52021XC0706(03)

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52021XC0706(03) - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52021XC0706(03)

Help

Oznámenie Komisie Usmernenie k inovačnému obstarávaniu

Ú. v. EÚ C 267, 6.7.2021, p. 1–72 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

6.7.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 267/1

OZNÁMENIE KOMISIE

Usmernenie k inovačnému obstarávaniu

(2021/C 267/01)

VYHLÁSENIE:

Účelom tohto oznámenia je poskytnúť praktické usmernenie k inovačnému obstarávaniu. Oznámenie nie je právne záväzné. Aj keď sa v oznámení príležitostne parafrázujú ustanovenia právnych predpisov EÚ, neznamená to, že sa ním majú dopĺňať alebo obmedzovať práva a povinnosti stanovené v daných právnych predpisoch. Vzhľadom na to, že oznámenie by sa mohlo chápať ako výklad právnych predpisov EÚ, treba zdôrazniť, že na vydávanie právne záväzného výkladu práva EÚ je príslušný len Súdny dvor Európskej únie.

Hoci informácie v tomto usmernení boli starostlivo skontrolované, Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť, pokiaľ ide o osobitné prípady, ktoré sú v ňom uvedené.

OBSAH

ZHRNUTIE

OBOZNÁMENIE SA S INOVAČNÝM OBSTARÁVANÍM

1.1

Čo je inovačné obstarávanie?

1.2

Prečo inovačné obstarávanie?

1.2.1

Podpora obnovy hospodárstva, ekologická a digitálna transformácia a odolnosť EÚ

1.2.2

Poskytovanie vyššej kvality verejných služieb s optimálnym rozpočtom

1.2.3

Riešenie vznikajúcej potreby

1.2.4

Modernizácia verejných služieb

1.2.5

Pomoc startupom a inovačným malým a stredným podnikom pri začiatku činnosti a raste

1.2.6

Posun trhov smerom k inováciám

1.3

Načo usmernenie k inovačnému obstarávaniu?

VYTVORENIE POLITICKÉHO RÁMCA PRE INOVAČNÉ OBSTARÁVANIE

2.1

Jasný politický mandát

2.2

Inovácie ako prostriedok na dosahovanie rôznych cieľov politiky

2.3

Stanovenie úrovne ambícií

2.4

Pretavenie ambícií do podoby činností a záväzkov

2.5

Budovanie kapacít

2.5.1

Odborná príprava a pomoc ľuďom

2.5.2

Zváženie kooperatívneho obstarávania

2.6

Prekonávanie averzie k riziku podnecovaním k inovovaniu

PRITIAHNUTIE INOVÁTOROV

3.1

Sprístupnenie verejného obstarávania aj pre menších inovátorov

3.1.1

Spolupráca s aktérmi na trhu

3.1.2

Zníženie administratívnej záťaže

3.1.3

Prispôsobenie podmienok účasti

3.1.4

Rozdelenie verejných zákaziek na časti

3.1.5

Používanie štandardov, otvorených údajov, otvorených rozhraní a slobodného softvéru

3.1.6

Navrhovanie platobných schém vhodných pre MSP

3.2

Rozvoj ekosystémového prístupu k inováciám

3.3

Využívanie služieb sprostredkovateľov inovácií

PRILÁKANIE INOVÁCIÍ

4.1

Nástroje podporujúce inovácie pre všetky typy postupov

4.1.1

Posúdenie potrieb

4.1.2

Prípravná trhová konzultácia

4.1.3

Použitie nepovinných polí v štandardných formulároch

4.1.4

Technické špecifikácie

4.1.4.1

Opisné požiadavky

4.1.4.2

Funkčné požiadavky

4.1.5

Variantné riešenia

4.1.6

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

4.1.6.1

Cena

4.1.6.2

Náklady

4.1.6.3

Kvalita

4.1.7

Správa práv duševného vlastníctva

4.1.8

Plnenie zákaziek

4.2

Špecifické postupy verejného obstarávania podporujúce inovácie

4.2.1

Prispôsobenie inovácií pripravených na použitie – rokovacie konania

4.2.1.1

Rokovacie konanie

4.2.1.2

Súťažný dialóg

4.2.2

Súťaže návrhov

4.2.3

Podnietenie inovácií obstarávaním výskumu a vývoja

4.2.3.1

Verejné obstarávanie služieb v oblasti výskumu a vývoja a pridelenie práv duševného vlastníctva

4.2.3.2

Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím

4.2.3.3

Obstarávanie tovaru v oblasti výskumu a vývoja

4.2.3.4

Inovatívne partnerstvo

ŠTÁTNA POMOC

PRÍLOHA I:

PRÁVA DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA

Časť I –

Všeobecné aspekty týkajúce sa práv duševného vlastníctva

Časť II –

Typ obstarávaných predmetov dodania a práva duševného vlastníctva

PRÍLOHA II:

VZORY POZVÁNOK PRE DODÁVATEĽOV

PRÍLOHA III:

VZOROVÝ DOTAZNÍK NA STRETNUTIE DODÁVATEĽOV

ZHRNUTIE

Inovačné obstarávanie môže zlepšiť obnovu hospodárstva EÚ po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19, a to pomocou lepších verejných investícií. Ide o hlavný nástroj na podporu prechodu nášho hospodárstva k zelenému a digitálnemu hospodárstvu. Toto usmernenie prijaté v súvislosti s oznámením „Obnovený európsky program pre výskum a inovácie – Príležitosť pre Európu formovať svoje vedúce postavenie v oblasti technológií“ a príspevkom k neformálnej večeri lídrov v Sofii 16. mája 2018 sa aktualizuje po prijatí európskej stratégie pre MSP a európskej priemyselnej stratégie (1) a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (2). Jeho cieľom je podporiť verejných obstarávateľov, aby mohli lepšie prispievať k obnove hospodárstva, k dvojakej zelenej a digitálnej transformácii a k odolnosti EÚ.

Tento usmerňujúci dokument stručne predstavuje základné aspekty inovačného obstarávania: prečo je dôležité, kto má na ňom záujem a ako sa dá tento proces uskutočniť.

V tomto dokumente sú zohľadnené mnohé odpovede získané počas predchádzajúcej verejnej konzultácie. Úroveň podrobnosti bola zámerne zvolená tak, aby sa informácie dostali k čo najširšej odbornej verejnosti (verejní obstarávatelia, tvorcovia politiky a dodávatelia) a aby sa vzbudil záujem u tých, ktorí o inovačnom obstarávaní nikdy nerozmýšľali, alebo u tých, ktorí nikdy nepociťovali, že sa ich týka. Dokonca aj pre tých najpokročilejších čitateľov budú užitočné odkazy na najnovšie iniciatívy a príklady.

Smernicami o verejnom obstarávaní z roku 2014 sa rámec pre verejné obstarávanie upravil pre potreby verejných obstarávateľov a hospodárskych subjektov vyplývajúce z technologického rozvoja, hospodárskych trendov a väčšieho zamerania spoločnosti na udržateľné verejné výdavky.

Inovačné obstarávanie ponúka nevyužité príležitosti pre startupy a rozvoj inovačných riešení, ako zdôrazňuje Komisia v nedávno prijatej stratégii pre MSP a v akčnom pláne pre práva duševného vlastníctva (3).

Pravidlá verejného obstarávania sa už nezaoberajú len otázkou „ako kupovať“ – poskytujú priestor pre podnety týkajúce sa toho, „čo kúpiť“, bez toho, aby ich predpisovali. Cieľ náležitého vynakladania peňazí daňových poplatníkov naberá nové rozmery, ktoré idú nad rámec výlučného uspokojovania základných potrieb verejných subjektov. V prípade každého verejného obstarávania sa verejná mienka právom zaujíma o to, či obstarávané riešenie nie je v súlade s pravidlami len formálne, ale aj o to, či prináša najvyššiu pridanú hodnotu z hľadiska kvality, nákladovej efektívnosti, environmentálneho a sociálneho vplyvu a či prináša aj príležitosti pre dodávateľský trh.

Inovačné obstarávanie rieši všetky vyššie uvedené otázky. Otvára dvere k vyššej kvalite a efektívnejším riešeniam s environmentálnymi a sociálnymi prínosmi a lepšou nákladovou efektívnosťou, ako aj k novým obchodným príležitostiam pre podniky. Toto usmernenie by sa okrem toho malo vykladať v spojení s usmernením Komisie z roku 2019 týkajúcim sa účasti uchádzačov a tovaru z tretích krajín na trhu verejného obstarávania v EÚ, v ktorom sa takisto rieši strategické a inovačné obstarávanie (4) a v ktorom sa verejným obstarávateľom poskytuje praktické poradenstvo o tom, ako riešiť účasť tretích krajín na ich verejných súťažiach.

Toto usmernenie je preto rozvrhnuté nasledovne:

V kapitole 1 je vysvetlená koncepcia inovačného obstarávania, jeho všeobecný rozmer a pridaná hodnota.

V kapitole 2 je vytýčený politický rámec, ktorý je potrebný na strategické využívanie inovačného obstarávania.

V kapitole 3 je objasnené, ako otvoriť dvere verejného obstarávania pre inovátorov vrátane startupov a inovačných malých a stredných podnikov (MSP).

V kapitole 4 je opísané, ako využiť postupy verejného obstarávania na modernizovanie verejných služieb inovačnými riešeniami a na vytváranie rastu a pracovných miest, najmä pokiaľ ide o správu práv duševného vlastníctva.

V kapitole 5 sa uvádzajú určité kritériá, ktoré by malo inovačné obstarávanie spĺňať s cieľom predísť poskytnutiu štátnej pomoci dodávateľovi.

Prílohy poskytujú praktické informácie obstarávateľom o právach duševného vlastníctva a nástroje na pomoc obstarávateľom pri organizovaní stretnutí s dodávateľmi.

Toto usmernenie by mohlo byť zdrojom inšpirácie pre všetkých aktérov zapojených do procesu verejného obstarávania:

—	úradníkov zodpovedných za verejné obstarávanie,

—	konečných používateľov obstarávaných riešení,

—	osoby prijímajúce rozhodnutia a tvorcov politiky, ktorí v kľúčovej miere prispievajú k vytváraniu priaznivých podmienok,

—	dodávateľov, ktorí sa môžu naučiť, ako pri verejnom obstarávaní lepšie konkurovať so svojimi inovačnými riešeniami.

1 OBOZNÁMENIE SA S INOVAČNÝM OBSTARÁVANÍM

1.1 Čo je inovačné obstarávanie?

Inovácia môže mať viaceré významy (5). V tomto usmernení sa používa širší prístup. „Inovačné obstarávanie“ je každé obstarávanie, ktoré zahŕňa jeden alebo obidva z týchto aspektov:

—	obstarávanie procesu inovácie – služby v oblasti výskumu a vývoja – s (čiastkovými) výsledkami,

—	obstarávanie výsledkov inovácie.

Verejný obstarávateľ najskôr opíše svoju potrebu a vyzve podniky a výskumných pracovníkov, aby na uspokojenie tejto potreby vyvinuli inovačné výrobky, služby alebo procesy, ktoré ešte na trhu neexistujú.

V druhom prípade verejný obstarávateľ nekúpi štandardný výrobok, ale funguje ako prvý používateľ a kúpi si výrobok, službu alebo proces, ktorý je na trhu novinkou a zahŕňa významné nové vlastnosti (6).

Takéto inovácie, ktoré prinášajú lepší výkon a pridanú hodnotu pre rôzne zainteresované strany, sú niekedy vhodné pre tradičné prostredie (inkrementálne inovácie), často však starý systém narúšajú tým, že pri nich vznikajú odlišní aktéri, toky, hodnoty (disruptívne inovácie), alebo si dokonca vyžadujú komplexnejšiu transformáciu, pretože riešia neuspokojené potreby a vyžadujú štrukturálne a organizačné reformy (transformačné inovácie). V tomto usmernení sa upozorňuje na prínosy rôznych foriem inovácií a vysvetľuje sa, ako sa k nim má pristupovať v rámci procesu verejného obstarávania.

1.2 Prečo inovačné obstarávanie?

1.2.1 Podpora obnovy hospodárstva, ekologická a digitálna transformácia a odolnosť EÚ

Verejné investície a inovácie sú dva nevyhnutné spôsoby, ako plniť výzvy obnovy, zelenej a digitálnej transformácie a vytvárania odolnejšieho hospodárstva v EÚ. Nový Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (7) povedie k verejným investíciám po kríze spôsobenej ochorením COVID-19, pričom veľká časť týchto investícií sa bude prideľovať prostredníctvom verejného obstarávania. Z referenčného porovnávania EÚ je zrejmé, že Európa využíva len polovicu potenciálnej sily inovačného obstarávania na podporu obnovy hospodárstva a že prevláda výrazne nedostatočné investovanie, a to najmä do obstarávania digitálnych riešení a do obstarávania v oblasti výskumu a vývoja, pričom obe sú kľúčové pre posilnenie strategickej autonómie a konkurencieschopnosti EÚ (8). Verejní obstarávatelia budú musieť podporiť inovačné obstarávanie a pomôcť podnikom rozvíjať inovačné riešenia v kľúčových priemyselných ekosystémoch, najmä tam, kde sú verejní obstarávatelia dôležitými investormi. Verejní obstarávatelia budú takisto musieť podporiť odolnosť európskeho hospodárstva, a to diverzifikovaním zdrojov ponuky základných komodít, ako sú farmaceutické látky (na čo poukázala pandémia ochorenia COVID-19), ako aj podporovaním nových riešení.

Využívanie inovačného obstarávania aplikácií EÚ založených na vesmírnych technológiách zo strany subjektov verejného sektora na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni môže významne prispieť k vykonávaniu zelenej dohody a k digitalizácii interakcie medzi spoločnosťami/občanmi a subjektmi verejného sektora. Má takisto značný potenciál pre cezhraničnú spoluprácu. Existuje veľa oblastí využitia údajov z vesmíru a služieb poskytovaných vesmírnym programom EÚ, v ktorom je tým najefektívnejším prístupom k stimulácii digitálnej a zelenej transformácie obstarávanie inovačných riešení, ktoré by samotné trhové sily nepriniesli.

PRÍKLAD

VESMÍRNE SLUŽBY

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Subjekty verejného sektora sú dôležitým používateľom vesmírnych technológií, a to najmä v týchto oblastiach:

—	verejná bezpečnosť (pohotovostné služby a zmierňovanie následkov katastrof, pátranie a záchrana, protipožiarna ochrana, riadenie hraníc),

—	ochrana kritických infraštruktúr,

—	verejná doprava (riadenie verejnej dopravy, autonómne vozidlá, inteligentné mestá),

—	námorné, letecké a železničné služby prevádzkované alebo kontrolované subjektmi verejného sektora.

Čo sa urobilo inak?

Inovačné obstarávanie preto môže byť sľubným nástrojom na podporu využívania pokročilých vesmírnych technológií a služieb – čím sa poskytujú subjektom verejného sektora stimuly na zapojenie inovačných podnikov ako „prvých zákazníkov“. Európska komisia v októbri 2019 vyhlásila pilotnú výzvu H2020-SPACE-EGNSS-2020 k „obstarávaniu aplikácií EGNSS (EGNOS a Galileo) vo fáze pred komerčným využitím pre subjekty verejného sektora“, ktorá sa zameriava na rozvoj inovačných riešení pomocou technológie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) EÚ na riešenie otázok vo verejnom záujme, pri ktorých je na trhu nedostatočná ponuka (typické zlyhanie trhu v dôsledku vnímania vysokého technologického/trhového rizika a monopsonu/obmedzeného dopytu).

Aký bol výsledok?

Zvolený projekt BROADGNSS využije jedinečné a pokročilé funkcie signálov EGNOS a Galileo v odberateľských aplikáciách v oblasti verejnej bezpečnosti s cieľom zlepšiť služby v oblasti organizácie ochrany verejnosti a zmierňovania následkov katastrof pre občanov Európy.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/opportunities/portal/screen/opportunities/topic-details/space-egnss-5-2020

1.2.2 Poskytovanie vyššej kvality verejných služieb s optimálnym rozpočtom

K obstarávaniu inovačného riešenia málokedy dochádza len pre jeho inovačný charakter. Inovačné riešenie vzbudí záujem verejných obstarávateľov väčšinou vtedy, ak prinesie rovnaké alebo ešte lepšie výsledky pri optimalizovaných nákladoch.

PRÍKLAD

INOVÁCIE PONÚKAJÚ EKOLOGICKEJŠIU A LACNEJŠIU ENERGIU OBČANOM:

Zariadenie kombinovanej výroby elektriny a tepla vo Vilniuse

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Dovoz plynu mal za následok zvýšenie nákladov na vykurovanie pre občanov Vilniusu. Vysoká závislosť mesta od spotreby plynu okrem toho negatívne ovplyvnila životné prostredie v dôsledku vysokých emisií CO2.

Čo sa urobilo inak?

Mesto sa v roku 2018 rozhodlo investovať do inovatívneho zariadenia na výrobu ekologickej energie, na zníženie závislosti od dovozu plynu a na obmedzenie uhlíkovej stopy CO2. Celý projekt obstarávania sa dokončil do jedného roka. Zariadenie na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET) tvorí zariadenie na spaľovanie odpadu a dva biopalivové systémy. Najväčšiu časť investície umožnila pomoc zo štrukturálnych fondov EÚ a úver od Európskej investičnej banky (EIB).

Aký bol výsledok?

Takmer 40 % občanov môže odteraz uspokojiť svoje energetické potreby so zníženými emisiami CO2. Keď v polovici roka 2020 začne systém pracovať na plnú kapacitu, odhaduje sa, že ceny pre občanov klesnú o 20 %. Emisie CO2 sa podstatne znížia, a to približne o 436 000 ton ročne. Inovácia prispieva k obehovému hospodárstvu vďaka plynulej premene odpadu na energiu.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://renewablesnow.com/news/lietuvos-energija-breaks-ground-on-vilnius-chp-scheme-601749/.

https://www.euroheat.org/news/vilnius-chp-project-gets-green-light-ec/

https://ec.europa.eu/regional_policy/en/projects/major/lithuania/new-power-plant-boosts-renewable-energy-use-in-vilnius-lithuania

https://www.eib.org/attachments/registers/74370788.pdf

1.2.3 Riešenie vznikajúcej potreby

V niektorých prípadoch treba inovačné obstarávanie využiť, aby sa naplnili neuspokojené potreby alebo nové očakávania, ktoré riešenia existujúce na trhu dostatočne nenapĺňajú.

PRÍKLAD

INOVÁCIE REAGUJÚ NA SPOLOČENSKÉ ZMENY:

Motivovať študentov, aby sa učili pomocou technológií

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Mnohé deti sa dnes zaujímajú viac o počítačové hry ako o matematiku alebo prírodné vedy. S klesajúcou ochotou študovať tieto „náročné“ predmety sa zvyšuje miera predčasného ukončenia školskej dochádzky a vysokoškolského štúdia, čo má vplyv na šance ďalšej generácie Európanov nájsť si dobré zamestnanie v ekonomike, ktorá je čoraz viac zameraná na vedomosti.

Čo sa urobilo inak?

Školy z Halmstadu vo Švédsku, Viladecans v Španielsku, Magdeburgu v Nemecku a Konnevesi vo Fínsku sa v záujme riešenia tohto problému rozhodli uskutočniť verejné obstarávanie spoločne. Zadali zákazku v oblasti výskumu a vývoja siedmim inovačným dodávateľom a potom testovali a porovnávali riešenia, s ktorými títo dodávatelia prišli. Štyria z týchto siedmich dodávateľov to dotiahli do štádia vývoja prototypov a dvaja pokračovali ďalej a vyvinuli inovačné nástroje, ktoré školy zaviedli. Deťom na základných a stredných školách ponúkajú personalizovanejšie učenie podobné hre, ktoré vychádza z nepretržitého analyzovania vzorcov správania za pomoci umelej inteligencie.

Aký bol výsledok?

Účasť viac než 600 študentov a 45 učiteľov v štyroch krajinách potvrdila, že nové riešenia prispeli u 55 – 75 % študentov k zvýšeniu motivácie a úspešnejšiemu štúdiu matematiky, techniky, fyziky a chémie, ako aj k zvýšeniu pravdepodobnosti, že sa zamestnajú v týchto oblastiach. Riešenia sa medzitým predali do rôznych škôl. Napríklad škola Kuulamen koulu vo Fínsku potvrdila, že inovačné riešenia prispeli aj k skráteniu času, ktorý učitelia potrebujú na plánovanie a hodnotenie, o 30 – 40 % a k úspore nákladov na študijné materiály na školách (jedna licencia stojí desaťnásobne menej ako učebnice pre celú školu). Spoločnosť, ktorá poskytla riešenie vo Fínsku, medzitým takisto získala investície rizikového kapitálu a rozšírila svoje podnikanie aj na ďalšie trhové segmenty (odborná príprava zamestnancov v podnikoch).

Podrobné informácie sú k dispozícii:

www.imaile.eu

(Sedem projektov spolufinancovaných z rámcového programu EÚ)

1.2.4 Modernizácia verejných služieb

V rámci inovačného obstarávania sa spôsob poskytovania verejných služieb môže prispôsobiť tak, aby zodpovedal očakávaniam občana, ktorý je čoraz väčším technofilom, je environmentálne zodpovednejší a sociálne uvedomelejší, a môžu viesť k zlepšeniu skúseností s verejnými službami.

PRÍKLAD

INOVÁCIE PRISPIEVAJÚ K OBMEDZENIU POUŽÍVANIA AUTOMOBILOV SUBJEKTMI VEREJNÉHO SEKTORA:

Platforma portugalského ministerstva zdravotníctva na spoločnú správu vozového parku

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Portugalské ministerstvo zdravotníctva hľadalo spôsoby optimalizovania riadenia ciest, zníženia vplyvu na životné prostredie a celkových nákladov na vozový park využívaný všetkými útvarmi patriacimi pod ministerstvo a všetkými inštitúciami v rámci portugalského zdravotníctva.

Čo sa urobilo inak?

Namiesto toho, aby jednoducho nakúpilo nové vozidlá, ministerstvo zdravotníctva prehodnotilo spôsob možného využívania vozového parku. Plánovalo vytvoriť elektronickú platformu, kde by boli centralizované všetky informácie týkajúce sa využívania vozového parku. V roku 2017 externý dodávateľ vybraný prostredníctvom verejného obstarávania, v ktorom boli požadované výsledky vyjadrené vo forme funkčných požiadaviek, dodal Platformu ministerstva zdravotníctva na spoločnú správu vozového parku (GPFMS).

Aký bol výsledok?

Platforma umožní používateľom spoločne využívať všetky dostupné zdroje (vozidlá a cesty). Výsledkom bude zníženie počtu vozidiel, súvisiacich nákladov (napr. poistenie, náklady na pohonné hmoty a údržbu atď.) a vplyvu na životné prostredie. Poskytovať bude aj správy o využívaní zdrojov v reálnom čase s ukazovateľmi na zabezpečenie efektívneho, transparentného a starostlivého plánovania, riadenia a kontroly vozového parku. Je to v súlade s cieľmi digitálnej a zelenej transformácie Komisie.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://spms.min-saude.pt/2016/05/spms-desenvolve-gestao-partilhada-frota-do-ministerio-da-saude

PRÍKLAD

INOVÁCIE AKO REAKCIA NA PROBLÉMY V OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA:

Ochrana zásobovania vodou

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Zvyšková voda z výroby mincí v Rakúsku obsahovala chemikálie v množstvách presahujúcich zákonom povolené limity.

Čo sa urobilo inak?

Rakúska Federálna agentúra pre verejné obstarávanie začala trojfázový proces verejného obstarávania s cieľom nájsť inovačné riešenie pre Rakúsku mincovňu (subjekt zodpovedný za výrobu mincí). Potenciálni dodávatelia boli vyzvaní, aby poskytli informácie o preukázaných úspechoch v oblasti inovácií. Do zmluvných podmienok boli zahrnuté presné ciele pre čistenie vôd.

Aký bol výsledok?

Vybraný mechanizmus vákuového odparovania s jednoduchou inštaláciou filtruje celý rad častíc vrátane kovov, galvanických a fotografických zlúčenín, tlačiarenských farieb, farmaceutík a zložiek potravín, vďaka čomu je vhodný na použitie v rôznych priemyselných odvetviach. Spotreba sladkej vody rakúskej mincovne sa navyše znížila o 97 %, čím sa ušetria 4 milióny litrov vody za rok.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://ec.europa.eu/environment/gpp/pdf/news_alert/Issue58_Case_Study117_BBG_Austria.pdf

1.2.5 Pomoc startupom a inovačným malým a stredným podnikom pri začiatku činnosti a raste

Kúpna sila verejných obstarávateľov na úrovni EÚ predstavuje približne 14 % HDP (9). V mnohých častiach Európy predstavuje značný podiel miestnych ekonomík. To znamená, že verejní obstarávatelia môžu podporiť inovácie medzi etablovanými účastníkmi trhu, ale aj poskytnúť významné príležitosti pre MSP a nové inovačné podniky, ktoré môžu mať riešenia na naplnenie neuspokojených potrieb, ale čelia ťažkostiam pri ich uvádzaní na trh.

Verejní obstarávatelia, ktorí vystupujú ako hlavný zákazník, môžu inovačným podnikom poskytnúť príležitosť testovať nové riešenia v reálnych podmienkach. Navyše, keďže sa stanú ich zákazníkom, a tým zvýšia ich obrat, verejní obstarávatelia môžu podnietiť ďalších investorov – verejných i súkromných, aby investovali do ich aktivít. Verejní obstarávatelia môžu napokon rozsiahlym využívaním digitálnych platforiem poskytnúť viac príležitostí hospodárskym subjektom, ako sú MSP a startupy, aby vypracovali alebo navrhli inovačné riešenia, a uľahčiť cezhraničný prístup na trhy verejného obstarávania (10).

1.2.6 Posun trhov smerom k inováciám

Ak výrobok nie je na trhu ľahko dostupný alebo ak sú v ponuke len nekvalitné výrobky, kúpna sila verejných obstarávateľov môže podnietiť trh k tomu, aby sa zameral na inovácie.

PRÍKLAD

INOVÁCIE AKO REAKCIA NA OTÁZKY, NA KTORÝCH VEREJNOSTI ZÁLEŽÍ:

Lepšia starostlivosť o pacientov v nemocniciach

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Vo švédskom meste Örebro mali v úmysle uskutočniť obstarávanie na katétre bez škodlivých PVC látok. Aj keď sa na trhu neponúkali v širokej miere, mesto sa rozhodlo uverejniť výzvu na predkladanie ponúk. V tom čase bol na výzvu schopný reagovať len jeden dodávateľ.

Čo sa urobilo inak?

Napriek problémom mesto úspešne obstaralo potrebné katétre.

Aký bol výsledok?

Po ôsmich rokoch všetci dodávatelia ponúkali výrobok bez PVC.

1.3 Načo usmernenie k inovačnému obstarávaniu?

Hlavným cieľom verejných obstarávateľov je zabezpečiť maximálne stabilný a spoľahlivý výsledok verejného obstarávania. Riziká spravidla znižujú:

i)	vyhľadávaním zavedených hospodárskych subjektov s bezúhonnou povesťou, bez daňových deliktov a so značným obratom a

ii)	požadovaním štandardných riešení, ktoré sa osvedčili ako spoľahlivé.

V tejto súvislosti môže byť ťažké presadiť inovačné výrobky a služby, ktoré sú spojené so zvýšenou mierou rizika, a to napriek skutočnosti, že rozhodnutie obstarať inovácie je pre verejného obstarávateľa jednoznačne prínosné. Takéto prínosy môžu zahŕňať úspory, riešenia nových potrieb alebo lepšie odpovede na existujúce potreby a musia byť jasne identifikované a podrobne a transparentne opísané, stanovené ako ciele a musia sa dať objektívne zmerať. Právne a rozpočtové riziká, ako aj riziká pre reputáciu by sa mali predvídať a zmierňovať. Cieľom tohto usmernenia je poskytnúť počiatočný impulz a nápady pre tvorcov politík v oblasti verejného obstarávania, aby prijali túto výzvu.

Európska komisia spolu s rôznymi partnermi už vydala viaceré usmerňujúce materiály na túto tému a tieto dokumenty zostávajú v platnosti (11). Na základe predchádzajúcich skúseností a v reakcii na opakované výzvy zainteresovaných strán sa v tomto usmernení podrobnejšie opisujú praktické aspekty. Toto usmernenie sa zameriava na niektoré neprebádané aspekty nástrojov navrhovaných pravidlami EÚ a posudzuje ich v širšej perspektíve, a to aj v súvislosti s podporou pre startupy a inovačné MSP v rámci celej EÚ.

Cieľom tohto usmernenia je teda:

—	poskytnúť argumenty v prospech inovačného verejného obstarávania,

—	navrhnúť opatrenia, ktoré poskytujú potrebnú podporu pre inovačné projekty,

—	pomôcť prekonávať nejasnosti na základe výkladu právneho rámca EÚ pre verejné obstarávanie uplatňovaného na inovačné postupy, ako aj príkladov z reálneho života.

Príklady uvedené v tomto usmernení dokazujú, že nápady, ktoré sa v ňom uvádzajú, by mali byť realizovateľné vo všetkých členských štátoch, keďže základné pravidlá verejného obstarávania sú odvodené z tých istých smerníc o verejnom obstarávaní.

2 VYTVORENIE POLITICKÉHO RÁMCA PRE INOVAČNÉ OBSTARÁVANIE

Inovačné obstarávanie predstavuje príležitosť pre verejných obstarávateľov, občanov a podnikateľov. Aby sa táto príležitosť mohla reálne využiť, nevyhnutný je komplexný politický rámec, v ktorom je stanovená vízia, stratégia a vhodné prostriedky. V nasledujúcich odsekoch sa opisujú hlavné zložky politického rámca pre inovačné obstarávanie.

2.1 Jasný politický mandát

Jasná vízia politiky poskytnutá inštitúciám a odborníkom podieľajúcim sa na strategickom obstarávaní na politickej úrovni je dôležitá, pretože im poskytuje potrebný mandát na to, aby mohli konať. Vízia politiky má väčšie šance na úspech, ak je doplnená jasnou komunikačnou kampaňou a podporená dlhodobým rozpočtovým záväzkom.

PRÍKLAD

ŠVÉDSKA NÁRODNÁ RADA PRE INOVÁCIE

Švédska národná rada pre inovácie sústreďuje ministrov vlády, ktorí majú inovácie vo svojom portfóliu, a odborníkov. Predsedá jej predseda vlády. Toto fórum umožňuje diskusiu o inováciách na najvyššej úrovni, čo pomáha pri konsolidovaní prístupu vlády. Pomohlo napríklad objasniť používanie funkčných kritérií vo verejnom obstarávaní.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://www.government.se/government-policy/national-innovation-council

Strategický potenciál inovačného obstarávania je obrovský, najmä pri podpore technologického rozvoja vo verejnom sektore a zo strany verejného sektora. Priemyselné odvetvia, ktoré sú závislé od predaja verejnému sektoru, môže k inováciám a zavádzaniu nových technológií motivovať verejný dopyt. Sociálne sektory ako zdravotná starostlivosť, úprava vody, diaľkové vykurovanie, cesty a železnice takmer výlučne závisia od vyjadrenia dopytu zo strany verejnosti. Verejné obstarávanie je v takýchto prípadoch jasným prostriedkom na vyjadrenie takéhoto dopytu, ako aj na povzbudenie technologického pokroku.

PRÍKLAD

INOVÁCIA PRISPIEVA K PLNENIU ENVIRONMENTÁLNYCH CIEĽOV NA ÚROVNI OBCÍ:

Environmentálne ciele mesta Kodaň splnené za pomoci inovačných technológií

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Keďže Kodaň si stanovila ambiciózny cieľ stať sa do roku 2025 uhlíkovo neutrálnym mestom, v súčasnosti transformuje spôsob hospodárenia s energiou. Jednou z hlavných požiadaviek na dosiahnutie tohto cieľa je podstatné zníženie spotreby energie v prípade pouličného osvetlenia. Na tento účel bolo potrebné vymeniť takmer 20 000 pouličných svietidiel.

Ciele mesta Kodaň v súvislosti s osvetlením boli tieto:

—	nahradiť vysokotlakové sodíkové výbojky na kodanských uliciach s bytovou zástavbou, väčších uliciach a diaľniciach efektívnym, špeciálne navrhnutým LED svietidlom,

—	dosiahnuť významné úspory energie a emisií CO2, ktoré by mestu pomohli dosiahnuť jeho cieľ stať sa uhlíkovo neutrálnym mestom do roku 2025,

—	zlepšiť kvalitu pouličného osvetlenia v záujme zvýšenia bezpečnosti a komfortu,

—	integrovať ovládanie osvetlenia s údajmi o hustote premávky s cieľom prispôsobiť v budúcnosti úrovne osvetlenia podľa využívania cesty,

—	zriadiť centrálny riadiaci systém na efektívne riadenie a kontrolu pouličného osvetlenia.

Čo sa urobilo inak?

Verejný obstarávateľ zvolil postup súťažného dialógu. Kritériá hodnotenia boli vyvážené: cena 25 %, splnenie úlohy a organizácia práce 25 %, riešenie osvetlenia 20 %, energetické a environmentálne vlastnosti 30 %. Od začiatku postupu do podpisu zmluvy ubehlo 16 mesiacov.

Aký bol výsledok?

Výmenou za LED svietidlá sa spotreba energie znížila o 57 %, čím sa znížila uhlíková stopa aj náklady na údržbu (1,6 milióna EUR ročne pri investícii vo výške 26 miliónov EUR).

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://spice-project.eu

http://spice-project.eu/wp-content/uploads/sites/14/2017/08/Copenhagen_Street_Light.pdf

Treba si uvedomiť, že inovačné obstarávanie spolu s množstvom výhod prináša so sebou aj riziká a náklady. Vyžaduje sa zmena kultúry nielen medzi samotnými verejnými obstarávateľmi, ale takisto aj v celom ekosystéme: medzi hospodárskymi subjektmi, politickými orgánmi, audítormi a dokonca akademickou obcou. V tejto súvislosti je na účely riešenia neochoty riskovať a možných dodatočných nákladov vyplývajúcich z blokovania inovácií nutné jasné politické vyhlásenie.

PRÍKLAD

ZAPOJENIE VOLENÝCH ÚRADNÍKOV:

Rada mesta Paríž pre verejné obstarávanie

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Mesto Paríž malo v úmysle posilniť svoj strategický prístup k verejnému obstarávaniu a realizovať ho efektívnejšie a plánovalo takisto vo väčšej miere zapájať (volených) členov Rady.

Čo sa urobilo inak?

V roku 2016 zriadila parížska mestská rada Radu pre verejné obstarávanie (Commission d’anticipation des achats). Tvorí ju desať členov zastupujúcich všetky politické skupiny v parížskej mestskej rade.

