojmovým zmenám a sú označené číslami na uvedenom zozname zmien. V tabuľke "+" znamená vplyv so znamienkom plus na príslušnú položku, znamienko "–" znamená negatívny vplyv, "x" znamená, že môže existovať určitý vplyv, ale jeho znamienko nemožno určiť a priori.

Požiadavky na vykazovanie

Dokument sa zaoberá vykonávaním zmien definícií medzi ESA 79 a ESA 95, ktoré sú niekedy zložité, a preto sú predložené rozbory veľmi podrobné. Tento stupeň podrobnosti sa však pri vykazovaní nevyžaduje.

Tabuľka 1

Prevod medzi ESA 79 a ESA 95

Poznámka:

(+) Vplyv s kladným znamienkom (väčší alebo rovný 0)

(–) Vplyv so záporným znamienkom (menší alebo rovný 0)

x) Vplyv môže nastať, znamienko nie je a priori známe

(?) Vplyv sa pravdepodobne netýka štvrtého zdroja

DOTAZNÍK O HNP (ESA 79) | Číslo zmeny pojmu |

Kód ESA | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 |

VÝROBNÁ METÓDA

1.Produkcia tovarov a služieb (v cenách výrobcov, bez fakturovanej DPH) | P10 | x | | + | | | x | x | x | x | | + | | + | | x | – | + | + | + | + | + | + | + |

2.Medzispotreba (v nákupných cenách, bez odpočítateľnej DPH) | P20 | x | x | + | | | | – | – | | – | | – | | – | | – | + | + | + | | – | + | + |

3.Hrubá pridaná hodnota v trhových cenách (bez DPH) | N1p | x | x | x | | | x | + | + | x | + | + | – | + | – | x | – | x | x | + | + | + | x | + |

4.DPH z výrobkov | R21 | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | |

5.Dane súvisiace s dovozom (bez DPH) | R29 | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | + | | | |

6.Dovozné subvencie | R39 | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | |

VÝDAVKOVÁ METÓDA

7Konečná spotreba domácností | P3Ap | x | + | + | | | | | | | | | + | + | | x | – | – | | + | + | + | | + |

8Konečná spotreba rezidentských domácností v zahraničí | P32 | x | | x | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | + |

9.Konečná spotreba nerezidentských domácností na hospodárskom území | P33 | x | | x | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | + |

10.Konečná spotreba domácností na hospodárskom území | P3Bp | x | + | + | | | | | | | | | + | + | | x | – | – | | + | + | + | | + |

11.Kolektívna spotreba súkromných neziskových inštitúcií | P3Bp | | + | + | | | | x | | | | | – | – | x | x | | – | x | | | | x | + |

12.Kolektívna spotreba verejnej správy | P3Bp | | + | + | | | | x | x | | | + | – | – | x | x | | – | x | | | | x | |

13.Konečná spotreba na hospodárskom území | P3B | | + | + | | | | x | x | | | + | – | x | x | x | – | – | x | + | + | + | x | – |

14.Tvorba hrubého fixného kapitálu | P41 | | | | | | | + | + | | + | | | + | – | | | + | | | | | | + |

15Zmena zásob | P42 | x | | | | | x | | | x | | | | | | | | | | | | | | |

16Vývoz tovarov a služieb | P50 | x | + | + | | | | | | | | | | | | | | + | + | x | | | + | + |

17.Dovoz tovarov a služieb | P60 | x | + | + | | | | | | | | | | | | | | + | x | x | | | x | |

18.Bilancia vývozu a dovozu | P50-P60 | x | x | x | | | | | | | | | | | | | | x | x | x | | | x | |

DÔCHODKOVÁ METÓDA

19.Odmeny zamestnancov vyplácané rezidentskými jednotkami | R10 | x | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | + | | |

20.Hrubý prevádzkový prebytok ekonomiky | N2 | x | x | x | | | x | + | + | x | + | + | | + | – | x | – | x | x | + | | | x | |

21.Dane súvisiace s produkciou a dovozom | R20 | x | | | | | | | | | | | – | | | | | | | | + | | | + |

22.Výrobné a dovozné subvencie | R30 | x | | | | | | | | | | | | | | x | | | | | | | | |

23.HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT V TRHOVÝCH CENÁCH | N1 | x | x | x | | | x | + | + | x | + | + | – | + | – | x | – | x | x | + | + | + | x | + |

24.Odmeny zamestnancov prijaté zo zahraničia | | x | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | + | | |

25.Odmeny zamestnancov platené do zahraničia | | x | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | + | | |

26.Dôchodky z majetku a podnikania prijaté zo zahraničia | | x | x | + | + | x | | | | | | | | | | | | – | – | x | | | | |

27.Dôchodky z majetku a podnikania platené do zahraničia | | x | x | + | + | x | | | | | | | | | | | | – | – | x | | | | |

28.HRUBÝ NÁRODNÝ PRODUKT V TRHOVÝCH CENÁCH | | x | + | x | x | x | x | + | + | x | + | + | – | + | – | x | – | x | x | + | + | x | x | + |

1. Kritériá pobytu

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Študenti | 207, 210c | 2.10 |

Montáž zariadení | 207 | 2.09 poznámka pod čiarou 1 |

Výstavba v zahraničí | 207 | 2.09 poznámka pod čiarou 1, 2.15a |

Popis zmeny

ESA 95 výslovne uvádza kritériá pobytu pre študentov, montáž zariadení a stavebné činnosti v zahraničí. V každom prípade sú tieto kritériá odlišné od kritérií ESA 79.

ESA 95 stanovuje, že študenti sú vždy považovaní za rezidentov svojej domácej krajiny bez ohľadu na trvanie ich pobytu v zahraničí. V ESA 79 sú taktiež výslovne uvedené odlišné kritériá pobytu (pravidlo jedného roka). Ide teda o jasnú zmenu v pravidlách medzi ESA 79 a ESA 95.

Pre montáž zariadení a stavebné činnosti, ktoré predstavujú tvorbu hrubého fixného kapitálu v zahraničí, ESA 95 poskytuje konkrétny a výslovný návod o pobyte. V prípade montáže zariadení sa produkcia zaznamenáva v krajine pôvodu a nie v krajine montáže. V prípade stavebných činností v zahraničí, ktoré predstavujú tvorbu hrubého fixného kapitálu, sa produkcia zaznamenáva na území, na ktorom sa výstavba uskutočňuje.

ESA 79 neposkytuje konkrétny návod pre tieto dva posledné prípady. To znamená, že kritériá pobytu, ktoré sa majú uplatňovať pre tieto činnosti podľa ESA 79, sú všeobecné kritériá uvedené v odseku 207 (uplatňuje sa pravidlo jedného roka pre rozhodnutie o pobyte). Znamená to zmenu v kritériách, ktoré sa majú použiť v každom z týchto dvoch prípadov medzi ESA 79 a ESA 95. Podľa ESA 95 sa montážne služby už nepovažujú za produkciu na území, na ktorom sa montáž vykonáva, aj keď táto činnosť trvá viac ako jeden rok. Podľa ESA 95 sa taktiež stavebné činnosti, ktoré predstavujú tvorbu hrubého fixného kapitálu, považujú za produkciu na území, na ktorom sa stavebné práce vykonávajú, aj keď táto činnosť trvá menej ako jeden rok. Treba poznamenať, že napriek týmto zmenám je praktický vplyv na HNP pravdepodobne malý alebo nulový v prípade mnohých individuálnych projektov (pozri vysvetlenie uvedené nižšie o prevodoch príjmov z fiktívnych rezidentských subjektov).

Dôsledky zmien

Pokiaľ ide o prechod z HDP na HNP, nové posudzovanie študentov, ktorí študujú v zahraničí, sa týka len HNP. Prvotné dôchodky prijaté alebo platené týmito študentmi sa podľa ESA 79 môžu započítavať ako prvotné dôchodky prijaté alebo platené hostiteľskou krajinou, ale podľa ESA 95 ako prvotné dôchodky prijaté alebo platené domácou krajinou. Zdá sa, že príslušné sumy sú v praxi pravdepodobne malé.

Preto treba sústrediť pozornosť na dve ďalšie položky.

Pri výrobnej metóde sa montáž zariadení v zahraničí, ktorá spĺňa pravidlo jedného roka podľa ESA 79, v ESA 79 počíta ako produkcia zahraničia, ale podľa pravidiel ESA 95 ako domáca výroba. Naproti tomu sa stavebná činnosť v zahraničí vykonávaná rezidentskými výrobcami, ktorá vedie k tvorbe hrubého fixného kapitálu a nespĺňa pravidlo jedného roka podľa ESA 79, zaznamenáva podľa pravidiel ESA 79 ako produkcia domácej ekonomiky, ale ako produkcia zahraničia podľa pravidiel ESA 95. Aké dôsledky to má na produkciu, medzispotrebu a hrubú pridanú hodnotu, zobrazuje tabuľka 1.

Vzhľadom na to, že príslušné transakcie sa týkali montážných aj stavebných činností rezidentských inštitucionálnych výrobných subjektov v zahraničí a nerezidentských inštitucionálnych výrobných subjektov na domácom území, znamienko pre čistý vplyv nemôže byť určené a priori.

Z hľadiska výdavkovej metódy má nové posudzovanie študentov dôsledky na spotrebu domácností; tieto zmeny sú vyvážené zmenami dovozu alebo vývozu. Nové posudzovanie montážnych služieb a výstavby v zahraničí má dôsledky na vývoz a dovoz služieb. Znamienko čistého vplyvu bude opäť závisieť od okolností danej krajiny.

Z hľadiska dôchodkovej metódy má nové posudzovanie montážnych služieb a výstavby v zahraničí pravdepodobne významný vplyv na odmeňovanie zamestnancov aj na prevádzkový prebytok. Keďže príslušné transakcie sú zo zahraničia a do zahraničia, znamienko čistého vplyvu bude opäť závisieť od konkrétnych okolností.

Nakoniec, pokiaľ ide o prechod z HDP na HNP, účinky nového posudzovania montážnych služieb a výstavby v zahraničí na odmeňovanie zamestnancov a dôchodky z majetku odrážajú účinky popísané pri dôchodkovej metóde.

Treba poznamenať, že vytvorenie alebo nevytvorenie fiktívnej rezidentskej jednotky pre stavebnú činnosť v zahraničí rezidentskými inštitucionálnymi výrobnými subjektami je podľa pravidiel ESA 95 neutrálne na úrovni HND, okrem akejkoľvek náhrady fixného kapitálu priradeného k používaniu strojov a zariadení na zahraničnom stavenisku. Podľa pravidiel ESA 79 nemusí tomu tak byť, čo vyplýva z odlišného posudzovania nerozdeleného zisku pri priamych zahraničných investíciách v týchto dvoch systémoch. Keďže však akýkoľvek nerozdelený zisk spoločností, ktoré nemajú hospodársky záujem na hospodárskom území krajiny, v ktorej sa stavenisko nachádza, musí byť podľa definície repatriovaný do jedného roka, problém nerozdeleného zisku musí byť obmedzený na výber z dvoch možností, t. j. či má byť evidovaný daný (čistý) prevádzkový prebytok vytvorený stavebnou činnosťou v zahraničí v roku t-1 alebo v roku t.

