02011L0016 — SK — 01.07.2020 — 004.005

---

Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B	SMERNICA RADY 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. ES L 064 11.3.2011, s. 1)

Zmenená a doplnená:

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
►M1	SMERNICA RADY 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014,	L 359	1	16.12.2014
►M2	SMERNICA RADY (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015,	L 332	1	18.12.2015
►M3	SMERNICA RADY (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016,	L 146	8	3.6.2016
►M4	SMERNICA RADY (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016,	L 342	1	16.12.2016
►M5	SMERNICA RADY (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018,	L 139	1	5.6.2018
►M6	SMERNICA RADY (EÚ) 2020/876 z 24. júna 2020,	L 204	46	26.6.2020

Opravená a doplnená:

►C1	Korigendum, Ú. v. ES L 031, 1.2.2019, s.  108 (2018/822)

---

▼B

SMERNICA RADY 2011/16/EÚ

z 15. februára 2011

o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá a postupy vzájomnej spolupráce členských štátov s cieľom vymieňať si informácie, ktoré sú predvídateľne relevantné pre správu a vynucovanie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní uvedených v článku 2.

2.  Touto smernicou sa zavádzajú aj ustanovenia o výmene informácií uvedených v odseku 1 elektronicky, ako aj pravidlá a postupy spolupráce členských štátov a Komisie v záležitostiach týkajúcich sa koordinácie a hodnotenia.

3.  Táto smernica nemá vplyv na uplatňovanie predpisov o vzájomnej pomoci v trestných veciach v členských štátoch. Nedotýka sa ani akýchkoľvek záväzkov, ktoré si členské štáty plnia v súvislosti so širšou administratívnou spoluprácou vyplývajúcou z iných právnych nástrojov vrátane dvojstranných alebo mnohostranných dohôd.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa uplatňuje na všetky dane akéhokoľvek druhu, ktoré vyberá členský štát alebo nižší územný či správny celok členského štátu vrátane miestnych orgánov alebo ktoré sa vyberajú v ich mene.

2.  Bez ohľadu na odsek 1 sa táto smernica neuplatňuje na daň z pridanej hodnoty a clá ani na spotrebné dane, na ktoré sa vzťahujú iné právne predpisy Únie o administratívnej spolupráci medzi členskými štátmi. Táto smernica sa takisto neuplatňuje na povinné príspevky sociálneho zabezpečenia, ktoré majú byť vyplatené členskému štátu alebo nižšiemu celku členského štátu, alebo inštitúciám sociálneho zabezpečenia zriadeným na základe verejného práva.

3.  V žiadnom prípade sa dane uvedené v odseku 1 nevykladajú ako dane zahŕňajúce:

4.  Táto smernica sa uplatňuje na dane uvedené v odseku 1 vyberané na území, na ktoré sa vzťahujú zmluvy na základe článku 52 Zmluvy o Európskej únii.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

▼M3

▼B

▼M2

▼M5

▼B

Článok 4

Organizácia

1.  Každý členský štát oznámi Komisii svoj príslušný orgán na účely smernice, pričom tak urobí do 11. marca 2011, a bezodkladne informuje Komisiu o akejkoľvek zmene v tejto súvislosti.

Komisia sprístupní tieto informácie ostatným členským štátom a zoznam orgánov členských štátov uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Príslušný orgán určí jediný ústredný kontaktný úrad. Príslušný orgán má zodpovednosť o tom informovať Komisiu a ostatné členské štáty.

Ústredný kontaktný úrad sa tiež môže určiť za úrad zodpovedný za kontakty s Komisiou. Príslušný orgán má zodpovednosť o tom informovať Komisiu.

3.  Príslušný orgán každého členského štátu môže určiť kontaktné jednotky s právomocou pridelenou podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo postupov. Ústredný kontaktný úrad je zodpovedný za aktualizáciu zoznamu kontaktných jednotiek a jeho sprístupnenie ústredným kontaktným úradom ostatných dotknutých členských štátov a Komisii.

4.  Príslušný orgán každého členského štátu môže určiť príslušných úradníkov. Ústredný kontaktný úrad je zodpovedný za aktualizáciu zoznamu príslušných úradníkov a jeho sprístupnenie ústredným kontaktným úradom ostatných dotknutých členských štátov a Komisii.

5.  Úradníci, ktorí sa zapájajú do administratívnej spolupráce na základe tejto smernice, sa v každom prípade považujú na ten účel za príslušných úradníkov v súlade s opatreniami ustanovenými príslušnými orgánmi.

6.  Pokiaľ kontaktná jednotka alebo príslušný úradník posielajú alebo prijímajú žiadosť alebo odpoveď na žiadosť o spoluprácu, informujú ústredný kontaktný úrad svojho členského štátu na základe postupov tohto členského štátu.

7.  Pokiaľ kontaktná jednotka alebo príslušný úradník dostanú žiadosť o spoluprácu, ktorá si vyžaduje kroky mimo právomoci, ktorá je im pridelená podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo postupov ich členského štátu, bezodkladne takúto žiadosť postúpia ústrednému kontaktnému úradu svojho členského štátu a informujú o tom orgán, ktorý žiadosť predložil. V takomto prípade lehota stanovená v článku 7 začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola žiadosť o spoluprácu postúpená ústrednému kontaktnému úradu.

KAPITOLA II

VÝMENA INFORMÁCIÍ

ODDIEL I

Výmena informácií na požiadanie

Článok 5

Postup pri výmene informácií na požiadanie

Na žiadosť dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán oznamuje dožadujúcemu orgánu všetky informácie uvedené v článku 1 ods. 1, ktoré má alebo ktoré získa na základe administratívnych zisťovaní.

Článok 6

Administratívne zisťovania

1.  Dožiadaný orgán zabezpečuje vykonanie akéhokoľvek administratívneho zisťovania nevyhnutného na získanie informácií uvedených v článku 5.

2.  Žiadosť uvedená v článku 5 môže obsahovať odôvodnenú žiadosť o vykonanie konkrétneho administratívneho zisťovania. Ak sa dožiadaný orgán domnieva, že nie je potrebné žiadne administratívne zisťovanie, bezodkladne oznámi svoje dôvody dožadujúcemu orgánu.

3.  V záujme získania požadovaných informácií alebo vykonania požadovaných administratívnych zisťovaní dožiadaný orgán uplatňuje rovnaké postupy, ako keby konal z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie iného orgánu vo svojom členskom štáte.

4.  Ak dožadujúci orgán výslovne požiada o originálne dokumenty, dožiadaný orgán ich zašle, ak to nie je v rozpore s ustanoveniami platnými v členskom štáte dožiadaného orgánu.

Článok 7

Lehoty

1.  Dožiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 5 čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

Ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa.

2.  V niektorých osobitných prípadoch môžu byť medzi dožiadaným a dožadujúcim orgánom dohodnuté iné konečné lehoty, ako sú ustanovené v odseku 1.

3.  Dožiadaný orgán bezodkladne a v každom prípade najneskôr do siedmich pracovných dní od prijatia potvrdí dožadujúcemu orgánu prijatie žiadosti, podľa možnosti elektronicky.

4.  Do jedného mesiaca od prijatia žiadosti dožiadaný orgán oznámi dožadujúcemu orgánu všetky nedostatky v žiadosti a potrebu poskytnúť akékoľvek dodatočné súvisiace informácie. V takomto prípade lehoty stanovené v odseku 1 začínajú plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, keď dožiadaný orgán dostal potrebné dodatočné informácie.

5.  Ak dožiadaný orgán nemôže odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, bezodkladne a v každom prípade do troch mesiacov od prijatia žiadosti oznámi dožadujúcemu orgánu dôvody, pre ktoré nedodržal termín, a dátum, do ktorého bude pravdepodobne môcť odpovedať.

6.  Ak dožiadaný orgán nemá požadované informácie a nemôže odpovedať na žiadosť o informácie alebo odmietne odpovedať z dôvodov ustanovených v článku 17, dožadujúcemu orgánu oznámi dôvody bezodkladne a v každom prípade do jedného mesiaca od prijatia žiadosti.

ODDIEL II

Povinná automatická výmena informácií

Článok 8

Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií

1.  Príslušný orgán každého členského štátu oznamuje prostredníctvom automatickej výmeny príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu informácie týkajúce sa zdaniteľných období od 1. januára 2014, dostupné v súvislosti s osobami majúcimi pobyt v tomto druhom členskom štáte a týkajúce sa nasledujúcich osobitných kategórií príjmov a majetku, ktoré sa majú chápať v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý uvedené informácie oznamuje:

2.  Členské štáty informujú pred 1. januárom 2014 Komisiu o kategóriách uvedených v odseku 1, v súvislosti s ktorými majú k dispozícii informácie. Komisiu informujú o ich akýchkoľvek následných zmenách.

▼M1

3.  Príslušný orgán členského štátu môže príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu oznámiť, že si neželá dostávať informácie o jednej alebo viacerých kategóriách príjmov a majetku uvedených v odseku 1. Informuje o tom aj Komisiu.

Členský štát sa môže považovať za členský štát, ktorý si neželá dostávať informácie v súlade s odsekom 1, ak Komisiu neinformuje o žiadnej kategórii, v súvislosti s ktorou má informácie k dispozícii.

▼M1

3a.  Každý členský štát prijme potrebné opatrenia vyžadujúce od jeho oznamujúcich finančných inštitúcií, aby uplatňovali pravidlá oznamovania a hĺbkového preverovania uvedené v prílohách I a II a aby v súlade s prílohou I oddielom IX zabezpečili účinné vykonávanie takýchto pravidiel a ich dodržiavanie.

