Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o vymáhaní majetku a konfiškácii

[COM(2022) 245 final]

(2023/C 100/16)

Spravodajca:

Ionuț SIBIAN

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 27. 10. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	23. 11. 2022
Prijaté v pléne	14. 12. 2022
Plenárne zasadnutie č.	574
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	208/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Navrhovanou smernicou sa správne reaguje na potrebu rozšíriť rozsah mechanizmov konfiškácie, posilňujú sa právomoci orgánov členských štátov a zavádzajú sa mechanizmy cezhraničnej spolupráce na zväčšenie miery vymáhania majetku.

1.2.

EHSV nabáda Európsku komisiu, aby pri rozšírení rozsahu mechanizmov konfiškácie o nový súbor trestných činov objasnila a zabezpečila, že prevádzačstvo migrantov a nezákonné obchodovanie s tabakom budú patriť do rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice.

1.3.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila, ako uplatniť navrhovanú smernicu pri porušovaní reštriktívnych opatrení EÚ, a domnieva sa, že v tejto oblasti sú potrebné osobitné právne predpisy. Navrhovaná smernica by mala úradom pre vyhľadávanie majetku umožniť zväčšiť ich operačnú kapacitu bez pridávania ďalších právomocí.

1.4.

Verejný prístup k informáciám by mal byť zaručený bez toho, aby boli dotknuté prebiehajúce konania o vymáhaní majetku. EHSV navrhuje, aby sa v navrhovanej smernici výslovne uvádzalo, že Európska komisia a orgány členských štátov sú povinné pravidelne zverejňovať komplexné štatistiky o opatreniach prijatých na základe smernice a zabezpečiť prístup verejnosti k informáciám.

1.5.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty prijmú národné stratégie na vymáhanie majetku s plným zohľadnením transparentnosti a dostupnosti.

1.6.

EHSV dôrazne nabáda Európsku komisiu, aby počas transpozície prijala všetky potrebné preventívne opatrenia na zabránenie zneužitiu v prípade opatrení na konfiškáciu bez predchádzajúceho odsúdenia v konaní o vymáhaní majetku.

1.7.

Novozavedený mechanizmus zabezpečujúci konfiškáciu majetku, ktorý priamo nesúvisí s trestným činom uvedeným v smernici, ale je založený na podozrení z nezákonného majetku, resp. vyplýva z trestnej činnosti, si vyžaduje prísnejšie normy pre procesné práva a záruky žalovaných.

1.8.

EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby prehodnotila v navrhovanej smernici ustanovenie o opätovnom využití na sociálne účely a vyzvala členské štáty na zavedenie mechanizmov, ktoré by organizácie občianskej spoločnosti prednostne zapájali do správy zhabaného majetku a nakladania s ním. Komisia by mala stanoviť ciele vrátane minimálneho podielu opätovného využitia zhabaného majetku na sociálne účely. Verejným záujmom by sa nemalo rozumieť len konanie v rámci pôsobnosti verejných subjektov.

1.9.

EHSV považuje za veľmi dôležité, aby Komisia presnejšie stanovila právo obetí na náhradu škody a aby obete boli uprednostnené pri určovaní poradia veriteľov.

1.10.

EHSV podporuje návrh Komisie týkajúci sa navrhovanej smernice, podľa ktorého musí byť v každom členskom štáte zriadený aspoň jeden úrad pre vyhľadávanie majetku, ktorý musí mať k dispozícii zdroje potrebné na efektívne a účinné plnenie úloh. Aby sa zabezpečila minimálna norma pre fungovanie úradov pre vyhľadávanie majetku v celej EÚ, Európska komisia by mala vyžadovať pravidelné vykazovanie použitia zdrojov pridelených v každom členskom štáte.

1.11.

EHSV uznáva cieľ väčšieho využívania mechanizmu predbežného predaja zavedením referenčného vymedzenia a spresnením podmienok, za ktorých by sa mal používať. Zároveň sú „odborné znalosti, ktoré nie sú ľahko dostupné“ normou, ktorá by sa mohla zlepšiť a mohlo by sa hovoriť o „neprimerane ťažko nadobudnuteľných odborných znalostiach“. Pokiaľ ide o opätovné využitie na sociálne účely, predaj by mal zostať poslednou možnosťou vzhľadom na to, že skonfiškované finančné prostriedky možno vyčleniť na odškodnenie obetí.