Pokiaľ ide o spotrebu fixného kapitálu, ktorá predstavuje zložku hrubého prevádzkového prebytku, zaznamenáva sa v krajine považovanej za krajinu, v ktorej je výrobca rezidentom, a teda sa počíta ako časť HDP/HNP tejto krajiny. V praxi sa môže zdať nepravdepodobné, že spotreba fixného kapitálu pre individuálne stavebné projekty sa nepočíta, čo jednoznačne vedie k tomu, že celková spotreba fixného kapitálu sa eviduje v krajine vlastníka strojov alebo zariadení.

Otázkou teda je, či vytvorenie alebo nevytvorenie fiktívnej rezidentskej jednotky pre stavebnú činnosť v zahraničí by nemalo byť zaznamenané ako neutrálne na praktické účely súvisiace s HNP.

V najhoršom prípade bude mať táto otázka vplyv len na čas zachytenia, to znamená rozdelenie daného HNP medzi dvoma po sebe nasledujúcimi rokmi, samozrejme za predpokladu, že všetky transakcie budú správne zaznamenané v účtovníctve.

Príklad

Predpokladajme, že stavebný projekt v krajine B, ktorý trvá menej ako jeden rok, má hodnotu 1000 a vyžaduje medzispotrebu 200 a odmeňovanie zamestnancov 400, vykonáva podnik krajiny A. Na stavenisku pracujú len pracovníci, ktorí sú rezidenti v krajine A, pričom všetky materiály sa nakupujú v krajine B. Podľa pravidiel ESA 95 sa stavenisko považuje za fiktívnu rezidentskú jednotku krajiny B, zatiaľ čo podľa pravidiel ESA 79 sa takýto fiktívny subjekt nevytvára. Podnik prevedie počas príslušného účtovného obdobia všetok prevádzkový prebytok do krajiny A.

V nasledujúcich tabuľkách sú uvedené účinky na účtovníctvo krajiny A. Účtovníctvo krajiny B je symetrické. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že neutralita HNP závisí od prevádzkového prebytku, ktorý sa prevedie v tom istom účtovnom období.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so záznamami podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | – 1000 | P20 | – 200 |

P60 | – 200 | P50 | –1000 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

P20 | – 200 | P10 | –1000 | R10 | – 400 | N1 | – 800 | | | N2 | – 400 |

| | | | | | | | | | R10 (rezident) | – 400 |

| | | | | | | | | | R10 (nerezident) | +400 |

N1 | – 800 | | | N2 | – 400 | | | N3 | +0 | R40 | +400 |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálu | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

N4 | +0 | N3 | +0 | N5 | +0 | N4 | +0 | N5 | +0 |

2. Finančné sprostredkovateľské služby merané nepriamo (Fisim)

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Fisim | 325 c) | Príloha I |

Popis zmeny

V ESA 95 rozhodnutie o tom, či majú byť Fisim pripisované užívateľom alebo nie, zostáva otvorené. Rozhodnutie prijme Rada do konca roka 1997. V ESA 79 podľa zvyklostí všetky Fisim spotrebuje špeciálna jednotka. Posudzovanie Fisim je výslovne uvedené V ESA 79 aj ESA 95. Vyššie uvedené rozhodnutie môže viesť k jasnej zmene posudzovania služieb Fisim, s dosahom na HNP.

Dôsledky zmeny

Ak bude rozhodnuté, že Fisim nebudú umiestnené užívateľom podľa ESA 95, nedôjde k žiadnej zmene, ktorá by mala vplyv na dotazník o HNP. Ak bude naopak prijaté rozhodnutie, že Fisim budú umiestnené užívateľom, bude to mať podstatné dôsledky na celý systém účtovníctva.

Z hľadiska výrobnej metódy bude medzispotreba znížená o výšku Fisim vytvorenú v domácej krajine, ktorá je teraz pridelená pre konečné použitie a zvýšená o sumu dovezených Fisim, ktorá sa používa ako medzispotreba. Keďže ide o dva protichodné účinky, znamienko vplyvu na medzispotrebu a hrubú pridanú hodnotu nemôže byť určené a priori. V krajných prípadoch by mohol byť dominantný vplyv dovozu. V praxi je však vplyv dovozu pravdepodobne zanedbateľný v porovnaní s vplyvom domácej výroby, čo vedie k zníženiu medzispotreby a zvýšeniu hrubej pridanej hodnoty.

Z hľadiska výdavkovej metódy budú všetky položky súvisiace s konečnou spotrebou vystavené pozitívnemu vplyvu. Pokiaľ ide o kolektívnu spotrebu, zvýšenie vyplýva z rastu medzispotreby netrhových výrobcov verejnej správy a súkromných neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam-NISD), čo zahŕňa zvýšenie produkcie oceňovanej ako súčet nákladov, a teda kolektívnej spotreby. Podobne bude ovplyvnený dovoz a vývoz tovaru a služieb a ich bilancia, pretože úrokové platby z medzinárodných úverov a vkladov obsahujú prvok finančných sprostredkovateľských služieb meraných nepriamo. Zvýši sa vývoz aj dovoz, zatiaľ čo vplyv na ich bilanciu je a priori neznámy. Z tohto dôvodu nie je možné a priori určiť vplyv na HDP, ale v európskom kontexte je prakticky isté, že bude pozitívny.

Z hľadiska dôchodkovej metódy je jedinou ovplyvnenou položkou hrubý prevádzkový prebytok. Opäť v dôsledku dovozu Fisim nie je možné a priori určiť znamienko čistého vplyvu, bude však pozitívne okrem extrémnych okolností, ktorých výskyt nie je pravdepodobný v Európskej únii.

Pokiaľ ide o prechod z HDP na HNP, dôchodky z majetku prijaté zo zahraničia sa znížia o sumu, ktorá súvisí s úvermi poskytnutými nerezidentom, čo sa teraz posudzuje ako vývoz služieb (Fisim). Podobne dôchodky z majetku platené do zahraničia sa zvýšia o sumu, ktorá súvisí s vkladmi nerezidentov, čo sa teraz posudzuje ako vývoz služieb. Analogické zdôvodnenie platí pre dovoz Fisim. Podstata prirodzene spočíva v tom, že platobné toky do zahraničia a zo zahraničia zostávajú nezmenené. Keďže ide o opačné vplyvy vo vzťahu k úverom a vkladom, nie je možné a priori určiť znamienko čistého vplyvu na dôchodky z majetku do zahraničia a zo zahraničia. Dôležité je však zistenie, že vplyv umiestnenia Fisim na bilanciu dôchodkov z majetku prijatých zo zahraničia a platených do zahraničia sa presne vyrovnáva so sumou v bilancii dovozu a vývozu.

Celkove nie je možné a priori určiť vplyv HDP, tento vplyv však bude v skutočnej praxi takmer vždy pozitívny. Naproti tomu vplyv na HNP je bezpodmienečne pozitívny, pretože vplyv na HDP vyplývajúci z bilancie vývozu a dovozu Fisim sa vyrovnáva s vplyvom na bilanciu dôchodkov z majetku plynúcich do zahraničia a zo zahraničia.

Príklad

Predpokladajme, že výstupy Fisim sa rovnajú 1000, pričom 500 ide do medzispotreby trhových výrobcov, 50 sa použije ako medzispotreba netrhových výrobcov a 550 ako konečná spotreba domácností. Vývoz predstavuje 400 a dovoz 500. Zhoda hrubých tokov vývoj a dovozu Fisim a dôchodkov z majetku, predpokladaná v tomto prípade, nemusí byť reálna, ale aspoň čisté toky by mali byť zhodné.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +1050 | P20 | +550 |

P60 | +500 | P3B | +600 |

| | P50 | +400 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

P20 | +550 | P10 | +1050 | N2 | +500 | N1 | +500 | R40 | – 500 | N2 | +500 |

N1 | +500 | | | | | | | N3 | +600 | R40 | – 400 |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | +600 | N3 | +600 | | | N4 | +0 | N5 | +0 |

N4 | +0 | | | N5 | +0 | | | | | |

3. Poistenie

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Poistenie | 315 k) | 3.63, príloha III |

Popis zmeny

V ESA 95 je produkcia poistných služieb definovaná nasledujúco:

skutočne prijaté poistné plus doplatky poistného, mínus splatné poistné plnenie, mínus prírastky (plus úbytky) technických rezerv proti zostávajúcim rizikám a technické rezervy pre poistenie s účasťou na zisku.

V ESA 95 nie je uvedená položka "doplnkové platby vo forme rozdeleného zisku". Tieto platby možno považovať za poistné plnenie, ak nie sú hradené späť k poisteniu vo forme poistného a doplnkových príspevkov, ktoré tvoria doplnok skutočného poistného a splatných príspevkov.

Všetky majetkové zisky a straty sú vylúčené pri meraní zmien poistnotechnických rezerv. … "Nemajú sa považovať za dôchodky z investovania poistnotechnických rezerv a nemajú sa posudzovať ako zmeny v poistnotechnických rezervách a rezervách na poistenie s účasťou na zisku". To isté platí pre nerozdelené majetkové zisky.

V odseku 4.68 je uvedené pravidlo rozdelenia všetkých dôchodkov z majetku na časť získanú z investovania poistnotechnických rezerv a časť získanú z investovania vlastných prostriedkov, ak chýbajú presné informácie o prostriedkoch, z ktorých sa vytvorili dôchodky z majetku. Ak aj je možné rozlišovať zdroje investícií, nie je potrebné odhadovať dôchodky z majetku vytvorené z investovania vlastných prostriedkov. V tomto prípade toto pravidlo už nie je relevantné.

V ESA 79 sú výstupy definované pomocou inej terminológie:

suma, o ktorú je hrubé prijaté poistné vyššie ako súčet splatných poistných plnení, plus doplnkové platby poistencom vo forme rozdeleného zisku, plus odchýlky poistno-technických rezerv na zostávajúce riziká a odchýlky rezerv na poistenie s účasťou na zisku, mínus pripočítateľné úroky poistencov mínus realizované kapitálové zisky, ktoré sú v skutočnosti rozdelené.

- Imputované úroky zodpovedajú imputovaným dôchodkom v prospech poistencov podľa evidencie v účtovníctve poisťovní.

Na dosiahnutie zhodnej registrácie sa imputované úroky a realizované kapitálové (alebo majetkové) zisky majú zahŕňať len vtedy, ak spôsobujú odchýlku v poistnotechnických rezervách na zostávajúce riziká a v rezervách na účasť na zisku poisťovní. Pri hodnotení produkcie musia byť vylúčené nerealizované majetkové zisky.

ESA 79 vyžaduje zahrnutie imputovaných úrokov poistencov (t. j. časť celkových úrokov určenú pre poistencov), zatiaľ čo ESA 95 vyžaduje zahrnutie celej výšky doplatkov poistného (t. j. všetkých dôchodkov z majetku). Produkcia poisťovacích služieb sa teda zvyšuje o rozdiel medzi doplatkami poistného a imputovanými úrokmi v prospech poistencov.