V súlade s uplatniteľnými pravidlami oznamovania a hĺbkového preverovania, ktoré sú uvedené v prílohách I a II, príslušný orgán každého členského štátu oznamuje prostredníctvom automatickej výmeny v lehote stanovenej v odseku 6 písm. b) príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu nasledujúce informácie týkajúce sa zdaňovacích období od 1. januára 2016 v súvislosti s účtom podliehajúcim oznamovaniu:

Na účely výmeny informácií podľa tohto odseku, pokiaľ sa v tomto odseku alebo v prílohách neustanovuje inak, suma a charakteristické znaky platieb vykonaných v súvislosti s účtom podliehajúcim oznamovaniu sa stanovia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, ktorý oznamuje danú informáciu.

Prvý a druhý pododsek tohto odseku majú prednosť pred odsekom 1 písm. c) alebo akýmkoľvek iným právnym nástrojom Únie vrátane smernice Rady 2003/48/ES ( 1 ), ak by predmetná výmena informácií patrila do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. c) alebo akéhokoľvek iného právneho nástroja Únie vrátane smernice 2003/48/ES.

▼M2 —————

▼M1

6.  Oznamovanie informácií sa uskutočňuje:

▼B

7.  Komisia prijme praktické opatrenia na automatickú výmenu informácií v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 predtým, ako uplynú dátumy uvedené v článku 29 ods. 1.

▼M1

7a.  Na účely prílohy I oddielu VIII pooddielu B bodu 1 písm. c) a oddielu VIII odseku C bodu 17 písm. g) každý členský štát do 31. júla 2015 poskytne Komisii zoznam subjektov, ktoré sa považujú za neoznamujúce finančné inštitúcie, a účtov, ktoré by sa mali považovať za vylúčené účty. Každý členský štát informuje Komisiu aj vtedy, ak v tejto súvislosti došlo k akýmkoľvek zmenám. Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie ucelený zoznam získaných informácií a podľa potreby ho aktualizuje.

Členské štáty zabezpečia, že uvedené typy neoznamujúcich finančných inštitúcií a vylúčených účtov spĺňajú všetky požiadavky uvedené v prílohe I oddiele VIII odseku B bode 1 písm. c) a oddiele VIII odseku C bode 17 písm. g), a najmä, že statusom finančnej inštitúcie ako neoznamujúcej finančnej inštitúcie alebo statusom účtu ako vylúčeného účtu sa nemaria účely tejto smernice.

▼B

8.  Ak sa členské štáty dohodnú na automatickej výmene informácií o ďalších kategóriách príjmov a majetku v dvojstranných alebo mnohostranných dohodách, ktoré uzatvoria s inými členskými štátmi, oznámia tieto dohody Komisii, ktorá ich následne sprístupní všetkým ostatným členským štátom.

▼M2

Článok 8a

Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia

1.  Príslušný orgán členského štátu, v ktorom bolo cezhraničné záväzné stanovisko alebo záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia vydané, zmenené alebo obnovené po 31. decembri 2016, oznámi informácie o tomto stanovisku prostredníctvom automatickej výmeny príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, ako aj Európskej komisii s výnimkou prípadov stanovených v odseku 8 tohto článku, a to v súlade s uplatňovanými praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21.

2.  Príslušný orgán členského štátu oznámi v súlade s uplatňovanými praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21 príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov a s výnimkou prípadov stanovených v odseku 8 tohto článku aj Európskej komisii informácie o cezhraničných záväzných stanoviskách alebo záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia vydaných, zmenených alebo obnovených v období, ktoré sa začalo päť rokov pred 1. januárom 2017.

Ak ide o cezhraničné záväzné stanoviská a záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia vydané, zmenené alebo obnovené medzi 1. januárom 2012 a 31. decembrom 2013, toto oznámenie sa vykoná pod podmienkou, že sú stále platné k 1. januáru 2014.

Ak ide o cezhraničné záväzné stanoviská a záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia vydané, zmenené alebo obnovené medzi 1. januárom 2014 a 31. decembrom 2016, toto oznámenie sa vykoná bez ohľadu na ich platnosť.

Členské štáty môžu vylúčiť z oznamovania uvedeného v tomto odseku informácie o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia vydaných, zmenených alebo obnovených pred 1. aprílom 2016 konkrétnej osobe alebo skupine osôb okrem tých, ktoré vykonávajú najmä finančné a investičné činnosti, s celoskupinovým čistým ročným obratom, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ ( 2 ), nižším ako 40 000 000 EUR (alebo ekvivalentnou sumou v akejkoľvek inej mene) vo fiškálnom roku predchádzajúcom dňu vydania, zmeny alebo obnovenia týchto cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia.

3.  Dvojstranné alebo mnohostranné záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia dohodnuté s tretími krajinami sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti automatickej výmeny informácií podľa tohto článku, ak medzinárodná daňová dohoda, podľa ktorej sa záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia dojednalo, nedovoľuje jeho sprístupnenie tretím stranám. Takéto dvojstranné alebo mnohostranné záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia sa vymieňajú podľa článku 9, ak medzinárodná daňová dohoda, podľa ktorej sa záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia dojednalo, dovoľuje jeho zverejnenie a príslušný orgán tretej krajiny povolí zverejnenie informácií.

Ak by však dvojstranné alebo mnohostranné záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia boli podľa prvej vety prvého pododseku tohto odseku vyňaté z automatickej výmeny informácií, informácie stanovené v odseku 6 tohto článku a uvedené v žiadosti, ktorá vedie k vydaniu takéhoto dvojstranného alebo mnohostranného záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia, sa namiesto toho vymieňajú podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.

4.  Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, keď sa cezhraničné záväzné stanovisko týka výhradne daňových záležitostí jednej alebo viacerých fyzických osôb a zahŕňa výhradne tieto ich daňové záležitosti.

5.  Výmena informácií sa uskutočňuje takto:

6.  Informácie, ktoré má oznamovať členský štát podľa odsekov 1 a 2 tohto článku, zahŕňajú:

7.  Na uľahčenie výmeny informácií uvedených v odseku 6 tohto článku Komisia prijme praktické opatrenia potrebné na vykonávanie tohto článku vrátane opatrení na štandardizáciu oznamovania informácií uvedených v odseku 6 tohto článku ako súčasť postupu na vypracovanie vzorového formulára stanoveného v článku 20 ods. 5.

8.  Informácie vymedzené v odseku 6 písm. a), b), h) a k) tohto článku sa neoznamujú Európskej komisii.

9.  Príslušný orgán dotknutého členského štátu identifikovaného podľa odseku 6 písm. j) potvrdí, a to podľa možnosti elektronicky, príslušnému orgánu, ktorý informácie poskytol, bezodkladne a v každom prípade najneskôr sedem pracovných dní, že tieto informácie dostal. Toto opatrenie sa uplatňuje dovtedy, kým nebude funkčný register uvedený v článku 21 ods. 5.

10.  Členské štáty môžu v súlade s článkom 5 a so zreteľom na článok 21 ods. 4 požiadať o dodatočné informácie vrátane celého textu cezhraničného záväzného stanoviska alebo záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia.

▼M3

Článok 8aa

Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií o správe podľa jednotlivých krajín

1.  Každý členský štát prijme potrebné opatrenia vyžadujúce od hlavného materského subjektu skupiny nadnárodných podnikov, ktorý je na jeho území rezidentom na daňové účely, alebo od akéhokoľvek iného oznamujúceho subjektu v súlade s oddielom II prílohy III, aby podal správu podľa jednotlivých krajín týkajúcu sa jeho oznamovaného finančného roka do 12 mesiacov od posledného dňa oznamovaného finančného roka skupiny nadnárodných podnikov v súlade s oddielom II prílohy III.

2.  Príslušný orgán členského štátu, v ktorom bola správa podľa jednotlivých krajín v súlade s odsekom 1 prijatá, prostredníctvom automatickej výmeny a v lehote stanovenej v odseku 4 oznámi obsah správy podľa jednotlivých krajín všetkým ostatným členským štátom, v ktorých je na základe informácií v správe podľa jednotlivých krajín jeden alebo viac základných subjektov danej skupiny nadnárodných podnikov oznamujúceho subjektu, buď rezidentom na daňové účely, alebo podlieha dani v súvislosti s činnosťou vykonávanou prostredníctvom stálej prevádzkarne.

3.  Správa podľa jednotlivých krajín obsahuje tieto informácie týkajúce sa skupiny nadnárodných podnikov:

4.  Uvedené oznámenie sa uskutoční do 15 mesiacov od posledného dňa príslušného finančného roka skupiny nadnárodných podnikov, na ktorý sa správa podľa jednotlivých krajín vzťahuje. Prvá správa podľa jednotlivých krajín sa oznámi za finančný rok skupiny nadnárodných podnikov začínajúci sa 1. januára 2016 alebo neskôr, pričom sa oznámenie vykoná do 18 mesiacov od posledného dňa príslušného finančného roka.

▼M5

Článok 8ab

Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu

1.  Každý členský štát prijme potrebné opatrenia s cieľom uložiť sprostredkovateľom povinnosť podávať príslušným orgánom informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu, o ktorých vedia, ktoré vlastnia alebo kontrolujú, do 30 dní odo:

podľa toho, čo nastane skôr.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa od sprostredkovateľov uvedených v článku 3 bode 21 druhom odseku tiež vyžaduje, aby podávali informácie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď poskytli priamo alebo prostredníctvom iných osôb pomoc, podporu alebo poradenstvo.