Rada diskutuje o pripravovaných projektoch verejného obstarávania a o spôsobe, akým sa má v konkrétnych postupoch uplatniť strategický prístup. Volení zástupcovia môžu týmto spôsobom získať informácie, vymieňať si názory a prispieť svojím dielom vo včasnom štádiu, v dostatočnom predstihu pred začatím jednotlivých postupov.

Aký bol výsledok?

Vďaka väčšiemu zapojeniu všetkých politických skupín vo včasnom štádiu nadobudol strategický prístup k verejnému obstarávaniu väčšiu legitimitu. Zároveň sa neustále vylepšuje na základe podrobnej výmeny názorov, ku ktorej dochádza na zasadnutiach rady. Jednotlivé postupy verejného obstarávania väčšmi zohľadňujú strategické hľadiská.

Tento inkluzívny prístup a väčšie zapojenie politikov viedli aj k skráteniu trvania postupov verejného obstarávania (ktoré sú teraz o 1 až 3 mesiace kratšie než pred zriadením rady).

Silný politický mandát možno účinne vyjadriť prostredníctvom cieľov, t. j. stanoviť percentuálny podiel verejných obstarávaní, ktorý má byť vyhradený na inovačné obstarávanie. Aj keď tento prístup nemusí fungovať vo všetkých situáciách a sú s ním spojené určité výzvy, najmä čo sa týka vymedzenia, merania a zodpovednosti, môžu sa vďaka nemu vytvoriť silné inštitucionálne stimuly na prekonanie administratívnej zotrvačnosti a averzie k riziku.

CIELE VO SVETE A V EURÓPE

Orgány po celom svete si stanovili ciele v súvislosti s vynaložením určitého percentuálneho podielu ich rozpočtu na verejné obstarávanie na výskum a vývoj a inovácie. Napríklad USA sa snaží vynakladať minimálne 500 miliónov USD (~2,5 % HDP) na verejné obstarávanie v oblasti výskumu a vývoja, zatiaľ čo Južná Kórea plánuje vynaložiť 5 % svojich zdrojov na verejné obstarávanie na vyvíjanie inovačných riešení a 20 % na ich zavádzanie.

V Európe existujú ciele na úrovni jednotlivých štátov a regiónov. Na aktualizáciu inovácií je vyhradených spravidla 2 – 5 % verejných obstarávaní. Niektoré miestne orgány si stanovili vyššie ciele. Napríklad mesto Gent vyhradilo 10 % svojho rozpočtu na obstarávanie informačných a komunikačných technológií na výskum a vývoj a inovácie. V manifeste Scale-up Europe sa odporúčajú minimálne ciele vo výške 3 % pre obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a 20 % pre verejné obstarávanie inovačných riešení.

Cieľ mesta Gent:

https://www.digipolis.be/sites/default/files/20140929_DO_charter%20pdf.pdf

Celoštátne a regionálne ciele v rámci EÚ:

https://ec.europa.eu/digital-single-market/sk/news/innovation-procurement-initiatives-around-europe

Manifest Scale Up Europe:

http://scaleupeuropemanifesto.eu

Stanovisko výboru ERAC:

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-1209-2015-INIT/en/pdf

Štúdia o referenčnom porovnávaní národných politických rámcov a výdavkov na inovačné obstarávanie (ktorá poskytuje prehľad cieľov využívaných v celej Európe) je k dispozícii na:

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/study-benchmarking-strategic-use-public-procurement-stimulating-innovation-digital-economy

OTVORENOSŤ NÁRODNÝCH POLITICKÝCH RÁMCOV VOČI INOVÁCIÁM – ŠTÚDIA

Výsledky referenčného porovnávania ukazujú, ako ďaleko už Európa pokročila pri zavádzaní národných politických rámcov v oblasti inovačného obstarávania. Celkový inovačný politický rámec v Európe funguje len tesne nad jednou štvrtinou svojho potenciálu.

Globálne možno pozorovať, že inovačné obstarávanie ešte v mnohých krajinách nie je strategickou prioritou. Stimuly a štruktúry na budovanie kapacít takisto nie sú dostatočné na to, aby sa nimi podporili verejní obstarávatelia pri vykonávaní inovačného obstarávania.

Zistilo sa však, že členské štáty, ktoré stoja na čele inovácií vo všeobecnosti, vytvorili aj politický rámec pre inovačné obstarávanie. Posilnením investícií do rozvoja strategickejšieho politického rámca pre verejné obstarávanie inovácií v Európe by sa preto mohlo prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva.

Graf 1

Celoeurópske referenčné porovnávanie národných politických rámcov v oblasti inovačného obstarávania

Zdroj:

Štúdia o referenčnom porovnávaní národných politických rámcov a výdavkov na inovačné obstarávanie uvedená v rámčeku vyššie.

2.2 Inovácie ako prostriedok na dosahovanie rôznych cieľov politiky

Inovácie sú hlavnou hybnou silou udržateľného rastu, oživenia a odolnosti, ku ktorým môže kúpna sila subjektov verejného sektora významne prispievať, a dôležitým prostriedkom zvýšenia ekonomickej výhodnosti verejných služieb, za ktoré verejná správa nesie zodpovednosť.

Okrem toho musí byť vo vízii politiky jasné, aké sú väzby medzi inovačným obstarávaním a ďalšími cieľmi politiky, napr. posilnenie odolnosti hospodárstva, zníženie environmentálnej stopy, zvýšenie energetickej účinnosti, riešenie zmeny klímy, udržateľná zdravotná starostlivosť pre starnúcu populáciu, uľahčenie prístupu startupov a MSP na trh, zníženie nákladov na životný cyklus, modernizácia poskytovania verejných služieb a pod.

PRÍKLAD

INOVÁCIE POMÁHAJÚ PRI REALIZÁCII ENVIRONMENTÁLNEJ POLITIKY A POLITIKY V OBLASTI ZDRAVIA:

Nový prístup k chladeniu poľskej nemocnice

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

V dôsledku zmeny klímy sa v Poľsku častejšie vyskytujú vlny horúčav. Nemocnica v meste Sucha Beskidzka bola jednou z mnohých poľských nemocníc, v ktorých vplyv vysokých teplôt miestnosti na personál a pacientov, ako aj na lekárske prístroje vyvolával rastúce obavy. Ministerstvo verejného zdravotníctva reagovalo tak, že požiadalo všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby „nainštalovali vybavenie na zabránenie prieniku slnečného žiarenia v miestnostiach pre pacientov“, ktoré sú vystavené nadmernému slnečnému žiareniu. Klimatizovanie miestností pacientov však v letných mesiacoch zaťažovalo rozpočet nemocnice v meste Sucha Beskidzka.

Čo sa urobilo inak?

Namiesto toho, aby nemocnica nakúpila ďalšie vybavenie rovnakého typu, požiadala subjekty na trhu v rámci technického dialógu o dostupné riešenia. Potom pomocou funkčných kritérií (zníženie teploty o 2 °C) namiesto predpísania konkrétneho riešenia vo verejnej súťaži obstarala zdravšie a udržateľnejšie riešenie: fasáda budovy bola vybavená solárnymi panelmi, ktoré poskytujú ochranu bez zatemnenia miestností. Pre výsledok verejného obstarávania, ktorý bol prínosný pre pacientov, zamestnancov i vedenie nemocnice, bolo zásadné použitie modelu nákladov na celý životný cyklus.

Aký bol výsledok?

Teplota vo vnútri nemocnice klesla o 10 %, aj keď sa vonkajšia teplota zvýšila o 20 %. Solárne panely pokrývajú aj 5 % spotreby elektriny v nemocnici, čo kompenzuje počiatočné investície. Tento príklad poukazuje na významnú úlohu, ktorú verejné obstarávanie a inovácie môžu zohrávať s cieľom plniť výzvy v oblasti oživenia a ekologickej transformácie.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://www.ecoquip.eu/procurement-projects/cost-effective-and-low-carbon-solutions-to-maintain-the-thermal-comfort-of-patients.html

http://eafip.eu/wp-content/uploads/2016/11/2_M.Kautsch.pdf

2.3 Stanovenie úrovne ambícií

Mottom pre inovačné obstarávanie je „začínať skromne a rýchlo rásť“. Realita môže byť náročná a najlepšie ju asi možno opísať ako proces učenia sa krok za krokom. Inými slovami, mnohé zmeny – od kultúrnych až po procesné – potrebné pre inovačné obstarávanie nie je potrebné urobiť naraz. Navrhovanie úspešného projektu zahŕňajúceho inovácie by dokonca mohlo prebiehať zdola nahor, pričom sa pozornosť najprv zameria na jednoduché, praktické problémy.

Východiskovým bodom by mohlo byť stanovenie určitého počtu tém (napr. životné prostredie/zmena klímy, zdravie atď.), na ktoré sa treba zamerať a ktoré by mohli ťažiť z inovačného prístupu. Spočiatku by sa bolo možné zamerať na tie sektory a projekty, v ktorých sa inovácie dajú ľahšie zaviesť a kde môžu najviac prospieť. Skromný začiatok prispeje k posilneniu kredibility a dôvery, čo napokon môže pritiahnuť väčšie projekty.

Pravidlá EÚ poskytujú verejným obstarávateľom súbor nástrojov, ktoré sa veľmi dobre hodia pre rôzne úrovne ambícií. Prezentované budú v kapitole 4.

PRÍKLAD

RIEŠENIA PRE VŠETKY ÚROVNE AMBÍCIÍ:

Vzorové environmentálne kritériá švédskej agentúry pre verejné obstarávanie

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Vo Švédsku sa vo vnútroštátnych politikách pre životné prostredie, energiu a dopravu inovačné obstarávanie schvaľuje ako strategická priorita. Vykonávanie týchto politických ambícií v praxi si však vyžaduje osobitné usmernenie, vzorové kritériá a dokumenty. Čo platí pre jedného, sa však nemusí hodiť ostatným.

Čo sa urobilo inak?

Švédska agentúra pre verejné obstarávanie usporiadala environmentálne kritériá pre verejné obstarávania vzťahujúce sa na inovácie do troch úrovní: základné, pokročilé a priekopnícke (napr. vodíkové autá sú v súčasnosti zatriedené ako priekopnícke riešenie). Kritériá a úrovne sa dohodnú na celom rade stretnutí medzi všetkými relevantnými zainteresovanými stranami: verejnými obstarávateľmi na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, výrobcami, predajcami áut, taxislužbami a kuriérskymi spoločnosťami atď. Pravidelne sú aktualizované v súlade s technickým pokrokom v každej oblasti. Po odsúhlasení kritéria agentúra pripraví zodpovedajúci právny text, ktorý môže obstáť pred súdom a ktorý si každý verejný obstarávateľ môže skopírovať a vložiť do špecifikácií pre svoje verejné obstarávanie. Kritériá sú dobrovoľné a možno ich používať bezplatne.

Aký bol výsledok?

Tento prístup viedol k zavádzaniu a trhovému rozšíreniu inovačných riešení v energeticky náročných sektoroch, ako je napr. biela technika, verejná doprava alebo vykurovanie, čo napomohlo znížiť závislosť Švédska od jadrovej energie o 15 %.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://www.upphandlingsmyndigheten.se/en/sustainable-public-procurement/sustainable-procurement-criteria

Konkrétna prípadová štúdia je k dispozícii na:

http://www.ecomotion.us/results/pdfs/108es.pdf

2.4 Pretavenie ambícií do podoby činností a záväzkov

Na zabezpečenie toho, aby sa ambície pretavili do podoby činností v praxi, je dôležité vytvoriť strategický politický rámec s akčným plánom pre inovačné obstarávanie. V politickom rámci sú zvyčajne vyjadrené ciele a priority vrátane vymedzení, ukazovateľov, úloh a zodpovedností. V akčnom pláne sú stanovené viaceré jasne vymedzené činnosti, aktéri, nástroje, zdroje, rozpočty, očakávané výsledky a harmonogram realizácie. Pri zostavovaní akčného plánu je kľúčovým aspektom angažovanosť zainteresovaných strán, aby sa zaistilo zapojenie všetkých zainteresovaných strán.

V Európe, ako je doložené v uvedenej štúdii referenčného porovnávania, štyri členské štáty (Belgicko, Fínsko, Holandsko a Rakúsko) prijali osobitný akčný plán pre inovačné obstarávanie a päť členských štátov (Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko a Švédsko) začlenilo špecifické ciele a konkrétne opatrenia v oblasti inovačného obstarávania do širších národných stratégií alebo programov, často s osobitným rozpočtom a jasným záväzkom kľúčových aktérov.

PRÍKLAD

PREVEDENIE VÍZIE DO KONKRÉTNYCH KROKOV:

Spolková stratégia Rakúska v oblasti výskumu, technológií a inovácií

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Od roku 2011 je „verejné obstarávanie podporujúce inovácie“ prioritou v spolkovej stratégii Rakúska v oblasti výskumu, technológií a inovácií.

Čo sa urobilo inak?

Na zavedenie stratégie do praxe a na posilnenie synergií s inými oblasťami politiky bol schválený akčný plán. Spolková agentúra pre obstarávanie vystupuje ako ústredné rakúske kompetenčné centrum pre inovačné obstarávanie, ktoré poskytuje odbornú prípravu, dokumentáciu, pomoc a malé granty rakúskym verejným obstarávateľom na prípravu verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím alebo verejného obstarávania inovačných riešení. Malé a stredné podniky môžu získať finančnú zábezpeku, ktorá im uľahčí prístup k ponukám. V roku 2014 bol zriadený monitorovací systém na meranie ročných výdavkov na inovačné obstarávanie v Rakúsku.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://www.ioeb.at

https://era.gv.at/object/document/2177

Inovačné obstarávanie neprebieha oddelene od iných politík. S podporou iných sektorových a horizontálnych politík, ktoré umožňujú inovácie, sa môže rozvíjať lepšie. Osobitné opatrenia týkajúce sa inovačného obstarávania možno plánovať v politických rámcoch a akčných plánoch pre konkrétne sektory (napr. bezpečnosť, zdravie, zmena klímy atď.) a pre iné horizontálne podporné politiky (napr. výskum a inovácie, zdaňovanie atď.).

2.5 Budovanie kapacít

Inovačné obstarávanie si vyžaduje vykonávanie celého radu konkrétnych činností, pri ktorých nemožno improvizovať. Bez ohľadu na úroveň ambícií si budú vyžadovať určitý čas, peniaze a odborné znalosti. Pri budovaní potrebných kapacít pre inovačné obstarávanie za prijateľnú cenu môže pomôcť špecializovaná odborná príprava (2.5.1), kooperatívne obstarávanie (2.5.2) a podporovanie všeobecnej podnikateľskej kultúry.

Dvanásť členských štátov zriadilo národné kompetenčné centrá pre inovačné obstarávanie, ktoré slúžia ako jednotné kontaktné miesto na zvýšenie informovanosti, koordinovanie aktivít v oblasti budovania kapacít a pomoc verejným obstarávateľom pri vykonávaní inovačného obstarávania (12).

KOMPETENČNÉ CENTRÁ

Európska komisia financuje činnosti spojené s nadväzovaním kontaktov medzi národnými kompetenčnými centrami prostredníctvom európskej siete národných kompetenčných centier v oblasti inovačného obstarávania – projekt Procure2Innovate.

https://procure2innovate.eu

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/eu-funded-projects

Profesijné organizácie a odborové združenia môžu poskytovať podobnú pomoc v podobe príručiek, usmerňujúcich materiálov, vzorových dokumentov, návrhu kritérií hodnotenia alebo metód merania. Vzhľadom na ich podrobné znalosti trhu budú môcť svoje odborné znalosti odovzdať verejným obstarávateľom, čo im umožní určiť potreby a navrhnúť technické špecifikácie najmodernejším spôsobom (13).

2.5.1 Odborná príprava a pomoc ľuďom

Profesionalita (14) je jedným z kľúčových faktorov úspechu. Niektoré z najúspešnejších príkladov inovačného obstarávania, napríklad z Barcelony, Lombardie, Rakúska či Švédska, zahŕňali kombináciu silného politického mandátu, ktorý inovácie stavia do centra miestnych hospodárskych politík, a vysoko motivovaných a profesionálnych zamestnancov.

V záujme úspešného zapojenia do inovačného obstarávania by mal verejný obstarávateľ čerpať z vedomostí a zručností v oblastiach, ktoré zahŕňajú:

—

znalosti:

—	trhu a zapájania zainteresovaných strán,

—	príslušných výrobkov alebo služieb,

—

základné zručnosti:

—	relevantný právny rámec,

—	rokovanie,

—	správa zmlúv,

—

osobitné zručnosti v oblasti inovácií:

—	hodnotenie rizika,

—	správa práv duševného vlastníctva,

—	organizovanie a riadenie politických aktivít, tzv. policy entrepreneurship.

Tieto schopnosti možno nadobudnúť prostredníctvom internej odbornej prípravy, cieleného náboru, využívania externých expertov a konzultantov alebo združovania odborných znalostí s ostatnými verejnými obstarávateľmi. Dokonca aj na nižšej úrovni ambícií pomôže dobrá znalosť trhu a schopnosť používať základné nástroje, ktoré poskytujú pravidlá EÚ, ako napríklad kritériá a funkčné požiadavky týkajúce sa ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

Tento proces učenia sa netýka len verejných obstarávateľov. Podniky, najmä startupy a inovačné MSP, sa musia postupne zapájať aj do podnikateľských procesov s verejným sektorom zameraných na inovácie a musia sa oboznámiť s konkrétnymi administratívnymi postupmi.

PRÍKLAD

PROFESIONALIZÁCIA VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA:

Odborná príprava zamestnancov mestskej rady v Barcelone

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Inovačné obstarávanie si vyžaduje zručnosti a vedomosti.

Čo sa robí inak?

Mestská rada v Barcelone v spolupráci s Európskym inštitútom verejnej správy (EIPA) organizuje program odbornej prípravy zameraný na inovačné obstarávanie pre manažérov mesta, zamestnancov verejnej správy, konzultantov, podniky a právnych poradcov. Tento program Verejné obstarávanie inovácií a obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím v mestách poskytuje praktické informácie o tom, ako sa stať popredným mestom v oblasti podporovania inovácií zo strany dopytu.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://seminars.eipa.eu/en/activities09/show/&tid=6141

http://formacio.eapc.gencat.cat/infoactivitats/AppJava/DetalleActividad.do?codi=10251&ambit=1&edicio=1&any=2017

PRÍKLAD

MEDZINÁRODNÁ VÝMENA SKÚSENOSTÍ

Európska komisia spolufinancovala vytvorenie online platformy na výmenu skúseností v oblasti inovačného obstarávania. Platformu prevádzkuje asociácia Miestne samosprávy za udržateľnosť (ICLEI). Prostredníctvom fóra pre obstarávanie a informačného centra pomáha verejným obstarávateľom, tvorcom politiky, výskumným pracovníkom a iným zainteresovaným stranám využiť prínosy inovačného obstarávania.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

www.innovation-procurement.org

2.5.2 Zváženie kooperatívneho obstarávania

Pojem kooperatívne obstarávanie zahŕňa rôzne formy spolupráce medzi verejnými obstarávateľmi.

Najväčšmi štruktúrovaný spôsob spolupráce predstavuje zriadenie alebo poverenie špecializovaných inštitúcií, ako sú napr. centrálne obstarávacie organizácie, združenia miest, Konzorciá pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) (15), spoločné podniky (16) alebo európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) (17), aby pravidelne vykonávali kooperatívne obstarávanie. Centrálne obstarávacie organizácie sú inštitúcie, ktoré riadia proces verejného obstarávania pre iných verejných obstarávateľov. Ústredné štátne správy sa môžu rozhodnúť zriadiť centrálne obstarávacie organizácie na národnej úrovni, pričom miestne orgány môžu urobiť to isté na svojej úrovni. Môžu ich zriadiť aj verejní obstarávatelia v konkrétnom sektore.

CENTRÁLNE OBSTARÁVACIE ORGANIZÁCIE

Centrálne obstarávacie organizácie sa stávajú kľúčovým prvkom v organizácii verejného obstarávania v členských štátoch EÚ. V rámci Európy boli zriadené mnohé centrálne obstarávacie organizácie, ktoré pôsobia na rôznych úrovniach (centrálna (18), regionálna (19) a sektorová (20)). Existuje asi 50 centrálnych obstarávacích organizácií, ktoré každý rok uzavrú viac než 15 zmlúv, a aspoň 200, ktoré uzavrú od 5 do 15 zmlúv.

Ďalšie informácie sú k dispozícii na:

https://ec.europa.eu/growth/content/public-buyers-save-money-cooperative-procurement-0_en

Kooperatívne obstarávanie vo všeobecnosti a používanie permanentných štruktúr pre toto obstarávanie konkrétne zahŕňa niekoľko prvkov, ktoré uľahčujú inovačné obstarávanie:

—	uľahčujú zapájanie odborných zamestnancov, ktorí majú odborné znalosti na sformulovanie špeciálnych a komplexných potrieb, spoluprácu s trhom štruktúrovaným spôsobom a navrhovanie postupov, ktoré budú viesť k inováciám,

—	prinášajú úspory z rozsahu, ktoré sú potrebné na vytvorenie prvých trhov pre inovačné výrobky a služby,

—	umožňujú, aby inovačné riešenia mali väčší vplyv, pretože každé riešenie môžu využiť rôzni verejní obstarávatelia.

Potrebné je však poznamenať, že kooperatívne obstarávanie ako také musí zaisťovať, aby sa prílišnou štandardizáciou trh verejného obstarávania neuzavrel pre individuálne vyrobené alebo na mieru prispôsobené výrobky.

Kooperatívne obstarávanie môže nadobúdať aj menej štruktúrované formy, ako sú napríklad siete verejných obstarávateľov a združenia verejných obstarávateľov, ktoré spájajú sily na ad hoc základe s cieľom spoločne uskutočniť špecifické inovačné obstarávania, organizovať výmeny osvedčených postupov a vzájomné učenie sa.

PRÍKLAD

SPÁJANIE SÍL PRI OBSTARÁVANÍ VYSOKOVÝKONNEJ VÝPOČTOVEJ TECHNIKY:

Od ad hoc skupiny obstarávateľov po vyhradený obstarávateľský subjekt

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Vysokovýkonná výpočtová technika (HPC) sa používa v mnohých oblastiach verejného sektora vrátane kybernetickej bezpečnosti, energetiky, zmeny klímy a zdravotníctva, pretože umožňuje vypracovať, testovať a zavádzať obzvlášť zložité aplikácie.

Čo sa urobilo inak?

V roku 2017 popredné superpočítačové centrá z Francúzska, Talianska, Španielska a Nemecka vytvorili ad hoc skupinu obstarávateľov na uskutočnenie spoločného verejného obstarávania inovačných riešení. Verejní obstarávatelia koordinovali svoje plány poskytovania energeticky účinnejších zdrojov v oblasti HPC v rámci celej Európy.

Aký je očakávaný výsledok?

Celkový plánovaný rozpočet na toto prvé spoločné obstarávanie inovačných HPC riešení je 73 miliónov EUR. Prvé zavádzania viedli k výraznému zlepšeniu infraštruktúry HPC. Dobrá spolupráca pripravila cestu pre ďalšie spoločné investície v Európe v hodnote 1 miliardy EUR prostredníctvom spoločného podniku EUROHPC, vyhradeného subjektu založeného EÚ a členskými štátmi na základe zmluvy podpísanej v januári 2018 na vykonávanie budúcich obstarávaní v oblasti HPC koordinovaným spôsobom v celej Európe.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/european-procurement-cooperation-delivers-more-powerful-and-energy-efficient-supercomputers

https://www.ppi4hpc.eu

https://eurohpc-ju.europa.eu/

PRÍKLAD

INICIATÍVA TZV. VEĽKÝCH OBSTARÁVATEĽOV:

Verejné obstarávanie inovačného tovaru a služieb v osobitných oblastiach

Plnenie potrieb veľkých obstarávateľov

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Hlavným cieľom tejto pilotnej iniciatívy bolo zvýšiť využívanie inovačného obstarávania v Európe prostredníctvom partnerstva s verejnými obstarávateľmi. Miestne samosprávy za udržateľnosť (ICLEI) realizovali pilotnú iniciatívu spolu s EUROCITIES v mene GR Európskej komisie pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP (GR GROW), pričom zabezpečovali vedenie sekretariátu tohto projektu. V pilotnom projekte veľkí obstarávatelia (hlavne veľké mestá, ale aj podniky poskytujúce verejnoprospešné služby alebo centrálne obstarávacie organizácie) identifikovali tri podskupiny ako oblasti, na ktoré sa treba zamerať: staveniská s nulovými emisiami, ťažké elektrické úžitkové vozidlá a „obehový“ stavebný materiál.

Čo sa urobilo inak?

Ako príklad, účastníci v podskupine ťažkých elektrických úžitkových vozidiel (mestá Amsterdam, Budapešť, Helsinki, Lisabon, Malmö, Oslo, Paríž, Porto, Rotterdam, Stavenger a Belgická pošta): i) spojili sily s cieľom spoločne sa pripraviť na budovanie vzťahov s dodávateľmi a ii) vymieňali si informácie na prípravu verejnej súťaže (plánovanie, súťažné podklady, kritériá na vyhodnotenie ponúk, výsledky pilotných iniciatív týkajúcich sa vozidiel s nulovými emisiami atď.).

Aký je očakávaný výsledok?

Cieľom je vypracovať spoločné vyhlásenie o dopyte a dohodnúť si viaceré záležitosti a technické/právne kritériá výzvy na verejné obstarávanie. Táto výzva sa bude týkať vývoja ťažkých elektrických úžitkových vozidiel (smetiarske vozidlá, vozidlá na čistenie ulíc, vozidlá na prepravu ťažkého nákladu), ktoré v súčasnosti nie sú na trhu dostupné. Očakáva sa, že spolupráca veľkých obstarávateľov pomôže stimulovať trh inovačných výrobkov. Podobný prístup sa dodržiava aj v ostatných podskupinách.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://www.bigbuyers.eu/

Prínosy kooperatívneho verejného obstarávania môžu navyše využívať aj jednotliví verejní obstarávatelia s dostatočnou kúpnou silou, napr. veľké mestá alebo veľké podniky verejnoprospešných služieb. Títo verejní obstarávatelia sú prirodzenými kandidátmi pre inovačné obstarávanie, pretože sú schopní inovačný tovar a služby najprv objaviť a odskúšať, než ich začnú hromadne nakupovať ako bežný produkt.

PRÍKLAD

EHPPA (EURÓPSKE ZDRUŽENIE VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA V OBLASTI ZDRAVOTNÍCTVA)

Čo je EHPPA?

EHPPA je združenie neziskových organizácií v oblasti obstarávania. Jeho cieľom je zhromažďovať odborné znalosti, zlepšovať výkonnosť a poskytovať svojim členom strategické postavenie na európskom trhu verejného obstarávania v oblasti zdravotníctva. Združenie EHPPA bolo založené v roku 2012 a ide o združenie registrované podľa francúzskeho práva so sídlom v Paríži.

Ako EHPPA urýchlilo nákup inovácií?

V dňoch 28. a 29. septembra 2017 usporiadali CCI France International a EHPPA v Paríži prvé európske fórum pre obstarávanie zdravotných inovácií pod názvom „Dni EHPPA“.

Cieľom tohto podujatia bolo nadviazať kontakt medzi verejnými obstarávateľmi v zdravotníctve (napr. centrálnymi obstarávacími organizáciami, nemocnicami atď.) a inovatívnymi francúzskymi a európskymi dodávateľmi, ako aj získať informácie o rôznych postupoch jednotlivých európskych krajín v oblasti obstarávania.

Kto sa zúčastnil?

Zúčastnili sa ho startupy, MSP, stredne veľké podniky a francúzski a európski dodávatelia, ktorí ponúkajú inovačné riešenia vo všetkých odvetviach zdravotníctva. K týmto odvetviam patrili: farmácia, patológia, biomedicínske inžinierstvo, starostlivosť o pacientov, zdravotnícke vybavenie, biotechnológie, elektronické zdravotníctvo a digitálna podpora, ubytovanie, infraštruktúra a technické služby, energetika a udržateľný rozvoj, telekomunikačné služby a služby v oblasti informačných technológií.

Správa z podujatia Dni EHPPA za rok 2017:

http://www.ehppa.com/Ressources/FCK/files/EHPPA%20Days%202017 %20-%20Web%20REPORT.pdf

Podobné iniciatívy:

https://beneluxa.org/

https://www.euractiv.com/section/health-consumers/news/southern-eu-states-present-unified-front-in-drug-talks/

PRÍKLAD

SPÁJANIE SÍL V ZÁUJME ŠTRUKTÚROVANEJ ČINNOSTI ZAMERANEJ NA INOVÁCIE:

Nórsky národný program rozvoja dodávateľov

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Výsledkom mnohých postupov inovačného verejného obstarávania, ktoré realizujú jednotliví verejní obstarávatelia, sú dobré riešenia, ktoré však skončia už po pilotnom štádiu alebo štádiu prototypu, pretože jeden verejný obstarávateľ nepredstavuje dostatočný dopyt.

Čo sa urobilo inak?

V rámci nórskeho národného programu rozvoja dodávateľov sa systematicky pracuje na tom, aby verejní obstarávatelia s podobnými záujmami (napr. plnenie určitého politického cieľa v oblasti klímy alebo zdravia) a s podobnými potrebami od začiatku spojili sily a spoločne vyzvali trh, aby poskytol riešenie, ktoré im umožní dosiahnuť spoločný cieľ. Spoločné projekty ponúkajú potenciálnym dodávateľom predvídateľnosť, prehľadnosť a – čo je rozhodujúce – objem požadovaný na komercializáciu a sériovú výrobu.

Aký bol výsledok?

V jednom spoločnom projekte sa v rámci programu rozvoja spolupracovalo s najväčšími verejnými obstarávateľmi v krajine, ktorí iniciujú stavebné projekty vrátane budovania nových škôl, škôlok, univerzít, nemocníc a vládnych budov a dohliadajú nad nimi. Ich spoločnou úlohou bolo navrhnúť udržateľnejšie stavebné procesy a prispieť tak k splneniu záväzkov Nórska podľa Parížskej dohody o zmene klímy. S podporou z programu rozvoja uverejnili spoločnú výzvu pre trh týkajúcu sa zaistenia stavenísk s nulovými emisiami, pokiaľ ide o strojové zariadenia. Zverejnili ich spoločný stavebný rozpočet na ďalších päť rokov, aby potenciálnym dodávateľom preukázali potenciálnu veľkosť trhu. Vývoj technológií, ktorý by bez takéhoto objemu trhu nebol možný, práve prebieha.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://innovativeanskaffelser.no/about

2.6 Prekonávanie averzie k riziku podnecovaním k inovovaniu

Treba si však uvedomiť, že realizovanie inovačného obstarávania prináša riziko, napr. nedodania výrobku alebo služby, nesúladu medzi očakávanými výsledkami a dodaným riešením atď. Verejní obstarávatelia často s nedôverou nahliadajú na ďalšie riziko v ich postupoch verejného obstarávania, pretože hospodária s verejnými financiami. Navyše, keďže nie sú pod tlakom trhu ako hospodárske subjekty, riziko vyplývajúce z obstarávania inovačných riešení sa ťažšie zdôvodňuje. Z tohto dôvodu by sa pri navrhovaní projektov inovačného obstarávania mala venovať pozornosť týmto obavám. Prekonať averziu voči riziku možno zmenou motivácie verejných obstarávateľov za pomoci finančných a nefinančných stimulov.

K nefinančným, behaviorálnym stimulom patrí napríklad odmeňovanie osvedčených postupov (napr. prostredníctvom vnútroštátnych ocenení za inovačné obstarávanie), stanovenie inovačného obstarávania ako cieľa v ročných kariérnych cieľoch pracovníkov alebo manažérov pracujúcich v oblasti verejného obstarávania (napr. stanovením kľúčových ukazovateľov výkonnosti), poskytovanie lepších možností postupu verejných obstarávateľov, ktorí úspešne realizujú inovačné obstarávania, ktoré prispievajú k rýchlejšej modernizácii verejných služieb. Ďalšou možnosťou je zamerať sa na vplyv, ktorý inovačné obstarávanie môže mať na ich voličskú základňu.

UDEĽOVANIE OCENENÍ ZA INOVAČNÉ OBSTARÁVANIE

Každý rok nemecké kompetenčné centrum inovačného obstarávania KOINNO udeľuje príkladným inovačným obstarávaniam nemeckých verejných obstarávateľov cenu „Inovácie tvoria pokrok“ pod záštitou nemeckého spolkového ministerstva hospodárstva a energetiky.

Obdobne aj Európska sieť udržateľného obstarávania Procura+ udeľuje výročné ceny za udržateľné a inovačné obstarávania. Krátky opis všetkých ocenených projektov je k dispozícii na jej webovom sídle s vysvetlením najdôležitejších charakteristík inovačného prístupu.

Podrobné informácie sú k dispozícii na:

https://www.koinno-bmwi.de/koinno/innovationspreis

http://www.procuraplus.org/awards

Kľúčovým rozhodujúcim faktorom pre začatie inovačného obstarávania je často financovanie, a to najmä v prípade, keď je úroveň ambícií v oblasti inovácií vysoká. Aby bolo možné odôvodniť rozhodnutie smerovať rozpočty verejného obstarávania do inovácií, je potrebné, aby verejní obstarávatelia dobre vypracovali daný obchodný prípad, ktorý jasne preukáže, že očakávané prínosy inovačných riešení (napr. zlepšenie kvality/efektívnosti, zníženie nákladov počas životného cyklu atď.) prevážia potrebné investičné náklady. Je teda dôležité, aby pri formulovaní obchodného prípadu verejný obstarávateľ predložil dôkazy o možných prínosoch nových technológií. Certifikácia inovačných riešení pomáha uistiť verejných obstarávateľov, že nové technológie dokážu splniť to, čo sľubujú.

Okrem toho k dispozícii je množstvo zdrojov financovania, ktoré poskytujú finančné stimuly pre verejných obstarávateľov, aby sa zapojili do inovačného obstarávania. Špecifické financovanie môže pokryť mnohé dodatočné náklady spojené s inovačným obstarávaním, ako napr. náklady na prípravu a riadenie obstarávania, prípravnú trhovú konzultáciu, rokovania, výskum a vývoj (napr. vývoj prototypov, testovanie a certifikácia), mobilizácia špecifických technických znalostí alebo znalostí v oblasti práva, prispôsobenie administratívnych postupov atď., a môže takisto kompenzovať nehmotné náklady na zmenu kultúry a zvyklostí.