1.12.

EHSV nabáda Európsku komisiu, aby mandát úradov pre vyhľadávanie a správu majetku do navrhovanej smernice doplnila vložením príslušných ustanovení o dohodách o rozdelení majetku.

1.13.

EHSV považuje za potrebné zahrnúť konkrétnejšie nástroje na pomoc úradníkom tretích krajín a aktívne povzbudzovať členské štáty, aby rozvíjali spoluprácu s týmito krajinami, a maximalizovali tak využívanie mechanizmov vymáhania majetku stanovených v navrhovanej smernici. To isté platí o zavádzaní právnych nástrojov a nástrojov potrebných na zabezpečenie plného práva obetí trestných činov na náhradu škody v tretích krajinách.

1.14.

EHSV odporúča, aby Komisia vydala usmernenia o porovnávaní právnych predpisov, ktoré sa majú nahradiť, a novej smernice, ktorá sa má prijať, s cieľom podporiť prijatie opatrení uľahčujúcich nadchádzajúcu transpozíciu navrhovanej smernice do právnych predpisov členských štátov a umožniť ich orgánom, aby ju rýchlo zosúladili s vlastnými právnymi predpismi.

1.15.

EHSV odporúča, aby Európska komisia využila nástroje zberu komparatívnych údajov stanovené v navrhovanej smernici na vytvorenie transparentných monitorovacích mechanizmov s účasťou občianskej spoločnosti a na vykonanie hodnotenia vplyvu navrhovanej smernice najneskôr do troch rokov po jej prijatí.

2.   Súvislosti

2.1.

Vymáhanie majetku je kľúčom k boju proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, t. j. činnostiam súvisiacim s organizovanou trestnou činnosťou. Páchatelia organizovanej trestnej činnosti sa spoliehajú na nadobúdanie ziskov, ktoré sa potom perú a uvádzajú do legálneho hospodárstva, čím vznikajú ďalšie obete, narúšajú sa pravidlá trhu, udržiava sa schopnosť podkopávať finančné trhy a spôsobujú sa straty jednotlivcom aj podnikom. Právne rámce na vymáhanie majetku a nástroje cezhraničnej spolupráce si vyžadujú ďalšiu revíziu a presadzovanie, pretože v EÚ sú zaistené len približne 2 % majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a 1 % je zhabané (1).

2.2.

Prvá osobitná stratégia EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti bola prijatá v apríli 2021 a jej predmetom je odstránenie hrozby, ktorú organizovaná trestná činnosť predstavuje pre európskych občanov, štátne inštitúcie a hospodárstvo ako celok (2). Jedným z pilierov stratégie je eliminácia ziskov generovaných organizovanou trestnou činnosťou a zabránenie ich využívaniu v legálnom hospodárstve a pri legálnych obchodoch (prístup zameraný na sledovanie peňazí), a Komisia bola vyzvaná, aby prijala opatrenia v súvislosti s revíziou smernice o konfiškácii (3) a rozhodnutia Rady o úradoch pre vyhľadávanie majetku (4).

2.3.

EHSV si je už istý čas plne vedomý nárastu organizovanej trestnej činnosti a jej značných hospodárskych, politických a sociálnych nákladov a je tým znepokojený. Jeho práca zodpovedá jeho poslaniu a vydané stanoviská týkajúce sa boja proti organizovanej trestnej činnosti pomohli európskym zákonodarcom umožniť občanom uplatniť svoj vplyv a význam prostredníctvom organizovanej občianskej spoločnosti (5). Vymáhanie majetku je súčasťou rozsiahlejšieho legislatívneho prostredia EÚ, ktorého cieľom je prispieť k nápravnej spravodlivosti, ktorú komunity potrebujú na zmenšenie škôd spôsobených trestnými činmi.

2.4.