2.  V prípade opatrení určených pre trh prijmú členské štáty opatrenia potrebné na to, aby sprostredkovatelia museli každé tri mesiace predkladať pravidelné správy aktualizované o nové informácie podliehajúce oznamovaniu, ako sa uvádza v odseku 14 písm. a), d), g) a h), ktoré sú k dispozícii od predloženia poslednej správy.

3.  Ak je sprostredkovateľ povinný podávať informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu príslušným orgánom z viac ako jedného členského štátu, takéto informácie sa podávajú len v členskom štáte, ktorý sa v nasledujúcom zozname uvádza ako prvý:

4.  V prípade viacnásobnej povinnosti oznamovania podľa odseku 3 je sprostredkovateľ od predkladania informácií oslobodený, ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie podal v inom členskom štáte.

5.  Každý členský štát môže prijať potrebné opatrenia, na základe ktorých sa sprostredkovateľom udelí právo na výnimku z podávania informácií o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu, ak by sa povinnosťou oznamovania porušila povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa vnútroštátnych právnych predpisov daného členského štátu. Za takýchto okolností prijme každý členský štát opatrenia potrebné na to, aby mali sprostredkovatelia povinnosť bezodkladne informovať každého iného sprostredkovateľa, alebo ak taký sprostredkovateľ neexistuje, príslušného daňovníka, o ich povinnosti oznamovania informácií podľa odseku 6.

Sprostredkovatelia môžu byť oprávnení na výnimku podľa prvého pododseku, len v rozsahu príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými je vymedzené ich povolanie.

6.  Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby sa v prípade, že sprostredkovateľ neexistuje alebo že sprostredkovateľ oznámi príslušnému daňovníkovi alebo inému sprostredkovateľovi uplatňovanie výnimky podľa odseku 5, vyžadovalo, aby mal povinnosť podávať informácie o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu iný sprostredkovateľ, ktorému sa uplatňovanie výnimky oznámilo, alebo ak taký sprostredkovateľ neexistuje, príslušný daňovník.

7.  Príslušný daňovník, ktorý má povinnosť oznamovania, podáva informácie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu sprístupní príslušnému daňovníkovi na implementáciu alebo je pripravené na implementáciu zo strany príslušného daňovníka, alebo keď sa vo vzťahu k príslušnému daňovníkovi uskutočnil prvý krok vo vykonávaní takého opatrenia, a to podľa toho, čo nastane skôr.

Ak je príslušný daňovník povinný podávať informácie o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu príslušným orgánom z viac ako jedného členského štátu, také informácie sa podávajú len príslušným orgánom toho členského štátu, ktorý sa uvádza ako prvý v tomto zozname:

8.  V prípade viacnásobnej povinnosti oznamovania podľa odseku 7 je príslušný daňovník od predkladania informácií oslobodený, ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie podal v inom členskom štáte.

9.  Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby v prípade existencie viac ako jedného sprostredkovateľa mali povinnosť podávať informácie o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu všetci sprostredkovatelia zapojení do toho istého cezhraničného opatrenia podliehajúceho oznamovaniu.

Sprostredkovateľ je od podávania informácií oslobodený, len ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie uvedené v odseku 14 už boli podané iným sprostredkovateľom.

10.  Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby v prípade, že povinnosť oznamovania má príslušný daňovník a že existuje viac ako jeden príslušný daňovník, bol príslušný daňovník, ktorý podáva informácie v súlade s odsekom 6, ten, ktorý sa uvádza ako prvý v tomto zozname:

Akýkoľvek príslušný daňovník je od podávania informácií oslobodený, len ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie uvedené v odseku 14 už boli podané iným príslušným daňovníkom.

11.  Každý členský štát môže prijať opatrenia potrebné na to, aby každý príslušný daňovník musel daňovým správam podávať informácie o používaní opatrenia, a to v každom roku, v ktorom dané opatrenie použil.

▼C1

12.  Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby sprostredkovatelia a príslušní daňovníci museli podávať informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu, v súvislosti s ktorými sa prvý krok vykonal medzi 25. júnom 2018 a 30. júnom 2020. Sprostredkovatelia, respektíve príslušní daňovníci podajú informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu do 31. augusta 2020.

▼M5

13.  Príslušný orgán členského štátu, ktorému boli informácie podané v súlade s odsekmi 1 až 12 tohto článku, oznámi prostriedkami automatickej výmeny informácie uvedené v odseku 14 tohto článku príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov v súlade s praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21.

14.  Informácie, ktoré má príslušný orgán členského štátu oznamovať podľa odseku 13, v príslušných prípadoch zahŕňajú:

15.  Skutočnosť, že sa daňová správa k cezhraničnému opatreniu podliehajúcemu oznamovaniu nevyjadrí, neznamená uznanie platnosti tohto opatrenia alebo daňového zaobchádzania s ním.

16.  Na uľahčenie výmeny informácií uvedených v odseku 13 tohto článku Komisia prijme praktické opatrenia potrebné na vykonávanie tohto článku vrátane opatrení na štandardizáciu oznamovania informácií uvedených v odseku 14 tohto článku, ako súčasť postupu na vypracovanie štandardného formulára stanoveného v článku 20 ods. 5

17.  Komisia nemá prístup k informáciám uvedeným v odseku 14 písm. a), c) a h).

18.  Automatická výmena informácií sa uskutoční do jedného mesiaca od konca štvrťroka, v ktorom boli informácie podané. Prvé informácie sa oznámia do 31. októbra 2020.

▼M2

Článok 8b

Štatistické údaje o automatických výmenách

1.  Do 1. januára 2018 členské štáty poskytujú Komisii každoročne štatistické údaje o objeme automatických výmen podľa článkov 8 a 8a a v možnom rozsahu aj informácie o administratívnych a ostatných relevantných nákladoch a prínosoch, ktoré súvisia s uskutočnenými výmenami, a akýchkoľvek prípadných zmenách týkajúcich sa daňových správ a tretích strán.

2.  Komisia predloží do 1. januára 2019 správu obsahujúcu prehľad a hodnotenie štatistických údajov a informácií prijatých na základe odseku 1 tohto článku, ktorá sa bude týkať takých otázok, ako sú administratívne a ostatné relevantné náklady a prínosy automatickej výmeny informácií, ako aj praktických aspektov, ktoré s ňou súvisia. Komisia prípadne predloží Rade návrh týkajúci sa kategórií a podmienok stanovených v článku 8 ods. 1 vrátane podmienky, že musia byť dostupné informácie o rezidentoch v iných členských štátoch, alebo týkajúce sa položiek uvedených v článku 8 ods. 3a, alebo v oboch.

Rada pri posudzovaní návrhu predloženého Komisiou posúdi ďalšie posilnenie efektívnosti a fungovania automatickej výmeny informácií a zvyšovanie jej úrovne s cieľom stanoviť, aby:

▼B

ODDIEL III

Spontánna výmena informácií

Článok 9

Rozsah a podmienky spontánnej výmeny informácií

1.  Príslušný orgán každého členského štátu oznamuje informácie uvedené v článku 1 ods. 1 príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného dotknutého členského štátu v každom z týchto prípadov:

2.  Príslušné orgány každého členského štátu môžu spontánnou výmenou oznamovať príslušným orgánom iných členských štátov akékoľvek informácie, o ktorých vedia a ktoré môžu byť príslušným orgánom týchto iných členských štátov užitočné.

Článok 10

Lehoty

1.  Príslušný orgán, ktorému sa informácie uvedené v článku 9 ods. 1 sprístupnia, postúpi tieto informácie príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného dotknutého členského štátu čo najrýchlejšie, najneskôr však do jedného mesiaca po tom, ako sa stali dostupnými.

2.  Príslušný orgán, ktorému sa informácie oznámili podľa článku 9, bezodkladne a v každom prípade najneskôr do siedmich pracovných dní od ich prijatia potvrdí podľa možnosti elektronicky príslušnému orgánu, ktorý informácie poskytol, že tieto informácie dostal.

KAPITOLA III

INÉ FORMY ADMINISTRATÍVNEJ SPOLUPRÁCE

ODDIEL I

Prítomnosť v správnych úradoch a účasť na administratívnych zisťovaniach

Článok 11

Rozsah a podmienky

1.  Na základe dohody medzi dožadujúcim orgánom a dožiadaným orgánom a v súlade s opatreniami ustanovenými dožiadaným orgánom môžu úradníci poverení dožadujúcim orgánom byť na účely výmeny informácií uvedených v článku 1 ods. 1:

Ak sú požadované informácie obsiahnuté v dokumentoch, ku ktorým majú prístup úradníci dožiadaného orgánu, úradníci dožadujúceho orgánu dostanú kópie takýchto dokumentov.

2.  Pokiaľ je to povolené na základe právnych predpisov dožiadaného členského štátu, v dohode uvedenej v odseku 1 sa môže ustanoviť, že ak sú úradníci dožadujúceho orgánu prítomní na administratívnom zisťovaní, môžu klásť otázky jednotlivcom a skúmať záznamy.

K akémukoľvek odmietnutiu dodržiavať kontrolné opatrenia úradníkov dožadujúceho orgánu, ku ktorému dôjde zo strany osoby, ktorá je predmetom zisťovania, pristupuje dožiadaný orgán tak, ako keby k tomuto odmietnutiu došlo voči úradníkom dožiadaného orgánu.

3.  Úradníci, ktorých dožadujúci členský štát poverí, aby boli prítomní v inom členskom štáte v súlade s odsekom 1, musia byť vždy schopní predložiť písomné poverenie, v ktorom je uvedená ich totožnosť a funkcia.

ODDIEL II

Simultánne kontroly

Článok 12

Simultánne kontroly

1.  Ak sa dva alebo viaceré členské štáty dohodnú, že na svojom príslušnom území vykonajú simultánne kontroly jednej alebo viacerých osôb, ktoré pre nich predstavujú spoločné alebo dopĺňajúce sa záujmy, aby si mohli vymeniť takto získané informácie, uplatnia sa odseky 2, 3 a 4.