VNÚTROŠTÁTNE A REGIONÁLNE PROGRAMY PODPORY INOVAČNÉHO OBSTARÁVANIA

Štrnásť členských štátov EÚ zriadilo vnútroštátne alebo regionálne programy na podporu inovačného obstarávania. Z týchto programov sa verejným obstarávateľom zvyčajne poskytujú nejaké finančné prostriedky na prípravu a/alebo realizáciu inovačných obstarávaní, ktoré majú kompenzovať niektoré riziká súvisiace s inovačnými riešeniami. Napríklad z programu inovačného obstarávania vo Fínsku sa podporilo už viac než 70 inovačných obstarávaní. Taliansky región Lombardia zahrnul obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a verejné obstarávanie inovačných riešení ako politický cieľ do svojich regionálnych právnych predpisov a pridelil finančné prostriedky na organizovanie pravidelných výziev na zhromaždenie informácií o potrebách v oblasti inovácií od verejných obstarávateľov v regióne, na základe ktorých sa potom začnú nové verejné obstarávania.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://ec.europa.eu/digital-single-market/sk/news/innovation-procurement-initiatives-around-europe

http://www.regione.lombardia.it/wps/portal/istituzionale/HP/DettaglioRedazionale/servizi-e-informazioni/imprese/ricerca-e-innovazione-per-le-imprese/appalti-pre-commerciali

PROGRAMY FINANCOVANIA Z PROSTRIEDKOV EÚ

EÚ podporuje inovačné obstarávanie prostredníctvom rôznych programov financovania.

Z programu Horizont 2020, ktorý je hlavným nástrojom EÚ pre výskum a inovácie, sa pravidelne financujú výzvy na koordináciu a podporné akcie (financujú sa činnosti v oblasti koordinácie a vytvárania sietí zamerané na prípravu budúcich inovačných obstarávaní), výzvy na verejné obstarávania vo fáze pred komerčným využitím (spolufinancujú sa aj náklady na obstarávanie výskumu, vývoja a testovania inovačných riešení) a výzvy na činnosti v oblasti verejného obstarávania inovačných riešení (spolufinancujú sa aj náklady na obstaranie a zavedenie inovačného riešenia).

Prehľad všetkých doteraz financovaných inovačných obstarávaní sa uvádza tu:

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/eu-funded-projects

Ďalšie informácie o podpore pre inovačné obstarávanie z programu Horizont 2020:

http://ec.europa.eu/research/participants/docs/h2020-funding-guide/cross-cutting-issues/innovation-procurement_en.htm

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/innovation-procurement

Z programu EÚ na podporu malých a stredných podnikov (MSP) – COSME (https://ec.europa.eu/easme/en/cosme sa financujú inovačné projekty, na ktorých sa podieľajú MSP.

Členské štáty EÚ a ich regióny môžu inovačné obstarávania vrátane verejných obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím spolufinancovať aj z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), a to v kontexte svojich stratégií inteligentnej špecializácie. Pozrite si špecializovanú príručku, v ktorej sa vysvetľuje, ako sa inovačné obstarávanie môže použiť v rámci EŠIF aj v súčinnosti s financovaním z programu Horizont 2020:

http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/guides/synergy/synergies_en.pdf.

Príklady projektov inovačného obstarávania financovaných z EŠIF sa uvádzajú na: http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/good_practices/GP_fiche_30.pdf.

PRÍKLAD

LITOVSKÝ PROGRAM PODPORY INOVAČNÉHO OBSTARÁVANIA FINANCOVANÝ Z FONDOV EŠIF

Po pravidelných výzvach v rámci programu vlády na podporu obstarávania vo fáze pred komerčným využitím v Litve od roku 2016 už začalo 21 takýchto verejných obstarávaní a ďalších 13 má začať v roku 2020. Program podpory je spolufinancovaný z fondov EŠIF. Pravidelne sú litovskí verejní obstarávatelia vyzvaní, aby predložili nové nápady na nové projekty verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://www.interregeurope.eu/ecoris3/news/news-article/1607/the-start-of-pre-commercial-procurement-in-lithuania

Mohli by sa takisto preskúmať mechanizmy riadenia rizík, ako napr. systémy úverov, poistenia alebo záruk. Mechanizmy poistenia alebo záruk určené na vyrovnanie rizík inovácie pre verejných obstarávateľov sa už naozaj vyskúšali, najmä na pokrytie prípadných škôd v prípade zlyhania pri realizovaní riešenia. Tento systém prispieva k znižovaniu rizika, ktoré znáša obstarávateľ, čo by malo za následok vznik prostredia dôvery medzi zainteresovanými stranami.

VYUŽÍVANIE FINANČNÝCH NÁSTROJOV NA ZNÍŽENIE RIZIKA

Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond (EIF) spolu s podporou pracovného programu Prístup k rizikovému financovaniu v rámci iniciatívy Horizont 2020 poskytujú dva druhy finančných nástrojov na zníženie rizika inovačného obstarávania pre verejných obstarávateľov aj pre spoločnosti (okrem iného najmä pre startupy a MSP).

EIB poskytuje v rámci tzv. veľkých projektov/vedy Innovfin úvery pre jednotlivých verejných obstarávateľov alebo ich skupiny, aby mohli začať s obstarávaním vo fáze pred komerčným využitím a s verejným obstarávaním inovačných riešení. Vďaka tomu môžu obstarávatelia prekonať finančné ťažkosti spojené s investovaním vopred do niečoho inovatívneho, čo sa vyplatí až neskôr.

Doba splatnosti úveru sa skutočne môže nastaviť tak, že verejný obstarávateľ bude musieť začať splácať úver až po tom, ako inovácia začne obstarávateľovi prinášať skutočné zlepšenie kvality a nákladov. Úver môže takisto zmierniť ťažkosti so synchronizáciou finančných zdrojov na začatie kooperatívneho obstarávania, pretože úver môže všetkým členom skupiny umožniť bezodkladne začať so spoločným obstarávaním, pričom každému z nich umožní splatiť svoju časť v rôznych individuálnych časových harmonogramoch.

EIB a EIF môžu v rámci nástroja Innovfin pre inovátorov pomôcť spoločnostiam, ktoré sa podieľajú na obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím a na verejnom obstarávaní inovačných riešení s cieľom získať ľahší prístup k úverom, zárukám, protizárukám, hybridnému, mezanínovému a kapitálovému financovaniu na rast ich podnikania počas inovačného obstarávania vzhľadom na širšiu komercializáciu riešení.

Podrobné informácie sú k dispozícii na:

Veľké projekty/veda Innovfin:

https://www.eib.org/en/products/blending/innovfin/products/science.htm

Innovfin pre inovátorov: https://www.eib.org/en/products/blending/innovfin/index.htm

3 PRITIAHNUTIE INOVÁTOROV

Jednou z hlavných výziev inovačného obstarávania je pritiahnutie inovátorov, najmä startupov a inovačných MSP pôsobiacich v oblasti vyspelých technológií. V niektorých sektoroch sú tieto podniky do veľkej miery závislé od využívania ich inovačných riešení (21) verejnými obstarávateľmi a verejní obstarávatelia môžu na druhej strane potrebovať ich inovačný potenciál na poskytovanie najmodernejších verejných služieb. Startupom a MSP pritom často chýbajú rozsiahle kapacity a dôkazy o doterajších úspechoch, ktoré verejní obstarávatelia spravidla vyžadujú.

Verejní obstarávatelia môžu zvážiť dva hlavné smery: prispôsobenie postupu verejného obstarávania týmto inovátorom (3.1) a využitie služieb sprostredkovateľov inovácií (3.3).

3.1 Sprístupnenie verejného obstarávania aj pre menších inovátorov

Podľa zásad Zmluvy musia byť všetky inovačné obstarávania nad alebo pod prahovými hodnotami verejného obstarávania prístupné hospodárskym subjektom všetkých veľkostí. Záujem malých inovačných podnikov však priťahujú skôr inovačné obstarávania než bežné obstarávania štandardných výrobkov. Pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania v roku 2014 umožnili verejným obstarávateľom navrhnúť postupy prispôsobené nielen veľkým podnikom, ale aj menším inovačným dodávateľom.

3.1.1 Spolupráca s aktérmi na trhu

Prvý krok k získaniu ponuky inovátorov je jednoduchý: spolupracovať s nimi. Týmto až príliš jednoduchým prístupom sa riešia dva problémy: nedostatočná informovanosť podnikov o verejných zákazkách a nedostatočná dôvera. Oba tieto problémy sa dajú vyriešiť priamou komunikáciou s hospodárskym subjektom. Rovnako ako v prípade obchodných prezentácií, priamou komunikáciou možno presvedčiť inak skeptický podnik, aby obchodoval s verejnými obstarávateľmi.

Táto komunikácia by mohla mať podobu e-mailu alebo telefonátu vopred identifikovaným podnikom. Mohlo by k nej dôjsť aj prostredníctvom vytvárania sietí a rozdávania informácií na veľtrhoch. Komunikácia môže byť minimalistická a nenáročná (napr. poslanie webového odkazu na oznámenie o verejnom obstarávaní niektorým spoločnostiam alebo priemyselným združeniam) alebo prepracovanejšia (napr. prezentácia podkladov k obstarávaniu na veľtrhu, webinár alebo kampaň v sociálnych médiách). V krajinách s nízkou úrovňou dôvery vo verejné obstarávanie zohrávajú takéto kontakty takisto dôležitú úlohu, keďže tak postup obstarávania nadobúda „ľudskú tvár“ a zvyšuje tak dôveru spoločností, že zákazka bude zadaná na základe spravodlivej hospodárskej súťaže.

Aby sa však zabránilo diskriminácii a nerovnakému zaobchádzaniu, aj verejní obstarávatelia podliehajú obmedzeniam, pokiaľ ide o prostriedky, prostredníctvom ktorých si vymieňajú informácie s dodávateľmi. Na zabezpečenie otvorenej a efektívnej hospodárskej súťaže sa nesmie žiadnemu potenciálnemu dodávateľovi udeliť výlučný alebo prednostný prístup k dokumentom alebo informáciám. Verejní obstarávatelia musia takisto dostatočne zdokumentovať akúkoľvek ústnu komunikáciu, ktorú vedú s podnikom (22).

PRÍKLAD

AKTÍVNY PRÍSTUP V OBLASTI VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA:

Telemedicína na záchranu životov na jednotkách intenzívnej starostlivosti v európskych nemocniciach

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Nemocnice v Holandsku, Španielsku, Belgicku a Fínsku mali záujem o vývoj platformy pre telemedicínu s vysokou mierou interoperability na účely detekcie na diaľku a starostlivosti na diaľku, ktoré sa týkali pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti ohrozených zvýšeným rizikom úmrtia v dôsledku sepsy.

Čo sa urobilo inak?

Nemocnice začali propagovať nadchádzajúce obstarávanie čo najskôr, a to zverejnením predbežného oznámenia na portáli Tenders Electronic Daily a získavaním informácií od potenciálnych uchádzačov prostredníctvom prípravnej trhovej konzultácie, ktorá sa uskutočnila formou niekoľkých fyzických stretnutí doplnených online dotazníkom. Tento prístup poskytol verejným obstarávateľom rozsiahly prehľad o súčasnom stave. Potvrdil adekvátnosť predpokladaného rozpočtu na verejné obstarávanie a odhalil, aké ďalšie informácie treba zistiť.

Obstarávanie sa začalo propagovať prostredníctvom webového sídla THALEA (23) a prostredníctvom príspevkov na iných webových lokalitách, fórach a informačných bulletinoch o obstarávaní v oblasti zdravotníctva, IT a inovácií. Obstarávatelia takisto propagovali predbežné oznámenie a oznámenie o vyhlásení obstarávania na veľtrhoch v oblasti zdravotníctva a IT. Prostredníctvom cieleného zasielania informácií sa informovali priemyselné združenia, obchodná komora, národné kontaktné miesta programu Horizont 2020 v oblasti zdravotníctva a IT a spoločnosti, o ktorých bolo známe, že pôsobia v tejto oblasti. Propagácia sa posilnila aj prostredníctvom sociálnych médií s cieľom osloviť najmä MSP, napr. prostredníctvom iniciatívy Startup Europe, nástroja EÚ pre MSP, digitálneho jednotného trhu EÚ a účtov EÚ v oblasti zdravia na Twitteri.

Aký bol výsledok?

Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím získalo ponuky nielen od veľkých spoločností, ale aj od menších inovátorov vrátane startupov. Výsledkom obstarávania je, že dva startupy a jeden veľký subjekt úspešne dodali nové algoritmy a zlepšili riešenia v oblasti odhaľovania rizík. Umožňujú včasnejšiu diagnostiku a výrazne zlepšujú efektívnosť jednotky intenzívnej starostlivosti. Výsledkom bolo 25 % zníženie miery úmrtnosti na sepsu. Skrátila sa aj dĺžka pobytov v nemocnici – o 20 – 50 %.

Nemocnice rozšírili skupinu obstarávateľov pre následné obstarávanie s cieľom viac rozšíriť tento typ inovačných riešení v celej Európe. Začali nové verejné trhové konzultácie pre toto verejné obstarávanie, aby podporili novú nadchádzajúcu výzvu na predloženie ponuky pre inovátorov a aby mali aktuálne informácie o najnovšom vývoji, pokiaľ ide o stav technologického rozvoja.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://www.thalea-pcp.eu/market-consultation

http://www.thalea-pcp.eu/thalea-2-ppi-overview

http://ted.europa.eu/TED/notice/udl?uri=TED:NOTICE:69348-2018:TEXT:SK:HTML

3.1.2 Zníženie administratívnej záťaže

Malé a stredné podniky a startupy odrádza často od účasti na postupoch verejného obstarávania byrokratická záťaž. V závislosti od jednotlivých členských štátov a verejných obstarávateľov musia na overenie kritérií vylúčenia a podmienok účasti spolu so svojou ponukou poskytovať administratívne osvedčenia preukazujúce ich právne postavenie a ekonomickú a finančnú spôsobilosť.

Aktualizované pravidlá EÚ tieto požiadavky zjednodušili. V súčasnosti môžu uchádzači poskytnúť vlastné vyhlásenie uvádzajúce, či spĺňajú všetky administratívne podmienky. Osvedčenia potvrdzujúce ich vlastné vyhlásenie poskytujú navyše len v prípade, keď je ich ponuka vyhodnotená ako najlepšia. Z obchodného hľadiska je zmysluplnejšie zhromaždiť osvedčenia tesne pred podpisom zmluvy než na začiatku postupu.

S elektronickou verziu tohto vlastného vyhlásenia – jednotným európskym dokumentom pre obstarávanie (JED) (24) – je tento proces ešte jednoduchší. Jednotný európsky dokument pre obstarávanie umožňuje opätovné použitie údajov tak, aby sa uchádzači mohli rýchlejšie prihlásiť. To je významné zjednodušenie tak pre verejných obstarávateľov, ako aj pre uchádzačov.

Služby jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie sa momentálne využívajú vo väčšine členských štátov (25). Jednotný európsky dokument pre obstarávanie je vopred pripravený zoznam možných prvkov vlastného vyhlásenia, ktoré sa môžu vyžadovať ako podmienka účasti na postupe verejného obstarávania. Pre každý postup verejní obstarávatelia vyberú príslušné požiadavky, na ktoré musí uchádzač reagovať.

V integrovanejšom systéme elektronického obstarávania a elektronickej verejnej správy (26) sa v záujme uplatňovania zásady „jedenkrát a dosť“ odporúčajú elektronické prepojenia medzi jednotným európskym dokumentom pre obstarávanie a štátom vlastnenými elektronickými registrami, z ktorých sa generujú príslušné osvedčenia. Verejní obstarávatelia môžu na základe tejto zásady získať priamy prístup k potrebným dôkazom. Vďaka tomu sú uchádzači oslobodení od predkladania informácií, ktoré členské štáty už majú vo svojich systémoch. Spolu so službou eCertis (27), ktorá umožňuje vyhľadať a porovnať doklady zo všetkých európskych krajín, je to možné uplatňovať aj v cezhraničnom kontexte.

SLUŽBA JEDNOTNÉHO EURÓPSKEHO DOKUMENTU PRE OBSTARÁVANIE:

Fínsko preukazuje jej potenciál zjednodušenia

Služby jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie sa v súčasnosti poskytujú v celej Európe. Niektoré ponúkajú základné funkcie, napr. dôkaz o splnení kritérií vylúčenia (zaplatené dane a sociálne príspevky atď.). Čoraz väčšmi však rastie počet služieb prepájajúcich jednotný európsky dokument pre obstarávanie s vnútroštátnymi databázami a inými službami s pridanou hodnotou. Tieto služby môžu zahŕňať uchovávanie profilov podnikov, ktorým sa znižuje administratívna záťaž pre orgány a dodávateľov.

Vo Fínsku bola v priebehu realizácie služby jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie centrálna služba elektronického obstarávania prepojená s ôsmimi vnútroštátnymi databázami. Úrady teraz majú priamy prístup k informáciám, ktoré poskytli dodávatelia, ktoré budú uložené v profile podniku, aby sa dali znovu jednoducho použiť. Navyše, hlavný dodávateľ môže vyzvať členov konzorcia a subdodávateľov, aby vyplnili jednotný európsky dokument pre obstarávanie priamo z platformy elektronického obstarávania. Vďaka tomu je účasť MSP na väčších projektoch verejného obstarávania oveľa jednoduchšia.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://ec.europa.eu/tools/espd

www.hanki-palvelu.fi

3.1.3 Prispôsobenie podmienok účasti

Verejní obstarávatelia budú často od hospodárskych subjektov vyžadovať, aby dokázali, že sú finančne a/alebo ekonomicky spôsobilí na vykonanie zákazky. Je to zvyčajne súčasť prístupu náležitej starostlivosti s cieľom zmierniť akékoľvek riziko, že sa dodávateľ dostane počas zmluvného obdobia do likvidácie a ovplyvní tak dodávky pre verejnú službu. Verejní obstarávatelia zvyčajne na tento účel vyhľadávajú informácie o ročných účtovných závierkach a úrovniach obratu.

Na hospodárske subjekty sa niekedy uplatňovali náročné finančné požiadavky, aby takúto spôsobilosť preukázali. Napríklad sa stáva, že požadovaná minimálna úroveň obratu je niekoľkokrát vyššia ako hodnota danej zákazky. Takáto požiadavka nemusí nevyhnutne zabezpečovať dobré plnenie zákazky. Zároveň vylučuje všetkých potenciálnych uchádzačov s nižším obratom, ktorí môžu mať potrebnú spôsobilosť – a čo je ešte dôležitejšie – lepšie riešenie.

Podľa nových pravidiel verejní obstarávatelia už viac nemôžu požadovať obrat vyšší ako dvojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky okrem prípadov, keď je to riadne odôvodnené osobitnými okolnosťami (28). Toto pravidlo uľahčuje účasť startupov a inovačných MSP, v prípade ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že boli nedávno založené a majú pomerne nízky obrat.

PRÍKLAD

VYTVÁRANIE PRÍLEŽITOSTÍ PRE MSP:

Drony a osobné ochranné prostriedky na boj proti lesným požiarom v Bulharsku a Srbsku

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Mestá Kula v Bulharsku a Boljevac v Srbsku chceli kúpiť špeciálne vozidlá, drony na sledovanie a osobné ochranné prostriedky na boj proti lesným požiarom. Keďže v tejto oblasti dokážu inovačné MSP poskytovať kvalitné riešenia, verejní obstarávatelia chceli zabezpečiť, aby verejné obstarávanie bolo pre ne prístupné.

Čo sa urobilo inak?

Obe mestá zverejnili podobné výzvy na predkladanie ponúk. Požadovaný minimálny obrat podľa kritérií finančnej spôsobilosti sa rovnal hodnote ich ponuky (nie viac). Priemerný ročný obrat uchádzača za posledné tri roky s uzavretými účtami musel prekročiť hodnotu ich ponuky.

Keďže obstarávatelia zároveň rozdelili zákazku na časti – celková hodnota zákazky bola rozdelená do rôznych častí – vozidlá, drony a osobné ochranné prostriedky, MSP dokázali požiadavku finančnej spôsobilosti splniť.

Aký bol výsledok?

Tento prístup umožnil MSP získať zákazky na inovačné prostriedky.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://obshtina-kula.com/bg/?p=1915

http://ted.europa.eu/udl?uri=TED:NOTICE:222939-2017:TEXT:SK:HTML&src=0 (v prípade mesta Kula)

http://ted.europa.eu/udl?uri=TED:NOTICE:433112-2017:TEXT:SK:HTML&src=0&ticket=ST-28215527-OcEvhL2HhcgUNWcpu88X7fxW924VOOHEzNzxKwtt9AEmKozNQ9Ffi8e7wyLKl0NjYuXOTNYeuacOZtTzn5lzVzXG-PHslUMVSXYC6iO06UxAkYy-4J10I8LIWSzTszVd8YtfzXCoSHCMGZ8cHeoDwhWfIqLC

http://ted.europa.eu/udl?uri=TED:NOTICE:99979-2018:TEXT:SK:HTML&src=0 (v prípade mesta Boljevac)

(spolufinancovanie v rámci cezhraničného programu Interreg-IPA Bulharsko-Srbsko)

Od hospodárskych subjektov sa vyžaduje, aby na preukázanie svojich technických schopností na vykonanie príslušnej verejnej zákazky poskytli zoznam v minulosti uskutočnených prác, doručených dodávok alebo vykonaných služieb. Tento zoznam musia často dopĺňať osvedčenia o uspokojivom vykonaní alebo iných podrobnostiach. Táto požiadavka predstavuje problém pre práve založené startupy, ktoré ešte nemali čas získať akékoľvek referencie. Tento prístup ich môže preto vylúčiť z účasti na niektorých postupoch verejného obstarávania, hoci startupy môžu disponovať nevyhnutnými schopnosťami na realizáciu zákazky – a to možno dokonca ešte inovačnejším technickým riešením.

Ako dôkazové prostriedky majú verejní obstarávatelia možnosť požadovať od hospodárskych subjektov aj ďalšie dôkazy (29). V závislosti od zákazky môže hospodársky subjekt uviesť vzdelávacie a profesijné kvalifikácie poskytovateľa služieb alebo dodávateľa alebo riadiacich pracovníkov podniku alebo informácie týkajúce sa riadenia dodávateľského reťazca a sledovacích systémov, ktoré hospodársky subjekt bude môcť použiť pri plnení zákazky. Dôkazové prostriedky, ktoré nevyžadujú, aby uchádzač podnikal už dlhé roky, takisto umožňujú startupom uchádzať sa o zákazku.

3.1.4 Rozdelenie verejných zákaziek na časti

Ďalším spôsobom pritiahnutia inovátorov je rozdelenie verejných zákaziek na časti. Veľkosť každej časti môže zodpovedať prevádzkovým kapacitám startupov a inovačných MSP. Využívanie častí je aj spôsobom obmedzenia odkázanosti na určitého dodávateľa, dokonca aj v prípadoch, keď prevažnú väčšinu dodávateľov tvoria veľkí dodávatelia. V týchto prípadoch môže verejný obstarávateľ stanoviť požiadavky na interoperabilitu a/alebo otvorené štandardy, aby bolo možné prepojiť rôzne bloky systému, ktorý dodávatelia dodávajú v rámci rôznych častí zákazky. V tejto súvislosti by v zmluve uzavretej s dodávateľom mali byť stanovené pravidlá týkajúce sa budúceho používania akýchkoľvek nových práv duševného vlastníctva vyplývajúcich z projektu.

Podľa nových pravidiel EÚ sa od verejných obstarávateľov očakáva, že budú pri všetkých verejných zákazkách zvažovať možnosť rozdelenia na časti (30). V praxi to znamená, že musia nájsť správnu rovnováhu medzi dvomi aspektmi: použitím častí na uľahčenie účasti menších inovačných dodávateľov a podporenie prechodu k otvorenejším interoperabilným riešeniam na jednej strane a minimalizovaním svojho vlastného administratívneho zaťaženia vďaka uzavretiu zmluvy s jedným dodávateľom, ktorý sa postará o všetky úlohy, na druhej strane.

PRÍKLAD

MOŽNOSTI PRE MSP V RÁMCI VÄČŠÍCH PROJEKTOV:

Nadčasové centrá riadenia dopravy v Anglicku a Holandsku

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Holandské a anglické orgány v oblasti cestnej dopravy, Rijkswaterstaat and Highways England, chceli prejsť na otvorenú modulárnu softvérovú platformu pre svoje centrá riadenia dopravy ďalšej generácie. Zámerom bolo odstrániť odkázanosť na určitého dodávateľa a vydláždiť cestu pre menšie inovačné podniky, aby mohli poskytovať nové inovačné služby.

Čo sa urobilo inak?

V záujme dosiahnutia svojho zámeru verejní obstarávatelia začali dva spoločné postupy verejného obstarávania, ktoré prebiehali súbežne:

1.	verejné obstarávanie na nahradenie ich softvérovej platformy vyrobenej na zákazku za novú platformu s otvorenými rozhraniami;

obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím na vyvinutie nových inovačných modulov pre riadenie dopravy, ktoré budú pracovať na novej otvorenej platforme. Na účely zabezpečenia adekvátnej hospodárskej súťaže dodávateľov a interoperability medzi jednotlivými modulmi verejní obstarávatelia rozdelili obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím na časti pre každý modul.

Aký bol výsledok?

V rámci prvého verejného obstarávania sa medzi existujúcimi väčšími dodávateľmi vytvorila zdravá hospodárska súťaž v súvislosti so sprístupnením základnej softvérovej platformy. V rámci druhého obstarávania v oblasti výskumu a vývoja na tento trh vstúpilo viac MSP vrátane MSP, ktoré predtým nepôsobili v oblasti riadenia dopravy.

Výsledkom boli vynikajúce nové moduly pre i) moderné distribuované sieťové riadenie, ktoré prispieva k obmedzeniu dopravných zápch a emisií CO2, ii) predpovedanie a prevenciu nehôd na cestách, ktoré zvyšujú bezpečnosť na cestách, a iii) kooperatívne inteligentné dopravné systémy, ktoré uľahčia zavedenie inteligentných vozidiel a iných technologických inovácií.

Navyše, podľa porovnávacieho hodnotenia sa týmto prístupom založeným na tejto otvorenej modulárnej architektúre dosiahne 20 % úspora nákladov.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://charmprogramme.com

3.1.5 Používanie štandardov, otvorených údajov, otvorených rozhraní a slobodného softvéru

Ďalší spôsob otvorenia trhov predstavujú štandardy, otvorené údaje, otvorené rozhrania a slobodný softvér. Môžu vytvárať priestor pre menších inovátorov, aby sa mohli zúčastniť na veľkých projektoch, alebo umožniť, aby menší inovátori získali zákazku sami a rozšírili svoje podnikanie. V zmluvách by však mali byť stanovené pravidlá týkajúce sa prístupu k už existujúcim právam duševného vlastníctva potrebným na dokončenie inovačného procesu a prístupu k novým právam duševného vlastníctva, ktoré vzniknú na základe inovačného procesu.

PRÍKLAD

OBSTARÁVANIE OTVORENÉHO INOVAČNÉHO PROCESU:

Inteligentná sieť pre „Mesto svetla“

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Mesto Eindhoven v Holandsku chcelo zlepšiť kvalitu života v meste a posilniť svoju povesť ako „Mesta svetla“.

Čo sa urobilo inak?

Namiesto akvizície konkrétneho výrobku alebo riešenia mesto obstaralo otvorený inovačný proces. Tento nový prístup bol založený na pláne uvádzajúcom ambície mesta do roku 2030. Hybnou silou bola priebežná spolupráca medzi poskytovateľom služby, občanmi, výskumnými inštitúciami a mestom. Podstatou bolo, že používatelia sa zapojili do „živého laboratória“, aby mohli podchytiť zmeny, ktoré obstarávateľ nemohol na začiatku očakávať, a reagovať na ne.

Proces obstarávania pozostával z trhovej konzultácie, súťažného dialógu (v troch po sebe nasledujúcich kolách s tromi vopred vybranými konzorciami), fázy verejnej súťaže a fázy pred udelením zákazky na potvrdenie víťaznej ponuky. Jednou z podmienok účasti bola „inovačná sila“ vrátane názorov, stratégie a skúsenosti s realizáciou otvorených inovácií. Proces výberu sa opieral o metodiku „najlepšej hodnoty“.

Aký bol výsledok?

Zvolený dodávateľ vyvinul prepojený, inteligentne navrhnutý „otvorený“ systém osvetľovacích sústav vo verejnom priestore. Používa sa (alebo môže sa používať) na poskytovanie viacerých služieb zo strany rôznych iných inovačných dodávateľov vrátane startupov a inovačných MSP v záujme neustálej inovácie.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://www.jouwlichtop040.nl

PRÍKLAD

UMOŽNENIE RASTU STARTUPOV:

Zachovanie kultúrneho dedičstva v inovačných digitálnych archívoch s otvoreným zdrojovým kódom

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Národné kultúrne inštitúcie, audiovizuálne archívy, verejné knižnice a miestne inštitúcie kultúrneho dedičstva zo Švédska, Belgicka, Írska, Holandska, Nemecka, Španielska, Estónska, ako aj z Grécka chceli riešiť rovnakú úlohu: zlepšiť kvalitu digitálnych súborov, ktoré dlhodobo do budúcnosti uchovávajú kultúrny obsah, s cieľom zabrániť znehodnoteniu kvality úložiska údajov v priebehu času.

Čo sa urobilo inak?

Tieto inštitúcie spoločne obstarali výskum a vývoj od viacerých podnikov s cieľom vytvoriť nové štandardizované nástroje s otvoreným zdrojovým kódom, ktoré archivárom pomôžu zabezpečiť, aby všetky súbory spĺňali požiadavky, vďaka čomu budú vhodné na dlhodobé uchovávanie.

Aký bol výsledok?

Zákazka bola udelená dodávateľom, ktorými boli malé inovačné podniky, prevažne startupy. Zo šiestich podnikov, ktoré sa zúčastnili obstarávania, tri úspešne vyvinuli inovačné nástroje, ktoré i) znižujú náklady; ii) zlepšujú presnosť a celkovú kvalitu digitalizácie a dlhodobého uchovávania kultúrneho obsahu.

Pamiatkové inštitúcie v iných častiach sveta vrátane USA používajú niektoré z najmodernejších riešení, ktoré vyvinuli úspešné startupy.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://www.preforma-project.eu

3.1.6 Navrhovanie platobných schém vhodných pre MSP

Startupy a inovačné MSP potrebujú včasné a pravidelné platby, pretože im chýbajú finančné rezervy, aké majú väčšie podniky. Verejní obstarávatelia môžu stanoviť rôzne platobné schémy v závislosti od toho, či je MSP priamym dodávateľom alebo subdodávateľom.

V prípade priameho dodávateľa by rozhodujúcim faktorom umožňujúcim účasť MSP mohli byť zálohové platby.

V prípade subdodávateľa môžu členské štáty požadovať, aby verejní obstarávatelia platili priamo subdodávateľom. Pri takomto kratšom platobnom reťazci by subdodávatelia, napr. startupy a inovačné MSP, dostanú platbu skôr. Vyhnú sa aj riziku neskorej platby v dôsledku prípadného nedostatku na strane hlavného dodávateľa.

Keď priame platby nie sú najvhodnejšou možnosťou, subdodávateľov možno podporiť aj inými spôsobmi, napr. motivovaním hlavných dodávateľov, aby skrátili platobné lehoty.

PODPOROVANIE STARTUPOV VČASNÝMI PLATBAMI

Poskytovanie zálohových platieb

Mesto Paríž zaznamenalo, že obvyklé platobné schémy s malými priebežnými platbami a veľkou konečnou platbou po dokončení zákazky sú prekážkou účasti MSP. V záujme umožnenia startupom a inovačným MSP zúčastniť sa na verejných obstarávaniach, mesto Paríž zvýšilo v roku 2017 zálohové platby z 5 na 20 %.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://www.paris.fr/professionnels/l-entreprise-au-quotidien/achats-et-marches-publics-3526#la-politique-fournisseur_1

Odrádzajúci účinok oneskorených platieb

Podľa španielskeho kódexu pre verejné obstarávanie verejní obstarávatelia môžu medzi kritériami na posúdenie finančnej spôsobilosti uviesť priemernú platobnú lehotu vo vzťahu k subdodávateľom. V roku 2016 mesto Madrid zahrnulo do zmluvy na zber odpadu sankciu za nezaplatenie subdodávateľom, ktorá by mohla predstavovať až 50 % z dlžnej sumy.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://www.boe.es/legislacion/codigos/codigo.php?id=031_Codigo_de_Contratos_del_Sector_Publico&modo=1

3.2 Rozvoj ekosystémového prístupu k inováciám

Čo je ekosystém v inováciách?

Ekosystém inovácií tvoria podnikateľské subjekty, startupy, akademická obec, technické a podporné služby a jednotlivci, ktorí sú hybnou silou inovácií. Každý z nich zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní hodnoty v širšom ekosystéme, a to pretavením nových nápadov na skutočnosť prostredníctvom prístupu k finančným investíciám. Ekosystém inovácií vytvára aktívny tok informácií a zdrojov na pretavenie nápadov na skutočnosť. Prostredníctvom týchto ekosystémov inovátori a podnikatelia vytvárajú a zavádzajú riešenia s cieľom riešiť problémy skutočného sveta rýchlejšie, ako by to bolo v prípade bez takéhoto ekosystému. Týmto procesom sa vytvárajú odborné znalosti v nových oblastiach, napomáha sa diverzifikácii hospodárstva a podnikom sa umožňuje prístup k zákazníkom tam, kde sú.

Čo je ekosystémový prístup k inovácii?

Cieľom ekosystémového prístupu je identifikovať kľúčových inovátorov – startupy, inovátorov a akademickú obec – a vzájomne s nimi pracovať a angažovať ich tak, aby pomáhali pri vytváraní inovačných schopností.

Čo to znamená pre verejných obstarávateľov?

Ekosystém inovácií poskytuje verejnému obstarávateľovi lepšiu predstavu o niekoľkých otázkach: Odkiaľ bude pochádzať ďalšia generácia nápadov a koncepcií? Ako zaujímavý je inovatívny vývoj? V akej fáze vývoja inovácií je relevantné sa zúčastniť? Akú hodnotu by mohlo inovačné riešenie vytvoriť v porovnaní s existujúcimi riešeniami? Kto sú noví hráči v ekosystéme, ktorých je potrebné sledovať v súvislosti so získavaním informácií o dodávateľskom trhu?

Verejný obstarávateľ by mal vytvárať prepojenia s inovačnými ekosystémami, ako sú klastre, inkubátory, agentúry pre inovácie alebo tzv. živé laboratóriá (na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej či dokonca európskej úrovni), a mal by sa s nimi naučiť pracovať. Ďalším osvedčeným postupom spoznávania hráčov v špecifickom ekosystéme môže byť využitie hackatónu (31).