V hodnotení súčasného právneho rámca vymáhania majetku sa uvádza, že napriek všeobecnému zlepšeniu činnosti členských štátov nie sú celkové výsledky, pokiaľ ide o skonfiškovaný majetok, uspokojivé a miera konfiškácie v EÚ zostáva veľmi nízka (6). Schopnosť vyhľadávať a identifikovať majetok je kľúčovým činiteľom zlepšovania úspešnosti a zaistenia a zhabania väčšieho množstva nezákonného majetku. Revízia právnych predpisov by mala rozšíriť rozsah vymáhania nezákonného majetku a zväčšiť počet zodpovedajúcich nástrojov spolu so zväčšením kapacity národných úradov pre vyhľadávanie majetku (7).

2.5.

Možnosti politiky na revíziu rámca na vymáhanie majetku boli predmetom verejnej konzultácie v roku 2021. Úvodné posúdenie vplyvu bolo v marci 2021 zverejnené na pripomienkovanie, po ktorom sa od 21. júna do 27. septembra 2021 uskutočnila verejná konzultácia s cieľom zhromaždiť názory širokej verejnosti a iných zainteresovaných strán (8). V správe o posúdení vplyvu boli analyzované a prezentované štyri možnosti politiky (9): — možnosť 1: pozostáva z nelegislatívnych opatrení na podporu výmeny skúseností, znalostí a osvedčených postupov medzi príslušnými orgánmi, — možnosť 2: opatrenia by pozostávali predovšetkým z cielených zmien rozhodnutia Rady o úradoch pre vyhľadávanie majetku a smernice o konfiškácii s cieľom špecifikovať rozsah existujúcich všeobecných požiadaviek a zefektívniť ich. Zahŕňali by požiadavky, aby členské štáty prijali národnú stratégiu vymáhania majetku a zabezpečili, že príslušné orgány budú mať potrebné zručnosti a zdroje. Okrem toho by to znamenalo opatrenia na zlepšenie cezhraničnej spolupráce úradov pre vyhľadávanie majetku vrátane prístupu k databázam a rozšírených právomocí v oblasti zaistenia; — možnosť 3: okrem opatrení predpokladaných v možnosti 2 by obsahovala podrobnejšie požiadavky pre členské štáty vo všetkých fázach vymáhania a rozsah pôsobnosti smernice o konfiškácii by sa rozšíril tak, aby zahŕňal širší rozsah trestných činov, — možnosť 4: opatrenia by vychádzali z opatrení podľa možnosti 3, ale rozsah ustanovení by sa rozšíril na všetky trestné činy a znamenal by rozsiahlejšie požiadavky, pokiaľ ide o začatie vyšetrovaní. Okrem toho by sa stanovili konkrétnejšie podmienky týkajúce sa naliehavých príkazov na zaistenie a výmeny informácií medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku.

2.5.1.

Posúdením vplyvu sa zistilo, že možnosť 3 bola najvhodnejšia, pretože poskytuje najlepšiu rovnováhu medzi účinnosťou, efektívnosťou a proporcionalitou na jednej strane a rôznymi predpokladanými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi vplyvmi na strane druhej.

2.6.

Komisia 25. mája 2022 navrhla novú smernicu o vymáhaní a konfiškácii majetku, ktorá by nahradila súčasnú smernicu o konfiškácii, rozhodnutie Rady o úradoch pre vyhľadávanie majetku a rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV (10). Účelom je stanoviť spoločné normy pre vyhľadávanie a identifikáciu majetku, zaistenie, konfiškáciu a správu v jedinom nástroji, ktorý by všetkým subjektom v systéme vymáhania majetku umožnil koherentnejší a strategickejší prístup.

3.   Všeobecné a konkrétne pripomienky

3.1.

Všeobecný prístup navrhovanej smernice je v súlade s jej cieľmi posilniť schopnosti príslušných orgánov, po prvé, identifikovať, zaistiť a spravovať nezákonne nadobudnutý majetok; po druhé, posilniť a rozšíriť možnosti konfiškácie nezákonne nadobudnutého majetku; a napokon zlepšiť vzájomnú spoluprácu všetkých orgánov zapojených do vymáhania majetku.

3.2.