2.  Príslušný orgán v každom členskom štáte nezávisle určí osoby, u ktorých zamýšľa navrhnúť simultánnu kontrolu. Príslušným orgánom v ďalších dotknutých členských štátoch oznámi všetky prípady, v súvislosti s ktorými navrhuje simultánnu kontrolu, a svoju voľbu odôvodní.

Uvedie časové obdobie, počas ktorého sa uvedené kontroly vykonajú.

3.  Príslušný orgán každého dotknutého členského štátu sa rozhodne, či sa chce zúčastniť na simultánnych kontrolách. Potvrdí svoj súhlas alebo oznámi svoje odôvodnené odmietnutie orgánu, ktorý simultánnu kontrolu navrhol.

4.  Príslušný orgán každého dotknutého členského štátu vymenuje zástupcu zodpovedného za dohľad a koordináciu kontrolnej činnosti.

ODDIEL III

Administratívne oznamovanie

Článok 13

Žiadosť o oznámenie

1.  Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu príslušný orgán iného členského štátu oznámi v súlade s pravidlami upravujúcimi oznamovanie podobných nástrojov v dožiadanom členskom štáte adresátovi všetky nástroje a rozhodnutia, ktoré vydávajú správne orgány dožadujúceho členského štátu a ktoré sa týkajú uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa daní, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, na jeho území.

2.  Žiadosti o oznámenie obsahujú predmet nástroja alebo rozhodnutia, ktorý má byť oznámený, a obsahujú meno a adresu adresáta spolu s akýmikoľvek inými informáciami, ktoré môžu uľahčovať identifikáciu adresáta.

3.  Dožiadaný orgán bezodkladne informuje dožadujúci orgán o svojej odpovedi a oznámi mu najmä deň oznámenia nástroja alebo rozhodnutia adresátovi.

4.  Dožadujúci orgán žiada o oznámenie podľa tohto článku iba vtedy, keď nemôže vykonať oznámenie v súlade s pravidlami upravujúcimi oznamovanie príslušných nástrojov v dožadujúcom členskom štáte, alebo v prípade, že by takéto oznámenie mohlo spôsobiť neprimerané ťažkosti. Príslušný orgán členského štátu môže oznámiť akýkoľvek dokument doporučene alebo elektronicky priamo osobe, ktorá sa nachádza na území iného členského štátu.

ODDIEL IV

Spätná väzba

Článok 14

Podmienky

1.  Ak príslušný orgán poskytuje informácie podľa článku 5 alebo 9, môže požiadať príslušný orgán, ktorý informácie prijal, aby v súvislosti s prijatými informáciami poskytol spätnú väzbu. Ak sa žiada o spätnú väzbu, príslušný orgán, ktorý informácie prijal, poskytne bez toho, aby tým boli dotknuté predpisy o daňovom tajomstve a ochrane údajov uplatniteľné v jeho členskom štáte, spätnú väzbu príslušnému orgánu, ktorý informácie poskytol, čím skôr, najneskôr však do troch mesiacov po tom, ako je známy výsledok použitia požadovaných informácií. Komisia určí praktické opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

2.  Príslušné orgány členských štátov poskytnú raz za rok spätnú väzbu o automatickej výmene informácií ostatným dotknutým členským štátom v súlade s praktickými opatreniami, na ktorých sa dohodli na dvojstrannej úrovni.

ODDIEL V

Výmena najlepších postupov a výmena skúseností

Článok 15

Rozsah a podmienky

1.  Členské štáty spolu s Komisiou skúmajú a hodnotia administratívnu spoluprácu podľa tejto smernice a vymieňajú si svoje skúsenosti s cieľom túto spoluprácu zlepšiť a podľa potreby vytvoriť pravidlá v dotknutých oblastiach.

2.  Členské štáty spolu s Komisiou vypracujú usmernenia o akomkoľvek aspekte, ktorý považujú za potrebný na výmenu najlepších postupov a výmenu skúseností.

KAPITOLA IV

PODMIENKY UPRAVUJÚCE ADMINISTRATÍVNU SPOLUPRÁCU

Článok 16

Zverejňovanie informácií a dokumentov

1.  Informácie oznamované medzi členskými štátmi v akejkoľvek podobe podľa tejto smernice podliehajú povinnosti zachovávať úradné tajomstvo a požívajú ochranu vzťahujúcu sa na podobné informácie podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý ich prijal. Takéto informácie sa môžu použiť na správu a vynucovanie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní uvedených v článku 2.

Takéto informácie sa môžu použiť aj na vyrubovanie a vymáhanie ďalších daní a poplatkov, na ktoré sa vzťahuje článok 2 smernice Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení ( 3 ), alebo na stanovovanie a vymáhanie povinných príspevkov na sociálne zabezpečenie.

Navyše sa môžu použiť v spojitosti so súdnymi a správnymi konaniami, ktoré môžu zahŕňať sankcie a ktoré sa začali v dôsledku porušení daňových právnych predpisov bez toho, aby boli dotknuté všeobecné predpisy a ustanovenia upravujúce práva obžalovaných a svedkov v takýchto konaniach.

2.  S povolením príslušného orgánu členského štátu, ktorý oznamuje informácie podľa tejto smernice, a len ak to umožňujú právne predpisy členského štátu príslušného orgánu, ktorý tieto informácie prijíma, sa informácie a dokumenty prijaté podľa tejto smernice môžu použiť na iné účely, ako sú účely uvedené v odseku 1. Takéto povolenie sa udeľuje, ak sa informácie môžu použiť na podobné účely v členskom štáte príslušného orgánu, ktorý tieto informácie oznamuje.

3.  Ak sa príslušný úrad členského štátu domnieva, že informácie, ktoré prijal od príslušného úradu iného členského štátu, sú na účely uvedené v odseku 1 pravdepodobne užitočné pre príslušný úrad tretieho členského štátu, môže ich zaslať uvedenému príslušnému úradu za predpokladu, že toto zaslanie je v súlade s pravidlami a postupmi ustanovenými v tejto smernici. Zároveň informuje príslušný orgán členského štátu pôvodu informácií o svojom zámere poskytnúť tieto informácie tretiemu členskému štátu. Členský štát pôvodu informácií môže proti takémuto poskytnutiu informácií namietať do 10 dní odo dňa, keď mu túto skutočnosť oznámil členský štát, ktorý si želal uvedené informácie poskytnúť.

4.  Povolenie použiť podľa odseku 2 informácie, ktoré boli zaslané podľa odseku 3, môže udeliť iba príslušný orgán členského štátu, z ktorého tieto informácie pochádzajú.

5.  Na informácie, správy, výkazy a akékoľvek iné dokumenty alebo ich overené verné kópie alebo výpisy z nich, ktoré získal dožiadaný orgán a ktoré boli oznámené dožadujúcemu orgánu v súlade s touto smernicou, sa môžu príslušné orgány dožadujúceho členského štátu dovolávať ako na dôkaz na rovnakom základe ako na podobné informácie, správy, výkazy a akékoľvek iné dokumenty, ktoré poskytuje iný orgán uvedenej členského štátu.

▼M3

6.  Bez ohľadu na odseky 1 až 4 tohto článku sa informácie oznamované medzi členskými štátmi v súlade s článkom 8aa použijú na účely posúdenia vysokých rizík transferového oceňovania a iných rizík týkajúcich sa narúšania základu dane a presunu ziskov vrátane posúdenia rizika nedodržiavania predpisov, ktoré sa týkajú uplatniteľných pravidiel transferového oceňovania, členmi skupiny nadnárodných podnikov a prípadne na ekonomické a štatistické analýzy. Úpravy transferového oceňovania vykonané daňovými orgánmi prijímajúceho členského štátu sa nesmú zakladať na informáciách vymieňaných podľa článku 8aa. Bez ohľadu na vyššie uvedené nie je zakázané použiť informácie oznamované medzi členskými štátmi v súlade s článkom 8aa ako základ ďalšieho skúmania mechanizmu transferového oceňovania v rámci skupiny nadnárodných podnikov alebo ďalšieho skúmania iných daňových záležitostí v rámci daňovej kontroly, a preto možno v dôsledku toho vykonať primerané úpravy zdaniteľného výnosu základného subjektu.

▼B

Článok 17

Obmedzenia

1.  Dožiadaný orgán v jednom členskom štáte poskytuje dožadujúcemu orgánu v inom členskom štáte informácie uvedené v článku 5 pod podmienkou, že dožadujúci orgán vyčerpal svoje zvyčajné zdroje informácií, ktoré mohol za daných okolností využiť na získanie požadovaných informácií bez toho, aby sa tým ohrozilo dosiahnutie ich cieľov.

2.  Touto smernicou sa neukladá dožiadanému členskému štátu žiadna povinnosť vykonať zisťovania alebo oznamovať informácie, ak by vykonanie takéhoto zisťovania alebo zber informácií požadovaných na vlastné účely boli v rozpore s jeho právnymi predpismi.

3.  Príslušný orgán dožiadaného členského štátu môže odmietnuť poskytnúť informácie, pokiaľ dožadujúci členský štát nie je z právnych dôvodov schopný poskytnúť podobné informácie.

4.  Poskytnutie informácií môže byť odmietnuté, ak by viedlo k porušeniu obchodného, priemyselného či služobného tajomstva alebo obchodného postupu alebo prezradeniu informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku.