Verejný obstarávateľ bude môcť prostredníctvom týchto činností lepšie identifikovať inovátorov a začať s cennou spoluprácou v oblasti spoločnej tvorby, ako aj posúdiť pripravenosť nového výrobku a identifikovať náklady na využívanie inovatívnych technológií.

PRÍKLAD

SEMINÁR ORGANIZOVANÝ FRANCÚZSKYM MINISTERSTVOM DOPRAVY S VEREJNÝMI OBSTARÁVATEĽMI A SUBJEKTMI INOVAČNÉHO EKOSYSTÉMU V SEKTORE MOBILITY (JANUÁR 2020)

Francúzske ministerstvo dopravy zorganizovalo seminár odbornej prípravy v živom laboratóriu, na ktorom sa zúčastnilo niekoľko miestnych orgánov rôznych veľkostí (od miest s viac ako 2 miliónmi obyvateľov po mestá s 30 000 obyvateľmi), veľké spoločnosti spravujúce infraštruktúru mobility (ako napríklad verejná doprava), startupy a technickí odborníci v oblasti dopravy. Vďaka tomu, že sa tento seminár zorganizoval v živom laboratóriu, sa mohli obstarávatelia prepojiť s aktérmi inovácie v sektore mobility.

Cieľom tohto podujatia bolo zorganizovať spoluprácu medzi všetkými účastníkmi, aby sa najskôr zrevidovali technické špecifikácie na obstaranie tzv. carpool aplikácie (pre spoločnú jazdu jedným autom) a aby sa potom vytvorili inovatívne technické špecifikácie, ktoré inovatívnym spoločnostiam umožnia predložiť ponuku.

Tento seminár bol poučný pre spoločnosti, ktoré dokázali lepšie pochopiť právny rámec verejného obstarávania, ako aj pre verejných obstarávateľov, ktorí mohli zvážiť, ako projekt ešte viac otvoriť pre inovácie. Obstarávatelia napríklad pripravili prehľad na určenie výsledkov, ktoré sa očakávajú od inovačného riešenia. Obstarávatelia takisto navrhli, že špecifikácie by mohli obsahovať krátke video zhrnutie, v ktorom by sa predstavili kľúčové body žiadosti.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://www.francemobilites.fr/

https://www.liberte.paris/

3.3 Využívanie služieb sprostredkovateľov inovácií

Väzby medzi startupmi ponúkajúcimi inovačné riešenia a inovačnými MSP na jednej strane a verejnými obstarávateľmi na strane druhej bývajú často slabé a nevznikajú spontánne. Pri ich budovaní alebo posilňovaní môžu pomôcť sprostredkovatelia inovácií.

Sprostredkovateľom inovácií môže byť akákoľvek inštitúcia, ktorá má potrebnú kapacitu a ktorej účelom je zosúladiť vznikajúce inovácie s určitou potrebou na strane dopytu. Sprostredkovateľ môže byť súčasťou celkového inovačného životného cyklu a hybnou silou inovačného obstarávania. Môže sa aktívne zapájať do odovzdávania myšlienok od potenciálnych dodávateľov inovácií sieťam potenciálnych verejných obstarávateľov inovácií, či už sú to mestá, nemocnice, orgány civilnej ochrany alebo akýkoľvek iný relevantný verejný obstarávateľ. Na druhej strane môže príslušné priemyselné odvetvie informovať o potrebách verejných obstarávateľov. Sprostredkovatelia inovácií môžu uľahčiť aj prípravu inovačných nápadov pre konkrétne postupy verejného obstarávania.

K ich úlohám môže patriť:

—	poskytovanie poradenstva verejným obstarávateľom o tom, ako definovať svoje potreby, ktoré by potenciálne mohli byť naplnené prostredníctvom inovačného obstarávania,

—	organizovanie verejných obstarávateľov so záujmom o inovačné obstarávanie do sietí, kde si môžu vymieňať poznatky, osvedčené postupy a komunikovať s trhom (napr. trhová konzultácia, spoločný záväzok pre budúce inovačné obstarávanie),

—	vyhľadávanie sľubných inovačných riešení, ktoré sú vhodné na uspokojenie potrieb verejných obstarávateľov. Takéto riešenia zvyčajne majú potenciál na komercializáciu a rozšírenie skôr disruptívnych, než inkrementálnych inovácií.

V závislosti od ich obchodného modelu môžu uľahčiť aj prístup k financovaniu a pomôcť riadiť práva duševného vlastníctva.

Sprostredkovatelia inovácií by nemali pôsobiť ako predajcovia, ktorí verejným obstarávateľom ponúkajú nevyžiadané návrhy, a ani by nemali nahrádzať verejných obstarávateľov. Verejní obstarávatelia zostávajú zodpovední za to, že celý postup – nadviazanie styku s trhom pred obstarávaním a realizovanie samotného obstarávania (32) – bude otvorený, transparentný a nediskriminačný.

PRÍKLAD

SPROSTREDKOVANIE INOVÁCIÍ V EURÓPE:

TekesMatch vo Fínsku

Nedávna fínska inovácia – TekesMatch – je softvér pre hľadanie sémantickej zhody, ktorý v priebehu niekoľkých minút nájde vzájomne vyhovujúcich investorov a inovátorov. Pred zavedením tohto inovačného nástroja táto úloha spravidla trvala tri týždne. TekesMatch bol vyvinutý prostredníctvom súťaže návrhov a hackatónu. Uľahčenie investovania s týmto typom softvéru otvára široké možnosti pre rast startupov.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://www.aalto.fi/en/current/news/2017-03-06/

https://www.twobirds.com/en/news/press-releases/2017/finland/tekesmatch

Rakúska platforma na vyhľadávanie vhodných obstarávateľov a dodávateľov

Poslaním Kompetenčného centra pre inovačné obstarávané v Rakúsku (IÖB-Servicestelle) je „budovanie mosta medzi verejnými obstarávateľmi a dodávateľmi“. Na uľahčenie realizácie tejto misie kompetenčné centrum IÖB-Servicestelle úspešne spustilo digitálnu platformu, ktorú verejní obstarávatelia stále častejšie využívajú v rámci svojho pravidelného prieskumu trhu.

Platforma ponúka informácie vrátane kontaktných údajov o širokej škále rôznych inovačných výrobkov a služieb, ktoré hodnotia nezávislí odborníci a ktoré sú pripravené na použitie vo verejnom sektore. Platforma takisto poskytuje verejným obstarávateľom možnosť zverejňovať, akým výzvam najnovšie čelia, a konzultovať s trhom nové nápady a myšlienky.

V roku 2018 boli na platforme k dispozícii informácie o viac než 100 inovačných riešeniach v produktových kategóriách, ako napr. IT, energetika, mobilita, správa zariadení alebo zdravotníctvo, ktoré umožňujú dodávateľom skontaktovať sa s verejnými obstarávateľmi. Odvtedy viac než tucet verejných obstarávateľov zverejnil výzvy, ktorým čelia, v takých oblastiach ako automatizácia, marketing a vzťahy s verejnosťou, senzorová technológia a správa zariadení. Títo verejní obstarávatelia získali prostredníctvom tejto platformy viac ako 230 rôznych nápadov z trhu.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

www.innovationspartnerschaft.at

Pilotný projekt Európski sprostredkovatelia inovácií (33)

Cieľom tohto projektu je vytvoriť model pre sprostredkovateľa inovačného obstarávania, ktorý spojí verejných obstarávateľov, dodávateľov inovácií (s osobitným zameraním na MSP a startupy), investorov a výskumných pracovníkov s cieľom uľahčiť obstarávanie inovačného tovaru a služieb.

V roku 2018 bola vyhlásená výzva na predloženie ponúk s cieľom preskúmať vytvorenie sprostredkovateľa inovačného obstarávania. Vytvorilo sa konzorcium siedmich rôznych subjektov (dve inovačné agentúry, sieť, špecializovaná poradenská spoločnosť v oblasti obstarávania a verejný obstarávateľ). V dôsledku toho sa v piatich rôznych členských štátoch (Španielsko, Dánsko, Írsko, Nemecko a Rakúsko) testovalo päť sietí IPB. To by malo pomôcť určiť, ktorý typ organizácie a metóda sú najvhodnejšie na realizáciu režimu sprostredkovateľa inovácií.

Dvojročný projekt skončil v auguste 2020. Výsledkom je vývoj a realizácia obchodného modelu sprostredkovateľov inovácií, ale aj vytvorenie obchodných príležitostí pre MSP s verejnými obstarávateľmi v dotknutých členských štátoch. Celkovo sa začne osem inovatívnych obstarávateľských projektov, najmä v oblasti udržateľných inovácií.

Podrobné informácie sú k dispozícii na:

https://innovation-procurement.org/innobrokers/

4 PRILÁKANIE INOVÁCIÍ

Keď sú dvere otvorené pre všetkých potenciálnych inovátorov, verejní obstarávatelia sa môžu v rámci každého postupu verejného obstarávania zamerať na prilákanie inovácií.

Mnohé nástroje sa dajú začleniť do akéhokoľvek postupu verejného obstarávania vrátane často využívaných verejných a užších súťaží (4.1). Na inovácie môžu byť konkrétne zamerané aj alternatívne postupy verejného obstarávania, napr. rokovacie konanie s výzvou na účasť v súťaži, súťažný dialóg, súťaž návrhov, inovatívne partnerstvo alebo prístup verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím (4.2).

Výber postupu a technických špecifikácie je v zodpovednosti verejných obstarávateľov. Úspešné inovácie budú v konečnom dôsledku závisieť od ich rozhodnutí. Informácie a námety uvedené v nasledujúcich častiach tohto dokumentu nie sú univerzálnym návodom, ktorý sa hodí pre všetkých. Ide skôr o flexibilný súbor nástrojov, ktoré môžu inšpirovať k novým prístupom, ktoré umožňujú pravidlá EÚ.

4.1 Nástroje podporujúce inovácie pre všetky typy postupov

V tomto oddiele sa opisujú možnosti, ktoré sú k dispozícii pre všetky projekty verejného obstarávania. Už pomerne malé investície do prípravy a organizácie postupu verejného obstarávania spôsobom podporujúcim inovácie postačujú na to, aby začali byť zrejmé výhody pre verejného obstarávateľa aj dodávateľa.

4.1.1 Posúdenie potrieb

Pred vypracovaním technických špecifikácií by verejní obstarávatelia mali uskutočniť rozsiahle posúdenie potrieb s cieľom vymedziť problém, ktorý sa má riešiť. Tento krok sa môže zdať nadbytočný, keďže účel postupu verejného obstarávania je spravidla zrejmý. V skutočnosti je to veľmi dôležitý moment, keď sa môžu uplatniť inovácie. Namiesto prostej výmeny zastaraného zariadenia za iné rovnakého druhu alebo namiesto obnovenia zmlúv o poskytnutí služieb verejný obstarávateľ vykoná funkčnú analýzu potrieb organizácie a jej partnerov/používateľov a identifikuje všetky problémy a oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť. Táto analýza ukáže, či sú doteraz používané zariadenia a služby (ešte stále) tie najvhodnejšie.

PRÍKLAD

POČÚVANIE POUŽÍVATEĽOV VEREJNÝCH SLUŽIEB:

Inteligentný prístav v Talline

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Aby bolo možné zvládať problém nárastu dopravy, chcela správa prístavu v estónskom Talline kúpiť nový elektronický systém na vstupnú kontrolu osobných a nákladných vozidiel.

Čo sa urobilo inak?

Na účely identifikovania svojich potrieb verejný obstarávateľ vykonal 40 rozhovorov s cestujúcimi, šesť rozhovorov s vodičmi, štyri rozhovory so zástupcami prevádzkovateľov trajektov, dva rozhovory s poskytovateľmi služieb nakládky a vykládky a štyri rozhovory so zamestnancami prístavu.

Aký bol výsledok?

Posúdenie potrieb používateľov verejnému obstarávateľovi umožnilo obstarať inovačné riešenie, ktoré rieši celý proces cestovania v prípade osobných a nákladných vozidiel, počnúc predregistráciou online až po vstupnú kontrolu a plne automatizované riadenie dopravy, ktoré nasmeruje vozidlá na loď.

Podrobné informácie sú k dispozícii na:

http://www.portoftallinn.com/smart-port

PRÍKLAD

POSÚDENIE SKUTOČNÝCH POTRIEB NAMIESTO KUPOVANIA TOHO ISTÉHO VO VÄČŠOM:

Prechod Malty na cloud computing

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Na konci životnosti zariadenia na uchovávanie údajov verejní obstarávatelia obvykle zorganizujú súťaž na ďalšiu verejnú zákazku na dodanie podobného dátového servera, čo by nemusel byť najlepší spôsob riešenia aktuálnych potrieb, ktoré môžu byť odlišné ako v minulosti.

Čo sa urobilo inak?

Maltská vláda prechádza v záujme optimalizácie uchovávania vládnych údajov k infraštruktúre založenej na cloude. Verejní obstarávatelia posúdia svoje potreby týkajúce sa uchovávania údajov z hľadiska kapacity, bezpečnosti, podmienok prístupu pre rôzne kategórie používateľov (napr. interní verzus v rámci telepráce), mobility atď. Môžu zvážiť aj alternatívne riešenia, ako je napríklad spoločné dátové centrum s inými správami alebo cloudové riešenia. Okrem úspory nákladov na hardvér a nákladov na údržbu uchovávanie údajov v cloude zlepšuje aj prenosnosť údajov a tým aj mobilitu pracovníkov.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://procurement.mita.gov.mt/open-calls/t04717-on-premise-private-cloud-enabling-infrastructure-and-software

(Projekt spolufinancovaný z európskych štrukturálnych fondov)

Na zachovanie maximálnej nestrannosti je pri vymedzení potrieb potrebné mať dostatočný odstup od súčasného riešenia. Pokiaľ ide o zavádzanie modifikácií alebo nahradenie existujúcich riešení, potrebné je mať otvorenú myseľ. V niektorých prípadoch môžu byť potrebné rozsiahle organizačné zmeny, najmä v prípade automatizácie pracovných tokov. V praxi to znamená, že posúdenie potrieb môže viesť k zváženiu odlišného typu zmluvy, ako je súčasná, t. j. namiesto dodávateľskej zmluvy môže byť pre nové technológie alebo procesy vhodnejšia zmluva o poskytnutí služby alebo zmiešaná zmluva (dodávka a služba).

V záujme umožnenia nových trendov alebo využívania technologických výhod, o ktorých ešte verejní obstarávatelia nevedia, môžu takisto monitorovať trh (34). Verejní obstarávatelia môžu objaviť nové inovačné riešenia pri poskytovaní verejných služieb, zvyšovaní úrovne služieb alebo pridávaní ďalších funkcií prostredníctvom využívania nových technológií. Verejní obstarávatelia tak môžu prispôsobiť svoje potreby na základe dôkladného pochopenia trhu, čo im takisto umožňuje začleniť inovačné riešenia do procesu obstarávania.

V záujme zlepšenia objektívnosti môžu posúdenie potrieb na základe zmluvy o poskytnutí služby uskutočniť takisto špecializované externé subjekty alebo potenciálni dodávatelia, ktorí majú potrebné odborné znalosti. Aby sa predišlo preferenčnému zaobchádzaniu, všetky vymieňané informácie by mali byť uverejnené alebo oznámené ostatným potenciálnym uchádzačom (35). Náklady na takéto služby by mali byť vyvážené optimalizovanými nákladmi a lepšou efektívnosťou verejných služieb.

4.1.2 Prípravná trhová konzultácia

Hlavným účelom prípravnej trhovej konzultácie je zistiť súčasný stav pred začatím postupu obstarávania. Obstarávanie inovácií si zo strany verejného obstarávateľa vyžaduje dobrú prípravu. Verejní obstarávatelia môžu s cieľom lepšie pochopiť príslušný trh komunikovať s potenciálnymi dodávateľmi v rámci predchádzajúcich trhových konzultácií. Môžu ich využiť na získavanie informácií, najmä o štruktúre cien a trhových možnostiach. Vhodné inovačné riešenia už môžu existovať alebo by mohli vyplynúť na základe prispôsobenia alebo kombinácie existujúcich riešení. Aj trh môže byť schopný včas vyvinúť inovačné riešenie za predpokladu, že na to dostane príležitosť.

Vhodná prípravná trhová konzultácia môže pomôcť prekonať opakujúci sa problém pozorovaný pri uplatňovaní pravidiel obstarávania, t. j. neexistenciu prieskumu trhu alebo nedostatočný predchádzajúci prieskum trhu, dôsledkom čoho sú nerealistické alebo zastarané špecifikácie.

Prípravná trhová konzultácia môže mať rôzne formy. V niektorých prípadoch už môžu mať verejní obstarávatelia dobré znalosti a prehľad o trhu, takže môžu byť potrebné len menšie objasnenia alebo aktualizácie, zatiaľ čo v iných prípadoch môže byť potrebný rozsiahly prieskum, ktorý umožní získať vedomosti potrebné na začatie postupu verejného obstarávania. Neexistuje preto univerzálny prístup k prípravným trhovým konzultáciám, ktorý by sa hodil pre všetkých.

V článku 40 smernice 2014/24/EÚ sa ustanovuje, že môžete žiadať o rady nezávislých expertov alebo orgánov alebo účastníkov trhu, a to za predpokladu, že sa tým nenaruší hospodárska súťaž ani to nepovedie k porušeniu zásad nediskriminácie a transparentnosti.

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby akékoľvek informácie poskytnuté počas trhovej konzultácie boli takisto dostupné aj pre ostatné subjekty a aby sa na predloženie ponúk poskytol dostatočný čas. Verejní obstarávatelia zodpovedajú za to, aby zabezpečili v postupoch obstarávania rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi, takže trhová konzultácia by nemala viesť k nespravodlivej výhode alebo nevýhode pre uchádzača.

Prípravná trhová konzultácia umožní verejnému obstarávateľovi:

—	nachádzať tvorivé nápady z trhu,

—	vymedziť podmienky na vyriešenie problému,

—	vytvoriť príležitosti, aby účastníci trhu mohli spolupracovať navzájom, ako aj s verejnými obstarávateľmi,

—	merať schopnosť jeho organizácie prijímať riziko v oblasti inovácií.

Ak je proces trhovej konzultácie vykonaný dobre, verejný obstarávateľ získa spätnú väzbu k navrhovanému projektu od trhu vrátane preskúmania potenciálnych príležitostí, rizík a riešení, ktoré sú s ním spojené. To by v konečnom dôsledku malo viesť k vymedzeniu najlepších zmluvných podmienok.

Aby ste mohli správne viesť proces trhovej konzultácie, je potrebné vykonať niekoľko krokov:

Krok 1: Uskutočniť výskum na účely oznámenia o vymedzení konzultácie, ktoré má obsahovať:

—	ciele sledované procesom trhovej konzultácie,

—	očakávané vlastnosti procesu, ako je napríklad kategória tovaru/služby, otvorenosť inovačnému riešeniu, potenciál cezhraničného spoločného obstarávania atď.,

—	dostupné informácie o súčasnom trhu vrátane lídrov na trhu, nových účastníkov, alternatív atď.,

—	informácie o tom, ako na tomto trhu pôsobia ďalší obstarávatelia – a to vo verejnom aj súkromnom sektore,

—	rôzne obmedzenia týkajúce sa projektu obstarávania (harmonogram, existujúce vybavenie, vnútorné procesy a náklady, rozpočtové obmedzenia atď.),

—	kto sú kľúčové interné zainteresované strany projektu obstarávania (verejní obstarávatelia, technickí odborníci, koncoví používatelia atď.).

Oznámenie o vymedzení umožní verejnému obstarávateľovi určiť najlepší typ predchádzajúcej trhovej konzultácie, ktorá sa má uskutočniť, a vo všeobecnosti hlavné témy, ktoré sa majú prediskutovať počas budúcich rozhovorov/stretnutí. Obstarávateľ sa rozhodne, aký typ trhovej konzultácie je vhodný, napr. online dotazník, podujatia zamerané na spoznanie obstarávateľa (stretnutie so skupinovou alebo individuálnou účasťou), online/fyzické stretnutia, hackatóny, výzvy atď.

Krok 2: Príprava trhovej konzultácie

—

Obstarávateľ môže vyzvať dodávateľov k prispievaniu, a to zverejnením žiadosti o informácie na platformách elektronického verejného obstarávania, na webovej stránke obstarávateľov, na špecializovaných webových sídlach alebo kontaktovaním potenciálnych dodávateľov prostredníctvom špecializovaných fór. Všetky tieto iniciatívy môžu pomôcť rozšíriť skupinu subjektov, ktoré budú mať šancu zverejniť svoje inovatívne nápady a/alebo riešenia ešte pred vypracovaním technických špecifikácií.

Predbežné oznámenie je užitočný nástroj, ktorý je možné použiť na tento účel na formálne oznámenie konzultácie.

Krok 3: Príprava rozhovorov/stretnutí a ich vykonávanie

—

Príprava rozhovoru/stretnutia je nevyhnutným krokom tohto procesu a jedným z kľúčov k jeho úspechu: obstarávateľ musí zozbierať čo najviac informácií s cieľom vymedziť potrebu a zriadiť projekt. Príprava môže mať podobu mriežky rozhovoru, ktorá umožní dohliadať na výmeny informácií a porovnávať odpovede poskytnuté dodávateľmi (vzorový dotazník je uvedený v prílohe III). Táto mriežka rozhovoru sa môže dodávateľom zaslať ešte pred stretnutím.

—	Dodávatelia môžu byť vyzvaní k tomu, aby na otázky zodpovedali e-mailom, prostredníctvom dotazníka online, telefonicky alebo na osobnom stretnutí (pozri prílohu II so vzorom pozvánky pre dodávateľa). Obstarávateľ zabezpečí, aby sa ku všetkým dodávateľom dostala rovnaká úroveň informácií.

—	Obstarávateľ by mal v prípade akéhokoľvek osobného stretnutia zabezpečiť prítomnosť aspoň dvoch osôb a spísať podrobnú zápisnicu.

Krok 4: Využitie výsledkov

—

Odporúča sa viesť riadne záznamy o trhovej konzultácii. Počas stretnutia by si mal obstarávateľ zaznamenávať všetky dôležité body, riešenia a – predovšetkým – informácie, ktoré obstarávateľ poskytuje dodávateľovi. Po stretnutí umožní vypracovanie správy o každej individuálnej diskusii obstarávateľovi čo najefektívnejšie sledovať výmeny informácií.

—	Na konci trhovej konzultácie je dôležité vypracovať súhrnnú správu, v ktorej sa objasnia najužitočnejšie informácie a ktorá napomôže pri formalizovaní konečnej stratégie obstarávania (výber postupu obstarávania, výber podmienok účasti, aspekty výkonnosti hľadaného riešenia atď.).

—	V neposlednom rade musí obstarávateľ pri zverejnení výberového konania prijať všetky nevyhnutné primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže v dôsledku účasti hospodárskych subjektov zapojených do prípravných trhových konzultácií.

PRÍKLAD

SPOLUPRÁCA MESTA A TRHU V ZÁUJME STAVENÍSK S NULOVÝMI EMISIAMI:

Inovatívny prístup k obstarávaniu necestných pojazdných strojov v Kodani

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

V súlade s ambicióznymi cieľmi Kodane v oblasti klímy sa toto mesto snažilo minimalizovať emisie uhlíka spojené so stavebníctvom. Staveniská sú neslávne známe tým, že mestské centrá rušia v dôsledku hluku, prachu a emisií plynov súvisiacich s ťažkými strojmi.

Čo sa urobilo inak?

Kodaň viedla prieskumné rozhovory s cieľom otestovať pripravenosť trhu na stroje bez fosílnych palív a s nulovými emisiami. Spätná väzba trhu sformovala strategické obstarávanie mesta a pilotné plány prechodu na udržateľnejšie stavebné stroje. Kodaň vytvorila fórum pre spoluprácu v súvislosti so staveniskami s nulovými emisiami so zainteresovanými stranami z celého hodnotového reťazca a pilotne vyskúšala použitie niekoľkých malých elektrických strojov prostredníctvom minimálnych požiadaviek vo výberových konaniach.

Aký bol výsledok?

Kodaň progresívne napreduje k staveniskám s nulovými emisiami prostredníctvom pilotných projektov a zdokonaľovania svojho prístupu v oblasti obstarávania. Mesto nadviazalo s dodávateľmi dlhodobejšie „partnerstvá založené na dôvere“ s cieľom vyvážiť ich počiatočné investície do inovatívnych strojov. Kodaň takisto spolupracuje s ďalšími ambicióznymi mestami, pokiaľ ide o obstarávanie stavenísk s nulovými emisiami, v pracovnej skupine iniciatívy tzv. veľkých obstarávateľov, ktorú financuje Európska komisia.

PRÍKLAD

SPOLUPRÁCA MESTA A TRHU V ZÁUJME DODÁVANIA VÝROBKOV A SLUŽIEB S NULOVÝMI EMISIAMI:

Zmena spôsobu dodávania výrobkov a služieb v Osle

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Cieľom mesta Oslo je znížiť emisie CO2 o 95 % do roku 2030. Štúdie preukázali, že značná časť mestskej premávky a emisií výfukových plynov pochádza z vozidiel, ktoré vedeniu mesta dodávajú výrobky alebo služby (ako sú inštalatérske práce, umývanie okien, údržba a likvidácia odpadu).

Čo sa urobilo inak?

Vedenie mesta v rokoch 2018 a 2019 zrealizovalo program aktivít zameraných na zapojenie poskytovateľov služieb v meste do trhu. Zahŕňalo to individuálne rozhovory s existujúcimi dodávateľmi, dotazník dodávateľa a podujatie spoločného dialógu, ktorých cieľom bolo porozumieť potenciálnym možnostiam dosiahnutia dodávok s nulovými emisiami v krátkodobom a strednodobom horizonte. Odozva bola veľmi pozitívna, pričom zo strany účastníkov trhu jasne vyplynulo, že majú záujem a schopnosť prejsť na dodávky s nulovými emisiami za predpokladu, že by to jasne a dôsledne požadovali zákazníci, ako je napríklad vedenie mesta.

Na základe prijatých odpovedí sa uskutočnila séria pilotných činností v oblasti obstarávania, v rámci ktorých sa vo fáze hodnotenia pri poskytovaní služieb uprednostnilo využívanie vozidiel s nulovými emisiami. Výsledky boli ešte lepšie, než sa očakávalo.

Aký bol výsledok?

Oslo teraz zverejnilo usmernenia pre obstarávanie dodávok s nulovými emisiami, ktoré sa dajú využiť vo všetkých zákazkách, ktoré mesto obstaráva. Usmernenia zahŕňajú minimálne požiadavky na použité vozidlá, ako aj kritériá na vyhodnotenie ponúk pre používanie vozidiel s nulovými emisiami s možnosťou zaviesť ich do poskytovania služieb počas trvania zákazky. Tieto usmernenia sa budú pravidelne aktualizovať.

V roku 2020 sa začalo so staveniskami úplne bez fosílnych palív v Kodani, Helsinkách a Trondheime. Amsterdam, Brusel, Budapešť a Viedeň pracujú na identifikácii vhodných pilotných lokalít pre svoje prvé staveniská bez fosílnych palív a/alebo emisií. Vďaka tomu, že sa táto iniciatíva rozšírila do všetkých týchto miest, má potenciál pomôcť hospodárskym subjektom vyvinúť inovačné riešenia v kľúčovom priemyselnom ekosystéme (stavebníctvo), v ktorom sú verejní obstarávatelia dôležitými investormi.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://www.buyzet.eu/wp-content/uploads/2019/05/POLIS_BUYZET-Handbook_EN_web.pdf

PRÍKLAD

VYBUDOVANIE UDRŽATEĽNÉHO PREDŠKOLSKÉHO ZARIADENIA:

Práca s trhom v záujme zabezpečenia súladu s environmentálnou značkou

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Fínska obec Hyvinkää chcela spojiť environmentálne ciele načrtnuté v obecnej stratégii s dôrazom na zaistenie zdravého a bezpečného prostredia pre vzdelávanie detí podľa národného zákona o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve. V tejto súvislosti sa obec rozhodla zamerať na nové predškolské zariadenie, ktoré bude ako prvé ocenené environmentálnou značkou.

Čo sa urobilo inak?

Obec uznala inovatívny charakter stanovených požiadaviek, a preto sa včas rozhodla, že začne spolupracovať s aktérmi na trhu, aby pochopila, aké sú možnosti. Na fínskom národnom portáli pre obstarávanie sa zverejnila žiadosť o informácie, po ktorej nasledoval podrobnejší dotazník a individuálne rozhovory s dodávateľmi, ktorí odpovedali na dotazník.

Aký bol výsledok?

Spolupráca s aktérmi na trhu preukázala schopnosť trhu zabezpečiť vybudovanie predškolského zariadenia s environmentálnou značkou. Poskytlo to trhu aj dostatok času na prípravu kvalitných ponúk. Požiadavky na environmentálnu značku boli stanovené v súťažných podkladoch. Nakoniec sa prijalo päť vyhovujúcich ponúk, ktoré ponúkali cenu, ktorá bola oveľa nižšia, ako sa predpokladalo. Vďaka tomu obec získala cenu Procura+ za udržateľné obstarávanie za rok 2017.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://ec.europa.eu/environment/gpp/pdf/news_alert/Issue75_Case_Study_150_Hyvinkaa.pdf

https://procuraplus.org/dev/awards/awards-2017/

PRÍKLAD

ELEKTRONICKÉ STRETNUTIE S OBSTARÁVATEĽMI K OCHORENIU COVID-19 ORGANIZOVANÉ EURÓPSKOU RADOU PRE INOVÁCIU:

Spoločné hľadanie spoločných riešení (obstarávanie v európskom inovačnom ekosystéme)

Európska rada pre inováciu na podujatí, ktoré sa uskutočnilo len online, spojila viac ako 50 verejných a súkromných obstarávateľov, päť európskych spoločností a viac ako 20 MSP podporovaných Európskou radou pre inováciu v rámci prvého elektronického stretnutia s obstarávateľmi, ktoré sa venovalo riešeniam v súvislosti s ochorením COVID-19.

Obstarávatelia vo verejnom aj súkromnom sektore a MSP mali možnosť vyzdvihnúť svoje potreby a príslušné riešenia a popoludní na ne nadviazať prostredníctvom vyhradených individuálnych stretnutí.

Zorganizovali sa dve rôzne stretnutia, na ktorých MSP predstavili svoje riešenia týkajúce sa zdravotníckych pomôcok a nových inovatívnych biotechnologických aplikácií. Na konci každého stretnutia mali účastníci možnosť vybrať najlepšiu prezentáciu.

Toto podujatie zdôraznilo význam vytvárania synergií medzi MSP a obstarávateľmi.

https://ec.europa.eu/easme/en/news/eic-epitching-procurers-covid19-finding-common-solutions-together

4.1.3 Použitie nepovinných polí v štandardných formulároch

Verejní obstarávatelia budú musieť od 25. októbra 2023 vypĺňať nové a aktualizované štandardné formuláre (36), ktoré im umožnia poskytnúť informácie o využívaní inovačného obstarávania. Aktualizované štandardné formuláre budú obsahovať nepovinné pole, v ktorom môžu verejní obstarávatelia uviesť, že obstarávajú inovatívne tovary, práce alebo služby prostredníctvom postupu verejného obstarávania. Verejní obstarávatelia využitím tejto možnosti prispievajú k presnejšiemu zberu údajov a analýze využívania inovačného obstarávania vo svojej krajine aj v celej EÚ.

Správna implementácia elektronických formulárov je investíciou. Vyžaduje si dostatok času a zdrojov, prinesie však výrazné výnosy vo forme časovej úspory pre všetky implementujúce subjekty aj používateľov. Na rozdiel od predchádzajúcich štandardných formulárov sa majú elektronické formuláre vo veľkej miere vypĺňať automaticky prostredníctvom systémov elektronického obstarávania, čo výrazne zníži administratívne zaťaženie pre používateľov.

Elektronické formuláre sa môžu upraviť podľa vnútroštátnych potrieb. Na lepšie porozumenie tohto procesu a možností pozri príručku s názvom eForms Policy Implementation Handbook (Príručka na vykonávanie politiky elektronických formulárov) (37).

4.1.4 Technické špecifikácie

Vďaka vhodným trhovým konzultáciám verejní obstarávatelia získajú lepší prehľad o existujúcich riešeniach – ich parametroch, osobitných vlastnostiach a merateľných ukazovateľoch. To im môže pomôcť pripraviť lepšie technické špecifikácie, vďaka ktorým sa pri obstarávaní uplatnia maximálne efektívne a inovačné riešenia vrátane nových, ktoré budú pre verejného obstarávateľa najprínosnejšie. Konkrétne, verejní obstarávatelia môžu vyhotoviť technické špecifikácie opisne alebo z funkčného hľadiska. Každá z týchto metód má určité výhody, avšak funkčné požiadavky sú oveľa priaznivejšie pre inovácie.

4.1.4.1 Opisné požiadavky

Je pomerne malá šanca, že opisné technické špecifikácie podnietia trh k predloženiu inovačného riešenia. V najlepšom prípade budú odrážať aktuálne možnosti trhu. V prípade opisných technických špecifikácií, ktoré idú nad rámec súčasnej ponuky na trhu, verejný obstarávateľ podstupuje riziko, že nedostane žiadnu odpoveď.

Opisné technické špecifikácie nemusia byť dostatočne široké na to, aby umožnili spravodlivú hospodársku súťaž medzi riešeniami založenými na rôznych typoch technológií, procesov alebo aplikácií. Existuje vysoké riziko, že sa uprednostní jedno konkrétne riešenie. To by mohlo ohroziť proces verejného obstarávania tým, že neúspešní žiadatelia požiadajú o preskúmanie. Z tohto dôvodu majú verejní obstarávatelia pred vyhotovením špecifikácií o to väčší záujem oboznámiť sa so súčasným stavom technologického rozvoja prostredníctvom vhodnej prípravnej trhovej konzultácie.

V prípade opisných technických špecifikácií verejný obstarávateľ predpisuje podrobné riešenie a nesie plnú zodpovednosť za jeho kvalitu a funkčnosť. Niektoré hospodárske subjekty môžu v rámci obstarávania ponúknuť riešenie podstatne prevyšujúce minimálne požiadavky stanovené v opisných technických špecifikáciách. Je však malá pravdepodobnosť, že by sa tak stalo: lacnejšie riešenie, ktoré je menej inovačné, ale stále v rámci minimálnych požiadaviek, môže mať väčšiu šancu na úspech. Tým v súťaži založenej na pomere kvality a ceny zostáva len malý priestor na manévrovanie v prospech inovácií.

Opisné technické špecifikácie je teda najlepšie používať v prípadoch, keď verejný obstarávateľ dokonale pozná trhový potenciál. Dokonca aj v takýchto prípadoch sa môže požadovaný výsledok lepšie dosiahnuť, ak sa časť plnenia ponechá na inovačný proces.