Dôsledky zmeny

Rozšírením rozsahu dôchodkov z investovania poistnotechnických rezerv, ktoré musia byť zahrnuté pri meraní hodnoty služieb poskytovaných poistencom pri životnom aj neživotnom poistení, sa zvyšuje produkcia poisťovacích spoločností a hodnota služieb, ktoré využívajú poistenci.

Nasledujúca analýza vychádza z predpokladu, že neživotné poistenie nezahŕňa poistnotechnické rezervy a rezervy na poistenie s účasťou na zisku. Na základe tohto predpokladu sa hodnota služieb neživotného poistenia rovná hrubému poistnému zníženému o poistné plnenie. Ak z neživotného poistenia vo výnimočných prípadoch vyplynie tvorba poistnotechnických rezerv atď., táto zmena je zložitejšia.

Z hľadiska výrobnej metódy z prechodu na definície podľa ESA 95 vyplýva zvýšenie produkcie a medzispotreby. Znamienko pre vplyv na pridanú hodnotu musí byť kladné v uzavretej ekonomike, ale v otvorenej ekonomike dovoz poistných služieb môže v zásade spôsobiť zmenu znamienka pre vplyv na celkovú pridanú hodnotu v ekonomike. Znamienko teda nie je určené a priori, v praxi je však takmer isté, že toto znamienko bude kladné vzhľadom na dominantný účinok domáceho poistenia.

Z hľadiska výdavkovej metódy budú všetky položky konečnej spotreby podliehať kladnému vplyvu, pretože konečná spotreba domácností a medzispotreba pri produkcii netrhových služieb sa zvýšia o doplnkové poistné. Vývoz a dovoz poisťovacích služieb sa zvyšuje o doplnkové poistné, čo znamená, že nie je určený čistý vplyv na bilanciu vývozu a dovozu.

Z hľadiska dôchodkovej metódy bude ovplyvnený hrubý prevádzkový prebytok. Bez ohľadu na poistné transakcie so zahraničím je tento vplyv určite kladný. Ako už bolo uvedené vyššie, ak sa berú do úvahy vonkajšie transakcie, znamienko pre vplyv nemožno určiť a priori.

Pokiaľ ide o prechod z HDP na HNP, doplnkové poistné súvisiace s vývozom a dovozom poistenia možno v zásade charakterizovať ako dôchodky z majetku plynúce do zahraničia alebo zo zahraničia. Odráža to skutočnosť, že v ESA 95 poistenci najprv obdržia dôchodky z ich aktív vo forme doplnkového poistného a potom vrátia toto doplnkové poistné poisťovateľom ako platbu za poisťovacie služby. Tak sa neutralizuje akýkoľvek vplyv na HDP vyplývajúci z účinku doplnkového poistného na bilanciu vývozu a dovozu, a to vplyvom na dôchodky z majetku pri prechode z HDP na HNP, čo znamená, že znamienko pre vplyv na HNP bude jednoznačne kladné.

Príklad

Predpokladajme doplnkové poistné pre neživotné poistenie v hodnote 1000, z čoho 550 súvisí s trhovými výrobcami, 50 s netrhovými výrobcami a 400 so spotrebiteľmi. Neexistuje žiadne doplnkové poistné pre vývoz a dovoz poisťovacích služieb.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +1050 | P20 | +600 |

| | P3B | +450 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

P20 | +600 | P10 | +1050 | N2 | +450 | N1 | +450 | | | N2 | +450 |

N1 | +450 | | | | | | | N3 | +450 | | |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | +450 | N3 | +450 | | | N4 | +0 | N5 | +0 |

N4 | +0 | | | N5 | +0 | | | | | |

4. Reinvestované zisky z priamych zahraničných investícií

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Reinvestované zisky | 427.2 | 4.64 |

Popis zmeny

V ESA 95 je uvedené, že zisky z priamych investícií sa majú evidovať v dôchodkoch z majetku. Naproti tomu v ESA 79 pri popise rozsahu dôchodkov z majetku a podnikania nie sú zahrnuté reinvestované zisky z priamych investícií. Je teda jasný rozdiel medzi týmito dvomi navrhovanými postupmi.

Dôsledky zmeny

Zmena pojmu nemá vplyv na HDP, má však vplyv na HNP prostredníctvom tokov dôchodkov z majetku plynúcich do zahraničia alebo zo zahraničia.

Pokiaľ ide o prechod z HDP na HNP, vplyv na dôchodky z majetku a podnikania plynúce do zahraničia alebo zo zahraničia je kladný. Znamienko zostatku, a teda čistý vplyv na HNP nie je možné určiť a priori.

Príklad

Predpokladajme, že národná ekonomika v účtovnom období reinvestovala zisky z priamych zahraničných investícií v hodnote 1000 a že zahraničie investovalo zisky v celkovej výške 800 v domácej ekonomike.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

| | | |

R40 | +800 | R40 | +1000 |

| | | | N3 | +200 | | |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

N4 | +200 | N3 | +200 | N5 | +200 | N4 | +200 | N5 | +200 |

5. Úroky

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Čas zachytenia | 708 | 4.50 |

Popis zmeny

V ESA 79 je uvedené, že úroky sa majú zaznamenať v deň ich splatnosti. Naproti tomu v ESA 95 je uvedené, že úroky sa majú zachytiť v deň ich vzniku. Rozdiel teda predstavuje výška vzniknutých úrokov, ktoré ešte nie sú splatné. Existuje teda jednoznačný rozdiel medzi požiadavkami týchto dvoch navrhovaných postupov.

Dôsledky zmeny

Zmena pojmu nemá vplyv na HDP, okrem vplyvu prostredníctvom Fisim, v prípade že bude prijaté rozhodnutie umiestňovať Fisim. Priamo sa však mení HNP, a to prostredníctvom vplyvu na dôchodky z majetku a podnikania plynúce do zahraničia alebo zo zahraničia.

Pokiaľ ide o prechod z HDP na HNP, budú tu existovať dôchodky z majetku a podnikania plynúce do zahraničia alebo zo zahraničia, ktorého znamienko môže byť kladné alebo záporné v závislosti od podmienok danej krajiny. Znamienko pre čistý vplyv na HNP nie je možné určiť a priori.

6. Prirodzený prírastok plodín

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Čas zachytenia | 349, 352 | 3.58 |

Popis zmeny

V ESA 79 je výslovne uvedené, že produkcia rastlinnej výroby sa zachytáva v čase zberu rastlín (zber úrody plodín alebo rúbanie stromov). Naproti tomu v ESA 95 je výslovne uvedené, že produkcia sa zachytáva počas rastu rastlín. Najprv sa zaznamená ako zmena nedokončenej výroby a neskôr ako zásoby hotových výrobkov po zbere úrody rastlín.

Dôsledky zmeny

Pre štvrťročné národné účtovníctvo bude mať nový princíp účtovania ďalekosiahle dôsledky pre evidenciu poľnohospodárskej produkcie v účtovníctve, ktorá nezohľadňuje sezónne vplyvy. V ročnom účtovníctve budú tieto vplyvy oveľa menšie a budú predovšetkým relevantné v prípadoch, keď objem rastlín alebo zvierat nie je stabilný, ale stúpa alebo klesá v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov.

Z hľadiska výrobnej metódy nový princíp účtovania znamená zmenu produkcie a pridanej hodnoty, ktorých znamienko nie je možné určiť a priori.

Z hľadiska výdavkovej metódy jedinou ovplyvnenou položkou bude zmena zásob, kde taktiež nie je možné určiť znamienko a priori.

Z hľadiska dôchodkovej metódy sa objaví protizápis týkajúci sa zmeny pridanej hodnoty vo forme zmeny hrubého prevádzkového prebytku, ktorého znamienko nie je možné určiť a priori.

Určite bude existovať vplyv na HDP, ktorého znamienko nie je určené a priori. Nové účtovanie produkcie nebude mať žiadny vplyv na prechod z HDP na HNP, pričom vplyv na HNP bude rovnaký ako vplyv na HDP.

Príklad

Predpokladajme, že v danom účtovnom období je hodnota prirodzeného prírastku lesov 1000, zatiaľ čo hodnota narúbaného a predaného dreva je 700.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +300 | P42 | +300 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

N1 | +300 | P10 | +300 | N2 | +300 | N1 | +300 | N3 | +300 | N2 | +300 |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

| | N3 | +300 | P42 | +300 | N4 | +300 | N5 | +0 |

N4 | +300 | | | N5 | +0 | | | | | |

7. Programové vybavenie a veľké databázy

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Programové vybavenie | 322 b), 337 | 3 105 b), 3 110 b), 3 114 b) |

Popis zmeny

V ESA 95 je uvedené, že nákup programového vybavenia a veľkých databáz určených na použitie vo výrobe sa zachytáva ako nehmotný investičný majetok v rámci tvorby hrubého fixného kapitálu tak, ako sa samostatne zachytáva výroba týchto položiek.

ESA 79 neposkytuje výslovný návod na zachytávanie nákladov na programové vybavenie a veľké databázy. Je potrebné spoliehať sa na všeobecné pokyny pre rozsah tvorby hrubého fixného kapitálu a výrobnej spotreby. V uvedených odsekoch je najmä uvedené, že:

medzispotreba zahŕňa nasledujúce prvky: služby nakúpené počas príslušného obdobia, okrem … (uvedené výnimky sa týkajú prevodu vlastníctva kapitálových výrobkov atď. a služieb spojených s dopravou a distribúciou);

tvorba hrubého fixného kapitálu zahŕňa hodnotu služieb, ktoré sú súčasťou fixných kapitálových výrobkov.

Z toho vyplýva, že požiadavky ESA 79 v súvislosti s programovým vybavením sú vecou výkladu. Podľa bežného výkladu sa v ESA 79 náklady na programové vybavenie kúpené ako neoddeliteľná súčasť nákupu hlavného technického vybavenia považujú za tvorbu hrubého fixného kapitálu, pričom programové vybavenie kúpené alebo vyvinuté samostatne sa považuje za medzispotrebu. Rovnaký výklad sa v SNA 93 uvádza, aj pokiaľ ide o zmeny medzi SNA 93 a SNA 68 (pozri SNA 93, príloha I, odsek 67).

Dôsledky zmeny

Z hľadiska výrobnej metódy sa produkcia trhových výrobcov zvyšuje o vlastnú výrobu programového vybavenia a veľkých databáz. Medzispotreba sa zníži o hodnotu nakúpených služieb, ktoré prechádzajú do tvorby hrubého fixného kapitálu. Nato rastie pridaná hodnota trhových výrobcov.

Produkcia netrhových výrobcov podlieha dvom protichodným vplyvom: zníženie ako následok reklasifikácie nakúpených služieb z medzispotreby na tvorbu hrubého fixného kapitálu a zvýšenie v dôsledku ďalšej spotreby fixného kapitálu (nakúpeného aj vytvoreného na vlastné použitie). Znamienko pre celkový vplyv nie je možné určiť a priori. Pridaná hodnota stúpa v dôsledku zvýšenia spotreby fixného kapitálu.