5.  Dožiadaný orgán informuje dožadujúci orgán o dôvodoch odmietnutia žiadosti o informácie.

Článok 18

Povinnosti

1.  Ak členský štát žiada o informácie v súlade s touto smernicou, dožiadaný členský štát použije svoje opatrenia zamerané na získavanie informácií s cieľom získať požadované informácie, aj keď tento členský štát možno nepotrebuje uvedené informácie na vlastné daňové účely. Uvedená povinnosť sa nedotýka článku 17 ods. 2, 3 a 4, ktorého uplatňovanie sa v žiadnom prípade nevykladá tak, že sa ním povoľuje dožiadanému členskému štátu odmietnuť poskytnúť informácie len preto, že v súvislosti s uvedenými informáciami nemá žiadne domáce záujmy.

2.  Článok 17 ods. 2 a 4 sa v žiadnom prípade nevykladá tak, že sa ním povoľuje dožiadanému orgánu členského štátu odmietnuť poskytnúť informácie len preto, že týmito informáciami disponuje banka, iná finančná inštitúcia, poverenec alebo osoba konajúca v zastúpení alebo v postavení splnomocnenca alebo pretože sa týkajú obchodných podielov na určitej osobe.

3.  Bez ohľadu na odsek 2 môže členský štát odmietnuť zaslanie požadovaných informácií, ak sa takéto informácie týkajú zdaniteľných období pred 1. januárom 2011 a ak sa zaslanie takýchto informácií mohlo odmietnuť na základe článku 8 ods. 1 smernice 77/799/EHS v prípade, ak sa o ne požiadalo pred 11. marcom 2011.

Článok 19

Rozšírenie širšej spolupráce poskytnutej tretej krajine

Ak členský štát ponúkne tretej krajine širšiu spoluprácu, ako je spolupráca ustanovená podľa tejto smernice, uvedený členský štát nesmie odmietnuť ponúknuť takúto širšiu spoluprácu žiadnemu inému členskému štátu, ktorý si želá nadviazať takúto širšiu vzájomnú spoluprácu s týmto členským štátom.

Článok 20

Štandardné formuláre a elektronické formáty

1.  Žiadosti o informácie a o administratívne zisťovania podané podľa článku 5, ako aj príslušné odpovede, potvrdenia o prijatí, žiadosti o dodatočné súvisiace informácie, oznámenie o nemožnosti alebo odmietnutí podľa článku 7 sa podľa možnosti posielajú prostredníctvom štandardného formulára, ktorý prijala Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

K štandardným formulárom sa môžu prikladať správy, výkazy a akékoľvek iné dokumenty alebo ich overené verné kópie či výpisy z nich.

2.  Štandardný formulár uvedený v odseku 1 obsahuje minimálne tieto informácie, ktoré má poskytnúť dožadujúci orgán:

Dožadujúci orgán môže v známom rozsahu a v súlade s medzinárodným vývojom poskytnúť meno a adresu každej osoby, v súvislosti s ktorou sa predpokladá, že má požadované informácie, ako aj akýkoľvek prvok, ktorý môže dožiadanému orgánu uľahčiť zber informácií.

3.  Spontánne vymieňané informácie podľa článku 9 a potvrdenie o ich prijatí podľa článku 10, žiadosti o administratívne oznámenia podľa článku 13 a informácie, ktoré predstavujú spätnú väzbu podľa článku 14, sa posielajú prostredníctvom štandardného formulára, ktorý prijme Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

▼M1

4.  Automaticky vymieňané informácie podľa článku 8 sa posielajú prostredníctvom štandardného elektronického formátu, ktorý sa používa s cieľom zjednodušiť takúto automatickú výmenu a ktorý vychádza zo súčasného elektronického formátu podľa článku 9 smernice 2003/48/ES, aby sa používal na všetky druhy automatickej výmeny informácií, ktoré prijala Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

▼M5

5.  Komisia prijme štandardné formuláre vrátane jazykového režimu v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 v týchto prípadoch:

Uvedené štandardné formuláre neobsahujú iné prvky, ako prvky na výmenu informácií uvedené v článku 8a ods. 6 a článku 8ab ods. 14, a iné súvisiace kolónky prepojené s týmito prvkami, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov článku 8a, resp. článku 8ab.

Jazykovým režimom uvedeným v prvom pododseku sa členským štátom nebráni v oznamovaní informácií uvedených v článkoch 8a a 8ab v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie. V uvedenom jazykovom režime sa však môže stanoviť, aby sa kľúčové prvky takýchto informácií zasielali aj v inom úradnom jazyku Únie.

▼M3

6.  Automatická výmena informácií o správe podľa jednotlivých krajín v súlade s článkom 8aa sa uskutočňuje pomocou štandardných formulárov stanovených v oddiele III tabuľkách 1, 2 a 3 prílohy III. Komisia prijme do 31. decembra 2016 prostredníctvom vykonávacích aktov jazykový režim tejto výmeny. To členským štátom nebráni, aby oznamovali informácie podľa článku 8aa v ktoromkoľvek z úradných a pracovných jazykov Únie. Uvedený jazykový režim však môže stanovovať, aby sa kľúčové prvky takýchto informácií zasielali aj v inom úradnom jazyku Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

▼B

Článok 21

Praktické opatrenia

1.  Informácie oznamované podľa tejto smernice sa podľa možnosti poskytujú elektronicky prostredníctvom siete CCN.

Ak je to nevyhnutné, Komisia prijme praktické opatrenia potrebné na vykonanie prvého pododseku v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

▼M1

2.  Komisia zodpovedá za akýkoľvek rozvoj siete CCN potrebný na to, aby sa umožnila výmena uvedených informácií medzi členskými štátmi, a za zaistenie bezpečnosti siete CCN.

Členské štáty sú zodpovedné za akýkoľvek vývoj svojich systémov potrebný na to, aby sa umožnila výmena informácií prostredníctvom siete CCN, a za zaistenie bezpečnosti svojich systémov.

Členské štáty zabezpečia, aby sa každá jednotlivá osoba podliehajúca oznamovaniu upovedomila o narušení bezpečnosti v súvislosti s jej údajmi, ak toto narušenie pravdepodobne nepriaznivo ovplyvní ochranu jej osobných údajov alebo súkromia.

Členské štáty sa vzdajú akýchkoľvek nárokov na refundáciu výdavkov vzniknutých pri uplatňovaní tejto smernice okrem prípadných poplatkov zaplatených odborníkom.

▼M2

3.  Osoby riadne akreditované orgánom bezpečnostnej certifikácie Komisie môžu mať k týmto informáciám prístup, len pokiaľ je to potrebné na účel servisu, údržby a vývoja registra uvedeného v odseku 5 a siete CCN.

▼B

4.  Žiadosti o spoluprácu vrátane žiadostí o oznamovanie a pripojené dokumenty sa môžu vypracovať v akomkoľvek jazyku dohodnutom medzi dožiadaným a dožadujúcim orgánom.

K uvedeným žiadostiam sa pripájajú preklady do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov členského štátu dožiadaného orgánu iba v osobitných prípadoch, keď dožiadaný orgán uvedie dôvod svojej žiadosti o preklad.

▼M5

5.  Komisia do 31. decembra 2017 zriadi bezpečný centrálny register členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní, kde sa zaznamenávajú informácie, ktoré sa majú oznamovať v rámci článku 8a ods. 1 a 2, s cieľom vykonávať automatickú výmenu stanovenú v uvedených odsekoch, a poskytne mu technickú a logistickú podporu.

Komisia do 31. decembra 2019 zriadi bezpečný centrálny register členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní, kde sa zaznamenávajú informácie, ktoré sa majú oznamovať v rámci článku 8ab ods. 13, 14 a 16, s cieľom vykonávať automatickú výmenu stanovenú v uvedených odsekoch, a poskytne mu technickú a logistickú podporu.

Príslušné orgány všetkých členských štátov majú prístup k informáciám zaznamenaným v uvedenom registri. Komisia má takisto prístup k informáciám zaznamenaným v uvedenom registri, avšak v rámci obmedzení stanovených v článku 8a ods. 8 a článku 8ab ods. 17 Komisia prijme potrebné praktické opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2

Kým nebude uvedený bezpečný centrálny register prevádzkyschopný, automatická výmena stanovená v článku 8a ods. 1 a 2 a článku 8ab ods. 13, 14 a 16 sa uskutočňuje v súlade s odsekom 1 tohto článku a uplatniteľnými praktickými opatreniami.

▼M3

6.  Informácie oznamované v súlade s článkom 8aa ods. 2 sa poskytujú elektronicky prostredníctvom siete CCN. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov praktické opatrenia potrebné na modernizáciu siete CCN. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

▼B

Článok 22

Osobitné povinnosti

1.  Členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom:

▼M4

1a.  Na účely vykonávania a presadzovania právnych predpisov členských štátov, ktorými sa uvádza do účinnosti táto smernica, a na zabezpečenie fungovania administratívnej spolupráce v nej stanovenej, členské štáty v právnom predpise stanovia prístup daňových orgánov k mechanizmom, postupom, dokumentom a informáciám uvedeným v článkoch 13, 30, 31 a 40 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 ( 4 ).

▼B

2.  Komisia oznamuje každému členskému štátu všetky všeobecné informácie týkajúce sa vykonávania a uplatňovania tejto smernice, ktoré prijíma a ktoré môže poskytnúť.

KAPITOLA V

VZŤAHY S KOMISIOU

Článok 23

Hodnotenie

1.  Členské štáty a Komisia skúmajú a hodnotia fungovanie administratívnej spolupráce ustanovenej v tejto smernici.

2.  Členské štáty oznamujú Komisii všetky relevantné informácie potrebné na hodnotenie účinnosti administratívnej spolupráce v súlade s touto smernicou v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani.