PRÍKLAD

ÚSPEŠNÉ POUŽITIE OPISNÝCH ŠPECIFIKÁCIÍ:

Výstavba Guggenheimovho múzea v Bilbau

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Guggenheimovo múzeum v Bilbau patrí k najznámejším budovám v Európe. V podrobných technických špecifikáciách architekta Franka Gheryho bol predpísaný presný tvar, rozmery a materiály, ktoré sa majú použiť. Najzložitejšou časťou stavby bola zakrivená titánová strecha tvaru a farby, ktoré musia odolať slnku a vetru.

Čo sa urobilo inak?

Aby bolo možné tento architektonický počin zrealizovať a dodať v zmysle špecifikácií, ako aj harmonogramu a v rámci obmedzení, dodávatelia použili v procese výroby aj výstavby inovácie. Na výpočet veľkosti a na rezanie a ohýbanie titánových platní použili moderný softvér určený pre letecký priemysel.

Aký bol výsledok?

Digitalizácia konštrukčných, výrobných a stavebných procesov a použitie extrémne tenkých titánových platní boli v oblasti stavebníctva prevratným činom. Podniku, ktorý vyrezal a dodal titánovú strechu, pomohli získať celosvetové uznanie a úspech.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://www.guggenheim-bilbao.eus/en/the-building/the-construction

http://www.gastdoz.arch.ethz.ch/pmeyer/Infos/Pollalis/case_Guggenheim.pdf

4.1.4.2 Funkčné požiadavky

Technické špecifikácie stanovené vo forme funkčných požiadaviek presúvajú zodpovednosť za dosiahnutie lepších výsledkov na trh. Verejný obstarávateľ stanoví minimálne požiadavky, aby sa vyhol pochybnej nekvalitnej ponuke, avšak nie je príliš preskriptívny, čo sa týka prostriedkov na dosiahnutie požadovaného výsledku. Hospodárske subjekty môžu na účely dosiahnutia optimálneho výsledku uplatniť otvorenosť a flexibilitu.

Formulovanie správnych funkčných požiadaviek a kritérií na ich hodnotenie je však výzvou, ktorú možno zvládnuť pomocou dobrých znalostí trhového potenciálu a najvhodnejších technológií. Tieto poznatky sú veľmi dôležité pre stanovenie ambicióznych, no realistických požiadaviek a možno ich zhromaždiť prostredníctvom prípravnej trhovej konzultácie.

Mohla by sa zriadiť platforma, kde by si verejní obstarávatelia a hospodárske subjekty mohli vymieňať svoje skúsenosti s funkčnými technickými špecifikáciami a kritériami na vyhodnotenie ponúk a mohli by ich aj komentovať a hodnotiť (38). Aj keď takáto databáza nebude poskytovať právne „nepriestrelné“ informácie, mnohí používatelia prejavili o tento zdroj inšpirácie záujem.

PRÍKLAD

ZMENA ZAMERANIA VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA:

Funkčný prístup talianskej národnej obstarávacej organizácie

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Zámerom je zvýšiť šancu na úspech so špecifikáciami obstarávania zameranými na cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, a nie na prostriedky na jeho dosiahnutie.

Čo sa urobilo inak?

Talianska centrálna obstarávacia organizácia, CONSIP, pristupuje k inováciám z funkčného hľadiska. Namiesto obstarávania vykurovacích alebo chladiacich systémov obstaráva pre svojich klientov „teplotu“. V špecifikáciách požaduje od dodávateľov, aby zaručili vopred určenú komfortnú situáciu, úspory energie a zníženie emisií oxidu uhličitého. V týchto špecifikáciách je zahrnutá teplota, ktorá má byť vo vnútri budov, montáž elektronických meracích prístrojov na neustále monitorovanie vnútornej teploty, posúdenie optimálnej úrovne spotreby pre vykurovacie a energetické služby a energetické audity pre každú budovu. Zmluva obsahuje doložku o hospodárnosti s požiadavkou na minimálne množstvo usporenej energie.

Aký bol výsledok?

Energia ušetrená v rámci rámcovej zmluvy je 16-krát vyššia ako minimálna požadovaná hodnota.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://www.sppregions.eu/fileadmin/user_upload/Resources/POBS_Best_Practice_Report.pdf

http://www.consip.it/media/news-e-comunicati/consip-vince-il-premio-european-energy-service-award

4.1.5 Variantné riešenia

Verejní obstarávatelia môžu povoliť ponuky s „variantnými riešeniami“: ponuku, ktorá je v úzkom súlade s technickými špecifikáciami, môže dopĺňať jedno alebo viac alternatívnych riešení založených na alternatívnych technológiách alebo procesoch. Dodávatelia môžu popri tradičnom „bezpečnom“ riešení navrhnúť aj riešenie, ktoré je inovatívnejšie. To môže pritiahnuť pozornosť verejných obstarávateľov pre potenciál dosiahnutia lepších než očakávaných výsledkov z hľadiska nákladov, kvality alebo flexibility. Verejní obstarávatelia môžu dokonca požadovať, aby boli predložené len variantné riešenia (ktoré sú v súlade s minimálnymi požiadavkami).

Tým sa môže uľahčiť účasť startupov a inovačných MSP, ktoré poskytujú len jedno inovačné riešenie.

Ak verejní obstarávatelia povolia alebo predpíšu variantné riešenia, v súťažných podkladoch musia byť uvedené minimálne požiadavky, ktoré variantné riešenia musia spĺňať, vrátane ich prezentácie. Dôležité je objasniť, či uchádzač môže predložiť variantné riešenia samostatne, alebo len ako doplnok k ponuke (ktorá nie je variantným riešením).

Používanie variantných riešení patrí k najjednoduchším a najbezpečnejším spôsobom podnecovania k inováciám v oblasti verejného obstarávania. Verejní obstarávatelia musia len povoliť používanie variantných riešení. Ak by inovačné variantné riešenia nezaujali, hospodársky subjekt má stále reálnu šancu získať zákazku s konzervatívnejšou ponukou.

Používanie variantných riešení je najúčinnejšie v kombinácii s funkčnými požiadavkami a kritériami na vyhodnotenie ponúk, ktoré umožňujú obstarávateľovi porovnávať rôzne riešenia z hľadiska ich funkčnosti, efektívnosti, nákladovej účinnosti, univerzálnosti alebo trvácnosti. Bez týchto parametrov sa variantné riešenia ťažko dajú porovnávať.

PRÍKLAD

ZNÍŽENIE RIZIKA PROSTREDNÍCTVOM VARIANTNÝCH RIEŠENÍ:

Postupný prechod francúzskych lokalít na obnoviteľné zdroje energie

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Pri hľadaní nového dodávateľa energie chceli miestne orgány mesta Bourg-en-Bresse umožniť inovácie, ale bez vynaloženia dodatočných nákladov alebo podstúpenia veľkého rizika.

Čo sa urobilo inak?

V súťažných podkladoch sa dodávateľom poskytla možnosť navrhnúť variantné riešenia k tradičnej ponuke založenej na fosílnych zdrojoch. Dodávatelia mohli ešte stále ponúknuť tradičné fosílne palivá.

Aký bol výsledok?

Vďaka umožneniu variantných riešení dodávateľ predložil ponuku, ktorá zahŕňala 3 % bioplynu so zárukou pôvodu a takmer žiadne dodatočné náklady.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://primes-eu.net/media/12194495/1-case-study-bba-natural-gaz-1_vulc-4.pdf

4.1.6 Kritériá na vyhodnotenie ponúk

Jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk, ktoré sa uvádza v smernici, je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Rozumné nastavenie kritérií na vyhodnotenie ponúk pre ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku oceňujúce kvalitu aj cenu predstavuje dôležitý potenciál pre inovačné obstarávanie.

Kritériá pre ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku pozostávajú z nasledujúcich položiek:

4.1.6.1 Cena

Verejní obstarávatelia sa môžu rozhodnúť použiť len cenové kritérium, ak im to umožňujú ich vnútroštátne právne predpisy (členské štáty majú pri transpozícii možnosť zahrnúť ako povinné aj iné kritériá) (39). V tomto prípade sa cena vzťahuje len na kúpnu hodnotu tovarov, služieb alebo prác (bez ohľadu na platobné podmienky). Nezahŕňa žiadne ďalšie náklady súvisiace s užívaním, údržbou, recykláciou alebo zneškodnením. Ak sa ako kritérium na vyhodnotenie ponúk použije len cena, bude šanca na podnietenie inovácií len veľmi malá, pokiaľ sa cenové kritérium na vyhodnotenie ponúk nepoužije v kombinácii s funkčnými požiadavkami a/alebo variantnými riešeniami.

4.1.6.2 Náklady

Verejní obstarávatelia môžu brať do úvahy aj náklady. Obvykle sa vzťahujú na peňažnú hodnotu výroby, obstarania, používania, spotreby, údržby, prepojenia, recyklovania a/alebo zneškodnenia predmetu verejnej zákazky. Verejní obstarávatelia by mali na výpočet nákladov použiť dostupné a objektívne metodiky výpočtu nákladov na životný cyklus.

Vhodnými metodikami výpočtu sa priradia zmysluplné číselné hodnoty oprávneným záujmom verejného obstarávateľa, napr. náklady na spotrebu a údržbu vozového parku. Hodnota priradená každej zložke nákladov sa bude líšiť v závislosti od charakteru verejného obstarávateľa a jeho osobitných potrieb, napr. poštové vozidlá pracujúce v mestskom prostredí si vyžadujú odlišné ocenenie kritérií ako diaľkové dodávkové vozidlá, ktoré budú jazdiť po diaľniciach a na vidieku s menšími možnosťami na doplnenie pohonných hmôt a servis.

Použitie nákladov ako kritéria na vyhodnotenie ponúk môže podnecovať k inováciám. Inovačné vozidlo by mohlo poskytovať lepšie výsledky z hľadiska spotreby, zelenej energie alebo intervalov údržby, aj keď je jeho počiatočná kúpna cena vyššia ako štandardná ponuka. Tým sa optimalizujú náklady na životný cyklus pre verejného obstarávateľa – nielenže dôjde ku kompenzácii jeho počiatočných výdavkov, ale aj celkové náklady počas životného cyklu môžu byť vďaka inovačnému riešeniu nižšie. Hospodárske subjekty pritom budú môcť, vďaka uznaniu ich lepšej hospodárnosti podľa nákladových kritérií, predať inovačné výrobky, ktoré by inak nemuseli nájsť svoje miesto na trhu.

PRÍKLAD

ZABEZPEČENIE LEPŠÍCH VÝSLEDKOV PROSTREDNÍCTVOM METODIKY NA VÝPOČET NÁKLADOV NA ŽIVOTNÝ CYKLUS:

Ekologickejšie vozidlá pre slovinské verejné služby

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Agentúra pre verejné obstarávanie v Slovinsku obstaráva vozidlá pre 130 subjektov verejného sektora. Podľa národného akčného plánu zeleného verejného obstarávania má za úlohu „ozeleniť“ svoje verejné obstarávania.

Čo sa urobilo inak?

Pri obstarávaní vozidiel agentúra vypočíta náklady na životný cyklus vozidiel za použitia povinnej spoločnej metodiky na výpočet nákladov na emisie CO2 počas životnosti vozidla vymedzenej v smernici EÚ o ekologických vozidlách.

Napr.: Prevádzkové náklady emisií CO2 z osobného automobilu počas celej životnosti pre automobil s emisiami CO2 vo výške 155 g/km: 200 000 km × 0,155 kg/km × 0,04 EUR/kg = 31 000,04 EUR implicitných prevádzkových nákladov na životný cyklus vozidla za emisie CO2.

Túto hodnotu možno potom pridať k nákupnej cene, ako aj k všetkým ostatným prevádzkovým nákladom. Zákazky budú zadané na vozidlo, ktoré bude ponúknuté za najlepšiu súhrnnú hodnotu, v ktorej sú kombinované všetky parametre (cena, náklady a spoločenská hodnota emisií CO2).

Aký bol výsledok?

Uplatnením výpočtu nákladov na životný cyklus v rámci kritérií na vyhodnotenie ponúk a stanovením požiadaviek na maximálne úrovne emisií CO2 slovinská agentúra pre verejné obstarávanie dostáva ponuky na vozidlá s nižšími emisiami CO2. Výsledkom bolo zníženie emisií o 3 až 45 g/km na jedno vozidlo.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

https://ec.europa.eu/transport/themes/urban/vehicles/directive_en

http://ec.europa.eu/environment/gpp/pdf/news_alert/Issue17_Case_Study40_Slovenia_vehicles.pdf

4.1.6.3 Kvalita

Najlepší pomer ceny a kvality je pojem používaný v pravidlách EÚ na vymedzenie vzťahu medzi cenou predmetu verejnej zákazky a všetkými kritériami, ktoré majú pre verejného obstarávateľa osobitný význam. Kvalitatívne kritériá môžu zahŕňať kvalitatívne, environmentálne, sociálne alebo inovačné aspekty výrobkov, služieb alebo prác. Verejní obstarávatelia majú veľkú voľnosť pri formulovaní týchto kritérií a priraďovaní váh na základe svojich osobitných potrieb.

PRÍKLAD

DÔRAZ NA KVALITU V PROCESE VÝBERU:

Tlačiarne pre Európsku komisiu, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu a používateľsky ústretovejšie

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Európska komisia sa snaží znížiť vplyv svojej administratívy na prírodné prostredie a zlepšiť pracovné prostredie pre zamestnancov vrátane zamestnancov s osobitnými potrebami.

Čo sa urobilo inak?

Kancelárske tlačiarne sa berú do úvahy len vtedy, keď úplne spĺňajú požiadavky programu Energy Star 2.0 a smernice o obmedzení používania určitých nebezpečných látok. Musia umožňovať aj použitie 100 % recyklovaného papiera.

Výpočet nákladov na životný cyklus sa využíva na účely zohľadnenia environmentálnych hľadísk a minimalizáciu spotreby energie v priebehu celého životného cyklu tlačiarne až po jej konečné zneškodnenie ako odpad.

Ponuky môžu takisto získať ďalšie body v rámci hodnotenia, ak majú ďalšie funkcie alebo charakteristiky, napr. nižšiu úroveň hluku, opätovné používanie kaziet alebo ergonómiu vhodnú pre používateľov invalidného vozíka.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://ted.europa.eu/TED/notice/udl?uri=TED:NOTICE:287253-2016:TEXT:SK:HTML

Starostlivo vyberané požiadavky na najlepší pomer ceny a kvality možno objektívne zdôvodniť uprednostnením výrobkov, služieb alebo procesov, ktoré vďaka svojim inovačným funkciám lepšie zodpovedajú hodnotovému systému verejného obstarávateľa a jeho potrebám.

PRÍKLAD

ZAVEDENIE CELOSTNÉHO POHĽADU DO PROCESU OBSTARÁVANIA:

Obstarávanie inkontinenčných plienok v Dánsku

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Verejný obstarávateľ sa rozhodol, že uskutoční verejné obstarávanie s využitím celostného pohľadu, pretože bolo jasné, že hlavné náklady na starostlivosť o osoby trpiace inkontinenciou nepredstavujú náklady na plienku – teda cena samotného výrobku, ale všetky ďalšie náklady na starostlivosť o pacientov trpiacich inkontinenciou. Napríklad čas, ktorý zdravotné sestry potrebujú na výmenu plienky, a všetky výdavky, ktoré vzniknú, ak použijú pre pacientov nesprávnu plienku atď.

Čo sa urobilo inak?

Použili sa tieto kritériá na vyhodnotenie ponúk:

—

hospodárnosť 40 %

—	cena výrobku 30 %

—	celkové náklady 70 %

—	kvalita 25 %

—	vzdelávanie/poradenstvo 20 %

—	ekonomické sledovanie: 15 %

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://ted.europa.eu/TED/notice/udl?uri=TED:NOTICE:069650-2015:TEXT:SK:HTML

4.1.7 Správa práv duševného vlastníctva

Členské štáty a verejní obstarávatelia sa vyzývajú k tomu, aby prijali strategický prístup k právam duševného vlastníctva pri riešení verejného obstarávania.

Verejné obstarávanie inovatívneho tovaru alebo služieb, najmä pri obstarávaní služieb výskumu a vývoja, štúdií alebo softvéru, môže viesť k vytvoreniu nových práv duševného vlastníctva (napr. patenty alebo autorské práva, práva na dizajn, ochranné známky). V súťažiach verejného obstarávania, ktoré nie sú osobitne zamerané na obstaranie inovatívnych výrobkov alebo služieb, môže dodávateľ takisto navrhnúť inováciu počas vykonávania zákazky. Vymedzenie jasných doložiek o právach duševného vlastníctva v súťažných podkladoch je preto dôležité pre všetky verejné obstarávania (40).

Verejní obstarávatelia musia zabezpečiť, aby sa pri prideľovaní práv duševného vlastníctva zohľadňoval pri ich obstarávaní platný právny rámec v oblasti práv duševného vlastníctva v Európe (41) a na vnútroštátnej úrovni (42), napríklad ustanovenia o minimálnych právach oprávnených používateľov na využívanie softvéru, databáz atď. Bez toho, aby bol dotknutý tento právny rámec v oblasti práv duševného vlastníctva, smernice EÚ o verejnom obstarávaní a pravidlá štátnej pomoci ponechávajú otvorenú možnosť požadovať v súťažných podkladoch prevod práv duševného vlastníctva od zúčastneného hospodárskeho subjektu na verejného obstarávateľa (43). Verejní obstarávatelia majú k dispozícii dve základné možnosti prideľovania práv duševného vlastníctva vyplývajúcich z projektu, medzi ktorými existuje viacero odchýlok:

—	verejný obstarávateľ vyžaduje prevod nových práv duševného vlastníctva, alebo

—	verejný obstarávateľ takýto prevod nevyžaduje a práva duševného vlastníctva zostávajú dodávateľovi.

Keďže tieto práva sú cenným majetkom a môžu mať vplyv na atraktívnosť verejného obstarávania pre inovátorov, je dôležité, aby verejní obstarávatelia vopred v súťažných podkladoch jasne vymedzili pridelenie práv duševného vlastníctva spojených s verejnou zákazkou, a to pri zohľadnení rôznych príslušných záujmov, najmä verejného záujmu a politických cieľov (44).

Keďže obstarávateľský subjekt hradí 100 % nákladov, často sa domnieva, že má nárok na všetky výsledky. Prevod práv duševného vlastníctva, ktoré sú spojené s týmito výsledkami, na verejných obstarávateľov môže utlmiť inováciu. Dodávateľom sa tým môže zabrániť opätovne používať či dokonca prispôsobovať/zlepšovať inovácie v inej súvislosti alebo pre iného zákazníka, čo by takisto mohlo mať za následok nižšiu kvalitu a vyššie náklady pre verejného obstarávateľa. V mnohých prípadoch majú dodávatelia lepšie predpoklady na uvedenie inovácií odvodených z verejného obstarávania na trh, zabezpečenie primeranej ochrany duševného vlastníctva a na obhajobu práv duševného vlastníctva na súde než verejní obstarávatelia. Podniky sa však sťažujú, že v porovnaní s ostatnými časťami sveta verejní obstarávatelia v Európe brzdia inovácie tým, že si bez opodstatneného dôvodu ponechávajú práva duševného vlastníctva (45).

SPRÁVA PRÁV DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA PRI VEREJNOM OBSTARÁVANÍ V RÔZNYCH KRAJINÁCH

Hlavní obchodní partneri Európy prevedú práva duševného vlastníctva spojené s verejným obstarávaním štandardne na zúčastnené hospodárske subjekty, pokiaľ nejde o mimoriadne dôležité verejné záujmy. Vo väčšine členských štátoch EÚ sa v právnom rámci pre verejné obstarávanie neuvádza prideľovanie práv duševného vlastníctva a vymedzenie prideľovania práv duševného vlastníctva v súťažných podkladoch sa ponecháva na verejnom obstarávateľovi. Keďže to pre jednotlivých obstarávateľov nie je vždy jednoduchá úloha, 11 krajín v Európe prijalo vnútroštátnu politiku prideľovania práv duševného vlastníctva vo verejnom obstarávaní, v rámci ktorej sa ponecháva vlastníctvo práv duševného vlastníctva v zásade na dodávateľoch: najmä Belgicko a Španielsko (prostredníctvom právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania), Fínsko, Francúzsko a Švajčiarsko (prostredníctvom všeobecných podmienok pre verejné zákazky) a Estónsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko a Slovinsko (prostredníctvom oficiálnych usmernení).

Podrobné informácie sú k dispozícii:

Prenechanie vlastníctva práv duševného vlastníctva na spoločnostiach vo verejnom obstarávaní – postupy uplatňované vo svete:

http://ec.europa.eu/newsroom/dae/redirection.cfm?item_id=56812

Ďalšie podrobnosti o prideľovaní práv duševného vlastníctva vo verejnom obstarávaní v rôznych krajinách v celej Európe:

pozri ukazovateľ 10 v profiloch krajín v štúdii SMART 2016/0040

Verejní obstarávatelia by preto mali zvážiť prenechanie práv duševného vlastníctva dodávateľom, pokiaľ sa neuplatňujú vyššie verejné záujmy. Môže to tak byť v prípade, keď by sa dodávateľovi nemalo povoliť použiť výsledky verejnej zákazky (napr. z bezpečnostných dôvodov alebo z dôvodu zachovania dôvernosti), keď dodávateľ nemôže využiť výsledky verejnej zákazky (napr. návrh marketingových kampaní alebo log konkrétne pre verejných obstarávateľov), alebo keď verejný obstarávateľ musí zverejniť všetky výsledky (napr. určité politické správy/štúdie, ciele z hľadiska otvorených údajov). Ak sa zvolí prístup, ktorý spočíva v prenechaní práv duševného vlastníctva dodávateľom vždy, keď je to vhodné, môže to prispieť k zvýšeniu atraktívnosti verejného obstarávania pre inovátorov.

V prípadoch, keď sa práva duševného vlastníctva prenechajú dodávateľom, verejní obstarávatelia môžu a stále by mali chrániť svoje oprávnené záujmy, ako aj verejný záujem. Môže byť preto nevyhnutné, aby si verejní obstarávatelia ponechali tieto práva, čo by sa malo odraziť v zákazke (46):

—

Dostatočné práva na využívanie a práva na prispôsobenie: práva bez licenčných poplatkov na využívanie a prispôsobenie inovačných riešení. Verejní obstarávatelia musia mať s cieľom umožniť využívanie a prispôsobenie prístup k dokumentácii a môžu takisto potrebovať právo poskytnúť túto dokumentáciu (obmedzenému počtu) partnerov (napr. iné správy, ktoré musia byť prepojené s riešením obstarávateľa).

—

Podmienené právo na udelenie licencie: verejní obstarávatelia by mali mať právo vyžadovať od dodávateľov, aby poskytovali licencie určitým tretím stranám na prevádzkovanie/úpravu riešenia pre obstarávateľa za spravodlivých a primeraných trhových podmienok. Ak to dodávateľ odmietne urobiť, verejný obstarávateľ by mal mať právo sám poskytnúť tieto licencie tretím stranám na ochranu verejných záujmov.

—

Príslušné práva na zverejnenie: hoci je vhodné prenechať práva duševného vlastníctva verejnému obstarávateľovi, ak je potrebné verejne sprístupniť všetky výsledky (napr. autorské práva k určitým politickým správam/štúdiám), v iných prípadoch, keď sa práva duševného vlastníctva prenechajú dodávateľovi, mali by sa zabezpečiť práva na prístup k odvodeným údajom a na ich zverejnenie (napr. určité verejné údaje, ktoré sú v záujme širokej verejnosti alebo ktoré môže verejný obstarávateľ chcieť dobrovoľne zverejniť, aby umožnil ich opätovné použitie tretími stranami, napr. pri vývoji iných inovačných riešení).

Na záver, prenechanie práv duševného vlastníctva dodávateľom môže podporiť priemyselnú komercializáciu inovačných riešení a zároveň v plnej miere chrániť primerané záujmy verejných obstarávateľov a znížiť obstarávacie náklady pre verejný sektor. Členské štáty by preto mohli zvážiť možnosť ponechávať práva duševného vlastníctva dodávateľom na základe vyššie opísaných podmienok a mali by zabezpečiť, aby sa stimuly pre podniky na inovovanie neskresľovali a aby sa nebránilo prístupu na trhy.

Ďalšie informácie o právach duševného vlastníctva vrátane všeobecných aspektov a typu predmetu obstarávania nájdete v prílohe I. Informácie o vzájomnom vzťahu medzi právami duševného vlastníctva a štátnou pomocou nájdete v kapitole 5.

PRÍKLAD

PROJEKT OBSTARÁVANIA MESTSKÉHO ZASTUPITEĽSTVA V DUBLINE VO FÁZE PRED KOMERČNÝM VYUŽITÍM:

Manažment povodní prostredníctvom monitorovania šácht

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

V dôsledku extrémnejších poveternostných javov dažde v Dubline v posledných rokoch často preťažili existujúci odtokový systém, pričom situáciu ešte zhoršilo upchatie odtokov a šácht. To viedlo k zaplaveniu ciest a nehnuteľností v oblasti mesta Dublin. Súčasný systém povodňovej ochrany sa opieral o miestne znalosti a historické informácie, mestské zastupiteľstvo však videlo potenciálnu výhodu v tom, že by malo k dispozícii informácie v reálnom čase, ktoré by im pomohli zvládať situácie počas toho, ako sa vyvíjajú. Takéto informácie by mohli pomôcť aj dlhodobejšiemu plánovaniu povodňovej ochrany v tejto oblasti.

Analýza trhu ukázala, že aj keď bol k dispozícii malý počet možných technologických riešení, neboli lacné ani škálovateľné – čo sú dva kľúčové ciele, ktoré mestské zastupiteľstvo v Dubline vyžadovalo.

Čo sa urobilo inak?

Enterprise Ireland je vládna organizácia zodpovedná za rozvoj a rast írskych podnikov na svetových trhoch. Táto organizácia bola poverená propagovaním obstarávania vo fáze pred komerčným využitím prostredníctvom jej programu pre inovačný výskum v malých podnikoch (SBIR) (47). Mestské zastupiteľstvo v Dubline uskutočnilo prostredníctvom tohto programu súťaž v oblasti inovačného obstarávania zameranú na riešenie monitorovania šácht, pričom ponúkalo financovanie viacerým spoločnostiam na ceste k dosiahnutiu nízkonákladového, škálovateľného a životaschopného výsledku. S cieľom pomôcť spoločnostiam pri ďalšom rozvoji nad rámec procesu obstarávania udelilo mestské zastupiteľstvo v Dubline týmto spoločnostiam práva duševného vlastníctva, avšak s tým, že si ponechalo určité práva na využívanie, a s dodatočnou doložkou, podľa ktorej sa práva vrátia mestskému zastupiteľstvu, ak ich spoločnosti do troch rokov nevyužijú na komerčné účely.

Aký bol výsledok?

Zastupiteľstvo počas verejného obstarávania financovalo štúdie uskutočniteľnosti, stavbu prototypov a testovanie riešení v skutočnom prostredí. Mestské zastupiteľstvo začalo spolupracovať na skúšaní a testovaní riešení so šiestimi spoločnosťami a po vylúčení niektorých z nich v rámci konkurenčného procesu teraz spolupracuje s dvoma spoločnosťami na spoločnom navrhovaní zariadení s nízkou spotrebou a nízkymi nákladmi, ktoré môžu odosielať výstrahy v náročnom prostredí šácht.

Zastupiteľstvo v súčasnosti validuje výsledky z 50 aktívnych lokalít a dúfa, že do konca procesu zaobstará škálovateľné a nízkonákladové riešenie. Jedna zo spoločností v súčasnosti predáva svoje riešenie a jeho variácie aj ďalším mestám.

Podrobné informácie sú k dispozícii na:

https://ted.europa.eu/udl?uri=TED:NOTICE:158589-2017:TEXT:SK:HTML (oznámenie o vyhlásení obstarávania)

https://smartcitiesireland.org/projects/gully-monitoring/

PRÍKLAD

OBSTARÁVANIE BLOCKCHAINU EÚ VO FÁZE PRED KOMERČNYM VYUŽITÍM:

Nové cezhraničné služby pre občanov, podniky a orgány verejnej správy EÚ

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi EÚ, Nórskom a Lichtenštajnskom spoločne vytvára európsku infraštruktúru služieb v oblasti technológie blockchainu (EBSI). Na zabezpečenie vysokého objemu cezhraničných verejných služieb v celej EÚ s najvyššími normami v oblasti bezpečnosti a súkromia pri súčasnom znižovaní vplyvu na životné prostredie sú potrebné nové inovácie technológie blockchainu.

Čo sa urobilo inak?

Európska komisia začala s obstarávaním technológie blockchainu EÚ vo fáze pred komerčným využitím s cieľom vyvinúť a otestovať nové inovačné riešenia. Keďže cieľom EBSI je takisto pomáhať pri vytváraní nových obchodných príležitostí a pri zavádzaní nových oblastí vodcovstva pre európske spoločnosti, boli pre potreby obstarávania vytvorené osobitné doložky, ktorými sa posilňujú príležitosti pre podniky na ochranu ich práv duševného vlastníctva a komercializáciu ich riešení v Európe a ktorými sa takisto posilňuje strategická autonómia, odolnosť a bezpečnostné záujmy EÚ.

Aký bol výsledok?

Uvedené odporúčania tohto usmernenia sa zaviedli do praxe: dodávatelia môžu získať práva duševného vlastníctva a zároveň zabezpečiť pre EK a krajiny EBSI dostatočné práva na využívanie a práva na prispôsobenie, podmienené právo na udelenie licencie a príslušné práva na zverejnenie. Verejný obstarávateľ vyzýva dodávateľov, aby prispievali k štandardizácii a zverejňovaniu výsledkov. EÚ má právo namietať proti prevodu alebo udeľovaniu licencií na práva duševného vlastníctva do tretích krajín zo strategických dôvodov autonómie EÚ a z bezpečnostných dôvodov. Účasť na obstarávaní sa obmedzuje na hospodárske subjekty, ktoré majú sídlo v krajinách EHP alebo ktoré sú z týchto krajín riadené. Podmienkami miesta výkonu sa má zabezpečiť, že sa 70 % práce na zákazke a 100 % prác na bezpečnostných komponentoch vykonáva v Európe. EÚ má právo požadovať prevod vlastníctva práv duševného vlastníctva vytvorených dodávateľom počas obstarávania na obstarávateľa v prípade, že dodávatelia do štyroch rokov po obstaraní vo veľkej miere neuvedú v Európe výsledky do komerčného využitia v súlade so strategickou autonómiou a bezpečnostnými záujmami EÚ, alebo ak dodávateľ nedodržiava požiadavky na miesto výkonu a riadenia, alebo ak by odkúpenie alebo fúzia dodávateľa negatívne ovplyvnili prístup k výsledkom alebo ich komerčné využitie v súlade so strategickou autonómiou a bezpečnostnými záujmami EÚ. Na zvýšenie odolnosti a konkurencieschopnosti v dodávateľskom reťazci sa pri obstarávaní využívajú viaceré zdroje: v prvej fáze návrhu sa vyčlenil rozpočet na obstaranie výskumu a vývoja od siedmich dodávateľov súčasne, štyroch dodávateľov vo fáze prototypov a troch dodávateľov vo fáze vývoja a testovania produktu.

Trh preukázal veľký záujem o prístup, ktorý sa pri obstaraní uplatnil. Viac ako 500 ľudí sa zúčastnilo na rôznych fázach prípravnej trhovej konzultácie a 268 účastníkov poskytlo svoje kontaktné údaje v online sieťovom priestore pre obstarávanie technológie blockchainu EÚ vo fáze pred komerčným využitím, čo naznačuje ich záujem nadviazať partnerstvo s ďalšími zainteresovanými stranami v oblasti obstarávania technológie blockchainu EÚ vo fáze pred komerčným využitím.

Podrobné informácie sú k dispozícii na:

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/european-blockchain-pre-commercial-procurement

4.1.8 Plnenie zákaziek

Žiadny z doteraz opísaných nástrojov nebude fungovať, pokiaľ zmluvné podmienky nebudú zohľadňovať príslušné aspekty, ktoré podporujú inovácie. Ak sa verejná zákazka zadá na základe kvalitatívnych alebo výkonnostných kritérií, ale nemožno ju vymôcť zmluvnými pokutami, ako napr. indexácia cien alebo predčasné ukončenie zmluvy, verejný obstarávateľ môže premeškať príležitosť dosiahnuť inovačné riešenie. To by mohlo viesť aj k rôznym formám náhrady škôd.

Ustanovenia o podmienkach plnenia zákazky by mali zahŕňať minimálne tieto aspekty:

—	kritériá plnenia zákazky, merateľné ukazovatele kvality a ciele plnenia (48),

—	ustanovenia o ukončení zmluvy v prípade nedostatočného plnenia alebo v prípade, keď trh prinesie ešte vhodnejšie riešenie, ako sa v súčasnosti vyvíja (so spravodlivými podmienkami ukončenia pre dodávateľa),

—	ustanovenia o zmene zmluvy z dôvodu volatility a vysokého potenciálu ďalších inovácií zistených v priebehu plnenia zákazky (49).

Ustanovenia o plnení zákazky môžu obsahovať aj ustanovenia o tzv. hodnotovom inžinierstve (50). Tieto ustanovenia podnecujú dodávateľov nielen k tomu, aby poskytli riešenia, ktoré spĺňajú funkčné požiadavky, ale aby v priebehu fázy plnenia pokračovali aj v zlepšovaní kvality a nákladov dodávaných riešení. V týchto ustanoveniach sa môže stanoviť vyplatenie bonusov dodávateľom za zlepšenie kvality riešení, pričom dodatočnú úsporu nákladov, ktorá sa dosiahne pre verejného obstarávateľa počas plnenia zmluvy, si možno rozdeliť s dodávateľmi. Ďalšie informácie o hodnotovom inžinierstve sa uvádzajú v materiáli Súbor nástrojov európskej podpory pre inovačné obstarávanie – modul 3 (http://eafip.eu/toolkit).

PRÍKLAD

DÔRAZ NA KVALITU V PRIEBEHU PLNENIA ZÁKAZKY:

Neustále zlepšovanie kvality vody v provincii Limburg

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Limburgská vodárenská spoločnosť chcela získať lacnejší a spoľahlivejší IT systém na riadenie distribúcie vody v celej svojej sieti.

Čo sa urobilo inak?

Keďže softvér je oblasťou, ktorá sa neustále vyvíja, a to aj po podpise zmluvy, verejný obstarávateľ zahrnul ustanovenia o hodnotovom inžinierstve, aby podnietil dodávateľov k tomu, aby v priebehu plnenia zmluvy zvýšili kvalitu a znížili náklady dodaných riešení.

