EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 01977L0249-20130701

Consolidated text: Smernica Rady z  22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby (77/249/EHS)

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1977/249/2013-07-01

1977L0249 — SK — 01.07.2013 — 006.001


Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B

SMERNICA RADY

z 22. marca 1977

na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby

(77/249/EHS)

(Ú. v. ES L 078, 26.3.1977, p.17)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  No

page

date

►M1

SMERNICA RADY 2006/100/ES z 20. novembra 2006,

  L 363

141

20.12.2006

►M2

SMERNICA RADY 2013/25/EÚ z 13. mája 2013,

  L 158

368

10.6.2013


Zmenené a doplnené:

►A1

  L 291

17

19.11.1979

►A2

  L 302

23

15.11.1985

►A3

  C 241

21

29.8.1994

►A4

  L 236

33

23.9.2003




▼B

SMERNICA RADY

z 22. marca 1977

na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby

(77/249/EHS)



RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej články 57 a 66,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Zhromaždenia ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),

keďže v zmysle zmluvy akékoľvek obmedzenie ustanovení služieb, ktoré sú založené na národnosti alebo závisia od sídla sa od konca prechodného obdobia zakázalo;

keďže táto smernica sa zaoberá iba opatreniami na uľahčenie aktivít právnikov ohľadom poskytovania právnických služieb; keďže budú potrebné podrobnejšie opatrenia na uľahčenie usadenia;

keďže ak majú právnici účinne využívať voľné poskytovanie služieb, hostiteľské členské štáty musia uznať ako právnikov osoby, ktoré vykonávajú takúto prax v jednotlivých členských štátoch;

keďže sa táto smernica zaoberá výlučne poskytovaním služieb a neobsahuje ustanovenia o vzájomnom uznávaní diplomov, osoba na ktorú sa smernica vzťahuje musí prijať titul, udeľovaný v členskom štáte, v ktorom je usadená, ďalej len „členský štát z ktorého pochádza“,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:



Článok 1

1.  Táto smernica sa bude uplatňovať v rámci obmedzení a za podmienok v nej ustanovených na činnosť právnikov s ohľadom na nimi poskytované služby. Bez ohľadu na čokoľvek obsiahnuté v tejto smernici, členské štáty môžu vyhradiť stanoveným kategóriám právnikov prípravu formálnych dokumentov na získanie práva na správu majetku zosnulých osôb a prípravu formálnych dokumentov, ktoré zakladajú alebo prevádzajú nárok na pozemok.

2.  „Právnik“ znamená akúkoľvek osobu oprávnenú vykonávať odbornú činnosť za použitia jedného z nasledovných titulov:



Belgicko:

Avocat — Advocaat

Dánsko:

Advokat

Nemecko:

Rechtsanwalt

Francúzsko:

Avocat

Írsko:

Barrister

Solicitor

Taliansko:

Avvocato

Luxembursko:

Avocat-avoué

Holandsko:

Advocaat

Spojené kráľovstvo:

Advocate

Barrister

Solicitor.

▼A1

Grécko:

Δικηγόρος.

▼A2

Španielsko:

Ahogado

Portugalsko:

Advogado.

▼A3

Rakúsko:

Rechtsanwalt

Fínsko:

Asianajaja/Advokat

Švédsko:

Advokat.

▼A4

Česká republika:

Advokát

Estónsko:

Vandeadvokaat

Cyprus:

Δικηγόρος

Lotyšsko:

Zvērināts advokāts

Litva:

Advokatas

Maďarsko:

Ügyvéd

Malta:

Avukat/Prokuratur Legali

Poľsko:

Adwokat/Radca prawny

Slovinsko:

Odvetnik/Odvetnica

Slovensko:

Advokát/Komerčný právnik.

▼M1

Bulharsko:

Aдвокат

Rumunsko:

Avocat.

▼M2

Chorvátsko:

Odvjetnik/Odvjetnica.

▼B

Článok 2

Každý členský štát uzná ako právnika na účely poskytovania služieb uvedených v článku 1 ods. 1 akúkoľvek osobu uvedenú v odseku 2 toho článku.

Článok 3

Osoba uvedená v článku 1 prijme titul udeľovaný v členskom štáte jeho pôvodu vyjadrený v jazyku tohto štátu s uvedením profesijnej organizácie, ktorá ju oprávnila vykonávať činnosť, alebo Súdneho dvora, pri ktorom je oprávnená vykonávať činnosť podľa práva daného štátu.

Článok 4

1.  Činnosti týkajúce sa zastupovania klienta v súdnom konaní alebo pred verejnými orgánmi sa vykonávajú v každom členskom štáte za podmienok stanovených pre právnikov usadených v tomto štáte s výnimkou akýchkoľvek podmienok, ktoré si vyžadujú trvalý pobyt alebo registráciu v profesijnej organizácii v danom štáte.