▼M5

3.  Členské štáty oznamujú Komisii každoročné posúdenie účinnosti automatickej výmeny informácií podľa článkov 8, 8a, 8aa a 8ab, ako aj dosiahnuté praktické výsledky. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov formu a podmienky oznamovania uvedeného každoročného posúdenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2

▼B

4.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 určí zoznam štatistických údajov, ktoré členské štáty poskytujú na účely hodnotenia tejto smernice.

▼M2 —————

▼M2

Článok 23a

Dôvernosť informácií

1.  Informácie oznamované Komisii podľa tejto smernice uchováva Komisia ako dôverné v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na orgány Únie, pričom sa nesmú použiť na iné účely než tie, ktoré sú potrebné na určenie, či a do akej miery členské štáty dosiahli súlad s touto smernicou.

2.  Informácie, ktoré oznamujú členské štáty Komisii podľa článku 23, ako aj akékoľvek správy alebo dokumenty, ktoré Komisia vypracúva s použitím takýchto informácií, sa môžu postúpiť iným členským štátom. Na takto postúpené informácií sa vzťahuje povinnosť zachovávať úradné tajomstvo, ako aj ochrana rozšírená na podobné informácie podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý tieto informácie prijal.

Správy a dokumenty vypracované Komisiou, ktoré sú uvedené v prvom pododseku, môžu členské štáty použiť len na analytické účely a nesmú ich zverejniť ani sprístupniť žiadnej inej osobe alebo orgánu bez výslovného súhlasu Komisie.

▼B

KAPITOLA VI

VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI

Článok 24

Výmena informácií s tretími krajinami

1.  Ak príslušný orgán členského štátu prijme od tretej krajiny informácie, ktoré sú predvídateľne relevantné pre správu a vynucovanie vnútroštátnych právnych predpisov tohto členského štátu týkajúcich sa daní uvedených v článku 2, uvedený orgán môže za predpokladu, že sa to umožňuje na základe dohody s touto treťou krajinou, poskytnúť tieto informácie príslušným orgánom členských štátov, pre ktoré môžu byť užitočné, a všetkým dožadujúcim orgánom, ktoré o ne požiadajú.

2.  V súlade so svojimi vnútroštátnymi ustanoveniami o oznamovaní osobných údajov tretím krajinám môžu príslušné orgány oznamovať informácie získané v súlade s touto smernicou tretej krajine pod podmienkou, že sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

KAPITOLA VII

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 25

Ochrana údajov

▼M1

1.  Každá výmena informácií podľa tejto smernice podlieha ustanoveniam, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES. Na účely správneho uplatňovania tejto smernice však členské štáty obmedzia rozsah povinností a práv ustanovených v článku 10, článku 11 ods. 1, článkoch 12 a 21 smernice 95/46/ES v takej miere, aká je potrebná na ochranu záujmov uvedených v článku 13 ods. 1 písm. e) uvedenej smernice.

▼M2

1a.  Nariadenie (ES) č. 45/2001 sa uplatňuje na každé spracovanie osobných údajov podľa tejto smernice inštitúciami a orgánmi Únie. Na účely správneho uplatňovania tejto smernice sa však rozsah povinností a práv stanovených v článku 11, článku 12 ods. 1 a článkoch 13 až 17 nariadenia (ES) č. 45/2001 obmedzí do takej miery, aká je potrebná na ochranu záujmov uvedených v článku 20 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.

▼M1

2.  Oznamujúce finančné inštitúcie a príslušné orgány každého členského štátu sa považujú za správcov údajov na účely smernice 95/46/ES.

3.  Bez ohľadu na odsek 1 každý členský štát zabezpečí, aby každá oznamujúca finančná inštitúcia, ktorá patrí do jeho jurisdikcie, oznámila každej dotknutej jednotlivej osobe podliehajúcej oznamovaniu, že informácie, ktoré sa jej týkajú a ktoré sa uvádzajú v článku 8 ods. 3a, sa budú zberať a prevádzať v súlade s touto smernicou, a zabezpečí, aby oznamujúca finančná inštitúcia tomuto jednotlivcovi poskytla všetky informácie, na ktoré má právo podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES, tak aby mal jednotlivec dostatok času uplatniť svoje práva na ochranu údajov, a v každom prípade pred tým, než dotknutá oznamujúca finančná inštitúcia oznámi informácie uvedené v článku 8 ods. 3a príslušnému orgánu jeho členského štátu bydliska.

4.  Informácie spracované v súlade s touto smernicou sa uchovávajú len tak dlho, ako je potrebné na splnenie účelov tejto smernice, a v každom prípade v súlade s vnútroštátnymi pravidlami správcu údajov týkajúcimi sa premlčania.

▼M5

Článok 25a

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a v súvislosti s článkami 8aa a 8ab a prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

▼M3

Článok 26

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Výbor pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 ( 5 ).

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

▼M5

Článok 27

Predkladanie správ

1.  Každých päť rokov od 1. januára 2013 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice.

2.  Členské štáty a Komisia každé dva roky po 1. júli 2020 posúdia relevantnosť prílohy IV a Komisia predloží Rade správu. K uvedenej správe sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh.

▼M6

Článok 27a

Dobrovoľný odklad lehôt v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19

1.  Bez ohľadu na lehoty na podávanie informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu stanovené v článku 8ab ods. 12 môžu členské štáty prijať potrebné opatrenia, aby umožnili sprostredkovateľom a príslušným daňovníkom podať do 28. februára 2021 informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu, v súvislosti s ktorými sa prvý krok vykonal medzi 25. júnom 2018 a 30. júnom 2020.

2.  Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, prijmú tiež potrebné opatrenia, aby umožnili nasledovné:

3.  Bez ohľadu na lehotu stanovenú v článku 8 ods. 6 písm. b) môžu členské štáty prijať potrebné opatrenia s cieľom umožniť, aby sa oznámenie informácií uvedených v článku 8 ods. 3a, ktoré sa týkajú kalendárneho roka 2019 alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, uskutočnilo do 12 mesiacov od konca kalendárneho roka 2019 alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.

Článok 27b

Predĺženie obdobia odkladu

1.  Rada, konajúc jednomyseľne, môže na návrh Komisie prijať vykonávajúce rozhodnutie s cieľom predĺžiť obdobie odkladu lehôt stanovených v článku 27a o tri mesiace za predpokladu, že vážne riziká pre verejné zdravie, prekážky a narušenie hospodárstva spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 naďalej existujú a členské štáty uplatňujú opatrenia na obmedzenie pohybu.

2.  Návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady sa predloží Rade najmenej jeden mesiac pred uplynutím príslušných lehôt.

▼B

Článok 28

Zrušenie smernice 77/799/EHS

Smernica 77/799/EHS sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2013.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 29

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou s účinnosťou od 1. januára 2013.

Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 8 tejto smernice však uvedú do platnosti s účinnosťou od 1. januára 2015.

Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 30

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 31

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

▼M1

---

PRÍLOHA I

PRAVIDLÁ OZNAMOVANIA A HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA V PRÍPADE INFORMÁCIÍ O FINANČNÝCH ÚČTOCH

V tejto prílohe sa ustanovujú pravidlá oznamovania a hĺbkového preverovania, ktoré musia oznamujúce finančné inštitúcie uplatňovať, aby členským štátom umožnili automatickou výmenou oznamovať informácie uvedené v článku 8 ods. 3a tejto smernice. V tejto prílohe sa stanovujú aj pravidlá a administratívne postupy, ktoré musia mať členské štáty zavedené, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie nižšie uvedených postupov oznamovania a hĺbkového preverovania a ich dodržiavanie.

ODDIEL I

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA OZNAMOVANIA

ODDIEL II

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA

ODDIEL III

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE EXISTUJÚCICH ÚČTOV FYZICKÝCH OSÔB

ODDIEL IV

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE NOVÝCH ÚČTOV FYZICKÝCH OSÔB

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi novými účtami fyzických osôb sa uplatňujú tieto postupy.

ODDIEL V

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE EXISTUJÚCICH ÚČTOV SUBJEKTOV

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi existujúcimi účtami subjektov sa uplatňujú tieto postupy.

ODDIEL VI

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE NOVÝCH ÚČTOV SUBJEKTOV

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi novými účtami subjektov sa uplatňujú tieto postupy.

Postupy preverovania na identifikovanie účtov subjektov, v súvislosti s ktorými sa požaduje oznamovanie. V prípade nových účtov subjektov musí oznamujúca finančná inštitúcia uplatniť nasledujúce postupy preverovania, aby stanovila, či je držiteľom účtu jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu, alebo pasívne nefinančné subjekty s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu:

ODDIEL VII

OSOBITNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA

Pri vykonávaní vyššie uvedených postupov hĺbkového preverovania sa uplatňujú tieto dodatočné pravidlá:

ODDIEL VIII

VYMEDZENÉ POJMY

Tieto pojmy majú význam, ktorý je uvedený nižšie:

A.   Oznamujúca finančná inštitúcia

B.   Neoznamujúca finančná inštitúcia

C.   Finančný účet

D.   Účet podliehajúci oznamovaniu

E.   Rôzne

ODDIEL IX

ÚČINNÉ VYKONÁVANIE

Podľa článku 8 ods. 3a tejto smernice členské štáty musia mať zavedené pravidlá a administratívne postupy, aby zabezpečili účinné vykonávanie a dodržiavanie uvedených postupov týkajúcich sa oznamovania a hĺbkového preverovania vrátane:

ODDIEL X

DÁTUMY VYKONÁVANIA, POKIAĽ IDE O OZNAMUJÚCE FINANČNÉ INŠTITÚCIE SO SÍDLOM V RAKÚSKU

V prípade oznamujúcich finančných inštitúcií so sídlom v Rakúsku by všetky odkazy na rok 2016 v tejto prílohe mali znieť ako odkazy na rok 2017 a odkazy na rok 2017 by mali znieť ako odkazy na rok 2018.