Z hľadiska výdavkovej metódy kolektívna spotreba verejnej správy a NISD podlieha dvom vplyvom. Na jednej strane sa mení spotreba v dôsledku zmeny netrhovej produkcie. Na druhej strane sa znižuje v dôsledku rastu tvorby hrubého fixného kapitálu pre vlastné použitie. Tvorba hrubého fixného kapitálu sa zvyšuje o sumu reklasifikovaných nákupov softvéru plus vlastného softvéru.

Z hľadiska dôchodkovej metódy sa hrubý prevádzkový prebytok mení rovnako ako pridaná hodnota.

Príklad

Predpokladajme, že nákupy programového vybavenia trhovými výrobcami v hodnote 1000 budú pretriedené z medzispotreby do tvorby hrubého fixného kapitálu. Ďalej predpokladajme, že výroba programového vybavenia na vlastné použitie a výroba veľkých databáz trhovými výrobcami sa ocení na 150. Pre netrhových výrobcov sa nákup programového vybavenia v hodnote 100 pretriedi z medzispotreby do tvorby hrubého fixného kapitálu. Okrem toho sa výroba programového vybavenia na vlastné použitie a výroba veľkých databáz netrhovými výrobcami ocení na 10. Nakoniec sa určí spotreba fixného kapitálu súvisiaca s programovým vybavením a veľkými databázami používaná netrhovými výrobcami v hodnote 50.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79. Zmena konečnej spotreby sa týka kolektívnej spotreby verejnej správy a neziskových inštitúcií (– 60 = — 100 — 10 + 50).

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +100 | P20 | –1100 |

| | P3B | – 60 |

| | P50 | +1260 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

P20 | –1100 | P10 | +100 | | | N1 | +1200 | | | N2 | +1200 |

N1 | +1200 | | | N2 | +1200 | | | N3 | +1200 | | |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | – 60 | N3 | +1200 | P41 | +1260 | N4 | +1260 | N5 | +0 |

N4 | +1260 | | | N5 | +0 | | | | | |

8. Vojenské zariadenia a vojenské predmety dlhodobej spotreby

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Medzispotreba | 323 f) | 3.70 e) |

Tvorba hrubého fixného kapitálu | 340 c) | 3 107 |

Popis zmeny

V ESA 79 je uvedené, že do medzispotreby, a teda nie do tvorby hrubého fixného kapitálu, musia byť zaradené nasledujúce položky: nákup predmetov dlhodobej spotreby vojenskými orgánmi; vojenské budovy (okrem obydlí pre domácnosti príslušníkov ozbrojených síl), vojenské zariadenia a iná vojenská technika.

Na druhej strane v ESA 95 je uvedené, že tvorba hrubého fixného kapitálu zahŕňa stavby a zariadenia používané ozbrojenými silami (podobné zariadeniam, ktoré používajú civilní výrobcovia), ako sú letiská, prístavy, cesty a nemocnice. Z tvorby hrubého fixného kapitálu sú vylúčené vojenské zbrane a ich podporné systémy. Tieto systémy sa majú naďalej zahŕňať do medzispotreby.

To znamená, že v ESA 95 je rozsah tvorby hrubého fixného kapitálu zvýšený o výdavky na vojenské predmety dlhodobej spotreby okrem zbraní a ich podporných systémov. Keďže rozsah tvorby hrubého fixného kapitálu je väčší, rozsah spotreby prírastkov fixného kapitálu sa taktiež zvýši.

Dôsledky zmeny

Reklasifikácia vojenských predmetov dlhodobej spotreby okrem zbraní a systémov z medzispotreby v produkcii netrhových služieb verejnej správy do tvorby hrubého fixného kapitálu má taktiež za následok zvýšenie spotreby fixného kapitálu, ktorá vstupuje do ocenenia produkcie netrhových služieb vo forme nákladov.

Z hľadiska výrobnej metódy sa produkcia znižuje v dôsledku zníženia medzispotreby, ale zároveň sa aj zvyšuje v dôsledku zvýšenia spotreby fixného kapitálu. Znamienko pre vplyv teda nie je možné určiť a priori. Medzispotreba sa jasne znižuje v dôsledku reklasifikácie určitých nákupov predmetov dlhodobej spotreby do tvorby hrubého fixného kapitálu.

Z hľadiska výdavkovej metódy bude ovplyvnená kolektívna spotreba verejnej správy, znamienko pre vplyv však nie je možné vopred určiť kvôli existencii dvoch protichodných vplyvov. Tvorba hrubého fixného kapitálu sa jednoznačne zvýši v dôsledku nového posudzovania vojenských predmetov dlhodobej spotreby.

Z hľadiska dôchodkovej metódy zvýšenie spotreby fixného kapitálu zahŕňa zvýšenie hrubého prevádzkového prebytku.

Z výrobného a dôchodkového hľadiska jasne vyplýva, že čistý vplyv na HDP je jednoznačne kladný. Prechod z HDP na HNP nie je ovplyvnený, pretože vplyv na HNP sa rovná vplyvu na HDP.

Príklad

Predpokladajme, že v danom účtovnom období sa nákupy vojenských predmetov dlhodobej spotreby v hodnote 1000 reklasifikujú z medzispotreby na tvorbu hrubého fixného kapitálu. Okrem toho sa v dôsledku reklasifikácie vojenských predmetov dlhodobej spotreby v rovnakom období aj v predchádzajúcich obdobiach zvýši spotreba fixného kapitálu o 100.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +100 | P20 | –1000 |

| | P3B | +100 |

| | P41 | +1000 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

P20 | –1000 | P10 | +100 | | | N1 | +1100 | | | N2 | +1100 |

N1 | +1100 | | | N2 | +1100 | | | N3 | +1100 | | |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3B | +100 | N3 | +1100 | P41 | +1000 | N4 | +1000 | N5 | +0 |

N4 | +1000 | | | N5 | +0 | | | | | |

9. Nedokončená výroba v službách

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Čas zachytenia | 707 | 3 120 |

Zmena stavu zásob | 350 | 3 119 b) |

Popis zmeny

ESA 95 vyžaduje zachytiť produkciu služieb v čase ich poskytnutia. V ESA 95 produkcia služieb preto spôsobí zmeny stavu zásob vo forme nedokončenej výroby. Použitie služieb sa naďalej zachytáva v čase dodania "finalizovanej" služby používateľovi.

Naproti tomu podľa ESA 79 sa produkcia služieb zachytáva v čase dodania konečného produktu používateľom, pričom je výslovne vylúčená existencia služieb na sklade. Zmena času zachytenia medzi týmito dvomi systémami má vplyv len na účtovníctvo inštitucionálnych jednotiek, ktoré produkujú tieto služby. Táto zmena nemá vplyv na účtovníctvo inštitucionálnych jednotiek, ktoré používajú tieto služby.

Dôsledky zmeny

Z hľadiska výrobnej metódy táto zmena ovplyvňuje produkciu a pridanú hodnotu, pričom znamienko pre vplyv nie je určené a priori. Medzispotreba nie je ovplyvnená.

Z hľadiska výdavkovej metódy je jediným ovplyvneným komponentom zmena stavu zásob, kde znamienko pre vplyv bude závisieť od daných podmienok.

Z hľadiska dôchodkovej metódy sa zmena pridanej hodnoty odráža v zmene hrubého prevádzkového prebytku, ktorého znamienko nemožno určiť a priori.

Znamienko pre vplyv na HDP teda nie je určené a priori. Prechod z HDP na HNP nie je ovplyvnený, pretože vplyv na HNP sa rovná vplyvu na HDP.

Číselný príklad

Predpokladajme, že dokončenie projektov v hodnote 1000 (poradenské služby inžinierov) trvá šesť mesiacov, z ktorých tri pripadajú na rok t–1 a ďalšie tri na rok t. Projekty sú dodané zmluvnej strane (podnik, ktorý používa služby) na konci marca roku t.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79. Rok t-1.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +500 | P42 | +500 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

N1 | +500 | P10 | +500 | N2 | +500 | N1 | +500 | N3 | +500 | N2 | +500 |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

N4 | +500 | N3 | +500 | P42 | +500 | N4 | +500 | N5 | +0 |

| | | | N5 | +0 | | | | | |

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79. Rok t.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | – 500 | P42 | – 500 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

N1 | – 500 | P10 | – 500 | N2 | – 500 | N1 | – 500 | N3 | – 500 | N2 | – 500 |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

N4 | – 500 | N3 | – 500 | P42 | – 500 | N4 | – 500 | N5 | +0 |

| | | | N5 | +0 | | | | | |

10. Výdavky spojené s ťažbou nerastov

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Medzispotreba | 323 i), 324 i) | 3.71 a) |

Tvorba hrubého fixného kapitálu | 343 a) | 3 105 b)Popis zmeny |

Popis zmeny

V ESA 79 je uvedené, že všetky výdavky spojené s vŕtaním prameňov na ťažbu ropy, plynu atď., ktoré vzniknú pred rozhodnutím o práci na danom ložisku, sa považujú za medzispotrebu. Náklady, ktoré vzniknú po rozhodnutí o práci na danom ložisku, sa zachytávajú ako tvorba hrubého fixného kapitálu.

V ESA 95 je uvedené, že výdavky spojené s ťažbou nerastov pozostávajúce z nákladov na skúšobné vrty, sériové a iné prieskumy, prepravné náklady atď. sa zahŕňajú do tvorby hrubého fixného kapitálu.

To znamená, že podľa ESA 95 sa zvyšuje rozsah tvorby hrubého fixného kapitálu o výdavky spojené s ťažbou, ktoré vzniknú pred rozhodnutím o práci na danom ložisku.

Dôsledky zmeny

Z hľadiska výrobnej metódy sa znižuje medzispotreba a zvyšuje pridaná hodnota o reklasifikované náklady na ťažbu. Okrem toho sa zvyšuje hrubá produkcia a pridaná hodnota o produkciu z ťažby nerastov na vlastné použitie.

Z hľadiska výdavkovej metódy je jediným vplyvom zvýšenie tvorby hrubého fixného kapitálu, ktoré sa rovná reklasifikovaným výdavkom plus výroba pre vlastné použitie.

Z hľadiska dôchodkovej metódy zvýšenie pridanej hodnoty vedie k rovnakému zvýšeniu hrubého prevádzkového prebytku.

Zo všetkých troch hľadísk je zrejmé, že vplyv na HDP je jednoznačne kladný. Prechod z HDP na HNP nie je ovplyvnený, pretože vplyv na HNP sa rovná vplyvu na HDP.