2.  Právnik vykonávajúci túto činnosť dodržiava profesijné zásady hostiteľského členského štátu bez toho, aby boli dotknuté jeho povinnosti v členskom štáte jeho pôvodu.

3.  Ak sa tieto činnosti vykonávajú v Spojenom Kráľovstve „profesijné zásady hostiteľského štátu“ znamenajú profesijne zásady uplatňované pre právnikov s titulom „solicitor“, ak takéto činnosti nie sú vyhradené pre právnikov s titulom „barrister“ alebo „advocate“. Ak sú tieto činnosti vyhradené pre právnikov s titulom „barrister“ alebo „advocate“, uplatňujú sa ich pravidlá. Barrister z Írska však v Spojenom Kráľovstve vždy bude podliehať profesijným zásadám uplatňovaným na právnikov s titulom „barrister“ a „advocate“.

Pokiaľ sa tieto činnosti uskutočňujú v Írsku, budú „profesijné zásady hostiteľského členského štátu“ do tej miery, do akej sa ním riadi ústne prednesenie prípadu pred súdom, znamenať profesijné zásady platné pre právnikov s titulom „barrister“. Vo všetkých ostatných prípadoch sa budú uplatňovať profesijné zásady platné pre právnikov s titulom „solicitor“. Právnici s titulom barrister a advocate zo Spojeného Kráľovstva v Írsku však vždy budú podliehať profesijným zásadám uplatňovaným na právnikov s titulom „barrister“.

4.  Právnik, ktorý uskutočňuje inú činnosť, ako je uvedená v odseku 1, sa bude ďalej riadiť podmienkami a profesijnými zásadami členského štátu pôvodu, bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek zásady, ktoré sa uplatňujú v hostiteľskom štáte, najmä zásady týkajúce sa nezlučiteľnosti vykonávania činnosti právnika s výkonom iných činností v tomto štáte, služobného tajomstva, vzťahov s ostatnými právnikmi, zákazu zastupovania strán so vzájomne si odporujúcimi záujmami a zverejňovania. Tieto zásady platia, iba ak ich môže dodržiavať právnik, ktorý nie je usadený v hostiteľskom členskom štáte a do takej miery, do akej ich dodržiavanie je objektívne oprávnené na zabezpečenie riadneho výkonu činností právnika v tomto štáte, postavenia profesie a dodržovania zásad týkajúcich sa nezlučiteľnosti záujmov.

Článok 5

Pre výkon činností súvisiacich so zastupovaním klienta v súdnom konaní môže členský štát požadovať, aby právnici, na ktorých sa vzťahuje článok 1:

 boli predstavení v súlade s miestnymi pravidlami a zvyklosťami predsedajúcemu sudcovi a prípadne tiež predsedovi príslušnej advokátskej komory v hostiteľskom členskom štáte;

 pracovali v spojení s právnikom, ktorý koná pred daným súdnym orgánom a ktorý by v prípade potreby niesol potrebnú zodpovednosť voči tomuto orgánu alebo s „avoué“ alebo „procuratore“, ktorý koná pred týmto orgánom.

Článok 6

Ktorýkoľvek členský štát môže zakázať právnikom, ktorí sú zamestnancami verejného alebo súkromného podniku zastupovanie tohto podniku v súdnom konaní do tej miery, do akej to nie je povolené právnikom usadeným v tomto štáte.

Článok 7

1.  Príslušný orgán hostiteľského členského štátu môže požiadať, aby osoba, ktorá poskytuje služby preukázala svoju právnickú kvalifikáciu.

2.  V prípade nedodržania povinností uvedených v článku 4 a povinností platných v hostiteľskom členskom štáte určí príslušný orgán hostiteľského členského štátu v súlade so svojimi vlastnými pravidlami a postupmi následky takého neplnenia povinností a s týmto cieľom si môže obstarať akékoľvek informácie, ktoré sa týkajú odbornej činnosti vo vzťahu k osobe poskytujúcej služby. O svojom rozhodnutí upovedomí príslušný orgán členského štátu pôvodu danej osoby. Takáto výmena informácií neovplyvní dôvernú povahu poskytnutých informácií.

Článok 8

1.  Členské štáty do dvoch rokov od tohto upovedomenia uvedú do účinnosti opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 9

Táto smernica je adresovaná členským štátom.



( 1 ) Ú. v. ES C 103, 5.10.1972, s. 19 a Ú. v. ES C 53, 8.3.1976, s. 33.

( 2 ) Ú. v. ES C 36, 28.3.1970, s. 37 a Ú. v. ES C 50, 4.3.1976, s. 17.

Top