V prípade existujúcich účtov, ktorých držiteľom sú oznamujúce finančné inštitúcie so sídlom v Rakúsku, by všetky odkazy na 31. december 2015 v tejto prílohe mali znieť ako odkazy na 31. december 2016.

---

PRÍLOHA II

DOPLNKOVÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA OZNAMOVANIA A HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA V PRÍPADE INFORMÁCIÍ O FINANČNÝCH ÚČTOCH

1.   Zmena okolností

„Zmena okolností“ zahŕňa akúkoľvek zmenu, ktorá vedie k doplneniu informácií, ktoré sú relevantné v súvislosti so statusom osoby alebo sú iným spôsobom v rozpore s jej statusom. Okrem toho zmena okolností zahŕňa akúkoľvek zmenu alebo doplnenie informácií v súvislosti s účtom držiteľa účtu (vrátane doplnenia, nahradenia alebo inej zmeny držiteľa účtu) alebo akúkoľvek zmenu alebo doplnenie informácií v súvislosti s akýmkoľvek účtom, ktorý je s uvedeným účtom spojený (pričom sa uplatňujú pravidlá zlučovania účtov stanovené v prílohe I oddiele VII odseku C bodoch 1 až 3), ak takáto zmena alebo doplnenie informácií majú vplyv na status držiteľa účtu.

Ak sa oznamujúca finančná inštitúcia spoliehala na adresu bydliska stanovenú v prílohe I oddiele III odseku B bode 1 a dôjde k zmene okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo má dôvod domnievať sa, že pôvodné písomné dôkazy (alebo iná rovnocenná dokumentácia) sú nesprávne alebo nespoľahlivé, oznamujúca finančná inštitúcia musí najneskôr v posledný deň príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia alebo do 90 kalendárnych dní po oznámení alebo zistení takejto zmeny okolnosti, podľa toho, čo nastane neskôr, získať čestné vyhlásenie a nové písomné dôkazy, aby mohla určiť rezidenciu (rezidencie) držiteľa účtu na daňové účely. Ak oznamujúca finančná inštitúcia nemôže získať čestné vyhlásenie a písomné dôkazy do takého dátumu, musí uplatniť postup vyhľadávania v elektronických záznamoch stanovený v prílohe I oddiele III odseku B bodoch 2 až 6.

2.   Čestné vyhlásenie v prípade nových účtov subjektov

Pokiaľ ide o nové účty subjektov, na účely stanovenia toho, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať len na čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo ovládajúcej osoby.

3.   Rezidencia finančnej inštitúcie

Finančná inštitúcia je „rezidentom“ členského štátu, ak podlieha jurisdikcii takéhoto členského štátu (t. j. členský štát dokáže oznamovanie zo strany finančnej inštitúcie vynútiť). Vo všeobecnosti platí, že ak je na daňové účely finančná inštitúcia rezidentom členského štátu, podlieha jurisdikcii takého členského štátu, a teda je finančnou inštitúciou z členského štátu. V prípade zvereneckého fondu, ktorý je finančnou inštitúciou (bez ohľadu na to, či je na daňové účely rezidentom členského štátu), sa zverenecký fond považuje za podliehajúci jurisdikcii členského štátu, ak je jeden alebo viacerí z jeho správcov rezidentom takéhoto členského štátu, okrem prípadov, keď zverenecký fond oznamuje všetky informácie, ktoré sa v súvislosti s účtami podliehajúcimi oznamovaniu vedenými zvereneckým fondom majú podľa tejto smernice oznamovať inému členskému štátu, pretože je na daňové účely rezidentom takéhoto iného členského štátu. Avšak ak finančná inštitúcia (okrem zvereneckého fondu) nemá rezidenciu na daňové účely (napr. z dôvodu, že sa považuje za fiškálne transparentnú, alebo má sídlo v jurisdikcii, v ktorej nie je daň z príjmov), považuje sa za podliehajúcu jurisdikcii členského štátu, a teda je finančnou inštitúciou z členského štátu, ak:

Ak je finančná inštitúcia (okrem zvereneckého fondu) rezidentom dvoch alebo viacerých členských štátov, takáto finančná inštitúcia bude podliehať povinnostiam týkajúcim sa oznamovania a hĺbkového preverovania toho členského štátu, v ktorom vedie finančný účet (finančné účty).

4.   Vedenie účtu

Vo všeobecnosti sa ráta s tým, že účet vedie finančná inštitúcia v týchto prípadoch:

5.   Zverenecké fondy, ktoré sú pasívnymi nefinančnými subjektmi

Subjekt, akým je napríklad osobná obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo podobný právny subjekt, ktorý nemá rezidenciu na daňové účely podľa prílohy I oddielu VIII odseku D bodu 3, sa považuje za rezidenta v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza miesto jeho skutočného vedenia. Na tieto účely sa právnická osoba alebo právny subjekt považujú za „podobné“ osobnej obchodnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, ak sa nepovažujú za zdaniteľnú jednotku v členskom štáte podľa daňových zákonov takéhoto členského štátu. Avšak s cieľom zabrániť dvojitému oznamovania (vzhľadom na široký rozsah pojmu „ovládajúce osoby“ v prípade zvereneckých fondov), zverenecký fond, ktorý je pasívnym nefinančným subjektom, sa nesmie považovať za podobný právny subjekt.

6.   Adresa sídla subjektu

Jednou z požiadaviek stanovených v prílohe I oddiele VIII odseku E bode 6 písm. c) je to, že pokiaľ ide o subjekt, úradná dokumentácia zahŕňa buď adresu sídla subjektu v členskom štáte alebo v inej jurisdikcii, v súvislosti s ktorou tvrdí, že je jej rezident, alebo členský štát alebo inú jurisdikciu, v ktorej bol subjekt zaregistrovaný alebo zriadený. Adresa sídla subjektu je obvykle miesto, kde sa nachádza miesto skutočného vedenia. Adresa finančnej inštitúcie, v ktorej si subjekt vedie účet, poštová schránka alebo adresa používaná len na poštové účely nie je adresou sídla subjektu, pokiaľ nie je takáto adresa jedinou adresou, ktorú subjekt používa, a uvádza sa ako registrovaná adresa subjektu v organizačných dokumentoch subjektu. Okrem toho adresa, ktorá sa poskytne na základe pokynu, aby sa všetky poštové zásielky podržali na tejto adrese, nie je adresou sídla subjektu.

▼M3

---

PRÍLOHA III

PRAVIDLÁ PRE SKUPINY NADNÁRODNÝCH PODNIKOV TÝKAJÚCE SA PODÁVANIA SPRÁV

ODDIEL I

VYMEDZENÉ POJMY

ODDIEL II

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA OZNAMOVANIA

ODDIEL III

SPRÁVA PODĽA JEDNOTLIVÝCH KRAJÍN

Α.   Vzor správy podľa jednotlivých krajín

Tabuľka 3.   Doplňujúce informácie

Názov skupiny nadnárodných podnikov:

Predmetný finančný rok:

Uveďte akékoľvek ďalšie stručné informácie alebo vysvetlenie, ktoré považujete za potrebné, resp. ktoré by uľahčili pochopenie povinných informácií uvedených v správe podľa jednotlivých krajín.

B.   Všeobecné pokyny na vyplnenie správy podľa jednotlivých krajín

1.   Účel

Tento vzor sa používa na vykazovanie rozdelenia výnosov, daní a ekonomických činností skupiny nadnárodných podnikov podľa jednotlivých daňových jurisdikcií.

2.   Pobočky a stále prevádzkarne

Údaje týkajúce sa stálej prevádzkarne sa vykazujú s odkazom na daňovú jurisdikciu, v ktorej sa nachádza, a nie s odkazom na daňovú jurisdikciu rezidencie obchodnej jednotky, ktorej je stála prevádzkareň súčasťou. Oznamovanie v daňovej jurisdikcii rezidencie týkajúce sa obchodnej jednotky, ktorej je stála prevádzkareň súčasťou, neobsahuje finančné údaje týkajúce sa stálej prevádzkarne.

3.   Obdobie, na ktoré sa vzťahuje vzor na každoročné oznamovanie

Vzor sa vzťahuje na finančný rok oznamujúceho nadnárodného podniku. Pokiaľ ide o základné subjekty, vzor má podľa uváženia oznamujúceho nadnárodného podniku odzrkadľovať konzistentným spôsobom buď:

4.   Zdroj údajov

Oznamujúci nadnárodný podnik použije pri vypĺňaní vzoru každý rok konzistentne tie isté zdroje údajov ako v predchádzajúcom roku. Oznamujúci nadnárodný podnik si môže vybrať, či použije údaje zo svojich konsolidovaných balíkov výkazov, z individuálnej účtovnej závierky subjektu vyplývajúcej zo zákona, z finančných výkazov na regulačné účely alebo z interných podnikateľských výkazov. Vo vzore nie je nutné zosúladiť vykazovanie výnosov, ziskov a daní s konsolidovanou účtovnou závierkou. Ak sa ako základ vykazovania použije účtovná závierka vyplývajúca zo zákona, všetky sumy sa prevedú do uvedenej funkčnej meny oznamujúceho nadnárodného podniku s použitím priemerného výmenného kurzu na daný rok, ktorý sa uvádza v oddiele vzoru s názvom Doplňujúce informácie. Nie je však potrebné vykonať žiadne úpravy, pokiaľ ide o rozdielne účtovné zásady uplatňované v jednotlivých daňových jurisdikciách.