Číselný príklad

Predpokladajme, že nakúpená ťažba nerastov v hodnote 1000 sa reklasifikuje z medzispotreby do tvorby hrubého fixného kapitálu. Ďalej predpokladajme, že existuje produkcia z ťažby nerastov pre vlastné použitie v hodnote 500.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +500 | P20 | –1000 |

| | P41 | +1500 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

P20 | –1000 | P10 | +500 | N2 | +1500 | N1 | +1500 | N3 | +1500 | N2 | +1500 |

N1 | +1500 | | | | | | | | | | |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

| | N3 | +1500 | P41 | +1500 | N4 | +1500 | N5 | +0 |

N4 | +1500 | | | N5 | +0 | | | | | |

11. Spotreba fixného kapitálu u ciest, mostov, priehrad atď.

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Spotreba fixného kapitálu | 403 | 6.03 |

Popis zmeny

Podľa ESA 79 sa spotreba fixného kapitálu musí vypočítať pre všetky reprodukovateľné kapitálové výrobky zahrnuté vo fixnom kapitále okrem kapitálových výrobkov pre kolektívne použitie s neurčenou životnosťou (cesty, mosty atď.).

V ESA 95 je uvedené, že spotreba fixného kapitálu sa musí vypočítať za všetok investičný majetok (okrem zvierat).

To znamená, že podľa ESA 95 sa pre výpočet spotreby fixného kapitálu zväčšuje rozsah premennej o cesty, mosty atď.

Dôsledky zmeny

Z hľadiska výrobnej metódy sa zvyšuje produkcia a pridaná hodnota, pretože nákladová položka spotreby fixného kapitálu sa zvyšuje pri oceňovaní produkcie netrhových služieb.

Z hľadiska výdavkovej metódy sa zvyšuje kolektívna spotreba verejnej správy o dodatočnú spotrebu fixného kapitálu.

Z hľadiska dôchodkovej metódy sa zvyšuje hrubý prevádzkový prebytok o sumu, ktorá zodpovedá dodatočnej spotrebe fixného kapitálu.

Prechod z HDP na HNP nie je ovplyvnený, pretože vplyv na HNP sa rovná vplyvu na HDP, ktorý sa zasa rovná zvýšeniu spotreby fixného kapitálu, čo znamená, že je jednoznačne kladný. Predpokladá sa, že cesty, mosty atď. patria netrhovým výrobcom verejnej správy. Vzhľadom na to, že vlastníci takýchto aktív určených na kolektívne použitie môžu byť trhovými výrobcami, nedôjde k žiadnemu vplyvu na HDP/HNP.

Príklad

Predpokladajme, že kapitálová spotreba v hodnote 1000 sa vypočíta pre cesty, mosty, priehrady atď., ktoré sú súčasťou kapitálových zásob netrhových odvetví verejnej správy.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +1000 | P3B | +1000 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

N1 | +1000 | P10 | +1000 | N2 | +1000 | N1 | +1000 | N3 | +1000 | N2 | +1000 |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | +1000 | N3 | +1000 | N5 | +0 | N4 | +0 | N5 | +0 |

N4 | +0 | | | | | | | | | |

12. Štátne licencie a poplatky

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Dane | 417.3, 496 | 4.23 e), 4.80 d) |

Služby | | 3.71 e), 3.76 h), 4.79 d) |

Popis zmeny

Je potrebné rozlišovať medzi podnikateľskými licenciami používanými ako medzispotreba trhových výrobcov a prípadne aj netrhových výrobcov na jednej strane; a licenciami, ktoré získajú domácnosti ako spotrebitelia, napr. poplatky za pas a vodičský preukaz a licenčné poplatky na strane druhej.

Pre výrobné jednotky ESA 95 obmedzuje evidenciu licencií a poplatkov platených vláde, ktoré sa zachytávajú ako ostatné dane z produkcie, na užší rozsah platieb ako ESA 79. Ak vláda vykonáva kontroly primeranosti alebo bezpečnosti používaných zariadení, odbornej kvalifikácie pracovníkov alebo kvality alebo noriem vyrábaných tovarov a služieb, ktorou podmieňuje udelenie takejto licencie, platba sa považuje za nákup služieb (ak zaznamenané sumy nie sú neprimerané voči nákladom na vykonané kontroly).

Na domácnosti sa podľa ESA 95 vzťahuje rovnaká situácia, keď z bežných daní z príjmov, majetku atď. sa vylúčia poplatky za licencie. Tieto sa pokladajú za poplatky za verejné služby.

Dôsledky zmeny

Zmena klasifikácie určitých poplatkov za štátne licencie bude pravdepodobne zahŕňať reklasifikáciu viacerých výrobných jednotiek vo vlastníctve štátu z netrhových na trhových výrobcov. V nasledujúcom texte sú popísané dôsledky reklasifikácie príjmov jednotky, ktorá zostáva netrhovým výrobcom, z daní atď. na platby za služby. Otázka výrobcov, ktorí sú reklasifikovaní z trhových na netrhových výrobcov alebo naopak, sa popisuje v časti 2.19.

Z hľadiska výrobnej metódy sa produkcia nemení, pretože produkcia netrhového výrobcu sa oceňuje ako súčet nákladov. Medzispotreba sa zvyšuje o poplatky atď., ktoré sú reklasifikované z ostatných daní súvisiacich s produkciou (R222) na medzispotrebu, t. j. tú časť poplatkov za štátne licencie, ktorú platia výrobcovia. Zodpovedajúcim spôsobom sa znižuje aj pridaná hodnota.

Z hľadiska výdavkovej metódy sa zvyšuje konečná spotreba domácností o licenčné poplatky, ktoré platia domácnosti ako spotrebitelia, ktoré sa reklasifikujú z bežných daní z príjmov, majetku atď. na nákup služieb. Kolektívna spotreba verejnej správy sa znižuje v dôsledku zvýšenia predajov. Na druhej strane kolektívna spotreba NISD stúpa, pretože netrhoví výrobcovia pravdepodobne musia platiť niektoré z týchto poplatkov, čím sa zvyšuje medzispotreba, čo sa vyrovnáva znížením daní z produkcie. Vývoz a dovoz sa zvyšuje v rozsahu licenčných poplatkov, ktoré platia rezidenti zahraničným vládnym organizáciám alebo nerezidenti domácim vládnym organizáciám.

Z hľadiska dôchodkovej metódy sa znižujú dane z produkcie (R222) o rovnakú sumu, o akú sa zníži pridaná hodnota.

Súhrnne je znamienko vplyvu na HDP jednoznačne záporné vzhľadom na to, že časť licenčných poplatkov smeruje do medzispotreby. Prechod z HDP na HNP nie je ovplyvnený, pretože vplyv na HNP sa rovná vplyvu na HDP.

Príklad

Predpokladajme, že licenčné poplatky v celkovej výške 1000 sa reklasifikujú z daní atď. na predaj netrhových výrobcov patriacich verejnej správe. Z tejto sumy 500 súvisí s poplatkami, ktoré platia domácnosti ako spotrebitelia reklasifikovaní z R69 a ďalších 500 súvisí s licenčnými poplatkami, ktoré platia výrobcovia reklasifikovaní z R222. Žiadne takéto poplatky sa nevzťahujú na netrhových výrobcov patriacich verejnej správe a neziskovým inštitúciám.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

| |

P20 | +500 |

| P3B | – 500 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

| | | | | | | | | |

P20 | +500 | R20 | – 500 | N1 | – 500 | | | N2 | +0 |

N1 | – 500 | | N2 | +0 | | | N3 | – 500 | R20 | – 500 |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | – 500 | N3 | – 500 | N5 | +0 | N4 | +0 | N5 | +0 |

N4 | +0 | | | | | | | | | |

13. Oceňovanie produkcie pre vlastné konečné použitie a produkcie z dobrovoľnej činnosti

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Vymedzenie oblasti výroby | 306 | 3.08 |

Oceňovanie produkcie | 315, 628 | 3.49, 3.52 |

Popis zmeny

Na tomto mieste je potrebné popísať dve zmeny.

Prvá zmena pojmu sa týka zahrnutia položky čistý prevádzkový prebytok do oceňovania výroby pre vlastné použitie všade tam, kde je to možné. V ESA 79 je uvedené, že takýto prevádzkový prebytok sa nemá evidovať.

Druhá zmena sa týka tvorby investičného majetku dobrovoľnou činnosťou. V ESA 95 je uvedené, že do odhadovanej hodnoty produkcie je potrebné zahrnúť odhad hodnoty vynaloženej práce (na základe odhadu nákladov porovnateľne platenej práce). V ESA 79 takáto požiadavka nebola.

Dôsledky zmeny

Z hľadiska výrobnej metódy sa produkcia a pridaná hodnota trhových výrobcov zvyšujú o rast hodnoty výroby pre vlastné použitie, ktorý vyplýva z oceňovania produkcie pre vlastné použitie v základných cenách a nie vo výške celkových nákladov. Produkcia a pridaná hodnota sa taktiež zvyšujú o hodnotu nezaplatenej práce pri svojpomocnej výstavbe, ktorá sa podľa ESA 79 nezapočítavala.

Z hľadiska výdavkovej metódy sa zvyšuje konečná spotreba domácností aj tvorba hrubého fixného kapitálu (tvorba hrubého fixného kapitálu sa zvyšuje v dôsledku obidvoch zmien pojmov). Konečná spotreba verejnej správy a neziskových inštitúcií sa zníži v prípade tvorby kapitálu pre vlastné použitie.

Z hľadiska dôchodkovej metódy stúpa odmena pracovníkov, pokiaľ sa produkcia pre vlastné použitie týka naturálneho odmeňovania pracovníkov. Okrem toho sa zvyšuje hrubý prevádzkový prebytok trhových výrobcov o sumu, ktorá zodpovedá tej časti produkcie pre vlastné použitie, ktorá sa používa ako konečná spotreba v domácnostiach (okrem naturálneho odmeňovania pracovníkov) a tvorba hrubého fixného kapitálu. Pokiaľ ide o produkciu z dobrovoľnej činnosti, prevádzkový prebytok (zmiešaný dôchodok) sa taktiež zvýši o hodnotu nezaplatenej použitej práce.

Vplyv na HDP je rozhodne kladný. Prechod z HDP na HNP je ovplyvnený len naturálnymi odmenami pracovníkov, ktoré plynú do zahraničia a zo zahraničia a z praktických dôvodov sa teda pravdepodobne nebude meniť. Vzhľadom na taký zanedbateľný vplyv bude pozitívny aj účinok na HNP.