Aký bol výsledok?

Tento prístup viedol k vyššej kvalite systému a nižším nákladom naň: počet serverov sa znížil z 50 na 4 a zodpovedajúcim spôsobom klesli aj príslušné náklady na údržbu, zatiaľ čo výpadky a odstávky sa znížili na 0,005 %.

Podrobné informácie sú k dispozícii:

http://eafip.eu/wp-content/uploads/2015/06/ParijsLV7.pdf

https://www.croonwolterendros.nl/nl/industrie/actueel/revolutie-procesautomatisering-waterketen-helder-proces-voor-schoon-water

4.2 Špecifické postupy verejného obstarávania podporujúce inovácie

4.2.1 Prispôsobenie inovácií pripravených na použitie – rokovacie konania

Jednou z noviniek pravidiel EÚ je možnosť použiť rokovacie konanie pre verejné zákazky s výzvou na prispôsobenie dostupných riešení (vrátane projektových alebo inovačných riešení), ktoré sú obzvlášť zložitého charakteru, alebo keď sa technické špecifikácie nedajú dostatočne presne stanoviť (51). Za týchto okolností si podľa pravidiel EÚ môžu verejní obstarávatelia vybrať medzi dvomi postupmi: rokovacie konanie (52) a súťažný dialóg (53).

Hlavný rozdiel medzi použitím rokovacieho konania a použitím súťažného dialógu spočíva v tom, akú jasnú predstavu má verejný obstarávateľ o projekte. V rokovacom konaní má verejný obstarávateľ presnejšiu predstavu o charaktere a predmete zmluvy o zadaní verejnej zákazky, zatiaľ čo pri súťažnom dialógu je ešte potrebné uskutočniť niektoré rozhodnutia.

ROKOVACIE KONANIA VERZUS SÚŤAŽNÝ DIALÓG

Rokovacie konanie bude vhodnejšie, keď verejný obstarávateľ vie, že v rámci verejnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác financovanej z jeho vlastného rozpočtu sa má postaviť dvojcestný tunel pod riečnym dnom. Rokovania budú zamerané len na technické aspekty stavebných prác vrátane otázok ceny a kvality.

Na druhej strane by verejný obstarávateľ mohol použiť súťažný dialóg s cieľom určiť, či by sa mal postaviť most alebo (jedno- či dvojcestný) tunel (na riečnom dne alebo pod ním), a to ako verejná zákazka na uskutočnenie stavebných prác alebo ako koncesia na stavebné práce, a či by mal byť financovaný z jeho vlastných finančných prostriedkov alebo z externých zdrojov financovania.

4.2.1.1 Rokovacie konanie

Rokovacie konanie poskytuje verejným obstarávateľom väčšiu flexibilitu pri zadávaní zákaziek, keď na trhu nie sú dostupné hotové riešenia. Môže sa použiť aj v prípade, keď v rámci pomerne jednoduchého, transparentného a zdokumentovaného rokovania môžu verejní obstarávatelia vyrokovať prispôsobenie existujúcich prvkov alebo podmienok pre vývoj inovačného riešenia, ktoré bude spĺňať požiadavky uvedené v technických špecifikáciách.

Toto konanie by malo verejných obstarávateľov viac zblížiť so subjektmi v danom odvetví. Otvára priamy dialóg o konkrétnych charakteristikách riešení, ktoré sa majú vyvinúť.

Pre úspešné inovácie v rámci tohto konania môžu byť potrebné také prvky ako funkčné alebo výkonnostné požiadavky, vhodné kritériá na vyhodnotenie ponúk z hľadiska kvality a iných merateľných ukazovateľov prípadne vrátane fázy vývoja prototypov.

4.2.1.2 Súťažný dialóg

Súťažný dialóg je dvojkolové konanie, kde verejný obstarávateľ opíše svoje potreby v informatívnom dokumente alebo oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, stanoví minimálne požiadavky na uchádzačov a vymedzí kritériá na vyhodnotenie ponúk na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality.

Po overení podmienok účasti uchádzačov obstarávateľ iniciuje súťažný dialóg s účastníkmi spĺňajúcimi minimálne požiadavky. Rokovania prebiehajú individuálne s každým uchádzačom, pričom sa zabezpečí dôvernosť každého riešenia. Vyžadujú vysokú úroveň odborných znalostí zo strany zamestnancov verejného obstarávateľa, ako aj vyhradenie dostatočného času. Pri vyhodnotení pokroku v rokovaniach a prípadne pri vyhotovovaní užšieho zoznamu uchádzačov pomôže stanovenie čiastkových cieľov.

Inovačný potenciál tohto postupu spočíva v celom rade riešení, ktoré účastníci môžu navrhnúť. V tomto kontexte dôverného a podrobného rokovania by uchádzači mali mať dostatok času na to, aby dostali všetky relevantné informácie na poskytnutie na mieru prispôsobeného inovačného riešenia. Inovačný charakter môže spočívať v technických, finančných alebo administratívnych aspektoch alebo v úplnom preorganizovaní prevádzkového procesu verejného obstarávateľa.

Keď verejný obstarávateľ usúdi, že súťažný dialóg dospel do optimálneho štádia, ostatní účastníci budú požiadaní, aby predložili konečné ponuky. Zákazka sa zadá na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality. Pôvodná výzva na predkladanie ponúk musí zahŕňať podrobne stanovené kritériá kvality, aby boli objektívne merateľné a porovnateľné.

Príklady súťažných dialógov sa uvádzajú v:

—	príklade z Kodane v oddiele 2.1,

—	príklade z Eindhovenu v oddiele 3.1.5.

4.2.2 Súťaže návrhov

Súťaž návrhov sa tradične používa na navrhovanie prác v oblasti územného plánovania miest, architektúry, inžinierstva a spracovania údajov. Podľa pravidiel EÚ je však tento postup vhodný aj pre iné typy projektov, ako napríklad finančné inžinierstvo. Súťaže návrhov môžu byť organizované v súvislosti s udeľovaním cien (s finančnými odmenami) alebo na účely uzatvorenia zmlúv o poskytovaní služieb na základe následného rokovacieho konania bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania.

Súťažami návrhov verejný obstarávateľ poskytuje účastníkom veľký priestor na manévrovanie pri navrhovaní najlepšieho riešenia pre potreby uvedené v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov. Práve v tom spočíva potenciál inovácií. Nezávislá porota zložená z členov, ktorí sú nezávislí od účastníkov, vyhodnotí návrhy. Najmenej tretina členov poroty by mala mať kvalifikáciu, ktorá sa vyžaduje od účastníkov. Porota môže účastníkom položiť otázky na vysvetlenie a rozhodne na základe kritérií uvedených v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov.

Súťaž návrhov má aj jednu osobitnú výhodu. Porota môže v tejto súvislosti poskytnúť profesionálne a nezávislé hodnotenie kritérií, ako napr. ľahká použiteľnosť, vhodnosť, ergonómia a umelecký alebo inovačný charakter návrhu, či jeho vplyv na dobré meno verejného obstarávateľa. Všetky tieto aspekty možno ťažšie merať, porovnávať a hodnotiť v iných typoch postupov, kde môže byť ťažké určiť objektívne a merateľné ukazovatele a stanoviť poradie ich významnosti.

Výzvou v súvislosti s týmto postupom je zabezpečiť maximálne objektívny a transparentný spôsob hodnotenia. Na tento účel môže byť vhodné použiť kombináciu kritérií, ako napr. objektívne merateľné obstarávacie a prevádzkové náklady, efektívnosť a kritériá kvality v primeranom a zdôvodniteľnom vzťahu.

Príklad súťaže návrhov použitej na obstaranie inovačných nápadov sa uvádza v príklade TekesMatch v oddiele 3.2 – sprostredkovatelia inovácií.

4.2.3 Podnietenie inovácií obstarávaním výskumu a vývoja

Na účely vývoja inovačného riešenia na mieru môže byť niekedy nevyhnutné, aby verejný obstarávateľ obstaral služby v oblasti výskumu a vývoja. Môže k tomu dôjsť v prípade, keď trh neposkytuje uspokojivé riešenie, alebo keď prispôsobenie existujúcich riešení pravdepodobne nepovedie k naplneniu potrieb. V závislosti od postupu môže byť výsledok procesu výskumu a vývoja užitočný pri vyhotovení technických špecifikácií pre ďalší krok, ktorým je obstarávanie praktického uplatnenia inovačného riešenia.

Obstarávanie tovaru alebo služieb v oblasti základného výskumu a vývoja je špecifickou úlohou, ktorú realizujú inštitúcie s potrebnými odbornými znalosťami. Je aj možnosťou pre verejných obstarávateľov vo všeobecnosti. Môže im pomôcť priniesť priekopnícke riešenie na trh alebo zaviesť pre svoje vlastné účely inovačné riešenie z inej oblasti. Obstarávanie služieb v oblasti výskumu a vývoja samozrejme vyžaduje určitý stupeň odbornej a finančnej spôsobilosti, skúseností a odolnosti proti riziku, ktoré takéto inovačné projekty zahŕňajú.

Ak je však starostlivo pripravené a úspešné, všetky tieto ťažkosti a dodatočné náklady na vývoj možno vykompenzovať lepšími nákladmi, zvýšenou kvalitou alebo spoločenskými prínosmi inovačného riešenia pre verejných obstarávateľov. Môže tomu tak byť aj v prípade opatrení na zabezpečenie prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím (ktoré sú, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov, povinné pre technické špecifikácie týkajúce sa obstarávania určeného na použitie fyzickými osobami). Aj trhu prospeje, keď v prípade obstarávania inovačných riešení založených na výsledkoch výskumu a vývoja zákazník tieto riešenia zavedie. Môže sa tým vytvoriť potenciál pre ďalšie uplatnenie a môžu tak vzniknúť ďalšie obchodné príležitosti.

Na zabezpečenie súladu s pravidlami štátnej pomoci by mali verejní obstarávatelia venovať osobitnú pozornosť oddielu 5 tohto usmerňujúceho dokumentu, v ktorom sa okrem iného opisujú podmienky, za ktorých sa Komisia domnieva, že verejné obstarávanie služieb v oblasti výskumu a vývoja nepredstavuje štátnu pomoc.

V nasledujúcich oddieloch sa opisujú hlavné prvky jednotlivých postupov verejného obstarávania zahŕňajúcich obstarávanie výskumu a vývoja. V mnohých prípadoch môžu byť finančné prostriedky určené na výskum a vývoj dostupné na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. S tým sa však v tomto dokumente nepočíta.

4.2.3.1 Verejné obstarávanie služieb v oblasti výskumu a vývoja a pridelenie práv duševného vlastníctva

Podľa pravidiel EÚ (54), ak si verejný obstarávateľ vyhradzuje pre seba všetky prínosy výskumu a vývoja (vrátane všetkých práv duševného vlastníctva), obstarávania služieb v oblasti výskumu a vývoja patria do pôsobnosti smerníc o verejnom obstarávaní. Ak si verejný obstarávateľ nevyhradzuje pre seba všetky prínosy služieb v oblasti výskumu a vývoja, tieto obstarávania sú vyňaté zo smerníc o verejnom obstarávaní (55). Značná časť technických špecifikácií a následnej zmluvy by preto mala byť zameraná na pridelenie práv duševného vlastníctva vyplývajúcich zo služieb v oblasti výskumu a vývoja.

Ak si verejný obstarávateľ ponechá práva duševného vlastníctva, môže sa rozhodnúť zaviesť inovačné riešenie vyplývajúce z výskumu. V takom prípade môžu byť technické špecifikácie každého následného postupu verejného obstarávania založené na výsledku takejto zákazky na výskum a vývoj. Možné je aj to, že verejný obstarávateľ sa rozhodne udeliť licenciu na nové práva duševného vlastníctva všetkým zainteresovaným stranám bezplatne, aby podnietil ďalšie inovácie. V licenčných podmienkach sa môže stanoviť, že všetky ďalšie inovácie na základe týchto práv duševného vlastníctva by mali byť ostatným zainteresovaným stranám poskytnuté bezplatne.

Ak sa verejný obstarávateľ rozhodne prenechať nové práva duševného vlastníctva vyplývajúce zo zákazky na výskum a vývoj dodávateľovi, technické špecifikácie by mali odrážať takéto rozdelenie práv duševného vlastníctva, najmä trhovú hodnotu práv prenechaných dodávateľovi s cieľom predísť potenciálnemu narušeniu hospodárskej súťaže. Verejný obstarávateľ môže napríklad predvídať, že použije tieto práva na realizáciu riešenia a/alebo požiada dodávateľa, aby v určitých situáciách udelil licenciu k týmto právam tretím stranám za spravodlivých (otvorených, transparentných a nediskriminačných) a primeraných trhových podmienok.

4.2.3.2 Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím

Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím pozostáva z obstarávania služieb v oblasti výskumu a vývoja za výhodných podmienok od viacerých hospodárskych subjektov.

Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím je prístup, ktorý je k dispozícii od roku 2007. Zavádza sa ním do praxe výnimka zo smernice o verejnom obstarávaní na služby v oblasti výskumu a vývoja v jednom konkrétnom prípade (56), ak verejný obstarávateľ nevyhradí všetky výhody vyplývajúce zo zákazky na služby v oblasti výskumu a vývoja výlučne pre seba, ale spoločne ich využíva s hospodárskymi subjektmi za trhových podmienok (57).

Na základe tohto prístupu verejný obstarávateľ prenechá nové práva duševného vlastníctva vyplývajúce zo zákazky zúčastneným hospodárskym subjektom, ale ponechá si:

i)	právo na využitie výsledkov výskumu a vývoja pre svoje vlastné potreby a

ii)	právo (požadovať od hospodárskych subjektov), aby udelili licencie tretím stranám za spravodlivých a primeraných trhových podmienok.

Môže to byť vzájomne výhodné riešenie. Hospodárske subjekty môžu riešenia predať iným verejným obstarávateľom alebo na iných trhoch. Čo sa týka verejných obstarávateľov, okrem práva na používanie a udelenie licencie k riešeniu v následnom verejnom obstarávaní na zavedenie riešení si môžu ušetriť nákladný proces registrácie a/alebo údržby vyplývajúce z vlastníctva práv duševného vlastníctva. Z dôkazu z obstarávania vo fáze pred komerčným využitím vyplýva, že cena bola priemerne o 50 % nižšia a prijalo sa štvornásobne viac ponúk s vyššou kvalitou (58).

Predmet zmluvy o obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím patrí do jednej alebo viacerých kategórií výskumu a vývoja (základný výskum, priemyselný výskum, experimentálny vývoj). Zmluva musí byť časovo obmedzená a môže zahŕňať vývoj prototypov alebo obmedzené objemy prvých výrobkov alebo služieb vo forme testovacej série. Predmetom tej istej zmluvy nesmie byť nákup komerčného množstva výrobkov alebo služieb. Zmluva však môže zahŕňať aj nákup prototypov a/alebo obmedzených objemov konečných výrobkov alebo služieb vyvinutých v rámci obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, ak hodnota služieb prevyšuje hodnotu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje zmluva (59).

Vyplýva to z vymedzenia, že zákazky na služby v oblasti výskumu a vývoja služieb sa používajú v tých oblastiach, kde existujúce riešenia na trhu nespĺňajú potreby verejného obstarávateľa.

Pre verejného obstarávateľa to má niekoľko výhod. Možno získať vstupné informácie pre budúce verejné obstarávanie, do súťaže sa zapája viac hospodárskych subjektov, ktoré sú postupne vyberané na základe ich výsledkov získaných pre vopred stanovené čiastkové ciele a na základe ich ponúk pre ďalšiu fázu. A napokon, verejný obstarávateľ má možnosť kedykoľvek projekt ukončiť, keď výsledky nespĺňajú očakávané ciele.

Tento postup môže byť atraktívny aj pre hospodárske subjekty. Umožňuje prísť s riešením potreby, ktorú súčasný trh nevie uspokojivo vyriešiť. V prípade úspechu to môže otvoriť zaujímavý trh tvorený podobnými verejnými obstarávateľmi, ktorí rovnako nenachádzajú na trhu ľahko dostupné riešenia.

Verejný obstarávateľ môže využiť poznatky získané v rámci obstarávania vo fáze pred komerčným využitím v súťažných podkladoch následného obstarávania. To musí byť vždy nediskriminačné, aby ponuku mohol predložiť každý hospodársky subjekt. Verejný obstarávateľ však nemôže poskytnúť informácie, ktoré by i) bránili uplatňovaniu práva, ii) boli v rozpore s verejným záujmom, iii) poškodili by oprávnené obchodné záujmy poskytovateľov zapojených do obstarávania vo fáze pred komerčným využitím (60) alebo iv) by mohli viesť k narušeniu spravodlivej hospodárskej súťaže medzi zúčastnenými poskytovateľmi služieb v oblasti výskumu a vývoja alebo inými poskytovateľmi na trhu.

Obstarávaním vo fáze pred komerčným využitím možno zároveň skrátiť čas uvedenia na trh. Za osobitných okolností verejného obstarávania majú hospodárske subjekty počas určitého obdobia možnosť vyvinúť a testovať inovačné riešenia. Táto skúsenosť má dvojitý prínos, pre verejných obstarávateľov aj pre dodávateľov: verejní obstarávatelia majú užší kontakt s účastníkmi trhu a dodávatelia skôr získajú spätnú väzbu od zákazníkov, pokiaľ ide o ich inovačný potenciál v reálnych podmienkach.

To je obzvlášť zaujímavé pre inovačné startupy, rozširujúce sa podniky alebo MSP, ktoré chcú dostať prvé potenciálne referencie od zákazníkov.

Zjednodušený je aj prístup k tomuto postupu. Keďže nezahŕňa obstarávanie komerčných objemov inovačných riešení, uchádzači musia spĺňať len požiadavky odbornej kvalifikácie a finančnej spôsobilosti na výskum a vývoj, nie na zavedenie komerčných objemov riešení.

Medzinárodné záväzky EÚ na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni sa všeobecne nevzťahujú na tieto služby. Ak sa služby v oblasti výskumu a vývoja obstarávajú samostatne a vlastníkmi práv duševného vlastníctva plynúcich z výskumu a vývoja sú dodávatelia, ako je to v prípade obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, hospodárske subjekty z tretích krajín k nim nemajú prístup. Na takéto služby sa môžu vzťahovať podmienky na miesto plnenia zákazky (61).

VÝSLEDKY PRIESKUMU OBSTARÁVANÍ VO FÁZE PRED KOMERČNÝM VYUŽITÍM FINANCOVANÝCH EÚ

CELKOVÁ SITUÁCIA

Polovica riešení vypracovaných v rámci verejných obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím financovaných EÚ bola využitá v priebehu roka, čo viedlo k:

—	otvoreniu cesty na trh pre startupy a inovačné MSP (73,5 % zákaziek zadaných MSP/startupom),

—	podnieteniu cezhraničného rozširovania (33,1 % zákaziek zadaných na cezhraničnej báze),

—	posilneniu európskej konkurencieschopnosti (99,5 % dodávateľov vykonáva 100 % svojho výskumu a vývoja v Európe),

—	miera úspešnosti komercializácie zúčastnených spoločností sa zdvojnásobila (do jedného roka: 50 % vytvorilo príjem, 24 % prilákalo kapitálové investície, 18 % vytvorilo partnerstvo s veľkou spoločnosťou, 12 % prešlo fúziou alebo akvizíciou, 3 % sa už dostali k prvotnej verejnej ponuke akcií).

Podrobné informácie sú k dispozícii na:

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/results-eu-funded-pre-commercial-procurements

INDIVIDUÁLNE SKÚSENOSTI

Startupy uviedli viaceré prínosy účasti na verejných obstarávaniach vo fáze pred komerčným využitím: skrátenie času uvedenia na trh, rýchlejší prístup k prvým zákazníkom, ktorí fungujú ako ambasádori ich inovačných riešení smerom k širším trhom, príležitosti na rast v medzinárodnom meradle, až štvornásobne rýchlejší rast podnikania.

Pozrite sa, čo podniky (a verejní obstarávatelia) hovoria o svojich skúsenostiach, na:

http://eafip.eu/resources/videos

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/pre-commercial-procurement-showcases

Príklady projektov obstarávania financovaných EÚ vo fáze pred komerčným využitím sa uvádzajú:

—	v oddiele 3.1.4 – príležitosti pre MSP v rámci väčších projektov,

—	v oddieloch 2.5.2 a 3.1.1 – Imaile, Thalea a projekty v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky.

4.2.3.3 Obstarávanie tovaru v oblasti výskumu a vývoja

Obstarávanie tovaru v oblasti výskumu a vývoja zahŕňa obstarávanie prototypov alebo prvých kompletných výrobkov alebo služieb vyhotovených po výskume a vývoji, ich testovanie a hodnotenie s cieľom vybrať najlepšiu možnosť pred konečným nákupom vo veľkom. To sa dá uskutočniť prostredníctvom akéhokoľvek postupu verejného obstarávania.

Osobitná výnimka (62) umožňuje použiť na obstarávanie tovaru v oblasti výskumu a vývoja rokovacie konanie bez zverejnenia. Obstarávané výrobky alebo služby musia byť dodávané výlučne na výskumné, experimentálne, študijné alebo vývojové účely a zákazka nesmie zahŕňať veľkovýrobu v záujme dosiahnutia obchodnej životaschopnosti alebo návratnosti nákladov na výskum a vývoj. Rokovacie konanie bez zverejnenia môže byť použité na nákup obmedzeného objemu tovaru, ktorý bol vyvinutý v priebehu obstarávania vo fáze pred komerčným využitím.

PRÍKLAD

OBSTARÁVANIE NA ČELE TECHNOLÓGIÍ:

Vzťahy medzi dodávateľmi a zhotoviteľmi vo veľkých vedeckých projektoch v CERN-e

Prečo sa zvažovalo inovačné riešenie?

Úspech hlavných veľkých vedeckých projektov závisí od spôsobilosti dodávateľov a zhotoviteľov. Skúsenosti Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) sú v tejto súvislosti veľavravné.

Čo sa urobilo inak?

Kľúčový faktor v obstarávaní organizovanom CERN-om je taký, že každá nová modernizácia jeho urýchľovačov prináša náročnejšie požiadavky a výkonnosti, čím sa posúvajú hranice dodávateľov. V niektorých prípadoch je okrem toho trh príliš malý na to, aby investoval do výroby malých objemov vysoko sofistikovaných a popredných dodávok. To vedie k tomu, že CERN navrhuje svoje vlastné prototypy a úzko spolupracuje so svojimi dodávateľmi.

Aký bol výsledok?

Výsledok takéhoto typu spolupráce má takisto dôležitú komerčnú návratnosť pre dodávateľov. Štúdia týkajúca sa obstarávania pre veľký hadrónový urýchľovač (LHC) a príslušných zákaziek preukázala jasné prínosy pre dodávateľov CERN-u: približne 38 % z nich vyvinulo nové výrobky, 44 % zlepšilo technologické vzdelávanie a 60 % z nich získalo nových klientov vďaka zákazkám s CERN-om.

Ďalšiu štúdiu týkajúcu sa analýzy nákladov a prínosov LHC a jeho modernizácie v súčasnosti realizuje univerzita v Miláne. Predbežné výsledky už ukazujú značný pozitívny vzťah medzi obstarávaním LHC a zlepšeniami úsilia dodávateľov v oblasti výskumu a vývoja, inovačnej kapacity a hospodárskej výkonnosti.

Podrobné informácie sú k dispozícii na:

https://home.cern/fr/resources

4.2.3.4 Inovatívne partnerstvo

Inovatívne partnerstvo (63) je relatívne nový typ postupu verejného obstarávania ustanoveného v smernici 2014/24/EÚ (64). Môže sa použiť len v prípadoch, keď na trhu nie je dostupné žiadne iné riešenie potrieb verejného obstarávateľa.

Hlavným znakom inovatívneho partnerstva je, že k inováciám dochádza v priebehu plnenia zákazky. Vo väčšine ostatných postupov (65) už verejný obstarávateľ vie, aký typ riešenia obstaráva: inovácia nastáva vo fáze pred uzavretím zákazky a zvyčajne končí uzavretím zmluvy, keď sú dohodnuté presné vlastnosti riešenia (66).

Pri inovatívnom partnerstve verejný obstarávateľ uzavrie zmluvu s najlepším potenciálnym dodávateľom alebo dodávateľmi inovácií. Od dodávateľa alebo dodávateľov sa očakáva, že vyvinú inovačné riešenie a zabezpečia jeho realizáciu pre verejného obstarávateľa v reálnych podmienkach. Potreby verejného obstarávateľa by mali byť opísané s dostatočnou presnosťou, aby potenciálni uchádzači porozumeli povahe a rozsahu úlohy a mali dostatočné informácie, aby sa vedeli rozhodnúť, či sa zúčastnia alebo nie.

Proces inovatívneho partnerstva prebieha v troch fázach:

—

Fáza výberu prebieha úplne na začiatku postupu. Po vyhlásení výzvy na súťaž sa na základe zručností a schopností vyberie jeden alebo viacerí z najvhodnejších partnerov. Následne sa na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality uzavrie zmluva, resp. zmluvy, ktorými sa zriadi inovatívne partnerstvo. Táto fáza je podobná užšej súťaži s predchádzajúcou výzvou na súťaž.

—

V ďalšej fáze partner, resp. partneri v spolupráci s verejným obstarávateľom vyvinú nové riešenie. Táto fáza výskumu a vývoja môže byť ďalej rozdelená do niekoľkých etáp určených na vyhodnocovanie koncepcií, vývoj prototypov a/alebo testovanie výkonu. V priebehu každej fázy sa počet partnerov môže znížiť na základe vopred stanovených kritérií.

—	V komerčnej fáze partner, resp. partneri poskytnú konečné výsledky, ale len ak zodpovedajú úrovniam plnenia a maximálnym nákladom dohodnutým medzi verejným obstarávateľom a partnermi.

Aj keď sa postup nazýva „partnerstvo“ a účastníci sa označujú ako „partneri“, stále ide o postup verejného obstarávania, na ktorý sa vzťahujú príslušné pravidlá EÚ a WTO, najmä základné zásady obstarávania, a to zásada hospodárskej súťaže, transparentnosti a nediskriminácie.

Inovatívne partnerstvo bolo osobitne navrhnuté s cieľom umožniť verejným obstarávateľom vytvoriť partnerstvo na rozvoj a následný nákup nového, inovačného riešenia. Je preto dôležité, aby bolo inovatívne partnerstvo štruktúrované takým spôsobom, aby sa dosiahol potrebný „účinok na trh“, t. j. aby sa vytvárala motivácia na vývoj inovačných riešení bez vylúčenia trhu (67).

V tejto súvislosti si neexistencia samostatného postupu verejného obstarávania na nákup komerčných objemov konečných výrobkov alebo služieb takisto vyžaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala zásadám EÚ týkajúcim sa štátnej pomoci (pozri oddiel 5 o štátnej pomoci). V smernici 2014/24/EÚ, a najmä v jej článku 31 o inovačnom partnerstve sa s cieľom zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia nevyužívali inovačné partnerstvá spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narúšal (67), stanovujú pravidlá, ktorými sa zabezpečí, aby bolo inovačné partnerstvo otvorené, transparentné, nediskriminačné a súťažné.

Pri vykonávaní inovatívneho partnerstva je preto dôležité venovať pozornosť týmto aspektom:

—

Prehľad o príslušnom trhu: Verejní obstarávatelia musia:

—	ustanoviť ako predpoklad inovatívneho partnerstva potrebu inovačného riešenia, ktoré ešte nie je na trhu k dispozícii, a

—	chápať, že existujú vážne náznaky, že ich potreby sú uskutočniteľné, a to bez toho, aby bola obmedzovaná ich snaha hľadať aj inovačné riešenia.

Verejní obstarávatelia môžu získať užitočné a relevantné informácie z prieskumov trhu získaných z predchádzajúcich trhových konzultácií, skúseností z predchádzajúcich neúspešných súťaží verejného obstarávania a informácií z konferencií a veľtrhov alebo z preskúmania obchodných noriem.

—	Oznámenie o vyhlásení obstarávania: povinné oznámenie o vyhlásení obstarávania musí obsahovať podrobné informácie o požadovaných inováciách. Tým sa zabezpečí, že všetky hospodárske subjekty, ktoré môžu vyvinúť a následne dodať riešenie, môžu požiadať o účasť na inovatívnom partnerstve.

—	Kritériá použité na výber partnera, resp. partnerov s najlepšími predpokladmi na vykonávanie výskumu a vývoja a na realizáciu inovačných riešení v reálnych podmienkach (napr. založené na predchádzajúcom plnení, referenciách, zložení tímu, zariadeniach, systémoch zabezpečenia kvality atď.).

—	Počet partnerov: vytváranie inovatívnych partnerstiev s niekoľkými partnermi môže uľahčiť hospodársku súťaž a umožní preskúmať rôzne riešenia (67).

—	Výsledná inovácia musí zodpovedať úrovniam plnenia a maximálnym nákladom dohodnutým medzi verejnými obstarávateľmi a partnermi.

—	Rovnováha medzi hodnotou dodávok a investíciou potrebnou na ich vývoj; tým sa zabráni zneužitiu tohto postupu. Trvanie akejkoľvek následnej doby dodania riešenia nesmie byť preň neprimerané.

—

Doložky o plnení zákazky: doložky o plnení zákazky umožnia obstarávateľovi:

—	monitorovať kvalitu plnenia prostredníctvom ukazovateľov, ktoré umožňujú meranie úrovní súladu,

—	vypovedať zmluvu, ak sa neplnia technické a prevádzkové ciele alebo ciele ekonomickej výkonnosti,

—	ukončiť zmluvu, ak trh poskytuje alternatívne riešenie a inovatívne partnerstvo je zbytočné,

—	zaistiť, aby práva duševného vlastníctva boli primerané záujmu verejného obstarávateľa o ich vlastníctvo, pričom treba zohľadniť všetky budúce potreby úpravy, zmeny alebo prevodu prevádzky inovačného riešenia na iného verejného obstarávateľa (pozri oddiel 4.1.7 a prílohu I):

—	zaistiť, aby štruktúra inovatívneho partnerstva (najmä jeho trvanie a hodnota) odrážala stupeň inovácie navrhovaného riešenia,

INOVATÍVNE PARTNERSTVÁ V PRAXI

Od zavedenia inovatívneho partnerstva podľa smernice 2014/24/EÚ sa zverejnili desiatky projektov v celej EÚ. Tento postup využili rôzne typy verejných subjektov, od ministerstiev a verejných agentúr až po miestne orgány. Dotknuté potreby sú rôznorodé a zahŕňajú rôzne typy sektorov a odvetví. Vo všetkých prípadoch sa pri prieskume trhu, ktorý uskutočnili obstarávatelia, ukázalo, že žiadne existujúce riešenie nezodpovedalo týmto potrebám.

PRÍKLADY

1. SEDENIE NA OLYMPIJSKOM ŠTADIÓNE V HELSINKÁCH

https://ted.europa.eu/udl?uri=TED:NOTICE:98072-2018:TEXT:SK:HTML

Účel projektu

Olympijský štadión a jeho okolité konštrukcie sú chránené podľa fínskeho zákona o ochrane dedičstva. Národná rada pre starožitnosti uviedla, že staré drevené lavičky tvoria dôležitú súčasť architektúry štadióna a že nové návrhy musia zodpovedať estetickým požiadavkám na ochranu budov.

Pri štúdii trhu sa zistilo, že neexistuje žiadne riešenie, ktoré by spĺňalo požiadavky projektu na obnovu olympijského štadióna. K týmto požiadavkám patrilo:

—	sedadlá by mali byť neoddeliteľnou súčasťou architektúry štadióna a v prípade renovácie by sa mali starostlivo zrekonštruovať tak, aby pripomínali ich predchádzajúcu podobu,

—	na základe funkčného dizajnu by niektoré sedadlá mali spĺňať materiálové požiadavky na protipožiarnu ochranu,

—	pri projekte by nemali vzniknúť neprimerané náklady na údržbu náterov, protipožiarnu ochranu alebo opravu drevených spojov,

—	malo by byť možné použiť upevňovacie prvky pre staré drevené lavičky (inovatívny dizajn).

Postup

Na začiatku postupu boli stanovené dve povinné minimálne požiadavky:

—	sedadlá s mechanizmom otáčania,

—	sedadlá a operadlá s možnosťou samostatného demontovania.

V júni 2017 bolo publikované oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania spolu s predbežnou výzvou na základe plánov architekta. Nasledovala fáza s účasťou uchádzačov, ktorá sa skončila výberom uchádzačov. Následne sa vybraným kandidátom poslala výzva na rokovanie. Táto fáza sa skončila pridelením partnerstva trom spoločnostiam vybraným na základe týchto kritérií: prototyp sedadla, plán vývoja a odhad nákladov. Inovatívne partnerstvo sa začalo začiatkom decembra 2017 a zahŕňalo dve fázy vývoja a predbežný cieľ. Kritériá hodnotenia pre každú vývojovú fázu tvorili: hodnotenie sedadla, materiály/životný cyklus/údržba a cena. Zmluva bola podpísaná v decembri 2018.

2. NADOBUDNUTIE INOVATÍVNYCH VYSOKORÝCHLOSTNÝCH VLAKOVÝCH SÚPRAV A SÚVISIACICH PODPORNÝCH PRVKOV

https://ted.europa.eu/udl?uri=TED:NOTICE:234086-2015:TEXT:SK:HTML

Účel projektu

Účelom spustenia projektu francúzskou železničnou spoločnosťou SNCF bol návrh, výroba a dodanie vlakových súprav, ktoré sa najmä vo Francúzsku a v ďalších európskych krajinách dokážu pohybovať rýchlosťou 320 km/h alebo vyššou pri optimálnych nákladoch a za optimálnych podmienok z hľadiska životného prostredia.

Tento projekt pozostáva z troch fáz:

i)	fáza výskumu a vývoja s cieľom pripraviť podrobnú špecifikáciu inovatívnych veľmi vysokorýchlostných vlakových súprav za stanovenú obstarávaciu cenu;

ii)	fáza návrhu a industrializácie inovatívnych veľmi vysokorýchlostných vlakových súprav;

iii)	výrobná fáza a dodanie predpokladaného množstva vlakov (od 50 do 200), ako aj súvisiacich podporných prvkov na prevádzku a údržbu vlakov.

Postup

Vykonala sa štúdia trhu s cieľom preukázať, že existujúcim riešením na trhu nie je možné túto potrebu uspokojiť. Pomocou tejto globálnej referenčnej hodnoty dostupných vysokorýchlostných železničných koľajových vozidiel bolo možné určiť, že takýto plánovaný vlak ešte na trhu neexistuje a že takýto inovatívny vlak je skutočne potrebný.