Navrhovaná smernica pravdepodobne zabezpečí väčšiu efektívnosť a účinnosť mechanizmov vymáhania majetku zavedením základného súboru minimálnych pravidiel vyhľadávania, identifikácie, zaistenia, konfiškácie a správy majetku v trestných veciach a v prípade potreby uľahčí vykonávanie reštriktívnych opatrení EÚ. Navrhovanú smernicu by však mali sprevádzať doplnkové právne predpisy a opatrenia týkajúce sa porušovania reštriktívnych opatrení EÚ a Komisia by mala dôkladne posúdiť možnosť zabrániť oslabeniu schopnosti úradov pre vyhľadávanie majetku plniť svoj hlavný mandát.

3.3.

EHSV sa domnieva, že navrhované ustanovenie, že každý členský štát prijme národnú stratégiu vymáhania majetku, vytvorí strategickejší prístup v tejto oblasti, podporí väčšiu spoluprácu príslušných orgánov a poskytne jasný prehľad o výsledkoch vymáhania majetku.

3.4.

Rozšírený rozsah mechanizmov konfiškácie umožní justičným orgánom členských štátov uplatňovať rozšírenú konfiškáciu na väčší súbor trestných činov než podľa v súčasnosti platnej smernice o konfiškácii. EHSV víta väčší rozsah pôsobnosti navrhovanej smernice, pretože vypĺňa medzeru v smernici o konfiškácii, pokiaľ ide o významný zoznam trestných činov vrátane trestných činov proti životnému prostrediu, obchodovania s orgánmi, nedovoleného obchodovania s kultúrnymi predmetmi, únosu, obmedzovania osobnej slobody a brania rukojemníka a obchodovania s odcudzenými vozidlami v rozsahu, v akom bol trestný čin spáchaný zločineckou organizáciou. Navrhovaná smernica zároveň výslovne nezahŕňa prevádzačstvo migrantov a nezákonné obchodovanie s tabakom napriek značným ročným príjmom na týchto kriminálnych trhoch, ktoré sa odhadujú na 289,4 milióna EUR z prevádzačstva a 8 309,3 milióna EUR z obchodovania s tabakom (11).

3.5.

Poskytnutím okamžitého a priameho prístupu príslušným orgánom k informáciám iných národných orgánov, ako sú daňové a fiškálne úrady alebo úrady spravujúce katastre nehnuteľností, sa zväčší schopnosť úradov pre vyhľadávanie majetku konať a reagovať efektívne a včas. Zároveň by sa mal zabezpečiť aj verejný prístup k informáciám bez toho, aby boli dotknuté prebiehajúce konania v členských štátoch a na úrovni EÚ.

3.6.

Navrhovanou smernicou sa rozširuje zoznam situácií pre opatrenia na konfiškáciu bez predchádzajúceho odsúdenia založené na trestnom konaní o ďalšie prípady, v ktorých nie je možné odsúdenie za trestný čin na základe objektívnych okolností, ako je imunita, amnestia a uplynutie premlčacej lehoty. EHSV oceňuje úsilie, ktoré Komisia vynaložila pri zavádzaní obmedzení pre tieto prípady, pretože by mohli byť zneužité alebo použité na účely obťažovania alebo prenasledovania.

3.7.

Navrhovaná smernica obsahuje nový mechanizmus zabezpečujúci konfiškáciu majetku, ktorý priamo nesúvisí s trestným činom uvedeným v smernici, ale je založený na podozrení z nezákonného majetku, resp. vyplýva z trestnej činnosti. Napriek povinnému súdnemu konaniu predchádzajúcemu príkazu na konfiškáciu a dôkaznému bremenu, ktoré musí obžaloba spájať s trestnou činnosťou, je potrebných viac záruk na vylúčenie akéhokoľvek možného zneužitia počas konania. Jurisdikcie členských štátov sa riadia rôznymi pravidlami zhabania podľa občianskeho práva aj trestného práva. Navrhovaná smernica by mala obsahovať normy pre procesné práva a záruky žalovaných a zabezpečiť, aby sa sudcovia a prokurátori mohli primerane školiť.

3.8.