Príklad

Po prvé predpokladajme, že nové princípy oceňovania výroby pre vlastné použitie budú mať za následok zvýšenie produkcie v porovnaní s ocenením v hodnote 1000 podľa ESA, z čoho 100 predstavuje naturálne odmeny pracovníkov, 400 predstavuje konečnú spotrebu domácností a 500 tvorbu kapitálu trhovými výrobcami pre vlastné použitie.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +1000 | P3B | +500 |

| | P41 | +500 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

| | P10 | +1000 | R10 | +100 | N1 | +1000 | | | N2 | +900 |

N1 | +1000 | | | N2 | +900 | | | N3 | +1000 | R10 | +100 |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | +500 | N3 | +1000 | P41 | +500 | N4 | +500 | N5 | +0 |

N4 | +500 | | | N5 | +0 | | | | | |

Po druhé predpokladajme, že nové princípy oceňovania investičného majetku vytvoreného dobrovoľnou činnosťou budú mať za následok odhad hodnoty použitej práce vo výške 800.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +800 | P41 | +800 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

| | P10 | +800 | | | N1 | +800 | | | N2 | +800 |

N1 | +800 | | | N2 | +800 | | | N3 | +800 | | |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

| | N3 | +800 | P41 | +800 | N4 | +800 | N5 | +0 |

N4 | +800 | | | N5 | +0 | | | | | |

14. Hodnotový prah pre kapitálové výrobky

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Medzispotreba | 323 d) | 3.70 e) |

Tvorba hrubého fixného kapitálu | 340 a) | 3 108 a) |

Popis zmeny

Prah pre zaradenie drobných predmetov dlhodobej spotreby do tvorby hrubého fixného kapitálu podľa ESA 79 je stanovený vo výške 100 ECU v cenách roku 1970, zatiaľ čo prah podľa ESA je 500 ECU v cenách roku 1995. Vo všetkých členských štátoch Európskej únie nový prah v skutočnosti znamená posun prahu smerom nahor, čo vedie k vyššiemu podielu nadobudnutých drobných predmetov dlhodobej spotreby posudzovaných ako medzispotreba.

Dôsledky zmeny

Z hľadiska výrobnej metódy dôjde k zvýšeniu medzispotreby a zodpovedajúcemu poklesu pridanej hodnoty, pokiaľ ide o trhových výrobcov. Pridaná hodnota súvisiaca s trhovou produkciou teda klesá. Pokiaľ ide o netrhových výrobcov, hrubá pridaná hodnota klesá s nižšou spotrebou fixného kapitálu a zároveň znížením tvorby hrubého fixného kapitálu.

Z hľadiska výdavkovej metódy dôjde k poklesu tvorby hrubého fixného kapitálu. Okrem toho kolektívna spotreba verejnej správy podlieha dvom vplyvom s opačným znamienkom: na jednej strane sa zvyšuje medzispotreba netrhových výrobcov o rovnakú sumu, o akú sa znižuje spotreba hrubého fixného kapitálu, na druhej strane sa znižuje spotreba fixného kapitálu.

Z hľadiska dôchodkovej metódy dôjde k poklesu hrubého prevádzkového prebytku, ktorý sa bude rovnať poklesu pridanej hodnoty trhových výrobcov plus poklesu spotreby fixného kapitálu netrhovými výrobcami.

Ako vyplýva z výrobného a dôchodkového hľadiska, vplyv na HDP je jednoznačne záporný. Keďže úprava prahu nemá vplyv na prechod z HDP na HNP, vplyv na HNP sa rovná vplyvu na HDP.

Príklad

Predpokladajme, že nákupy drobných predmetov dlhodobej spotreby trhovými výrobcami v hodnote 900 budú reklasifikované z tvorby hrubého fixného kapitálu. Ďalej predpokladajme, že podobne sa reklasfikujú nákupy netrhových výrobcov v hodnote 100 a že nový prah zahŕňa zníženie spotreby fixného kapitálu v hodnote 90 pri netrhových výrobcoch.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +10 | P20 | +1000 |

| | P3B | +10 |

| | P41 | –1000 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

P20 | +1000 | P10 | +10 | | | N1 | – 990 | | | N2 | – 990 |

N1 | – 990 | | | N2 | – 990 | | | N3 | – 990 | | |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | +10 | N3 | – 990 | P41 | –1000 | N4 | –1000 | N5 | +0 |

N4 | –1000 | | | N5 | +0 | | | | | |

15. Trhové/netrhové kritériá

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Trhoví výrobcovia | 315 | 3.24 |

Trhová produkcia | 305, 308 | 3.17 |

Netrhoví výrobcovia | 317 | 3.26 |

Netrhová produkcia | 312 | 3.23 |

Popis zmeny

Boli stanovené úplne nové pravidlá pre klasifikáciu produkčných jednotiek na trhové a netrhové.

Podľa ESA 79 sa produkcia uvedená v zozname služieb vždy považuje za trhové služby, pričom produkcia uvedená v druhom zozname služieb sa vždy považuje za netrhové služby a produkcia uvedená v treťom zozname služieb sa považuje za trhové služby vtedy, ak zdroje výrobnej jednotky pochádzajú hlavne z predaja jej produkcie.

Podľa ESA 95 platia pre všetky činnosti rovnaké kritériá. Napríklad ostatní netrhoví výrobcovia sa definujú ako miestne hospodársky činné jednotky alebo inštitucionálne jednotky, ktoré prevažnú časť svojej produkcie poskytujú zdarma alebo za ceny, ktoré nie sú hospodársky významné (t. j. ak sa menej ako 50 % výrobných nákladov kryje z predaja).

Dôsledkom tejto zmeny je skutočnosť, že určitú výrobnú jednotku možno klasifikovať ako trhovú podľa ESA 79, ale tú istú výrobnú jednotku možno klasifikovať ako netrhovú podľa ESA 95 alebo naopak. Po druhé, oceňovanie produkcie netrhových výrobcov je v ESA 95 zmenené (pozri 20), predovšetkým z hľadiska subvencií. Spôsob oceňovania produkcie závisí od toho, či ide o trhovú alebo netrhovú produkciu.

Dôsledky zmeny

Predpokladajme prípad výrobnej jednotky, ktorá je reklasifikovaná z trhovej na netrhovú. Podľa pravidiel ESA 79 bol daný výrobca trhovým výrobcom z hľadiska odvetvia jeho činnosti, zatiaľ čo podľa pravidiel ESA 95 platí kritérium 50 % bez ohľadu na odvetvie činnosti. Akákoľvek reklasifikácia v opačnom smere má rovnaké dôsledky, ale v opačnom smere.

Z hľadiska výrobnej metódy sa mení produkcia o rozdiel medzi výnosmi z predaja (plus možná zmena zásob hotových výrobkov a nedokončenej výroby) a výrobnými nákladmi. Medzispotreba zostáva nezmenená. Pridaná hodnota sa mení tak, že predtým bola odvodená z produkcie zníženej o medzispotrebu, pričom teraz sa vypočíta ako súčet odmien pracovníkov, spotreby fixného kapitálu a ostatných daní mínus subvencie na produkciu. Ak výrobca nespĺňa kritérium 50 % podľa ESA 95, vplyv na pridanú hodnotu bude kladný.

Z hľadiska výdavkovej metódy dôjde k zvýšeniu kolektívnej spotreby o sumu, o ktorú výrobné náklady prevyšujú výnosy z predaja. Všetky ostatné položky zostávajú nezmenené.

Z hľadiska dôchodkovej metódy sa zmena hrubého prevádzkového prebytku rovná zmene pridanej hodnoty zníženej o zmenu ostatných subvencií na produkciu R312.

V prípade reklasifikácie z trhových na netrhových výrobcov vplyv na HDP je jednoznačne kladný. Keďže reklasifikácia sa môže uskutočniť v oboch smeroch, nie je možné a priori určiť vplyv na HDP. Keďže prechod z HDP na HNP nepodlieha žiadnej zmene, vplyv na HNP sa rovná vplyvu na HDP.

Príklad

Predpokladajme, že štátny filmový výrobca (trhový podľa pravidiel ESA 79) má príjmy z predaja v hodnote 300, medzispotrebu 200, odmeny pracovníkov 500, spotrebu fixného kapitálu 50 a ostatné dane súvisiace s produkciou 50. Od vlády obdrží sumu 500 na krytie svojho deficitu, ktorá sa podľa pravidiel ESA 79 považuje za ďalšiu subvenciu súvisiacu s produkciou. Neexistujú žiadne iné zdroje príjmov a produkt sa nevyváža. Výrobca bude následne reklasifikovaný z trhového na netrhového výrobcu ako súčasť prechodu na ESA 95.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +500 | P3B | +500 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

| | P10 | +500 | | | N1 | +500 | R312 | – 500 | N2 | +0 |

N1 | +500 | | | N2 | +0 | R312 | – 500 | N3 | +500 | | |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | +500 | N3 | +500 | | | N4 | +0 | N5 | +0 |

N4 | +0 | | | N5 | +0 | | | | | |

16. Subvencie

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Subvencie | 421 | 430, 438 j) |

Naturálne transfery | 475 | 4 105 e) |

Popis zmeny

Požiadavky ESA 95 sú odlišné od požiadaviek ESA 79 (v ktorých je zahrnuté rozhodnutie Komisie 93/465/EHS, Euratom [1], v ktorom sú vysvetlené ESA 79 v súvislosti so subvenciami) z dvoch hľadísk.

Po prvé, v ESA 95 sú zo subvencií vylúčené nasledovné položky: platby verejnej správy trhovým výrobcom, aby mohli hradiť výrobky a služby alebo ich časť, ktoré títo trhoví výrobcovia poskytujú priamo a individuálne domácnostiam, ktoré na to majú zákonné právo v kontexte sociálnych rizík alebo potrieb. Uvedené rozhodnutie Komisie nekládlo žiadne požiadavky na sociálny aspekt.

Po druhé, podľa ESA 95 môžu ostatní netrhoví výrobcovia dostať ostatné subvencie na produkciu, ak tieto platby závisia od vládnych nariadení platných pre trhových aj netrhových výrobcov. V takomto prípade existuje vplyv na oceňovanie produkcie netrhových výrobcov.

Dôsledky zmeny

Po prvé, predpokladajme prípad platby výrobcom od verejnej správy v súvislosti s poskytovaním služieb domácnostiam, ktorá nespĺňa sociálne kritériá ESA 95 a ktorá by sa evidovala ako naturálna sociálna dávka podľa pravidiel ESA 79 (podľa vysvetlenia rozhodnutia Komisie o subvenciách), avšak ako subvencia na produkty podľa ESA 95. ESA 95 výslovne vyžadujú sociálny účel a nárok jednotlivých osôb na platby, aby sa tieto platby neposudzovali ako nenávratné transfery výrobcom, t. j. ako subvencie. Rozhodnutie Komisie o subvenciách vysvetlené v ESA 79 neuvádza sociálny účel, t. j. výdavky určené na krytie určitých konkrétnych rizík a potrieb.

Z hľadiska výrobnej metódy sa znižuje produkcia a pridaná hodnota o takto reklasifikovanú sumu.

Z hľadiska výdavkovej metódy sa o rovnakú sumu zníži konečná spotreba domácností.

Z hľadiska dôchodkovej metódy sa zvýšia subvencie na produkty o sumu reklasifikovanú na subvencie na produkty.

Vplyv na HDP a HNP je jednoznačne záporný a rovná sa výške sumy prevedenej vládou, ktorá bola reklasifikovaná na subvencie na produkty.