Oznamujúci nadnárodný podnik uvedie v oddiele vzoru s názvom Doplňujúce informácie stručný opis zdrojov, ktoré použil pri príprave vzoru. Ak dôjde k zmene zdroja použitých údajov v porovnaní s predchádzajúcim rokom, oznamujúci nadnárodný podnik vysvetlí dôvody tejto zmeny a jej dôsledky v oddiele vzoru s názvom Doplňujúce informácie.

C.   Osobitné pokyny na vyplnenie správy podľa jednotlivých krajín

1.   Prehľad rozdelenia výnosov, daní a ekonomických činností podľa daňovej jurisdikcie (tabuľka 1)

1.1.   Daňová jurisdikcia

V prvom stĺpci vzoru oznamujúci nadnárodný podnik vymenuje všetky daňové jurisdikcie, ktorých sú základné subjekty skupiny nadnárodných podnikov rezidentmi na daňové účely. Daňová jurisdikcia je vymedzená ako štátna, ako aj neštátna jurisdikcia, ktorá má finančnú autonómiu. Samostatný riadok sa uvedie pre všetky základné subjekty v danej skupine nadnárodných podnikov, ktoré oznamujúci nadnárodný podnik nepovažuje za rezidentov na daňové účely v žiadnej daňovej jurisdikcii. Ak je základný subjekt rezidentom vo viac než jednej daňovej jurisdikcii, na stanovenie daňovej jurisdikcie rezidencie sa uplatní rozhodné pravidlo uplatniteľnej daňovej zmluvy. Ak neexistuje žiadna uplatniteľná daňová zmluva, tento základný subjekt sa oznamuje v daňovej jurisdikcii, v ktorej sa nachádza miesto jeho skutočného vedenia. Miesto skutočného vedenia sa určí v súlade s medzinárodne dohodnutými normami.

1.2.   Výnosy

V troch stĺpcoch vzoru pod nadpisom „Výnosy“ oznamujúci nadnárodný podnik oznamuje tieto informácie:

Výnosy zahŕňajú výnosy pochádzajúce z predaja zásob a nehnuteľností, zo služieb, licenčných poplatkov, úrokov, prémií, ako aj iné sumy. Výnosy nezahŕňajú platby prijaté od iných základných subjektov, ktoré sa v daňovej jurisdikcii platcu považujú za dividendy.

1.3.   Zisk (strata) pred zdanením

V piatom stĺpci vzoru oznamujúci nadnárodný podnik oznamuje súčet ziskov (strát) pred zdanením všetkých základných subjektov, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnej daňovej jurisdikcii. Zisk (strata) pred zdanením zahŕňa všetky mimoriadne výnosové a nákladové položky.

1.4.   Uhradená daň z príjmov (na hotovostnom základe)

V šiestom stĺpci vzoru oznamujúci nadnárodný podnik oznamuje celkovú sumu dane z príjmov, ktorú v príslušnom finančnom roku skutočne zaplatili všetky základné subjekty, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnej daňovej jurisdikcii. Uhradené dane zahŕňajú dane, ktoré základný subjekt vo forme platby odviedol daňovej jurisdikcii rezidencie a všetkým ostatným daňovým jurisdikciám. Uhradené dane zahŕňajú zrážkové dane, ktoré zaplatili iné subjekty (prepojené a nezávislé podniky) v súvislosti s platbami základnému subjektu. To znamená, že ak spoločnosť A, ktorá je rezidentom v daňovej jurisdikcii A, má výnosy vo forme úrokov v daňovej jurisdikcii B, daň zrazenú v daňovej jurisdikcii B oznamuje spoločnosť A.

1.5.   Splatná daň z príjmov (bežný rok)

V siedmom stĺpci vzoru oznamujúci nadnárodný podnik oznamuje súčet vzniknutých bežných daňových výdavkov vo vykazovanom roku vymeraných zo zdaniteľných ziskov alebo strát všetkých základných subjektov, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnej daňovej jurisdikcii. Bežné daňové výdavky odrážajú len operácie v danom bežnom roku a nesmú zahŕňať odložené dane ani rezervy na neisté daňové záväzky.

1.6.   Zapísané základné imanie

V ôsmom stĺpci vzoru oznamujúci nadnárodný podnik oznamuje súčet zapísaného základného imania všetkých základných subjektov, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnej daňovej jurisdikcii. Vo vzťahu k stálym prevádzkarniam oznamuje zapísané základné imanie ten právny subjekt, ktorému stála prevádzkareň patrí, pokiaľ nie je na regulačné účely definovaná kapitálová požiadavka v daňovej jurisdikcii stálej prevádzkarne.

1.7.   Nerozdelený zisk

V deviatom stĺpci vzoru oznamujúci nadnárodný podnik oznamuje súčet celkových nerozdelených ziskov všetkých základných subjektov, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnej daňovej jurisdikcii ku koncu daného roka. Pokiaľ ide o stále prevádzkarne, nerozdelený zisk oznamuje ten právny subjekt, ktorému stála prevádzkareň patrí.

1.8.   Počet zamestnancov

V desiatom stĺpci vzoru oznamujúci nadnárodný podnik oznamuje celkový počet zamestnancov – na báze ekvivalentu plného pracovného času– všetkých základných subjektov, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnej daňovej jurisdikcii. Počet zamestnancov sa môže uviesť ako počet ku koncu roka na báze priemerných úrovní zamestnanosti za daný rok alebo na akejkoľvek inej báze, ktorá sa uplatňuje konzistentne v jednotlivých daňových jurisdikciách a v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Na tento účel možno nezávislých zmluvných pracovníkov, ktorí sa podieľajú na bežných prevádzkových činnostiach základného subjektu, vykazovať ako zamestnancov. Primerané zaokrúhľovanie alebo primeraný odhad počtu zamestnancov sú prípustné za predpokladu, že takéto zaokrúhľovanie alebo odhad podstatným spôsobom nenarúša pomerné zastúpenie zamestnancov v rôznych daňových jurisdikciách. Uplatňujú sa konzistentné prístupy, a to v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ako aj medzi subjektmi.

1.9.   Hmotný majetok iný ako peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty

V jedenástom stĺpci vzoru oznamujúci nadnárodný podnik oznamuje súčet čistých účtovných hodnôt hmotného majetku všetkých základných subjektov, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnej daňovej jurisdikcii. Pokiaľ ide o stále prevádzkarne, majetok sa vykazuje s odkazom na daňovú jurisdikciu, v ktorej sa stála prevádzkareň nachádza. Hmotný majetok na tento účel nezahŕňa peňažné prostriedky ani peňažné ekvivalenty, nehmotný majetok ani finančné aktíva.

2.   Zoznam všetkých základných subjektov skupiny nadnárodných podnikov zahrnutých do každého súhrnu podľa daňovej jurisdikcie (tabuľka 2)

2.1.   Základné subjekty, ktoré sú rezidentmi v daňovej jurisdikcii

Oznamujúci nadnárodný podnik uvedie – podľa daňovej jurisdikcie a názvu právneho subjektu – všetky základné subjekty skupiny nadnárodných podnikov, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnej daňovej jurisdikcii. Ako sa však v súvislosti so stálymi prevádzkarňami uvádza v odseku 2 všeobecných pokynov, stála prevádzkareň sa uvedie s odkazom na daňovú jurisdikciu, v ktorej sa nachádza. Právny subjekt, ktorému stála prevádzkareň patrí, sa zaznamená.

2.2.   Daňová jurisdikcia zriadenia alebo registrácie, ak sa líši od daňovej jurisdikcie rezidencie

Oznamujúci nadnárodný podnik uvedie názov daňovej jurisdikcie, podľa zákonov ktorej je základný subjekt skupiny nadnárodných podnikov zriadený alebo zaregistrovaný, ak sa líši od daňovej jurisdikcie rezidencie.

2.3.   Hlavná ekonomická činnosť (činnosti)

Oznamujúci nadnárodný podnik určí charakter hlavnej(-ých) ekonomickej(-ých) činnosti(-í), ktorú(-é) vykonáva základný subjekt v príslušnej daňovej jurisdikcii, a to zaškrtnutím jedného alebo viacerých príslušných políčok.

▼M5

---

PRÍLOHA IV

CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY

Časť I.   Test hlavného účelu

Všeobecné charakteristické znaky podľa kategórie A a osobitné charakteristické znaky podľa kategórie B a podľa kategórie C bodu 1 písm. b) bodu i),písm. c) a d) sa môžu zohľadniť, len ak vyhovejú „testu hlavného účelu“.

Charakteristický znak vyhovie uvedenému testu, ak je možné stanoviť, že hlavným alebo jedným z hlavných účelov, ktoré so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti môže daná osoba ako výsledok opatrenia odôvodnene očakávať, je získanie daňového zvýhodnenia.

V súvislosti s charakteristickým znakom kategórie C bodu 1 nemôže byť splnenie podmienok stanovených v kategórii C bode 1 písm. b) bode i), písm. c) alebo písm. d) samo osebe dôvodom na vyvodenie záveru, že opatrenie vyhovuje testu hlavného účelu.

Časť II.   Kategórie charakteristických znakov

A.   Všeobecné charakteristické znaky prepojené s testom hlavného účelu

B.   Osobitné charakteristické znaky prepojené s testom hlavného prínosu

C.   Osobitné charakteristické znaky súvisiace s cezhraničnými transakciami

D.   Osobitné charakteristické znaky týkajúce sa automatickej výmeny informácií a skutočného vlastníctva

E.   Osobitné charakteristické znaky týkajúce sa transferového oceňovania

---

( 1 ) Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 38).

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

( 3 ) Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1.

( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

( 5 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).