Ďalej sa stanovila úroveň plnenia a maximálna úroveň nákladov. Fáza nadobudnutia sa mohla uskutočniť len vtedy, ak by výsledok fázy výskumu a vývoja zodpovedal úrovni plnenia a maximálnym nákladom dohodnutým medzi spoločnosťou SNCF a partnerom. Tieto ciele v oblasti nákladov a výkonnosti boli uvedené vo výzve na predloženie ponuky.

Pri výbere víťazného partnera sa rokovalo s vybranými kandidátmi. Diskusie sa zamerali na úpravy ponuky vzhľadom na potreby návrhu, vývoja a výroby a na práva duševného vlastníctva spojené s každou fázou projektu.

3. ERHVERVSSTYRELSEN, ALBERTSLUND KOMMUNE, ESBJERG KOMMUNE, FREDERIKSSUND KOMMUNE (SPOLOČNÉ OBSTARÁVANIE – MIESTNE ORGÁNY DÁNSKO)

https://ted.europa.eu/udl?uri=TED:NOTICE:209875-2016:TEXT:SK:HTML&src=0

Účel projektu

Inovatívne partnerstvo sa zameriavalo na rozvoj nových inovačných riešení s cieľom predísť alebo zmierniť dehydratáciu osôb starších ako 65 rokov. Cieľom bolo znížiť počet hospitalizácií osôb starších ako 65 rokov, ktorým je možné predísť a ktoré sú najčastejšie spôsobené dehydratáciou.

Postup

Dánsky úrad pre podnikanie v rámci úvodu do procesu inovatívneho partnerstva viedol dôsledný trhový dialóg formou dvoch seminárov so spoločnosťami, odborníkmi a používateľmi v zúčastnených obciach.

Prípravná fáza, ktorá predchádzala začiatku inovatívneho partnerstva, sa zameriavala na výpočet obstarávacieho a trhového potenciálu s cieľom prilákať inovatívne spoločnosti. Bola potrebná pomoc odborníkov.

Fáza rokovaní umožnila posúdiť rôzne modely vývoja IT riešení a takisto prediskutovať kľúčové body inovatívneho partnerstva: zdrojové kódy, osobné údaje atď.

Udelili sa dve inovatívne partnerstvá. Jeden z dvoch partnerov nebol počas vývojovej fázy (po udelení) schopný dodať prototyp, ktorý by spĺňal úrovne plnenia stanovené v zmluve. Preto sa rozhodlo o ukončení partnerstva s týmto konzorciom.

Na záver, kľúčovými faktormi úspechu inovatívneho partnerstva sú:

—	dobre vykonaná fáza hodnotenia s cieľom určiť, či je skutočne potrebná fáza výskumu a vývoja, plus strategický prístup k právam duševného vlastníctva,

—	predvídanie všeobecného plánovania a rôznych fáz zákazky,

—	zriadenie multidisciplinárneho projektového tímu s odborníkmi v príslušnej oblasti a zavedenie skutočného riadenia/monitorovania zákazky z dlhodobého hľadiska. Vďaka tomu bude môcť verejný obstarávateľ vyhodnotiť priebežné výsledky partnerov,

—	vykonávanie kolaboratívnej a agilnej pracovnej metódy na výmenu a spoločné vytváranie s partnermi a

—	rešpektovanie rovnakého zaobchádzania s partnermi a obchodného tajomstva počas fázy vykonávania partnerstva.

5 ŠTÁTNA POMOC

Pri zadávaní verejných zákaziek sa verejné zdroje používajú na vyplácanie hospodárskych subjektov za obstaranie tovaru, služieb alebo prác. Verejné orgány musia preto zabezpečiť, aby pri uskutočňovaní týchto transakcií neposkytovali štátnu pomoc v rozpore s pravidlami EÚ o štátnej pomoci (bez ohľadu na použitý postup verejného obstarávania). Je obzvlášť dôležité skontrolovať, či spoločnosť, ktorá zákazku získa v dôsledku postupu verejného obstarávania, prijme alebo neprijme platbu, ktorá presahuje sumu, ktorú by dostala za trhových podmienok. Z tohto dôvodu sa v tomto usmernení uvádzajú určité kritériá, ktoré by inovačné obstarávanie malo spĺňať, aby nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci dodávateľovi.

Tieto hospodárske transakcie, ktoré vykonávajú verejné subjekty, v zásade neposkytujú výhodu druhým stranám, a preto nepredstavujú štátnu pomoc, ak sa vykonávajú v súlade s bežnými trhovými podmienkami (68). Podľa oznámenia Komisie o pojme štátna pomoc (69) to bude obvykle prípad, ak sa postup verejného obstarávania uskutoční na konkurenčnom, transparentnom, nediskriminačnom a bezpodmienečnom základe v súlade s príslušnými smernicami EÚ o verejnom obstarávaní. Obstarávanie by malo umožňovať, aby hospodársky najvýhodnejšia ponuka zodpovedala trhovej hodnote.

Oznámenie Komisie však odkazuje na niektoré osobitné okolnosti, keď postupy verejného obstarávania neumožňujú stanovenie trhovej ceny, napríklad:

—	v prípade rokovacích konaní bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení obstarávania, ak osobitné okolnosti neumožňujú stanovenie trhovej ceny,

—	v konkrétnych prípadoch, keď sa predkladá iba jedna ponuka, by mal byť verejný obstarávateľ pripravený zdôvodniť, že výsledok postupu verejného obstarávania odráža trhovú cenu tým, že (70):

—	buď preukáže objektívny charakter špecifikácií obstarávania, ktoré nezvýhodňujú žiaden konkrétny hospodársky subjekt,

—	alebo dodatočnými prostriedkami overí, že výsledok postupu zodpovedá trhovej cene.

Okrem toho, pokiaľ ide o obstarávanie služieb v oblasti výskumu a vývoja (vrátane obstarávania vo fáze pred komerčným využitím), v rámci Komisie pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie sa stanovujú tieto kumulatívne osobitné podmienky, ktoré musia subjekty verejného sektora dodržiavať, aby sa predišlo existencii štátnej pomoci (71):

—	výberové konanie je konkurenčné, transparentné, nediskriminačné a je založené na objektívnych podmienkach účasti a kritériách na vyhodnotenie ponúk stanovených pred predkladaním ponúk,

—	plánované zmluvné dojednania opisujúce všetky práva a povinnosti jednotlivých strán vrátane práv duševného vlastníctva sú sprístupnené všetkým zainteresovaným uchádzačom pred predkladaním ponúk,

—	z obstarávania nevyplýva pre žiadneho zo zúčastnených poskytovateľov žiadne preferenčné zaobchádzanie pri dodávke komerčných objemov konečných výrobkov alebo služieb (72),

—

a je splnená jedna z týchto podmienok:

—

všetky výsledky, ktoré nevedú k vzniku práv duševného vlastníctva, sa môžu vo veľkom rozsahu rozširovať (napríklad prostredníctvom publikácií, vyučovania alebo príspevku pre normalizačné orgány, takým spôsobom, ktorý umožní iným podnikom ich reprodukovanie)

a akékoľvek práva duševného vlastníctva sa v plnej miere pridelia verejnému obstarávateľovi,

—

alebo ktorýkoľvek poskytovateľ služby, ktorému sa prideľujú výsledky vedúce k vzniku práv duševného vlastníctva, musí poskytnúť verejnému obstarávateľovi neobmedzený a bezplatný prístup k uvedeným výsledkom a poskytnúť prístup tretím stranám, napríklad prostredníctvom nevýhradných licencií, za trhových podmienok.

Ak nie sú splnené uvedené podmienky, subjekty verejného sektora sa môžu spoľahnúť na individuálne posúdenie podmienok zmluvy medzi verejným obstarávateľom a podnikom alebo v prípade pochybností oznámiť opatrenie Komisii.

V situáciách, ktoré zahŕňajú štátnu pomoc, sa uplatňujú bežné pravidlá štátnej pomoci, t. j. pomoc sa môže považovať za zlučiteľnú so Zmluvou, ak spĺňa určité podmienky (73).

(1) Oznámenie Komisie, Nová priemyselná stratégia pre Európu, COM(2020) 102 final z 10. marca 2020.https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/communication-eu-industrial-strategy-march-2020_en.pdf. Oznámenie Komisie, Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu, COM(2020) 103 final z 10. marca 2020. https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/communication-sme-strategy-march-2020_en.pdf.

(2) https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/recovery-coronavirus/recovery-and-resilience-facility_sk

(3) Oznámenie Komisie, Maximálne využitie inovačného potenciálu EÚ – Akčný plán pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ, COM(2020) 760 final z 25. novembra 2020. https://ec.europa.eu/docsroom/documents/43845.

(4) C(2019)5494, k dispozícii na tejto adrese: https://ec.europa.eu/docsroom/documents/36601?locale=sk.

(5) Príklady vymedzenia:

—

Na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65) sa v článku 2 ods. 22 inovácia vymedzuje ako „zavedenie nového alebo významne vylepšeného výrobku, služby alebo procesu vrátane, ale nie výlučne, výrobných, stavebných alebo konštrukčných procesov, novej marketingovej metódy alebo novej organizačnej metódy do podnikateľskej praxe, organizácie pracovného miesta alebo vonkajších vzťahov okrem iného s cieľom pomôcť riešiť spoločenské výzvy alebo podporiť stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“,

—

v príručke OECD z Osla z roku 2018 sa inovácia vymedzuje ako „nový alebo vylepšený výrobok alebo proces (alebo ich kombinácia), ktorý sa výrazne líši od predchádzajúcich produktov alebo procesov danej jednotky a ktorý bol sprístupnený potenciálnym používateľom (výrobok) alebo uvedený do používania danou jednotkou (proces)“.

(6) K prvým používateľom patrí prvých 20 % zákazníkov na trhu, ktorí si kupujú nový alebo významne vylepšený výrobok, službu alebo proces. To zahŕňa verejné obstarávania výrobkov, služieb alebo procesov, ktoré už boli predvedené v malom rozsahu a môžu byť takmer pripravené na uvedenie na trh alebo už môžu byť v malom množstve na trhu, ale zatiaľ nie sú bežne trhom využívané. Týka sa to aj existujúcich riešení, ktoré sa majú využiť novým a inovačným spôsobom.

Úloha zákazníkov, ktorí sú prvými používateľmi, pri rozširovaní inovácií je všeobecne uznávaná, a to aj vo verejnom sektore: Rogers Everett (2003), „Diffusion of Innovations“ (Difúzia inovácií), 5. vydanie. Simon & Schuster. ISBN 978-0-7432-5823-4. OECD (2014), „Intelligent Demand: Policy Rationale, Design and Potential Benefits“

(7) Komisia navrhla tento mechanizmus 27. mája 2020 ako kľúčový prvok dočasného nástroja obnovy NextGenerationEU, ktorý Komisii umožňuje získavať finančné prostriedky na pomoc pri náprave bezprostredných hospodárskych a sociálnych škôd v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19. Pozri https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/recovery-coronavirus/recovery-and-resilience-facility_sk.

(8) Referenčné porovnávanie obstarávania v oblasti výskumu a vývoja a investície inovačného obstarávania v Európe, Európska komisia, október 2020: https://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=69920.

(9) http://ec.europa.eu/growth/single-market/public-procurement_sk.

Každoročná štúdia ukazovateľov verejného obstarávania je k dispozícii na:

http://ec.europa.eu/growth/single-market/public-procurement/studies-networks_en.

(10) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0103&qid=1588584694745&from=EN.

(11) K hlavným zdrojom usmernenia o inovačnom obstarávaní na úrovni EÚ patrí:

—	Súbor nástrojov európskej pomoci pre inovačné obstarávanie (European Assistance For Innovation Procurement, EAFIP) (2018),

—	http://eafip.eu/toolkit

—	Verejné obstarávanie ako hybná sila inovácií v malých a stredných podnikoch a verejných službách (2015), https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/f5fd4d90-a7ac-11e5-b528-01aa75ed71a1

—	https://ec.europa.eu/growth/industry/innovation/policy/public-procurement_sk

—	http://ec.europa.eu/research/participants/docs/h2020-funding-guide/cross-cutting-issues/innovation-procurement_en.htm.

Keďže podpora inovácií je zároveň ústredným prvkom politiky súdržnosti EÚ, v usmernení k verejnému obstarávaniu pre odborníkov z praxe o predchádzaní najbežnejším chybám v rámci projektov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa uvádzajú spôsoby, akými možno pri postupoch verejného obstarávania zohľadniť environmentálne, sociálne a inovačné ciele politiky. http://ec.europa.eu/regional_policy/sk/policy/how/improving-investment/public-procurement/guide/.

(12) Príklady kompetenčných centier v rámci Európy (ďalšie informácie nájdete na https://procure2innovate.eu):

—	https://www.pianoo.nl/pianoo-in-english,

—	http://www.procurementcompetence.fi/,

—	https://www.koinno-bmwi.de/en/,

—	https://www.vinnova.se/en/,

—	http://www.ioeb.at/.

(13) Príklady osobitných usmerňujúcich materiálov pre rôzne sektory

—	Catering: http://www.contract-catering-guide.org,

—	Bezpečnostné služby: http://www.securebestvalue.org,

—

Zdravotná starostlivosť (koncepčný rámec):

—	http://www.medtecheurope.org/sites/default/files/resource_items/files/ECONOMIC%20VALUE%20AS%20A%20GUIDE%20FOR%20INVESTING%20IN%20HEALTH%20AND%20CARE%20Concept%20Framework_3.pdf,

—

Zdravotná starostlivosť (politický rámec):

—	http://www.medtecheurope.org/sites/default/files/resource_items/files/ECONOMIC%20VALUE%20AS%20A%20GUIDE%20FOR%20INVESTING%20IN%20HEALTH%20AND%20CARE%20Policy%20Framework_3.pdf,

—	Obstarávanie na základe hodnoty v sektore zdravotníctva v Kanade: http://www.conferenceboard.ca/e-library/abstract.aspx?did=7480.

(14) Komisia v tejto oblasti nedávno prijala odporúčanie [odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/1805 z 3. októbra 2017 k profesionalizácii verejného obstarávania – Budovanie architektúry profesionalizácie verejného obstarávania (Ú. v. EÚ L 259, 7.10.2017, s. 28), k dispozícii na https://eur-lex.europa.eu/legal content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32017H1805&rid=8.

(15) Konzorciá ERIC sú právnické osoby zriadené podľa právneho rámca Spoločenstva s cieľom zriadiť a prevádzkovať nové alebo existujúce výskumné a inovačné infraštruktúry európskeho záujmu. Konzorciá ERIC sú v medziach a za podmienok ustanovených medzinárodnými dohovormi o zriadení takýchto konzorcií ERIC alebo dohodami o sídle oslobodené od DPH a môžu prijať vlastné postupy obstarávania pri súčasnom rešpektovaní zásad Zmluvy. Existujú napríklad konzorciá ERIC, ktoré v jednotlivých členských štátoch prevádzkujú infraštruktúru v oblasti zdravia a starnutia, zachytávania CO2, veľkých údajov (big data), mora a zmeny klímy atď. Ďalšie informácie nájdete na: https://ec.europa.eu/research/infrastructures/index.cfm?pg=eric.

(16) Spoločné podniky sú podniky, ktoré spoločne založila EÚ a ostatní partneri podľa článku 187 Zmluvy: https://eur-lex.europa.eu/summary/glossary/joint_undertaking.html.

(17) Zoskupenia EZÚS sú právnym nástrojom v rámci európskej regionálnej politiky, ktorý slúži na uľahčenie a podporovanie cezhraničnej spolupráce medzi regiónmi. Zoskupenie EZÚS umožňuje subjektom verejného sektora jednotlivých členských štátov spojiť sa a poskytovať spoločné služby bez toho, aby boli potrebné medzinárodné dohody, ktoré už skôr podpísali a ratifikovali národné parlamenty. Viac informácií: Pozri článok 39 ods. 5 smernice 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní.

http://ec.europa.eu/regional_policy/nl/policy/cooperation/european-territorial/egtc/.

(18) Napríklad http://ogp.gov.ie/; http://www.consip.it/; https://www.bbg.gv.at/english/about-the-fpa/; https://www.ugap.fr/; https://www.espap.pt/Paginas/home.aspx; https://www.avropa.se/topplankar/In-English/; https://contratacioncentralizada.gob.es/en/quehacemos.

(19) Napríklad https://bric.brussels/en/our-solutions/purchasing-group; https://www.estar.toscana.it.

(20) Napríklad http://www.resah.fr/; http://www.amgros.dk/en; https://www.gdekk.de.

(21) V niektorých sektoroch je dopyt zo strany súkromného sektora veľmi nízky (cesty, riadenie dopravy, odpadové hospodárstvo a pod.). Trhy verejného obstarávania sú často jediné alebo hlavné odbytiská pre riešenia v týchto sektoroch.

(22) Ďalšie podrobnosti nájdete v časti 4.1.2 o prípravnej trhovej konzultácii.

(23) THALEA je akronym výrazov Telemedicine system to meet the demands of Hospitals concerning early warning; Assisted by innovative ICT for; Life saving co-morbid patients in Europe; As part of a patient personalised care program (systém telemedicíny, ktorý spĺňa požiadavky nemocníc, pokiaľ ide o včasné varovanie, ktorému napomáhajú inovatívne IKT na záchranu pacientov, ktorí trpia ďalšími chorobami, v Európe ako súčasť programu osobnej starostlivosti o pacienta). Systém Thalea bol financovaný Európskou úniou ako súčasť siedmeho rámcového programu (FP7-ICT-611855).

(24) https://ec.europa.eu/tools/espd.

(25) Zoznam poskytovateľov jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie je k dispozícii na https://ec.europa.eu/docsroom/documents/38181.

(26) Podľa smerníc o verejnom obstarávaní sa elektronické predkladanie ponuky stalo povinným v októbri 2018.

(27) https://ec.europa.eu/growth/tools-databases/ecertis.

(28) Článok 58 ods. 3 druhý pododsek smernice 2014/24/EÚ.

(29) Pozri prílohu XII časť II k smernici 2014/24/EÚ.

(30) Článok 46 smernice 2014/24/EÚ.

(31) Slovo hackatón je kombináciou slov „hack“ a „maratón“, kde hack znamená experimentálne, kreatívne riešenie problémov hravou formou a maratón znamená dĺžku trvania takéhoto podujatia. Hackatón má svoj pôvod v softvérovom a hardvérovom inžinierstve, ale tento pojem sa v súčasnosti úspešne uplatňuje aj v iných odvetviach pri vývoji inovačných riešení. Hackatón obvykle trvá 24 až 48 hodín a venuje sa určitej téme alebo problému. Účastníci pracujú v malých skupinách v jedinečnom prostredí, ktoré podporuje tvorivé myslenie a vedie k prekvapivo inovatívnym novým konceptom, nápadom a prototypom. Výsledkom hackatónu je dokončený prototyp inovačného výrobku, služby alebo obchodného modelu.

(32) Platí to aj v prípade, keď časť z neho v ich mene realizuje sprostredkovateľ inovácií.

(33) Zoznam existujúcich sprostredkovateľov:

—	https://www.agid.gov.it/

—	https://www.gate21.dk/

—	http://procurementtransformationinstitute.com/

(34) Pozri časť 4.1.2 o prípravnej trhovej konzultácii.

(35) Článok 41 smernice 2014/24/EÚ a článok 59 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(36) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1780 z 23. septembra 2019, ktorým sa stanovujú štandardné formuláre na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1986 („elektronické formuláre“) (Ú. v. EÚ L 272, 25.10.2019, s. 7).

(37) Pozri https://ec.europa.eu/growth/single-market/public-procurement/digital/eforms_sk.

(38) Podobné webové sídlo uvádzajúce kritériá zeleného verejného obstarávania už existuje: http://ec.europa.eu/environment/gpp/eu_gpp_criteria_en.htm.

(39) V článkoch 67 a 68 smernice 2014/24/EÚ sa vysvetľuje, ako používať kritériá ekonomicky najvýhodnejšej ponuky v praxi. Článok 67 ods. 2 posledný pododsek: „Členské štáty môžu ustanoviť, že verejní obstarávatelia nemôžu použiť iba cenu alebo iba náklady ako jediné kritérium na vyhodnotenie ponúk, alebo obmedziť ich použitie na určité kategórie verejných obstarávateľov alebo určité typy zákaziek.“

(40) Užitočné usmernenia k právam duševného vlastníctva pri obstarávaní inovácií založených na IKT, ako aj vzory ustanovení o právach duševného vlastníctva je možné nájsť v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Príručka obstarávania štandardizovaných IKT – prvky osvedčených postupov, SWD (2013) 224 final.

(41) Pozri najmä právne predpisy EÚ v oblasti autorských práv. Pozostávajú zo súboru 13 smerníc a dvoch nariadení, ktorými sa harmonizujú základné práva pre autorov, výkonných umelcov, producentov a vysielateľov https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/eu-copyright-legislation.

(42) Pozri ukazovateľ 10, čiastkový ukazovateľ „režim práv duševného vlastníctva“, štúdia SMART 2016/0040 Benchmarking of national innovation procurement policy frameworks across Europe (Referenčné porovnávanie národných rámcov politiky v oblasti inovačného obstarávania v Európe) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/benchmarking-national-innovation-procurement-policy-frameworks-across-europe.

(43) V článku 42 smernice 2014/24/EÚ a v článku 60 smernice 2014/25/EÚ sa uvádza, že „[V] technických špecifikáciách sa zároveň môže uviesť, či bude potrebný prevod práv duševného vlastníctva“.

(44) Bod 33 písm. b), C(2014) 3282, Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=OJ:C:2014:198:FULL&from=SK.

(45) Verejná konzultácia o dodržiavaní práv duševného vlastníctva a obchodného tajomstva vo verejnom obstarávaní v Európe, 2016, http://ec.europa.eu/growth/content/consultation-respect-intellectual-property-public-procurement-procedures_en.

(46) Podrobnejšie usmernenie sa uvádza v prílohe I venovanej právam duševného vlastníctva.

(47) Napriek názvu sa írsky program obstarávania vo fáze pred komerčným využitím SBIR neobmedzuje len na malé podniky. Zúčastniť sa môžu podniky všetkých veľkostí.

(48) Príklad holistického pohľadu pri príprave súťažných podkladov s použitím kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) vo fáze plnenia zákazky na základe výsledkov sa uvádza v materiáli Vzorové európske špecifikácie projektu „Stop and Go“:

http://stopandgoproject.eu/wp-content/uploads/2017/04/WP2_STOPandGO_D2.2_Update_ European_Specification_Template_v1.2.pdf

(49) Článok 72 ods. 1 písm. a) smernice 2014/24/EÚ a článok 89 ods. 1 písm. a) smernice 2014/25/EÚ.

(50) Ďalšie informácie o platobných schémach založených na výsledku alebo o hodnotovom inžinierstve sa uvádzajú v nasledujúcom príklade s rôznymi odkazmi:

—	www.senat.fr/rap/r16-668/r16-6685.html,

—	http://www.hbs.edu/faculty/Pages/item.aspx?num=47450,

—	https://innovation.cms.gov/initiatives/cjr.

(51) Článok 26 ods. 4 písm. a) smernice 2014/24/EÚ.

(52) V minulosti bolo rokovacie konanie s uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania povolené len v presne vymedzených situáciách, najmä po neúspešnom výsledku iných konaní.

(53) Súťažný dialóg sa v rámci smerníc podstatne zjednodušil.

(54) Článok 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1), článok 14 smernice 2014/24/EÚ a článok 32 smernice 2014/25/EÚ.

(55) Pozri ďalej oddiel 4.2.3.2 týkajúci sa verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, COM(2007) 799 final a SEC(2007) 1668.

(56) Článok 25 smernice 2014/23/EÚ, článok 14 smernice 2014/24/EÚ, článok 32 smernice 2014/25/EÚ a článok 13 písm. f) a písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(57) Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím je špecifický prístup k obstarávaniu služieb v oblasti výskumu a vývoja (konkurenčný vývoj v jednotlivých fázach), pri ktorom si verejný obstarávateľ nevyhradzuje výsledky výskumu a vývoja výhradne pre svoju vlastnú potrebu, ale delí sa o riziká a výhody výskumu a vývoja s poskytovateľmi služieb. Organizácia spoločného využívania prínosu a rizika a celého procesu obstarávania spôsobom, ktorým sa zabezpečí maximálna hospodárska súťaž, rovnaké zaobchádzanie a transparentnosť, umožňuje verejnému obstarávateľovi identifikovať najlepšie možné riešenia, ktoré trh môže ponúknuť, a vyhnúť sa za určitých podmienok štátnej pomoci. Pozri oddiel 2.3 Rámca pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie, C(2014) 3282, (rámec pre VVI) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=OJ:C:2014:198:FULL&from=SK.

(58) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/impacts-eu-funded-pre-commercial-procurements.

(59) Táto možnosť sa použila napríklad v projekte THALEA v oddiele 3.1.1, v rámci ktorého sa ako súčasť obstarávania vo fáze pred komerčným využitím obstaralo využitie vyvinutých riešení počas štyroch rokov po skončení projektu.

(60) Napr. pokiaľ ide o osobitosti ich individuálnych prístupov k riešeniam, ktorými sú dôverné obchodné informácie alebo ktoré sú chránené právami duševného vlastníctva.

(61) Usmernenie Komisie týkajúce sa účasti uchádzačov z tretích krajín na trhu verejného obstarávania v EÚ: https://ec.europa.eu/growth/content/new-guidance-participation-third-country-bidders-eu-procurement-market_en.

(62) Článok 32 ods. 3 písm. a) smernice 2014/24/EÚ.

(63) Článok 31 smernice 2014/24/EÚ.

(64) Pozri aj článok 49 smernice 2014/25/EÚ.

(65) Okrem postupov obstarávania služieb v oblasti výskumu a vývoja vrátane obstarávania vo fáze pred komerčným využitím.

(66) Ako sa uvádza vyššie v časti 4.1.7, takéto charakteristiky možno ďalej rozšíriť na základe ustanovení zmluvy o hodnotovom inžinierstve, ktoré sa však spravidla nebudú týkať rozhodujúcej časti inovačného riešenia.

(67) Pozri odôvodnenie 49 smernice 2014/24/EÚ.

(68) Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(69) Pozri body 89 a nasl. oznámenia Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, C/2016/2946, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2016.262.01.0001.01.SLK&toc=OJ:C:2016:262:TOC.

(70) Tieto podmienky nie sú kumulatívne (pozri bod 93 uvedeného oznámenia o pojme štátna pomoc).

(71) Tieto kritériá sú špecifikované v bode 2.3 Rámca pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=OJ:C:2014:198:TOC.

(72) A to bez toho, aby boli dotknuté postupy, ktoré sa týkajú vývoja, ako aj následného nákupu jedinečných alebo špecializovaných výrobkov alebo služieb.

(73) Podmienky, za ktorých sa štátna pomoc na výskum, vývoj a inovácie môže považovať za zlučiteľnú so Zmluvou, sú stanovené v rámci pre výskum, vývoj a inovácie, ako aj v nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1), zmenenom nariadením (EÚ) 2017/1084 (Ú. v. EÚ L 156, 20.6.2017, s. 1), pozri https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02014R0651-20170710.

V nariadení Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 1) sa ustanovujú podmienky, za ktorých sa pomoc môže kvalifikovať ako pomoc de minimis a za ktorých môže byť oslobodená od notifikačnej povinnosti, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013R1407&qid=1624270774564&from=SK.

PRÍLOHA I

Práva Duševného Vlastníctva

Táto príloha sa venuje otázkam práv duševného vlastníctva, ktoré môžu vzniknúť pri postupoch verejného obstarávania, keď sa uvažuje o prenechaní duševného vlastníctva dodávateľovi, pretože sa príslušné obstarávanie kvalifikuje ako „inovačné obstarávanie“ a/alebo sa predpokladá, že na podporu inovácie by bol vhodný takýto právny výklad.

Poskytujú sa niektoré dodatočné usmernenia týkajúce sa týchto situácií:

—	kedy môže byť vhodné, aby verejný obstarávateľ prenechal dodávateľovi práva duševného vlastníctva k predmetom dodania vytvoreným v dôsledku verejného obstarávania, a

—	ako by sa to v takýchto prípadoch mohlo premietnuť do príslušných zmluvných mechanizmov.

V časti I sa uvádzajú podrobnosti o všeobecných aspektoch týkajúcich sa práv duševného vlastníctva, zatiaľ čo v časti II sa skúmajú rôzne typy predmetov dodania a to, ako súvisia s právami duševného vlastníctva.

Časť I – Všeobecné aspekty týkajúce sa práv duševného vlastníctva

Pri príprave alebo diskusii o doložkách zmluvy týkajúcich sa práv duševného vlastníctva by verejná správa mala mať na zreteli svoje politické ciele a záujmy, ktorými zvyčajne bude: získať práva potrebné pre svoje potreby za správnu cenu tak, aby sa zabránilo odkázanosti na určitého dodávateľa v budúcnosti (u dodávateľa) alebo právnym nárokom (zo strany tretích strán alebo dodávateľa).

Hlavnou zásadou by malo byť „Získajte všetko, čo potrebujete, ale iba to, čo potrebujete, a to aj v budúcnosti“.

Mal by verejný obstarávateľ vlastniť práva duševného vlastníctva?

Rozhodnutie nezískať vlastníctvo práv duševného vlastníctva stále umožňuje verejnému obstarávateľovi získať všetky požadované práva na zabezpečenie vlastnej slobody fungovania, pričom zodpovednosť a náklady na ochranu a udržanie práv duševného vlastníctva a na riešenie prípadných právnych nárokov zostávajú na strane dodávateľa. Možno to však nebude najvhodnejší prístup, ak je cieľom sprístupniť výsledky zákazky širšej verejnosti bezplatne (pokiaľ verejný obstarávateľ nezíska otvorenú licenciu).

V prípade, že verejný obstarávateľ nezíska vlastníctvo práv duševného vlastníctva, v súťažných podkladoch by sa malo vždy jasne uviesť, aké práva obstarávateľ stále chce mať, ich rozsah a na aké územie, trvanie a pre akú oprávnenú osobu, resp. osoby:

—

pokiaľ ide o rozsah, pozornosť by sa mala venovať získaniu dostatočne rozsiahlych práv (na používanie, upravovanie atď.) vrátane predpokladaných budúcich potrieb, podľa zmluvného práva by sa v mnohých jurisdikciách v prípade pochybností o presnom rozsahu licencia pravdepodobne vykladala v prospech poskytovateľa licencie a nie v prospech nadobúdateľa licencie,

—	pokiaľ ide o územie, je možné predpokladať, ak je to zmysluplné, že dodávateľ poskytuje verejnému obstarávateľovi tieto práva na celom svete,

—	pokiaľ ide o trvanie, verejný obstarávateľ by mal zvážiť, či bude stačiť obmedzené trvanie alebo či by malo byť trvanie rovnocenné s trvaním príslušných práv duševného vlastníctva; v praxi to znamená, že licencia je neodvolateľná (pokiaľ verejná správa dodržiava jej podmienky),

—

pokiaľ ide o oprávnené osoby, bude možno potrebné, aby licencia obsahovala možnosť sprístupniť výsledky aj zoznamu iných vopred určených inštitúcií alebo orgánov, napr. iným správam, ktoré musia byť prepojené s obstarávateľom (aj keď to bude v praxi znamenať „vyňatie“ časti budúceho trhu nového výrobku alebo služby),

Majú rozhodnutia o vlastníctve práv duševného vlastníctva vplyv na cenu?

Prenechanie duševného vlastníctva dodávateľovi zvyčajne povedie k vyplateniu nižšej ceny a môže prilákať väčší počet uchádzačov pri predkladaní ponúk.

Nemusí však byť vždy ľahké overiť, či tomu tak bude. Je možné požiadať uchádzačov, aby ponúkli dve ceny (jednu – „skutočnú cenu“ – za licenciu a druhú – „virtuálnu cenu“ – za prevod vlastníctva). V zmluve sa môže prípadne ustanoviť, že sa verejnej správe v súvislosti s komerčným využitím výrobku alebo služby na trhu budú musieť platiť licenčné poplatky. Možné sú rôzne spôsoby platby (paušálna suma, úmerná, jednorazová, opakovaná atď.); ak sa predpokladajú takéto licenčné poplatky, súčasťou zmluvy by mali byť aj mechanizmy auditu.

Ako sa môže verejný obstarávateľ chrániť, ak nevlastní práva duševného vlastníctva?

Pre verejného obstarávateľa môže byť rozumné začleniť ďalšie práva, ktoré zabránia odkázanosti na určitého dodávateľa a zabezpečia budúci prístup k dostatočne konkurencieschopnému dodávateľskému reťazcu. (1) Zoznam takýchto práv sa uvádza nižšie.

—

verejný obstarávateľ si môže ponechať právo požadovať od dodávateľa, aby udelil (alebo v prípade, že tak dodávateľ neurobí, právo sám udeliť) licencie tretím stranám na využitie výsledkov pre obstarávateľa (t. j. na realizáciu inovačnej služby alebo výrobu inovačného výrobku pre obstarávateľa) za spravodlivých, transparentných, primeraných, proporcionálnych a/alebo nediskriminačných podmienok,

—

ak dodávateľ zneužije výsledky v rozpore s verejným záujmom alebo komerčne nevyužije tieto výsledky v primeranej, vopred dohodnutej lehote po uzavretí zmluvy, obstarávateľ si môže ponechať právo – po konzultácii s dodávateľom o dôvodoch nevyužitia – požadovať od dodávateľa prevedenie vlastníctva výsledkov (vrátane práv duševného vlastníctva) vyplývajúcich zo zmluvy na obstarávateľa (tzv. doložka o odvolaní),

—

v prípade, že sa požaduje širšie využitie výsledkov nad rámec oprávnených osôb vymedzených v zmluve, alebo ak je dôležitá interoperabilita alebo prepojiteľnosť s inými systémami na trhu, v zmluve sa môže predpokladať právo verejného obstarávateľa a/alebo povinnosť dodávateľa prispievať k štandardizácii (počas a/alebo po ukončení zmluvy) a/alebo k zverejneniu súhrnov výsledkov (vždy po konzultácii s dodávateľom s cieľom zabezpečiť primeranú ochranu práv duševného vlastníctva).

Ako by sa mali riadiť existujúce práva duševného vlastníctva?