Príklad

Predpokladajme, že platba trhovým výrobcom v hodnote 1000 od verejnej správy sa reklasifikuje z naturálnych sociálnych dávok na subvencie na produkty.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | –1000 | P3B | –1000 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

| | P10 | –1000 | | | N1 | –1000 | R311 | +1000 | N2 | +0 |

N1 | –1000 | | | N2 | +0 | R311 | +1000 | N3 | –1000 | | |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | –1000 | N3 | –1000 | | | N4 | +0 | N5 | +0 |

N4 | +0 | | | N5 | +0 | | | | | |

Po druhé, predpokladajme, že platby neziskovým inštitúciám v hodnote 1000 od verejnej správy pre domácnosti sa reklasifikuje z bežných transferov na ostatné subvencie na produkciu.

Z hľadiska výrobnej metódy sa znižuje produkcia a pridaná hodnota o takto reklasifikovanú sumu.

Z hľadiska výdavkovej metódy sa o rovnakú sumu zníži konečná spotreba NISD.

Z hľadiska dôchodkovej metódy sa zvýšia subvencie o sumu reklasifikovanú na subvencie na produkty.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | –1000 | P3B | –1000 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

| | P10 | –1000 | | | N1 | –1000 | R31 | +1000 | N2 | +0 |

N1 | –1000 | | | N2 | +0 | R31 | +1000 | R66 | –1000 | R66 | –1000 |

| | | | | | | | N3 | –1000 | | |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | –1000 | N3 | –1000 | | | N4 | +0 | N5 | +0 |

N4 | +0 | | | N5 | +0 | | | | | |

17. Originály zábavných, literárnych a umeleckých diel

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Vymedzenie oblasti výroby | 309 | 3.67 |

Tvorba hrubého fixného kapitálu | 340, 398 | 3 105 b) |

Popis zmeny

Výroba originálov zábavných, literárnych a umeleckých diel je podľa ESA 95 súčasťou tvorby hrubého fixného kapitálu. Podľa ESA 79 takáto produkcia do oblasti výroby nepatrí. V nasledujúcej časti je popísaná otázka, ako sa posudzujú súvisiace služby, t. j. platby za autorizované použitie (reprodukciu) takýchto originálov.

Dôsledky zmeny

Z hľadiska výrobnej metódy sa zvyšuje produkcia o hodnotu vyrobených originálov. Medzispotreba sa zvýši o hodnotu vstupov do tohto výrobného procesu, ktoré sa predtým posudzovali ako konečná spotreba domácností. Pridaná hodnota sa mení o rozdiel medzi týmito dvomi položkami. Znamienko nie je možné určiť a priori, možno však predpokladať, že vo väčšine prípadov bude kladné.

Z hľadiska výdavkovej metódy sa tvorba hrubého fixného kapitálu zvýši o hodnotu vyrobených originálov. Konečná spotreba domácností sa zníži o náklady reklasifikované na medzispotrebu.

Z hľadiska dôchodkovej metódy sa zmena hrubého prevádzkového prebytku premietne do zmeny pridanej hodnoty.

Aj keď znamienko pre vplyv na HDP a HNP nie je možné určiť a priori, je veľmi nepravdepodobné, že zvýšenie medzispotreby by bolo vyššie ako zvýšenie produkcie. Predpokladá sa kladný vplyv na HDP a HNP.

Príklad

Predpokladajme, že ide o výrobu originálov dokončených v účtovnom období, ktoré sú ocenené hodnotou 1000. Výroba vyžaduje medzispotrebu v hodnote 200. Nie je zahrnuté žiadne odmeňovanie pracovníkov. Ďalej predpokladajme, že originály zábavných, literárnych a umeleckých diel sa nevyvážajú ani nedovážajú.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +1000 | P20 | +200 |

| | P3B | – 200 |

| | P41 | +1000 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

P20 | +200 | P10 | +1000 | | | N1 | +800 | | | N2 | +800 |

N1 | +800 | | | N2 | +800 | | | N3 | +800 | | |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | – 200 | N3 | +800 | P41 | +1000 | N4 | +1000 | N5 | +0 |

N4 | +1000 | | | N5 | +0 | | | | | |

18. Služby spojené s používaním originálov zábavných, literárnych a umeleckých diel

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Vymedzenie oblasti výroby | 309 b) | 3.67 |

Dôchodky z majetku | 436 c) | |

Popis zmeny

Podľa ESA 95 sa platby za licencie na použitie originálov zábavných, literárnych a umeleckých diel zachytávajú ako predaj a nákup služieb. Podľa ESA 79 sa tieto platby zaznamenávali ako dôchodky z majetku.

Dôsledky zmeny

Platby za autorské práva obyčajne hradia vydavatelia kúpou licencie na používanie autorských práv umelcov atď. Použitie takýchto služieb bude teda prevažne vystupovať ako medzispotreba plus vývoz a dovoz. K vývozu a dovozu dochádza preto, že vydavatelia nadobudnú licenciu na použitie autorských práv domácich umelcov a naopak.

Umelci atď., ktorí uplatňujú svoje autorské práva, niekedy potrebujú sprostredkovateľa, ktorého úlohou je sledovať, kedy a kde sa vydávajú knihy, hrajú nahrávky alebo divadelné hry. Takéto výdavky sa reklasifikujú z konečnej spotreby domácností na medzispotrebu. Takéto služby však väčšinou nakupujú vydavatelia a nie samotní umelci, pričom v tomto prípade boli v prvom rade zachytené ako medzispotreba.

Z hľadiska výrobnej metódy sa produkcia zvyšuje o predaj licenčných služieb plus všetkých takých služieb, ktoré nakupujú netrhoví výrobcovia. O rovnakú sumu sa zvýši spotreba domácich vydavateľov a zníži sa o čistý vývoz služieb spojených s autorskými právami. Okrem toho výdavky na medzispotrebu môžu zaznamenať aj samotní umelci vo forme platieb sprostredkovateľom (agentom). Pridaná hodnota sa zmení o rozdiel medzi týmito sumami. Znamienko nemožno určiť a priori.

Z hľadiska výdavkovej metódy sa konečná spotreba domácností zníži o platby agentom reklasifikované z konečnej spotreby domácností na medzispotrebu. Okrem toho platby za služby spojené s autorskými právami plynúce do zahraničia a zo zahraničia budú teraz predstavovať dovoz a vývoz. Vzhľadom na to, že služby spojené s autorskými právami nadobúdajú netrhoví výrobcovia, kolektívna spotreba sa zvýši o zodpovedajúcu sumu.

Z hľadiska dôchodkovej metódy bude zmena hrubého prevádzkového prebytku odvodená od zmeny pridanej hodnoty.

Zo všetkých troch hľadísk je zrejmé, že znamienko pre vplyv na HDP nie je možné určiť a priori. Pokiaľ ide o prechod z HDP na HNP, platby za licenciu na používanie originálov umeleckých diel sa reklasifikujú z dôchodkov z majetku plynúcich do zahraničia a zo zahraničia na dovoz a vývoz služieb, čo znamená, že transakcie so zahraničím budú neutrálne vo vzťahu k HNP. Tak ako pri HDP, znamienko pre vplyv na HDP nie je možné určiť a priori.

Príklad

Predpokladajme, že celkové platby rezidentským umelcom od domácich vydavateľov sú 1000 a že umelci nemajú žiadne výdavky na medzispotrebu pri predaji licencie na použitie ich originálov. Ďalej predpokladajme, že dovoz takýchto služieb je v hodnote 100 a vývoz v hodnote 300. Všetky dovozné a vývozné transakcie sa uskutočňujú s vydavateľmi a nie so samotnými umelcami.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +1300 | P20 | +1100 |

P60 | +100 | P50 | +300 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

P20 | +1100 | P10 | +1300 | | | N1 | +200 | R40 | – 100 | N2 | +200 |

N1 | +200 | | | N2 | +200 | | | N3 | +0 | R40 | – 300 |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

N4 | +0 | N3 | +0 | N5 | +0 | N4 | +0 | N5 | +0 |

19. Garáže

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Imputované nájomné | 315 i) | 3.64 |

Popis zmeny

Podľa ESA 95 sa garáže používané majiteľom obydlia na účely konečnej spotreby, aj keď sú mimo obydlia, zahŕňajú do imputovanej produkcie služieb spojených s bývaním. ESA 79 výslovne neuvádza postup pre takéto garáže. Rozhodnutie Komisie 95/309/ES, Euratom [2] o zásadách na odhadovanie služieb bývania obsahuje vysvetlenia k obydliam v ESA 79. V rozhodnutí je uvedené, že len garáže, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou obydlí (sú používané spolu s užívaním obydlia), sa majú zahŕňať do výpočtu skutočného a imputovaného nájomného za obydlia. To znamená, že existuje rozdiel v posudzovaní garáží používaných na účely konečnej spotreby, ktoré sa nachádzajú mimo obydlí (a nie sú používané spolu s obydlím).

Dôsledky zmeny

Zahrnutie imputovaného nájomného za určité garáže užívané ich vlastníkmi do produkčnej sféry má vplyv na produkciu, pridanú hodnotu, konečnú spotrebu domácností a hrubý prevádzkový prebytok.

Z hľadiska výrobnej metódy sa produkcia zvyšuje o zahrnuté imputované nájomné za garáže používané ich vlastníkmi, zatiaľ čo medzispotreba sa zvýši o náklady na opravy a údržbu týchto garáží. Pridaná hodnota sa zvýši o rozdiel medzi týmito sumami.

Z hľadiska výdavkovej metódy sa konečná spotreba domácností zvýši o imputované nájomné mínus akékoľvek náklady na opravy a údržbu.

Z hľadiska dôchodkovej metódy sa zvýši hrubý prevádzkový prebytok o sumu, ktorá zodpovedá zmene pridanej hodnoty.

Ak predpokladáme, že imputované nájomné bude vždy vyššie ako náklady na opravy a údržbu, zmena v posudzovaní určitých garáží vedie k zvýšeniu HDP.

Bez ohľadu na akékoľvek nepriame vplyvy na dôchodky z majetku spojené s garážami vo vlastníctve nerezidentov, ktorí ich aj využívajú, vplyv na HNP sa bude rovnať vplyvu na HDP.

Príklad

Predpokladajme, že imputované nájomné za garáže v hodnote 1000 je zahrnuté do produkcie služieb spojených s bývaním a že medzispotreba (prevádzkové náklady) bude 50. Žiadnu z takýchto garáží nevlastnia nerezidenti, pričom ani rezidenti nevlastnia garáže používané majiteľom, ktoré majú byť zahrnuté v zahraničí.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +1000 | P20 | +50 |

| | P3B | +950 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

P20 | +50 | P10 | +1000 | | | N1 | +950 | | | N2 | +950 |

N1 | +950 | | | N2 | +950 | | | N3 | +950 | | |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | +950 | N3 | +950 | | | N4 | +0 | N5 | +0 |

N4 | +0 | | | N5 | +0 | | | | | |

20. Dane za registráciu automobilov platené domácnosťami

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Dane | 414 | 4.14 |

Dane z produktov | 417.1 | 4.20 d) |

Popis zmeny

ESA 79 neposkytuje výslovný návod na zaznamenanie daní za registráciu automobilov platených domácnosťami. Rozsah daní spojených s výrobou bol však obmedzený na poplatky za výrobné jednotky. ESA 79 sa bežne interpretujú tak, že dane za registráciu automobilov platené domácnosťami sa štandardne zaznamenajú do rôznych bežných transferov.