Obmedzený vplyv ustanovenia o opätovnom využití na sociálne účely v smernici o konfiškácii by si vyžadoval väčšiu podporu členských štátov, aby zahrnuli primerané opatrenia na zabezpečenie účinnosti ustanovenia. EHSV žiada Európsku komisiu, aby bola ambicióznejšia vo svojom úsilí o zefektívnenie opätovného využitia zhabaného majetku na sociálne účely a členským štátom stanovila minimálny podiel opätovného využitia na sociálne účely. Pre sociálnu súdržnosť je mimoriadne dôležité, aby postihnuté komunity získali nápravnú náhradu škody priamo a mali prospech zo ziskov z tejto náhrady škody. Okrem toho komunity potrebujú lepšiu podporu, ktorá im pomôže zlepšiť odolnosť voči organizovanej trestnej činnosti, a občianska spoločnosť sa musí zapojiť do správy a nakladania so zhabaným majetkom.

3.9.

Ako sa uvádza aj v smernici o konfiškácii, opatrenia na konfiškáciu neovplyvnia právo obetí na náhradu škody. Navrhovaná smernica však stále nezabezpečuje uprednostňovanie odškodňovania obetí pri určovaní poradia veriteľov. Zároveň sú občania tretích krajín navrhovanou smernicou aj ďalšími právnymi predpismi EÚ nedostatočne chránení, keďže tie sú zamerané na občanov EÚ.

3.10.

V správe o posúdení vplyvu sa poukazuje na tieto nedostatky: nedostatok podrobností o úlohách úradov pre vyhľadávanie majetku a nedostatočné ľudské, finančné a technické zdroje vyčlenené na vyhľadávanie majetku. Navrhovanou smernicou sa reaguje na tieto zistenia a vyžaduje sa v nej, aby bol v každom členskom štáte zriadený aspoň jeden úrad pre vyhľadávanie majetku. Vítaná je výslovná povinnosť poskytnúť primerané zdroje na zabezpečenie efektívnosti a účinnosti úradov pre vyhľadávanie majetku. Túto povinnosť by však malo sprevádzať pravidelné vykazovanie z národnej úrovne Komisii o pridelených zdrojoch, aby Komisia mohla vyhodnotiť, či medzi rôznymi úradmi pre vyhľadávanie majetku existuje roztrieštenosť alebo nedostatočná rovnováha.

3.11.

Náklady spojené so správou zaisteného a/alebo zhabaného majetku môžu byť značné alebo dokonca prevyšovať hodnotu tohto majetku. Navrhovaná smernica obsahuje povinnosť príslušných orgánov posúdiť tieto náklady pred vydaním príkazu na zaistenie. EHSV víta toto opatrenie ako účinný a užitočný nástroj na zníženie nevyhnutných nákladov a maximalizáciu následnej hodnoty majetku.

3.12.

Mechanizmus predbežného predaja sa môže uplatniť v obmedzených prípadoch, ktoré sú teraz uvedené v navrhovanej smernici, a pravdepodobne prispeje k efektívnejšej správe zaisteného majetku. Napriek tomu, že mechanizmus je dostupný vo väčšine členských štátov, používa sa v malom rozsahu a s veľkými obmenami. Navrhovaná smernica pravdepodobne zlepší používanie tohto mechanizmu zavedením jednotného vymedzenia a podmienok, za ktorých by sa mal používať.

3.13.

Zistilo sa, že absencia komplexných a porovnateľných štatistík je hlavným nedostatkom pri zefektívňovaní systému vymáhania majetku. V tejto súvislosti sa v navrhovanej smernici vyžaduje, aby každý členský štát zriadil register vymáhania majetku, v ktorom sa budú zhromažďovať kódované informácie od príslušných orgánov počas vymáhania majetku.

3.14.

EHSV sa domnieva, že zjednotenie všetkých právnych ustanovení o vymáhaní majetku do jedinej smernice je v súlade s Programom regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) Komisie, pomôže príslušným orgánom a zainteresovaným stranám lepšie porozumieť pravidlám a pomôže zlepšiť vykonávanie a účinnosť opatrení na zvýšenie miery vymáhania nezákonne nadobudnutého majetku vo jurisdikciách členských štátov.

3.15.

Úrady pre správu majetku budú špecializovanými orgánmi zriadenými alebo určenými v každom členskom štáte na zabezpečenie efektívnej správy zaisteného a zhabaného majetku a na spoluprácu s inými orgánmi zodpovednými za vyhľadávanie, identifikáciu, zaistenie, konfiškáciu a správu buď na národnej úrovni, alebo v cezhraničných prípadoch. Navrhovanou smernicou sa presnejšie stanovujú úlohy úradov a členským štátom sa poskytuje väčšia jasnosť pri určovaní ich infraštruktúry na vymáhanie majetku.