V zmluve sa musí jasne rozlišovať medzi ustanoveniami duševného vlastníctva, ktoré sa budú vzťahovať na už existujúce materiály (niekedy označované ako „východiskové duševné vlastníctvo“), a ustanoveniami duševného vlastníctva, ktoré sa budú vzťahovať na materiály, ktoré sú na základe zmluve vytvorené nanovo („nadobudnuté duševné vlastníctvo“). Prenechanie východiskových aj nadobudnutých práv duševného vlastníctva dodávateľovi môže dodávateľovi umožniť optimálne spravovať kompletný súbor východiskových aj nadobudnutých práv a ponúknuť verejnému obstarávateľovi komplexnejšie riešenie využívania práv pre obe strany. S cieľom zabrániť odkázanosti na určitého dodávateľa môže byť takisto dôležité, aby verejný obstarávateľ od uchádzačov požadoval, aby pred zadaním zákazky deklarovali už existujúce práva duševného vlastníctva a aby o nich na požiadanie poskytli podrobnejšie informácie.

Ako postupovať v prípade prevode zmluvy?

Ak je totožnosť dodávateľa dôležitá (zmluva intuitu personae) alebo ak existujú obavy týkajúce sa bezpečnosti alebo strategickej autonómie, v zmluve by sa mohli stanoviť určité obmedzenia týkajúce sa možnosti dodávateľa ďalej previesť alebo udeliť výhradnú licenciu na duševné vlastníctvo tretej strane (napríklad tretia strana mimo EÚ); mohlo by to zahŕňať povinnosť oznámiť najskôr zámer previesť alebo udeliť výhradnú licenciu, právo veta zo strany verejného obstarávateľa či mechanizmy, ako sú napríklad doložky o „zmene kontroly“.

Na záver by sa mali pri posudzovaní platnosti predpokladaných mechanizmov duševného vlastníctva zohľadniť pravidlá týkajúce sa práva hospodárskej súťaže (pozri kapitolu 5, najmä pokiaľ ide o štátnu pomoc).

Časť II – Typ obstarávaných predmetov dodania a práva duševného vlastníctva

Existuje niekoľko rôznych typov predmetov dodania, ktoré si môže verejný obstarávateľ obstarať, pričom typ predmetu dodania môže mať vplyv na prístup k právam duševného vlastníctva.

Technické vynálezy

Technické vynálezy sa môžu chrániť rôznymi typmi práv duševného vlastníctva: registrované práva duševného vlastníctva, ako sú patenty a úžitkové vzory, a neregistrované práva duševného vlastníctva, ako sú obchodné tajomstvá.

Ak sa predmetom dodania v rámci výzvy na predkladanie ponúk môže stať technický vynález, vzniká takisto otázka, či bude lepšie, aby verejný obstarávateľ nadobudol vlastníctvo duševného vlastníctva (a chránil, obhajoval a sledoval využitie vynálezu), alebo či by bolo výhodnejšie prenechať vlastníctvo (a prípadnú ochranu, spory a využívanie/technické know-how) dodávateľovi.

Odpoveď bude okrem iného závisieť od úvah týkajúcich sa verejného záujmu a bezpečnostných záujmov. Bude takisto závisieť od toho, či verejný obstarávateľ chce byť len používateľom budúcej technológie alebo či má v úmysle ju aktívne využívať na trhu prostredníctvom dohôd o transfere technológií (napríklad v podobe budúcej technickej normy). V prvom prípade nemusí byť vlastníkom vynálezu. Ďalším dôležitým hľadiskom je, či má verejný obstarávateľ poslanie, know-how, finančné a právne zdroje na ochranu a bránenie práv duševného vlastníctva v súvislosti s technickými vynálezmi. V mnohých prípadoch majú dodávatelia lepšie predpoklady na uvedenie vynálezov odvodených z verejného obstarávania na trh, na zabezpečenie primeranej ochrany priemyselného vlastníctva a na obhajobu práv duševného vlastníctva na súde než verejní obstarávatelia.

Ak sa prijme rozhodnutie ponechať duševné vlastníctvo dodávateľovi, mali by sa, okrem otázok uvedených v časti I, náležite zvážiť v zmluve aj tieto prvky:

—

malo by sa zreteľne rozlišovať medzi registrovanými právami duševného vlastníctva, ako sú napr. patenty a úžitkové vzory, a neregistrovanými právami duševného vlastníctva, ako sú napr. obchodné tajomstvá, v prípade technických vynálezov by sa v zmluve malo od dodávateľa vyžadovať, aby informoval verejného obstarávateľa, keď dôjde k vynálezu, ak sa dodávateľ rozhodne chrániť ho registrovanými právami duševného vlastníctva, a ak áno, v ktorých jurisdikciách. Takto je verejný obstarávateľ vždy informovaný o rozsahu práv duševného vlastníctva, ktorý zabezpečuje dodávateľ, a ak to nestačí, verejný obstarávateľ môže stále požadovať dodatočnú ochranu duševného vlastníctva v prípade vynálezov, ktoré sa dodávateľ rozhodne nechrániť.

—	Potreby verejnej správy zverejňovať informácie o novom výrobku alebo službe musia byť zlučiteľné so záujmami dodávateľa, aby boli niektoré informácie dôverné (technické know-how, obchodné tajomstvá), najmä pred podaním prípadných patentových prihlášok.

—	Aspoň zo začiatku by mohlo byť potrebné zabezpečiť technickú pomoc zo strany dodávateľa.

—	V zmluve by sa malo objasniť, či má verejná správa právo na budúce vylepšenia vynálezu, a ak áno, tak za akých podmienok.

—

Pokiaľ ide o ďalšie aktíva duševného vlastníctva, licencia pre verejnú správu by mala byť dostatočne široká na to, aby sa ňou pokryli súčasné a budúce potreby správy, napr. právo na úpravu vynálezu, právo povoliť využitie vynálezu niektorými ďalšími verejnými správami a právo na získanie technických informácií.

Softvér

Ak je predmetom dodania v rámci výzvy na predkladanie ponúk softvér, ktorý bude osobitne vyvinutý pre verejného obstarávateľa (za predpokladu, že takýto softvér ešte nie je na trhu k dispozícii), je potrebné preskúmať, či verejný obstarávateľ potrebuje duševné vlastníctvo tohto softvéru alebo len licenciu. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernica EÚ o právnej ochrane počítačových programov (2) udeľuje zákonným používateľom niekoľko minimálnych práv, ktoré nie je možné zmluvne zrušiť; verejný obstarávateľ tak bude môcť tieto práva využívať, čo však vo väčšine prípadov nebude stačiť na pokrytie jeho potrieb.

Smernica o otvorených dátach (3) sa na softvér nevzťahuje, čo znamená, že členské štáty nie sú povinné sprístupniť ho ako otvorený zdroj, ani keď sú vlastníkmi práv duševného vlastníctva k softvéru. Smernica o otvorených dátach však členským štátom umožňuje rozhodnúť o začlenení softvéru do rozsahu svojich vnútroštátnych vykonávacích právnych predpisov. (4)

Požadovanie duševného vlastníctva môže byť odôvodnené z rôznych dôvodov, napríklad:

—

ak je účelom sprístupniť softvér ako „otvorený zdroj“, ktorý je k dispozícii pre všetkých (vrátane zdrojových kódov), v praxi bude potrebné zabezpečiť, aby dodávateľ previedol duševné vlastníctvo novovytvoreného softvéru na verejného obstarávateľa; môže to byť napríklad v prípade, že verejný obstarávateľ chce zabezpečiť transparentnosť softvéru alebo podporiť príspevky zo strany komunity; alternatívou by v zásade mohlo byť ponechanie duševného vlastníctva dodávateľovi, ktorý sa však zaviaže, že softvér bude licencovať ako otvorený zdroj (to ho však pripraví o možnosť získavať príjmy z licencií),

—

ak je z bezpečnostných alebo iných dôvodov nevyhnutné, aby sa softvér vôbec nesprístupnil iným potenciálnym používateľom, ale aby zostal dôverný, je takisto potrebné získať jeho duševné vlastníctvo; alternatívou by mohlo byť zmluvne zaviazať dodávateľa, aby zaobchádzal so softvérom ako s dôverným, čo však môže byť ťažšie presadiť.

Logickým dôsledkom získania duševného vlastníctva softvéru je, že verejný obstarávateľ musí dostať zdrojové kódy (a všetku užitočnú technickú dokumentáciu), aby mohol účinne uplatňovať svoje vlastnícke práva.

V mnohých iných prípadoch však môže byť zaujímavejšie prenechať duševné vlastníctvo vývojárovi softvéru, čím sa dodávateľovi takisto ponechá možnosť licencovať nový softvér ďalším klientom:

—	finančná ponuka od uchádzača by logicky mala byť pre verejného obstarávateľa výhodnejšia,

—

ak je dodávateľ potom schopný licencovať softvér iným klientom, je pravdepodobné, že dodávateľ bude aj naďalej zdokonaľovať softvér a sprístupňovať aktualizácie a vylepšenia, a to aj pre verejného obstarávateľa, ktorý z toho bude mať prospech (možno za predpokladu, že je uzavretá zmluva o poskytovaní údržby).

V prípade, že verejný obstarávateľ prenechá duševné vlastníctvo dodávateľovi, mala by sa v zmluve venovať osobitná pozornosť týmto aspektom:

—

licencia, v ktorej sa budú uvádzať práva správy na používanie softvéru, by mala obsahovať právo:

—	vytvárať potrebné kópie na internú distribúciu, archiváciu, zálohovanie, testovanie atď.,

—	upraviť softvér v budúcnosti (aj na údržbu a opravu chýb) a možnosť zadať tieto úpravy a údržbu tretej strane prostredníctvom outsourcingu,

—	získať všetku technickú dokumentáciu a zdrojové kódy, aby bolo možné softvér efektívne prispôsobiť (a nebyť závislý od toho, či bude dodávateľ naďalej pôsobiť na trhu),

—	sprístupniť softvér svojim dodávateľom a subdodávateľom (napr. v prípade outsourcingu) pre potreby úlohy verejného obstarávateľa,

—	a podľa okolností právo verejného obstarávateľa sprístupniť softvér niektorým iným verejným inštitúciám.

—	Licencia by však nemala umožňovať použitie softvéru na komerčné účely ani právo na sprístupnenie softvéru iným ako oprávneným používateľom; okrem toho by sa malo zakázať, aby verejná správa sprístupňovala softvér na základe licencie s otvoreným zdrojovým kódom.

—	V zmluve sa musí uviesť doba platnosti licencie (napríklad celá doba ochrany autorských práv) a geografický rozsah (napríklad celý svet); logicky by licencia bola nevýhradná (inak by dodávateľ nemohol softvér komerčne využívať a licencovať ho iným zákazníkom).

—

Možno bude potrebné zaviesť ďalšie mechanizmy, aby sa zabránilo odkázanosti na určitého dodávateľa a aby sa verejnému obstarávateľovi na konci projektu vývoja poskytla úplná nezávislosť od vývojára, ako aj možnosť, aby sa projekt v plnej miere ďalej vykonával interne alebo aby pokračoval u iného dodávateľa (tzv. problém reverzibility). Môže to zahŕňať získanie celej technickej dokumentácie o softvéri, odbornú prípravu interných zamestnancov, získanie rozsiahlych informácií o už existujúcich materiáloch tretích strán atď.

—	Okrem licencie môže byť užitočná aj zmluva s poskytovateľom o poskytovaní údržby; ako minimum by sa malo brať do úvahy právo využívať zlepšenia softvéru dodávateľom.

—

Používanie už existujúceho softvéru v konečnom predmete dodania alebo v spojení s ním by malo byť v zmluve jasne upravené s cieľom objasniť práva verejného obstarávateľa na využívanie (vrátane finančných podmienok) týchto už existujúcich softvérových prvkov (ktoré môžu patriť dodávateľovi alebo tretím stranám).

Údaje a databázy

Ak sú predmetmi dodania v rámci výzvy na predloženie ponúk údaje, dátové súbory alebo databázy, verejný subjekt by mal venovať osobitnú pozornosť tomu, ako zaobchádzať s ustanoveniami týkajúcimi sa duševného vlastníctva vo výzve na predloženie ponúk.

V mnohých prípadoch sú dátové súbory už k dispozícii u existujúceho poskytovateľa údajov (alebo vydavateľa údajov). V takýchto prípadoch bude normálnym modelom licenčná zmluva s poskytovateľom údajov a na tieto dátové súbory sa nebude vzťahovať smernica o otvorených dátach. Verejný orgán by sa mal aj v rámci obmedzení, ktoré sú stanovené v pravidlách verejného obstarávania, naďalej snažiť rokovať a zabezpečiť, aby obmedzenia, ktoré sú obvykle uložené licenciou, boli v súlade s jej cieľmi (najmä pokiaľ ide o výmenu údajov s niektorými inými verejnými subjektmi, s ktorými musí verejný obstarávateľ spolupracovať, alebo s inými dodávateľmi pracujúcimi pre verejného obstarávateľa pri prebiehajúcich alebo budúcich verejných zákazkách).

Ak údaje ako také nie sú dostupné na trhu, predmetom zákazky budú údaje, ktoré je potrebné najskôr zozbierať, a/alebo nová databáza, ktorú je potrebné vytvoriť. Následne vyvstáva otázka, či by verejný orgán mal získať duševné vlastníctvo dátových súborov alebo ho prenechať dodávateľovi.

V tomto usmerňujúcom dokumente sa odporúča, ak je to opodstatnené, ponechať duševné vlastníctvo dodávateľovi. Tento argument „prenechania duševného vlastníctva dodávateľovi“ uvedený v oddiele 4.1.7 by sa však mal používať so zvýšenou opatrnosťou, ak sú predmetom dodania údaje; zatiaľ čo softvér bude obvykle „jednoúčelovým“nástrojom, na údaje sa dá pozerať ako na „viacúčelové“informácie, pričom úvahy o transparentnosti a zodpovednosti, ako aj zásady a logika smernice o otvorených dátach (vrátane tzv. súborov údajov s vysokou hodnotou, pozri článok 14 smernice o otvorených dátach) by takisto mali zohrávať úlohu pri rozhodovaní o pridelení duševného vlastníctva a môžu viesť k požiadavke, aby sa vlastníctvo údajov (duševné vlastníctvo alebo iné kontrolné mechanizmy) udelilo verejnému obstarávateľovi. (5)

Každý verejný obstarávateľ musí starostlivo zvážiť otázku, či chce sprístupniť údaje ako „otvorené údaje“, pričom to môže mať rôzne dôvody, prečo by tak verejný orgán mohol urobiť. Niekoľko príkladov:

—	zber údajov sa uskutočňuje v kontexte politickej iniciatívy a tieto údaje musia byť „otvorené“ z dôvodu transparentnosti a zodpovednosti,

—	verejný obstarávateľ chce uvoľniť údaje na bezplatné použitie súkromnými spoločnosťami, ako sú napríklad startupy, s cieľom podporiť vývoj nových produktov a služieb.

Malo by sa teda preskúmať, či obstarávateľ potrebuje duševné vlastníctvo alebo nie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernica o databázach EÚ (6) udeľuje určitý počet minimálnych práv oprávneným používateľom databáz a že všetky zmluvné dojednania, ktoré sú v rozpore s týmito minimálnymi právami, sú neplatné (7); verejný obstarávateľ tak bude môcť tieto práva využívať, čo však vo väčšine prípadov nebude stačiť na ochranu jeho budúcich potrieb.

Ak sa verejní obstarávatelia rozhodnú prenechať právo duševného vlastníctva dodávateľovi, mala by sa venovať pozornosť týmto bodom:

—

v niektorých prípadoch by to mohlo skončiť tak, že by súkromnému dodávateľovi vznikol monopol na dátové súbory, pričom môžu nastať situácie, kedy by to nebolo žiaduce. Aj keď by z toho malo vyplývať, že cena ponuky dodávateľa by mala byť nižšia (než pri prevode vlastníctva na verejnú správu), verejná správa by mala zvážiť, či je v danej situácii táto finančná výhoda dostatočným dôvodom na prenechanie duševného vlastníctva dodávateľovi,

—

v určitých prípadoch sa údaje zbierajú prostredníctvom senzorov, ktoré sa môžu umiestňovať vo verejných priestranstvách alebo na verejnej infraštruktúre (ulice, železnice atď.), alebo sa môžu zbierať iba na základe povolenia vydaného verejnou správou (napr. verejno-súkromné partnerstvá, verejné podniky alebo koncesie v sektore verejnoprospešných služieb). Vo všetkých takýchto prípadoch bude často vhodnejšie zabezpečiť, aby boli tieto údaje dostupné ako otvorené údaje; mohlo by k tomu dôjsť buď z podnetu verejnej správy, alebo ako povinnosť uložená dodávateľovi,

—

niekedy sa údaje môžu považovať za verejný záujem. V takýchto prípadoch, aj keď si získanie úplnej kontroly nad údajmi vyžaduje od verejnej správy, aby zaplatila vyššiu cenu dodávateľovi, môže to byť cena, ktorú stojí za to zaplatiť, a to najmä s cieľom podporiť nové a inovatívne aplikácie a služby. Inak by to mohlo skončiť tak, že verejná správa bude musieť neskôr znovu rokovať o práve na prístup k údajom, ktoré vlastní súkromná spoločnosť, zatiaľ čo sa tomu dalo od začiatku zabrániť tým, že by sa zabezpečilo nadobudnutie vlastníctva údajov.

Dôjde takisto k situáciám, keď vo výzve na predkladanie ponúk nepôjde najmä o údaje, ale skôr o nové vybavenie alebo nové služby, a keď sa údaje budú vytvárať/odvodzovať ako výsledok alebo ako vedľajší produkt využitia novej služby alebo použitia nového vybavenia. Aj tu je potrebné starostlivo zvážiť otázku vlastníctva alebo licencie, pričom by sa mali zohľadniť aj vyššie uvedené aspekty.

Štúdie a dokumenty

Ak je predmetom dodania v rámci výzvy na predkladanie ponúk štúdia, ktorá sa má použiť v kontexte budúcej politickej iniciatívy alebo programu alebo sa ňou má hodnotiť vplyv existujúcej politiky alebo programu, typickým duševným vlastníctvom, ktoré by sa na takúto štúdiu vzťahovalo, sú autorské práva. Prenechanie autorských práv dodávateľovi by znamenalo, že uvedený dodávateľ by bol oprávnený rozhodnúť o tom, kedy sa môže štúdia zverejniť, ako a za akých podmienok atď.

Všeobecne sa preto v týchto prípadoch neodporúča prenechať duševné vlastníctvo dodávateľovi. Dôvodov je niekoľko:

—	verejný obstarávateľ tak bude mať úplnú slobodu zverejniť dokument a umožniť jeho opätovné použitie na účely transparentnosti a zodpovednosti, pričom sa zároveň budú rešpektovať záujmy a práva dodávateľa, ktorý sa v dokumente uvádza ako autor (z dôvodu dobrého mena a prestíže),

—

typickým dodávateľom bude často univerzita, poradenská spoločnosť, advokátska kancelária alebo výskumné centrum: ich hlavným záujmom bude obvykle to, aby boli uvedení ako autori štúdie (z dôvodu dobrého mena a prestíže); takýto dodávateľ by niekedy nemal dostatočné vybavenie na to, aby zabezpečil zverejnenie štúdie a často by nerátal s veľkými priamymi finančnými výnosmi zo zverejnenia štúdie, pričom tieto príjmy by aj tak zvyčajne neboli veľmi vysoké,

—

takéto dokumenty budú mať často určitý stupeň „všeobecnosti“, čo znamená, že ako také nebudú obsahovať podrobné a nové technologické informácie, ktoré by samy osebe mohli viesť k vývoju nových produktov alebo služieb (napríklad dokumenty vytvorené v rámci zákaziek na uskutočnenie ekonomických, právnych alebo politických štúdií).

Zatiaľ čo by verejný obstarávateľ mal zabezpečiť, aby získal k štúdii duševné vlastníctvo, zmluva by nemala príliš obmedzovať možnosť dodávateľa využívať skúsenosti, znalosti alebo know-how získané pri realizácii štúdie (za predpokladu, že to nezahŕňa zverejnenie dôverných informácií verejného obstarávateľa), keďže práve tu možno prípadne očakávať výhody z hľadiska „inovácie“.

Uvedené zdôvodnenie sa môže líšiť v prípade dokumentov, ktoré sú výsledkom zmluvných úloh technickejšej povahy, ako sú napríklad správy o výsledkoch štúdie uskutočniteľnosti nového technického projektu alebo technickej špecifikácie vývoja prototypu. V takom prípade by mohli na rozdiel od dokumentov všeobecného či politicky zameraného charakteru prichádzať do úvahy nielen autorské práva, ale aj dôležitejšie práva priemyselného vlastníctva (napr. patenty, práva na dizajn, obchodné tajomstvá atď.). V takom prípade by mal verejný obstarávateľ zohľadniť úvahy v predchádzajúcich častiach o prenechaní duševného vlastníctva dodávateľovi v súvislosti s potenciálnymi inováciami opísaných v dokumente (napr. patenty na vynálezy a autorské práva na softvér alebo databázy opísané v dokumente). Ak je cieľom komercializácia výsledkov opísaných v dokumente, potom sa odporúča, aby verejný obstarávateľ prenechal dodávateľovi možnosť ochrany práv duševného vlastníctva (napr. podať patentovú prihlášku), a verejný obstarávateľ by mal zvážiť, či je možné zverejniť časť dokumentu, ktorá nie je chránená právami duševného vlastníctva alebo ktorá nie je komerčne citlivá.

Verejný obstarávateľ by sa mal zamerať na to, či musí okrem štúdie dostať aj základné nespracované údaje, ktoré sa mohli získať alebo vytvoriť na základe štúdie, a či je potrebné získať duševné vlastníctvo k takýmto údajom alebo dátovým súborom alebo či ich môže prenechať dodávateľovi (a získať len právo na ich využitie na interné účely).

Dizajn, logá, kreatívne úlohy, komunikačné materiály

Predmety dodania zákazky, ktoré tvoria dizajny, logá, ochranné známky alebo podobné osobitné znaky a komunikačné materiály, ako sú audiovizuálne materiály/materiály sociálnych médií, a ktoré sú výsledkom tvorivej práce dodávateľov, sú takisto chránené autorským právom.

Ak sú predmetmi dodania v rámci výzvy na predkladanie ponúk logá, ochranné známky alebo podobné osobitné znaky alebo komunikačné materiály, neexistujú pádne argumenty, ktoré by naznačovali, že dodávateľ by mal byť oprávnený ponechať si ich duševné vlastníctvo:

—	verejná správa bude obvykle musieť byť schopná kontrolovať využívanie týchto log, ochranných známok atď. (čo je presne podstata registrácie ochrannej známky), čo si vyžaduje, aby sa stala ich vlastníkom,

—

dôležitejšie je, že tieto predmety dodania môžu byť veľmi kreatívne, ale zvyčajne sa nebudú považovať za niečo, čo prispieva k „inovácii“, takže prenechanie duševného vlastníctva dodávateľovi by neprinieslo výhody, ktoré sa od inovácie zvyčajne očakávajú, pokiaľ ide o spoločenský vplyv, vytváranie pracovných miest atď.

(1) Tieto dodatočné práva sú štandardne začlenené v obstarávaniach financovaných EÚ vo fáze pred komerčným využitím. Ďalšie informácie: http://ec.europa.eu/research/participants/data/ref/h2020/other/gm/h2020-guide-pcp-procurement-docs_en.docx

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 111, 5.5.2009, s. 16).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(4) Napríklad Francúzsko uplatňuje logiku smernice o otvorených dátach aj na softvér, https://www.data.gouv.fr/fr/.

(5) Odkazy v tomto dokumente na „vlastníctvo údajov“ by sa nemali chápať v užšom zmysle slova „právne vlastníctvo“, ale skôr ako súbor výhradných práv, ktoré umožňujú kontrolu nad zužitkovaním a využívaním údajov.

(6) Smernica 96/9/ES o právnej ochrane databáz (smernica o databázach EÚ) (Ú. v. EÚ L 77, 27.3.1996, s. 20).

(7) Pozri smernicu o databázach EÚ: článok 15 (záväznosť niektorých ustanovení).

PRÍLOHA II

Vzory pozvánok pre dodávateľov

Tieto vzorové texty pozvánok sa môžu posielať dodávateľom s cieľom informovať ich o tom, že ich chce verejný obstarávateľ pozvať na stretnutie o účasti na trhu. Tieto vzory sa poskytujú pre:

A.	stretnutie so skupinovou účasťou – keď sa na jedno stretnutie pozvalo viac dodávateľov.

B.	stretnutie s individuálnou účasťou – keď sa verejný obstarávateľ stretáva s dodávateľmi samostatne.

Je dôležité, aby pozvánka obsahovala všetky príslušné informácie o procese a o tom, ako zapadá do celkového postupu verejného obstarávania.

A. Stretnutie so skupinovou účasťou – text vzorovej pozvánky

Vážená pani/Vážený pán…

[Názov verejného obstarávateľa]… pripravuje vyhlásenie verejnej súťaže na… [generický predmet na trhu/geografický rozsah, napríklad: uzatvorenie zmluvy na nákup autobusov pre mesto Bukurešť].

V tejto súvislosti by sme sa chceli stretnúť so zástupcami dodávateľov v tejto oblasti, aby sme si určili podrobnosti postupu, ktorý sa bude dodržiavať, a aby sme pochopili obavy a potenciál tohto konkrétneho trhu.

Máme v úmysle zorganizovať skupinové stretnutie s viacerými dodávateľmi a radi by sme vás pozvali, aby ste sa ho zúčastnili [vložte dátum a čas] na [vložte adresu].

Pred stretnutím by sme boli vďační, keby ste nám mohli zaslať: i) kontaktné údaje zástupcov, ktorí sa stretnutia zúčastnia, (maximálne dve osoby) a ii) vyplnenú kópiu dotazníka priloženého k tejto zásielke, a to do [vložte dátum a čas doručenia informácii].

Vyplnené dotazníky a akékoľvek ďalšie informácie, ktoré nám vopred poskytnete, bude uchovávať naše administratívne oddelenie a budú sa považovať za dôverné. Verejný obstarávateľ bude počas celého stretnutia zapisovať poznámky a akékoľvek komentáre či spätná väzba sa nebudú pripisovať žiadnej osobe v záujme zachovania dôvernosti, pokiaľ sa nebude vyžadovať inak.

Vopred vám ďakujeme za účasť na tomto prieskume trhu.

Ak máte nejaké otázky, neváhajte nás kontaktovať na [vložte relevantné kontaktné údaje].

S úctou

…

B. Stretnutie s individuálnou účasťou – text vzorovej pozvánky

Vážená pani/Vážený pán…

Chceli by sme vás pozvať na stretnutie, aby sme s vami mohli podrobnejšie diskutovať o vašich názoroch, skúsenostiach a znalostiach dňa [vložte dátum a čas] na [vložte adresu].

Vyplnené dotazníky a akékoľvek ďalšie informácie, ktoré nám poskytnete vopred alebo počas stretnutia, bude uchovávať naše administratívne oddelenie a budú sa považovať za dôverné.

Vopred vám ďakujeme za účasť na tomto prieskume trhu.

Ak máte nejaké otázky, neváhajte nás kontaktovať na [vložte relevantné kontaktné údaje].

S úctou

…

PRÍLOHA III

Vzorový dotazník na stretnutie dodávateľov (1)

Cieľom tohto vzorového dotazníka je pomôcť obstarávateľom získať prehľad o inovačnom dodávateľovi, a to pokiaľ možno ešte pred stretnutím, napríklad o startupoch alebo inovačných MSP.

Počas rozhovoru môže byť výmena informácií rozdelená do troch tém:

—	Téma 1: Identifikovanie cieľovej kategórie: MSP alebo stredné podniky, veľké podniky atď. Cieľom tejto časti je správne opísať hlavné údaje hospodárskeho subjektu, resp. subjektov.

—	Téma 2: Posúdenie integrácie dodávateľa do inovačného ekosystému Cieľom tejto časti je posúdiť úroveň integrácie dodávateľa do inovačného ekosystému.

—	Téma 3: Vymedzenie vyspelosti navrhovaného inovačného riešenia Táto časť je zameraná na identifikáciu hlavných vlastností inovačného riešenia, ktoré navrhuje dodávateľ.

—	Téma 4: Opis inovačného riešenia Táto časť umožňuje obstarávateľovi identifikovať príslušný inovačný sektor.

Názov spoločnosti:

Webové sídlo spoločnosti:

Typ inovácie:

Pohovor s dodávateľom

—	Dátum pohovoru:

—	Názov obstarávateľa:

—	Meno kontaktnej osoby v spoločnosti:

I - Kategória spoločnosti

Základné údaje

Poznámky

Rok založenia

Celkový počet zamestnancov

z toho inžinieri a zamestnanci výskumu a vývoja

z toho obchodníci

Ročný obrat

—

N-3

—

N-2

—

N-1

Druh podnikateľskej činnosti

—

Startup

—	Mikropodnik

—

MSP

—	Stredný podnik

—	Veľký podnik

Identifikačné číslo spoločnosti

Adresa ústredia

Kontakt (meno a e-mail)

Riadiaci pracovník

Pracovník pre obchodné vzťahy (v relevantných prípadoch)

Akékoľvek existujúce referencie

Súkromný sektor

Verejný sektor

Centrálny nákupný úrad (v relevantných prípadoch)

Vyvážate v súčasnosti sem:

Európa

Afrika

Ázia

Severná Amerika

Južná Amerika

Oceánia

II - Inovačný ekosystém

Základné údaje

Pozorovania

Integrácia v rámci sietí (možné viaceré odpovede)

Ste členom (uveďte názov):

—	podnikateľského klastra

—	inkubátora

—

klastra

—	FabLabu/živého laboratória

—	priestor coworkingu

—	univerzitného spin-off podniku

—	profesijnej organizácie alebo odborového zväzu

—	multidisciplinárneho inovačného programu

—	iného subjektu

—	súkromných bánk

Využívate:

—	daňový úver – inovácia

—	granty (oddelenia, regióny)

—	súkromné investície

—	hromadné financovanie

Výskumné partnerstvo

Ak áno, uveďte názov

—	laboratórium

—	univerzita

—

iné

Úsilie v oblasti výskumu a vývoja vo vzťahu k celkovým výdavkom

(priemerne posledné tri daňové roky)

Existencia interného výskumného pracoviska/oddelenia

—	Áno, uveďte počet zamestnancov

—

Nie

Značky, získané ocenenia

—	Áno, uveďte počet zamestnancov

—

Nie

Predložené patenty (vnútroštátne, medzinárodne)

—	Áno, uveďte počet zamestnancov

Výlučné práva (dominantné postavenie vo vzťahu ku konkurencii)

III - Charakteristiky inovácie

Základné údaje

Pozorovania

Typ inovácie (2)

—

Menšia

—	Inkrementálna

—

Disruptívna

—	Technológia

—

Výrobok

—

Služby

—

Obyčaj

—	Proces alebo organizácia

—

Marketing

—	Obchodného modelu

—	Spoločenská inovácia

Zrelosť inovácie

Vyvinutá interne

—	Úspešný prototyp

—	Industrializácia

—	Uvádzanie na trh aspoň počas dvoch rokov

—	Distribúcia

—	Záručný a pozáručný servis

Vyvinutá v rámci externého partnerstva

—	Úspešný prototyp

—	Industrializácia

—	Uvádzanie na trh aspoň počas dvoch rokov

—	Distribúcia

—	Záručný a pozáručný servis

Metódy industrializácie

Partnerstvo s priemyslom

—	Áno, uveďte počet zamestnancov

—

Nie

Plánovaný vývoj

—	prvé série

—

termíny

—

množstvo

IV - Opis inovačného riešenia
Informácie poskytnuté spoločnosťou

V - Analýza a syntéza (časť vyhradená pre obstarávateľa)	Pozorovania
Potenciál subjektu Integrácia do inovačného ekosystému? áno nie Intenzita výskumu a vývoja (viac ako 15 %) Prvá referencia Potenciál navrhovaného výrobku a/alebo služby Inovačná povaha riešenia? Možnosti využitia? Konkurencieschopnosť Relevantné použitie
Dokumenty alebo informácie poskytnuté spoločnosťou
Referenčné dokumenty Brožúra, opis výrobku Kontakty

Neúplný súpisný zoznam oblastí a inovačných obstaraní
Spoločnosti v oblasti IT a telekomunikácií Veľké dáta (big data) Digitálne technológie Nové technológie Cloud computing Bezpečnosť informačných technológií (IT) Bezpečnosť elektronických komponentov RFID a udržateľný rozvoj Bezdrôtové technológie Internet vecí
Služby duševného charakteru, odborná príprava a komunikácia Vážna hra Nástroje spolupráce Dematerializovaná správa dokumentov Správa znalostí Správa obsahu Distribúcia digitálneho obsahu Médiá online služieb Media 2.0 Video
Technológie a vybavenie Osvetlenie a súvisiace technológie Infračervené a terahertzové zobrazenie Energeticky úsporný kotol Priemyselné pracovné prostriedky novej generácie Textilné a poľnohospodárske zdroje Optické vlákna Inertizácia azbestu Zastavenie vozidla porušujúceho dopravné predpisy Podporné technológie
Budovy a infraštruktúra Prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím Vysoká environmentálna kvalita Materiály šetriace energiu Digitálna maketa Robotika
Energia a životné prostredie Agronómia, agrotechnológie Ekologické technológie Nízkouhlíkové technológie
Zdravie a výživa Lieky a farmaceutiká Zdravotnícke vybavenie pre nemocnice, hospice atď. Nemocničná starostlivosť o pacientov Domáca starostlivosť o pacientov Poradenské služby v oblasti výživy
Environmentálna metrológia Energetické manažérstvo budov a zariadení Čistenie vzduchu Kvalita vody na spotrebu Kontrola spotreby energie a kvapalín Zneškodňovanie odpadu
Doprava a logistika Správa poradovníka Kancelársky nábytok Zariadenie na osvetlenie šetriace energiu Výrobky na údržbu Poštová preprava Bezpečnosť
Procesy, výrobky a služby sociálnej inovácie Denná práca upratovacích služieb Služby sociálnych väzieb vo veľkých organizáciách Procesy, výrobky a služby pre staršie osoby a ľudí so zdravotným postihnutím Procesy, výrobky a služby, ktorými sa zlepšujú služby pre používateľov Komunikačné procesy, výrobky a služby na vytváranie sietí Procesy, výrobky a služby na vytváranie dobrých podmienok na pracovisku Procesy, výrobky a služby sociálneho a solidárneho hospodárstva
Prispôsobenie pracovísk Vybavenie a pracoviská Vybavenie pre pracoviská pre osoby so zdravotným postihnutím Vybavenie na teleprácu Vybavenie pre prenosné pracoviská

(1) Tento vzor vychádza zo vzoru, ktorý vypracovalo francúzske riaditeľstvo Direction des Achats de l’Etat (DAE) a je zahrnutý v Sprievodcovi o prevádzkovom využívaní zdrojov z marca 2019. https://www.economie.gouv.fr/files/files/directions_services/dae/doc/Guide_sourcing.pdf.

(2) Vymedzenia nájdete na strane 4 tohto usmernenia.

Top

Choose the experimental features you want to try