V ESA 95 je uvedené, že dane za registráciu automobilov sa zaznamenajú do daní z produktov. Podľa ESA 95 rozsah daní z produktov už nie je obmedzený na dane splatné výrobnými jednotkami.

Dane za registráciu automobilov platené domácnosťami ako spotrebiteľmi sú reklasifikované z (pravdepodobne) rôznych bežných transferov (R69) do daní z produktov (R221).

Dôsledky zmeny

Z hľadiska výrobnej metódy sa produkcia a pridaná hodnota vyjadrené vo výrobných cenách (pojem z ESA 79) zvyšujú o reklasifikovanú sumu. Produkcia a pridaná hodnota vyjadrené v základných cenách (pojem z ESA 95) sa nemenia.

Z hľadiska výdavkovej metódy sa konečná spotreba domácností zvýši o reklasifikované dane z automobilov.

Z hľadiska dôchodkovej metódy sa dane súvisiace s produkciou a dovozom zvýšia o reklasifikovanú sumu.

Celkový vplyv na HDP je jednoznačne kladný. Keďže nedochádza k žiadnemu vplyvu na prechod z HDP na HNP, vplyv na HNP sa rovná vplyvu na HDP.

Príklad

Predpokladajme, že dane za registráciu automobilov v hodnote 1000, ktoré majú zaplatiť spotrebitelia, sa reklasifikujú na dane z produktov.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní o zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +1000 | P3B | +1000 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

| | P10 | +1000 | R221 | +1000 | N1 | +1000 | | | N2 | +0 |

N1 | +1000 | | | N2 | +0 | | | N3 | +1000 | R221 | +1000 |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | +1000 | N3 | +1000 | | | N4 | +0 | N5 | +0 |

N4 | +0 | | | N5 | +0 | | | | | |

21. Odmeňovanie zamestnancov v naturálnej forme

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Medzispotreba | 324 a) | 3.71 b) |

Konečná spotreba domácností | 330 e) 628 poznámka pod čiarou 1 | 3.76 b) |

Odmeňovanie zamestnancov | 408 j), 409 a) | 4.05, 4.06 |

Popis zmeny

ESA 95 zavádza dve zmeny.

Podľa ESA 95 sa poskytovanie športových a rekreačných zariadení zamestnancom a ich rodinám zahŕňa do odmeňovania zamestnancov v naturálnej forme, zatiaľ čo podľa ESA 79 sú tieto sumy výslovne vylúčené z naturálnych príjmov, pričom je uvedené, že sa majú zaznamenať do medzispotreby zamestnancov.

Okrem toho existuje rozdiel medzi oceňovaním výrobkov a služieb vytvorených vlastnou činnosťou zamestnávateľov, ktoré poskytujú svojim zamestnancom. Podľa ESA 79 sa oceňujú ako súčet nákladov na výrobu (to znamená, že sa predpokladá nulový zisk výrobcov). Podľa ESA 95 sú ocenené v základných cenách.

Dôsledky zmeny

Z hľadiska výrobnej metódy sa produkcia zvyšuje v prípade produktov vytvorených vlastnou činnosťou, ktoré sa poskytujú zamestnancom (na rozdiel od produktov nakupovaných od iných výrobcov). Medzispotreba sa zníži, pretože určité nákladové položky (nákupy od iných výrobcov) sú reklasifkované z medzispotreby na konečnú spotrebu. V obidvoch prípadoch sa zvyšuje pridaná hodnota.

Z hľadiska výdavkovej metódy sa konečná spotreba domácností zvýši o sumu, o ktorú sa zvýšia naturálne príjmy.

Z hľadiska dôchodkovej metódy sa odmeňovanie zamestnancov zvýši o rovnakú sumu ako konečná spotreba domácností.

HDP sa zvýši o sumu, o ktorú sa zvýšia naturálne príjmy. Na prechod z HDP na HNP budú mať vplyv akékoľvek naturálne položky vo forme odmeňovania zamestnancov plynúce do zahraničia a zo zahraničia, pričom znamienko vplyvu na HNP nie je možné určiť a priori, v praxi je však prakticky isté, že bude kladné.

Príklad

Predpokladajme, že hodnota vlastných výrobkov a služieb poskytovaných zamestnancom sa zvýši o 500. Ďalej predpokladajme, že produkty v hodnote 500 sa reklasifikujú z medzispotreby zamestnancov v naturálnej forme. Táto zmena nemá vplyv na odmeňovanie zamestnancov plynúce do zahraničia a zo zahraničia.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +500 | P20 | – 500 |

| | P3B | +1000 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

P20 | – 500 | P10 | +500 | R10 | +1000 | N1 | +1000 | | | N2 | +0 |

N1 | +1000 | | | N2 | +0 | | | N3 | +1000 | R10 | +1000 |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | +1000 | N3 | +1000 | | | N4 | +0 | N5 | +0 |

N4 | +0 | | | N5 | +0 | | | | | |

22. Povolenia na používanie nehmotných nevyrábaných aktív

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Nehmotné nevyrábané aktíva | 309 b) | 7.43 |

Licenčné poplatky | 436 c) | 3.70 f) |

Popis zmeny

Podľa ESA 95 sa nákup a predaj povolení na použitie nehmotných nevyrábaných aktív (patenty, obchodné značky, autorské práva atď.) zaznamenávajú do produkcie resp. spotreby. Podľa ESA 79 sa takéto platby považujú za dôchodky z majetku.

Dôsledky zmeny

Z hľadiska výrobnej metódy sa produkcia zvyšuje o hodnotu platieb za povolenia, ktoré obdržia rezidentskí trhoví výrobcovia. Medzispotreba sa zvyšuje o platby od domácich výrobcov rezidentským aj nerezidentským vlastníkom príslušných nehmotných aktív. Znamienko pre vplyv na pridanú hodnotu, preto nie je možné určiť a priori.

Z hľadiska výdavkovej metódy sa konečná spotreba domácností zvýši o (prípadné) platby za povolenia, ktoré hradia domácnosti ako spotrebitelia. Kolektívna spotreba sa zvýši o platby znížené o poplatky netrhových výrobcov za povolenia. Vývoz a dovoz sa zvýši o sumu platieb za povolenia plynúcich do zahraničia a zo zahraničia.

Z hľadiska dôchodkovej metódy sa hrubý prevádzkový prebytok zmení o tú istú sumu ako pridaná hodnota.

V dôsledku transakcií so zahraničím znamienko pre vplyv na HDP nie je možné určiť a priori. Pri prechode z HDP na HNP sa dôchodky z majetku plynúce do zahraničia a zo zahraničia znížia o sumy preradené do dovozu a vývozu služieb. Ak aspoň jedna zložka domácej konečnej spotreby použije zvýšenie vyplývajúce zo zmeny pojmu, znamienko vplyvu na HNP bude kladné.

Príklad

Predpokladajme, že rezidenti dostanú licenčné platby v hodnote 1000 a uhradia platby v hodnote 700. Netrhoví výrobcovia majú náklady na poplatky za licencie v hodnote 50 a žiadne príjmy. Vývoz licenčných služieb sa rovná 500 a dovoz 200. Domácnosti ako spotrebitelia neuhrádzajú žiadne licenčné platby.

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +1050 | P20 | +700 |

P60 | +200 | P3B | +50 |

| | P50 | +500 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

P20 | +700 | P10 | +1050 | | | N1 | +350 | R40 | – 200 | N2 | +350 |

N1 | +350 | | | N2 | +350 | | | N3 | +50 | R40 | – 500 |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | +50 | N3 | +50 | | | N4 | +0 | N5 | +0 |

N4 | +0 | | | N5 | +0 | | | | | |

23. Kolkové poplatky

Kľúčové slová

| ESA 79 | ESA 95 |

Dane z produktov | 417.2 | 4.20 |

Ostatné dane súvisiace s produkciou/Rôzne bežné transfery | 417.3, 495 | 4.23 |

Popis zmeny

V ESA 95 je uvedené, že kolkové poplatky sa zaznamenávajú do daní z produktov. ESA 79 posudzujú kolkové poplatky platené výrobcami ako ostatné dane súvisiace s produkciou R22. Nie sú uvedené žiadne výslovné pokyny o kolkových poplatkoch, ktoré platia domácnosti ako spotrebitelia. Keďže neexistujú pokyny o opačnom postupe, takéto kolkové poplatky sa preto zaznamenávajú ako rôzne bežné transfery R69.

Dôsledky zmeny

Z hľadiska výrobnej metódy sa produkcia zvyšuje o celkovú výšku kolkových poplatkov. Medzispotreba sa zvýši o tú časť kolkových poplatkov, ktorú platia výrobcovia. Pridaná hodnota sa zvýši o rozdiel medzi celkovými kolkovými poplatkami a kolkovými poplatkami zahrnutými do medzispotreby trhových a netrhových výrobcov.

Z hľadiska výdavkovej metódy sa konečná spotreba domácností zvýši o kolkové poplatky, ktoré platia domácnosti ako spotrebitelia. Tvorba hrubého fixného kapitálu sa zvýši o kolkové poplatky súvisiace s nákladmi na prevod.

Z hľadiska dôchodkovej metódy je zmena hrubého prevádzkového prebytku rovnaká ako zmena pridanej hodnoty.

Vplyv na HDP je jednoznačne kladný. Zmena pojmu nemá vplyv na prechod z HDP na HNP, vplyv na HNP sa teda rovná vplyvu na HDP.

Príklad

Predpokladajme, že kolkové poplatky v hodnote 500 sa reklasifikujú z ostatných daní súvisiacich s produkciou na dane z produktov a že rôzne bežné transfery v hodnote 500 sa reklasifikujú na dane z produktov. Z kolkových poplatkov, ktoré platia výrobcovia, sa 250 vzťahuje na medzispotrebu a 250 na tvorbu hrubého fixného kapitálu (náklady na prevod).

Účtovanie v zjednodušenom účtovníctve za krajinu: zmeny v porovnaní so zaznamenaním podľa pravidiel ESA 79.

Účet výrobkov a služieb |

Zdroje | Použitie |

P10 | +1000 | P20 | +250 |

| | P3B | +500 |

| | P41 | +250 |

Účet produkcie | Účet tvorby dôchodkov | Účet rozdelenia dôchodkov |

P20 | +250 | P10 | +1000 | R20 | + 500 | N1 | +750 | | | N2 | +250 |

N1 | +750 | | | N2 | +250 | | | N3 | +750 | R20 | +500 |

Účet použitia dôchodkov | Účet kapitálový | Účet pre zahraničie |

| | | | | | | | | |

P3A | +500 | N3 | +750 | P41 | +250 | N4 | +250 | N5 | +0 |

N4 | +250 | | | N5 | +0 | | | | | |

[1] Ú. v. ES L 224, 3.9.1993, s. 27.

[2] Ú. v. ES L 186, 5.8.1995, s. 59.

--------------------------------------------------