3.16.

Nakladanie s majetkom alebo vrátenie majetku v cezhraničnom konaní by malo podliehať dohodám o rozdelení majetku, ktoré podpíšu príslušné členské štáty. Národné systémy sa môžu výrazne líšiť, pokiaľ ide o druhy orgánov a postupov potrebných na uzavretie takýchto dohôd. Navrhovaná smernica neobsahuje osobitné ustanovenia v tejto veci. Z tohto dôvodu by sa ňou mali úradom pre vyhľadávanie majetku a úradom pre správu majetku v tejto súvislosti výslovne udeliť príslušné právomoci.

3.17.

Spolupráca s tretími krajinami je obzvlášť dôležitá, keďže organizovaná trestná činnosť je páchaná aj mimo EÚ a predstavuje značné riziko pre vnútornú bezpečnosť EÚ. Keďže sú páchatelia organizovanej trestnej činnosti lepšie prepojení, pôsobia medzinárodne a v digitálnom prostredí, je dôležité zabezpečiť, aby orgány v tretích krajinách boli schopné spolupracovať so svojimi partnermi v členských štátoch EÚ. Na ďalšie presadzovanie navrhovanej smernice by sa mali zvážiť rôzne nástroje pomoci a podpory.

3.18.

Konzultačné nástroje používané Komisiou pred navrhovanou smernicou boli inkluzívne a z hľadiska trvania a metód vhodné pre rôzne zainteresované strany, najmä príslušné orgány, odborníkov, podnikateľské organizácie, organizácie občianskej spoločnosti a širokú verejnosť. EHSV uznáva úsilie Komisie sprístupniť spoľahlivé údaje a informácie o stave vecí a pokroku členských štátov a EÚ ako celku v oblasti vymáhania nezákonne nadobudnutého majetku. Očakáva sa, že podobné úsilie sa vynaloží počas transpozície smernice do právnych predpisov členských štátov a počas hodnotenia jej vykonávania.

---

(1)  Europol, Does crime still pay?.Criminal Asset Recovery in the EU – Survey of statistical information 2010-2014, 2016.

(2)  Oznámenie Komisie o stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025, COM(2021) 170, 14. apríla 2021.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 39).

(4)  Rozhodnutie Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 103).

(5)  Niektoré z relevantných stanovísk EHSV: stanovisko Balík pre bezpečnostnú úniu (Ú. v. EÚ C 323, 26.8.2022, s. 69), séria stanovísk o právnych predpisoch o boji proti praniu špinavých peňazí, z ktorých najnovším je stanovisko Balík právnych predpisov proti praniu špinavých peňazí z roku 2021 (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 89), stanovisko o stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 91), stanovisko o posilnení mandátu Europolu (Ú. v. EÚ C 341, 24.8.2021, s. 66), stanovisko o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie, resp. opúšťajú Úniu (Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 22), stanovisko Európsky program v oblasti bezpečnosti (Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s. 51) a stanovisko Otvorená a bezpečná Európa (Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 96).

(6)  Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Vymáhanie majetku a konfiškácia: zabezpečenie, aby sa trestná činnosť nevyplácala [COM(2020) 217 final].

(7)  V súlade so závermi Rady o posilnení finančného vyšetrovania na účely boja proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti, dokument Rady 8927/20, 17. júna 2020.

(8)  Vyjadrite svoj názor: Boj proti organizovanej trestnej činnosti – posilnenie mandátu úradov EÚ pre vyhľadávanie majetku.

(9)  IMPACT ASSESSMENT REPORT Accompanying the document Proposal for a Directive of the European Parliament and of the Council on asset recovery and confiscation (SPRÁVA O POSÚDENÍ VPLYVU – Sprievodný dokument k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o vymáhaní majetku a konfiškácii), Európska komisia, 2022.

(10)  Rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 68, 15.3.2005, s. 49).

(11)  Disley, E. (editor), Blondes, E. (editor), Hulme, S. (editor), Mapping the risk of serious and organised crime infiltrating legitimate businesses: final report , Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre migráciu a vnútorné záležitosti, Úrad pre publikácie, 2021.